Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Komenského / Pedagogická fakulta / Sociálne prostredie utečencov na Slovensku

Medzinárodná ochrana v praxi - difinície, legislatíva (handbook_ipu_04.doc)

Medzinárodná ochrana v praxi

D

ohovory, deklarácie, národná legislatíva a „soft law“, ktoré boli spomínané v predošlých kapitolách, tvoria právny rámec, ktorý podporuje základ aktivít smerujúcich na ochranu utečencov a žiadateľov o azyl.  Činnosť humanitných pracovníkov v teréne by mala byť vedená v zmysle základných princípov a štandardov kodifikovaných v medzinárodnom práve na ochranu utečencov a ľudských práv.

Členovia parlamentu by takisto mali poznať aspoň základy praktických aktivít, vykonávaných s cieľom riešenia špecifických problémov spojených s utečencami.

Tri základné výzvy v oblasti ochrany:

1. reagovať na utečenecký krízový stav
2. ochraňovať ženy utečeňkyne, deti a rodiny
3. hľadať dlhodobé riešenia problémov utečencov

Utečenecký krízový stav

1. Čo je utečenecký krízový stav?

Utečenecký krízový stav je krízou nielen pre utečencov, ale aj pre krajinu azylu.  Vyžaduje si okamžitú pomoc, keďže životy utečencov sú ohrozené.  Krajina azylu môže byť pod veľkým tlakom, často aj zo strany médií, a nemusí mať skúsenosti so zvládaním príchodu množstva hladných, chorých a ranených ľudí.

Definícia utečeneckého krízového stavu

Definícia UNHCR pre utečenecký krízový stav je nasledovná:  „akákoľvek situácia, v ktorej je ohrozený život utečencov, a ktorá si vyžaduje okamžitú vhodnú pomoc, a ktorá si vyžaduje mimoriadnu odozvu a nevyhnutné opatrenia.“

Dôležitejšie ako samotné definovanie, je schopnosť urýchlene spozorovať nežiadúci vývoj situácie vyžadujúcej si mimoriadnu odozvu.

Utečenecké krízové stavy sa skoro vždy objavia v čase ozbrojeného konfliktu a preto môžu byť vnímané ako kríza v rámci rozsiahlejšieho nešťastia.  

Parlament však môže včas prijať určité kroky, aby sa zabezpečila ochrana utečencov v tomto ťažkom období.  UNHCR tak môže mobilizovať medzinárodnú pomoc oveľa rýchlejšie a efektívnejšie v prípade, ak v danej krajine existuje právny základ a štruktúry pokrývajúce túto oblasť.  

1. Zodpovednosti v čase krízy

Cieľom odozvy na krízový stav je zaručiť, aby poskytnutá ochrana a nevyhnutná pomoc bola doručená ľuďom včas.  Krajina azylu je zodpovedná za bezpečnosť, pomoc a právnu ochranu, ktorá je určená utečencom na jej území.  Vlády jednotlivých krajín sa často spoliehajú na medzinárodnú pomoc, čo sa týka znášania finančných nákladov; preto UNHCR poskytuje pomoc utečencom na požiadavky vlády.  

UNHCR je zvyčajne zodpovedný za koordinovanie odpovede zo strany systému OSN, za spolupráce Svetového potravinového programu (WFP), UNICEF, Rozvojového programu OSN (UNDP), a iných.  V oblasti pomáhania utečencom v krízach hrajú hlavnú úlohu mimovládne organizácie.  V rámci  implementačných dohôd, si môže krajina azylu, UNHCR a rôzne mimovládne organizácie v čase kríz rozdeliť oblasti zodpovedností.  Za ideálnych podmienok, dobre navrhnutá implementačná dohoda zabraňuje duplikovaniu snáh a vypĺňa medzery v pomoci.

Ochrana v čase krízy

1. Keď ľudia utekajú pred vojnou: Definícia utečenca

Zatiaľ čo v rámci Afriky a Latinskej Ameriky sú ľudia unikajúci ozbrojenému konfliktu považovaní za utečencov, (na základe Dohovoru Organizácie Africkej Jednoty OAU, a nasledovnej Kartáginskej deklarácie), ľudia kdekoľvek na svete, ktorí utekajú pred vojnou spadajú pod mandát UNHCR.  Napriek tomu v krajinách mimo Afriky a Latinskej Ameriky, sa môže vyskytnúť medzera medzi ochranou poskytovanou štátom na základe Dohovoru o utečencoch, ktorý vyžaduje, aby osoba mala opodstatnené obavy z perzekúcie na základe piatich základných bodov Dohovoru, a ochranou poskytovanou UNHCR vzhľadom na jeho širší mandátu.  Táto medzera môže pre obete ozbrojeného konfliktu znamenať určité praktické problémy.  Je na členoch parlamentu, aby vytvorili národnú legislatívu zabezpečujúcu ochranu v zmysle širšej definície utečencov, ktorá by zahrňovala obete ozbrojeného konfliktu.  

1. Vzťah medzi konfliktom a perzekúciou

Konflikt a perzekúcia môžu vedľa seba existovať bok po boku; aj keď konflikt môže často predstavovať metódu perzekútora na eliminovanie určitých skupín.  Vo väčšine prípadov, ľudia unikajúci pred ozbrojeným konfliktom spadajú pod definíciu utečenca zakotvenú v Dohovore o utečencoch.  Okrem toho, že sa ocitnú vo vojne, musia čeliť strachu z perzekúcie na základe ich rasy, vierovyznania, národnosti, a príslušnosti k určitej skupine, alebo k vyznávaniu určitého politickému názoru. Napríklad ľudia unikajúci „etnickým čistkám“ v bývalej Juhoslávii, alebo genocíde v Rwande, unikali perzekúcii na základe Dohovoru, v rámci ktorého spôsobom perzekúcie bola vojna.  Toto sú príklady rôznych foriem perzekúcie, vykonávanej popri vojenských aktivitách, alebo ako ich súčasť.  Samostatné osoby môžu byť počas ozbrojených konfliktov cieľom perzekúcie na základe definície Dohovoru o utečencoch.

1. Ochrana ľudí, ktorých Dohovor o utečencoch nepokrýva

V krajinách azylu, ktoré nevyužívajú širšiu definíciu utečencov zakotvenú v Dohovore Organizácie Africkej Jednoty (OAU) a Kartaginskej deklarácie, ľuďom unikajúcim ozbrojeným konfliktom nie je udelený štatút utečenca.  V praxi sa napriek tomu dodržiava pravidlo, že ľudia utekajúci pred vojnou nemôžu byť vrátený domov.  Väčšina štátov týmto ľuďom poskytuje určité povolenie, ktoré im umožní spadať pod národnú legislatívu, alebo administratívnu, ktorá im zabezpečí určitú slobodu konania.  Členovia parlamentu krajín, ktoré neprijali rozšírenú definíciu o utečencoch, by mali zvážiť vydanie ustanovenia, ktoré by pokrývalo ľudí nespĺňajúcich podmienky definované v Dohovore o utečencoch, ale ktorí napriek tomu potrebujú ochranu.  Štandardné návrhy spôsobov ochrany sú spomenuté neskôr v tejto kapitole.  

1. Určenie skupiny

V čase utečeneckej krízy, je zabezpečenie ochrany prioritou.  Keď je jasné, že veľké skupiny ľudí unikajú pred ozbrojeným konfliktom, alebo inému hromadnému porušovaniu ľudských slobôd, nie je ani praktické, ani nevyhnutné posudzovať jednotlivé žiadosti o udelenie azylu individuálne.  UNHCR a štáty sa v takýchto prípadoch rozhodnú udeliť štatút utečenca celej skupine na základe objektívnych informácií o podmienkach v ich krajine pôvodu.  Každý člen skupiny je v tomto prípade považovaný za utečenca prima facie, v prípade, že neexistujú dôkazy o opaku.

1. Vzťah medzi masívnym prílevom a azylom

V krajinách, ktoré nepoužívali udeľovanie štatútu pre skupiny na základe prima facie, bola ľuďom poskytnutá  dočasná ochrana, ktorá im priniesla bezpečie a ochranu ich základných ľudských práv.  Dočasná ochrana je prostriedkom reakcie na krízu, kde je evidentné nevyhnutné zabezpečenie ochrany, ale na druhej strane malá alebo žiadna možnosť stanoviť potreby rýchlo a na individuálnom základe.  Dočasná ochrana je potrebná iba kým nenastane zásadná zmena v okolnostiach, ktoré ich prinútili utekať.  Ak k takejto zmene dojde, krajina môže predpokladať, že pomoc už nie je naďalej nevyhnutná a že väčšina tých, ktorým bola pomoc poskytnutá sa môže pokojne vrátiť domov.  Napriek tomu si krajiny azylu musia uvedomiť, že niektorí ľudia budú potrebovať ochranu aj naďalej, z dôvodov perzekúcie v minulosti.  Štáty preto budú musieť vytvoriť systém, najlepšie systém udeľovania štatútu utečenca, na identifikovanie takýchto ľudí.  

1. Výnimky

Niektorí ľudia si nezaslúžia medzinárodnú ochranu (viď. Kapitola 3).  Jednotlivci môžu byť vynechaní z udelenia štatútu utečenca, napriek tomu, že skupine udelený bol.  Určenie a návrat takýchto jednotlivcov je pre krajiny azylu veľmi ťažké.  Preto sa krajinám azylu odporúča v takýchto prípadoch požiadať o pomoc UNHCR už v počiatkoch krízy, aby zozbieral profily utečeneckej populácie a možnosti spôsobov vylúčenia jednotlivcov, ktorí nepotrebujú ochranu na rozdiel od ostatných členov skupiny.

Ako čeliť utečeneckej kríze?

Čo robiť?

Výkonný výbor UNHCR prijal medzinárodne uznané základné štandardy, použiteľné v krízových časoch.

Zabezepčiť voľnú prechodnosť hraníc, ktorá umožní ľuďom príchod do bezpečia

Postarajte sa o to, aby legislatívny rámec zabezpečil ľuďom prístup do bezpečia ešte pred tým ako si to situácia vyžiada.

Prijať rozšírenú definíciu utečenca

Používanie rozšírenej definície, zakotvenej v OAU Dohovore a Kartáginskej Deklarácii, ako aj  národných legislatív, zabezpečí základy pre ochranu v čase utečeneckej krízy v mnohých krajinách.

Poskytnúť dočasnú ochranu ak je to potrebné

Pokiaľ krajina azylu používa menej konkrétnu definíciu utečenca, ktorá je zakotvené v Dohovore o utečencoch, členovia parlamentu môžu poskytnúť pomoc ostatným vo forme dočasnej ochrany, ktorá pokrýva obete ozbrojených konfliktov a iné rozšírené porušovanie ľudských práv.

Dodržiavať štandardy zaobchádzania vhodné pre utečenecké krízy

Na základe dohody Výkonného výboru UNHCR:

1. Utečenci a žiadatelia o azyl nesmú byť potrestaní ani vystavení akémukoľvek nevhodnému zaobchádzaniu len preto, že sa nachádzajú v krajine ilegálne.  Ich voľný pohyb nesmie byť obmedzený, s výnimkou prípadov, keby ohrozovali zdravie verejnosti alebo verejné predpisy.
2. Utečenci a žiadatelia o azyl by mali mať poskytnuté základné, medzinárodne uznávané  občianske práva, a to najmä tie, vyplývajúce zo Všeobecnej deklarácie o ľudských právach.
3. Utečencom a žiadateľom o azyl by mala byť poskytnutá akákoľvek základná pomoc vo forme základných životných potrieb ako sú potraviny, prístrešok, základné hygienické a zdravotné služby.  Preto by sa medzinárodné spoločenstvo malo prispôsobiť princípom medzinárodnej solidarity a spoločného zdieľania bremene.
4. S utečencami a so žiadateľmi o azyl by sa malo zaobchádzať s porozumením a sympatiou vzhľadom na ich tragický osud.  Nesmú sa stať obeťou krutého, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania.
5. Nesmú byť diskriminovaní na základe ich rasy, vierovyznania, politického názoru, národnosti, krajiny pôvodu, alebo telesnej nedostatočnosti.
6. Utečenci a žiadatelia o azyl sú považovaní za osoby s právnym postavením, s prístupom na súdy, ako aj k iným kompetentným administratívnym úradom.
7. Umiestnenie utečencov by malo brať do úvahy ich bezpečnosť a zdravie, ale zároveň by malo dodržiavať bezpečnostné predpisy prijímajúcej krajiny.  Žiadatelia o azyl by mali byť umiestnení čo najďalej, respektíve v rozumnej vzdialenosti od hraníc ich krajiny pôvodu.  Nemali by byť zapletení do podvratných aktivít nasmerovaných proti ich krajine pôvodu alebo inej krajine.
8. Mala by byť rešpektovaná súdržnosť rodiny.
9. Pri hľadaní príbuzných by mali byť využité všetky existujúce prostriedky.
10. Ochrana maloletých a detí bez doprovodu by mala byť vykonávaná adekvátnym spôsobom.
11. Povolené by malo byť posielanie a prijímanie poštových zásielok.
12. Dovolená by mala byť materiálna pomoc od priateľov alebo príbuzných.
13. Ak je to možné, mali by byť zabezpečené náležitosti spojené s registráciou narodenia detí, svadieb a úmrtí.
14. Utečencom by mali byť umožnené všetky potrebné spôsoby na dosiahnutie uspokojivého a trvalého riešenia.
15. Utečencom by malo byť dovolené prenášať majetok, ktorý si na územie priniesli, do krajiny, ktorá im poskytne trvalé riešenie.
16. Na podporu dobrovoľného návratu by mali byť podniknuté všetky potrebné kroky.

Poskytnúť ochranu obetiam vojny, ktorých definícia Dohovoru o utečencoch nepokrýva

Niektorí jednotlivci unikajúci pred vojnou nemôžu byť uznaní na základe podmienok definovaných Dohovorom o utečencoch, aj keď prešli individuálnym určením štatútu.  Zaslúžia si však určitý stupeň pocitu bezpečnosti a stability, už len preto, že prežili nešťastie a traumu.  Oddialenie deportácie jednoducho nestačí.  Ľuďom by malo byť poskytnuté určité právne postavenie so zadefinovanými právami a povinnosťami a zároveň by im mal byť  poskytnutý doklad, dokazujúci ich štatút.  Štatút by mal byť udelený na dostatočne dlhú dobu, ktorá je potrebná pre týchto ľudí, aby sa im podarilo ako tak znormalizovať ich životy.  Zároveň by mal garantovať základné práva vyplývajúce z medzinárodných a národných zmlúv.  

1. Občianske a politické práva:

1. ochrana pred refoulement a vyhostením
2. antidiskriminácia
3. ochrana pre mučením, ako aj zlým, neľudským a ponižujúcim zaobchádzaním alebo trestom
4. sloboda pohybu
5. prístup k súdnemu konaniu

2. Rovnako dôležité sú aj ekonomické a sociálne práva porovnateľné so všeobecne platnými v danej krajine azylu, ktoré zahŕňajú adekvátne ubytovanie, asistenciu alebo zamestnanie, zdravotnícku starostlivosť, základné a stredné vzdelanie.
3. Základom je rešpektovanie jednoty rodiny, preto by krajiny azylu mali pomáhať zlúčovať najbližších členov rodiny.  Čím dlhší je predpokladaný pobyt v hosťujúcej krajine, tým vzrastá potreba zjednotenia rodiny.

Ochrana obetí vojny môže byť ukončená, pokiaľ nie je naďalej nevyhnutná.  Objektívne kritéria udávajúce dôvody pre ukončenie ochrany by mali byť dané písomne, tak ako sú zakotvené v legislatíve.  Pri rozhodovaní o ukončení poskytovania ochrany by mal byť konzultovaný UNHCR.

Výzva na poskytnutie medzinárodnej podpory a podielu na zodpovednosti

Členovia parlamentu môžu podporovať výzvy v prospech medzinárodnej solidarity a zdieľaniu zodpovednosti, cez zverejňovanie potrieb utečencov a informovaní o prispievaní  krajiny na pomoc utečencom, ako aj povolením prístupu humanitných organizácií.  

Požiadať vládu o zaistenie bezpečnosti v táboroch

Členovia parlamentu môžu požiadať vládu, aby podnikla čo najviac krokov na ochranu utečencov ako aj miestnych humanitárnych pracovníkov, ktorí sa im snažia pomáhať a ochraňovať.  Verejná bezpečnosť a poriadok sú v kompetencii krajiny azylu.  V prípade že na ich zabezpečenie je potrebná medzinárodná pomoc, vláda krajiny azylu môže hľadať cesty na získanie potrebnej pomoci.

Dopad na ľudí a na spoločnosť:  zastávať sa utečencov

Veľký vplyv na to, ako sa bude počas krízového stavu zaobchádzať s utečencami maju členovia parlamentu.  Môžu vyzvať občanov, aby si vážili medzinárodné záväzky krajiny.  Môžu preukázať svoje sympatie a solidaritu utečencom vzájomným informovaním sa o situácii, navštívením utečeneckých táborov, osád a cudzineckých útvarov.  Môžu odpovedať na otázky a znepokojenie verejnosti a zároveň sa pokúsiť znížiť negatívne postoje vyplývajúce z nedostatku informácií, nedorozumenia a predsudkov.  

Ochrana žien utečenkýň

1. Špecifické podmienky týkajúce sa žien utečenkýň

Ženy predstavujú minimálne polovicu utečeneckej populácie.  Ženy utečenkyne majú takmer rovnaké potreby ako mužskí utečenci:  ochranu pred nedobrovoľným návratom, rešpektovanie ich ľudských práv počas obdobia exilu a pomoc pri hľadaní dlhodobých riešení ich situácie.  Napriek tomu si počas utečeneckého obdobia vyžadujú určité dodatočné potreby.

V často chaotických podmienkach utečeneckej krízy sa ženy môžu stať terčom sexuálneho, ale aj iného násilia.  K tomu ešte často krát nesú zodpovednosť za zraniteľnejších členov rodiny, ako sú deti a starší, zároveň sú často oddelené od svojich partnerov, ktorí sa stali súčasťou konfliktu v krajine pôvodu, alebo sa tam ostali starať o majetok.  

V určitých situáciách, ktoré sa v tábore vyskytnú, môžu ženy ostať vynechané z rozhodovacieho procesu, ktorý ovplyvňuje ich každodenné životy a bezpečnosť.  Napríklad keď muži rozdeľujú humanitnú pomoc, ženy môžu byť nútené vymieňať svoje sexuálne služby za jedlo.  Takisto môžu byť terčom sexuálneho násilia zo strany utečencov, miestnej populácie, vojakov, ako aj bezpečnostných zložiek krajiny azylu.

V krajinách poskytujúcich individuálne posudzovanie udeľovania štatútu, ženy prichádzajúce so svojimi partnermi často nemajú možnosť samé podať žiadosť o posúdenie, v prípade, že ich partnerova žiadosť bola zamietnutá.  Môžu mať problém otvorene komunikovať s mužom vykonávajúcim pohovor, alebo cez mužského tlmočníka, najmä v prípade, že musia hovoriť o sexuálnom násilí alebo rodinnej cti.

Navyše pri procedurálnych problémoch systému určovania štatútu, sa môžu vyskytnúť právne zábrany na presné adresovanie otázok žaloby spojenej s rodom.

1. Perzekúcia na základe rodu

Perzekúcia na základe rodu je termín používaný v medzinárodnom utečeneckom práve a opisuje rôzne žaloby, niektoré dokonca podané mužmi.  Napriek tomu, že pohlavie nie je špecificky spomenuté v Dohovore o utečencoch (strach z perzekúcie musí byť na základe rasy, vierovyznania či politického presvedčenia, alebo príslušnosti k určitej skupine) berie sa do úvahy, že môže ovplyvňovať, alebo diktovať určitý typ perzekúcie, alebo niekedy môže byť aj jej samotným dôvodom.

Súčasťou žalôb na základe rodu sú väčšinou akty sexuálneho násilia, násilie v domácnosti, nútené plánovanie rodiny, ženská obriezka, nedodržiavanie morálnych zásad spoločnosti a homosexualita.  Tieto žaloby sa môžu jedna od druhej líšiť v tom, že zamiešavajú formy perzekúcie s jej samotnými dôvodmi.  Jedno však majú spoločné, a to žalobu podľa rodu.  Z tohto pohľadu je perzekúcia nie vždy spojená alebo zapríčinená rodom žalobcu, ale s ideológiou vykonávateľa: a to že ľudia odchyľujúci sa od ich predpísanej úlohy, ktorú im rod udáva by mali byť potrestaní.  Napríklad ženy ktoré sa obávajú perzekúcie pretože porušujú sociálne morálne zásady nie sú zvyčajne prenasledované pretože sú ženy, ale preto, že odmietajú byť „správnymi“ ženami.

Interpretácia Dohovoru o utečencoch musí byť preto citlivá v otázkach spojených s rodom.  Tak ako je otázka o krajine pôvodu žiadateľa kľúčovou pri určovaní „typickej“ utečeneckej žaloby, tak je dôležité aj chápanie úloh stanovených spoločnosťou krajiny pôvodu potrebné na správnu interpretáciu definície utečenca.  Tento prístup bol schválený množstvom medzinárodných orgánov, ako aj Výkonným Výborom UNHCR.

„Výkonný výbor si mimoriadne cení snahy štátov o včlenenie rodových perspektív do svojich politík, nariadení a praktík; podporuje štáty, UNHCR a iných medzinárodných činiteľov v podporovaní zvyšovania povedomia, inklúziu ich kritérií pre ochranu, a uvedomení si, že perzekúcia môže byť založená na rozdieloch rodov a vykonávaná formou sexuálneho násilia; ďalej podporuje UNHCR a iné zúčastnené strany vo vytváraní, propagovaní a implementácii smerníc, pravidiel pre správanie sa a tréningových programov zameraných na rodové rozdiely utečencov, s cieľom podporovať rozširovanie rodovej perspektívy a stupňovať zodpovednosť v implementovaní nariadení spojených s rodovým rozdielom.“

Závery Výkonného výboru UNHCR číslo 87(n) (1999)

1. Skúmanie žiadostí o azyl podaných ženami

UNHCR spolu s niektorými štátmi vydal postupy na spôsob skúmania žiadostí o azyl, ktoré boli podané ženami, zahŕňajúc žaloby založené na rode.  V súčasnosti vzrastá počet orgánov právnej vedy, zaoberajúcich sa takýmito prípadmi a mnohé štáty prejavili záujem zahrnúť tento spôsob zmýšľania do ich štruktúr ochrany.

Okrem základnej skupiny medzinárodných ľudských práv aplikovateľných na všetkých ľudí, je aj určitý počet štandardných ľudských práv, ktoré priamo adresujú situáciu žien utečenkýň a žiadateliek o azyl.  Preeminentným právnym nástrojom je Dohovor o eliminácií všetkých foriem diskriminácie páchanej na ženách, a jeho Dobrovoľný protokol.

Tento dohovor určuje štandardy pre štáty v rôznych oblastiach, ktoré sú pre ženy utečenkyne dôležité, ako napríklad:

1. Potlačenie všetkých foriem obchodovania so ženami a využívanie prostitúcie
2. Národnosť
3. Vzdelanie
4. Zamestnanie
5. Zdravotná starostlivosť
6. Špecifické problémy vidieckych žien
7. Rovnosť pred zákonom
8. Všetky záležitosti spojené s manželstvom a rodinnými vzťahmi

Iné relevantné medzinárodné štandardy zahŕňajú Deklaráciu Valného Zhromaždenia OSN o Eliminácii všetkých foriem násilia páchaného na ženách, ktoré vníma ženy utečenkyne ako mimoriadne zraniteľnú skupinu a preto vyzýva štáty, aby prijali opatrenia potrebné pre elimináciu násilia páchaného na ženách.

Ochrana utečeneckých detí

Približne 41 percent populácie, spadajúcej pod ochranu UNHCR je vo veku 18 a menej rokov, 12 percent menej ako päť.  Deťom utečencom musí byť poskytnutá rovnaká ochrana ako dospelým; a vzhľadom na ich špecifické potreby a zraniteľnosť si vyžadujú špeciálnu ochranu a asistenciu.  

V čase utečeneckej krízy sa môže stať, že sa deti ocitnú odlúčené od svojich rodín.  Preto je nevyhnutné ich okamžité registrovanie a iniciovanie hľadania rodiny.  Odlúčené deti sú vystavené riziku, že budú najaté ako detskí vojaci, alebo že budú sexuálne zneužívané.  Preto treba brať ohlas na potreby ich zdravého vývoja, pretože aj deti, ktoré nie sú odlúčené počas krízy od svojich rodičov prežívajú obrovskú traumu a rozrušenie.  V krajinách, ktoré zadržiavajú dospelých utečencov vzniká riziko, že deti budú zadržané tiež, pokiaľ sa rodičom neudelí výnimka na prepustenie.  Deti by nemali byť  zadržané, iba v prípade, že neexistuje žiaden iný spôsob ako zaručiť jednotu rodiny.  

Počas individuálneho udeľovania štatútu by odlúčeným deťom mal byť pridelený opatrovník, ktorý by čo najlepšie reprezentoval ich záujmy.  Počas spracovania žiadosti dieťaťa, by mal byť braný do úvahy jeho duševný vývoj, stupeň vyspelosti a schopnosť tlmočenia jeho žiadosti pri informovaní o súkromnej, rodinnej a kultúrnej minulosti.  

Deti zasiahnuté ozbrojeným konfliktom majú právo na špeciálne zaobchádzanie a ochranu, vzhľadom na ich zraniteľnosť a pretože boli nechtiac vystavené riziku zranenia, zneužitia a smrti.  Ďalšie veci, na ktoré majú utečenecké deti právo, sú vzdelanie, vhodná strava a čo najvyšší štandard zdravotníckej starostlivosti.  

Najlepšie záujmy dieťaťa, úloha rodiny ako základného poskytovateľa ochrany dieťaťa, a jeho blahobyt, musia ovplyvňovať všetky rozhodnutia týkajúce sa detí utečencov.  Tieto princípy sú plne obsiahnuté v Dohovore o právach dieťaťa, ktorého členmi sú skoro všetky krajiny na svete.  Dohovor obsahuje špecifické nariadenia týkajúce sa utečeneckých detí, ale takisto v ňom stojí, že sa bez rozdielu vzťahuje na všetky deti.  Takisto Africká charta o právach a blahobyte dieťaťa, obsahuje špeciálnu časť o ochrane utečeneckých a vnútorne premiestnených deťoch.  

Deti utečenci:

Nariadenia na ich starostlivosť a ochranu

Deti sú zraniteľné.  Sú náchylné na choroby, nedostatok výživy a zranenia.

Deti sú závislé.  Potrebujú podporu dospelých, nielen pre fyzické prežitie, najmä v rannom období života, ale aj pre ich psychický a sociálny blahobyt.

Deti sa vyvíjajú.  Rastú vo vývojových sledoch ako veža z tehál, z ktorých každá závisí na tej pod ňou.  Vážne vplyvy narúšajúce ich sled môžu devastujúco narušiť ich vývoj.  

Deti utečenci sú vystavené oveľa väčšiemu nebezpečenstvu ako priemerné dieťa.  Náhle a násilné návaly krízových situácií, narušenie rodiny,  komunity ako aj akútny nedostatok zdrojov, ktorému sú utečenci vystavení, značne ovplyvnia ich fyzický ale aj psychický stav.  Je smutné konštatovať, že deti sú častými obeťami násilia, chorôb a nedostatku výživy, čo je spojené s ich premiestňovaním a odlivom utečencov.  Následkom kríz a pri hľadaní riešení, rozdelenie rodín pokračuje v negatívnom vplyve na utečenecké deti všetkých vekových kategórií.  Preto si treba uvedomiť, že poskytovanie pomoci deťom pri napĺňaní ich fyzických a duševných potrieb, často znamená podporovať ich rodiny a komunity.

Predslov, Deti utečenci: Nariadenie na ich ochranu a starostlivosť, UNHCR

Záujmy detí utečencov a žiadateľov o azyl

V Dohovore o právach dieťaťa sa v článku 3 udáva, že záujmy dieťaťa by mali byť prioritou pri všetkých aktivitách jeho sa týkajúcich, vykonávaných verejnými alebo súkromnými humanitárnymi organizáciami, súdmi, úradmi, alebo legislatívnymi orgánmi.  V každom prípade, počas každého rozhodnutia týkajúceho sa dieťaťa, musia byť zvážené všetky okolnosti v najlepšom záujme dieťaťa.  Tento prístup musí byť prítomný vo všetkých prípadoch, od priamych intervencií štátu až po súkromný kontext rodinného života, kde štát môže nepriamo zasahovať napríklad s pomocou miestnych úradov, aby zaistil a ochránil práva dieťaťa.  Najlepšie záujmy dieťaťa znamená, že legislatívne orgány musia zvážiť či prijaté zákony a ich dodatky čo deťom prospejú.

Deťom, ktoré sú utečencami alebo žiadateľmi o azyl, sa dostáva špeciálnej pozornosti v rámci Dohovoru o právach dieťaťa, článok 22, ktorý vyžaduje od štátov prijímať kroky zabezpečujúce dostačujúce ochranu dieťaťa ako aj humanitárnu pomoc.

Deti utečenci:  Nariadenie na ich ochranu a starostlivosť, vydané UNHCR, zadáva ciele a zámery, ako aj princípy a konkrétne kroky na ochranu a pomoc utečeneckým deťom, pokrývajúc témy ako práva dieťaťa, kultúra, duševný blahobyt, zdravie, výživa, prevencia a liečba chorôb, osobná sloboda a jej ochrana, právny štatút, vzdelanie, odlúčené deti, a trvalé riešenia.

Ochrana utečeneckých rodín

Najlepšou cestou ako ochraňovať zraniteľných utečencov je ochraňovať utečenecké rodiny.  Neúplné rodiny si vyžadujú špecifickú podporu.  Všetci členovia utečeneckých rodín čelia problémom, najmä ak dojde k oddeleniu členov rodiny počas úteku, a krajiny azylu nezabezpečia ich zjednotenie.  Táto situácia môže byť mimoriadne ťažká pre tých, ktorí sú pod dočasnými opatreniami, keďže majú menej práv ako priznaní utečenci.

Konferencia,...zvažujúc, že jednota rodiny, prirodzenej a základnej spoločenskej jednotky, je základným právom utečenca, a že táto jednota je sústavne ohrozovaná,...navrhuje vládam aby prijali nevyhnutné kroky potrebné na ochranu utečeneckých rodín, najmä:

1. zabezpečiť, aby bola zachovaná jednota rodiny, najmä v prípadoch kedy hlava rodiny splnila nevyhnutné podmienky pre prijatie v príslušnej krajine,
2. ochrániť maloletých utečencov, najmä deti bez doprovodu, s odvolaním sa na opatrovníctvo a adopciu.

Záverečné nariadenie Konferencie Organizácie Spojených Národov, 1951, splnomocnencov na štatút utečencov a osôb bez národnosti, IV B.

Ochrana žien utečenkýň, detí a rodín:  čo robiť?

Venovať osobitnú pozornosť ženám a deťom počas procesu určovania štatútu

9. členovia parlamentu môžu venovať špeciálnu pozornosť ženám a deťom počas procesov určovania štatútu, využitím žien tlmočníčok a vykonávateliek pohovorov.
10. tí čo vykonávajú rozhodnutia o udelení štatútu utečenca, by mali mať prístup k informáciám týkajúcich sa podmienok dodržiavania ľudských práv a spoločenských úloh v krajinách pôvodu, tak ako sa týkajú žien a detí.
11. členovia parlamentu by mohli zvážiť navrhnutie vláde, aby boli stanovené nariadenia spojené s riešením žalôb podľa pohlavia, ktoré by použili existujúce nariadenia ako model.
12. odlúčené deti by mali mať určeného opatrovníka, ktorý by zastupoval ich záujmy.
13. všetkým členom rodiny by mal byť udelený štatút, pokiaľ hlavný žiadateľ ho získal, a každý člen rodiny, by mal mať možnosť prezentovať vlastnú žiadosť.
14. ženy a deti by mali dostať dokumentáciu ich utečeneckého štatútu na ich vlastné meno.

Zabrániť zaisteniu

15. členovia parlamentu by mali podniknúť kroky, ktoré by zabraňovali zaisťovaniu detí, a mali by zabezpečiť alternatívne spôsoby ich ochrany.
16. ženy by nemali byť zaistené, najmä nie tie, ktoré majú deti, alebo sú doprevádzané inými závislými osobami.

Vytvoriť možnosti pre zlúčenie rodiny

17. členovia parlamentu môžu prijať opatrenia umožňujúce rapídne zlučovanie rodiny, poskytnúť liberálne kritériá pri rozhodovaní ktorej rodine bude udelený štatút a podporovať samostatnosť dospelých členov rodiny s cieľom podporiť ich schopnosť postarať sa o  členov rodiny.

Kľúčom pri ochrane rodín je ich zlúčenie.  Výkonný výbor UNHCR podčiarkol potrebu ochraňovať jednotu utečeneckých rodín:

18. zlučovaním rodinných členov rozdelených počas úteku
19. zvažovaním liberálnych kritérií pri rozhodovaní o tom, ktorému členovi bude udelený štatút
20. udelením štatútu utečenca všetkým členom rodiny v prípade že tak bolo rozhodnuté u hlavy rodiny, a umožnenie každému členovi rodiny podať žalobu akú chce
21. zabezpečením jednoty rodiny ako priority pred všetkými krokmi procesu udeľovania štatútu
22. podporovaním samostatnosti dospelých členov rodiny s cieľom dosiahnuť ich schopnosť postarať sa o ostatných členov ich rodiny.

Hľadanie riešení

Pre väčšinu utečencov by riešením ich situácie bol návrat do domova.  Dobrovoľný návrat by mal byť uskutočnený za dodržiavanie podmienok bezpečnosti a dôstojnosti, a na základe toho, že utečenec urobil toto rozhodnutie sám s dostatkom informácií.  Niektorým utečencom je umožnené ostať trvalo v krajine, v ktorej hľadali azyl po prvý krát, čo je prípadom lokálnej integrácie.  Len veľmi malý počet utečencov je premiestnených do tretej krajiny azylu.  Napriek tomu, že premiestnenie je riešením pre najmenší počet utečencov, je to mimoriadne dôležitý nástroj ich ochrany, ako aj dlhodobé riešenie.

1. Dobrovoľný návrat

Dobrovoľný návrat je preferovaným riešením u väčšiny utečencov, ako aj krajín azylu.  Väčšina utečencov hľadá azyl blízko ich domovskej krajiny, aby sa mohli vrátiť domov hneď ako na to bude príležitosť, a vrátiť svoj život do pôvodných koľají a znovu vybudovať svoju komunitu.

Podľa najlepšieho scenára, konflikt ustal a veci, ktoré ohrozovali životy utečencov, ako napríklad nášlaplné míny, boli odstránené, bolo dosiahnuté zlepšenie v dodržiavaní ľudských práv, ktoré by zabránilo ďalším utečeneckým odlivom.  Utečenci sa rozhodujú o svojom návrate slobodne, majú dostatok informácií o situácii v ich krajine pôvodu, a pri návrate im je poskytnutá medzinárodná ochrana a pomoc aby sa mohli vrátiť bezpečne a dôstojne.  Právny štatút je zabezpečený cez trilaterálne dohody medzi UNHCR, krajinou azylu a treťou krajinou.  Medzery medzi pomocnou fázou operácie a dlhodobou pomocou pri rozvoji boli vyplnené.  Došlo k zmiereniu medzi bojujúcimi stranami.

Nanešťastie, realita málokedy odráža tento scenár.  Príliš často je poskytnutá ochrana a pomoc v krajine azylu nedostatočná.  Utečenci si často vyberajú menšie zlo a zvolia si návrat v nádeji, že podmienky doma sa zlepšili pokiaľ boli preč.  Návrat v tomto prípade nesie so sebou veľké riziko, že navrátení utečenci budú nútení znova utekať.

UNHCR vyžaduje určitý stupeň fyzickej ochrany a bezpečnosti, pred tým ako aktívne podporí dobrovoľný návrat.  Napriek tomu, ak sa utečenci rozhodnú vrátiť spontánne, často na základe ich slobodnej vôle, do krajiny uprostred konfliktu, UNHCR ich pomáha ako len môže.

Utečenci po ich návrate domov musia čeliť ekonomickým, právnym, a sociálnym problémom.  Miestna infraštruktúra je zničená vojnou, preto majú problémy znovu získať svoj majetok, alebo si ho obnoviť.  UNHCR, v spolupráci s mimovládnymi organizáciami v teréne, monitoruje návrat utečencov a snaží sa riešiť problémy, ktoré po ich návrate vzniknú.  UNHCR a Harvardská fakulta práva nedávno spustili projekt „ Predstav si spolužitie“ ktorý má za cieľ podporiť spolužitie počas krátkej reintegrácie po ukončení konfliktu, s cieľom zabrániť ďalšiemu násiliu v rozdelených komunitách a podporiť dlhodobú nápravu.  Jedným so spôsobov je získavanie spoločných prostriedkov pre celú komunitu, ktoré spája ľudí.

Konferencia vyzýva vlády a parlamenty, aby zabezpečovali skoré a dobrovoľné návraty, presídľovanie a rehabilitáciu utečencov a presídlencov; odzbrojovanie, demobilizáciu a nasledovný tréning a reintegráciu bývalých bojovníkov, najmä detských vojakov do bežného života, a rehabilitáciu traumatizovanej populácie, najmä žien a detí.

99. Konferencia Medziparlamentárnej únie, apríl 1998

1. Lokálna integrácia

Štatút UNHCR spomína, že jednou z možností pomoci utečencom, je ich prispôsobenie sa novej spoločnosti.  Konvencia o utečencoch hovorí, že štáty by mali do takej miery, ako je len možné zabezpečovať asimiláciu a naturalizáciu utečencov.  Množstvo krajín, najmä tie, ktoré si zvykli prijímať imigrantov, berú naturalizáciu utečencov s priznaným štatútom ako rutinnú záležitosť.  Iné krajiny azylu boli ochotné zvážiť povolenie trvalého pobytu utečencom, ktorí by mohli prispieť národnému hospodárstvu.  V posledných rokoch sa však čoraz menej krajín cíti byť v pozícii, aby mohli ponúkať lokálnu integráciu, aj keď existujú výnimky ako Mexiko, ktoré naturalizovalo tisíce utečencov prichádzajúcich z Guatemaly.

1. Tradičné krajiny presídlenia

Austrália, Kanada, Dánsko, Fínsko, Holandsko, Nový Zéland, Nórsko, Švédsko, Švajčiarsko, Spojené Štáty Americké.

1. Novovzniknuté krajiny presídlenia

Argentína, Benin, Brazília, Burkina Faso, Čile, Island, Írsko, Španielsko.

1. Presídlenie

Relatívne malé množstvo utečencov, ktorí musia byť presídlení, je ohrozených v prvej krajine azylu, alebo neexistuje žiadne iné trvalé riešenie ich situácie.  Niektoré krajiny ponúkajú miesta na presídlenie pravidelne; iné to robia ad hoc.  Na to aby bola osoba premiestnená, musí spĺňať kritériá UNHCR ako aj kritériá prijímajúcej krajiny.

Hľadanie riešení pre utečencov:  Čo robiť?

V krajine azylu

23. zabezpečiť, aby presídlenie bolo skutočne dobrovoľné, členovia parlamentu by mali zabezpečiť, aby žiaden utečenec nebol navrátený proti jeho/jej vôli, pokiaľ bola vhodne vyvolaná zastavovacia klauzula Konvencie o utečencoch.

24. členovia parlamentu môžu zabezpečiť, aby utečencom bolo umožnené vykonať informačnú návštevu v ich domove, za účelom zhodnotenia situácie, bez toho aby stratili možnosť vrátiť sa do krajiny azylu.

25. ak to dovoľujú národné podmienky, členovia parlamentu by mohli zvážiť rozšírenie možností naturalizácie utečencom s priznaným štatútom.

V krajinách pôvodu

26. členovia parlamentu môžu zabezpečiť vytvorenie právneho rámec ochrany práv navrátených utečencov.
27. právo majetkového vlastníctva, reštitúcia a kompenzácia sú kľúčovými otázkami pre legislatívne činy.  Malo by byť zabezpečené občianstvo pre deti narodené mimo krajiny, spolu s národnými identifikačnými dokumentmi.

28. členovia parlamentu by mali vyzývať vládu, aby povolila UNHCR a mimovládnym organizáciám monitorovanie situácie nevráteným utečencom.

V krajinách presídlenia a potenciálnych krajinách presídlenia

29. krajiny presídlenia by mali zvážiť zvyšovanie počtu miest voľných pre presídlenie utečencov, ako aj pridať havarijné miesta pre prípady, kedy UNHCR musí urýchlene premiestniť utečenca z bezpečnostných dôvodov.

30. krajiny ktoré ešte nie sú pravidelnými krajinami presídlenia by sa nimi mali stať, alebo by aspoň mali indikovať svoj zámer UNHCR aby zvážilo návrhy na presídlenie rad za radom.

V darcovských krajinách a potenciálnych darcovských krajinách

31. darcovské krajiny môžu žiadať, ako aj podporovať zlepšovanie kvality azylu aby ľudia neboli nútení vrátiť sa do nestabilného a nebezpečného prostredia.

1. darcovia by mohli nasmerovať politické tlaky tak, aby boli adresované skutočné príčiny pohybu utečencov.

1. darcovia môžu podporovať množstvo aktivít potrebných pre úspešné návraty alebo lokálnu integráciu, ako aj programy odstraňovania nášľapných mín, projektov na získavanie príjmu, a programy dlhodobého rozvoja.