Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita sv. Cyrila a Metoda / Fakulta masmediálnej komunikácie / Základy jazykovej kultúry

ZJK - vypracované otázky ku skúške (fmk-zjk-bosak-vypracovane_otazky.doc)

ZÁKLADY JAZYKOVEJ KULTÚRY

1. Čo sú subštandartné slová?

Slangizmy (nespisovné slová) sa z veľkej časti nahrádzajú týmito výrazmi :

a)profesionalizmy

b)publicizmy

c)subštandartné slová (nespisovné)

- spoločný názov pre slangizmy, profesionalizmy a argotizmy = SOCIOLEKTY (sociolektické slová – soc. nárečia)

- systematici ich zaviedli do KSSJ

- používajú sa  na zámerné odlíšenie sa od spisovnej normy

- oživenie prejavu

- uvedomuje sa pri nich nedostatok spisovnosti = motivácia

ich označenie (stand = taký, ktorý má dobrú, ustálenú podobu)

Používajú sa všeobecne, vysoká miera expresivity, blízkosť k slangu :

ale majú širšiu platnosť

neobmedzenú dobu trvania (BOSSMAN)

Prostredníctvom češtiny sa dostávajú do slovenčiny (kočka, deckár-detský lekár)

Cudzí pôvod sa premieta do znakov nespisovnosti, subšt. výrazy :

- cajchovať(značkovať)

- cigaretla, flákač, hecovať (iné zdroje)

2. Vzťah spisovnej slovenčiny a nárečí v súčasnosti

Národný jazyk je prirodzený živý jazyk nášho národného spoločenstva, ktorý v sebe zahŕňa :

1.spisovnú formu jazyka

2.štandartnú formu jazyka – celonárodná platnosť, používa sa v každodennej komunikácii, nedodržiavajú sa všetky kodifikačné zásady, ale zachováva sa gramatická stavba spis. jazyka a nepoužívajú sa nespisovné tvary         slov

3.subštandartnú formu jazyka – celonárodná platnosť, ale používa také množstvo nárečových prvkov, že možno hovoriť o západoslovenskom,                             stredoslovenskom a východoslovenskom variante (dám sebe                                                                                                                    malinovku, plúcá a nie pľúca, útorok, on ma vola a nie on ma                                     volá, Ta de si bol?)

4.nárečové formy :

-územné nárečia

- sociálne nárečia

SPISOVNÝ JAZYK má celonárodnú a celospoločenskú platnosť, je jedinou kodifikovanou formou národného jazyka. Spisovný jazyk je najdôležitejší podsystém nár. jazyka, vznikol na báze nárečovej formy národného jazyka. Používa sa ako dorozumievací prostriedok vo verejnej vedeckej, administratívnej a žurnalistickej , didaktickej a náboženskej komunikácii. Je jazykom umeleckej literatúry a umenia vôbec (napr. literatúra, divadlo...)

NÁREČOVÉ FORMY :

teritoriálna nárečová forma nár. jazyka – územné nárečie je jazyk, ktorým, spontánne v príslušných sférach spoločenského života hovorí časť nár. spoločenstva v územne presne vymedziteľnej oblasti

- slovenské územné nárečia : západoslovenské, stredoslovenské, východoslov.        

Veľké percento populácie používa územné nárečia v súkromnej komunikácii, a preto vo veľkej miere prenikajú do subštandartnej a štandartnej formy národného jazyka. Územné nárečia však prestali obohacovať tak výdatne ako predtým lexiku spis. jazyka. Podľa výsledkov sociolingvistických výskumov (Ivor Ripka) nárečím sa dnes deklaruje aj uvedomelá príslušnosť k rodnému kraju, solidarita k rodine. Po čase sa stali aj jazykom umeleckej literatúry (napr. Stanislav Štepka), objavujú sa i v textoch populárnej hudby (Mloci)

sociálne nárečia – slang a argot (otázka č.23)

(kniha Chystáte sa na maturitu?)

Čo povedal Bosáčik a čo by tam mohlo patriť :

ROZVRSTVENIE SLOVNEJ ZÁSOBY : 3 PRINCÍPY

1. spisovnosť – nespisovnosť
2. štylistická príznakovosť – bezpríznakovosť

C) expresívnosť (emocionálnosť) – neexpresívnosť (nocionálnosť – to nie je preklep!)

1. spisovné lexikálne jednotky (slová) – neoznačujú sa v slovníkoch

2. nespisovné lexikálne jednotky (slová) –  nárečové slová DIALEKTIZMY

                                                           slangové slová SLANGIZMY

                                                           argotické slová ARGOTIZMY

                                                          subštandartné nespisovné slová

3. Norma, úzus, kodifikácia

Norma – sociálna a jazyková kategória

REČ – konkrétna realizácia systému

NORMA – určuje výber možností

-nielen jazyková, ale aj sociálna

-ovplyvňujú ju aj používatelia jazyka

uvádzanie dvojtvarov (záujemci, záujemcovia)

JS

KOD

N

jazyk je otvorený systé

REČ

NORMA : ako vzor (predpis, dohovor, konvencia)
              ako záväzný model pre istú oblasť ľudského správania

JAZYKOVÁ NORMA : súhrn jazykových prostriedkov a objektov jestvujúcich zákonitostí, ktoré sa záväzne uplatňujú v kolektívnom úze nositeľov spisovného jazyka. Zaväzuje používateľov jazyka narábať s jazykovými prostriedkami ustáleným spôsobom.

Používatelia jazyka nie sú iba pasívni konzumenti platnej kodifikácie, neprijímajú mechanicky všetko, čo predpisuje, ale vnášajú aj čosi nové, čo sa s kodifikáciou nezhoduje.

ÚZUS : skutočný stav používania jazyka (to, čo už funguje)

- jazykové prostriedky sa používajú ustálene v istých komun, sociálnych a geografických prostrediach

KODIFIKÁCIA : úradný akt, ktorý rešpektuje systém, norma aj úzus. Musí brať všetko do úvahy (vedieť ako je to v JS – ako je to v norme, v reči, v úzuse)

(všetko od Bosáčika)

EXPLICITNÝ spisovný úzus : vedomé dodržiavanie spisovnej kodifikácie

PRIEMERNÝ úzus : najčastejší (iné zdroje)

doplnenie otázky : JAZYK A REČ – JAZYKOVÉ SYSTÉMY (tiež Mr.B)

JAZYKOVÉ SYSTÉMY – tvoria ho inventár (prvky jaz. systému) a vzťahy (relácie).

FS

- systém je abstraktný (fenomén)

JS

- jazykový systém je nadradený

- skladá sa z viacerých podsystémov (subsystémov, rovín) :

PODSYSTÉMY :

1. FONETICKÝ systém (zvukový) : tvoria ho samohlásky 5, spoluhlásky 41 a pravidlá na ich spájanie (abstraktná rovina); celý systém má 46 prvkov

systém – samohlásky

5 samohlások                                a

                                o                e                46 písmen v abecede

                                u                i                53 hlások

vzťahy tvoria pravidlá spájania (zákon o rytm. krátení), napr. samohl. + spoluhl.

2. MORFOLOGICKÝ systém (tvaroslovie) : utvárajú ho skloňovacie a časovacia vzťahy/vzory
3. SYNTAKTICKÝ systém (syntax) : o spájaní slov do viet (podmet, prísudok, predmet...)

Keď sa ťa opýtam ... postavenie za spojkou

MS + SS = GRAMATICKÝ systém ( morfológia a syntax )

1. LEXIKÁLNY systém : nepokladal sa za systém, jeho obsahom je slovná zásoba

SLOVO – komplexná jednotka, ktorá v sebe zahŕňa všetky systémy (roviny)

Pravopis je KONVENCIA (dohoda). Nepatrí do systémov.

1. písanie ypsilonu nie je otázka systému, ale dohody
2. pravidlá pravopisu z r.1953 (odvtedy sa pravopis zjednodušil)
3. systém sa realizuje v reči

4. Písané a nepísané – hovorené komunikáty : ich prednosti a nevýhody

HOVOROVOSŤ je vlastnosť jazykových prostriedkov (zvukových, lexikálnych, gramatických) vyplývajúca z ich viazanosti na hovorené (ústne) prejavy nositeľov spisovného jazyka – hovorené prostriedky sú spisovné.

Hovorovosť je širšia ako hovorový štýl (ten sa týka len gramatiky).

Bežný hovorený jazyk : všetky výrazové prostriedky, ktoré sa používajú v bežnom dorozumievaní

K                                        N                                        H

knižné slová                                neutrálnosť                                hovorovosť  

Hlavný prostriedok vznikania hovorových prostriedkov je univerbizácia (vznik nového slova z dvoj- či viacslabičného/slovného pomenovania)

slovenský jazyk                :                slovenčina (bezpríznaková univ.)

tepláková súprava                :                tepláky

Francúzska republika        :                Francúzsko

KNIŽNOSŤ je širší pojem ako knižný štýl, nie všetci autori vymedzujú knižný štýl. Knižnosť charakterizuje tie jazykové prostriedky, ktoré sa používajú v tlačových alebo písaných komunikátoch. Knižnosť neznamená len minulosť, z hľadiska dneška knižné prostriedky využívame, keď chceme niečo zvýrazniť, vznešene sa vyjadriť... Knižnosť charakterizuje aj funkčnosť.

- jazykové prostriedky – knižné slová – sa veľmi používajú v publicistike – tým sa kn. slová neustále rozvíjajú = knižné slová sa revitalizujú; znovu obnovujú

gólman                :                 ten, čo strelí gól

dezinformácia        :                  chybná, mylná informácia

Hovorené komunikáty tvoria 90% komunikácie. (všetko podľa Bosáka)

Komunikát = jazyková, rečová správa, informácia; rečový oznam, prejav, text atď.

Spisovný jazyk má kodifikovanú písanú i hovorenú podobu. Písaná je kodifikovaná ortografickými (pravopisnými) pravidlami, hovorená podoba je kodifikovaná ortoepickými pravidlami /pravidlá o správnej výslovnosti).

SLOVO je základným a najvýraznejším štylistickým prostriedkom. Jeho výber pri výstavbe jazykového prejavu je jedným z najdôležitejších momentov. Štylistická hodnota slova nie je ustálená a nemusí byť vždy a všade rovnaká. Mení sa podľa toho, ako často sa používa, pri akých príležitostiach sa používa i podľa zaradenia v konkrétnych textoch. (napríklad frekvencia častých slov ako povedať, vidieť, pekný je iná než frekvencia slov zahmlený, stelesniť, hodváb)

ŠTYLISTIKA je náuka o výbere a spôsobe využívania jazykových, mimojazykových alebo umeleckých prostriedkov a postupov uplatňovaných v procese komunikácie.

Na bežné dorozumievanie si vystačíme s 500 slovami. Jazyk so spisovnou tradíciou má vo svojej zásobe cca 200.000 slov. Po pripočítaní vš. odborných termínov by sa slovná zásoba ešte zväčšila (až na viac ako milión slov). V SSJ – takmer 130.000slov. Slovná zásoba sa rozdeľuje z viacerých hľadísk, i na písané a nepísané slová. V zásade platí, čím väčšia slovná zásoba, tým je väčšia možnosť výberu. Rozsah slovnej zásoby je základným faktorom ovplyvňujúcim štýl prejavu. Slovník každého z nás sa líši. Záleží to od životnej oblasti, v ktorej sa pohybujeme.

(iné zdroje)

Ide tu vlastne o to, že v komunikácii rozlišujeme písané a hovorené (nepísané) prostriedky, komunikáty. Písané bývajú presnejšie, spisovné, presnejšie a stručnejšie formulované, ich pochopenie často závisí od vhodných hovorových prostriedkov. Tie sú menej presné, spontánnejšie, dokážu najlepšie vystihnúť podstatu prezentovaného. Dá sa povedať, že spolu úzko súvisia. (vlastný názor)

5. Ako hodnotiť používanie bohemizmov v súčasnej komunikácii?

bohemizmus : po prvé =) za prvé, za druhé...

                Miss Slovensko pre rok 2004 =) Miss Slovensko (v roku)2004

                jedná sa o =) ide o

                vypadať skvelo =) vyzerať skvelo

                zahájiť =) otvoriť

                požadovať niečo po niekom =) požadovať niečo od niekoho

Najviac chýb v spisovnej slovenčine okrem písania čiarok a ypsilonov pramení z preberania slov či ucelených výrazov z českého jazyka, niektoré sa tak udomácnili, že ich požívame a pritom považujeme za spisovné bez toho, aby sme si uvedomili, že ide o bohemizmus.

(vlastný názor)

6. Ktorá komunikačná sféra dnes najväčšmi ovplyvňuje spisovný jazyk?

Podľa Bosáka : jednoznačne veda =)

Pramení z nej množstvo termínov, ktoré obohacujú spisovnú slovenčinu, sú to prevažne odborné termíny, potom z nich môžu vziknúť žurnalizmy, profesionalizmy, rôzne skratky a pod. Keďže veda stále napreduje a stále objavuje čosi nové, aj obohacovanie nášho jazyka prebieha súčasne.

(vlastný názor)

7. Čo so slangmi v médiách?

SLANG je profesijná reč skupiny ľudí, napr.:

zamestnancov, odborníkov – slepák, komisionálka, klasák, žigulák, tirák (automobil TIR), smrťák (silná káva), študentov – cviko, vécko, hysák, fanúšikov – slaďák, hitovka, džingel (zvučka), pikoška, basket...

Slang ekonomizuje vyjadrovanie, skracuje slová (tušenie – tušák, stopercentne –stopro, diplomová práca – diplomovka), využíva slovné hračky a dáva priestor na prejavenie vtipu a citu pre jazyk (mám to na háku – nezáleží mi na tom, púštali samé pecky – dobre hrali). Rýchlo preberá vplyv z cudzích jazykov (oukej, bonznem ťa, bejbi, helou, sory, soráč, díky moc). Profesionálny slang je často súčasťou štandartnej formy národného jazyka (exol nám, pacientka z dvojky musí ísť na gyndu zajtra bude klasifikačka). Študentský slang preniká do subštandartnej formy nár. jazyka.

V tlači by sa slangizmy nemali vyskytovať vôbec. V klasickej periodickej tlači sa s nimi ani často nestretávame, snáď len ak chcú potrhnúť nejaký význam. Slang sa vyskytuje hádam najviac v komiksoch, kde sa má priblížiť jazyku záujmovej skupiny. Podobne je to aj v TV – slang v mládežníckych reláciách (hitparády, Extrém, Showtime...). Občas však vyznie až príliš umelo a smiešne. V publicistických, spravodajských, politických reláciách sa so slangizmami skoro nestretávame, ak, tak len omylom.  Rozhlas – vyššia frekvencia, Internet – najvyššia – osobitný jazyk (otázka č. 11)

8. Jazyková stránka publicistických komunikátov

Publicistický štýl – uplatňuje sa v žurnalistike (novinárstve). Cieľom je prinášať aktuálne informácie, poúčať, ovplyvňovať a získavať pre svoj názor čitateľskú verejnosť. Prispôsobuje náročnosť obsahu a formy priemernej vzdelanostnej úrovni obyvateľstva. Musí zabezpečiť všeobecnú zrozumiteľnosť textov. Je hybridným štýlom, pretože využíva výrazové prostriedky náučného, umeleckého, hovorového štýlu.

Základné znaky publicistického štýlu :

·písomnosť – nedostatok spätnej väzby, členenie textu na titulok, nadtitulok, absencia mimojazykových prostriedkov, pasívne, polovetné konštrukcie, malá frekvencia spojky

·verejnosť – všeobecná zrozumiteľnosť textov...

·variabilnosť – bohatstvo tém, kompozičná pestrosť, pestrosť útvarov, málo opakujúcich sa slov

·aktualizovanosť – presvedčivý a pútavý obsah, nevšedné vyjadrovanie, prezentácia individuálneho štýlu, neologizmy, metafora, hyperbola

DRUHY ÚTVAROV : 1. spravodajské útvary

                           správa, interwiew, riport, komuniké...

                           2. analytické útvary

                           úvodník, komentár, recenzia, posudok....

                           3. beletristické útvary

                           reportáž, fejtón...

(kniha Chystáte sa na maturitu?)

Využívajú veľmi široké spektrum jazykových prostriedkov a postupov. V posudku, recenzii, úvodníku by sa mali prísne opierať o pravidlá spisovného jazyka. V útvaroch ako je správa či interwiew sa podľa potreby povoľujú určité „úľavy“, ak to zvýraznenie obsahu vyžaduje. Fejtón i reportáž striktne nedodržujú tieto pravidlá. Najviac sa približujú širokým masám, sú najviac ľudové, reálne.

(vlastný názor)

9. Súčasná jazyková situácia na Slovensku :národný jazyk a spisovný jazyk

SPISOVNÝ JAZYK – SPISOVNOSŤ

Spisovný jazyk je najdôležitejšia kultivovaná a najrozvinutejšia forma národného jazyka.

Spisovná slovenčina :        celospoločenská platnosť a záväznosť

polyfunkčnosť (spis. slovenčina musí spĺňať vš. funkcie spoločenstva)

reprezentatívnosť (spis. slovenčina má národnoreprezentatívnu funkciu)

najrozvinutejšia forma spisovného jazyka

Kritériá spisovnosti

Jazyk má 2 zákl. funkcie

– poznávacia funkcia (kognitívna) –jazyk, myslenie, vedomie

– dorozumievacia (komunikatívna)

Kritériá 1896

1. ústrojnosť (pravidelnosť)

Zisťuje, či daný výraz odpovedá systémovému charakteru stavby jazyka a jeho normám.

Názvy nástrojov sa tvoria príponou –dlo (kružidlo, meradlo, ležadlo...) okrem pravítka.

Názvy ženských profesií majú mať ženskú koncovku – učiteľ-ka, advokát-ka.

V slovenčine sa v 2.os.mn. čísla vyká – boli ste / nie bola ste!

2. ustálenosť

Nepripúšťať kolísanie, zbytočné variácie v dôsledku náhodných okolností (ustálenosť neznamená meravosť) =) charakterizuje to PRUŽNÁ STABILITA

Jazykové zmeny sa uskutočňujú prevažne spontánne – reprodukcia jazyk. systémov.

3. funkčnosť

Presnosť a jednoznačnosť jazyk. prostriedkov pri dorozumievaní (zrozumiteľnosť).

„Zvrháva“ sa na boj proti cudzím slovám.

(všetko Bosáčik – spisovný jazyk – spisovnosť)

Z téz o slovenčine (Bossman) :

V 10.storočí dochádza k rozpadu praslovančiny – rozlíšenie češtiny a slovenčiny.

Slovenčina je geneticky (vývojovo) a typologicky (gramatické hľadisko) osobitný slovanský jazyk. Patrí medzi najstaršie slovanské jazyky.

Slovenčina je národný jazyk Slovákov, má úlohu štátneho jazyka (vyhlásená v r.1995) =) jeden z najdôležitejších znakov Slovákov, ktorým sa odlišujú o iných národov.

Slovenčina je diferenciovaný národný jazyk a jeho podoby tvoria dialektickú jednotu (navzájom sa prelínajú) : miestne nárečia + sociálne nárečia + národný jazyk so svojimi podobami.

Spisovná slovenčina je základná, najzáväznejšia podoba slovenského jazyka. Súčasná vývinová etapa spisovnej slovenčiny trvá od 40.rokov 20.storočia až dodnes (február 1948 – vyhlásená spis. slovenčina). Základnou vývinovou črtou súčasnej spisovnej slovenčiny je rozvoj podľa vlastných zákonitostí.

Kritériá spisovnosti jaz. prostriedkov : ich ústrojnosť (má prednosť; o tom, či daný prostriedok sĺňa pravidlá, ktorými sa riadi národný spis. jazyk), ustálenosť (vyplýva z kodifikovanosti spis. jazyka – v danom jazyku má slovo trvalý zmysel), funkčnosť (v danom jazyku sa slovo používa).

Kodifikácia spis. slovenčiny je vedecký opis jej prostriedkov a noriem, uzákonený reprezentatívnou celonárodnou inštitúciou.

(poznámka : tézy o slovenčine sú istý dokument, kt. vznikol ako reakcia na myšlienku jedného, československého národa v 60.rokoch 20.storočia. Je tam toho viac, ale toto sa týka otázky)

10. Ako hodnotiť používanie anglicizmov v komunikácii na Slovensku

Postupne vzrástol vplyv iných jazykov (angličtina, čeština) na spisovný jazyk. Proti nim bojuje purizmus =) otázka č.12

Preberanie slov je najproduktívnejší a najrozšírenejší spôsob rozvíjania slovnej zásoby.

Podľa miery adaptácie rozdeľujeme slová prevzaté z angličtiny (a iných cudzích jazykov) do slov :

1, úplne zdomácnené slová cudzieho pôvodu

=) domáce slová

2, menej zdomácnené slová cudz. pôvodu

=) prevzaté slová

3, nezdomácnené slová cudz. pôvodu

=) cudzie slová

Prevzaté slová – viaceré typy vzťahu pravopisu k výslovnosti

1. zachováva sa pôv. výslovnosť a pravopis sa prispôsobuje

míting, brífing, lízing

2. zachováva sa pôvodný pravopis a výslovnosť sa prispôsobuje

surfing, doping

3. mení sa pravopis i výslovnosť

autokemping, aquaplening

4. zachováva sa pravopis i výslovnosť

bungee-jumping, teleshoping

(podľa Bossmana a referátu)

Preberanie slov z cudzích jazykov je celkom bežná vec. Tak ako od cudzích národov preberáme niektoré ich pojmy, veci a skúsenosti, tak s nimi často preberáme i názvy. V každom jazyku je isté množstvo slov prevzatých, najmä zo susedných krajín.

4. používame ich všade tam, kde nemáme vhodnú náhradu (organizácia, akcia, republika, mechanický, how-know, public relation...)
5. pribúdajú najmä z odborného slovníka
6. ak v slovenčine existuje rovnocenná náhrada, môžeme cudzie slovo použiť zo štylistických dôvodov, aby sa neopakovali tie isté výrazy (import-dovoz, ústredný-centrálny, evidentne-očividne)
7. cudziemu slovu sa dáva prednosť, ak je presnejšie než domáce

(iné zdroje)

Anglicizmy sa stali akousi módou, prirodzenosťou pri komunikácii. Často len anglic. môžu vyjadriť presnú myšlienku, či udržať sa na módnej vlne. Časom tak zdomácneli, že ich považujeme za vlastné a dennodenne používame. (vlastný názor)

11. Čo je purizmus?

JAZYKOVÁ KULTÚRA je cieľavedomá činnosť smerujúca k zveľaďovaniu (kultivovaniu) spis. jazyka a jazykových prejavov.

jazyková kultúra        = prax

kultúra jazyka         = stav jazyka

1. Stav jazyka (vypracovanie jazyka)
2. Cieľavedomá starostlivosť o vypracovanie jazyka (cibrenie jazyka)

3. Úroveň jazykovej praxe

4. Jazyková výchova

Činnosť jazykovej kultúry sa realizuje popularizáciou, jazykovou výchovou a najčastejšie jazykovou kritikou. Jazykové plánovanie : na území jedinca, skupiny, spoločnosti. Jazykovú kritiku nemožno spájať s purizmom!

PURIZMUS : hnutie za očistu spisovného jazyka od prvkov cudzieho pôvodu. Dotýka sa hlavne slovníka a frazeológie.

3 znaky purizmu : historickosť (pridŕžať sa historicky pôvodných prvkov, lebo neskoršie prvky jazyk kazia)

                      čistota jazyka (jazyk má byť rýdzi, vycibrený, svojbytný)

                      estetickosť (jazyk sa hodnotí podľa ľubozvučnosti)

Orgán slovenských puristov : časopis Slovenská reč (založený v roku 1932 v Kežmarku)

(všetko Bosák)

12. Nespisovné prostriedky v komunikátoch – ako ich hodnotiť?

Čo sú to nespisovné prostriedky? Nárečové slová, slangové slová, argotické slová a subštandartné nespisovné slová.

Ako ich hodnotiť v rôznych prejavoch – všeobecne platí snaha sa im vyhýbat´. V mnohých prejavoch sú priam nevhodné, dokonca nárečové slová sa kritizujú i bežnom ústnom styku. (akože hovorovom, vy úchyláci:) S argotizmami sa často nestretávame, preto si myslím. že v komunikátoch by nemali čo hľadať. Niekedy však na potrhnutie podstaty prejavu, textu či reči je dobré použiť subštandarty či slangy. Napríklad vo fejtónoch sú veľmi obľúbené, dokonca na nich môžu byť priam postavené. Takže platí pravidlo : odsuť potsuť!

(vlastný názor)

13. Verbálna a neverbálna komunikácia

1. verbálna komunikácia : FONETIKA A ORTOEPIA

Fonetický predpis – transkripcia – vychádza z medzinárodných noriem (znaky sú rovnaké).

Fonetika – ako sa tvoria hlásky =)zvuková stránka jazyka

Ortoepia – správna výslovnosť =)náuka o správnej výslovnosti, náuka o zvukových normách spis. jazyka

= súhrn pravidiel správneho tvorenia a správneho znenie zvukových prejavov v spisovnom jazyku

3 štýly výslovnosti :         neutrálny(základný)

                        vyšší

                        nižší

8. v neutrálnom štýle možno redukovať spoluhláskové skupiny (napr. otca =) oca)
9. vo vyššom štýle by sa mali dodržiavať výslovnosti všetkých spoluhlások

Skúmania zvukovej roviny jazyka :

3 disciplíny :         fonetika – skúma mater. stránku reč. signálu (tech. prístroje)

                rétorika

                ortoepia – správna výslovnosť

SIGNÁL – to, čo stojí na zvukových jednotkách, ktorý prenáša signál (správa)

vysielateľ

kanál (medzi nimi)

prijímateľ

10. odstraňovanie bariéry (šumy)
11. existencia spätnej väzby

Rétorika (len prejav na verejnosti)

= veda o rozličných formách efektívnej komunikácie, spoločensko- vedný odbor, kt. zahŕňa problematiku procesu vzniku a pôsobenia ústneho verejného jazykového prejavu, počnúc komunikačným zámerom, cez vyhľadávanie argumentov, vlastný priebeh komun. aktu a analýzu jeho pôsobenia (persuáziu)

= praktická činnosť, spočíva v 2 úkonoch :

1. tvoriť a formulovať ústne prejavy
2. ako prejavy účinne predviesť

5. – 4.stor sa pojem rétorika vyskytol v Grécku

(Bossmanove poznámky)

v neverbálnej kom. je dôležitá mimika, gestá (jemné a príhodné), postavenie rozprávača – kontakt s publikom, striešky, zdvihnuté malíčky = povýšenosť; ruky medzi kolená či za chrbát = neistota, útok ukazovákom = agrasivita

vo verbálnej komunikácii je dôležité tempo, dôraz, akcent, aby sme nespievali, nešepkali ani nekričali, logicky kládli otázky, vyjadrovali sa čo najviac spisovne...

14. Stratifikácia slovenčiny ako národného jazyka

NÁRODNÝ JAZYK – útvar / forma / varieta / vrstva

- používa sa na celom území, členenie na 3 zákl. kritériá :

a)teriotoriálna

b)sociálna komunikácia

c)funkčná         

                 SK                        NJ [T, S, F]                dialetty

Socioletty                SUBŠ                ŠF                SJ                NADN                N      T

                        slang                HS                                        NESPIS.

                        argot                                FŠ

                nespis.                        PROF                H

                                                      J (jazyk)

VYSVETLIVKY :

SJ spis. jazyk na základe funkcie HS

NJ národný jazyk sa používa na celom území (Teritórium, Sociálne skupiny, Funkcia) členené z hľadiska komunikácie

nár. jazyk sa člení na ÚTVARY (forma – varieta) ú. f. v

1. najdôl. formou je spisovný jazyk

12. štýlová diferenciácia sa týka len spisovného jazyka
13. vyšpecifikovanie jazykov (napr. jazyk počítačov, jazyk reklamy- otázka č.17)

(aj v otázke č.) ŠTANDARTNÁ FORMA SLOVENČINY = spisovná forma s oslabenou spisovnosťou (Horecký); vyčleňuje sa vrámci nár. jazyka ŠF

vyčleňujú sa nárečia N

                 nadnárečové útvary – vznikajú pod vplyvom rádia, TV   nespisovné

nárečová forma NF                nadnárečová forma NADN

- potláčanie nárečových znakov =)vyčlenené na základe územia, test T

Hovorová slovenčina HS Bosák      F unkcia- FŠ (funkčné štýly)

SUBŠTANDARTNÁ FORMA = slang, argot – komunik. prostriedok v protispoločenských skupinách; SUBŠ.

14. expresívnosť, deformovaná štruktúra
15. pracovný slang(profesionalizmy) – vznikajú z ekon. príčin; tvoria sa univerbizáciou                                                                                                                                                                                                                                                                                                         (viac slov do1), delí sa na záujmový a pracovný

idiolett – jazyk jednotlivca (poznačený soc. komunikáciou)

(poznámka : v tomto prípade vôbec netuším, čo chcel ujo Bosák povedať. Dúfam, že sa v tom aspoň trochu zorientujete.)

15. Sústava funkčných kvalifikátorov v slovníkoch, ich rozdielna komunikačná platnosť

Funkčnými kvalifikátormi sa v lexikografických dielach označujú jednot. skupiny slov na základe noriem :

2. jazykové normy. (systémové, štruktúrne)
3. štýlové normy
4. komunikačné normy

FUNKČNÉ KVALIFIKÁTORY sa uvádzajú v heslovej stati na konci petitovej časti.

4 skupiny kvalifikátorov :

poznámka : pri tomto členení sa nezľaknite, tých skupín máme nadiktovaných menej. Takže aspoň to, čo je:

1. ŠTÝLOVÉ KVALIFIKÁTORY

slová na základe realizačného kritéria

hovorové slová – ústne komunikáty

                  - sú spontánne a neoficiálne

knižné slová – písané komunikáty

odborné slová – ako strešný termín (epicentrum)

                - ako odbory (napr. marka, markant, markér)

publicizmy (žurnalizmy)

administratívne slová (kancelarizmy) – jazyk úradných dokumentov a orgánov, má byť potlačený subjekt (neutrálny)

umelecký a rečnícky štýl sa v slovníkoch neoznačuje

2. EXPRESÍVNE SLOVÁ

slová na základe pragmatického kritéria

nocionálne slová (neutrálne)

axpresívne slová (emocionálne) – príznakovosť, nápaditosť, nezvyčajnosť

expresívnosť inherentná – v slove zakomponovaná

ĎALŠIA SKUPINA

slová na základe normatívneho kritéria

5. slová spisovné – neoznačujú sa
6. slová nespisovné –slangové a nárečové

1. Slangizmy (slangové slová)                         (poznámka : aj otázka č.23)

charakterizuje ich zvýšený stupeň príznakovosti, deformovaná výrazová štruktúra (adapťák), gestačnosť typických skupín používateľov = typické znaky, čím sa dáva najavo príslušnosť k skupine

16. staršie členenie slangu je na tzv. pracovný a záujmový slang

Veľkú časť slangov nahrázame týmito slovami :

PROFESIONALIZMY

Nocionálne (neutrálne, bezpríznakové) prostriedky často cudzieho pôvodu. Na začiatku sv. pôvodu bez štandarnizovaného termínu. Z hľadiska jaz. ekonomiky sú veľmi frekventované, vrámci skupiny slúžia ako ekon. dorozumievacie prostriedky.

Vďaka častému výskytu rýchlo prenikajú do publicistickej sféry (mediálnej), čo zabezpečuje ich veľký a častý výskyt

cyklovač, áro, demonahrávka, hiltka (vŕtačka)

PUBLICIZMY

Slová často frekventované v médiách, zväčša cudzieho pôvodu. Na rozdiel od slangizmov nemajú zdeformovanú písomnú podobu

notebook, breakizmy

Keď sa od nich vytvárajú rôzne podoby, zapadajú do používanej slovenčiny.

SUBŠTANDARTNÉ SLOVÁ (nespisovné – aj otázka č.1!)

Používajú sa na zámerné odlíšenie sa od spisovnej normy, používajú sa všeobecne. Do KSSJ ich zaviedli systematici. Prostredníctvom češtiny sa dostávajú do slovenčiny

kočka, deckár (detský lekár)

2, Nárečové slová

Veľa z nich je zastaraných (beľ – nedorastená slanina). Mnohé sú expresívne alebo melioratívne, príznakové slová. Neutrálne alebo hovorové.

brodisko, bodľačina

REGIONALIZMY

Nadobudli väčšiu územnú platnosť, využívajú sa aj v spisovnej (hovorovej) komunikácii.

bratník (bratranec), báťa, borovka (borievka), dach (strecha)

ETNOGRAFIZMY

Pomenúvajú tie reálie a činnosti, ktoré však nemajú ekvivalent v spisovnom jazyku.

(všetko od Bosáka)

16. Je dnes jazyk reklamy ako osobitný štýl?

Persuázia – presviedčanie; veda o persuázii – 20.storočie

stratégie : * psychodynamická

správa                                        aktivácia                                zmena správania

*socio-kultúrna

správa                        definícia požiadaviek                podanie def.                dosiahnutie cieľa

                                                                                komunikač. efekt

*stratégia konštruovania významu

správa                poskytuje al. mení význam                významy určujú smer činov v reklame

v reklame !!!

-najvýznamnejšie z hľadiska reči

(referát)

Reklama používa určitú skupinu slov, veľmi obľúbených a psychologicky (oblbovaco) mienených. Viete, na ktorý prášok je najviac reklám??? _na bežný prací prostriedok!

Keď chcete jazdiť na koni, skákať s padákom, lyžovať sa, najnovšie skúšať topánky, potrebujete jedine jednu z tak úžasných slipových vložiek!

V každom džúse, káve, zmrzline sa skrýva veľké kúzlo a neuveriteľné potešenie. Stavebné firmy, sporiteľne a banky urobia všetko za vás – a zrazu máte peňazí ako maku!!!

ďalej to stačí obkecať (vlastný názor)

17. Vplyv jazyka literatúry a médií na spisovnú slovenčinu

Slangu sa začalo viac venovať, keď sa vo väčšom rozsahu objavil i v krásnej literatúre. (ref)

Jazyk literatúry a médií (tv, rozhlas, tlač, internet) samozrejme súvisí so spisovnosťou slovenčiny. Keď ešte platilo „Píš ako počuješ“, zásady vtedy spisovnej slovenčiny sa v médiách a literatúre striktne dodržiavali. Ako sa podoba spi. jazyka menila, zväčšovali sa i nároky na jej používanie v menovaných zdrojoch.  Podľa spisovnosti sa hodnotila úroveň médií i literatúry. Postupne sa však zväčšilo pôsobenie rôznych vplyvov a jazyk médií a literatúr sa musel prispôsobovať. Hlavne kvôli priblíženiu sa publiku. Tomu sa čisto, rýdzo spisovná forma jazyka zdala byť často neohybná až nevýstižná. Mnohé výrazy používané v médiách tak zdomácneli, že ich po istých úpravách prijali aj jazykovedci. A literatúta? Pozrite sa na tvorbu novodobých autorov. Tí sa už dnes nevyhýbajú vôbec ničomu. Od používania vyslovene cudzích slov až po vulgarizmy.

Hoci médiá a literatúra nepatria medzi hlavných ovplyvňovateľov spis. jazyka, jazykovedci musia prihliadať i na pokrok, ktorý so sebou prinášajú.

(vlastný názor)

18. Čo sú profesionálni používatelia jazyka?

(Podľa Bossmana) sú to predovšetkým pedagógovia; primárne sa najviac jazyk používa a formuje v materskej škôlke. V minulosti to boli herci.

Pozor : jazykovedci to NIE SÚ, oni sú profesionálni tvorcovia spis. jazyka

19. Základné kodifikačné príručky slovenčiny a ich používanie

Slovenčina vznikla na základe „ľudovej reči“.

V roku 1843 Ľudovít Štúr  na fare v Hlbokom uzákonil spisovnú slovenčinu na základe stredoslovenského nárečia a celej stredoslovenskej kultúry. Pravopis bol fonetický, jazyk prijali katolíci i evanjelici.

Kodifikačné diela : Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí, Náuka reči slovenskej

1918 – vznik 1. ČSR – dovtedy najlepšie podmienky pre rozvoj spis. slovenčiny; tá sa stala štátnym, úradným a vyučovacím jazykom

1931 – Pravidlá československej reči – nepresné

V 30.rokoch 20.storočia – snahy o samostatný slovenský jazyk

1940 – Pravidlá slovenského pravopisu vydané Maticou slovenskou bez českých slov. Vzniká puristické hnutie (otázka č. 12) – hnutie za očistu slovenčiny od českých slov). Počas ďalších rokov prišlo mnoho zmien.

1953 – Pravidlá slovenského pravopisu – základnejšia zmena pravopisnej normy. Zrušenie dvojtvarov pri spodobovaní (sjazd/schôdza; zjazd/na lyžiach)

1996 – Zákon o štátnom jazyku v Slovenskej republike. Právna norma upravuje používanie spisovného slov. jazyka vo verejnom styku (podľa BOssmana to je Zákon o slovenčine ako o štátnom jazyku schválený v r.1995 : slovenčina sa záväzne používa v školách, médiách, v armáde a reklame), úprava i v roku 1998

(kniha Chystáte sa na maturitu?)

KODIFIKÁCIA – úradný akt

= súbor pravidiel a predpisov na používanie spis. jazyka v istom období závažný pre všetkých

používateľov jazyka

- je statistická, narozdiel od normy, kt. sa stále mení a je dynamická

2 vymedzenia kodifikácie : práca komisie

schválenie kodifikácie konkrétnym vládnym orgánom (v súčasnosti Ministerstvo kultúry

ZÁKLADNÉ KODIFIKAČNÉ PRÍRUČKY :

Pravidlá slovenského pravopisu

Pravidlá slovenskej výslovnosti

Krátky slovník slovenského jazyka

Slovník cudzích slov NIE JE, pretože nie je kolektívnym dielom, je to individuálna práca + neprešiel úradným schvaľovaním cez štátny úrad (Bossman)

20. Administratívny štýl – jazyk inzerátov

Administratívny štýl je objektívny štýl, štýl verejnej úradnej komunikácie. Komunikácia nastáva medzi súkromnou osobou a inštitúciou (alebo inou právnickou osobou). Funkciou je sprostredkovať príjemcovi presné údaje, fakty, bez doplňujúcich a vysvetľujúcich detailov. Niektoré útvary (alebo ich časti) podliehajú požiadavkám štátnej normy.

Slovenská technická norma vyžaduje normovanú štruktúru a formálnu úpravu úradného listu. Presne určuje typ písma, medzery medzi riadkami, slovami, veľkosť písma, označovanie odsekov, podčiarkovanie, písanie adresy, dátumu, miesta atď.

Základné znaky AŠ : vecnosť (veľa faktov, využíva nocionálne, odborné názvy); knižnosť (vety sú oznamovacie, aj komplikované vetné zloženia); adresnosť; stručnosť

Najznámejším zdrojom inzerátov u nás je Avízo – iné ako inzeráty v ňom nenájdeme. V súčasnosti sa však inzeráty nachádzajú prakticky všade : od regionálnych novín (Senecko, Pezinsko, Bernolákovsko...), cez mnohé denníky (SME, Nový Čas...) až po zdroje, kde by ste to ani nečakali. Inzeráty majú svoj vlastný jazyk, ktorému však do väčšej miery rozumie i laická verejnosť. Spravidla obsahujú čo, kto, kde a začo ponúka či predáva. Typická je tzv. značka : Zn., podľa ktorej sa potom záujemca skontaktuje s inzertníkom. V dnešnej dobe však stačí : Nová príležitosť! www.jobdoma.sk

(vlastný názor)

21. Čo sú to publicizmy?

Publicizmy sú slová často frekventované v médiách, zväčša cudzieho pôvodu. Narozdiel od slangizmov nemajú zdeformovanú písomnú podobu notebook, breakizmy. (Bossman)

Keď sa od nich vytvárajú rôzne podoby, zapadajú do používanej slovenčiny (aj žurnalizmy).

Sú z veľkej časti slová politicko-spoločenského charakteru, typické v publicistike kampaň, rokovania, delegácia, abdikácia, mobilizácia, integračné úsilie...

Nejde o veľký počet hesiel, lenže ich frekvencia v príslušných štýloch je obrovská. Sú intelektuálne slová so silným príznakom nocionálnosti. Rozširovaním zásoby tejto skupiny sa rozširuje aj počet preberaných slov z cudzích jazykov.

(iné zdroje)

22. Slangizmy, argotizmy a profesionalizmy

Odpoveď na túto otázku (č.23) môžete nájsť už vo viacerých otázkach predtým. Ale tak teda zjedeme to ješte jednou....

JAZYK ako socionálno – komunikačný systém *vek

                                                      *vzdelanie

                                                      *profesia

                                                      *región

SLANG JE súbor nespisovných prostriedkov, ktoré sa používajú pri vzájomnom dorozumievaní ľudí istej záujmovej, generačnej a pracovnej sfére – silne expresívne, gestakčné (Keď ty, tak aj ja!) slang – anglického pôvodu

ARGOT JE zdeformovaná komunikácia s protispoločenským zameraním. Dostal sa k nám (to pomenovanie) z francúzštiny.

Argot je tajná reč pochybnej spoločnosti, švindlerov a zločincov. Sú to poväčšine slová, ktorým nezasvätený človek nerozumie.

basa, diera, hekač, feta, fízel, chlpatý, zelený, tác ...

4 spôsoby vzniku slangu :

1. zo všetkých známych slov prenesením významu vegetiť – vegetovať
2. deformovaním slov – samoška
3. vznikom nových slov a slovných spojení – fifáci
4. prenesením slov z cudzích jazykov – klopačka

ZNAKY SLANGU :

ústnosť

neformálnosť, neoficiálnosť

viazanosť na ohraničené, sociálne prostredie

tendencia k úspornosti vo vyjadrovaní (ekonomickosť)

tendencia k výraznosti, gestakčnosti

zmysel pre recesiu, metaforické pomenúvanie, zmysel pre hravosť, pre skratky, pre rýchlu komunikáciu, zmysel pre výstrednosť a originalitu

členenie : mládežnícky slang, vojenský, žiacky, pracovný slang, športový slang...

Slangové slová – slangizmy – nespisovné slová

hodnotenie

1) z hľadiska spisovného jazyka : deštrukčné, dezinformačné, deformované

2) z hľadiska používateľov spisovného jazyka znamená povinnosť, poriadok, používanie, tradícia

zástanci slangu =) slang je hravosť, siláctvo, nezrelosť (slang. slová – preexpredovaná expresívnosť)

profesíjna oblasť        Nesprávne – pracovný slang!

záujmová- študentský, športový slang

PROFESIONALIZMY

V bežnom, hovorovom jazyku profesionálov istých pracovných oblastí sa používajú aj také výrazy, ktoré sa niekedy chápu aj ako profesionálny slang. Sú to však spisovné pomenovania, ktoré sa obyčajne z praktických príčin používajú namiesto úzko odborných termínov.

kontrolka namiesto kontrolná lampa, generálka, diplomovka, premietačka, perpisovačka, zvodka namiesto súhrm správ o trestnej činnosti...

(iné zdroje)

JE to špecifická prechodná oblasť /vrstva medzi slangizmami a prechodnými jednotkami. Zväčša súčasť spis. slovenčiny (variety) a v komunikácii fungujú ako termíny buď univerbizované (skrátené) alebo ešte nekodifikované (neštandardizované).

17. používanie v bežnom pracovnom styku, vrámci skupinovej komunikácie ( aj vysokokvalifikovaní, aj bežní ľudia – počítačová, výpočtová technika...)
18. ekonomické (nocionálne) dorozumievacia prostriedky

kreditka, kopírka, skočky (skokanské lyže)                        

23. Jazykové, štýlové a komunikačné normy

1. Jazykové (systémové) normy – podľa jednotlivých jazykových rovín

2. Štýlové normy – zabezpečujú funkčnosť v dorozumievaní a vplývajú na výber a

    organizáciu jaz. prostriedkov podľa povahy a komunikačného cieľa

3. Komunikačné normy – súbor špecifických znalostí a skúseností dotýkajúcich sa pravidiel a zvyklostí komunikujúcich

24. Terminológia a termín

Terminológia je jazykovedná disciplína; náuka o vlastnostiach, tvorbe a používaní termínov.

Termín (názov, pomenovanie – nie sú synonymá) je prvok slovnej zásoby; pomenúvací prvok vymedzený definíciou a miesto v systéme prvkov konkrétneho vetného odboru, techniky, hospodárstva a ďalších činností.

Tvorba termínov : 1. tvorenie je skracovanie (z dvoj- a viac-slovných pomenovaní vznikajú skrátené termíny, skratky)

                        2. slabičné skratky textil – silon = tesil

                        3.

                        4.