Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trnavská univerzita / Právnická fakulta / Rímske právo

riman v otázkach (rpvotazkach.doc)

Dedičské právo

1. Dedičská postupnosť

1. znamená prechod práv a záväzkov z osoby zomrelej (poručiteľa) na jeho dedičov
2. základným predpokladom dedičskej postupnosti bola smrť poručiteľa, po ktorej prechádzala pozostalosť formou univerzálnej sukcesie jedným razom „uno actu“ na dediča
3. rozlišujeme dedičskú postupnosť:

1. intestantná dedičská postupnosť ( dedenie zo zákona, heredetas legitima)
2. testamentárna dedičská postupnosť (dedenie z testamentu, heredetas testamentaria)

4. dedičská postupnosť podľa testamentu mala prednosť pred postupnosťou zákonnou (intestantnou). Platila zásada „nemo pro parte testatus, pro parte intestatus decedere potest“

2. Dedenie podľa hláv a kmeňov

1. pri dedení podľa zákona zo zákona XII. tabúľ (V. tabuľa – Dedičské právo) dedili len agnáti rozčlenení do troch skupín:

1. sui heredes (vlastní dedičia)
2. proximus agnatus (najbližší agnát)
3. gentiles (príslušníci rodu)

K dedičstvu bol povolaný každý sui heredes. Ak medzi sui heredes boli príbuzní bližší aj vzdialenejší delilo sa dedičstvo podľa kmeňov. Príklad – viď príklad v grafe – sui heredes.

Ak nebol po ruke sui heredes dedil najbližší agnát. Ak boli viacerí rovnako blízki, delili rovnakým dielom podľa hláv.

SUI HEREDES (príklad)

                                                                Vysvetlivky:                 poručiteľ

            skôr zomrelý        

Pater familias – A

                SYN - B                         SYN – C                         SYN – D

         VNUK  - 1          VNUK  - 2                                        VNUK – 3                 VNUK – 4

Dedičstvo sa rozdelí podľa dvoch kmeňov, t.j. per stirpes (B, D)

Dedia: syn – B (1/2), vnuk – 3 (1/4), vnuk – 4 (1/4)

Nededia: syn – C (nie je už agnát), vnuk – 1, vnuk – 2 (nie sú ešte sui heredes)

PROXIMUS AGNATUS (príklad)

                                                                Vysvetlivky:                 poručiteľ

skôr zomrelý        

Otec– A

        PATER FAMILIAS – B                BRAT – C                                BRAT - D

                                     SYNOVEC 1             SYNOVEC 2                SYNOVEC 3

                                                                                        PRASYNOVEC (a)

Dedia: synovec 1 a synovec 2 per capita

Nededia: prasynovec (a), nakoľko synovci sú v bližšom stupni. Neplatí per stirpes ako pri sui heredes.

3. Dedenie zo závetu

Právny základ:

2. kvalifikovane prejavená vôľa poručiteľa

Definícia testamentu (závetu):

Testament je jednostranný, odvolateľný prejav vôle, ktorým poručiteľ označuje osobu prípadne osoby, ktoré sa stanú po jeho smrti dedičmi.

Základné znaky (charakteristiky) závetu:

4. jednostranný právny úkon
5. odvolateľný prejav vôle
6. prísna formálnosť
7. úkon mortis causa
8. podstatnou náležitosťou je ustanovenie dediča

Spôsobilosť zriadiť závet:

3. len rímsky občan, spôsobilý na právne úkony.
4. sem zaraďujeme: pater familias, ženy sui iuris, synovia s peculium castrense resp. quasicastrense, štátni otroci, ak išlo o polovicu ich peculia

Formy závetu (druhy závetu):

1. testamentum calatis comities
2. mancipačný testament
3. prétorský testament
4. mimoriadne testamenty – (testamentum in procinctu, vojenský testament, vidiecky testament

testament v čase moru, testament parentis inter liberos)

4. Rozdiel medzi závetom a kodicilom (písomný dokument bez formalít záväzku)?

Kodicil sa od závetu odlišoval tým, že neobsahoval ustanovenie dediča alebo vydedenie. Kodicil je písomný dokument bez formalít závetu. Ak chýba v závete ustanovenie dediča, závet je neplatný resp. nadobúda charakter kodicilu.

5. Justiniánove novely č. 118 a 127

1. Justiniánove novely č. 118 a 127 sa týkali intestantneho alebo testamentárneho dedenia?

5. týkali sa intestantného dedenia (zákonného dedenia, heredetas legitima)

2. Do akých tried rozdelil Justinián dedičov?

1. descendenti (potomci)
2. ascendenti (predkovia) a plnorodí súrodenci
3. polorodí súrodenci (uterini)
4. všetci ostatní boční pokrvní príbuzní (do 6. stupňa)

- pozostalý manžel, manželka dedili iba ak neostal žiadny kognát – ako piata trieda v Justiniánskych novelách je uvedená len v literatúre Blaho, Haramia, Židlická - Základy rímskeho práva!!!

3. Na akých 2 princípoch založil Justinián svoju reformu  v dedičskom práve?

6. základom dedenia bol kongnátsky vzťah
7. rozdielnosť pohlavia bola právne irelevantná

6. Charakterizujte adičný princíp, delačný princíp pri dedení a zavisnuté dedičstvo?

1. Adičný princíp

8. prijatie ponúkaného dedičstva povolaným dedičom

2. Delačný princíp pri dedení

9. povolanie k dedičstvu na základe závetu alebo zákona

3. Zavisnuté dedičstvo (ležiace dedičstvo, heredit iacens)

10. ležiace dedičstvo bolo označením pre dedičský majetok po smrti poručníka do doby prevzatia dedičstva dedičom
11. hovoríme o ňom v medziobdobí, ktoré vzniklo na základe delačného a adičného princípu, a v dôsledku ktorého sa nevedelo kto je dedičom  - dedičstvo ležalo, spočívalo (iacet)
12. heredetas iacens je v záujme zachovanie jednoty a integrity pozostalosti právnickou osobou

1. Názory jednotlivých právnikov (škôl) na zavisnuté dedičstvo (ležiace dedičstvo, heredit iacens)?

Medzi rímskymi právnikmi bolo sporné, koho treba v tomto medziobdobí považovať za subjekt, za vlastníka pozostalosti. Podľa Ulpiána sa pozostalosť v tomto období upínala ešte na osobu zomrelého. Podľa Labea, Gaia pozostalosť bola majetkom bez pána, nie však res nullius. Podľa Paula za subjekt pozostalosti sa mal pokladať budúci dedič.

2. Neopomenuteľní dedičia podľa civilného a prétorského práva?

13. formálne právo neopomenuteľného dediča spočívalo v jeho nároku byť v poručiteľovom závete spomenutý, či už ako ustanovený dedič alebo ako vydedený
14. neopomenuteľnými dedičmi boli:

1. podľa civilného práva sui heredes závetcu
2. podľa prétorského práva okrem sui heredes aj emancipované deti závetcu
3. podľa justiniánskeho práva potomkovia a predkovia poručiteľa

15. neopomenuteľnými dedičmi boli osoby v blízkom príbuzenskom vzťahu k poručníkovi, ktoré pokiaľ boli v testamente obídení, boli povolané proti testamentu – contra tabulas.

Formálne právo (príklad):

Pater familias (poručiteľ)

        syn A                                        syn B                                        dcéra C

        2/3 dedičstva                                obídený                                1/3 dedičstva

Rezultát: Závet je neplatný, nastupuje dedenie zo zákona: A 1/3, B 1/3, C 1/3.

3. Aký je rozdiel medzi dedením podľa Zákona XII. tabúľ, podľa prétorského ediktu a podľa Justiniánskej novely č. 118, 127.

Pri dedení zo zákona podľa zákona XII.tabúľ dedili len agnáti.

Pri dedení podľa Justiniánskej novely č. 118, 127 – dedili kognáti.

Pri dedení podľa prétorského ediktu dedili aj kognáti i agnáti.

4. Dedičská substitúcia  - náhradníctvo v dedení?

Substitúcia bolo ustanovenie náhradného dediča pod odkladacou podmienkou pre prípad, že by prvý dedič dedičstvo nenadobudol.

Substitúcia existovala v troch podobách:

9. všeobecné náhradníctvo (substitutio vulgaris) – pre prípad, že by sa primárny dedič nestal dedičom
10. náhradníctvo nedospelých (substitutio pupillaris) – pre prípad, keby nedospelé dieťa umrelo predtým, ako by dosiahlo vek dospelosti
11. kvázipupilárne náhradníctvo (substitutio quasipupillaris) – ak dospelý potomok nemohol zriadiť závet pre duševnú chorobu

5. Vzťah medzi hereditas a bonorum possessio?

Pôvodná dedičská postupnosť je hereditas. Spravodlivé dôvody však viedli mnohokrát prétorov k tomu, aby doplňovali alebo i opravovali zastaralé princípy. V tomto duchu favorizoval prétor pokrvné príbuzenstvo – chránil osoby, ktorých nárok považoval za spravodlivý tým, že udeľoval držbu dedičstva – bonorum possessio. Osoby, ktorým bola držba dedičstva vecí udelená, sa však heredes dedičmi v zmysle ius civile nestávali – boli iba heredes loco.

Základné rozdiely

1. bonorum possessor sa stával iba bonitárnym vlastníkom, zatiaľ čo heres sa stával kviritským vlastníkom
2. bonorum possesio bolo udeľované iba na základe žiadosti uchádzača.
3. dedičská postupnosť podľa ius civile nebola viazaná časom. Žiadosť o udelenie držby dedičstva bola viazaná časom (ascendenti, descendenti – do 1 roka, ostatní do 100 dní museli podať žiadosť)
4. rozdiely v procesnej ochrane – (civilný dedič – heredetis petitio, držiteľ dedičstva interdikt Quorum bonorum, fiktívne žaloby „si heres esset“.)

6. Charakterizujte Bonnorum possessio

16. prétorské právo podporovalo pokrvné príbuzenstvo

Skupiny podľa bonnorum possessio:

1. unde liberi (deti, aj emancipované)
2. unde legitimi (dedičia podľa Zákona XII. tabúľ – sui heredes, proximus agnatus, gentiles)
3. unde proximi cognati (pokrvní príbuzní do 6. stupňa)
4. unde vir et uxor (pozostalý manžel, manželka)

Rodinné právo

1. Agnátska rodina

1. Čím boli spojené osoby v agnátskom vzťahu?

17. agnátsky vzťah bol mocensko-právny zväzok a všetky osoby boli podriadené otcovskej alebo manželskej moci pater familias (hlavy rodiny)

2. Ktoré osoby radíme k osobám v agnátskom vzťahu?

12. otec manžel ako hlava rodiny
13. manželka in manu
14. deti (mužského aj ženského pohlavia bez rozdielu)
15. ich manželky a manželia (detí)
16. potomkovia ženatých aj vydatých dcér
17. nemanželské deti nevydatých dcér

3. Aké následky mala smrť hlavy rodiny v agnátskom vzťahu?

Smrť hlavy rodiny (prirodzená alebo právna) spôsobila skončenie agnátskeho vzťahu resp. jeho rozpad na toľko nových agnátskych rodín, koľko mužov bolo priamo podriadených zomrelému pater familias.

4. Aké bolo postavenie manželky v agnátskej rodine?

18. v agnátskej rodine mala manželka postavenie dcéry

2. Kognátska rodina

1. Čím boli spojené osoby v kognátskej rodine?

Kognátska rodina predstavovala zväzok ľudí, ktorí boli navzájom viazaní pokrvným vzťahom. Pokrvný vzťah sa zakladal zo strany muža splodením, zo strany ženy porodením.

2. Aké bolo postavenie manželky v kognátskej rodine?

Manželka mala v kognátskej rodine postavenie manžela, pretože pokrvný vzťah mohol založiť tak muž ako aj žena.

3. Čo v sebe zahŕňa otcovská moc?

1. ius vitae necisque – právo disponovať životom a smrťou podriadených detí
2. ius exponendi – právo uznať alebo odložiť novorodenca
3. ius vendendi – právo predať podriadené deti do otroctva za Tiber
4. prenechať podriadené deti inému na osvojenie
5. odovzdať deti do mancipácie z dôvodu nahradenia škody

4. Charakterizujte peculium castrensae a peculium quasicastrensae?

Peculium castrense bol majetok, ktorí získali synovia (alieni iuris) vo vojenských službách (žold, dary, vojnová korisť). Filius familias, hoci nebol osobou sui iuris, mohol samostatne disponovať medzi živými i v testamente s týmto majetkom. V neskoršom období sa podobná výhoda priznala aj synovi – štátnemu úradníkovi, pokiaľ išlo o majetok nadobudnutý z tejto funkcie (tzv. peculium quasicastrense)

5. Charakterizujte a vymenujte majetkovo-právne vzťahy medzi manželmi?

19. existovali 3 typy  majetkovo-právnej úpravy medzi manželmi:

1. režim úplného splynutia (absorbcia) majetku manželov

Majetok manželky splynul s majetkom manžela. Dôvodom splynutia bolo podriadenie sa moci manžela. Vlastníkom majetku ženy sa stáva manžel, ak bol sui iuris, ináč jeho pater familias. Manželka sa dostala do postavenie dcéry.

2. režim úplnej odluky (separácia) majetku manželov

Pri tomto režime právny poriadok zakázal darovanie medzi manželmi. Manželka ostala vlastníkom svojho majetku a mohla ním voľne disponovať bez toho, aby prispievala na vydržanie rodina alebo seba.

3. režim vena (dotálny režim)

Kompromis medzi režimom  majetkovej odluky (separácie) a majetkovej absorbcie

6. Charakterizuje inštitút vena (dos)?

Veno malo manželovi prispieť na úhradu manželkiných bremien a bolo tiež znakom určitej prestíže a skutočnej existencie manželského zväzku. Predmetom vena mohol byť akýkoľvek majetkový substrát.

Rozoznávame:        dos profecticia – veno, ak bola manželka nesvojprávna (aliena iuris), dával za ňu pater familias

                dos advecticia – veno zriadené samou manželkou alebo kýmkoľvek iným okrem otca (treťou osobou)

7. Kto je podľa rímskeho práva právne spôsobilý a nie je sui iuris?

20. osoby aliena iuris: manželské deti hlavy rodiny, manželské deti synov hlavy rodiny, manželka cum manu, nevesta hlavy rodiny, podrobená manželskej moci svojho manžela, každý, koho pater familias osvojil.

8. Kto je podľa rímskeho práva sui iuris a nie je právne spôsobilý?

21. nedospelé deti po smrti pater familias
22. osoby:         -     duševne choré, slepé, hluchonemé, s telesnými vadami
23. osoby postihnuté infániou, márnotratné
24. osoby, ktoré z určitého dôvodu zostali pod tutelou alebo kuratelou

9. Kto je podľa rímskeho práva uznaný za osobne slobodného?

       - rímski občania:        -     narodení na slobode (ingenui) – cives Romani, Latini, dedictorum numero

25. prepustení na slobodu (libertini)
26. cudzinci (peregrines)

10. Kto je právne nespôsobilá a môže právne konať?

27. dospelý otrok, duševne zdraví, mužského pohlavia

11. Kto mal úplnú právnu spôsobilosť a nebol subjektom práva?

28. synovia vlastniaci peculium castrense alebo peculium quasi castrense

12. Kto konkrétne právne spôsobilý nemôže právne konať?

29. ženy sui iuris
30. nedospelý muži sui iuris
31. dospelý muži sui iuris duševne chorí alebo márnotratní

13. Ktoré deti sa považovali za splodené manželom?

Deti narodené v manželstve sa zásadne pokladali za splodené manželom (Paulus, D, 2, 4, 5) za predpokladu, že sa narodili v 182. dni od uzavretia manželstva a najneskôr v 300. deň po jeho zániku (Ulp., D, 38, 16, 3, 11-12)

14. Ktorým okamihom sa stávajú osoby: a) sui iuris a b) alieni iuris?

Sui iuris – úplnú právnu spôsobilosť mal iba pater familias. Právna spôsobilosť sa viazala na postavenie osoby ako slobodnej, rímskeho občana, čelné postavenie v rodine ako aj na bezúhonnosť.

Alieni iuris – všetky osoby podriadené moci hlavy rodiny vrátane otrokov (deti poriadené otcovskej moci, manželka podriadená manželskej moci, iné slobodné osoby dočasne závislé od moci hlavy rodiny – delikventi, insolventní dlžníci)Osoby alieni iuris sa sui iuris stávali:         prepustením otrokov na slobodu

                                                manželka po rozvode

                                                muž po návrate zo zajatia, ak bol predtým sui iuris

                                                smrťou pater familias

Osoby sui iuris sa stávali alieni iuris stratou niektorého zo status:        

18. capitas deminutio maxima – (strata slobody – napr. zajatie)
19. capitas deminutio media – (strata občianstva – napr. postavenie peregrína)
20. capitas deminutio minima – (zánik agnátskej väzby s rodinou – emancipácia alebo vstup do inej rodiny)

OSTATNÉ OKRUHY RÍMSKEHO PRÁVA – výberové otázky

1. Actio Publiciana. Čo znamenal a akú fikciu fingoval?

Definícia:

Actio Publiciana bola vlastnícka žaloba podľa prétorského práva na ochranu bonitárneho vlastníka za účelom nadobudnutia kviritského vlastníctva vydržaním.

Charakter:

Actio Publiciana mala reiperzekutórny charakater (vec vymáhajúca žaloba).

Cieľ:

Actio publiciana má žalovanému uložiť povinnosť vec vydať bonitárnemu vlastníkovi.

Legitimácia:

        AKTÍVNE LEGITIMOVANÍ                        PASÍVNE LEGITIMOVANÍ

        - bonitárny vlastník                                - každý tretí

        - uzukapient                                        - kviritský vlastník

        - kviritský vlastník

Právna fikcia:

Actio Publiciana obsahuje fikciu uplynutej vydržacej lehota (et nondum usucaptum petet). Sudca mal na základe prétorovho uloženia fingovať uplynutie vydržacej doby (v konaní apud iudicem). Sudca mal zistiť, či by sa žalobca stal kviritským vlastníkom, keby vec držal počas celej vydržacej doby.

Výhoda A.P.:

Kviritský vlastník nemusí dokazovať svoje vlastnícke právo k veci ( v reivindikačnom procese je povinný takýto dôkaz urobiť)

Poznámka k otázke Actio Publiciana:

21. Kviritský vlastník ako žalobca v publiciánskom spore je úspešný proti tretím a neúspešný proti bonitárnemu vlastníkovi.
22. Exceptio iusti dominii je procesná námietka žalovaného kviritského vlastníka.

2. Actio Negatoria

Definícia

Actio Negatoria (zapieracia žaloba) je vecná žaloba, ktoru držiaci kviritský vlastník chránil svoje vlastnícke právo v prípadoch, keď niekto vykonával k jeho veci vecné právo alebo ho iným spôsobom obmedzoval vo vlastníckom práve.

Účel žaloby:

Konštatovanie, že žalovaný nemá právo obmedzovať žalobcu (ius non esse). Cieľ žaloby spočíval v právnej fixácii úplnosti vlastníckeho práva žalobcu.

Charakteristický znak:

Pre Actio Negatoria je charakteristická negatívna formulovaná intencia.

Legitimácia:

                AKTÍVNE LEGITIMOVANÝ                PASÍVNE LEGITOMOVANÝ

                - držiaci kviritský vlastník                        - ten, kto si robí vecný nárok

Postavenie žalobcu:

Žalobcu zaťažuje:        a) dôkazné bremeno o vlastníckom práve

                        b) dôkaz o tom, že žalovaný sa správal rušivo

Postavenie žalovaného:

Nejednoznačné. Platí tu domnienka úplnosti vlastníckeho práva žalobcu.

Rozsudky:

32. ak žalobca preukáže svoje vlastnícke právo, rozsudok je kondemnačný /žalovaný je povinný odstrániť rušivý stav, nahradiť spôsobenú škoda a dať cautio de amplius non turbando (zábezpeku vo forme stipulácie)/
33. ak žalobca nepreukáže svoje vlastnícke právo , rozsudok je absolučný.

3. Charakterizujte actio, exceptio, replicatio, duplicatio

1. actio

Je to materiálne subjektívne právo, ako aj jeho procesná ochrana. Actio vyjadrovalo vždy len určité subjektívne právo, preto každé subjektívne právo malo svoju žalobu. Pre každú typickú skutkovú podstatu existovala konkrétna žaloba. Nevhodný výber žaloby znamenal jej neúspešnosť. Žaloba vrcholila v dohode o spore – litiscontestatio. V poklasickej a justiniánskej dobe sa stala jednostranným aktom na ochranu subjektívneho práva. Odčlenila sa materiálna stránka od procesnej. Actio malo význam jednak ako procesný prostriedok a jednak ako súdne vymáhateľný nárok. Actio v sebe zahrňuje hmotno-právny aspekt.

2. duplicatio

34. nová námietka žalovaného ako reakcia na replicatio

3. exceptio

35. námietka predstavovala procesný inštitút namierený proti žalobe, cieľom ktorého bolo vylúčiť tvrdenie obsiahnuté v intentio alebo condemnatio (Ulpianus D 44, 1, 2)
36. exceptio bola prostriedkom obrany žalovaného proti žalobcovi v spore, pričom išlo o časť formuly, nachádzajúcej sa medzi intentio a condemnatio.
37. nepopieralo sa žalobcovo právo, ale namietalo sa, že je neopodstatnené
38. mala sa uplatniť v konaní in iure
39. námietky sa rozdeľovali najčastejšie na zrušujúce a odkladacie
40. podľa právneho základu (Gaius 4, 118) rozoznávame civilné námietky – napr. exceptio iusti dominni proti actio Publiciana a prétorské námietky – napr. exceptio doli, metus proti rei vindicatio
41. v prípade dokázania námietky žalovaným v procesnom štádiu apud iudicem bol verdikt absolučný.

4. replicatio

42. žalobcove tvrdenie, ktoré bolo vsunuté do formuly proti námietke žalovaného

4. Kompenzácia, konexné a nekonexné pohľadávky

1. Definícia kompenzácie (následky kompenzácie)

Compensatio (započítanie, kompenzácia) je spôsob zániku záväzku zrušením pohľadávky vzájomným odrátaním od protipohľadávky tak, že jednému z veriteľov niekedy zostane len pohľadávka na zvyšok. Ak sú obe kompenzabilné pohľadávky v rovnakej výške, ich započítaním príde k zániku oboch pohľadávok. V opačnom prípade jedna zanikne v celosti, druhá zostane v platnosti ako saldo (zvyšok, rozdiel).

Modestinus D 16, 2, 1, - Započítania je vyrovnaniu dlhu a pohľadávky medzi sebou.

2. Definujte - Konexné pohľadávky?

Konexné pohľadávky sú také, ktoré vznikli z toho istého záväzkového vzťahu (ex eadem causa).

3. Kedy možno kompenzovať (kedy sudca mohol kompenzovať)?

1. na základe dohody (pactum) medzi veriteľom a dlžníkom
2. na základe jednostranného prejavu vôle dlžníka
3. len čo sa stretnú dve pohľadávky proti sebe (ipso iure compensatur)

4. Kedy mohol sudca odrátať konexné pohľadávky?

Pri iudica bonae fidei.

5. Aké pohľadávky sa mohli odrátať podľa:

23. civilného práva

V civilnom práve bolo možné najprv kompenzovať pohľadávky pochádzajúce zo záväzkov bonae fidei, neskôr aj zo záväzkov stricit iuris.

24. prétorského práva

V prétorskom právo v klasickom období sa mohlo kompenzovať len v prípadoch:

43. argentarius (bankár) – agere cum compensatione
44. bonoroum emptor – agere cum deductione

Bankár a bonorum emptor mohli žalovať svojich klientov tak, že sa v intencii žaloby obmedzili len na saldo.

25. Iustiniána

Mohli sa odrátať pohľadávky vzájomné, platné, splatné, likvidné (ihneď dokázateľné)

6. Charakterizujte podrobne kompenzáciu za Justiniána

Za Justiniána bolo možné kompenozovať s úúčinkami ipso iure, t.j. platil princíp ipso iure compensatur. Rozšíril sa okruh kompenzovateľných pohľadávok,najmä nekonexných, a to bez ohľadu na ich absolútny či relatívny charakter, okrem depozitu. Mohli sa odrátať pohľadávky vzájomné, platné, splatné, likvidné (ihneď dokázateľné), aby sudca mohol rozhodnúť o salde, lebo kompenzácia nastávala až rozsudkom.

5. Ako môže prétor prinútiť žalovaného zúčastniť sa na spore?

Ak žalovaný výzvu neposlúchol, aby sa dostavil pred magistráta (in ius vocatio), mohol žalobca použiť násilie a prétor mu mohol priznať zmocnenie sa majetku zdráhajúceho sa odporcu.

6. Prétor vo formulovom procese kedy zamietol žalobu, v akých prípadoch a prečo?

45. prétor odoprel žalobu len zo zjavných dôvodov
46. dôvody zamietnutia žaloby prétorom:
47. nesprávne uvedenie skutkového stavu
48. požadovanie nesprávnej žaloby
49. nedostatok spôsobilosti na procesné úkony na strane žalobcu alebo žalovaného
50. neprítomnosť jednej zo strán, miestna neprítomnosť magistráta
51. vymáhanie nároku v rozpore so slušnosťou
52. neprípustnosť súkromnoprávneho procesu v danej veci

7. Cessio

1. Definujte

Cessio (odstúpenie) je zaväzovací právny úkon, ktorým pôvodný veriteľ (cedent) prenesie svoju pohľadávku voči dlžníkov (cessus) na nového veriteľa (cesionár)

2. Postavenie cesionára v klasickom práve, neskoroklasickom práve, poklasickom (justiniánskom) práve

26. klasické právo – cesionár sa považoval za procesného zástupcu cedenta
27. neskoroklasické právo – cesionár dostal žalobu od cedenta ako actio utilis
28. poklasické (justiniánske) právo – cesionár mal právo upozorniť dlžníka (denuntiatio)

3. Obmedzenia cesie v poklasickom práve

53. cisár Konštantín – zákaz cesie sporných pohľadávok na osoby sociálne silnejšie
54. Anastaziov zákon z r. 506 – dlžník bol povinný zaplatiť cesionárovi len tú sumu, za akú ju on nadobudol od cedenta, spravidla nižšiu, než bola nominálna hodnota

8. In iure cessio

a) Definícia

In iure cessio (postúpenie práva) je derivatívny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva vo forme predstieraného (obrazného) vlastníckeho procesu ako legis actio sacramento in rem k res mancipi aj k res nec mancipi. Podobne ako mancipáci aj in iure cesio je scudzovací abstraktný a formálny právny úkon civilného práva medzi živými.

b) Skutková podstata nadobudnitia vlastníctva in iure cessio

55. existencia scudziteľovho kviritského valstníctva
56. res  mancipi, ale aj res nec mancipi sú predmetom scudzenia (všetky veci in commercio)
57. uskutočnenie samej in iure cesie.

c) Právne účinky in iure cesio

58. ak bol scudziteľ kviritským vlastníckom veci, tak jej príjemca nadobudol kviritské vlastníctvo
59. ak nebol scudziteľ kviritkým vlastníkom veci, tak jej príjemca nenadobudol kviritské vlastníctvo

9. Definujte spoločné a rozdielne znaky vecí

1. spoločné znaky vecí

Za veci rímske právo pokladá len jednotlivé, samostatné a ovládateľné hmotné veci, spôsobilé byť predmetom práva súkromného a otroci boli vecami v právnom zmysle slova.

2. rozdielne znaky vecí

1. z hľadiska spôsobilosti vecí podľa ius civile

RES IN COMMERCIO – veci spôsobilé právneho obchodu

RES EXTRA COMMERCIO – veci vylúčené z právneho obchodu. Sem zaraďujeme: res divini iuris (veci božského pôvodu – res sacrae, res religosae, res sanctae), res repubicae (veci verejné), res communes omnium (veci spoločné), liber homo (slobodný človek a jeho časti)                 

2. z hľadiska nadobudnutia vlastníckeho práva

RES MANCIPI – (mancipačné veci)

RES NEC MANCIPI – (nemancipačné veci)

3. z hľadiska spotreby

SPOTREBITEĽNÉ VECI

NESPOTREBITEĽNÉ VECI

4. z hľadiska zastupiteľnosti

VECI ZASTUPITEĽNÉ

VECI NEZASTUPITEĽNÉ

5. z hľadiska deliteľnosti

DELITEĽNÉ VECI

NEDELITEĽNÉ VECI

6. z hľadiska formy        

NEHNUTEĽNÉ VECI – sú len pozemky so svojimi spojenými časťami!!!

HNUTEĽNÉ VECI

10. Čo nepokladáme za veci?

1. res extra commercium
2. veci ako celok neovládateľné – napr. tečúca voda verejných riek, vzduch,
3. neoddelené plody plodonsotnej veci
4. veci, ktoré sú nesamostatnou súčasťou hlavnej veci

11. Mancipatio

1. Definícia

Mancipácia je scudzovací abstraktný právny úkon civilného práva medzi živými a detivatívny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, ktorým scudziteľ v slávnostnej forme previedol na druhého kviritské vlastnícvo k res mancipi

2. Právne účinky

1. existencia scudzovateľovho kviritského vlastníctva
2. res mancipi ako predmet scudzenia
3. uskutočnenie samej mancipácie (musela byť dodržaná slávnostná forma)

3. Skutková podstata

Prevod vlastníckeho práva z jednej osoby na druhú sa uskutočňoval za prítomnosti scudziteľa + nadobúdateľ + 5 rímskych občanov + odvažovač

60. ak bol scudziteľ kviritským vlastníckom veci, tak jej príjemca nadobudol kviritské vlastníctvo
61. ak nebol scudziteľ kviritkým vlastníkom veci, tak jej príjemca nenadobudol kviritské vlastníctvo

4. Čo zabezpečovala mancipatio

Mancipácia zabezpečovala publicitu (zverejnenie) prevodu vlastníckeho práva z jednej osoby na druhú

12. Prečo mancipacio je derivatívny a abstraktný spôsob nadobudnutia vlastníctva?

1. derivatívny

Mancipacio je preto detivatívny spôsob nadobudnutia vlastníctva, lebo nadobúdateľ svoje právne postavenie týkajúce sa získanej veci odvodzuje od pôvodného vlastníka a to v rozsahu (nemo plus iuris), aby mu vymedzil uskutočnený právny úkon.

2. abstraktný

Mancipatio je preto abstraktný spôsob nadobudnutia vlastníctva, lebo nevyžadoval dohodu o právnom dôvode (iusta causa). Právne účinky nastali bez ohľadu na iusta causa, nastali aj keď bol právny úkon neplatný.

13. Traditio ex iusta causa

1. Definícia

Traditio ex iusta causa je scudzovací kauzálny právny úkon iuris gentium medzi živými, ktorým scudziteľ neformálne prevádza na druhého kviritské vlastnícvo k res nec mancipi. Traditio ex iusta causa je derivatívny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva

2. Skutková podstata nadobudnutia vlastníctva traditio ex iusta causa

29. existencia scudziteľovho kviritského vlastníctva
30. scudzovací právny úkon ako modus (spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva)
31. zaväzovací právny úkon ako titulus / iusta causta (právny dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva)
32. res nec mancipi ako predmet scudzenia

3. definujte kauzálnu a abstraktnú traditio ex iusta causa

Tradícia je kauzálna ak je napr. zmluva medzi A a B účinná a vlastnícke právo prejde odovzdaním veci na osobu B.

Tradícia je abstraktná ak je napr. zmluva medzi A a B z nejakého dôvodu neúčinná a vlastnícke právo prejde na osobu B.

14. V akom prípade dochádza tradíciou k prevodu:

1. kviritského vlastníctva

Ak išlo o vec res nec mancipi.

2. bonitárneho vlastníctva

Ak išlo o vec res mancipi.

3. civilnej držby

Ak išlo o vec res nec mancipi.

4. detencie

Ak išlo o vec res mancipi alebo res nec mancipi.

15. Detencia

1. Definícia (právny predpoklad)

Naturálna držba bola skutočná a chcená moc jednotlivca nad hmotnou vecou spojená s vôľou držať vec pre iného na základe právneho dôvodu, ktorý civilného právo neuznávalo ako dôvod nadobudnutia kviritského vlastníctva.

detencia = corpus + animu aliena nomine + iusta causa detentionis

62. pri cudzej držbe hovoríme o naturálnom držiteľovi, cudzom držiteľovi resp. o detentorovi
63. cudzia držba nevedie k nadobudnutia vlastníckeho práva

2. vymenujte právne dôvody cudzej držby:

napr. árenda, úschova, nájomná zmluva...

16. Rozdiel medzi cudzou a vlastnou držbou?

VLASTNÁ DRŽBA                                CUDZIA DRŽBA

(possesio civilis, naturálna držba)                        (possesio naturalis, detencia, naturálna držba)

právny základ:                                        právny základ:

corpus + animus + iusta causa possesion                corpus + animus aliena nomine + iusta causa

                                                                                              detentionis

vlastnícke právo:                                        vlastnícke právo:

vedie k nadobudnutia vlast. práva                nevedie k nadobudnutiu vlastníckeho práva

pri vlastnej držbe hovoríme o:                        pri cudzej držbe  hovoríme o:

vlastný držiteľ/civilný držiteľ                        cudzí držiteľ / naturálny držiteľ / detentor

Príklad:                                                Príklad:

kúpna zmluva, pôžička, dedenie...                        árenda, úschova, nájomná zmluva

Nadobudnutie:                                        Nadobudnutie:

derivatívnym i originárnym spôsobom                LEN detivatívnym spôsobom

17. Definujte vecné právo?

Vecné právo je súhrn rovnorodých právnych noriem, ktoré vymedzujú vzťahy medzi osobami so zreteľom na určitú vec a oprávnenému zabezpečujú subjektívne právo vymedzeného rozsahu garantované žalobou erga omnes.

18. Rozdiel medzi vadnou a bezvadnou držbou

Vadná držba – je každá držba, ktorú získal nadobúdateľ VI CLAM PRECARIO AB ADVERSARIO. Každá vadná držba je držbou protiprávnou.

Bezvadná držba – je každá držba, ktorá nie je držbou vadnou. Bezvadná držba môže byť protiprávnou ale tiež i právnou držbou.

Základným rozdielom medzi vadnou a bezvadnou držbou je to, že vadná držba je vždy protiprávna čo naplatí stále o bezvadnej držbe.

19. Spôsoby nadobudnutia vlastníckeho práva?

a) derivatívne (odvodené) nadobudnutie -         Mancipatio

                                                        In iure cessio

                                                        Traditio

b) originárne (pôvodné) nadobudnutie                Occupatio (okupácia)

Nadobudnutia vlastníckeho práva spojením, splynutím, zmiešaním a spracovaním

Nadobudnutie vlastníckeho práva k plodom

3. mixta (zmiešaný spôsob) nadobudnutia:        Usucapio (vydržanie)

20. Aká je zásada nadobudnutia držby?

Platí tu zásada corpore et animo, ktorú vyjadril právnik Paulus.

21. Aké druhy držby poznáte a definujte držbu?

1. definícia

Držba predstavuje právom uznanú faktickú a chcenú moc jednotlivca nad vecou.

2. druhy držby

33. naturálna držba
34. civilná držba
35. interdiktná držba

22. Nadobudnutie vlastníckeho práva k plodom

1. charakterizujte nadobudnutie vlastníckeho práva k plodom

Ak plody neboli oddelené od plodonosnej veci patrili vlastníkovi materskej veci. V rímskom práve existovali osoby, ktoré vylučovali vlastníka z nadobúdania plodov. Boli to dobromyseľný držiteľ, dedičný nájomca (emphyteuta), používateľ (ususfruktuár) a árendátor (colonus).

2. ako nadobúdal vlastnícke právo k plodom vlastník ?

separácio (oddelením)

3. ako nadobúdal vlastnícke právo k plodom dobromyseľný držiteľ ?

Nadobudnutie vlastníckeho práva k plodom získal dobromyseľný držiteľ oddelením (separatio) na základe tzv. výrobného princípu (kto seje, ten žne)

4. ako nadobúdal vlastnícke právo k plodom dedičný nájomca a požívateľ ?

dedičný nájomca – oddelením (separacio)

požívateľ (ususfructuár) – uchopením (perceptio)

5. ako nadobúdal vlastnícke právo k plodom árendátor ?

Nadobudnutie vlastníckeho práva k plodom získal árendátor na derivatívnym spôsobom nadobudnutia plodov ich uchopením (perceptio).

23. Vymenujte všetky vecné práva?

VECNÉ PRÁVA

VECNÉ PRÁVA K VLASTNEJ VECI                VECNÉ PRÁVA K CUDZEJ VECI

                  (IURA IN RE PROPRIA)                                (IURA IN RE ALIENA)

        - sem radíme len vlastnícke právo                        

                                                VECNÉ PRÁVA GARANČNÉ       VECNÉ PRÁVA UŽÍVACIE

                                        - obmedzovali vlastníka v uží-               - obmedzovali vlastníka v dis-

                                        vaní veci. Sem patria:                        ponovaní s vecou. Sem patria:

                                        * služobnosti                                * fiducia

                                        * dedičný nájom                        * pignus

                                        * dedičné právo stavby                * hypotheca

24. Nadobudnutie držby solo animo?

Nadobudnutie držby solo animo znamenalo nadobudnutie držby len na základe „úmyslu“. Rozlišujeme nasledovné nadobudnutie solo animo:

                        TRADITIO BREVI MANU (odovzdanie krátkou rukou)

SOLO ANIMO

                        CONSTITUTUM POSSESSORIUM (držobná dohoda)

25. Charakterizujte traditio brevi manu a constitutum possessorium?

1. TRADITIO BREVI MANU (odovzdanie krátkou rukou)

Ak doterajší detentor nadobudne držbu veci pre seba hovoríme o traditio bravi manu. Traditio brevi manu možno definovať ako prevod civilnej držby na naturálneho držiteľa (detentor) z moci samej dohody medzi stranami.

2. CONSTITUTUM POSSESSORIUM (držobná dohoda)

Ak doterajší držiteľ prestane byť držiteľom tak, že odteraz bude len detentorom veci. Je to analogicky opačná situácia ako traditio brevi manu. Napr.: predám svoj dom, ale ostanem v ňom bývať ako nájomník.

26. Vymenujte dôvody ochrany držby?

36. ochrana verejného poriadku
37. rozdelenie úloh vo vlastníckom spore
38. spojitosť držby a práva
39. kontinuitný záujem
40. ochrana držby nemá jednoliatu funkciu

27. Rozdiel medzi zloženými, hromadnými a jednotnými vecami + príklady?

JEDNOTNÉ – sú veci, ktoré tvoria prirodzenú a nerozlučiteľnú jednotu (celok). Napríklad: otroci, drevo, kameň...

ZLOŽENÉ – sú veci skladajúce sa z niekoľkých jednotlivých vecí spojených navzájom tak, že v dôsledku spojenia vzniká vo vonkajšom svete nová vec. Napríklad: loď, dom, skriňa. Zložená vec je predmetom práva vždy len ako celok

HROMADNÁ – sú veci, ktoré sa skladajú z niekoľkých jednotných alebo zložených vecí, ktoré súčasne ako celok slúžia rovnakému hospodárskemu účelu, pričom každá táto vec existuje samostatne od existencie celku. Napríklad: knižnica, stádo, sklad...

28. Rozdiel medzi kviritským a bonitárnym vlastníkom?

Kviritským vlastníkom mohol byľ len rímsky občan. Iba kviritský vlastník bol oprávnený brániť sa proti neoprávnenému zásadu do svoje veci reivindikačnou či negatórnou žalobou.

Bonitárny vlastník sa chránil proti zásahu tretích osôb s Actio Publiciana.

29. Predpoklady kviritského vlastníctva?

1. z hľadiska subjektu ho mal len rímsky občan
2. predmetom civil. vlastníctva boli všetky veci, ktoré boli predmetom obchodovania s predpokladom, že z nehnuteľností to mohli byť len italské pôdy
3. spôsob nadobudnutia vlastníctva bon na základe mancipácie
4. iba civilné vlastníctvo chránili reivindikačné žaloby a actio negatória.

30. Rozdiel medzi mancipačnou a nemancipačnou vecou?

Mancipačné veci – sem patrili         –    italské pozemky (s budovami)

64. niektoré štvornohé ťažné zvieratá (voly, kone, mulice, osly)
65. otroci
66. poľné pozemkové služobníctvo
67. mohli byť predmetom formálneho scudzovania – mancipatio alebo in iure cessio

Nemancipačné veci – všetky ostatné veci, ktoré nie sú mancipačné. Nadobúdali sa neformálnym odovzdaním traditio

31. Rozdiel medzi príslušenstvo a súčasťou veci?

Vedľajšia vec sa rozdeľuje na súčasť veci a  na príslušenstvo.

Príslušenstvo – je v zásade samostatnou vecou určenou na hospodárske využívanie hlavnej veci, napr. náradie k poľnohospodárskemu pozemku

Samostatná súčasť veci  - je to súčasť, ktorej oddelenie je fyzicky možné a je hospodársky

    zastupiteľná (napr. drahokam v prsteni)

SÚČASŤ VECI

                Nesamostatná súčasť veci – súčasť, ktorej oddelenie nie je fyzicky možné alebo

    hospodársky zastupiteľné (napr.tehla v múre,listy v knihe,fructus)

K príslušenstvu a k samostatnej súčasti veci je možné zriadiť subjektívne právo. Nesamostatná súčasť znáša osud hlavnej veci. Súčasť veci má význam pre nadobudnutie vlastníckeho práva spojením.

32. Podmienky nadobudnutia držby a detencie cez traditio?

1. podmienky držby cez traditio

41. prevodca skutočne odovzdal vec
42. prevodca bol aspoň držiteľom veci
43. iusta causa possessionis
44. res mancipi predmetom odovzdania

2. podmienky detencie cez traditio

45. prevodca skutočne odovzdal vec
46. prevodca bol aspoň držiteľom veci
47. iusta causa detentionis

33. Zásada SUPERFICIES SOLO CEDIT

Pri spojení hnuteľnej veci s pozemkom do jednotnej veci platila zásada superficies solo cedit, že vlastnícke právo k hnuteľnosti ustupovalo vlastníckemu právu pozemku. To znamená, že hnuteľná vec, pevne spojená s pozemkom, stávala sa vedľajšou nesamostatnou súčasťou hlavnej veci a znášala jej právny osud.

Vlastník nehnuteľnej veci sa spojením hnuteľnej veci s pozemkom (nehnuteľnej veci) stáva aj vlastníkom hnuteľnej veci.

Existujú 3 osobitné prípady takého spojenia:

1. inaedificatio – postavenie budovy
2. satio – sadivo, len čo sa zasialo
3. implantatio – stromy a ostatné rastliny, len čo zapustili korene v pozemku

34. Kúpna zmluva

1. Definícia

Emptio-venditio je konsenzuálny, dvojstranný rovný (synalagmatický) kontrakt spočívajúci v zámene veci za peniaze a naopak, ktorým sa venditor (predávajúci) zaväzuje odovzať dohodnutúú vec ako predmet kúpy emptorovi a emptor (kupujúci) sa zaväzuje venditorovi zaplatiť za vec dohodnutú sumu peňazí ako kúpnu cenu.

2. Kontrahenti a žaloby kontrahentov

predávajúci (venditor) – Actio venditi

kupujúci (emptor) – Actio empti

Okrem toho         actio redhibitoria – na vrátenie kúpnej cena a odstúpenie od kúpy

                actio quasi minoris – zníženie kúpnej ceny

3. Čo tvorí skutkovú podstatu vzniku či uzavretia kúpy?

1. dohoda o predmete kúpy
2. dohoda o kúpnej cene
3. dohoda o prípadných ostatných otázkach (pacta adiecta)

4. Akým kontraktom je kúpa, pri ktorej sú vzájomné plnenia splatné ihneď?

Takáto kúpa je reálnym kontraktom, t.j. kúpou z ruky do ruky, pretože plnenie predmetu kúpy je splatné súčasne s plnením kúpnej ceny a obidve plnenia bezprostredne nadväzujú na okamih uzavretia zmluvy.

5. Ako sa nazýva kúpa, pri ktorej je vzájomné plnenie splatné v budúcnosti v nerovnakom čase?

Kreditná kúpa (kúpa na úver) – najprv plní predávajúci a kupujúci zaplatí celkom alebo sčasti neskôr

Prenumeračná kúpa – najprv zaplatí kupujúci a predávajúci plní neskôr.

6. Definujte kúpu nádejnej veci, kúpu nádeje + uveďte príklady?

Kúpa nádejnej veci (napr. očakávané plody) je kondicionálnym právnym úkonom, lebo jej účinky sú závislé od toho, či sa v budúcnosti plody urodia:

1. ak vec v budúcnosti vznikne, kúpna zmluva je účinná ex tunc – venditor je povinný vec odovzdať a emptor zaplatiť kúpnu cenu
2. ak vec v budúcnosti nevznikne, kúpna zmluva je neúčinná.

Kúpa nádeje – (napr. úlovok rýb) je nekondicionálnym právnym úkonom, lebo jej účinky nie sú závislé od budúcej udalosti. To znamená, že kúpnu cenu treba zaplatiť, aj keď sa nič neulovilo, ide otzv. aleatórnu (odvážnu) zmluvu – (Pomponius D 18, 1, 8, 1)

7. ak niekto predá cudziu vec – 3 dôvody platnosti, neplatnosti predaja?

Ak predávajúci a kupujúci vedia, že vec je odcudzená, kúpa je neplatná.

Ak len kupujúci vie, že vec je odcudzená, kúpa je neplatná.

Ak len predávajúci vie, že vec je odcudzená, kúpa je platná.

8. Vymenujte ekonomicko-sociálne dôvody uzavretia kúpnej zmluvy?

48. prevod vlastníckeho práva k predmetu kúpy
49. prevod vlastníckeho práva ku kúpnej cene

35. Zodpovednosť za periculum pri kúpnej zmluve?

Zodpovednosť za nebezpečenstvo (periculum) prechádza na kupujúceho perfekciou kúpnej zmluvy. Perfekciou kúpnej zmluvy nesie nebezpečenstvo kupujúci t.j. periculum est emptoris.

Perfekcia nastáva najneskôr:                pri druhovom určenej veci jej individualizáciou

                                        pri kondicionálnej kúpe nastúpením kondície

                                        pri časovo obmedzenej kúpe uplynutím lehoty        

36. Aká zmluva je neperfektnou?

1. ktorej predmet je určený druhovo, kúpna cena je  určiteľná a k zmluve je pripojená suspenzívna kondícia
2. ktorej predmet je určený druhovo, kúpna cena je určiteľná a k zmluve nie je pripojená suspenzívna kondícia
3. ktorej predmet je určený druhovo, kúpna cena je istá a k zmluve nie je pripojená suspenzívna kondícia
4. ktorej predmet je určený druhovo, kúpna cena je istá a k zmluve nie je pripojená suspenzívna kondícia
5. ktorej predmet je individualizovaný, kúpna cena je určiteľná a k zmluve je pripojená suspenzívna kondícia
6. ktorej predmet je individualizovaný, kúpna cena je určiteľná a k zmluve nie je pripojená suspenzívna kondícia
7. ktorej predmet je individualizovaný, kúpna cena je istá a k zmluve je pripojená suspenzívna kondícia a tá ešte nenastala

37. Zodpovednosť kupujúceho a predávajúceho pri kúpnej zmluve?

Kupujúci:

1. Kupujúci je povinný plniť predávajúcemu dohodnutú kúpnu cenu v peniazoch.
2. Kupujúci je povinný previesť na predávajúceho kviritské vlastníctvo odovzdaním buď sám alebo prostredníctvom tretieho.
3. od odovzdanie predanej veci, ale ešte nezaplatenej kúpnej ceny je možné kúpnu cenu úrokovať

Predávajúci:

1. chrániť vec pre kupujúceho až do odovzdania
2. odovzdať vec kupujúcemu a zabezpečiť mu pokojné užívanie a nerušenú držbu
3. zodpovedať v určitom rozsahu za fyzickú kvalitu (vadu) predanej veci

38. Definujte a vymenujte pacta adiecta?

1. definujte

Pacta adiecta (vedľajšie dohody) sú dohody pripojené venditorm a emptorom v dôsledku bona fides ku kúpnej zmluve.

2. vymenujte vedľajšie dohody

50. klauzula lepšej ponuky
51. klazula odstúpenia
52. kúpa na skúšku
53. klauzula o spätnej kúpe
54. predkupné právo

39. Definuj locatio conductio ?

Locatio conductio (nájom-prenájom) je všeobecný výraz pre nájomnú zmluvu, pričom rímske právo poznalo 3 samostatné nájomné zmluvy:

1. Locatio conductio rei (nájom veci, árenda)
2. Locatio conductio operarum (pracovná zmluva)
3. Locatio conducito operis (zmluva o dielo)

40. Napíšte spoločné a rozdielne znaky medzi nájmom veci a vypožičaním?

Spoločné znaky: neformálnosť, kauzálnosť, záväzok bonae fidei, užívanie cudzej veci na základe záväzkového práva

Rozdielne znaky:                nájom veci                                vypožičanie        

                        - onerózne užívanie cudzej veci                        - lukratívne užívanie cudzej veci

                        - konsenzuálny kontrakt                        - reálny kontrakt

41. Locatio conductio rei

1. Definuj

Locatio conductio rei (nájom veci a árenda) je konsenzuálny, dvojstranne rovný (synalagmatický) kontrakt spočívajúci v prenechaní užívania alebo užívania a požívania nespotrebiteľnej veci, ktorým sa locator (prenajímateľ) zaväzuje odovzdať dohodnutú vec ako predmet nájmu konduktorovi a conductor sa zaväzuje lokátorovi zaplatiť dohodnutú sumu peňazí alebo plody ako nájomné (merces).

2. Kontrahenti a žaloby

Lokátor (prenajímateľ) – actio locati

Conductor (nájomník / árendátor) – actio conducti

3. Čo tvorí skutkovú podstatu uzavretia nájmu veci

55. dohoda o predmete nájmu
56. dohoda o nájomnom
57. dohoda o prípadných ostatných otázkach

4. Zodpovednosť prenajímateľa a nájomníka

Prenajímateľ:

1. odovzdať nájomníkovi (árendátorovi) prenajatú vec
2. odovzdanú vec udržiavať počas trvanie nájomného vzťahu v užívateľnom stave
3. niesť zodpovednosť za právne aj fyzické vady prenajatej veci

Nájomník:

1. platiť a zaplatiť nájomné
2. užívať prenajatú vec spôsobom dohodnutým v zmluve
3. vydať prenajatú vec prenajímateľovi po skončení nájomnej zmluvy
4. nájomník zodpovedá za každé zavinenie (dolus, culpa) a za Diokleciána aj za kustódiu

42. Charakterizujte remissio mercedis?

Na rozhraní 2. a 3. stor. sa zvyklo v neúrodných rokoch neplatiť nájomné (remissio mercedis – Ulpianus D 19, 2, 15, 3-5). Ak sa v nasledujúcich rokoch urodilo zvlásť mnoho, musel nájomník (árendítor) z predchádzajúceho roku (rokov) nájomné doplatiť.

43. Napíšte rozdiel medzi nájmom veci a árendov?

Nájom veci prichádza do úvahy, ak sa dohodlo onerózne prenechanie veci len na užívanie (napr. nájom domu, bytu...)

Árenda prichádza do úvahy, ak sa dohodlo onerózne prenechanie veci na užívanie a požívanie t.j. aj hospodárenie s vecou a poberanie plodov (napr. nájom bane, nájom poľnohospodárskeho pozemku...)

44. Vysvetlite pojem kúpa ruší nájom?

Kúpa ruší nájom (emptio tollit locatum) je vecnoprávnym následkom evikcie. Nájom veci nie je vecným právom, obstaráva nájomníkovi len záväzkové (relatívne) právo, preto ak napríklad prenajímateľ ako vlastník veci predá prenajatú vec, tak kupujúci ako nový vlastník veci nie je bez ďalšieho viazaný nájomnou zmluvou, a preto môže nájomníka zbaviť jeho faktickej moci (detencie) k prenajatej veci a tým aj jej užívania. Kúpa ruší vecnoprávne následky nájmu.

45. Vymenujte vecnoprávne následky nájmu?

Uskutočneným nájmom nadobudne nájomní (árendátor) nad prenajatou vecou len faktickú moc t.j. detencia. To znamená, že:

1. prenajímateľ nemusí byť vlastníkom vec, pretože
2. prenajímateľ zostane počas trvania nájmu (árendy) naďalej držiteľom prenajatej veci a svoju possessio bude vykonávať prostredníctvom nájomníka
3. nájomníkovi (árendátorovi) nepatrí interdiktná ochrana držby, nájomník sa môže brániť len prostredníctvom prenajímateľa
4. aj nájom cudzej veci je platný a účinný

46. Locatio conductio operarum

1. Definuj

Locatio conductio operarum (pracovná zmluva) je konsenzuálny, dvojstranne rovný (synalagmatický) kontrakt, ktorým sa locarot (zamestnanec) zaväzuje odovzdať svoju pracovnú silu do služieb konduktorovi a conductor (zamestnávateľ) sa zaväzuje lokátorovi zaplatiť dohodnutú sumu peňazí ako odmenu (mzdu).

2. Kontrahenti a žaloby

Zamestnanec – actio locati

Zamestnávateľ – actio condicti

3. Čo tvorí skutkovú podstatu uzavretia nájmu veci

58. dohoda o predmete pracovnej činnosti
59. dohoda o mzde
60. dohoda o prípadných ostatných významných otázkach

47. Locatio conductio operis

1. Definuj

Locatio conductio operum (zmluva o dielo) je konsenzuálny, dvojstranne rovný (synalagmatický) kontrakt, ktorým sa conductor (zhotoviteľ) zaväzuje voči lokátorovi zhotoviť pre neho určitý výsledok svojej pracovnej činnosti, dielo (opus) a locator (objednávateľ) sa zaväzuje konduktorovi za dielo zaplatiť dohodnutú sumu peňazí ako odmenu (merces).

2. Kontrahenti a žaloby

Objednávateľ – actio locati

Zhotoviteľ  - actio conducti

3. Čo tvorí skutkovú podstatu uzavretia nájmu veci

61. dohoda o zhotovení diela
62. dohoda o odmene
63. dohoda o prípadných ostatných významných otázkach

48. Právnická osoba

Právnickou osobou rozumieme fiktívny, umelý subjekt práva. Právnická osoba je osoba v právnom zmysle slove a je pojmom právneho poriadku. Právnická osoba mal spôsobilosť mať práva a povinnosti, ale priamu spôsobilosť k právnym úkonom nemala.

Právnickou osobou boli: korporácie, dobročinné nadácie a ústavy.

49. Korporácia

1. Definícia

Korporáciou sa rozumie organizovaná jednota prirodzených osôb (universitas personarum, collegium, corpus) k dosiahnutiu nejakého účelu, ktorá tvorí samostatný právny subjekt, celkom odlišný od svojich členov.

2. Predpoklady vzniku korporácie:

64. aspoň troch členov (tres faciunt collegium  traja vytvárajú korporáciu)
65. stanovy (lex collegii)
66. koncom republiky aj schválenie štátom na základe Augustovho zákona o spolkoch

3. Druhy korporácií:

1. Rímsky štát
2. verejnoprávne korporácie (obec, dedina, osady rímskych občanov v provinciách)
3. spolky (kultové spolky, spolky verejných funkcionárov určitého úzmeného okruhu v mestách a na vidieku, spolky jednotlivých povolaní a živnostníkov /napr. spolok lodných dopravcov,nájomcov daní, výrobcov zbraní.../, kultové spolky)

4. Vymenujte orgány korporácií (základné):

1. Valné zhromaždenie korporácie
2. predseda Valného zhromaždenia (magister, syndicus)
3. konateľ (actor)

5. Zánik korporácie

Korporácia zanikala najmä uplynutím doby, na ktorú bola zriadená, dosiahnutím cieľom, vrchnostenským rozpustením, dobrovoľným rozídením sa členov.

50. Nadácia, ústavy, historický vývoj

1. nadácia

Nadácia je útvar iba s majetkovým substrátom určený na nejaký účel, obvykle humanitárny účel – piae causae.( napr. alimentačné nadácie – podpora chudobných detí)

2. ústavy

Ústavy sú útvary s osobným aj majetkovým substrátom zároveň, teda s osobitným zariadením určeným na nejaký účel (napr. škola, nemocnica, starobinec...)

3. historický vývoj

V klasickej dobe vytvorili sa len nesamostatné nadácie a ústavy. V poklasickom období sa priznala kultovým a dobročinným zariadeniam do istej miery právna subjektivita. Až Justinián im jednoznačne priznal samostatnú právnu spôsobilosť.

51. Spoločné a rozdiel znaky medzi korporáciou a societas

1. spoločné znaky

67. účasť viacerých osôb na spoločnom cieli (pri korporácii aspoň 3, pri societas aspoň 2)

b) rozdiel medzi societas a korporáciou

Korporácia                                        Societas

        * korporácia je právnickou osobou                * societas nie je právnickou osobou

        * korporácia pozostáva z orgánov                * societas nemá žiadne orgány ani stanovy

        * korporácia nezaniká smrťou či vys-                * societas zaniká smrťou alebo vystúpením

        túpením niektorého svojho člena                ktoréhokoľvek svojho spoločníka

        * pri korporácii sa jednotlivé majet-                * pri societas sa jednotlivé majetkové kusy

        kové kusy nenachádzajú v spoločnom                nenachádzajú vo vlastníctve spoločnosti, ale

        vlastníctve členov, ale vo vlastníctve                v spoluvlastníctve členov societas podľa veľ-

        korporácie samej.                                kosti ich podielov

52. Záložné právo a 3 druhy záložného práva

1. Charakterizujte

68. vecné právo, ktoré patrilo veriteľovi pohľadávky umožňujúce zaistenie pohľadávky trvalým vyčlenením určitej veci z majetku dlžníka pre prípad jeho budúcej insolventnosti
69. viazalo sa na založenú vec
70. bolo akcesorickým právom, lebo slúžilo zaisteniu žalobou zabezpečenej pohľadávky (zaistená pohľadávka bola spravidla peňažnou pohľadávkou

2. Predpoklady vzniku záložného práva

68. existencia veriteľovej pohľadávky
69. oprávnenie záložného dlžníka k založenej veci
70. conventio pignoris (dohoda o založení veci)

3. Funkcie záložného práva

71. donucovacia funkcia – záložné právo núti dlžníka splniť dlh veriteľovi
72. uhradzovacia funkcia – záložný veriteľ má právo speňažiť založenú vec
73. subsidiárna funkcia – speňaženie zálohu tvorí podporný zdroj uspokojenia veriteľovej pohľadávky

4. Ako vzniká záložné právo

1. neformálnou zmluvou
2. rozhodnutím štátneho orgánu
3. zo zákona ako tzv. zákonné záložné právo

5. Ako zaniká záložné právo

1. splnením dlhu
2. speňažením zálohu
3. spracovaním založenej veci
4. spojením a splynutím založenej veci
5. fyzickým zánikom založenej veci
6. vydržaním vlastníckeho práva

6. Obsah záložného práva

71. ius possidendi (právo držby)
72. ius distrahendi (právo predať záloh)

7. Účel záložného práva

Účelom záložného práva bolo donútiť dlžníka splniť dlh veriteľovi.

8. Kedy mohol veriteľ speňažiť dlh?

Ak dlh nebol splnený a nezanikol ani iným spôsobom, veriteľ mal právo pri splatnosti pohľadávky uspokojiť sa speňažením založenej veci (tzv. uhradzovacia funkcia záložného práva)

9. Druhy záložného práva

Fiducia – je najstaršia (nepravá) forma reálneho zaistenia veriteľovej pohľadávky prevodom vlastníckeho práva k založenej veci s dohodou, že veriteľ prevedie vlastnícke právo späť, ak dlžník splní dlh veriteľovi.

Ručný záloh (pignus) – ako vecnoprávny vzťah je garančné vecné právo k cudzej veci, umožňujúce zaistenie veriteľovej pohľadávky prevodom detencie veci na veriteľa.

Hypotéka (zmluvný záloh) – zaistenie veriteľovej pohľadávky púhou dohodou, teda bez prevodu vlastníctva alebo držby

53. Hypotéka

1. Definujte

Hypotéka (zmluvný záloh) – zaistenie veriteľovej pohľadávky púhou dohodou, teda bez prevodu vlastníctva alebo držby

2. Kedy môže veriteľ speňažiť hypotéku

* ak dlžník meškal s plnením, ak nebol dlh zaplatený alebo nezanikol iným spôsobom

3. prekluzívna klauzula  v záložnom práve

Prepadná klauzula znamenala nadobudnutie vlastníckeho práva pre záložného veriteľa za predpokladu, že dlžník nesplnil dlh. Záložný veriteľ tým vlastne nadobudol vlastnícke právo suspenzívne podmienené, a ďalší záloh by tejto podmienke odporoval.

4. prekluzívna (prepadná) lehota v občianskom práve procesnom

Prepadná (prekluzívna) lehota je časovo obmedzená možnosť oprávneného uplatniť žalobu pri dočasných žalobách. Ak oprávnený v tejto lehote neuplatnil svoje právo, strácal žalobu a tým prakticky aj právo. Plynutie týchto prekluzívnych lehôt sa nedá ničím zastaviť ani prerušiť.

54. Pignus

a) definícia

Pignus (ručný záloh) ako záväzkovoprávny vzťah je reálny kontrakt, na základe ktorého odovzdá záložca záložnému veriteľovi nezastupiteľnú vec na zistenie veriteľovej pohľadávky za svoj alebo cudzí dlh s tým, aby záložný veriteľ po splnení dlhu tú istú vec (idem) vrátil záložcovi.

2. účel pignusu

Účel ručného zálohu spočíval v reálnom zaistení veriteľovej pohľadávky pre prípad budúcej majetkovej insolventnosti dlžníka

3. Kontrahenti a ich žaloby + ostatné

Záložca – actio pigneraticia (in personam) directa

Záložný  veriteľ – actio pigneraticia (in personam) contraria

Okrem toho ak na pignus hľadíme z vecnoprávneho hľadiska – actio pigneraticia in rem

4. predmet ručného zálohu

74. zastupiteľná
75. nespotrebiteľná
76. hnuteľná vec

5. druhy ručného zálohu

77. PIGNUS IRREGULARE
78. PIGNUS GORDIANUM

55. Prvky neplatnosti právneho úkonu?

1. definujte právny úkon

Právny úkon je aprobovaný (dovolený) prejav vôle konajúceho zameraný na dosiahnutie určitého ekonomicko-sociálneho cieľa, s ktorým právny poriadok spája právne následky viac či mene v súlade s prejavenou vôľou.

2. náležitosti právneho úkonu

79. spôsobilosť právne konať
80. vôľa konajúceho sa musí zhodovať s prejavom
81. obsah právneho úkonu (musí byť možný, uznaný, dovolený)

3. neplatnosť právneho úkonu

Neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) – znamená, že právny úkon treba pokladať za neexistujúci, ako keby sa nebol stal, a preto už od začiatku nemôže vyvolať právne účinky. Jeho neplatnosť vyplýva z právneho poriadku (ipso iure) a sudca na ňu prihliada z úradnej povinnosti. Rozlišujeme absolutnú a realtívnu neplatnosť.

4. dôvody (prvky) neplatnosti právneho úkonu

73. zákonný zákaz
74. rozpor zo zákonom a dobrými mravmi
75. nespôsobilosť konajúceho na právne úkony
76. nezhoda vôle s prejavom
77. fyzické donútenia
78. nedodržanie predpísanej formy

5. neúčinnosť právneho úkonu

Neúčinný právny úkon je taký právny úkon, v ktorom nie je splnená niektorá náležitosť platnosti právneho úkonu (spôsobilosť právne konať, náležitosti týkajúce sa vôle a prejavu alebo obsah právneho úkonu)

6. dôvody neúčinnosti právneho úkonu

79. nespôsobilé konajúceho právne konať
80. fyzické donútenie
81. skutkový podstatný omyl
82. plnenie contra bonos mores
83. nedodržanie predpísanej formy

7. kedy možno hovoriť o odporovateľnosti právneho úkonu

O odporovateľnosti právneho úkonu možno hovoriť, keď právny úkon napriek svojej vade bol naďalej účinný. O odporovateľnosti právneho úkonu možno hovoriť, ak je možnosť napadnúť pre nejaký nedostatok platnosť právneho úkonu a dosiahnuť jeho zrušenie platnosti od začiatku.

Odporovateľnosť prichádza do úvahy: v prípade nezhody vôle s prejavom, v prípade psychického donútenia, v prípade podvodu

8. dôvody napadnuteľnosti právneho úkonu

82. ak sa právnym úkonom vyžaduje plnenie, ktoré nie je možné
83. v prípade nezhody vôle s prejavom
84. v prípade psychického donútenia
85. v prípade podvodu

56. Omyl

1. Definujte (+ dva podstatné prvky omylu)

Pod omylom rozumieme nevedomú nezhodu medzi vôľou a jej prejavom, ktorá je spôsobená neznalosťou konajúceho o právnych alebo skutkových prvkoch právneho úkonu. Podľa toho rozoznávame (prvky omylu) právny omyl a skutkový omyl.

2. Definujte právny omyl

Právny omyl sa v zásade považoval za bezvýznamný, lebo nebol ospravedlniteľný, a preto šiel na účet mýliaceho sa v zmysle zásady „neznalosť práva každému škodí, neznalosť skutku neškodí“.

3. Aký musí byť skutkový omyl, aby sa mu priznal význam v rímskom práve?

Skutkový omyl musel byť podstatný a ospravedlniteľný zároveň.

4. Aký bol podstatný omyl?

Podstatný omyl bol taký omy, pri ktorom bolo možné rozumne prijať, že konajúci by nebol právny účinok urobil, keby nebolo došlo k omylu.

5. Error essentialis (podstatný skutkový omyl) sa týkal?

84. typu právneho úkonu
85. totožnosti osoby protistrany
86. totožnosti predmetu
87. podstaty alebo množstva predmetu

6. Čo je skutkový omyl?

Jeden z podstatných prvkov omylu. Skutkový omyl sa dotýkal skutkovej stránky právneho úkonu, tada najmä pohnútky, prejavu a obsahu prejavu.

7. Aký omyl je ospravedlniteľný?

Ospravedlniteľný omyl je taký omyl, ktorý sa odôvodnene mohol odpustiť osobe priemerne rozumnej a obozretnej.

8. Ktoré omyly nemajú vplyv na platnosť právneho úkonu?

Na platnosť právneho úkonu nemajú vplyv:

88. skutkový omyl
89. ospravedlniteľný omyl
90. omyl v pohnútke
91. omyl v prejave

O tom či právny úkon má byť napriek omylu platným úkonom alebo neplatným rímske právo zohľadňovalo nedostatky v zhode vôle len ak išlo o skutkový omyl, podstatný omyl a ospravedlniteľný omyl súčasne.

57. Vôľa

1. Definujte prejav vôle

Prejavom vôle sa zásadne rozumie správanie (aktívne alebo pasívne), ktoré smeruje k prejaveniu duševného pochodu.

2. Aké spôsoby prejavu vôle poznáte?

92. výslovne a mlčky
93. formálne a neformálne
94. ústne a písomne

3. Prejav vôle v klasickom a poklasickom období ?

V klasickom práve bol prejav vôle prísne formálna – ústna forma vyslovením určitých slávnostných slov alebo v bezpodmienečnej prítomnosti svedkov alebo úradného orgánu.

V poklasickom období sa rozšírila písomná forma prejavu vôle ako podmienka platnosti právnych úkonov. Bežné boli dve formy:        testatio (dosvedčenie) – právny úkon sa spísal spravidla pred 7 svedkami

                        chirographum (rukopis) – vlastnou rukou bez svedkov napísaná listina

58. Okupácia

1. Definujte

Occupatio je originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva spočívajúci v jednostrannom zmocnení sa nikomu nepatriacej veci (res nullius)

2. Skutková podstata nadobudnutia vlastníckeho práva okupáciou

86. jednostranné zmocnenie sa veci
87. res nullius ako predmet nadobudnutia

3. Aké veci mohli byť predmetom okupácie?

Predmetom okupácie boli veci res nullius, t.j.:

95. voľne žijúce divé zvieratá
96. opustené veci
97. poklad (thesaurus)
98. veci nájdené na morskom dne (ak nepochádzali zo stroskotanej lode), ostrov vzniknutý v mori, opustené riečisko, veci nepriateľov na území Ríma

4. Aký mali názor sabiniáni a prokuliáni na derelikvovanú vec?

Prokuliáni – vlastnícke právo k derelikvovanej res nec mancipi zaniklo až v prípade, keď sa jej niekto iný zmocnil

Sabiniáni – vlastnícke právo k derelikvovanej res nec mancipi zaniklo opustením veci

5. Aký pohľad malo rímske právo na poklad?

Poklad je nájdenie cennej veci skrytej v inej veci tak dlho, že už nemožno zistiť jej vlastníka.

Starší právo – vlastnícke právo k pokladu nadobudol vlastník pozemku v dôsledku akcesie

Novšie právo – vlastnícke právo nadobudol nálezca v dôsledku okupácie

podľa konštitúcie cisára Hadriána (Inst. 2, 1, 39)

99. ak niekto náhodne našiel poklad na svojom pozemku, nadobudol ho ako nálezca
100. ak niekto našiel poklad na cudzom pozemku, delil sa s vlastníkom pozemku na polovicu
101. ak niekto hľadal poklad na cudzom pozemku so súhlasom vlastníka pozemku, nadobudol ho vlastník pozemku

59. Poručníctvo, opatrovníctvo

1. Definujte poručníctvo

Poručníctvo (tutela) bolo najprv súkromnoprávnou inštitúciou, neskôr sa stalo inštitúciou verejnoprávnou. Poručníctvo je inštitúcia nad osobami sui iuris, duševne zdravými ale obmedzenými spôsobilosťou k právnemu konaniu.

2. Definujte opatrovníctvo

Opatrovníctvo (cura) je inštitút rímskeho práva, kde opatrovník vykonával nad opatrovancom, ktorý bol vždy svojprávnou osobou, dôvernícku moc, ale tá bola pomerne obmedzená a viazaný na určitý cieľ.

3. Nad akými osobami sa vykonávalo poručníctvo, opatrovníctvo?

Poručníctvo:        * poručníctvo nad nedospelými sui iuris (tutela impuberum)

                * poručníctvo nad ženami sui iuris (tutela milierum)

Opatrovníctvo:         - nad osobami, ktoré sú svojprávne:

                        * duševne choré (cura furiosa)

                        * márnotratník (cura prodigi)

                        * osoby nevyliečiteľne choré, hluché, slepé, nemé (cura debilium)

                        * maloletý /do veku 25 rokov/ - (cura minorum)

                        * nasciturus (cura ventris)

4. Kedy sa poručník zaväzoval vo vlastnom mene a kedy v mene poručiteľa?

88. v mene poručiteľa – pri scudzovaní, dispozícii, kúpe, pri nadobúdacích a procesných úkonoch
89. vo vlastnom mene – pri záväzkoch z právnych úkonov

60. Rei vindicatio

1. Definujte

Rei vindicatio je žaloba, ktorou nedržiaci kviritský vlastník žaloval držiaceho nevlastníka a žiadal ňou priznanie vlastníckeho práva a vydanie veci.

2. Aktívna a pasívna legitimácia

Aktívna legitimácia: len kviritský vlastník

Pasívna legitimácia: Pôvodne držiteľ veci a niektorí detentori, neskôr všetci detentori podľa zásady „kde svoju vec nájdem, tam ju vindikujem“. Za Justiniána aj fictis possessores (fiktívni držitelia)

3. V akých 2 princípoch mohol vlastník použiť reivindikačnú žalobu (pri fiktívnych držiteľoch)?

102. kto sa zlomyseľne vydáva za držiteľa a nechal sa žalovať
103. kto sa zlomyseľne zbavil držby veci, aby sa vyhol vlastníckemu sporu

4. Na čo slúži táto žaloba (účel)?

104. konštatovanie žalobcovho kviritského vlastníctva k spornej veci prostredníctvom sudcovskej pronuntiatio
105. nepriame vydanie veci žalobcovi cum omni causa (s plodmi) alebo náhrada škody

5. Podrobne popíš aké možnosti má v rei-vindikačnom spore žalovaný?

1. žalovaný nebol povinný zúšastniť sa na spore – rei vindicatio bola žaloba typu in rem, pri ktorej neexistovala možnosť prinútiť žalovaného spolupôsobiť v spore. Rozlišujeme tu dve situácie: žalovaný odoprel spolupôsobiť v spore a žalovaný sa rozhodol spolupôsobiť v spore
2. žalovaný mal právo brániť sa – pomocou exceptiones, predovšetkým exceptio rei venditae et traditae (námietka predanej a odovzdanej veci)
3. žalovaný niesol zodpovednosť za plody spornej veci
4. žalovaný niesol zodpovednosť za porušenie a zhoršenie veci – Podľa Prokulánov bol žalovaný zodpovedný za zavinené aj náhodné porušenie a zhoršenie veci, podľa Sabiniánov iba za zavinenie.

6. Aký bol rozdiel pri vydaní plodov odsúdeného: ak bol dobromyseľným držiteľom a ak bol nedobromyseľným?

Nedobromyseľný držiteľ bol povinný vydať všetky plody, ktoré vec priniesla pred a po litiskontestácii, t.j. fructus pendentes, fructus percepti, fructus percipiendi (plody spojené s materskou vecou, plody pozbierané, plody skutočne nevyťažené)

Dobromyseľný držiteľ bol povinný vydať plody len od momemtu litiskontestácie, a to fructus extantes (plody skutočne vyťažené, ale ešte nespotrebované)        

7. Čo bol povinný žalobca nahradiť žalovanému: ak bol dobromyseľným žalovaným a ak bol nedobromyseľným?

Dobromyseľnému žalovanému bol žalobca povinný nahradiť: impensae neccesarie a impensae utiles (nevyhnutné a užitočné náklady).

Nedobromyseľnému žalovanému bol žalobca povinný nahradiť impensae neccesarie (nevyhnutné náklady), pretože platila procesná zásada? žalobca sa nesmie obohatiť na úkor žalovaného.

61. Rukojemníctvo, ručenie

1. Definujte

Adpromissio (rukojemníctvo, ručenie) je nesamostatný záväzkový právny vzťah medzi veriteľom a rukojemníkom, z ktorého vyplýva pre rukojemníka zodpovednosť za záväzok dlžníka. Zakladalo sa stipulačným sľubom.

2. Účel rukojemníctva?

Chrániť veriteľa pred eventuálnou insolventnosťou.

3. Charakteristické znaky rukojemníctva?

90. rukojemnícky vzťah vyjadruje účasť tretej osoby (rukojemníka) na záväzkovom vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom (rukojemník sa ocitá v dvojakom právnom postavení – voči veriteľovi a voči dlžníkovi)
91. tento vzťah je nesamostatný, t.j. úplne závislý od hlavného vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom – akcesorská povaha

4. Druhy rukojemníctva?

106. sponsio (stipulačný sľub)
107. fidepromissio (stipulačný sľub vhodný pre cudzincov)
108. fideiussio

5. Charakteristické znaky z rukojemníctva vo vzťahu rukojemník voči veriteľovi?

109. rukojemnícky vzťah je akcesorskej povahy:

1. ak je hlavný záväzok neplatný alebo zanikol, je neplatný resp. zanikol aj rukojemnícky vzťah
2. rozsah rukojemníckej zodpovednosti sa spravuje hlavným záväzkom
3. rukojemník má všetky procesné námietky voči veriteľovi, ktoré patria dlžníkovi

6. Charakteristické znaky z rukojemníctva vo vzťahu veriteľ voči dlžníkovi?

1. výhody poradia
2. výhoda rozdelenia
3. postúpenie žalôb

7. Vzťah rukojemníctva k záväzkovému právu?

Zriadením rukojemníctva nadobúda veriteľ záväzkové právo (len proti rukojemníkovi).

8. Rozdiely medzi rukojemníctvo a záložným právom

Záložné právo                                                Rukojemníctvo

+ záložné právo odôvodňuje zodpovednosť dlžníka        + rukojemníctvo odôvodňuje zodpovednosť rukojemníka

+ zriadením záložného práva nadobúda veriteľ vec-                + zriadením rukojemníctva nadobúda veriteľ

né právo (erga omnes)                                                záväzkové právo (len proti rukojemníkovi)

+ charakteristická je tzv. reálna istota                                + charakteristická je tzv. osobná istota

62. Ususfructus

1. Definujte ususfruktus

Ususfructus je osobná služobnosť, zabezpečujúca určitej osobe právo cudziu plodonostnú vec užívať a brať z nej plody bez ohľadu na osobu vlastníka a bez práva zmeniť jej hospodársku podstatu.

2. Zaraďte ususfruktus – oblasť práva.

- vecné (absolútne) právo, držba, iura in re aliena, Servitutes (personales)

3. Kto je to usufruktuár – jeho postavenie, kedy nadobúdal vlastnícke právo a k čomu?

1. uzusfructuár má právo vec užívať a právo brať z veci plody, právo vec fyzicky ovládať
2. vlastnícke právo k plodom nadobúda zberom (percepcio)
3. uzufruktuár má právo k veci „bez ohľadu na osobu vlastníka“
4. uzusfructuár nemá právo meniť hospodársku podstatu veci
5. uzusfructuár fakticky ovláda vec a právne ho považuje za detentora

4. Napíšte 3 podobné kontrakty vecno-právneho charakteru, napíšte čo majú spoločné a čo odlišné?

110. Osobné služobnosti:         1. požívacie právo (ususfructus)

2. užívacie právo (usus)

3. právo bývať v cudzom dome (habitatio)

4. právo využívať pracovnú silu cudzích otrokov alebo zvierat (operae servorum vel animalius)

Spoločné znaky: právo vec užívať, osobné služobnosti

Rozdielne znaky: pri usus sa nesmela vec požívať, rozsah oprávnenia

5. Právna ochrana

111. vlastník voči uzusfruktuárovi – vindicatio ususfructus / actio confessoria
112. uzusfrucktuár voči vlastníkovi – actio negotaria

63. Služobnosti

1. Definujte

Servitus (služobnosť) je obmedzené užívacie vecné právo, neoddeliteľne späté buď s určitým pozemkom (pozemková služobnosť) alebo s určitou osobou (osobná služobnosť).

2. Všeobecné zásady (spoločné znaky)

92. nikto nemôže mať služobnosť k vlastnej veci
93. oprávnený bol povinný šetrne vykonávať služobnosť
94. k služobnostiam nebolo prípustné zriadiť ďalšiu služobnosť
95. služobnosti boli nedeliteľnými právami
96. služobnosti boli užívacími právami len v určitom, dohodnutom rozsahu
97. služobnosti museli poskytovať možnosť trvalého a stáleho výkonu práva

3. Základné znaky pozemkových služobností

1. služobnosť musela byť pre panujúci pozemok užitočná
2. slúžiaci pozemok by mal susediť s panujúcim pozemkom
3. služobnosť ukladá vlastníkovi slúžiaceho pozemku niečo nekonať alebo niečo trpeť, len výnimočne mu ukladala aktívne konanie        

4. Rozdiel medzi pozemkovými a osobnými služobnosťami

Pozemková služobnosť                                Osobná služobnosť

+ zasahovanie do cudzieho práva len v úzko                 + zasahovanie do cudzieho vlastníckeho práva

  vymedzenej miere         v širokej miere

+ mali trvalý charakter                + mali dočasný charakter

+ nebolo možné zriadiť ich pod podmienkou        + bolo možné zriadiť ich pod podmienkou

+ boli scudziteľnými a zdediteľnými právami                + boli nescudziteľnými a nezdediteľnými právami

64. Rozdiel medzi Actio negotaria a Actio confessoria

Actio negotaria                                        Actio confesoria

Aktívna legitimácia

+ vlastník domnele slúžiaceho pozemku                         +  vlastník panujúceho pozemku

Intencia žaloby

+ služobnosť neexistuje                                                + služobnosť exituje

Dôvod žaloby

+ žalovaný neoprávnene vykonáva služobnosť                        + nevyhovujúci stav slúžiaceho pozemku

65. Nepomenované kontrakty

1. Charakterizujte nepomenované kontrakty

Inominátne kontrakty sú per definitionem kontrakty nezodpovedajúce žiadnemu civilným právom uznanému kontraktu alebo sú to kontrakty pozostávajúce z viacerých esenciálnych elementov, patriacich uznaným kontraktom(zmiešané kontrakty). Sú vždy zamerané na dvojstranné plnenie (synallagma). Nepomenované zmluvy alebo aj nepomenované dohovory boli zamerané na vzájomné plnenie a vznikali plnením jednej strany.

2. Kedy vznikli?

Vznikli plnením jednej strany, keď druhá zo strán už plnila. Inominátne kontrakty uznalo ius civile len postupne a veľmi neskoro. Boli uznané dôsledne až v poklasickom práve. Existencia inominátnych kontraktov v Ríme bola dôsledkom tzv. typovej viazanosti záväzkového práva a rímski právnici ju nikdy nedokázali prekonať. Právno-technické prostriedky typovej viazanosti boli predovšetkým stipulácie, prostredníctvom ktorých bolo možné urobiť akékoľvek atypické plnenie obsahom (predmetom) kontraktu.

3. Aké žaloby – actio poznáme pri nepomenovaných kontraktoch?

Condictio causa data causa no secuta – na vrátenie daného

Actio praescriptis verbis – žaloby slúžiace na odškodnenie

Condictio ex mera poenitentia – vznikali za Justiniána. Žaloba ktorou ten, kto plnil za určitým účelom, mohol vždy vymáhať odovzdané predtým, než príjemca protiplnil.

4. Príklady nepomenovaných kontraktov?

1. Permutatio – výmena
2. Starinárska zmluva – contractus aestimatorius
3. Pokonávka – transactio
4. Výprosa – precárium
5. Datio dotis causa – zriadenie vena odovzdaním
6. datio ad experiundum, inspiciendum, vendendum – dohoda, ktorou sa niekomu odovzdával predmet na vyskúšanie

66. Mandát

1. Čo je to mandatum qualificatum (kreditný príkaz)?

Je to príkaz mandanta, aby mandatár poskytol určitej osobe pôžičku. Tu ide o záujem mandatára, ale aj záujem tretieho (príjem pôžičky). Mandatár má voči mandantovi žalobu z príkazu (actio mandati contraria) a žalobu z pôžičky (actio certae creditae pecuniae) voči osobe, ktorej bola poskytnutá pôžička.

2. Čo je mandát?

Príkazná zmluva resp. príkaz je konsenzuálny, dvojstranne nerovný kontrakt, ktorým sa na výzvu príkazcu zaväzuje príkazník k bezodplatnému obstaraniu cudzej záležitosti.

3. Rozdiel medzi mandatuma plnomocentsvom?

1. Mandatum je dvojstranný prejav vôle. Plnomocenstvo je jednostranný prejav vôle.
2. Mandatum je prejav vôle mandanta adresovaný mandatárovi a mandatára adresovaný mandantovi (prejav vôle do vnútra). Plnomocenstvo je prejav vôle mandanta adresovaný tretím osobám (prejav vôle adresovaný navonok)
3. Prekročenie mandatum (príkaznej zmluvy) mandantom zaväzuje mandanta.

Prekročenie plnomocenstva mandantom nezaväzuje mandanta.

4. Na akých princípoch sa zakladá obstarávanie záležitostí?

Obstaraním záležitostí rozumieme, že mandatár vykoná to, k čomu sa zmluvne zaviazal mandantovi. Predmetom obstarania môže byť činnosť faktická alebo právna.

98. bezodplatné obstaranie
99. obstaranie záležitosti v cudzom záujme

5. Ktorý príkaz nie je mandátom?

113. príkaz v záujme mandatára (mandantum tua gratia)

67. Porovnajte pôžičku a vypožičanie

1. Definujte pôžičku

Pôžička (muttum) bol reálny kontrakt, ktorým veriteľ previedol na dlžníka vlastníctvo určitých zastupiteľných vecí dohodou, že dlžník v určenom čase vráti zastupiteľné veci rovnakého množstva, rovnakej kvality a rovnakého druhu.

2. Definujte vypožičanie

Vypožičanie (commodatum) bola reálna zmluva, na základe ktorej požičiavateľ (komodant) odovzdal nespotrebiteľnú vec (hnuteľnú alebo nehnuteľnú) do bezplatného užívania vypožičiavateľovi (komodatárovi) s tým, že ju v určenom čase vráti.

3. Rozdielne a spoločné znaky pôžičky a vypožičania

Spoločné znaky:         - v oboch prípadoch sa jedná o kontrakt –         reálny

                                                                        bezodpolatný / lukratívny

                                                                        neformálny

                                                                        kauzálny

                        - vyplýva z oboch kontraktov povinnosť vrátiť vec

ROZDIELY:

Pôžicka (MUTTUM)                                        Vypožičanie (COMMODATUM)

- jednostranný kontrakt                                        - dvojstranný kontrakt

- KONTRAHENTI: veriteľ – dlžník                        - KONTRAHENTI: komodant – komodatár

- PREDMET: peniaze alebo iná zastupiteľná vec        - PREDMET: vec nespotrebiteľná

- ÚČEL: spočíva v slobodnej dispozíci a použití                - ÚČEL: spočíva v lukratívnom užívaní cudzej

          požičanej veci príjemcom                                  veci

- CIEĽ: vrátiť požičané peniaze                                - CIEĽ: a. c. directa – vrátenie vypožicanej veci,

                                                                                -  náhrada škody

1. c. contraria – náhrada nákladov

- náhrada škody

- ŽALOBY:                                                - ŽALOBY:

- ak sú predmetom pôžičky peniaze poskytovateľovi            - komodantovi  – actio commodati directa

patrí actio certae creditae pecuniae                               - komodatárovi – actio commodati contraria

- ak zastupiteľná vec: actio certae creditae rei

68. Stipulácia

1. Definujte

Stipulatio (stipulácia je verbálny kontrakt spočívajúci v ústnom alebo formálnom prísľube nejakého možného a dovoleného plnenia, pričom stipulator (budúci veriteľ) sformuluje obsah plnenia v otázke adresovanej promisorovi (budúcemu dlžníkovi) v rituálnej forme, na ktorú promissor odpovie korešpondujúcim slovesom.

2. Kontrahenti

Stipulátor (budúci veriteľ)  -  promisor (budúci dlžník)

3. Žaloby a cieľ žalôb

Stipulátorovi patri actio ex stipulatu alebo condictio

4. Charakterizujte dobrovoľná stipulácia, vynútené stipulácie?

Dobrovoľná stipulácia – spočíva na súkromnej autonómii strán – na slobode o obsahu zmluvy a na slobode či uzavrieť zmluvu (dare, facere..)

Vynútené stipulácie – spočívajú na rozhodnutí prétora alebo sudcu, ktorí v určitých prípadoch môžu nepriamo prinútiť niekoho uzavrieť stipuláciu (cautio damni infecti, cautio iudicatum solvi..)

5. Charakterizjte abstraktnú a kauzálnu stipuláciu?

Abstraktná stipulácia – je stipulačný sľub, v ktorom nie je uvedená kauza či účel sľúbenej povinnosti.

Kauzálna stipulácia – je stipulačný sľub, v ktorom je uvedená kauza či účel sľúbenej povinnosti.

6. Čo obmedzuje stipuláciu

Stipulácia obmedzuje, že:

114. sa ňou mohli založiť len jednostranné obligácie
115. strany museli byť prítomné

7. Aký druh právneho úkonu je stipulácia?

Stipulácia je jednostranný, formálny, abstraktný, verbálny právny úkon (kontrakt).

8. Prečo je stipulácia najpoužívanejší druh právneho úkonu v rímskom práve?

Lebo bola najpružnejším typom zmluvy v rímskom práve – bola všeobecnou zmluvnou formou, ktorá sa mohla použiť na všetky druhy záväzkov. V poklasickej dobe sa upustilo od podmienky účasti obidvoch strán, stačila stipulačná klauzula.

69. Záväzky

1. Definujte záväzok

Záväzok je právny vzťah medzi dlžníkom a veriteľom, v dôsledku ktorého je dlžník povinný z určitého právneho dôvodu niečo plniť, a ak riadne neplnil, veriteľ ho mohol žalovať žalobou in personam a potom ho podľa rozsudku exekvovať. Záväzky delíme na: kontrakty, kvázikontrakty, delikty, kvázidelikty.

2. Z čoho vznikali záväzky?

Záväzky vznikal z nexum – ústneho právneho úkonu, stipulácie – slávnostného sľubu a z transcriptio – zo zápisu.

3. Dôvody vzniku záväzkov v rímskom práve?

116. typová viazanosť
117. zmluvná sloboda
118. realizmus
119. formalizmus
120. konsenzualizmus

4. Čo rozumieme pod pojmom záväzky z kontraktov?

Pod pojmom záväzky z kontraktov rozumieme záväzkové vzťahy založené právnym úkonom.

5. Ako delíme záväzky z kontraktov?

1. verbálne – stipulatio
2. literárne – transcriptio
3. reálne – vypožičanie, pôžička, ručný záloh, úschova
4. konsenzuálne – kúpna zmluva, nájom, spoločenská zmluva, príkazná zmluva
5. kvázikontrakty

6. Definujte contractus?

Contraktus (zmluva) je dvojstranný alebo viacstranný právny úkon inter vivos (medzi živými) vyplývajúci z dohody strán (consunzus), z ktorého vznikal podľa ius civile uznaný právny vzťah nazvaný obligatio  buď na základe formy, alebo na základe typického, právom uznaného a kontrahentmi chceného dôvodu (causa).

7. Definujte delictum?

Delictum (delikt, protiprávny čin) je reprobovaný (nedovolený) protiprávny čin, z ktorého vzniká podľa ius civile uznaný právny vzťah nazvaný obligatio tým, že bola úmyselným konaním spôsobená ujma na majetku súkromnej osoby.

70. Vymenujte aspoň 4 rozdiely zo záväzkami z kontraktov a deliktov?

71. Dohody

1. Charakterizujte dohody

Dohoda (pactum) je dvojstranný právny úkon, ktorého základom je záväzkový dohovor nepatriaci medzi žiadny uznaný kontrakt, ale silou prétorského práva a cisárskeho zákonodarstva sa stal žalovateľným a vykonateľným. Pactum nie je podľa ius civile dôvodom vzniku záväzku. Základom dohody je dohovor (consenzus).

2. Charakterizujte systém dohôd v rímskom práve

1. zákonné dohody – pacta legitima

121. neformálne dohody ktorým ius civile a neskôr cisárske právo priznávalo právnu relevanciu
122. Patria sem:         prísľub daru (pactum donationis)

prísľub vena (pactum dotis)                

2. prétorské dohody – pacta preatoria

123. chránené prétorskými excepciami alebo žalobou s formulou in factum concepta

Patria sem:

124. dohoda o určení termínu plnenia – neformálny sľub splniť v určitý deň už predtým dlhované plnenie zstupiteľných vecí, pričom mohlo ísť o vlastný dlh alebo cudzí dlh (ochrana: actio pecuniane constitutae v jednoročnej lehote)
125. dohoda o prevzatí zodpovednosti kapitánom lode alebo hostinským – neformálny prejav, že veci, ktoré si cestujúci so sebou priniesol, vrátia sa mu nepoškodené
126. bankárska dohoda- bankár bral na seba dlh, ktorý mal klient voči tretej osobe (ochrana tretej osoby voči bankárovi – actio recepticia)
127. dohoda o prevzatí rozhodcovstva
128. dohoda medzi stranami, že spor medzi sebou ukončia prísahou jednej z nich

3. vedľajšie dohody – pacta adiecta

129. dohovory urobené hneď pri uzavieraní právnych úkonov bonae fidei
130. boli súčasťou hlavného právneho úkonu a žalovateľné v rámci žaloby z hlavného PU
131. patria sem: dohody o úrokoch, o zmluvnej pokute, o závdavku, o odstúpení od kúpy, o kúpe na skúšku, o lepšej ponuke

72. Novácia

1. Definujte

Novatio (obnova záväzku) je spôsob zániku záväzku premenou existujúce záväzku na nový záväzok tak, že z vôle kontrahentov pôvodná (novačná) pohľadávka zanikla a na jej miesto nastupuje nová (novujúca), ktorá vo vzťahu k pôvodnej obsahu niečo nové.

2. Účel novácie

Novácia prináľala pre veriteľa výhody v tom, že každý záväzok sa premenil na závúzok podľa prísneho práva.

3. Druhy novácie

132. obnova záväzku bez zmeny osôb
133. obnova záväzku so zmenou osôb        - novácia s nastúpením nového veriteľa

                                        - novácia s nastúpením nového dlžníka

4. Predpoklady novácie

1. existencia právoplatnej novačnej pohľadávky
2. aliquid novi (niečo nové) novujúcej pohľadávky
3. novačný úmysel kontrahentov

73. Akú obranu mal k dispozícii ten, ktorého ohrozovala vadná budova na cudzom pozemku?

Ak susedný pozemok ohrozovala vadná budova, prétor mohol zaviazať vlastníka budovy, aby poskytol kauciu vo forme stipulačného sľubu – zábezpeka na náhradu budúcej škody (cautio damni infecti). Ak sa vlastník zdráhal poskytnúť zábezpeku, prétor uviedol ohrozeného do naturálnej držby (detencie) – missio in possessionem ex primo decreto. Ak sa vlastník budovy naďalej zdráhal poskytnúť ohrozenému kaucii, prétor uviedol ohrozeného do bonitárneho vlastnístva s tým, že vydržaním môže nadobudnúť kviritské vlastníctvo – missio in possessionem ex secundo decreto.

74. Zákaz pokračovať v stavbe (operis novi nuntiatio)

1. Vysvetlite

Zákaz pokračovať v stavbe mohol dať vlastník pozemku, ak sa cítil obmedzovaný v dôsledku začatia stavby na susednom pozemku, lebo stavba odporovala:

134. jeho právu na služobnosť (výhľad, odtok dažďovej vody...)
135. verejnoprávnym stavebným predpisom
136. vlastníkovi susedného pozemku
137. každému, kto stavbu vykonával

Zákaz sa uskutočňoval týmto spôsobom:

1. Stavebník prestal stavať. Nunciant bol povinný začať petitórny spor a dokázať svoje právo dať zákaz. Ak svoje právo nepreukázal, stavebník mohol pokračovať v stavbe.
2. Stavebník neprestal stavať. Nunciant bol oprávnený požiadať o interdictum demolitorium (interdikt o zbúraní stavby) a o náhradu škody

2. Definuj do akej oblasti rímskeho práva patrí zákaz pokračovať v stavbe

Zákaz pokračovať v stavbe patrí do vlastníckeho práva medzi obmedzenia vlastníckeho práva v súkromnom záujme (obmedzenia v rámci susedského práva).

75. Lex Aquilia

Lex Aquilia (Akviliov zákon) upravuje bezprávne poškodenie cudzej veci a s ním spojené sankcie. Bol prijatý pravdepodobne plebiscitom asi v roku 286 pred Kristom. Skladal sa z troch kapitol. V Akviliovom zákone boli skutkové podstaty poškodenia cudzej veci vymedzené slovami: spáliť – urere, rozbiť – frangere, zlomiť – rumpere. Lex Aquilia sa dotýka len tzv. materiálnych záujmov vlastníka.

Prvá kapitola pojednáva o bezprávnom poškodení spočívajúcom v usmrtení – otroka, otrokyne, štvornohého stádového zvieraťa. Škoda pozostáva v najvyššej cene, akú mala dané vec v predchádzajúcom roku. Škoda nepozostáva iba z hodnoty samej veci, ale i z toho čo smrťou či zánikom veci vlastník stratil.

Tretia kapitola pojednáva o bezprávnom poškodení spočívajúcom v zranení otroka, otrokyne alebo štvornohého stádového zvieraťa. Republikánski právnici postupne rozšírili tento okruh na bezprávne usmrtenie a zranenia ostatných zvierat, poškodeni alebo zničenie neživých vecí. Škoda pozostáva v cene, akú mala daná vec tridsať dní po poškodení veci. Do náhrady škody podľa tretej kapitoly sa nezaratúvajú náklady na vec, ktoré by mal aj sám vlastník.

76. Bezprávne poškodenie (Damnum iniuria datum)

1. Definujte bezprávne poškodenie

Damnum iniuria datum (bezprávne poškodenie cudzej veci) je delikt civilného práva, ktorým niekto protiprávne spôsobil a úmyselne alebo z nedbanlivosti zavinil škodu na majetku druhého.

2. Skutková podstata bezprávneho poškodenie

100. majetková škoda
101. spôsobenie škody – typické konanie, aktívne konanie, kauzálne konanie
102. protiprávnosť
103. zavinenie

3. Definujte protiprávnosť

Protiprávnym konaním je každé konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom.

4. Vymenujte prípady vylučujúce protiprávnosť a charakterizujte ich?

1. nutná obrana – o nutnej obrane hovoríme vtedy, ak priamo, bezprostredne hrozí protiprávny útok na zdravie, život, majetok alebo iné ľudské hodnoty napadnutého a ten sa primeraným spôsobom bráni.
2. krajná núdza – o krajne núdzi hovoríme vtedy, ak priamo, bezprostredne hrozí nebezpečenstvo poškodenia majetku a ohrozený ho zachraňuje za cenu poškodenia cudzieho majetku.
3. dovolená svojpomoc –  o dovolenej svojpomoci hovoríme vtedy, keď právny poriadok dovoľuje niekomu vlastnými prostriedkami a bez súdnej ochrany presadiť svoje skutočné alebo domnelé právo.
4. privolenie poškodeného – o privolení poškodeného hovoríme vtedy, ak poškodený prejavil súhlas s útokom inak protiprávnym, ktorý by mohol viesť k vzniku škody.
5. osobitné splnomocnenie právnym poriadkom – napr. zásah úradníkov v záujme všeobecného poriadku

5. Ako sa nazýva najpoužívanejšie žaloba z bezprávneho poškodenia?

138. Actio legis Aquiliae

77. Konkurencia žalôb. Aké druhy a princípy poznáte?

O konkurencii žalôb hovoríme v prípade, ak z jedného činu prichádzajú do úvahy viaceré žaloby. Tu treba rozlišovať možnosti, či sa žaloby vzájomne vylučujú (efektívna konkurencia), alebo sa žaloby spočítavajú (kumulatívna konkurencia). Rozoznávame konkurenciu žalôb aj pri solidárnom záväzku a to:

Konzumpčná konkurencia žalôb – t.j. jedna žaloba skonzumovala (spotrebovala) ďalšie žaloby. Pri solidárnom záväzku bolo obsahom plnenia jedno plnenie. Veriteľ si mal vybrať, ktorého dlžníka bude žalovať. Žaloba proti jednému z nich „skonzumovala“ litiskontestáciou nárok voči ostatným solidárnym dlžníkom bez ohľadu na výsledok sporu.

Solučná konkurencia žalôb – Bola zavedená justiniánskym právom. Použitím žaloby proti jednému dlžníkovi sa nárok voči ostatným neskonzumoval, ale zanikol až vtedy, keď bola veriteľova pohľadávka uspokojená (solutio).

78. Výprosa (precarium)

Nepomenová zmluva – faktické odovzdanie veci do odvolateľného užívania alebo používania. Jednostranný záväzok prekaristu vrátiť prijatú vec. Prekarista bol zodpovedný za zlý úmysel až ľahkú nedbanlivosť. Odovzdávateľ veci mohol od prekaristu vymôcť vec interdictom de precario. Za Justiniána, kedy bola výprosa zaradená medzi nepomenované kontrakty mohol použiť actio praescriptis verbis.

79. Úschova

1. Definujte

Depositum (úschova) je reálny kontrakt, na základe ktorého deponent (ukladateľ) odovzdá depzitárovi (uschovávateľovi) nezastupiteľnú a hnuteľnú vec určenú individuálnymi znakmi, aby ju bezodplatne opatroval pre deponenta a tú istú vec deponentnovi vrátil.

2. Kontrahenti a žaloby

139. deponent (ukladateľ) – actio depositi directa
140. depozitár (uschovávateľ) – actio depositi contraria

3. Akým právnym úkonom je úschova?

Úschova je dvojstranný nerovný, neformálny, kauzálny, lukratívny, reálny právny úkon (kontrakt)

4. Druhy úschovy

104. naliehavá úschova
105. sekvestorská úschova
106. nepravidelná úschova – osobitný charakter mala úschova peňazí

5. Spoločné a odlišné znaky úschovy a vypožičania?

Spoločné znaky                                        Odlišné znaky

- dvojstranný kontrakt nerovný                                - účelom úschovy je bezodplatné opatrova-

- neformálny kontrakt                                        nie cudzej veci. Účelom vypožičania je bez-

- kauzálny kontrakt                                        odplatné užívanie cudzej veci

- lukratívny kontrakt                                        - záujem na úschove má spravidla deponent,

- predmetom je nezastupiteľná vec                        t. j poskytovateľ veci. Záujem na vypožičaní

- prevod detencie                                        má spravidla komodatár t. j. príjemca veci.

80. Usucapio

1. Definícia

Usucapio (vydržanie) je derivatívny i originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva na základe dobromyseľnej a nerušenej držby spôsobilej veci uplynutím zákonom stanovenej vydržacej doby.

2. Vymenujte dve situácie podmieňujúce vydržanie

107. formálny nedostatok
108. materiálny nedostatok

3. Právne skutočnosti skutkovej podstaty vydržania (usucapio)

1. držba veci
2. vydržacia doba
3. právny dôvod vydržania
4. dobromyseľnosť držiteľa
5. spôsobilá vec

81. Legatum

1. Definícia

Legatum- odkaz – bol právny úkon pre prípad smrti, podľa ktorého má dedič niečo z pozostalosti poskytnúť tretej osobe (legatarius).

b)   Ktoré boli osoby zúčastnené na odkaze?

141. závetca
142. oneratus – dedič závetcu
143. legatarius, honoratus

3. Vymenujte dva momenty pre nadobudnutie odkazu

109. moment smrti poručiteľa
110. moment nadobudnutia dedičstva dedičom

4. Znaky legatu

1. legát musel byť uložení iba testamentárnemu dedičovi
2. legát bol účinný len vtedy, keď sa dedič dedičstva ujal
3. musel byť napísaný po latinsky, imperatívnou formou

82. Kvázikontrakty a čo o nich viete?

Kvázikontrakty sú skutkové podstaty podobné zmluvám, ktoré majú s kontraktmi spoločné to, že ide o právne dovolené konanie, ktoré však nespĺňa náležitosti a predpoklady kontraktu. Jedná sa o obligácie akoby zo zmlúv. Nie sú kontraktmi v pravom slova zmysle, predsa však z neho vzniká žalovateľný záväzok.

Typy kvázikontraktov:        a.   negotiorum gestio – obstaranie cudzích záležitostí bez príkazcu

                                b.   bezdôvodné obohatenie sa – sine iusta causa

3. spoločenstvo – communio incidens
4. poručnítvo - tutela
5. odkaz - legatum

83. Viacnásobný záloh

1. Definujte – kedy dochádza k viacnásobnému zálohu.

K viacnásobnému zálohu tej istej veci dôjde vtedy, keď dlžník púhou dohodou (hypotheca) následne založí tú istú vec viacerým veriteľom na zaistenie ich pohľadávok.

2. Pri ktorom type záložného práva pripadá do úvahy viacnásobný záloh?

Viacnásobný záloh pripadá do úvahy pri tzv. privilegovanom záložnom práve. Privilegované záložné právo je právo, ktoré predchádza bez ohľadu na čas vzniku všetkým starším neprivilegovaným záložným právam. Medzi privilegované záložné práva patrili:

111. záložné právo nedospelého k veciam
112. zákonné záložné právo fisku
113. zákonné záložné právo manželky na vrátenie veda
114. záložné právo osôb, ktoré poskytli záložnému dlžníkovi úver, aby financoval opravu založenej veci

3. Vymenujte aspoň 4 z 8 všeobecných pravidiel viacnásobného zálohu

1. dostatočne hodnotný záloh
2. predať záloh pri nesplnení dlhu je oprávnení iba prvý záložný veriteľ
3. Druhý záložný veriteľ má actio Serviana voči každému držiteľovi, ale prvý záložný veriteľ má právo brániť sa námietkou  skoršieho záložného práva k veci
4. Ak prvý veriteľ vec scudzil, ostatní veritelia majú nárok na možné superfluum (zvyšok)
5. zásada pohyblivého záložného postavenia
6. Horšie postavený veriteľ má právo ponúknuť zaplatenie pohľadávky
7. Predaj zálohu spôsobuje zánik všetkých záložných práv
8. Ak sa založí jedna vec dvom veriteľom súčasne, platí zásada „kto je držiteľom, má výhodnejšie postavenie

84. Vymenujte obmedzenia vlastníckeho práva v súkromnom záujme

Zákon XII. tabúľ obsahoval predpisy pre prípady kolízie vlastníckeho práva rovnakých kvalíť, ktoré sa vyskytovali predovšetkým medzi susedmi. Sem patria:

1. previsnutie konárov
2. prepadnutie plodov
3. úprava hraníc susedných pozemkov
4. núdzová cesta
5. zákaz imisií
6. odrazenie dažďovej vody
7. zábezpeka na náhradu budúcej škody
8. zákaz pokračovať v stavbe

85. Vymenujte delikty podľa civilného práva?

144. furtum (krádež)
145. rapina (lúpež)
146. damnum iniuria datum (bezprávne poškodenie)
147. iniuria (úrážka osobnosti)

86. Krádež

1. Definícia

Krádež je zlomyseľné odňatie (odcudzenie) v úmysle sa obohatiť (a síce) buď odňatím veci samej, alebo (odňatím) len jej úžitku alebo aj (odňatím) jej držby.

2. Druhy krádeže

148. furtum rei – krádež veci
149. furtum usus – krádež úžitku
150. furtum possessionis – krádež držby

3. Právne skutočnosti skutkovej podstaty krádeže

115. odňatie veci
116. úmyselné zavinenie
117. protiprávnosť
118. predmet
119. ziskuchtivosť

4. Žaloby

151. ACTIO FURTI
152. CONDICTIO FURTIVA

87. Evikcia

Evikcia je princíp prevodu vlastníckeho práva. Na evikčnom princípe je vybudované rímske právo: predávajúci je povinný zabezpečiť kupujúcemu „prázdnu držbu“, t.j. odovzdať vec do nerušenej držby kupujúcemu, aby ten na jej základe nadobudol vlastnícke právo ihneď alebo neskôr vydržaním.

Evikčný princíp pri kúpe znamená, že kúpna zmluva sa považuje za splnenú, ak predávajúci urobil kupujúceho držiteľom predávanej veci.

88. Noxálna zodpovednosť a adjektívna zodpovednosť

Adjektívna zodpovednosť je zodpovednosť pre aprobované úkony mocensky podriadených poskytnutím adjektívnych žaľôb. Sú to: žaloba z pekúlia, žaloba z prospechu, žaloba zo splnomocnenia, exercitorská žaloba, akoby institorská žaloba, institorská žaloba

Noxálna zodpovenosť nie je samostatným druhom žaloby, ale poškodenému s aprizná príslušná penálna žaloba alebo príšná actio mixta ako noxálna žaloba.

89. Delikty podľa honorárneho práva

1. dolus (podvod) – spočíva v úmyselnom poškodení druhého lstivým konaním (ochrana podvedeného actio doli, exceptio doli)
2. metus (donútenie) – spočíva v prinútení k právnemu úkonu pod dôvodnou, skutočnou a protiprávnou hrozbou smerujúcou k bezprostrednému zlu (ochrana poškodeného restitutio in integrum, actio quod metus causa, exceptio quod metus causa)
3. fraus creditorum (podvedenie veriteľa) – spočíva v podvodnom scudzení dlžníkovej veci s úmyslom poškodiť veriteľa za spoluvedomia nadobúdateľa veci o podvode (ochrana poškodeného interdictum fraudatorium, actio Pauliana)

90. Právna spôsobilosť, spôsobilosť právne konať

Právna spôsobilosť (spôsobilosť na práva a povinnosti) je spôsobilosť nie vlastnosť, byť podľa právneho poriadku nositeľom práv a povinností, ktoré pre jednotlivca vyplývajú z právneho poriadku. Právna spôsobilosť prirodzených osôb sa začína narodením, t.j. úplným oddelením od tela matky. Právna spôsobilosť zaniká smrťou. Strata niektorého  právneho statusu (sloboda, rímske občianstvo, čelné postavenie v rodine) mala za následok úplnú stratu alebo obmedzenie právnej spôsobilosti.

Obmedzenú právnu spôsobilosť mali: persona alieni iuris, ženy, nedospelé osoby nemali pre nedostatok veku ius connubii, osoby nečestné a osoby zo zlou povesťou

Spôsobilosť právne konať je spôsobilosť vlastným konaním vyvolávať pre seba alebo pre iného právne následky, vznik, zmenu alebo zánik subjektívnych práv a povinností. Prekážkami spôsobilosti právne konať mohli byť: vek, pohlavie (ženské), márnotratnosť, duševná choroba.

91. Definujte príkaznú pôžičku dohodnutú pôžičku, contractus mohatrae?

Príkazná pôžička – o príkaznej pôžičke hovoríme, keď niekto prikáže inému, aby poskytol pôžičku tretej osobe.

Dohodnutá pôžička – existujúci záväzkovoprávny vzťah medzi určitými kontrahentmi sa na základe ich dohody zmení na iný právny vzťah a síce na právny vzťah z pôžičky.

Contractus mohatrae (baratrae) – zmluva, na základe ktorej veriteľ odovzdá dlžníkovi vec s dohodou, aby ju predal a získanú kúpnu cenu si ponechal ako pôžičku.

92. Právo

1. časti Justiniánskej kodifikácie

120. CODEX
121. DIGESTA – obsahuje 7 častí v rozsahu 50 kníh. Členenie Digest  – kniha, titul, fragment, paragraf
122. INSTITUTIONES – učebnica práva – tvoria ju 4 knihy
123. CODEX REPETITIAE PRAELECTONIS – tvorí ho 12 kníh
124. NOVELLAE

2. Charakterizujte citačný zákon

Citačný zákon z roku 426 po Kristovi určil skupinu 5 autorizovaných právnikov, z ktorých bolo možné citovať (ich právne názory mali najväčšiu silu). Boli to: Papinianus, Paulus, Gaius, Ulpianus, Modestinus.

Prípad č. 1

Osoba A kúpila od osoby B otroka Sticha a neskôr osoba C namietala, že Stichus patrí jej. Stichus ešte pred litiskontestáciou zomrel prirodzenou smrťou.

1. Aké žaloby má C proti A, ak Stichus zomrel až po litiskontestácii?

1. rei vindicatio, ktoráá vyplýva z jeho vlastníckeho práva k veci

2. Môže C použiť tú istú žalobu ak zomrel otrok pred litiskontestáciou?

2. Nie, pretože rei vindicatio k dispozícii nemá, lebo zánikom veci zaniká aj vlastníctvo, a tým sa stáva žaloba rei vindicatio nepoužiteľná.
3. C má k dispozícii ACTIO FURTI a CONDICTIO FURTIVA, lebo tieto žaloby možno použiť aj v prípade, že vec zanikla

3. Má A voči B actio doli ak B konal podvodom?

4. Nie. Actio doli nemá k dispozícii, pretože táto žaloba nie je subsidiárnej povahy. Táto žaloba sa môže použiť len v prípade, ak poškodený nemá k dispozícii žiadnu inú žalobu.
5. v tomto prípade má A voči B actio empti.

4. Akú žalobu má A voči B po litiskontestácii?

6. A má actio empti na náhradu jeho porušeného právneho záujmu, pretože B zodpovedal za právne vady (evikcia). Zodpovednosť za evikciu vyplýva B z kúpnej zmluvy

Prípad č. 2

A kúpila od B vázu a poslala po ňu  otroka, ktorému ju po odovzdaní odcudzila osoba C.

1. Kto je vlastníkom?

Vlastníkom vázy je osoba A, pretože tá nadobudla vlastníctvo prostredníctvom svojho otroka. V tomto prípade nadobúdal detenciu k váze otrok pre pána na základe príkazu (iussum) svojho pána.

Respektíve vlastníkom je osoba A, lebo váza bola zaplatená a odovzdaná. Toto tvrdenie však nevyplýva jednoznačne z textu (zmienka o zaplatení?).

2. Akú actio má A proti C?

Actio furtiva – (žaloba znela na pokutu)

Actio vi bonorum raptorum – žaloba z lúpeže v prípade násilného odňatia vázy otrokovi, ktorá znela na 4-násobok

3. Aká by bola situácia, keby namiesto otroka, bola osoba sui iuris, slobodná?

Ak by osoba A poslala po vázu osobu sui iuris, muselo by to byť najskôr na základe príkazu – mandatum. Pričom slobodná osoba by bola mandatárom t.j. správca na obstaranie jedinej záležitosti a osoba A príkazcom t.j. mandantom. Ak by mandatárovi vec ulúpili, škodu (stratu) nemusí osobe A nahradiť, pretože mandatár zodpovedá za DOLUS a CULPU, ale za CUSTODIU a VIS MAIOR zodpovedá mandant.

4. Aké žaloby má A voči osobe sui iuris?

Osoba A nemá voči osobe sui iuris žiadnu žalobu. (vysvetlenie viď bod c.)

5. Kto a kedy nesie zodpovednosť?

Pred uzavretím kúpnej zmluvy nesie zodpovednosť predávajúci ako vlastník veci, po odovzdaní predanej veci nesie zodpovednosť kupujúci, pretože spravidla odovzdaním nadobúda vlastnícke právo (platila zásada – za náhodu zodpovedá vlastník).

Ak však uzavretie kúpnej zmluvy a odovzdanie sa časovo rozpadá, tak zodpovednosť za nebezpečenstvo prechádza z predávajúceho na kupujúceho v okamihu perfekcie kúpnej zmluvy. Kúpna zmluva je perfektná, ak je predmet kúpy individualizovaný, kúpna cena istá a účinky zmluvy nie sú závislé od suspenzívnej kondície.

Prípad č. 3

Nevlastník predal mancipačnú vec bez mancipácie. Po čase kupujúci túto vec založil a neskôr záložnému veriteľovi túto vec odcudzili.

1. Právne postavenie kupujúceho v jednotlivých fázach

Kupujúci sa stal len držiteľom, pretože išlo len o tradíciu, lebo mancipačné veci za účelom prevodu vlastníckeho práva sa musia scudzovať slávnostným formálnym právnym úkonom (mancipácio/in iure cessio) a navyše scudziteľ nebol vlastníkom veci.

Keď vec založil záložnému veriteľovi, stal sa záložným dlžníkom (záložný dlžník drží vec vždy len za účelom vydržania), ochrana držby však bola poskytnutá záložnému veriteľovi ako faktickému držiteľovi bez toho, že by mohol vec vydržať.

2. Čo sa zmení, ak sa jednalo o nemancipačnú vec?

Ak by scudziteľ bol vlastníkom nemancipačnej veci a kupujúci by ju nadobudol tradíciou, mal by k tejto veci vlastnícke právo, ale scudziteľ ešte vlastníkom nebol a nemohol previesť viac práv ako sám mal (zásada nemo plus iuris) – kupujúci vec by mal iba v držbe.

3. Čo sa zmení, ak sa predávajúci stal dodatočným vlastníkom?

Kupujúci sa stáva bonitárnym vlastníkom s možnosťou vydržať vec do kviritského vlastníctva. Vydržacie leho plynie aj ak dal vec do detencie záložnému veriteľovi. Jej plynutie sa prerušilo odcudzením. Záložný dlžník zodpovedá za culpu levis a custodiu, patrí mu však proti záložnému veriteľov actio pigneraticia na náhradu škody, za predpokladu, že svoj dlh splnil.

Prípad č.4

Sempronius kúpil od Gaia otrokyňu – pannu. Neskôr zistil, že Gaius mu predal ženu.

1. Je kúpa platná?

Kúpa je platná. V rímskom práve sa nedostatky v zhode vôle zohľadňovali len ak išlo o skutkový omyl, podstatný omyl a ospravedlniteľný omyl súčasne. Podľa môjho názoru to nebol omyl podstatný, pretože tento omyl sa netýkal podstaty a množstva predmetu, ale len jeho vlastností. Omyl vo vlastnostiach bol právne bezvýznamný.

2. Akého omylu sa dopustil Sempronius?

Sempronius sa dopustil omylu v skutkovej podstate vlastnosti veci.

3. Čoho sa dopustil Gaius?

Gaius sa dopustil podvodu, pretože zlomyselne uviedol Sempronia do právneho úkonu.

4. Môže sa použiť actio redhibitoria, aké žaloby sa môžu použiť?

Nemôže použiť actio redhibitoria, pretože neexistencia panenstva nebola braná ako fyzická vada. Uvádza sa to v Edikte kurulských edilov. Môže použiť actio empti na náhradu škody.

Prípad č.5

A B, C, D založilo spoločenstvo dedičov societom.

1. Čo sa stane, keď zomrie C?

Societas zanikne, pretože societas zaniká smrťou alebo vystúpením ktoréhokoľvek spoločníka zo society.

2. Ako si podelia majetok A, B, D?

Podiel zosnulého prejde na jeho dedičov, ostatní sa podelia podľa svojich podielov.

3. Budú také isté následky, ak zomrie D?

Áno. Právne následky sú rovnaké ako v prípade, keď zomrel C (viď bod a.). Societas zanikne, pretože societas zaniká smrťou alebo vystúpením ktoréhokoľvek spoločníka zo society.

4. Akú žalobu proti sebe mohli použiť členovia spoločnosti?

Actio pro socio, ale až po zániku spoločnosti, pretože počas jej existencia sa spoločnosť zakladala na dôvere a jej členovia sa nemohli žalovať.

5. Možno založiť societas, kde by mal každý spoločník iný podiel?

Áno, bolo možné založiť societas, v ktorej spoločníci majú rôzne podiely, ale všetci sa museli podieľať na zisku a strate.

Neprípustná je societas, v ktorej sa jeden spoločník podieľa len na zisku a druhý len na strate (societas leowina).

Prípad č.6

Kúpna cena musí byť určitá. Lebo, ak sme sa medzi sebou dohodli, že vec sa má kúpiť za takú kúpnu cenu, ako vysoko vec ocení Titius, popiera Labeo, že by tento právny úkon mal nejaké právne účinky. Tento názor schvaľuje Cassius. Ofilius uznáva aj v tomto prípade kúpnu zmluvu za platnú. K tomuto názoru sa pripája aj Proculus.

1. Pokúste sa nájsť argumenty pre oba názory?

Stanovisko Labea a Cassia možno odôvodniť tak, že zo skutočnosti, že sa strany dohodli na určení kúpnej ceny tretím ešte stále nie je jasne určená kúpna cena, teda nemožno hovoriť o platnej kúpe.

Proculus a Offilius asi dôvodili tým, že väčšinou sa odhad ceny prenecháva ľuďom znalým pomerov na trhu, u ktorých existuje záruka objektívneho a nestranného postupu, ktorý vyústi do alikvótneho určenia ceny.

2. Ako by asi rozhodol Proculus, ak by predávajúci povedal: „môžeš mať vec za toľko, koľko chceš zaplatiť?

Chýbal by tu moment dohody strán o cene a kontrakt by sa zmenil na diktát zo strany kupujúceho, nemohli by sme hovoriť o konsenze. Takéto určenie ceny by sa považovalo zo contra bonos mores.

3. Smie Titius podľa stanoviska Procula voľne určiť výšku kúpnej ceny?

Nesmie. Vychádza sa z predpokladu, že Titius je odborník v určovaní cien a nie iba náhodne vyhliadnutá osoba. Titius má pri určovaní ceny vystupovať objektívne a nezaujato.

4. Aké účinky má smrť Titia alebo jeho odmietnutia vykonať ocenenie?

Nedošlo by ku kúpnej zmluve.

Prípad č. 7

Záložný veriteľ má pohľadávku za 500, dlžník predal vec za 1500.

1. Aké žaloby má záložný veriteľ voči kupujúcemu?

Vzhľadom na to, že ručný záloh patrí systematicky do vecného práva a tiež do záväzkové práva, záložný veriteľ má k dispozícii 2 typy žalôb:

1. actio in rem – t.j. vecnoprávne žaloba – Actio pigneratitia in rem, Interdictum Salvianum, Actio Erviana, Vindicatio pignoris, Actio hypothecaria, actio quasi serviana
2. actio in personam – t.j. záväzkovoprávne žaloby – Actio pigneratitia in personam contraria

2. Je možné tieto žaloby použiť proti dobromyseľnému kupujúcemu (v prípade dobromyseľnosti)?

Áno. Od 2. storočia pred Kristom mohol záložný veriteľ použiť tieto žaloby voči každému držiteľovi založenej veci, teda aj voči dobromyseľnému kupujúcemu.

3. Ak je kupujúci odsúdení, aké má právne možnosti?

1. Vydá vec vecne oprávnenému (záložnému veriteľovi), čím stratí držbu veci aj jej využívanie. Zároveň mu vznikne evikčný regres voči predávajúcemu (záložnému dlžníkovi).
2. Nároky vecne oprávneného nemusia viesť nevyhnutne k evikcii. Mysliteľné sú 2 zvláštne situácie:

1. kupujúci sa dohodne so záložným veriteľom a predmetnú vec od neho kúpi, aby si ju mohol ponechať
2. kupujúci sa nechá v súdnom spore so žalovaným veriteľom odsúdiť na zaplatenie peňažnej sumy vzhľadom na to, že v rímskom súdnom procese platila zásada pekuniárnej kondemnácie, a tým kupujúci zostane v držbe veci

V oboch prípadoch má však kupujúci výdavky. Ak kupujúci už zaplatil kúpnu cenu predávajúcemu, má voči nemu nárok v rámci žaloby z kúpy (ACTIO EMPTI). Ak však kupujúci ešte nezaplatil predávajúcemu kúpnu cenu, predávajúci nemá nárok voči kupujúcemu v rámci žaloby z predaja (actio venditi).

4. Koľko vysúdi záložný veriteľ od kupujúceho?

Záložný veriteľ vysúdi hodnotu veci od kupujúceho, pričom je povinný vydať záložnému dlžníkovi zvyšok – (superfluum, hyperocha) t.j. sumu, ktorá prevyšuje hodnotu zaistenej pohľadávky.

5. Ako môže záložný veriteľ vysúdiť prebytok?

Nemôže, pretože prebytok prináleží záložnému dlžníkovi.

6. Ako môže záložný dlžník vysúdiť prebytok?

Záložný dlžník má na vydanie prebytku od záložného veriteľa k dispozícii záväzkovoprávnu žalobu – Actio pigneratitia in personam directa, ktorá vyplýva z uzavretého kontraktu, t.j. PIGNUS-u.

Prípad č. 8

Stichus je otrok svojho pána a robil na poľnohospodárskom pozemku v Itálii bez pekúlie. Kúpil príležitostne obilie od B a odniesol ho do sýpky. B nedostal od neho peniaze.

1. Má Stichus oprávnenie kúpiť vec?

Áno. Otrok síce nemal právnu spôsobilosť, ale mal spôsobilosť právne konať, teda mohol sa zaväzovať, ale všetko čo nadobudol, nadobúdal pre svojho pána. Ak sa otrok zaväzoval, tak z takéhoto konania vznikol iba naturálny záväzok.

2. Môže B od neho žiadať kúpnu cenu?

Nie, pretože otroka nebolo možné žalovať ani exekvovať za jeho záväzky. Za záväzky otroka zodpovedal nositeľ moci nad ním (adjektívna zodpovednosť). Takže osoba B mohla vymáhať kúpnu cenu od nositeľa moci nad otrokom na základe adjektickej žaloby ACTIO VENDITI (žaloba so zámenou subjektov).

3. Aký záväzok vznikol?

Vznikol naturálny záväzok – mohol sa síce právoplatne splniť, ale jeho splnenie sa nemohlo dosiahnuť žalobou ani exekúciou.

4. Zmenila by sa situácia, ak by sklad vyhorel bez zavinenia (keď obilie bez viny Sticha zhorí)?

Nezmení, pretože záväzok otroka bol nežalovateľnou obligáciou.

respektíve

Nezmení, keďže už došlo k odovzdaniu predmetu kúpy, nebezpečenstvo znáša kupujúci, takže predávajúci môže vymáhať kúpnu cenu.

Prípad č. 9

Osoba A sa dohodla s osobou B na predmete kúpy, ale cenu mal určiť Titius.

Právnik A a B hovoria: Kúpa je platná hneď.

Právnik C a D hovoria: Až keď kupujúci príjme cenu.

1. Kedy je kúpa platná?

Nie. pretože ak chcú kontrahenti uzavrieť kúpnu zmluvu, je nevyhnutné, aby ich vôľa bola zameraná na predmet kúpy a kúpnu cenu, pretože ich consensus sa týka podstatných (esenciálnych) prvkov kúpnej zmluvy.

2. Je platná podľa A a B?

Nie, pretože dohoda na predmete kúpy bez určenia ceny nespĺňa zákonné minimum. Zákonným minom je konsenzus kontrahentov na predmete kúpy ako aj na kúpnej cene.

3. Je platná podľa C a D?

Áno, pretože sú splnené oba esenciálne prvky kúpnej zmluvy, ktoré tvoria zákonné minimum, aby kúpa bola uzavretá (cena je už vyjadrená).

POZNÁMKY:

- tento prípad sa však dá vypracovať aj z iného uhla pohľadu, ak ho spojíme s tvrdeniami určitých právnikov. Analogicky si treba pozrieť tiež prípad č. 6 a podľa vlastného uváženia porozmýšľať nad odpoveďami pri tomto prípade.

Prípad č. 10

Záložný dlžník predal vec záložného práva:

1. Aké žaloby mal veriteľ proti kupujúcemu?

Vzhľadom na to, že ručný záloh patrí systematicky do vecného práva a tiež do záväzkové práva, záložný veriteľ má k dispozícii 2 typy žalôb:

3. actio in rem – t.j. vecnoprávne žaloba – Actio pigneratitia in rem, Interdictum Salvianum, Actio Erviana, Vindicatio pignoris, Actio hypothecaria, actio quasi serviana
4. actio in personam – t.j. záväzkovoprávne žaloby – Actio pigneratitia in personam contraria

2. Dajú sa tieto žaloby uplatniť aj voči dobromyseľnému?

Áno. Od 2. storočia pred Kristom mohol záložný veriteľ použiť tieto žaloby voči každému držiteľovi založenej veci, teda aj voči dobromyseľnému kupujúcemu.

3. Ak je kupujúci odsúdený, aké má právne postavenie?

1. Vydá vec vecne oprávnenému (záložnému veriteľovi), čím stratí držbu veci aj jej využívanie. Zároveň mu vznikne evikčný regres voči predávajúcemu (záložnému dlžníkovi).
2. Nároky vecne oprávneného nemusia viesť nevyhnutne k evikcii. Mysliteľné sú 2 zvláštne situácie:

1. kupujúci sa dohodne so záložným veriteľom a predmetnú vec od neho kúpi, aby si ju mohol ponechať
2. kupujúci sa nechá v súdnom spore so žalovaným veriteľom odsúdiť na zaplatenie peňažnej sumy vzhľadom na to, že v rímskom súdnom procese platila zásada pekuniárnej kondemnácie, a tým kupujúci zostane v držbe veci

V oboch prípadoch má však kupujúci výdavky. Ak kupujúci už zaplatil kúpnu cenu predávajúcemu, má voči nemu nárok v rámci žaloby z kúpy (ACTIO EMPTI). Ak však kupujúci ešte nezaplatil predávajúcemu kúpnu cenu, predávajúci nemá nárok voči kupujúcemu v rámci žaloby z predaja (actio venditi).

4. Ako môže záložný veriteľ vysúdiť prebytok?

Nemôže, pretože prebytok prináleží záložnému dlžníkovi.