Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Mateja Bela / Fakulta humanitných vied / Pedagogika volneho casu

Pedagogika volneho casu 1 aj 2 bolk (pvc_11.3.2009.doc)

                                                                                        11.3. 2009

Teória a prax pedagogiky voľného času v súčasnosti a v perspektívach

pozitívne chápanie – zmysluplné trávenie VČ

negatívne                  - nejde len o nudu, VČ môže vyvolať isté soc- palatog javy.

PVC je pedagog. disciplína a považuje sa za aplikovanú disciplínu pedagogiky. Jej základ je teória výchovy.

Literatúra

Pedagogika voľného času  - Kratochvíľová, BA, 2004

Kristoň – Edukácia detí, BB

Kolinarec – Úvod do PVC pre

Masaryk – Masaryková – Vybrané kapitoly z PVC, Nitra 2002

Bryndza Gondová – Vybrané kapitoly z teorie a metodiky VC, Zilina

Casopisy – Rodina a škola, Vychovávateľ, Mládež a spoločnosť

Koncepcia výchovy vo voľno čase detí a mládeže „z hľadiska jej ďalšieho perspektívneho vývoja“.

Koncepcia nadväzuje na problematiku voľnočasovej výchovy, ktorá je zahrnutá v Charte výchovy pre voľný čas (UK 1993), v Národnom programe výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike (1998), v Správe slovenského výboru UNICEF, v Správe o stave práce s deťmi a mládežou vo voľnom čase v Slovenskej republike, ako aj v Koncepcii štátnej politiky vo vzťahu k deťom a mládeži (2000). Významný dokument je aj dohovor o právach dieťaťa – dotýka sa detí, ale aj mladých ľudí do 18. roku života. Hovorí, že každý človek má právo na voľný čas.

Charta výchovy hovorí, že človek aby sa rozvíjal správnym smerom, je treba ho vychovávať aj vo voľnom čase. Považuje sa za celoživotný proces.

VC je osobná i soc. hodnota. Soc – pomoc niekomu druhému, poskytovanie možností na trávenie voľného času.

V zmysle týchto dokumentov a skúseností z trávenia voľného času detí a mládeže kompetentné orgány a zariadenia v Slovenskej republike sústreďujú pozornosť najmä na tieto úlohy:

1. vymedziť ciele a obsahové zameranie a prostriedky výchovy vo voľnom čase detí a mládeže ako prostriedku prevencie, terapie a reedukácie,
2. abstrahovať problémy v súvislosti s narastaním sociálno-patologických javov mládeže a vypracovať prognostické preventívne opatrenia na minimalizovanie týchto javov,
3. skvalitniť koordináciu a spoluprácu všetkých výchovných činiteľov (zariadení, organizácií, združení, spolkov) pôsobiacich vo voľnom čase detí a mládeže,
4. finančne a morálne oceňovať výchovných pracovníkov, ktorí sa angažujú a dosahujú pozitívne výsledky vo výchove detí a mládeže vo voľnom čase.

Prostriedky reedukácie – polepšovne, väzni vyrábajú výrobky....

Aké sú východiská pre rozvoj PVC a plnohodnotné trávenie voľného času?

5. demokratizácia, rastúci rozsah voľného času umožňuje vytvárať relatívne rovnaké šance pre každú vekovú populáciu
6. dochádza k vnútornej diferenciácii voľného času, ktorá sa prejavuje v rozsahu, obsahu a prostriedkoch realizácie
7. prehlbujú sa kontrasty v disponovaní s voľným časom, pribúdajú jedinci frustrovaní nedostatkom voľného času (nezamestnaní, asociáli), čo spôsobuje celý rad spoločenských problémov, vznik sociálno-patologických javov.
8. v obsahu sa diferenciácia prejavuje na jednej strane pasívnym ničnerobením, konzumným trávením voľného času, ako aj aktivitami s krajným vypätím fyzických a psychických síl.
9. komercionalizácia rôznorodých foriem trávenia voľného času navodzuje frustráciu z atraktívnosti ponúk a obmedzených finančných možností ich saturovania
10. výrazný je posun v spôsoboch trávenia voľného času – od spontánnych a prirodzených foriem k exkluzívnym a exotickým formám.
11. dochádza k zmenám v hodnotovom systéme, k destabilizácii pozitívnych hodnôt
12. trávenie voľného času je ovplyvnené „technizáciou“ spoločnosti, počítačovou technikou, mediálnymi prostriedkami, ktoré vnášajú aj negatívny vplyvy,...

Priestor voľného času sa stáva viac slobodným a autonómnym, v ktorom ide o neformálnu voľno časovú výchovu pedagogicky intervenovanú výchovu v čase mimo vyučovania.

Pedagogika voľného času je aplikovaná disciplína pedagogiky, ktorá sa zaoberá voľno časovou problematikou v širších súvislostiach

13. skúma a analyzuje špecifické podmienky neformálnej výchovy (sústava zámerne pôsobiacich činiteľov, zariadení, organizácií,...)
14. skúma a analyzuje špecifické podmienky informálnej výchovy (pôsobenie rodiny, širšieho spoločenského prostredia v interiorizácii s neformálnou a formálnou výchovou, školské prostredie, rôzne typy a stupne ZŠ a SŠ strediská záujmovej činnosti.
15. zaoberá sa kategóriami výchovno – vzdelávacích cieľov, funkciami voľného času, princípmi, obsahovým zameraním a prostriedkami realizácie, rozpracúva metodiku záujmových činností.
16. skúma a analyzuje kategóriu vychovávateľov, pedagógov voľného času, animátorov, z hľadiska ich intervencie do voľného času detí, mládeže a dospelých
17. pôsobenie školských vzdelávacích zariadení je formálna výchova

Predmetom PVC

18. je pedagog intervenovaný voľný čas (výchova k voľnému času a vo voľnom čase) a neintervenovaný voľný čas, ktorým disponuje jednotlivec alebo skupina, čas pre seba bez intervencie výchovných vplyvov.
19. predmetom skúmania je poznávanie vekových a individuálnych osobitostí potrieb, schopností, záujmov detí a mládeže.

V teórii a praxi pvc sú pre jej ďalší rozvoje vyznané rôzne prístupy:

Z hľadiska veku, pôsobenia na cieľové skupiny a typu zariadenia:

1. cieľová skupina deti: školské kluby detí, školy v prírode
2. cieľová skupina deti a mládež : centrá voľného času, domovy mládeže, detské domovy, reedukčné domovy, resocializačné ústavy, krízové a diagnostické centrá, občianske združenia, zariadenia výchovnej prevencie....
3. cieľová skupina dospelí: voľnočasové zariadenia v podnikoch, centrá a kluby seniorov,  kluby dôchodcov, galérie, múzeá, univerzity tretieho veku, kúpeľné domy, azylové domy, prázdninové strediská, rehabilitačné strediská....

Z hľadiska organizovanosti  a intervencie výchovných vplyvov

20. neorganizovaný a organizovaný voľný čas, informálna a neformálna voľnočasová výchova

Z hľadiska časového rozsahu voľného času

21. denný, týždenný, víkendový, voľný čas počas sviatkov, prázdnin, dovoleniek

Z hľadiska socio-profesijného zaradenia

22. voľný čas žiakov, študentov podľa typu škôl, zamestnaných podľa profesie, nezamestnaných dôchodcov

Z hľadiska obsahového zamerania

- jednotlivé oblasti záujmovej činnosti, šport, turistika, kultúra, prírodoveda, technika

tvoria ho všeobecne platné – kľudové, rekreačné

Z hľadiska stupňa mentálneho, intelektuálneho, kreatívneho rozvoja

23. intaktní, tvoriví, talentovaní, nadaní, narušení, postihnutí, asociálne či spoločensky neprispôsobiví jedinci a skupiny

PGVC – disciplíny

- teória výchovy mimo vyučovania

- metodika vých. –II-

- dejiny pedagogiky a VČu

- teória výchvonej činnosti v detských a mládežníckych organizáciách

- teória riadenia výchovy mimo vyuč. a zákl. manažmentu PVČ

- metodológia a výskum PVČu

18.3.2009

Pedagogiku voľného času môžeme chápať aj v 21. storočí ako etiku voľného času,

pretože jeje zameranie v realizácii môže vo všetkých životných fázach ovplyvniť kvalitu života, životný štýl človeka, zmysluplné trávenie voľného času.

Perspektívy môžeme poskytnúť:

24. mladým ľuďom, pretože nemajú prácu
25. mladým rodinám, ktoré žijú v napätí medzi prácou a rodinou a stávajú sa manažérmi času v rôznych aktivitách
26. ľuďom, ktorí nikdy nemali prístup k vdzelaniu, v voľnočasových aktivitám,pretože patria k sociálne slabším vrstvám.

Tieto, ale aj ďalšie neuvedené otázky navodzujú ďalšiu – ochrannú funkciu voľného času.

Svoj voľný čas treba chrániť, ale aj voľný čas iných, poskytnúť im priestor a možnosti na sebarealizáciu. Význam má nielen pedagogika voľného času, ale aj intervenovaný voľný čas.

Východiská a možné smery:

Celospoločenská dimenzia – vytvárať a poskytovať možnosti na trávenie voľného času vo všetkých sférach a prostrediach v ktorých deti, mládež aj dospelí žijú

Celoživotná dimenzia – vytvárať a poskytovať môžnosti na trávenie voľného času od detstva až po vek seniora

Vzťah života a voľnočasovej výchovy

Voľný čas ako významná spoločensko – pedagogická podmienka jeho zhodnocovania

Rôznorodosť prístupov k teórii a praxi pedagogiky voľného času

Teória pedagogiky voľného času ako východisko empirického skúmania voľného času a jeho zhodnocovanie v praxi

PVČ je aplikovaná disciplín a pedagogiky, ktorá sa zaoberá otázkami výchovno – vzdelávacej činnosti detí a mládeže vo voľnom čase, v mimovyučovacom čase žiakov, ...

PVČ je zameraná na zmysluplné využívanie voľného času detí, mládeže a dospelých, na vytváranie možností a vhodných podmienok formovania a rozvoja osobnosti (rozvoj schopností, dispozícií, záujmov, tvorivosti, vlastností, zručností

PVČ skúma osobitosti a zákonitosti výchovného ovplyvňovania VČ cieľových skupín (deti, mládež, intaktní, postihnutí, narušení,..), skúma organizáciu a realizáciu (priebeh) voľnočasovej výchovy, ktorý prebieha v škole po vyučovaní, v ďalších výchovno-vzdelávacích zariadeniach (mimo školy), kultúrnych, osvetových zariadeniach, záujmových organizáciách, občianskych združeniach

Predmetom PVČ je:

27. výchova k VČ (cieľové zameranie)
28. výchova vo VČ (obsahové zameranie, výber metód a foriem vo voľnom čase konkrétnych cieľových skupín)
29. organizačný systém voľnočasovej výchovy, spolupráca všetkýc hčiniteľov v oblasti intervencie do VČ jednotlivcov a skupín,...
30. osobnosť výchovného pracovníka (profesionálneho – katogórie výchovných pracovníkov, dobrovoľníci a ich angažovanosť, intervencia do VČ cieľových skupín a jednotlivcov)

Princípy voľno časovej výchovy

31. dobrovoľnosti
32. spoločenského záujmu
33. kontinuálnej edukácie vyučovacieho procesu, VMV a voľnočasovej výchovy
34. princíp pestrosti, príťažlivosti obsahu a foriem výchovných voľnočasových aktivít
35. princíp odpočinkového a rekreačného zamerania činnosti
36. princíp záujmového zamerania činnosti
37. princíp výchovného a sebavýchovného, vzdelávacieho a sebavzdelávacieho zamerania činnosti
38. kooperácie v tvorivej činnosti
39. princíp ulatnenia maximálnej aktivity, iniciatívy a samostatnosti vo výychovnej činnosti
40. skupinového a individuálneho zamerania (osobne výberového) činnosti
41. sociálnej akceptácie a sebarealizácie
42. mnohostrannosti a komplexnosti
43. zážitkovej a animovanej výchovy

Pravidelná záujmová činnosť – krúžok, príležitostná – Miss, kraslice

Výchova mimo vyučovania (VMV) Voľnočasová výchova, jej znaky, vymedzenie

VMV je výchovno – vzdelávacia činnosť v mimovyučovacom čase (po vyučovaní), ktorú realizujú školské výchovno-vzdelávacie zariadenia a mimoškolské zariadenia, inštitúcie, organizácie, združenia vo voľnom čase detí, mládeže a dospelých.

vymdzenie voľného času – je to čas, s ktorým mladí ľudia môžu disponovať podľa vlastného rozhodnutia, venujú ho činnostiam po splnení pracovných  (školských) a iných nevyhutných činností, ktoré vyplývajú aj z domácich aj spoločenských povinností.

VC je priestor pre slobodnú činnosť a pozitívny rozvoj osobnsoti kultiváciu osobnsoti. Je to čas, ktorý poskytuje  možnosti pre oddych, regeneráciu psych a fyz. síl, uspokojovanie potrieb, rozvoj schopností a záujmov, čas na vlastnú sebarealizáciu, sebavzdelávanie, sebavýchovu,

VC chápeme ako voľnosť a slobodu v rozhodovaní, ale aj ako cieľavedomé, zámerné organizované ovplyvňovanie človeka prostredníctvom ktorého sa človek môže formovať pozitívne ako osobnosť, v ktorom existuje možnosť voľby činností, ktoré majú osobno – výberový charakter v ich zameraní vo výbere prostredia a spôsobe realizácie.

VC je čas, kt. zostane jednotlivcovi alebo skupine po splnení biologicko – psychologický potrieb po odčítaní časových strát, ktoré vzniknú pri zabezpečovaní konkrétnych povinností.

VC je opakom práce, môžeme sa v ňom venovať činnostiam, ktoré robíme dobrovoľne a radi, ktoré nám prinášajú radosť, šťastie, osobný prospech aj prospech pre iných.

Filozofické prístupy

axiologický -

pedagogický -

Komenský –  8,8,8, = 24 hodinový čas; 8 hod by malo byť venované spánku, 8 hod škola a iné povinnosti, 8 voľný čas a výchova v ňom,

„ Život je dlhý, ak ho vieš užívať, život je dosť dlhý a dostalo sa nám štedro na vykonanie

psyhologické aspekty – je dôležité ako vnímame voľný čas

sociologický apsekt – s kým trávime voľný čas, v akom prostredí

právny aspekt – aktivity VC sú legislatívne vymedzené

terapeutická funkcia – zameraná na ťažko postihnutých

kompenzačná funkcia

treba dodržiavať 3 pravidlá, 1. striedanie činností čo do zamerania

Najvýznamnejšie faktory ovplyvňujúi voľný čas:

rozsah VČ,

obsah – záumy

vzťah k VČ

prostredie

orientácia

VMV je cieľavedomý, zámerný, systematicky organizovaný, plánovanvý proces, ktorý mimo bezprostredného vplyvu rodiny nadväzuje na vyučovací proces, v ktoorm sa utvárajú podmienky a moťnosti rôznorodého aktívneho (individuálneho a skupinového) uplatnenia a sebarealizácie žiakov prostredníctvom cieľavedomého ovplyvňovania (pedagogickej intervenice) a organizácie spôsobu  ich odpočinku, reakreácie, závavy, dobrovoľného vzdelávania, záujmovej činnosti, spoločenskej aktivity a angažovanosti.

VMV a voľnoča. výchova (znaky)

1. je právne a legislatívne zabezpečená
2. je inštitucinálne zabezpečená
3. uskutočnuje sa mimo rodinného prostredia vo voľnom čase
4. dobrovoľnosť
5. výber autonómnosť (činnosti, vychovávateľa) – potreby, záujmy
6. rôznorodosť, pestrosť, výber postredia
7. je určená všetkým bez ohľadu na vek, pohlavie, rasu, náboženstvo, zdravotný stav, socilne postavenie, orientáciu...
8. chápe sa ako celoživotný proces
9. nadväznosť na školský výcovno – vzdelávací systém
10. zabezpečuje aj soc. starostlivosť, ale predovšetkým výchovnú starostlivosť v oblasti trávenia voľného času jedincov
11. systematick sa stará o rozvoj individuálnych záumov jedincov, nadaných a talentovaných,
12. nie je živelná, ale cieľavedomá a systematická, predstavuje dialektický model (SV-OV-CV-PDV-PRV) – dialektika vťahov

Prostriedky voľnočasovej výchovy

44. sústava vých – vzdelávacích činiteľov
45. -II- obsahov
46. sústava foriem a metód výchovnej práce
47. sústava prostre. v materiálnom, tech slova zmysle

PV – predmety, javy, všetko čo, čo v organizačnom, priestorovom, obsahovom a materiálno – technickom slova zmysle slúži na dosahovanie výchovno- vzdelávacích cieľov

Organizačný systém voľnočasovej výchovy – VMV

1. škol. zákon 1948
2. –II- 1953
3. 1960 „ o sústave výchovy a vzdelávaní“

Rok 1993 – Zákon NRSR č. 279/1993 „O školských zariadeniach“

5 kategórií zairadení:

1. výchovno – vzdelávacie (MS, ŠKD, ŠSZČ, CVČ, škola v prírode, ŠI)

2. záujmovo – vzdelávacie zar. (ZUŠ, JŠ)

- záujmové organiz. ( skautské, športové, telovýchovné, nábož, turistické)

- občianske združ. (detí, mládeže, dospelých)

        - národné (Zväz mladých na Slov)

        - spoločenské a občianske ( Rada...)

3. špeciálno – výchovné zar. (postihnutí, narušená populácia) SŠ, reedukačné,

4. poradenské zar. (centrá pedagog. psycholog. služieb, Ped. Psych. Poradna)

5 účelové z. (jedálne, telocvične, ihriská, štadióny, tvorivé dielne)