zoradene prednasky

Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Komenského / Pedagogická fakulta / ŠTÁTNICOVÉ OTÁZKY VYPRACOVANÉ - Z RôZNYCH ODBOROV

 

VUZ - základy pedagogiky č.10 (osobnosť učiteľa, činnosť, tvorivo-humanistická výchova, globálna výchova, interkultúrne vzdelávanie) - DOPLNOK (osobnost_ucitela.doc)

Osobnosť učiteľa, diagnostikovanie hodnotenie, činnosť, tvorivo-humanistická výchova, globálna výchova, interkultúrne vzdelávanie

 

Učiteľ je človek, ktorý sústavne odborne vzdeláva a vychováva deti alebo dospelých, je rozhodujúcim činiteľom vo VV procese a jeho úlohou je starať sa o telesný, rozumový, citový a charakterový rozvoj jedinca.

 

Osobnosť učiteľa

Osobnosť učiteľa e najdôležitejším determinujúcim činiteľom pre úspech VV činnosti školy, pretože jeho prostredníctvom sa realizujú takmer všetky VV úlohy.

Osobnosť je systém regulujúci vzťahy človek – svet. Učiteľ musí byť osobnosťou, ktorá reguluje vzťahy, to znamená, aj seba samého, pretože musí odolávať vnútorným tlakom (impulzom, pudom, potrebám), ako aj odolávať tlakom zvonka ( z prostredia, v ktorom žije, s ľuďmi, s ktorými žije) Úspešná učiteľská VV činnosť predpokladá:

Pedagogický talent ako potenciálnu štruktúru činnosti

Pedagogické majstrovstvo ako štruktúru reálnych schopností

Pedagogický takt ako štruktúru osobnosti

 

Učiteľ je dynamická osobnosť – vystupuje sama za seba, kreuje postupne svoju prácu a disponuje:

  1. Percepčnými schopnosťami
  2. Vysokou inteligenciou
  3. Emočnou zrelosťou
  4. Komunikatívnosťou
  5. Uceleným hodnotovým systémom
  6. Moderným životným štýlom

 

Učiteľská spôsobilosť má byť založená na:

  1. Dosiahnutej odbornej pripravenosti
  2. Úspešnom absolvovaní nástupnej praxe – aspoň 1 rok
  3. Osobnostných predpokladoch pre výkon učiteľskej profesie

 

Pre úspešný výkon učiteľskej profesie je potrebné mať:

  1. všeobecné vzdelanie a široký filozofický, vedecký a kultúrny rozhľad,
  2. teoretické a praktické odborné vzdelanie, ktoré tvoria profilové disciplíny daného odboru, ako aj aplikované disciplíny a pomocné vedy
  3. podmienkou je pedagogicko – psychologické vzdelanie

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Požiadavky na učiteľa

K tomu, aby bol schopný úspešne riadiť VV proces, je potrebné, aby spĺňal požiadavky, ktoré sú predpokladom k úspešnému vykonávaniu pedagogickej profesie:

  1. Požiadavky na vzdelanie – všestranná vzdelanosť a vysoká odborná pripravenosť
  2. Požiadavky na správanie voči deťom – kľud, trpezlivosť, emocionálna vyrovnanosť, nadhľad
  3. Požiadavky na súkromný život
  4. Požiadavky na osobné vlastnosti – hlavne pozitívne, pružnosť adaptabilita, tvorivosť
  5. Dobré komunikačné schopnosti

 

Učiteľ a humanizácia

Humanizácia výchovy a vzdelávania znamená obnoviť, sústavne tvoriť, ochraňovať a rozvíjať ľudský rozmer, ako aj vychovávať ľudí schopných vytvárať pozitívne vzťahy a rozvíjať osobnosť. Humanizácia výchovy je procesom zmien, ktoré majú:

  1. Zabezpečiť skutočný individuálny rozvoj osobnosti každého žiaka podľa jeho možností a schopností
  2. Rozvíjať vzťahy medzi ľuďmi

 

Filozofia Tvorivo-humanistickej výchovy (THV)   vychádza z 3 paradigiem:

  1. Rozvoj poznávacích funkcií žiaka
  2. Rozvoj mimopoznávacích funkcií osobnosti
  3. Zmena postavenia učiteľa a žiaka

 

Žiak je rešpektovaný ako neopakovateľná individualita, kreatívny tvorca a nositeľ svojich práv, ľudská bytossť s osobnostným potenciálom, potrebami, záujmami a učiteľ žiakovi umožňuje slobodne sa rozhodovať a hodnotiť, nezávisle myslieť a poznávať, zodpoveden, konať, vyjadrovať svoje city, pocity a myšlienky, uplatňovať svoj štýl práce a atď.

 

Učiteľ  zdôrazňuje a posilňuje požiadavku sústavného cieľavedomého výchovného pôsobenia, vytvára individuálne vzdelávacie a výchovné plány, čím sa rešpektuje individualita žiaka, požiadavky školy, potreby spoločnosti aj potreby budúceho života žiaka.

 

Štýl práce, ktorý je typický pre učiteľa humanistu:

  1. toleruje: city, potreby, záujmy, individuálne odlišnosti, iné názory, omyly a chyby žiakov aj svoje vlastné…
  2. podporuje: samostatné myslenie a konanie žiaka, mnohorakosť a netradičné riešenia problémov, pozitívny vzťah k učeniu…
  3. vyžaduje: aktívnu, uvedomelú disciplínu a zodpovednosť, vlastný názor, hodnotenie a sebahodnotenie žiaka, aby žiak pochopil podstatu svojej činnosti…
  4. očakaáva a tvorí podmienky pre: úspech každého žiaka, zvedavosť a otázky, diskusiu a otvorenú komunikáciu
  5. odmieta: slepú poslušnosť a vynútenú aktivitu, atmosféru strachu a nampätia, nesamostatnosť…

V THV má dôležité miesto tvorivosť a tvorivé myslenie. Tvorivosť je činnosť, ktorá dáva vznik novému, často originálnemu výtvoru. Je to funkčný prostriedok rozvoja ľudského jedinca. Učiteľ by mal byť príkladom tvorivého človeka. Mal by pripravovať čo najviac možností a podnetov pre aktívnu a samostatnú a tvorivú prácu žiakov.

 

Globálna výchova

Globalizácia je multidimenzionálny jav, ktorého podstata spočíva vo vzájomnom a celosvetovom prepojení priestorovo a časovo vzdialených častí sveta.

 

Globálna výchova je veľmi mladou koncepciou VV procesu. Všeobecným cieľom globálnej výchovy je pripraviť žiakov a študentov na život v 21. storočí.

 

Je to možné realizovať:
1. Rozvojom globálnej t.j. celej osobnosti žiaka a študenta (nielen intelektuálnej, ale aj motivačnej, citovej, vôľovej i telesnej sféry) žiaka a študenta
2. Pochopením globálnej povahy sveta a úlohy žiaka v ňom.

 

Globálny učiteľ sa vyznačuje týmito predpokladmi:
- Mal by pristupovať k riešeniu problémov z globálneho, celosvetového hľadiska, a nie z hľadiska etnického či národného.
- Mal by žiakov zoznamovať s rozmanitosťou a bohatstvom rôznych kultúr.
- Svoju úlohu vidí najmä v tom, aby umožnila žiakom samostatne dospieť k záverom a osobným postojom
- Kladie dôraz na rovnomerný rozvoj všetkých zložiek osobnosti žiakov
- Dáva žiakom vieru v ich možnosti
- Využíva rôzne metódy, formy a materiálne prostriedky vyučovania
- Učenie chápe ako celoživotný proces
- Rešpektuje práva druhých a v triede sa snaží rozložiť právomoc a zodpovednosť za rozhodovanie a prijaté rozhodnutia.
- Ukazuje žiakom vzájomné súvislosti medzi jednotlivými vyučovacími predmetmi.
- Snaží sa zapojiť triedu do života miestnej komunity.

 

Interkultúrne vzdelávanie

Myšlienka interkultúrneho vzdelávanie je spojená s ideou plurality a znamená obohatenie obsahov V a V o rozmanitosti svetových kultúr a zároveň uvedomovanie si hodnôt vlastnej kultúry a jej prínosu svetu. Učitelia v programoch interkultúrnej  výchovy postupne formulujú princípy, ku ktorým patrí:

  1. Ochrana základných práv každého jednotlivca a etnických skupín imigrantov
  2. Interkultúrna výchova ako integrálna súčasť ľudského práva na vzdelanie.

 

V programoch IV čerpajú zo skúseností, ktoré sú založené na úcte a rešpekte k minoritnej kultúre, oboznamovanie žiakov s ich kultúrou a jej problémami. Ďalším východiskom je vzťah spoločnosti k ľudským právam. Učitelia vedú k tomu, aby si každý jednotlivec uvedomoval svoje práva a zároveň aby rešpektoval práva druhých