Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita sv. Cyrila a Metoda / Fakulta masmediálnej komunikácie / Teória štátu a práva

ŠTÁTNE ORGÁNY (fmk_-_pravo_2.doc)

ŠTÁTNE ORGÁNY

Najdôležitejšou súčasťou politického systému sú štát a štátne orgány. Môžeme ich charakterizovať ako súčasť štátneho aparátu, za ktorým stojí donucovacia moc.

Systém štátnych orgánov je suverénnym uskutočňovateľom verejnej politickej moci. Skladá s z hierarchicky usporiadanej štruktúry orgánov a inštitúcií. Systém štátnych orgánov uskutočňuje mocensko-riadiacu činnosť štátu a disponuje prostriedkami donútenia. Štruktúru systému štátnych orgánov tvoria:

1. orgány štátnej moci (parlament, vláda, súdnictvo, ...).
2. orgány štátnej správy (okresné úrady, krajské úrady, ...),
3. štátne inštitúcie (školy, SAV, FNM, Štatistický úrad SR, ...),
4. úradnícke osoby (pracovníci štátnej správy – byrokracia, ministri, ...),
5. ostatné zložky (polícia, armáda, ...).

V súčasnom politickom systéme sa realizuje rozdelenie štátnej moci. Dôvodom je vzájomná kontrola a zamedzenie zneužitia moci. Najprepracovanejším rozdelením štátnej moci je horizontálna deľba moci. Toto rozdelenie vymedzuje kompetencie, efektívny výkon štátu a vzájomnú kontrolu. S myšlienkou rozdeliť štátnu moci prišli novovekí filozofi: Charles Montesquieu, John Locke, Alexis de Tocqueville. Už oni upozorňovali, že je nebezpečné, aby bola všetka moc sústredená v rukách jedného panovníka alebo politickej sily.

Podstatou horizontálnej deľby štátnej moci je rozdelenia centra moci štátu na tri zložky:

1. zákonodarnú – legislatívnu,
2. výkonnú – exekutívnu,
3. súdnu – jurisdikciu.

Tieto tri zložky moci sa dopĺňajú a kontrolujú. Odlišujú sa od seba vznikom a úlohami, ktoré plnia v systéme štátnej moci. Korešpondujú s určitými štátnymi orgánmi – zákonodarnými, výkonnými a súdnymi.

Zákonodarná moc – legislatíva

Určuje normy správania sa všetkého, čo je v štáte. Má právo kontrolovať vládu, ustanovovať ju a odvolávať, ako aj ustanovovať súdnu moc.

Zákonodarnú moc predstavuje primárny orgán s vlastným postavením a kompetenciou vlastného charakteru, orgán reprezentujúci suverenitu ľudu a štátu, reprezentant nášho občianstva a republiky – parlament, kongres, najvyšší zastupiteľský úrad. Legitimita moci vyplýva od občana – ideálna spoločenská zmluva medzi občanmi a politikmi, čiže splnomocnenie od občana konať v jeho záujme zástupcovi, pomocou poslaneckého mandátu.  

Úlohy a právomoci parlamentu:

1. prijíma, mení, dopĺňa a reviduje ústavu,
2. prijíma, mení, dopĺňa zákony,
3. schvaľuje štátny rozpočet,
4. schvaľuje program vlády,
5. ratifikuje medzištátne dohody,
6. posudzuje činnosť vlády,
7. menuje sudcov.

V niektorých krajinách, ako je napr. Česká republika, Taliansko či Nemecko volí prezidenta.

Výkonná moc – exekutíva

Štátny orgán výkonnej moci je sekundárny orgán, odvodzuje svoje práva od primárneho orgánu. Exekutíva je vláda. Vláda je najvyšším orgánom výkonnej moci, štátnej správy, takže je nadriadeným orgánom ministerstvám a ostatným ústredným a miestnym orgánom verejnej správy. Vláda je zbor ministrov na čele s predsedom. Členovia majú pridelené kompetencie - ministerstvá, za ktoré zodpovedajú.

Vláda môže vzniknúť dvoma spôsobmi:

6. ako výsledok všeobecných parlamentných volieb,
7. ako výsledok priamych volieb hlavy štátu – prezidenta, ktorý sám určí vládu a stáva sa jej šéfom (napr. USA)

Úlohou vlády je :

1. uvádzať rozhodnutia parlamentu do života, prijímať nariadenia na vykonanie zákonov,
2. vypracovať a predložiť parlamentu na schválenie programové vyhlásenie,
3. pripravovať návrhy zákonov v súlade s programovým vyhlásením,
4. vytvárať vhodné organizačné podmienky, najmä na realizáciu všetkých občianskych práv a slobôd,
5. starať sa o bezpečnosť občanov,
6. vytvárať vhodné medzinárodné prostredie.

K výkonnej moci patrí aj hlava štátu – prezident, ktorý ma osobitné postavenie. Hlava štátu má zvyčajne tieto kompetencie:

8. uzatvára a dojednáva medzinárodné zmluvy,
9. zastupuje štát navonok i dovnútra,
10. menuje štátnych funkcionárov,
11. je hlavným vojenským veliteľom.

Hlava štátu má ďalej tieto čestné práva:

12. používať prezidentskú stráž a štandardu,
13. zapožičiavať štátne vyznamenania,
14. udeľovať tituly.

Má rovnako aj výsostné právo vypovedať vojnu a dojednávať mier a vyhlasovať výnimočný stav. Hlava štátu rozpúšťa parlament a udeľuje milosť.

        Časť výkonnej moci sa prenáša aj na nižšiu úroveň – územnú a obecnú, kde sa tvorí občianska politika. Miestnymi orgánmi výkonnej moci sú orgány štátnej správy, obecné úrady, obvodné úrady, špeciálne obvodné úrady a krajské úrady.

Súdna moc - jurisdikcia

Úlohou súdnej moci je kontrolovať zákonodarnú aj výkonnú moc, podávať výklad ústavy a riešiť konflikty.

Politicky najvyššiu právomoc má ústavný súd, v krajinách bez ústavného súdu má túto právomoc najvyšší súd, ktorý posudzuje zákony a rozhodnutia vlády, či nie sú v rozpore s platnou ústavou.

Ak má súdnictvo plniť svoje úlohy dobre, musí byť zabezpečená jeho nezávislosť. Zloženie najvyššieho súdu nie je závislé od výsledok volieb, členovia sú menovaní alebo volení na obdobie, ktoré presahuje volebné obdobie parlamentu. V niektorých krajinách je táto funkcia dokonca doživotná. Sudcov možno odvolať iba výnimočne – pre duševnú chorobu, ťažký zločin, protiústavnú aktivitu. Členovia najvyšších súdov nesmú byť členmi politických strán, v reálnom živote však predstavujú určitý typ politiky (konzervativizmus, liberalizmus, sociálny humanizmus a pod.).

Platná Ústava SR a zákon č. 335/11191 Zb. o súdoch a sudcoch v novelizovanom znení a nadväzujúce zákony zakotvujú, že v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy. Sudcovia súdov SR sú pri svojom rozhodovaní nezávislí a sú viazaní len zákonmi SR. Súdy v SR tvoria jednotnú sústavu, do ktorej však nezaraďujeme Ústavný súd SR, ktorý svojou pôsobnosťou a rozhodovaním v systéme štátnych orgánov zaujíma osobitné postavenie.

Súdy SR vykonávajú svoju pôsobnosť na všetkých stupňoch oddelene od iných správnych orgánov. Sústavu súdov v SR tvoria všeobecné súdy, ktoré rozhodujú okrem trestnoprávnych a občiansko-právnych vecí aj veci obchodné a rovnako preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, keďže u nás neexistuje samostatné správne súdnictvo. Sústava všeobecných súdov v Slovenskej republike vytvára podmienky pre celistvosť právneho poriadku SR. Súdy SR rozhodujú v senátoch, ak zákon neustanovuje, že vo veci rozhoduje sudca sám. Zákon rovnako upravuje aj prítomnosť prísediacich z radov občanov. Súdy SR svoje rozsudky vyhlasujú vždy verejne a v mene Slovenskej republiky.

Vymenúvanie sudcov prebieha na návrh Súdnej rady SR prezidentom bez časového obmedzenia. Súdna rada SR rovnako dohliada na disciplinovanosť.

Podľa platného ústavnoprávneho stavu sústavu súdov SR tvoria: Najvyšší súd SR, krajské súdy, okresné súdy, Vyšší vojenský súd a vojenské obvodové súdy.

Rozdelenie štátnych orgánov

        1.         a) volené (prezident, NR SR)

                b) volené aj menované (generálny prokurátor)

                c) menované (Ústavný súd)

        2.         a) celoštátne                -        zákonodarný zbor, ktorý prijíma ústavu a zákony

                                        -        vláda, keď prijíma všeobecnozáväzné nariadenia

        b) lokálne                -        krajské zastupiteľstvo

                                                -        krajský úrad

        3. rozdelené podľa vzťahu nadradenosti a podradenosti

        4. rozdelenie podľa časovej pôsobnosti

Verejná správa

Sústavu orgánov verejnej správy tvoria tri samostatné inštitúcie:

15. orgány štátnej správy (ústredné a miestne),
16. orgány samosprávy – územná a záujmová samospráva,
17. orgány verejnoprávnych korporácií, t.j. inštitúcií – verejné fondy.

Štátna správa je verejná správa uskutočňovaná štátom. Predstavuje jednu z foriem činnosti štátu, ktorej poslaním je realizácia výkonnej moci štátu. Štátnu správu môžeme vnímať ako sústavu orgánov a ako samostatný druh činnosti štátu. Základná charakteristika orgánov štátnej správy:

18. z pohľadu svojho postavenia v spoločnosti je orgán štátnej správy orgánom štátnym, ktorý má určitú pôsobnosť, kompetencie a má možnosť použiť prostriedky štátneho donútenia;
19. je osobitným druhom štátneho orgánu – osobitná činnosť spočíva v druhu činnosti, ktorú vykonáva, t.j. vykonáva štátnu správu, uskutočňuje funkcie a úlohy štátu metódami a prostriedkami štátnej správy;
20. vystupuje ako samostatná organizačná jednotka, má spravidla vlastnú organizačnú štruktúru.

Orgány štátnej správy

- ich úlohou je vykonávať štátnu správu a zabezpečovať jej výkon na celom území Slovenskej republiky

- sú to -        Vláda SR

        Ministerstvá

        Ústredné orgány štátnej správy

        Mieste orgány štátnej správy

Delenie orgánov štátnej správy:

1. podľa právneho základu vzniku

21. zriadené priamo ústavou (vláda SR)
22. zriadené zákonom (ministerstvá SR-rozpočotvé organizácie)

2. podľa kompetencie

a) z hľadiska rozsahu vecnej pôsobnosti

23. všeobecné (vláda, krajský úrad)
24. špeciálne (ministerstvá)

b) z hľadiska rozsahu územnej pôsobnosti

25. ústredné
26. mieste

3. podľa spôsobu rozhodovania

- kolegiátne, t.j. kolegiátny princíp – vyznačuje sa zborovým rozhodovaním, rozhodnutia prijímanú hlasovaním alebo dohodou (vláda)

- monokratické, t.j. monokratický princíp – jediná zodpovedná osoba (ministerstvo, t.j. minister)

4. podľa postavenia orgánu v sústave orgánov štátnej správy

27. najvyššie
28. ústredné
29. miestne

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Ústava SR zakotvuje NR v piatej hlave: Zákonodarná moc, prvý oddiel: Národná rada SR (čl.72 až 92). NR podľa platnej Ústavy SR z hľadiska postavenia v systéme štátnych orgánov je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom SR. NR SR je zároveň aj najvyšším orgánom štátnej moci a najvyšším zastupiteľským orgánom SR, rovnako ako aj politickým a štátnym reprezentantom suverenity slovenského národa, ktorý v podobe SR realizoval svoje právo na sebaurčenie v štátoprávnej forme. NR SR spolu s celou sústavou štátnych orgánov reprezentuje i národnú slovenskú štátnosť a štátnu suverenitu.

NR SR je jednokomorovým demokraticky založeným parlamentom. Má 150 poslancov, ktorý sú volení na obdobie 4 rokov na základe všeobecného, priameho, rovného a tajného hlasovania. Poslanci svoj mandát vykonávajú výlučne osobne, podľa svojho svedomia a presvedčenia, nie sú viazaní príkazmi, mandát je neprenosný a nezastupiteľný.

Poslanci NR SR skladajú poslanecký sľub. Nevykonanie alebo výhrady voči nemu majú za následok stratu mandátu. NRSR svoju pôsobnosť a činnosť uskutočňuje prostredníctvom organizačných foriem:

1. ustanovujúca schôdza NR SR,
2. schôdza NR SR,
3. rokovanie orgánov NR SR.

Podľa obsahu môžeme pôsobnosť NR SR rozdeliť do týchto oblastí – pôsobnosť v oblasti zákonodarstva, v oblasti kreačnej – vytvára štátne orgány, v oblasti kontroly vo vzťahu k vytváraným orgánom a v oblasti vnútornej a zahraničnej politiky.

NS RS vytvára tieto vlastné orgány: predsedu, podpredsedov, výbory a komisie NR SR. Okrem týchto si volí overovateľov a vytvára si aj administatívno-technický orgán Kanceláriu NR SR. NR SR v zmysle platnej ústavnoprávnej úpravy zasadá stále a z tohto dôvodu nie je možné prenášať jej pôsobnosť na iný orgán.

VLÁDA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Ústavné postavenie a pôsobnosť vlády SR je zakotvené v Ústave SR v 6 hlave: Výkonná moc, 2. oddiel: Vláda SR, čl. 108 až 123. Z hľadiska postavenia v systéme štátnych orgánov je vláda SR najvyšším orgánom výkonnej moci, je kolektívnym orgánom. Skladá sa z predsedu, podpredsedov a ministrov ( čl. 109 ÚSR) Predsedu vymenúva a odvoláva prezident SR, pričom vychádza zo zaužívaných zvyklostí v pluralitných demokraciách, lebo u nás neexistuje právna úprava na výber na tieto miesta. Pri vymenúvaní ministrov a ďalších členov vlády vychádza prezident z čl. 111 Ústavy SR. Členovia vlády SR po svojom vymenovaní skladajú do rúk prezidenta SR predpísaný sľub.

Vláda svojim ústavným postavením, pôsobnosťou a činnosťou patrí medzi najvýznamnejšie ústredné orgány štátnej správy, ktoré zabezpečujú realizáciu všetkých funkcií štátu, vrátane riadenia a koordinácie ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Túto činnosť uskutočňuje prostredníctvom členov vlády – ministrov, ktorí stoje na čele jednotlivých ministerstiev a ďalších ústredných orgánov SR. Taktiež riadi, kontroluje a zjednocuje činnosť orgánov miestnej štátnej správy.

Vláda SR je povinná 30 dní po svojom vymenovaní prestúpiť pred NR SR, predložiť jej svoj program a požiadať o vyslovenie dôvery (čl. 113 ÚSR) Vláda je za výkon svojej funkcie zodpovedná NR SR, ktorá jej môže kedykoľvek vysloviť nedôveru. Vláda SR na vykonanie zákona a v jeho medziach môže vydávať vládne nariadenia, ktoré podpisuje predseda vlády SR a ktoré sa musia vyhlásiť spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Vláda SR podľa čl. 119 Ústavy SR rozhoduje v zbore o taxatívne v Ústave SR vymedzených otázkach , ktoré musia byť vždy predmetom rokovanie vlády ako kolektívneho orgánu.

Vláda SR si môže zriaďovať pre jednotlivé oblasti svojej činnosti poradenské orgány. Pre odborné, admnistratívno-technické a organizačné zabezpečenie svojich úloh a činností si vláda SR zriaďuje Úrad vlády SR.

PREZIDENT SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Podľa platnej Ústavy SR prezident SR je individuálnou hlavou štátu a reprezentuje SR navonok a dovnútra svojimi a rozhodnutiami zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov. Jeho ústavné postavenie a spôsobnosť je v Ústave SR zakotvená v 6 hlave: Výkonná moc, 1. oddiel: Prezident SR, čl. 101-107 a ďalej v čl. 111, 129 ods. 2, 3 a 5 a čl. 154a.

Ústavné postavenie prezidenta SR je odrazom princípu teórie deľby moci, ako i parlamentnej formy vlády. Prezident SR je tzv. slabým prezidentom. Tzv. slabé postavenie prezidenta je typické pre parlamentnú formu vlády. Teda prezident SR nie je zodpovedný parlamentu, t.j. NR SR. Rovnako to súvisí s priamou voľbou prezidenta občanmi a najmä s kontrasignáciou aktov výkonnej moci prezidenta vládou SR alebo členom vlády –ministrom.

Prezident SR podpisuje i zákony NR SR spolu s predsedom NR SR  a predsedom vlády SR. Môže schválený zákon vrátiť na opätovné prerokovanie NR SR, a to do 15 dní odo dňa doručenia (čl. 102o)Vrátený zákon musí NR SR opätovne prerokovať, v prípade schválenia musí byť takýto zákon vyhlásený.

Podľa čl. 101 ods.2 Ústavy SR sa voľba prezidenta SR uskutočňuje priamou voľbou občanmi (čl. 101 ods. 3 až 10) Od kandidáta na prezidenta sa vyžaduje pasívna legitimácia – pasívne volebné právo, t.j. v deň volieb musí mať kandidát dosiahnutý 40 rok veku.          Pôsobnosť prezidenta SR a jeho prerogatívy sú zakotvené v čl. 102 Ústavy SR. Podľa obsahu ich môžeme rozdeliť do 6 skupín:

1. pôsobnosť prezidenta SR vo vzťahu k zahraničiu,
2. vo vzťahu k NRSR,
3. vo vzťahu k vláde SR,
4. v oblasti tvorby štátnych orgánov – kreačná pôsobnosť,
5. prerogatívy prezidenta SR ako hlavy štátu,
6. iná alebo ostatná pôsobnosť prezidenta.

V jednotlivých skupinách ide o tradičnú pôsobnosť a prerogatívy, ktoré sú charakteristické pre individuálnu hlavu štátu.

POUŽITÁ LITERAÚRA

Bocková, A. – Ďurajková, D. – Feketeová, k. – Sekáčová, Z.: Náuka o spoločnosti. Príprava na maturity a prijímacie skúšky na vysoké školy. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2004.

Chovanec, J.: Ústava Slovenskej republiky – základný zákon štátu. Bratislava: Procom, 2003.

Chovanec, J. – Palúš, I.: Lexikón ústavného práva. Bratislava: Procom, 2004.