Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trnavská univerzita / Pedagogická fakulta / Pediatria

Úvod do pediatrie (1.prednaska.doc)

Pediatria

Povinná literatúra: Šašinka, Šagát, Kovács a kol. – Pediatria 1,2

                                  Šanta a kol. – Prvá pomoc

                                 Šnajfauf, Cvachovec trč. Edatel. – Detská traumatologie

                                 Očkovací kalendár  (www.uvzsr.sk)

Pediatria – základný lekársky odbor – 18. Storočie

Grécke – pais – dieťa + latreia – liečenie

Starostlivosť o deti od narodenia do 18 r života v zdraví i v chorobe (1/3 populácie)

Charakteristická črta – Prevencia – ochrana zdravia

                                       podpora harmonického vývinu

-spočíva v ochrane, aby sa dieťa správne vyvíjalo

-zdravie je optimálny priebeh telesných, duševných a sociálnych funkcií a reakcií

Aktívne ovplyvňovanie zdravia dieťaťa:

-správnou výživou dieťaťa

-hygienou d.

-podporovaním obranných schopností – očkovanie

-včasným odhaľovaním a nápravou chýb a odchýlok (screaning)

Hlavné úlohy pediatrie:

-znižovanie novorodeneckej a dojčenskej úmrtnosti

-znižovanie chorobnosti a úmrtnosti starších detí

-sústavné skvalitňovanie  starostlivosti o deti

Využívať moderné vedecké poznatky tak, aby zodpovedali princípom etiky a rešpektovali práva dieťaťa.

Deklarácia práv dieťaťa (OSN, UNICEF)

-dieťa je na prvom mieste snaženia dospelých

-poskytovaná kvalitná zdravot. starostlivosť: zabezpečenie zdroja výživy

                                                 ochrana pred závažnými prenosnými chorobami

-právo na vzdelanie

Požiadavky chorého dieťaťa: CHARTA PRÁV HOSPITALIZOVANÉHO DIEŤAŤA (1988)

1. prijať do nemocnice len keď potrebnú starostlivosť nie je možné zabezpečiť doma alebo formou dennej hospitalizácie

2. právo mať pri sebe rodičov alebo ich zástupcov

3. podporovať rodičov na pobyt v nemocnici s dieťaťom – ubytovanie, informovať o činnosti oddelenia, podporiť aktívnu účasť

4. informovať deti primeraným spôsobom o chorobe a liečbe, zabezpečiť opatrenia na zmierenie fyzického a emočného stresu

5. rodičia – informačná účasť pri všetkých rozhodnutiach, chrániť deti pred zbytočnou liečbou a výkonmi

6. deti majú byť ošetrované spolu s deťmi

7. majú mať podmienky na hry, oddych, vyučovanie, stravu primeranú veku, v účelnom zariadení i stimulujúcom prostredí

8. personál – vzdelanie a skúsenosti ho predurčujú reagovať na fyzické, emočné a vývojové požiadavky detí

9. zabezpečenie kontinuity, opatery

10. s deťmi zaobchádzať s taktom a porozumením, rešpektovať súkromie

Fyziológia dieťaťa

3 obdobia ľudského života:

1. Detstvo a adolescencia – obdobie rastu a vývinu – vzostupu

2. Dospelosť – obdobie stability

3. Starnutie – obdobie zostupu

Detské obdobie – veľmi dynamické, väčšie rozdiely medzi deťmi rôzneho veku než medzi dospelými rôzneho veku

Prenatálne obdobie: vnútromaternicový vývin

Blastómove obdobie - 0-15 dní

Embryonálne obdobie - 15-90 dní

Fetálne obdobie - 90 deň – deň pôrodu + pôrodné obdobie

Postnatálne obdobie:

Novorodenecké: užšie - do 7 dňa

                  širšie – do 28 dňa

Dojčenské: mladšie – do 6 mesiaca

               staršie – do 12 mesiacov

Batolivé: 1 až 3 roky

Predškolské: 4 až 6 rokov

Školské: mladšie – 7-12 rokov

         staršie – 13-15 rokov

Adolescencia: obdobie mladistvých – 16-18 rokov

Rast a vývin

-základné charakteristiky detského veku – zväčšenie orgánov

-zmena ich funkcií

Rast a vývin sa vzájomne podmieňujú, ale ak niečo zájde k patologickým javom môže sa stať, že niečo zaostáva.

Rast dieťaťa:

-zväčšovanie počtu buniek

-zväčšovanie objemu buniek

Rast do dĺžky:

-zväčšovanie orgánov a častí tela

Faktory:

-vnútorné – genetické vplyvy, hormóny, rast. faktory

-vonkajšie – výživa, fyzická aktivita, socioekonomická situácia

Ukazovatele rastu:

-hmotnosť, výška, povrch tela

-proporcionalita

-kostrová a zubná dreň

Hmotnosť:

Novorodenec – 2500 g – 4000 g

Dojčenský vek – v štvrťrokoch +200, 150, 100, 75 g/t

Batolivý vek – rôzne +2 kg

Predškolský vek – rôzne + 1,5 kg

Školský vek – mladší - +2-4 kg

Puberta – 2 x vek + 8

Výška:

Novorodenec – 45 – 55 cm

1.rok - +25 cm

2.rok - +11 cm

3.rok - +9 cm

Predškolský vek - +5 cm/rok

Mladší školský vek - +5-7 cm/rok

Puberta – rastový špurt – chlapci: 10,5 cm/rok

                           dievčence: 9 cm/rok

(výpočet po 1 r. života: dĺžka v cm – 5x vek + 80)

Povrch tela v m2: podľa nomogramu

Proporcionalita: posúdenie výšky, hmotnosti – podľa grafu

Kostná zrelosť: podľa osifikácie epifýzových centier v jednotlivých obdobiach – hodnotí sa na r+g zápästia

Zubné zrenie: mliečny chrup začína v 6-8 mesiaci, končí v 3 rokoch

                                                         = 20 zubov

                  stále zuby        v 6 r., končí 17-20 r.                = 32 zubov

Vývin – dozrievanie štruktúr a funkcií z nediferencovaného stavu na vysoko organizovanú a špecifikovanú funkčnú kapacitu – KVALITATÍVNE ZMENY

Je podmienený rastom a dozrievaním jednotlivých systémov a orgánov.

Vyvíjajú sa:

-tkanivá, orgány, systémy

-ich regulácia je kontrola

-jedinec ako celok

Neuropsychický: psychomotorikcý vývin: zdravý CNS, podnety z okolia

Rozvoj hrubej motoriky

Rozvoj jemnej motoriky

Rozvoj reči

Rozvoj sociálneho správania

Rozvoj poznania

Screaning určovania úrovne psychomotorického vývinu.

Neurologický vývin dieťaťa:

4. rok: -niekoľko sekúnd dokáže stáť na jednej nohe

-skáče do diaľky, urobí kotrmelec

-prestáva používať detský žargón

-používa minulý čas, ovláda 700-900 slov

-veľa sa pýta, opakuje krátky veršík

-nakreslí kruh, postavu kreslí bez trupu

-stavia z kociek dvoj, trojrozmerné stavby

-pomenuje kresbu, stavbu

5.rok: -poskakuje na jednej nohe

-samo sa umyje, očeše

-pomáha pri umývaní nádob

-rozozná pravú a ľavú ruku

-pozná asi 2000 slov

-reč sa podobá reči dospelých

-nemýli si pojmy „včera“, „zajtra“ a pod.

-pri spoločnej hre sa prispôsobí pravidlám

-postavu kreslí realisticky

6.rok: -zaviaže si šnúrky na topánkach

-stojí chvíľu na jednej nohe so zatvorenými očami

-pozná asi  2500 slov

-správne sa gramaticky vyjadruje

-pozná dlhšiu básničku

-rozvoj intelektualizácie, reči

-kresba bohatá na detaily, obsah, charakter, znaky

-rado sa hrá niektoré spoločenské hry diferencovane podľa pohlavia

Vývin handikepovaných detí:

Novorodenci s nízkou pôrodnou hmotnosťou, s vnútrolebečným krvácaním, hypoglykémiou, hyperbelirubinémiou, vrodenými chybami, kŕčmi, závažnými infekciami, deti po úrazoch, otravách.

Okrem biologických príčin retardácie úlohu zohrávajú aj rizikové socioekonomické faktory rodiny a prostredia.

Nevhodné sociokultúrne faktory – majú úlohu pri ľahkej ment. retardácii

Genetické činitele – mierne stupne retardácie

Perinatálna hypoxia – ťažké formy retardácie

Často je prítomná súčinnosť viacerých príčin retardácie. U nedonosených detí sa väčšinou postupným vývojom retardácia zmenšuje.

Vyšetrenie vývinovej dospelosti – v ambulancii prvého kontaktu v stanovených intervaloch

Vývinovo oneskorené deti – jednotlivé znaky sa oneskorujú vo všeobecnosti alebo je vývin nerovnomerný a oneskorený len v niektorých ukazovateľoch.

Zistiť príčinu oneskorenia (poškodenie počas tehotnosti), pri pôrode, geneticky podmienená choroba, prekonané infekcie, úrazy a sociálna úroveň rodiny).

Vyšetrenie inteligencie dieťaťa – v predškolskom a školskom veku

Inteligencia vyjadrená inteligenčným kvocientom (IQ) je ukazovateľom chápavosti dieťaťa, jeho učenlivosti a dosiahnutej rozumovej úrovne.

Výživa

-dosiahnuť optimálny rast a vývin jedinca

-zabezpečiť potenciálny dlhodobý vplyv na prevenciu niektorých „civilizačných“ chorôb v dospelosti (predčasná ateroskleróza, hypertenzia, diabetes mellitus, obezita).

Energetická potreba

                       ↑ vekom

Počet kilojaulov/deň

Energetický kvocient

                    od dojčenského veku ↓

Počet kilojaulov/1kg hm/deň

KRYME ENERG. POTREBY

Bielkoviny 15%                Tuky 30-35%                G 50-55

Zložky potravy:

-bielkoviny, tuky, uhľohydráty

-M2O, vitamíny

Vláknina – nestráviteľné polysacharidy

-celulóza, hemicelulóza, lignín

-pektíny

Prevencia karcinómu hrubého čreva

Prevencia arterosklerózy

Výživa dojčiat

Obdobie mliečnej výživy (0-4 m.)

Obdobie nemliečnych prídavkov (5-7 m.)

Obdobie plnej dojčenskej výživy (8-12 m.)

Prirodzená výživa – dojčenie – optimálne do konca 6 mesiaca

Výhody dojčenia – výživové, fyziologické, imunologické, psychologické, ekonomické f.

Náhradná výživa – mliečne formuly

Výživa po 1 roku života:

Postupne sa výrazne mení spôsob výživy: pasívny príjem jedla → kontrola rodičmi → samostatné rozhodovanie o výžive

Naučiť  zásady správnej výživy.

Osvojiť dobré stravovacie návyky.

Jedlo nemá byť  výchovným prostriedkom!

Výživa batoľaťa

Výživa v predškolskom veku

Pravidelný stravovací režim, pozor na vplyv reklamy!

-mlieko cca 500 ml denne + jogurty, syry – zdroj vápnika

-hydina, ryby, chudé mäso – zdroj železa

-vajíčka – 4x do týždňa, cereálie na desiatu, olovrant – Fe, vitamíny

-ovocie, zelenina, strukoviny

Jedlo sa nemá podávať so sledovaním TV a inými aktivitami.

Výživa v školskom veku:

-stravovanie v odlišných podmienkach

Konfrontácia s negatívnymi stravovacími návykmi v okolí, negatívny vplyv reklamy.

Dôležitosť raňajok!

Výživa batoliat:

↓ energ. potreby v dôsledku spomalenia intenzity rastu

-začínajú samostatne jesť

-3 hlavé jedlá + desiata, olovrant

-strava ľahko drobiteľná

POZOR NA ASPIRÁCIU (VDÝCHNUTIE)!!!!!

Nie korenené, príliš slané, ani nadmerne sladké.

Pozor na príjem tzv. „soft drinks“ – obmedzené konzumácie iných živín, vplyv na vývoj obezity, vyvolanie zvracania vo veľkom množstve fruktózy alebo sorbitolu.

Výživa v adolescencii:

Riziková skupina:

Zrýchlený rast, zmeny v zložení tela, telesná aktivita u dievčat začiatok menštruácie – potreba väčšej dodávky energie a živín.

Negatívne vplyvy – sklon k odmietaniu pravidelného stravovania, ku konzumácii rýchleho občerstvenia, nedostatočný príjem Ca a Fe.

Hlavné zásady správneho stravovania detí:

1. denne mlieko

2. aspoň 1x týždenne ryby

3. aspoň 1x týždenne strukoviny

4. najmenej 2x denne ovocie a zelenina

5. denne 1 lyžica plnohodnotného oleja

6. nie viac než 1x týždenne vyprážané jedlo

7. nie viac než 1x týždenne údené mäso

8. múčny pokrm ako hlavné jedlo najviac 2x týždenne

9. chlieb celozrnný alebo tmavý

10. cereálie – samotné, kaše (ovsené vločky, kukurica...)

11. jesť častejšie v menších dávkach

12. dobre raňajkovať, večer sa neprejedať

Probiotikum a prebiotiká => symbiotický účinok

Probiotiká - živé organizmy, mikroorganizmy, majú schopnosť sa usadiť v našom tele a ovplyvňujú naše trávenie, vytvárajú sa obranné látky, kt. ničia zlé bunky

-vytvárajú pH žalúdka, napomáhajú lepšej pohyblivosti čriev

-často sa používajú v detskom lekárstve, dávajú sa väčšinou k ATB

-ničí zlé baktérie ale aj priaznivé

-keď ATB zničia zlé bunky, vytvárajú sa kvasinky, preto sa dávajú probiotiká, aby sa všetko napravilo, aby zničilo kvasinky

-priaznivý vplyv na zlepšenie imunitného systému

-materské mlieko

Prebiotiká – nestráviteľné časti potravy, ktoré ovplyvňujú rast dobrých baktérií

-celulóza, pektíny

-zlepšujú náš zdravotný stav, podporujú lepšie bunky

Tráviaci systém

Ústna dutina – spracovanie potravy

Mechanicky – hryzenie, žuvanie

Chemicky – enzým ptyalín

                    lyzozým – bakteriost.

Pažerák

Žalúdok – zväčšenie objemu; zmena tvaru

Funkcia - motorická; sekrečná

Žalúdočná šťava – kyselina chlorovodíková

                     mucín

                     enzýmy: lipáza, pepsín, chymozín – dojčenský vek

Tenké črevo – hlavná fáza trávenia, žlč, pankreat. šťava, enzýmy tenkého čreva

Hrubé črevo – vstrebávanie vody

-presun stolice do konečníka → defekačný reflex

Pasáž: dojčatá 15h a 20 – 24 h (umelo)

           staršie deti 24 h

           dospelý 40 - 48 h

Poruchy výživy:

Akútne:

Hnačkové choroby:

-neinfekčné: množstvo, kvalita potravy, alergie

-infekčné: vírusy, baktérie (šigely, salmonely, E. coli, stafylokoky...), pliesne, kvasinky, parazity

Príznaky – riedke, časté stolice, vracanie, horúčky

Liečba podľa typu hnačky, vždy diéta, dostatočné zavodnenie. Dodržiavať hygienu!

Chronické:

Dystrofia – obezita (+)

                   hypotrofia (-) podvýživa

Hypotrofia – je vyvolaná dlhotrvajúcim hladovaním tkanív = nedostatočným prívodom potravy, jej nedostatočnou resorpciou alebo využitím.

Príčiny – vonkajšie – exogénne – hladovanie, izolovaný nedostatok živín, infekcia, zlá starostlivosť o dieťa

-vnútorné – endogénne – poruchy trávenia, vstrebávania a motility čreva

Poruchy trávenia:

-môžu byť vyvolané poruchami žalúdočnej šťavy, žlče, pankreatickej a črevnej šťavy

Poruchy vstrebávania:

-primárny malabsorbčný syndróm – celiakia, poškodenie črevnej sliznice – fyzikálne, chemické vplyvy, infekcie, systémové choroby, nádory, blokácia čriev a lymfatických ciest

-obmedzenie absorbčnej kapacity – syndróm krátkeho čreva

Poruchy motility – „dráždivé“ črevo

Prejavy dysgrafie u starších detí

-únava, slabosť, apatia alebo podráždenosť, svalová slabosť, skolióza, veľké chabé brucho, chudokrvnosť, nepravidelnosť chrupu, oneskorená puberta, vypadávanie vlasov, porucha imunity

Liečba: podľa príčiny:

Opatrne a postupne realimentovať. Dostatočná dodávka vitamínov. Chrániť pred infekciami.

Hypovitaminózy:

Vitamín A – poruchy zraku, kožné zmeny, chudokrvnosť

Vitamín D – rachitída, deformácie kostí, únava, poruchy imunity, neurologické príznaky

Vitamín E – neurologické príznaky, chudokrvnosť (hemolytická), účinky aktívnych radikálov kyslíka

Vitamín K – krvácivosť

Vitamín C – anorexia, chudokrvnosť, krvácivosť

Vitamín B – únavnosť, neurologické príznaky, poruchy sliznice a kože, chudokrvnosť

Obezita: nadmerné hromadenie tukového tkaniva

1. stupeň – mierna obezita 10 – 20 %

2. stupeň – 20 – 50 %

3. stupeň – nad 50 %

-nesprávne stravovacie návyky, nízky výdaj energie a vysoký príjem

-genetické faktory

-nerovnováha energetická

-psychologické faktory – nervózny stále je

-metabolické faktory – ochorenia

Liečba a prevencia:

-je dôležité pôsobiť na rodičov, aby upravili dieťaťu stravu

-u detí je dôležitá úprava stravy, energ. výdaju, ozdravovací pobyt

-treba ich motivovať, určiť ciele