Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita sv. Cyrila a Metoda / Fakulta masmediálnej komunikácie / Dejiny žurnalistiky

KOMPARÁCIA ŠTRUKTÚRY A KOMPOZÍCE ELEKTRONICKEJ A PRINTOVEJ FORMY NOVÍN SME (fnk_-_dz_-_seminarka.doc)

KOMPARÁCIA ŠTRUKTÚRY A KOMPOZÍCE

ELEKTRONICKEJ A PRINTOVEJ FORMY NOVÍN SME

Úvod

Žijeme v 21. storočí. V čase nových technológií a neobmedzených možností. Svet sa mení. Neustále a často až prirýchlo.  Pri prvotnom rozhodovaní, ktoré zadanie si zvoliť ako tému zápočtovej práce na predmet Dejiny žurnalistiky II preto zohralo rozhodujúcu úlohu niekoľko faktorov. Najdôležitejším bol ten, že z pohľadu mladého študenta súčasnosti poskytuje Internet nevídané možnosti nielen v komunikácií a zábave, ale rovnako aj obrovským množstvom informácií a mimoriadne rýchlym prístupom k nim.

Rovnako rolu tu zohral aj fakt, že denník SME je podľa viacerých názorov jeden z najobjektívnejších a najstálejších denníkov bez bulvárneho zamerania na slovenskom trhu a tak isto aj osobný záujem, keďže práve tieto sa vyskytujú v našej domácnosti najčastejšie, teda pravidelný čitateľ k nim má najbližšie. Ďalším  podstatným faktorom bolo aj to, že ostatné zadané možné témy boli z rôznych dôvodov nevyhovujúce, keďže mám bližšie skôr k žurnalistickým žánrom ako k literárnym a tak bolo prirodzené, že bez dlhšieho uvažovania padla voľba práve na tému týkajúcu sa novín skôr ako na prácu o živote niektorého z ponúknutých autorov.

Rovnako rolu zohral aj predpoklad, že o štruktúre1 súčasného periodika sa bude písať ľahšie a premene sa budú zháňať jednoduchšie ako v prípade činnosti daných spisovateľov a novinárov, a tým sa práca bude vo všeobecnosti písať jednoduchšie, keďže sa tu dá vyjadriť viac vlastných postojov a postrehov. Až v priebehu písania tejto práce sa ukázalo, že práve takéto uvažovanie bolo mylné, pretože i napriek tomu, že napísať kvalitnú prácu je vždy podstatne neľahká činnosť, bolo by pravdepodobne jednoduchšie opísať život a prácu niekoho, kto je už popísaný inými autormi v rôznych iných publikáciách ako vložiť na papier svoje vlastné myšlienky. Pretože, i napriek tomu, že v iných prípadoch toto ako problém nevyvstáva, tu ide o odborné zadanie a vzhľadom na to musí mať náležitú úroveň. A tak je táto práca písaná v nádeji, že aspoň čiastočne patričnú úroveň uspokojivo dosiahne.

Výsledkom tejto práce nemá byť kritika jednej či druhej formy vydávania denníka SME, ale len poukázanie na ich rozdiely a ich vhodnosť pre rôzne okruhy čitateľov s rôznymi okruhmi záujmov.

Na základe toho bol zvolený postup, kde sa v prvej časti opisuje minulá a súčasná situácia mediálneho systému, druhá sa sústredí na štruktúru a kompozíciu printovej formy novín SME, tretia sa venuje ich elektronickej verzií a na vlastné stanovisko či postrehy je poukázané až v štvrtej, záverečnej časti tejto práce.

Čo sa týka literatúry a dostupných prameňov, už z názvu práce je logické, že tu sa pozornosť upriamuje hlavne na tlačenú formu denníka SME, pričom sledovaná vzorka denníka SME pochádza z ročníka 13, čísla 41 až 67, t. j. noviny z dní

21. február 2005 až 22. marec 2005 a z iných prameňov sú čerpané citáty, vysvetlenia niektorých cudzích slov a iné informácie, napr. o čítanosti denníkov.  

Vývoj a súčasný stav

                Noviny boli vo svojom vývoji neoceniteľnými nositeľmi pokroku a spoločenského pohybu, ako aj nástrojom sociálnej kontroly a regresu. Nezanedbateľnou časťou histórie žurnalistiky je preto zápas o možnosť voľného vyjadrovania a boja proti obmedzujúcim opatreniam.2 Veď už Camus povedal: „Slobodná tlač môže byť dobrá alebo zlá, no tlač neslobodná môže byť iba zlá.“3

Keď bola po novembri 1989 odstránená vedúca úloha komunistickej strany a rozpadol sa systém štátnej kontroly masových médií, aktuálnou sa stala úloha transformácie mediálneho systému. Táto transformácia sa uberala dvoma smermi. Na jednej strane boli vytvorené nevyhnutné podmienky na zaručenie slobody prejavu a práva na informácie, bol zrušený štátny monopol v oblasti médií a vytvorené právne podmienky pre postupné budovanie duálneho mediálneho systému, v ktorom popri verejnoprávnych médiách pôsobia aj médiá súkromné. Na druhej strane vznikli samostatné a nezávislé slovenské národné mediálne inštitúcie.

Novou kapitolou vývoja slovenského mediálneho systému je obdobie od vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993. Ak pred týmto obdobím boli médiá objektom i subjektom politického zápasu o osud bývalého Československa, po roku 1993 sme svedkami zápasu o ich politické a ekonomické ovládnutie. Súčasťou tohto zápasu sú nielen legislatívne úpravy, ktoré umožňujú personálne zabezpečenie záujmov vládnucich strán vo verejnoprávnych médiách, ale aj privatizačné a ekonomické aktivity určitých záujmových skupín, ktorých cieľom je zabezpečenie politických cieľov ekonomickými prostriedkami aj v súkromných médiách.

V tlačovom sektore, ktorý sa vyznačuje obrovským nárastom počtu vydavateľov a periodík, dochádza k permanentným zmenám. Periodiká vznikajú a zanikajú, menia sa vlastnícke pomery. Vydávanie tlače naráža ne ekonomické problémy, ktoré súvisia nielen s rastom výrobných nákladov, ale aj postupným znižovaním podielu na príjmoch z reklamy a s čoraz silnejšou konkurenciou elektronických médií.4

Nemenej zložitá je aj situácia na poli elektronických médií. Postupné vytváranie duálneho systému rozhlasového a televízneho vysielania je ovplyvňované licenčnou politikou štátu a ešte stále nerovnakými podmienkami verejnoprávnych a súkromných médií. Situáciu navyše komplikujú neprehľadné majetkové pomery a boje rôznych politických a ekonomických záujmových skupín.

Periodická tlač5

        Z historického hľadiska systém tlače na Slovenku vždy odrážal dané spoločenské a politické pomery. Jeho štruktúra, typológia6 a počet periodík sa menil v súlade s týmito pomermi.

        Súčasná štruktúra tlače sa začala formovať v poslednom desaťročí 20.storočia. Spoločenské a politické zmeny, ktoré priniesol november 1989, sa výrazne prejavili aj v systéme slovenskej tlače. Slobodu tlače a možnosť slobodného podnikania sprevádzal nielen obrovský nárast počtu vydavateľov a titulov rôzneho politického a obsahového zamerania. Za roky 1989 – 2000 sa výrazne zvýšil počet vydávaných titulov periodickej tlače. V roku 1989 vychádzalo na Slovensku 326 titulov. V súčasnosti je na Ministerstve kultúry SR registrovaných 1550 titulov periodickej tlače.7

Vydávanie periodickej tlače na Slovensku ovplyvňujú početné faktory:

1. Legislatívne a politické podmienky
2. Ekonomické podmienky vo všeobecnosti rozvoj domácej ekonomiky a s ním súvisiaci rozvoj reklamného trhu ako ekonomickej bázy médií, kúpischopnosť obyvateľstva)
3. Ekonomické podmienky vydávania tlače (náklady na výrobu a distribúciu)
4. Kapacitné možnosti trhu tlače
5. Konkurencia elektronických médií

Printová forma novín SME

Profil

Noviny SME sú denníkom8, vychádzajú každý deň v týždni od pondelka do soboty okrem nedele.

        Denníky tvoria síce nepočetnú, ale z hľadiska politického vplyvu i ekonomického významu podstatnú skupinu periodickej tlače na Slovensku. Na rozdiel od časopisov, ktorých vydávanie je motivované v prvom rade ekonomicky, slovenské denníky sa po páde socializmu stali objektom, subjektom i médiom (sprostredkovateľom) politiky. Ekonomická stránka ich vychádzania nie je zanedbateľná, avšak vo väčšine prípadov snaha o čo najväčší náklad bola motivovaná úsilím o čo najväčší politický vplyv.

        V minulých rokoch sa denník SME profiloval ako noviny, ktoré pútajú predovšetkým mladších čitateľov s vyšším vzdelaním a s politickou orientáciou na v súčasnosti vládne stredo-pravé politické strany.

Čítanosť

        Noviny si síce v poradí čítanosti naďalej udržujú tradičné druhé miesto, ale ich denná sledovanosť poklesla na 5%, čo predstavuje asi 200 000 čitateľov. Skutočný predaný náklad9 má v posledných rokoch stúpajúcu tendenciu a na začiatku roku 2005 dosahuje do 135 000 výtlačkov. Noviny si naďalej udržujú mladých a pomerne vzdelaných čitateľov.

Najčítanejšie denníky v rokoch 2002 až 2003 v percentách10

        Rok        2000        2001        2002        2003

        Nový Čas        26,0        22,7        24,8        22,9

        Pravda        4,9        4,8        5,9        8,4

        Sme        4,5        4,2        7,9        7,4

        Šport        6,9        6,0        8,9        5,2

        Národná obroda        1,8        2,1        2,9        3,1

        Korzár        2,8        3,0        2,0        2,8

        Új Szó        4,2        2,9        3,2        2,4

        Hospodárske noviny        1,2        1,4        1,6        1,9

        Nový deň        2,0        1,3        2,4        1,4

        Roľnícke noviny        0,6        0,6        0,7        0,4

        Práca        3,5        3,3        *        *

        Slovenská Republika        2,4        *        *        *

        Z najnovších štatistík11 uverejnených v denníku Nový Čas vyplýva, že 8,3 % ľudí v produktívnom veku (20 až 49 rokov) pravidelne číta denník SME. Najčítanejším denníkom stále zostáva denník Nový Čas s 28,4 %, nasledovaný už spomínaným denníkom SME, ďalej Pravda s 8,2 % a Šport s 6,2 %.

Inzercia

Po prvý krát sa inzercia v novinách objavila okolo roku 1623, je zhruba taká stará ako noviny samé. Spočiatku boli príjmy z inzercie vedľajšie, dôležité boli príjmy z predplatného a predaja. Až z rozvojom ekonomiky a komercializmu sa inzercia stala jedných z hlavných zdrojov príjmu pre noviny. V súčasnosti sú všetky noviny komerčne založené, bez inzercie zanikajú.

V denníku SME tvorí pomer inzercie približne 10% k pomeru spravodajstva a iných žurnalistických či iných žánrov. Z tohto počtu tvorí asi 8% inzercia komerčná a asi 2% inzercia súkromná. Pri elektronickej verzii je tento pomer o niečo vyšší.

Formát, počet strán

Keď sa obzrieme do minulosti, formát novín sa postupne menil. Prvé noviny pripomínali svojím výzorom knihy. Novinové formáty vznikli až zdvojením týchto knižných formátov.

Dnes sa vo svete využíva tzv. svetový formát novín, t. j. 430 mm x 595 mm, avšak v strednej Európe tento formát nemá tradíciu. Tu sa využíva tzv. európsky formát, t .j. 315 mm x 470 mm. Popri svetovom a európskom formáte existuje aj tzv. tabloidový formát, ktorý pôvodne označoval formát svetový zmenšený v mierke 1:2, dnes sa tak nazýva druh tlače, ktorá má zábavný charakter, slúži na regeneráciu psychických síl.12

        Prvé noviny sa začali zalamovať do dvoch stĺpcov (približne v začiatku 2.polovice 17. storočia), neskôr ich počet postupne pribúdal. V 18. storočí to boli tri stĺpce, na začiatku 19. storočia štyri. V súčasnosti je pre tzv. svetový formát novín typických sedem stĺpcov, tento typ zalamovania do siedmych stĺpcov sa začal používať od 2. polovice 19. storočia.

Noviny SME vychádzajú vo formáte blízkom európskemu – 315 mm x 430 mm. Zalamované sú zvyčajne do piatich až šiestich stĺpcov.

Počet strán sa v novinách od ich začiatkov permanentne zvyšoval, rast hrúbky novín spôsoboval najmä nárast informácií. Dnes je pre svetové denníky typický veľký počet strán. V novinársky silno vyspelých krajinách sa pohybuje okolo 100 strán, u nás ešte stále nie je taký veľký, pohybuje sa tu okolo 30 strán.13

Počet strán v denníku SME silne variuje, obvykle sa pohybuje okolo 36 až 45 strán, závisí to nielen od rozsahu spravodajstva a informácií, ktoré takpovediac „stoja za to“ uverejniť, ale rovnako aj od rôznych príloh, ktoré sa zaoberajú buď špecializovane jedným problémom či aspektom spoločnosti, alebo sú stavané pre istý okruh čitateľov s istým záujmom.

Strany denníka SME sú číslované zrkadlovo v hornom vonkajšom okraji strany vedľa dátumu vydania.

Grafická úprava14

        Tvorba grafickej úpravy novín využíva poznatky všeobecnej psychológie, pedagogickej a sociálnej psychológie, psychológie čitateľa, teórie informácií a ďalších disciplín. Grafická úprava periodika odráža žurnalisticky sprostredkovanú sociálnu a politickú skutočnosť. Spôsob prezentácie tak vyjadruje názor redakcie, hodnotiace stanovisko a umožňuje čitateľovi plne pochopiť jeho obsah a význam.

Spoločenská funkcia grafickej úpravy novín spočíva v pôsobivom stvárnení všetkých textových a obrazových komponentov v súlade s obsahom a významom prenášaných informácií.15

                „O účinku reči má rozhodovať váha myšlienok“, napísal Aristoteles16 vo svojom diele Rétorika, náuka o rečníctve a slohu. Súčasťou tejto jeho náuky sú i pozoruhodné úvahy o prostriedkoch, ako v poslucháčovi vzbudiť city, pôsobiť na jeho morálku a vôľu. Dnes by sme to nazvali dosiahnuť účinnosť zdelenia informácie. Aristotelova „váha myšlienky“ je teda vlastne vyjadrením požiadavky súladu jej obsahu a formy.

                Na titulnej strane denníka SME sa nad hlavným titulkom nachádza tiráž17 so všetkými povinnými údajmi v poradí: názov denníka, pod ním cena v slovenskej a českej mene, ďalej číslo, ročník, dátum a deň vydania. Rovnako sa tu nad samostatnými titulnými článkami nachádzajú upútavky na články či obsahové celky vo vnútri čísla. Redakcia či miesto vydania uvedené nie sú. V najspodnejšej časti titulnej strany sa nachádza čiarový kód, kurzy Národnej banky Slovenska pre šesť základných mien na daný deň, krátka noticka18 o počasí, meninový oslávenec na daný a ďalší deň, prípadne špeciálne označenie dňa (napr. Medzinárodný deň žien) a telefónne číslo pre potenciálnych predplatiteľov denníka SME.

Noviny SME sú plnofarebnými novinami, t. j. okrem typickej čiernej a červenej farby využívajú na svoju tlač celú farebnú škálu, zalamované sú zvyčajne do 5 až 6 stĺpcov (viď str. 7).

Rubriky19

        Okrem aktuálnych informácií a titulkov na daný deň ponúka denník SME aj stále rubriky, ktoré sa menia jedine veľkosťou svojho obsahu. Kompozícia20 stálych rubrík v denníku SME je následovná:

1. Spravodajstvo,
2. Ekonomika,
3. Regióny,
4. Zahraničie,
5. Názory, polemika (s mimoriadne obľúbeným kresleným, zväčša satirickým vtipom),
6. Inzercia (celostranová),
7. Šport,
8. Ľudia a spoločnosť,
9. Horoskop,
10. Programy, počasie.

Prílohy

        Denník SME je jedným z denníkov s najpočetnejším kvantom príloh. Ide o niekoľko druhov príloh. Najčastejšie sa vyskytujúce sú prílohy, ktoré sú pevnou a neoddeliteľnou súčasťou denníka SME, t. j. sú to akési „noviny v novinách“. Tieto majú približne jednotýždennú rotáciu, t. j. každý deň v týždni je istý počet strán venovaný jednému určitému problému alebo spoločenskému javu. Táto príloha je technicky oddelená od ostatného obsahu jednak nadpisom s väčším a hrubším typom písma, ktorý zreteľne označuje danú časť novín a rovnako aj usporiadaním strán tak, aby jeden tematický celok vyšiel vždy na párny počte strán, t. j. aby sa dal vytiahnuť istý počet dvojstránok bez toho, aby sa narušil ostatný obsah novín, ale číslovanie strán pritom pokračuje bez prerušenia. Takýmito prílohami sú napríklad:

11. Šport,
12. Kariéra,
13. Kultúra,
14. Bratislava,
15. Škola a rodina,
16. Počítače.

Druhým typom príloh sú prílohy objavujúce sa pravidelne raz za týždeň, väčšinou v sobotu. Sú síce samostatne nepredajnou súčasťou toho-ktorého čísla, ale sú vytlačené samostatne, väčšinou na kriedovom papieri so samostatným označením. Sú to napríklad:

17. TV OKO,
18. Magazín na víkend!,
19. Krížovky.

Ďalším typom príloh, o ktoré býva denník SME obohatený, sú špecializované prílohy, ktoré sa objavujú iba raz, týkajúce sa nejakej dočasne vzniknutej, väčšinou časovo ohraničenej spoločenskej situácie. Takýmito špecializovanými prílohami boli napr.:

20. SME – Nové bývanie,
21. Autosalón,
22. Hokej,
23. Pred futbalovou jarou,
24. Jazykové kurzy,
25. Zoznam stredných a vysokých škôl v SR.

Elektronické verzie novín na Internete

        Úspech komunikačného pôsobenia – pôsobenia, ktoré sa začína tým, že sa dosiahne súlad medzi komunikátorom21 a jeho poslucháčstvom – závisí od mnohých objektívnych a subjektívnych faktorov. Jedným z nich je uspokojenie psychických potrieb, ktoré ľudia pociťujú vždy. Túto úlohu možno uskutočniť iba vtedy , keď sa poslucháčstvu adresuje informácia včas, presvedčivo a pôsobivo. Druhý veľmi dôležitý faktor úspechu komunikačného pôsobenia je prvenstvo informácií, ku ktorým sa môže sformovať a upevniť postoj. Ten, kto niečo oznámi prvý, môže to urobiť podstatne ľahšie, alebo práve on uspokojuje potrebu informácie, ktorú poslucháčstvo pociťuje. Ten, kto to oznamuje oneskorene, musí sociálny postoj meniť, nie formovať.22

        Práve z tohto hľadiska, teda čo najrýchlejšie ponúknuť informácie, majú veľký význam nové elektronické médiá, v poskytovaní a prenose informácií má v súčasnosti najvýznamnejšie miesto Internet23.

        Internetové elektronické periodiká, tzv. e-zines24, ktorý predstavujú                  v posledných desiatich rokoch fenomén dokumentovej komunikácie, postupne prestáva byť považovaný iba za technologicky podmienenú novinku, či dokonca výstrelok spojovaný s rozmachom Internetu, ktorého uvedenie do praxe si kladie za cieľ otriasť postavením tlačených časopisov, ale naopak, začína byť uznávaný, pochopiteľne v rôznych odboroch v odlišnej miere, ako ďalší legitímny informačný zdroj a ako taký je predmetom serióznych odborných diskusií rozvíjaných nielen        v elektronických konferenciách a elektronických časopisoch, ale taktiež v ich tradičných podobách.

                K vizuálnej prezentácii žurnalistických zdelení či už v printovej alebo elektronickej podobe sa využívajú rôzne prostriedky –nosné a pomocné. Nosné sú nositeľmi informácie a tak pôsobia na čitateľa nielen emocionálne, ale i racionálne. Leslaw Wjtasik v tejto súvislosti hovorí o vyvolaní „emócií vyššieho rádu“25. Efektívnosť textovej informácie závisí od obsahu, významu a spôsobu prezentácie zdelenia. Z tejto zásady odvodzujeme aj úlohu ostatných grafických prostriedkov, ako je obrazová informácia či symbolická informácia. Práve tieto obrazové či symbolické informácie sú hojne využívané v internetových periodikách v podobe rôznych znakov a značiek, ako sú napríklad tzv. „smajlíky“, t.j. pocitové výrazy zobrazené pomocou interpunkčných znamienok, ktoré sú po zadaní do textového pola obvykle premieňané na malý farebný obrázok.

Elektronická forma novín SME                

                Elektronická verzia novín SME sa nachádza na portály www.sme.sk od roku 1994. Tento ponúka, okrem možnosti prečítať si články, ktoré sa objavili aj v printovej forme novín SME, mimoriadne široký rozsah služieb pre registrovaných ako aj neregistrovaných užívateľov. Inernetový portál novín SME je jedným z najprehľadnejších a najmultifunkčnejších spomedzi elektronických foriem denníkov na Slovensku.

Štruktúra internetovej stránky www. sme.sk

                Internetový portál www.sme.sk je rozdelený do niekoľkých sekcií. V hornej časti stránky sa nachádza okrem názvu denníka SME niekoľko základných hypertextových odkazov26 portálu:

26. Teraz
27. Bratislava
28. Zábava
29. Cestovanie        
30. Kultúra
31. Knihy
32. Počítače
33. Inzeráty
34. Hokej
35. Futbal
36. Reality
37. Pohľadnice
38. Hry
39. Email
40. Práca
41. Download
42. PáčiNepáči
43. Encyklopédia
44. Slovník        

Pod touto lištou sa nachádza aktuálny deň a dátum, aktuálny a nasledujúci meninový oslávenec, ďalej sa tu dá nájsť archív správ (správy archivované dlhšie ako 30 dní sú spoplatnené), môžu sa tu meniť nastavenia zobrazovania stránky, je tu uvedená možnosť kontaktu na správcu portálu a rovnako počet ľudí, ktorí sú práve on-line, t. j. ktorý sú práve pripojený na stránku www.sme.sk.

                Na ľavej strane stránky môžeme nájdeme možnosť na výber zobrazenia článkov z už vopred zadefinovaných kapitol a podkapitol. Ďalej sú tu pod sebou zoradené hypertextové odkazy na následovné rubriky, ktoré sú v prevažnej miere  identické s rubrikami v printovom vydaní novín SME:

45. Titulka
46. Spravodajstvo
47. Názory
48. Referendum
49. Zahraničie
50. Kultúra
51. Ekonomika
52. Cestovanie
53. Regióny
54. Šport
55. Servisy

Pod týmto môžeme nájsť samostatné odkazy na jednotlivé prílohy novín SME, ďalej archív tém, videosprávy (t. j. ucelený obrazový a zvukový záznam), chat SME (teda možnosť komunikácie v reálnom čase cez Internet), ďalej je tu odkaz, cez ktorý sa môžu posielať otázky vydavateľstvu, odkazy na internetové portály iných novín a iné spriaznené stránky.

                V pravej časti nájdeme lištu na vyhľadávanie pomocou kľúčového slova či už na portály www.sme.sk alebo na celom Internete, ďalej informácie o počasí aj s možnosťou zobrazenia satelitných máp, ďalej je tu možnosť objednať si aktuálne správy ako sms na mobilný telefón alebo bezplatne na emailovú adresu po zaregistrovaní užívateľa na portály, v tejto sekcii nájdeme aj denne aktualizovanú anketu s možnosťou hlasovania, program televízie, rozhlasu, divadiel a kín, horoskopy, aktuálne kurzy, reklamy a reklamné bannery na iné spriaznené stránky, najzaujímavejšie „press foto“ dňa a najčítanejšie a najdiskutovanejšie články. Zároveň tu môžeme nájsť virtuálny komiks „Garfield“ na každý deň či rôzne vtipné obrázky a humorné texty.

                V hlavnom, strednom poli stránky môžeme nájsť priamo články, ktoré vyšli aj v tlačenej podobe novín SME alebo sú uverejnené len samostatne na elektronickom portály spoločne s fotografiami k nim príslušiacimi. V hornej časti nájdeme najaktuálnejšie správy z uplynulých hodín, ďalej sú tu nové články, titulná strana denníka SME na daný deň a všetky články a prílohy na daný deň, rovnako ako aj upozornenie na prílohy, ktoré sa objavia v printovej podobe novín SME na ďalší deň.

V najspodnejšej časti stránky sa nachádzajú tieto odkazy:

56. Napíšte nám (pripomienky pre redakciu)
57. Pomoc (v prípade technických ťažkostí)
58. Nastaviť ako homepage (nastavenie portálu www.sme.sk ako východziu domovskú stránku v prehliadači)
59. Pridať medzi obľúbené (zaradenie stránky medzi najčastejšie využívané odkazy v prehliadači)

Rovnako tu nájdeme aj znak copyright27 © Petit Press, a. s.

Hodnotenie

                Po bližšom preskúmaní problematiky komparácie printovej a elektronickej formy denníka SME sa nedá presne určiť, ktorá z týchto foriem je lepšia či horšia. Dajú sa len zovšeobecniť poznatky získané jednak prieskumom verejnej mienky a jednak zhodnotiť výsledky komparácie.

                K nesporným výhodám elektronickej formy novín patrí vysoká aktuálnosť, multimedializácia či interaktívnosť. K výhodám printovej formy novín zasa patrí ľahšia cenová a, pri terajšom stupni internetizácie, aj technická dostupnosť pre široké masy.

                Ak sa sústredíme čisto na spravodajský obsah a rozsah informácií, v printovej aj elektronickej forme ide o identické články. Avšak v elektronickej sú tieto doplnené o rôzne hypertextové odkazy či fotografie, rovnako je tu možnosť využiť diskusné fóra ku každému článku, čím vzniká pre pisateľa článku a  pre celú redakciu možnosť spätnej väzby, ktorá pri bežnej printovej forme novín nie je žiadna alebo len veľmi malá. Pri elektronickej forme má užívateľ možnosť využiť aj širokú ponuku iných služieb, ako je napríklad vyhľadávanie, prezeranie videozáznamov, zasielanie aktuálnych správ na email, nakupovanie cez internetové obchody, posielanie virtuálnych pohľadníc či hranie virtuálnych sieťových hier. Takisto tu má možnosť formou hypertextových odkazov rýchlo nájsť témy s podobným zameraním bez toho, aby musel čítať ostatné, pre neho nezaujímavé články. A tak isto pre občanov žijúcich v zahraničí sú elektronické formy novín často krát jedinou možnosťou ako získať informácie z domoviny.

                Avšak na druhej strane, pre „bežného“ čitateľa zameraného len na rýchlu informovanosť sú pravdepodobne výhodnejšie tlačené noviny, keďže tu sa nemusí „preklikávať“ cez jednotlivé témy a články a na niekoľkých stranách má zhrnuté dianie z domova i zo sveta v skomprimovanej podobe bez ďalších, pre neho zbytočných, údajov.

                A, samozrejme, do úvahy sa musí brať aj demografické zloženie čitateľov, teda či ide o sociálne slabšiu alebo silnejšiu vrstvu obyvateľstva alebo či ide o ľudí s vyšším  alebo len so základným vzdelaním. Vo všeobecnosti platí, že čím je sociálny a vzdelanostný status vyšší, tým je aj vyšší stupeň využitia elektronických foriem denníkov. Zásadnú rolu tu zohráva aj veková kategória. Mladší ľudia majú vytvorený bližší vzťah k novým informačným technológiám, čo vyplýva a z rýchleho nástupu technických vymožeností, zatiaľ čo staršia generácia zostáva verná „papierovým“ novinám.

Na záver

                Novinárstvo – jeho produktom sú noviny, aktérom novinár. Táto problematika každého z nás bez ohľadu na to, či je novinár alebo čitateľ, obklopuje, a či chceme alebo nechceme, na každého z nás viac či menej vplýva.28 Tak dokonca napr. profesor Hudec29 vidí poslanie novín ako „prostriedok masového ideologického pôsobenia“.

                Ale nesmieme zabúdať na najdôležitejšiu vec – na komunikáciu. Slovo je základom ľudskej komunikácie. Vytlačené slovo túto kombináciu rozvíja, umocňuje a rozširuje. Umožňuje vzájomne komunikovať medzi známymi alebo najbližšími, ale aj medzi vzdialenými či dokonca neznámymi ľuďmi. Vytlačené slovo prostredníctvom novinových strán integruje malé skupiny, ale aj väčšie komunity, spoločenstvá, národy, štáty, v určitých situáciách dokonca kontinenty. 30

                A na záver jeden krásny citát: „Novinár je kormidelník myslenia, um každého novinára sa má prelínať s jeho srdcom. Potom je jedno, či píše krátku správu alebo trojstranovú reportáž. Čitateľ to jeho srdce dané do článku spozná tým svojím.“

Použitá literatúra:

1. Barták, J. – Hladký, M.: Základy grafické úpravy periodik. Brno: Novinář, 1981.

2. Daly, S. – Wice, N.: Encyklopedie kulturních trendů devadesátych let.

        Brno: Prim, 1999.

3. Fűrstová, M. – Trinks. J.: Filozofia. Bratislava: SPN, 1994.

4. Grycz, I.: Malý masmediálny slovník. Bratislava: KNIHA-SPOLOČNÍK, 2000.

5. Hudec, V.: Základní otázky žurnalistiky, II. část. Brno: Novinář, 1975.

6. Ivanová-Šalingová, M. – Maníková, Z.: Slovník cudzích slov, 2. vydanie.

        Bratislava: SPN, 1983.

7. Kolektív autorov: Heslár masmediálnej komunikácie.

        Trnava: FMK UCM, 2004.

8. Kőpplová, B. – Kőppl, L.: Dějiny světové žurnalistiky I. Brno: Novinář, 1989.

9. Meško, D. – Katušák. D.: Akademická príručka. Martin: Osveta, 2004.

10. Šerkovin, J.A.: Psychologické problémy masových informačných procesov.

        Praha: Novinář, 1977.

11. Tušer, A.: Ako sa robia noviny. Bratislava: SOFA, 2003.

12. Wojtasik, L.: Základy psychológie propagandy. Varšava: PWN, 1973.