Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trnavská univerzita / Právnická fakulta / Dejiny štátu a práva na Slovensku

Otazky co boli na skuske (depeues.doc)

1. Vysvetlite inštitút tzv. Päťky a jej miesto v ústavnom systéme ČSR.

1. pôsobenie začína od prvého volebného obdobia NZ – aj keď nebola zakotvená v žiadnej právnej norme, a teda ani v ústave
2. išlo nesporne o protiústavný, protiprávny orgán
3. v rámci 5 sa koordinoval spolupráca piatich najsilnejších  koaličných vládnych strán- spoločne predstavovali mocenské centrum
4. politicky pôsobila i zasahovala do činnosti NZ- zabezpečovala potrebnú väčšinu v parlamente pri schvaľovaní vládou predkladaných návrhov zákonov a tak fakticky rozhodovala o najdôležitejších otázkach
5. pri hlasovaní boli poslanci viazaní straníckou disciplínou

navonok vystupovala ako reprezentant poslaneckých klubov koaličných politických strán.

2. Charakterizujte postavenie: mestského kapitána a mestského fiškála, do akého typu správy ich zaradíme?

Mestský kapitán – veliteľ mestskej stráže a vykonával policajnú agendu, dozeral nad výkonom nariadení a rozsudkov,  v prípade potreby kooperoval s vyššími vojenskými orgánmi a poskytoval im súčinnosť. Mestá sa od 16. stor. rozdelili na mestské štvrte a každá z nich si podľa nemeckého vzoru zvolila „Viertelmeistera“ ktorý z titulu vrchnej policajnej funkcie vo štvrti podliehal mestskému kapitánovi.                                                                                     Mestský fiškál – v 18. stor. zastúpil miesto mestského notára, prislúchalo mu vedenie účtovných kníh a právnych mestských kníh, vyhotovoval zápisnice z rokovania, viedol matriky, vyhotovoval listiny (úradné aj súkromnoprávne), uschovával mestskú pečať, zastupoval mesto v právnych sporoch.

Zaradíme do : miestna správa (mestská samospráva).

3. Aké boli súdy praesentia regia a specialis presencia regia a kedy sa s nimi po 1x stretávame ?

Specialis praesentia regia – na konci arpádovskej vlády sa osobné kráľovo súdnictvo začínalo označovať ako súd osobitnej Kráľovskej prítomnosti (specialis praesentia regia).

Specialis presencia regia – súd osobitnej Kráľovskej prítomnosti. First time na konci arpádovskej vlády. Súdili sa najťažšie prípady, vyžadujúce si špeciálne posúdenie a zváženie.

Praesentia regia – súdnictvo v Kráľovskej prítomnosti

4. Vymenujte aspoň 4 ústredné viedenské orgány v Habsburskej monarchii.

- Tajná rada                                                                                                                                                

- Dvorská kancelária                                                                                                                                      - Dvorská komora                                                                                                                                        

6. Hospodárska komora                                                                                                                                   - Dvorská vojenská rada    

5. Kto pristúpil k reforme štátnej správy v období absolutizmu v Uhorsku a krátko ju charakterizujte.

7. Leopold I. sa po odhalení Vešeléniho sprisahania rozhodol reformovať uhorskú správu a v r. 1773 ustanovil bez dohovoru so stavmi nový orgán – Gubernium. Ako predseda – gubernátor mala byť menovaná osoba nemeckej národnosti, ktorej mali podliehať 4 uhorskí a 4 nemeckí radcovia. Gubernium disponovalo právomocou nad všetkými oblasťami verejnej správy, hospodárstvom a vojenstvom, poradnou úlohou vo veciach náboženských a súdnou právomocou pre konkrétny prípad. G. neplnilo uvedené ciele, išlo o neústavný orgán, kt. si nezískal podporu obyvateľstva a nedisponovalo potrebnou exekutívou. Po Tököliho povstaní zaniklo.

6. Charakterizujte postavenie prezidenta podľa ústavy ČSR z roku 1920.

Úpravu postavenia zahŕňala tretia hlava s názvom Moc vládna a výkonná – p. bol volený NZ 3/5 väčšinou prítomných, musel byť čš. občanom, voliteľným do poslaneckej snemovne a dosahovať vek 35 rokov. Volebné obdobie 7 rokov (mohol byť zvolený 2x, príp. 3 x po siedmich rokoch od skončenia posled. funkčného obdobia, pravidlo sa nevzťahovalo na 1.prezidenta), v neprítomnosti ho zastupovala vláda, ak situácia trvala viac ako 6 mesiacov, mohlo NZ zvoliť prezidentovho námestníka. Hlavným sídlom bola Praha (možnosť vedľajších sídel)

Prezident bol volený v NZ (3/5 väčšina). Kandidát musel mať aspoň 35 rokov a bol volený na 7 rokov.

Funkcie prezidenta boli štandardné pre parlamentnú demokraciu : zastupoval štát navonok, prijímal vyslancov, podpisoval zákony, mal právo veta, menoval ministrov, VŠ profesorov, sudcov, udeľoval milosť a iné. V jeho neprítomnosti ho zastupovala vláda, jeho úkony potrebovali pre platnosť kontrasignáciu člena vlády.

7. Popíšte štruktúru súdnictva v období I. ČSR aj jeho zmeny počas s jej existencie.

( kniha 206-209)

- sústava súdov na slovensku a v podkarpatskej rusi predstavovala recipovaný uhorský súdny systém, s tou zmenou , že bol vytvorený spoločný Najvyšší súd a Navyšší ústavný súd

- v ústavnej listine z r. 1920 upravovali úsatvný súd ako orgán kontroly súladu zákonov a ústavou

- 4.hlava upravovala súdnu moc –výnimočné súdy pripúštala len v trestnom konaní, ale len v prípadoch zákonom určených, pri trestnom konaní bola zaručená obžalovacia zásada, posilnená existenciou tzv. súkromnožalobných trestných činov.

- prezident mal právo v súdnej oblasti udelovat amnestiu, odpustat alebo zmienrovat tresty a nariadovat . aby sa sudne konanie nezacalo

- vznik nového štátu si vyžadoval novú organizáciu súdov1. a 2. ° a na Slovensku –v BA a KE.

- nový z. upravil nanovo aj spôsobilosť na výkon sudcovského úradu, menili sa procesne predpisy

- verejnoprávne sudy mali predstavovať hlavne správne sudy, a aj USTAVNY SUD a VOLEBNY SUD

-nakoniec bol kreovaný len najvyšší správny sud

- štruktúra riadnych trestných a občianskych sudov bola 4stupnova: 1 okresne sudy(samosudcovske)

2. krajské sudy( exekučné, obchodne, občianske, trestne)

3. hlavne ( namiesto českých vrchných krajských sudov  a slovenských tabúl)

4. najvyšší sud ( posledná inštancia pre veci občian. a trestné

- mimoriadne sudy: 1. pracovne

                        2. živnostenské

                              3 .labske plavebne

                        4. ľudové cenove sudy a územné sudy

                        5. štátny sud   6. kmetské sudy  7. sudy mládeže 8. trestne porotne sudy

1. ŠTATNY SUD- predseda, námestník, prísediaci- všetci menovaní prezidentom na návrh vlády na 3 roky,  hlavne pojednávanie viedol 6-clenny senát,   príslušnosť tohto sudu sa vzťahovala na všetky delikty spáchané podľa zákona na ochranu republiky, v r.1935 jeho pôsobnosť prešla na hlavne sudy
2. TRESTNE POROTNE SUDY- skladali z 2 zborov- 12- členného( porotcovia, rozhodoval o vine) a 3clenneho( sudcovia- o výške trestu),  laicky prvok sa vyskytoval v tzv. kauzálnom súdnictve- súdnictvo vo veciach obchodných a banských  kde laicky prvok predstavoval zástupca obchodníkov

ROZHODCOVSKE SUDY- mzdové , banícke, nemocenských poisťovní, úrazových poistení, bratských pokladni, vrchný rozhodcovsky sud bratských pokladni v Prahe

8. Charakterizujte ústavu Slovenskej republiky (predovšetkým systematiku a stručný obsah jednotlivých častí).

Prvé ústavné provizórium – právna norma č. 11/1918 Zb. z. a n. – prvá právna norma so znakmi ústavy, resp. normy určujúcej štátnu formu československého štátu, právomoci a kompetencie najvyšších orgánov štátu

Druhé ústavné provizórium – dočasná ústava – zákon č. 37/1918 Zb. z. a n.  o Národnom zhromaždení

Ústavná listina z r. 1920 – vzorom bola III. ústava francúzskej republiky, skladala sa z uvodzovacieho zákona a vlastnej ústavnej listiny. Obsahovala preambulu, 134 §, rozdelených do 6 hláv: 1., Všeobecné ustanovenia, 2., Z8konodarná moc, 3., Moc vládna a výkonná, 4., Moc sudcovská, 5., Práva a slobody, ako aj povinnosti občanov, 6., Ochrana menšín národnostných, náboženských a rasových. V prvej hlave podávala stručnú charakteristiku štátu ako demokratickej republiky, ktorej hlavou je volený prezident. Za zdroj všetkej moci je prehlásený ľud, územie ČSR bolo prehlásené za jednotné a nedeliteľné s jednotným štátnym občianstvom, pri čom príslušník cudzieho štátu nesmel byť súčasne príslušníkom ČSR. Tiež upravila rámcovo otázku hlavného mesta, farieb republiky, jej štátneho znaku a vlajky. 2.-4. hlava obsahovala úpravu najvyšších štátnych orgánov, 5.-6. hlava upravovali práva, slobody a povinnosti občanov a ochranu národnostných, náboženských a rasových  menšín.  Znením ústavy sa tak zabezpečila všetkým občanom ČSR zabezpečila rovnosť , osobná, majetková sloboda, domová sloboda, sloboda tlače, zhromažďovacie a spolčovacie právo, petičné právo, listové tajomstvo, sloboda učenia, svedomia, vyznania a prejavu. Zvláštnu ochranu požívali podľa ústavy požívali rodina a manželstvo. Sociálne práva ešte táto ústava neobsahovala.

Ústava SR – prijatá 21.7.1939 ako ústavný zákon č. 185/1939 Sl. z.  – neuznávala suverenitu ľudu ale naopak suverenitu strany a vodcu, stavovský princíp miesto občianskeho, sekundárne postavenie zákona a primát nariadení vlády s mocou zákona, priorita ústavných povinností pred právami, možnosť obmedzenia základných ľudských práv obyčajným zákonom, ústavná dominancia kresťanských mravov a cirkví, obzvlášť katolíckej (prejavila sa v preambule). Z práv boli osobitne vymedzené sociálne práva ako ochrana práce, či sociálne slabších. Ústava nezaručovala ani rovnosť ľudí pred zákonom a osobnú slobodu. Sloboda vierovyznania, prejavu, vedeckého bádania a umenia limitovala okrem ustanovení zákonov aj použitím pojmov ako kresťanské mravy...

Ústava SR z 1.9.1992 – členenie: Preambula, 9 hláv: 1. hlava – 1.odd. základné ustanovenia, 2. odd. – Štátne symboly, 3. odd. – Hlavné mesto SR, 2. hlava – Základné práva a slobody, 3. hlava – Hospodárstvo SR, 4. hlava – Územná samospráva, 5. hlava – Zákonodarná moc, 6. hlava -  Výkonná moc, 7. hlava – Súdna moc, 8. hlava – Prokuratúra SR a verejný ochranca práv, 9. hlava – Prechodné a záverečné ustanovenia.

9. Vysvetlite zmenu štátnej formy v roku 1938 a v rokoch 1945-1946.

Fakticky už od Žilinskej dohody zo 6. októbra 1938, a od účinnosti ústavného zákona o autonómii Slovenskej krajiny už aj formálne, došlo k zmene formy štátneho zriadenia CSR na unitárny štát s autonómiou Slovenska  (a Podkarpatskej Rusi)., resp. federatívno - asymetrickú Česko- Slovensku republiku. Ťažko tu však hovoriť o federácii, keď Slovensko nemalo charakter štátnej jednotky, ale malo iba autonómne postavenie. Preto hovoríme, že vyraz asymetrická nie je najvhodnejší a prikláňame sa k označeniu tohto pomeru ako autonómie v jednotnej Československej republike.

Treťou pražskou dohodou (27. jún 1946) boli odstránene prvky federalizmu, oslabilo sa štátoprávne vyjadrenie národnej svojbytnosti a rovnoprávnosti Slovákov a evidentne sa potvrdil asymetricky model Česko- Slovenska, ktorý bol aktuálny už od začiatku povojnového vývoja.

10. Kedy sa uplatňoval inštitút zmocňovacieho zákonodarstva, akému orgánu/nom patrilo ?

- Zmocňovanie sa uskutočnilo v období 2. ČSR (1945-1992)

- posilnilo výkonnú moc (Zákon č. 330/1938 zb. z. a n. : prezident vydával na návrh vlády dekréty so silou ústavného zákona a vláda bola zmocnená vydávať nariadenia s mocou zákona)

Výrazné posilnenie výkonnej moci predstavovalo tzv. zmocňovacie zákonodarstvo v období 2. ČSR, napr. zákon č. 95/1933 Zb.z. a n. a najmä zmocňovací ústavný zákon č. 330/1938 Zb. z. a n. Išlo o podstatný zásah do rozdelenia moci a výrazné posilnenie výkonnej moci. Zákon č. 330/1938 Zb. z. a n. zmocnil prezidenta vydávať na návrh vlády dekréty so silou ústavného zákona a vláda bola zmocnená vydávať nariadenia s mocou zákona.

Patrilo prezidentovi a vláde.

11. Charakterzujte inštitút advokáta v dualizme a I. ČSR.

Advokáciu v Uhorsku upravil advokátsky poriadok z r. 1852. Advokáti boli nezávislí od všetkých št. orgánov a vykonávali svoju činnosť v slobodnom povolaní. Museli byť členmi advokátskych komôr. Dohľad nad advokáciou vykonával minister spravodlivosti. V období 1. ČSR pôsobili advokátske komory v Prahe, Brne, Opave a Turčianskom Sv. Martine.

     Verejný notár bol verejným úradníkom nebol však v štátnej službe. Boli združení v notárskych komorách. Obecný /mestský/ notár nebol z úradom verejného notára nič spoločného.  I. ČSR prevzala z Uhorska. Notárstvo bolo slobodné povolanie čiže z určitými známkami oficiality.

12. Vysvetlite postavenie a hlavné úlohy, aké plnilo Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska?

Bol to mimoriadny a prechodný orgán konsolidácie. Jeho úlohou bolo  podriadiť administrativny a súdny aparát na Slovensku Ceskoslovenskej vláde.

TEST 2:

13. Charakterizujte postavenie: hlavného župana a podžupana v stredovekom Uhorsku?

Hlavný župan – plnil úlohy štátnej správy v stolici, ale zároveň presadzoval čiastočne aj záujmy miestneho obyvateľstva voči panovníkovi. Hlavný župan stál na čele župy ako zástupca panovníka, ktorý ho vymenúval a odvolával. Často mal na starosti správu viacerých komitátov . Hlavný župan si ponechával jednu tretinu komitátnych príjmov a dve tretiny súdnych poplatkov. V jeho kompetencii bolo tiež právo chrániť záujmy – práva komitátnej šľachty, zabezpečovať výkon kráľovských nariadení, spravovať kráľovské príjmy, viesť vojsko. Hlavným županom sa pravidelne stával niektorý z magnátov takých rodín, v ktorých jeden z predkov získal v minulosti titul dedičného župana.                                                            

Podžupan – zástupca župana, ustanovovaní hlavnými županmi, stali sa najvyššími výkonnými funkcionármi a počas neprítomnosti hlavného župana aj správcami. K činnostiam podžupana patrilo: predsedanie generálnej aj partikulárnej kongregácii, vedenie sedrie, riadenie činnosti slúžnych, prísažných a ostatných zamestnancov. Mal na starosti župné písomnosti, pečať. Predkladal  záverečný ročný účet, viedol pokladnicu.

14. Kto patril medzi najvyšších sudcov Uhorska v stredoveku?

Najvyšším sudcom bol panovník – Panovník – všeobecne vykonával najvyššiu súdnu moc, ale veľmi často poveroval výkonom súdnictva určitý okruh osôb. Podľa prvých uhorských zákonníkov panovník predstavoval najvyššieho sudcu. Vo vzťahu k laikom sa plne presadil model kráľovského súdnictva bez výnimky v konečnej inštancii. Panovník sa zúčastňoval predovšetkým súdnych pojednávaní konaných v Kráľovskej kúrii, na súdoch vedených krajinským sudcom či kancelárom. Zároveň kráľ nezávisle mohol rozhodovať v akejkoľvek veci. Často rozhodoval spory dotýkajúce sa trestných činov. Kráľ príležitostne počas celého stredoveku súdil osobne mimo vidieckeho súdnictva v Stoličnom Belehrade na základe vlastnej úvahy. Panovník svoje rozhodnutia vynášal po predbežnom vypočutí Kráľovskej rady. Prináležali mu aj poručenské veci, rytierske spory o česť, narušenia lénnych vzťahov, ťažké prípady násilnosti, nevery voči korune i spory o držbu pozemkov. Všeobecne počas celého stredoveku platilo, že kráľ sa považoval za najvyšší súd s generálnou súdnou právomocou v konečnej súdnej inštancii, s právom rozhodovať, meniť už vydané rozsudky a tiež realizovať právo milosti.

15. Kto pristúpil k reforme štátnej správy v období absolutizmu v Uhorsku a krátko ju charakterizujte.

- Leopold I. sa po odhalení Vešeléniho sprisahania rozhodol reformovať uhorskú správu a v r. 1773 ustanovil bez dohovoru so stavmi nový orgán – Gubernium. Ako predseda – gubernátor mala byť menovaná osoba nemeckej národnosti, ktorej mali podliehať 4 uhorskí a 4 nemeckí radcovia. Gubernium disponovalo právomocou nad všetkými oblasťami verejnej správy, hospodárstvom a vojenstvom, poradnou úlohou vo veciach náboženských a súdnou právomocou pre konkrétny prípad. G. neplnilo uvedené ciele, išlo o neústavný orgán, kt. si nezískal podporu obyvateľstva a nedisponovalo potrebnou exekutívou. Po Tököliho povstaní zaniklo.

Boli to Habsburgovci - cieľ udržať celistvosť ríše a presadiť centralizáciu. V oblasti výkonnej moci  panovník vytváral centrálne výkonné orgány, čiže dikastériá, ktoré mali pôsobnosť buď na celom území habsburskej ríše (centrálne dikastériá) alebo len na území určitej krajiny v rámci ríše (krajinské dikastériá) v nich panovníci presadzovali byrokratickú formu riadenia.

16. Vysvetlite postavenie a hlavné úlohy, aké plnilo Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska?

Bol to mimoriadny a prechodný orgán konsolidácie. Jeho úlohou bolo  podriadiť administrativny a súdny aparát na Slovensku Ceskoslovenskej vláde.

17. Porovnajte súdny systém v období Bachovho absolutizmu a za dualizmu.

Súdny systém v období dualizmu – po vyrovnaní došlo k ďalšiemu zásahu do súdnej organizácie. Boli zrušené dištriktuálne tabule a dočasne ich nahradili zmiešané súdy, zrušené v roku 1871. Štruktúru všeobecných súdov predstavovali:

1. Okresné súdy – rozhodujúce civilné spory menšej hodnoty a menej významné trestné veci
2. Kráľovské súdne stolice –
3. Kráľovské tabule
4. Kráľovská kúria ako najvyšší súd

Špeciálne súdy predstavovali obchodné a zmenkové súdy, kompetenčný súd, rozhodcovské súdy, cirkevné súdy, vojenské súdy, volebný súd, konzulárne súdy, burzový súd. V obciach pôsobili obecné súdy. Zákon o výkone súdnej moci (zák. čl. IV/1869) zaviedol princíp oddelenia súdnictva od správy, inkompatibilitu (nezlučiteľnosť) sudcovskej funkcie s niektorými inými činnosťami a úradmi, neodvolateľnosť a nepreložiteľnosť sudcov.

18. Charakterzujte inštitút advokáta v dualizme a I. ČSR.

Advokáciu v Uhorsku upravil advokátsky poriadok z r. 1852. Advokáti boli nezávislí od všetkých št. orgánov a vykonávali svoju činnosť v slobodnom povolaní. Museli byť členmi advokátskych komôr. Dohľad nad advokáciou vykonával minister spravodlivosti. V období 1. ČSR pôsobili advokátske komory v Prahe, Brne, Opave a Turčianskom Sv. Martine.

     Verejný notár bol verejným úradníkom nebol však v štátnej službe. Boli združení v notárskych komorách. Obecný /mestský/ notár nebol z úradom verejného notára nič spoločného.  I. ČSR prevzala z Uhorska. Notárstvo bolo slobodné povolanie čiže z určitými známkami oficiality.

19. Kedy sa uplatňoval inštitút zmocňovacieho zákonodarstva, akému orgánu/nom patrilo ?

- Zmocňovanie sa uskutočnilo v období 2. ČSR (1945-1992)

- posilnilo výkonnú moc (Zákon č. 330/1938 zb. z. a n. : prezident vydával na návrh vlády dekréty so silou ústavného zákona a vláda bola zmocnená vydávať nariadenia s mocou zákona)

Výrazné posilnenie výkonnej moci predstavovalo tzv. zmocňovacie zákonodarstvo v období 2. ČSR, napr. zákon č. 95/1933 Zb.z. a n. a najmä zmocňovací ústavný zákon č. 330/1938 Zb. z. a n. Išlo o podstatný zásah do rozdelenia moci a výrazné posilnenie výkonnej moci. Zákon č. 330/1938 Zb. z. a n. zmocnil prezidenta vydávať na návrh vlády dekréty so silou ústavného zákona a vláda bola zmocnená vydávať nariadenia s mocou zákona.

Patrilo prezidentovi a vláde.

20. Aké mal právomoci prezident podľa Ústavnej listiny z roku 1920.

Zastupoval štát navonok; prijímal a poveroval vyslancov; vyhlasoval vojnový stav; zvolával, odročoval a rozpúšťal NZ; podpisoval zákony, mal právo veta; podával NZ správy o stave republiky; menoval a prepúšťal ministrov (určoval aj ich počet); menoval vysokoškolských profesorov, sudcov, vyšších štátnych úradníkov a dôstojníkov; bol vrchným veliteľom brannej moci; udeľoval milosti; na návrh vlády udeľoval dary a penzie z milosti.

21. Charakterizujte postavenie prezidenta podľa ústavy ČSR z roku 1920.

Úpravu postavenia zahŕňala tretia hlava s názvom Moc vládna a výkonná – p. bol volený NZ 3/5 väčšinou prítomných, musel byť čš. občanom, voliteľným do poslaneckej snemovne a dosahovať vek 35 rokov. Volebné obdobie 7 rokov (mohol byť zvolený 2x, príp. 3 x po siedmich rokoch od skončenia posled. funkčného obdobia, pravidlo sa nevzťahovalo na 1.prezidenta), v neprítomnosti ho zastupovala vláda, ak situácia trvala viac ako 6 mesiacov, mohlo NZ zvoliť prezidentovho námestníka. Hlavným sídlom bola Praha (možnosť vedľajších sídel)

Prezident bol volený v NZ (3/5 väčšina). Kandidát musel mať aspoň 35 rokov a bol volený na 7 rokov.

Funkcie prezidenta boli štandardné pre parlamentnú demokraciu : zastupoval štát navonok, prijímal vyslancov, podpisoval zákony, mal právo veta, menoval ministrov, VŠ profesorov, sudcov, udeľoval milosť a iné. V jeho neprítomnosti ho zastupovala vláda, jeho úkony potrebovali pre platnosť kontrasignáciu člena vlády.

22. Charakterizujte ústavu Slovenskej republiky (predovšetkým systematiku a stručný obsah jednotlivých častí).

Prvé ústavné provizórium – právna norma č. 11/1918 Zb. z. a n. – prvá právna norma so znakmi ústavy, resp. normy určujúcej štátnu formu československého štátu, právomoci a kompetencie najvyšších orgánov štátu

Druhé ústavné provizórium – dočasná ústava – zákon č. 37/1918 Zb. z. a n.  o Národnom zhromaždení

Ústavná listina z r. 1920 – vzorom bola III. ústava francúzskej republiky, skladala sa z uvodzovacieho zákona a vlastnej ústavnej listiny. Obsahovala preambulu, 134 §, rozdelených do 6 hláv: 1., Všeobecné ustanovenia, 2., Z8konodarná moc, 3., Moc vládna a výkonná, 4., Moc sudcovská, 5., Práva a slobody, ako aj povinnosti občanov, 6., Ochrana menšín národnostných, náboženských a rasových. V prvej hlave podávala stručnú charakteristiku štátu ako demokratickej republiky, ktorej hlavou je volený prezident. Za zdroj všetkej moci je prehlásený ľud, územie ČSR bolo prehlásené za jednotné a nedeliteľné s jednotným štátnym občianstvom, pri čom príslušník cudzieho štátu nesmel byť súčasne príslušníkom ČSR. Tiež upravila rámcovo otázku hlavného mesta, farieb republiky, jej štátneho znaku a vlajky. 2.-4. hlava obsahovala úpravu najvyšších štátnych orgánov, 5.-6. hlava upravovali práva, slobody a povinnosti občanov a ochranu národnostných, náboženských a rasových  menšín.  Znením ústavy sa tak zabezpečila všetkým občanom ČSR zabezpečila rovnosť , osobná, majetková sloboda, domová sloboda, sloboda tlače, zhromažďovacie a spolčovacie právo, petičné právo, listové tajomstvo, sloboda učenia, svedomia, vyznania a prejavu. Zvláštnu ochranu požívali podľa ústavy požívali rodina a manželstvo. Sociálne práva ešte táto ústava neobsahovala.

Ústava SR – prijatá 21.7.1939 ako ústavný zákon č. 185/1939 Sl. z.  – neuznávala suverenitu ľudu ale naopak suverenitu strany a vodcu, stavovský princíp miesto občianskeho, sekundárne postavenie zákona a primát nariadení vlády s mocou zákona, priorita ústavných povinností pred právami, možnosť obmedzenia základných ľudských práv obyčajným zákonom, ústavná dominancia kresťanských mravov a cirkví, obzvlášť katolíckej (prejavila sa v preambule). Z práv boli osobitne vymedzené sociálne práva ako ochrana práce, či sociálne slabších. Ústava nezaručovala ani rovnosť ľudí pred zákonom a osobnú slobodu. Sloboda vierovyznania, prejavu, vedeckého bádania a umenia limitovala okrem ustanovení zákonov aj použitím pojmov ako kresťanské mravy...

Ústava SR z 1.9.1992 – členenie: Preambula, 9 hláv: 1. hlava – 1.odd. základné ustanovenia, 2. odd. – Štátne symboly, 3. odd. – Hlavné mesto SR, 2. hlava – Základné práva a slobody, 3. hlava – Hospodárstvo SR, 4. hlava – Územná samospráva, 5. hlava – Zákonodarná moc, 6. hlava -  Výkonná moc, 7. hlava – Súdna moc, 8. hlava – Prokuratúra SR a verejný ochranca práv, 9. hlava – Prechodné a záverečné ustanovenia.

23. Popíšte štruktúru súdnictva v období I. ČSR aj jeho zmeny počas s jej existencie.

( kniha 206-209)

- sústava súdov na slovensku a v podkarpatskej rusi predstavovala recipovaný uhorský súdny systém, s tou zmenou , že bol vytvorený spoločný Najvyšší súd a Navyšší ústavný súd

- v ústavnej listine z r. 1920 upravovali úsatvný súd ako orgán kontroly súladu zákonov a ústavou

- 4.hlava upravovala súdnu moc –výnimočné súdy pripúštala len v trestnom konaní, ale len v prípadoch zákonom určených, pri trestnom konaní bola zaručená obžalovacia zásada, posilnená existenciou tzv. súkromnožalobných trestných činov.

- prezident mal právo v súdnej oblasti udelovat amnestiu, odpustat alebo zmienrovat tresty a nariadovat . aby sa sudne konanie nezacalo

- vznik nového štátu si vyžadoval novú organizáciu súdov1. a 2. ° a na Slovensku –v BA a KE.

- nový z. upravil nanovo aj spôsobilosť na výkon sudcovského úradu, menili sa procesne predpisy

- verejnoprávne sudy mali predstavovať hlavne správne sudy, a aj USTAVNY SUD a VOLEBNY SUD

-nakoniec bol kreovaný len najvyšší správny sud

- štruktúra riadnych trestných a občianskych sudov bola 4stupnova: 1 okresne sudy(samosudcovske)

2. krajské sudy( exekučné, obchodne, občianske, trestne)

3. hlavne ( namiesto českých vrchných krajských sudov  a slovenských tabúl)

4. najvyšší sud ( posledná inštancia pre veci občian. a trestné

- mimoriadne sudy: 1. pracovne

                        2. živnostenské

                              3 .labske plavebne

                        4. ľudové cenove sudy a územné sudy

                        5. štátny sud   6. kmetské sudy  7. sudy mládeže 8. trestne porotne sudy

3. ŠTATNY SUD- predseda, námestník, prísediaci- všetci menovaní prezidentom na návrh vlády na 3 roky,  hlavne pojednávanie viedol 6-clenny senát,   príslušnosť tohto sudu sa vzťahovala na všetky delikty spáchané podľa zákona na ochranu republiky, v r.1935 jeho pôsobnosť prešla na hlavne sudy
4. TRESTNE POROTNE SUDY- skladali z 2 zborov- 12- členného( porotcovia, rozhodoval o vine) a 3clenneho( sudcovia- o výške trestu),  laicky prvok sa vyskytoval v tzv. kauzálnom súdnictve- súdnictvo vo veciach obchodných a banských  kde laicky prvok predstavoval zástupca obchodníkov
5. ROZHODCOVSKE SUDY- mzdové , banícke, nemocenských poisťovní, úrazových poistení, bratských pokladni, vrchný rozhodcovsky sud bratských pokladni v Prahe

24. Kto pristúpil k reforme štátnej správy v období absolutizmu v Uhorsku a krátko ju charakterizujte.

8. Leopold I. sa po odhalení Vešeléniho sprisahania rozhodol reformovať uhorskú správu a v r. 1773 ustanovil bez dohovoru so stavmi nový orgán – Gubernium. Ako predseda – gubernátor mala byť menovaná osoba nemeckej národnosti, ktorej mali podliehať 4 uhorskí a 4 nemeckí radcovia. Gubernium disponovalo právomocou nad všetkými oblasťami verejnej správy, hospodárstvom a vojenstvom, poradnou úlohou vo veciach náboženských a súdnou právomocou pre konkrétny prípad. G. neplnilo uvedené ciele, išlo o neústavný orgán, kt. si nezískal podporu obyvateľstva a nedisponovalo potrebnou exekutívou. Po Tököliho povstaní zaniklo.

TEST 3:

25. Popíšte agendu väčšej, menšej a tajnej kancelárie za vlády Mateja Korvína.

Ústredné orgány štátnej správy – rozdelená agenda

Väčšia kancelária – „vlastná kancelária „ – vydávala listiny vnútropolitického charakteru – kráľovské nariadenia, menovania, donácie , privilégiá

Menšia kancelária – vybavovala súdnu agendu; bola podriadená personálovi ako predsedovi kuriálneho súdu

Tajná kancelária – mala na starosti dôverné listiny a zahranično-politickú agendu

26. Popíšte Pragmatickú sankciu a nástupnícky poriadok v období Habsburgovcov.

Karol III. vydal  r.1713 Pragmatickú sankciu , z dôvodu , že monarchii hrozilo nebezpečenstvo rozpadnutia- nemal mužských potomkov. Tento dokument deklaruje nedeliteľnosť vlády nad všetkými krajinami ríše  a upravuje nástupnícky poriadok pre mužské aj ženské potomstvo v habsburskom rode. Je to nový ( a po prvý raz v dejinách  aj legislatívou prijatý ) dedičný poriadok  Habsburskej ríše , zakotvujúci dedičnosť trónu habsburgovcov v mužskom aj ženskom pokolení – najvyšší  zákon štátu. 1x založená dedičná postupnosť ženských potomkov – uznalo sa rozšírené dedičské právo dcér ( dedičiek ), ak nebude mužských potomkov, podľa postupnosti prvotne v rode Karola III, následne Jozefa I a Leopolda I., a preto sa dedičská postupnosť  na trón vzťahovala na všetkých potomkov v zostupnej  ženskej a mužskej línii, u rovnorodých potomkov rozdielneho pohlavia mali prednosť muži

27. Charakterizujte Memorandum národa slovenského a Viedenské memorandum.

Memorandum národa slovenského – po skončení  BA bolo možné opäť vystúpiť aj s národnostnými požiadavkami. Slováci tak urobili ako posledný národ U. Svoj politický program zhrnuli v Mem. nár. slov.

- uznávalo celistvosť U a diplomatický charakter maďarčiny

- žiadalo uznať svojbytnosť slovenského národa

- žiadalo vyčleniť Hornouhorské slovenské Okolie ako autonómnu jednotku v rámci U

- žiadalo zastúpenie Slovákov na U sneme, a to aj v jeho hornej komore

- vyslovovalo požiadavku slovenskej právnickej akadémie  a Katedry reči a literatúry na peštianskej univerzite, používania slovenčiny v obciach

- vytvorenie osobitného odvolacieho a zmenkového súdu

- vydávanie zákonov aj v slovenčine a možnosť  vytvárať národné spolky.

MNS bolo predložené predsedovi  U snemu, kým však snem začal o ňom  rokovať, bol rozpustený .

Viedenské memorandum – priamo panovníkovi bolo delegáciou na čele so Š. Moysesom predložené upravené memorandum národa slovenského ako tzv. Viedenské memorandum slovenské spolu s Návrhom na privilegiálnu  listinu ne zriadenie a organizáciu slovenského Okolia, . V podstate sa žiadala administratívno –právna  a kultúrna autonómia. Tento návrh sa priečil maďarským požiadavkám usilujúcim sa o obnovenie marcových zákonov z roku 1848. Viedenská vláda ho postúpila  U miestodržiteľstvu, ktoré ho vyhlásilo za protiústavné.

28. Vysvetlite štátoprávnu stránku Rakúsko-uhorského vyrovnania.

Vyrovnanie v podstate obsahovalo 3 zložky : štátoprávnu, ekonomickú a finančnú.

Rakúska ríšska rada  schválila vyrovnanie, ktoré sa v podobe základného zákona  stalo súčasťou tzv. Decembrovej ústavy.

Vznikla reálna únia dvoch štátov so spoločným panovníkom, ministrom financií, vojny a zahraničných vecí, ako aj spoločnou centrálnou bankou. Okrem  spoločných orgánov boli stanovené aj pomerné kvóty, ktorými má tá ktorá časť prispievať na spoločné veci a dohodnuté obchodné a colné zmluvy medzi oboma časťami. Zastupiteľské zbory v otázkach spoločného záujmu rokovali vždy  v oddelených miestnostiach  prostredníctvom poslov ( aby nedošlo k ich považovaniu  za spoločný orgán, čo by mohlo poukazovať na federáciu )

29. Popíšte vývoj zahraničného odboja v USA v období 1. svetovej vojny.

9. najvýznamnejšia krajanská kolónia
10. vrcholná organizácia – Slovenská liga – IX/1914 snaha o vytvorenie slovenského národného programu  prijatím prepracovaného Memoranda o krivdách a požiadavkách slovenských (  dokument vychádzal z požiadaviek slov. národa vydaných v Martine; zakotvoval myšlienky úplnej samosprávy a voľnosti sebaurčenia; )
11. nejednotnosť v otázke postavenia Slovákov : - jedna skupina požadovala autonómiu Slovákov v rámci U, druhá skupina  požadovala federáciu R-U, pri ktorej by Slovensko tvorilo s českými krajinami jednu federatívnu časť, tretia skupina – sa prikláňala k názoru druhej skupiny
12. X/1915- Clevelandská dohoda ako výsledok spoločnej konferencie predstaviteľov Slovenskej ligy a Českého národného združenia
13. Vychádzala zo štátoprávneho  spojenia českého a slovenského národa  v spoločnom československom štáte v rámci federalizovanej monarchie , v ktorom S mala mať národnú autonómiu ( = vlastný snem, štátna správa, úplná kultúrna sloboda, vlastná finančná a politická správa ...)

II. dohoda 1918 – Pittburská  dohoda - ústupok v smere zníženia  politického a štátoprávneho postavenia Slovákov; Slovensko len ako autonómia československého štátu hodnotíme ju ako dokument založený na demokratických princípoch vyjadrených  v zakotvenej republikánskej forme vlády budúceho štátu a odmietnutie monarchistickej formy vlády.

30. Popíšte obsah Martinskej deklarácie a tzv. recepčného zákona.

Martinská deklarácia ( Deklárácia slovenského národa ) – odmietla právo U vlády a U zastupiteľských zborov hovoriť v mne slovenského národa

14. požadovala sebaurčovacie právo až po nezávislosť
15. požadovala okamžité uzavretie mieru a znemožnenie ďalšej vojny a zbrojenia
16. je to dokument prvotného, originálneho štátotvorného významu
17. verejne a legitímne sa potvrdili a legalizovali ciele celého zahraničného odboja
18. Slováci sa ňou dobrovoľne prihlásili k novému spoločnému štátu Č a S

Obsah recepčného zákona – zákon č. 11/1918 Zb. z.a n. –

19. čl. 1- stanovil , že štátnu formu ČS štátu určí NZ ; zákon dočasne koncentroval zákonodarnú a výkonnú moc v rukách Národného výboru
20. čl. 2- tvoril vlastnú recepčnú normu, podľa ktorej zostali dočasne v platnosti všetky krajinské a ríšske zákony a nariadenia – recepcia takmer celého U a R  právneho poriadku

čl.3 – všetky samosprávne , štátne , župné úrady, zemské, okresné a  najmä obecné úrady sa podriaďujú Národnému výboru

31. Vysvetlite inštitút úradníckych vlád a uveďte aspoň dve v dejinách ČSR.

Úradnícke vlády sa vytvárali  na prekonanie rôznych politických kríz v štáte. Stranícko-politicky nereprezentovali rozvrstvenie daného spektra v štáte. Boli zostavené s rozhodujúcim dôrazom na odbornosť jej jednotlivých členov.

1. úradnícka vláda 15/09/1920 - 26/09/1921
2. úradnícka vláda 18/03/1926 – 12/10/1926  - obe boli vedené predsedom vlády J. Černým

úradnícka vláda 29/091938 – 04/10/1938 – vedená generálom J. Syrovým

32. Aké mal postavenie panovník v absolutistickej monarchii?

Panovník sa pokúšal odobrať moc stavom. V počiatkoch absolutizmu odvodzovali svoju moc o výnimočného pôvodu, vládli teda z Božej vôle. Usilovali sa o neobmedzenú suverenitu. Panovník si nedovolil zásah do feudálnych súkromnoprávnych vzťahov. Vládca sa stotožňoval s pozíciou prvého sluhu štátu a jeho najdôležitejším zámerom a povinnosťou bola služba štátu.

V absolutistickej monarchii sa panovníci usilovali intenzívnejšie i formálnoprávne oslabiť moc stavov, napr. nezvolávaním snemov či priamymi pokusmi o vládu pomocou panovníkovi lojálnej vrstvy úradníctva (nového stavu byrokracie) a prinavrátiť výkon verejnej moci predovšetkým Kráľovskej exekutíve.

Panovníci v počiatkoch absolutizmu:

1. odvodzovali svoju moc od výnimočného pôvodu, vládli teda z Božej vôle,

usilovali o neobmedzenú suverenitu.

33. Popíšte základné medzníky pri vzniku stavovskej monarchii, kedy v uhorských dejinách došlo k jej plnej realizácii?

Základ zmeny z monarchie patrimoniálnej na stavovskú tvorila zmena vlastníckych pomerov k pôde – pomocou kráľ. donácii sa pôda dostávala do rúk šlachty a cirkvi. Jej začiatky možno pozorovať od druhej polovice 13 st. avšak naplno sa rozvinula na konci 14 st. a celé 15 st.

34. Aké mal právomoci prezident podľa Ústavnej listiny z roku 1920.

Zastupoval štát navonok; prijímal a poveroval vyslancov; vyhlasoval vojnový stav; zvolával, odročoval a rozpúšťal NZ; podpisoval zákony, mal právo veta; podával NZ správy o stave republiky; menoval a prepúšťal ministrov (určoval aj ich počet); menoval vysokoškolských profesorov, sudcov, vyšších štátnych úradníkov a dôstojníkov; bol vrchným veliteľom brannej moci; udeľoval milosti; na návrh vlády udeľoval dary a penzie z milosti.

35. Vysvetlite zmeny v župnej správe v 1. ČSR.

1. Novú úpravu miestnej správy priniesol zákon č. 126/1920 Zb. z. a n. o župných a okresných úradoch, ktorý však vstúpil do účinnosti až 1. januára 1923, aj to však len na území Slovenska – vznikli tu župy pre svoju rozlohu neoficiálne nazývané veľžupami, deliace sa ďalej na okresy.
2. Na čele župy stál župan, ktorý bol zároveň na čele župného úradu. Samosprávnym prvkom bolo župné zastupiteľstvo, ktorého 1/3 mohla byť menovaná.
3. Na čele okresu stál okresný náčelník, ktorý bol zároveň na čele okresného úradu a okresného výboru o 8 členoch a 8 náhradníkoch, na úrovni okresov neexistovalo okresné zastupiteľstvo.
4. Zmeny:

1. zákon č. 243/1922 zrušil dovtedajšiu kategóriu municipiálnych miest (na úrovni žúp). Bratislava a Košice sa preradili do skupiny miest so zriadeným magistrátom
2. zákon č. 125/1927 Zb. z. a n. o organizácii politickej správy rozdelil republiku na 4 časti:

1. Českú
2. Moravskosliezsku
3. Slovenskú

Podkarpatouhorskú

36. Vysvetlite pôsobnosť a činnosť Ústavného súdu v I. ČSR, medzi aké súdy ho zaradíme?

Ustavný súd zaradime medzi verejnoprávne súdy

Ustavný súd ako orgán kontroly súladu zákonov s ústavou

Základné fakty o Ústavnom súde 1. ČSR
Zakotvenie Ústavného súdu sa nachádzalo v Ústavnej listine ČSR z roku 1920 ( čl. II. a III. ) a v zákone č. 162/1920 Zb. z. a n. o Ústavnom súde. Ústavný súd sa skladal zo 7 členov, z ktorých troch menoval prezident republiky ( jeden z nich bol zároveň menovaný predsedom Ústavného súdu ), po dvoch členoch vysielal zo svojich členov Najvyšší súd a Najvyšší správny súd. Rovnakým spôsobom boli určení aj náhradníci Ústavného súdu. Funkčné obdobie sudcov Ústavného súdu bolo 10 rokov. Členom alebo náhradníkom sa nemohli stať členovia poslaneckej snemovne a senátu Národného zhromaždenia.

Aj keď vystupoval ako demokratická inštitúcia s funkciou ochrany občianskych práv, reprezentoval aj možnosť zásahu v prospech ústavy, alebo podľa okolností a potrieb tzv. štátnych nutností.

Ústavný súd bol príslušným rozhodovať výlučne o tom, či zákony Československej republiky a snemu Podkarpatskej Rusi neodporujú Ústavnej listine ČSR z roku 1920.

Rozhodovať o súlade zákonov s ústavou však Ústavný súd mohol len na základe návrhu podaného Najvyšším súdom, Najvyšším správnym súdom, Volebným súdom, poslaneckou snemovňou a senátom Národného zhromaždenia. Návrh musel byť podaný do troch rokov od vyhlásenia zákona, o protiústavnosti ustanovení, ktorého sa pochybovalo. V prípade, že Ústavný súd rozhodoval o odôvodnenosti návrhu, vyslovil nálezom ústavného súdu odporujúce ustanovenie určitého zákona za neplatné.

V roku 1938 bola kompetencia Ústavného súdu rozšírená zákonom č. 229/1938 Zb. z. a n. o autonómii Slovenskej krajiny aj na sledovanie ústavnosti zákonov vydaných Slovenským snemom.

Sídlom Ústavného súdu bola Praha. Za člena Ústavného súdu mohli byť menované iba osoby s vysokoškolským vzdelaním, ktoré dosiahli titul doktora práv. Požadovala sa hranica 45 rokov, pričom člen Ústavného súdu nemohol byť členom poslaneckej snemovne ani senátu Národného zhromaždenia. Ústavný súd mohol teoreticky vplývať na výsledky zákonodarnej činnosti Národného zhromaždenia, avšak činnosť Ústavného súdu sa počas celého trvania predmníchovskej ČSR nerozvinula.

TEST 4:

37. Popíšte aspoň štyri znaky feudálneho štátu.

 Znaky feudálneho štátu:

1. v patrimoniálnom štáte panovník a štát splývali v jedno - v jeden subjekt;
2. neexistoval dualizmus verejného a súkromného života a všetky spoločensko-právne vzťahy boli v podstate súkromnoprávne;
3. spoločnosť a štátny mechanizmus výkonu moci spočívali na lénnych (feudálnych) vzťahoch;
4. prevažovali zväzky personálne, nie teritoriálne (tzv. personalita práva);
5. neexistovalo jednotné štátne občianstvo;
6. neexistovala plná štátna suverenita a neustálil sa ešte pevný hraničný systém - existovala stála možnosť dispozície štátnym územím;
7. kombinoval sa princíp decentralizácie a centralizácie moci a správy;
8. nevytvorilo sa ešte stále vojsko ani konsolidovaná daňová sústava;
9. národnostná identita bola v stredoveku všeobecne cudzia;
10. záujmy štátu a cirkvi sa zvyčajne prelínali;

presadil sa univerzalizmus rímskej cirkvi, ktorý sa trieštil po protestantskej reformácii

38. Aké mal postavenie panovník v stavovskej monarchii?

Rozsah právomocí panovníka sa s ohľadom na presun kompetencií na stavy zmenšil, ale vecne nezmenil. Panovník síce predstavoval najvyšší orgán konajúci v mene štátu, ale delil sa o moc so stavmi. Jeho postavenie malo skôr reprezentatívnu rolu. V zhode s organickým učením o štáte ľud postavil vodcu na čelo štátu, ktorý plnil úlohu hlavy.

V stavovskej monarchii sa štátna moc rozdeľovala medzi panovníka a stavy, takže hovoríme o dualizme štátnej moci. Panovník bol najvyšším orgánom konajúcim v mene štátu, ale delil sa o moc so stavmi, ktoré ho prípadne i kontrolovali. Jeho postavenie sa viac posunulo k reprezentatívnej role, t.j. k úlohe reprezentovať krajinu a obyvateľstvo dovnútra aj navonok. Definitívne sa skončila éra patrimónia a nikým a ničím neobmedzeného vládcu (vlastníka štátu).

Rozsah právomoci sa s ohľadom na presun kompetencii na stavy zmenšil, ale vecne nezmenil, panovník:

1. vystupoval navonok ako hlava štátu, velil armáde,
2. sankcionoval (potvrdzoval) nove zákony prijímané snemom, dával podnet na ich prijatie,
3. vydával najrôznejšie privilégiá,

podieľal sa tiež na súdnictve, podliehali mu finančné úrady a patril mu výnos z kráľovského majetku.

39. Kto je autorom učenia „svätej korune“ a stručne ho charakterizujte.

O učení o svätej korune platí:

1. presadzovala ho maďarská právna veda

1. z hľadiska feudálnej teórie sa ním zaoberal aj Š. Verboczy: koruna sa skladala z dvoch komponentov a to ako výraz kráľovskej moci, neskôr ako symbol štátneho územia a personifikácie štátnej moci, druhým komponentom bolo organické učenie o štáte, podľa ktorého štát je telom, kráľ hlavou a stavy sú údmi, každý šľachtic sa považoval za rovnoprávneho člena tohto organizmu a stanovil zásadu, že šľachta si volí kráľa, ale kráľ udeľuje šľachte hodnosti a to znamená jednotu šľachty a kráľa, vzájomnú spätosť, nerozlučnú jednotu. (personálny substrát - kráľ a šľachta tvoria jednotu, teritoriálny substrát - Uhorsko a jednotlivé pripojené krajiny napr. Chorvátsko, Dalmácia sú jednotné a nedeliteľné)
2. na symboliku štátnej moci si robila (ako jej nositeľka) nárok šľachta neskôr celé feudálne spoločenstvo

Pre pochopenie ponímania Svätej uhorskej koruny v neskorom stredoveku, do popredia sa kladie s ideou koruny súvisiace rozpracované organické učenie o štáte v ktorom autorom bol Werboczi, rozšírené najskôr až v 15. A 16. storočí- v ktorom sa kráľ a uhorský národ užšie, v prenesenom význame, previazali, pričom uvedený obsah dostal svoj formálnoprávny výraz v korunovácii a predovšetkým v kráľovských kapituláciách. Pre Werbocziho je koruna základom právneho systému. Koruna sa v tomto období stotožnila i s pojmom patria- vlasť, otčina- predchodca dnešného štátu.

40. Aké mestá patrili pod tavernícky súd a ku komu sa mohli na treťom stupni odvolať?

Územná pôsobnosť sa postupne ustálila na päť slovenských slobodných kráľovských miest - Bratislava, Trnava, Košice, Prešov a Bardejov – a Budín ( bol sídlom súdu, súd zasadal v presne stanovené dni raz ročne).

41. Aký spôsobom zaniklo Rakúsko-Uhorsko a Československá federatívna republika?

                   Rak.-Uhorsko z pohľadu  Československa  zaniklo 28. okt.1918 keď bol v Prahe vyhlá-

                   sený Československý štát .

                   ČSFR zanikla rozdelením –dismembratio. Časový sled bol- 17. júla  SNR  schválila Dekla-

                   ráciu o zvrchovanosti SR , 23. júla polit. dohoda medzi ODS a HZDS ktorá viedla k pri-

jatiu zákona o zániku federácie,1. sept. 1992 schválila SNR slovenskú ústavu, a 25.11.1992 bol prijatý     ústavný zákon č.542/1992 Zb.  o zániku federácie.

42. Charakterizujte postavenie, kreáciu (voľby) a význam najvyšších orgánov Uhorska na základe marcovej ústavy v roku 1848 a porovnajte ich postavenie po vyrovnaní v roku 1867.

Bratislavská marcová ústava :

1. Národné zhromaždenie : dvojkomorový zákonodarný orgán; horná komora bola vyhradená pre dedičných členov, aristokratov a cirkevných hodnostárov; členovia dolnej komory boli volený, avšak aktívne volebné právo bolo obmedzené cenzom pohlavia, majetkovým i profesijným cenzom a pre pasívne volebné právo bola stanovená povinnosť ovládať maďarský jazyk.

Prinos marcovej ústavy bol najmä vo vytvorení prvých uhorských nezávislých štátnych orgánov.

Po roku 1867:

Panovník potvrdil formálnu platnosť Bratislavskej marcovej ústavy, trval ale na tom aby sa revidovali. Výsledkom rokovaní bola dohoda o rozdelení kompetencií na spoločné(vykonávané z Viedne) a tie, ktoré prislúchajú maďarským orgánom. Ústava z roku 1848 oi. zriadila uhorské ministerstvo vojny i financií ´, avšak po zriadení reálnej únie v roku 1867 sa dohodli na spoločnej správe financií, organizovaní armády a zahraničnej politiky.

Voľba do zákonodarných orgánov naďalej vykazovala absenciu demokratických princípov. V tomto období je zjavné najmä vytváranie volebnej geometrie prospešnej najmä pre maďarské – koaličné strany. Bohatí veľkostatkári okrem iného venovali značné sumy aj na opíjanie voličov tzv. kortesačky.

43. Aké malo postavenie ministerstvo pre správu Slovenska a popíšte jeho kompetencie a hlavné činnosti počas jeho existencie.

Predstavovalo kombináciu normotvorného aj výkonného orgánu, čiastočne presahujúceho medze ústavnosti určené najprv dočasnou ústavou a dodatočne Ústavnou listinou z roku 1920. Jeho úlohou bolo hlavne podriadiť administratívny a súdny aparát na Slovensku československej vláde. Ministrom Šrobárom bola zrušená municipiálna a obecná samospráva, prijímal, ponechával a prepúšťal štátnych, samosprávnych a cirkevných hodnostárov, upravoval vývoz zo Slovenska a prevod nehnuteľností. Svoju právomoc vykonával pomocou vojska, žandárstva, polície a legionárskych oddielov.

Zriadené v Žiline na čele s Vavrom Šrobárom, predstavovalo fakticky kombináciu normotvorného aj výkonného orgánu čiastočne presahujúce medze ústavnosti určené najprv dočasnou ústavou a dodatočne Ústavnou listinou  z roku 1920. str. 182

44. Popíšte postavenie SNR a jej rolu pri vzniku ČSR v roku 1918.

Jej rola pri vzniku CSR :

SNR z 3. novembra 1918 otázku štátneho spolužitia začal riešiť tým, že za najvyššieho reprezentanta štátnej zvrchovanosti na SR vyhlasoval nie Národný výbor, ale SNR. SNR  rozhodol o nariadeniach ohľadom občanov, obecnej správe a zastupiteľských zborov. Môžeme tento jej pokus považovať za istý pokus vedenia SNR hladko prevziať moc na SR. Centrum ( Praha ) snažilo obmedziť moc a postavenie SNR. Neskôr prijali uznesenie podľa ktorého prešla právomoc SNR na Národné zhromaždenie a československú vládu.

Slovenská národná rada z roku 1918 bol najvyšší zastupiteľský orgán slovenského národa, vytváraný v čase zániku Rakúsko-Uhorska od 12.9. v Budapešti a definitívne vytvorený 30. októbra v Turčianskom Svätom Martine pri príležitosti vydania historickej Deklarácie slovenského národa (Martinskej deklarácie) o pripojení sa Slovákov k práve vzniknutému Česko-Slovensku.

45. Popíšte základné znaky ústavy Slovenskej republiky z roku 1939.

Ústava SR bola prijatá 21. júla 1939 ako ústavný zákon č. 185/1939 Sl. z.

Charakterizovali ju nasledujúce znaky:

1. neuznávanie suverenity ľudu a naopak suverenita strany a vodcu

2. stavovsky princíp namiesto občianskeho

3. sekundárne postavenie zákona a primát nariadení vlády s mocou zákona

4. priorita ústavných povinnosti pred právami

5. možnosť obmedzenia základných ľudských práv obyčajným zákonom

5. ústavná dominancia kresťanských mravov a cirkvi, obzvlášť katolíckej (prejavila sa v preambule ústavy)

TEST 6:

46. Popíšte agendu väčšej, menšej a tajnej kancelárie za vlády Mateja Korvína.

Ústredné orgány štátnej správy – rozdelená agenda

Väčšia kancelária – „vlastná kancelária „ – vydávala listiny vnútropolitického charakteru – kráľovské nariadenia, menovania, donácie , privilégiá

Menšia kancelária – vybavovala súdnu agendu; bola podriadená personálovi ako predsedovi kuriálneho súdu

Tajná kancelária – mala na starosti dôverné listiny a zahranično-politickú agendu

47. Popíšte vývoj zahraničného odboja v USA v období 1. svetovej vojny.

21. najvýznamnejšia krajanská kolónia
22. vrcholná organizácia – Slovenská liga – IX/1914 snaha o vytvorenie slovenského národného programu  prijatím prepracovaného Memoranda o krivdách a požiadavkách slovenských (  dokument vychádzal z požiadaviek slov. národa vydaných v Martine; zakotvoval myšlienky úplnej samosprávy a voľnosti sebaurčenia; )
23. nejednotnosť v otázke postavenia Slovákov : - jedna skupina požadovala autonómiu Slovákov v rámci U, druhá skupina  požadovala federáciu R-U, pri ktorej by Slovensko tvorilo s českými krajinami jednu federatívnu časť, tretia skupina – sa prikláňala k názoru druhej skupiny
24. X/1915- Clevelandská dohoda ako výsledok spoločnej konferencie predstaviteľov Slovenskej ligy a Českého národného združenia
25. Vychádzala zo štátoprávneho  spojenia českého a slovenského národa  v spoločnom československom štáte v rámci federalizovanej monarchie , v ktorom S mala mať národnú autonómiu ( = vlastný snem, štátna správa, úplná kultúrna sloboda, vlastná finančná a politická správa ...)

II. dohoda 1918 – Pittburská  dohoda - ústupok v smere zníženia  politického a štátoprávneho postavenia Slovákov; Slovensko len ako autonómia československého štátu hodnotíme ju ako dokument založený na demokratických princípoch vyjadrených  v zakotvenej republikánskej forme vlády budúceho štátu a odmietnutie monarchistickej formy vlády.

48. Popíšte obsah Martinskej deklarácie a tzv. recepčného zákona.

Martinská deklarácia ( Deklárácia slovenského národa ) – odmietla právo U vlády a U zastupiteľských zborov hovoriť v mne slovenského národa

26. požadovala sebaurčovacie právo až po nezávislosť
27. požadovala okamžité uzavretie mieru a znemožnenie ďalšej vojny a zbrojenia
28. je to dokument prvotného, originálneho štátotvorného významu
29. verejne a legitímne sa potvrdili a legalizovali ciele celého zahraničného odboja
30. Slováci sa ňou dobrovoľne prihlásili k novému spoločnému štátu Č a S

Obsah recepčného zákona – zákon č. 11/1918 Zb. z.a n. –

31. čl. 1- stanovil , že štátnu formu ČS štátu určí NZ ; zákon dočasne koncentroval zákonodarnú a výkonnú moc v rukách Národného výboru
32. čl. 2- tvoril vlastnú recepčnú normu, podľa ktorej zostali dočasne v platnosti všetky krajinské a ríšske zákony a nariadenia – recepcia takmer celého U a R  právneho poriadku

čl.3 – všetky samosprávne , štátne , župné úrady, zemské, okresné a  najmä obecné úrady sa podriaďujú Národnému výboru

49. Vysvetlite inštitút úradníckych vlád a uveďte aspoň dve v dejinách ČSR.

Úradnícke vlády sa vytvárali  na prekonanie rôznych politických kríz v štáte. Stranícko-politicky nereprezentovali rozvrstvenie daného spektra v štáte. Boli zostavené s rozhodujúcim dôrazom na odbornosť jej jednotlivých členov.

3. úradnícka vláda 15/09/1920 - 26/09/1921
4. úradnícka vláda 18/03/1926 – 12/10/1926  - obe boli vedené predsedom vlády J. Černým

úradnícka vláda 29/091938 – 04/10/1938 – vedená generálom J. Syrovým

50. Aké mal postavenie panovník v stavovskej monarchii?

Rozsah právomocí panovníka sa s ohľadom na presun kompetencií na stavy zmenšil, ale vecne nezmenil. Panovník síce predstavoval najvyšší orgán konajúci v mene štátu, ale delil sa o moc so stavmi. Jeho postavenie malo skôr reprezentatívnu rolu. V zhode s organickým učením o štáte ľud postavil vodcu na čelo štátu, ktorý plnil úlohu hlavy.

V stavovskej monarchii sa štátna moc rozdeľovala medzi panovníka a stavy, takže hovoríme o dualizme štátnej moci. Panovník bol najvyšším orgánom konajúcim v mene štátu, ale delil sa o moc so stavmi, ktoré ho prípadne i kontrolovali. Jeho postavenie sa viac posunulo k reprezentatívnej role, t.j. k úlohe reprezentovať krajinu a obyvateľstvo dovnútra aj navonok. Definitívne sa skončila éra patrimónia a nikým a ničím neobmedzeného vládcu (vlastníka štátu).

Rozsah právomoci sa s ohľadom na presun kompetencii na stavy zmenšil, ale vecne nezmenil, panovník:

4. vystupoval navonok ako hlava štátu, velil armáde,
5. sankcionoval (potvrdzoval) nove zákony prijímané snemom, dával podnet na ich prijatie,
6. vydával najrôznejšie privilégiá,

podieľal sa tiež na súdnictve, podliehali mu finančné úrady a patril mu výnos z kráľovského majetku.

51. Čo znamenalo, symbolizovalo učenie o uhorskej korune vo svojej vrcholnej podobe v stavovskej monarchii?

Učenie o uhorskej korune znamenalo, že symbolizovala delenú vládu kráľa a politického národa uhorskej šľachty (stavov). Kráľ predstavoval v pomere k stavom hlavu, stavy údy, tvoriac spolu telo, t.j. plnosť verejnej moci. V 14. a 15. storočí sa upevnila mienka, že výsostné práva koruny prechádzali na panovníka až korunováciou, v ktorej národ korunoval zvoleného (určeného) nástupcu kráľa a súčasne sa obe štátoprávne sily ( kráľ - národ ) podmieňovali vo vzťahu k svojim štátnym právam a povinnostiam. Z tejto idey vyplynul spoločný podiel kráľa a stavov na štátnej moci.

52. Zhodnoťte výsledok posledného stavovského povstania z pohľadu vzťahu panovníka a Uhorska?

Išlo o povstanie Františka II. Rákociho z r. 1703 a skončilo sa Satmárskym mierom roku 1711.

Výsledok: Panovník sa zaviazal rešpektovať práva a slobody krajiny a zaistiť slobodu náboženského vyznania. Habsburgovci si uhájili uhorskú korunu. Satmársky mier z roku 1711 obnovil ústavný status guo spred Vešeléniho sprisahania a rozdelil moc opätovne medzi panovníka a uhorské stavy.

53. Vysvetlite zákonodarstvo konca 13. storočia, ktoré upravovalo postavenie šľachty v najvyšších orgánoch štátu?

Vysoká šľachta presadila myšlienku obmedziť kráľovskú moc a zväčšiť právomoci Kráľovskej rady. Počas vlády Ondreja III. V zák. čl. IX/1291 rada spolupôsobila pri rozhodovaní menovať palatína a hlavných dvorských úradníkov. Zák. čl. XXIII/1298 nazvaný „radný zákon“, zaviazal kráľa, aby zvolával radu na stretnutie každé dva mesiace v zložení: dvaja arcibiskupi (kaločský a ostrihomský) a dvaja vysokí šľachtici zvolení snemom, ktorí by dohliadali a radili panovníkovi v rozhodujúcich záležitostiach. Vydaním zákona sa uskutočnil významný krok vedúci k posilneniu pozície magnátskej vysokej šľachty sprevádzaný definitívnym zánikom patrimoniálnych väzieb panovník versus šľachta.

54. Charakterizujte postavenie vlády podľa ústavy ČSR z roku 1920.

Za pravidelné sídlo bola určená Praha, pre členov platili obmedzenia kvôli konfliktu záujmov, bola zodpovedná poslaneckej snemovni, ktorá mohla na návrh min. 100 poslancov vysloviť nedôveru, o vyslovenie dôvery mohla vláda požiadať i sama. Demisiu podávala prezidentovi, ak nevykonával funkciu, do rúk výboru NZ.

1. Trestná zodpovednosť – úmyselné al. hrubo nedbanlivé porušenie ústavných a iných zákonov, pričom trestné konanie viedol senát na návrh polsaneckej snemovne.

DALSIE TESTY NEJAKE:

No ja som to mala este 15.5. tak si asi na vsetko nespomeniem,ale:
1. kralovska kuria, kralovska tabula definuj a zarad do sudneho systemu
2. verwirkunkstheorie
3. vznik 1.Slovenskej republiky
4. otazka č.215/dlhý nazov
5. pravomoci prezidenta podla Docasnej ustavy
6. zahranicny odboj 1CSR definuj aspon 2, kde bol, ake dokumenty podpisali
neviem dalej ale ked si spomeniem dam vediet

DALSIE

otázky: 53.     Vysvetlite inštitút tzv. Päťky a jej miesto v ústavnom systéme ČSR.
140.    Charakterizujte postavenie: mestského kapitána a mestského
fiškála, do akého typu správy ich zaradíme?
145.    Aké sú boli súdy praesentia regia a specialis presencia regia a
kedy sa s nimi po 1x stretávame ?
152.    Vymenujte aspoň 4 ústredné viedenské orgány v Habsburskej monarchii.
153.    Kto pristúpil k reforme štátnej správy v období absolutizmu v
Uhorsku a krátko ju
charakterizujte.
221.    Charakterizujte systém súdnictva v I. ČSR (tak všeobecných ako aj
osobitných súdov, a v krátkosti charakterizujte zmeny v súdnictve ako
aj postavenie jednot. súdov).
225.    Charakterizujte ústavu Slovenskej republiky (predovšetkým
systematiku a stručný obsah jednotlivých častí).
261.    Kedy sa uplatňoval inštitút zmocňovacieho zákonodarstva, akému
orgánu/nom patrilo ?
280.    Charakterzujte inštitút advokáta v dualisme a I. ČSR.
295.    Vysvetlite postavenie a hlavné úlohy, aké plnilo Ministerstvo s
plnou mocou pre správu Slovenska?