Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita sv. Cyrila a Metoda / Fakulta masmediálnej komunikácie / Dejiny filmu

Dejiny filmu - vypracované otázky (fmk_-_film_ii_-_vypracovane_otazky.doc)

Francúzska nová vlna

Truffaut -  film „ Nikto ma nemá rád“

1. patrí k novej vlne, bol posadnutý autentickosťou snímania a pravdivosťou príbehov. Jako režiosér vyrastal v polepšovni a zážitky uplatnil vo filme, za ktorý dostal cenu v Cannes ú Nikto ma nemá rad – ten film sme pozerali – o malom chlapcovi…

             pri opisovani filmu treba vedieť zu akého kontextu vychádzajú

Truffaut tvrdil, že tvorca má zobrazovať iba to čo je jeho osobnou skúsenosťou a teda ide o garanciu osobnosti. Dôležité je vraj obsadzovať do úloh nehercov

časopis Cavaliers du Cinema – združoval nadšencov filmu

Dovtedy jestvovala povojnová generácia

Bazin -  pod jeho vedením si tvorcavia rozvíjali svoju folmovú reč

Nová vlna – bola to vlastne vzbura mladých umelcov voči dovtedajšej estetike, drahýmm rozpočotm, kašírovaným realizmom.

Francúzska nová vlna vychádzala z talianskeho neorealizmu, tvorcovia vyšli do ulíc, postavili hercov před ošarpané budovy a nakrúcalo sa  realisticky v špinavých uliciach.

- znížil sa tým rozpočet na film

1. dialógy, ktoré boli upravované  ustúpili improvizácií , ostávali v nich kazy, šumy, chyby

              Herci mohli navrhované texty doplňovať vlastnými slovami a tým sa zvýšila ich      

            pravdivosť. Kamera je často ručná – reportážna a autentickejšia

- znakom je nevyumelkovanosť, spontánnosť, bezprostrednosť, príbehy vyznievajú jako náhodné, nepripravené

- poetika bola ozvenou na filmy Dziga Vertova – film-oko, film-pravda – Cinema verita

Tvorivé krédo – kamera vytvára príbeh tak ,ako pero spisovateľa výtvára román, je tu veľa improvizácie

- subjektívny zorný uhoľ

- tvorca má garantovať dielo vlastnými zážitkami a má sa navrátiť k veľkým témam a myšlienkám

„Jules a Jim“ – 1961 – vrchodlé dielo, príbeh lásky jednej ženy k dvom mužom, skúmanie citových vzžťahov, úvaha o ich relativite s otáznikom o ich skutočnej hodnote

- vzbura proti konvenciám meštiackej morálky.

- tento vzťah tvorca nehodnotí iba ho popisuje, teda to nieje ani kritika vzťahu, ale ani ho neschvaľuje.

GODARD – „ Na konci s dychom“ – 1960 – scenár vytvoril spolu s Truffautom, v tomto filme prevrátil a otočil všetky hodnoty, dovtedy uznávane vo svete kinematografie, prejavil sa totálnym novátorstvom.

- film akokeby sa vrátil do obdobia kedy bol dôraz na vizuálnej zložke filmu. / príchodom zvuku do filmu bol trochu oslabený/

- film vznikol v reálnych interiéroch a exteriéroch v Paríži – ulica biola využitá jako neplatený komparz.

Godardová poetika – anarchistická , plná protirečení, premien názoru, obhajoba nonkomformizmu, odpor ku konzervativizmu, chuť provokovať a zneisťovať ustálené normy a predstavy.

„ Vydatá žena“  - analytický film, lebo je psychologicky nezainteresovný = zobrazuje emócie, ale nie je emotívny, zobrazuje plač, ale nás nerozplače.

Chytilová – analytická režisérka, iba popisuje emócie, ale ich nevyvoláva

Jakubisko – je emotívny, film pracuje s divákom, je schopný ho rozplakať.

Godardov filmový svet – neusporiadané fragmenty, majú charakter koláže

- nekritizuje moderný život všeobecne, ale zobrazuje iba ľudí, z ktorých akoby zmizlo vnútro, akoby prestali byť sami sebou

- často zobrazuje chaos v duši hlavných postáv a výsledná kompozícia filmu je celistvá.

RESNAIS – „ Hirošima moja láska „ – autorkov predlohy je Margrit Durasová.

„ Vlani v Marienbade – autorom námetu je Allain Robe Grillet

Základnými témami Resnaisa -  je čas a pamäť

- odcudzenie, člověk sám sebe prestáva rozumieť, bezradne pozoruje svoje konanie a stráca schopnosť vidieť ho v súvislostiach. Spolupracuje s tvorcami fran. Nového románu – Grillet a Durasová – písali scenáre k jeho filmom

R. sa sústreďuje sa pod povrch príbehu na mechanizmus pocitov, na zobrazenie vnútorného světa človeka poznačeného rozpornosťou a protikladným vnímaním seba a svojho vedomia . V sebe odmieta sprostredkujúcu funkciu príbehu, zobrazuje vnútorné deje v človeku. Filmy- začínal dokumentami Van Gogh, Gaugauin,Quernica

Film „ Noc a hmla“ – nacistické koncentračné tábory. Prvý celovečerný film „ Hirošima…“ – francúzska dievčina prichádza do Japonska, tu sa zamiluje, musí však zabudmnúť na svoju prvú tragickú lásku. Konfrontuje sa tu sociálna pamäť – bomba – s pamäťou osobnou. Film má pomalé tempo, zobrazuje myšlienky človeka, usiluje sa zachytiť jeho mnohovýznamovosť. Nepoužíva filmovú interpunkciu při prechodoch do ibnej línie. „ Vlani v marienbade „ – najzašifrovanejší film, dá sa interpretovať z pohľadu mytologického, psychoanalytického, lekárskeho. Dráma pamäti a zabúdania, kde sa mieša sen, skutočnosť a predstavy, ale kde cesta zabúdania je cestou na smrť. Príbeh sa odohráva v nerpetržitom prúde vedomia, kedy minulosť trvá v prítomnoti, experimentuje s časopriestorom.

„ Muriel alebo čas návratu „- téma spomienok  dvoch ľudí, ktorých od seba odlúčila vojna, hľadajú minulosť, aby im pomohla žiť v prítomnosti. Jedna z postáv rieši konflikt so svetom – mnohovýznamovosť, potreba očistiť sa před minulosťou / dávna vražda/.

4 /  POLSKA KINEMATOGRAFIA

Andrzej Wajda, Jerzy Kawarelovicz, Andrzej Munk

- generácia filmárov vyrástla na filmovej škole v LODGI  v Poľsku, ktorá odmietala dogmatizmus a ideológiu, vznikli tu výnimočné diela paradoxne práve kvôli neslobode a útlaku, ktorá povzbudzovala fantáziu a myšlienky sa museli obrazne vyjadrovať, aby neboli zakázané – vytvorila sa metaforická reč filmu.  Filmy prinášali nekonvenčné nové pohľady na človeka, jeho vnútorné pocity a na spoločnosť.

WAJDA – zaujal filmovým majstrovstvom, myšlienkovým ponorom a filozoficky orientovanými filmami. Vyjadroval tragické osudy ľudí počas vojny a v období fašizmu

„ Kanály“ – o obetiach maldých ľudí za varšavského povstania

„ Popol a diamant“ – zobrazuje dramatický konflikt vedenia armády Krajowej s ľavicovým odbojom v prvých dňoch po oslobodení. Zložité konflikty sa premietajú do individuálnych postojov.

Tvorcovia naplno zobrazujú absurdnosť bratovražedných bojov a v tom je odlišnosť od vtedajších bojových filmov. Zobrazujú sa kontrastné typy jednotlivých politických táborov. Sú tu prvky romantického realizmu, zmyselná atmosféra, ornamentálne prvky

„ Lotna“ – je o hrdinstve poľského jazdectva v prvých dňoch po hitlerovskom prepade Poľska. „Samson“ – osud židovského chlapca, ktorý vo Varšave žil v rokoch fašistickej okupácie

MUNK – vychádzal z autentických faktov a prostredí, evokoval pochmúrnu atmosféru a tragické momenty vojnového Poľska

„ Člověk na koľajniciach“ – psychodráma, je to príbeh starého železničiara, ktorého upodozrievali a krivo obvinili z nepriateľských politických postojov a  sabotáže.

„Eroica“ – dba príbehy o protifašistických odbojoch

„Pasažierka“ – tu využil exteriéry, je to príbeh o bývalej esesáčke Líze. Tá na palube lode Lux plávajúcej do Kanady spoznala v pasažierke väzenkinu z koncentráku Martu, ktorú týrala.

KAWALEROWICZ -  „Vlak“ -  psychologická štúdia o skupine cestujúcich v nočnom rýchliku

„ Matka Johanka od anjelov“ – historický román z prostredia ženevského kláštora, vyjadruje metafyzický strach človeka pred sebou samým. Je to metaforická výpoveď o ničivej sile fanatizmu – poverčivosť a nevedomosť , tmárstvo – môžu človeka priviesť až k zločinu.

Daľší – Karol Polanski, Skolimovski, Zanussi, Kieslowski

INGMAR  BERGMANN

- švédsky režisér – je predstaviteľom II. Vlny šv. Filmu.

- režisér, ktorý sa zaoberá problematikou existencie človeka, světa a Boha a vzájomné vzťahy medzi nimi. Je to filmový filozof a analytický typ. Jeho filmy sú vizuálne vypracované, využíva atmosféru, vie navodiť napätie v nemých scénach, ktopré strieda s výbuchmi organizovaných zvukov. Stupňuje napätie pomocou strihu. Spolupracoval s kameramanom Swanom Linkvistom

Herci – Live Ulmannová,Ingrid Thulinová, Andersonová

- jeho ženské postavy sú psychologicky prepracované

- filmy sú plné skrytých básnických alebo filozofických metafor - / hodiny bez ručičiek, cengot pohárov jako rpíchod tankov…/

- využíva symboliku v značnej miere

- zobrazuje prírodu, potulných komediantov, smrť a jej podoby, kostýmové ponášky na staré gotické stavby.

„ Siedma pečať“ – dotýka sa zmyslu života a možného konca světa. Išlo o studenú vojnu a film bol jej metaforou. Inšpiroval sa biblickou Apokalypsou v zjavení sv Jána, je to príbeh o rytierovi – A.Vloch-, ktorý sa po 10. Rokoch vracia z krížovej výpravy a prichádza do Švédska – domov -, krajinu práve zachvátil mor. Putuje so svojim sluhom do svojho sídla za manželkou a cestou stretáva potulného komedianta a jeho rodinu.. Je nútený hrať šach so smrťou o svoj život. Smrť tu je postava. Je svedkom upálenia čarodejnice. Objavuje sa tu výtvarný motív tanca so smrťou.

„ Mlčanie“- najlepší jeho film, dve sestry prichádzajú do malého mesta. Jedna z nich má smrteľnú chorobu/ celý svoj život prekladala literatúru a tá druhá je typom zmyselnejším/.  Tá druhá nie chorá cestuje so svojim malým synom. V drsnej atmosfére malého mesta, kde ľudia hovoria neznámym jazykom . V tomto meste sú okupantské vojská a vzťah medzi sestrami sa vyostruje. Konfrontujú si svoje postoje, celoživotné sklamania.. Nakoniec chorá sestra zomiera a druhá sa vracia. Pointa- zobrazenie dusivého napätia v medziľudských vzťahoch – tie sú naznačené, ale málo vypovedané. Kamera je neustále v pohybe – panorámuje.

Filmy: Šepoty a výkriky, Hodina vlkov, Prameň lásky, Persona, Jesenná soneta, Fanny a Alexander.

TALIANSKY NEOREALIZMUS

Poetika – vzniká v medzi vojnovom až v povojnovom období

- ateliéry boli zničené fašistami, v celom Taliansku bola chudoba, štúdia nefungovali, režiséri museli kalkulovať s nízkymi rozpočtami, nakrúcalo sa ručnou kamerou a v exteriéroch, využívali sa neherci, kt. Boli snímaní v autentickom chudobnom a špinavom prostredí, dialógy v dialekte.

Tvorcovia sa inšpirovali skutočnosťou, zobrazovali sociálne témy, život chudobných rybárov a hľadanie práce, svet pasákov a prostitútok na okraji rímskej spoločnosti

Tvorcovia -  Passollini, Rosellini, Visconti, Fellini

- inšpirovali sa tradíciou literárneho verizmu -  pravdivé zobrazenie skutočnosti

- združovali sa okolo časopisu Bianco a nero – a tiež okolo  Centra de sparimentale di…

- mnohí z nich boli ľavicovo orientovaný – sociálna oblasť

- úsilie o dokumentárnosť, autentickosť, pravdivosť

- znak jako civilizmus -  využitie hereckých prejavov, ktoré svedčia o neumelosti, ale o prirodzenosti.

- znak ako naturalizmus – drsnosť, hrubosť

Námety – každodenný život, „ Rím otvorené město*“ – námetom bola novinová správa

Antonioni – vychádzal z neorealizmu. Jeho film „ Zväčšenina“ – jeden z najlepších filmov =  fotograf Londýnčan – zhotovuje snímky pre obrazovú publikáciu, náhodou v parku odfotí vraždu. Vražda je rekonštruovaná až počas vyvolávania snímok, dovtedy si to nik nevšimne. Na základe svojich fotiek ako dokumentov nachádza mŕtveho muža v parku. Neskôr mu z ateliéru fotky zmiznú ako dôkazy a aj mŕtvola je odprataná.

Film má dve zákl. roviny:

- 1. Príbeh fotografa

- 2. umelecká rekonštrukcia reality prostredníctvom fotozáznam

7/ Francúzska nová vlna

Truffaut -  film „ Nikto ma nemá rád“

- patrí k novej vlne, bol posadnutý autentickosťou snímania a pravdivosťou príbehov. Jako režiosér vyrastal v polepšovni a zážitky uplatnil vo filme, za ktorý dostal cenu v Cannes ú Nikto ma nemá rad – ten film sme pozerali – o malom chlapcovi…

- pri opisovani filmu treba vedieť z akého kontextu vychádzajú

Truffaut tvrdil, že tvorca má zobrazovať iba to čo je jeho osobnou skúsenosťou a teda ide o garanciu osobnosti. Dôležité je vraj obsadzovať do úloh nehercov

časopis Cavaliers du Cinema – združoval nadšencov filmu

Dovtedy jestvovala povojnová generácia

Bazin -  pod jeho vedením si tvorcavia rozvíjali svoju folmovú reč

Nová vlna – bola to vlastne vzbura mladých umelcov voči dovtedajšej estetike, drahýmm rozpočotm, kašírovaným realizmom.

Francúzska nová vlna vychádzala z talianskeho neorealizmu, tvorcovia vyšli do ulíc, postavili hercov před ošarpané budovy a nakrúcalo sa  realisticky v špinavých uliciach.

- znížil sa tým rozpočet na film

- dialógy, ktoré boli upravované  ustúpili improvizácií , ostávali v nich kazy,

šumy, chyby

Herci mohli navrhované texty doplňovať vlastnými slovami a tým sa zvýšila ich pravdivosť. Kamera je často ručná – reportážna a autentickejšia

- znakom je nevyumelkovanosť, spontánnosť, bezprostrednosť, príbehy vyznievajú ako náhodné, nepripravené

- poetika bola ozvenou na filmy Dziga Vertova – film-oko, film-pravda – Cinema verita

Tvorivé krédo – kamera vytvára príbeh tak ,ako pero spisovateľa vytvára román, je tu veľa improvizácie

- subjektívny zorný uhoľ

- tvorca má garantovať dielo vlastnými zážitkami a má sa navrátiť k veľkým témam a myšlienkam

„Jules a Jim“ – 1961 – vrcholné dielo, príbeh lásky jednej ženy k dvom mužom, skúmanie citových vzťahov, úvaha o ich relativite s otáznikom o ich skutočnej hodnote

- vzbura proti konvenciám meštiackej morálky.

- tento vzťah tvorca nehodnotí iba ho popisuje, teda to nieje ani kritika vzťahu, ale ani ho neschvaľuje.

GODARD – „ Na konci s dychom“ – 1960 – scenár vytvoril spolu s Truffautom, v tomto filme prevrátil a otočil všetky hodnoty, dovtedy uznávane vo svete kinematografie, prejavil sa totálnym novátorstvom.

- film ako keby sa vrátil do obdobia kedy bol dôraz na vizuálnej zložke filmu. / príchodom zvuku do filmu bol trochu oslabený/

- film vznikol v reálnych interiéroch a exteriéroch v Paríži – ulica bola využitá ako neplatený komparz.

Godardová poetika – anarchistická , plná protirečení, premien názoru, obhajoba nonkomformizmu, odpor ku konzervativizmu, chuť provokovať a zneisťovať ustálené normy a predstavy.

„ Vydatá žena“  - analytický film, lebo je psychologicky nezainteresovaný = zobrazuje emócie, ale nie je emotívny, zobrazuje plač, ale nás nerozplače.

Chytilová – analytická režisérka, iba popisuje emócie, ale ich nevyvoláva

Jakubisko – je emotívny, film pracuje s divákom, je schopný ho rozplakať.

Godardov filmový svet – neusporiadané fragmenty, majú charakter koláže

- nekritizuje moderný život všeobecne, ale zobrazuje iba ľudí, z ktorých akoby zmizlo vnútro, akoby prestali byť sami sebou

- často zobrazuje chaos v duši hlavných postáv a výsledná kompozícia filmu je celistvá.

RESNAIS – „ Hirošima moja láska „ – autorkou predlohy je Margrit Durasová.

„ Vlani v Marienbade – autorom námetu je Allain Robe Grillet

Základnými témami Resnaisa -  je čas a pamäť

- odcudzenie, človek sám sebe prestáva rozumieť, bezradne pozoruje svoje konanie a stráca schopnosť vidieť ho v súvislostiach. Spolupracuje s tvorcami fran. Nového románu – Grillet a Durasová – písali scenáre k jeho filmom

R. sa sústreďuje sa pod povrch príbehu na mechanizmus pocitov, na zobrazenie vnútorného sveta človeka poznačeného rozpornosťou a protikladným vnímaním seba a svojho vedomia . V sebe odmieta sprostredkujúcu funkciu príbehu, zobrazuje vnútorné deje v človeku. Filmy- začínal dokumentmi Van Gogh, Gaugauin,Quernica

Film „ Noc a hmla“ – nacistické koncentračné tábory. Prvý celovečerný film „ Hirošima…“ – francúzska dievčina prichádza do Japonska, tu sa zamiluje, musí však zabudnúť na svoju prvú tragickú lásku. Konfrontuje sa tu sociálna pamäť – bomba – s pamäťou osobnou. Film má pomalé tempo, zobrazuje myšlienky človeka, usiluje sa zachytiť jeho mnohovýznamovosť. Nepoužíva filmovú interpunkciu při prechodoch do ibnej línie. „ Vlani v marienbade „ – najzašifrovanejší film, dá sa interpretovať z pohľadu mytologického, psychoanalytického, lekárskeho. Dráma pamäti a zabúdania, kde sa mieša sen, skutočnosť a predstavy, ale kde cesta zabúdania je cestou na smrť. Príbeh sa odohráva v nepretržitom prúde vedomia, kedy minulosť trvá v prítomnosti, experimentuje s časopriestorom.

„ Muriel alebo čas návratu „- téma spomienok  dvoch ľudí, ktorých od seba odlúčila vojna, hľadajú minulosť, aby im pomohla žiť v prítomnosti. Jedna z postáv rieši konflikt so svetom – mnohovýznamovosť, potreba očistiť sa pred minulosťou / dávna vražda/.

8/ Česká realistická škola: Vávra, Weis, Krejčík
Vyšší princíp,


Na povojnový vývoj českého filmu a tvorbu vplývali tvorcovia ako O. Vávra, ktorý sa snažil sfilmovať iba dobrú literatúru s dobrými hercami.

Vávra Otakar: začínal nakrúcaním krátkych filmov o životnom štýle veľkomesta. Vzniklo dielo " Žijeme v Prahe". Vávra nakrútil výpravný historický film " Rozina sebranec" podľa námetu románu Wintra. To spôsobila trvalý záujem o tému českého národa. Nakrútil husitskú trilógiu " Ján Hus, Ján Žiška, Proti všem" Ďaľšie filmy: Markéta Lazarová

Česká kultúra úzko súvisela s realizmom a predlohou sa stal Karel Čapek, ktorý preložil Appolinairové dielo " Pásma" a tým spôsobil rozruch. Bol iniciátorom civilizmu vo filme a pomáhal priviesť do literatúry hovorovú češtinu.

Civilizmu sa pridŕžal aj Vávra, sfilmoval osudy mladých predavačiek v autentickom prostredí obchodného domu " Šťastnou cestou "

Krejčík Jiří - režisér dlhometrážnych hraných filmov. Debutoval prepisom Nerudovej poviedky " Týden v tichem dome". Krejčík je tvorca s civilným realistickým a psychologickým záujmom o vnútorný svet človeka. Snaha dosiahnuť najväčšiu autentickosť je badateľná vo filme " Svedomí" - je to dráma človeka prenasledovaného pocitom viny za neúmyselné zabitie. Vo filme " Vyšší princíp" - konfrontuje človeka s upadnutou etikou spoločnosti. Zaoberá sa morálnou dilemou v období vojny. Traja študenti sú za posmešnú karikatúru popravený . Film je proti vojnový, je to okupačná dráma o tragickej udalosti. Hrdinami sú traja študenti Vlastík, František, a Honza. Títo sa stanú obeťami tvrdej nacistickej represie. Táto udalosť zmení pokoj veľkomesta a diferencuje postoje študentov, profesorov i obyvateľov mesta. Profesor, ktorý je zástancom humanistických tradícií sa ich snažil zachrániť. / Tu som našla rozdiel oproti Plencnerovi - tvrdil, že profesor ich dal popraviť/. Film prehlbuje psycholog
 ické vykreslenie postáv. Vytvára obraz o atmosfére študentského života, ale i strach pred vyčíňaním nacistov. Realistické cítenie sa vyznačuje autentickosťou prostredia. Filmy: " O vecech nadpřirozených "

Weis Jiří: sa spočiatku venoval dokumentárnej tvorbe. Z obdobia mníchovských udalostí natočil film " Uloupená hranice " Nakrúcal filmy s tematikou II. svetovej vojny i psychologické drámy. Film" Romeo, Júlie a tma" - získal viacero ocenení.


Českú realistickú školu charakterizuje snaha zobraziť život i portrét obyčajného človeka. Prevažná časť filmov 50. rokov vznikala pod vplyvom mimo umeleckých utilitárnych požiadaviek politickej moci. V tomto období vznikajú filmy viac dokumentárne.

9/ Česká nová vlna :

    Forman, Menzel, Chytilová, Passer, Jireš, Schorm, Nemec

Tituly: Ostře sledované vlaky, Intímní osvětlení, Sedmikrásky

Diela novej vlny prinášali novú filozofiu života. Tá poukazovala na jeho absurdity. Preto niektorí režiséri odišli do emigrácie ú Forman,Weis,Nemec, Passer/, iní boli na dlhší čas umlčaní / Menzel,Jireš, Chytilová/ a niektoré filmy boli zakázané a skončili v trezore.

Forman Miloš - vynikal filmovou originalitou, nakrúcal s nehercami a tak umožnil zobrazenie ľudí vo vnútornej podstate. Jeho prvý dlhometrážny film má názov" Černý Petr ". Veľmi známy je film " Lásky jedné plavovlásky ", ďalej " Amadeus "

Menzel Jiří - vo filmoch vyjadril svoj zmysel pre tragikomické videnie života obyčajných ľudí, ktorí so sarkazmom a iróniou bránia tlaku udalostí. Jeho najznámejšie filmy: "Skřivánci na niti, Rozmarné léto, Postřižiny, a Oscarom ocenené " Ostŕe sledované vlaky" - tento filmy je podľa námetu B.Hrabala. Hrdinom je mladý Miloš, ktorý po dopravnom kurze prichádza na zaškolenie na malú železničnú stanicu. Zoznamuje sa so sprievodkyňou Mášou. Hoci sa mu páči on je nesmelý. Do príbehu vstupuje drsná erotika pozorovaná nevinnými očami Miloša. Jeho sexuálne problémy sa vystupňujú až tak ďaleko, že si podreže žily. Medzitým sa atmosféra na malej staničke mení, má cez ňu prechádzať ostro sledovyný vlak s muníciou. Vlak treba vyhodiť do vzduchu. Miloš je zastrelený v okamihu, keď na vlak spustí časovanú bombu. Spracovaniu filmu sa podarilo zachovať Hrabalové stvárnenie reality. Spája absurditu situácií, erotiku a tragiku.

Chytilová Vera- je predstaviteľkou novej vlny. Vo svojich filmoch sa snaží, ukázať morálnu devastáciu, etický úpadok spoločnosti a banalitu životného štýlu. Jej zaujímavým dokumentom je film " Pytel blech"- kde zaznamenáva život 15-ročných učníc na internáte. Podobným filmom je " Sedmikrásky ", je to filozofická groteska o spôsobe života dvoch dievčat. Život trávia v byte, na plavárni, alebo b nočnom bare. Ide o smutné až tragické postavy. Film je kritikou prázdnoty životného štýlu, náznakom prebudenia je túžba dievčat previesť sa na vyzdobenom parníku. Vo svojej tvorbe mala nútenú prestávku, kvôli realistickému zobrazeniu života a jeho absurdity.

Passer Ivan - podielal sa ako asistent na filmoch ako Lásky jedné plavovlásky", " Hoří má panenko". Samostatne režíroval Hrabalové poviedky " Fádni odpoledne", " Intímni osvetlení" - ide o českú komédiu, ktorá konfrontuje život dospelých s ideálmi z mladosti. Scenár vychádza zo záznamu, udalostí v priebehu 3 dní v malom mestečku. Bývalý spolužiak strávi s riaditeľom hud. školy 3 dni vo vile a spozná jeho život. Pri fľaške chcú zmeniť svoj život, ale nakoniec všetko ostane po starom.

Jireš Jaromír - začínal ako kameraman, debutoval ako režiér filmom " Stopy". Jeho prvý dlhometrážny film " Křik", je o jednom dni manželov, ktorým sa narodí dieťa. Podľa Hrabala nakrútil poviedku " Romance".Adaptoval predlohy českých spisovateľov ako napríklad Páral.

Pre západonemeckú televíziu nakrútil film " Svět Alfonze Muchy " a dokument o " Milošovi Formanovi ".

Schorm Evald - začínal dokumentárnym filmom o orlickej priehrade " Blok".

V dokumentoch portrétoval všedných ľudí. Hlavnou témou Shorma bola analýzy duševných stavov, intelektuálov, ktorí sa v kríze dostávajú do depresií. Filmy " Zrcadlení," Psí a lidé".

Němec Jan - jeho prvý dlhometrážny film "Démanty noci", odhaľuje príbeh prenasledovania dvoch mladých utečencov z koncentračného tábora. Poukazuje tu na pudové správanie ľudí v hraničných situáciách. Tiež zrežíroval Hrabalovu poviedku " Podvodníci ".

10/ Forman Miloš :

      Černý Petr, Lásky jedné plavovlásky, Prelet nad kukučím  

      hniezdom, Amadeus.- ako mladý stvárnil epizódnu úlohu vojaka vo filme " Stŕibrný vítr", od Kršku. Pred skončením štúdia spolupracoval aj na filme " Dedeček automobil " Debutoval v réžií 1963 poviedkou " Kdyby ty muziky nebyly".

Jeho prvý dlhometrážny film z 1963 " Černý Petr" - nadľahčenou komediálnou formou rozpráva o problémoch súčasnej mládeže. Hrdinom je 16-ročný Petr Vaněk, ktorý nastupuje ako učeň do potravinárskej samoobsluhy. Á sledovať, či zákazníci nekradnú. Nájde si novú lásku a popritom musí čeliť aj iným problémom. Vo filme je dôležitý postoj hrdinu, jeho vzťah k svetu, k rodičom a ostatným postavám. Zábery sú dokumentárne a dialógy tvoria záznam autentických rozhovorov. Autorovi išlo o psychologickú a sociologickú sondu do života mladých šudí a o zaznamenanie rozdielov medzi rodičmi a deťmi.

Film " Lásky jedné plavovlásky "-1965, je sociologickou sondou do prostredia dievčenského pracoviska, kde absenciu mužov riešia prevelením vojska do mestečka., čo vyvolá tragikomické situácie. Mladá plavovláska Andula / Brejchová / nemá rodičov, býva v internáte a túži po láske. Ľahko však uverí lichôtkam a dedinský frajer Tonda to zneužije. Andula prichádza za ním do Prahy a tu zisťuje, že Tonda nie je pre ňu vhodný ako životná láska. Vo filme sa uplatnila metóda kino-pravda autentické zobrazenie prostredia, postáv a vzťahov. Tvorca pracoval s nehercami.

" Prelet nad kukučím hniezdom" - 1975, autor už žil v USA. Film je psychologickou rámou. Ústrednou postavou je Randl / Jack Nicholson/, ktorý sa chce vyhnúť väzeniu a preto simuluje šialenstvo. Dostane sa na psychatriu, kde vládne ostrá sestra Ratched. Atmosféra napätia sa stupňuje a Randl sa stavia zoči-voči ošetrovateľke. Randl je rebelantom a za to ho trestajú. Keď ošetrovateľka nachytá pacienta s frajerkou a doženie ho k samovražde, Randl sestru napadne a chce ju zaškrtiť. Randla nakoniec zaškrtí indián Bromde, ktorý po čine uteká do hôr.

" Amadeus" 1984 -, film vznikol v Amerike, ale nakrúcalo sa aj v Československu. Bol ocenení 8 Oscarmi. Ide o filmovú adaptáciu zo života Mozarta a Salieriho. Mozartov príchod do Viedne spôsobil rozruch a Salieri ako prvý v ňom vidí zatiaľ nezrelého génia. Stáva sa Mozartovým škoditeľom zo závisti. Mozart ako génius je tu zobrazený zároveň ako neprispôsobivá bytosť a nakoniec zomiera na pohlavnú chorobu a biedu. Jeho hudba uchvacuje i zraňuje. Vo filme je zobrazená pretvárka, ľahtikárstvo, despotizmus, pomätenosť.

Film sa vyznačuje úžasnými kostýmami, muzeálnymi pamiatkami a vynikajúcimi hereckými výkonmi.

11/ Slovenská nová vlna:

     Uher, Barabáš, Solan, Grečner, Hollý, Jakubisko, Hanák, Havetta

V 50 rokoch vznikali popisné schematické filmy. Situácia sa začala meniť na rozhraní 50.-60.rokoch.Tvorcovia mali za príklad českú novú vlnu, ktorá sa snažila zobraziť život a svet všedných ľudí. Vývoj bol v mnohom podobný.

Uher Štefan - signálom nástupu novej vlny je jeho film " Slnko v sieti" - 1962. Hlavnými postavami sú Bela, ktorá má slepú matku a Fajolo vášnivý fotograf. Ten odchádza na brigádu odkiaľ Bele píše, že ju má rád, no podvedie ju s inou brigádničkou. Scenár poskytol mozaiku výjavov a udalostí, ktoré mali vyjadrovať pocity a postoje mladých ľudí voči svetu okolo seba, ich vzájomné vzťahy, problémy a radosti. Zobrazenie veľkomesta je v kontraste s obrazom dediny. / Kosenie jastrabej lúky, Pásla kone na betóne/

Barabáš Stanislav - " Pieseň o sivom holubovi " 1961 je to lyricko-dramatický príbeh o deťoch a vojne. Príbeh dvoch odlišných malých chlapcov Rudka a Vinca. Príbeh pozostáva zo šiestich mini príbehov odohrávajúcich sa v slovenských horách na sklonku II. svetovej vojny. Deti si urobia výlet do hôr, stretávajú partizánov, chcú ich varovať pred nacistami v dedine. Ao signál rozozvučia zvon. Deti sa spriatelia so slov. generálom a jeho synom. Generál však vojensky zlyhá, dochádza k prestrelke. Keď sú fašisti porazení dedinčania sa vracajú domov, medzi nimi aj jeden z chlapcov. Ten sa dostane do mínového poľa a zahynie. Scenár sa opiera o kontrastné výjavy detskej hravosti a vojenskej tragédie, pričom všetky udalosti hodnotí očami deti. Symbol sivého holuba naznačuje nielen život, ale aj mier a predčasne uzatvorené detstvo. Filmy: Zvony pre bosých, Krotká. Pôsobil v Kanade a v Nemecku.

Grečner Eduard-





Hollý Martin - v počiatočnej dokumentárnej tvorbe sa snažil pracovať s nehercami. Formou inscenovaného dokumentu nakrútil príbeh o rušňovodičovi " Na vedľajšej koľaji" Jeho najlepším filmom bratislavského štúdia je " Balada o siedmych obesených " podľa poviedky Andrejova. Film získala rad ocenení. Hollý nakrúcal rôznorodé filmy, v ktorých prejavoval drsný zmysel pre tragiku situácie i pre humor. Príbehy jeho filmov nie sú príliš psychologické a tematicky smerujú do nedávnej minulosti. Filmy :" Smrť šitá na mieru, Noční jazdci, Signum laudis, Medená veža, Orlie pierko"

Jakubisko Juraj - režisér, scenárista a kameraman. Debutoval autorským filmom " Kristove roky" - kde sa snažil zachytiť životné pocity ľudí prichádzajúcich do zrelého a kritického veku. Jeho filmy sa vyznačujú dôrazom na obrazové riešenie, hravosť a recesiu. Využíva vlastnú optiku, optickú deformáciu a pop art. Film " Zbehovia a pútnici " 1968 bol film zakázaný a uložený do trezoru. Ide o poviedkový triptych - Zbehovia, Dominika, Pútnici.Vznikol podľa cudzích námetov a tu plne využil autorské videnie. Filmy: Tisícročná včela,Perinbaba, Vtáčkovia, siroty a blázni, Dovidenia v pekle priatelia, Sedím na konári a je mi dobre, Kytice.

Hanák Dušan - začal nakrúcaním dokumentov, vo svojej tvorbe používa symboliku, motívy surrealizmu a metaforické vyjadrenie. Jeho úspešný film" Obrazy zo starého sveta", " 322" - tento film je psychologicko-spoločenskou drámou. Hrdinom je kuchár Lauko, ktorý sa dozvie, že má rakovinu hrtana. Vráti sa k svojej bývalej manželke Marte a zvyká si na nový rytmus života. Bývala manželka ho využíva a voľný čas trávi s milencom Petrom. Marta nakoniec pri auto havárií zomiera. Lauko súhlasí s operáciou žlčových kameňov a tak dostáva nádej. Rodina aktívne hľadá nádej a životnú odvahu a reviduje svoj doterajší život. Dokumentaristický štýl prerastá do metafory.

Havetta Elo - jeho tvorba sa vyznačuje dôrazom na obrazovú výtvarnosť. Dva filmy " Slávnosť v botanickej záhrade" a " Ľalie poľné " - majú charakter karnevalových sérií s vplyvom grotesky a surrealizmu. " Slávnosť v..." - komédia, úvaha o ľudskom živote s jeho radosťami a žiaľmi. Lumiérovským vlakom prichádza do dediny Babindol pútnik Pierre. Ten vyvolá v dedine nepokoj a chce riešiť problémy krčmárkinej rodiny. Vo filme výrazne zaznieva hravosť, veselosť, bláznovstvo vinohradníckeho kraja.

12/ Druhý úsvit sovietskeho filmu:

Sovietsky film prechádzal tiež svojimi etapami. Filmy zobrazovali osudy ľudí počas vojny. Tvorcovia sa zameriavali na adaptácie známych literárnych diel. Filmom dávali ilustratívny charakter. V 60. rokoch sa produkcia filmov zvýšila, ale prevažovali filmy popisné, tézovité a plytké veselohry. Ruskú kinematografiu postihovali ideologické dogmatické kritéria a zákazy diel. Tvorcami v tomto období boli:

Kalatozov Michail - má gruzínsky pôvod debutoval filmom " Ich cárstvo " kde sa vyslovil k zradcovskej politike gruzínskych menševikov. Jeho ďalší film " Žeriavy tiahnu" - 1957 je emotívnym obrazom vojnových dní, zachytených na osudoch dvoch mladých ľudí a ich rodín. / Červený stan, Neodoslaný list/

Čuchraj Grigorij - k jeho vrcholným dielam patrí film " Balada o vojakovi " 1959 - je to protivojnový film. V roku 1980 natočil v koprodukcii film " Život je krásny "- o človeku, ktorí pochopí nutnosť spoločenskej angažovanosti.

Chucijev Marlen-


Šepitková Larisa- prejavovala sa vo svojich filmoch výrazným režijným rukopisom a citlivým filmárskym videním. 1967 nakrútila prepis poviedky Platonova " Rodina električenstva" Ocenenie získala za film " Vzostup - ide o príbeh dvoch partizánov v extrémnych životných situáciách, vykresľuje etické problémy tej doby. Film " Lúčenie " nedokončila. Tragicky zomrela.

Michalkov Nikita - ruský režisér a scenárista, brat Michalkova-Končalovskij -režiséra. Prejavil sa aj ako hercom, napr. " Šľachtické hniezdo" V roku 1974 režijne debutoval dobrodružne ladeným filmom z obdobia občianskej vojny " Svoj medzi cudzími". Film " Oblomov", podľa románu Gončarova je príbehom zbytočného človeka. Vypovedá o zmysle ľudského života. Filmy: Príbuzenstvo, Oči čierne.

Tarkovskij Andrej - ruský režisér, Po stredometrážnom poetickom filme " Valec a husle" vytvoril" Ivanovo detstvo" 1962 - príbeh o malom rozviedčikovi spaľovanom nenávisťou, ktorý má vojnou deformovanú psychiku. Hrdinom je 12-ročný rozviedčik. , ktorý sa cez front vracia s dôležitými správami. Chlapec sa v spomienkach vracia do nedávneho šťastného detstva. Fašisti mu zabili jeho rodinu preto cíti voči nepriateľovi nenávisť. Mladý rozviedčik odchádza s novou rozviedkou a už sa nevráti. Po rokoch sa nájde protokol, ktorý hovorí o tom, že mladého rozviedčika popravili. Film je príspevkom k vojnovej téme. Je tu využitá subjektívna kamera. V roku 1966 nakrútil historický film " Andrej Rubľov" - o osude maliara ikon. Autor sa nezameral iba na jeho život, ale na životný štýl, povahu spoločnopsti. Zamýšľa sa nad poslaním a zmyslom umeleckej tvorby. Ústrednými postavami sú traja mnísi, ktorí putujú do Moskvy, kde sa chcú učiť. Avšak majster Rubľov pozval iba jedného a preto nastane spor. Neskôr ten odchádza a stretáva sa na cestách s epidémiami tatárskymi vpádmi, je svedkom ľudských nešťastí a trápení, sleduje premeny ľudského myslenia. Autor do epizód vložil nadčasové myšlienky a úvahy, predovšetkým vieru v humanistický ideál. Farebným záverom inak čiernobieleho filmu je vyjadrená odlišnosť Rublovho umenia. Vznikol originálny a priekopnícky film. Posledné roky musel stráviť v zahraničí.

13/ HITCHOCK Alfred


- anglický a americký režisér, scenárista a producent

Vo filme pracoval od roku 1920 ako výtvarník, a pomocný režisér.

Samostatne režíroval od 1925 , nakrútil 54 filmov a 2 dokumentárne filmy " Šťastnú cestu", "Dobrodružstvo na Madagaskare"

Hitchcock sa pokladá za majstra filmového hororu, thrilleru, kriminálnych a špionážnych filmov. V každom z nich vystupoval v epizódnej úlohe. Od roku 1947 bol aj producentom svojich filmov.

Psychoanalytickým thrillerom je film " PSYCHO" - za hrdinu si vybral schizofrenika, ktorý bol zaťažený oidipovským komplexom.* * Kráľ Oidipus v nevedomosti zavraždil svojho otca a vlastnú matku si vzal za manželku
Jeho chorobná náklonnosť k matke zapríčiňuje reťaz vrážd.

Príbehy sú filmované s veľkým zmyslom pre vizuálne kvality, pričom úlohu tu zohráva Hitchcockov filmový detail - napríklad : ruka kĺzajúca sa po zábradlí schodišťa a náhle príde strih a záber na noviny. Bola to neobvyklá montáž a nezvyčajný postup. Prvý Hitchcockov zvukový film " Jej spoveď"

Filmy: Hrôza na javisku,Vtáci, Šialenstvo, Povraz.../

14/ NOVÝ HOLLYWOOD

V roku 1937 sa v Hollywoode - veľkej výrobni filmov - vyprodukovalo 567 filmových titulov ročne, najviac v histórii. Avšak v období po II. svetovej vojne výroba klesla z dôvodu rozvíjajúcej sa televízie ako konkurencie a vzniku nezávislých filmových spoločností v N.Yorku. Výroba poklesla na 350 filmov ročne. Osobitnú kapitolu tvorí žánrovo vyhranená tvorba Hitchcocka. Za vojny tu hľadalo veľa európskych režisérov útočisko pred nemeckým fašizmom. Tento prílev obohatil americký film novým podnetmi. V 30. rokoch bol uzákonený kódex mravnosti, ktorého iniciátorom bolo združenie MPAA* (Motion Picture Association of Amerika), ktoré malo za cieľ zabrániť prenikaniu nevhodných námetov do filmovej produkcie.Bola to forma cenzúry.

Hopper Denis- amer. režisér, jeho prvotina " Bezstarostná jazda " -1969

Filmy: Posledný film, Horúca pôda.../

Nicholson Jack - amer. herec, režisér, producent. Ako výborný herec sa prejavil vo filmoch "Reportér, " Prelet na kukučím hniezdom", " Poštár zvoní vždy dvakrát"...

Režijne debutoval filmom "Choď povedal.", " Utečieme na juh ", " Ešte raz Jack"

Schlessinger John - Angličan. Jeho prvý stredometrážny film " Terminus - hlavná stanica", -1961, hovorí o dynamickej atmosfére Londýnskej stanice Waterloo. Za film " miláčik" dostal ocenenie Oscarom bol odmenený film" Polnočný kovboj" - 1969.Je to dramatický príbeh spochybňujúci americký mýtus šľachetného kovboja. Mládenec JOE z Texasu sníval o tom, že bude pokračovať v tradíciách svojich predkov, no skončil ako umývač riadu. V novom kovbojskom oblečení sa vyberie do New Yorku s tým, že ho budú vydržiavať bohaté ženy. Tu zažíva rôzne situácie aj s chorým mrzákom, ktorého stretne na ceste do mesta. Chce ísť s mrzákom na Floridu na dovolenku, ale kým sa tam dostane mrzák zomrie. Joe kvôli dovolenke kradol. Joe reprezentuje pozostatky starého kovbojské mýty a mrzák je vydedencom spoločnosti.. Pravdivá výpoveď o americkom spôsobe života odkrýva mnohé tienisté stránky.

Scorsese Martin - amer. režisér. Prvými filmami zo sedemdesiatich rokov bol príbeh z talianskej štvrte v N.Y. " Mizerné ulice" a dráma o demobilizovanom vojakovi z Vietnamu, ktorý nevedel nadviazať kontakty - " Taxikár". Medzi ocenené filmy patria: Po úradných hodinách, Mafiáni.

Coppola Francis Ford- amer. režisér, scenárista. Debutoval v roku 1962 lacným nudistickým filmom. K jeho najúspešnejším však patria filmy z obdobia 70. rokov Mimoriadny dôraz kladie na atraktívne výrazové prostriedky v obrazovej i zvukovej stránke. Obrovský kasový úspech dosiahol filmom " Krstný otec I. a II, -1972. Ocenenia dostal aj za film " Rozhovor" -1974. Je to kriminálna dráma, v ktorej autori zobrazujú deformujúce pôsobenie nových technických prostriedkov na svet a osobnosť človeka. Harry Caul - expert na odpočúvanie nahrá pomocou modernej techniky rozhovor dvojice mladých ľudí. V tomto rozhovore Harry objaví tón ohrozenia. Spracovanú pásku mu však niekto ukradne. Je presvedčený, že páska môže byť signálom vraždy. Ubytuje sa v hoteli a k vražde skutočne príde. Noviny prinesú skreslené správy o vražde. Stopy sú zahľadené. Harry je upozornení, že ho odpočúvajú. Zdemoluje miestnosť , ale zariadenie nenájde. Scenár zobrazil profesionálneho detektíva, ktorý je zodpovedný z
 a svoju prácu. Film je výpoveďou o kolektívnej a individuálnej zodpovednosti , o osamelosti človeka, uprostred nástrah civilizácie.

Filmy: Vydedenci, Dracula..

Spielberg Steven- amer.režisér. Už ako dieťa natočil 40-minutový film " Útek nikam". Vo svojich filmoch využil žáner sci-fi. Filmy: Blízke stretnutie tretieho druhu,

E.T.-mimozemšťan, Dobyvatelia stratenej archy, Jurasic park, Návrat do budúcnosti, Čeľuste.