Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Fakulta verejnej správy / Sociálna politika

4. prednáška (4._prednaska_sp.doc)

4. prednáška                                      Pokračovanie funkcií SP                                        11. marca 2009

Funkcie SP sú spájané so schopnosťou SP vyvolávať určité efekty a účinky vo vzťahu k objektom so schopnosťou sledovať a realizovať určité ciele. Existujú rôzne funkcie SP, ale toto členenie je základné a odvodené, je prirodzené, že každá SP by mala reflektovať všetky funkcie

1. Ochranná funkcia – je funkciou historicky najstaršou. Je orientovaná už na riešenie vzniknutých sociálnych udalostí, možno ju stotožniť s pasívnou SP, ktorá využíva opatrenia ex post.
2. Rozdeľovacia a prerozeľovacia = distributívna a redistributívna – je rovnako dôležitá ako ostatné, ale je jednou z najzložitejších funkcií. V zásade rieši Čo, Ako, Komu, Za čo a Podľa čoho rozdeľovať. Hlavná pozornosť, ale nie jediná, je zameraná na dôchodky (lebo dôchodky sú zdroje financií pre prerozdeľovaciu politiku). Rozdeľovacia a prerozdeľovacia SP sa realizuje prostredníctvom mechanizmov:

1. trhový mechanizmus,
2. hlasovací proces,
3. negociácie (vyjednávania medzi sociálnymi partnermi, a tými sú tripartita – vláda, zamestnávatelia, zamestnanci)
4. tradície, zvyky, kultúra,
5. nelegitímne mechanizmy (čo je legalita a čo legitimita, čo legálne a čo legitímne)

Dôležité je 1. zabezpečiť dôstojné životné podmienky. všetkým občanom, 2. zaistiť všetkým rovnaké šance, zabezpečiť bezporuchové fungovanie spoločenského systému, 3. odstraňovať nedokonalosti konkurencie.

Jedným z hlavných nástrojov prerozdeľovania je štátny rozpočet. Základnou otázkou je: aká by mala byť optimálna miera prerozdeľovania.

Laferova krivka:                                                Lorenzova krivka:

3. Homogenizačná – podstatou je vyrovnávanie rozdielov, ktoré vznikajú v každej spoločnosti v sociálnej sfére, ale zároveň rovnosť šancí, možností a príležitostí
4. Stimulačná
5. Preventívna – je z historického hľadiska najmladšia, cieľom je predchádzať vzniku sociálnych udalostí, využíva opatrenia ex ante, aktívna SP.

Nástroje slúžia na dosiahnutie istého cieľa. Všetky tieto nástroje sú modely, dajú sa aplikovať na prax. Patria tu:

1. právne – rôzne orgány v rámci štátu, rôznej právnej sily
2. ekonomické

1. fiškálne
2. monetárne
3. dekomodifikácia – tento pojem ako prvý použil v soc. vedách dánsky sociológ G. ESPING-ANDERSEN, ktorý ju vysvetľuje ako skutočnosť, že ľudia sa môžu dobrovoľne rozhodnúť k neúčasti na práci, pokiaľ to budú považovať za nevyhnutné a nemusia sa pritom obávať o stratu miesta, príjmu alebo životnej úrovne. Esping-Andersen podľa miery a spôsobu dekomodifikácie klasifikoval typy welfare state. Za prejavy dekomodifikácie môžu byť považované nástroje SP ako je garantovanie životného minima, či podpora pri rôznych sociálnych udalostiach. Dekomodifikácia nemusí byť realizovaná iba štátom, ale môžu sa na nej podieľať aj iné subjekty a tými sú rodina, komunita, cirkev, mesto, obec, atď.
4. cenová regulácia

3. sociálne – vedieť mu vysvetliť
4. nátlakové