Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Fakulta verejnej správy / Demografia

1. prednáška (demografia.doc)

Demografia, prednaska 1

Demografia, predmet demografie, subdisciplíny, dem. Štatistika a sociologia

Predmet demografie – demografiu ako vednú disciplínu zaradujeme medzi spoločensko vedné disciplíny. Samotná reprodukcia obyvateľstva je biologickým procesom. Je podmienená narodením sa a úmrtnosťou. Avšak tieto procesy sú vo významnej miere sociálne determinované.  Môžeme povedať ze je to disciplína bio- sociálna. Javy majú svoje sociálne príčiny ale aj sociálne dôsledky.

Všetky spoločenské javy s ktorými sa stretávame (a naši predkovia) sú vo svojej podstate javmi komplexnými a javmi veľmi komplikovanými. Musíme na nich nazerať vo všetkých príčinných súvislostiach a aj v ich sociálnych dôsledkoch ktoré vyvolávajú. Všetky tieto javy sa od seba navzájom líšia svojou formou, obsahom, rôznymi smermi, a intenzitou vzájomného pôsobenia. Jedno však majú všetky spoločenské javy spoločné a týmto spoločným prvkom je prítomnosť ľudského činiteľa. Teda na ich priebehu sa nejakým spôsobom podieľa človek – právne javy, ekonomické javy. Samotné vyvíjané technológie sú javmi spoločenskými a v konečnom dôsledku vždy slúžia človeku. Prvok prítomnosti ľudského činiteľa môže mať podobu jedinca a môže mať podobu reálnej kolektivity – t.j. skupiny ludí. Tento prvok je vždy rozhodujúcim faktorom. Z tohto dôvodu sa človekom zaoberá celý rad vedných disciplín. K týmto patrí aj demografia. Demografia ako samostatná vedná disciplína má svoje korene v 17.st.  Etymologicky pochádza jej pomenovanie demografie z dvoch gréckych slov a to demos (lud) grafie (písať). Predmetom demografie je popis zákonov a zákonitostí ktorými sa riadia demografické javy. Dem. Javy a procesy sú tie ktoré nejakým spôsobom súvisia s ľudskou reprodukciou resp. reprodukciou ľudských populácii. Reprodukcia je chápaná ako prirodzená obnova stavu obyvateľstva a to prostredníctvom bio-sociálnych procesov pôrodnosti a úmrtnosti ale aj ako celková obnova obyvateľstva ktorá v sebe zahŕňa i obnovu obyvateľstva sťahovaním. S týmto predmetným vymedzením sa zhoduje väčšina demografov.  Predmetom demografie je skúmanie reprodukcie (obnovy) ľudských populácii. Charakteristickým znakom pre demografiu je demografická štruktúra obyvateľstva – podľa veku a pohlavia ktoré tvoria dva podstatné demografické znaky. Určitá demografická štruktúra obyvateľstva je podmienkou i činiteľom určitého rozsahu a štruktúry reprodukcie obyvateľstva ale zároveň i odkazom a dôsledkom pôsobenia tejto reprodukcie. Dem. Štruktúra vyjadruje zastúpenie mužov a žien. Prudké zníženie populácie v istom období ovplyvňuje vývoj v období neskôr. (napr. 20r. neskôr) Ani jedna vedná disciplína okrem demografie sa systematicky nezaoberá štúdiom nielen demografických ale i nedemografických javov a procesov demografickej štruktúry. Skúmanie demografickej štruktúry populačných skupín vzniknutých členením obyvateľstva podľa rodinného stavu, národnosti, ekonomickej aktivity, najvyššieho dosiahnutého stupňa vzdelania a podobne je bez akýchkoľvek pochýb užitočný spôsobom demografického skúmania aj keď samotný základný skúmaný znak nie je demografickým znakom v pravom slova zmysle ale je znakom skôr sociologickým. Význam skúmania veku a vekovej štruktúry obyvateľstva nespočíva len v jeho čisto bio – dem. Poňatí ako údajov o počte prežitých rokov od naroadenia ale tiež jeho poňatí socio- demografickom v ktorom každý dosiahnutý vek predstavuje typickú životnú situáciu jednotlivca resp. vekovej skupiny a to situáciu demografickú, ekonomickú a sociálnu. Reprodukciou obyvateľstva dochádza ku zmenám stavu obyvateľstva a pohybu obyv. Podľa  príčin ktoré vedú k pohybu označujeme ako pohyb prirodzený, mechanický alebo sociálny. Pod prirodzeným pohybom rozumieme prirodzenú obnovu obyvateľstva (pôrodnosť, úmrtnosť), Mechanické (sťahovanie, zmena bydliska), Sociálne (zmeny v sociálnej štruktúre obyvateľstva- zmeny vo vzdelaní, v práci, vo vyznávaní kultúrnych hodnôt) Mechanický pohyb v rámci konkrétnej oblasti  - jej vnútri – mení zároven aj sociálnu štruktúru obyvateľstva, t.z. v prípade mechanikckého pohybu dochádza k takým javom ako je sťahovanie vzdelanejších ľudí do miest. Dochádza k vysídleniu vidieka  v rámci regionu a to z dôvodu že do miest sa sťahuje aj mladšie obyvateľstvo. Ešte horší dopad má skutočnosť ked mechanický pohyb sa neuskutočnuje v rámci regionu ale ked dochádza ku stahovaniu obyvateľstva mimo region – regiony ktoré trpia vysťahovalectvom sa začínajú doslova odľudnovať a začínajú výrazne starnúť. Najviac postihnutá je SV časť SR. K odlyvu začalo dochádzať v 60. – 70 rokoch 20st. V demografii dochádza k tomu že určité oblasti reálneho sveta skúma s inou vedou. Kde je hranica medzi takto susediacimi odbormi? Všetko čo súvisí s reprodukciou obyvateľstva v demografickom poňatí – činitele, výsledky, dôsledky – je súčasťou d. skúmania a nadobudnúté poznatky sú súčasťami teórie tejto vednej disciplíny. Pre správne pochopenie predmetu d. i metodologie skúmania je dobré si uvedomiť že zisťovanie údajov o jednotlivcoch nie je pre d. cieľom ale prostriedkom. D. zisťovanie údajov o reproducii ziskáva obraz reprodukcie obyvateľstva ako hromadného javu. V tomto je pohľad d. blízky pohľadu štatistiky

DEMOGRAFICKE JAVY AKO JAVY BIO- SOCIALNE

D. populačné javy  a procesy, ktoré sú predmetom skúmania d. sú hromadné bio-sociálne javy a procesy charakterizujúce reprodukciu obyvateľstva v jeho totalite. Cieľom d. výskumov je podať obraz o časovo priestorových variáciach úrovne štruktúry a dynamiky d. javov a procesov konkrétnych populáciách ale postihnúť i všeobecné vzťahy a zákonitosti d. javov a procesov i d. správania sa ich súvislostiach zo sociálnou realitou. Možno oprávnene tvrdiť že najpodstatnejšie vzťahy nájdeme dnes vo vzťahu k sociálnej štruktúre obyvateľstva, prip. Ekonomike,- ktorá predurčuje v rozhodujúcej miere samotnú sociálnu štruktúru. Vo svojom zovšeobecnení s populačným vývojom dospieva d. k určeniu určitých populačných zákonov, ktorých pôsobenie býva často historicky obmedzené. Tieto väzby a súvislosti sú dnes vnimané často cez skúsenosti z dogmamy s ktorými donedávna d. bojovala a ktoré d. vývoj vysvetľovali jednostranne. Ide o to že populačné záležitosti sú ovplivnované bio, soc. Aj ekon. Stránkou populácie a k populácii prebiehajúcich vývojových procesov.  V štádiu rozvinutého kapitalizmu ekonomický vývoj znamenal prudký nárast populácie. Ekonom. Vývoj znamená pokles populácie, pokles natality. Pôsobenie d. zákonitostí je časovo ohraničené, časovo obmedzené.

Disciplíny d.-  d.analýza (subdisciplína) – rozbor zložiek d. reprodukcie – t.j. napr. úmrtnosťou spojenou s chorobami, pôrodnosťou, potratovosťou, sobášnosťou a rozvodovosťou.  D. analýza študuje d. javy ako hromadné udalosti s cieľom vymedziť ich charakt. Znaky a skúmať ich premenlivosť v čase alebo na určitom území.  Pri svojom štúdiu vychádza zo základne dátovej dokumentácie, a ziskané údaje dáva do vzájomných vzťahov a súvislostí. Výsledkom sú d. ukazovatele.  Príklad. – výška dosiahnutého vzdelania a miera rozvodovosti, alebo výška dosiahnutého vzdelania a počet detí v rodinách.

D. metodologia v d. podobne ako v iných vedách je možné študovať všetky vhodné metody ktoré sú povahou univerzálne. D. metodologia zahrn d. štatistiku, matematickú d., d. modely, a pod. Uzko nadväzuje na ostatné metodologické odbory – štatistika, logika, matematika a teoria pravdepodobnosti. Široké použitie a dlhodobú tradíciu ma v d. vytváranie rôznych modelov.

Model – napr. probnoza dalšieho d. vývoja (napr. na obobie 20, 40, 60r.) Pri vytvaraní modelov sa vychádza zo skutočností  ktoré môžu ovplivniť tento vývoj s istou pravdepodobnosťou. Modely sa spracovávajú v niekoľkých variantoch.

Teoretická demografia – zovšeobecnuje pravidelnosti d. vývoja jednotlivých populácii a hľadá zákonitosti vývoja d. systémov resp.  jeho jednotlivých zložiek. Na základe získaných poznatkov formuluje rôzne hypotézy ktoré je možné zahrnúť do d. teórie.

Historická demografia – zaoberá sa vyhľadávaním a využitím vhodných historických prameňov pre d. študium historických populácii. Ona na konkrétnom populačnom vývoji  overuje populačné teórie a vytvára vlastné hypotézy.

Peleodemografia – je súčasťou hist. D. , zaoberá sa d. rozbormi pravekých populácii na základe antropologických výskumov, kostrových pozostatkov

Regionálna d. – študuje d. procesy a z hladiska regionálnych podobností a rozdielov. Skúmané regiony môžu byť vymedzené bud na základe administratívnych hraníc alebo na základe svojej d. homogenity.

Regionálna d. – úzsko súvisí s Geo d. a geografiou., Obidve tieto disciplíny sa zaoberajú vývojom a rozmiestnením obyvateľstva.

D. čerpá konkrétne údaje potrebné k výskumu zo štatistiky. D. štatistika samotná je v podstate praktická činnosť smerujúca k profesionálnu získavanie pre analýzu a probnozu. D. štatistika sa pri svojich analýzach musí opierať o matematickú štatistiku. Prístup ku skúmanie d. javov však nie je len technická záležitosť spočívajúca v hromadnom spracovaní individuálnych údajov ale je to záležitosť predovšetkýcm filizofická spočívajúca vo výklade d. poznatkou ktoré popisujú minulý nedávny a budúci populačný vývoj ako štatistickú premennú ktorá vystupuje ako determinanta d. procesov.

Ekonomickými aspektami populácie sa zaoberá Ekonomická d. Jej predmetom skúmania je skúmanie ek. Podmienok a činiteľov obyvateľstva na jednej strane a skúmanie ekonomických dôsledkov reprodukcie obyvateľstva na strane druhej. Závery tohto skúmania prispievajú do hospodárskej politiky štatu, k tvorbe dlhodobej hospodárskej stratégie organizácii a inštitúcií z veľkým dosahom svojej činnosti i správnych orgánov regionálneho a centrálneho charakteru.

Kontrolné otázky

1. Zadefinujte predmet demografie ako vednej disciplíny a uvedte čo je charakteristickým znakom d.
2. Čo rozumieme pod skúmaním d. skupín obyvateľstva, pokúste sa to objasniť
3. V čom spočíva význam skúmania veku a vekovej štruktúry obyvateľstva v jeho socio-d. poňatí
4. Čo rozumieme pri demografickom pohybe obyvateľstva pod prirodzeným pohybom, mechanickým pohybom a sociálnym pohybom
5. Ako by ste charakterizovali ciel skúmania demografie ako vednej disciplíny ich spoluprácu s inými vednými disciplínami
6. Aké je základné členenie d. ako vednej disc. A charakterizujte jednotlivé subdisciplíny demografie
7. Vyjadrite podstatu vzťahu medzi d. a štatistikou, a d. a ekonomiou

dreisigr@centrum.sk ,  tigrica49@azet.sk,