Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita sv. Cyrila a Metoda / Fakulta masmediálnej komunikácie / Etika

ETIKA A KULTÚRA PODNIKANIA A RIADIACICH PROFESIÍ - PROFESIJNÁ ETIKA (profesijna_etika.doc)

ETIKA A KULTÚRA PODNIKANIA A RIADIACICH PROFESIÍ                  PROFESIJNÁ ETIKA

Etika spoločensko-štrukturálnych medziľudských vzťahov

Človek úž svojím zrodom, príchodom na svet vstupuje do spoločnosti. Rodí sa do jej pestrých štruktúr. Žije ako jedinec a vzťahuje sa k sebe, žije v malých spoločenských zoskupeniach a vytvára si v nich, k nim a s nimi rôzne vzťahy, ktoré možno morálne hodnotiť. Žije vo veľkých skupinách, etnických, národných zoskupeniach, takmer vždy aj v zoskupeniach politického, náboženského charakteru a vytvára s v nich, s nimi i k nim rôzne vzťahy, ktoré rovnako majú charakter morálnych vzťahov. Tieto v podstate „štrukturálne“ vzťahy majú aj všeobecnoľudský charakter, ktorý presahuje ich „štrukturálnosť“, preto tieto vzťahy v sociálnej etike vyčleňujeme do osobitnej kapitoly morálnych vzťahov.

Všeobecné je aj začleňovanie ľudí do nejakej profesijnej skupiny a práve tieto si všeobecnú podobu morálnych hodnôt prispôsobujú potrebám pracovného zaradenia. Niektoré povolania sa dokonca prepracovali k uceleným pravidlám správania sa svojich členov, k morálnym kódexom. Príslušníci týchto povolaní sa riadia okrem všeobecných morálnych noriem, už tiež prispôsobeným potrebám daného povolania, ešte osobitnými, pre ich zamestnaneckú skupinu charakteristickými normatívmi. Vypracúvajú si teda osobitný morálny kódex, ktorý sa väčšinou riadi jednou či viacerými nosnými ideami.(Vajda, 2004)

Profesijná etika

Vznik profesijných etík vyvolali potreby rozvíjajúcej sa spoločnosti. Historickou podobou takejto etiky bola najskôr verejná mienka danej sociálnej skupiny. Neskôr sa jednotlivé skupiny prepracovávali k písaným kódexom, ktoré sa spolu so spoločenskou situáciou a výkonom danej profesie stali predmetom teoretickej reflexie a vznikali tak špeciálne deontológie – náuky o spoločnostiach.

Profesijné etiky sú súborom sociálne podmienených foriem správania sa, ktoré sa neustále menia a sú rovnako aj konkrétnou podobou morálky v konkrétnych podmienkach tej-ktorej profesie. Poslanie profesijne etiky spočíva v regulácii vzťahov nositeľov profesie k tým, ktorí sa stávajú objektom danej profesie, i v regulácii vzťahov medzi členmi profesie.

V rámci profesijnej skupiny si však každý jej člen počína relatívne samostatne. Profesijný morálny kódex je dosť všeobecný práve preto, aby na to dal potrebný priestor. (Vajda, 2004)                                                                                                                            

Vzťah všeobecnej etickej teórie a profesijnej etiky  

Podľa Anny Remišovej a Viery Gažovej „pojem etika vznikol z gréckeho slova éthike, éthos, ktoré znamená zvyk, mrav, obyčaj, správanie, vyjadruje filozofickú disciplínu, ktorá sa zaoberá skúmaním morálky.“ (2003, str. 7)  

„Étosom povolania rozumieme morálny postoj, ktorý človek zaujíma k svojej práci, k zvláštnym úlohám a povinnostiam svojej profesie. Étos môžeme charakterizovať ako pozitívny prístup k povinnostiam vyplývajúcim z povolania, ako požiadavku istého osobného zanietenia a zodpovednosti pri vykonávaní  zverených úloh. Toto pracovné zanietenie si od človeka niekedy vyžaduje aj ochotu niečo obetovať, ak je to v danej chvíli potrebné.“ (Miedzgová, 1994, s.69)

        „Bez minima sociálně přijímaných mravních norem, t.j. bez jakéhokoli étosu, není možné, aby sociální útvar plnil svou úlohu sám v sobě i v sociálním celku. Humanita je v sociálním prostoru možná je potud, pokud jednotlivé osoby dokážou učinit obecný zájem svým vlastním prěsvědčením ve svědomí. Nutnou podmínkou lidsky důstojného spolužití ve všech oblastech společnosti je přechod od (pouze subjektivní) morality k mravnosti.“ (Anzenbacher, s.107, 1992)

Etika je teoreticky povolaná riešiť tie praktické morálne problémy, ktoré sa vynárajú pred človekom v živote(ako sa má jednať, čo sa má pokladať za dobré a čo za zlé). Postupne sa v etike začali rozlišovať dva druhy problémov – problematika toho, ako má človek jednať a vlastné teoretické otázky o pôvode   a podstate morálky. Vo všeobecnosti bolo toto rozdelenie historicky odôvodnené. V súčasnej buržoáznej etike sa však dovádza do úplného protikladu oddelenie teoretických a praktických úloh etiky, do protikladu medzi metaetickou a normatívnou etikou, pravdou a mravnosťou, morálkou a vedou. Morálne princípy nestanovujú filozofovia, ale sa vytvárajú v procese spoločenskej praxe ľudí. Odráža sa v nich životná skúsenosť mnohých pokolení. Etika zovšeobecňuje a systematizuje tieto princípy, vysvetľuje ich obsah.

Vo filozofickej literatúre sa často svojvoľne používajú termíny „etika“ a „profesijná etika“. Je známe, že morálka zahrňuje v sebe etiku, ako aj teóriu morálky, ale aj kódexy mravného správania, vypracované v súlade so záujmami istej triedy alebo sociálnej skupiny. Hovoríme o etike ako o učení o mravnosti, o jej pôvode a vývine, o jej princípoch a normách, o úlohách týchto princípov a noriem v spoločenskom a osobnom živote človeka.
        Terminologické spojenie profesijná etika sa utvorilo ako protiklad mravných hodnôt, ktoré sú v ľudských vzťahoch, charakteristických pre predstaviteľov tej alebo onej profesie, oficiálnej morálky spoločnosti. Spôsoby správania sa ľudí odrážajú reálne existujúce vzťahy členov spoločnosti medzi sebou, jednej skupiny ľudí s inými skupinami a vzťahy každého jednotlivca, ako aj jednotlivých skupín k ich spoločenským záujmom, preto vo vedeckej literatúre a v živote stretávame pojmy stranícka etika, súdnicka etika, lekárska etika, pedagogická etika, športová etika, etika vedca, vojenská etika, divadelná etika... .
Keď hovoríme o týchto, alebo o iných druhoch profesijnej etiky, rozumieme tým predovšetkým to, akým spôsobom sa prejavuje podmienenosť sociálnych úloh každej profesie v praxi mravných vzťahov. Pre každú profesiu mimoriadny význam nadobúdajú špecifické osobnosti prejavu morálnych noriem. Napr. pre lekárov je to pozorný, citlivý vzťah k chorým, pre hercov úcta diváka,  pre pedagógov osobný príklad, láska k deťom, vedomie zodpovednosti pred spoločnosťou za vzdelanie a výchovu dorastajúceho pokolenia – bezvýhradná oddanosť vede a vedeckej pravde, atď.
        Utvárajúce sa normy toho-ktorého druhu profesijnej etiky určujú aj zvláštnosti mravných vzťahov každého profesionálneho kolektívu a jednotlivej osobnosti.

„Profesijná etika však nie je nejakou osobitnou, úplne nezávislou etikou. Morálka určitej zamestnaneckej skupiny je len modifikáciou všeobecne platnej morálky. Morálne princípy platné všeobecne sa premietajú do špecifických potrieb profesijnej skupiny.“ (Vajda, 2004, s.192)

        Vznik profesijnej etiky bol podmienený spoločenským rozdelením práce, vznikom rozličných druhov činností. Sféra výrobnej a mimovýrobnej činnosti utvára široké možnosti morálnych hodnotení a každý človek, ktorý sa nachádza v nejakom výrobnom kolektíve poznáva z vlastnej skúsenosti spoločenskú mienku, ktorá vystupuje ako regulátor správania.
Nevyhnutnosť v reálnom živote regulovať vzájomné vzťahy ľudí v kolektívoch predstaviteľov danej profesie utvárala a upravovala isté počiatky profesijnej etiky. Najmä v praxi vzájomných vzťahov ľudí, rozdelených profesionálnymi priehradkami, z čoho sa skladali profesionálne „kódexy morálky“. Tento jav možno pozorovať aj dnes, hoci v trochu pozmenenej podobe, pretože sa postupne čoraz viac likviduje uzavretosť rôznych profesií. Treba rátať s tým, že prenikanie vedeckých etických teórií, ich osvojenie masami privádza      k vážnym zmenám v každodennom vedomí, pretvára chápanie profesijných etických požiadaviek

Kódex profesijnej etiky                                                                                                                         Obdobie podvodov a klamstva sa v slovenskej ekonomike končí a striedajú ho časy,   v ktorých bude mať hlavné slovo podnikateľská etika. Jej rozšíreniu v praxi by mal napomôcť etický kódex podnikov, ktorý vypracoval Stredoeurópsky inštitút pre ekonomické a sociálne reformy INEKO spolu s Centrom pre hospodársky rozvoj (CPHR).
        Kódex pre správu podnikov má pomôcť firmám dobrovoľne zmeniť svoje vystupovanie na transparentné a dôveryhodné. Stojí na filozofii tzv. corporate governance (správa podnikov), ktorú už niekoľko rokov uplatňujú firmy vo vyspelých ekonomikách. INEKO chce presvedčiť slovenské spoločnosti, aby sa venovali zaužívaným štandardom corporate governance, pretože to povedie k zlepšeniu riadenia firmy aj jej imidžu.         Kódex operuje so všetkými väzbami v rámci podniku aj so vzťahmi medzi firmou a jej okolím. Jeho odporúčania sa vzťahujú na manažment, vlastníkov, kontrolné orgány aj zamestnancov. Práve na optimalizáciu týchto vzťahov má slúžiť kódex.
Kódex napríklad definuje úlohy predstavenstva a dozornej rady smerom k firme, zákazníkom či zamestnancom. Počíta so vznikom komisií určených na výber, kontrolu a odmeňovanie členov predstavenstva. Pokúša sa zaviesť korektné vzťahy podniku k jeho zákazníkom, dodávateľom aj k verejnosti, zaoberá sa výkonom akcionárskych práv či zverejňovaním informácií o firme.
        Predstavitelia INEKO sú presvedčení, že používanie týchto „nadzákonných“ noriem uľahčí firme cestu ku kapitálu, zvýši jej dôveryhodnosť v očiach investorov aj zákazníkov. Autori kódexu zdôrazňujú, že jeho uplatňovanie je založené na dobrovoľnosti a jeho znenie je otvorené novým návrhom na jeho zlepšenie. Tento kódex predovšetkým vytyčuje vo všeobecných termínoch normy profesionálneho správania, ktoré sa očakáva od riadiacich profesií vo vzťahu k ich potenciálnych klientom, kolegom, členom príbuzných profesií a verejností.
Etický kódex má na rozdiel od noriem profesionálnej praxe prikazovaciu povahu. Slúži aj ako základ pre disciplinárny postih, ak správanie sa člena firmy klesne pod požadované normy, ako sa to určuje v kódexe.

Manažérska etika a kultúra

        Podnikateľské jednotky tvoria súčasť sociálno-ekonomickej štruktúry spoločnosti. Preto je pre ich podnikateľské chovanie nutné dodržiavať určité formálne a neformálne pravidlá a normy chovania. Súčasný management stále vo väčšej miere zdôrazňuje sociálnu zodpovednosť vedúcich pracovníkov, etiku a kultúru ich jednania. Sociálnou zodpovednosťou manažérov sa rozumie ochota, morálna a kvalifikačná pripravenosť vedúcich pracovníkov niesť dôsledky svojho jednania voči vnútornému a vonkajšiemu spoločenskému prostrediu     a rešpektovať jeho potreby. Ide o chovanie, ktoré nemožno vtesnať len do obvyklého zamerania činnosti na prosperitu nimi riadenej organizačnej jednotky. V súčasnom managemente sa väčšinou pochybuje o možnosti jasne stanoviť hranicu medzi ekonomickou racionalitou a sociálnou zodpovednosťou, etikou a kultúrou v jednaní manažéra voči vnútornému a vonkajšiemu prostrediu. Etické chovanie manažérov predpokladá dodržiavať určité, v danej komunite všeobecne uznávané normy jednania. Niektoré môžu byť deklarované v písomnej forme, iné sú nepísané pravidlá. Zatiaľ čo jasne deklarované etické normy sú v manažmente brané ako dané a mimo diskusiu, nejasne deklarované (alebo jasne nedeklarované) pravidlá sú často chápané rozporuplne. Preto sa niektoré firmy snažia vypracovať vlastné špecifické etické pravidlá chovania svojich zamestnancov, prípadne vedúcich pracovníkov.

Etika manažéra dnes vyžaduje značnú sebadisciplínu a starostlivosť samotných vedúcich pracovníkov o morálnu bezúhonnosť svojej osoby ( úplatky, korupcia, nátlak, neloajalita voči vlastnej firme ...) Etické, či neetické jednanie má silný vplyv i na to, ako ich morálny profil vidia spolupracovníci. Pod týmto pojmom sa obvykle chápe osobný image manažéra, t. j. charakteristické rysy jeho chovania a vzťahov k ľuďom. Podnikovú kultúru vytvárajú ponúkané názory, uznávané pravidlá chovania a z toho vyplývajúce vzťahy v podnikovej rodine. Manažérsku etiku považujeme za inováciu budúceho štýlu managementu, ako pre oblasť riadenia podnikového, tak aj verejno-správnej sféry. Očakávame, že pozitívne ovplyvní vývoj managementu a zvýši jeho efektívnosť. Manažérska etika sa realizuje v medziľudských vzťahoch, ktoré sú stimulom vývoja ekonomiky v novom storočí.

Profesijná a podniková kultúra
        Vo všeobecnosti slovom kultúra možno označiť nejaké spoločné znaky, podobnosti ale i rozdiely medzi rôznymi členmi sociálneho spoločenstva, respektíve spoločné presvedčenia, hodnotové priority a normy jednania. Toto všetko tvorí podstatnú a významnú súčasť kultúry.
        Na podnik ako celok možno tiež nazerať ako na určitý druh kultúrneho systému. Podniková kultúra existuje v každom podniku a je preň jednoznačná. Ak má byť fungovanie podniku úspešné je nutné, aby podnik bol vnútorne integrovaný a pôsobil navonok stabilizovane a dôveryhodne. Silná podniková kultúra, ktorá môže mať svoju pozitívnu i negatívnu podobu, výrazne ovplyvňuje pracovné konanie a výkonnosť zamestnancov. Zároveň spoluvytvára originálnu a neopakovateľnú tvár firmy, potrebnú pre získanie vlastnej identity vo vzťahu k zákazníkom a ostatným reprezentantom ekonomického a spoločenského okolia. Formovanie alebo zmenu podnikovej kultúry nie je možné nechať na náhodu. Vlastníci firiem, či manažéri, často nevenujú pozornosť formovaniu pozitívnej kultúry. Podceňujú cielenú prácu s ľuďmi a nedokážu formovať kultúru zameranú na výsledky. Radi zotrvávajú na mocenskej kultúre, čo často vedie ku konaniu zamestnancov v rozpore so záujmami firmy a tým i k zníženiu jej úspešnosti. Firma musí teda rozvíjať svoje vlastné, originálne a nezameniteľné predstavy, hodnotové systémy a vzory jednania, ktoré sa budú prejavovať v správaní jednotlivcov a prekonávaní problémov vo vnútri podniku a smerom voči jeho vonkajšiemu okoliu.
        Noví členovia organizácie ich musia zvládať, stotožniť sa s nimi a jednať podľa nich.
Tieto rysy sú v trhovom prostredí dôležité a intenzívnejšie sa aj u nás čoraz častejšie objavuje požiadavka formovať a presadzovať podnikovú kultúru na základoch podnikateľskej etiky.

Etika podnikania
        V prednáška Joachima Hübnera Ako možno etiku podnikania zaviesť do nášho každodenného života? sa hovorí: „Etické uvažovanie v podnikaní skúma otázku, či a akým spôsobom môžeme morálne zdôvodniť podnikateľské rozhodnutia. Prirodzene, vždy s ohľadom na následky. “ A ďalej: „Rozhodovanie nikdy nie je jednoduché. Patrí však k úlohám vedúcich pracovníkov.“ (Klopfer, 1995, s.44)

Podnikateľská etika je formou aplikovanej etiky, ktorá sa v posledných desaťročiach vyvíja v celom svete obrovským tempom. Prezentuje ekonomiku založenú na humánnom princípe, ktorý zdôrazňuje, že ekonomické aktivity by nemali byť jednostranne orientované na zisk, ale na ľudí. V podnikateľskej etike ide o skúmanie ekonomických aktivít na základe hodnôt. Etika podnikania zahrňuje mravné zásady a normy, ktoré usmerňujú správanie vo svete podnikania. Či je správanie správne alebo nesprávne, etické alebo neetické, často určuje verejnosť prostredníctvom mediálnych prostriedkov, záujmových skupín a podnikateľských organizácií a tiež prostredníctvom osobnej morálky a hodnôt jednotlivcov.

Etiku podnikania môžeme členiť na tieto časti: etiku cnosti, etiku povinnosti, etiku zodpovednosti, etiku úžitku. (viď Príloha č. 1)

        Podnikateľská etika nespočíva len v dodržiavaní zákonov a iných právnych noriem. Ale aj v uplatňovaní poznatkov a skúseností teórie riadenia, tvorivého uplatňovania zahraničných poznatkov v našich podmienkach, zo stáleho hľadania dynamickej rovnováhy riadiaceho a riadeného systému, ale aj z nutných rituálov pri príprave porady, prijímaní pracovníkov, racionalizácii administratívnych prác, ako aj v zodpovednosti za svojich zamestnancov, za ich vzdelávanie, komunikačnú kultúru a podobne.
        Dnes je módou hovoriť o etike bez praktického dopadu. Niečo iné je zdôrazňovanie etiky a niečo iné je dodržiavať spoločné hodnoty, normy, pravidlá a štandardy konania a vzájomného kontaktu vo vnútri i navonok podniku. Dobré vzťahy vo firmách prispievajú k ich dobrým výsledkom, ktoré sú kľúčom k ich úspešnosti a významne prispievajú k optimálnym výsledkom. Firmy, ktoré premýšľajú o tom, čo môžu ľuďom dať sú na tom lepšie než firmy, ktoré premýšľajú o tom, čo im môžu vziať.

LITERATÚRA

Anzenbacher, A.: Úvod do etiky. Praha: Academia, 1994. ISBN 80-200-0917-5

Gažová, V.; Remišová, A.: Vybrané kapitoly z etiky a kulturológie. Trnava: Fakulta masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda, 2003. ISBN 80-8934-55-1

Ivanová-Šalingová, M.; Mníková, I.: Slovník cudzích slov. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1983. SÚKK-GR 375/I-1982

Miedzgová, J.: Základy etiky. Bratislava: Slovenské padagogické nakladateľstvo, 2003, štvrté vydanie. ISBN 80-10-00241-0

Vajda, J.: Úvod do etiky. Nitra: Enigma, 2004. ISBN 80-89132-12-X

Internet: http://referaty.atlas.sk/odborne_humanitne/ekonomia/13518/?print=1