Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trnavská univerzita / Právnická fakulta / Ústavné právo

Vycuc na skusku (up-vycuc.doc)

1.Ústavný vývoj na území SR pred rokom 1920

Slovensko ako územno-politický celok, ako krajina, sa formovalo veľmi pomaly a postupne. Základnou príčinou tohto pomalého vývoja bola dlhá absencia vlastného štátneho útvaru.

Prvým štátnym útvarom na území dnešného Slovenska bolo koncom 8. storočia  Pribinovo kniežatstvo, ktoré malo svoje centrum v Nitre a neskôr sa stalo súčasťou Veľkomoravského štátu. Veľkomoravská ríša bola dobre organizovaným ranofeudálnym štátnym útvarom, a mala veľký politický, hospodársky a národný význam.

Rozpad Veľkomoravskej ríše pod tlakom Franskej ríše v roku 906 vytvoril podmienky pre vznik českého kráľovstva a uhorského štátu. Uhorský štát neumožňoval Slovákom formovať vlastnú štátnosť a slovenskému národu ani pod vplyvom myšlienok Štefana Verboczyho a jeho  diela Opus Tripartitum, neposkytol autonómiu.

Od roku 1526 sa Uhorsko, a tým aj Slovensko stáva súčasťou habsburskej monarchie. Pod vplyvom tureckej anexie sa Uhorsko rozdelilo na habsburské Uhorsko, Budínsky pašalík a Sedmohradské kniežatstvo, vazalský štát tureckých sultánov. Centrum politického života sa presúva na tzv. Horné Uhorsko, na územie dnešného Slovenska. Bratislava sa stala korunovačným mestom uhorských kráľov  a sídlom uhorského snemu. V Trnave bola v roku 1635 založená  univerzita.

V 15. a 16. storočí si Slováci čoraz väčšmi uvedomujú svoju národnú identitu. V rokoch 1609-1610 uhorský snem vydal zákony aspoň formálnej jazykovej rovnosti slovenského, maďarského a nemeckého etnika.

Rok 1848 bol pokusom o politické uplatnenie slovenských návrhov vo forme petícií a formulácie vlastných politických a najmä národnostných požiadaviek. Vedúcou osobnosťou tohto procesu bol Ľudovít Štúr, hlavný predstaviteľ mladej slovenskej inteligencie, v rokoch 1847-1848 poslanec uhorského snemu, v roku 1845 založil Slovenskje národnje noviny. V marci 1848 prijali poslanci uhorského parlamentu ústavu i ďalšie  požiadavky smerujúce k politickej samostatnosti Uhorska, a keď tieto boli zamietnuté, nasledovali ozbrojené zrážky, v ktorých boli Košútove vojská potlačené. Po vyhlásení Stadionovej ríšskej ústavy uhorské národné zhromaždenie na Košútov návrh prijalo 14.4. 1849 vyhlásenie nezávislosti.

Zhromaždenie slovenských politických predstaviteľov prijalo 10.5. 1848 v Liptovskom Svätom Mikuláši Žiadosti slovenského národa. Tu boli v 14 bodoch sformulované základné politické požiadavky Slovákov. Mal sa zriadiť národný snem Slovenska, malo sa uplatniť demokratické volebné právo, sloboda slova, tlače, prejavu, zhromažďovania, cestovania, zavedenie slovenčiny ako úradného jazyka v slovenských župách a obciach (autonómia pre Slovákov). Súčasne sú prvým štátoprávnym programom Slovákov v ich histórii. Slovenské požiadavky však nenašli porozumenie u uhorskej revolučnej vlády, a to napriek tomu, že neboli namierené proti integrite Uhorska.

V júni 1848 na Slovanskom zjazde v Prahe hľadali slovenskí vodcovia Štúr, Hurban a Hodža spojencov na uskutočnenie svojich cieľov. Tu vznikol návrh na vytvorenie spoločného štátneho celku Čiech, Moravy a Slovenska v rámci federalizovaného Rakúsko-Uhorska.

16.9. 1848 sa vo Viedni konštituovala Slovenská národná rada ako najvyšší národný orgán vojenského a politického charakteru a o 3 dni vyhlásila na Myjave slovenskú samostatnosť, vypovedala štátny zväzok s Maďarmi a poslušnosť maďarskej vláde. Počas 3 slovenských výprav, ktoré boli neúspešné, pôsobila ako najvyšší revolučný orgán.

7.6.1861 na národnom zhromaždení v Turčianskom Svätom Martine bolo prijaté Memorandum slovenského národa, ktoré koncipoval Štefan Marko Daxner. V oboch dokumentoch sa vychádzalo z požiadavky, aby sa v rámci hraníc Uhorska vymedzilo územie Slovenska ako územie slobodného slovenského národa. Návrh žiadal vytvorenie národného snemu, výkonných orgánov i súdov. Viedenská vláda postúpila tento návrh uhorskému miestodržiteľstvu, ktoré ho vyhlásilo za protiústavné. Jediným výdobytkom z tohto obdobia bolo zavedenie vyučovania slovenčiny na gymnáziách v Prešove, Nitre, Levoči, Banskej Štiavnici, Skalici a Trenčíne a založenie Matice slovenskej v roku 1863 v Turčianskom Svätom Martine. Podobné požiadavky boli obsiahnuté v Prosbopise, ktorý bol 12.12. 1861 odovzdaný cisárskemu dvoru vo Viedni.

Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867 obdobie potláčania všetkých nemaďarských národov v Uhorsku. Všetci obyvatelia Uhorska mali tvoriť politicky uhorský národ.

1879 bolo zavedené povinné vyučovanie maďarčiny na všetkých školách, a zavŕšením tejto politiky bolo prijatie Apponyiho školského zákona z roku 1907, ktorý jednoznačne preferoval maďarčinu ako vyučovací jazyk na všetkých školách. Boli rozpustené slovenské gymnáziá a zatvorili aj Maticu slovenskú a o majetku Matice slovenskej sa ministerský predseda vyjadril, že ho nemožno vrátiť vlastníkovi určenému v stanovách (slovenskému národu) lebo slovenský národ v Uhorsku neexistuje.

V období 1. svetovej vojny vznikla koncepcia česko-slovenského štátu, ktorá predovšetkým zásluhou Masaryka, Beneša a Štefánika našla podporu aj na medzinárodnom fóre. Slovenská liga v USA  v septembri 1914 prijala Memorandum o krivdách a požiadavkách slovenských, v ktorom nastoľuje požiadavku úplnej samosprávy a myšlienky spoločného štátu Čechov a Slovákov. Americkí Česi a Slováci uzavreli v Clevelande dohodu 22-23.10. 1915, kde v kontexte myšlienok o rovnoprávnosti v štátnom spolužití uvažovali o federatívnom usporiadaní ako o vhodnej forme spolužitia oboch národov. Táto dohoda vytyčovala program samostatnosti českých krajín a Slovenska a ich federatívne spojenie s úplnou autonómiou Slovenska, štát by mal mať demokratickú povahu, vlastný snem, štátna správa, kultúrna sloboda, štátny jazyk slovenský.

Pittsburská dohoda z 30.5. 1918, ktorú možno hodnotiť ako ústupok idey čechoslovakizmu, ktorý dostal podobu fikcie jednotného československého národa ako štátotvorného činiteľa.

Deklarácia slovenského národa prijatá v Martine 30.10. 1918 podstate akceptovala masarykovské predstavy o jednotnom československom národe, v ktorom Slováci sú jeho mladšou vetvou.

1.sv. vojna, ruská revolúcia z februára 1917 vytvorili predpoklady na zánik Rakúsko-Uhorska a vytvorenie nového štátu.

Národný výbor prijal 28.10. 1918 zákon o zriadení samostatného česko-slovenského štátu, ktorý bol potom publikovaný ako zákon č. 11/1918 a označujeme ho ako prvé ústavné provizórium. Tento dokument fixoval vznik nového štátneho útvaru – československého štátu. Čechoslovakizmus mal však už od začiatku existencie spoločného štátu negatívny dopad na Slovensko.

Zákon č. 11/1918 SB. Zák. a nař. = recepčný zákon obsahoval úvod a 5 článkov. Konštatoval vznik samostatného československého štátu s tým, že jeho forma bude určená Národným zhromaždením po dohode s Národnou radou v Paríži.

Dočasná ústava prijatá 13.11. 1918 ako zákon č. 37/1918 Sb. Zák. a nař nepredstavovala úplnú ústavu, ale upravovala iba formu vlády. Upravoval štruktúru najvyšších štátnych orgánov nového štátu, ich utváranie, štruktúru a vzťahy. Štát mal republikánsku formu a uplatnili sa v ňom princípy parlamentarizmu. Najvyšším orgánom štátnej moci sa stalo Národné zhromaždenie, hlavou štátu bol Národným zhromaždením  volený prezident (ústavné postavenie slabé) a vláda bola najvyšším výkonným a nariaďovacím orgánom. Vládu tiež volilo Národné zhromaždenie.

2.Vznik ČSR a Ústava ČSR z r. 1920

K historickému vyhláseniu samostatného, spoločného štátu Čechov a Slovákov došlo 28. 10. 1918 na schôdzi Národného výboru v Prahe.

Prvým zákonom tohto štátu bol zákon č. 11/1918 Zb. zákonov a nariadení samostatného štátu ČS, pri ktorého prípade zohral významnú úlohu vtedajší politik Alois Rašín. Označoval sa ako 1. ústavné provizórium, vzhľadom na svoj prvoradý význam a súčasne za  recepčný zákon, pretože formálne zakotvoval právnu kontinuitu s doterajšou rakúsko – uhorskou monarchiou, nakoľko prevzal rakúsky a uhorský právny poriadok a zakotvil tiež kontinuity rakúskej a uhorskej verejnej správy, vrátane diskontinuity s habsburskou centrálou mocou.  Vzhľadom na nemalé rozdiely vo vývoji rakúskeho a uhorského právneho systému a admistratívneho usporiadania bol zákonom  prevzatý aj právny a správny dualizmus, ktorý sa nepodarilo prekonať za celé obdobie trvania predmníchovskej republiky.

Na Slovensku sa 30. 10. 1918 ustanovila v Turčianskom sv. Martine SNR, zložená zo všetkých vtedajších politických strán slovenského národa. SNR a jej výkonný výbor sa stal najvyšším národným orgánom slovenského národa. Historickým politicko-štátnym aktom SNR sa stala Deklarácia slovenského národa / Martinská deklarácia/, schválená účastníkmi slávnostného zhromaždenia v Turč. Sv. Martine 30. 10. 1918 a to nezávisle na politických udalostiach, ktoré súviseli s vyhlásením československého štátu 28.10.1918 v Prahe.

Dočasná ústava ČSR označovaná aj ako druhé ústavné provizórium / zákon č. 37/1918 Zb.z./ vznikla po skončení vlády národného výboru, keď sa tento premenil na Národné zhromaždenie, rozšírené na 256 členov, ktoré dočasnú ústavu schválili. Rozšírenie Národného zhromaždenia sa realizovalo taktiež podľa výsledkov volieb do ríšskej rady v r. 1911. Pre zástupcov  Slovenska vzhľadom na nepoužiteľnosť tohto kľúča, bolo stanovených 40 miest a v dôsledku námietok zástupcov Slovenska bol počet poslancov zvýšený na 270. V národnom zhromaždení však neboli zastúpení predstavitelia národnostných menšín.  Dočasná ústava sústreďovala pozornosť na úpravu postavenia Národného zhromaždenia, vlády a prezidenta. Tým bola prvý krát upravená parlamentná forma vlády .

Ústavným základom nového štátu sa po prijatí prvého ústavného provizória a Dočasnej ústave ČSR spolu s týmito dokumentmi stala definitívna ústava pozostávajúca zo zákona z 29.2.1920, ktorým sa uvádza ústavná listina Československá z 121/1920 Zb. z. a z vlastnej ústavnej listiny. Ústava ČSR ako základný zákon bol prijatý nevoleným parlamentom- Národným zhromaždením, ktoré vzniklo v novembri 1918 z Národného výboru Československého.

Východiskovými základmi ústavy bol na prvom mieste princíp suverenity ľudu a na jeho základe vytvorený systém zastupiteľskej demokracie reprezentovaný Národným zhromaždením a miestnymi orgánmi samosprávy. Dôraz položila na parlamentnú republiku, ktorú predstavovala volená individuálna hlava štátu, vláda zodpovedá Národnému zhromaždeniu a celá sústava obecných zastupiteľstiev volených v obciach a mestách priamo ľudom. Ústava poznala aj formu priameho uskutočňovania suverenity ľudu – referendum na celoštátnej úrovni, ktoré však malo špecifickú podobu. Bolo možné len z iniciatívy vlády v prípade, že NZ zamietlo vládny návrh zákona.

Štruktúra ústavy – zákon č. 121/1920 Sb. Z. a n.

Charakter ústavy- bola ústavou vo formálnom zmysle, išlo o tuhú ústavu, právnu, písanú, fiktívnu.

Štruktúra ústavy:

Preambula – slávnostné politické vyhlásenie koncipované podľa vzoru americkej ústavy, ktorá nemalo charakter právnej normy, nebolo právne záväzné.

Uvodzovací zákon – mal 10 článkov, ktoré po obsahovej stránke vymedzili pomer zákona a ústavného zákona, spôsob zmeny ústavy ústavným zákonom, ďalej obsahoval ustanovenia prechodnej pôsobnosti dočasného NZ a prezidenta republiky a vymedzoval postavenia ústavného súdu ČSR.

6 hláv:

hlava – všeobecné ustanovenia

hlava – o zákonodarnej moci

hlava – o vládnej a výkonnej moci

hlava  o sudcovskej moci

hlava – o právach a slobodách občanov

hlava – o ochrane národnostných , náboženských a rasových menšín

Najvyššie štátne orgány:

národné zhromaždenie – jeho štruktúru a kompetencie upravuje 2. Hlava Išlo o najvyšší orgán štátnej moci. Dvojkomorová štruktúra – obe komory boli formálne rovnocenné. Rozdiel medzi obidvoma komorami spočíval predovšetkým vo vymedzení aktívneho a pasívneho volebného práva a v rozsahu právomocí. Prvá komora tzv. poslanecká snemovňa mala 300 členov volených na 6 rokov, pričom aktívne volebné právo – vek 21 rokov, pasívne volebné právo – vek 26 rokov. Druhou komorou bol senát tvorený 150 členmi volenými na 8 rokov, tak, aby zapadal do teórie bŕzd a protiváh. Obidve komory NZ sa volili podľa všeobecného, rovného , priameho a tajného hlasovacieho práva a podľa zásady pomerného zastúpenia. Pokiaľ išlo o kompetencie poslaneckej snemovne boli uznané širšie právomoci ako senátu. Iba poslanecká snemovňa mohla vysloviť dôveru, resp. nedôveru vláde a vo všetkých zákonodarných veciach bolo rozhodné konečné uznesenie poslaneckej snemovne, aj keď senát nesúhlasil. Na základe rokovacieho poriadku poslaneckej snemovne sa taxatívne vymedzilo, ktoré predpisy sa budú môcť meniť uznesením príslušnej snemovne. Kompetencie – zákonodarný a kreačný orgán, voľba prezidenta spoločným zasadaním oboch snemovní, zákonodarná právomoc nebolo obmedzená vecne, ani teritoriálne, -  kontrolná právomoc -  kontrola štátneho finančného hospodárenia, schvaľovania štátneho rozpočtu, interpelačné právo, činnosť osobitných kontrolných výborov, udeľovanie štátneho občianstva a pod, - správne právomoci – uplatňovanie politickej zodpovednosti vlády, oprávnenia týkajúce sa medzinárodných vzťahov, právo zúčastňovať sa na právoplatnom vzniku niektorých medzinárodných zmlúv a udeľovaní súhlasu s nimi, rozhodovanie o vypovedaní vojny a súhlas k mieru, - autonómna funkcia – volila si predsedníctvo a ostatných funkcionárov, - sudcovská funkcia – v prípade trestného stíhania prezidenta pre vlastizradu, súdil ho senát na základe obžaloby poslaneckej snemovne.

Prezident republiky -  nositeľ časti vládnej výkonnej moci. Bol volený 3/5 väčšinou NZ za prítomnosti nadpolovičnej väčšiny úhrnného počtu členov poslaneckej snemovne a senátu. Svoj úrad vykonával po zložení sľubu 7 rokov. Nikto nemohol byť zvolený za prezidenta viac ako dvakrát za sebou, s výnimkou prvého prezidenta  T.G.Masaryka.  Kompetencie -  boli vymedzené veľmi široko podľa francúzskeho vzoru. Vzťah k NZ – mal právo podávať ústne alebo písomne správu o stave republiky a odporúčať mu opatrenia, ktoré pokladá za nutné a účelné.  

Právo prezidenta rozpustiť NZ, rozpustiť obidve snemovne a vyhlasovať ich zasadnutia za skončené, prípadne ich odročovať.  Bez ohľadu na parlamentnú väčšinu mohol vymenúvať novú vládu a rozpustiť kvôli nej parlament. Vzťah k vláde – mal široké oprávnenia, vymenúval a odvolával predsedu a členov vlády, mal právo byť prítomný a predsedať schôdzam vlády, mohol žiadať od vlády alebo jej členov písomné správy, nebol zodpovedný za výkon svojho úradu, za jeho prejavy súvisiace s jeho úradom zodpovedala vláda. Prezident aktívne zasahoval do vnútornej a zahraničnej politiky ako hlavný veliteľ brannej moci a ako hlava štátu.

Vláda – najdôležitejšia zložka štátneho aparátu. Išlo o kolektívny orgán, predstavujúci zbor ministrov na čele s predsedom vlády, zostavený podľa rakúskeho vzoru. Jednotlivé rezorty obsadzoval predseda vlády. Predsedom vlády sa zásadne stával vedúci činiteľ najsilnejšej politickej strany. Prislúchalo mu dohodnúť, resp. zostaviť vládny program a dbať o jeho realizáciu, podpisoval zákony za prezidenta, ak bol zaneprázdnený. Prípadný konflikt predsedu vlády s ostatným členmi vlády znamenal demisiu celej vlády. Kompetencie – rozhodovala v zbore za účasti nadpolovičnej väčšiny jej členov o vládnych návrhoch pre NZ, o vládnych ustanoveniach na vykonávanie zákonov a o všetkých veciach politickej povahy. Vymenúvala vyšších štátnych úradníkov , mala právo zákonodarnej iniciatívy – predmetom rokovania NZ boli takmer výlučne vládne návrhy zákonov.  Právomoci vlády sa rozšírili tzv. zmocňovacím zákonodarstvom, ktorým sa na vlády prenieslo právo upravovať niektoré otázky, úprava ktorých patrila do kompetencie parlamentu. Za existencie prvej ČSR sa objavili rôzne formy vlád. Okre koaličných vláda s vyskytli aj úradnícke vlády.

Päťka – mimoústavný faktický orgán – osobitný zbor vodcov najdôležitejších politických strán bez ohľadu  na to, či všetky tieto strany tvorili vládnu koalíciu alebo či niektorá z nich bola v opozícii. Vznikla v decembri 1920, keď nastúpila prvá úradnícka vláda  a fungovala až do kocna prvej ČSR, pričom v priebehu svojej existencie sa jej počet menil. Tento orgán vystupoval ak reprezentant poslaneckých klubov v parlamente, zabezpečoval styk koaličných strán s vládou. V skutočnosti však určoval  politickú líniu vlády, a stanovoval aj prácu NZ.

3.Ústava Slovenskej republiky z r. 1939

Ústavný zákon zo dňa 21. júla 1939 o ústave SR

Hlava prvá

Informuje o všeobecných ustanoveniach:

SR je republikou na čele s voleným prezidentom

Štátna moc je  rukách orgánov, ktoré sú určené ústavou

Občianstvo je jediné a jednotné a podmienky na jeho získanie stanovuje ústavný zákon

Hlavné mesto: Bratislava

Osobitný zákon určuje štátne symboly a farbami republiky sú biela, belasá a červená

Hlava druhá

Snem:

má zákonodarnú moc, 80 poslancom, ktorí sú volení na 5 rokov

pasívne od 21. roku, aktívne od 30. roku (ak vyhovuje podmienkam volebného poriadku)

o platnosti volieb rozhoduje volebný senát,

poslanec je zástupcom občanov celého štátu, vykonáva svoj mandát osobne a po zvolení skladá v sneme sľub, o pozbavení mandátu pre neplnenie svojej funkcie rozhoduje štátna rada na návrh predsedníctva snemu)

poslanec nemôže byť stíhaný za hlasovanie, podlieha disciplinárnej moci snemu

netýka sa trestnej zodpovednosti

poslanec zadržaný pri trestnej činnosti je zadržaný a ak predseda senátu do 14 dní nesúhlasí s väzením, je poslanec prepustený

prezident republiky zvoláva snem 2-krát ročne na riadne zasadanie: v marci a októbri

na žiadosť väčšiny poslancov je povinný vyhlásiť mimoriadny snem, ak to neurobí do 14 dní, zvolá ho predseda snemu

snem je uznášaniaschopný v prítomnosti aspoň 1/3 všetkých poslancov a k platnosti uznesenia je potrebná väčšina prítomných

prítomnosť 2/3 a 3/5 väčšina prítomných pri: ústave, ústavných zákonoch a ich zmene, o zmene štátneho územia, vypovedaní vojny, uzavretí mieru a o obžalobe prezidenta

člen vlády má právo zúčastniť sa zasadania snemu a má právo sa aj vyjadriť

právomoci snemu: voľba prezidenta, uznášanie sa o ústave, ústavných zákonoch a ich zmene, ustálenie štátneho rozpočtu, vydávanie zákonov o obrannej povinnosti, uznášanie sa o zákonoch ukladajúcich občanom nové trvalé finančné bremená, vydávanie zákonov o organizácií a pôsobnosti súdov, udeľovanie súhlasu s mierovými, medzinárodnými a inými zmluvami, ktoré udeľujú štátu/občanom bremená,

zákonodarná iniciatíva: vláda, štátna rada,, členovia snemu – je nutné je pripojiť odôvodnenie a návrh na úhradu

prezident je povinný do 15 dní odhlasovaný zákon podpísať alebo ho vrátiť snemu s pripomienkami

signácia zákona: prezident, predseda snemu, predseda vlády a poverený minister,

zákon musí byť vyhlásený 8 dní po signovaní prezidentom

Hlava tretia

Prezident:

volený snemom – každý občan, ktorý je voliteľný do snemu a v deň volieb má min. 40 rokov

maximálne dvakrát za sebou,

funkčné obdobie: 7 rokov, začína dňom zloženia prísahy,

prezident nemôže byť členom snemu

ak umrie/vzdá sa funkcie/nemôže je trvale plniť, snem do 30 dní zvolí nového prezidenta,

reprezentuje štát navonok, prijíma a poveruje diplomatických zástupcov, uzaviera medzinárodné zmluvy, vypovedá vojnu/vyhlasuje mier – so súhlasom snemu, zvoláva/rozpúšťa snem, vracia snemu odhlasované zákony s pripomienkami, podpisuje zákony a nariadenia s mocou zákona, vymenúva vysokoškolských profesorov, sudcov, štátnych úradníkov, je najvyšším veliteľom armády, vymenúva a odvoláva ministrov, udeľuje rády, vyznamenania, dary a penzie z milosti...

nikomu sa nezodpovedá, je možné ho stíhať len za vlastizradu,

na platnosť vládneho aktu sa vyžaduje podpis príslušného ministra.

Hlava štvrtá

Vláda:

je zložená z predsedu a ministrov – menuje ich prezident

členovia vlády skladajú do rúk prezidenta prísahu

vláda rozhoduje v zbore, ktorý sa môže uznášať, ak okrem predsedu je prítomná väčšina jej členov,

vládne nariadenie podpisuje predseda vlády a príslušný minister

snem môže vysloviť vláde alebo niektorému z jej členov nedôveru

člen vlády nesmie byť členom zárobkových spoločností

Hlava piata

Štátna rada:

6 členov je menovaných prezidentom, 10 členov je menovaných HSĽS, jedného člena menuje každá registrovaná strana národnostných skupín a stavov + predseda snemu a predseda vlády

právomoci: trestne stíhať prezidenta, predsedu a členov vlády, zostavovať kandidátku pre voľby do snemu, rozhodovať o strate poslaneckého mandátu na návrh predsedíctva snemu, podávať snemu návrhy zákonov...

funkčné obdobie rady je trojročné

členovia majú imunitu ako poslanci

rada rozhoduje v zbore, ktorý sa môže uznášať, ak okrem predsedu je prítomná väčšina jej členov

Hlava šiesta

Politické strany:

štátnej moci sa slovenský národ zúčastňuje prostredníctvom HSĽS – totalitné znaky

podrobnosti o zložení a orgánoch určuje osobitný zákon

národnostné skupiny sa zúčastňujú štátnej moci prostredníctvom svojej registrovanej politickej strany

Hlava siedma

Stavovské zriadenie:

občania podľa povolania sa zoskupujú do týchto stavov: poľnohospodárstvo, priemysel, obchod a živnosti, peňažníctvo a poisťovníctvo, slobodné povolania, verejní zamestnanci a osvetoví pracovníci,

každý občan musí byť organizovaný v nejakom stave

stavy sa starajú o hospodárskej, sociálne a kultúrne záujmy, o zvýšenie výkonnosti, životnej úrovne a pod.,

organizácia stavov je na samosprávnom princípe, vedúce pozície len tí, čo sú organizovaní v HSĽS

Hlava ôsma

Územná samospráva:

občania sa na správe štátu zúčastňujú prostredníctvom orgánov územnej a stavovskej samosprávy,

je nutné dbať aj na záujmy inonárodných skupín,

Hlava deviata

Súdnictvo:

existencia štátnych a osobitných súdov,

nik nesmie byť zbavený svojho zákonného sudcu

súdnictvo je oddelené od správy, osobitné zákony určujú súdnu moc tých-ktorých správnych úradov vo veciach pre pokračovanie trestné, policajné alebo finančné

vojenské súdy majú právomoc nad civilným obyvateľstvom len počas vojnového stavu a na činy v tejto dobe spáchané

vo svojej funkcii sú sudcovia nezávislí a podliehajú len zákonom

sudcovia z povolania sú na svoje miesta ustanovení vždy trvale

rozsudky sú vynášané menom REPUBLIKY

rozvité je Zákonom č. 112/1942, ktorým sa vytvorila sústava súdov (riadne – okresný, krajský a mimoriadne – počas výnimočného stavu/štatária, osobitné – burzové, vojenské...)

najvyšší súd, hlavný poisťovací súd

Hlava desiata

Práva a povinnosti občanov:

povinnosti – každý mužský občan sa podrobuje vojenskej službe a je povinný mať účasť na obrane štátu/každý občan bez rozdielu pohlavia je podrobený pomocnej službe na obranu štátu/povinnosť pomáhať verejným orgánom pri ich výkone/občianska povinnosť duševnej alebo telesnej práce od 18. – 60. roku/povinnosť občanov starať sa o výchovu a vzdelanie svojich detí/platenie dávok, daní a poplatkov,

práva – každý občan bez rozdielu má právo na ochranu majetku, života a slobody/zaistenie osobnej slobody a domáceho pokoja/zabezpečenie práva zhromažďovania, združovania, sloboda vyznania, prejavu, bádania a umenia.../právny poriadok ochraňuje manželstvo, rodinu a materstvo/práca je chránená, výška mzdy je primeraná výkonu a prihliada sa na rodinné pomery,

vlastníctvo ako sociálna funkcia a zaväzuje majiteľa k narábaniu s ním v rámci všeobecného dobra, súkromné vlastníctvo je možné obmedziť len na základe zákona, obmedzenie listového tajomstva môže byť len vyplývajúce zo zákona, zákaz vykorisťovania soc. slabších

Hlava jedenásta

Úprava cirkví:

právo slobodného plnenia náboženských povinností pre každého

cirkvi a náboženské spoločenstvá sú verejnoprávne korporácie s vlastnou správou a majetkom

výučba náboženstva na ľudových a stredných školách je povinná

Hlava dvanásta

Národnostné skupiny:

voľné hlásenie sa občanom v svojej národnosti,

činnosti smerujúce k odnárodneniu sú trestné

majú právo organizovať sa pod vlastným vedením, nadväzovať a pestovať kultúrne styky s materským národom a právo používať v školách a verejnom živote svoj jazyk,

Hlava trinásta

Rozličné ustanovenia

4.Ústavný vývoj po roku 1945 a Ústava 9.mája 1948

V r. 1945 prezident E. Beneš odcestoval do Moskvy na rozhovory o vytvorení novej vlády so zástupcami komunistického centra odboja a na prípravu nového programu tejto vlády. Oficiálne vymenovanie tejto prvej vlády Národného frontu Čechov a Slovákov sa uskutočnilo 4.4.1945 v Košiciach a 5.4.1945 bol na zasadaní tejto vlády schválený jej prvý program označovaný ako Košický vládny program. Vyjadroval nový pomer politických síl ešte pred skončením 2. Sv. vojny a bol programom národnej a demokratickej revolúcie. Sústreďoval pozornosť na tieto hlavné úlohy:

postavenie národných výborov ako nových miestnych orgánov štátnej moci a správy

prípravu volieb do ústavodarného  národného zhromaždenia, ktoré malo vypracovať a schváliť novú ústavu

nový prístup k riešeniu národnostnej otázky na základe uznania národnej samobytnosti slovenského národa, jeho rovnoprávnosti s národom českým, ako aj uznanie SNR

novú orientáciu zahraničnej politiky a spoluprácu so ZSSR a ostatnými demokratickými štátmi

výstavbu nových orgánov štátnej a verejnej správy v obciach, okresoch a krajoch – národných výborov

zriadenie mimoriadnych ľudových súdov a Národného súdu v českých krajinách a na Slovensku

KVP inšpiroval významné demokratické a sociálne opatrenia, preto mal charakter programu národnej a demokratickej revolúcie.

Novou ústavnou skutočnosťou bola existencia a činnosť SNR, ktorá svoje postavenie potvrdila svojím nariadením o zákonodarnej moci na Slovensku. Túto vykonávala buď priamo SNR, alebo ju vykonával prezident republiky formou dekrétov, vydanými pod dohode SNR. Vymedzenie zákonodarnej, výkonnej a vládnej moci medzi ČS a S orgánmi bolo upravené v tzv. pražských dohodách:

pražská dohoda z 2.6.1945 upravovala vymedzenie pôsobnosti medzi SNR a vládou a prezidentom ČSR.

Pražská dohoda z 11.4.1946 upravovala niektoré prezidentské kompetencie najmä vo vzťahu so Slovenskom. Ďalšie zmeny a doplnky pražskej dohody sa týkali postavenia Najvyšších súdov v Brne a BA ako súčasti Jednotného Najvyššieho súdu, pôsobnosti Najvyššieho úradu cenového na Slovensku, postavenie Štátneho plánovacieho a štatistického úradu v BA a pod.

Pražská dohoda z 28.6.1946 bola dohodou politických strán združených v NF Čechov a Slovákov.

Ústava z roku 1948

5.Ústava ČSSR 1960

V ústavnom vývoji po roku 1960 vystúpila do popredia predovšetkým byrokratická a centralistická deformácia národnostnej otázky, ktorá stupňovala politické napätie v národnostných vzťahoch. To viedlo nakoniec k premene unitárnej formy štátneho zriadenie ČSSr na federatívnu formu štátneho zriadenia. Ústava z roku 1960 platila v pôvodnej forme 8 rokov.

Úvodná deklarácia vychádzala z vôle oboch národov žiť  v spoločnom štáte, z 50–ročných skúseností spoločného života a pozitívnych výsledkov rozvoja oboch národov, z uznania práva na sebaurčenie až do oddelenia a rešpektovania suverenity každého národa a jeho práva utvárať si slobodne spôsob a formu svojho národného a štátneho života, ako aj z dobrovoľnosti federatívneho štátneho spojenia, ktoré je takisto vyjadrením práva na sebaurčenie a rovnoprávnosť. V základných ustanoveniach boli stanovené východiskové princípy čs. federácie:

ČSSR bola federatívnym štátom dvoch rovnoprávnych národov, dobrovoľným zväzkom rovnoprávnych národných štátov

ČSR a SSR rešpektovali vzájomne svoju suverenitu i suverenitu ČSSR, rovnako ČSSR rešpektovala suverenitu národných štátov

Hranice ČSSR a hranice ČSR a SSR mohli byť menené len so súhlasom príslušnej národne rady formou ústavného zákona

Hospodárstvo bolo jednotné a rozvíjalo sa na základe socialistickej hospodárskej sústavy, jednotného plánovania, jednotnej úpravy spoločenského vlastníctva, jednej meny a jednotnej hospodárskej politiky.

Každý ČS štátny občan bol súčasne občanom ČSR alebo SSr a mal na území ČSSR rovnaké práva i povinnosti

Český a slovenský jazyk sa využíval rovnoprávne pri vyhlasovaní zákonov iných právnych noriem, pri rokovaní orgánov, v styku orgánov s občanmi.

Pôsobnosť ČS federácie bola rozdelená do 3 skupín:

do výlučnej pôsobnosti ČSSR, taxatívne stanovenej patrili:

zahraničná politika, uzavieranie medzinárodných zmlúv, zastupovanie ČSSR , rozhodovanie o otázkach vojny a mieru

obrana ČSSR

mena

federálne hmotné rezervy

federálne zákonodarstva a správa, kontrola činnosti federálnych orgánov

ochrana federálne zákonnosti.

V týchto oblastiach pôsobili výlučne zákonodarné a výkonné orgány, ako aj súdne orgány ČSSR.

do spoločnej pôsobnosti ČSSr a republík /ČSR a SSR/ patrili:

plánovanie, financie, bankovníctvo, cenové veci

zahraničné hospodárske vzťahy, priemysel, poľnohospodárstva a výživa

doprava, pošty a telekomunikácie, rozvoj vedy a techniky a investičná činnosť

práca, mzdy a sociálna politika, sociálno – ekonomické informácie

právna úprava socialistického podnikania a hospodárska arbitráž, normalizácia, veci mier, váh, priemyselné práva, štátne skúšobníctvo

vnútorný poriadok a bezpečnosť štátu, veci tlače a iných informačných prostriedkov, kontrola

Tu pôsobili v taxatívne vymedzených veciach orgány ČSSR a v ostatných veciach orgány ČSR a SSR.

výlučná pôsobnosť obidvoch republík bola tzv. negatívne vymedzená:

- veci, ktoré neboli taxatívne zverené do pôsobnosti ČSSR , patrili do výlučnej pôsobnosti ČSR a SSR – napr. zdravotníctvo, kultúra, školstvo, riadenie národných výborov

Orgány na úrovni ČSSR:

Federálne zhromaždenie

Vláda ČSSR

Prezident ČSSR

Ústavný súd ČSSR

Ministerstvá a ďalšie ústredné orgány štátnej správy ČSSR

Generálny prokurátor ČSSr

Najvyšší súd ČSSR

Ťažisko zákonodarnej činnosti malo spočívať v pôsobnosti Federálneho zhromaždenia, ktoré sa skladalo z dvoch snemovní – Snemovne ľudu a Snemovne národov, ktoré mali rovnoprávne postavenie. Pre prijatie niektorých zákonov a štátneho rozpočtu platil v SN tzv. zákaz majorizácie.

Postavenie prezidenta bolo prevzaté z ústavy z r. 1960 bezo zmeny. Nezmenilo sa ani postavenie vlády. Boli popri nej vytvorené aj vlády ČSR a SSr. Ich predsedníctva sa stali v určitom slova zmysle kolektívnou hlavou republík.

Orgány na úrovni republík:

Česká národná rada, Slovenská národná rada

Vláda ČSRa a vláda SSr

Ministerstvá a iné ústredné orgány ČSr a SSR

Generálny prokurátor ČSR a SSR

Najvyšší súd ČSR a SSR a ďalšie orgány.

6.Ústavný vývoj po roku 1989 a Ústava SR 1992

Proces prípravy novej ústavy, ktorá mala nahradiť Ústavu ČSSR z roku 1960 a ústavný zákon č. 143/1968 Zb. Prípravné práce na tejto ústave sa začali v roku 1987. Koncepcia bola založená na jej trojjedinosti, t.j. že mala plniť funkciu federálnej ústavy a súčasne funkciu ústav republík. Tento návrh však pri svojom prerokúvaní v októbri 1989 najmä v SNR narazil na nečakaný odpor aj u poslancov za komunistickú stranu, a tak sa predmetom diskusií stal len návrh federálnej ústavy, ktorý bol prakticky totožný s predchádzajúcim, s tým základným rozdielom, že už nebol súčasne návrhom ústav republík. Tento projekt zachovával kontinuitu socialistického ústavného vývoja v Československu, spoločné vlastníctvo výrobných prostriedkov, formálna zásada suverenity ľudu a vedúca úloha komunistickej strany. Nová ústava mala byť širšia ako doterajšia – obsahovala ustanovenia o spoločenskom zriadení, základných právach a povinnostiach občanov, pričom mali výrazne deklaratórny charakter, neboli tým, čo má plniť ústava.

November 1989 a zmeny spoločensko-politického systému v ČSFR otvorili priestor pre nastolenie otázky hľadania novej kvality federácie, vzťahov medzi republikami a federálnym centrom. Okrem zásadných zmien ústavy (zrušenie čl.4 o vedúcej úlohe KSČ, zmena názvu štátu, nové štátne symboly...), boli prijaté mimoriadne významné právne normy, ako Listina základných práv a slobôd, petičný zákon, zákon o združovaní, zákon o politických stranách a ďalšie, ktorými sa kládli základy demokratického zriadenia.

Ústavný zákon č. 556/1990 Zb., ktorý novým spôsobom vymedzil rozdelenie kompetencií medzi federáciu a republiky. Posilnil postavenie národných republík, pretože do ich rozhodovania zveril významné hospodárske odvetvia, i keď kľúčové otázky stále zostali v rukách federálnych orgánov. Silnela kritika mechanizmu fungovania federácie. Boli predložené mnohé koncepcie usporiadania, od úplne unitaristických na jednej strane, cez federalistické, spolkové a konfederalistické, až po koncepcie úplnej suverenity republík.. Zložitosť a rozpornosť názorov na tieto otázky plne potvrdili dlhodobé rokovania v súvislosti s prípravami ústav, ktoré vyústili v Milove do návrhu zmluvy (február 1992) o zásadách štátoprávneho usporiadania, ktorú Predsedníctvo SNR v predloženej podobe odmietlo. Týmto sa vyčerpali politické možnosti hľadania konsenzu o spolužití Čechov a Slovákov v spoločnom štáte. Výsledky volieb v júni 1992 uvedené smerovanie len potvrdili. Novozvolená SNR prijala 17.7. 1992 Deklaráciu zvrchovanosti SR, v ktorej  zvýraznila princíp práva národa na sebaurčenie. Tento proces vyústil 1.9. 1992 prijatím Ústavy SR a jej slávnostným podpísaním na Bratislavskom hrade 3.9. 1992. Ústava SR bola publikovaná v Zbierke zákonov dňa 1.10. 1992, a týmto dňom sa stala účinnou. Konštituovanie samostatnej a suverénnej Slovenskej republiky sa stalo dňa 1.1. 1993, a týmto dňom do povedomia Európy a sveta vstúpil nový štátny útvar.

Ústava SR 1992: preambula; 9 hláv; 156 článkov.

Preambula- vyjadruje základné myšlienkové zdroje, ciele, hodnoty, ktoré sa štát usiluje získať.

Ústava vychádza z republikánskej parlamentnej vládnej formy, z demokratického vzťahu štátu a občana vyjadreného v právach a slobodách a ich ochrane. Moc je rozdelená na zákonodarnú, výkonnú a súdnu.

1.hlava= Základné ustanovenia-

1.oddiel-základné ustanovenia  2.oddiel- štátne symboly 3.oddiel- hlavné mesto SR.

2.hlava= Základné práva a slobody. 1.oddiel- všeobecné ustanovenia  2.oddiel- základné ľudské práva a slobody 3.oddiel- politické práva
4.oddiel- práva národnostných menšín a etnických skupín   5.oddiel- hospodárske, sociálne a kultúrne práva   6.oddiel- právo na ochranu ŽP a kultúrneho dedičstva. 7.oddiel- právo na súdnu a inú právnu ochranu. 8.oddiel- spoločné ustanovenia k prvej a druhej hlave3.hlava.=1.oddiel- hospodárstvo SR. 2.oddiel- najvyšší kontrolný úrad SR.

4.hlava= Územná samospráva

5.hlava=  Zákonodarná moc. 1.oddiel- národná rada SR. 2.oddiel- referendum

6.hlava= Výkonná moc. 1.oddiel- prezident SR.  2.oddiel- vláda SR

7.hlava= Súdna moc. 1.oddiel- ústavný súd SR. 2.oddiel- súdy SR

8.hlava= Prokuratúra SR a verejný ochranca práv. 1.oddiel- prokuratúra SR.  2.oddiel- verejný ochranca práv

9.hlava= Prechodné a záverečné ustanovenia

7. Listina základných práv a  slobôd a jej premietnutie do Ústavy SR z r. 1992

Česká národná rada a Slovenská národná rada prerokovali a schválili návrh na vydanie ústavného zákona, ktorým sa vyhlasuje Listina základných práv a slobôd. Federálne zhromaždenie ČSFR 9.1. 1991 schválilo ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa vyhlasuje Listina základných práv a slobôd. Touto Listinou dosiahla ČSFR európsky štandard úpravy práv a slobôd a bol položený základ novej kvality tohto inštitútu.

Základné práva a slobody (ďalej ako ZPaS) sú upravené v 2. hlave Ústavy SR z roku 1992 v čl.11 až 54. Táto hlava ústavy je jej najobsiahlejšou časťou, čo potvrdzuje aj mimoriadny význam tohto inštitútu v ústavnom systéme SR. Ústavná úprava ZPaS vychádza z medzinárodných zmlúv a dohôd o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej ĽPaS), ku ktorým sa pripojila a ktoré ratifikovala ČSFR, a ktorých záväzky preberá i SR. Ústava preberá a ďalej rozvíja úpravu ZPaS obsiahnutú v Listine.

Naša ústavnoprávna úprava ĽP a občianskych S musí zodpovedať európskemu štandardu, ktorý je vyjadrený v ústavách jednotlivých štátov Európy.

Ústava SR vychádza z nedotknuteľnosti a univerzálneho charakteru prirodzených práv, a to najmä tých, ktoré charakterizujú človeka ako ľudskú bytosť. Tieto práva sú neodňateľné, nescudziteľné a neporušiteľné a nie sú oktrojované štátom. Naša republika, tieto ZPaS uznáva, vyhlasuje a potvrdzuje. Ich kvalita a platnosť závisí od hraníc štátu.

Z hľadiska ústavnosti a realizácie ústavnej úpravy ZPaS má mimoriadny význam princíp vychádzajúci z toho, že ústavné zákony, zákony a ďalšie právne predpisy musia byť v súlade s ústavou, jej zmyslom a obsahom. Ich ochrana pred porušením prostredníctvom Ústavného súdu SR a prípadne sa možno dovolávať ochrany na medzinárodnej úrovni prostredníctvom Európskej komisie ľudských práv a Európskeho súdu ľudských práv. Základ pre tento spôsob ochrany je daný v čl.11 ústavy a naším členstvom v Rade Európy.

Klasifikácia ZPaS

I. práva tzv. 1. prirodzenoprávnej povahy – v 1. a 2. oddiele

                   2. práva a slobody, ktoré štát v ústavnej norme vyhlasuje, resp. priznáva

II. práva osobne, politické, hospodárske, sociálne, kultúrne a práva národnostných menšín a etnických skupín.

III. z hľadiska právneho významu a priamosti pôsobenia ústavných noriem:

    1. práva a slobody pôsobiace priamo a bezprostredne

    2. práva a slobody, ktoré predpokladajú úpravu alebo určenie hraníc uplatnenia prostredníctvom zákonov

IV. podľa subjektov týchto práv a slobôd:

1.práva a slobody, ktorých nositeľom, resp. subjektom je fyzická osoba – tieto práva patria občanom, cudzím štátnym príslušníkom, osobám bez štátnej príslušnosti

2.práva a slobody viazané na štátne občianstvo – subjektom týchto práv sú na našom území výlučne naši štátni občania

3.práva a slobody, ktorých nositeľom sú subjekty, ktoré musia mať ďalšie vlastnosti, tzv. špeciálne subjekty – sú to deti, mladiství, ženy, rodičia, osoby zdravotne postihnuté, zamestnanci...

4.práva, ktorých subjektom môže byť aj kolektív, napr. subjektom petičného práva môže byť spolok, združenie...

5.subjektom práva azylu môže byť len cudzinec

Úprava inštitútu práv a slobôd v 2. hlave Ústavy SR je rozdelená do 8 oddielov:

1. oddiel: od čl.12 po čl.13

2. oddiel : od čl. 14 po čl. 25

3. oddiel: Politické práva od čl. 26 po čl. 32

4. oddiel: Práva národnostných menšín a etnických skupín od čl. 33 po čl. 34

5. oddiel: Hospodárske, sociálne a kultúrne práva: od čl. 35 po čl. 43

6. oddiel: právo na ochranu ŽP a kultúrneho dedičstva: od čl. 44 po čl. 45

7. oddiel: právo na súdnu a inú právnu ochranu: od čl. 46 po čl. 50  

8.oddiel- spoločné ustanovenia k prvej a druhej hlave: od čl. 51 po čl. 54

9.Ústavný zákon č. 90/2001 Zz

ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb.

Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení ústavného zákona č. 244/1998 Z. z. a ústavného zákona č. 9/1999 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. Doterajší text čl. 1 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie: "(2) Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky." 2. V čl. 4 sa za slovo "bohatstvo" vkladá čiarka a slovo "jaskyne".

3. Čl. 7 znie:

(1) Slovenská republika môže na základe slobodného rozhodnutia vstúpiť do štátneho zväzku s inými štátmi. O vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z tohto zväzku sa rozhodne ústavným zákonom, ktorý sa potvrdí referendom.

(2) Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.

(3) Slovenská republika sa môže s cieľom zachovať mier, bezpečnosť a demokratický poriadok za podmienok ustanovených medzinárodnou zmluvou zaradiť do organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti.

(4) Na platnosť medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodných politických zmlúv, medzinárodných zmlúv vojenskej povahy, medzinárodných zmlúv, z ktorých vzniká Slovenskej republike členstvo v medzinárodných organizáciách, medzinárodných hospodárskych zmlúv všeobecnej povahy, medzinárodných zmlúv, na ktorých vykonanie je potrebný zákon, a medzinárodných zmlúv, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, sa vyžaduje pred ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.
(5) Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.".

Za čl. 7 sa vkladá čl. 7a, ktorý znie:

Slovenská republika podporuje národné povedomie a kultúrnu identitu Slovákov žijúcich v zahraničí, podporuje ich inštitúcie zriadené na dosiahnutie tohto účelu a vzťahy s materskou krajinou.".

5. Čl. 11 sa vypúšťa.

6. V čl. 13 odsek 1 znie:

"(1) Povinnosti možno ukladať

a)zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd,

b) medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo
c) nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.".

7. V čl. 17 odseky 3 a 4 znejú:

"(3) Obvineného alebo podozrivého z trestného činu možno zadržať len v prípadoch ustanovených zákonom. Zadržaná osoba musí byť ihneď oboznámená s dôvodmi zadržania, vypočutá a najneskôr do 48 hodín prepustená na slobodu alebo odovzdaná súdu. Sudca musí zadržanú osobu do 48 hodín a pri obzvlášť závažných trestných činoch do 72 hodín od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo o jej prepustení na slobodu.

(4) Obvineného možno zatknúť iba na odôvodnený písomný príkaz sudcu. Zatknutá osoba musí byť do 24 hodín odovzdaná súdu. Sudca musí zatknutú osobu do 48 hodín a pri obzvlášť závažných trestných činoch do 72 hodín od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo o jej prepustení na slobodu.".
8. V čl. 18 sa odsek 2 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:

"e) menšie obecné služby na základe zákona.".

9. V čl. 23 ods. 4 druhá veta znie:

"Občana nemožno nútiť, aby opustil vlasť, a nemožno ho vyhostiť.".

10. V čl. 25 odsek 1 znie:

"(1) Obrana Slovenskej republiky je povinnosťou a vecou cti občanov. Zákon ustanoví rozsah brannej povinnosti.".

11. V čl. 26 ods. 5 prvej vete sa slová "Štátne orgány a orgány územnej samosprávy" nahrádzajú slovami "Orgány verejnej moci".

12. V čl. 30 ods. 1 sa na konci pripája táto veta:

"Cudzinci s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov.".

13. V čl. 37 ods. 4 sa slová "príslušníci Zboru požiarnej ochrany" nahrádzajú slovami "príslušníci a zamestnanci hasičských a záchranných zborov".
14. V čl. 44 odsek 4 znie:

"(4) Štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť o životné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov.".

15. Čl. 44 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:

"(5) Podrobnosti o právach a povinnostiach podľa odsekov 1 až 4 ustanoví zákon.".

16. Doterajší text čl. 51 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:

"(2) Podmienky a rozsah obmedzenia základných práv a slobôd a rozsah povinností v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu ustanoví ústavný zákon.".

17. Čl. 56 znie:

(1) Národná banka Slovenska je nezávislá centrálna banka Slovenskej republiky. Národná banka Slovenska môže v rámci svojej pôsobnosti vydávať všeobecne záväzné právne predpisy, ak je na to splnomocnená zákonom.

(2) Najvyšším riadiacim orgánom Národnej banky Slovenska je Banková rada Národnej banky Slovenska.

(3) Podrobnosti podľa odsekov 1 a 2 ustanoví zákon.".

18. Čl. 60 znie:

(1) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky je nezávislý orgán kontroly hospodárenia s

a) prostriedkami rozpočtov, ktoré podľa zákona schvaľuje Národná rada Slovenskej republiky alebo vláda,

b) majetkom, záväzkami, finančnými prostriedkami, majetkovými právami a pohľadávkami štátu, verejnoprávnych inštitúcií a Fondu národného majetku Slovenskej republiky,

c) majetkom, finančnými prostriedkami a majetkovými právami obcí a vyšších územných celkov, ktoré získali na úhradu nákladov na prenesený výkon štátnej správy,

d) majetkom, záväzkami, finančnými prostriedkami, majetkovými právami a pohľadávkami, za ktoré Slovenská republika prevzala záruku,
e) majetkom, finančnými prostriedkami, majetkovými právami a pohľadávkami a finančnými prostriedkami, ktoré sa poskytli Slovenskej republike, právnickým osobám alebo fyzickým osobám hospodáriacim s prostriedkami štátneho rozpočtu alebo nakladajúcim so štátnym majetkom v rámci rozvojových programov alebo z iných obdobných dôvodov zo zahraničia.

(2) Kontrolná pôsobnosť najvyššieho kontrolného úradu sa vzťahuje v rozsahu uvedenom v odseku 1 na

a) vládu Slovenskej republiky, ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy Slovenskej republiky a na orgány im podriadené,
b) štátne orgány, ako aj právnické osoby, u ktorých vykonávajú funkciu zakladateľa alebo zriaďovateľa ústredné orgány štátnej správy alebo iné štátne orgány,

c) obce a vyššie územné celky, právnické osoby zriadené obcami a na právnické osoby zriadené vyššími územnými celkami,
d) štátne účelové fondy, verejnoprávne inštitúcie zriadené zákonom, právnické osoby, v ktorých majú majetkovú účasť verejnoprávne inštitúcie, na

právnické osoby s majetkovou účasťou štátu,

e) Fond národného majetku Slovenskej republiky, právnické osoby s určenou majetkovou účasťou Fondu národného majetku Slovenskej republiky,
f) fyzické osoby a právnické osoby.".

19. V čl. 61 ods. 2 sa za slovo "predsedu" vkladajú slová "a podpredsedu".

20. V čl. 61 ods. 3 sa za slovo "predsedu" vkladajú slová "a podpredsedu" a slovo "päťročných" sa nahrádza slovom "sedemročných".
21. V čl. 61 odsek 4 znie:

"(4) Funkcia predsedu a podpredsedu najvyššieho kontrolného úradu sú nezlučiteľné s výkonom funkcie v inom orgáne verejnej moci, s pracovným pomerom alebo s obdobným pracovným vzťahom, s podnikateľskou činnosťou, s členstvom v riadiacom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, ani s inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou okrem správy vlastného majetku, vedeckej, pedagogickej, literárnej alebo umeleckej činnosti.".

22. Čl. 63 znie:

Postavenie, pôsobnosť, vnútorné organizačné členenie a základné pravidlá kontrolnej činnosti najvyššieho kontrolného úradu ustanoví zákon.".
23. Čl. 64 znie:

Základom územnej samosprávy je obec. Územnú samosprávu tvorí obec a vyšší územný celok.".

24. Za čl. 64 sa vkladá čl. 64a, ktorý znie:

Obec a vyšší územný celok sú samostatné územné samosprávne a správne celky Slovenskej republiky združujúce osoby, ktoré majú na ich území trvalý pobyt. Podrobnosti ustanoví zákon.".

25. Čl. 65 znie:

1) Obec a vyšší územný celok sú právnické osoby, ktoré za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodária s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami.

(2) Obec a vyšší územný celok financujú svoje potreby predovšetkým z vlastných príjmov, ako aj zo štátnych dotácií. Zákon ustanoví, ktoré dane a poplatky sú príjmom obce a ktoré dane a poplatky sú príjmom vyššieho územného celku. Štátnych dotácií sa možno domáhať len v medziach zákona.".
26. Čl. 66 znie:

(1) Obec má právo združovať sa s inými obcami na zabezpečenie vecí spoločného záujmu; rovnaké právo združovať sa s inými vyššími územnými celkami má aj vyšší územný celok. Podmienky ustanoví zákon.

(2) Zlúčenie, rozdelenie alebo zrušenie obce upraví zákon.".

27. Čl. 67 znie:

(1) Územná samospráva sa uskutočňuje na zhromaždeniach obyvateľov obce, miestnym referendom, referendom na území vyššieho územného celku, orgánmi obce alebo orgánmi vyššieho územného celku. Spôsob vykonania miestneho referenda a referenda na území vyššieho územného celku ustanoví zákon.
(2) Povinnosti a obmedzenia pri výkone územnej samosprávy možno obci a vyššiemu územnému celku ukladať zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy podľa čl. 7 ods. 5.

(3) Štát môže zasahovať do činnosti obce a vyššieho územného celku len spôsobom ustanoveným zákonom.".

28. Čl. 68 znie:

Vo veciach územnej samosprávy a na zabezpečenie úloh vyplývajúcich pre samosprávu zo zákona môže obec a vyšší územný celok vydávať všeobecne záväzné nariadenia.".

29. V čl. 69 odseky 2 a 3 znejú:

"(2) Obecné zastupiteľstvo tvoria poslanci obecného zastupiteľstva. Poslancov volia na štvorročné obdobie obyvatelia obce, ktorí majú na jej území trvalý pobyt. Voľby poslancov sa uskutočňujú na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním.
(3) Starostu obce volia obyvatelia obce, ktorí majú na jej území trvalý pobyt, na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním na štvorročné obdobie. Starosta obce je výkonným orgánom obce; vykonáva správu obce a zastupuje obec navonok. Dôvody a spôsob odvolania starostu pred uplynutím volebného obdobia ustanoví zákon.".

30. Čl. 69 sa dopĺňa odsekmi 4 až 6, ktoré znejú:

"(4) Orgány vyššieho územného celku sú

a) zastupiteľstvo vyššieho územného celku,

b) predseda vyššieho územného celku.

(5) Zastupiteľstvo vyššieho územného celku tvoria poslanci zastupiteľstva vyššieho územného celku. Poslancov volia obyvatelia, ktorí majú trvalý pobyt v územnom obvode vyššieho územného celku, na štvorročné obdobie. Voľby poslancov sa uskutočňujú na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním.

(6) Predsedu vyššieho územného celku volia obyvatelia, ktorí majú trvalý pobyt v územnom obvode vyššieho územného celku, na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním na štvorročné obdobie. Dôvody a spôsob odvolania predsedu vyššieho územného celku pred uplynutím volebného obdobia ustanoví zákon. Predseda vyššieho územného celku je výkonným orgánom vyššieho územného celku, vykonáva správu vyššieho územného celku a zastupuje vyšší územný celok navonok.".

31. V čl. 71 ods. 1 sa za slovo "obec" vkladajú slová "a vyšší územný celok".

32. V čl. 71 odsek 2 znie:

"(2) Pri výkone štátnej správy môže obec a vyšší územný celok vydávať v rámci svojej územnej pôsobnosti na základe splnomocnenia v zákone a v jeho medziach všeobecne záväzné nariadenia. Výkon štátnej správy prenesený na obec alebo na vyšší územný celok zákonom riadi a kontroluje vláda. Podrobnosti ustanoví zákon.".

33. V čl. 77 odsek 1 znie:

"(1) Funkcia poslanca je nezlučiteľná s výkonom funkcie sudcu, prokurátora, verejného ochrancu práv, príslušníka ozbrojených síl a príslušníka ozbrojeného zboru.".

34. Čl. 78 znie:

(1) Za hlasovanie v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jej výboroch nemožno poslanca stíhať, a to ani po zániku jeho mandátu.
(2) Za výroky pri výkone funkcie poslanca prednesené v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jej orgáne nemožno poslanca trestne stíhať, a to ani po zániku jeho mandátu. Poslanec podlieha disciplinárnej právomoci Národnej rady Slovenskej republiky. Občianskoprávna zodpovednosť poslanca tým nie je dotknutá.

(3) Poslanca nemožno trestne ani disciplinárne stíhať, ani vziať ho do väzby bez súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky. Ak Národná rada Slovenskej republiky súhlas odoprie, trestné stíhanie alebo vzatie do väzby je počas trvania poslaneckého mandátu vylúčené. V takom prípade počas ďalšieho výkonu poslaneckého mandátu premlčacia doba neplynie.

(4) Ak bol poslanec pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine, príslušný orgán je povinný to ihneď oznámiť predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. Ak mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky následný súhlas na zadržanie nedá, poslanec musí byť ihneď prepustený.
(5) Ak je poslanec vo výkone väzby, jeho mandát nezaniká, iba sa neuplatňuje.".

35. Čl. 81 znie:

Poslanec sa môže svojho mandátu vzdať osobným vyhlásením na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Ak mu v tom bránia vážne okolnosti, môže tak urobiť písomne do rúk predsedu Národnej rady Slovenskej republiky; v takom prípade mandát poslanca zaniká dňom doručenia písomného rozhodnutia o vzdaní sa mandátu poslanca predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.".

6. Za čl. 81 sa vkladá čl. 81a, ktorý znie:

Mandát poslanca zaniká

a) uplynutím volebného obdobia,

b) vzdaním sa mandátu,

c) stratou voliteľnosti,

d) rozpustením Národnej rady Slovenskej republiky,

e) vznikom nezlučiteľnosti podľa čl. 77 ods. 1,

f) dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol poslanec odsúdený za úmyselný trestný čin alebo ktorým bol poslanec odsúdený za trestný čin, a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody.".

37. V čl. 84 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:

"(3) Na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 3 a 4 a na prijatie zákona vráteného prezidentom Slovenskej republiky podľa čl. 102 písm. o) je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov.".

Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4.

38. V čl. 84 ods. 4 sa za slová "ústavného zákona" vkladajú slová "na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2, ".

39. V čl. 86 písmeno d) znie:

"d) pred ratifikáciou vyslovovať súhlas s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách, s medzinárodnými politickými zmluvami, s medzinárodnými zmluvami vojenskej povahy, s medzinárodnými zmluvami, z ktorých vzniká Slovenskej republike členstvo v medzinárodných organizáciách, s medzinárodnými hospodárskymi zmluvami všeobecnej povahy, s medzinárodnými zmluvami, na ktorých vykonanie je potrebný zákon, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, a zároveň rozhodovať o tom, či ide o medzinárodné zmluvy podľa čl. 7 ods. 5, ".

40. V čl. 86 písmeno i) znie:

"i) voliť a odvolávať predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu SR a troch členov Súdnej rady Slovenskej republiky, ".

41. V čl. 86 písm. j) sa na konci pripájajú tieto slová: "a po skončení vojny o uzavretí mieru, ".

42. V čl. 86 písm. k) sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: "ak nejde o prípad uvedený v čl. 119 písm. p), ".

43. Čl. 86 sa dopĺňa písmenom l), ktoré znie:

"l) vysloviť súhlas s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky.".

44. V čl. 87 odseky 2 až 4 znejú:

"(2) Ak prezident Slovenskej republiky vráti zákon s pripomienkami, Národná rada Slovenskej republiky zákon opätovne prerokuje a v prípade jeho

schválenia musí byť taký zákon vyhlásený.

(3) Zákon podpisuje prezident Slovenskej republiky, predseda Národnej rady Slovenskej republiky a predseda vlády Slovenskej republiky. Ak Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní schváli zákon aj napriek pripomienkam prezidenta Slovenskej republiky a prezident Slovenskej republiky zákon nepodpíše, zákon sa vyhlási aj bez podpisu prezidenta Slovenskej republiky.

(4) Zákon nadobúda platnosť vyhlásením. Podrobnosti o vyhlasovaní zákonov, medzinárodných zmlúv a právne záväzných aktov medzinárodnej organizácie podľa čl. 7 ods. 2 ustanoví zákon.".

45. V čl. 87 sa vypúšťa odsek 5.

46. V čl. 89 ods. 2 sa vypúšťa písmeno d).

Doterajšie písmená e) a f) sa označujú ako písmená d) a e).

47. V čl. 89 sa odsek 2 dopĺňa písmenom f), ktoré znie:

"f) vykonáva ďalšie úlohy, ak tak ustanoví zákon.".

48. Doterajší text čl. 95 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:

"(2) Prezident Slovenskej republiky môže pred vyhlásením referenda podať na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na rozhodnutie, či predmet referenda, ktoré sa má vyhlásiť na základe petície občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky podľa odseku 1, je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom. Ak prezident Slovenskej republiky podá na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na rozhodnutie, či predmet referenda, ktoré sa má vyhlásiť na základe petície občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom, od podania návrhu prezidenta Slovenskej republiky do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky lehota podľa odseku 1 neplynie.".

49. V čl. 102 ods. 1 písmeno a) znie:

"a) zastupuje Slovenskú republiku navonok, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy. Dojednávanie medzinárodných zmlúv môže preniesť na vládu Slovenskej republiky alebo so súhlasom vlády na jej jednotlivých členov, ".

50. V čl. 102 ods. 1 sa za písmeno a) vkladá nové písmeno b), ktoré znie:

"b) môže podať na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na rozhodnutie o súlade dojednanej medzinárodnej zmluvy, na ktorú je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, s ústavou alebo s ústavným zákonom, ".

Doterajšie písmená b) až p) sa označujú ako písmená c) až r).

51. V čl. 102 ods. 1 písmeno c) znie:

"c) prijíma, poveruje a odvoláva vedúcich diplomatických misií, ".

52. V čl. 102 ods. 1 písm. e) v druhej vete sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: "počas vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu.".

53. V čl. 102 ods. 1 písmeno h) znie:

"h) vymenúva a odvoláva vedúcich ústredných orgánov, vyšších štátnych funkcionárov a ďalších funkcionárov v prípadoch, ktoré ustanoví zákon; vymenúva a odvoláva rektorov vysokých škôl, vymenúva vysokoškolských profesorov, vymenúva a povyšuje generálov, ".

54. V čl. 102 ods. 1 písm. i) sa slovo "zapožičiava" nahrádza slovom "udeľuje".

55. V čl. 102 ods. 1 písmeno j) znie:

"j) odpúšťa a zmierňuje tresty uložené súdmi v trestnom konaní a zahládza odsúdenie formou individuálnej milosti alebo amnestie, ".

56. V čl. 102 ods. 1 písmeno l) znie:

"l) vypovedáva vojnu na základe rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky, ak je Slovenská republika napadnutá alebo ak to vyplýva zo záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu, a uzatvára mier, ".

57. V čl. 102 ods. 1 písmeno m) znie:

"m) môže na návrh vlády Slovenskej republiky nariadiť mobilizáciu ozbrojených síl, vyhlásiť vojnový stav alebo vyhlásiť výnimočný stav a ich skončenie, ".

58. V čl. 102 ods. 1 písmeno o) znie:

"o) môže vrátiť Národnej rade Slovenskej republiky zákon s pripomienkami do 15 dní od doručenia schváleného zákona, ".
59. V čl. 102 sa odsek 1 dopĺňa písmenami s) a t), ktoré znejú:

"s) vymenúva a odvoláva sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, predsedu a podpredsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky, prijíma sľub sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky a sľub generálneho prokurátora,

t) vymenúva a odvoláva sudcov, predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, generálneho prokurátora a troch členov Súdnej rady Slovenskej republiky, prijíma sľub sudcov.".

60. V čl. 102 odsek 2 znie:

"(2) Rozhodnutie prezidenta vydané podľa čl. 102 ods. 1 písm. c) a podľa písmena j), ak ide o udelenie amnestie, a podľa písmena k) je platné, ak ho

podpíše predseda vlády Slovenskej republiky alebo ním poverený minister; v týchto prípadoch za rozhodnutie prezidenta zodpovedá vláda Slovenskej republiky.".
61. Čl. 102 sa dopĺňa odsekmi 3 a 4, ktoré znejú:

"(3) Podmienky vypovedania vojny, vyhlásenia vojnového stavu, vyhlásenia výnimočného stavu, vyhlásenia núdzového stavu a spôsob výkonu verejnej moci v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu ustanoví ústavný zákon.

(4) Podrobnosti o výkone ústavných právomocí prezidenta podľa odseku 1 môže ustanoviť zákon.".

62. V čl. 105 odsek 1 znie:

"(1) Ak nie je prezident zvolený alebo ak sa funkcia prezidenta uvoľní a ešte nie je zvolený nový prezident, alebo ak bol zvolený nový prezident, ale ešte nezložil sľub, alebo ak prezident nemôže svoju funkciu vykonávať pre závažné dôvody, oprávnenia prezidenta podľa čl. 102 ods. 1 písm. a), b), c), n) a o) prechádzajú na vládu Slovenskej republiky. Vláda môže v tom čase poveriť svojho predsedu vykonávaním niektorých právomocí prezidenta. Na predsedu vlády prechádza v tom čase hlavné velenie ozbrojených síl. Oprávnenia prezidenta podľa čl. 102 ods. 1 písm. d), g), h), l), m), s) a t) prechádzajú v tom čase na predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.".

63. V čl. 108 sa slovo "najvyšším" nahrádza slovom "vrcholným".

64. V čl. 109 odsek 2 znie:

"(2) Výkon funkcie člena vlády je nezlučiteľný s výkonom poslaneckého mandátu, s výkonom funkcie v inom orgáne verejnej moci, so štátnozamestnaneckým pomerom, s pracovným pomerom alebo s obdobným pracovným vzťahom, s podnikateľskou činnosťou, s členstvom v riadiacom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, alebo s inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou okrem správy vlastného majetku a vedeckej, pedagogickej, literárnej alebo umeleckej činnosti.".

65. V čl. 109 sa vypúšťa odsek 3.

66. V čl. 119 písmená f) až l) znejú:

"f) o medzinárodných zmluvách Slovenskej republiky, ktorých dojednávanie preniesol na vládu prezident Slovenskej republiky,
g) o súhlase s prenesením dojednávania medzinárodných zmlúv podľa čl. 102 ods. 1 písm. a) na jej jednotlivých členov,
h) o podaní návrhu na Ústavný súd Slovenskej republiky, aby rozhodol o súlade dojednanej medzinárodnej zmluvy, na ktorú je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, s ústavou a s ústavným zákonom,

i) o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky,

j) o podaní návrhu zákona alebo iného závažného opatrenia na verejnú diskusiu,

k) o tom, že požiada o vyslovenie dôvery,

l) o udelení amnestie vo veciach priestupkov, ".

67. Čl. 119 sa dopĺňa písmenami m) až r), ktoré znejú:

"m) o vymenúvaní a odvolávaní ďalších štátnych funkcionárov v prípadoch ustanovených zákonom a troch členov Súdnej rady Slovenskej republiky,
n) o návrhu na vyhlásenie vojnového stavu, o návrhu na nariadenie mobilizácie ozbrojených síl, o návrhu na vyhlásenie výnimočného stavu a o návrhu na ich skončenie, o vyhlásení a skončení núdzového stavu,

o) o vyslaní ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky na účel humanitárnej pomoci, vojenských cvičení alebo mierových pozorovateľských misií, o súhlase s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky na účel humanitárnej pomoci, vojenských cvičení alebo mierových pozorovateľských misií, o súhlase s prechodom zahraničných ozbrojených síl cez územie Slovenskej republiky,
p) o vyslaní ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky, ak ide o plnenie záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu, a to najdlhšie na čas 60 dní; toto rozhodnutie vláda bezodkladne oznámi Národnej rade Slovenskej republiky,

r) o ďalších otázkach, ak to ustanoví zákon.".

68. V čl. 120 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

"(2) Ak tak ustanoví zákon, vláda je oprávnená vydávať nariadenia aj na vykonanie Európskej dohody o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane jednej a Slovenskou republikou na strane druhej a na vykonanie medzinárodných zmlúv podľa čl. 7 ods. 2.".

Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 3 a 4.

69. Čl. 125 znie:

(1) Ústavný súd rozhoduje o súlade

a) zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom,

b) nariadení vlády, všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi,

c) všeobecne záväzných nariadení podľa čl. 68 s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi, ak o nich nerozhoduje iný súd,
d) všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov štátnej správy a všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy podľa čl. 71 ods. 2 s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ak o nich nerozhoduje iný súd.
2) Ak ústavný súd prijme návrh na konanie podľa odseku 1, môže pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.
(3) Ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne predpisy vydali, sú povinné do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu uviesť ich do súladu s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. b) a c), aj s inými zákonmi, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. d), aj s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.

(4) Ústavný súd nerozhoduje o súlade návrhu zákona alebo návrhu iného všeobecne záväzného právneho predpisu s ústavou, s medzinárodnou zmluvou, ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo s ústavným zákonom.

(5) Platnosť rozhodnutia o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení zaniká vyhlásením rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej, ak rozhodnutie o pozastavení účinnosti napadnutého právneho predpisu ústavný súd už predtým nezrušil, pretože pominuli dôvody, pre ktoré bolo prijaté.

(6) Rozhodnutie ústavného súdu vydané podľa odsekov 1, 2 a 5 sa vyhlasuje spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Právoplatné rozhodnutie ústavného súdu je všeobecne záväzné."

70. Za čl. 125 sa vkladajú čl. 125a a 125b, ktoré znejú:

(1) Ústavný súd rozhoduje o súlade dojednaných medzinárodných zmlúv, na ktoré je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, s ústavou alebo s ústavným zákonom.

2) Návrh na rozhodnutie podľa odseku 1 môže podať ústavnému súdu prezident Slovenskej republiky alebo vláda pred tým, ako predloží dojednanú medzinárodnú zmluvu na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.

(3) Ústavný súd rozhodne o návrhu podľa odseku 2 do lehoty ustanovenej zákonom; ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzinárodná zmluva nie je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom, takú medzinárodnú zmluvu nemožno ratifikovať.

Čl. 125b

(1) Ústavný súd rozhoduje o tom, či predmet referenda, ktoré sa má vyhlásiť na základe petície občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 95 ods. 1, je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom.

(2) Návrh na rozhodnutie podľa odseku 1 môže podať ústavnému súdu prezident Slovenskej republiky pred vyhlásením referenda, ak má pochybnosti, či predmet referenda, ktoré sa má vyhlásiť na základe petície občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 95 ods. 1, je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom.

(3) Ústavný súd rozhodne o návrhu podľa odseku 2 do 60 dní odo dňa jeho doručenia; ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že predmet referenda, ktoré sa má vyhlásiť na základe petície občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 95 ods. 1, nie je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom, referendum nemožno vyhlásiť.".

71. Čl. 127 znie:

(1) Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

(2) Ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.

(3) Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
(4) Zodpovednosť toho, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, za škodu alebo inú ujmu nie je rozhodnutím ústavného súdu dotknutá.".
72. Za čl. 127 sa vkladá čl. 127a, ktorý znie:

(1) Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach orgánov územnej samosprávy proti neústavnému alebo nezákonnému rozhodnutiu alebo inému neústavnému alebo nezákonnému zásahu do vecí územnej samosprávy, ak o jej ochrane nerozhoduje iný súd.

(2) Ak ústavný súd vyhovie sťažnosti orgánu územnej samosprávy, vysloví, v čom spočíva neústavné alebo nezákonné rozhodnutie alebo neústavný alebo nezákonný zásah do veci územnej samosprávy, aký ústavný zákon alebo zákon bol porušený a akým rozhodnutím alebo zásahom toto porušenie nastalo. Ústavný súd napadnuté rozhodnutie zruší, alebo ak porušenie práva spočívalo v inom zásahu, než je rozhodnutie, zakáže pokračovať v porušovaní práva a prikáže, ak je to možné, aby sa obnovil stav pred porušením.".

73. Čl. 128 znie:

Ústavný súd podáva výklad ústavy alebo ústavného zákona, ak je vec sporná. Rozhodnutie ústavného súdu o výklade ústavy alebo ústavného zákona sa vyhlasuje spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Výklad je všeobecne záväzný odo dňa jeho vyhlásenia.".

74. V čl. 129 ods. 2 sa vypúšťajú slová "a odvolávaní".

75. V čl. 129 ods. 5 sa slovo "a" nahrádza slovom "alebo".

76. Čl. 129 sa dopĺňa odsekmi 6 a 7, ktoré znejú:

"(6) Ústavný súd rozhoduje o tom, či rozhodnutie o vyhlásení výnimočného stavu alebo núdzového stavu a na toto rozhodnutie nadväzujúce ďalšie rozhodnutia boli vydané v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom.

(7) Rozhodnutia ústavného súdu podľa predchádzajúcich odsekov sú záväzné pre všetky orgány verejnej moci, fyzické osoby alebo právnické osoby, ktorých sa týkajú. Príslušný orgán verejnej moci je povinný bez zbytočného odkladu zabezpečiť ich vykonanie. Podrobnosti ustanoví zákon.".
77. V čl. 130 ods. 1 písmeno f) znie: "f) každý, o ktorého práve sa má konať v prípadoch ustanovených v čl. 127 a 127a.".

78. V čl. 130 sa vypúšťa odsek 3.

79. Čl. 131 znie:

(1) Ústavný súd rozhoduje v pléne vo veciach uvedených v čl. 105 ods. 2, čl. 107, čl. 125 ods. 1 písm. a) a b), čl. 125a ods. 1, čl. 125b ods. 1, čl. 128, čl. 129 ods. 2 až 6, čl. 136 ods. 2 a 3, čl. 138 ods. 2 písm. b) a c), o zjednocovaní právnych názorov senátov, o úprave svojich vnútorných pomerov a o návrhu rozpočtu ústavného súdu. Plénum ústavného súdu sa uznáša nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa zamietne.
(2) O ostatných veciach rozhoduje ústavný súd v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.".
80. Čl. 132 sa vypúšťa.

81. V čl. 134 odseky 1 a 2 znejú:"(1) Ústavný súd sa skladá z trinástich sudcov.

(2) Sudcov ústavného súdu vymenúva na návrh Národnej rady Slovenskej republiky na dvanásť rokov prezident Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky navrhuje dvojnásobný počet kandidátov na sudcov, ktorých má prezident Slovenskej republiky vymenovať.".
82. V čl. 134 ods. 3 sa na konci pripája táto veta: "Tá istá osoba nemôže byť opakovane vymenovaná za sudcu ústavného súdu.".
83. V čl. 134 ods. 4 sa za slovom "ústavou" slovo "a" nahrádza čiarkou a za slovami "ústavnými zákonmi" sa vkladajú slová "a medzinárodnými zmluvami, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, ".

84. V čl. 136 odsek 3 znie:

"(3) Ústavný súd dáva súhlas na trestné stíhanie alebo vzatie do väzby sudcu a generálneho prokurátora. Ústavný súd vykonáva disciplinárne konanie voči predsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podpredsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a generálnemu prokurátorovi.".
85. Čl. 136 sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

"(4) Ak ústavný súd súhlas odoprie, trestné stíhanie alebo vzatie do väzby je počas trvania funkcie sudcu ústavného súdu, funkcie sudcu alebo funkcie generálneho prokurátora vylúčené.".

86. V čl. 137 odsek 2 znie:

"(2) Sudcovia ústavného súdu vykonávajú funkciu ako svoje povolanie. Výkon tejto funkcie je nezlučiteľný s funkciou v inom orgáne verejnej moci, so štátnozamestnaneckým pomerom, s pracovným pomerom, s obdobným pracovným vzťahom, s podnikateľskou činnosťou, s členstvom v riadiacom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, ani s inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou okrem správy vlastného majetku a vedeckej, pedagogickej, literárnej alebo umeleckej činnosti.".

87. Čl. 138 znie:

(1) Sudca ústavného súdu sa môže svojej funkcie vzdať písomným oznámením predsedovi ústavného súdu. Jeho funkcia v takom prípade zaniká

uplynutím kalendárneho mesiaca, v ktorom bolo písomné oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené.

(2) Prezident Slovenskej republiky sudcu ústavného súdu odvolá

a) na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku za úmyselný trestný čin, alebo ak bol právoplatne odsúdený za trestný čin a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody,

b) na základe disciplinárneho rozhodnutia ústavného súdu za čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu ústavného súdu,

c) ak ústavný súd oznámil, že sudca sa nezúčastňuje na konaní ústavného súdu dlhšie ako jeden rok alebo

d) ak zanikla jeho voliteľnosť do Národnej rady Slovenskej republiky.".

88. Za čl. 141 sa vkladá čl. 141a, ktorý vrátane nadpisu znie:

Súdna rada Slovenskej republiky

(1) Predsedom Súdnej rady Slovenskej republiky je predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Jej ďalšími členmi sú

a) ôsmi sudcovia, ktorých volia a odvolávajú sudcovia Slovenskej republiky,

b) traja členovia, ktorých volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky,

c) traja členovia, ktorých vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky,

d) traja členovia, ktorých vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky.

(2) Za člena Súdnej rady Slovenskej republiky podľa odseku 1 písm. b) až d) možno ustanoviť osobu, ktorá je bezúhonná a má vysokoškolské právnické vzdelanie a najmenej 15 rokov odbornej praxe.

(3) Funkčné obdobie členov Súdnej rady Slovenskej republiky je päť rokov. Tú istú osobu možno zvoliť alebo vymenovať za člena Súdnej rady Slovenskej republiky najviac v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach.

(4) Do pôsobnosti Súdnej rady Slovenskej republiky patrí

a) predkladať prezidentovi Slovenskej republiky návrhy kandidátov na vymenovanie sudcov a návrhy na odvolanie sudcov,

b) rozhodovať o pridelení a preložení sudcov,

c) predkladať prezidentovi Slovenskej republiky návrhy na vymenovanie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a podpredsedu Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky a návrhy na ich odvolanie,

d) predkladať vláde Slovenskej republiky návrhy kandidátov na sudcov, ktorí by mali pôsobiť za Slovenskú republiku v medzinárodných súdnych orgánoch,
e) voliť a odvolávať členov disciplinárnych senátov a voliť a odvolávať predsedov disciplinárnych senátov,

f) vyjadrovať sa o návrhu rozpočtu súdov Slovenskej republiky pri zostavovaní návrhu štátneho rozpočtu,

g) ďalšia pôsobnosť, ak tak ustanoví zákon.

(5) Na prijatie uznesenia Súdnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých jej členov.
(6) Podrobnosti o spôsobe ustanovenia členov Súdnej rady Slovenskej republiky, o jej pôsobnosti, o organizácii a o vzťahoch k orgánom správy súdnictva a k orgánom sudcovskej samosprávy ustanoví zákon.".

89. V čl. 142 ods. 1 sa slová "správnych orgánov" nahrádzajú slovami "orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon".

90. V čl. 142 odsek 2 znie:

"(2) Súdy rozhodujú v senátoch, ak zákon neustanoví, že vo veci rozhoduje jediný sudca. Zákon ustanoví, kedy sa na rozhodovaní senátu zúčastňujú aj prísediaci sudcovia z radov občanov a v ktorých veciach môže rozhodnúť aj zamestnanec súdu poverený sudcom. Proti rozhodnutiu zamestnanca súdu povereného sudcom je prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje vždy sudca.".

91. Čl. 143 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:

"(3) V rozsahu ustanovenom zákonom sa na riadení a správe súdov podieľajú aj orgány sudcovskej samosprávy.".
92. Čl. 144 znie:

(1) Sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom.

(2) Ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný.".

93. Čl. 145 znie:

(1) Sudcov vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky; vymenúva ich bez časového obmedzenia.
(2) Za sudcu môže byť vymenovaný občan Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný do Národnej rady Slovenskej republiky, dosiahol vek 30 rokov a má vysokoškolské právnické vzdelanie. Ďalšie predpoklady na vymenovanie za sudcu a jeho funkčný postup, ako aj rozsah imunity sudcov ustanoví zákon.
(3) Predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vymenúva na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky zo sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezident Slovenskej republiky na päť rokov. Tá istá osoba môže byť vymenovaná za predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky alebo za podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky najviac v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach. Pred uplynutím funkčného obdobia môže prezident Slovenskej republiky odvolať predsedu Najvyššieho súdu SR alebo podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z dôvodov ustanovených v čl. 147.

(4) Sudca skladá do rúk prezidenta Slovenskej republiky tento sľub: Sľubujem na svoju česť a svedomie, že sa budem spravovať ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a zákonmi, budem vykladať zákony a rozhodovať podľa svojho najlepšieho presvedčenia, nezávisle a nestranne.

(5) Zložením sľubu sa sudca ujíma svojej funkcie.".

94. Za čl. 145 sa vkladá čl. 145a, ktorý znie:

(1) Ak je vymenovaný sudca členom politickej strany alebo politického hnutia, je povinný vzdať sa členstva v nich ešte pred zložením sľubu.
(2) Sudca vykonáva funkciu ako svoje povolanie. Výkon funkcie sudcu je nezlučiteľný s funkciou v inom orgáne verejnej moci, so štátnozamestnaneckým pomerom, s pracovným pomerom, s obdobným pracovným vzťahom, s podnikateľskou činnosťou, s členstvom v riadiacom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, ani s inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou okrem správy vlastného majetku, vedeckej, pedagogickej, literárnej alebo umeleckej činnosti a členstva v Súdnej rade Slovenskej republiky.".
95. Čl. 146 znie:

Sudca sa môže svojej funkcie vzdať písomným oznámením prezidentovi Slovenskej republiky. Jeho funkcia v takom prípade zaniká uplynutím kalendárneho mesiaca, v ktorom bolo písomné oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené.".

96. Čl. 147 znie:

(1) Prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky sudcu odvolá na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku za úmyselný trestný čin, alebo ak bol právoplatne odsúdený za trestný čin a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody, na základe rozhodnutia disciplinárneho senátu pre čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu, alebo ak zanikla jeho voliteľnosť do Národnej rady Slovenskej republiky.

(2) Prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky môže sudcu odvolať,

a) ak mu zdravotný stav dlhodobo nedovoľuje, najmenej počas jedného roka, riadne vykonávať sudcovské povinnosti,
b) ak dosiahol vek 65 rokov.".

97. Čl. 148 znie:

(1)Sudcu možno preložiť na iný súd len s jeho súhlasom alebo na základe rozhodnutia disciplinárneho senátu.
(2) Dôvody prerušenia výkonu sudcovskej funkcie a podmienky na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu alebo na dočasné pridelenie sudcu ustanoví zákon.

(3) Spôsob ustanovenia prísediacich sudcov ustanoví zákon.".

98. Názov ôsmej hlavy znie:

"PROKURATÚRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY A VEREJNÝ OCHRANCA PRÁV".

Doterajší text ôsmej hlavy sa označí nadpisom "Prvý oddiel".

99. Za čl. 151 sa vkladá čl. 151a, ktorý vrátane nadpisu znie: "Druhý oddiel

VEREJNÝ OCHRANCA PRÁV

Čl. 151a

(1) Verejný ochranca práv je nezávislý orgán, ktorý sa v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom podieľa na ochrane základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb pri konaní, rozhodovaní alebo nečinnosti orgánov verejnej správy, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom alebo s princípmi demokratického a právneho štátu.

(2) Verejného ochrancu práv volí Národná rada Slovenskej republiky na obdobie piatich rokov z kandidátov, ktorých jej navrhne najmenej 15 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Za verejného ochrancu práv možno zvoliť občana Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a v deň voľby dosiahol vek 35 rokov. Verejný ochranca práv nemôže byť členom politickej strany ani politického hnutia.
(3) Funkcia verejného ochrancu práv zaniká dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol verejný ochranca práv odsúdený za úmyselný trestný čin alebo ktorým bol odsúdený za trestný čin, a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody, alebo stratou voliteľnosti.

(4) Národná rada Slovenskej republiky môže verejného ochrancu práv odvolať, ak mu zdravotný stav dlhodobo, najmenej však počas troch mesiacov, nedovoľuje riadne vykonávať povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie.

(5) Podrobnosti o voľbe a odvolávaní verejného ochrancu práv, o jeho pôsobnosti, o podmienkach výkonu jeho funkcie, o spôsobe právnej ochrany a o uplatňovaní práv fyzických osôb a právnických osôb ustanoví zákon.".

100. Za čl. 154a sa vkladajú čl. 154b a 154c, ktoré znejú:

(1) Sudcu zvoleného na štyri roky pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona vymenuje po uplynutí jeho volebného obdobia prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky za sudcu bez časového obmedzenia aj vtedy, ak v deň vymenovania nedosiahol vek 30 rokov.
(2) Sudcovia zvolení podľa doterajších predpisov bez časového obmedzenia sa pokladajú za sudcov vymenovaných podľa tohto ústavného zákona.
(3) Na sudcov ústavného súdu vymenovaných pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona sa ustanovenie čl. 134 ods. 2 prvej vety a ods. 3 druhej vety nevzťahuje.

Čl. 154c

(1) Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.

(2) Iné medzinárodné zmluvy, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku, ak tak ustanovuje zákon.".

Čl. III

Tento ústavný zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2001 okrem čl. 125a, čl. 127, čl. 127a, čl. 134 ods. 1 a 3 a čl. 151a, ktoré nadobudnú účinnosť 1. januára 2002.

10.Pojem ústavy a klasifikácia ústav

Jedným z najzákladnejších a najcharakteristickejších znakov ústavy ak normatívneho základu právneho poriadku v štáte je, že ústava má najvyššiu právnu silu. Táto skutočnosť sa konkrétne prejavuje v :

spôsobe prijímania a zmeny ústavy

nadradenosti ústavy v právnom poriadku

osobitnom názve

zárukách ústavnosti

aplikácii ústavy

Najvyššia právna moc ústavy v právnom poriadku znamená :

absolútne derogačné práva ústavy k iným právnym predpisom

zákaz vydávania iných právnych aktov, či už normatívnych alebo individuálnych v rozpore s ústavou

povinnosť dodržiavať ustanovenia ústavy všetkými, vrátane tých, ktorí majú rôzne formy imunity.

Záruky ústavnosti spočívajú nielen v oblasti práva, ale sú výsledkom celého množstva faktorov ako je úroveň politickej kultúry, občianskej spoločnosti, materiálnych možnosti krajiny.

Funkcie ústavy:

Ústava plní v každom štáte nezastupiteľné funkcie, ktoré sa odvíjajú od je postavenia ako základu celého právneho poriadku. Pod funkciu ústavy sa rozumie konkrétna úloha, ktorú ústava musím mať a má v spoločensko-politickej realite. Konkrétne funkcie ústavy pritom závisia nielen od konkrétneho obsahu ústavy, ale najmä od jej postavenia v živote štátu a spoločnosti a rešpektovania a dodržiavania jej ustanovení štátnymi orgánmi i občanmi.  Najdôležitejšou funkciou je právna funkcia. Znamená, že ústava predstavuje základný zákon štátu, predpoklad a základné požiadavky pre celú oblasť tvorby práva v štáte, zdroj legitimity štátnej moci. Medzi ďalšie funkcie ústavy patrí:

integračná funkcia – vyjadruje určitý celospoločenský konsenzus týkajúci sa tak obsahu ústavy ak aj vôle každého subjektu ju rešpektovať a dodržiavať.

Stabilizujúca funkcia- trvalosť a nemennosť obsahového textu ústavy, ktorého zárukou je aj osobitný legislatívny proces prijímania zmien ústavy v porovnaní s prijímaním iných právnych predpisov.

Programová funkcia- ústava nie je len právnou normou reflektujúcou dosiahnutý stav spoločenského vývoja, ale aj politickou víziou umožňujúcou progresívny civilizačný vývoj

Organizátorská funkcia – stanovenie základných zásad fungovania štátnej moci, a to tak v oblasti konštituovania štátnych orgánov ako aj vzájomných vzťahov medzi nimi a ich aplikáciou práva vo vzťahu k iným právnym subjektom štátu.

Obmedzovacia funkcia- vzťahuje sa najmä na štátne orgány, keď im určuje hranicu možných zásahov do ľudských práv vykonávaných v záujme spoločnosti, ale dotýka sa j samých občanov, tým, že tzv. pozitívne vymedzenie základných práv a slobôd musí rešpektovať každý člen spoločnosti

Výchovná funkcia – pevný systém  základných a zásadných hodnôt spoločnosti zakotvený v  ústave je zdrojom pravidiel konania všetkých občanov a títo sú preto povinní ich poznať a rešpektovať.

Delenie ústav:

Pri delení ústav možno vziať do úvahy viacero kritérií, ktoré vychádzajú tak z obsahových ako aj formálno-právnych znakov ústavy. V našej kultúrno-právnej tradícii je pomerne rozšírené rozlišovanie ústav na :

A/ ústavy v materiálnom a formálnom zmysle

ústavy v materiálnom zmysle – chápe sa ňou právny predpis, ktorého predmetom úpravy je určitá oblasť tvoriaca obsahu ústavného práva.

Ústavou vo formálnom zmysle je taký právny predpis, ktorý z hľadiska formálnych znakov napĺňa požiadavky kladené na ústavný text, ide najmä o osobitný spôsob prijímania noriem tohto právneho predpisu a o jeho osobitné označenie. Vzhľadom na kvantitatívny rozsah právnych predpisov sa preto niekedy ústave v materiálno slova zmysle hovorí aj ústava v širšom slova zmysle a ústave vo formálnom zmysle aj ústava v užšom zmysle.

B/ písané a nepísané ústavy

Písané ústavy – písomná forma ústavy je typická pre veľkú väčšinu ústav demokratických krajín a v zásade možno tieto písomné ústavy ešte rozlišovať podľa toho, či ústavu tvorí jeden písaný právny akt alebo viac písaných právnych aktov.

Nepísané ústavy – táto forma je typická pre Veľkú Britániu, ktorá nemá k dispozícii právny predpis spĺňajúci formálno-právne znaky ústavy v zmysle ich chápania kontinentálnou právnou tradíciou.

C/  reálne a fiktívne ústavy

Reálna ústava – v praxi dodržiavaná

Fiktívna ústava – nemá veľký praktický význam

D/moderné delenie ústav podľa Loewensteina:

Normatívne ústavy – ako zdroj ich vzniku je charakteristická suverenita ľudu a obsahujú všetky náležitosti reálnej ústavy, vrátane širokého katalógu ľudských práv a systému záruk ich dodržiavania

Nominálne ústavy – obsahovo síce spĺňajú  všetky náležitosti demokratických ústav, ale konkrétne spoločensko – politické podmienky krajiny neumožňujú ich plnú realizáciu

Sémantické ústavy – nespĺňajú ani základné obsahové požiadavky

E/ delenie podľa kritéria úpravy

Úplné ústavy – sem patria tie, ktoré obsahujú aspoň minimum vecnej úpravy základných obsahových zložiek ústavy a to najmä zdroj moci suveréna v štáte, ľudské práva a systém záruk ich dodržiavania, zásady organizácie a činnosti štátu a štátnych orgánov, zásadné formálne znaky najmä spôsob zmien samej ústavy.V prípade, že ústava neobsahuje jeden alebo viaceré z týchto minimálnych požiadaviek na rozsah, potom je ústavou neúplnou alebo malou.

Neúplné - malé

F/ delenie podľa spôsobu zmeny ústavy

Tuhé – rigidné ústavy – na prijatie zmien ústavy kladú oveľa prísnejšie podmienky ako na novelu zákona, aj tuje však možný rôzny stupeň rigidnosti ústavy. Čím prísnejšie podmienky sú kladené na prijatie zmeny ústavy, tým má štát rigidnejšiu ústavu a naopak.

Pružné – flexibilné ústavy – pri ich zmenách sú podmienky identické s tými, ktoré sú kladené na zmenu zákona.

G/ delenie z hľadiska podmienok vzniku ústav

Oktrojované ústavy – ich vznik sa spájal s vôľou panovníka, ktorý ju nanútil občanom svojho štátu

Neoktrojované ústavy – svoj pôvod majú v suverenite ľudu

H/ delenie z hľadiska podmienok vzniku ústav

Revolučné ústavy – vznikajú ako výsledok náhlej spoločenskej zmeny v štáte, ktorá sa odrazila aj na zmene politickomocenských pomerov.

Dohodnuté ústavy – sú výsledkom konsenzu väčšiny politických síl v spoločnosti

I/delenie podľa historické skúsenosti

Prenesené ústavy – vznikli tak, že platnosť a účinnosť ústavy jedného štátu sa preniesla aj na územie druhého štátu.

Originálne ústavy – pôvod vzniku je totožný s miestom ich platnosti a účinnosti.

J/ delenie z hľadiska formy vlády

Ústavy monarchistické a republikánske

Ústavy parlamentné a prezidentské

K/  z hľadiska štátneho zriadenia

Konfederatívne ústavy

Federatívne ústavy

Unitárne ústavy

L/ z hľadiska štátneho režimu – ústavy štátov

Demokratických

Autoritatívnych

Totalitných

11.SR ako právny štát

Ústava: prvý oddiel- základné ustanovenia, čl.1, odsek 1

„ Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.“

Koncepcie právneho štátu sa prekrývajú  s koncepciami ústavného štátu. Teórie právneho štátu sú základom ústavného statusu, ktorého obsahom je najmä:

právo na ústavu ako rozhodujúce ľudské právo

zakotvenie základných ľudských práv do moderných ústav aspoň v minimálnom rozsahu garantovanom medzinárodnými dokumentmi

rigidita ústavy

zabezpečenie ústavnosti politického a štátoprávneho  života kontrolou nezávislým súdnictvom.

Charakter Slovenska ako právneho štátu je zakotvený v čl. 1 ods.1 ústavy SR. Medzi základné obsahové prvky právneho štátu patrí predovšetkým chápanie ústavy ako právneho základu štátu, ktorý je základným atribútom štátu. Ústava má najvyššiu právnu silu, ktorou je viazaná všetka štátna moc. Preto aj čl. 2 ods.2 zdôrazňuje, že „štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy“ a ak Ústavný súd SR svojím rozhodnutím vysloví nesúlad zákona či iného všeobecne záväzného právneho predpisu s ústavou /čl. 125 ods.3/, strácajú tieto právne predpisy účinnosť.

Idey právneho štátu boli od počiatku späté s ľudskými a základnými právami, a najmä základnými slobodami, ktoré sa stali súčasťou systému zabraňujúcemu koncentrácii a prípadnému zneužívaniu moci. Rovnaký zmysel majú aj v ústave zakotvené ustanovenia  o deľbe moci. Rozdelenie moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu vytvára systém vzájomných bŕzd a kontrol, a kým základné práva a slobody sú základom právneho štátu, potom princíp deľby moci je základnou zásadou jeho organizačnej výstavby. Ústava tento princíp reflektuje v úprave jednotlivých mocí v osobitných hlavách.

Pre právny štát znamená právo základnú podmienku celého fungovania štátu, ale súčasne  aj podmienku individuálneho a spoločenského konania. Preto aj ústava v čl. 2 ods.2 konštatuje, že „štátne orgány môžu konať len na základe ústavy, v jej medziach a rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“ Odsek 3 zasa ustanovuje, že „každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal  čo zákon neukladá.“

Právny štát by nemohol jestvovať bez súdnictva, čiže bez inštitúcie, ktorej úlohou je presadzovať panstvo ústavy a práva. Ústava v rámci ustanovení svojej 7. hlavy rozlišuje nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti – Ústavný súd SR, ako aj nezávislé a nestranné súdy, ktoré vykonávajú súdnictvo. Výkon súdnictva je zverený výlučne sudcom, pričom ju na všetkých stupňoch vykonávajú oddelene od iných štátnych orgánov. Taktiež, ústava presne formuluje podmienky ustanovenia za sudcu, viackrát je zdôraznená zásada nezávislosti sudcov a veľmi široko je určená inkompatibilita sudcov.

12.Štátne územie a štátne hranice SR

Ústava SR – prvý oddiel – základné ustanovenia, čl. 3, odsek 1 a 2

„ Územie slovenskej republiky je jednotné a nedeliteľné.“

„Hranice Slovenskej republiky sa môžu meniť len ústavným zákonom.“

Každý štát vykonáva svoju zvrchovanú štátnu moc na vymedzenom teritóriu a nad osobami, ktoré dané teritórium obývajú alebo sa na ňom nachádzajú.  Z hľadiska právneho chápania je štátne územie presne vymedzený priestor medzinárodnými zmluvami, v ktorom štát vykonáva suverénnu štátnu moc.  Štátna moc, štátne územie a štátne občianstvo sa považujú za základné znaky každého štátu.

Štátne územie SR je trojrozmerné, vytvára ho zemský povrch ohraničený štátnymi hranicami, vzdušný priestor nad takto ohraničeným štátnym územím a priestor pod povrchom zeme až do stredu zeme. Štátu hranicu vzdušného priestoru vytvára pomyselná kolmica a pozemnú hranicu.

Právna úprava štátnych hraníc od r. 1918 do r. 1992

Právna úprava hraníc dostala podobu a mierovej konferencii zvolanej do Paríža v januári 1919 do januára 120.

Zmluvné určenie hraníc podľa Verssailských mierových zmlúv:

trasa hraníc s Nemeckom – Verssailská mierová zmluva, 28. 6. 1919, ČSR pripadlo Hlučínsko,

trasa hraníc s Rakúskom – vymedzená Saint- germainskou mierovou zmluvou, 10. 9. 1919 , ČSR pripadlo Vitorazsko, Valticko

trasa hraníc s Maďarskom – vymedzená Trianonskou mierovou zmluvou, 4.6.1920, pripojenie územia na pravom brehu Dunaja

trasa hraníc s Rumunskom – vymedzila ju neratifikovaná Séverská zmluva , 10.8.1920, ktorú prijali mocnosti Poľsko, Rumunsko, Srbo-Chorvatsko-Slovinsko a ČSR.

Trasa hraníc s Poľskom – podstatnú časť vymedzila Séverská zmluva, krátky úsek určovala Verssailská zmluva.

Právna úprava hraníc SR

Ústavný zákon Federálneho zhromaždenia č. 542/19992 Zb. o zániku Českej a Slovenskej federatívnej republiky stanovil, že nástupníckymi štátmi ČSFR sú Česká republika a Slovenská republika, ďalej ich pôsobnosť. Zároveň aj ústava SR stanovuje, že všetky práva a povinnosti z medz. Zmlúv, ktorými je Česká a SR viazaná, a to v rozsahu ustanovenom ústavným zákonom ČSFR, alebo v rozsahu dohodnutom medzi SR a ČR, prechádzajú na SR.  Právnym dôsledkom  vzniku samostatných štátnych útvarov rozdelením ČSFR bola potreba vytvorenia a právneho zakotvenia spoločných hraníc.  Dovtedy existujúca hranica mala len administratívno-právny charakter.  V Prahe bola podpísaná zmluva medzi ČR a SR o generálnom vymedzení spoločných štátnych hraníc a zároveň s touto zmluvou bola prijatá aj zmluva o úprave režimu a o spolupráci na spoločných štátnych hraniciach.  Zmluva o vymedzení spoločných štátnych hraníc za základ hraničnej línie určila dovtedajšiu administratívno-správnu hranicu medzi oboma republikami. Takáto právna úprava platí dodnes až na malé výnimky.

13.Štátne symboly SR

Ústava SR: druhý oddiel – štátne symboly, čl.8, čl. 3 ods.7 – 5

„Štátnymi symbolmi Slovenskej republiky sú štátny znak, štátna vlajka, štátna pečať a štátna hymna.“

„Štátny znak Slovenskej republiky tvorí na červenom ranogotickom štíte dvojitý strieborný kríž vztýčený na strednom vyvýšenom vŕšku modrého trojvŕšia.“

„Štátna vlajka Slovenskej republiky sa skladá z troch pozdĺžnych pruhov – bieleho, modrého a červeného. Na prednej polovici listu štátnej vlajky Slovenskej republiky je štátny znak Slovenskej republiky.“

„Štátnu pečať Slovenskej republiky tvorí štátny znak Slovenskej republiky, okolo ktorého je do kruhu umiestnený nápis Slovenská republika.“

„Štátnou hymnou Slovenskej republiky sú prvé dve slohy piesne Nad Tatrou sa blýska.“

štátny znak – vychádza z historických a heraldických tradícií. Používa ho NRSR, vláda SR, prezident SR, Kancelária NRSR, Úrad vlády SR, ministerstvá a iné orgány štátnej správy SR, obecné a mestské zastupiteľstvá, súdy a prokuratúra.  Jeho používanie upravuje zákon č. 63/1993 Z.z. o štátnych symboloch SR a ich používaní

štátna vlajka – štátna vlajka sa vztyčuje na vlajkový stožiar, na stožiara sa nesmú umiestniť žiadne ozdoby, nápisy, stuhy a pod.  Pri štátnom smútku sa vlajka spúšťa na pol žrde. Štátna vlajka sa používa pri slávnostných príležitostiach. Ak sa vlajka používa spolu s vlajkami iných štátov, jej používanie podlieha pravidlám medzinárodných zvyklostí.

Štátna pečať – pečatidlo štátnej pečate uchováva prezident SR.  Listiny, pečate a úradné pečiatky so štátnym znakom sa používajú vtedy, keď listina obsahuje uznesenia alebo rozhodnutia štátnych orgánov, alebo ak ide o listinu, ktorou sa osvedčujú dôležité skutočnosti alebo oprávnenia.

Štátna hymna -  vznikla v roku 1844 pri odchode študentov z Prešporského lýcea do Levoče na protest proti perzekúciám ich učiteľa.

14.Vznik a nadobúdanie občianstva SR

Štátne občianstvo je trvalý politicko–právny zväzok medzi fyzickou osobou a štátom, z ktorého vyplýva komplex vzájomných práv, slobôd a povinností občana aj štátu určených a  zabezpečovaných štátom, ktoré mu poskytujú aktívnu účasť na štátnom, politickom, ekonomickom a kultúrnom dianí spoločnosti a štátu. Subjektom vystupujúcim v tomto zväzku môže byť len fyzická osoba, nie právnická osoba.

Tento zväzok sa vyznačuje charakteristickými znakmi:

z hľadiska subjektov je to vždy vzťah medzi fyzickou osobou na jednej strane a štátom na strane druhej

je vždy konkrétnym zväzkom určitej fyzickej osoby a určitého štátu

jeho vznik a zánik je upravený vnútroštátnym zákonodarstvom

je relatívne stabilným zväzkom, ktorý nie je ohraničený časovo ani priestorovo.  Pri svojom vzniku sa neustanovuje na konkrétnu dobu.

Na osoby, ktoré sa nachádzajú v štátoobčianskom zväzku s týmto štátom, sa právny poriadok vzťahuje v plnom rozsahu.

Zákonná úprava pozná tieto spôsoby nadobúdania štátneho občianstva:

narodením – občianstvo SR nadobúda dieťa, ktorého aspoň jeden z rodičov je štátnym občanom SR, dieťa nasleduje občianstvo rodičov, uplatňuje sa princíp ius sanguinis t.j. princíp práva krvi , alebo sa použije princíp ius soli t.j. práva teritória, podľa ktorého nadobúda št. obč. SR dieťa:

narodené na území SR, ktorého rodičia sú bez štátnej príslušnosti

narodené na území SR, ktorého rodičia sú cudzími štátnymi príslušníkmi a narodením nenadobúda občianstvo žiadneho z nich

narodení na území SR, ak sa nepreukáže cudzie štátne občianstvo

bolo nájdené na území SR a jeho rodičia nie sú známi a pokiaľ sa nepreukáže, že nadobudlo narodením št. obč. iného štátu.

osvojením- nadobúda št. obč. dieťa, ktoré nie je štátnym občanom SR, ale bolo nezrušiteľné osvojené osvojiteľom alebo osvojiteľmi, z ktorých aspoň jeden je štátnym občanom SR.

Udelením – tento spôsob sa neviaže na splnenie podmienky straty doterajšieho občianstva žiadateľa. Takto je de facto umožnená existenciu bipolitizmu – dvojitého štátneho občianstva.  Štátne občianstvo možno udeliť na žiadosť osobe, ktorá nie je štátnym občanom a ktorá spĺňa zákonom taxatívne vymedzené podmienky a to:

má nepretržitý trvalý pobyt na území SR aspoň 5 rokov

ovláda slovenský jazyk

nebola za uplynulých 5 rokov právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin.

Platná právna úprava  pripúšťa výnimky – udelenie štátneho občianstva bez splnenia zákonných podmienok a to v prípadoch, ak:

žiadateľ uzavrel manželstvo so štátnym občanom SR alebo

ide o osobu, ktorá sa významne zaslúžila o prínos pre SR v oblasti ekonomickej, vedeckej, kultúrnej a technickej alebo

ide o osobu, ktorej bolo priznané postavenie zahraničného Slováka

Nadobudnutie št. občianstva určením – osobami, ktoré boli ku dňu 31. 12. 1992 štátnymi občanmi SR podľa zákona SNR č. 206/1968 Zb.

Na základe voľby št. občianstva osobami, ktoré boli ku dňu 31. 12. 1992 štátnymi občanmi ČSFR, ale neboli štátnymi občanmi SR. Voľbu št. obč. bolo možné vykonať len do 31. 12. 1992 písomným vyhlásením.

Nadobúdanie št. obč. maloletých. Maloleté deti sledujú občianstvo rodičov v prípade, že obidvaja rodičia sú štátnymi občanmi, ak žije len jeden z rodičom, sleduje dieťa jeho štátne občianstvo.

Štátne občianstvo SR je rovnocenné a to bez ohľadu na právny titul jeho nadobudnutia.

15.Spôsoby zániku štátneho občianstva

Ústavná úprava vylučuje možnosť odňať štátne občianstvo SR proti vôli občana. Za jeden zo spôsobov zániku štátneho občianstva je možné považovať smrť fyzickej osoby – prirodzený spôsob zániku.

Zákonná úprava – zákon č. 40/1993 Z.z. – pozná len jeden spôsob straty štátneho občianstva a to len prepustením zo štátneho zväzku na vlastnú žiadosť. Osobu možno prepustiť zo št. zväzku vtedy, ak preukáže, že má štátne občianstvo iného štátu alebo prísľub jeho udelenia v prípade prepustenia zo štátneho zväzku alebo ak možno dôvodne predpokladať jeho nadobudnutie v prípade jej prepustenia zo štátneho zväzku. Zo štátneho zväzku však nie je možné prepustiť osobu:

proti ktorej sa vedie trestné stíhanie, je vo výkone trestu alebo nemá vykonaný rozsudkom súdu uložený trest

ktorá má nedoplatky na daniach a verejných dávkach v SR.

Štátne občianstvo sa stráca dňom doručenia listiny o prepustení zo štátneho zväzku SR.

16.Medzinárodnoprávny aspekt základných práv a slobôd

Základné ľudské práva a slobody majú svoje medzinárodnoprávne dimenzie, ktoré nachádzajú vyjadrenie v celom rade dokumentov medzinárodnoprávnej povahy celosvetového charakteru alebo aj európskeho charakteru.

Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré SR ratifikovala a vyhlásila, majú na našom území všeobecnú záväznosť a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah základných práv a slobôd. Vnútroštátna úprava týchto otázok musí byť v súlade s týmito medzinárodnými zmluvami, pretože v opačnom prípade prednosť majú medzinárodné zmluvy.

V oblasti ĽPaS dôležité miesto patrí OSN a dokumentom, ktoré v tejto oblasti prijala. Spomedzi nich treba uviesť Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, ktorú OSN vyhlásila 10.12. 1948. Všeobecná deklarácia ľudských práv vlastne vytvára medzinárodnoprávny inštitút ĽPaS a predstavuje ich minimálny štandard. ČSFR pristúpila a ratifikovala Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach – ich platnosť od roku 1976. ČSFR pristúpila i k Opčnému protokolu k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach, to znamená, že Výbor pre ľudské práva sa môže zaoberať individuálnymi sťažnosťami jednotlivcov na porušenie práv.

SR po svojom prijatí za člena OSN 18.1. 1993 do týchto dokumentov sukcesovala svoju nótu, ako termín sukcesie sa považuje 1.1.1993. Od tohto dňa vzniká teda pre určené subjekty možnosť obrátiť sa so svojím oznámením na Výbor pre ľudské práva OSN so sídlom v Ženeve. Podmienkou na úspešné uplatnenie oznámenie je využitie vnútroštátnych opravných prostriedkov proti rozhodnutiu štátneho orgánu, ktorým podľa sťažovateľa boli porušené jeho ZPaleboS. Vecná príslušnosť Výboru pre ľudské práva je daná úpravou práv a slobôd obsiahnutých v čl.6 až 27 Paktu o občianskych a politických právach z roku 1966. Výbor sa zaoberá len oznámeniami jednotlivcov a výsledkom posúdenia oznámenia je vyslovenie upozornenia Výboru, či namietaným konaním žalovaného štátu boli porušené ustanovenia Paktu. Tento názor nie je pre štát právne záväzný, pritom však Výbor môže tento štát požiadať, aby prijal opatrenia, ktoré v budúcnosti zabránia porušeniu Paktu, prípadne, aby nahradil škodu, ktorá vznikla sťažovateľovi porušením jeho práva. Znamená to teda, že Výbor nemôže zrušiť či zmeniť napadnuté rozhodnutie, teda sa nedotýka vnútroštátneho právneho poriadku žalovaného štátu. Navyše konanie pred Výborom trvá pomerne dlho vzhľadom na veľké množstvo podaní i charakter matérie, neraz 5 i viac rokov.

Po prijatí SR do Rady Európy dňa 30.6.1993 sa aj na jej území uplatňuje Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950 vrátane uznania právomoci Európskej komisie pre ľudské práva a Európskeho súdu pre ľudské práva. Oba tieto orgány majú sídlo v Štrasburgu. Rozhodnutie tohto súdu je pre zmluvné strany záväzné. SR tak na svojom území uplatňuje úplný európsky štandard ochrany ĽPaS obsiahnutý spomínaným Dohovorom.

Až v prípade vyčerpania účinných opravných prostriedkov majú jednotlivci, skupiny osôb či nevládne organizácie možnosť obrátiť sa na Európsky súd pre ľudské práva. Rozsudok súdu smeruje priamo proti žalovanému štátu, a štát musí rozhodnúť akým spôsobom zabezpečí odstránenie stavu, ktorý viedol ku konštatovanému porušeniu ĽPaS. To znamená, že toto rozhodnutie nemôže priamo zrušiť rozhodnutie konkrétneho štátneho orgánu či orgánu územnej samosprávy.

17.Základné práva a slobody- všeobecná úprava

Obsahom týchto práv a slobôd je konkrétna činnosť alebo správanie, ktoré smeruje k uspokojeniu potrieb a záujmov človeka. Patria sem:

právna subjektivita – spôsobilosť na práva, ktorá vzniká narodením,

právo na život – ústava zakazuje trest smrti, avšak nemožno považovať za porušenie tohto práva, ak bol niekto pozbavený života v súvislosti s konaním, ktoré podľa zákona nie je trestné

ochrana telesnej integrity – nedotknuteľnosť osoby a súkromia, ktorá môže byť obmedzená v súlade so zákonom

právo na osobnú slobodu – môže byť obmedzené len na základe zákona, pričom možnosti zásahu do osobnej slobody zo strany polície, sú napr. predvolanie, predvedenie, zaistenie, zadržanie, zatknutie, väzba

ochrana osobnosti každej fyzickej osoby – ľudská dôstojnosť, osobná česť, dobrá povesť, ochrana mena

vlastnícke právo

nedotknuteľnosť obydlia

právo na prenos správa, ktoré je viazané na osobné a súkromné vzťahy fyzických osôb

sloboda pohybu a pobytu

sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery.

Subjektom  práv a slobôd tejto kategórie je v prevažnej väčšine prípadov človek – ľudská bytosť. Tieto práva, ktoré sú ústavou garantované a zo strany ostatných subjektov rešpektované, nie sú právami absolútnymi. Pri niektorých ústavná úprava priamo vymedzuje ich obmedzenie alebo predpokladá prijatie zákona, ktorý upresní spôsob zásahov do týchto práv.

Ústavné zákony,  iné zákony a ďalšie  právne predpisy, ich výklad a používanie  musí byť v súlade s  Listinou základných práv a slobôd.  Základné práva a slobody uvedené v Listine základných práv a slobôd sú pod ochranou ústavného súdu.

Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ratifikované   a  vyhlásené   SR, sú na jej území všeobecne záväzné a majú prednosť pred zákonom.

V ústave SR možno  základné  práva  a  slobody  rozšíriť  nad  mieru  upravenú Listinou základných práv a slobôd.

18.Základné ľudské práva a slobody

Prameň – 23/1991 Zb. LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD

PRVÁ HLAVA

VŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Ľudia sú slobodní a rovní  v dôstojnosti i v právach. Základné práva  a  slobody  sú  neodňateľné,  nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

Štát je  založený na demokratických  hodnotách a nesmie  sa viazať ani na výlučnú ideológiu ani na náboženské vyznanie.

Štátnu moc  možno uplatňovať iba v  prípadoch a v medziach ustanovených zákonom, a to spôsobom ktorý ustanoví zákon.

Každý  môže konať,  čo nie  je zákonom  zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Základné práva a slobody  sa zaručujú všetkým bez rozdielu pohlavia,  rasy,   farby  pleti,  jazyka,   viery  a  náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnostnej alebo  etnickej menšine, majetku, rodu alebo iného postavenia.

Každý  má právo  slobodne rozhodovať  o svojej národnosti. Zakazuje  sa akékoľvek  ovplyvňovanie tohto  rozhodovania a všetky spôsoby nátlaku smerujúce k odnárodňovaniu.

Nikomu nemožno  spôsobiť ujmu na  právach pre uplatňovanie jeho základných práv a slobôd.

Povinnosti možno  ukladať iba na  základe zákona a  v jeho medziach a len pri zachovaní základných práv a slobôd.

Medze  základných   práv  a  slobôd   možno  za  podmienok ustanovených  Listinou   základných  práv  a   slobôd  upraviť iba zákonom.

Zákonné obmedzenia  základných práv a  slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.

Pri  používaní  ustanovení   o  medziach  základných  práv a slobôd musí  sa dbať na  ich podstatu a  zmysel. Také obmedzenia nemožno zneužívať na iné účely, než na ktoré boli ustanovené.

DRUHÁ HLAVA

ĽUDSKÉ PRÁVA A ZÁKLADNÉ SLOBODY

Prvý oddiel

Základné ľudské práva a slobody

Každý má spôsobilosť na práva.

Každý má právo na život.  Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením.

Nikoho nemožno zbaviť života.

Trest smrti sa nepripúšťa.

Porušením práv  podľa tohto článku  nie je, ak  bol niekto zbavený života v  súvislosti s konaním, ktoré podľa  zákona nie je trestné.

Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedziť ju možno iba v prípadoch ustanovených zákonom.

Nikoho  nemožno  mučiť  ani  podrobiť  krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

Osobná sloboda je zaručená.

Nikoho  nemožno  stíhať  alebo  pozbaviť  slobody inak než z dôvodov  a  spôsobom,  ktorý   ustanoví  zákon.  Nikoho  nemožno pozbaviť  slobody len  preto, že  nie je  schopný dodržať  zmluvný záväzok.

Obvineného  alebo  podozrivého   z  trestného  činu  možno zadržať iba v prípadoch ustanovených v zákone. Zadržaná osoba musí byť ihneď oboznámená s dôvodmi  zadržania, vypočutá a najneskôr do 24 hodín  prepustená na slobodu  alebo odovzdaná súdu.  Sudca musí

zadržanú  osobu  do  24  hodín  od  prevzatia  vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo ju prepustiť na slobodu.

Zatknúť obvineného možno iba  na písomný odôvodnený príkaz sudcu. Zatknutá osoba  musí byť do 24 hodín  odovzdaná súdu. Sudca musí zatknutú osobu  do 24 hodín od prevzatia  vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo ju prepustiť na slobodu.

Do väzby  možno vziať iba  z dôvodov a  na dobu ustanovenú zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Zákon ustanoví,  v ktorých prípadoch  možno osobu prevziať alebo  držať  v  ústavnej  zdravotníckej  starostlivosti  bez  jej súhlasu. Také opatrenie musí byť  do 24 hodín oznámené súdu, ktorý o tomto umiestnení rozhodne do 7 dní.

Nikoho nemožno podrobiť núteným prácam alebo službám.

Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na:

a) práce ukladané  podľa zákona osobám  vo výkone trestu  odňatia slobody alebo osobám vykonávajúcim iný trest, ktorý nahradzuje trest odňatia slobody,

b) vojenskú službu  alebo inú službu  ustanovenú zákonom namiesto povinnej vojenskej služby,

c) službu  vyžadovanú  na  základe  zákona  v  prípade  živelných pohrôm,  nehôd  alebo  iného  nebezpečenstva,  ktoré  ohrozuje životy, zdravie alebo značné majetkové hodnoty,

d) konanie uložené zákonom na ochranu života, zdravia, alebo práv iných.

Každý má  právo na zachovanie  svojej ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Každý    má   právo    na   ochranu    pred   neoprávneným zhromažďovaním,   zverejňovaním  alebo   iným  zneužívaním  údajov o svojej osobe.

Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov  má  rovnaký  zákonný   obsah  a  ochranu.  Dedenie  sa zaručuje.

Zákon ustanoví,  ktorý majetok nevyhnutný  na zabezpečenie potrieb   celej   spoločnosti,   rozvoja   národného  hospodárstva a verejného záujmu  smie byť iba vo  vlastníctve štátu, obce alebo určených právnických  osôb; zákon môže ďalej  ustanoviť, že určité veci môžu byť len vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom SR.

Vlastníctvo  zaväzuje.  Nemožno  ho  zneužiť  na ujmu práv iných alebo v rozpore  so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Jeho výkon  nesmie poškodzovať ľudské  zdravie, prírodu a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.

Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za náhradu.

Dane a poplatky možno ukladať len na základe zákona.

Obydlie je nedotknuteľné. Nie  je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva.

Domová  prehliadka  je  prípustná  len  na účely trestného konania, a  to na písomný  odôvodnený príkaz sudcu.  Spôsob výkonu domovej prehliadky ustanoví zákon.

Iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia môže zákon dovoliť, len  ak je  to v  demokratickej spoločnosti  nevyhnutné na ochranu života a  zdravia osôb, na  ochranu práv a  slobôd iných alebo  na odvrátenie  závažného ohrozenia  verejnej bezpečnosti  a poriadku. Pokiaľ sa obydlie používa aj  na podnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti, môže zákon dovoliť také zásahy aj vtedy, ak je to nevyhnutné na plnenie úloh verejnej správy.

Nikto  nesmie porušiť  listové tajomstvo  ani tajomstvo  iných písomností  a  záznamov,  či   už  uchovávaných  v  súkromí  alebo zasielaných  poštou  alebo  iným  spôsobom,  s  výnimkou  prípadov a spôsobom,  ktoré ustanoví  zákon. Rovnako  sa zaručuje tajomstvo

správ  podávaných   telefónom,  telegrafom  alebo   iným  podobným zariadením.

Sloboda pohybu a pobytu je zaručená.

Každý,   kto  sa   oprávnene  zdržiava   na  území  SR, má právo slobodne ho opustiť.

Tieto slobody možno obmedziť  zákonom, ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu zdravia alebo  ochranu práv  a slobôd  iných a  na vymedzených územiach aj z dôvodu ochrany prírody.

Každý občan  má právo na  slobodný vstup na  územie SR.  Občana  nemožno nútiť, aby opustil svoju vlasť.

Cudzinca  možno  vyhostiť  iba  v  prípadoch  ustanovených zákonom.

Sloboda  myslenia,  svedomia  a  náboženského  vyznania je zaručená.  Každý má  právo  zmeniť  svoje náboženstvo  alebo vieru alebo byť bez náboženského vyznania.

Sloboda vedeckého bádania a umeleckej tvorby je zaručená.

Nikoho nemožno nútiť, aby vykonával vojenskú službu, ak je to v  rozpore s jeho  svedomím alebo s  jeho náboženským vyznaním. Podrobnosti

ustanoví zákon.

Každý má právo slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru  buď sám,  alebo spoločne  s inými  súkromne alebo  verejne, bohoslužbou,  vyučovaním, náboženskými  úkonmi alebo  zachovávaním obradu.

Cirkvi    a   náboženské    spoločnosti   spravujú   svoje záležitosti,  najmä  zriaďujú  svoje  orgány,  ustanovujú  svojich duchovných a zakladajú rehoľné a iné cirkevné inštitúcie nezávisle od štátnych orgánov.

Zákon   ustanoví  podmienky   vyučovania  náboženstva   na štátnych školách.

Výkon   týchto  práv   možno  obmedziť   zákonom,  ak  ide o opatrenia,  ktoré sú  v demokratickej  spoločnosti nevyhnutné na ochranu verejnej bezpečnosti a poriadku, zdravia a mravnosti alebo práv a slobôd iných.

Druhý oddiel

Politické práva

Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

Každý  má právo  vyjadrovať svoje  názory slovom,  písmom, tlačou, obrazom  alebo iným spôsobom, ako  aj slobodne vyhľadávať, prijímať  a rozširovať  idey a  informácie bez  ohľadu na  hranice štátu.

Cenzúra je neprípustná.

Slobodu  prejavu  a  právo  vyhľadávať  a šíriť informácie možno   obmedziť   zákonom,   ak   ide   o   opatrenia,  ktoré  sú v demokratickej  spoločnosti nevyhnutné  na ochranu  práv a slobôd iných,  bezpečnosť  štátu,  verejnú  bezpečnosť, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

Štátne  orgány  a  orgány  územnej  samosprávy  sú povinné primeraným  spôsobom  poskytovať  informácie  o  svojej  činnosti. Podmienky a vykonanie ustanoví zákon.

Petičné  právo  je  zaručené;  každý  má  právo  sám alebo s inými  obracať sa  vo veciach  verejného alebo  iného spoločného záujmu na štátne orgány a orgány územnej samosprávy so žiadosťami, návrhmi a sťažnosťami.

Petíciou nemožno zasahovať do nezávislosti súdu.

Petíciami nemožno  vyzývať na porušovanie  základných práva slobôd zaručených Listinou.

Právo pokojne sa zhromažďovať je zaručené.

Toto právo možno obmedziť  zákonom v prípadoch zhromaždení na   verejných   miestach,   ak   ide   o   opatrenia,   ktoré  sú v demokratickej  spoločnosti nevyhnutné  na ochranu  práv a slobôd iných,  ochranu  verejného  poriadku,  zdravia, mravnosti, majetku

alebo pre bezpečnosť štátu.  Zhromaždenie však nemožno podmieňovať

povolením orgánu verejnej správy.

Právo slobodne  sa združovať je  zaručené. Každý má  právo spolu  s inými  združovať sa  v spolkoch,  spoločnostiach a iných združeniach.

Občania   majú   právo   zakladať   aj   politické  strany a politické hnutia a združovať sa v nich.

Výkon   týchto  práv   možno  obmedziť   len  v prípadoch ustanovených  zákonom,  ak  je   to  v  demokratickej  spoločnosti nevyhnutné  pre  bezpečnosť  štátu,  ochranu  verejnej bezpečnosti a verejného  poriadku,  predchádzanie   trestným  činom  alebo  na ochranu práv a slobôd iných.

Politické strany a politické  hnutia, ako aj iné združenia sú oddelené od štátu.

Občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.

Voľby  sa  musia  konať   v  lehotách,  ktoré  nepresahujú pravidelné volebné obdobia ustanovené zákonom.

Volebné právo  je všeobecné a  rovné a vykonáva  sa tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon. Občania  majú  za  rovnakých  podmienok  prístup k voleným a iným verejným funkciám.

Zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a požívanie musí umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.

Občania majú právo postaviť sa  na odpor proti každému, kto by odstraňoval  demokratický  poriadok  ľudských  práv  a základných slobôd,  založený  Listinou,  ak  je  znemožnená činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov.

TRETIA HLAVA

PRÁVA NÁRODNOSTNÝCH A ETNICKÝCH MENŠÍN

Príslušnosť   ku  ktorejkoľvek   národnostnej  alebo  etnickej menšine nesmie byť nikomu na ujmu.

Občanom  tvoriacim  národnostné  alebo  etnické menšiny sa zaručuje   všestranný  rozvoj,   najmä  právo   spoločne  s inými príslušníkmi  menšiny rozvíjať  vlastnú kultúru,  právo rozširovať a prijímať  informácie v  ich  materinskom  jazyku a  združovať sa v národnostných združeniach. Podrobnosti ustanoví zákon. Občanom, ktorí patria k  národnostným a etnickým menšinám, sa za podmienok ustanovených zákonom zaručuje aj

a) právo na vzdelanie v ich jazyku,

b) právo používať ich jazyk v úradnom styku,

c) právo   zúčastňovať   sa   na   riešení   vecí  týkajúcich  sa

národnostných a etnických menšín.

ŠTVRTÁ HLAVA

HOSPODÁRSKE, SOCIÁLNE A KULTÚRNE PRÁVA

Každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a vykonávať inú hospodársku činnosť. Zákon  môže  ustanoviť  podmienky  a  obmedzenia  na výkon určitých povolaní alebo činností.

Každý  má  právo  získavať  prostriedky  na  svoje životné potreby prácou. Občanov, ktorí toto právo nemôžu bez vlastnej viny vykonávať, štát v primeranom rozsahu hmotne zabezpečuje; podmienky ustanoví zákon.  Zákon môže ustanoviť odchylnú úpravu pre cudzincov.

Každý má  právo slobodne sa  združovať s inými  na ochranu svojich hospodárskych a sociálnych záujmov.

Odborové   organizácie   vznikajú   nezávisle   od  štátu. Obmedzovať  počet odborových  organizácií je  neprípustné, rovnako ako zvýhodňovať niektoré z nich v podniku alebo v odvetví.

Činnosť  odborových organizácií  a vznik  a činnosť  iných združení na  ochranu hospodárskych a  sociálnych záujmov môžu  byť obmedzené zákonom,  ak ide o  opatrenia, ktoré sú  v demokratickej spoločnosti  nevyhnutné  na  ochranu  bezpečnosti štátu, verejného

poriadku alebo práv a slobôd iných.

Právo  na  štrajk  je  zaručené  za podmienok ustanovených zákonom; toto právo neprislúcha sudcom, prokurátorom, príslušníkom ozbrojených síl a príslušníkom bezpečnostných zborov.

Zamestnanci  majú právo  na spravodlivú  odmenu za  prácu a na uspokojivé pracovné podmienky. Podrobnosti ustanoví zákon.

Ženy, mladiství a osoby zdravotne postihnuté majú právo na zvýšenú  ochranu   zdravia  pri  práci  a   na  osobitné  pracovné podmienky. Mladiství  a  osoby  zdravotne  postihnuté  majú  právo na osobitnú ochranu v pracovných vzťahoch  a na pomoc pri príprave na

Povolanie Podrobnosti ustanoví zákon.

Občania  majú  právo   na  primerané  hmotné  zabezpečenie v starobe  a  pri  nespôsobilosti  na  prácu,  ako  aj  pri strate živiteľa. Každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, aká je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. Podrobnosti ustanoví zákon.

Každý  má právo  na ochranu  zdravia. Občania  majú na základe verejného poistenia právo  na bezplatnú zdravotnícku starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.

Rodičovstvo  a  rodina  sú  pod  ochranou zákona. Osobitná ochrana detí a mladistvých je zaručená. Žene  v  tehotenstve  je  zaručená osobitná starostlivosť, ochrana v pracovných vzťahoch a zodpovedajúce pracovné podmienky.

Deti narodené v manželstve i mimo neho majú rovnaké práva.

Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo  na rodičovskú výchovu  a starostlivosť. Práva  rodičov možno obmedziť a maloleté deti  možno od rodičov odlúčiť proti ich vôli iba rozhodnutím súdu na základe zákona. Rodičia,  ktorí sa  starajú o  deti, majú  právo na  pomoc štátu. Podrobnosti ustanoví zákon.

Každý má právo na  vzdelanie. Školská dochádzka je povinná po dobu, ktorú ustanoví zákon.

Občania  majú právo  na bezplatné  vzdelanie v základných a stredných   školách,   podľa   schopností   občana   a možností spoločnosti aj na vysokých školách. Zriaďovať iné  školy než štátne  a vyučovať na  nich možno len  za podmienok  ustanovených zákonom;  na takých  školách možno poskytovať vzdelanie za odplatu. Zákon ustanoví, za akých podmienok majú občania pri štúdiu právo na pomoc štátu.

Práva na  výsledky tvorivej duševnej  činnosti sú chránené zákonom.

Právo na  prístup ku kultúrnemu  bohatstvu je zaručené  za podmienok ustanovených zákonom.

Každý má právo na priaznivé životné prostredie.

Každý  má  právo  na  včasné  a  úplné  informácie o stave životného prostredia a prírodných zdrojov. Nikto  nesmie  pri  výkone   svojich  práv  ohrozovať  ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje, druhové bohatstvo prírody a kultúrne pamiatky nad mieru ustanovenú zákonom.

PIATA HLAVA

PRÁVO NA SÚDNU A INÚ PRÁVNU OCHRANU

Každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom  a  nestrannom  súde  a  v  určených  prípadoch na inom orgáne.

Kto tvrdí, že bol  ukrátený na svojich právach rozhodnutím orgánu  verejnej správy,  môže sa  obrátiť na  súd, aby  preskúmal zákonnosť   takého   rozhodnutia,   ak   zákon   neustanoví  inak. Z právomoci  súdu  však  nemožno  vylúčiť preskúmavanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd podľa Listiny. Každý  má  právo  na  náhradu  škody,  ktorú  mu spôsobilo nezákonné  rozhodnutie  súdu,  iného  štátneho  orgánu  či  orgánu

verejnej správy alebo nesprávny úradný postup. Podmienky a podrobnosti upravuje zákon.

Každý  má  právo  odoprieť  výpoveď,  ak  by  ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkej osobe. Každý má právo na právnu  pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi  alebo orgánmi verejnej správy,  a to od začiatku

konania. Všetci účastníci sú si v konaní rovní. Kto vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa vedie konanie, má právo na tlmočníka.

Nikoho nemožno  odňať jeho zákonnému  sudcovi. Príslušnosť súdu aj sudcu ustanoví zákon. Každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná verejne, bez zbytočných prieťahov a v jeho  prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku  všetkým  vykonávaným  dôkazom.  Verejnosť   možno  vylúčiť  iba v prípadoch ustanovených zákonom.

Iba  zákon ustanoví,  ktoré konanie  je trestným  činom a aký trest, prípadne  iné ujmy na  právach alebo majetku  možno za jeho spáchanie uložiť.

Iba súd rozhoduje o vine a treste za trestné činy.

Každý, proti komu sa vedie  trestné konanie, sa pokladá za nevinného,  kým   sa  právoplatným  odsudzujúcim   rozsudkom  súdu nevysloví jeho vina.

Obvinený má právo, aby mu  bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu   obhajoby   a   aby   sa   mohol   obhajovať  sám  alebo prostredníctvom  obhajcu. Ak  si  obhajcu  nezvolí, hoci  ho podľa zákona  musí mať,  ustanoví mu  ho súd.  Zákon ustanoví, v ktorých prípadoch má obvinený právo na bezplatnú pomoc obhajcu. Obvinený má právo odoprieť výpoveď; tohto práva ho nemožno nijakým spôsobom pozbaviť.

Nikoho  nemožno trestne  stíhať za  čin, pre  ktorý bol už právoplatne odsúdený  alebo oslobodený spod  obžaloby. Táto zásada nevylučuje uplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov v súlade so zákonom.

Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol  čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.

19.Právo na život

Prameň- oznámenie FMZV č. 209/1999 Z.z. – Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd

Čl.2 – právo na život

Právo každého na život je chránené zákonom. Nikoho nemožno úmyselne zbaviť života okrem výkonu súdom uloženého trestu nasledujúceho po uznaní viny za spáchanie trestného činu, pre ktorý zákon ukladá tento trest. Za zbavenie života sa nepovažuje činnosť, ktorá je nevyhnutná pri:

-obrane každej osoby proti nezákonnému násiliu

vykonávaní zákonného zatknutia alebo zabránení úteku osoby zákonne zadržanej

zákonne uskutočnenej akcii za účelom potlačenia nepokojov alebo vzbury

čl. 3 – zákaz mučenia

Nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

Protokol č. 6. Čl. 1 – Zrušenie trestu smrti

Trest smrti sa zrušuje, Nikoho nemožno na taký trest odsúdiť ani popraviť.

Protokol č.6. čl.2 – Trest smrti v čase vojny

Štát môže zákonom ustanoviť trest smrti za činy spáchané v čas vojny alebo bezprostrednej hrozby vojny, tento trest sa uloží iba v prípadoch, ktoré predvída zákon ,a  v súlade s jeho ustanoveniami. Štát oznámi generálnemu tajomníkovi Rady Európy príslušné ustanovenia tohto zákona.

20.Právo na osobnú slobodu

Prameň - oznámenie FMZV č. 209/1999 Z.z. – Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd

Čl. 4 – zákaz otroctva a nútenej práce

Nikoho nemožno držať v otroctve alebo nevoľníctve

Od nikoho sa nebude vyžadovať, aby vykonával nútené alebo povinné práce okrem výnimiek ustanovených v dohovore.

Čl. 5 – právo na slobodu a bezpečnosť

Každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem prípadov uvedených v dohovore. Každý kto je zatknutý, musí byť oboznámený bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, s dôvodmi svojho zatknutia a s každým obvinením proti nemu.

Každý kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody, musí byť ihneď predvedený pred sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci a má právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenia sa môže podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.

Každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iný spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd rýchlene rozhodol o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, a k ej pozbavenie slobody nezákonné.

Každý, kto bol obeťou zatknutia alebo zadržania v rozpore s ustanoveniami tohto článku má nárok na odškodnenie.

Čl. 8 – Právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života

Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

Protokol č. 4, čl. 2 – Sloboda pohybu

Každý, kto sa  právoplatne zdržiava na území niektorého štátu, má na tomto území právo slobody pohybu a slobody zvoliť si miesto pobytu.

Každý môže slobodne opustiť ktorúkoľvek krajinu, aj svoju vlastnú.

Žiadne obmedzenia sa nemôžu uvaliť na výkon týchto práv okrem tých, ktoré ustanovuje zákon a sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, ...

Čl. 3 – zákaz vyhostenia občanov

Nikto nebude, či už individuálne alebo hromadne, vyhostený z územia štátu, ktorého je štátnym občanom.

Nikto nebude pozbavený práva vstúpiť na územie štátu, ktorého je štátnym občanom.

Čl. 4 – zákaz hromadného vyhostenia cudzincov

Hromadné vyhostenie cudzincov je zakázané.

21.Právo vlastniť majetok

Prameň - oznámenie FMZV č. 209/1999 Z.z. – Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd – dodatkový protokol

Čl. 1 – ochrana majetku

Každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecná zásady medzinárodného práva.

22.Sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery

Prameň - oznámenie FMZV č. 209/1999 Z.z. – Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd

Čl. 9 – Sloboda myslenia, svedomia a náboženstva

Každý má právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania, toto právo zahŕňa slobodu zmeniť svoje náboženské vyznanie alebo presvedčenie, ako aj slobodou prejavovať svoje náboženské vyznanie alebo presvedčenie sám alebo spoločne s inými, či už verejne alebo súkromne, bohoslužbou, vyučovaním, vykonávaním náboženských úkonov a zachovávaním obradov.

Sloboda prejavovať náboženské vyznanie a presvedčenie môže podliehať len obmedzeniam, ktoré sú ustanovené zákonmi a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme verejnej bezpečnosti, ochrany verejného poriadku, zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.

23.Sloboda prejavu a právo na informácie

Prameň - oznámenie FMZV č. 209/1999 Z.z. – Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd

Čl. 10 – Sloboda prejavu

Každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam.

Výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzanie nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu  úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.

24.Politické práva – čl. 27 – 29 ústavy

Čl. 27 – petičné právo

Čl. 28 – zhromažďovacie právo

Čl. 29 – združovacie právo

Ústavná úprava politických práva je vyjadrení dosiahnutého stupňa možnosti účasti občanov na štátnej moci a odráža reálny stav demokracie v spoločnosti.

Jedným z najstarších práv je právo petičné. Práve prostredníctvom petícií sa ľudia už v dávnej minulosti dovolávali splnenia práv, ktoré im štátna moc odoprela. Podľa ústavy sú však neprípustné petície, ktoré by svojím obsahom vyzývali k porušovaniu základných práv a slobôd alebo zasahovali do nezávislosti súdov. Náležitosti petície a realizácia petičného práva je podrobnejšie upravená v zákone č. 85/ 1990 Zb. o petičnom práve v znení neskorších predpisov.

Právo pokojne sa zhromažďovať integruje aj právo zvolávať zhromaždenia, či už na verejnosti alebo v súkromí. Zákonná úprava – zákon č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve v znení neskorších predpisov sa podrobnejšie zaoberá výkonom  práv na verejných priestranstvách. Pri realizácii tohto práva zohráva svoju úlohu ministerstvo vnútra a to prostredníctvom jemu podriadených orgánov – Policajného zboru SR. Ako ozbrojený bezpečnostný zbor plní úlohy vo veciach verejného poriadku, bezpečnosti osôb a majetku a ochrany ústavného režimu,  a preto môže zvolávateľ zhromaždenia z dôvodu jeho nerušeného priebehu požiadať príslušný policajný útvar o poskytnutie ochrany.

V čl. 29 je zakotvené tzv. združovacie právo, ktoré sa prejavuje v dvoch formách a to ako:

právo každého slobodne sa združovať, čím sa poskytuje možnosť utvárať rôzne organizačné spolky, spoločnosti, zväzy a iné záujmové združenia, ktoré upravuje zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov.

Právo občanov združovať sa v politických stranách a hnutiach, právo zakladať ich s cieľom účasti na politickej štátnej moci. Vykonávacím zákonom tohto práva je zákon č. 424/1991 Zb. o združovaní v politických stranách a hnutiach v znení neskorších zmien a doplnkov.

Podobne ako pri realizácii zhromažďovacieho práva, aj pri združovacom práve vykonáva ministerstvo vnútra svoju pôsobnosť, avšak priamo. Ministerstvo vnútra je ústredným orgánom štátnej správy, ktorý vykonáva registráciu združenia, ktorému predchádza konanie o návrhu registrácie združenia, a vykonáva aj registráciu politických strán a hnutí. Registrácia je podmienkou vzniku združenia aj vzniku politickej strany alebo hnutia. Medzi ďalšie oprávnenia ministerstva vnútra patrí aj právo rozpustiť združenie za podmienok ustanovených zákonom.

Prameň - - oznámenie FMZV č. 209/1999 Z.z. – Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd

Čl. 11 – sloboda zhromažďovania a združovania

Každý má právo na slobodu pokojného zhromažďovania a na slobodu združovať sa s inými, včítane práva zakladať na obranu svojich záujmov odbory alebo vstupovať do nich.

Na výkon týchto práv sa nemôže uvaliť žiadne obmedzenia okrem tých, ktoré ustanovuje zákon a sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti a pod.

Prameň – zákon č.84/1990 Zb o zhromažďovacom práve

Občania majú právo pokojne sa zhromažďovať.

Výkon  tohto  práva  slúži  občanom  na využívanie slobody prejavu a  ďalších ústavných práv  a slobôd, na  výmenu informácií a názorov  a  na  účasť  na  riešení  verejných a iných spoločných záležitostí vyjadrením postojov a stanovísk.

Za zhromaždenie sa podľa tohto zákona považujú aj pouličné sprievody a manifestácie.

Na zhromaždenie  nie je potrebné  predchádzajúce povolenie štátneho orgánu.

Sú  zakázané   zhromaždenia  v  okruhu  100   m  od  budov zákonodarných zborov alebo od miest, kde tieto zbory rokujú.

Za zhromaždenie podľa tohto zákona sa nepovažujú:

a) zhromaždenia  osôb  súvisiace  s  činnosťou  štátnych  orgánov

   upravené inými právnymi predpismi;

b) zhromaždenia súvisiace s poskytovaním služieb;

c) iné zhromaždenia neslúžiace účelu uvedenému vyššie.

Zvolanie zhromaždenia

Zhromaždenie  môže  zvolať  občan  starší  ako  18 rokov alebo slovenská  právnická  osoba  alebo  skupina  osôb.

Na  zhromaždenie, ktoré  podlieha oznamovacej  povinnosti, môže obec  vyslať svojho zástupcu,  ktorému je zvolávateľ  povinný vytvoriť podmienky  na riadne plnenie jeho  úloh, najmä mu umožniť sledovanie priebehu  zhromaždenia a vykonanie  úkonov nevyhnutných

na prípadné rozpustenie zhromaždenia.

Obec   môže  určiť   miesto  v   obci,  kde   možno  konať zhromaždenie bez  oznámenia. Pritom môže určiť dobu, v ktorej sa také zhromaždenia nesmú konať.

Zvolávateľ  je povinný  zhromaždenie písomne  oznámiť obci tak,  aby obec  oznámenie dostala  aspoň 5  dní vopred.  Obec môže v odôvodnených prípadoch prijať oznámenie  aj v kratšej lehote. Za právnickú  osobu  predloží  oznámenie  ten,  kto  je  v tejto veci splnomocnený  konať v  jej mene.  Oznámenie sa  môže predložiť  aj osobne v pracovný deň v dobe medzi ôsmou a pätnástou hodinou. Obec vytvorí podmienky, aby sa oznámenia mohli riadne prijímať.

V oznámení musí zvolávateľ uviesť:

a) účel zhromaždenia, deň a miesto jeho konania a čas začatia; ak  ide o zhromaždenie na verejnom priestranstve, aj predpokladaný čas jeho ukončenia;

b) predpokladaný počet účastníkov zhromaždenia;

c) opatrenia, ktoré urobí, aby sa zhromaždenie konalo v súlade so zákonom,  najmä počet  usporiadateľov, ktorých  na organizáciu zhromaždenia určí, a spôsob ich označenia;

d) ak  má ísť  o  pouličný  sprievod, východiskové  miesto, cestu a miesto ukončenia;

e) meno,   priezvisko,  rodné   číslo  a   bydlisko  zvolávateľa, u právnickej  osoby  jej  názov  a  sídlo  a  meno, priezvisko a bydlisko toho, kto je splnomocnený  v tejto veci konať v jej

   mene;

f) meno, priezvisko  a bydlisko toho,  kto je splnomocnený  konať v zastúpení zvolávateľa.

Ak sa má zhromaždenie konať pod šírym nebom mimo verejných priestranstiev, je zvolávateľ povinný  k oznámeniu priložiť súhlas toho, kto je vlastníkom, prípadne užívateľom pozemku.

Ak  sa oznámenie  predloží osobne,  obec to  zvolávateľovi písomne  potvrdí s  uvedením dňa  a hodiny,  keď bola  oznamovacia povinnosť splnená.

Oprávnenia a povinnosti zvolávateľa

Zvolávateľ je oprávnený robiť všetky opatrenia na zvolanie zhromaždenia.  Najmä  je  oprávnený  v  súlade  s oznámeným účelom zhromaždenia osobne  alebo písomne alebo inak  pozývať na účasť na ňom. Zvolávateľ  má tiež právo, aby  pozvanie na zhromaždenie bolo

vo vhodnom čase vyhlásené miestnym rozhlasom. Obce a štátne orgány a organizácie podľa  možností a okolností  poskytujú zvolávateľovi pomoc.

Vyššie uvedené oprávnenie  zvolávateľa zaniká, ak nebola platne  splnená  oznamovacia  povinnosť alebo ak bolo zhromaždenie zakázané.

Ak  je dôvodná  obava, že  zhromaždenie bude  rušené, môže zvolávateľ požiadať obec alebo  príslušný útvar Policajného zboru, aby sa zhromaždeniu poskytla ochrana.

Zvolávateľ  je oprávnený  vydávať priamo  alebo s pomocou usporiadateľov účastníkom pokyny na zabezpečenie riadneho priebehu zhromaždenia.

Zvolávateľ je povinný

a) poskytnúť  obci   na  jej  žiadosť   súčinnosť  nevyhnutnú  na zabezpečenie   riadneho   priebehu   zhromaždenia   a   splniť povinnosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi;

b) zabezpečiť potrebný počet  spôsobilých usporiadateľov starších ako 18 rokov;

c) riadiť   priebeh   zhromaždenia    tak,   aby   sa   podstatne neodchyľovalo od účelu zhromaždenia uvedeného v oznámení;

d) dávať záväzné pokyny usporiadateľom;

e) dbať o pokojný priebeh zhromaždenia  a robiť opatrenia, aby sa nenarušoval;

f) zhromaždenie ukončiť.

Ak   sa  zvolávateľovi   po  narušení  pokojného  priebehu zhromaždenia  nepodarí zaistiť  nápravu, požiada  o potrebnú pomoc obec alebo  útvar Policajného zboru.  Môže tak urobiť  tiež, ak sa účastníci po ukončení zhromaždenia pokojne nerozídu.

Povinnosti účastníkov zhromaždenia

Účastníci   zhromaždenia   sú   povinní   dbať  na  pokyny zvolávateľa a usporiadateľov a zdržať sa všetkého, čo by narušilo riadny a pokojný priebeh zhromaždenia.

Po ukončení zhromaždenia sú jeho účastníci povinní pokojne sa rozísť. Ak je zhromaždenie  rozpustené, sú povinní bez meškania opustiť  miesto  zhromaždenia.  V  rozchode  sa  im nesmie žiadnym spôsobom brániť.

Účastníci zhromaždenia  nesmú mať pri  sebe strelné zbrane alebo výbušniny. Takisto nesmú mať  pri sebe iné predmety, ktorými možno ublížiť na  zdraví, ak možno z okolností  alebo zo správania účastníkov usudzovať,  že sa majú  použiť na násilie  alebo hrozbu násilím.

Úlohy obce

Obec  môže s  ohľadom na  miestne podmienky  alebo na  verejný poriadok  navrhnúť zvolávateľovi,  aby sa  zhromaždenie konalo  na inom mieste alebo v iný čas.

Obec  môže zvolávateľovi  uložiť, aby  zhromaždenie konané  vo večerných hodinách bolo ukončené  tak, aby nedošlo k neprimeranému rušeniu nočného pokoja.

Obec, ktorej  sa zhromaždenie oznámilo,  ho zakáže, ak  by oznámený účel zhromaždenia smeroval k výzve:

a) popierať  alebo obmedzovať  osobné, politické  alebo iné práva občanov  pre ich  národnosť, pohlavie,  rasu, pôvod, politické alebo iné zmýšľanie, náboženské vyznanie a sociálne postavenie alebo  na roznecovanie  nenávisti a  neznášanlivosti z  týchto dôvodov;

b) dopúšťať sa násilia alebo hrubej neslušnosti;

c) inak porušovať ústavu a zákony.

O  zákaze zhromaždenia  alebo čase  jeho ukončenia rozhodne  obec bezodkladne, najneskôr  však do troch  dní od okamihu, keď dostala platné oznámenie.

Ak sa zhromaždenie koná, hoci bolo zakázané, zástupca obce vyzve zvolávateľa,  aby zhromaždenie bez  meškania ukončil. Pokiaľ zvolávateľ  neurobí  účinné  opatrenia,  aby  sa účastníci pokojne rozišli,  oznámi  zástupca  obce  účastníkom,  že  zhromaždenie je

rozpustené, a  vyzve ich, aby  sa pokojne rozišli.  Oznámenie musí obsahovať  dôvody   na  rozpustenie  a   upozornenie  na  následky neuposlúchnutia tejto  výzvy a musí sa  urobiť takým spôsobom, aby bolo účastníkom  zhromaždenia zrozumiteľné a  aby sa s  ním všetci

účastníci zhromaždenia mohli oboznámiť.

Proti rozpusteniu zhromaždenia  môže zvolávateľ alebo účastník zhromaždenia do  15 dní podať  námietky na súde.

prameň – zákon č. 83/1990 Zb o združovaní občanov

Občania majú právo slobodne sa združovať.

Na výkon  tohto práva nie  je potrebné povolenie  štátneho orgánu.

Tento zákon sa nevzťahuje na združovanie občanov

a) v politických stranách a politických hnutiach,

b) na  zárobkovú činnosť  alebo na  zabezpečenie  riadneho výkonu  určitých povolaní,

c) v cirkvách a náboženských spoločnostiach.

Občania môžu zakladať  spolky, spoločnosti, zväzy, hnutia, kluby  a  iné  občianske  združenia,  ako  aj odborové organizácie  a združovať sa v nich.

Členmi združení môžu byť aj právnické osoby.

Združenia  sú  právnickými  osobami.  Do  ich postavenia a činnosti môžu štátne orgány zasahovať len v medziach zákona.

Vojaci   v   činnej   službe   nemôžu   vytvárať  odborové organizácie  a združovať  sa v  nich. Rozsah  oprávnení odborových organizácií združujúcich príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a zborov nápravnej výchovy pri  uplatňovaní a ochrane ich sociálnych

záujmov ustanoví osobitný zákon.

Nikto  nesmie  byť  nútený  k  združovaniu,  k  členstvu v združeniach ani k účasti na  ich činnosti. Zo združenia môže každý slobodne vystúpiť.

Nikomu nesmie byť občiansky na ujmu, že sa združuje, že je členom  združenia,  že  sa  zúčastňuje  na  jeho činnosti alebo ho podporuje, alebo že stojí mimo neho

Práva  a  povinnosti   člena  združenia  upravujú  stanovy združenia.

Nie sú dovolené združenia

a) ktorých cieľom je popierať  alebo obmedzovať osobné, politické Alebo  iné práva  občanov pre  ich národnosť,  pohlavie, rasu, pôvod,  politické  alebo  iné  zmýšľanie,  náboženské vyznanie a  sociálne postavenie,  roznecovať nenávisť  a neznášanlivosť  z  týchto  dôvodov,  podporovať  násilie  alebo inak porušovať ústavu a zákony;

b) ktoré sledujú dosahovanie svojich  cieľov spôsobmi, ktoré sú v rozpore s ústavou a zákonmi;

c) ozbrojené alebo s ozbrojenými  zložkami; za také sa nepovažujú  združenia,  ktorých  členovia  držia  alebo  používajú strelné zbrane na športové účely alebo na výkon práva poľovníctva.

Združenia  nesmú  vykonávať  funkciu  štátnych orgánov, pokiaľ osobitný  zákon neustanovuje  inak. Nesmú  riadiť štátne  orgány a ukladať povinnosti občanom, ktorí nie sú ich členmi.

Registrácia a vznik združení

Združenie vzniká registráciou. Návrh na registráciu môžu  podávať najmenej traja občania,

z ktorých  aspoň jeden  musí byť  starší ako  18 rokov  (ďalej len "prípravný výbor").Návrh podpíšu členovia prípravného výboru a uvedú  svoje  mená  a  priezviská,  rodné  čísla a bydliská. Ďalej uvedú,  kto  z  členov  starších  ako  18  rokov je splnomocnencom oprávneným  konať  v  ich  mene.   K  návrhu  pripoja  stanovy  vo dvoch vyhotoveniach, v ktorých musia byť uvedené:

a) názov združenia,

b) sídlo,

c) cieľ jeho činnosti,

d) orgány združenia, spôsob ich  ustanovovania, určenie orgánov a

   funkcionárov oprávnených konať v mene združenia,

e) ustanovenia o organizačných jednotkách, pokiaľ budú zriadené a

   pokiaľ budú konať vo svojom mene,

f) zásady hospodárenia.

Pokiaľ stanovy  neurčujú niečo iné, koná  v mene združenia až do vytvorenia  orgánov prípravný výbor.

Názov združenia  sa musí líšiť od  názvu právnickej osoby, ktorá  už vyvíja  činnosť na  území SR.

Návrh  na   registráciu  sa  podáva   Ministerstvu  vnútra SR. Ak návrh nemá  náležitosti,  ministerstvo  na to prípravný  výbor  bezodkladne,  najneskôr  do  5  dní od doručenia

návrhu, upozorní  s tým, že  dokiaľ tieto vady  nebudú odstránené, konanie o registrácii sa nezačne. Konanie  o  registrácii  sa  začne  dňom, keď ministerstvu došiel návrh,  ktorý nemá vady. O  dni začatia ministerstvo   bezodkladne  upovedomí   splnomocnenca  prípravného

výboru.

Proti rozhodnutiu  o odmietnutí registrácie  môžu členovia prípravného výboru podať  do 60 dní odo dňa,  keď rozhodnutie bolo ich splnomocnencovi doručení, opravný  prostriedok na najvyšší súd republiky.

Súd rozhodnutie ministerstva zruší,  ak neboli dané dôvody na odmietnutie registrácie.  Deň právoplatnosti takého rozhodnutia súdu  je  dňom  registrácie  združenia.

Pokiaľ   ministerstvo   nezistí   dôvod   na   odmietnutie registrácie, vykoná do  10 dní od začatia konania  registráciu a v tejto  lehote  zašle   splnomocnencovi  prípravného  výboru  jedno vyhotovenie stanov,  na ktorom vyznačí deň  registrácie, ktorým je deň odoslania.  O registrácii sa  nevydáva rozhodnutie v správnom konaní.

Vznik združenia, jeho názov a sídlo oznámi ministerstvo do 7 dní po registrácii štatistickému úradu, ktorý vedie evidenciu združení  vyvíjajúcich činnosť na  území SR;

Odborová  organizácia  a  organizácia  zamestnávateľov  sa stáva právnickou  osobou dňom nasledujúcim  potom, keď príslušnému ministerstvu  bol doručený návrh na jej evidenciu.

Pre   evidenciu   odborovej   organizácie   a organizácie zamestnávateľov platia obdobne ustanovenia  

Zmenu stanov  oznámi združenie písomne  ministerstvu do 15 dní od jej schválenia a pripojí vo dvoch vyhotoveniach text zmeny.

Ak zmena stanov nie je v súlade s ustanoveniami zákona alebo ak  sú uvedené údaje neúplné alebo  nepresné alebo ak sú dôvody na  odmietnutie registrácie, ministerstvo na to  združenie bezodkladne upozorní. Združenie  je povinné tieto závady odstrániť do 60 dní odo dňa doručenia tohto upozornenia a v lehote  ďalších  10  dní  o  tom  ministerstvo  upovedomiť. Ak tak neurobí,   ministerstvo  združenie   rozpustí;  proti  rozhodnutiu ministerstva možno podať opravný  prostriedok na US SR.

Ak  nie   je  dôvod  na  takýto postup,  zašle ministerstvo  združeniu do  10  dní  od doručenia  tohto oznámenia jedno vyhotovenie  zmeny stanov, na ktorom vyznačí, že berie zmenu na vedomie.

Zánik združenia

Združenie zaniká

a) dobrovoľným rozpustením alebo zlúčením s iným združením,

b) právoplatným rozhodnutím ministerstva o jeho rozpustení.

Pokiaľ  stanovy  združenia  neurčujú  spôsob  dobrovoľného rozpustenia alebo zlúčenia s iným  združením, rozhoduje o ňom jeho najvyšší  orgán.  Tento  orgán  oznámi  zánik  združenia do 15 dní príslušnému ministerstvu.

Ak ministerstvo zistí, že združenie vyvíja činnosť,

a) ktorá  je vyhradená  politickým stranám  a politickým hnutiach alebo  organizáciám združujúcim  občanov na  zárobkovú činnosť alebo  na  vykonávanie  náboženstva  alebo  viery  v cirkvách a náboženských spoločnostiach

b) ktorá porušuje zásady uvedené v zákone;

c) ktorá je v rozpore so zákonom;

bez meškania ho  na to upozorní a vyzve ho,  aby od takej činnosti upustilo. Ak združenie v tejto činnosti pokračuje, ministerstvo ho rozpustí. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať opravný prostriedok na najvyšší súd republiky.

Pri zániku združenia sa vykoná majetkové vyporiadanie.

Zánik združenia oznámi  ministerstvo štatistickému úradu do 7 dní odo dňa, keď sa o ňom dozvedelo.

Súdna ochrana

Ak člen  združenia považuje rozhodnutie  niektorého z jeho orgánov,  proti  ktorému  už  nemožno  podľa  stanov podať opravný prostriedok,  za nezákonné  alebo odporujúce  stanovám, môže do 30 dní odo dňa,  keď sa o ňom dozvedel, najneskôr  však do 6 mesiacov

od rozhodnutia požiadať okresný súd o jeho preskúmanie. Návrh na preskúmanie nemá odkladný účinok. Súd však môže v odôvodnených prípadoch výkon napadnutého rozhodnutia pozastaviť.

Zmluvy o súčinnosti

Združenia môžu  medzi sebou uzavierať  zmluvy o súčinnosti na  dosiahnutie  určitého  cieľa,  prípadne  na uplatňovanie iného spoločného záujmu. Na platnosť zmluvy treba písomnú formu. Zmluvou  o súčinnosti  sa vymedzí  účel súčinnosti, spôsob jej  vykonávania,  práva  a  povinnosti  zúčastnených  združení  a prostriedky,  ktorými na  súčinnosť prispievajú.  Pre zväz  platia obdobne  ustanovenia  tohto  zákona;  ak  ide  o  zväz  odborových organizácií alebo zväz  zamestnávateľov

Zmluvou o  súčinnosti sa môže ustanoviť,  že zmluva stratí účinnosť  dohodou  zúčastnených  združení,  dosiahnutím cieľa, pre ktorý bola uzavretá, alebo inou skutočnosťou v zmluve uvedenou.

Prameň – zákon č. 85/1990 Zb o petičnom práve

25.Politické práva – čl.30 – 32 ústavy

Ústava – čl. 30, 31, 32

Článok 30 zaručuje občanom zúčastňovať sa na správe vecí verejných priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov – zastupiteľská demokracia – výkon volebného práva.

Viaceré z týchto politických práv boli ústavne upravené aj v čase existencie spoločného štátu a to v Listene základných práv a slobôd. Avšak do nášho ústavného systému sa ako nový prvok dostáva „právo občanov postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval  demokratický poriadok ľudských práv a slobôd“ , ktoré je však viazané na podmienky ak „činnosť účastných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené“. Z uvedeného vyplýva, že pre uplatnenie práva na odpor nestačí, aby došlo k porušeniu len niektorého ľudského práva alebo slobody, ale musí ísť o odstraňovanie demokratického poriadku ľudských práv a a slobôd ako celku.

Prameň - oznámenie FMZV č. 209/1999 Z.z. – Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd – dodatkový protokol

Čl. 3 – právo na slobodné voľby

Vysoké zmluvné strany sa zaväzujú konať v rozumných intervaloch slobodné voľby s tajným hlasovaním za podmienok ktoré zabezpečia slobodné vyjadrenie názorov ľudu pri voľbe zákonodarného zboru.

26.Práva národnostných menším a etnických skupín

Ústava – 4. Oddiel – Práva národnostných menšín a etnických skupín,

čl. 33, 34

V súčasnosti sú práva národnostných menším a etnických skupín predmetom úpravy viacerých medzinárodných dohovorov, z ktorých veľkú väčšinu prijala aj SR. Osobitnú ústavnú ochranu venuje jazyku, kultúre a vzdelávaniu tých svojich občanov, ktorí sa hlásia k iným národnostiam alebo etnickej skupine. Ústava im zaručuje aj:

právo osvojiť si štátny jazyk

právo používať ich jazyk v úradnom styku za podmienok, ktoré upravuje zákon č. 184/1999 Z.z. o používaní jazykov národnostných menšín

právo zúčastňovať sa na riešení vecí týkajúcich sa národnostných menší a etnických skupín

Ústava nešpecifikuje, ktorých národnostných menším a etnických skupín sa úprava týka, čo zaručuje, že príslušnosť ku ktorejkoľvek národnostnej menšine alebo etnickej skupine nesmie byť nikomu na ujmu. Týmto spôsobom je zabránené uprednostňovanie niektorej skupiny národnostnej menšiny a garantuje sa rovnoprávne postavenie všetkých národnostných menším a etnických skupín. Pre SR je typická existencia početne silnej maďarskej národnostnej menšiny a perspektívne aj rómskej. Občania ukrajinskej, rusínskej, nemeckej, českej a poľskej národnosti sú menej početní.

Z obsahu týchto práv vyplýva, že sú viazané na občanov, príslušníkov národnostných menšín  a etnických skupín a preto sú to práva individuálne a kolektívne.

27.Hospodárske práva podľa Ústavy SR

Ústava –

Hospodárske, sociálne a kultúrne práva dotvárajú charakteristiku SR ako sociálneho štátu s trhovou ekonomickou.

28.Sociálne práva podľa Ústavy SR

Ústava SR články:

Čl. 35 – slobodná voľba povolania, právo na prácu

Čl. 36 – pracovné podmienky

Čl. 37 – združovanie občanov na ochranu svojich hospodárskych a sociálnych záujmov

Čl. 38 – zvýšená ochrana zdravia pri práci

Čl. 39 – zabezpečenie v starobe, nespôsobilosti na prácu, strate živiteľa

Čl. 40 – právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť

Čl. 41 – ochrana rodiny

Čl. 42 – právo na vzdelanie

Vyhláška MZV č. 120/1976 – Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach.

Čl.6, ods. 1 – právo na prácu, ktoré zahŕňa právo na príležitosť zarábať si na živobytie svojou prácou, ktorú si slobodne vyberie alebo prijme, a urobí príslušné kroky na ochranu tohto práva.

Čl. 7. – právo každého človeka na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky, ktoré zabezpečujú najmä:

odmenu, ktorá poskytuje ako minimum všetkým pracovníkom:

a/ spravodlivú mzdu a rovnakú odmenu za prácu rovnakej hodnoty bez akéhokoľvek rozlišovania, pričom najmä ženám sú zaručené pracovné podmienky nie horšie než aké majú muži, s rovnakou odmenou za rovnakú prácu

b/ slušný život pre ne a ich rodiny v súlade s ustanoveniami tohto paktu,

bezpečné a zdravotne nezávadné pracovné podmienky

rovnakú príležitosť pre všetkých dosiahnuť v zamestnaní povýšenie na zodpovedajúci vyšší stupeň, pričom sa nebudú uplatňovať iné kritériá, než dĺžka zamestnania a schopnosti

odpočinok, zotavenie a rozumné vymedzenie pracovných hodín a pravidelnú platenú dovolenku, ako aj odmenu v dňoch verejných sviatkov

čl. 8. Ods.1 – Štáty, zmluvné strany paktu, sa zaväzujú zabezpečiť:

právo každého na zakladanie odborových organizácií a právo pristupovať do odborových organizácií podľa vlastného výberu, podliehajúce iba stanovám príslušnej odborovej organizácie na uplatňovanie a ochranu svojich hospodárskych a sociálnych záujmov.

Právo odborových organizácií a zakladanie národných federácií alebo konfederácií a ich právo vytvárať medzinárodné odborové organizácie alebo sa k nim pripojiť

Právo odborových organizácií na slobodnú činnosť, nepodliehajúcu žiadny obmedzeniam okrem tých, ktoré ustanovuje zákon

Právo na štrajk za predpokladu, že sa uskutočňuje v súlade so zákonmi príslušnej krajiny

Čl. 9- právo každého na sociálne zabezpečenie, zahŕňajúc do toho právo na sociálne poistenie

Čl. 10  - najširšia možná ochrana a pomoc by sa mala poskytnúť rodine, ktorá je prirodzenou a základnou jednotkou spoločnosti, najmú na jej založenie a počas, keď zodpovedá za starostlivosť a výchovu maloletých detí. Manželstvo sa musí uzavrieť na základe slobodného súhlasu snúbencov.

osobitná ochrana by sa mala poskytovať matkám v priebehu primeraného obdobia pred narodením a po narodení dieťaťa. Počas tohto obdobia by sa pracujúcim matkám mala poskytnúť platená dovolenka alebo dovolenka so zodpovedajúcimi požitkami zo sociálneho zabezpečenia.

Osobitné opatrenia by sa mali robiť na ochranu a pomoc všetkým deťom a mládeži bez akejkoľvek diskriminácie na základe rodinného pôvodu alebo iných podmienok. Deti a mládež by sa mali ochraňovať pred hospodárskym a sociálnym vykorisťovaním. Ich zamestnávanie prácou, ktorá by škodila ich morálke alebo zdraviu alebo by bola nebezpečná ich životu alebo by mohla brzdiť ich normálny vývoj, by sa mali trestať podľa zákona. Štáty by mali tiež určiť vekovú hranicu, pod ktorou by detská námedzná práca mala byť zakázaná a trestaná podľa zákona.

Čl. 11 – právo každého jednotlivca na primeranú životnú úroveň pre neho a jeho rodinu zahrňujúce dostatočnú výživu, šatstvo, byt, a na neustále zlepšovanie životných podmienok.

Čl.12 – právo každého na dosiahnutie najvyššej dosažiteľnej úrovne fyzického a duševného zdravia. Opatrenia za týmto účelom:

opatrenia na zníženie počtu potratov a dojčenskej úmrtnosti a opatrenia pre zdravý vývoj dieťaťa

zlepšenie všetkých stránok vonkajších životných podmienok a priemyselnej hygieny

prevenciu, liečenie a kontrolu epidemických, miestnych chorôb, chorôb z povolania a iných chorôb

vytvorenie podmienok, ktoré by každému zabezpečili lekársku pomoc a starostlivosť v prípade choroby.

Čl. 13 – právo každého na vzdelanie. Vzdelanie má smerovať k plnému rozvoju ľudskej osobnosti a zmyslu je jej dôstojnosť a posilnenie úcty k ľudským právam a základným slobodám.  Vzdelanie má umožniť všetkým osobám účinnú účasť v slobodnej spoločnosti, napomáhať vzájomné porozumenie, znášanlivosť a priateľstvo medzi všetkými národmi a všetkými rasovými, etnickými a náboženskými skupinami, ako rozvoj činnosti   OSN na zachovanie mieru.

29.Kultúrne práva podľa Ústavy SR

Ústava SR články:

Čl. 43 – sloboda vedeckého bádania a umenia

Čl. 44 – právo na ochranu Žp a kultúrneho dedičstva

Vyhláška MZV č. 120/1976 – Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach

Čl. 15 – právo každého :

zúčastniť sa na kultúrnom živote

užívať plody vedeckého  pokroku a jeho využitia

požívať ochranu morálnych a materiálnych záujmov, ktoré vyplývajú z jeho vedeckej, literárnej alebo umeleckej tvorby.

30.Právo na súdnu ochranu

Ide o atypické právo, ktorého obsahom nie je konkrétne hmotné právo, ale bez jeho existencie y sa nemohlo uplatniť žiaden iné, preto je nevyhnutnou súčasťou každého právneho štátu. Tento inštitút je v ústave zakotvený ako nový. Z jeho obsahu vyplýva, že je každému zaručené domáhať sa svojho práva zákonom určeným postup na nezávislom a nestrannom súde alebo inom orgán SR. Nezávislé a nestranné súdnictvo predstavuje jednak sústavu všeobecných riadnych súdov ako aj právo domáhať sa ochrany svojich práv na ústavnom súde. Po vyčerpaní vnútroštátnych prostriedkov má subjekt v prípade porušenia základného práva alebo slobody možnosť domáhať sa nápravy aj na medzinárodnej úrovni, na Európskom súde pre ľudské práva.

Ústava ďalej garantuje právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánov verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. V čl. 47 a nasl. Sú zaručené významné procesné garancie, ktorých cieľom je zabezpečiť potrebnú ochranu  v súdnom a osobitne trestnom konaní a tak zabezpečiť spravodlivý súdny proces.

Prameň - oznámenie FMZV č. 209/1999 Z.z. – Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd

Čl. 6 – Právo na spravodlivé súdne konanie

Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť v odôvodnených prípadoch uvedených v dohovore vylúčené buď po dobu celého procesu alebo jeho časti.

Každý kto je obvinený z trestného činu, sa považuje za nevinného, pokiaľ jeho vina nebola preukázaná zákonným spôsobom.

Každý, kto je obvinený z trestného činu má tieto minimálne práva:

byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, podrobne oboznámený s povahou a dôvodom obvinenia proti nemu

mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby

obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu, alebo pokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne ,a k to záujmy spravodlivosti vyžadujú

vyslúchať alebo dať vyslúchať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok ,ako svedkov proti sebe

mať  bezplatnú pomoc tlmočníka, ak  nerozumie jazyku používanému pred súdom alebo týmto jazykom nehovorí

Čl. 7 – uloženie trestu výlučne na základe zákona

Nikoho nemožno odsúdiť za konanie alebo opomenutie, ktoré v čase, keď bolo spáchané, neoblo podľa vnútroštátneho alebo medzinárodného práva trestným činom. Takisto  nesmie byť uložený trest prísnejší, než aký bolo možné uložiť v čase spáchania trestného činu.

Tento článok nebráni  súdeniu a potrestaniu osoby za konanie alebo opomenutie, ktoré v čase, keď bolo spáchané, bolo trestné podľa všeobecných právnych zásad uznávaných civilizovanými národmi.

Čl. 13 – právo na účinný prostriedok nápravy

Každý, komu práva a slobody priznané týmto Dohovorom boli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.

Čl. 17 – zákaz zneužitia práv

Nič v tomto Dohovore sa  nemôže vykladať tak, akoby dávalo štátu, skupine alebo jednotlivcovi akýkoľvek právo vyvíjať činnosť alebo dopúšťať sa činov zámerných na zničenie ktoréhokoľvek z tu priznaných práv a slobôd alebo na obmedzovanie týchto práv a slobôd vo väčšom rozsahu, než to Dohovor ustanovuje.

Protokol č. 7 čl. 2 – Právo na odvolanie v trestných veciach

Každý, koho súd uzná za vinného z trestného činu, má právo dať preskúmať výrok o vine alebo treste súdom vyššieho stupňa. Výkon tohto práva, včítane dôvodov, pre ktoré sa môže vykonať, ustanovuje zákon.

Protokol č. 7 čl. 3 – Odškodnenie v prípade justičného omylu

Ak sa konečný rozsudok v trestnej veci neskôr zruší alebo ak sa udelí milosť, pretože nová alebo novoodhalená skutočnosť  dokazuje, že došlo k justičnému omylu, je osoba, na ktorej bol vykonaný trest podľa tohto rozsudkom odškodnená podľa zákon alebo praxeplatných v príslušnom štáte, pokiaľ sa nepreukáže, že  k včasnému odhaleniu neznámej skutočnosti a nedošlo úplne alebo čiastočne vinou tejto osoby.

Protokol č. 7 čl. 4 – Právo nebyť opakovane súdený alebo trestaný

Nikoho nemožno stíhať alebo potrestať v trestnom konaní podliehajúcom právomoci toho istého štátu za trestný čin, za ktorý už bol oslobodený alebo odsúdený konečným rozsudkom podľa zákona  trestného poriadku tohto štátu.

To nebráni obnove konania podľa zákona a trestného poriadku príslušného štátu, ak nové alebo novoodhalené skutočnosti alebo podstatná chyba v predchádzajúco konaní mohli ovplyvniť rozhodovanie vo veci.

31. Hospodárstvo SR

viď ústava, 3 Hlava, 1. oddiel, článok 55, 56, 57, 58, 59

Hospodárstvo SR sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. Ústava deklaruje ochranu a podporu hospodárskej súťaže. Garantom ochrany hospodárskej súťaže je Protimonopolný úrad SR, ktorý je ústredným orgánom štátnej správy pre jej ochranu a podporu. Predsedu  menuje a odvoláva vláda.

Do pôsobnosti úradu patrí:

1. preskúmavanie a určovanie postavenie podnikateľov na relevantnom trhu
2. vydávanie rozhodnutia:  či dohoda obmedzujúca hospodársku súťaž je zakázaná a neplatná podľa zákona, o povinnosti zdržať sa plnenia dohody obmedzujúcej hospodársku súťaž a odstrániť závadný stav, či určité konanie má povahu zneužitia dominantného postavenia na relevantnom trhu, o povinnosti zdržať sa zneužívania dominantného postavenia na relevantnom trhu, o koncentrácii
3. ukladanie peňažných pokút podnikateľom
4. vykonávanie všeobecných šetrení v jednotlivých odvetviach hospodárstva
5. navrhovanie  ďalších opatrení na ochranu a podporu hospodárskej súťaže

Sektor financií a bankovníctva – na základe čl. 56 Ústavy SR zriaďuje emisnú banku – u nás Národná banka SR. Národnú banku možno definovať ako: emisnú banku, právnickú osobu, ktorá sa nezapisuje do obchodného registra. Je subjektom oprávneným vydávať v rámci svojej kompetencie všeobecne záväzné právne predpisy rovnako ako ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy podľa čl. 123 Ústavy. Do kompetencie národnej banky patrí:

1. menová politika
2. vydávanie bankoviek a mincí
3. regulácia peňažného obehu, koordinácia platobného styku a zúčtovania bánk
4. dozor nad činnosťou bánk

Medzi povinnosti národnej banky patrí podávať polročne správu NRSR o menovom vývoji a túto správu zverejniť.

V oblasti medzinárodných vzťahov národná banka:

6. zastupuje SR navonok v medzinár. menových inštitúciách a plní úlohy v nich
7. vykonáva medzinár. operácie SR v rámci svetových trhov peňazí

Národná banka je povinná podporovať hospodársku politiku vlády za predpokladu zachovania nezávislosti Národnej banky vo veciach, ktoré patria do jej kompetencie.

Orgánmi národnej banky sú:

1. Banková rada – je najvyšším riadiacim orgánom, jej členmi sú guvernér, 2 viceguvernéri ( odvoláva a vymenúva ich prezident SR) 2 vrchní riaditelia ( vymenúva ich a odvoláva vláda) a 3 ďalší členovia
2. Direktórium – je výkonným orgánom, členmi sú viceguvernér a vrchní riaditelia

Štátny rozpočet = fond, v ktorom sa sústreďujú finančné prostriedky, je prijímaný vo forme zákona. Pri príprave, zostavovaní, prejednávaní a schvaľovaní a najmä pri plnení štátneho rozpočtu sa vychádza z určitých zásad, podľa ktorých sa riadi procesná aj obsahová stránka tohto dokumentu. Zásady – historicky overené a praxou potvrdené poznatky a požiadavky, ktorých uplatňovanie je nevyhnutnou podmienkou fungovania štátneho rozpočtu. Tieto sú na základe čl. 58 Ústavy zakotvené v zákone a tým je tiež zaručená kontrolovateľnosť hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu.

K napĺňaniu rozpočtu slúžia predovšetkým dane a poplatky. Ich ukladanie je možné na základe čl. 59 Ústavy len zákonom alebo na základe zákona. Poplatky a dane sa delia na štátne a miestne. Štátne poplatky môžu byť správne (vyrubujú ich a vyberajú orgány štátnej správy, zastupiteľské úrady SR, obce a štátne archívy) a súdne ( vyberajú sa za jednotlivé úkony alebo za celé konanie pred súdmi a za úkony štátnej správy súdov, ako aj orgánmi prokuratúry). Miestne poplatky vyrubujú a vyberajú obce.

Čl. 93 ods.3 Ústavy SR dane a štátny rozpočet nemôžu byť predmetom referenda.

Štátne účelové fondy sú napojené na štátny rozpočet. Prostredníctvom nich je zabezpečené financovanie stanovených špecifických úloh štátu.

Ústava v čl. 57 stanovuje, že SR je colným územím. Colnými orgánmi sú Colné riaditeľstvo a colnice. Ústredným orgánom štátnej správy pre colné záležitosti je Ministerstvo financií SR.

Čl. 4 Ústavy vyčlenil výlučné vlastníctvo SR nad nerastným bohatstvom, podzemnými vodami, prírodnými liečivými zdrojmi a vodnými tokmi. V čl. 20 – zákonná úprava ďalšieho majetku vo výlučnom vlastníctve SR prípadne jej občanov alebo právnických osôb so sídlom v SR. SR zasahuje do hospodárskeho systému aj prostredníctvom regulácie cien niektorých výrobkov a služieb, ktorá je nevyhnutná na zmiernenie sociálneho dopadu transformácie ekonomiky na trhový mechanizmus.

32.Najvyšší kontrolný úrad SR

 Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) je v našej ústavnej histórii novým typom ústavného orgánu , ktorý je vyčlenený z obvyklej štruktúry moci, nenáležiaci do tradičnej tripartity moci. Ide  o jeden z najvyšších  ústavných orgánov kontrolného typu, ktorý je nezávislý od iných mocí. Základný rámec kontrolnej pôsobnosti a zloženia NKÚ upravuje druhý oddiel tretej hlavy ústavy. Postavenie, pôsobnosť, vnútorné organizačné členenie a základné pravidlá kontrolnej činnosti NKÚ ustanovuje zákon č. 39/1993 Z.z. o Najvyššom kontrolnom úrade SR v znení zákona č. 385/2004 Z.z.

Z hľadiska predmetu je NKÚ orgánom kontroly hospodárenia s:

A, prostriedkami rozpočtov, ktoré podľa zákona schvaľuje NR SR vláda

B, majetkom, záväzkami,  finančnými prostriedkami, majetkovými právami a pohľadávkami štátu, verejnoprávnych inštitúcií a Fondu národného majetku,

C, majetkom, finančnými prostriedkami a majetkovými právami obcí a vyšších územných celkov, ktoré získali na úhradu nákladov na prenesený výkon štátnej správy,

D, majetkom, záväzkami, finančnými prostriedkami, majetkovými právami a pohľadávkami, za ktoré SR prevzala záruku,

E, majetkom, finančnými prostriedkami, majetkovými právami a pohľadávkami a finančnými prostriedkami, ktoré sa poskytli SR, právnickým osobám alebo fyzickým osobám hospodáriacim s prostriedkami štátneho rozpočtu alebo nakladajúcim so štátnym majetkom v rámci rozvojových programov alebo z iných obdobných dôvodov zo zahraničia

Za prostriedky štátneho rozpočtu sa považujú aj prostriedky Európskych spoločenstiev a iné prostriedky zo zahraničia poskytnuté na financovanie projektov na základe medzinárodných zmlúv.

Vo vyššie vymedzenom rozsahu sa kontrolná pôsobnosť NKÚ vzťahuje na nasledovné subjekty :

A, vládu SR, ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy SR a na orgány im podriadené,

B, štátne orgány, ako aj právnické osoby, u ktorých vykonávajú funkciu zakladateľa alebo zriaďovateľa, ústredné orgány štátnej správy alebo iné štátne orgány,

C, obce a vyššie územné celky, právnické osoby zriadené obcami a na právnické osoby zriadené vyššími územnými celkami,

D, štátne účelové fondy, verejnoprávne inštitúcie zriadené zákonom, právnické osoby, v ktorých majú majetkovú účasť verejnoprávne inštitúcie, na právnické osoby s majetkovou účasťou štátu,

E, Fond národného majetku SR, právnické osoby s určenou majetkovou účasťou Fondu národného majetku SR

F, fyzické a právnické osoby

NKÚ vykonáva svoju činnosť prostredníctvom predsedu, podpredsedu, zamestnancov, ktorí vykonávajú kontrolu (kontrolóri)  a ďalších svojich zamestnancov.  NKÚ môže na základe zmluvy pribrať k účasti na kontrole osoby, ktoré nie sú zamestnancami úradu (pribraté osoby). Orgánmi NKÚ sú predseda NKÚ a podpredseda (resp. podpredsedovia). Predseda NKÚ má právo zúčastniť sa na rokovaniach NR SR, jej orgánov a na rokovaniach vlády.

Návrhy kandidátov na predsedu  a podpredsedov NKÚ  predkladajú poslanci NR SR, ktorých potom NR SR volí v tajnom hlasovaní nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných poslancov. Funkčné obdobie predsedu a podpredsedov je sedem rokov. Tá istá osoba môže byť zvolená najviac na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia. Za predsedu a podpredsedu NKÚ môže byť zvolený každý občan SR, voliteľný do NR SR. Predseda NKÚ zostáva vo funkcii aj po uplynutí funkčného obdobia, kým NR SR nezvolí nového predsedu. Funkcia predsedu a podpredsedu NKÚ je nezlučiteľná s výkonom funkcie v inom orgáne verejnej moci, s pracovným pomerom, s podnikateľskou činnosťou, s členstvom v riadiacom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, ani s inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou, okrem správy vlastného majetku, vedeckej, pedagogickej, literárnej, alebo umeleckej činnosti. Predseda, podpredsedovia, kontrolní pracovníci NKÚ a pribraté osoby sú povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri svojej kontrolnej činnosti ak tieto tvoria štátne, hospodárske alebo služobné tajomstvo, alebo by nimi mohli byť dotknuté tretie osoby. Táto povinnosť trvá aj po skončení funkcie, pracovného pomeru alebo výkonu činnosti.

Funkcia predsedu a podpredsedu sa môže skončiť:

A,  uplynutím funkčného obdobia

B, vzdaním sa funkcie

C, odvolaním z funkcie

Odvoláva ich NR SR nadpolovičnou väčšinou prítomných poslancov. Dôvodmi na obligatórne odvolanie môže byť:

-právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin

-vznik nezlučiteľnosti pri výkone funkcie

-nesplnenie povinností stanovených týmto zákonom

Dôvodom fakultatívneho odvolania z funkcie je nevykonávanie funkcie po obdobie dlhšie ako 6 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.

NKÚ predkladá najmenej raz do roka správy o výsledkoch kontrolnej činnosti NR SR  a vždy vtedy, keď o to NR požiada.

Koncepcia vytvorenia NKÚ vychádza z tézy, že jeho zriadením sa nemá vytvoriť samostatný štvrtý prvok štátnej moci – kontrolnej moci štátu. NKÚ totiž okrem kontrolných právomocí nemá žiadne mocenské právomoci vo vzťahu k iným vrcholným ústavným orgánom. NKÚ je teda osobitný ústavný orgán na vykonávanie špecifického druhu činností.  

33.Územná samospráva

Ústavný inštitút územnej samosprávy upravuje Ústava SR, Zákon o obecnom zriadení a Zákon o samospráve vyšších územných celkov

Územná samospráva je v širšom poňatí súčasťou verejnej správy. V podmienkach kontinentálnej Európy to znamená, že na miestnej úrovni vedľa seba pôsobia orgány územnej (miestnej) samosprávy a orgány miestnej štátnej správy. Ústava SR upravuje územnú samosprávu v hlave štvrtej (čl. 64-71). Princíp územnej samosprávy veľmi úzko súvisí s ďalšími princípmi slovenského konštitucionalizmu, osobitne s princípom demokracie, deľby moci, pluralizmu, právnym štátom, ako aj princípom zabezpečenia ochrany ľudských a občianskych práv.  

V užšom poňatí základom ústavnej úpravy územnej samosprávy sú dve východiská:

ponímanie občana ako aktívneho subjektu zúčastňujúceho sa na správe verejných vecí (čl. 30 ods. 1)

ponímanie obce a VÚC ako určitej pospolitosti ľudí oprávnenej (v rámci ústavy a zákonov) rozhodovať o svojich veciach priamo alebo prostredníctvom volených zástupcov

Správa verejných vecí je klasickým znakom územnej samosprávy. Preto pojem „správa verejných vecí“ tak ako je obsiahnutý v čl. 30 ods. 1 zahrňuje nielen právo občanov zúčastňovať sa na voľbe svojich zástupcov do NR SR resp. podieľať sa na výkone štátnej moci priamou formou (referendom), ale aj jeho súčasťou je aj právo občanov zúčastňovať sa a realizácii verenej moci formou územnej samosprávy. Navyše ústava v čl. 30 ods 1 rozširuje právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obce a do orgánov samosprávy VÚC aj na cudzincov s trvalým pobytom na území SR. Ústava teda priznáva obciam a VÚC právo na samosprávu a navyše pozíciu subjektu tohto práva priznáva osobám majúcim na území obce a VÚC trvalý pobyt, t.j. nielen občanom SR.

Ústava SR pod územnou samosprávou rozumie právo obcí a VÚC združujúcich osoby, ktoré majú na ich území trvalý pobyt, samostatne rozhodovať v rámci autonómnych priestorov vymedzených ústavou a zákonmi o svojich záležitostiach a to buď priamo alebo prostredníctvom zvolených orgánov. Takto vymedzené fungovanie má dvojakú podobu

čl 64 – podobu samostatnej pôsobnosti , kde obec a VÚC v zákonnom rámci rozhoduje o vymedzenom okruhu otázok samostatne, podľa svojho uváženia a svojimi orgánmi nesúcimi za svoje rozhodovanie zodpovednosť pred svojimi voličmi. Vrámci tohto druhu pôsobnosti štát vykonáva len dozor z hľadiska ústavnosti a zákonnosti, pričom do činnosti obce alebo VÚC môže zasahovať len spôsobom ustanoveným zákonom (čl. 67 ods 3)

podobu prenesenej pôsobnosti, keď je na území obce alebo VÚC uskutočňovaný výkon štátnej správy (nie samosprávy). Výkon určených úloh miestnej a štátnej správy možno na obec a VÚC preniesť len zákonom. Náklady takto preneseného výkonu uhrádza štát (čl. 71 ods 1) Samotný výkon úloh však zabezpečuje obec, nie orgány štátu, výkon však riadi a kontroluje vláda SR.

34.Obec (orgány a ich pôsobnosnosť)

Základom územnej samosprávy je obec. Názov obce určuje vláda nariadením. Mestá vyhlasuje NR SR na návrh vlády. Vyšším územným celkom je samosprávny kraj –  v SR je ich 8: Bratislavský, Trnavský, Nitriansky, Trenčiansky, Banskobystrický, Žilinský, Košický, Prešovský. Obec aj VÚC sú PO, ktoré samostatne hospodária so svojím vlastným majetkom a s vlastnými príjmami, zabezpečujú a chránia práva a záujmy svojich obyvateľov.  Východiskovým znakom na určenie obce a VÚC je územie. Je to územný celok, ktorý tvorí jedno alebo viac katastrálnych území. Osobnostným základom  územných samosprávnych celkov (USC) sú jeho obyvatelia.

V zmysle Ústavy SR (čl. 64a) obyvatelia USC sú osoby majúce na ich území trvalý pobyt. Obyvatelia USC sa zúčastňujú na samospráve týchto celkov, pričom v tejto súvislosti majú právo najmä:

voliť a byť volený do orgánov USC

hlasovať o dôležitých otázkach života a rozvoja USC(miestne referendum)

zúčastňovať sa na zasadnutiach zastupiteľstiev USC

obracať sa so svojimi podnetmi, sťažnosťami a inými podaniami na orgány USC

Okrem obyvateľov USC na na ich samospráve môže zúčastňovať aj ten, kto:

má na ich území nehnuteľný majetok

je na ich území prihlásený na prechodný pobyt alebo má ako cudzinec povolený dlhodobý pobyt

ten kto v obci platí miestnu daň alebo miestny poplatok

dostal udelený čestné občianstvo obce

Tieto osoby však nemôžu voliť a byť volené do orgánov USC ani sa zúčastňovať miestneho referenda.

Samostatná pôsobnosť USC

Obec samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku, všetky záležitosti, ktoré ako jej samosprávnu pôsobnosť upravuje osobitný zákon, ak takéto úkony podľa zákona nevykonáva štát alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba.
Samosprávu obce vykonávajú obyvatelia obce

a) orgánmi obce,

b) hlasovaním obyvateľov obce,

c) verejným zhromaždením obyvateľov obce.

Obec pri výkone samosprávy najmä

a) vykonáva úkony súvisiace s riadnym hospodárením s hnuteľným a nehnuteľným majetkom obce a s majetkom vo vlastníctve štátu prenechaným obci do užívania,

b) zostavuje a schvaľuje rozpočet obce a záverečný účet obce,

c) rozhoduje vo veciach miestnych daní a miestnych poplatkov /5a/ a vykonáva ich správu,

d) usmerňuje ekonomickú činnosť v obci, a ak tak ustanovuje osobitný predpis, /5b/ vydáva súhlas, záväzné stanovisko, stanovisko alebo vyjadrenie k podnikateľskej a inej činnosti právnických osôb a fyzických osôb a k umiestneniu prevádzky na území obce, vydáva záväzné stanoviská k investičnej činnosti v obci,

e) utvára účinný systém kontroly a vytvára vhodné organizačné, finančné, personálne a materiálne podmienky na jeho nezávislý výkon,
f) zabezpečuje výstavbu a údržbu a vykonáva správu miestnych komunikácií, verejných priestranstiev, obecného cintorína, kultúrnych, športových a ďalších obecných zariadení, kultúrnych pamiatok, pamiatkových území a pamätihodností obce,

g) zabezpečuje verejnoprospešné služby, najmä nakladanie s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom, /5c/ udržiavanie čistoty v obci, správu a údržbu verejnej zelene a verejného osvetlenia, zásobovanie vodou, odvádzanie odpadových vôd, nakladanie s odpadovými vodami zo žúmp a miestnu verejnú dopravu,

h) utvára a chráni zdravé podmienky a zdravý spôsob života a práce obyvateľov obce, chráni životné prostredie, ako aj utvára podmienky na zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti, na vzdelávanie, kultúru, osvetovú činnosť, záujmovú umeleckú činnosť, telesnú kultúru a šport,
i) plní úlohy na úseku ochrany spotrebiteľa /5d/ a utvára podmienky na zásobovanie obce; určuje nariadením pravidlá času predaja v obchode, času prevádzky služieb a spravuje trhoviská,

j) obstaráva a schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu sídelných útvarov a zón, koncepciu rozvoja jednotlivých oblastí života obce, obstaráva a schvaľuje programy rozvoja bývania a spolupôsobí pri utváraní vhodných podmienok na bývanie v obci,

k) vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenia potrieb obyvateľov obce a rozvoja obce,

l) zakladá, zriaďuje, zrušuje a kontroluje podľa osobitných predpisov svoje rozpočtové a príspevkové organizácie, iné právnické osoby a zariadenia,
m) organizuje hlasovanie obyvateľov obce o dôležitých otázkach života a rozvoja obce,

n) zabezpečuje verejný poriadok v obci; nariadením môže ustanoviť činnosti, ktorých vykonávanie je zakázané alebo obmedzené na určitý čas alebo na určitom mieste,

o) zabezpečuje ochranu kultúrnych pamiatok v rozsahu podľa osobitných predpisov /6/ a dbá o zachovanie prírodných hodnôt,
p) plní úlohy na úseku sociálnej pomoci v rozsahu podľa osobitného predpisu, /6a/

r) vykonáva osvedčovanie listín a podpisov na listinách,

s) vedie obecnú kroniku v štátnom jazyku, prípadne aj v jazyku národnostnej menšiny. /6b/

Ak zákon pri úprave pôsobnosti obce neustanovuje, že ide o výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy, platí, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce.

Prenesená pôsobnosť USC (čl. 71)

Umožňuje zákonom preniesť na obec a VÚC určené úlohy miestnej štátnej správy. Realizácia prenesenej pôsobnosti má osobitný režim z hľadiska obsahu, finančného zabezpečenia i kontroly. Sú to také úlohy, ktorých plnenie je racionálnejšie a efektívnejšie na danej úrovni. Náklady na nich uhrádza štát.

Normotvorná pôsobnosť orgánov uz. samosp. je upravená v čl. 68 a 71, z ktorého vyplýva, že ide o normotvornú právomoc USC, resp. jeho zastupiteľstva v oblasti samostatnej pôsobnosti t.j. normotvorbu originárnu. jej medze sú určené zákonom, ktorý určuje rozsah samosprávnej pôsobnosti obcí a VÚC. Z čl. 71 vyplýva, že pri výkone štátnej správy môže obec a VÚC vydávať v rámci svojej územnej pôsobnosti na základe splnomocnenie v zákone a v jeho medziach všeobecne záväzné nariadenia – normotvorná činnosť v oblasti prenesenej pôsobnosti. K vydaniu týchto VZN je potrebné splnomocnenie v zákone, ktorého obsah nemôžu prekročiť.

VZN vo veciach samosprávy nesmie byť v rozpore s: Ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktoré SR ratifikovala, so zákonmi a nariadeniami vlády

VZN vo veciach výkonu prenesenej pôsobnosti štátnej správy nesmie byť v rozpore s: vyššie uvedenými právnymi normami a navyše ani s všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.

VZN obce prijíma obecné zastupiteľstvo 3/5  väčšinou prítomných členov. Podpisuje ho starosta alebo predseda samosprávneho kraja. Aby nadobudlo účinnosť musí byť vyvesené na úradnej tabuli – stanovené lehoty(15, 30dní).

Majetkom obce sú veci vo vlastníctvo obce a majetkové práva obce. Nakladanie s ním upravuje Zákon o majetku obcí, resp. Zákon o majetku vyšších územných celkov. Základom finančného hospodárenia obce je rozpočet, ktorý sa zostavuje na obdobie jedného kalendárneho roka. Návrh rozpočtu musí byť zverejnený najmenej na dobu 15 dní. Obec resp. VÚC vedie účtovníctvo podľa osobit. predpisov: Z. o účtovníctve a Z. o rozpočtových pravidlách.

Zastupiteľstvá USC

Zastupiteľstvá USC ako jeden zo samosprávnych orgánov v týchto útvaroch sú zriadené priamo ústavou čl. 69. Ústava stanovuje spôsob ich tvorby v podobe všeobecných, rovných a priamych volieb s tajným hlasovaním obyvateľmi obcí. Zastupiteľstvá sú zložené z poslancov, ktorých počet stavuje zákon. Volebné obdobie zastupiteľstiev určuje priamo Ústava SR na štyri roky. Poznáme 3 druhy zasadnutí: ustanovujúce, riadne a mimoriadne.
Starosta obce

Ústava SR zaraďuje starostu obce a predsedu samosprávneho kraja medzi orgány obce, resp. samosp. kraja. Ústava ich zároveň charakterizuje ako výkonné orgány USC, ktoré vykonávajú jeho správu a zastupujú ho navonok. čl. 69. Starostu alebo predsedu volia v zmysle ústavy obyvatelia ktorý majú na danom území trvalý pobyt. Volebné obdobie je u oboch 4-ročné. Ich funkčné obdobie sa skončí zložením sľubu novozvoleného starostu resp. predsedu.

Funkcie, s ktorými je funkcia starostu nezlučiteľná vymenováva zákon o obecnom zriadení. Medzi základné právomoci starostu patrí:

zvoláva a vedie zasadnutia obecného zastupiteľstva a obecnej rady a podpisuje ich uznesenia,  vykonáva obecnú správu,

zastupuje obec vo vzťahu k štátnym orgánom, k právnickým a fyzickým osobám,

rozhoduje vo všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené obecnému zastupiteľstvu.

je štatutárnym orgánom v majetkovoprávnych vzťahoch obce a v pracovnoprávnych vzťahoch zamestnancov obce; v administratívnoprávnych vzťahoch je správnym orgánom,

môže pozastaviť výkon uznesenia obecného zastupiteľstva, ak sa domnieva, že odporuje zákonu alebo je pre obec zjavne nevýhodné tak, že ho nepodpíše- tzv. sistačné právo.  Ak bol výkon uznesenia obecného zastupiteľstva pozastavený, môže obecné zastupiteľstvo toto uznesenie trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov potvrdiť; ak obecné zastupiteľstvo uznesenie nepotvrdí do dvoch mesiacov od jeho schválenia, uznesenie stráca platnosť. Výkon potvrdeného uznesenia starosta nemôže pozastaviť.

môže PO alebo FO oprávnenej na podnikanie uložiť pokutu do 200 000 Sk

Okrem zastupiteľstva a starostu (predsedu) môžu v USC pôsobiť aj iné orgány:

Obecný úrad – výkonný orgán obecného zastupiteľstva a starostu, ktorý zabezpečuje organizačné a administratívne veci

Komisie – stále alebo dočasné poradné, iniciatívne a kontrolné orgány, v ktorých viac ako polovicu musia tvoriť poslanci, pričom predsedom musí byť tiež poslanec, a na posúdenie odborných otázok mi môžu prizývať odborníkov z praxe.

Hlavný kontrolór – je zamestnancom USC, jeho úlohy vyplývajú priamo zo zákona, pričom sú zamerané najmú na výkon kontroly príjmov a výdavkov rozpočtu USC, kontrolu hospodárenie s ich majetkom, vypracovávanie odborného stanoviska k rozpočtu. Ich výkon musí byť nezávislý.

Obecná rada – iniciatívnym, výkonným a kontrolným orgánom obecného zastupiteľstva, zároveň plní funkciu poradného orgánu starostu. Je zložená z poslancov ktorí musia tvoriť najviac 1/3 jej členov. Jej zloženie by malo podľa zákona odzrkadľovať postavenie rozhodujúcich politických strán zastúpených v obecnom zastupiteľstve.

35. VÚC

viď ústava, 4. Hlava, článok 69, odsek 4 a 5

36.Voľby do orgánov samosprávy obcí (OSO)

prameň: zákon č. 346/1990 Zb

Voľby sa konajú na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním.
Právo voliť do OSO  majú obyvatelia SR, ktorí majú v obci, v mestskej časti hlavného mesta SR Bratislavy alebo v mestskej časti mesta Košice trvalý pobyt a najneskôr v deň volieb dovŕšili 18 rokov veku.

Prekážkou vo výkone volebného práva je:

a) zákonom ustanovené obmedzenie osobnej slobody z dôvodu ochrany zdravia ľudí,

b) výkon trestu odňatia slobody,

c) výkon základnej vojenskej služby, náhradnej vojenskej služby alebo zdokonaľovacej služby, a to v prípade, ak to vyžaduje plnenie úloh podľa osobitných predpisov,

d) pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony.

Za starostu obce (primátora), v hlavnom meste SR Bratislave a v meste Košice starostu mestskej časti môže byť zvolený volič, u ktorého nenastali prekážky vo výkone volebného práva  a ktorý najneskôr v deň volieb dovŕšil 25 rokov veku.

ZOZNAM VOLIČOV OPRÁVNENÝCH HLASOVAŤ VO VOLEBNOM OKRSKU

Zoznamy voličov oprávnených hlasovať v jednotlivých volebných okrskoch vyhotovia obce, a mestá na základe stáleho zoznamu voličov. Zoznam voličov odovzdá obec v 2 rovnopisoch okrskovým volebným komisiám najneskôr dve hodiny pred začatím hlasovania. Do zoznamu voličov okrsková volebná komisia dopíše v deň volieb voliča:

a) na základe rozhodnutia súdu,

b) ktorý platným preukazom totožnosti preukáže, že má trvalý pobyt v mieste, ktoré patrí do volebného okrsku.VOLEBNÉ OBVODY A VOLEBNÉ OKRSKY

Volebné obvody

Pre voľby do obecných (mestských) zastupiteľstiev sa v každej obci utvoria viacmandátové volebné obvody, v ktorých sa volia poslanci obecného (mestského) zastupiteľstva pomerne k počtu obyvateľov obce, najviac však 12 poslancov v jednom volebnom obvode; v mestách, ktoré sa členia na mestské časti, možno utvoriť aj jednomandátové volebné obvody, ak na počet obyvateľov mestskej časti pripadá iba jeden poslanec.

V obci, v ktorej sa má zvoliť 12 alebo menej poslancov, môže sa utvoriť iba jeden volebný obvod. Volebné obvody a počet poslancov v nich určí obecné (mestské) zastupiteľstvo a zverejní ich najneskôr 65 dní pred dňom volieb.  Pre voľby starostu obce (primátora) tvorí každá obec jeden jednomandátový volebný obvod.

Volebné okrsky

Na odovzdávanie hlasovacích lístkov a na sčítanie hlasov sa utvárajú v obciach volebné okrsky. Volebné okrsky a volebnú miestnosť v každom z nich určí starosta obce najneskôr 28 dní predo dňom volieb. Volebný okrsok sa utvorí tak, aby zahŕňal spravidla 1 000 voličov. Pre vzdialené časti obce možno utvoriť samostatné volebné okrsky, ak je v nich aspoň 50 voličov. Volebné okrsky nesmú presahovať hranice volebného obvodu.

VOLEBNÉ ORGÁNY

Voľby do OSO riadi Ústredná volebná komisia. V okresoch riadia voľby obvodné volebné komisie, v mestách mestské volebné komisie a v ostatných obciach miestne volebné komisie.

Vo volebných okrskoch sa zriaďujú okrskové volebné komisie. Členom volebnej komisie môže byť volič. Kandidát na poslanca obecného (mestského) zastupiteľstva alebo na starostu obce (primátora) nemôže byť členom volebnej komisie.

Volebné komisie sa utvoria z rovnakého počtu zástupcov politických strán a politických hnutí a koalícií politických strán a politických hnutí. Mená a priezviská zástupcov a ich náhradníkov s uvedením adresy oznamujú politické strany tomu, kto zvoláva prvé zasadanie volebnej komisie. V prípade ochorenia, vzdania sa, opakovanej neúčasti alebo zániku funkcie člena volebnej komisie povolá jej predseda náhradníka. Vzatie späť kandidátnej listiny politickou stranou má za následok zánik členstva zástupcov politickej strany v príslušnej volebnej komisii. Členovia volebnej komisie sa ujímajú svojej funkcie zložením sľubu. Zloženie sľubu potvrdí člen volebnej komisie svojím podpisom.

Volebná komisia je uznášaniaschopná, ak je prítomná väčšina jej členov. Na platnosť uznesenia je potrebná väčšina hlasov prítomných členov. V prípade rovnosti hlasov sa návrh považuje za zamietnutý. O priebehu zasadania vyhotovuje volebná komisia zápisnicu.
Volebná komisia na svojom prvom zasadaní určí dohodou zo svojho stredu predsedu a podpredsedu. Ak nedôjde k dohode, určí sa predseda a podpredseda žrebom. Žrebovanie riadi najstarší člen volebnej komisie.

Štatistický úrad SR na prípravu spracovania a na spracovanie výsledkov hlasovania vo voľbách utvára pre Ústrednú volebnú komisiu a obvodné volebné komisie odborné (sumarizačné) útvary; pre mestské volebné komisie utvára odborné (sumarizačné) útvary, ak zisťujú výsledky hlasovania z viac ako 50 volebných okrskov.

Zapisovateľ volebnej komisie

Zabezpečuje organizačné a administratívne záležitosti súvisiace s prípravou a priebehom rokovania volebnej komisie. Zároveň plní funkciu odborného poradcu volebnej komisie.

Zapisovateľa:  Ústrednej volebnej komisie vymenúva a odvoláva vláda SR, obvodnej volebnej komisie vymenúva a odvoláva prednosta obvodného úradu zo zamestnancov obvodného úradu, miestnej volebnej komisie vymenúva a odvoláva starosta obce (primátor) spravidla zo zamestnancov obce, okrskovej volebnej komisie vymenúva a odvoláva starosta obce (primátor) spravidla zo zamestnancov obce.Ústredná volebná komisia

Každá politická strana, ktorá podáva kandidátne listiny do obecných (mestských) zastupiteľstiev aspoň v jednej pätine okresov SR, deleguje najneskôr 20 dní predo dňom volieb do Ústrednej volebnej komisie jedného člena a jedného náhradníka.Ústredná volebná komisia:

a) dohliada na pripravenosť volebných komisií nižších stupňov zabezpečovať úlohy podľa tohto zákona, ako aj na zastúpenie politických strán v obvodných volebných komisiách,

b) prerokúva informácie Ministerstva vnútra SR o organizačnej a technickej príprave volieb a odporúča návrhy na vykonanie opatrení,
c) prerokúva informácie Štatistického úradu SR o príprave projektu technického spracovania výsledkov hlasovania vo voľbách,
d) zisťuje a uverejňuje výsledky volieb,

e) vyhotoví zápisnicu o výsledkoch volieb,

f) odovzdá volebné dokumenty do úschovy Ministerstvu vnútra SR

Obvodná volebná komisia

Každá politická strana, ktorá podáva kandidátne listiny do obecných (mestských) zastupiteľstiev aspoň v jednej tretine obcí patriacich do územného obvodu obvodnej volebnej komisie, deleguje najneskôr 55 dní predo dňom volieb do obvodnej volebnej komisie jedného člena a jedného náhradníka.

Musí mať najmenej päť členov. Ak obvodná volebná komisia nie je v tomto počte utvorená, vymenuje zostávajúcich členov prednosta obvodného úradu.

Obvodná volebná komisia:

a) dohliada na pripravenosť miestnych a mestských volebných komisií a okrskových volebných komisií zabezpečovať úlohy podľa tohto zákona, ako aj na zastúpenie politických strán v nich,

b) prerokúva informácie obvodného úradu o organizačnej a technickej príprave volieb a odporúča návrhy na vykonanie opatrení,
c) prerokúva informáciu o zabezpečení činnosti svojho odborného (sumarizačného) útvaru,

d) vyhotoví zápisnicu o priebehu a výsledku hlasovania a odovzdá ju Ústrednej volebnej komisii,

e) odovzdá volebné dokumenty do úschovy obvodnému úradu.

Miestna volebná komisia

Každá politická strana, ktorá podáva kandidátne listiny do obecného (mestského) zastupiteľstva, deleguje najneskôr 55 dní predo dňom volieb do miestnej volebnej komisie jedného člena a jedného náhradníka.

Musí mať najmenej päť členov. Ak miestna volebná komisia nie je v tomto počte vytvorená, vymenuje zostávajúcich členov starosta obce (primátor).

Miestna volebná komisia:

a) preskúmava kandidátne listiny a rozhoduje o registrácii alebo o neregistrácii kandidátov,

b) dohliada na pripravenosť okrskových volebných komisií zabezpečovať úlohy podľa tohto zákona,

c) vyhotoví zápisnicu o výsledkoch volieb do obecného (mestského) zastupiteľstva a volieb starostu obce (primátora), ktorú podpíšu členovia komisie; zápisnicu s originálnymi podpismi členov komisie dostane každý člen komisie,

d) vydáva zvoleným kandidátom osvedčenie o zvolení,

e) odovzdá volebné dokumenty do úschovy obci.

Kandidátne listiny

Kandidátne listiny pre voľby do obecného (mestského) zastupiteľstva podávajú politické strany, a to osobitne za každý volebný obvod, a nezávislí kandidáti.

Kandidátne listiny sa doručia v dvoch rovnopisoch zapisovateľovi miestnej volebnej komisie najneskôr do 55 dní pred dňom volieb. Politické strany doručia kandidátne listiny prostredníctvom splnomocnenca.

Kandidátna listina obsahuje : názov politickej strany,  meno a priezvisko, akademický titul, vek, povolanie a trvalý pobyt kandidátov a ich poradie na kandidátnej listine vyjadrené arabským číslom,  meno a priezvisko splnomocnenca politickej strany a jeho náhradníka s uvedením adresy; kandidát nemôže byť splnomocnencom ani náhradníkom, meno, priezvisko, funkciu a podpis osoby oprávnenej konať v mene politickej strany.

Kandidátna listina nezávislého kandidáta obsahuje meno a priezvisko, akademický titul, vek, povolanie, trvalý pobyt a podpis kandidáta.
Politická strana môže na kandidátnej listine uviesť najviac toľko kandidátov, koľko má byť v príslušnom volebnom obvode zvolených poslancov obecného (mestského) zastupiteľstva.

Hlasovacie lístky

Predseda miestnej volebnej komisie zabezpečí prostredníctvom obvodného úradu rozmnoženie hlasovacích lístkov v potrebnom množstve.
Pre každý volebný obvod sa vyhotoví hlasovací lístok spoločný pre všetkých zaregistrovaných kandidátov. Všetci zaregistrovaní kandidáti sú uvedení na jednej strane hlasovacieho lístka.

Na hlasovacom lístku sa uvedú kandidáti v abecednom poradí s uvedením poradového čísla, mena a priezviska, akademického titulu, veku, povolania a názvu, prípadne skratky politickej strany, ktorá kandidáta navrhla, alebo sa uvedie, že ide o nezávislého kandidáta, ako aj počet členov obecného (mestského) zastupiteľstva, ktorý má byť v tomto volebnom obvode zvolený. Hlasovacie lístky sú označené odtlačkom úradnej pečiatky obce.

Obec zabezpečí najneskôr v deň volieb dodanie hlasovacích lístkov okrskovým volebným komisiám. Volič dostane hlasovacie lístky vo volebnej miestnosti v deň konania volieb.

Vyhlásenie volieb

Voľby do obecných (mestských) zastupiteľstiev a voľby starostov (primátorov) sa konajú v posledných štrnástich dňoch ich volebného obdobia. Vyhlasuje ich predseda NRSR

Voľby do OSO sa konajú v ten istý deň na celom území SR. Predseda NRSR môže určiť, že sa voľby konajú vo dvoch dňoch.
Deň volieb

Voľby sa konajú v určený deň od 7.00 do 20.00 hodiny. Ak to miestne potreby vyžadujú, môže obec určiť začiatok volieb na skoršiu hodinu.
Ak sa konajú voľby vo dvoch dňoch, určí sa začiatok volieb na 14.00 hodinu a koniec volieb na 22.00 hodinu prvého dňa. Druhý deň začínajú voľby o 7.00 hodine a končia sa o 14.00 hodine. Ak to miestne potreby vyžadujú, môže obec určiť začiatok volieb v prvom i druhom dni na skoršiu hodinu.

Informovanie voličov

Obec najneskôr 20 dní pred dňom volieb zašle každému voličovi zapísanému v zozname voličov oznámenie, v ktorom uvedie čas konania volieb, volebný okrsok a miesto, kde môže volič voliť; v oznámení tiež upozorní na povinnosť preukázať sa pred hlasovaním preukazom totožnosti a uvedie stručný spôsob úpravy hlasovacieho lístka.

Prípravy vo volebnej miestnosti

Predseda okrskovej volebnej komisie skontroluje pred začatím volieb za prítomnosti komisie volebnú schránku a prenosnú volebnú schránku a zapečatí ich. Skontroluje tiež vybavenie volebnej miestnosti, či je pripravený zoznam voličov a dostatočný počet hlasovacích lístkov a prázdnych nepriehľadných obálok označených odtlačkom úradnej pečiatky obce

Ak sa konajú voľby vo dvoch dňoch, zabezpečí predseda okrskovej volebnej komisie, aby po skončení prvého dňa bola volebná schránka a prenosná volebná schránka zapečatená tak, aby sa znemožnilo vkladať do nich hlasovacie lístky, a spolu s ostatnými volebnými spismi ich uloží na bezpečné miesto.

Priestory pre úpravu hlasovacích lístkov

Vo volebných miestnostiach sú na úpravu hlasovacích lístkov určené osobitné priestory oddelené tak, aby bola zaručená tajnosť hlasovania. Počet týchto priestorov určí obec s prihliadnutím na počet voličov vo volebnom okrsku. V priestoroch nesmie byť nikto prítomný súčasne s voličom, a to ani člen okrskovej volebnej komisie.

Volebná kampaň

Volebná kampaň je činnosť politickej strany, nezávislého kandidáta, prípadne ďalších subjektov zameraná na podporu alebo slúžiaca na prospech kandidujúcej politickej strany alebo nezávislého kandidáta vrátane inzercie alebo reklamy prostredníctvom rozhlasového a televízneho vysielania, hromadných informačných prostriedkov, plagátov alebo iných nosičov informácií.

Kampaň sa začína 17 dní a končí sa 48 hodín pred začiatkom volieb. Vedenie kampane mimo určeného času je zakázané.
V čase kampane má politická strana a nezávislý kandidát zabezpečený rovnaký prístup k hromadným informačným prostriedkom a k službám územnej samosprávy zameraným na podporu alebo na prospech ich volebnej kampane.

Slovenský rozhlas, Slovenská televízia a vysielateľ, ktorý má oprávnenie na vysielanie na základe licencie môžu vyhradiť na kampaň najviac po 30 minút vysielacieho času pre politickú stranu a nezávislého kandidáta, spolu však najviac 5 hodín vysielacieho času. Zodpovednosť za obsah relácií vysielaných v rámci kampane počas určeného času majú politické strany a nezávislí kandidáti. Slovenský rozhlas, Slovenská televízia a vysielateľ s licenciou zabezpečia zreteľné označenie a oddelenie tohto vysielania od ostatných relácií odvysielaním oznamu, že ide o platenú politickú reklamu.

Kampaň je zakázané vysielať v časoch, ktoré sú v rozhlasovom a televíznom vysielaní vyhradené reklame, alebo využívať rozhlasovú a televíznu reklamu na kampaň.

Umiestňovať plagáty a iné nosiče informácií na verejných priestranstvách počas kampane možno len na miestach vyhradených obcou. Vyhradená plocha musí zodpovedať zásadám rovnosti politických strán a nezávislých kandidátov. Miesta na umiestňovanie plagátov alebo iných nosičov informácií vymedzí obec svojím všeobecne záväzným nariadením.

V čase 48 hodín pred začatím volieb a počas volieb je zakázané v rozhlasovom a televíznom vysielaní, v hromadných informačných prostriedkoch, v budovách, kde sídlia okrskové volebné komisie, a v ich bezprostrednom okolí vysielať alebo zverejňovať informácie o politických stranách a nezávislých kandidátoch v ich prospech alebo v ich neprospech slovom, písmom, zvukom alebo obrazom.
Zverejňovať výsledky predvolebných prieskumov verejnej mienky možno najneskôr do siedmeho dňa pred dňom volieb.
Členovia volebných komisií a pracovníci odborných útvarov nesmú poskytovať informácie o priebehu a čiastkových výsledkoch volieb, a to až do podpísania zápisnice o výsledku hlasovania

Hlasovanie
Volič hlasuje osobne. Zastúpenie nie je prípustné. Členovia okrskovej volebnej komisie nesmú voličom upravovať hlasovacie lístky. Voliči predstupujú pred okrskovú volebnú komisiu a hlasujú v poradí, v akom sa dostavili do volebnej miestnosti.
Volič po príchode do volebnej miestnosti preukáže svoju totožnosť a po zázname v zozname voličov dostane od komisie obálku a hlasovacie lístky. Ak volič nemá preukaz totožnosti a žiadny z členov okrskovej volebnej komisie ho nepozná, komisia požiada, aby volič preukázal svoju totožnosť svedectvom dvoch osôb známych komisii. Ak tak neurobí ani do ukončenia hlasovania, hlasovanie sa mu neumožní.
Na požiadanie voliča mu okrsková volebná komisia vydá za nesprávne upravené hlasovacie lístky iné. Po prevzatí obálky a hlasovacích lístkov volič vstúpi do priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov. V tomto priestore volič vloží do obálky jeden hlasovací lístok pre voľby do obecného zastupiteľstva a jeden hlasovací lístok pre voľby starostu obce. Na hlasovacom lístku pre voľby do obecného zastupiteľstva zakrúžkovaním poradových čísel označí kandidátov, pre ktorých hlasuje. Volič môže zakrúžkovať najviac taký počet kandidátov, aký má byť v príslušnom volebnom obvode zvolený. Na hlasovacom lístku pre voľby starostu obce zakrúžkovaním poradového čísla označí kandidáta, pre ktorého hlasuje.

Volič hlasuje tak, že po opustení priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov vloží obálku do volebnej schránky. Voličovi, ktorý sa neodobral do tohto priestoru, komisia hlasovanie neumožní.

Volič môže požiadať zo závažných, najmä zdravotných dôvodov okrskovú volebnú komisiu o to, aby mohol hlasovať mimo volebnej miestnosti, a to len v územnom obvode volebného okrsku, pre ktorý bola okrsková volebná komisia zriadená. V takom prípade okrsková volebná komisia vyšle k voličovi dvoch svojich členov s prenosnou volebnou schránkou, hlasovacími lístkami a obálkou. Volič hlasuje tak, aby sa dodržala tajnosť hlasovania.

Volič, ktorý nemôže sám upraviť hlasovací lístok pre telesnú vadu alebo preto, že nemôže čítať alebo písať, má právo vziať so sebou do priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov iného voliča, aby za neho hlasovací lístok podľa jeho pokynov upravil a vložil do obálky.

Ukončenie hlasovania

Po uplynutí hodiny určenej na ukončenie hlasovania môžu hlasovať už len tí, ktorí sú vo volebnej miestnosti alebo pred ňou. Potom sa volebná miestnosť uzavrie a predseda okrskovej volebnej komisie vyhlási hlasovanie za ukončené.

ZISŤOVANIE VÝSLEDKU VOLIEB

Prítomnosť pri sčítaní hlasov

V miestnosti, kde okrsková volebná komisia sčíta hlasy, majú právo byť prítomní členovia volebných komisií vyššieho stupňa a pracovníci ich odborných útvarov, ako i osoby, ktorým na to dala povolenie okrsková volebná komisia.

Sčítanie hlasov v okrskovej volebnej komisii

Po ukončení hlasovania dá predseda okrskovej volebnej komisie zapečatiť nepoužité hlasovacie lístky a obálky a potom dá otvoriť volebnú schránku. Ak okrsková volebná komisia použila na výslovnú žiadosť jednotlivých voličov aj prenosnú volebnú schránku, komisia obsah schránok po ich otvorení zmieša. Okrsková volebná komisia vyberie obálky s hlasovacími lístkami z volebnej schránky, spočíta obálky a porovná počet obálok so záznamami v zozname voličov. Neúradné obálky komisia vylúči. Po vybratí hlasovacích lístkov z obálok okrsková volebná komisia rozdelí hlasovacie lístky pre voľby do obecného (mestského) zastupiteľstva a osobitne pre voľby starostu obce.  Potom zistí počet platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov. Výsledky zapíše do zápisnice o hlasovaní.
Každý člen okrskovej volebnej komisie môže nazerať do hlasovacích lístkov. Predseda okrskovej volebnej komisie kontroluje správnosť sčítania hlasov.

Posudzovanie hlasovacích lístkov

Neplatný je hlasovací lístok: ktorý nie je na predpísanom tlačive,  ak volič na hlasovacom lístku neoznačil zakrúžkovaním ani jedného kandidáta, alebo ak označil zakrúžkovaním viac kandidátov, než má byť vo volebnom obvode zvolených do obecného zastupiteľstva, alebo neoznačil zakrúžkovaním ani jedného kandidáta na funkciu starostu obce alebo ak zakrúžkovaním označil viac ako jedného kandidáta na takúto funkciu.

Ak sú v obálke dva alebo viac hlasovacích lístkov, okrsková volebná komisia vylúči hlasovacie lístky s neoznačenými kandidátmi. Ak sú v obálke dva alebo viac hlasovacích lístkov pre voľby poslancov, na ktorých sú kandidáti označení zhodne a správne, okrsková volebná komisia počíta za platný len jeden z hlasovacích lístkov; v opačnom prípade sú všetky hlasovacie lístky neplatné. Obdobne sa postupuje pri posudzovaní hlasovacích lístkov pre voľby starostu obce

Poškodenie hlasovacieho lístku nemá vplyv na jeho platnosť. Na prečiarknuté alebo dopísané mená sa neprihliada. V sporných prípadoch rozhoduje o platnosti hlasovacieho lístka okrsková volebná komisia s konečnou platnosťou.

Zápisnica okrskovej volebnej komisie o hlasovaní

Okrsková volebná komisia vyhotoví dvojmo zápisnicu o hlasovaní, ktorú podpíšu predseda a ostatní členovia komisie a zapisovateľ. Dôvody odmietnutia podpisu sa poznamenajú.

V zápisnici okrskovej volebnej komisie o hlasovaní sa uvedie

a) začiatok a ukončenie hlasovania, prípadne jeho prerušenia,

b) celkový počet osôb vo volebnom okrsku zapísaných do zoznamu voličov,

c) počet voličov, ktorým boli vydané obálky,

d) počet odovzdaných obálok,

e) počet platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov do obecného (mestského) zastupiteľstva,

f) počet platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov na funkciu starostu obce,

g) prehľad uznesení, ktoré prijala, a ich stručné odôvodnenie.

Sčítanie hlasov v miestnej volebnej komisii

Miestna volebná komisia sčíta hlasy a zistí celkové výsledky hlasovania v obci na podklade zápisníc o hlasovaní zaslaných okrskovými volebnými komisiami. Ak vzniknú pochybnosti, má právo vyžiadať od okrskových volebných komisií hlasovacie lístky a ostatné volebné spisy, prípadne vysvetlivky a iné informácie.

Zápisnica miestnej volebnej komisie o výsledku volieb vo volebnom obvode

Miestna volebná komisia vyhotoví dvojmo zápisnicu o výsledku volieb osobitne pre každý volebný obvod. Zápisnicu podpíše predseda a ostatní členovia komisie a zapisovateľ komisie. Dôvody odmietnutia podpisu sa poznamenajú.

Výsledky volieb

Za poslancov obecného zastupiteľstva sú zvolení kandidáti, ktorí získali vo volebnom obvode najväčší počet hlasov.
Ak vo volebnom obvode získajú dvaja alebo viacerí kandidáti tej istej politickej strany rovnaký počet platných hlasov, je zvolený za poslanca kandidát v poradí uvedenom na kandidátnej listine príslušnej politickej strany. Ak nemožno zistiť, kto je zvolený za poslanca obecného zastupiteľstva , že ide o kandidátov rôznych politických strán alebo nezávislých kandidátov, miestna volebná komisia určí z nich poslanca žrebom.

Za starostu obce je zvolený ten kandidát, ktorý získal najväčší počet platných hlasov. Pri rovnosti hlasov sa vykonajú nové voľby

Uverejnenie výsledkov volieb

Miestna volebná komisia uverejní spôsobom v mieste obvyklým bezodkladne po podpísaní zápisnice o výsledku volieb v obci výsledky volieb do obecného zastupiteľstva a výsledky volieb starostu obce  

Zápisnica obvodnej volebnej komisie

Obvodná volebná komisia zistí výsledky hlasovania na podklade zápisníc miestnych volebných komisií o výsledku volieb v obci. Obvodná volebná komisia vyhotoví dvojmo zápisnicu o výsledku volieb. Zápisnicu podpíše predseda a ostatní členovia komisie a zapisovateľ komisie. Dôvody odmietnutia podpisu sa poznamenajú.

V zápisnici obvodnej volebnej komisie sa uvedie

a) počet osôb zapísaných v zoznamoch voličov,

b) počet voličov, ktorým boli vydané obálky,

c) počet zvolených poslancov do obecného (mestského) zastupiteľstva podľa jednotlivých politických strán a nezávislých kandidátov,

d) počet obcí, v ktorých bolo zvolené obecné (mestské) zastupiteľstvo,

e) počet zvolených starostov obcí (primátorov) podľa jednotlivých politických strán a nezávislých kandidátov.

Zápisnica Ústrednej volebnej komisie a uverejnenie výsledkov volieb

Ústredná volebná komisia zisťuje výsledky volieb do obecných (mestských) zastupiteľstiev a výsledky volieb starostov obcí (primátorov) na území Slovenskej republiky.

Ústredná volebná komisia vyhotoví zápisnicu o výsledku volieb v Slovenskej republike, ktorú podpíše predseda a členovia komisie a zapisovateľ komisie. Dôvody odmietnutia podpisu sa poznamenajú.

V zápisnici o výsledku volieb sa uvedie

a) počet osôb zapísaných v zoznamoch voličov v SR, celkový počet voličov, ktorým boli vydané obálky,  celkový počet poslancov zvolených do obecných zastupiteľstiev podľa jednotlivých politických strán a nezávislých kandidátov, počet obcí, v ktorých bolo zvolené obecné zastupiteľstvo, počet zvolených starostov obcí  podľa jednotlivých politických strán a nezávislých kandidátov.Nové voľby

Predseda NRSR vyhlási nové voľby, ak:  sa v niektorej obci z akýchkoľvek dôvodov nevykonali voľby podľa tohto zákona, ústavný súd vyhlási voľby za neplatné alebo zruší výsledok volieb, v prípade voľby starostu obce kandidáti dostali rovnaký počet hlasov, sa uprázdnil mandát v obecnom zastupiteľstve a na toto miesto nie je náhradník alebo ak sa uprázdnilo miesto starostu obce. Lehoty na nové voľby určí predseda NRSR v prílohe k rozhodnutiu o vyhlásení nových volieb. Nové voľby sa nevyhlásia v posledných 6 mesiacoch funkčného obdobia orgánov samosprávy obcí

Ministerstvo vnútra SR:  

a) upraví podrobnosti o úlohách obcí a miestnych orgánov štátnej správy pri: 1. utváraní volebných okrskov, 2. zostavovaní zoznamov voličov, 3. zabezpečovaní a vybavovaní volebných miestností,  4. úschove hlasovacích lístkov a iných volebných spisov;
b) vydá vzory hlasovacích lístkov, zoznamu voličov, osvedčenia o zvolení a vzory ďalších volebných dokumentov;

c) po dohode so Štatistickým úradom SR upraví najneskôr 50 dní pred voľbami podrobnosti o organizácii práce medzi volebnými komisiami a odbornými sumarizačnými útvarmi;

d) určí náležitosti návrhov obcí na vyhlásenie nových volieb.

37.Národná rada SR – orgány a činnosť

viď ústava, 5. Hlava, 1. oddiel, článok 72, 82, 89, 90, 91, 92

38.Poslanci NRSR

viď ústava, 5. Hlava, 1. oddiel, článok 73-81a)

39.Schôdze NRSR

viď ústava, 5. Hlava, 1. oddiel, článok 83, 84, 85

40.Pôsobnosť NRSR

viď ústava, 5. Hlava, 1. oddiel, článok 86

41.Legislatívny proces

viď ústava, 5. Hlava, 1. oddiel, článok 87, 88

42. Parlamentná rada

Prameň ústavný zákon č. 227/2002 o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu

Zriaďuje sa Parlamentná rada Slovenskej republiky (ďalej len "Parlamentná rada").

Ak je v čase vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu znemožnená činnosť národnej rady, vykonáva jej ústavné právomoci až do obnovenia činnosti Parlamentná rada s výnimkou:

a) uznášania sa na ústave a ústavných zákonoch, volebných zákonoch, zákonoch o politických stranách a politických hnutiach a na zákonoch o spôsobe vykonania referenda,

b) vyslovovania súhlasu s medzinárodnou zmluvou,

c) uznášania sa na ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta a na návrhoch na vyhlásenie referenda,

d) podania obžaloby na prezidenta.

Predsedom Parlamentnej rady je predseda národnej rady; ďalšími členmi Parlamentnej rady sú podpredsedovia národnej rady, predsedovia a podpredsedovia výborov národnej rady a predsedovia poslaneckých klubov.

Parlamentná rada zodpovedá za svoju činnosť národnej rade.

Parlamentná rada rozhoduje v zbore; na prijatie uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny jej členov.

Ak národná rada opätovne začne vykonávať svoju činnosť, na prvej schôdzi po obnovení činnosti schváli alebo zruší uznesenie Parlamentnej rady. Ak národná rada neschváli alebo zruší uznesenie prijaté Parlamentnou radou, takéto uznesenie stráca platnosť.

43.Volebné právo a volebný systém SR

Ústava SR, Tretí oddiel, POLITICKÉ PRÁVA, Čl. 30

(1) Občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Cudzinci s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov.

(2) Voľby sa musia konať v lehotách nepresahujúcich pravidelné volebné obdobie ustanovené zákonom.

(3) Volebné právo je všeobecné, rovné a priame a vykonáva sa tajným hlasovaním. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon.

(4) Občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.

Väčšinový alebo majoritný volebný systém: v SR sú podľa neho organizované voľby do obecných zastupiteľstiev a voľby starostov.

Základná črta: vytvorenie počtu volebných obvodov = počet mandátov/miest v zastupiteľskom zbore. Voliči odovzávajú svoje hlasy pre konkrétneho kondidáta a nie pre celú politickú stranu. Mandát získava kandidát s najvyšším počtom hlasov.

Proporcionálny volebný systém: systém pomerného zastúpenia. Lepšie vyjadruje zastúpenie politických síl a je výhodnejší aj pre malé politické strany. V Európe je dominantný. Charakteristika: viacmandátové volebné obvody

Kombinovaný volebný systém: vytvárajú sa volebné obvody dvojakého druhu (napr. SRN).

Zásady volebného práva

Všeobecnosť: právo všetkých občanov v SR, ktorí dosiahli stanovenú vekovú hranicu na aktívne (voliť) aj pasívne (byť volený) volebné právo.

Rovnosť: každý volič má rovné postavenie = 1 hlas rovnakej váhy. Súčasťou je aj pravidlo, aby členov zastupiteľských zborov volil v ich volebných obvodoch vždy približne rovnaký počet voličov.

Priamosť: voliči rozhodujú priamo, nie prostredníctvom voliteľov, delegátov, či ďalších zástupcov.

Tajnosť hlasovania: Pri používaní hlasovacích lístkov sa obligatórne vyžaduje použitie oddeleného priestoru na ich úpravu, neprítomnosť 2 osoby pri vyznačovaní voľby voliča (okrem výnimiek).

K tomu odporúčam otázky:

34. Voľby do orgánov samosprávy (346/1990 Zb.)

41. Organizácia volieb do NR SR (80/1990 Zb.)

44. Prezident SR – voľba (46/1999 Z.z.)

44.Organizácia volieb do NRSR

Prameň – zákon č. 80/1990 Zb o voľbách do NRSR

Voľby  do  NRSR  sa konajú na základe  všeobecného, rovného  a priameho  volebného práva  tajným hlasovaním podľa zásady pomerného zastúpenia.

Právo voliť  do Národnej rady  Slovenskej republiky majú občania  SR, ktorí v deň volieb  dovŕšili 18  rokov veku  a zdržiavajú  sa v  deň volieb na

Území SR.

Prekážkami vo výkone volebného práva sú:

a) zákonom  ustanovené  obmedzenie   osobnej  slobody  z  dôvodov  ochrany zdravia ľudí

b) výkon trestu odňatia slobody,

c) pozbavenie spôsobilosti na právne úkony.

Za  poslanca  NRSR  môže byť  zvolený občan  SR,  ktorý v deň  volieb dovŕšil  21 rokov  veku a  má trvalý  pobyt na území SR.

Zostavovanie a vedenie stáleho zoznamu voličov

Stály  zoznam zostavuje a vedie obec a v Bratislave a  v Košiciach mestská časť

Obec    priebežne   počas    volebného   obdobia   zisťuje skutočnosti, ktoré sú dôvodom na  zmeny v zozname.

Štátne  orgány, ktoré  rozhodujú o  osobnom stave  občanov alebo  vedú  evidenciu  o  osobnom  stave  občanov sú povinné bezodkladne   oznámiť  obciam   nadobudnutie  a   stratu  štátneho občianstva, úmrtie voliča alebo  jeho vyhlásenie za mŕtveho, zmenu mena  alebo priezviska.  Zoznam občanov,  ktorí dovŕšili  18 rokov veku,   a  zmeny   trvalého   pobytu   občanov  v   Bratislave  je ohlasovňa   povinná  bezodkladne  oznámiť  príslušnej  mestskej časti.

Obec  je povinná  umožniť občanovi  nahliadnuť do zoznamu, aby sa  presvedčil, či je v  zozname zapísaný a či  údaje zapísané o jeho osobe sú pravdivé.

Náležitosti a zmeny v zozname

V  zozname  sa  voliči   vedú  v  abecednom  poradí  podľa priezviska. U každého voliča sa v zozname uvedie

a) meno a priezvisko,

b) rodné číslo,

c) trvalý pobyt,

Obec dopĺňa zoznam o osoby, ktoré

a) nadobudli štátne občianstvo Slovenskej republiky,

b) prihlásili sa v obci na trvalý pobyt,

c) dovŕšili 18 rokov veku.

Obec vyčiarkne zo zoznamu osoby, ktoré

a) stratili štátne občianstvo Slovenskej republiky,

b) zomreli alebo boli vyhlásené za mŕtve,

c) sa prihlásili na trvalý pobyt v inej obci na základe oznámenia tejto obce.

Obec vykoná zmenu v zozname u osoby, ktorá zmenila

a) meno alebo priezvisko,

b) trvalý pobyt v rámci obce.

Zápis do zoznamu

Občania Slovenskej  republiky, ktorí majú  právo voliť, sa zapisujú do zoznamu podľa miesta trvalého pobytu. Každý volič môže byť zapísaný len v jednom zozname.

Občan  Slovenskej republiky,  ktorý nemá  trvalý pobyt  na území Slovenskej republiky  a dostaví sa v deň  volieb do volebnej miestnosti, bude  dopísaný okrskovou volebnou  komisiou do zoznamu voličov  oprávnených  hlasovať  v  jej  volebnom  okrsku. Zápis do zoznamu  komisia  zaznamená  v  jeho  cestovnom  doklade. Zápis do zoznamu platí iba na čas vykonania volieb.

Občan Slovenskej republiky, ktorý  sa v deň volieb dostaví do  príslušnej volebnej  miestnosti podľa  miesta trvalého  pobytu a nie  je zapísaný  v  zozname,  bude dopísaný  okrskovou volebnou komisiou do zoznamu na základe predloženého občianskeho preukazu.

Voličský preukaz

Voličom,  ktorí  nebudú  môcť  voliť  vo  volebnom okrsku, v ktorom sú zapísaní do zoznamu,  vydá obec po vyhlásení volieb na ich  žiadosť   voličský  preukaz  a  zo   zoznamu  ich  vyčiarkne. Vyčiarknutie  platí iba  na čas  vykonania volieb  prostredníctvom voličského preukazu.Voličský  preukaz oprávňuje  na  zápis  do zoznamu  v inom volebnom okrsku; zápis platí iba na čas vykonania volieb.

Námietkové konanie

Každý  volič  si  môže  na  obecnom  úrade  overiť,  či je zapísaný  v   zozname,  môže  požadovať   doplnenie  údajov  alebo vykonanie opráv. Obec je povinná  do 48 hodín žiadateľovi vyhovieť alebo  mu v  tejto lehote  písomne oznámiť  dôvody, prečo žiadosti nemožno vyhovieť.

Ak obec sama neodstráni  chyby alebo nedostatky v zozname, môže  sa občan,  ktorý je   tým dotknutý,  obrátiť na  okresný súd príslušný podľa volebného okrsku  s návrhom na vydanie rozhodnutia o vykonaní opravy alebo o doplnení zoznamu. Na konanie sa vzťahujú ustanovenia  osobitného  zákona.  Na  základe rozhodnutia súdu vykoná  obec  a  v  deň  volieb  okrsková  volebná  komisia  zmenu v zozname. Konanie pred súdom nepodlieha súdnemu poplatku.

Obec   odovzdá   okrskovej   volebnej   komisii   v dvoch rovnopisoch  zoznam voličov  oprávnených hlasovať  v jej  volebnom okrsku najneskôr dve hodiny pred začatím hlasovania.

Volebný obvod

Voľby do  NRSR  sa konajú na území SR. Územie SR tvorí jeden volebný obvod.

Volebné okrsky

Na odovzdávanie  hlasovacích lístkov a  na sčítanie hlasov utvorí starosta  obce (primátor) alebo  starosta mestskej časti najneskoršie  30 dní predo dňom volieb

volebné okrsky a určí volebné miestnosti.

Volebný okrsok  sa utvorí tak, aby  zahŕňal spravidla 1000 voličov; vo volebnom okrsku. Pre  vzdialené časti obce možno  utvoriť samostatné  volebné okrsky,  ak je  v nich aspoň 50 voličov.

Osobitné volebné  okrsky sa môžu  utvoriť v zdravotníckych zariadeniach,  v ústavoch  sociálnej starostlivosti  a v obdobných ústavoch a zariadeniach vtedy, ak je v nich aspoň 100 voličov.

V celách policajného zaistenia  alebo v miestach, kde sa vykonáva  väzba, prípadne  disciplinárny trest  väzenia, zabezpečí možnosť  výkonu  volebného  práva  na  základe voličského preukazu v spolupráci s  veliteľom príslušného zariadenia  okrsková volebná komisia,  v obvode  ktorej je  toto zariadenie.  Veľkosť volebného okrsku  podľa odseku  3 nemusí  byť v  tomto prípade zachovaná. Ak tieto osoby nemajú v tomto  volebnom okrsku trvalý pobyt, volia na základe  voličského  preukazu,  ktorý   si  vyžiadali.  V prípade predvedenia postupuje  príslušný útvar policajného  zboru tak, aby sa predvedenej osobe umožnil výkon volebného práva.

Pre  voľby  do  NRSR  sa zriaďujú  Ústredná   volebná  komisia,  obvodné   volebné  komisie a okrskové volebné komisie.

Členom  volebnej komisie  môže byť  každý občan,  ktorý má právo voliť a u ktorého nie sú prekážky vo výkone volebného práva. Kandidát  na poslanca  nemôže  byť členom volebnej komisie.

Volebné  komisie sa  utvoria z  rovnakého počtu  zástupcov politických  strán alebo  politických hnutí  alebo volebných  koalícií politických  strán, ktoré podávajú kandidátnu  listinu. Mená a priezviská zástupcov  a náhradníkov  s uvedením  ich presnej  adresy oznamuje politická  strana  a  koalícia  tomu,  kto  zvoláva prvé zasadanie volebnej komisie. Nezaregistrovanie  kandidátnej listiny alebo jej vzatie  späť politickou  stranou  alebo  koalíciou má  za následok

zánik členstva zástupcov tejto politickej strany alebo koalície vo volebných  komisiách. Funkcia  člena volebnej  komisie zaniká dňom doručenia  písomného oznámenia  politickej strany  alebo koalície, ktorá  ho delegovala,  alebo oznámením  člena o  vzdaní sa funkcie predsedovi  volebnej  komisie.  Predseda  volebnej  komisie povolá náhradníka  podľa   poradia  určeného  politickou   stranou  alebo koalíciou.

Členovia  volebných  komisií  sa  ujímajú  svojej  funkcie

zložením  sľubu Sľub skladá člen volebnej komisie tak, že sa podpíše pod písomné znenie sľubu.

Volebná  komisia  sa  uznáša  za prítomnosti nadpolovičnej väčšiny členov  nadpolovičnou väčšinou hlasov.  V prípade rovnosti hlasov sa návrh považuje za zamietnutý.

Volebná komisia  si na svojom prvom  zasadaní určí dohodou predsedu  a podpredsedu.  Ak nedôjde  k dohode,  určí sa  predseda a podpredseda žrebom. Predseda a  podpredseda nesmú byť zástupcami tej  istej  politickej  strany  alebo  koalície.  Žrebovanie riadi zapisovateľ volebnej komisie.

Štatistický   úrad   Slovenskej   republiky   na  prípravu spracovania  a spracovanie  výsledkov volieb  vytvára pre Ústrednú volebnú  komisiu a  obvodné volebné  komisie odborné (sumarizačné) útvary   zložené  zo   zamestnancov  pridelených   na  tento  účel príslušnými  orgánmi štátnej  štatistiky. Zamestnanci  zaradení do odborných (sumarizačných) útvarov  volebných komisií skladajú sľub.

Zapisovatelia volebných komisií

Zapisovateľ   volebnej  komisie   zabezpečuje  organizačné a administratívne  záležitosti súvisiace  s prípravou  a priebehom rokovania volebnej komisie. Zároveň plní funkciu odborného poradcu volebnej komisie.

Zapisovateľa:

a) Ústrednej   volebnej   komisie   vymenúva   a  odvoláva  vláda Slovenskej republiky,

b) obvodnej  volebnej  komisie   vymenúva  a  odvoláva  prednosta obvodného úradu,

c) okrskovej volebnej komisie vymenúva a odvoláva starosta obce.

Zapisovateľa  Ústrednej  volebnej  komisie  vymenúva vláda SR  najneskôr   70  dní   pred  dňom   volieb;

Ústredná volebná komisia

Do Ústrednej  volebnej  komisie  deleguje každá politická strana alebo koalícia, ktorá  podáva kandidátnu listinu, najneskôr do 65 dní pred dňom volieb dvoch členov a dvoch náhradníkov.

Ústredná volebná komisia:

a) preskúmava  kandidátne listiny  a rozhoduje  o ich registrácii alebo o odmietnutí registrácie,

b) dohliada  na  pripravenosť  volebných  komisií nižších stupňov zabezpečovať úlohy podľa tohto zákona,

c) prerokúva informácie Ministerstva  vnútra SR o organizačnej a technickej príprave  volieb a odporúča návrhy na vykonanie opatrení,

d) prerokúva informácie Štatistického  úradu Slovenskej republiky o príprave projektu technického spracovania výsledkov volieb,

e) prerokúva   informácie  o   zabezpečení  rovnosti   pridelenia vysielacích časov  v televíznom a  rozhlasovom vysielaní počas volebnej kampane,

f) zisťuje a uverejňuje výsledky volieb,

g) vyhotoví zápisnicu o výsledkoch volieb a odovzdá ju predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky,

h) vydáva zvoleným kandidátom osvedčenia o zvolení,

i) odovzdá  volebné  dokumenty  do  úschovy  Ministerstvu  vnútra Slovenskej republiky.

Ministerstvo vnútra SR vytvára na pomoc pri      plnení      úloh      Ústrednej      volebnej     komisie odborno-administratívny útvar.

Obvodná volebná komisia

Do  obvodnej  volebnej  komisie  deleguje  každá politická strana   alebo   koalícia,    ktorej   kandidátna   listina   bola zaregistrovaná, najneskôr do 45 dní pred dňom volieb jedného člena a jedného náhradníka.

Obvodná volebná komisia:

a) dohliada   na   pripravenosť   okrskových   volebných  komisií zabezpečovať úlohy podľa tohto zákona,

b) prerokúva   informácie   obvodného    úradu   o   organizačnej a technickej  príprave volieb  a odporúča  návrhy na vykonanie opatrení,

c) prerokúva informáciu  o zabezpečení činnosti  svojho odborného (sumarizačného) útvaru,

d) dozerá  na  spracovanie   výsledkov  hlasovania  vo  volebných okrskoch,

e) ak  vzniknú pochybnosti,  má  právo  vyžiadať si  od okrskovej volebnej  komisie vysvetlivky  a iné  informácie; zjavné chyby opraví  po dohode  s

    okrskovou  volebnou komisiou  sama, inak požiada   okrskovú  volebnú   komisiu,  aby   sa  znova  zišla a odstránila nedostatky,

f) vyhotoví zápisnicu o priebehu  a výsledku hlasovania a odovzdá ju Ústrednej volebnej komisii,

g) odovzdá volebné dokumenty do úschovy obvodnému úradu.

Územný obvod obvodnej volebnej komisie je zhodný s územným obvodom obvodného úradu.

Okrsková volebná komisia

Do  okrskovej   volebnej  komisie  môže   delegovať  každá politická  strana alebo  koalícia, ktorej  kandidátna listina bola zaregistrovaná, najneskôr do 30 dní pred dňom volieb jedného člena a jedného náhradníka.

Okrsková volebná komisia

a) zabezpečuje správny priebeh hlasovania  a udržiava poriadok vo  volebnej miestnosti,

b) dopĺňa zoznam voličov a odoberá voličské preukazy,

c) sčíta hlasy a vyhotoví  zápisnicu o výsledku hlasovania, ktorú  bezodkladne predloží príslušnej okresnej volebnej komisii,

d) ostatné spisy o voľbách odovzdá do úschovy obci.

Kandidátna listina

Kandidátnu  listinu doručí  politická strana  registrovaná podľa  osobitného zákona  alebo koalícia  dvojmo zapisovateľovi Ústrednej  volebnej  komisie  najneskôr  65  dní  pred dňom volieb prostredníctvom splnomocnenca.

Politické  strany  sa  môžu  dohodnúť  na podaní spoločnej kandidátnej  listiny  a  vytvoriť  tak  koalíciu.  Pre koalíciu sa použijú primerane ustanovenia tohto  zákona týkajúce sa politickej strany. Splnenie podmienok uvedených v odsekoch 3 a 4 sa v prípade koalície  zisťuje  tak,  akoby  kandidátnu  listinu  podala  jedna politická strana. Ku   kandidátnej   listine    politická   strana   pripojí vyhlásenie, že má najmenej 10 tisíc individuálnych členov. Ak  politická  strana  nespĺňa  podmienky,pripojí petíciu podpísanú takým  počtom voličov, ktorým sa nahradí chýbajúci  počet  členov  politickej

Kandidátna listina obsahuje

a) názov politickej strany alebo koalície,

b) meno,   priezvisko,  akademický titul, vek, rodné  číslo,  povolanie,  trvalý pobyt,  členstvo v  politickej strane alebo  údaj,  že  nie  je  členom

    politickej  strany,  a  poradie na kandidátnej  listine  vyjadrené  arabským  číslom  u  všetkých  kandidátov.

Na kandidátnej  listine môže politická  strana uviesť svoj grafický znak. Na  kandidátnej   listine  môže  politická   strana  alebo koalícia kandidovať najviac 150 kandidátov.

Ku  kandidátnej  listine  sa  musí  priložiť  vlastnoručne podpísané vyhlásenie kandidáta, že súhlasí so svojou kandidatúrou, nekandiduje na inej kandidátnej listine a nie sú mu známe prekážky voliteľnosti,  a  potvrdenie  o  členstve  v  strane  alebo čestné vyhlásenie, že nie je členom nijakej politickej strany.

V  prílohe ku  kandidátnej listine  určí politická strana svojho splnomocnenca  a jeho dvoch náhradníkov  a uvedie ich mená, priezviská  a presné  adresy. Splnomocnencom  ani jeho náhradníkom nemôže  byť  kandidát.  Úkonmi  svojho  splnomocnenca vo volebných veciach  je  politická  strana  viazaná.  

Zapisovateľ  zistí,  či   predložené  kandidátne  listiny spĺňajú ustanovené náležitosti.  Ak to tak nie je,  upozorní na to splnomocnenca   politickej   strany    alebo   koalície.   Podanie kandidátnej listiny zapisovateľ potvrdí splnomocnencovi politickej strany alebo koalície.

Zapisovateľ   bezodkladne   postúpi   kandidátnu  listinu odbornému  (sumarizačnému)  útvaru  Ústrednej  volebnej komisie na účely kontroly a spracovania výsledkov volieb.

Preskúmanie kandidátnych listín

Ústredná volebná  komisia preskúma kandidátnu  listinu, či spĺňa  podmienky  podľa  tohto  zákona.  Ústredná  volebná komisia vyčiarkne

a) kandidátov, ktorí nespĺňajú podmienky ,

b) kandidáta, pri  ktorom nie je pripojené  vyhlásenie

c) kandidáta, ak  je uvedený na  kandidátnych listinách viacerých politických strán alebo koalícií,  na tej kandidátnej listine,ku ktorej  nie je

    pripojené  vyhlásenie; ak  kandidát podpísal vyhlásenie  k viacerým kandidátnym listinám, vyčiarkne ho na všetkých kandidátnych listinách,

d) kandidátov,  ktorí  sú  uvedení  na  kandidátnej  listine  nad najvyššie ustanovený počet

Registrácia kandidátnych listín

Ústredná  volebná  komisia  zaregistruje  najneskôr 45 dní pred  dňom volieb  kandidátne listiny,  ktoré sú  v súlade s týmto zákonom. Ústredná volebná komisia v  lehote odmietne

registráciu  kandidátnej listiny,  ktorá nie  je v  súlade s týmto zákonom.

Ministerstvo  vnútra  Slovenskej  republiky  zašle  obciam zoznam   zaregistrovaných  kandidátov   prostredníctvom  krajských a obvodných  úradov  najneskôr  25  dní  pred  dňom  volieb.  Obce zabezpečia, aby  najneskôr do 20  dní pred dňom  volieb bola kópia

zoznamu zaslaná každému voličovi.

Vzatie späť kandidátnej listiny, vzdanie sa a odvolanie kandidatúry

Politická  strana  alebo  koalícia  môže  do 48 hodín pred začatím  volieb písomne  prostredníctvom splnomocnenca  vziať späť svoju kandidátnu listinu. Kandidát sa  môže do 48 hodín  pred začatím volieb  svojej kandidatúry  písomne vzdať.  Do tohto  času môže  jeho kandidatúru písomne  odvolať  aj  politická  strana  alebo  koalícia, ktorá ho kandidovala.

Vzatie späť  kandidátnej listiny politickou  stranou alebo koalíciou,  vzdanie sa  alebo odvolanie  kandidatúry nemožno vziať späť.

Číslovanie kandidátnych listín

Ústredná volebná  komisia najneskôr 40  dní pred voľbami  určí žrebom   číslo,  ktorým   sa  označí   kandidátna  listina  každej politickej  strany alebo  koalície.

Hlasovacie lístky

Hlasovací  lístok sa  vytlačí pre  každú politickú  stranu a koalíciu, ktorej kandidátna listina bola zaregistrovaná.

Ministerstvo  vnútra  SR  zabezpečí  na základe   registrovaných   kandidátnych   listín   potrebný  počet hlasovacích  lístkov.  Na  hlasovacom   lístku  musí  byť  uvedené vyžrebované  číslo  kandidátnej  listiny,  názov politickej strany alebo  koalície, meno  a priezvisko  kandidáta, akademický  titul, vek, povolanie, obec jeho trvalého  pobytu a členstvo v politickej strane. Poradie  kandidátov na hlasovacom  lístku musí byť  zhodné

s poradím   na  kandidátnej   listine.  Ak   politická  strana  na kandidátnej listine  uviedla svoj grafický  znak, uvedie sa  aj na hlasovacom lístku.

Hlasovacie  lístky pre  voľby do  NRSR musia byť vytlačené písmom toho  istého druhu a rovnakej veľkosti, na  papieri  rovnakej  farby  a  akosti  a  tých  istých rozmerov. Hlasovacie  lístky  sú  opatrené  odtlačkom  pečiatky Ministerstva vnútra SR. Ministerstvo vnútra Slovenskej  republiky zašle hlasovacie lístky  starostom obcí,  ktorí zabezpečia,  aby hlasovacie  lístky boli doručené v deň volieb všetkým okrskovým volebným komisiám.

Volič  dostane  hlasovacie  lístky  vo volebnej miestnosti v deň konania volieb.

Volebná kampaň

Časom volebnej  kampane sa na  účely tohto zákona  rozumie obdobie začínajúce 30 dní a končiace 48 hodín pred začatím volieb. V čase  volebnej kampane  má každá  kandidujúca strana zabezpečený rovnaký  prístup  k  hromadným  informačným  prostriedkom  a  iným

službám územnej samosprávy.

Slovenský  rozhlas a  Slovenská televízia  vyhradia pre  volebnú  kampaň  po  21  hodín  vysielacieho  času,  ktoré sa rozdelia  rovnomerne  medzi  kandidujúce  politické  strany  alebo koalície   tak,  aby   určením  času   vysielania  nebola   žiadna z politických   strán   alebo   koalície   znevýhodnená;   termíny vysielacích časov sa rozdelia žrebom. Zodpovednosť za obsah týchto relácií majú politické strany alebo koalície.

Počas volebnej kampane je zakázané vysielať volebnú kampaň v čase, ktorý  je v rozhlasovom  a televíznom vysielaní  vyhradený reklame, alebo využívať rozhlasovú  a televíznu reklamu na volebnú kampaň.

Vylepovať  volebné  plagáty  na  verejných priestranstvách počas  volebnej kampane  možno len  na miestach  vyhradených obcou a vyhradená plocha musí  zodpovedať zásadám rovnosti kandidujúcich politických strán alebo koalícií.  Miesta na vylepovanie volebných plagátov vymedzí obec svojím všeobecne záväzným nariadením.

48 hodín  pred začatím volieb  a v deň  volieb je zakázaná volebná  kampaň v  prospech alebo  v neprospech  politickej strany alebo  kandidáta slovom,  písmom,  zvukom  a obrazom  v hromadných informačných  prostriedkoch,  v   budovách,  kde  sídlia  okrskové volebné  komisie,  a  v   ich  bezprostrednom  okolí.  Zverejňovať výsledky  predvolebných  rieskumov  verejnej  mienky  je dovolené najviac do štrnásteho dňa pred dňom volieb.

Členovia  volebných  komisií  a  pracovníci  ich odborných útvarov  nesmú  poskytovať  informácie o priebehu a čiastkových výsledkoch  volieb, a to až  do podpísania zápisnice o výsledku hlasovania.

V  priebehu  volieb  až   do  ich  skončenia  je  zakázané zverejňovať výsledky volebných prieskumov.

Vyhlásenie volieb

Deň volieb

Deň  volieb  vyhlasuje  predseda  NRSR najneskoršie 90 dní  pred ich konaním. Vyhlásenie volieb sa uverejňuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Voľby sa konajú  v ten istý deň na  celom území SR Predseda NRSR  môže však určiť, že voľby sa konajú vo dvoch dňoch.

Voľby  sa konajú  v určený  deň od  siedmej do  osemnástej hodiny. Ak to miestne podmienky vyžadujú, môže starosta obce určiť začiatok volieb na skoršiu hodinu.

Ak sa voľby konajú vo dvoch dňoch, začínajú sa o štrnástej hodine a končia sa o  dvadsiatej druhej hodine prvého dňa. Druhého dňa sa  voľby začínajú o  siedmej hodine a  končia sa o štrnástej hodine. Ak  to miestne potreby vyžadujú,  starosta obce môže určiť začiatok volieb na skoršiu hodinu.

Informovanie voličov

Obec najneskôr  do 25 dní pred  dňom volieb určí  čas a miesto konania volieb v obci. Obec  v  tejto  lehote  zašle každému voličovi zapísanému  v  zozname  oznámenie,  v  ktorom  uvedie  čas konania volieb, volebný okrsok a miesto,  kde môže volič voliť; v oznámení tiež upozorní na povinnosť  preukázať sa pred hlasovaním preukazom totožnosti.

Spôsob hlasovania

Prípravy vo volebnej miestnosti

Pred začatím volieb predseda okrskovej volebnej komisie za prítomnosti členov komisie skontroluje volebnú schránku a prenosnú volebnú schránku a potom  obidve schránky zapečatí. Skontroluje aj vybavenie  volebnej miestnosti,  či je  pripravený zoznam  voličov

a dostačujúci  počet hlasovacích  lístkov a  nepriehľadných obálok rovnakej  veľkosti, akosti  a farby,  opatrených odtlačkom úradnej pečiatky obce.  Potom vyhlási hlasovanie  za otvorené.

Ak  sa voľby  konajú  vo  dvoch dňoch,  predseda okrskovej volebnej komisie zabezpečí, aby po ukončení volieb v prvý deň bola volebná schránka  a prenosná volebná schránka  zapečatená tak, aby sa  znemožnilo   vkladať  do  nich   hlasovacie  lístky  a   spolu

s volebnými spismi ich uloží na bezpečné miesto.

Priestory na úpravu hlasovacích lístkov

Volebné  miestnosti  sú  upravené  tak,  aby bola zaručená tajnosť hlasovania. Každý volič s hlasovacími lístkami musí prejsť osobitným priestorom vyhradeným na ich úpravu.

V priestore na úpravu hlasovacích lístkov nesmie byť nikto prítomný  súčasne  s  voličom,  a  to  ani  člen  nijakej volebnej komisie.

Hlasovanie

Voliči predstupujú pred okrskovú volebnú komisiu a hlasujú osobne. Zastúpenie  nie je prípustné.  Členovia okrskovej volebnej komisie nesmú voličom upravovať hlasovacie lístky.

Volič  po príchode  do volebnej  miestnosti preukáže svoju totožnosť a po zázname v oboch rovnopisoch zoznamu voličov dostane od okrskovej volebnej komisie  prázdnu obálku a hlasovacie lístky. Ak volič nepredloží preukaz totožnosti a žiadny z členov okrskovej

volebnej  komisie  ho  nepozná,  komisia  ho  požiada,  aby  svoju totožnosť preukázal svedectvom dvoch  komisii známych osôb; ak tak volič neurobí do ukončenia hlasovania, hlasovanie sa mu neumožní.

Voliča,   ktorý   sa   dostavil   do  volebnej  miestnosti s voličským preukazom, zapíše okrsková  volebná komisia do zoznamu voličov. Zápis podpíše predseda a dvaja členovia komisie; voličský preukaz  sa  pripojí  k  prvému  rovnopisu  zoznamu voličov. Potom komisia vydá voličovi hlasovacie lístky a prázdnu obálku. Okrsková volebná  komisia  postupuje  primerane. Po tom, čo volič dostal hlasovacie lístky a obálku, vstúpi do priestoru na to určeného. V tomto priestore vloží do  obálky jeden  hlasovací  lístok.  Na hlasovacom  lístku, ktorý vkladá  do  obálky,  môže  pritom  zakrúžkovaním  poradového čísla najviac u štyroch kandidátov uvedených na jednom hlasovacom lístku vyznačiť,  ktorému  z  kandidátov  dáva  prednosť.  Na  iné úpravyhlasovacieho lístka sa neprihliada. Volič,  ktorý  nemôže  sám  upraviť  hlasovací  lístok pre telesnú chybu alebo  preto, že nemôže čítať alebo  písať, má právo vziať so sebou do priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov iného  voliča,  aby  zaňho  hlasovací  lístok  podľa  jeho pokynov upravil a vložil do obálky.

Volič hlasuje  tak, že po  opustení priestoru určeného  na úpravu  hlasovacích lístkov  vloží obálku  pred okrskovou volebnou komisiou  do volebnej  schránky. Voličovi,  ktorý sa  neodobral do tohto priestoru, komisia hlasovanie neumožní. To platí obdobne pre hlasovanie   v   osobitných   volebných   okrskoch  s prihliadnutím na podmienky, za ktorých sa hlasovanie koná.. Volič, ktorý sa nemôže dostaviť do volebnej miestnosti, má právo požiadať okrskovú volebnú  komisiu o vykonanie hlasovania do prenosnej schránky. V takom prípade okrsková volebná komisia vyšle k voličovi  aspoň  dvoch  svojich   členov  s  prenosnou  volebnou schránkou,  obálkou  a   hlasovacími  lístkami;  vyslaní  členovia okrskovej volebnej komisie zabezpečia,  aby bola zachovaná tajnosť hlasovania. Za  voliča,  ktorý  nemôže  pre  telesnú  chybu sám vložiť obálku  do volebnej  schránky, môže  ju do  nej na jeho požiadanie a v  jeho  prítomnosti  vložiť  iný  volič,  ale nie člen volebnejkomisie.

Poriadok vo volebnej miestnosti

Za  poriadok  vo  volebnej  miestnosti  zodpovedá predseda okrskovej   volebnej   komisie,   počas   jeho  neprítomnosti  jej podpredseda.

Pokyny  predsedu  okrskovej  volebnej  komisie  alebo  jej podpredsedu   na  zachovanie   poriadku  vo   volebnej  miestnosti a dôstojný priebeh hlasovania sú záväzné pre všetkých prítomných. Vo  volebnej miestnosti  je neprípustná  akákoľvek volebná agitácia.

Prerušenie hlasovania

Ak  nastanú  okolnosti,  ktoré  znemožňujú  začať  hlasovanie, pokračovať v  ňom alebo ho skončiť,  môže okrsková volebná komisia odročiť začatie hlasovania na  neskoršiu hodinu alebo predĺžiť čas hlasovania. Celkový čas hlasovania sa však týmto opatrením nesmie  skrátiť. Okrsková  volebná  komisia   o  takom  opatrení upovedomí  voličov spôsobom  v mieste  obvyklým. Ak  sa hlasovanie preruší,  zapečatí  okrsková  volebná  komisia  volebné  dokumenty a volebné  schránky. Pri  opätovnom začatí  hlasovania predseda za prítomnosti  komisie  overí  neporušenosť  pečatí  a  poznamená to v zápisnici o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku.

Ukončenie hlasovania

Po  uplynutí  hodiny  určenej  na  ukončenie  hlasovania  môžu hlasovať  už len  tí, ktorí  sú vo  volebnej miestnosti alebo pred ňou.  Potom  sa  volebná  miestnosť  uzavrie  a predseda okrskovej volebnej komisie vyhlási hlasovanie za ukončené.

Zistenie a vyhlásenie výsledkov hlasovania

Prítomnosť pri zrátaní hlasov v okrskovej volebnej komisii

V miestnosti,  kde okrsková volebná komisia  zráta hlasy, majú právo byť  prítomní členovia volebných komisií  a komisií vyššieho stupňa a pracovníci ich  odborných (sumarizačných) útvarov, ako aj osoby, ktorým na to dala povolenie Ústredná volebná komisia.

Zrátanie hlasov v okrskovej volebnej komisii

Po  ukončení  hlasovania  dá  predseda  okrskovej volebnej komisie  zapečatiť  zvyšné  nepoužité  hlasovacie  lístky a obálky a otvoriť volebnú schránku. V prípade, že okrsková volebná komisia na  žiadosť občanov  použila aj  prenosnú volebnú  schránku, obsah

schránok po ich otvorení zmieša.

Okrsková  volebná  komisia  vyberie  obálky  s hlasovacími lístkami z volebnej schránky, zráta  obálky a porovná ich počet so záznamami v zozname voličov. Neúradné obálky komisia vylúči.

Po  vybratí hlasovacích  lístkov z  obálok komisia rozdelí a zráta  hlasovacie lístky,  ktoré boli  odovzdané pre  jednotlivé politické strany alebo koalície, vylúči neplatné hlasovacie lístky

a zistí,  koľko voličov  politickej strany  alebo koalície využilo právo  prednostného hlasu.  Ďalej komisia  zráta prednostné hlasy,ktoré  boli   odovzdané  jednotlivým  kandidátom   na  hlasovacích lístkoch.

Každý  člen  okrskovej  volebnej  komisie  môže nazrieť do hlasovacích   lístkov.   Predseda   okrskovej   volebnej   komisiekontroluje správnosť zrátania hlasov.

Posudzovanie hlasovacích lístkov

Na  prospech politickej  strany alebo  koalície sa  rátajú i také   hlasovacie  lístky,   na  ktorých   sú  mená   kandidátov prečiarknuté,  menené  alebo  dopisované.   Na  takéto  úpravy  sa neprihliada.

Hlasovacie  lístky, ktoré  nie sú  na predpísanom  tlačive a hlasovacie  lístky politických  strán alebo  koalícií  sú  neplatné. Ak je v  obálke niekoľko hlasovacích lístkov v prospech  rôznych politických  strán alebo  koalícií, sú  všetky tieto hlasy neplatné. Ak je  v obálke viac hlasovacích lístkov tej istej politickej strany alebo koalície,  rátajú sa ako jeden hlas;

ak  sa   na  niektorom  z  týchto   hlasovacích  lístkov  vykonala prednostná voľba, prihliada sa na  ten hlasovací lístok, na ktorom bolo  odovzdaných  viac  prednostných   hlasov;  pokiaľ  však  bol odovzdaný   na  viacerých   hlasovacích  lístkoch   rovnaký  počet prednostných  hlasov,  nie  však  pre  tých  istých kandidátov, na prednostné hlasy sa neprihliada.

Zápisnica o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku

Okrsková   volebná  komisia   vyhotoví  dvojmo   zápisnicu o priebehu  a výsledku  hlasovania vo  volebnom okrsku.  Zápisnicu podpíše predseda a ostatní členovia  komisie.

Okrsková  volebná  komisia  odovzdá  členovi komisie kópiu zápisnice o hlasovaní podpísanú predsedom volebnej komisie.

Ukončenie konania v okrskovej volebnej komisii

Po  zrátaní  hlasov  a   podpísaní  zápisnice  o priebehu a výsledku  hlasovania  vo   volebnom  okrsku  predseda  okrskovej volebnej  komisie oznámi  výsledky hlasovania  a jedno vyhotovenie zápisnice zašle  bezodkladne obvodnej volebnej komisii  a počká na jej pokyn na ukončenie činnosti.

Ak  nesplní predseda  okrskovej volebnej  komisie na výzvu obvodnej volebnej komisie povinnosti do 24 hodín po ukončení  hlasovania,   môže  obvodná  volebná   komisia  výsledky hlasovania  v  ostatných  volebných  okrskoch  odovzdať  Ústrednej volebnej komisii.

Okrsková  volebná  komisia  zapečatí  odovzdané hlasovacie lístky,  obálky a  zoznam voličov  a zašle  ich spolu  s ostatnými volebnými spismi obci do úschovy.

Zber výsledkov hlasovania v obvodnej volebnej komisii

Obvodná   volebná   komisia   zhromaždí   výsledky  hlasovania z jednotlivých  okrskových  volebných  komisií  a prostredníctvom svojho  odborného  (sumarizačného)  útvaru  overí úplnosť zápisníc okrskových volebných  komisií o priebehu a  výsledku hlasovania vo volebnom okrsku. Pri tejto činnosti môžu byť prítomní len členovia volebných komisií a členovia ich odborných (sumarizačných) útvarov a osoby, ktorým na to dala povolenie Ústredná volebná komisia.

Zápisnica obvodnej volebnej komisie o priebehu a výsledku hlasovania

Obvodná  volebná  komisia  vyhotoví  zápisnicu  o priebehu a výsledku  hlasovania;  zápisnicu   podpíše  predseda  a ostatní členovia komisie.  Ak niektorý z členov  obvodnej volebnej komisie zápisnicu nepodpísal, uvedú sa v nej dôvody.

Po  podpísaní   oboch  vyhotovení  zápisnice   o priebehu a výsledku  hlasovania  predseda  obvodnej  volebnej komisie zašle bezodkladne   jedno  vyhotovenie   zápisnice  Ústrednej   volebnej komisii.  Ostatné volebné  dokumenty odovzdá  do úschovy obvodnému úradu.

Obvodná volebná komisia  odovzdá členovi komisie zápisnicu o priebehu a výsledku hlasovania podpísanú predsedom komisie.

Podmienky prideľovania mandátov

Ústredná  volebná  komisia  zistí,  koľko  platných hlasov celkove  bolo   odovzdaných  pre  každú   politickú  stranu  alebo koalíciu.

Ústredná volebná komisia ďalej zistí,

a) ktoré politické strany získali menej než päť percent,

b) ktoré koalície  zložené z dvoch alebo  troch politických strán získali menej než sedem percent,

c) ktoré koalície  zložené najmenej zo  štyroch politických strán získali  menej než  desať percent  z celkového  počtu platnýchhlasov. Pri ďalšom zisťovaní volebných výsledkov a prideľovaní mandátov sa  už na tieto  politické strany a  koalície a hlasy pre ne odovzdané neprihliada.

Prideľovanie mandátov

Súčet   platných   hlasov   odovzdaných   pre  postupujúce politické  strany  alebo  koalície  sa  vydelí  číslom  151. Číslo, ktoré vyšlo týmto delením zaokrúhlené na celé číslo, je republikovým volebným číslom.

Celkový  počet  platných  hlasov,  ktorý dostala politická strana  alebo  koalícia,  sa  delí  republikovým  volebným  číslom a strane  sa  pridelí  toľko  mandátov,  koľkokrát  je republikové volebné  číslo  obsiahnuté  v  súčte  platných  hlasov, ktoré táto politická strana alebo koalícia získala.

Ak sa takýmto spôsobom pridelilo  o jeden mandát viac, než sa  malo prideliť,  odpočíta sa  prebytočný mandát  tej politickej strane alebo  koalícii, ktorá vykázala  najmenší zostatok delenia. Pri  rovnakom  zostatku  delenia  sa  mandát  odpočíta  politickej strane  alebo koalícii,  ktorá získala  menší počet  hlasov. Ak je počet platných hlasov rovnaký, rozhodne žreb.

Ak neboli týmto spôsobom pridelené všetky mandáty alebo ak politická strana alebo koalícia  kandidovala menej kandidátov, ako jej má byť pridelených  mandátov, Ústredná volebná komisia pridelí tieto  mandáty postupne  tým politickým  stranám alebo  koalíciám, ktoré  majú  najväčší  zostatok  delenia.  Pri  rovnosti zostatkov hlasov sa  pridelí mandát politickej strane  alebo koalícii, ktorá získala  väčší  počet  hlasov.  Ak  je  aj  počet  hlasov rovnaký, rozhodne žreb.

V  rámci  jednotlivých  politických  strán  alebo koalícií kandidáti   dostanú  mandáty   pridelené  strane   alebo  koalícii v poradí, v akom sú uvedení na hlasovacom lístku. Ak však najmenej desatina z  celkového počtu voličov,  ktorí odovzdali platný  hlas pre   túto  politickú   stranu  alebo   koalíciu,  využila   právo prednostného hlasu, dostane najskôr mandát ten z kandidátov, ktorý získal najmenej  10 percent prednostných hlasov  z celkového počtu platných hlasov  odovzdaných pre politickú  stranu alebo koalíciu. V prípade, že politickej strane alebo koalícii je pridelených viac mandátov a viac kandidátov splnilo podmienku podľa predchádzajúcej vety,   mandáty  dostanú   kandidáti  postupne   v  poradí   podľa najvyššieho  počtu   získaných  prednostných  hlasov.   V prípade rovnosti prednostných hlasov je  rozhodujúce poradie na hlasovacom lístku.

Kandidáti,    ktorí   nedostali    mandát,   sa    stávajú náhradníkmi.

Zápisnica Ústrednej volebnej komisie a uverejnenie výsledkov volieb

Po  rozdelení mandátov  Ústredná volebná  komisia vyhotoví o výsledku  volieb  zápisnicu,  ktorú  podpíše  predseda a ostatní členovia komisie.

Ústredná volebná komisia  uverejní celkové výsledky volieb po  podpísaní  zápisnice  o  výsledku  volieb.  Môže  uverejniť aj priebežné výsledky, v ktorých uvedie údaje.  Zároveň   oznámi  politickým   stranám  výsledky  volieb s uvedením  konečného poradia  kandidátov po  úprave poradia podľavýsledkov prednostného hlasovania.

Osvedčenie o zvolení

Ústredná volebná komisia vydá kandidátom zvoleným za poslancovosvedčenie o zvolení.

Nové voľby

Ak Ústavný súd Slovenskej  republiky vyhlási voľby za neplatné alebo  zruší výsledok  volieb, predseda NRSR    vyhlási  nové   voľby  do   NRSR;  nové voľby  vyhlási  do  30 dní od  uverejnenia nálezu US SR v  Zbierke zákonov SR.

Nastupovanie náhradníkov

Ak  sa uprázdni  mandát počas  volebného obdobia  NRSR,   nastupuje   náhradník  tej  istej politickej strany,  ktorého určí politická  strana z kandidovaných poslancov uvedených na jej kandidátnej listine, s prihliadnutím na odbornosť poslanca, ktorého mandát sa uprázdnil. To neplatí, ak na uprázdnený mandát  má nastúpiť náhradník, ktorý  vo voľbách získal potrebný počet prednostných hlasov.

Ak  nie  je  náhradník  tej  istej  strany alebo koalície, zostane mandát prázdny do konca volebného obdobia.

Ak   bola   politická    strana   zrušená,  náhradník nenastupuje  a mandát  zostáva  uprázdnený  až do  konca volebného obdobia.Ak bola činnosť politickej  strany pozastavená,v čase pozastavenia náhradník nenastupuje.Ak  sa mandát  poslanca neuplatňuje,  pretože poslanec bol vymenovaný  za  člena  vlády  Slovenskej republiky,nastupuje náhradník.

Nastúpenie  náhradníka  vyhlási   predseda  NRSR  do 15 dní  po dni, v  ktorom mandát poslanca zanikol. Náhradníkovi odovzdá osvedčenie  o tom, že sa stal  poslancom a od ktorého dňa; náhradníkovi sa v osvedčení uvedie aj to, že  jeho mandát poslanca  trvá len počas  výkonu funkcie člena vlády  SR,   na  ktorého  neuplatňovaný  mandát poslanca  nastúpil  ako  náhradník.  Po zániku mandátu náhradníka zostáva náhradník  na tej istej  kandidátnej listine a v pôvodnom poradí.

OPATRENIA NA ZABEZPEČENIE VOLIEB

Pomocné prostriedky

Všetky pomocné prostriedky, najmä volebné miestnosti a ich vybavenie, ako  aj pomocné pracovné  sily zabezpečia pre  okrskové volebné komisie obce, v obvode ktorých sú zriadené.

Pre  obvodné  volebné  komisie  zabezpečia  všetky pomocné prostriedky   obvodné  úrady   a  pre   Ústrednú  volebnú  komisiu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.

Spolupráca štátnych orgánov a obcí

Štátne orgány  a obce sú  povinné spolupôsobiť pri  vykonávaní tohto zákona.

Nároky členov volebných komisií

Funkcia člena  volebnej komisie je  čestnou funkciou. Člen volebnej  komisie nesmie  byť pre  výkon svojej  funkcie obmedzený v právach a nárokoch vyplývajúcich  z jeho pracovného pomeru alebo obdobného  pracovného vzťahu;  predovšetkým má  nárok na  pracovné voľno s náhradou mzdy,  prípadne, ak ide o samostatne zárobkovo činnú osobu, na náhradu, ktorá  sa rovná pomernej časti priemernej mesačnej mzdy pracovníka národného hospodárstva.

Zamestnávateľ,  ktorý vyplatil  náhradu mzdy   má  nárok, aby mu  bola vyplatená suma  uhradená.

Člen  okrskovej volebnej  komisie  má  nárok na  odmenu za výkon funkcie v čase, keď nemá  nárok na náhradu mzdy

Nároky kandidátov

Kandidát   má  právo,   aby  odo   dňa  nasledujúceho   po registrácii kandidátnej  listiny, na ktorej  je uvedený, do  konca dňa predchádzajúceho voľbám,  mu ten, u koho je  v pracovnom alebo obdobnom  pomere, poskytol pracovné voľno.

Náhradu mzdy  mu vyplatí zamestnávateľ,  ak o to  kandidát požiada.

Zamestnávateľ  má  právo,  aby  mu  politická strana alebo koalícia,  na  kandidátnej  listine  ktorej  je kandidát zapísaný, uhradila to, čo kandidátovi vzhľadom na náhradu mzdy vyplatil.

Okolnosť, že  niekto je kandidátom, nesmie  mu byť na úkor v jeho pracovnoprávnych alebo  obdobných vzťahoch. Doba pracovného voľna sa považuje za dobu výkonu práce.

Úhrada volebných nákladov

Výdavky  spojené  s  voľbami  do  NRSR, vrátane  výdavkov obcí, sa hradia  zo štátneho rozpočtu SR.

Výdavkami podľa odseku 1  nie sú výdavky politických strán alebo koalícií spojené s volebnou kampaňou.

Po  overení  volieb  poslancov  NRSR oznámi  predseda  NRSR Ministerstvu  financií   SR údaje   o počtoch platných hlasov odovzdaných pre  jednotlivé politické strany alebo koalície.  Politickej  strane  alebo  koalícii,  ktorá  vo voľbách získala  viac  ako  tri  percentá  z  celkového  počtu odovzdaných platných hlasov  v rámci SR,  uhradí sa za každý takýto hlas zo štátneho rozpočtu republiky 60 Sk.

Splnomocňovacie ustanovenia

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky

a) v osobitnom   pokyne   upraví   podrobnosti   o  úlohách  obcí  a miestnych orgánov štátnej správy pri

   1. utváraní volebných okrskov,

   2. zabezpečovaní a vybavovaní volebných miestností,

   3. úschove volebných dokumentov,

b) vydá vzory volebných tlačív a zabezpečí rozmnoženie potrebného počtu volebných tlačív.

Štatistický   úrad   Slovenskej    republiky   po   dohode s Ministerstvom   vnútra   SR   vydá  metodiku spracovania výsledkov hlasovania.

45.Referendum

Referendum je v súčasnosti považované za najrozšírenejšiu a najefektívnejšiu formu priamej demokracie. Formálne sa veľmi podobá voľbám, s tým rozdielom, že v referende sú  oprávnení voliči spravidla vyzvaní na vyjadrenie názoru o nejakej zásadnej vnútropolitickej alebo zahraničnopolitickej otázke. Existencia referenda predpokladá vedľa ľudu samotného existenciu parlamentu. V prípade neexistencie parlamentu nemožno hovoriť o referende, ale len o priamej demokracii. Referendum ako právny inštitút možno chápať ako hlasovanie občanov (voličov), ktorému ústava resp. zákon priznáva určité právne účinky. Pôvodne bolo referendum  používané predovšetkým na vyjadrenie s k návrhu zákona, t.j. išlo o zákonodarné referendum. Postupne sa predmet referenda rozširoval o ďalšie otázky (otázky formy štátneho zriadenia, vystúpenia z federácie, pristúpenia k nadnárodným organizáciám, org. kolektívnej bezpečnosti...) Podľa obsahu referenda možno teda hovoriť o referende ústavodarnom, zákonodarnom, štátoprávnom, finančnom atď. Referendum ďalej rozlišujeme na obligatórne – musí prebehnúť(je napr. podmienkou platnosti určitého aktu) a fakultatívne, ktoré sa môže konať na žiadosť určitého počtu občanov, alebo ak tak rozhodne parlament. Podľa okamžiku kedy sa referendum koná rozlišujeme referendum predbežné – ante legem, ktoré sa koná predtým ,než má vo veci rozhodnúť príslušný orgán, Referendum konané po rozhodnutí štátneho orgánu označujeme ako následné – post legem (zákonodarné ref. je spravidla post legem). Podľa záväznosti delíme referendá na rozhodovacie s bezprostrednými právnymi dôsledkami pre štátne orgány. Viaže rovnako ako rozhodnutie št. orgánu. Ak výsledok referenda nemá záväzný charakter a parlament je viazaný názorom občanov len politicky, hovoríme o poradnom referende. Ako osobitný druh ešte možno odlíšiť referendum mandátové – voliči dávajú svojím hlasovaním podporu (splnomocnenie) orgánom štátnej moci, aby sami uskutočnili závažnú zmenu štátnej politiky.

Podľa územia, na ktorom sa referendum koná, rozlišujeme celoštátne a miestne referendum.

Ústava SR vychádza z dvoch základných foriem realizácie   štátnej moci, ktoré prehlasuje za de constitutione lata za rovnocenné. Podľa článku 2 ods. 1 ústavy, „štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.“ Ustanovenie čl. 30 ods. 1 ústavy upravuje právo občanov zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Čiže prvky priamej demokracie sú začlenené do rozhodovacieho mechanizmu zastupiteľskej demokracie.

Okrem toho, ústava zaviedla inštitút územnej samosprávy. Základom tejto samosprávy sú obce, ktoré združujú obyvateľov obce, majú právnu subjektivitu a základné predpoklady na výkon samosprávy. (čl. 64. „Základom územnej samosprávy je obec. Územnú samosprávu tvorí obec a vyšší územný celok.“ ). Čl. 67 ods. 1 „Územná správa sa uskutočňuje na zhromaždeniach obyvateľov obce, miestnym referendom, referendom na území vyššieho územného celku, orgánmi obce alebo orgánmi vyššieho územného celku. Spôsob vykonania miestneho referenda a referenda na území vyššieho územného celku stanoví zákon.“

Naše ústavné právo pozná teda ako rozhodovaciu formu priamej demokracie v súčasnej dobe referendum, ktoré sa uplatňuje v nasledujúcich oblastiach:

-referendum ako forma výkonu štátnej moci – celoštátne referendum

-referendum ako forma uskutočňovania územnej samosprávy – miestne referendum

- priama demokracia v otázkach personálnych – ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta

Základný právny rámec referenda je obsiahnutý v ustanoveniach 2. oddielu piatej hlavy ústavy.

Predmet referenda upravuje čl. 93 ods. 1 ústavy : „Referendom sa potvrdí ústavný zákon o vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z tohto zväzku.“ Toto ustanovenie nadväzuje na čl.7 ods.1 ústavy, ktorý v rámci základných ustanovení formuluje možnosť SR na základe slobodného rozhodnutia vstúpiť do štátneho zväzku s inými štátmi. O vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo vystúpení z neho sa rozhodne ústavným zákonom s následným referendom. Zakotvuje obligatórne referendum, post legem.V ods. 2 čl. 93 ústava upravuje možnosť rozhodnúť referendom „aj o iných dôležitých otázkach verejného záujmu“ -  zakotvuje fakultatívne referendum. Podľa čl.93 ods. 3 ústavy „ predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet. „

Podmienky na vyhlásenie referenda

Článok 95 ústavy ods.1: „Referendum vyhlasuje prezident SR ak o to petíciou požiada aspoň 350 000 občanov, alebo ak sa na tom uznesie NR SR a to do 30 dní od prijatia petície občanov alebo uznesenia NR SR. „

Čl. 95 ods. 2 ústavy: „Prezident SR môže pred vyhlásením referenda podať na Ústavný súd SR návrh na rozhodnutie, či predmet referenda, ktoré sa má vyhlásiť na základe petície občanov alebo uznesenia NR SR podľa ods.1, je v súlade s ústavou, alebo ústavným zákonom.“

Čl. 96 ods. 1: „Návrh na prijatie uznesenia NR SR o vyhlásení referenda môžu podávať poslanci NR SR alebo vláda SR.“  

Pri vyhlasovaní referenda prezident musí v každom prípade rešpektovať ustanovenie čl. 99 ods. 2 ústavy, podľa ktorého referendum v tej istej veci, možno opakovať najskôr po uplynutí troch rokov od jeho vykonania. Referendum vyhlasuje prezident oznámením v Zbierke zákonov. Právny účinok takto vyhláseného referenda spočíva v realizácii ústavného práva upraveného v čl. 94 ústavy: „Každý občan SR, ktorý má právo voliť do NR SR, má právo zúčastniť sa na referende. Dátum určený na vykonanie referenda v oznámení o jeho vykonaní musí spĺňať podmienky lehôt určených v čl. 96 ods. 2 a v čl. 97 ústavy. Čl. 96 ods.2: „Referendum sa vykoná do 90 dní od jeho vyhlásenia prezidentom SR.“ Súčasne v zmysle čl.97 ods.1 sa referendum nemôže konať v období kratšom ako 90 dní pred voľbami do NR SR a ods. 2 sa referendum môže konať v deň volieb do NR SR. Zákon súčasne ukladá obciam povinnosť oboznámiť občanov s vyhlásením referenda najneskôr 15 dní pred jeho konaním spôsobom v mieste obvyklým.

Hlasovanie v referende a jeho organizácia

Na hlasovanie a sčítavanie hlasov v referende sa v obciach  vytrvárajú okrsky. Okrsok pre referendum môže zahŕňať až 2000 oprávnených občanov. Na sčítanie výsledkov hlasovania v okrskoch sa vytvárajú obvody na konanie referenda, ktoré tvoria územia obvodov ustanovené osobitným zákonom. Pre organizáciu referenda a zisťovanie jeho výsledkov sa podľa zákona vytvárajú orgány pre referendum – komisie, ktorými sú:

-Ústredná komisia pre referendum

- obvodné komisie pre referendum

- okrskové komisie pre referendum

Komisie sa tvoria tak, že do každej z nich určia jedného člena a jedného náhradníka politické strany zastúpené v NR SR , pričom do okrskových komisií aj politické strany zastúpené v obecných (mestských) zastupiteľstvách. Na prvom zasadnutí sa z členov komisie žrebom určí predseda a podpredseda, pričom podpredsedami ústrednej komisie sú zo zákona aj minister vnútra a predseda Štatistického úradu SR a podpredsedami obvodných komisií sú aj prednosta obvodného úradu a riaditeľ príslušného obvodného oddelenia Štatistického úradu SR.

Občania, ktorí majú právo zúčastniť sa na hlasovaní v referende musia byť zapísaní do zoznamu oprávnených občanov, ktorí zabezpečuje obec. Oprávneným občanom, ktorí nebudú môcť hlasovať v okrsku, v ktorom sú zapísaní do zoznamu, vydá obec na ich žiadosť hlasovací preukaz, ktorý ich oprávňuje na zápis do zoznamu a na hlasovanie v ktoromkoľvek inom okrsku na území SR.

Zisťovanie výsledkov hlasovania a platnosť referenda

Okrskové a obvodné komisie zisťujú výsledky hlasovania v rámci obvodov a okrskov. Ústredná komisia potom na základe zápisníc z obvodných komisií  zisťuje celkové výsledky hlasovania. Vyhotovenú a členmi komisie podpísanú zápisnicu odovzdá Ústredná komisia pre referendum NR SR a bez zbytočného odkladu zverejní výsledky hlasovania v referende cestou Tlačovej kancelárie SR. V zmysle ústavy čl.98 sú výsledky referenda platné, ak sa na ňom zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda. Ods. 2: „Návrhy prijaté v referende vyhlási NR SR rovnako ako zákon.“

Ústava ani osobitný zákon neumožňuje rozhodnúť o zastavení alebo zrušení konania príprav už vyhláseného referenda a to ani v prípade, že po vyhlásení referenda sa zistí taký nedostatok návrhu na vyhlásenie referenda, ktorý vyhlásenie referenda nedovoľuje.

Ľudové hlasovanie

Podľa ústavy SR prezidenta možno odvolať z funkcie pred skončením volebného obdobia ľudovým hlasovaním, ktoré vyhlasuje predseda NR SR na základe uznesenia NR SR. Ústava nepripúšťa možnosť iniciovania ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta petíciou občanov. Uznesenie NR SR musí byť prijaté najmenej trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov parlamentu. Predseda NR SR je povinný ľudové hlasovanie vyhlásiť do 30 dní od prijatia uznesenia tam ,aby sa vykonalo do 60 dní od jeho vyhlásenia. Prezident je odvolaný, ak za jeho odvolanie v ľudovom hlasovaní hlasovala nadpolovičná väčšina všetkých oprávnených voličov. Výsledok ľud. hlasovania zistí a vyhlásia Ústredná komisia pre ľudové hlasovanie. Ak bol prezident odvolaný, predseda NR SR vyhlási voľbu prezidenta do 7 dní, tak aby sa prvé kolo volieb uskutočnilo najneskôr do 60 dní odo dňa vyhlásenia volieb. Ak prezident nebol odvolaný, rozpustí do 30 dní od vyhlásenia výsledkov ľudového hlasovania NR SR. Predseda NR SR vyhlási voľby do NR SR do7 dní od jej rozpustenia.      

Miestne referendum

Hlasovanie obyvateľov obce o najdôležitejších otázkach života a rozvoja obce vyhlasuje obecné zastupiteľstvo. Iniciovať takéto hlasovanie môže obecné zastupiteľstvo alebo obyvatelia obce petíciou.

Obligatórne referendum – otázka zlúčenia alebo rozdelenia obce, o odvolaní starostu

Fakultatívne referendum – napr. o zmene označenia obce

Výsledky hlasovania v referende zisťuje a výsledok referenda vyhlasuje obecné zastupiteľstvo. Hlasovanie obyvateľov obce je platné, ak sa ho zúčastní najmenej 50% oprávnených voličov a rozhodnutie v referende je prijaté, ak zaň hlasovala nadpolovičná väčšina účastníkov hlasovania. Výsledok hlasovania obyvateľov obce obecné zastupiteľstvo vyhlási na úradnej tabuli do 3 dní od doručenia zápisnice o výsledku hlasovania.

46.Prezident SR – postavenie a právomoci

viď 6 Hlava, 1. oddiel, článok 102, 105, 106, 107

47.Prezident SR – voľba

viď 6 Hlava, 1. oddiel, článok 101, 103, 104

48.Postavenie vlády SR

viď 6 Hlava, 2. oddiel, článok 108, 109, 110, 111, 112,113, 116

49.Pôsobnosť vlády SR

viď 6 Hlava, 2. oddiel, článok 114, 115, 117, 118, 119, 120, 121

50.Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy

Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy zaraďujeme k orgánom výkonnej moci, ktoré v rozsahu svojej pôsobnosti vykonávajú štátnu správu a plnia ďalšie úlohy ustanovené v zákonoch a iných všeobecne záväzných právnych predpisoch. Ústava sa tejto problematika venuje len rámcovo v čl. 122 a 123. Podrobnejšia úprava je obsiahnutá v zákone o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy. Ministerstvá a ostatné UOŠS sa zriaďujú zákonom. Ministerstvá sú organizované na monokratickom princípe. Na jeho čele stojí člen vlády – minister, ktorý riadi určitý úsek štátnej správy a je zodpovedný za plnenie zverených úloh a za činnosť ministerstva, v jeho neprítomnosti ho zastupuje štátny tajomník. Ministerstvo sa člení na sekcia a odbory.  Zároveň spoluzodpovedá za celkovú činnosť vlády ako jej člen.

V SR máme tieto ministerstvá:

Ministerstvo hospodárstva SR

Ministerstvo financií SR

Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR

Ministerstvo pôdohospodárstva SR

Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoje SR

Ministerstvo obrany SR

Ministerstvo vnútra SR

Ministerstvo spravodlivosti SR

Ministerstvo zahraničných vecí SR

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR

Ministerstvo životného prostredia SR

Ministerstvo školstva SR

Ministerstvo kultúry SR

Ministerstvo zdravotníctva SR

Vo všeobecnosti možno vymedziť niektoré ťažiskové úlohy ministerstiev:

spracovávanie koncepcie rozvoja zverených oblastí

na svojom úseku sa starajú o náležitú právnu úpravu vecí patriacich do ich pôsobnosti

pripravujú pre vládu návrhy potrebných legislatívnych úprav a iné podklady a stanoviská, ktoré predkladajú vláde

v rámci svojho rezortu riadia a kontrolujú činnosť im podriadených orgánov

vo svojej pôsobnosti rozvíjajú medzinárodnú spoluprácu a podieľajú sa na plnení záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv

zostavujú návrhy rozpočtov a finančných plánov rezortu

Ostatné ústredné orgány štátnej správy:

Úrad vlády SR

Protimonopolný úrad SR

Štatistický úrad SR

Úrad pre štátnu službu

Úrad geodézie, kartografie a katastra SR

Úrad jadrového dozoru SR

Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR

Úrad pre verejné obstarávanie

Úrad priemyselného vlastníctva

Správa štátnych hmotných rezerv SR

Národný bezpečnostný úrad

Organizačnú štruktúru týchto UOŠS určuje organizačný poriadok, ktorý vydáva vedúci, predseda alebo riaditeľ, ktorý je na čele príslušného ústredného orgánu ŠS. Sídlom ministerstiev a ostatných UOŠS je Bratislava, sídlom Úradu priemyselného vlastníctva je Banská Bystrica.

Podľa čl. 123 U SR ministerstvá na základe zákonov a v ich medziach môžu vydávať všeob. záväzné právne predpisy, ak sú na to splnomocnené zákonom, ktoré sa označujú vyhlášky a publikujú v Zbierke zákonov v plnom znení. Na rozdiel od vyhlášok, výnosy ministerstiev sa vyhlasujú v Zbierke zákonov uverejnením oznámenia o vydaní výnosu. Činnosť ministerstiev a ostatných UOŠS riadi a koordinuje, a kontroluje vláda SR.

51. Bezpečnostná rada

Zriaďuje sa Bezpečnostná rada Slovenskej republiky ( ďalej len "Bezpečnostná rada").

Bezpečnostná rada v mieri sa ako poradný orgán podieľa na vytváraní a realizácii bezpečnostného systému Slovenskej republiky, plnení medzinárodných záväzkov v oblasti bezpečnosti, vyhodnocuje bezpečnostnú situáciu v Slovenskej republike a vo svete; pripravuje pre vládu návrhy opatrení na zachovávanie bezpečnosti Slovenskej republiky, na predchádzanie krízovým situáciám, ako aj návrhy na riešenie vzniknutej krízovej situácie; podrobnosti jej fungovania v čase mieru ustanoví osobitný zákon.

Ak je v čase vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu znemožnená činnosť vlády, vykonáva jej ústavné právomoci až do obnovenia činnosti Bezpečnostná rada s výnimkou rozhodovania o programe vlády a jeho plnení, o požiadaní o vyslovenie dôvery a o udelení amnestie vo veciach priestupkov.
Bezpečnostná rada má deväť členov. Predsedom Bezpečnostnej rady je predseda vlády. Podpredsedom Bezpečnostnej rady je podpredseda vlády poverený predsedom Bezpečnostnej rady; ďalšími členmi Bezpečnostnej rady sú minister obrany Slovenskej republiky, minister vnútra Slovenskej republiky, minister financií Slovenskej republiky, minister zahraničných vecí Slovenskej republiky. Ďalších členov Bezpečnostnej rady vymenúva a odvoláva prezident na návrh predsedu vlády najneskôr do 48 hodín. Členovia Bezpečnostnej rady sú pri výkone funkcie nezastupiteľní.

Činnosť bezpečnostnej rady zabezpečuje Kancelária Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky . Za činnosť kancelárie zodpovedá jej riaditeľ. Riaditeľ plní funkciu tajomníka bezpečnostnej rady. Úlohy tajomníka stanovuje rokovací poriadok bezpečnostnej rady.

Kancelária zabezpečuje plnenie koordinačných, odborných a konzultatívnych úloh v oblasti bezpečnosti Slovenskej republiky najmä

-pri vytváraní a realizácii bezpečnostného systému Slovenskej republiky

a) podieľa sa na koordinácii plánovacích, prípravných a realizačných opatrení v oblasti bezpečnosti Slovenskej republiky, ktoré určuje Bezpečnostná rada Slovenskej republiky,

b) posudzuje návrhy plánovacích prípravných a realizačných opatrení v oblasti bezpečnosti Slovenskej republiky a svoje stanovisko k nim predkladá predsedovi a podpredsedovi bezpečnostnej rady,

c) v spolupráci s ministerstvami a inými orgánmi štátnej správy sa podieľa na vypracovaní správy o bezpečnosti Slovenskej republiky v prípade, že o jej predložení rozhodla bezpečnostná rada,

d) podieľa sa na vypracovaní koncepčných dokumentov medzirezortného charakteru, zameraných na zachovanie bezpečnosti Slovenskej republiky,  ktoré sa predkladajú na prerokovanie vláde Slovenskej republiky,

e) podieľa sa na posudzovaní návrhov všeobecne záväzných právnych predpisov a návrhov medzinárodných zmlúv, ktoré sa vzťahujú na bezpečnosť a obranu štátu a svoje stanovisko k nim predkladá predsedovi a podpredsedovi bezpečnostnej rady,

-pri plnení medzinárodných záväzkov v oblasti bezpečnosti

a) posudzuje návrhy súvisiace s plnením medzinárodných záväzkov SR v oblasti bezpečnosti a svoje stanovisko k nim predkladá predsedovi a podpredsedovi bezpečnostnej rady,

b) posudzuje návrhy súvisiace s účasťou SR na činnosti zameranej na záchranu životov a zdravia osôb a ochranu majetku mimo územia Slovenskej republiky a svoje stanovisko k nim predkladá predsedovi a podpredsedovi bezpečnostnej rady,

- pri vyhodnocovaní bezpečnostnej situácie v SR a vo svete v spolupráci s ministerstvami a inými orgánmi štátnej správy vyhodnocuje bezpečnostnú situáciu v SR a vo svete, najmä riziká ohrozenia bezpečnosti štátu, ktoré môžu viesť k vzniku krízovej situácie a  predkladá predsedovi a podpredsedovi bezpečnostnej rady návrhy opatrení na zníženie alebo odstránenie týchto rizík. Úlohy spojené s touto činnosťou zabezpečuje stále situačné centrum pre monitorovanie bezpečnostného prostredia v SR a vo svete, ktoré je súčasťou organizačnej štruktúry kancelárie. Štatút a úlohy situačného centra schvaľuje vláda SR

- pri príprave opatrení na zachovávanie bezpečnosti SR, na predchádzanie krízovým situáciám, ako aj návrhov na riešenie vzniknutej krízovej situácie spolupracuje s príslušnými orgánmi ministerstiev a inými orgánmi štátnej správy  najmä,

a) spolupracuje so sekretariátom ústredného krízového štábu pri príprave opatrení na riešenie krízovej situácie,

b) spolupracuje s bezpečnostnými radami krajov v oblasti bezpečnosti Slovenskej republiky; posudzuje návrhy opatrení na zachovanie bezpečnosti kraja a opatrení na predchádzanie krízovej situácie, ktoré bezpečnostnej rade predkladá bezpečnostná rada kraja a svoje stanovisko k nim predkladá predsedovi a podpredsedovi bezpečnostnej rady,

c) v spolupráci s členmi bezpečnostnej rady a výbormi bezpečnostnej rady pripravuje návrh plánu práce bezpečnostnej rady na príslušný rok,

- pri organizačnej a technicko-administratívnej činnosti

a) zabezpečuje úlohy sekretariátu bezpečnostnej rady a sekretariátu výboru bezpečnostnej rady pre koordináciu spravodajských služieb,

b) organizačne zabezpečuje činnosť bezpečnostnej rady a pri príprave zasadnutí spolupracuje s členmi a výbormi bezpečnostnej rady, s Kanceláriou prezidenta SR, Úradom ochrany ústavných činiteľov a diplomatických misií Ministerstvu vnútra SR a inými št. orgánmi,

c) zabezpečuje vyrozumenie členov bezpečnostnej rady, členov výboru bezpečnostnej rady pre koordináciu spravodajských služieb a pracovníkov kancelárie v prípade ich zvolania. Podrobnosti o vyrozumení ustanoví smernica, ktorú schvaľuje bezpečnostná rada,

d) zabezpečuje podklady pre predsedu a podpredsedu bezpečnostnej rady na rokovanie bezpečnostnej rady,

e) zabezpečuje ochranu utajovaných skutočností v činnosti bezpečnostnej rady v súlade s ustanoveniami osobitného predpisu,

f) sleduje a vyhodnocuje plnenie úloh v oblasti bezpečnosti Slovenskej republiky, vyplývajúcich z uznesení bezpečnostnej rady,

g) zabezpečuje koordináciu činností výborov a odborných pracovných skupín bezpečnostnej rady,

h) v rámci prípravy materiálov v oblasti bezpečnosti, určených na zasadnutie vlády SR plní úlohy aj podľa pokynov vedúceho Úradu vlády SR.

Celkové početné stavy kancelárie určuje vláda SR na návrh predsedu bezpečnostnej rady.

Bezpečnostná rada na prípravu a plnenie svojich úloh zriaďuje najmä tieto výbory:

a) výbor pre zahraničnú politiku,

b) výbor pre obranné plánovanie,

c) výbor pre civilné núdzové plánovanie,

d) výbor pre koordináciu spravodajských služieb. Bezpečnostná rada rozhoduje v zbore; na prijatie uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých jej členov.

Úlohy spojené s činnosťou Bezpečnostnej rady zabezpečuje kancelária, ktorá je súčasťou organizačnej štruktúry Úradu vlády SR Riaditeľa kancelárie vymenúva a odvoláva predseda Bezpečnostnej rady.

Štatút Bezpečnostnej rady, úlohy jej kancelárie a rokovacie poriadky výborov schvaľuje vláda.

Prezident má právo

a) navrhovať zvolanie Bezpečnostnej rady a zúčastňovať sa na jej zasadnutiach; ak prezident navrhne zvolanie Bezpečnostnej rady, predseda Bezpečnostnej rady zvolá Bezpečnostnú radu tak, aby sa jej zasadnutie uskutočnilo najneskôr do 48 hodín od okamihu, keď sa o návrhu dozvedel,
b) vyžadovať od predsedu Bezpečnostnej rady a ďalších jej členov informácie potrebné na plnenie svojich úloh,

c) predkladať Bezpečnostnej rade návrhy v záležitostiach bezpečnosti štátu.

Ak vláda opätovne začne vykonávať svoju činnosť, na prvej schôdzi po obnovení činnosti schváli alebo zruší uznesenie Bezpečnostnej rady. Ak vláda uznesenie neschváli alebo ak zruší uznesenie prijaté Bezpečnostnou radou, takéto uznesenie stráca platnosť.

Podľa územného a správneho usporiadania Slovenskej republiky sa zriaďuje bezpečnostná rada kraja.

Bezpečnostná rada kraja vyhodnocuje bezpečnostnú situáciu v územnom obvode kraja v súčinnosti s bezpečnostnými radami obvodov, inými štátnymi orgánmi a vyšším územným celkom, pripravuje návrhy opatrení na zachovanie bezpečnosti kraja a opatrenia na predchádzanie krízovej situácii a predkladá ich Bezpečnostnej rade.

Bezpečnostná rada kraja v období krízovej situácie plní úlohy súvisiace

a) so zachovávaním alebo obnovou demokratického poriadku,

b) s organizovaním činnosti na obnovu zákonného stavu, na ochranu života a zdravia osôb, majetku a životného prostredia,
c) so zabezpečovaním riadneho fungovania hospodárstva, zásobovania, dopravy, zdravotnej starostlivosti a verejného poriadku,
d) s obmedzovaním základných práv a slobôd, ukladaním povinností právnickým osobám a fyzickým osobám v rozsahu podľa tohto ústavného zákona.
Bezpečnostná rada kraja na zabezpečenie plnenia úloh uvedených v odseku 3 ukladá úlohy bezpečnostným radám obvodov, iným štátnym orgánom a vyššiemu územnému celku v obvode svojej územnej pôsobnosti.

Informácie o prijatých opatreniach podľa odsekov 3 a 4, ako aj ďalšie návrhy na riešenie krízovej situácie predkladá bezpečnostná rada kraja Bezpečnostnej rade.

Predsedom bezpečnostnej rady kraja je prednosta krajského úradu. Podpredsedom bezpečnostnej rady kraja je zástupca prednostu krajského úradu; ďalšími členmi bezpečnostnej rady kraja sú zástupca Policajného zboru určený Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, riaditeľ územnej vojenskej správy, riaditeľ krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru a predseda vyššieho územného celku.
Úlohy sekretariátu bezpečnostnej rady kraja spojené s jej činnosťou zabezpečuje krajský úrad.

Členovia bezpečnostnej rady kraja sú pri výkone funkcie nezastupiteľní.

Rokovanie bezpečnostnej rady kraja a úlohy jej sekretariátu upravuje rokovací poriadok, ktorý schvaľuje vláda.
Bezpečnostná rada kraja rozhoduje v zbore; na prijatie uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých jej členov.
Bezpečnostná rada kraja zodpovedá za výkon svojej funkcie vláde; ak ústavné právomoci vlády vykonáva Bezpečnostná rada, zodpovedá bezpečnostná rada kraja za výkon svojej funkcie Bezpečnostnej rade.

Podľa územného a správneho usporiadania Slovenskej republiky sa zriaďuje bezpečnostná rada obvodu.

Bezpečnostná rada obvodu vyhodnocuje bezpečnostnú situáciu v územnom obvode obvodného úradu v súčinnosti s inými štátnymi orgánmi a obcami, pripravuje návrhy opatrení na zachovanie bezpečnosti okresu v územnom obvode obvodného úradu a opatrenia na predchádzanie krízovej situácie a predkladá ich bezpečnostnej rade kraja.

Bezpečnostná rada obvodu v období krízovej situácie plní úlohy súvisiace:

a) so zachovávaním alebo s obnovou demokratického poriadku,

b) s organizovaním činnosti na obnovu zákonného stavu, na ochranu života a zdravia osôb, majetku a životného prostredia,
c) so zabezpečovaním riadneho fungovania hospodárstva, zásobovania, dopravy, zdravotnej starostlivosti a verejného poriadku,
d) s obmedzovaním základných práv a slobôd, ukladaním povinností právnickým osobám a fyzickým osobám v rozsahu podľa tohto ústavného zákona.
Bezpečnostná rada obvodu na zabezpečenie plnenia úloh uvedených v odseku 3 ukladá úlohy iným štátnym orgánom a obciam v obvode svojej územnej pôsobnosti.

Informácie o prijatých opatreniach podľa odsekov 3 a 4, ako aj ďalšie návrhy na riešenie krízovej situácie predkladá bezpečnostná rada obvodu bezpečnostnej rade kraja.

Predsedom bezpečnostnej rady obvodu je prednosta obvodného úradu. Podpredsedom bezpečnostnej rady obvodu je zástupca prednostu obvodného úradu; ďalšími členmi bezpečnostnej rady obvodu sú zástupca Policajného zboru určený príslušným riaditeľom krajského riaditeľstva Policajného zboru, zástupca ozbrojených síl určený Ministerstvom obrany Slovenskej republiky, zástupca Hasičského a záchranného zboru určený riaditeľom krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru.

Úlohy sekretariátu bezpečnostnej rady obvodu spojené s jej činnosťou zabezpečuje obvodný úrad.

Členovia bezpečnostnej rady obvodu sú pri výkone funkcie nezastupiteľní.

Rokovanie bezpečnostnej rady obvodu a úlohy jej sekretariátu upravuje rokovací poriadok, ktorý schvaľuje bezpečnostná rada kraja.
Bezpečnostná rada obvodu rozhoduje v zbore; na prijatie uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých jej členov.
Bezpečnostná rada obvodu zodpovedá za výkon svojej funkcie bezpečnostnej rade kraja.

52.Vzťahy v rámci výkonnej moci – prezident SR a vláda SR

Predsedu vlády vymenúva a odvoláva prezident SR

Na návrh predsedu vlády prezident SR vymenuje a odvolá ďalších členov vlády a poverí ich riadením ministerstiev. Za podpredsedu vlády a ministra môže vymenovať občana, ktorý je voliteľný za poslanca NRSR.

Členovia vlády skladajú do rúk prezidenta SR sľub.

Ak NRSR vysloví vláde nedôveru alebo ak zamietne jej návrh na vyslovenie dôvery, prezident SR vládu odvolá.
Ak prezident SR prijme demisiu vlády, poverí ju vykonávaním jej funkcie až do vymenovania novej vlády.

Člen vlády môže podať demisiu prezidentovi SR.

NRSR môže vysloviť nedôveru aj jednotlivému členovi vlády; v tomto prípade prezident SR člena vlády odvolá.

Návrh na odvolanie člena vlády môže podať prezidentovi SR aj predseda vlády.

Ak demisiu podá predseda vlády, demisiu podá celá vláda.

Ak NRSR vysloví nedôveru predsedovi vlády, prezident SR ho odvolá. Odvolanie predsedu vlády má za následok odstúpenie vlády.
Ak prijme prezident SR demisiu alebo ak odvolá člena vlády, určí, ktorý z členov vlády bude dočasne spravovať veci člena vlády, ktorého demisiu prijal.

Vláda rozhoduje v zbore: o medzinárodných zmluvách SR, ktorých dojednávanie preniesol na vládu prezident SR, o súhlase s prenesením

dojednávania medzinárodných zmlúv na jej jednotlivých členov,

Prezident má právo vyžadovať si od vlády SR a od jej členov informácie potrebné na plnenie svojich úloh.

Ak nie je prezident zvolený alebo ak sa funkcia prezidenta uvoľní a ešte nie je zvolený nový prezident, alebo ak bol zvolený nový prezident, ale ešte nezložil sľub, alebo ak prezident nemôže svoju funkciu vykonávať pre závažné dôvody, oprávnenia prezidenta podľa čl. 102 ods. 1 písm. a, b, c (a- zastupuje SR navonok, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy, dojednávanie medzinárodných zmlúv môže preniesť na vládu SR alebo so súhlasom vlády na jej jednotlivých členov, b- môže podať na Ústavný súd SR návrh na rozhodnutie o súlade dojednanej medzinárodnej zmluvy, na ktorú je potrebný súhlas NRSR, s ústavou alebo s ústavným zákonom, c- prijíma, poveruje a odvoláva vedúcich diplomatických misií,), n a o (n -vyhlasuje referendum, o- môže vrátiť NRSR zákon s pripomienkami do 15 dní od doručenia schváleného zákona)  prechádzajú na vládu SR. Vláda môže v tom čase poveriť svojho predsedu vykonávaním niektorých právomocí prezidenta. Na predsedu vlády prechádza v tom čase hlavné velenie ozbrojených síl.

53. Vzťahy medzi  výkonnou a zákonodarnou mocou: NRSR – vláda/ NRSR – prezident

Prameň zákon o rokovacom poriadku NRSR

Rokovanie o programovom vyhlásení vlády a o dôvere vláde alebo jej

Predseda národnej rady zvolá po vymenovaní vlády schôdzu národnej rady tak, aby na nej predseda vlády predniesol programové vyhlásenie vlády a požiadal o vyslovenie dôvery v tridsiaty deň po vymenovaní vlády. Predseda národnej rady môže na návrh vlády zvolať schôdzu národnej rady aj pred uplynutím lehoty uvedenej v predchádzajúcej vete.

Predseda národnej rady programové vyhlásenie vlády a žiadosť vlády o vyslovenie dôvery pridelí na prerokovanie všetkým výborom okrem mandátového a imunitného výboru a výboru pre nezlučiteľnosť funkcií.

Ak národná rada programové vyhlásenie vlády a žiadosť vlády o vyslovenie dôvery neschváli, predseda národnej rady to bezodkladne oznámi prezidentovi republiky.

Vláda môže kedykoľvek požiadať národnú radu o vyslovenie dôvery.  Odôvodnená žiadosť sa podáva predsedovi národnej rady.
Vláda môže spojiť hlasovanie o prijatí zákona alebo hlasovanie v inej veci s hlasovaním o dôvere vláde. 65)

Žiadosť vlády  predseda národnej rady pridelí na prerokovanie všetkým výborom okrem mandátového a imunitného výboru a výboru pre nezlučiteľnosť funkcií. Predseda národnej rady na prerokovanie žiadosti vlády  zvolá schôdzu národnej rady do 30 dní odo dňa, keď žiadosť dostal.
Ak národná rada nevysloví vláde dôveru, predseda národnej rady to bezodkladne oznámi prezidentovi republiky

Národná rada prerokuje návrh na vyslovenie nedôvery vláde alebo jej členovi, ak o to požiada najmenej pätina jej poslancov. Návrh sa podáva predsedovi národnej rady; návrh musí byť vyhotovený písomne a odôvodnený.

Predseda národnej rady na prerokovanie návrhu  zvolá schôdzu národnej rady do 30 dní odo dňa, keď návrh dostal, ak najmenej pätina poslancov nežiada zvolať schôdzu národnej rady do siedmich dní.

Predseda národnej rady bezodkladne zašle návrh podaný podľa odseku 1 vláde na zaujatie stanoviska v ním určenom termíne podľa odseku 2. Návrh pridelí na prerokovanie všetkým výborom okrem mandátového a imunitného výboru a výboru pre nezlučiteľnosť funkcií. Ak vláda k návrhu nezaujme v určenom termíne stanovisko, výbory a národná rada prerokujú návrh bez stanoviska vlády.

Ak bol návrh na vyslovenie nedôvery vláde alebo jej členovi podľa odseku 1 podaný počas schôdze národnej rady, tá ho môže prerokovať ako posledný bod svojho programu.

Ak národná rada na základe návrhu  vysloví vláde alebo jej členovi nedôveru, predseda národnej rady to bezodkladne oznámi prezidentovi republiky.

Hodina otázok

Do programu schôdze národnej rady sa zaradí hodina otázok, v ktorej odpovedajú členovia vlády, generálny prokurátor a predseda najvyššieho kontrolného úradu na aktuálne otázky, najmä z ich pôsobnosti, ktoré písomne položili poslanci do 12. hodiny dňa, ktorý predchádza dňu tohto bodu programu.
Národná rada môže rozhodnúť, že na hodine otázok sa bude diskutovať len o určitom probléme.

Prvých 15 minút je venovaných otázkam položeným predsedovi vlády.

Otázky musia byť stručné a musia umožňovať stručnú odpoveď. Poradie otázok sa určuje žrebom zo všetkých podaných otázok. Poslanec, ktorý písomne položil otázku, má právo položiť ešte jednu doplňujúcu otázku ústne. Na otázky, na ktoré opýtaní na hodine otázok bezprostredne neodpovedali, podajú poslancovi písomnú odpoveď do 30 dní. Prednes ústne podanej doplňujúcej otázky môže trvať najviac dve minúty. Pri udeľovaní slova sa postupuje primerane.

Na hodine otázok musia byť prítomní všetci členovia vlády. Ak sa bude na hodine otázok diskutovať len o určitom probléme, stačí, ak bude prítomný príslušný člen vlády. V odôvodnených prípadoch môže predseda vlády určiť, ktorý člen vlády bude za neprítomného člena vlády na otázky odpovedať, alebo oznámi, že bude na ne odpovedať sám. Na hodine otázok nemožno prijímať konkrétne návrhy ani podávať procedurálne návrhy.

Obžaloba prezidenta republiky

Návrh na obžalobu na prezidenta republiky za úmyselné porušenie ústavy alebo za vlastizradu môže národnej rade podať najmenej pätina poslancov.
Návrh na obžalobu predseda národnej rady bez zbytočného odkladu pridelí ústavnoprávnemu výboru na prerokovanie a zašle prezidentovi republiky a vláde. Predseda národnej rady do 30 dní odo dňa, keď dostal návrh na obžalobu na prezidenta republiky, zvolá schôdzu národnej rady, na ktorej sa návrh na obžalobu na prezidenta republiky so stanoviskom ústavnoprávneho výboru prerokuje a o ňom rozhodne. Prezident republiky musí byť na túto schôdzu národnej rady pozvaný a musí sa mu umožniť vyjadriť sa o návrhu na jeho obžalobu a vystúpiť v rozprave.
Návrh na obžalobu na prezidenta republiky schvaľuje národná rada v tajnom hlasovaní.

Ak národná rada schváli návrh na obžalobu na prezidenta republiky, predseda národnej rady obžalobu na prezidenta republiky zašle bez zbytočného odkladu na rozhodnutie ústavnému súdu.

Prezident:

- zvoláva ustanovujúcu schôdzu NRSR,

- môže rozpustiť NRSR, ak NRSR v lehote šiestich mesiacov od vymenovania vlády SR neschválila jej programové vyhlásenie, ak sa NRSR neuzniesla do 3 mesiacov o vládnom návrhu zákona, s ktorým vláda SR spojila vyslovenie dôvery, ak NRSR nebola dlhšie ako 3 mesiace spôsobilá uznášať sa, hoci jej zasadanie nebolo prerušené a hoci bola v tom čase opakovane zvolávaná na schôdzu, alebo ak zasadanie NRSR bolo prerušené na dlhší čas, ako dovoľuje ústava, toto právo nemôže uplatniť počas posledných 6 mesiacov svojho volebného obdobia, počas vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu,

-prezident rozpustí NRSR v prípade, ak v ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta nebol prezident odvolaný,
-vypovedáva vojnu na základe rozhodnutia NRSR  ak je SR napadnutá alebo ak to vyplýva zo záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane

 proti napadnutiu, a uzatvára mier,

-môže vrátiť NRSR zákon s pripomienkami do 15 dní od doručenia schváleného zákona,

-podáva NRSR správy o stave SR a o závažných politických otázkach,

-prezidenta možno odvolať z funkcie pred skončením volebného obdobia ľudovým hlasovaním, ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta vyhlasuje predseda NRSR na základe uznesenia NRSR prijatého najmenej trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov NRSR a to do 30 dní od prijatia uznesenia tak, aby sa ľudové hlasovanie vykonalo do 60 dní od jeho vyhlásenia, prezident je odvolaný, ak za jeho odvolanie v ľudovom hlasovaní hlasovala nadpolovičná väčšina všetkých oprávnených voličov, ak prezident nebol v ľudovom hlasovaní odvolaný, rozpustí prezident NRSR do 30 dní od vyhlásenia výsledkov ľudového hlasovania, v takom prípade začína prezidentovi plynúť nové volebné obdobie, predseda NRSR vyhlási voľby do NRSR do 7 dní od jej rozpustenia.

Oprávnenia prezidenta podľa čl. 102 ods. 1 písm. d, g, h, l, m, s a t (d- zvoláva ustanovujúcu schôdzu NRSR, g- vymenúva a odvoláva predsedu a ostatných členov vlády SR, poveruje ich riadením ministerstiev a prijíma ich demisiu; predsedu a ostatných členov vlády odvoláva, h- vymenúva a odvoláva vedúcich ústredných orgánov, vyšších štátnych funkcionárov a ďalších funkcionárov v prípadoch, ktoré ustanoví zákon; vymenúva a odvoláva rektorov vysokých škôl, vymenúva vysokoškolských profesorov, vymenúva a povyšuje generálov, l- vypovedáva vojnu na základe rozhodnutia NRSR, ak je SR napadnutá alebo ak to vyplýva zo záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu, a uzatvára mier, m- môže na návrh vlády SR nariadiť mobilizáciu ozbrojených síl, vyhlásiť vojnový stav alebo vyhlásiť výnimočný stav a ich skončenie) prechádzajú v tom čase na predsedu NRSR

54.Súdy a sudcovia v zmysle Ústavy SR – všeobecné súdnictvo

viď 7 Hlava, 2. oddiel, článok 141, 142, 143, 144, 145, 146, 148

55.Súdna rada SR

Ústava SR, Druhý oddiel, SÚDY SLOVENSKEJ REPUBLIKY, Čl. 141

(1) V Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy.

(2) Súdnictvo sa vykonáva na všetkých stupňoch oddelene od iných štátnych orgánov.

Čl. 141a Súdna rada Slovenskej republiky

(1) Predsedom Súdnej rady Slovenskej republiky je predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Jej ďalšími členmi sú

a. ôsmi sudcovia, ktorých volia a odvolávajú sudcovia Slovenskej republiky,

b. traja členovia, ktorých volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky,

c. traja členovia, ktorých vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky,

d. traja členovia, ktorých vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky.

(2) Za člena Súdnej rady Slovenskej republiky podľa odseku 1 písm. b) až d) možno ustanoviť osobu, ktorá je bezúhonná a má vysokoškolské právnické vzdelanie a najmenej 15 rokov odbornej praxe.

(3) Funkčné obdobie členov Súdnej rady Slovenskej republiky je päť rokov. Tú istú osobu možno zvoliť alebo vymenovať za člena Súdnej rady Slovenskej republiky najviac v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach.

(4) Do pôsobnosti Súdnej rady Slovenskej republiky patrí

a. predkladať prezidentovi Slovenskej republiky návrhy kandidátov na vymenovanie sudcov a návrhy na odvolanie sudcov,

b. rozhodovať o pridelení a preložení sudcov,

c. predkladať prezidentovi Slovenskej republiky návrhy na vymenovanie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a návrhy na ich odvolanie,

d. predkladať vláde Slovenskej republiky návrhy kandidátov na sudcov, ktorí by mali pôsobiť za Slovenskú republiku v medzinárodných súdnych orgánoch,

e. voliť a odvolávať členov disciplinárnych senátov a voliť a odvolávať predsedov disciplinárnych senátov,

f. vyjadrovať sa o návrhu rozpočtu súdov Slovenskej republiky pri zostavovaní návrhu štátneho rozpočtu,

g. ďalšia pôsobnosť, ak tak ustanoví zákon.

(5) Na prijatie uznesenia Súdnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých jej členov.

(6) Podrobnosti o spôsobe ustanovenia členov Súdnej rady Slovenskej republiky, o jej pôsobnosti, o organizácii a o vzťahoch k orgánom správy súdnictva a k orgánom sudcovskej samosprávy ustanoví zákon.

Čl. 145

(3) Predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vymenúva na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky zo sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezident Slovenskej republiky na päť rokov....

Čl. 147

(1) Prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky sudcu odvolá na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku za úmyselný trestný čin, alebo ak bol právoplatne odsúdený za trestný čin a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody, na základe rozhodnutia disciplinárneho senátu pre čin, ktorý je nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu, alebo ak zanikla jeho voliteľnosť do Národnej rady Slovenskej republiky.

(2) Prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky môže sudcu odvolať,

a. ak mu zdravotný stav dlhodobo nedovoľuje, najmenej počas jedného roka, riadne vykonávať sudcovské povinnosti,

b. ak dosiahol vek 65 rokov.

185/2002 Z.z. z o súdnej rade

Tento zákon upravuje pôsobnosť Súdnej rady SR a podrobnosti o spôsobe ustanovenia jej členov,  o organizácii a o vzťahoch k orgánom

správy súdnictva a k orgánom sudcovskej samosprávy.

Sídlom súdnej rady je Bratislava.

Súdna rada má 18 členov. Sú nimi predseda súdnej rady a ďalší jej členovia.

Členom súdnej rady ustanoveným Národnou radou Slovenskej republiky prezidentom Slovenskej republiky a vládou Slovenskej republiky môže byť len osoba, ktorá je bezúhonná, má vysokoškolské právnické vzdelanie a najmenej 15 rokov odbornej praxe.

Vysokoškolské právnické vzdelanie člena súdnej rady sa na účely tohto zákona preukazuje

a) diplomom vydaným vysokou školou po skončení magisterského štúdia na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike,
b) dokladom o vysokoškolskom štúdiu vydanom zahraničnou vysokou školou, ktorý je nostrifikovaný právnickou fakultou vysokej školy v Slovenskej republike, alebo
c) dokladom o štúdiu vydanom zahraničnou vysokou školou štátu, s ktorým Slovenská republika uzavrela medzinárodnú zmluvu o vzájomnom uznávaní rovnocennosti dokladov o vzdelaní.

Za bezúhonnú sa na účely tohto zákona nepovažuje fyzická osoba, ktorá bola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin. Bezúhonnosť sa preukazuje odpisom registra trestov nie starším ako tri mesiace. Funkcia člena súdnej rady je nezlučiteľná s funkciou predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky alebo podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, prokurátora, príslušníka Policajného zboru Slovenskej republiky a príslušníka Slovenskej informačnej služby.

Do ďalšej pôsobnosti súdnej rady podľa zákona patrí

a) prerokovať správy o čerpaní rozpočtových prostriedkov súdov,

b) schvaľovať štatút súdnej rady a rokovací poriadok súdnej rady ,

c) schvaľovať organizačný poriadok Kancelárie súdnej rady Slovenskej republiky                                                                    

d) voliť podpredsedu súdnej rady ,

e) koordinovať činnosť sudcovských rád,

f) zaujímať stanoviská k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich organizáciu súdnictva, konanie pred súdmi a postavenie sudcov,
g) zaujímať stanoviská k návrhom koncepčných dokumentov týkajúcich sa súdnictva, ktoré sa predkladajú na rokovanie národnej rady a vlády,

h) volí určený počet členov rady Justičnej akadémie.

Súdna rada po dohode s ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky ďalej

a) schvaľuje zásady výberového konania na obsadenie voľného miesta sudcu, funkčného postupu sudcov na súd vyššieho stupňa a na ustanovenie do vyššej sudcovskej funkcie,

b) schvaľuje zásady hodnotenia sudcov,

c) schvaľuje zásady výberového konania na funkcie predsedu okresného súdu, predsedu krajského súdu, predsedu Špeciálneho súdu, podpredsedu okresného súdu, podpredsedu krajského súdu a podpredsedu Špeciálneho súdu,

d) schvaľuje zásady sudcovskej etiky,

e) schvaľuje zásady povoľovania práce v domácom prostredí,

f) určuje obsahovú náplň vzdelávania sudcov.

Súdna rada si volí zo svojich členov podpredsedu. Návrh kandidáta na podpredsedu môže podať každý člen. Podpredseda zastupuje predsedu počas neprítomnosti. Ak nie je prítomný ani podpredseda, vykonáva povinnosti prítomný, vekovo najstarší člen súdnej rady. Na návrh najmenej troch členov súdnej rady je možné podpredsedu odvolať.

Zasadnutie súdnej rady zvoláva a zasadnutie vedie predseda

Program navrhuje predseda. Každý člen oprávnený navrhnúť zmenu alebo doplnenie programu zasadnutia. (najmenej 3 na pridanie/zmenu bodu do programu). Program zasadnutia si schvaľuje samotná súdna rada.

Predseda zvoláva zasadnutie súdnej rady podľa potreby, najmenej však raz za tri mesiace, alebo ak o zvolanie písomne požiada najmenej tretina členov. Na prijatie uznesenia súdnej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých jej členov.
Člen súdnej rady , ktorý je kandidátom vo voľbe, nemá právo hlasovať na tejto voľbe, ak sa o zvolenie do tej istej funkcie uchádza aspoň jeden ďalší kandidát, ktorý nie je členom súdnej rady .

Hlasovanie súdnej rady je verejné; to neplatí, ak «súdna» «rada» rozhoduje o návrhu na

a) vymenovanie sudcu,

b) vymenovanie a odvolanie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

c) vymenovanie a odvolanie podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

d) vymenovanie a odvolanie podpredsedu súdnej rady,

e) voľbu kandidáta na sudcu, ktorý by mal pôsobiť za Slovenskú republiku v medzinárodnom súdnom orgáne,

f) voľbu a odvolanie členov a predsedov disciplinárnych senátov.

Predseda zasiela ministrovi spravodlivosti uznesenie do 3 dní od rozhodnutia (vo veciach hore)

Predseda zabezpečí zverejnenie informácií o činnosti súdnej rady na voľne prístupnej internetovej stránke. Na internetovej stránke sa uverejní termín zasadnutia súdnej rady do 24 hodín od jeho zvolania zároveň s návrhom programu zasadnutia. Uverejní sa ďalej prijaté uznesenie súdnej rady , zápisnica z hlasovania a zápisnica zo zasadnutia.

Zasadnutie súdnej rady je neverejné, ak zákon alebo Súdna rada nerozhodne inak.

Minister spravodlivosti môže byť prítomný na zasadnutí so súhlasom Súdnej rady. So súhlasom sa zasadnutia môžu zúčastniť aj iné osoby.

Funkcia člena súdnej rady nie je spojená s nárokom na odmenu (len náhrada výdavkov spojených s činnosťou v nej)

Úlohy spojené s organizačným, personálnym, administratívnym a technickým zabezpečením činnosti vykonáva kancelária súdnej rady. Riadi ju  a v jej mene vystupuje vedúci kancelárie. Vedúceho kancelárie vymenúva a odvoláva predseda súdnej rady, ktorému zodpovedá za jej činnosť.
Kancelária súdnej rady je rozpočtová organizácia, ktorá je zapojená na štátny rozpočet prostredníctvom kapitoly štátneho rozpočtu Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podrobnosti o organizácii a činnosti určuje organizačný poriadok, ktorý vydáva vedúci kancelárie súdnej rady.

Voľba členov súdnej rady sudcami .Voľba členov súdnej rady sudcami sa koná na základe ich všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním. Právo voliť členov súdnej rady majú všetci sudcovia, ktorí ku dňu volieb vykonávajú funkciu sudcu. Zoznam sudcov obvodu príslušnej sudcovskej rady zabezpečí predseda sudcovskej rady. O námietkach vo veciach zápisu do zoznamu sudcov rozhoduje hlavná volebná komisia.. Za člena súdnej rady môže byť zvolený každý sudca, ktorý ku dňu volieb vykonáva funkciu sudcu.

Návrh kandidáta na člena môže podať sudcovská rada, stavovská organizácia sudcov alebo najmenej desať sudcov. Na voľby členov súdnej rady sa zriaďujú:
a) hlavná volebná komisia,

b) volebné komisie v obvodoch sudcovských rád.

Kandidát na člena nemôže byť členom hlavnej volebnej komisie alebo volebnej komisie.

Členmi hlavnej volebnej komisie sú zástupcovia sudcovských rád, a to vždy jeden z volených členov za každú sudcovskú radu. Sudcovská rada zvolí svojho zástupcu v hlavnej volebnej komisii najneskôr do 15 dní odo dňa vyhlásenia volieb. Predsedu hlavnej volebnej komisie si určia jej členovia voľbou; ak sa predseda neurčí voľbou, určí sa žrebom.

Volebná komisia je päťčlenná a jej členov volí zhromaždenie sudcov z obvodu príslušnej sudcovskej rady bezprostredne pred začatím volieb. Predsedu volebnej komisie si určia jej členovia voľbou; ak sa predseda neurčí voľbou, určí sa žrebom.

Hlavná volebná komisia a volebná komisia sú schopné uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jej členov. Na platnosť jej rozhodnutia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov.      V prípade rovnosti hlasov sa návrh považuje za zamietnutý. návrh kandidáta sa doručuje predsedovi súdnej rady . Predseda do 30 dní pred dňom konania volieb odovzdá všetky doručené návrhy kandidátov predsedovi hlavnej volebnej komisie.

Návrh kandidáta obsahuje meno, priezvisko, akademický titul kandidáta, rodné číslo, deň ustanovenia do funkcie sudcu a miesto výkonu funkcie sudcu, ktorý je kandidátom na člena. Návrh môže obsahovať aj odôvodnenie zamerané najmä na údaje o odbornej praxi navrhovaného kandidáta. K návrhu kandidáta sa prikladá vlastnoručne podpísané vyhlásenie kandidáta, že súhlasí so svojou kandidatúrou.

V prílohe k návrhu kandidáta navrhovateľ určí svojho splnomocnenca a jeho náhradníka a uvedie ich meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu. Splnomocnencom ani jeho náhradníkom nemôže byť kandidát. Úkonmi svojho splnomocnenca vo volebných veciach je navrhovateľ viazaný. Nastúpenie náhradníka na miesto splnomocnenca navrhovateľ oznámi hlavnej volebnej komisii. predložené návrhy kandidátov preskúma hlavná volebná komisia najneskôr do 15 dní pred dňom konania volieb. Ak hlavná volebná komisia zistí, že predložený návrh kandidáta nespĺňa náležitosti podľa zákona, bezodkladne na to upozorní splnomocnenca navrhovateľa s určením lehoty, v akej má návrh kandidáta doplniť alebo opraviť. Na návrh kandidáta, ktorý nebol v určenej lehote doplnený alebo opravený, sa neprihliada. Podanie návrhu kandidáta hlavná volebná komisia potvrdí splnomocnencovi navrhovateľa.

Hlavná volebná komisia po preskúmaní návrhov kandidátov zostaví listinu kandidátov, v ktorej uvedie podľa abecedného poradia priezvisko a meno kandidátov, ktorí spĺňajú podmienky zákona, s uvedením ich miesta výkonu funkcie sudcu a dňa ich posledného ustanovenia do funkcie sudcu. Takto zostavenú listinu kandidátov podpíše predseda hlavnej volebnej komisie a ďalší jej dvaja vekom najstarší členovia.
Predseda hlavnej volebnej komisie zabezpečí zverejnenie listiny kandidátov na všetkých súdoch najneskôr desať dní pred dňom konania voľby. Navrhovateľ môže do piatich dní pred začatím volieb písomne vziať svoj návrh kandidáta späť. Kandidát sa môže do začatia volieb svojej kandidatúry písomne vzdať. Späť vzatie návrhu kandidáta a vzdanie sa kandidatúry nemožno vziať späť. Späť vzatie návrhu kandidáta a vzdanie sa kandidatúry sa doručí predsedovi hlavnej volebnej komisie, ktorý vhodným spôsobom zabezpečí jeho zverejnenie.

Hlasovacie lístky

Hlavná volebná komisia najneskôr do troch dní pred dňom konania volieb zabezpečí vyhotovenie a rozoslanie hlasovacích lístkov v počte potrebnom na riadny priebeh volieb. Na hlasovacom lístku sa uvedú v abecednom poradí navrhnutí kandidáti z listiny kandidátov vrátane ich prideleného poradového čísla.

Hlasovacie lístky hlavná volebná komisia opatrí odtlačkom pečiatky a podpisom predsedu hlavnej volebnej komisie.
Hlavná volebná komisia prostredníctvom svojich členov z obvodov príslušných sudcovských rád zabezpečí doručenie hlasovacích lístkov predsedom príslušných volebných komisií.

Sudca dostane hlasovací lístok v deň a na mieste konania volieb.

Deň, čas a miesto konania volieb

Deň a čas konania volieb vyhlasuje predseda najneskôr 60 dní pred ich konaním a súčasne oznámi počet členov, ktorí majú byť zvolení vo voľbách. Deň konania volieb musí byť najneskôr 30 dní pred uplynutím funkčného obdobia člena alebo najneskôr 75 dní po uprázdnení funkcie člena.
Voľby sa konajú na zhromaždení sudcov na účely voľby člena súdnej rady v ten istý deň a v tom istom čase v obvodoch všetkých sudcovských rád.
Hlasovanie: vydanie hlasovacích lístkov sudcom, priebeh volieb a zistenie výsledkov hlasovania organizuje a riadi volebná komisia. Prevzatie hlasovacieho lístka sudca potvrdí vlastnoručným podpisom. Hlasovanie sa uskutoční zakrúžkovaním poradového čísla kandidáta, ktorému sudca odovzdáva svoj hlas, v osobitne vyhradenom priestore určenom na úpravu hlasovacích lístkov a vhodením hlasovacieho lístka do volebnej schránky. Sudca je oprávnený voliť najviac taký počet kandidátov, koľko členov súdnej rady je potrebné zvoliť.

Zistenie a vyhlásenie výsledkov hlasovania

V miestnosti, kde volebná komisia spočítava hlasy, majú právo byť prítomní len členovia volebnej komisie a hlavnej volebnej komisie. Po skončení hlasovania dá predseda volebnej komisie zapečatiť neprevzaté volebné lístky a otvoriť volebnú schránku. Volebná komisia vylúči neplatné a spočíta platné hlasy.
V prípade pochybností o platnosti hlasovacieho lístka s konečnou platnosťou rozhodne volebná komisia.

Zápisnica o priebehu a výsledkoch hlasovania

Volebná komisia vyhotoví v dvoch vyhotoveniach zápisnicu o priebehu a výsledkoch hlasovania, ktorú podpíšu všetci členovia volebnej komisie. Ak niekto nepodpíše, uvedie dôvod. V zápisnici sa uvedie:

a) celkový počet sudcov obvodu príslušnej sudcovskej rady, ktorí majú právo voliť,

b) počet sudcov obvodu príslušnej sudcovskej rady, ktorí si prevzali hlasovacie lístky,

c) počet odovzdaných hlasovacích lístkov,

d) počet platných hlasovacích lístkov,

e) počet neplatných hlasovacích lístkov,

f) počet hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov.

Volebná komisia odovzdá zápisnicu o priebehu a výsledkoch hlasovania spolu s volebnou dokumentáciou zástupcovi hlavnej volebnej komisie a jedno vyhotovenie zápisnice o priebehu a výsledkoch hlasovania odovzdá predsedovi príslušnej sudcovskej rady. Ten zabezpečí bezodkladné zverejnenie výsledkov hlasovania v obvode sudcovskej rady vhodným spôsobom.

Zistenie výsledkov volieb

Hlavná volebná komisia zráta počet platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov vo všetkých obvodoch sudcovských rád a zostaví poradie kandidátov podľa počtu získaných hlasov. Pri rovnosti počtu hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov získa skoršie poradie kandidát s dlhším časom výkonu funkcie sudcu.

Zápisnica o výsledku volieb

(1) V zápisnici o výsledku volieb sa uvedie

a) celkový počet sudcov, ktorí majú právo voliť

b) počet sudcov, ktorí si prevzali hlasovacie lístky,

c) počet odovzdaných hlasovacích lístkov,

d) počet platných hlasovacích lístkov,

e) počet neplatných hlasovacích lístkov,

f) počet hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov.

Ďalej sa uvedie aj meno, priezvisko, akademický titul, rodné číslo a miesto výkonu funkcie sudcu, ktorý bol zvolený za člena súdnej rady . V prípade vyhlásenia volieb na obsadenie miest viacerých členov súdnej rady sa uvedie i poradie kandidátov. Zápisnicu o výsledku volieb podpisujú všetci členovia hlavnej volebnej komisie. Ak niekto nepodpíše, uvedie dôvod. Po podpise zápisnice o výsledku volieb predseda hlavnej volebnej komisie zverejní výsledky volieb. Hlavná volebná komisia vydá zvolenému členovi súdnej rady osvedčenie o jeho zvolení za člena. V osvedčení sa uvedie meno, priezvisko, akademický titul, rodné číslo a miesto výkonu funkcie sudcu, ktorého zvolili sudcovia za člena. Predseda hlavnej volebnej komisie bezodkladne oznámi údaje súdnej rady , predsedovi Národnej rady, prezidentovi a predsedovi vlády SR.USTANOVOVANIE ĎALŠÍCH ČLENOV SÚDNEJ RADY

Voľba členov súdnej rady NR SR

Národná rada volí členov súdnej rady podľa osobitného predpisu. Predseda NR SR oznámi predsedovi súdnej rady meno, priezvisko, akademický titul, rodné číslo a trvalý pobyt člena súdnej rady zvoleného národnou radou.

Vymenovanie členov súdnej rady prezidentom a vládou

Prezident oznámi predsedovi súdnej rady meno, priezvisko, akademický titul, rodné číslo a trvalý pobyt člena súdnej rady vymenovaného prezidentom po zániku funkcie člena súdnej rady vymenovaného prezidentom. Predseda vlády Slovenskej republiky oznámi predsedovi súdnej rady meno, priezvisko, akademický titul, rodné číslo a trvalý pobyt člena súdnej rady vymenovaného vládou do 60 dní po zániku funkcie člena súdnej rady vymenovaného vládou.

Zánik funkcie člena súdnej rady

Funkcia člena súdnej rady zaniká

a) uplynutím funkčného obdobia člena,

b) vzdaním sa funkcie člena,

c) odvolaním člena ,

d) smrťou člena,

e) zánikom funkcie sudcu, ak ho za člena súdnej rady zvolili sudcovia,

f) zánikom funkcie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

g) ak člena súdnej rady už nemožno považovať za bezúhonného.

Člen súdnej rady písomne oznámi vzdanie sa funkcie člena predsedovi súdnej rady. Funkcia člena súdnej rady zaniká uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov od doručenia oznámenia predsedovi súdnej rady.

Návrh na odvolanie člena súdnej rady zvoleného sudcami môžu podať najmenej tri sudcovské rady alebo najmenej štvrtina sudcov oprávnených voliť. Odvolanie člena súdnej rady zvoleného sudcami je platné, ak sa za jeho odvolanie vyslovila nadpolovičná väčšina všetkých sudcov.

VOĽBA A ODVOLANIE PREDSEDU NRSR A PODPREDSEDU NRSR

A USTANOVENIE DO ĎALŠÍCH FUNKCIÍ V PÔSOBNOSTI SÚDNEJ RADY

Návrh na vymenovanie predsedu Najvyššieho súdu SR alebo podpredsedu Najvyššieho súdu SR predkladá súdna rada prezidentovi na základe výsledkov ňou uskutočnených volieb; voľby sa konajú na verejnom zasadnutí súdnej rady.

Kandidátov na predsedu najvyššieho súdu a podpredsedu najvyššieho súdu môže súdnej rade navrhnúť súdnej rady , sudcovské rady, stavovské organizácie sudcov, zhromaždenie sudcov Najvyššieho súdu SR, sudca Najvyššieho súdu SR a minister spravodlivosti SR (ďalej len navrhovateľ ).
Deň a čas konania volieb vyhlasuje predseda súdnej rady najneskôr 45 dní pred ich konaním. Predseda súdnej rady oznámi všetkým navrhovateľom vyhlásenie volieb s výzvou na predloženie kandidátov na predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu v lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní odo dňa doručenia oznámenia o vyhlásení volieb. Návrh kandidáta na predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu obsahuje meno, priezvisko, akademický titul kandidáta, dátum ustanovenia do funkcie sudcu a dátum pridelenia alebo preloženia sudcu na Najvyšší súd SR. K návrhu sa prikladá vlastnoručne podpísané vyhlásenie kandidáta, že súhlasí so svojou kandidatúrou.

Návrh kandidáta na predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu sa doručuje predsedovi súdnej rady; na návrhy doručené predsedovi súdnej rady po uplynutí lehoty a na návrhy, ktoré nemajú všetky náležitosti ustanovené týmto zákonom, sa neprihliada. Predseda súdnej rady zabezpečí doručenie zoznamu kandidátov na predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu členom súdnej rady najneskôr 15 dní predo dňom konania volieb.

Návrh kandidáta na predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu možno do začatia volieb vziať písomne späť. Kandidát na predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu sa môže do začatia volieb písomne vzdať svojej kandidatúry. Späť vzatie návrhu kandidáta a vzdanie sa kandidatúry je účinné doručením predsedovi súdnej rady.

Kandidáti na predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu majú právo zúčastniť sa na zasadnutí súdnej rady, na ktorom sa konajú voľby predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu. Predseda súdnej rady zabezpečí doručenie pozvánky kandidátom na zasadnutie súdnej rady  najneskôr sedem dní predo dňom konania volieb.

Súdna rada vytvorí pre všetkých kandidátov na predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu rovnaké podmienky na prezentáciu svojej osoby a svojej predstavy o pôsobení vo funkcii predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu.

O priebehu a výsledkoch volieb sa vyhotoví zápisnica, v ktorej sa uvedie najmä

a) celkový počet členov súdnej rady, ktorí mali právo voliť,

b) počet hlasov členov súdnej rady odovzdaných pre jednotlivých kandidátov,

c) poradie kandidátov podľa počtu získaných hlasov členov súdnej rady.

Výsledky volieb sa vyhlasujú na zasadnutí súdnej rady, na ktorom sa voľba predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu vykonala. Ak žiadny z kandidátov na predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu nezíska nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých členov súdnej rady a na voľbe sa zúčastnili viac ako dvaja kandidáti, vykoná sa na tom istom zasadnutí súdnej rady opakovaná voľba. Na opakovanej voľbe sa zúčastnia kandidáti, ktorí vo voľbe získali najväčší počet hlasov a druhý najväčší počet hlasov. Ak žiadny z kandidátov na predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu nezíska vo voľbe, v opakovanej voľbe, nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých členov súdnej rady, uskutočnia sa nové voľby. Súdna rada predloží prezidentovi návrh na vymenovanie sudcu za predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu bez zbytočného odkladu po zasadnutí súdnej rady, na ktorom sa uskutočnili voľby kandidáta na predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu.

Nová voľba

Ak ani v opakovanej voľbe nebol zvolený kandidát na predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu, vykonajú sa nové voľby na ďalšom zasadnutí súdnej rady. Súdna rada  ihneď po bezvýslednej opakovanej voľbe určí deň a čas konania novej voľby. Na novej voľbe bezprostredne nasledujúcej po bezvýslednej opakovanej voľbe sa nemôžu zúčastniť kandidáti, o ktorých sa už hlasovalo.

Ďalšia voľba

Ak ani v novej voľbe nezíska žiadny kandidát predpísaný počet hlasov, Súdna rada určí do 45 dní ďalšie voľby. V ďalšej voľbe sa o zvolenie môžu uchádzať aj kandidáti, ktorí sa o zvolenie uchádzali v prvej voľbe. Z ďalšej voľby sú vylúčení kandidáti, ktorí sa uchádzali o zvolenie v bezprostredne predchádzajúcej voľbe.

Návrh na odvolanie predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu

Návrh na odvolanie predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu podá Súdna rada prezidentovi z dôvodov uvedených v čl. 147 Ústavy Slovenskej republiky.  O tomto návrhu Súdna rada rozhodne do 15 dní od zistenia dôvodu.

Ďalšie personálne návrhy v pôsobnosti súdnej rady

Návrh na voľbu kandidáta na sudcu, ktorý by mal pôsobiť za SR v medzinárodných súdnych orgánoch, súdnej rade podať
a) člen súdnej rady,

b) minister spravodlivosti SR,

c) stavovská organizácia sudcov,

d) iná stavovská právnická organizácia.

Za kandidáta na sudcu, ktorý by mal pôsobiť za SR v medzinárodných súdnych orgánoch, možno navrhnúť občana, ktorý
a) získal právnické vzdelanie absolvovaním magisterského štúdia na právnickej fakulte vysokej školy v SR alebo má uznaný alebo nostrifikovaný doklad o získaní právnického vzdelania absolvovaním štúdia rovnakej úrovne na vysokej škole v zahraničí,
b) je bezúhonný, preukázateľne je významnou osobnosťou v odbore práva a jeho morálne vlastnosti dávajú záruku, že funkciu sudcu bude riadne vykonávať,

c) má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

d) má plnú spôsobilosť na právne úkony a je zdravotne spôsobilý na výkon funkcie sudcu,

e) zložil odbornú justičnú skúšku, prokurátorskú skúšku, advokátsku skúšku alebo skúšku komerčného právnika a aspoň päť rokov vykonával právnickú prax.

Návrh na kandidáta na sudcu, ktorý by mal pôsobiť za SR v medzinárodnom súdnom orgáne, sa podáva súdnej rade. Návrh obsahuje
a) meno, priezvisko, akademický titul kandidáta, dátum narodenia, profesionálny životopis kandidáta, dátum a podpis navrhovateľa,
b) doklad o tom, že kandidát zložil odbornú justičnú skúšku, advokátsku skúšku, prokurátorskú skúšku alebo odbornú skúšku komerčného právnika a že aspoň päť rokov vykonával právnickú prax,

c) písomný súhlas kandidáta s kandidatúrou,

d) príp. aj doklad o prerokovaní návrhu v príslušných orgánoch.

Na návrhy, ktoré nemajú všetky náležitosti ustanovené týmto zákonom, sa neprihliada.

Súdna rada môže kandidátov vypočuť, a to pred svojím rozhodnutím. Návrh je schválený, ak zaň v tajnom hlasovaní hlasovala nadpolovičná väčšina všetkých členov súdnej rady.

Súčinnosť súdov a orgánov verejnej moci so súdnou radou

Súdy a orgány verejnej moci sú povinné poskytnúť súdnej rade súčinnosť pri výkone jej pôsobnosti, najmä sú povinné poskytnúť súdnej rade na požiadanie dokumenty a informácie, ktoré súdna rada potrebuje na jej rozhodovanie.

V súvislosti s výkonom pôsobnosti súdnej rady sú poverení členovia súdnej rady oprávnení vykonať úkony potrebné na zistenie skutočností a zabezpečenie dôkazov nevyhnutných na rozhodovanie, súdna rada je najmä oprávnená nahliadnuť do spisu orgánu verejnej moci alebo súdneho spisu a robiť si z nich odpisy, výpisy a kópie.

Pri výkone pôsobnosti v súvislosti s oprávnením súdnej rady podať návrh na začatie disciplinárneho konania voči sudcovi je súdna rada oprávnená požadovať od disciplinárne zodpovedného sudcu stanovisko k disciplinárnemu previneniu a k veciam súvisiacim s disciplinárnym previnením.
Členovia súdnej rady sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa dozvedeli pri výkone oprávnení súdnej rady.

Člen súdnej rady má právo na zabezpečenie primeraného času na prípravu na zasadnutie a na prípravu materiálov na rokovanie súdnej rady.

56. Ústavný súd SR – charakteristika, právomoci

Zdroj: Zákon 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov

Charakteristika:

Ústavný súd Slovenskej republiky (ÚS SR) je nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti, sídlo v Košiciach, 13 sudcov, na čele predseda, ktorého zastupuje podpredseda, rozodovanie v pléne (tvoria ho všetci sudcovia) alebo v senátoch (predseda senátu+2 sudcovia)

Právomoci:

v zmysle Ústavy - Čl. 125:

(1) Ústavný súd rozhoduje o súlade

a) zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom,

b) nariadení vlády, všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi,

c) všeobecne záväzných nariadení podľa čl. 68 s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, a so zákonmi, ak o nich nerozhoduje iný súd,
d) všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov štátnej správy a všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy podľa čl. 71 ods. 2 s ústavou, s ústavnými zákonmi, s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, so zákonmi, s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, ak o nich nerozhoduje iný súd.
(2) Ak ústavný súd prijme návrh na konanie podľa odseku 1, môže pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.

(3) Ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne predpisy vydali, sú povinné do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu uviesť ich do súladu s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. b) a c), aj s inými zákonmi, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. d), aj s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.

(4) Ústavný súd nerozhoduje o súlade návrhu zákona alebo návrhu iného všeobecne záväzného právneho predpisu s ústavou, s medzinárodnou zmluvou, ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo s ústavným zákonom.

(5) Platnosť rozhodnutia o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení zaniká vyhlásením rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej, ak rozhodnutie o pozastavení účinnosti napadnutého právneho predpisu ústavný súd už predtým nezrušil, pretože pominuli dôvody, pre ktoré bolo prijaté.

6) Rozhodnutie ústavného súdu vydané podľa odsekov 1, 2 a 5 sa vyhlasuje spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Právoplatné rozhodnutie ústavného súdu je všeobecne záväzné.

V zmysle zákona 38/1993:

ÚS začne konanie, ak návrh podá:

Najmenej 1/5 poslancov NR SR

Prezident SR

Vláda SR

Súd, v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou

Generálny prokurátor SR

Každý, o ktorého práve sa má konať v prípadoch ustanovených v čl. 127 a čl. 127a Ústavy

ÚS rozhoduje v konaniach:

O súlade právnych predpisov

Ak ÚS prijme návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy, môže uznesením pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobody alebo ľudské práva a základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú SR ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok; rovnako môže urobiť aj na návrh účastníka konania.

Uznesenie o pozastvení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, prípadne niektorých ich ustanovení môže ÚS aj bez návrhu zrušiť, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa prijalo; inak uznesenie zaniká vyhlásením rozhodnutia vo veci samej alebo zastavením konania.

Ak ÚS pri rozhodovaní podľa čl. 125 Ústavy zistí nesúlad preskúmavaného právneho predpisu nižšej právnej sily s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s MZ, a pritom zistí nesúlad aj ďalších právnych predpisov s predpismi vyššej právnej sily alebo s MZ, vydá nález o zistenom nesúlade aj týchto ďalších právnych predpisov.

Nález, ktorým sa zistil nesúlad právnych predpisov s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s MZ, vyhlási sa spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Nález je všeobecne záväzný odo dňa jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov.

O súlade medzinárodných zmlúv

Návrh na začatie konania o súlade dojednanej MZ s Ústavou alebo ústavnými zákonmi, na ktorú je potrebný súhlas NR SR, môže podať ÚS-u prezident SR alebo vláda SR pred jej predložením na rokovanie NR SR.

Ak ÚS rozhodol, že dojednaná MZ nie je v súlade s Ústavou alebo s ústavnými zákonmi, nemožno ju ratifikovať.  

O predmete referenda

Návrh na začatie konania o súlade predmetu referenda, ktoré sa má vyhlásiť podľa osobitného predpisu, môže podať prezident SR, ak má pred vyhlásením referenda pochybnosti, či predmet referenda je v súlade s Ústavou alebo s ústavnými zákonmi.

Ak ÚS rozhodne, že predmet referenda nie je v súlade s Ústavou alebo s ústavnými zákonmi, nemožno také referendum vyhlásiť.

Vo veciach sporov o príslušnosť

Návrh na začatie konania môže podať ústredný orgán, ktorý tvrdí, že je príslušný na rozhodovanie, ako aj ten, ktorý svoju príslušnosť odmieta.

Výklad ústavných zákonov

ÚS podáva výklad ústavných zákonov len vtedy, ak je vec sporná.

O sťažnostiach

Konanie o sťažnostiach FO a PO

Sťažnosť môže podať FO alebo PO, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. (pozn. + 2mesačná lehota!)

Možnosť priznania primeraného finančného zadosťučinenia obeti, ktoré je povinný vyplatiť orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil.

Konanie o sťažnostiach orgánov územnej samosprávy

Sťažnosť môže podať orgán územnej samosprávy, ktorý tvrdí,  že neústavným alebo nezákonným rozhodnutím, alebo iným neústavným alebo nezákonným zásahom sa zasiahlo do vecí územnej samosprávy, ak o ochrane proti takým rozhodnutiam alebo zásahom nerozhoduje iný súd.

Konanie vo volebných veciach

Sťažnosť pre neústavnosť alebo nezákonnosť volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, do Európskeho parlamentu alebo do orgánu miestnej samosprávy alebo proti výsledku volieb môže podať okrem navrhovateľov uvedených v § 18 ods. 1 písm. a) až e) aj politická strana, ktorá sa na voľbách zúčastnila, 10% oprávnených voličov volebného obvodu alebo kandidát, ktorý získal vo volebnom obvode najmenej 10% voličov.

Sťažnosť proti výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, do Európskeho parlamentu alebo do orgánu miestnej

samosprávy môže podať aj protikandidát, ktorý získal aspoň 10% hlasov. Sťažnosť môže podať aj najmenej 10% voličov príslušného volebného obvodu; k sťažnosti musia byť pripojené podpisy a adresy týchto občanov.

Ústavný súd môže:

a) vyhlásiť voľby za neplatné,

b) zrušiť napadnutý výsledok volieb,

c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho, kto bol riadne zvolený,

d) sťažnosť zamietnuť.

Konanie o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej strany alebo hnutia

Konanie o sťažnostiach proti výsledku referanda a o sťažnostiach proti výsledku ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky

Navrhovateľom môže byť

a) najmenej 1/5 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky,

b) prezident Slovenskej republiky,

c) vláda Slovenskej republiky,

d) generálny prokurátor Slovenskej republiky,

e) skupina najmenej 350 tisíc občanov Slovenskej republiky.

Konanie o sťažnosti proti rozhodnutiu o overení alebo neoverení mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky

Na návrh poslanca NR SR

Konanie o preskúmaní rozhodnutia NR SR vo veciach rozporu osobného záujmu s verejným záujmom

Konanie o obžalobe na prezidenta republiky

Konanie o súlade rozhodnutia o vyhlásení výnimočného stavu alebo núdzového stavu

Ďalšia disciplinárna a iná právomoc

57.Ústavný súd SR – organizácia

Zdroj: Uznesenie 114/1993 Z. z. (Spravovací a rokovací poriadok Ústavného súdu Slovenskej republiky) z 8.4.1993 (SaRP)

Organizáciu ÚS upravuje Druhá časť SaRP, § 3 - § 8:

SaRP podrobnejšie upravuje vnútorné pomery Ústavného súdu Slovenskej republiky (ÚS) pri príprave konania a rozhodovania, postavenie pléna, senátov, sudcov spravodajcov (ďalej len "spravodajca"), súdnych poradcov a iných osôb zúčastňujúcich sa na činnosti Ústavného súdu, ako aj disciplinárne konanie proti sudcom.

Činnosť Ústavného súdu v rozsahu ustanovenom zákonom vykonáva plénum, senáty, predseda Ústavného súdu, podpredseda Ústavného súdu, sudcovia, spravodajcovia a Kancelária Ústavného súdu.

Plénum Ústavného súdu tvoria všetci sudcovia tohto súdu. Plénum rozhoduje najmä

a) o súlade zákonov s Ústavou a s ústavnými zákonmi [čl. 125 písm. a) Ústavy] a o súlade nariadení vlády, všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy s Ústavou, ústavnými zákonmi a zákonmi [čl. 125 písm. b) Ústavy],
b) o návrhu (čl. 152 ods. 3 Ústavy) na vyslovenie neplatnosti právnych predpisov vydaných v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike, ak ide o posúdenie ich súladu podľa čl. 125 písm. a) a b) Ústavy,

c) o ústavnosti a zákonnosti volieb do Národnej rady Slovenskej republiky a do orgánov územnej samosprávy (čl. 129 ods. 2 Ústavy),

d) o tom, či rozhodnutie o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej strany alebo politického hnutia je v zhode s ústavnými zákonmi a s inými zákonmi (čl. 129 ods. 4 Ústavy),

e) o obžalobe proti prezidentovi Slovenskej republiky vo veci vlastizrady (čl. 107 a 129 ods. 5 Ústavy),

f) o súhlase na zadržanie a na trestné stíhanie sudcu Ústavného súdu alebo na jeho vzatie do väzby (čl. 136 ods. 2 Ústavy),

g) o stanovisku k otázke odchylného právneho názoru senátov Ústavného súdu predloženej na posúdenie podľa § 6 zákona,

h) o návrhu predsedu Ústavného súdu na začatie disciplinárneho konania (§ 16 ods. 1 zákona), o pozastavení výkonu funkcie sudcu do skončenia disciplinárneho konania (§ 16 ods. 3 zákona), o námietkach sudcu alebo predsedu Ústavného súdu proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu (§ 16 ods. 5 zákona) a o návrhu na odvolanie sudcu Ústavného súdu (§ 138 ods. 2 Ústavy a § 16 ods. 6 zákona),

i) o Spravovacom a rokovacom poriadku Ústavného súdu a o jeho zmenách a doplnkoch.

Plénum Ústavného súdu ďalej rozhoduje

a) o úprave svojich vnútorných pomerov (čl. 131 Ústavy), najmä o Organizačnom poriadku Kancelárie Ústavného súdu a o návrhu rozpočtu Ústavného súdu,
b) o určení stálych členov senátov Ústavného súdu.

Ústavný súd má dva trojčlenné senáty zložené zo stálych členov senátu.

Na čele senátu je predseda volený stálymi členmi senátu na ustanovujúcom zasadnutí senátu na dobu jedného roka. Sudcu, ktorý bol zvolený za predsedu senátu, nemožno do tejto funkcie zvoliť na ďalšie dva po sebe nasledujúce roky.

Senát rozhoduje

a) o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 písm. c) až e) Ústavy,

b) o návrhu na vyslovenie neplatnosti právnych predpisov vydaných v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike, ak ide o ich súlad podľa čl. 125 písm. c) až e) Ústavy,

c) o kompetenčných sporoch (čl. 126 Ústavy),

d) o ústavných sťažnostiach (čl. 127 Ústavy),

e) o výklade ústavných zákonov (čl. 128 ods. 1 Ústavy),

f) o sťažnosti proti rozhodnutiu o overení alebo neoverení mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky (čl. 129 ods. 1 Ústavy),
g) o sťažnostiach proti výsledku referenda (čl. 129 ods. 3 Ústavy),

h) o podnetoch právnických a fyzických osôb (čl. 130 ods. 3 Ústavy),

i) o súhlase na trestné stíhanie alebo vzatie do väzby predsedu a podpredsedov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (čl. 136 ods. 3 Ústavy).

Spravodajca poverený prípravou konania a rozhodovania pléna alebo senátu Ústavného súdu vykonáva procesné úkony súvisiace so skúmaním a zabezpečovaním podmienok konania o podaniach, s ich predbežným prerokovaním v pléne alebo v senáte, so zadovážením a vykonaním dôkazov potrebných na zistenie stavu veci a s obstaraním vysvetlení, stanovísk účastníkov konania, listinných a iných dôkazov potrebných na rozhodnutie o veci samej. Kancelária Ústavného súdu

58.Konanie pre Ústavným súdom SR

viď 7 Hlava, 1. oddiel, článok 130, 131, 133, 134,

59. Konanie o súlade právnych predpisov

- v zákone č.38/1993 o organizácii Ústavného súdu SR o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov

a v zákone č. 114/1993 Spravovací a rokovací poriadok Ústavného súdu SR

60. Konanie o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb

- v zákone č.38/1993 o organizácii Ústavného súdu SR o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov

a v zákone č. 114/1993 Spravovací a rokovací poriadok Ústavného súdu SR

61.Prokuratúra SR

viď ústava, 8 Hlava, 1. oddiel, článok 149,150,151

62.Verejný ochranca práv

Zdroj: učebnica ústavného práva, ústava, zákon č.564/2001 Z.z. o verejnom ochrancovi práv v znení zákona č.618/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2005.

Ústavným zákonom č. 90/2001 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava SR, sa rozšíril obsah ôsmej hlavy ústavy o druhý oddiel nazvaný „Verejný ochranca práv“. Ustanovenie čl. 1551a ústavy tak zriaďuje nový ústavný inštitút, ktorý v ústavnom systéme SR dosiaľ neexistoval.

„Ombudsman“ má spravidla v právnych poriadkoch jednotlivých štátov domáce pomenovanie, ktoré vzniká prekladom výrazu „ombudsman“ ako „zmocnenec“, „zástupca“, „obhajca“ a ktoré zároveň vyjadruje rozličný obsah jeho funkcií v tom-ktorom štáte.

V slovenskom právnom poriadku má tento nový inštitút označenie „verejný ochranca práv“.

Vo všeobecnosti môžeme ombudsmana chápať ako nezávislú a nestrannú osobu  poverenú parlamentom, ktorá preskúmava sťažnosti občanov proti nezákonnému, resp. nespravodlivému konaniu alebo nečinnosti verejnej správy a pôsobí na nápravu nezákonnosti svojou osobnou autoritou silou argumentov a presvedčovacou schopnosťou.

Definícia ombudsmana, ktorú podáva Medzinárodná asociácia právnikov: „Inštitúcia, zriadená ústavou, legislatívnym aktom alebo parlamentom, na čele ktorého stojí nezávislý, vysoko postavený verejný činiteľ, zodpovedný zákonodarnému zboru alebo parlamentu, ktorý prijíma sťažnosti občanov na vládne úrady, úradníkov a zamestnancov, alebo ktorý koná zo svojej vlastnej iniciatívy, a ktorý má právomoc preskúmať, odporúčať nápravné opatrenia a vydávať správy.“

Právna komparatistika ponúka poznanie, že neexistuje univerzálny ani kontinentálny model inštitútu ombudsmana.

Inštitút ombudsmana spravidla plní tri zásadné ciele.

1. Chráni základné práva a slobody fyzických osôb, prostredníctvom čoho posilňuje postavenie jednotlivca v štáte.

2. Posilňuje kontrolu parlamentu nad orgánmi verejnej správy.

3. Iniciuje reformy práva a verejnej správy.

Vznik a zánik funkcie verejného ochrancu práv

Ústava, ktorá vytvorila inštitút ombudsmana, je veľmi stručná a všeobecná. Všetky ostatné otázky o jeho pôsobnosti, o podmienkach výkonu funkcie, o spôsobe vybavovania podnetov a o postupoch pri ochrane práv FO a PO ustanovuje zákon č.564/2001 Z.z. o verejnom ochrancovi práv v znení zákona č.618/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2005.

Verejného ochrancu práv volí národná rada z kandidátov, ktorých jej navrhne najmenej 15 poslancov národnej rady. Za verejného ochrancu práv možno zvoliť občana Slovenskej republiky, ktorý

a) v deň voľby dosiahol vek 35 rokov,

b) má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,

c) je bezúhonný a jeho vzdelanie, schopnosti, skúsenosti a morálne vlastnosti dávajú záruku, že funkciu verejného ochrancu práv bude riadne vykonávať,

d) nie je členom politickej strany ani politického hnutia,

e) má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,

f) súhlasí s voľbou za verejného ochrancu práv.

Splnenie uvedených podmienok overuje NR SR pred voľbou.

Po svojom zvolení verejný ochranca práv skladá do rúk predsedu NR SR sľub. Sľub je ďalšou podmienkou na výkon funkcie. Texte sľubu je v §6 zákona.

Funkčné obdobie verejného ochrancu práv je päť rokov; začína plynúť dňom zloženia sľubu. Tú istú osobu možno zvoliť za verejného ochrancu práv najviac v dvoch po sebe nasledujúcich funkčných obdobiach (§5).

Výkon funkcie verejného ochrancu práv je nezlučiteľný s výkonom funkcie prezidenta Slovenskej republiky, poslanca národnej rady, člena vlády Slovenskej republiky, vedúceho alebo predsedu ústredného orgánu štátnej správy Slovenskej republiky, predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky alebo podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sudcu, prokurátora, príslušníka Slovenskej informačnej služby, príslušníka Policajného zboru a iných ozbrojených zborov a s funkciou v orgánoch verejnej správy.
Verejný ochranca práv nesmie popri výkone funkcie vykonávať žiadnu inú platenú funkciu, podnikať ani vykonávať inú zárobkovú činnosť s výnimkou správy vlastného majetku alebo majetku svojich maloletých detí, vedeckej, pedagogickej, literárnej a umeleckej činnosti, ak taká činnosť nenarúša riadny výkon funkcie a dôstojnosť funkcie a neohrozuje dôveru v nestrannosť a nezávislosť verejného ochrancu práv (§7).

Zánik funkcie

Pred uplynutím funkčného obdobia zaniká výkon funkcie verejného ochrancu práv

a) vzdaním sa funkcie,

b) stratou voliteľnosti,

c) nadobudnutím právoplatnosti rozsudku, ktorým bol odsúdený za úmyselný trestný čin alebo ktorým bol odsúdený za trestný čin a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody,

d) výkonom činnosti, ktorá je nezlučiteľná s výkonom jeho funkcie alebo

e) smrťou.

Verejný ochranca práv sa môže vzdať svojej funkcie písomným oznámením predsedovi národnej rady. Národná rada môže odvolať z funkcie verejného ochrancu práv, ak mu zdravotný stav dlhodobo, najmenej však počas troch mesiacov, nedovoľuje riadne vykonávať povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie.

Slovenský ombudsman je typom parlamentného zmocnenca, ktorý by mal posilňovať kontrolné kompetencie parlamentu a prispievať k skvalitňovaniu legislatívnych úprav najmä v činnosti verejnej správy.

Kancelária verejného ochrancu práv je právnickou osobou so sídlom v Bratislave, ktorá plní úlohy spojené s odborným, organizačným a technickým zabezpečením činnosti verejného ochrancu práv.

Verejný ochranca práv je povinný zachovávať mlčanlivosť vo veciach ochrany osobnosti a vo veciach utajovaných skutočností, o ktorých sa dozvedel pri výkone funkcie, a to aj po skončení výkonu funkcie. Mlčanlivosti ho môže zbaviť predseda NR SR, nie však pokiaľ ide o osobné údaje.

Ústava ani zákon nepriznávajú  verejnému ochrancovi práv žiadnu imunitu.

Pôsobnosť

Podľa ústavy je verejný ochranca práv nezávislý orgán, ktorý sa v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom podieľa na ochrane základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb pri konaní, rozhodovaní alebo nečinnosti orgánov verejnej správy, ak je ich konanie, rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom alebo s princípmi demokratického a právneho štátu.

Pozitívne vymedzenie:

Pôsobnosť verejného ochrancu práv sa vzťahuje na

a) orgány štátnej správy,

b) orgány územnej samosprávy,

c) právnické osoby a fyzické osoby, ktoré podľa osobitného zákona rozhodujú o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§3 ods. 1).

Negatívne vymedzenie:

Pôsobnosť verejného ochrancu práv sa nevzťahuje na NR SR), prezidenta Slovenskej republiky, vládu Slovenskej republiky, Ústavný súd Slovenskej republiky, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, spravodajské služby, na rozhodovacie právomoci vyšetrovateľov Policajného zboru, prokuratúru a na súdy s výnimkou štátnej správy súdov a dôvodov predpokladajúcich disciplinárne previnenie sudcu (§3 ods. 2).

Verejný ochranca práv koná pri ochrane základných práv a slobôd na základe podnetu FO alebo PO alebo z vlastnej iniciatívy. Podnet možno podať písomne, ústne do zápisnice, telegraficky, telefaxom alebo elektronickou poštou.

Na verejného ochrancu práv sa môže obrátiť každý, kto sa domnieva, že pri konaní, rozhodovaní alebo nečinnosti orgánu verejnej správy boli porušené základné práva a slobody v rozpore s právnym poriadkom alebo princípmi demokratického a právneho štátu. Fyzické osoby môžu v styku s verejným ochrancom práv používať svoj materinský jazyk. Trovy tlmočného znáša štát (§11).

Podľa slovenského právneho poriadku sa na postup, rozhodovanie či nečinnosť orgánov verejnej správy môže sťažovať každý, bez ohľadu na to, či sa ho takýto postup, rozhodnutie či nečinnosť  bezprostredne dotýka alebo nie.

Ústava ani zákon neobsahuje ustanovenie, podľa ktorého by podnet bolo možné podať iba na verejného ochrancu práv.

Verejný ochranca práv písomne upovedomí o výsledkoch vybavenia podnetu a o prijatých opatreniach podávateľa podnetu a osobu, ktorej základné práva a slobody boli konaním, rozhodovaním alebo nečinnosťou orgánov verejnej správy porušené

Pri vybavovaní podnetu je verejný ochranca práv oprávnený

a) vstupovať do objektov orgánov verejnej správy,

b) vyžadovať od orgánu verejnej správy, aby mu poskytol potrebné spisy a doklady, ako aj vysvetlenie k veci, ktorej sa podnet týka,
c) klásť otázky zamestnancom orgánu verejnej správy,

d) hovoriť aj bez prítomnosti iných osôb s osobami, ktoré sú zaistené v miestach, kde sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, disciplinárne tresty vojakov, ochranné liečenie, ochranná výchova, ústavné liečenie alebo ústavná výchova a v celách policajného zaistenia.Orgány verejnej správy sú povinné na žiadosť verejného ochrancu práv

a) poskytnúť mu informácie a vysvetlenia,

b) umožniť mu nahliadnutie do spisu alebo požičať mu spis,

c) predložiť mu písomné stanovisko ku skutkovým a k právnym otázkam,

d) vysporiadať sa s dôkazmi, ktoré navrhne v odôvodnení rozhodnutia,

e) vysporiadať sa s opatreniami, ktoré navrhne,

f) vykonať opatrenia, ktoré navrhne v prípade ich nečinnosti, ak vykonanie takých opatrení vyplýva zo zákona alebo z iného všeobecne záväzného predpisu,
g) umožniť mu prítomnosť na ústnom prejednávaní a klásť účastníkom konania a osobám zúčastneným na prejednávaní otázky.

Ak výsledkami vybavenia podnetu nie je preukázané porušenie základných práv a slobôd, verejný ochranca práv písomne o tom upovedomí podávateľa podnetu a orgán verejnej správy, proti ktorého postupu, rozhodovaniu alebo nečinnosti podnet smeruje (§18).

Ak pri vybavovaní podnetu verejný ochranca práv zistí skutočnosti nasvedčujúce tomu, že zákon, iný všeobecne záväzný právny predpis alebo vnútorný predpis vydaný orgánom verejnej správy porušuje základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb, môže podať podnet na jeho zmenu alebo zrušenie príslušnému orgánu. Orgán, ktorému verejný ochranca práv podal podnet podľa odseku 1, musí upovedomiť verejného ochrancu práv do tridsiatich dní o opatreniach, ktoré na základe jeho podnetu vykonal (§21).

Verejný ochranca práv predkladá národnej rade každý rok v prvom štvrťroku správu o činnosti, v ktorej uvedie svoje poznatky o dodržiavaní základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb orgánmi verejnej správy a jeho návrhy a odporúčania na nápravu zistených nedostatkov.

Verejný ochranca práv zverejní správu o činnosti prostredníctvom internetu a periodickej tlače a prípadne aj prostredníctvom ostatných informačných prostriedkov.

Ak verejný ochranca práv zistí skutočnosti nasvedčujúce, že porušenie základného práva alebo slobody je závažné alebo sa týka väčšieho počtu osôb, môže predložiť národnej rade mimoriadnu správu. Súčasťou mimoriadnej správy môže byť aj návrh, aby bola prerokovaná na najbližšej schôdzi národnej rady (§24).

Čo sa týka vzťahu k ostatným orgánom štátu, vyžaduje sa všeobecná súčinnosť a pomoc verejnému ochrancovi práv od orgánov verejnej správy (§25). Na moci výkonnej je verejný ochranca práv celkom nezávislý. Je oprávnený  žiadať materiály, doklady, stanoviská, vysvetlenia apod., nemôže však vydávať príkazy, či dokonca meritórne rozhodovať. Jeho oprávnenia majú iba iniciačnú, limitovanú povahu prejavujúcu sa vo forme návrhov, odporúčaní a názorov.

63. Inkompatibilita verejných funkcionárov

Štátny funkcionár sa musí pri výkone štátnej funkcie, ako aj v osobnom živote zdržiavať všetkého, čo môže byť v rozpore so svedomitým výkonom štátnej funkcie a čo môže ohroziť jeho dôveryhodnosť. Z tohto dôvodu štátny funkcionár nesmie:

a) využívať svoju štátnu funkciu, právomoci a informácie nadobudnuté v súvislosti s výkonom štátnej funkcie na získavanie výhod pre seba alebo iného,
b) prijímať dary alebo navádzať iného na poskytovanie darov v súvislosti s výkonom štátnej funkcie; to neplatí, ak ide o dary poskytované obvykle pri výkone štátnej funkcie alebo na základe zákona alebo kolektívnej zmluvy,

c) používať svoju osobu, svoje meno a priezvisko, svoj hlas, obraz alebo podpis na reklamno-obchodné ciele; to neplatí, ak ide preukázateľne o bezplatnú reklamu s charitatívnym alebo iným obdobným účelom,

d) používať symboly spojené s výkonom štátnej funkcie na osobný prospech,

e) sprostredkúvať za odplatu obchodný styk so štátom, štátnymi podnikmi alebo inou právnickou osobou s majetkovou účasťou štátu, so štátnym fondom, s Fondom národného majetku a jeho organizáciami, s rozpočtovou alebo príspevkovou organizáciou alebo s inou právnickou osobou založenou štátom,
f) poberať príjem presahujúci minimálnu mesačnú mzdu za ďalšiu činnosť v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu,
g) vykonávať inú platenú funkciu alebo podnikateľskú činnosť a nesmie byť členom riadiaceho a kontrolného orgánu právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, s výnimkou valného zhromaždenia a členskej schôdze; to neplatí, ak členstvo v orgáne právnickej osoby vyplýva zo zákona alebo z výkonu štátnej funkcie a je bez nároku na finančnú odmenu  a ak ide o správu vlastného majetku,
h) vykonávať funkcie, povolania a činnosti, ktoré sú nezlučiteľné so štátnou funkciou podľa Ústavy Slovenskej republiky a osobitných zákonov.
ch) nadobúdať majetok od štátu alebo od Fondu národného majetku podľa osobitného predpisu inak ako vo verejnej súťaži, vo verejnej dražbe alebo prostredníctvom kupónovej privatizácie,

i) uzatvoriť zmluvu o tichom spoločenstve

Ak občan vykonáva vyššie uvedenú funkciu, povolanie alebo činnosť  čase vymenovania alebo zvolenia do štátnej funkcie, je povinný do 30 dní odo dňa vymenovania alebo zvolenia do štátnej funkcie takúto funkciu, povolanie alebo činnosť zanechať alebo vykonať právne relevantný úkon na ich zanechanie, ak Ústava SR alebo osobitný zákon neustanovuje kratšiu lehotu.

Ak bol za vedúceho Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, vedúceho ústredného orgánu štátnej správy, ktorý nie je členom vlády Slovenskej republiky, štátneho tajomníka, riaditeľa Slovenskej informačnej služby vymenovaný poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, jeho mandát poslanca počas výkonu tejto funkcie nezaniká, iba sa neuplatňuje.

Štátny funkcionár podáva do 30 dní odo dňa, keď sa ujal štátnej funkcie, a počas jej výkonu vždy k 31. marcu kalendárneho roka predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky a predseda Národnej rady Slovenskej republiky predsedovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov písomné oznámenie, v ktorom uvedie:

a)či spĺňa podmienky nezlučiteľnosti výkonu štátnej funkcie s inými funkciami, povolaniami a činnosťami
b)aké povolanie vykonáva v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu a akú podnikateľskú činnosť vyvíja,
c)aké má funkcie v štátnych orgánoch a orgánoch územnej samosprávy, v orgánoch právnických osôb, ktoré vyvíjajú podnikateľskú činnosť v orgánoch iných právnických osôb, a z ktorých uvádzaných funkcií mu plynú funkčné alebo iné požitky.Súčasťou údajov o funkciách, povolaniach a činnostiach osvedčovaných sú aj tieto ďalšie údaje:a) ak ide o funkcie, povolania a činnosti označené v Ústave Slovenskej republiky (Funkcia poslanca je nezlučiteľná s výkonom funkcie sudcu, prokurátora, verejného ochrancu práv, príslušníka ozbrojených síl a príslušníka ozbrojeného zboru, výkon funkcie člena vlády je nezlučiteľný s výkonom poslaneckého mandátu, s výkonom funkcie v inom orgáne verejnej moci, so štátnozamestnaneckým pomerom, s pracovným pomerom alebo s obdobným pracovným vzťahom, s podnikateľskou činnosťou, s členstvom v riadiacom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť, alebo s inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou okrem správy vlastného majetku a vedeckej, pedagogickej, literárnej alebo umeleckej činnosti, prezident nesmie vykonávať inú platenú funkciu, povolanie alebo podnikateľskú činnosť a nesmie byť členom orgánu právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť ) alebo osobitnom zákone  za nezlučiteľné s funkciou, ktorej sa ujíma, údaj o tom, kedy a ako sa vykonávanie skončilo alebo sa skončí, b) názov a adresa každej právnickej osoby alebo fyzickej osoby, s ktorou je ten, kto osvedčenie podáva, v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu, ktorým sa podmieňuje výkon jednotlivých funkcií uvedených v odseku 1 písm. b), c) vyčíslenie príjmov dosiahnutých v uplynulom kalendárnom roku z funkcií, povolania a činností, v ktorých vykonávaní bude ten, kto osvedčenie podáva, pokračovať aj po ujatí sa výkonu štátnej funkcie. Oznámenie činností a funkcií po ustanovení do štátnej funkcie a deklarovanie majetkových pomerov

Štátny funkcionár je povinný osvedčiť:

a) každú zmenu v skutočnostiach, ktoré podľa článku 5 uviedol vo svojom osvedčení odovzdanom pred ustanovením do štátnej funkcie,

b) každú funkciu, povolanie a činnosť, ktorú začal alebo sa chystá vykonávať po ustanovení do funkcie.

Osvedčenie podľa odseku 1 treba podať do 30 dní odo dňa, keď osvedčovaná skutočnosť vznikla.

Štátny funkcionár je povinný deklarovať svoje majetkové pomery

a) do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu štátnej funkcie,

b) do 31. marca každého kalendárneho roka svojho pôsobenia v štátnej funkcii.

Deklaračná povinnosť podľa odseku 1 sa vzťahuje na majetok, ktorý sa povinne uvádza v majetkovom priznaní.

Údaje o majetkových pomeroch deklarovaných podľa článku 7 sa oznamujú predsedovi NRSR. Predseda NRSR odovzdá oznámenie predsedovi Výboru NRSR pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov.

Oznámenia sa uschovávajú na Výbore NRSR pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov.

Štátny funkcionár je počas celého obdobia výkonu štátnej funkcie povinný vykazovať do 15 dní od prijatia každý dar alebo iné bezodplatné plnenie poskytnuté nad rámec , ak nejde o dar, ktorý dostal od svojich príbuzných.

Na preskúmanie, či konanie štátneho funkcionára je v rozpore s týmto ústavným zákonom, zriaďuje Národná rada Slovenskej republiky Výbor NRSR pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov.

Členov Výboru NRSR pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov volí NRSR z poslancov na základe princípu pomerného zastúpenia politických strán a politických hnutí v NRSR.

Uznesenie Výboru NRSR pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov schvaľuje NRSR.

Ak štátny funkcionár do uplynutia lehoty  nesplní oznamovaciu alebo deklaračnú povinnosť, vyzve ho predseda Výboru NRSR pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov alebo, ak ide o predsedu tohto výboru, predseda NRSR na dodatočné splnenie, najviac však v tridsaťdňovej lehote.
Výbor NRSR pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov je z poverenia predsedu NRSR alebo z vlastnej iniciatívy oprávnený skúmať pravdivosť a úplnosť oznámení

Návrh na začatie konania vo veciach rozporu osobného záujmu s verejným záujmom môže podať aj štátny funkcionár. Návrh sa podáva písomne predsedovi NRSR a musí byť odôvodnený.

Predseda NRSR predloží Výboru NRSR pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov na preskúmanie, či konanie štátneho funkcionára je v rozpore s týmto ústavným zákonom, a požiada ho, aby zaujal k tomu stanovisko uznesením. Výbor NRSR pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov je povinný umožniť dotknutému štátnemu funkcionárovi vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam týkajúcim sa návrhu; v predmetnej veci si môže vyžiadať stanoviská príslušných štátnych orgánov, právnických osôb a fyzických osôb; tieto sú povinné žiadosti vyhovieť.
Ak sa Výbor NRSR pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov uznesie, že konanie štátneho funkcionára je v rozpore s týmto ústavným zákonom, rozhodne vo veci na jeho návrh NRSR uznesením. V uznesení sa uvedie, v čom je konanie štátneho funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom, a poučenie o opravnom prostriedku. Uznesenie sa doručí do vlastných rúk dotknutému štátnemu funkcionárovi a štátnemu funkcionárovi, ktorý podal návrh podľa odseku 3. Súčasťou uznesenia môže byť aj povinnosť dotknutého štátneho funkcionára zanechať činnosť, ktorá bola označená ako rozporná. NRSR môže rozhodnúť aj o zverejnení uznesenia.

Dotknutý štátny funkcionár a štátny funkcionár, ktorý podal návrh podľa odseku 3, môže do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia podľa odseku 5 podať návrh na začatie konania na Ústavný súd SR Podanie návrhu má odkladný účinok. Na konanie pred Ústavným súdom SR sa použijú ustanovenia osobitného zákona. Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky vydané podľa tohto ústavného zákona je konečné. Právoplatné rozhodnutie o rozpore záujmov štátneho funkcionára sa doručí predsedovi NRSR alebo tomu, kto štátneho funkcionára ustanovil do funkcie.
Ak je súčasťou rozhodnutia o rozpore záujmov aj povinnosť zanechať činnosť, ktorá bola označená ako rozporná, je štátny funkcionár povinný do 30 dní odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti ju zanechať alebo urobiť právne relevantný úkon na odstránenie tohto rozporu a oznámiť to Výboru NRSR pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov. Ak štátny funkcionár povinnosť v ustanovenej lehote nesplní, má sa za to, že sa dňom uplynutia tejto lehoty vzdal štátnej funkcie.

Ak Výbor NRSR pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov po oznámení štátneho funkcionára podanom podľa odseku 2 zistí, že tento v tejto činnosti pokračuje, oznámi to bezodkladne tomu, kto ho do štátnej funkcie ustanovil; ten je ho povinný na základe oznámenia výboru zo štátnej funkcie bezodkladne odvolať.

Ak štátny funkcionár vykonáva ku dňu účinnosti tohto ústavného zákona funkciu alebo činnosť, ktorá je podľa tohto ústavného zákona nezlučiteľná so štátnou funkciou, je povinný do 30 dní odo dňa jeho účinnosti ju zanechať alebo vykonať právne relevantný úkon na jej zanechanie a oznámiť to Výboru NRSR pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov.

64.Ústava SR – prechodné a záverečné ustanovenia

Zdroj: Ústava 460/1992, ústavné zákony č. 244/1998, 9/1999, 90/2001, 140/2004, 323/2004 Z.z.

Prechodné a záverečné ustanovenia sú predmetom Deviatej Hlavy ústavy SR. Sú obsiahnuté v článkoch 152 až 156.

V článku 152 je obsiahnuté, že ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy prijaté pred vznikom SR zostávajú v platnosti, ak neodporujú ústave. Meniť a zrušovať ich môžu príslušné orgány Slovenskej republiky.

V odseku 2 je obsiahnutá recepčná norma, ktorá zabraňuje vzniku právneho vákua. Neplatnosť zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike mala vzniknúť 90. dňom po uverejnení rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ich neplatnosti spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. O neplatnosti právnych predpisov rozhoduje Ústavný súd Slovenskej republiky. Podľa odseku 4 výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade ústavou.

Článok 153 viaže Slovenskú republiku medzinárodnými zmluvami, ktorými bola Česká a Slovenská Federatívna Republika viazaná, a to v rozsahu ustanovenom ústavným zákonom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo v rozsahu dohodnutom medzi Slovenskou republikou a Českou republikou.

Článok 154 odsek 1 mení Slovenskú národnú radu na NR SR. Volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky sa počíta odo dňa volieb do Slovenskej národnej rady. Podľa odseku 2 vláda Slovenskej republiky vymenovaná pred vznikom SR sa považuje za vládu vymenovanú podľa ústavy SR. Podľa odseku 3 predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a generálny prokurátor Slovenskej republiky ustanovení do funkcie podľa doterajších právnych predpisov zostali vo funkciách až do ustanovenia do funkcií podľa tejto ústavy. V odseku 4 sa nachádza, že sudcovia súdov Slovenskej republiky ustanovení do funkcie podľa doterajších právnych predpisov sa považujú za ustanovených do funkcie bez časového obmedzenia podľa tejto ústavy.

Článok 154b ustanovuje, že sudcu zvoleného na štyri roky pred nadobudnutím účinnosti ústavného zákona 90/2001 Z.z. vymenuje po uplynutí jeho volebného obdobia prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky za sudcu bez časového obmedzenia aj vtedy, ak v deň vymenovania nedosiahol vek 30 rokov. Sudcovia zvolení podľa doterajších predpisov bez časového obmedzenia sa pokladajú za sudcov vymenovaných podľa tohto ústavného zákona.

Článok 154c zaraďuje medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti ústavného zákona 90/2001 Z.z., do právneho poriadku SR a dáva im prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd. Tiež iné medzinárodné zmluvy, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti ústavného zákona 90/2001, sa stali súčasťou právneho poriadku, ak tak ustanovuje zákon.

Článok 155 ruší ústavný zákon Slovenskej národnej rady č. 50/1990 Zb. o názve, štátnom znaku, štátnej vlajke, štátnej pečati a o štátnej hymne Slovenskej republiky, ústavný zákon Slovenskej národnej rady č. 79/1990 Zb. o počte poslancov Slovenskej národnej rady, o znení sľubu poslancov Slovenskej národnej rady, členov vlády Slovenskej republiky a poslancov národných výborov a o volebnom období Slovenskej národnej rady a ústavný zákon Slovenskej národnej rady č. 7/1992 Zb. o Ústavnom súde Slovenskej republiky.

Podľa článku 156 Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. nadobudla účinnosť 1. októbra 1992 okrem čl. 3 ods. 2, čl. 23 ods. 4, ak ide o vyhostenie alebo vydanie občana inému štátu, čl. 53, 84 ods. 3, ak ide o vypovedanie vojny inému štátu, čl. 86 písm. k) a l), čl. 102 písm. g), ak ide o vymenúvanie profesorov vysokých škôl a rektorov a o vymenúvanie a povyšovanie generálov, písmená j) a k), čl. 152 ods. 1 druhá veta, ak sa týka ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných orgánmi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktoré nadobudli účinnosť súčasne s príslušnými zmenami ústavných pomerov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v súlade s touto ústavou.