Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita sv. Cyrila a Metoda / Fakulta masmediálnej komunikácie / Teória štátu a práva

NÁRODNÁ IDENTITA SLOVÁKOV A SLOVENSKEJ REPUBLIKY V EURÓPSKEJ ÚNII (narodna_identita_slovakov_a_sr_v_eu.doc)

NÁRODNÁ IDENTITA SLOVÁKOV A SLOVENSKEJ REPUBLIKY V EURÓPSKEJ ÚNII

        Na najstaršom kontinente tejto planéty - Európe - sa snúbi množstvo národov

s rozličnými zvykmi, kultúrou, rečou, životným štýlom. Zobrať si z každej krajiny to najlepšie

a tak ísť spoločne vpred k lepšiemu životu si za cieľ kladie jedna z najväčších politických inštitúcií sveta - Európska únia.

        Na začiatok niekoľko faktov z histórie Európskej únie. Myšlienka zjednotenej Európy je veľmi stará. Snaha vytvoriť inštitúciu vedúcu k užšiemu spojeniu medzi národmi Európy sa zrodila na ruinách II. svetovej vojny. Prvotným cieľom bolo, a rovnako je aj dnes, zaistiť mier, prosperitu i novú budúcnosť pre kontinent, názov ktorého pochádza s asýrskeho slova EBER, ktoré v 7. storočí pred n.l. označovalo zem, kde zapadá slnko.

            Začiatočný impulz pre integračné procesy v Európe dal tzv. Marshallov plán

z roku 1947, ktorým sa USA zaviazali poskytnúť pomoc pri obnove Európskeho kontinentu. Zrealizovať ho pomohla Organizácia pre európsku hospodársku spoluprácu, ktorá zabezpečovala aj jeho plnenie. Poskytnutie finančnej pomoci však bolo podmienené splnením americkej požiadavky, aby Európske štáty v ekonomickej oblasti spolupracovali. Na tento podnet vznikla v roku 1949 Rada Európy.  9. mája 1950 oznámil Robert Schuman plán vytvorenia Európskeho spoločenstva pre uhlie a železo (EGKS), čo viedlo k podpísaniu zmluvy v Paríži v apríli roku 1951. EGKS bolo vlastne predchodcom dnešnej Európskej Únie. Zakladajúcimi členmi sa stalo 6 štátov: Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Belgicko, Luxembursko a Holandsko. Tieto krajiny neskôr podpísali tzv. Rímske zakladajúce zmluvy a v marci roku 1957 založili Európske hospodárske spoločenstvo (EHS) a Európske spoločenstvo pre atómovú energiu (EURATOM). Tieto tri spoločenstvá dnes tvoria jadro Európskej únie.
        Na Haagskom summite v roku 1969 sa zástupcovia vlád šiestich zakladajúcich krajín pokúsili upevniť svoje vzájomné väzby založením Hospodárskej a menovej únie, ktorá viedla až k zavedeniu spoločnej európskej meny EURO 1.1.2002. Jednotná mena je prínosom pre cestovateľov prechádzajúcich krajinami spoločenstva, ktorí nemusia meniť peniaze a strácať tak percentá pri každej transakcii. Platby a preprava tovaru v rámci členských krajín Európskej únie, ktoré používajú menu Euro sa zrýchlili, sú spoľahlivejšie a lacnejšie. Obchodníkom a spotrebiteľom priniesol prechod na jednotnú menu viac istoty. Jednotná mena tak môže stimulovať hospodársky rast a zamestnanosť.

        Rozšírenie, ktoré spečatil summit v Kodani, bolo najväčšie v histórii Európskej únie. Európska únia sa 1. mája 2004 rozrástla z pôvodných 15 na 25 členov a čo sa týka počtu obyvateľov, stala sa so 445 miliónovou populáciu tretím najľudnatejším celkom sveta po Číne a Indii. Až doteraz únia prijala v jednom termíne najviac troch členov. V roku 2004 však do únie vstúpilo 10 nových krajín, čo predstavuje 75 miliónov nových obyvateľov. Najväčšou novou členskou krajinou sa stalo Poľsko s 39 miliónmi obyvateľov, čo je asi stokrát viac ako najmenšia Malta. Menšie sú okrem Malty aj tri pobaltské štáty, medzi väčšie štáty patria i Slovensko, Česko či Maďarsko.

        Aj napriek úspešnému referendu o vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie a následným samostatným vstupom sa stále ozývajú skeptické hlasy. Vravia, že Slovensko nikdy nebude môcť konkurovať veľkým európskym štátom. Iste, bolo by odo mňa naivné porovnávať SR napríklad s Veľkou Britániou či Nemeckom. V tomto súboji by sme nemali veľkú šancu zvíťaziť. Ani na rozlohu, ani na počet obyvateľov, či stav ekonomiky a hospodárstva. Ale myslím si, že Slovensko týmto štátom ani konkurovať nemusí.    Európska únia znamená pre každého čosi iné. Pre mňa, ako mladú študentku, predstavuje možnosť ďalšieho štúdia či pracovných možností v zahraničí bez toľkých byrokratických prekážok, ako doteraz.

            A rovnako sa pomerne často objavujú názory, že ostatné krajiny EÚ považujú Slovensko v tom lepšom prípade za zdroj lacnej pracovnej sily, v tom horšom za nerovnocenného partnera s podradnými obyvateľmi, na ktorého zlú ekonomickú a politickú situáciu doplatia oni a ich občania. S týmto postojom sa nechcem a nemôžem stotožniť. Slovensko a jeho obyvatelia môžu Európe ponúknuť veľa. Za posledných 15 rokov, čo sa Slovákom otvorili nové možnosti cestovania, spoznávania nových krajín, iných ľudí a iných mentalít, aj Európania spoznávali nás. Priniesli sme do Európy naše zvyky, náš folklór, tradície, rázovité dedinky, či prekrásne kroje. Svedčia o tom početné pozvánky, ktorými pozývajú Angličania, Sicílčania či ďalší Európania folklórne súbory na svoje festivaly. Zapísali sme sa do vedomia ľudí, žijúcich v európskych krajinách, našou pohostinnosťou. Našimi krásnymi dievčatami, čo je zrejmé z mnohých súťaží krásy či svetového modelingu. Ale naše dievčatá sú nielen krásne, ale aj usilovné a zodpovedné, čo zase využívajú mnohé rodiny na opatrovanie detí. Mnohí naši študenti si získali dobré meno na zahraničných vysokých školách a akadémiách, kde študujú. Svojimi výbornými výsledkami potvrdzujú vysokú úroveň školstva na Slovensku. Slováci dosahujú v Európe a vo svete triumfy ako vzorní študenti, zodpovední pracovníci, úspešní športovci či podnikatelia.

            A rovnako nezdieľam ani názor, že Európska únia oberá svojich členov o ich národnú identitu, a že sa to stane hlavne so Slovenskom ako relatívne malým štátom. Európska únia nie je, a podľa môjho názoru, sa ani nesnaží byť, akousi superveľmocou či novodobou Pangeou. Jej cieľom je vytvoriť jednotný ekonomický priestor, kde sa zabezpečí voľný pohyb tovaru, kapitálu, služieb a pracovnej sily. Jednoducho viac možností pre viac ľudí. A myslím si, že nie je hlúpe predpokladať, že Slovensko sa začlení do tohto spolku ako rovnoprávny demokratický štát .

        Vstup Slovenska do Európskej únie neznamená zánik jedinečnosti našej krajiny, totálnu globalizáciu a koniec autonómie našej krajiny, ako to mnohí neinformovaní mylne alebo značne preexponovane deklarujú. Európska únia nenahrádza doteraz existujúce autonómne štáty, je z časti akýmsi pojítkom pre vzájomnú spoluprácu na najvyššej úrovni. Na spoločné otázky hľadajú spoločné odpovede inštitúcie Európskej únie a všetky rozhodnutia sa odvodzujú z ratifikovaných zmlúv, ktoré suverénne štáty podpísali.
        Európska únia prináša mnohé výhody, ale, nakoniec ako väčšina vecí v histórii, aj viaceré nevýhody. A, žiaľbohu, Slováci sú v tomto ohľade národ veľmi zvláštny. Vidíme problémy všade, vyhľadávame ich a nadávanie na všetko sa stáva často denným chlebom časti obyvateľstva. Tak to býva aj s názorom na Európsku úniu. Akoby sme nedokázali vidieť klady, ktoré nám vstup priniesol či ešte len prinesie. A ak aj, nie sme často schopní ich prijať. Chýba nám istá dávka pozitívneho myslenia. To sa prejavuje často v očakávaniach obyvateľov od Európskej únie. Situácia na Slovensku sa nezmení zo dňa na deň ani integráciou do Európskej únie, je to dlhodobý proces a  Slovák musí začať sám od seba.

V nasledujúcej časti sú uvedené niektoré úseky z článkov zaoberajúcich sa práve danou témou, ktoré boli publikované na Internete.

„Pocit národnej hrdosti sa na Slovensku – podobne ako v okolitých krajinách – najsilnejšie spája s vlastnými dejinami a kultúrou. Najmenej sa pocit národnej hrdosti – na rozdiel od týchto krajín – spája s takými hodnotami, ako je sociálna spravodlivosť či rovnosť šancí, systém sociálneho zabezpečenia a fungovanie demokracie. Čiže národná hrdosť sa najmenej spája s tými znakmi, ktoré patria k základným atribútom fungovania občianskej spoločnosti. Analýza postojov verejnej mienky k národnej kultúre však odhaľuje ich rozporuplnosť. Táto sa prejavuje najmä vo vzťahu k potrebe ochrany a podpory národnej kultúry ako nutnej súčasti národnej identity v súčasných reštriktívnych podmienkach trhovej ekonomiky. Práve oblasť kultúry, umenia, náboženstva a etnických minorít sú tie položky, na ktorých by sa Slováci nehanbili v štátnom rozpočte najviac ušetriť. V 90-tych rokoch bolo možné zaznamenať posuny v názorových a hodnotových prejavoch obyvateľstva. K najvýraznejším zmenám došlo v oblasti morálnych noriem, zosilnela permisivita, badateľný bol vzostup liberálnej tolerancie nielen k západným hodnotám, ale aj k javom univerzálne odmietaným (napríklad k úplatkárstvu). K dôsledkom zvýšenej tolerancie možno zaradiť trend oslabovania etnickej protimenšinovosti (snáď s výnimkou rómskej menšiny) a nepriateľstva voči cudzincom.

Naopak, v oblasti ideových orientácií a postojov došlo k zakonzervovaniu existujúcich vzorov správania. Ako príklad možno uviesť prežívajúce silné očakávania paternalistického správania zo strany štátu a veľmi silné rovnostárstvo.

Určitým prísľubom pre budúcnosť a koexistenciu v spoločnom európskom priestore je to, že prvky sebavymedzovania v intenciách negatívneho vzťahu a nepriateľstva voči okolitému a i etnicky odlišnému prostrediu sa na Slovensku výraznejšie neprejavili.“  (podľa článku Národná identita a hodnoty spoločnosti. Z Prognózy rozvoja Slovenska do roku 2010, ktorú pripravili pracovníci SAV. http://www.civil.gov.sk/CASOPIS/2002/1120ho.htm)

„Zjednocovanie Európy a napĺňanie vízie sformovať spoločenstvo európskych národov na transnacionálnom princípe na strane jednej, veľmi silne posúva do popredia otázky vlastnej národnej identity a jej váhy v týchto integračných procesoch na strane druhej. Politiku a vzdelávacie inštitúcie čaká úloha ubezpečiť Slovákov, že sú komplexnou národnou spoločnosťou, rovnocennou iným národom (s vlastnou ústavou, parlamentom, vládou, súdmi, políciou, armádou, zahraničnou politikou, školstvom, médiami, symbolmi, športovou reprezentáciou, a tak ďalej.).

Národnostná problematika (otázky národnostnej identifikácie, národnostných vzťahov, práv národnostných menšín, nacionalizmu etc.) je veľmi komplikovaný jav, ktorý má svoju nepopierateľnú dôležitosť aj v dnešnej dobe formovania multikultúrnej spoločnosti a postupujúcej globalizácie. Otázky súvisiace s národnostnou problematikou sa prelínajú celým životom spoločnosti a sú predmetom záujmu viacerých vedných oborov: histórie, sociológie, etnológie, demografie, politológie, právnej vedy a v transformovanej podobe aj ekonómie. Teórii národa a otázkam etnicity bola venovaná početná teoretická literatúra, často s rozdielnymi metodologickými, teoretickými aj filozofickými východiskami. V rôznych krajinách a v rôznych jazykoch sa pod pojmom národ rozumejú často odlišné sociálne organizmy. Najčastejšie sa stretávame s chápaním národa v zmysle politickom a v zmysle etnickom. Politický národ predstavuje súhrn občanov určitého štátu - takto je ponímaný národ vo Francúzsku, vo Veľkej Británii aj v USA. Naproti tomu vo východnej a strednej Európe sa pod pojmom národ myslí skôr národ etnický, kultúrnoetnická jednotka, čo je dôsledok rozdielneho vývoja v tejto časti kontinentu. Dôraz sa kladie na zvláštnosti kultúrne, jazykové, etnické, mravné princípy, spoločnú históriu. Etnická (národná, národnostná) identita obsahuje okrem pocitu odlišnosti aj pocit prináležitosti do skupiny, teda identifikovanie sa so skupinou na základe istých kritérií - hodnôt, symbolov a predstáv, často založených na kultúrnej pamäti. Etnická identita predstavuje istý vedome prežívaný proces sebareflexie, reflexie svojho vzťahu k etnickej skupine. (Oľga Srajerová: Identifikácia Slovákov v ČR s menšinovým postavením. http://www.saske.sk/cas/3-2000/srajerova.html)

V máji 2004 sa Slovenská republika stala právoplatným členom EÚ. A napriek tomu, že sme krajina relatívne mladá a s pomerne malým počtom obyvateľov, sme krajina rozvíjajúca sa. Tak ako dieťa pomaly rastie, vyvíja sa a dospieva, tak aj Slovensko za posledných desať rokov samostatnej existencie prešlo mnohými zmenami. A dnes sa mnohí vysoký predstavitelia Európskej únie o týchto zmenách vyjadrujú pochvalne. A tak som presvedčená, že Európa nás víta nielen ako svojho právoplatného, ale aj plnohodnotného člena. Ako Slovenskú republiku. Ako Slovákov. Ako hrdý národ.