Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Fakulta verejnej správy / Verejné financie I.

8. prednáška (8.doc)

Verejné financie

(8. prednáška, 08.04. 2008)

K jednotlivým daniam:

1. zaradenie v rámci klasifikácie daní
2. predmet daní (na čo je daň uvalená, príjem, majetok, spotreba)
3. sadzba dane (pevná  - v absolútnej čiastke na jednotku základu, percentuálna - % zo základu dane)
4. základ dane (v naturálnych alebo peňažných jednotkách)
5. spôsob výpočtu dane
6. správca dane
7. do ktorého rozpočtu daň plynie

Ďalšie náležitosti dane:

8. poplatník dane
9. nezdaniteľné minimum zo základu dane
10. čo nie je predmetom dane
11. oslobodenie od dane
12. úľavy

Ďalšie pojmy

13. celková daňová povinnosť subjektu  - súhrn všetkých povinných platieb, ktoré je subjekty povinný zo zákona platiť do rozpočtovej sústavy
14. Daňová kvóta I – podiel daní na HDP v %
15. Daňová kvóta II – podiel daní a platieb zákonného poistenia v HDP v %

Daňová harmonizácia

16. koordinácia daňových politík krajín EÚ a ich harmonizácia sa stáva jednou zo závažných ekonomických, ale i politických otázok
17. Daňová harmonizácia – približovanie a prispôsobenie národných daňových systémov a jednotlivých daní na základe dodržiavania spoločných pravidiel zúčastnených krajín
18. Medveď (406 – 416)

Daňová harmonizácia (všeobecne)

19. existujú dva extrémy – kompletná štandardizácia (rovnaké dane, s rovnakým daňovým základom, s rovnakým daňovými sadzbami a rovnakými daňovým systémom daňovej správy) a nulová harmonizácia
20. medzi nimi existujú rôzne stupne harmonizácie:
21. administratívna spolupráca medzi inštitúciami správy daní ohľadne daňovníkov, ktorých aktivity sa týkajú daňovej legislatívy vo viacerých krajinách
22. zmiernenie neharmonizácie – podpísanie medzinárodných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia
23. určenie rovnakých daní pre všetky krajiny Európskej únie, avšak s ponechaním možnosti členských štátom zachovať a určovať ďalšie dane na národnej úrovni
24. nominálna harmonizácia – vyjadruje stav, kedy krajiny majú rovnaké dane, ktoré však nemusia byť určené na rovnakom daňovom základe, alebo rovnakom systéme správy daní a administratívy

Harmonizácia daní v EÚ

. – nepriame dane – dosiahnutý najväčší pokrok, už Rímske zmluvy (1957) zakazovali daňovú diskrimináciu, DPH bola čiastočne harmonizovaná ako prvá v r. 1977, v r. 1992 bola prispôsobená požiadavkám nového jednotného trhu spoločne so spotrebnými daňami

25. priame dane - dvojstranné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, diskutuje sa o harmonizácii základu dane z príjmov PO v krajinách EÚ
26. zatiaľ neexistujú plány harmonizácie zdaňovania v oblasti na sociálne zabezpečenie

Vybrané problémy daňovej teórie

Starovek – dane ako zdroj štátnej pokladnice (nepravidelné platby naturálnej povahy), dobrovoľnosť platenia priamych daní – napr. st. Grécko, nepriame dane vyberané pri predaji, bezdetní platili vyššie dane

Stredovek – zabezpečiť predovšetkým príjmy panovníkov pokladne,

27. domény – príjmy z poľnohospodárskych a lesných majetkov panovníka
28. regály – regálne práva, ktoré si výlučne prisvojil  

POZRI MEDVEĎ

Historický vývoj daní

29. na začiatku novoveku sa dane stávajú pravidelnými, clá a akcízy sú dôležitým príjom štátnej pokladnice
30. z kontribúcii a akcíz vznikajú ucelené daňové sústavy (priame a nepriame dane) , význam nepriamych daní rastie
31. koncom 19. st. – uplatňovanie progresívnych sadzieb
32. začiatok 20. st. – daň z obratu (Nemecko)
33. DPH – 1954 vo FRA
34. USA – 1913 daň z príjmov (zvýšenie významu priamych daní)
35. Centrálne plánované ekonomiky – vysoké daňové zaťaženie podnikov, daň z obratu rozdielového charakteru, daňový systém neefektívny

História daňových teórií

36. Daňová teória sa vyvíjala v rámci filozofie (Aristoteles, T. Akvinský, merkantilisti)  
37. Prvé ucelené názory na povahu a funkcie daní:

1.  Fyziokrati (F. Quesnay) – tvrdili, že je potrebné zdaniť iba dôchodky z poľnohospodárstva
2.  klasická ekonómia – sloboda jednotlivca , hospodársky liberalizmus, výmenná daňová teória – daň chápaná ako protihodnota za služby poskytnuté štátom, vznik úvah o spravodlivosti a efektívnosti daní

1.  Adam Smith – 4 daňové kánony - 4 Daňové zásady:

- zásada spravodlivosti – založená na tom, že dane majú platiť všetci úmerne svojim možnostiam (dôchodkom)

- zásada určitosti – daň by mala byť určená presne (jasne stanovená doba splatnosti dane, výška dane, spôsob platenia dane a toto všetko musí byť daňovému poplatníkovi jasné

- zásada pohodlnosti -  daň by sa mala vyberať vtedy a takým spôsobom, kedy sa to poplatníkov najviac hodí

- zásada úspornosti – daň má byť prepracovaná tak, aby daňovník platil čo najmenej nad to, čo skutočne prináša do štátnej pokladnice  (čo najnižšie náklady súvisiace so zdaňovaním)

Úlohy štátu (A. Smith):

3. Obrana krajiny navonok
4. Vnútorný poriadok
5. Verejné statky

David Ricardo – daňová incidencia (presun daňového bremena)

38. skúmal dopad daní

J. S. Mill – zástanca princípu platobnej schopnosti (proporciálne zdanenie)

- dane by sa nemali vyberať na základe prospechu ale princípu platobnej schopnosti (ako sú schopný platiť – bohatší viac)

Neoklasicizmus – nadmerné daňové bremeno (využili D a S krivky na analýzu daňového presunu a dopadu) Pigou (ak sú spoločenské náklady väčšie ako súkromné – daň)

Keynes – stabilizačná funkcia daní a to v súvislosti s požiadavkou štátnych zásahov a stabilizácie  ekonomiky, progresívne dôchodkové dane zmieňujú výkyvy v efektívnom dopyte súkromného sektoru v priebehu ekonomického cyklu

Ekonómia strany ponuky – znižovanie daňového zaťaženia, Lafferova krivka

Význam zdaňovania

39. základným účelom zdaňovania je tvorba zdrojov s cieľom uspokojenia verejných potrieb, ktorá je dosahovaná:

1.  zabezpečením statkov a služieb, o ktorých produkciu súkromní výrobcovia nemajú záujem alebo produkcia ktorých je z pohľadu štátu nevyhnutná
2.  Zabezpečením spoločensky optimálneho outuputu u statkov, ktorých produkcia je nedostatočná alebo prebytočná
3.  zabezpečením prerozdelenia monopolného zisku a kontrolou nad monopolnou cenou a outputom

Princípy zdaňovania

40. administratívna jednoduchosť
41. flexibilita
42. politická priehľadnosť
43. spravodlivosť – horizontálna a vertikálna
44. efektívnosť

Zdaňovanie a spravodlivosť

45. Vertikálna spravodlivosť – spočíva v tom, že každý, kto je na tom lepšie, by mal platiť väčšiu daň , čoho dôsledkom je, že sa využívajú progresívne daňové sadzby
46. Horizontálna spravodlivosť – spočíva v tom, že poplatníci, ktorí majú rovnakú schopnosť platiť daň, majú platiť rovnako veľkú daň a to bez ohľadu na pohlavie, rasu, vek a pod.

Zdaňovanie a efektívnosť

Priame administratívne náklady

47. znáša verejný sektor, sú to náklady na organizáciu daňového systému, na evidenciu daňových poplatníkov, výber daní, a ďalšie, ktoré súvisia s daňovým systémom

Nepriame administratívne náklady

48. nesú poplatníci
49. ich určenie je náročné, keďže nie sú štatisticky vykazované
50. je možné len odhadnúť, koľko času strávil daňový poplatník pri vyplnení daňového priznania, koľko stoja snahy o daňové úniky a pod.
51. patria tu aj náklady na daňových poradcov a daňové účtovníctvo
52. sú často podceňované zo strany orgánov štátnej správy
53. rastú úmerne s rastom zložitosti daňového systému

54. nadmerné daňové bremeno (mŕtva strata dane)

Nadmerné daňové bremeno

55. vzniká ako dôsledok distorzie v cenách statkov, spôsobenej daňou
56. nadmerné bremeno predstavuje stratu, tzv. prebytku kupujúcich a predávajúcich, ktorý bol spojený s transakciami, ku ktorým v dôsledku dane teraz nedôjde
57. znižuje celkový úžitok poplatníkov a znamená absolútnu stratu
58. strata mŕtvej váhy – strácajú všetci

Faktory, ktoré vplývajú na veľkosť daňového bremena:

59. veľkosť dane – pri lineárnom dopyte a ponuke rastie veľkosť daňového bremena s druhou mocninou rastu dane (2 menšie dane menšia neefektívnosť z dôvodu NDB ako 1 veľká)
60. ak zvyšujeme počet daní v daňovej sústave, tak potom nám síce NDB klesá ale zároveň nám rastu administratívne náklady súvisiace s výberom týchto daní
61. musíme nájsť optimálny počet
62. elasticita ponuky a dopytu – pri elastickejšej ponuke a dopyte bude i nadmerné bremeno väčšie, pri nulovej elasticite ponuky alebo dopytu sa rovnovážne množstvo nezmení, a nevznikne žiadne nadmerné bremeno
63. elasticita ponuky vyjadruje % zmenu ponúkaného množstva oproti % zmene ceny
64. nezáleží na tom na ktorej strane trhu je daň uložená (nezáleží na tom či zdaníme dopyt alebo ponuku)

Dôchodkový a substitučný efekt dane

65. Dôchodkový efekt dane je v tom ,že daň znižuje dôchodok. Priame dane znižujú dôchodky priamo a nepriame (spotrebné) dane znižujú reálnu hodnotu dôchodkov zvýšením spotrebných cien
66. Substitučný efekt dane vzniká v dôsledku distorzie (skreslenia) v cenách. Uvalená daň na zdaňovaný tovar spôsobuje zvýšenie jeho ceny vo vzťahu k nezdanenému tovaru. Tým s mení pomer cien zdanených a nezdanených tovarov

Podstata daňového bremena

67. Daňové bremeno predstavuje platby súkromného sektora v prospech verejného sektora.
68. Je to zníženie reálneho disponibilného dôchodku súkromného sektora, ktorý zaplatením daní utrpí škodu.
69. Daňové bremeno poplatníka sa skladá:

1.  daň
2.  nadmerné daňové bremeno
3.  nepriame náklady dane (účtovníctvo, daňový poradca,...)

Daňový dopad (daňová incidencia)

70. Daňový dopad predstavuje rozdelenie daňového bremena medzi jednotlivých daňovníkov
71. zákonný dopad dane (formálny) je to dopad na subjekt, ktorý je povinný zo zákona zaplatiť daň a nesie daňové bremeno
72. skutočný (efektívny! Dopad dane je na subjekt, ktorý znáša daňové bremeno v skutočnosti, na koho bola daň presunutá. Týka sa len jednotlivcov
73. výška skutočného dopadu závisí:

1. od elasticity ponuky a dopytu,
2. od veľkosti dane,
3. od charakteru trhu,
4. od otvorenosti ekonomiky,
5. od časového faktora a 
6. významnosti zdaneného trhu

74. čím je väčšia elasticita ponuky, tým sa bremeno viac prenáša na kupujúceho
75. pri nulovej ponuke celú daň znáša predávajúci

Daňový presun

76. dopredu na kupujúceho na trhu, tým že sa zvýši cena statku, alebo dozadu na predávajúceho
77. tento presun môže byť čiastočný, stopercentný i vyšší ako je výška dane
78. k presunu niekedy nemusí dôjsť vôbec
79. daňový presun je nulový ak je elasticita dopytu nekonečná
80. pri nulovej elasticite ponuky – daň postihuje vlastníkov, ktorí nemajú možnosť daňového presunu, napr. pozemková daň, bytová daň a pod.