Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Ekonomická univerzita / Podnikovohospodárska Fakulta / Infotmatika

Poučky (22006_01_10_17_32_20-informatika_poucky.doc)

Informatika –názov sa skladá s z dvoch francúzskych slov: infor – mation (informácia) a auto – matiqe (automatika)

Informatika – je vedný odbor zaoberajúci sa teóriou, históriou, metodikou, organizáciou a výučbou odborných, príp. vedeckých informácií a dokumentácie. Informatika ako teória zovšeobecňuje štruktúru a vlastnosti odborných informácií, zákonitostí a vzťahy informačných činností, ich efektívne oznamovanie (rozširovanie) v priestore a v čase, obeh a príjem vedecko-technických informácií, vzťah a uspokojovanie individuálnej a spoločenskej potreby informácií.

Informácia –údaj o reálnom prostredí, o jeho stave a procesoch v ňom prebiehajúcich, ktorý zmenšuje nevedomosť príjemcu informácie o prostredí a modifikuje varietu jeho správania.

Základná charakteristika informácií:

1. Sématicka – ide o obsah informácie vo vzťahu k realite a vlastnosti, ktoré vyjadrujú obsahovú kvalitu obrazu vo vzťahu k vzoru
2. Pragmatická – ide o užitočnosť informácií vo vzťahu k cieľu
3. Syntaktická – ide o spôsob vyjadrenia informácie

Vlastnosti informácií  - Činnosť smerujúca k cieľu vyžaduje riadenie a pre riadenie sú potrebné informácie.

Správa – akýkoľvek oznam, interakcia medzi objektmi  a ich okolím, skladajúca sa zo znakov.

Signál – prostriedok hmotného charakteru na prenos nehmotnej správy.

1 bit ako jednotka množstva informácie je informácia o tom, že jeden znak (m=1), ktorý môže nadobúdať hodnoty 0 alebo 1 (n=2), práve nadobudol s rovnakou pravdepodobnosťou niektorú hodnotu.

Vzťahom  1 bit = log2 2   definoval v roku 1928 základnú jednotku informácie 1 bit1  R.V.L.Hartley.

Skupina 8 bitov  Bajt (byte)

Entropia – stupeň neusporiadanosti a miera informovanosti.

Základné vlastnosti entropie :

1. Entropia ľubovolného javu Ai sa blíži k nule v tom prípade, ak sa blíži pravdepodobnosť pi k jednotke, t. j. vtedy, ak  je neurčitosť daného javu malá
2. Ak je jav Ai  jednoznačne určený, je H = 0
3. Entropia je číslo kladné, v krajnom prípade sa rovná 0
4. Entropia je maximálna, ak je pravdepodobnosť výskytu všetkých sledovaných javov Ai rovnaká, teda ak         p1 =  p2  = ... =  pn = 1/n   Hmax  = log2 n
5. Entropia pokusu H(a, b), pri ktorom nám záleží na poradí výsledkov a pokusy a a b sú navzájom nezávislé, rovná sa súčtu entropií jednotlivých pokusov, čiže:

H (a, b) = H (a) + H(b)

Redundácia – miera relatívnej nadbytočnosti informácie.

Stupeň informovanosti – rozdiel medzi informovanosťou pred prijatím a po prijatí správy.

Komunikačný proces – je procesom prenosu správ (informácií). Uskutočňuje sa medzi ľuďmi, medzi človekom a počítačovým systémom a medzi počítačovými a komunikačnými systémami navzájom. Časová postupnosť prenášania správ sa nazýva tok informácií.

Z   M  VY   KK   PR  M  P

IŠ

Z –zdroj správ M – modem modulátor VY – vysielač KK – komunikačný kanál IŠ – informačný šum PR – prijímač M – modem demodulátor P – prijímač (príjemca)

Signál – je fyzikálny, hmotný nositeľ správy v sústave vysielač – prijímač. Jeho vznik je podmienený určitou udalosťou, činnosťou, zmenou.

Komunikačný kanál – zariadenie, prostriedok na uskutočnenie komunikačného procesu.

Informačný šum – poruchy vznikajúce pri prenose správy komunikačným kanálom a skresľujúce prenášanú správu.

Ekonomické informácie – sú nevyhnutnou súčasťou moderných nástrojov riadenia.

Kybernetika – veda zaoberajúca sa štúdiom systémov ľubovoľnej povahy, ktoré sú schopné prijímať, uchovávať a spracovávať informácie a využívať ich na riadenie.

Predmetom kybernetiky – sú riadiace procesy, ktoré prebiehajú na relatívne vysokom stupni vývoja hmoty. Kybernetiku chápeme ako vedu o formálnej stránke riadenia v zložitých najvšeobecnejších zákonitostí riadenia, ktoré vyjadruje z formálnologickej, matematickej a informačnej stránky. Formuluje všeobecné pravidlá riadenia v exaktnej forme. Vecnú stránku riadenia objektov objasňuje len na všeobecnej úrovni.

Členenie kybernetiky

1. teoretická
2. aplikovaná

Systém – účelovo definovaná neprázdna množina prvkov a množina väzieb medzi nimi, pričom obe množiny určujú vlastnosti celku.

Systém (S) – možno definovať ako konečnú množinu prvkov (P) a množinu väzieb medzi nimi (V) s dynamickým, účelovým správaním             S = (P, V)         (1.9)

Teória systémov – v modernom ponímaní sa zaoberá štúdiom všeobecných, abstraktných i reálnych systémov, ich správaním (aktivitou), adaptabilitou a interakciami s okolím.

Štruktúra systému – množina prvkov a väzieb systému.

Okolie systému – množina prvkov, ktoré nie sú súčasťou systému, ale majú väzby s jeho prvkami.

Subsystém – systém, ktorý môžeme považovať za časť nadriadeného systému, vytvára relatívne uzavretý, samostatný celok vo vnútri nadriadeného systému.

Prvok systému – časť systému, ktorý na danej rozlišovacej úrovni tvorí nedeliteľný celok.

Väzba – spojenie, interakcia medzi prvkami systému, alebo medzi prvkami systému a prvkami okolia.

Cieľ systému – snaha dosiahnuť presne vymedzený konečný stav.

Ovládanie – ovládanie systému je proces, v ktorom jedna alebo viac vstupných veličín aktívne ovplyvňuje výstupné veličiny, na základe štrukturálnych a funkčných zákonitostí, ktoré sú systému prirodzené.

Regulácia – je účelové pôsobenie vykonávateľa (regulátora) na predmet činnosti (regulovanú sústavu), pri ktorom je účelom udržať stálosť (alebo odchýlky v prípustných hraniciach) tých vlastností regulovanej sústavy, ktoré sú podstatné z hľadiska jej cieľového správania sa.

Riadenie – je vedomá činnosť (pôsobenie, usmerňovanie) vykonávateľa (riadiacej zložky systému, subjektu riadenia) smerom k predmetu činnosti (výkonnej časti systému, objektu riadenia), pri ktorej je účelom pôsobenia vyvolať také správanie sa výkonného systému z množiny jeho možných správaní, ktorým sa dosiahne žiadaný cieľ.

Systémová analýza – je súhrn úloh a metód ich riešenia formulovaných na objektoch, ktorých cieľom je zistiť alebo zabezpečovať systémové vlastnosti sledovaných objektov.

Systémová syntéza – je postup, pri ktorom sa určujú prvky systému a ich väzby tak, aby systém vykazoval požadované správanie.

Algoritmus – presný popis definujúci postupnosť krokov, ktoré vedú od meniteľných vstupných údajov k potrebným výstupom.

Vlastnosti algoritmu :

1. jednoznačnosť
2. všeobecnosť
3. rezultatívnosť

Základné prvky algoritmu :

1. Premenné  a) vstupné  b) pracovné    c) výstupné
2. Začiatok algoritmu
3. Koniec algoritmu
4. Kroky algoritmu
5. Podprogramy
6. Podmienka – binárna relácia
7. Rozhodovanie (selekcia)
8. Sekvencia
9. Cyklus (iterácia)
10. Skok

Údaje – sú akékoľvek fyzicky (materiálne) zaznamenané znalosti (vedomosti), poznatky, skúsenosti, alebo výsledky pozorovania (fakty) o procesoch, prejavoch alebo prvkoch reálneho systému.

Štruktúra údajov –

Usporiadaním údajov podľa určitých organizačných pravidiel sa vytvárajú dátové štruktúry.

Dátová štruktúra je definovaná ako usporiadaná dvojica

   D = M, V,      (1.12)

Kde :M – množina údajov, ktorou je štruktúra vytvorená,

        V – vzájomné väzby (usporiadanie) medzi údajmi.

Dáta – označenie všetkých údajov spracovávaných počítačom.

    - sú tvorené číselnými,,  abecednými, alebo abecedno-číselnými znakmi.. Väčšinou majú vopred určený

Typ dát – určuje množinu hodnôt, ktorú môžu údaje nadobúdať, alebo vzťah k operáciám, ktoré sa nimi robia.

Štruktúra dát – usporiadanie dát, opísané vzťahy existujúce medzi entitami.

Informačná spoločnosť –

V informačnej spoločnosti sa významne rozvíja informačný priemysel, ktorý sa stáva stále viac nadnárodným, alebo dokonca globálnym.

Informačná spoločnosť používa vo veľkej miere informácie pre uľahčenie života človeka.

V centre záujmu v rozvoji informačnej spoločnosti musia byť ľudia.

Globálna informačná spoločnosť – informačná spoločnosť je založená na znalostiach.

EDI Elektronická výmena údajov – je prostriedkom na uľahčovanie obchodu a urýchľovanie obchodných transakcií a na rozširovanie trhového priestoru prostredníctvom elektronických sietí.

Počítač - býva v encyklopédiách definovaný ako zariadenie na spracovanie informácií (algoritmických), ktorý je schopný riešiť zložité úlohy a jeho charakteristickým znakom je automatické riadenie celého výpočtu (automaticky vykonáva postupnosti aritmetických a logických operácií – programy).

Neurónová sieť – je masívne paralelný procesor, ktorý uchováva experimentálne znalosti a vie ich ďalej využívať.

Neurónové počítače – sú v podstate dvojrozmernou, alebo viacrozmernou sieťou jednoduchých procesorových elektronických, alebo optických elementov a dokážu do určitej miery simulovať správanie neurónov v ľudskom mozgu.

Informačné technológie – súhrnné označenie pre súbor prostriedkov a postupov na zber, prenos, spracovávanie, uchovávanie a prezentáciu informáciu informácií.

Informačné systémy  - sú systémy, ktoré sú určené na zhromažďovanie, organizovanie distribúciu údajov. Údaje spracovávané v informačných systémoch získavajú informačný význam. Informačné systémy sú určené predovšetkým pre manažérov na všetkých úrovniach riadenia. Poskytovaním informácií podporujú ich prácu zvlášť vo fázach plánovania a kontroly riadiaceho procesu. Informačné systémy sú veľmi často automatizované pomocou informačných technológií.

Expertný systém – je inteligentný počítačový program, ktorý je schopný používať bázu znalostí z určeného odboru a na základe inferenčných (deduktívnych, odvodzovacích) procedúr uskutočňovať expertízu predloženého problému.

Program – predstavuje postupnosť inštrukcií vyjadrujúcich postup riešenia určitého problému – jeho algoritmus.

Základná jednotka počítača (CPU – Central Processing Unit) – je funkčná jednotka počítača, ktorá obsahuje obvody na interpretáciu a vykonávanie inštrukcií programu.

Procesor – je funkčná jednotka počítača zahrňujúca riadiacu a operačnú jednotku.(jednotka pre spracovanie dát)

Vnútorná pamäť – je adresovateľná pamäť počítača, do ktorej sa musia vložiť inštrukcie a ostatné údaje, aby mohli byť bezprostredne spracovávané.

Adresa – číslo alebo symbol, ktorý je jednoznačne priradený každému pamäťovému miestu na jeho identifikáciu.

Mikroprocesor – býva obyčajne konštrukčne riešený ako jeden integrovaný obvod, umiestnený v jednom puzdre (keramickom, alebo plastovom). Skladá sa z centrálnej jednotky procesorového systému (CPU), z aritmetickej jednotky, z riadiacej jednotky a rôznych ďalších pracovných jednotiek.

Mikropočítač – vznikne z mikroprocesora pridaním ďalších obvodov, napr. pamäťových, vstupno-výstupných, atď. Predstavuje minimálnu konfiguráciu systému, ktorý je schopný samostatne pracovať. Ďalšími obvodmi možno postupne zvýšiť jeho výkonnosť.

Nosič údajov – (data medium, data carrier) je fyzický prostriedok vhodný na trvalý záznam údajov.

Programové vybavenie – tvorí súhrn programov, ktoré počítaču oznamujú, čo má robiť. Každá činnosť počítača, od najjednoduchších úloh až po riadenie zložitých ekonomických celkov, je vo svojej podstate tvorená postupnosťou elementárnych inštrukcií, ktoré ovládajú jednotlivé technické komponenty počítača.

Programovacie jazyky – sú umelo vytvorené jazyky, ktoré podobne ako prirodzené jazyky majú svoju abecedu, syntax, sématiku a lexiku. Sú komunikačným prostriedkom medzi používateľom počítačového systému a počítačom. Programom vytvoreným v konkrétnom programovacom jazyku sa zadáva počítaču postup vykonávania inštrukcií a riešenia úloh.

Operačný systém – je jadrom programového vybavenia. Každý počítač musí mať operačný systém, ktorý monitoruje a riadi všetky softvérové a hardvérové aktivity počítača, riadi teda činnosť celého výpočtového systému.

Databázový systém – možno charakterizovať ako organizovaný súhrn komponentov s ich vlastnosťami a vzťahmi, ktorý umožňuje centralizované riadenie dát a ich integráciu do bázy dát. Pomocou funkcií systému riadenia bázy dát poskytuje používateľovi údaje buď na základe vopred definovaných požiadaviek , alebo tiež poskytuje dáta aj pre vopred nepredvídané požiadavky používateľov. Požadované údaje sú zväčša poskytované interaktívnym spôsobom.

Dátový sklad – špecifická databáza, ktorá je organizovaná tak, aby slúžila ako neutrálny dátový priestor.

Data mining – je súhrn pokrokových metód na vyhľadávanie a modelovanie neznámych väzieb a súvislostí v rozsiahlych dátových súboroch a na predpovedanie správania sa objektov.

Vírus – je program, ktorý sa pripája k iným programom alebo údajom a stáva sa ich súčasťou. Je schopný preniknúť do operačného systému alebo používateľského programu, pripojiť sa k nemu a na ňom potom paralizovať. Program, ktorý je postihnutý  (napadnutý) vírusom, môže byť nakazený, chorý alebo mŕtvy. Vírus je v zásade schopný : rozmnožovať sa, maskovať sa a škodiť.

Terminál – slúži ako koncové zariadenie (vstupno-výstupné) na styk používateľa s počítačovým systémom.

Počítačová sieť – je systém vzájomne prepojených a spolupracujúcich počítačov na rýchly a pohodlný prenos informácií.

Typológia siete – charakterizuje spôsob, akým sú medzi sebou prepojené jednotlivé počítačové siete.

Protokol – sústava pravidiel na výmenu údajov medzi počítačmi v počítačovej sieti.

Intranet – celofiremná počítačová sieť, v ktorej sa implementujú internetovské technológie. Pod týmto pojmom si treba predstaviť prenos údajov na základe protokolu TCP/IP, prehliadač informačných zdrojov na báze internetovského prehliadača hypertextových stránok World Wide Webu (www), systémy obehu dokumentov (workflow), prístup k informačným zdrojom Internetu a pod.

Počítačovou kriminalitou – budeme rozumieť všetky vedené útoky smerujúce na zber, prenos, uchovávanie, spracovanie a distribúciu informácií, práve prostredníctvom výpočtovej techniky, kde pod výpočtovou technikou budeme chápať počítače vrátane prídavného príslušenstva, potrebnú prenosovú techniku, prepojené sústavy počítačov  (počítačové siete), programové vybavenie i údaje, t. j. celý komplex označovaný ako informačné technológie.

Objektom počítačovej kriminality – je záujem o bezporuchový chod výpočtovej techniky a jej fungovanie a záujem zabrániť akýmkoľvek škodám, ktoré by útoky na výpočtovú technológiu mohli spôsobiť, hlavne hmotné, ale i škody na životoch, zdraví, cti, a dôstojnosti občanov.

Subjektom počítačovej kriminality – môže byť každá tresne zodpovedná osoba a po subjektívnej stránke sú možné obe formy zavinenia : úmysel i nedbalosť.

Nultá generácia – obdobie vzniku : 1940 –1946

- Konštrukčné prvky a ich hustota na podložke  (10x5 cm) : elektromagnetické relé, 1 invertor (logický člen – obvod), - funkčné vlastnosti počítača : operačná rýchlosť 101 až 102 op. s-1 , vonkajšie pamäťové riadenie, - rozsah a druhy pripojiteľných periférnych zariadení : diernopáskové zariadenia, diernoštítkové zariadenia, elektrický písací stroj,

- úroveň programového vybavenia  : strojový kód, dierne štítky, program v inej pamäti ako údaje,

- oblasť aplikácie : matematické výpočty , štatistické výpočty, - predstavitelia : MARK –1 (USA), RVM – 1 (ZSSR), ZUSE – 1, 2, 3 (Nemecko), SAPO (ČSR), EDVAC (USA), EDSAC (Veľká Británia).

Prvá generácia -  obdobie vzniku : 1946 – 1950

konštrukčné prvky a ich hustota na podložke (10x5 cm) : elektrónky, 1 invertor, - architektúra počítača : pozri obr. 5.2, - funkčné vlastnosti počítača : operačná rýchlosť 102 až 104  op.s-1 (milisekundy), vnútorné pamäťové riadenie, magnetické bubnové pamäte, feritové pamäte, - rozsah a druhy pripojiteľných zariadení : diernopáskové zariadenia, diernoštítkové zariadenia, tlačiarne, - úroveň programového vybavenia : strojový jazyk, - oblasť aplikácie : vedecko – tachnické výpočty, - predstavitelia : ENIAC, UNIVAC-1, IBM 650 (USA), URAL (ZSSR), EPOS (ČSR).

Druhá generácia – obdobie vzniku : 1952 – 1963 konštrukčné prvky a ich hustota na podložke (10x5 cm) : tranzistory, diody, uplatnenie princípu modulovosti konštrukcie, 10 invertorov, - architektúra počítača : - funkčné vlastnosti počítača : 105 op.s-1 (nmikrosekundy), vnútorné pamäťové riadenie, magnetické feritové pamäte s väčšou kapacitou, - rozsah a druhy pripojiteľných periférnych zariadení : vstupno-výstupné kanály, magnetické páskové pamäte, magnetické diskové pamäte, snímače znakov, súradnicové zapisovače, - úroveň programového vybavenia : riadiace programy počítača, začiatky operačných systémov, symbolické programovacie jazyky (strojovo orientované aj vyššie) ALGOL, COBOL, FORTRAN, BASIC, režim organizácie času, teória mikroprogramovania, rozpracováva sa teória automatov, - oblasť aplikácie : vedecko-technické výpočty, ekonomické výpočty, prvé pokusy s umelou inteligenciou - predstavitelia : IBM 704, IBM 1401, UNIVAC 1004 (USA), ZPA 600 (ČSR), MINSK 22 (ZSSR), EPOS II (ČSR).

Tretia generácia – obdobie vzniku : 1964 – 1971 konštrukčné prvky a ich hustota na podložke : integrované tranzistorové obvody, rozšírenie princípu modulovosti častí počítača (kôli kompatibilite zhora aj zdola), konštrukčná integrácia riadiacej a aritmeticko-logickej jednotky do procesora, výroba radov (rodín) kompatibilných počítačov, štandardizácia vstupno-výstupných kanálov, hustota je 100 invertorov na doske, - architektúra počítača :  - funkčné vlastnosti počítača : operačná rýchlosť 106 až 109 op. s-1,vnútorné pamäťové riadenie, magnetické feritové pamäte na tenkých magnetických vrstvách, hierarchia vnútorných pamätí počítača, - rozsah a druhy pripojiteľných periférnych zariadení :rozvoj vonkajších pamätí  s priamim prístupom (magnetických, diskových), rôzne druhy terminálov, snímanie písma, lokálny a diaľkový prenos údajov a iné, - úroveň programového vybavenia : operačný systém s možnosťou multiprogramovania, syntakticky vyššie programovacie jazyky PL –1, Pascal, umožňujúce štruktúrované programovanie, vznik simulačného jazyka – Simula, - oblasť aplikácie : zložité ekonomické modelovanie, konštruovanie pomocou počítača – CAD, riadenie technologických procesov, grafika, vznik databázových systémov, - predstavitelia : IBM Systém 360, IBM Systém 3 (USA), SIEMENS 4004, JSEP 1 (RVHP), EC 1021, RPP – 16 (ČSSR).

Triapoltá generácia – obdobie vzniku : od roku 1972 do roku 1980 konštrukčné prvky a ich hustota na podložke : integrované obvody vyššej integrácie, dôsledná modulovosť konštrukcie počítača s jednotným modulovým rozhraním, výroba radov kompatibilných počítačov, vznikajú paralelné a špecializované počítače s hustotou 1000 až 10 000 invertorov na doske, jednodoskové počítače, - architektúra počítača : tzv. paralelné architektúry, - funkčné vlastnosti počítača : operačná rýchlosť 109 až 1011 op.s-1 , vnútorné pamäťové riadenie, polovodičové vnútorné pamäte, hierarchia vnútorných pamätí, reálny adresový priestor sa rozširuje o virtuálny adresový priestor, mikroprogramovanie,  - rozsah a druhy pripojiteľných periférnych zariadení : rast kapacity magnetických diskových pamätí, zariadenia ďiaľkového prenosu a spracovania dát,  grafické terminály, - úroveň programového vybavenia : rozvinuté operačné systémy s možnosťou multiprogramovania, diaľkového spracovania údajov, paralelného spracovania údajov, virtualizácia častí počítačového systému, rozvojsyntakticky vyšších programovacích jazykov, systémov riadenia báz dát, - oblasť aplikácie : počítačové siete, mnohoterminálové systémy CAD/CAM, expertné systémy, - predstavitelia : IBM Systém 370 (USA), ICL Systém 4 (Veľká Británia), EC 1025 (ČSSR), JSEP II, SMEP II (RVHP).

Štvrtá generácia – obdobie vzniku : od roku 1980 konštrukčné prvky a ich hustota na podložke : integrované obvody veľmi vysokej integrácie (VLSI – Very Large Scale Integration), dôsledná modulovosť konštrukcie, viacprocesové systémy, funkčne a problémovo špecializované procesy, výroba radov kompatibilných počítačov, hustota 10 000 až 100000 invertorov na doske, technológia C-MOS  (Complementaly Metal Oxide Semiconductor), - architektúra počítača : paralelné architektúry, - funkčné vlastnosti počítača : operačná rýchlosť 1012 op.s-1 (pikosekundy), vnútorné pamäťové riadenie, polovodičové vnútorné pamäte, hierarchická štruktúra pamätí, mikroprogramovanie, - rozsah a druhy pripojitrľných periférnych zariadení : rast kapacity magneticko-dikových pamätí, rozvoj periferných zariadení pre prácu v reálnom čase, rozvoj zariadení na spracovanie textových a obrazových údajov, - úroveň programového vybavenia : viacprocesorové operačné systémy, rozvoj systémov riadenia bázy dát (najmä distribuovaných), programovacie jazyky veľmi vysokej úrovne, rozvoj programových nástrojov, jazyky na paralelné programovanie CCCAM (Veľká Británia), CONCURRENT C, jazyky na logické programovanie SMALLTALK, renovovaný LISP, - oblasť aplikácie : prenikanie výpočtovej techniky do všetkých oblastí hospodárstva, riadenia výroby a správy, kancelárií, škôl, výskumu a kultúry, - predstavitelia : IBM Systém 43xx (USA), ICL Systém 29 – vyššie modely (Veľká Británia), JSEP III (RVHP), superpočítače CRYMS (USA), paralelné počítače s architektúrou hypercube, SIMD a MIMD,

napr. iPSC/2 (INTEL), DAP 2 (ICL), projekt počítača Suprenum.

Piata generácia – obdobie vzniku : prvé vlastnosti definované v roku 1981, Japonsko, neskôr USA, EHS, konštrukčné prvky a ich hustota na podložke : architektúra počítača  : nové veľmi rýchle elektronické obvody, integrované obvody VLSI, ULSI (Ultra Large Scale Integration) a WSI (integrácia celej dosky) s hustotou 100 000 až 100mil. invertorov na doske, technológia C-MOS a GaAs (na základe arzenidu gália) pre rýchle aplikácie, transputery (je to nový mikropočítačový stavebnicový prvok, v podstate jednoobvodový mikropočítač, ktorý zachováva klasickú von Neumannovu architektúru, t.z. na jednom integrovanom obvode je integrovaný procesor, pamäť i rozhranie pre vstup a výstup), - architektúra počítača : paralelné architektúry, základná konfigurácia počítača piatej generácie  - funkčné vlastnosti počítača : operačná rýchlosť 106 až 108 operácií v pohyblivej rádovej čiarke za sekundu, nové typy pamätí s veľmi vysokou kapacitou (rádovo gigabajty), - rozsah a druhy pripojiteľných periférnych zariadení : zariadenia na vstup a výstup obrazu , reči (prirodzeného jazyka), - úroveň programového vybavenia : systémy riadenia bázy znalostí, systémy riešenia problémov a investície, systémy inteligentného rozhrania, programovacie jazyky umelej inteligencie, logické programovanie, - oblasť aplikácie : komunikácia v prirodzenom jazyku, pomocou hlasu, písma, obrazu, inteligentné systémy CAD/CAM, inteligentné roboty so zrakom a sluchom.

Šiesta generácia – Termínom NEUROPOČÍTAČ majú byť pomenované počítače šiestej generácie. Vyvíjajú sa na rovnakom princípe a spôsobe spracovania informácií ako pracuje ľudský mozog. Tvorcovia systému predpokladajú, že neuropočítače budú samostatne rozhodovať o spôsobe činnosti systému a budú sa vedieť učiť.