zoradene prednasky

Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita sv. Cyrila a Metoda / Fakulta masmediálnej komunikácie / Základy jazykovej kultúry

 

VPLYV GRÉCKEHO JAZYKA NA SPISOVNÚ SLOVENčINU (fmk_-_zjk_-_seminarka_i.doc)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

VPLYV GRÉCKEHO JAZYKA NA SPISOVNÚ SLOVENČINU

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

1.  Dedičstvo gréckej kultúry

 

Staroveké Grécko – to nie je iba romantická poézia ruín, zašlá sláva, stratená v nenávratne. Tajomstvo stále živej aktuálnosti tradícií gréckeho antického hrdinstva je ukryté v jeho humanizme. V klasických Aténach vznikli prvé verše na oslavu človeka a jeho tvorivých síl, tu sa vyslovili nahlas prvé pochybnosti o božskej suverenite, tu sa rozvinula vo svojej najdokonalejšej podobe demokracia. Všeobecná vzdelanosť a vysoká kultúrna úroveň radových občanov bola základňou pyramídy, na vrchole ktorej sa nachádzajú špičkové diela antických umelcov, filozofov a vedcov. (Resch, 1994)

 

A tak ako „každý jazyk môže ľudstvu sprostredkovať svojský obraz sveta a kultúru a rovnakou mierou prispieť k obohateniu jazykovej teórie“(Ondruš – Sabol, 1981, s. 10), tak aj starí Gréci obohatili nielen slovenčinu, ale aj našu kultúru. Zanechali nám najstaršiu literárnu pamiatku v kultúrnych dejinách Európy, Homérovu Iliadu, vytvorili všetky literárne druhy alebo aspoň ich zárodky. Za necelých sto rokov sa prepracovali od náboženských obradov k divadlu v dnešnom zmysle slova a napísali hry, ktoré dodnes vzrušujú a inšpirujú k novým činom. Vybudovali prvé divadlá, koncertné siene, štadióny, zriadili prvé verejné knižnice a obrazárne. Dali názov architektúre, lásku k múdrosti pomenovali filozofiou a položili základy všetkým neskorším spôsobom filozofického nazerania. Ako prví vyskúšali vládu ľudu a pomenovali ju demokraciou. Používali výrazy, bez ktorých sa nezaobídu jazyky kultúrnych národov.(Resch, 1994)

 

Na príklade tejto práce by som rada upozornila na spätosť našej kultúry so starovekou gréckou civilizáciou. Mojou snahou bude poukázať na to, že dedičstvo starých Grékov nemusíme hľadať len medzi zrúcaninami slávnych miest či

v múzeách. Toto dedičstvo je prítomné v jazyku všetkých kultúrnych národov a je dôkazom spoločnej minulosti našej európskej civilizácie.

 

 

2. Grécky jazyk a slovenčina

 

2.1  Grécky jazyk a jeho vývin

 

Grécky jazyk – tento názov sa dnes bežne používa na označenie jazyka antického, stredovekého aj súčasného Grécka. Históriu gréčtiny možno sledovať od 14. storočia pred n. l. dodnes. Grécky jazyk je teda doložený 34 storočí, dlhšie ako hociktorý iný indoeurópsky jazyk.

 

Latinské „Ex oriente lux“ platí v prenesenom zmysle aj na grécku kultúru: šírila sa  „od východu“ a jej nositeľmi v staroveku sa stali národy južnej Európy. V stredoveku nastal opačný postup: románska kultúra prenikala z Francúzska na sever k anglosaským a germánskym národom a odtiaľ postupovala späť na východ k národom strednej Európy. Tak si vysvetľujeme pôsobenie gréčtiny a latinčiny na jazyky germánskych a slovanských národov, pričom sa nepreberali iba slová, ale aj ich zmysel a obsah. Do našej slovnej zásoby sa dostali slová gréckeho a latinského pôvodu prevažne z Nemecka, ale aj pôsobením priamych stykov s Talianskom a Francúzskom.

 

Gréci utvorili veľký počet abstraktných pojmov, ktoré sa časom stali spoločným majetkom európskej kultúry, či už ako výpožičky, alebo ako kalky. Tento proces trval niekoľko storočí a dosiahol vrchol v rokoch 500 – 200 pred n. l.

 

Ako časť filozofie vznikla už v 5. storočí pred n. l. náuka o stavbe gréckeho jazyk, ktorú potom okolo roku 100 pred n. l. zhrnul Dionýsios Thrax ako Techné grammatiké (Gramatika). Je to najstaršia známa grécka gramatika (bez skladby). (Krupa – Genzor – Drozdík, 1983)

 

 

  1. Slovník gréckych pojmov využívaných v slovenskom jazyku

 

V nasledujúcom prehľade výrazov pochádzajúcich z gréckeho jazyka a využívaných v súčasnej spisovnej slovenčine som sa kvôli študijnému zameraniu a takisto aj kvôli osobnému záujmu o túto tematiku zámerne upriamila na oblasť literatúry a médií, a rovnako aj na možné využitie daných výrazov na hodinách jazykovej kultúry.

 

V následovnom zozname sa nachádzajú výrazy, ktoré tvoria súčasť našej bežnej slovnej zásoby, ale svoj pôvod majú v jazyku starých Grékov. Jednotlivé heslá obsahujú definíciu dnešného významu slova, prepis pôvodného gréckeho výrazu s doslovným prekladom a vysvetlenie pôvodného významu a obsahu pojmu alebo výrazu.

 

Kvôli prílišnej obsiahlosti viacerých hesiel som sa rozhodla niektoré výklady skrátiť a vynechať obšírnejšie príklady a naopak niektoré heslá pre jasnejšiu zrozumiteľnosť doplniť o definície  zo Slovníka cudzích slov, avšak so snahou o zachovanie pôvodného zmyslu interpretácie a autorovho zámeru.

 

 

A

 

Aforizmus

  1. stručný výrok, obsahujúci vtipný postreh, výstižnú myšlienku
  2. z gr. aforizein – ohraničovať, vymedzovať, definovať; aforismoi – aforizmy
  3. pod názvom Aforizmy (Aforrismoi) sa zachoval samostatný spis lekára Hippokrata a jeho žiakov Corpus Hippocraticium. Aforizmy svedčia o múdrosti a všestrannosti Hippokrata a jeho žiakov. Úvodné slová 1. knihy aforizmov: „Ľudský život je krátky, umenie dlhé, pravý okamžik je prchavý, pokus je klamný, rozhodnutie obťažné.“

 

Alegória

  1. obrazné vyjadrenie myšlienky, predstavy; obrazným dejom spodobnený dej skutočný
  2. z gr. allégorien – obrazne hovoriť

 

Alfa a omega

  1. prvé a posledné písmeno gréckej abecedy (alfabety)
  2. prenesený význam: začiatok a koniec, všetko. Prevzaté z Biblie: „Ja som Alfa i Omega, počiatok i koniec, hovorí Pán...“(Zjavenie sv. Jána 1, 8, Nový zákon)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Anekdota

  1. z gr. anekdotos – nevydané, nezverejnené, neoznámené
  2. v staroveku sa takto nazývali spisy, ktoré autori za svojho života nechceli alebo nemohli zverejniť. Pritom anekdota ako krátke a zábavné príbehy s vtipnou a nečakanou pointou existovali už aj v dobe klasickej, ale nazývali sa apofthegmata (výroky, výpovede). Používali ich rečníci, filozofi, autori komédií alebo dejepisných diel
  3. približne dnešný význam nadobudol výraz anekdoty až v 6. stor. n. l. , keď historik Prokopios vydal pod týmto názvom krátke škandálne historky zo života cisára Iustiana.

 

Antológia

  1. dnes zborník vybraných prác
  2. z gr. anthologia (z anthos – kvet a legó – zbieram, teda „zbierka kvetov“)
  3. v staroveku sa tak nazývali zbierky kratších literárnych útvarov alebo úryvkov od jedného alebo viacerých autorov. Najstaršia známa je zbierka Stefanos od Meleagra z Gadia asi z roku 70 pred n. l.

 

 

B

 

Bibliografia

  1. súpis literatúry
  2. z gr. biblos – kniha a grafein – písať

 

Bibliotéka

  1. knižnica, zbierka kníh
  2. z gr. biblos, biblion – kniha, spis a théké – schránka
  1. Aulus Gellius, autor latinského kompilačného diela Noctes Atticae, uvádza, že požičiavanie kníh pre verejnosť ako prvý zaviedol samovládca Pusistratos v Aténach

 

 

D

Dialekt

  1. nárečie
  2. z gr. dialektos – rozhovor, nárečie, spôsob reči

 

Dialektika

  1. odvodené z gr. slovesa dialgein – rozprávať sa
  2. dialektika v pôvodnom zmysle slova znamenala metódu skúmania pravdy pomocou otázok a odpovedí. Za zakladateľa takto chápanej dialektiky považujeme Socrata. Pretože v týchto rozhovoroch boli skúmané otázky stavané do vzájomných protikladov , dostalo slovo „dialektika“ svoj druhotný, dnes prevažujúci význam. Dialektika ako filozofická metóda chápe celý svet ako súvislý celok, ako večný pohyb, spôsobený vnútornými rozpormi vo veciach
  3. dnes dialektiku chápeme aj ako „umenie logicky uvažovať“ alebo „umenie výrečnosti“

 

 

 

 

 

Dialóg

  1. z gr. dialogos – rozhovor
  2. dialóg ako zvláštny literárny útvar dosiahol svoj antický vrchol v dielach Platóna, ktorý prevzal metódu Sokratovských rozhovorov, v ktorých sa hľadá riešenie filozofických problémov prostredníctvom dialógu „učiteľa“ s poslucháčom

 

Dráma

  1. z gr. dráma – čin, konanie
  2. výraz je odvodený od slovesa drán – niečo robiť, konať, predvádzať a vyjadruje rozdiel medzi epikou (o konaní osôb sa iba rozoráva)  a drámou (osoby priamo konajú). K vrcholným výtvorom gréckej drámy patria antické komédie a tragédie
  3. dnes sa výraz „dráma“  často zamieňa s výrazom „divadelná hra“, ale aj s pojmom „smutná alebo tragická udalosť“

 

 

E

Epilóg

  1. z gr. epilogos – doslov, záver
  2. v antickom rečníctve znamenal záverečnú reč, doslov, dnes sa tento výraz využíva hlavne ako doslov, záver v literárnych dielach, v hudbe je to „dohra“

 

Epos

  1. druh veršovanej skladby väčšieho rozsahu; hrdinská povesť, napísaná vo veršoch
  2. z gr. epos – slovo(aj reč, povesť, rozprávanie) na rozdiel od gr. melos – pieseň; samotný názov už naznačuje, že ide o výtvor na recitáciu, nie na spievanie
  1. grécky epos vznikol a vyvíjal sa u maloázijských Iónov asi od 10. stor. pred n.l., okolo roku 700 potom preniká iónsky epos aj za pevninské Grécko

 

Etymológia

  1. pôvod slova; výklad o pôvode slov
  2. z gr. etymos- pravdivý, pravý, zreteľný a logos – slovo, reč, výraz
  3. antický gramatici chápali etymológiu ako náuku o správnom význame slov. Etymológiou v tomto zmysle sa zaoberal Platón v dialógu Kratylos

 

 

G

Glosa

  1. v starých textoch vysvetlivka, krátky výklad, poznámka
  2. z gr. glóssa – jazyk, slovo, hovor
  3. v staroveku sa takto nazýval výklad neobvyklého slova, ktoré by bez prekladu a výkladu bolo nezrozumiteľné. V rukopisoch sa glosy pripisovali na okraj alebo do medzery medzi riadkami
  4. v súčasnosti je tento výraz známy hlavne z printových médií ako menší novinársky útvar obsahujúci stručné vysvetlenie aktuálnej udalosti, javu

 

 

 

 

 

Gramatika

  1. z gr. gramma – písmeno, pričom grammatiké techné znamenalo „umenie čítať“ a grammatikos sa nazýval ten, kto poznal písmená, teda vedel čítať
  2. s najstaršími úvahami o podstate jazyka sa stretávame u predsokratovských filozofov, ale ich záujem bol zameraný predovšetkým na riešenie teoretických problémov jazyka
  3. v súčasnej slovenčine sa výraz „gramatika“  používa na označovanie sústavy pravidiel a zákonov o obmieňaní slov a ich spájaní do viet; je to náuka o gramatickej stavbe jazyka

 

 

L

Lexikón

  1. väčší slovník, obyčajne náučný
  2. z gr. lexeis – výrazný; lexis – sloh, hovor
  3. začiatky gréckeho „slovnikárstva“ siahajú prinajmenšom do 5. stor pred n. l. Najstaršie slovníky sa používali ak školské pomôcky pri čítaní Homéra, iné vysvetľovali ťažko zrozumiteľné slová. Prvé slovnikárske dielo zostavené podľa abecedy, bol Glaukiuov slovník k Hippokratovým textom

 

Literatúra

  1. tento výraz je latinský preklad gréckeho slova grammatiké
  2. najstaršia literárna forma v Európe bola epika, ktorá sa rozvíjala v starovekom Grécku v 9. až 7. storočí pred n. l. najstaršou pamiatkou tohto žánru a zároveň aj najstaršou pamiatkou v kultúrnych dejinách Európy je Homérova Íliada. Na epiku nadväzuje lyrika, grécka dráma, rečníctvo, ďalej sa rozvíja poézia a próza, predovšetkým filozofická a náuková. V dobe rímskej nastáva postupný úpadok gréckej antickej literatúry

 

 

M

Metafora

  1. prenášanie významu slova na základe podobnosti
  2. z gr. metafora – obrazné prenesenie

 

Monológ

  1. z gr. monos – jediný a logos – reč
  2. výraz znamená (a dodnes znamená) prejav jedného herca v tragédii a komédii, ktorý nebol určený žiadnemu partnerovi. Mohol byť prednášaný v prítomnosti iného herca, ale v takomto prípade prednášateľ o ňom „nevedel“

 

Múza

  1. dnes: zdroj inšpirácie, umelecké nadanie, básnické tvorenie
  2. múzou sa s starovekom bájosloví nazývala každá z deviatich bohýň, ochrankýň umenia a vedy. Ich otcom bol najvyšší boh Zeus, matkou bohyňa pamäti Mnénosyné. Ich mená spomína už Hesiodos v básnickej skladbe Theogoniá, ale až neskoršie sa ustálil ich počet a zároveň určil jednotlivým múzach určité odbory vedy a umenia

 

 

 

 

 

O

Óda

  1. dnes: oslavná báseň
  2. z gr. odé – spev, pieseň, báseň
  3. v antike sa týmto výrazom označovali piesne, alebo lyrické básne. Ako zvláštny literárny druh ju antika ešte nepoznala. Dnešnému chápaniu „ódy“ sa v gréckej literatúre najviac približujú oslavné básne Pindarove

 

 

P

Poetika

  1. teória básnickej, resp. vôbec literárnej tvorby, náuka o slovesnom umení, o jeho žánroch, formách a prostriedkoch
  2. z gr. poiétiké – básnické umenie; poiétés – tvorca, pôvodca, básnik

 

Poézia

  1. z gr. poiési, čo znamená tvorbu vôbec, nielen básnickú; poiétés znamená tvorcu, pôvodcu, vynálezcu, básnika, od poiein – robiť, tvoriť, zhotovovať, uskutočňovať
  2. dnes: básnictvo; básnické dielo, rovnako sa v súčasnej slovenčine používa aj ako synonymum pre slová „čaro“, „kúzlo“, „pôvab“

 

Prológ

  1. z gr. prologos – predhovor
  2. v antickej tragédii úvodný výstup herca (hercov) pred príchodom zboru. Mával formu monológu alebo dialógu. Obsahoval informácie o predchádzajúcich udalostiach, o mieste a dobe, v ktorej sa dej odohráva, niekedy aj výsledok
  1. dnes sa výraz „prológ“ vykladá ako úvod k väčšiemu slovesnému  dielu, úvodná časť hry a v cirkevnej terminológii aj ako stručný životopis svätca

 

 

R

Rétorika

  1. rečníctvo; náuka o rečníctve
  2. z gr. rhétoria – verejné rečnenie (reči), techné rhétoriké – „umenie“ rečnícke
  3. rétorom v antickom Grécku nazývali rečníka, aj teoretika – učiteľa rečníctva. Od 5. storočia pred n. l. bola rétorika jednou zo základných zložiek školskej výchovy. Za prvých učiteľov rečníctva sa považujú sicílski rétori Korax a Teisias, neskôr vynikli Georgias zo Sicílie a Trasymachos z Chalkedónu, ktorí vypracovali základy umeleckého rečníckeho slohu. Najvýznamnejším gréckym antickým dielom o rétorike je Aristotelova Rétorika, kde zachováva tradičné delenie rečníctva na tri druhy: rokovací (politický), súdny a oslavný

 

 

T

Tragédia

  1. dnes: trúchlohra,  dráma, hra vážneho obsahu s tragickým zaakončním konfliktu)
  2. z gr. tragóidiá – „capí spev“ (tragos – cap, ódé – spev). Súvislosti medzi „capím spevom“ a počiatočným obdobím gréckej tragédie nie sú presne známe
  3. pôvodne tragédia zlučovala prvky vážne i žartovné, ešte aj v dobe najväčšieho rozkvetu v 5. storočí pred n. l. sa mohla skončiť šťastne

 

 

3.  História – učiteľka života

 

Jazyk – toto dielo pokolení i jednotlivca, civilizačný znak i druhová vlastnosť najvyššieho z tvorov. Jazyková mapa sveta je veľmi pestrá a neprestajne sa mení. Sú jazyky, ktorými hovoria milióny ľudí, a nájdu sa i také, ktoré slúžia iba niekoľkým desiatkam starcov.

 

Poznávanie pôvodného významu slov znamená kľúč k názvosloviu prírodných vied, pomáha pochopiť zmysel mnohých technických , filozofických a politických výrazov, prísloví, citátov a formulácií. Prostredníctvom pôvodného významu gréckych slov v dejinných súvislostiach ich vzniku možno získať obraz        o starovekej antickej literatúre.

 

Význam štúdia antiky pre dnešného človeka vyjadril profesor Antonín Kolář v diele o vzťahoch európskej kultúry k antike takto: „Keď chceme správne zaradiť svoju budúcnosť, nestačí si všímať len prítomnosť, ale treba hľadieť aj za seba do minulosti, a to hodne vzdialenej. To naučí človeka porovnávať, byť kritickým a opatrným pri pojímaní rôznych moderných hesiel a vyvaruje ho pred unáhlenými krokmi a pochabosťami. Nehovorí sa nadarmo „historia est magistra vitae“; bohužiaľ ľudia sa z nej neradi učia a ešte málo sa z nej naučili, dávajúc prednosť často draho zaplatenému poučeniu z vlastných chýb.“ (Resch, 1994, s. 5)

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Zoznam použitej literatúry

 

 

RESCH, Jozef: Grécka kultúra v našom jazyku – malý slovník dedičstva antiky.    

   Bratislava: IRIS, 1994.

KRUPA, Viktor – GENZOR, Jozef – DROZDÍK, Ladislav: Jazyky sveta. Malá  

   moderná encyklopédia. Bratislava: OBZOR, 1983.

ONDRUŠ, Šimon – SABOL, Ján: Úvod do štúdia jazykov. Bratislava: Slovenské

   pedagogické nakladateľstvo, 1981

IVANOVÁ-ŠALINGOVÁ, Mária – MANÍKOVÁ, Zuzana: Slovník cudzích slov.

   2. vydanie. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1983.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Prílohy

 

 

PRÍLOHA Č. 1:        Geografické rozšírenie gréckeho jazyka v súčasnosti

PRÍLOHA Č. 2:        Kompletná grécka abeceda a ukážka textu napísaného v gréckej

                abecede

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

1