Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Fakulta verejnej správy / Demografia

2. prednáška (demografia2.doc)

Demografia, prednaska 2

Demograficky vyvoj ludstva do obdobia novoveku.

Otazkami hist. Vyvoja ludskych populacii sa zaobera historicka demografia. Eventuelne najst. Ludskymi populaciami sa zaobera paleontodemografia. Studuje historicke meniace sa podmienky a zakonitosti ako aj samotny hist. Rozvoj populacii a to v jednotlivych hist. Etapach. Clovek v dnesnej podobe (homo sapiens) existuje asi 100 tisíc rokov. Rozsiril sa najpravdepodobnejsie z oblasti sev. afriky a postupne obsadil vsetky kontinenty. Prve najprimitivnejsie formalne najjednoduchsie ludske spolocenstvo trvalo mnohonasobne dlhsie ako cele obdobie od jeho zaniku do dnes. Rozvoj dnesnej civilizacie, o kt. mame zaznamy sa stretavame asi az z obdobia 6 tisíc rokmi. Toto obdobie zachytava aj biblia. Na najnizsom stupni divozstva (zber a lov) bol clovek uplne zavysli od prirody. Pociatocne form spol. organizacie sa objavuju az v strednom a mladsom paleolite. Stredny paleolit zacal asi 40 tisíc p.n.l. a Mladsi zacal asi 20 tis. P.n.l. Pred tymto obdobim neexistovala delba prace a ani spol. nerovnost. Neexistovali ani usporiadane manzelstva a ani rodinne vztahy.  Existovali tzv. skupinove manzelstva. Bol zakazany incest. Ludske spolocenstva boli teda spociatku organizovane vo forme prvobytnych stad, z kt. sa postupne formovali zaklady spolocenskeho zivota typycke pre ludsky druh. Rodinne vezby boli velmi jednoduche a lahko zrusitelne. Umrtnost bola velmi vysoka. Vysoka miera umrtnosti bola sposobena zivorenim, chorobami stratami na ludskych zivotoch v obdobi lovu ako aj stratami, ktore vznikli v boji s dravcami. Kanibalizmus, najme v obdobi hladu nebol u prvotnych zoskupeni ziadnym zriedkavym javom. V priebehu dlhych tisícroci pocet obyvatelstva sa pravdepodobne prilis nemenil. Dlzka zivota prvobytneho cloveka bola nizka. Ludia sa v priemere dozivali nieco cez 20 rokov a 30 rocny ludia uz boli starci. V tomto obdobi aj detska umrtnost dosahovala vysoku mieru. Na zaklade studia aj sucasnych primitivnych ludskych spolocenstiev kt. boli na urovni doby kamennej sa takisto predpoklada, ze porodnost pravdepodobne v tychto obdobiach nebola prilis vysoka. Bolo to preto, ze ludia pri neustalôom hladani zdrojov obzivy sa museli casto stahovat a ani podmienky, v kt. zili neboli priaznive pre to, aby sa zdanrlivo ukoncili procesy tehotenstva. K zmenam doslo az vytvorenim viac alebo menej stalych osad, a tato skutocnost viedla k zepseniu situacie tehotnych zien vdaka comu sa zvysila porodnost. V procese hist. Vyvoja sa postupne menili aj formy manzelstva. Objavila sa pokrvne pribuzdna rodina. Najvhodnejsie podmienky pre rast ludskej populacie vznikli v obdobi matriarchatu. Rodina v tomto obdobi matriarchatu, ktore povazujeme za prechodne obdobie do rodiny zalozenej na parovom manzelstve bola velmi pocetna. Postupne, ako sa menila delba prace sa rodina s pod vlady zeny dostavala pod vladu muza. Pod touto vladou muza neboli len prislusnici vlastnej rodiny ale sucastami rodu sa napr. v tomto obdobi stavali aj otroci, ktorych rod ziskal v roznych bojoch. V tomto obdobi, ked rodina prechadzala z obdobia matriarchatu do obdobia patriarchatu, az do toho abdobia, kym nevznikla parova monogamna rodina bolo pravidlom, ze muz mal niekolko zien a zeny sa spravidla kupovali. Tato tendencia mnohozenstva aj ked vo vecsine ludskych kultur zanikla, predsa sa len v istych kulturach (od mladsej doby kamennej ) preniesla do sucasnosti a je este aj dnes charakteristicka napr. pre moslimsky svet. U vecsiny spolocenstiev predsa len doslo k rozpadu tejto tzv. patriarchalnej rodiny a to k rozpadu na male rodiny, ktorych zakladom sa stal manzelsky par so svojimi detmi. Doslo k dalsej zmene. Tento manzelsky par sa stava vlastnikom nejakeho obydlia, neskor domu a okrem toho spravidla tieto male monogamne rodiny mali aj svoje vlastne hospodarstvo. Rast populacie v tejto epoche vyvoja ludstva, dalo by sa povedat, ze bol dosledkom triumfu ludskej spolocnosti nad prirodou. – rozumej tu skutocnost, ze clovek sa coraz viac oslobodzoval od prirody- dokazal si coraz viac prirodu prisposobit k svojim potrebam. Zacal kultivovat rastliny, ktore davali vecsie vynosy-vznik polnohospodarstva – zacal krotit zvierata a tym padom prestal byt bezprostredne zavisly od lovu. Prestal byt takisto zavysly od zberu. Zacalo dochadzat zakonite k rastu obyvatelstva. Rast obyvatelstva vsak znamenal to, ze sa zvysovali potreby ludi. Toto viedlo k tomu, ze clovek bol tlaceny, aby zvysoval svoju prodiktivitu prace. Prodiuktivita prace sa zvysovala vdaka delbe prace, vdaka specializacii a tym ludstvo sa zacalo nejakym sposobom aj socialne diferencovat. Ak sa produktivita prace nezvysovala dostatocne rychlo, vtedy bol clovek nuteny obsadzovat nove a nove uzemia a dochadza k rozptylu ludskej populacie v geografickom priestore. Pri vstupe ludskeho spolocenstva do etapy tzv. starovekej otrokarskej modifikacie, asi pred 6 tis. Rokov, uz boli pre ludske spolocenstvo charakteristicke pomerne silne rodinne zvezky. Uz v prvotnych otrokarskych statoch dochadza k postupnej reglementacii rodinnych vztahov. – Znamena ze spolocenstvo akousi formou vonkajsieho natlaku , neskor prava chranilo potreby, zaujmy jednotlivych clenou rodiny, manzelky. Ako prevazna forma manzelstva sa uchovalo monogamne manzelstvo. Forma polygamneho manzelstva prezila len v niektorych spolocenstvach. V otrokarskej spolocnosti sa spolocnost vyraznejsie ako to bolo v predch. Obdobi vo svojej institucionalnej strukture zacina clenit na slobodnych obcanov a otrokov. V oboch tychto reprodukcnych skupinach (slobodny, aj otroci), boli odlisne reproukcne pomery. Kym reprodukcia u slobodneho obyvatelstva bola prirodzena a nebola nicim obmedzovana, na rodenie deti otrokov boli rozdielne nazory. Stupenci jedneho nazoru tvrdili, ze rodenim deti otrokov sa rozsiruje ta ich zakladna, ta ich baza, (pribudaju), avsak vecsina otrokarov bola nazoru, ze rodenie deti otrokov neznamena pre otrokarske spolocenstvo prinos, a to preto, ze tieto deti boli neproduktivne, bolo ich potrebne zivit, pritom celkova produktivita prace bola velmi nizka a preto aj branili do znacnej mieri otrokom sa rozmnozovat. Otrokari vychadzali z nazoru, ze otroka je daleko lahsie si ziskat v boji podriadovani si inych narodov, kmenov. Otroci sa ziskavali aj takym sposobom, ze slobodny obcania, ktory sa zadlzili a neboli schopny splacat dlhy, tak sa prepadli do otroctva. V dosledku ziv. Podmienok otrokov pre otrokarstvo, bola charakteristicka zuzena prirodzena reprodukcia otrokov a tym padom otrocke obyvatelstvo sa prirodzenym sposobom nemohlo rozrastat do velkeho poctu. Cely system tzv. otrokarskych statov bol zalozeny na urcitom obmedzeni poctu obyvatelstva. Hranice poctu obyvatelstva, a to ani slobodneho nebolo mozne prevysit bez ohrozenia ich existencie. Z dovodu nizkej produktivity prace,. Predovsetkym v dosledku nizkej produktivity polnohospodarstva. Darmo boli otroci, ked im chybala poda, mali nizke vynosy. Vysoky pocet obyvatelstva ohrozoval existenciu samotneho spolocenstva.

Problem sa riesil dvomi roznymi sposobmi.:

1. Charakteristicky pre anticke grecko ale napr. aj pre civilizacie otrokarske, ktore boli este pred antickym greckom napr. fenicania, kartagincov ako aj dalsie otrok. Spolocenstva. Pre tieto otrokarske staty bolo charakt. To, ze to boli relativne male staty, boli to spravidla mestske staty. Ked pocet obyvatelov v tychto statoch dosiahol isty pocet, ktory uz nebolo mozne zivit, robilo sa to, ze cast obyvatelstva daneho statu, so svojim majetkom, otrokmi sa zobrala a sa prestahovala a vytvorila novy, vlastny mestsky stat. Takymto sposobom vzniklo cely rad m. statov z byvalych greckych m. statov v oblasti stredozemneho mora a v oblasti cierneho mora.
2. Charakt. Pre Rimanov. Co sa tyka R. rise, tento problem preludnenosti riesila takym sposobom, ze sa expandovalo. V dosledku vojenskych vybojov sa risa neustale rozsirovala. Najv . uzemie r. risa dosiahla v roku 14. N.l., ked r. risa lezala v oblasti celej juznej europy, malej azie. Hustota obyvatelstva nebola preto velmi vysoka. V r. 14. V r. risi zilo asi 54 milionov obyvatelov.

R risa sa rozpadla na zaciatu 5. Storocia. Svoju existenciu ukoncila Zapadorimska riza,. Vychodna cast zanikla aj po porazke osmanmi. Cela europska civilizacia zacala sa budovat na troskach z.r. rise. Co sa tyka rozvoja populacie, ten bol determinovany zakladmi skupiny feudalnej spolocnosti. Tzn. Nevolneho rolnictva. Zakladnou vyrobou bolo polnohospodarstvo. To bolo zalozene na feudalnom vlastnictve pody a neuplnom vlastnictne pody vykoristovanych nevolnikov. Toto neuplne vlastnictva ich povinnost odrabat na tejto pode viedlo k akejsi zobrackej existencii. Feudali mali zaujem na zvysovani poctu nevolnikov. Islo o to, ze najme v obdobi ranneho a stredneho feudalizmu sa bohatstvo feudalov hodnotilo podla poctu obyvatelstva, podla platitelov dani, tzn. Podla poctu tych, kt. na toho feudala robili. Feudali, kt. boli zainteresovany na zvysovani majetku prostrednictvom zvysovania poctu poplatnikov pouzivali rozne metody na stimulovanie prilivu obyvatelstva. Napr. jednou z takychto metod bolo docasne oslobodzovanie novousadlikov od dani. Sucasne ako sa feudali snazili zvysovat pocty svojich nevolnikov, tak nevolnici sa presuvali tam, kde feudalne poriadky neboli take krute, alebo sa este nestihli utvorit. V niektorych pripadoch tento pohyb obyvatelstva bol podporovany aj centralnou mocou. Tzn, vladcami, kralmi prisusnych statov. Casto si pohyb obyvatelsstva v obdobi feudalizmu vynutili aj dosledky castych vojen, ked obyvatelstvo bolo pozabijane. A ti, co neboli pozabijani tak usli. Tak sa vyludnili uzemia, co panovnikov prinutilo k tomu, aby tieto uzemie boli nanovo osydlovane. Takym sposobom sa na uzemie SR dostali nemci. Takymto reosydlovanim bolo aj osydlenie tej casti uhorska, ktora bola predtym obsadena turkami. Tzv. Dolna zem. Pri tomto osydlovani sa do madarska, rumunska, srbska, chorvatska. Tazke ziv. Podmienky boli pricinou detskej umrtnosti. Velke skody na pocte narobili neustale vojny a pustosive epidemie. A to najme moru, a cholery. Pomaly rast vyrobnych sil, periodicke hynutie velkeho poctu obyvatelstva, existujuci hlad, znizovali prirastok obyvatelsstva v obdobi feudalizmu aj napriek vysokej porodnosti. Pocet obyvatelov vyraznym sposobom nerastol. Zmenu vyvolal az technicky rozvoj, ktory sprevadzal az nastup kapitalizmu. Tech. Rozvoj, nove vyrobne prostriedky, ekonomicky rozvoj a skupina podnikatelov povodnez mestiackeho stavu, ktora sa pretransformovala do burzoazie viedli k rozvrateniu feudalneho spolocenskeho poriadku a predovsetkym k likvidacii nevolnictva. Clovek- nevolnik- sa stal clovek slobodny a mohol sa pohybovat nezavisle od vole svojho pana. Zaroven prechod z manufakturnej na priemyselnu vyrobu znamenal aj to, ze clovek, jeho obziva neboli zavysle od pody, ale novovznikajuce priem. Odvetvia davali cloveku moznost ziskat novy, od pody nezavisli druh obzivy. Priemyselna revolucia znamenala formovanie novej populacie. Koncom 18 a zaciatkom 19 storocia kapital vyzadoval rychlu vymenu generacie robotnikov. Vyzadoval najme dostatocne velku armadu robotnikov schopnych zabezpecovat velky objem produkcie , ktory mal priniest zisk. Dosledkom vysokeho dopytu po prac. Sile bolo stahovanie obyvatelstva z vidieka do miest.. a dosledkom toho bola aj vysoka porodnost. Mesta sa postupne stavali nielen priemyselnymi ale aj kulturnymi centrami. Tento vyvoj vsak bol z casoveho hladiska obmedzeny. Na urcitom stupni rozvoja kapitalistickeho systemu totiz doslo k velkej akumulacii kapitalu a v podstate tato akumulacia si vyziadala ze ak chcel kapital nadalej prinasat zisk, muselo dojist k zmene organickej skladby kapitalu. Tym padom, ked doslo k zmene organickej skladby kapitalu, kapital sa musel realizovat niekde inde a nejakym inym sposobom ako to bol ov tom prvotnom obdobi. Cela priemyselna revolucia zacala v textilnom priemysle,konkretne vo Velkej britaniii, francuzsku a holansku. Kapitalisto bohatli, nasytil sa trh a bolo treba hladat ine sposoby vyuzitia kapitalu. Zacali prenikat aj do inych typov vyrob, ktore sluzili na uspokojenie potrieb ludi. To znamenalo to, ze nielen sa preorganizoval kapital, ale zaroven aj z povodnych typov priemyselnej vyroby zacalo dochadzat k tomu, ze priem. Vyroba sa sproduktivnovala zavadzanim strojov. Toto sproduktivnovanie vyroby viedlo k tomu, ze zrazu ista cast robotnikov zacala byt zbytocna a zacala vznikat nezamestnanost. S nezamestnanostou sa musime vysporiadat az do dnes. Znacna cast robotnikov, najme s nizsou kvalifikaciou nieje schopna zachytiit tieto prudke zmeny, ku kt. dochadza a odcitaju sa na okraji spolocnosti. Na toto sme doplatili v 90. Rokov, soc. blok mal relativne nizku produktivitu prace a nizku technicku uroven. V zapadnych krajinach sa toto nestalo, lebo tam bol prirodzeny prechod od púriemyslu do sluzieb. V najpriem. Krajinach robi v priemysle len asi 30 percent obyvatelstva. Majoritna cast robi v tercialnom sektore- sluzby. Vo vyspelych krajinach preto natalita zacina vyrazne klesat. Tento jav nieje zvlastny len pre europu alebo sev. ameriku, ale aj pre krajiny Japonsko, Korea, a krajiny j.v. azie.

Reprodukcne spravanie sa populacie ovplyvnuju nielen ekonomicke podmienky, ale aj ine faktory. Repr. Procesy su totiz vo svojej podstate procesy spontannymi. Ak teda populacne zakony maju popisovat reprodukcne spravanie sa populacie vo svojej komplexnosti, musime brat do uvahy aj tie faktory, ktore lezia mimo ekonomickych faktorov. O formilaciu demografickych zakonov sa preto v celej historii ludstva pokusali rozny myslitelia.

Otazky:

1. Co predpokladame, o zivote prvotnych ludskych zoskupeni.
2. Ake prevdepodobne boli demograficke charakteristiky prvotnych ludskych zoskupeni.
3. Akymi stadiami prechadzala ludska rodina do obdobia nastupu otrokarskej spolocnosti.
4. Charakterizujte zakladne atributy starovekej otrokarskej spolocnosti.
5. Co bolo charakteristicke pre populacny vyvoj otrokarskej spolocnosti.
6. Charakterizujte zakladne atributy feudalnej spolocnosti.
7. Co bolo charakteristicke pre populacny vyvoj vo feudalnej spolocnosti.
8. Charakterizujte zakladne atributy spolocnosti po priemyselnej revolucii.
9. Co boli charakteristicke pre populacny vyvoj v kapitalistickej spolocnosti, najme v jej rannych stadiach