Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Pracovné právo III.

PSZ - vypracované skúšobné otázky (pr._soc._zab..doc)

01. Sociálna politika a sociálne zabezpečenie

Sociálna politika:

1. sústavná činnosť jednotlivých subjektov, ktorá smeruje k ochrane hospodárskych a sociálnych práv občana, k rozvoju jednotlivcov aj celej spoločnosti.
2. cieľavedomé smerovanie k zlepšeniu podmienok obyvateľstva v rámci daných hospodárskych možností krajiny. Sociálna politika zahŕňa politiku sociálneho zabezpečenia vrátane osobných sociálnych služieb, rodinnej, bytovej politiky, najmä jej sociálnych aspektov, zdravotnej politiky, politiky zamestnanosti a vzdelávacej politiky. + zošit
3. Nástroje : právo, ekonomické, sociálne programy, kolektívne vyjednávanie
4. Úloha štátu :

1. Liberálny model
2. Socialno-demokratický model
3. Neoliberálny model

5. funkcie :

1. Ochranná
2. Rozdeľovacia
3. Stimulačná
4. Homogenizačná
5. Preventívna

6. modely:                aktívna (perspektívna – prijímanie, súbor takých opatrení, ktoré predchádzajú vzniku sociálnych problémov)

pasívna (retrospektívna – zameriava sa na riešenie vzniknutých problémov)

Sociálne zabezpečenie – užší pojem, súbor inštitúcií, zariadení, činností a opatrení na predchádzanie, zmierňovanie a odstraňovanie ťaživých sociálnych situácií občanov, ktorí v dôsledku sociálnej situácie uznanej štátom za sociálnu udalosť takú pomoc potrebujú.

1. PSZ je významný nástrojom realizácie sociálnej politiky,
2. Aj pri PSZ je niekoľko vymedzení pojmov, napr. že ide o pokusy o teoretické vymedzenie a určenie hraníc tohto pojmu. Niektorí uvádzajú, že tu treba zahrnúť sociálne poistenie, sociálnu pomoc, právo na vojnové odškodnenie. Niektorí hovoria, že PSZ (resp. sociálne právo), je to v podstate právo zameraná na zabránenie alebo odstránenie individuálneho deficitu hmotných statkov prostredníctvom verejnoprávnych inštitúcií. Súčasť právneho poriadku, ktorý obsahuje opatrenia na predchádzanie, odstraňovanie sociálnych rizík (pracovná neschopnosť, invalidita, pôrod, smrť rodinného príslušníka,...).
3. Je to samostatné odvetvie právneho poriadku, tvorí súbor právnych noriem, upravujúcich spoločenské, kolektívne a individuálne vzťahy vznikajúce v sociálnom zabezpečení i v realizácii sociálnej politika a sociálneho partnerstva jednotlivých subjektov sociálnej sféry; v rámci týchto vzťahov vystupujú ich subjekty ako nositelia práv a povinností upravených normami práva sociálneho zabezpečenia.
4. Sociálne zabezpečenie sa vyvíja v 3 základných systémoch:

1. poisťovací systém
2. systém štátnej sociálnej podpory
3. systém sociálnej pomoci.

02. Sociálne zabezpečenie a právo na sociálne zabezpečenie

Predmetom je zmiernenie sociálnych udalosti predvídaných štátom

7. Nepresný preklad “social security”
8. Určitá činnosť
9. Sociálna bezpečnosť je výsledný stav, 1.krát v Mexiku, v Amerike prijatý sociálny zákon, MOP (medzinárodná organizácia práce) dohovor
10. Bismark – pojem sociálne poistenie
11. Lord Beverage – zákony sociálnej bezpečnosti, social welfare state
12. Právo na sociálne zabezpečenie – 2.generácia, aktívny štát, nároky

Právo na sociálne zabezpečenie (in: Európska sociálna charta)

Na zabezpečenie účinného výkonu práva na sociálne zabezpečenie  sa zmluvné strany zaväzujú:

1. vytvoriť alebo udržiavať systém sociálneho zabezpečenia,

2. udržiavať  systém  sociálneho  zabezpečenia  na uspokojivej úrovni,  najmenej  na  takej   úrovni,  akú  vyžaduje  ratifikácia Dohovoru Medzinárodnej  organizácie práce číslo  102 o minimálnych normách sociálneho zabezpečenia,

3. usilovať   sa  o   postupné  pozdvihnutie   úrovne  systému sociálneho zabezpečenia,

4. uskutočniť  kroky   uzatváraním  príslušných  bilaterálnych alebo  multilaterálnych dohôd  alebo inými  prostriedkami v  rámci podmienok ustanovených týmito dohodami, aby sa zabezpečilo:

a) rovnaké zaobchádzanie  každej zmluvnej strany  s ich vlastnými štátnymi príslušníkmi  ako so štátnymi  príslušníkmi ostatných zmluvných  strán,  ak  ide  o  práva  na sociálne zabezpečenie vrátane   zachovania  dávok   vyplývajúcich  zo  zákonodarstva sociálneho  zabezpečenia,   bez  ohľadu  na   akýkoľvek  pohyb chránených osôb medzi územiami zmluvných strán,

b) priznanie,   zachovanie  a   opätovné  nadobudnutie   práv  zo sociálneho   zabezpečenia   takými   prostriedkami,   ako   je sčítavanie  dôb  poistenia  alebo  zamestnania získaných podľa zákonodarstva každej zo zmluvných strán.  

03. Vývoj sociálneho zabezpečenia od r. 1918 po súčasnosť

1918 – 1945 :

13. bol prijatý zákon 221/1924 o poistení zamestnancov pre prípad choroby, invalidity a staroby
14. boli vylúčení štátni zamestnanci 221/1925 z. o nemocenskom poistení štátnych zamestnancov
15. z nemocenského poistenia sa poskytovala pomoc v chorobe, v materstve a pohrebne
16. z invalidného a starobného sa poskytovali invalidný dôchodok, starobný dôchodok, vyrovnávacie príplatky, vdovsky, vdovecky a sirotsky
17. Veľká hospodárska kríza ovplyvnila aj oblasť sociálneho poistenia, došlo k zhoršeniu situácie v nemocenskom poistení
18. V období 2. sv. vojny bolo poistenie podriadene fašistickému režimu a neskôr zabavené v prospech vojenských účelov

1945 – 1989:

19. po 2. sv. vojne došlo k závažným zmenám aj v sociálnej oblasti
20. bol prijatý zákon č. 99 o národnom poistení
21. vytvorila sa Ústredná národná poisťovňa
22. zrovnoprávnili sa nároky
23. v r. 1952 zanikli zákonom systémy poistný a zabezpečovací a poistné sa začalo vyplácať z dani zo mzdy
24. vznikol Štátny úrad sociálneho zabezpečenia, sústava štátneho zdravotníctva a nemocenského poistenia
25. zákonom o sociálnom zabezpečení bol zavedený jednotný systém dôchodkového zabezpečenia a soc. starostlivosti pre zamestnancov
26.  

po roku 1989

27. sociálna reforma opierajúca sa o teórie Friedmana, Hayeka, Nozicka s maximalizáciou úlohy trhu a redukciou úlohy štátu na minimum
28. vybudovanie záchrannej siete pre obyvateľstvo na prahu chudoby
29. princípy solidarity a subsidiarity
30. sociálne zabezpečenie pozostávalo zo systému

1. dôchodkového zabezpečenia
2. nemocenského poistenia
3. štátnych sociálnych dávok
4. sociálnej starostlivosti

31. bola vytvorená nová organizácia sociálneho zabezpečenia
32. štátna správa pozostávala z : Ministerstvo práce, sociálnych veci a rodiny SR, Slovenska sprava sociálneho zabezpečenia, okresné správy soc. zabezpečenia, okresne úrady, obvodne úrady

1993 – 1998:

33. zriadenie Národnej poisťovne na vykonávanie zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia
34. neskôr bola zriadená Sociálna poisťovňa na vykonávanie nemocenského a dôchodkového poistenia a torz Všeobecná zdravotná poisťovňa
35. sústava soc. zabezpečenia pozostávala zo systémov :

1. sociálneho poistenia – dôchodkové zabezpečenie, nemocenské poistenie, odškodňovanie prac. Úrazov a chorôb z povolania
2. sociálnej podpory
3. sociálnej pomoci
4. doplnkového poistenia
5. individuálneho poistenia

1998 – 2002:

36. začala sa reforma sociálneho poistenia
37. systém zahŕňal :

6. nemocenské poistenie
7. dôchodkové zabezpečenie
8. doplnkové dôchodkové poistenie
9. odškodňovanie prac. Úrazov a chorôb z povolania

2002 – 2006:

1. dôchodková reforma založená na 3 pilieroch
2. novy zákon o sociálnom poistení, o službách zamestnanosti, o starobnom dôchodkovom poistení
3. sociálne zabezpečenie tvorí :

1. 1. sociálne poistenie
2. 2. štátna sociálna podpora
3. 3. sociálna pomoc

04. Právo sociálneho zabezpečenia, predmet, systém, vnútroštátne pramene

Pojem

1. PSZ zahŕňa spoločenské opatrenia zamerané na predchádzanie, ovládanie a znižovanie sociálnych rizík (choroba, materstvo, nezamestnanosť, invalidita, pracovný úraz, choroba z povolania...) + teda je to súbor právnych noriem upravujúcich spoločenské, kolektívne i individuálne vzťahy vznikajúce v sociálnom zabezpečení i v aplikácii sociálnej politiky a sociálneho partnerstva jednotlivých subjektov sociálnej sféry
2. sociálne zabezpečenie je časť sociálnej ochrany, poskytuje pasívne sociálne istoty spojené so zdravotnými a sociálnymi prekážkami brániacimi ekonomickej činnosti => blízky vzťah PSZ a pracovného práva, ktorý v blízkej budúcnosti môže znamenať integráciu týchto právnych systémov do sociálneho práva
3. je to samostatné právne odvetvie
4. v právnych vzťahoch vystupujú subjekty ako nositelia práv a povinností upravené normami PSZ

PSZ je samostatné právne odvetvie, v právnej forme realizuje sociálne a hospodárske práva občanov. Je to aj vedecký a pedagogický odbor. Konštituovalo sa na princípe solidarity, spoločenských prístupov odkázaných na tvorbu a prerozdeľovanie zdrojov na základe dohodnutých a právom stanovených princípov. PSZ má tiež charitatívnu a kuratívnopreventívnu zložku pôsobenia.

PSZ je súbor právnych noriem, upravujúcich spoločenské, kolektívne a individuálne vzťahy, vznikajúce v SZ a  aplikácii a realizácii sociálnej politiky, sociálneho partnerstva subjektov sociálnej sféry.

PSZ (sociálne právo) je súčasťou právneho poriadku a zahŕňa spoločenské opatrenia zamerané na predchádzanie sociálnych rizík. Je to inštitualizovaná pomoc pri pokrývaní sociálnych rizík. Je to časť sociálnej ochrany a poskytuje viac – menej pasívne sociálne istoty.

Predmet SZ = individuálne a spoločenské vzťahy zabezpečujúcich a zabezpečovaných subjektov. Kritériom predmetu sú vzťahy vznikajúce v sociálnom zabezpečení a ich právna forma. Je to aj určitá snaha zabezpečiť FO pred vznikom, pri vzniku zákonodarcom predvídaných sociálnych udalostí dávkovými plneniami (vecného alebo peňažného charakteru) v rámci 3 systémoch PSZ

Pramene práva SZ vyjadrujú formu, v ktorej je toto odvetvie obsiahnuté a prostredníctvom ktorej sa vyjadrujú platné právne normy. Povahu prameňov práva SZ majú normatívne právne akty ako vonkajšie formy tohto odvetvia, sú výsledkom normatívnej rozhodovacej činnosti kompetentného orgánu. NPA vymedzujú vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov a ich obsah.

Pramene PSZ u nás:

1. NPA
2. Normatívne zmluvy

Pôsobnosť právnych noriem:

1. vecná – na aké právne vzťahy sa vzťahujú jednotlivé zákony
2. priestorová a osobná
3. časová – ustanovená v intertemporálnych ustanoveniach.

Formálne pramene PSZ: Ústava, Zákony, Medzinárodné zmluvy (multilaterálne, bilaterálne)

Nariadenia vlády, Opatrenia ministerstva

Pramene podľa jednotlivých systémov:

poisťovací systém:

Z. o sociálnom poistení, 461/2003

Z. o SZ policajtov a vojakov, 328/2002

Z. o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca, 462/2003

Z. o starobnom dôchodkovom sporení, 43/2004

Z. zdravotnej starostlivosti a službách súvisiach s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, 576/2004

Z. o rozsahu zdrav star uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiacimi s poskytovaním zdrav star., 577/2004

Z. o poskytovateľoch zdrav star, zdrav pracovníkoch, stavovských organizáciách, 578/2003

Z. o záchrannej zdrav služb, 579/2004

Z. o zdravotnom poistení, 580/2004

Z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdrav poisťovňami, 581/2004

Štátna sociálna podpora

Z. o prídavku na dieťa

Z. o rodičovskom príspevku

Z. o príspevku pri narodení dieťaťa

Z. o zaopatrovacom príspevku

Z. o pestúnskej starostlivosti

Z. o príspevku na pohreb

Z. o rodine

Sociálna pomoc

Z. o pomoci v hmotnej núdzi

Z. o sociálnej pomoci

Súvisiace predpisy:

1. Z. o životnom minime
2. Z. o orgánoch štátnej správy v oblasti soc vecí, rodiny a služieb zamestnanosti
3. Z. o minimálnej mzde

05. Medzinárodné a pramene práva sociálneho zabezpečenia

5. patria sem aj medzinárodné zmluvy:

1. bilaterálne (dvojstranné) – Zmluva medzi ČR a SR o sociálnom zabezpečení, Zmluva medzi SR a Švajčiarskou konfederáciou o sociálnom zabezpečení
2. multilaterálne (viacstranné) dohovory – výsledok činnosti medzinárodných organizácií – Listina základných práv a slobôd, Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, Deklarácia o pokroku a rozvoji v sociálnej oblasti, dokumenty MOP (č.183 o ochrane materstva), dokumenty Rady Európy (Európsky dohovor), dokumenty Európskeho spoločenstva (Európska sociálna charta, Charta základných sociálnych práv pracovníkov ES), medzinárodné asociácie národných systémov sociálneho zabezpečenia, eurolegislatíva – napr. smernice alebo nariadenia, ktoré odstraňujú diskriminačné zaobchádzanie mužov a žien v sociálnom zabezpečení...

6. treba od nich odlišovať právne obyčaje, precedensy – nie sú prameňmi práva
7. individuálne právne akty – tie sú výsledkom aplikačnej práva na konkrétny prípad a tiež nie sú prameňmi práva

1. Listina základných práv a slobôd –

1. hmotne zabezpečenie v starobe
2. pri nespôsobilosti na prácu
3. pri strate živiteľa
4. pomoc v hmotnej núdzi
5. v tehotenstve
6. pomoc pre rodičov s deťmi

2. Všeobecná deklarácia ľudských práv –

- Každý človek má pravo na sociálne zabezpečenie

- pravo na životnú úroveň na zabezpečenie zdravia a blahobytu

3. Medzinárodný pakt o hospodárskych, soc. A kult. Právach – pravo na sociálne zabezpečenie

4. MOP o minimálnej norme soc. Zabezpečenia

OSN: Charta OSN, Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach

Rada Európy: Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Protokoly, ktoré na tento Dohovor nadväzujú (Rím, 1950), Európska sociálna charta Rady Európy (Turín, 1961) tvorí so svojím revidovaným variantom (Revidovaná Európska sociálna charta Rady Európy, Štrasburg, 1996) základ európskeho práva v oblasti sociálnych práv a ekonomických práv. Spolu s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie Rada Európy tvorí európske sociálne právo a s Medzinárodnou organizáciou práce vytvárajú systém medzinárodného sociálneho práva. SR ratifikovala Európsku sociálnu chartu a vstúpila tak do kontrolného mechanizmu Rady Európy. Jeho súčasťou je spravodajský mechanizmus, členské štáty podávajú správy o uplatňovaní ustanovení Charty Európskemu výboru pre sociálne práva (European Committee of Social Rights – ECSR), ktorý ich posudzuje, hodnotí členské štáty z hľadiska ich prístupov k Charte a vydáva tzv. rozhodnutia.

ESĽP: 3 okruhy: prieťahy v súdnom konaní, (anti)diskriminácia, systém kolektívnych stažností

Medzinárodná spoločnosť pre pracovné právo a právo sociálneho zabezpečenia: založená v Bruseli v roku 1958. Jej cieľom je prispieť k rozvoju národných a medzinárodných systémov pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia, k ich porovnávaniu a spolupráci na expertnej úrovni.

MOP: 189 dohovorv, minimálne svetové štandardy, SR ratifikovala 63

prijala prioritný zoznam ôsmich tzv. kľúčových a zásadných dohovorov, ktoré SR ratifikovala a ktoré sú súčasťou nášho právneho poriadku: 
• Dohovor MOP č. 29 z roku 1930 o nútenej alebo povinnej práci
• Dohovor MOP č. 87 z roku 1948 o slobode združovania a ochrane práva organizovať sa
• Dohovor MOP č. 98 z roku 1949 o použití zásad práva organizovať sa a kolektívne vyjednávať
• Dohovor MOP č. 100 z roku 1951 o rovnakom odmeňovaní mužov a žien za prácu rovnakej hodnoty
• Dohovor MOP č. 105 z roku 1957 o zrušení nútenej práce
• Dohovor MOP č. 111 z roku 1958 o diskriminácii v zamestnaní a povolaní
• Dohovor MOP č. 138 z roku 1973 o minimálnom veku na prijatie do zamestnania

• Dohovor MOP č. 182 z roku 1999 o zákaze a o okamžitých opatreniach na odstránenie najhorších foriem detskej práce

MOP ku psz:

Dohovor č. 102 z roku 1952 o minimálnych normách v sociálnom zabezpečení

Dohovor MOP č. 122 z roku 1964 o politike zamestnanosti

Dohovor MOP č. 128 z roku 1967 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach

Dohovor MOP č. 130/1969 o lekárskej starostlivosti a dávkach v chorobe

06. Sekundárne právo EÚ vo vzťahu ku právu sociálneho zabezpečenia SR

Smernica o vykonaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami (+ vykonávacie  meniace a zrušujúce smernice)

Smernica o aproximácii zákonov členských štátov týkajúcich sa zachovania práv zamestnancov pri prevodoch podnikov, závodov alebo časti podnikov alebo závodov

Smernica, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod

Smernica o dôkaznom bremene v prípadoch diskriminácie na základe pohlavia

Smernica o rámcovej dohode a rodičovskej dovolenke uzavretej medzi UNICE, CEEP a ETUC

Smernica o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania zmužmi a ženami vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby vrátane činností

v poľnohospodárstve a o ochrane samostatne zárobkovo činných žien počas tehotenstva a materstva

Smernica o aproximácii právnych predpisov členských štátov vzťahujúcich sa na ochranu zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa (meniace smernice)

Smernica o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami v zamestnaneckých systémoch sociálneho zabezpečenia

Smernica o zabezpečení doplnkových dôchodkových práv zamestnaných a samostatne zárobkovo činných osôb pohybujúcich sa v rámci Spoločenstva

07. Systémy sociálneho zabezpečenia

1. Povinná forma
2. Dobrovoľná

1. Priebežný
2. Kapitalový
3. Kombinovaný

1. Sociálne poistenie – všeobecný, obligatórny, participácia, solidarita, priebežný, garancia
2. Soc. podpora – solidarita, stanovene podmienky, výška dávok, nie je participácia
3. Soc. pomoc – solidarita, individualizácia, subsidiarita, nezásluhovosť

1. Poisťovací systém

1. Poistenie = presun rizika náhodných dôsledkov fyzických strát na majetku a zdraví ľudí, zodpovednosti za škody, resp. prerušenie ekonomickej činnosti z jednotlivých subjektov na špecializovanú inštitúciu za odplatu
2. Úloha poisťovacieho systému = ochrana časti obyvateľstva proti zmenám v živote, hlavne o následky vo vzťahu k pracovnej sile.
3. Charakteristika PS:

1. Existencia výkonu a protivýkonu a ich pomernosť = ak dôjde k poistnému prípadu, poistený dostane celý poistný výkon  bez ohľadu na to koľko príspevkov dovtedy odviedol a tiež ak poistený platí príspevky a nenastane žiadna poistná udalosť nedostane žiadny výkon.
2. Znak poistného vzťahu = právny nárok, ak  nie je ide o podporu alebo pomoc
3. Oblilgatórnosť poistenia = taxatívne určené subjekty sú povinne platiť príspevky a dávky sú odvodené od príspevkov
4. Uplatňuje sa princíp sociálnej solidarity a garancie štátu
5. Existencia povinného poisťovacieho systému = pri určitých predpokladoch daných zákonom, bez ohľadu na vôlu účastníkov vznikajú sociálnopoisťovacie vzťahy priamo zo zákona, v niekrorých prípadoch nie je potrebné ani prihlasovacia povinnosť ani platenie poistného
6. Príspevky a dávky sú určené zákonom

4. Subsystémy PS:

1. Zdrav poistenie
2. Nemocenské p
3. Dôchodkévé p

1. starobné
2. invalidné

4. Úrazové p (platí pre osobtne vymedzený okruh osôb a osobitne definovaný okruh sociálnych rizík)
5. Garančné p
6. Poistenie v nezamestnanosti

5. Vytvára predpoklady podpory v budúcnosti v prípade existencie rizika, zabezpečuje zlepšenie zdrav stavu a opätovné vrátenie pracovnej schopnosti, dávky zabezpečujú ekonomickú istotu poidtencov a ich rodinných príslušníkov

2. Systém štátnej sociálnej podpory

1. Je financovaný  zo štátneho rozpočtu, nevyžaduje platenie príspevkov, prostriedok realizácie práva občanov a rodiny na soc zabezpečenie,
2. Poslaním systému je cielene a diferencovane poskytovať podporu jednotlivcovi alebo rodine v situáciách, ktoré štát  uznáva za odôvodnené ich podporovať
3. Priamymi finančnými prostriedkami štát sa podieľa na riešení niektorých ním uznaných životných situácií
4. Rozlišujeme:

1. Osobitná podpora = na základe vyrovnávajúcej spravodlivosti (odškodňovanie osôb, ktorých sa v minulosti dotkli udalosti, núdzové stavy, ktoré zasiahli celú spoločnosť), ide o odškodné napr utečencom, škody spôsobené vojnou.
2. Podpora občanom = dostávajú ju len obyvatelia štátu s trvalým pobytom v situácii odôvodňujúcej potrebu štátnej podpory

5. Charakteristiké je rovnaké zabezpečenie všetkých oprávnených, je možné stanoviť limity príjmov
6. Neexistuje princíp kauzality ako v poistnom systéme.
7. Jednorázové štátne sociálne dávky:

1. Príspevok pri narodení dieťaťa
2. Príspevok na pohreb
3. Rodičovský príspevok pri súčasnom vyplácaní rodičovského príspevku obidvom rodičkom, alebo ak jeden poberá materské
4. Príspevok na úhradu potrieb dieťaťa zvereného do pestúnskej starostlivosti

8. Opakované štátne sociálne dávky

1. Prídavok na dieťa
2. Rodičovský príspevok
3. Príspevok rodičom, ktorým sa narodili tri alebo viac detí, alebo v priebehu dvoch rokov sa narodili dvojčatá opakovane
4. Zaopatrovací príspevok
5. Opakovaný príspevok na úhradu potrieb dieťaťa zvereného do pestúnskej starostlivovsti
6. Odmena pestúna

3. Systém sociálnej pomoci

9. Zabezpečenie pri ťažkých životných situáciách, zabezpečenie existenčného minima.
10. Je to sociálno dávkový systém zohľadňujúci individuálne potreby žiadateľov.
11. Uplatňuje sa ak inú pomoc nie je možné dosiahnuť (z hľadiska vyživovania).
12. Cieľ systému = upraviť režimy a systémy práce tak, aby príjemca sociálnej pomoci a jeho spoločenské prosredie ho stimulovali k aktívnemu riešeniu jeho nepriaznivej materiálnej a sociálnej situácie.
13. Sociálna pomoc v širšom zmysle = úlohy štátu vyplývajúce zo sociálneho štátu, platia tu zásady individuálnej (závisí od individuálnej potreby jednotlivca) a subsidiárnej (všetky možnosti zlyhali a niekto si nevie pômocť sám alebo nedostáva pomoc z inej strany) pomoci. Dôvod vzniku situácie nie je podstatný.
14. Sociálne pomoc v užšom zmysle = úloha obce pri sociálnej pomoci
15. Neuplatňuje sa princíp kauzality ale fiskálny princíp

08. Právne vzťahy v sociálnom zabezpečení, prvky právnych vzťahov

38. hlavným účelom je hmotné zabezpečenie osôb

Spoločenské vzťahy upravené a regulované objektívnym právom práve v oblasti sociálneho zabezpečenia, v rámci ktorých účastníci vystupujú ako nositelia práv a povinností, a tie sú upravené právnymi predpismi,

vzťahy, ktorých vznik, zmena a zánik závisí od trvania a existencie sociálnych udalostí, práve sociálne udalosti sú jedným zo základných kritérií delenia týchto sociálnych vzťahov delíme tieto vzťahy na: základné a odvodené vzťahy:

Ad. 1. základné vzťahy, tu patria právne vzťahy v oblasti zdravotného poistenia, sociálneho poistenia (tu budeme hovoriť, že zákon o sociálnom poistení po prvýkrát vymedzil pojem sociálne poistenie, pred tým bol zákon o sociálnej poisťovni a hovorilo sa, že sociálnym poistením sa myslelo aj zdravotné poistenia. Teraz je však už zákon o sociálnom poistení, ktoré už zdravotné poistenie nespomína. Sociálne poistenie sa člení a ide o právne vzťahy nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia, poistenia v nezamestnanosti, úrazového poistenia a garančného poistenia). Medzi základné vzťahy ešte patria vzťahy v rámci systému štátnej sociálnej podpory a štátnej sociálnej pomoci.

Ad. 2. odvodené sú procesné vzťahy (v rámci PSZ sa bude hovoriť aj o jednotlivých konaniach, ako sa vydávajú rozhodnutia), a ešte sú tu aj sankčné právne vzťahy,

1. keď vychádzame z tohto členenia, tak základné vzťahy môžeme deliť podľa princípu, ako založené na:

1. poistnom princípe,
2. zabezpečovacom princípe (št. sociálna podpora, pomoc).

2. napr. zamestnanec, dnes ráno vznikol občanovi po prvýkrát pracovný pomer, stal sa zamestnancom (zamestnanec a zamestnávateľ okamžite musia platiť poistné do Sociálnej poisťovne, a takisto zamestnanca prihlásiť),
3. právne teória považuje sociálne vzťahy hlavne za verejno-právne vzťahy, ale v podstate ide o taký „hybrid“,
4. poznáme tu subjekt, objekt a obsah právnych vzťahov:

PRVKY právnych vzťahov PSZ:

Subjekt – spôsobilosť mať práva a povinnosti, alebo spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a povinnosti, tu sa to trochu odlišuje od pracovného práva, pokiaľ ide o práva a povinnosti, tak tie sa nadobúdajú narodením a končia sa smrťou. Pokiaľ ide o spôsobilosť procesno-právnu, tak tá spôsobilosť sa dosahuje dovŕšením 15. roku veku. V pracovnom práve FO na strane zamestnanca nadobúda práva a povinnosti dovŕšením 15. roku veku, ale až po skončení povinnej školskej dochádzky. V sociálnom poistení poznáme aj možnosť dobrovoľného poistenia a to nemôže byť skôr ako dovŕšením 15. roku poistenia, ale až dovŕšením povinnej školskej dochádzky (de facto), až ako 16 ročný.

5. pokiaľ ide o práva a povinnosti vznikajú narodením a zanikajú smrťou, musí však už ísť o narodené dieťa (rozdiel s pracovným právom, kde aj nasciturus môže nadobúdať práva a povinnosti),
6. ako subjekty vystupujú FO, PO. Oprávnené osoby, tie, ktoré si môžu uplatniť nárok na dávku sociálneho poistenia, Verejno-právne inštitúcie (Sociálna poisťovňa, Ministerstvá,..), aj štát je významným subjektom. Ide o systémy financované z verejných zdrojov. Štát je platiteľom poistného niektorých skupín osôb, a tak plní svoje úlohy, niekedy subjekty jednotlivcov nazývame zamestnancami, SZČO, poistenec. Napr. poistenec má nárok na ošetrovné, ak sa stará o chorého rodiča,...,
7. významnú úlohu hrajú zamestnávatelia, ktorí sú jednak platiteľmi poistného a jednak sú platcami poistného. Odvádza poistné za seba, ale aj za svojich zamestnancov. Mnoho razy zamestnanec ani nevie, aké má povinnosti. Sú to zložité otázky v rámci PSZ. Hrá však úlohu iba v poisťovacom systéme. Kedysi to tak nebolo. Zamestnávateľ vtedy poskytoval aj dávky, a ak zamestnávateľ pochybil, tak bol sankcionovaný. Zamestnávatelia poskytovali aj štátne dávky, prídavky na deti, rodičovský príspevok, podporu pri narodení dieťaťa. Mnohí zamestnávatelia sa vtedy bránili (oprávnene). Tieto dávky plynuli zo štátnych rozpočtov. Dnes už tento starý systém „padol“.
8. subjekty hrajú veľmi významnú úlohu.

Obsah právnych vzťahov SZ – práva a povinnosti, ktoré majú jednotlivé subjekty. Napr. úloha zamestnávateľa v rámci odvodových povinností.

Objekt – to kvôli čomu subjekty vstupujú do právnych vzťahov. Plnenia v súvislosti so vznikom sociálnych udalostí.

09. Vznik, zánik právnych vzťahov soc. zabezpečenia, vznik, zánik nároku na dávku

39. dochádza na základe právnych skutočností
40. keď sa poskytujú obligatórne dávky – pr. udalosti
41. fakultatívne dávky – práv. úkon
42. zmena pri vzťahu je najčastejšie v obsahu, na zakl. PP alebo pr. Skutočností
43. zánik – pr. udalosť, úradné rozhodnutie, poskytnutie jednorazovej dávky
44. nárok na dávku obligatórne vzniká na základe splnenia podmienok, vydanie rozhodnutia ma len deklaratórny charakter
45. fakultatívna dávka vzniká na základe konštitutívneho rozhodnutia
46. podmienky pre vznik nároku :

1. Soc. udalosť
2. Existencia soc. Zabezpečovacieho vzťahu
3. Ďalšie právne podmienky

47. právny nárok na dávku vzniká dňom splnenia
48. na výplatu dávky až po uplatnení nároku

10. Sociálnozabezpečovacie a sociálnopoisťovacie právne vzťahy

Prístup fyzickej osoby k systému sociálneho zabezpečenia realizujú sociálnozabezpečovacie právne vzťahy a v rámci nich najčastejšie sociálnopoisťovacie právne vzťahy, ktoré z hľadiska stanovenia príslušnosti k určitému poistnému systému a z hľadiska  priznania nároku na určitú dávku sociálneho poistenia sa členia na poistné vzťahy a dávkové vzťahy. Poistné a dávkové vzťahy sa vzájomne podmieňujú, pričom môžu existovať tak súčasne popri sebe alebo aj samostatne, nezávisle na sebe. Ostatné sociálnozabezpečovacie právne vzťahy konštitujúce sa ako nepríspevkové systémy vychádzajú z klasickej trojzložkovej konštrukcie dávkového vzťahu ako je oprávnená osoba na sociálnu dávku či službu, podmienky na priznanie dávky, uplatnenie si nároku na dávku u subjektu povinného na výplatu dávky.

Sociálno-zabezpečovacie právne vzťahy

A. základné – tie členíme v oblasti: zdravotného poistenia, sociálneho poistenia, v rámci systému štátnej sociálnej pomoci a v rámci systému štátnej sociálnej podpory,

B. odvodené –         procesné (či vydáva príslušný úrad rozhodnutie alebo nevydáva a pod.),

sankčné.

Prvky:

Subjekt – vymedzenie subjektov vyplýva z ustanovenej spôsobilosti mať práva a povinnosti v rámci sociálno-zabezpečovacích právnych vzťahov a možnosť nadobúdať svojim konaním práva a povinnosti (nadobúda sa dovŕšením 15. roku veku)

1. napr. zamestnanec, zamestnávateľ, SZČO, dobrovoľne poistené subjekty, subjekty, ktoré nie sú ani zamestnancami, ani SZČO, ani zamestnávateľmi (napr. študenti, dôchodcovia, aj my – študenti, ktorí majú príjmy, ktoré podliehajú dani z príjmu a pod.)
2. subjekty v rámci systému štátnej sociálnej podpory – ide o systém, kde subjektmi sú hlavne oprávnené subjekty, ale dôležitým subjektom je aj štát (pomocou svojich úradov, ide o zdroje získané zo štátneho rozpočtu),

Obsah – práva a povinnosti sú upravené v príslušnej právnej norme,

Objekt – to, kvôli čomu subjekty vstupujú do týchto právnych vzťahov – tu ide hlavne o peňažné plnenia, ktoré súvisia so vznikom sociálnej udalosti,

Sociálne udalosti:

1. prirodzené fyziogénne biologické – napr. narodenie dieťaťa,
2. sociálne – napr. za  (pozri prednášky z minulého semestra)

Všeobecné podmienky pre vznik nároku na dávku: sociálna udalosť + existencia právneho vzťahu + dosiahnutie určitého veku (v niektorých prípadoch)

11. Dávky a služby v práve sociálneho zabezpečenia, druhy dávok, dávková schéma (DS), dávková formula (DF)

1. Nároky na dávku

1.  obligatórne dávky = nárok je podmienený splnením právom ustanovených podmienok, sppravidla sa žiada a orgán rozhoduje deklaratórnym rozhodnutím
2.  fakultatívne dávky = vznikajú právoplatným rozhodnutím orgánu, ktoré má konštitutívny charakter

2. dávková schéma = súhrn právom ustanovených podmienok a soc udalostí nevyhnutných pre vznik nároku na dávku
3. dávková formula = postup určenia výšky dávky, výška dávky závisí od:

1.  doba zamestnania alebo dĺžky inej započítateľnej činnosti
2.  nepretržitého poistného vzťahu
3.  výška započítateľného príjmu = vymeriavací základ za rozhodujúce obdobie
4.  niekedy je aj určená sumou, stanovená je min a max

4. všeobecné podmienky vzniku nároku na dávky:

1.  sociálna udalosť
2.  existencia právneho vzťahu SZ (poistenie)
3.  ďalšie podmienky

Dávky z hľadiska zabezpečovacích režimov:

1. dávky a služby zdravotného poistenia (vytváranie a ochrana zdravých podmienok, zabezpečenie zdravotníckych služieb, liečebno – preventívna starostlivosť)
2. dávky nemocenského poistenia (nemocenské, ošetrovné, vyrovnávacia dávka, materské)
3. dávky starobného poistenia (starobný, predčasný starobný, vdovský, vdovecký, sirocký dôchodok)
4. dávky invalidného poistenia (invalidný, vdovský, vdovecký, sirocký dôchodok)
5. dávky úrazového poistenia ( ú príplatok, ú renta, jednorázové vyrovnanie, pozostalostná ú renta, jednorázové odškodnenie, pracovná rehabilitácia a rehabilitačné, rekvalifikácia a rekvalifikačné, náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, náhrada nákladov spojených s liečením, náhrada nákladov spojených s pohrebom)
6. dávka garančného poistenia
7. dávka v nezamestnanosti
8. štátne sociálne dávky (prídavok na dieťa, prísp rodičom, príspevok pri narodení dieťaťa, zaopatrovací prísp, prísp na pohreb, rodičovský prísp, prísp pestúnovi)
9. dávky a služby sociálnej pomoci a dávka a príspevky k dávke pomoci v hmotnej núdzi (sociálna prevencia, riešenie hmotnej núdze a sociálnej pomoci)

Dávky z hľadiska princípov rozdeľovania prostriedkov SZ:

1. zásluhové dávky (starobný dôchodok) – princíp zásluhovosti
2. sociálne dávky – odkázanostný princíp
3. dávky viazané na kombinovaný princíp

Dávky z hľadiska obsahu a foriem plnenia:

1. vecné dávky (zdrav starostlivosť, kúpeľná starostlivosť)
2. peňažné dávky
3. služby a úkony (úkony zdrav star, služby sociálnej pomoci)

Dávky z hľadiska periodicity plnenia:

1. jednorázové
2. opakujúce sa
3. časovo obmedzené

Dávky z hľadiska vzniku nároku na dávku:

1. Obligatórne = vzniká na ne právny nárok
2. Fakultatívne = nárok je viazaný na právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu (rekvalifikačné a rehabilitačné)

Účelom poskytovania nemocenských a dôchodkových dávok je zabezpečiť poistenca pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti pri vzniku vymedzených soc udalostí, ktorých úlohou je čiastočne nahradiť príjem.

12. Činitele ovplyvňujúce stav a vývoj sociálneho zabezpečenia

1. vnútorné faktory – ekonomický, demografický, politický, etické názory a tradície, právny, ekologicky

2. vonkajšie faktory – medzinárodná situácia, zahraničná orientácia, kolonizácia, migrácia,

činnosť MO

Vnútorné faktory:

1. demografický faktor – rozhodujúcou mierou ovplyvňuje vývoj PSZ, demografická štruktúra obyvateľstva má obrovský význam a rozdielnosti v demografickom vývoji majú nesmierny vplyv na vývoj PSZ, je rozhodujúcim, významnou charakteristickou črtou je pôrodnosť, úmrtnosť a migrácia. Pôrodnosť v súčasnom období na Slovensku (ale aj v iných vyspelých krajinách) klesá. Podľa veku je to: a) predproduktívny vek (0 – 14, 15 rokov) – u tejto skupiny obyvateľstva sa predpokladá, že sa nevyvíja žiadna ekonomická činnosť. b) produktívny vek (tu to závisí od dôchodkového veku, teraz je u nás dôchodkový vek 62 rokov, ale u ženy je určité prechodné obdobie), u nás je skupina obyvateľstva v produktívnom veku od 15 do 62 rokov, c) poproduktívny vek (62 - ...),

treba to brať do úvahy aj pri dávkových systémoch a pod. Dá sa predpokladať, že keď obyvateľstvo bude starnúť, náklady na dôchodky budú oveľa vyššie.

2. ekonomický faktor – neznamená, že progres v ekonomike má hneď vplyv na PSZ, napr. aj v čase ekonomickej kríze.

3. politický faktor – politický vývoj by však mal ovplyvňovať čo najmenej. Z hľadiska vývoja je však veľmi dôležitý. Nie je možné ísť proti sociálnemu zabezpečeniu.

4. ekologický faktor – Ekológia určite ovplyvňuje vývoj takmer všetkých spoločenských vzťahov a aj vývoj PSZ. Čím škodlivejšie prostredie, tým sú vyššie nároky na dávky nemocenského poistenia, poskytovanie zdravotnej starostlivosti a pod.

* okrem týchto 4 základných vnútorných faktorov môžeme k faktorom zaradiť aj systém tvorby a rozdeľovania prostriedkov SZ, morálne názory, platný právny poriadok, tradície v danej spoločnosti (napr. podpora pri ošetrovaní člena rodiny).

Vonkajšie faktory: vplyv zahraničných skúseností na legislatívny vývoj a ich aplikácia, porovnávacie štúdie a činnosť medzinárodných organizácií

13. Právne skutočnosti v práve sociálneho zabezpečenia, ich delenie

- spôsobujú vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov

1. Právne skutočnosti, ktoré zakladajú, menia a zrušujú sociálnozabezpečovacie právne vzťahy

2. PS ktoré pôsobia na realizáciu obsahu pr. vzťahov

3. vôľové:

a) pr. úkony

b) úradné úkony

c) soc. udalosti

d) protiprávne úkony

Právne skutočnosti spôsobujú vznik, zmenu a zánik PaP subjektov, poznáme:

1. právne konanie alebo protiprávne konanie, jednostranné alebo dvojstranné úkony – závisia od vôle subjektov
2. právne udalosti, nie je závislá od vôle subjektu

Osobitný význam v SZ majú sociálne udalosti, sú to vlastne právne skutočnosti, s ktorými PSZ spája vznik, zmenu alebo zánik príslušných právnych vzťahov. Niekedy sa tieto udalosti označujú ako rizikové skutočnosti. Sú prevládajúcim faktorom v práve sociálneho zabezpečenia. Pri sociálnej udalosti nejde o prejav vôle, sociálna udalosť je nezávislá na vôli subjektu.

9. A) prirodzené (fyziogénne sa delia na biologické napr. narodenie, smrť a sociálne napr. založenie rodiny, určitá zárobková činnosť) a

neprirodzené (patogénne sa delia na biologické napr. choroba, invalidita a sociálne napr. dezintegrácia),

10. B) priame (ide o priamy vzťah osoby k právnemu následku, je to napr. uznanie osoby za dočasne práce neschopnú, ide o priamy vzťah k tejto osobe alebo napr. dosiahnutie dôchodkového veku, vznikol tak nárok na dôchodok) a

nepriame (oprávnenie osoby zo sociálnej udalosti inej osoby, určitá osoba má určité oprávnenie, ale na základe nejakej sociálnej udalosti inej osoby, napr. vdovský, vdovecký, sirotský dôchodok. Nárok na vdovský dôchodok má žena, ktorá stratila svojho manžela, tak jej vznikol nárok na vdovský dôchodok. Ďalej napr. ošetrovné (dávka nemocenského poistenia), taká zvláštna dávka, ak napr. poistenec má právo na ošetrovné, ak sa stará a o chorého rodiča, dieťa, manžela, manželku). Toto sú tie nepriame sociálne udalosti.

11. C) predvídané (je známa skutočnosť, že sociálna udalosť nastane a vieme aj ak kedy nastane, napr. dosiahnutie dôchodkového veku, u každého má nastať, dá sa predvídať, 62 rokov dôchodkový vek),

predvídateľné (vieme, že nastane, ale nevieme kedy, napr. smrť),

nepredvídateľné sociálne udalosti (napr. invalidita),

12. D delenie sociálnych udalostí v rámci systému: poisťovacieho, systému štátnej sociálnej pomoci, systému štátnej sociálnej podpory

14. Sociálne udalosti v PSZ, pojem, charakteristika, členenie podľa systémov SZ

Osobitný význam v PSZ majú sociálne udalosti, sú to právne skutočnosti, s ktorými PSZ spája vznik, zmenu alebo zánik príslušných právnych vzťahov. Niekedy sa tieto udalosti označujú ako rizikové skutočnosti. Sú prevládajúcim faktorom v práve sociálneho zabezpečenia. Pri sociálnej udalosti nejde o prejav vôle.

základné sociálne udalosti:

1. dočasná pracovná neschopnosť  (je rozdiel dočasná PN, ktorá je dôsledkom toho, že niekto ochorie a je rozdiel dlhodobá pracovná neschopnosť) – taký stav, ktorý bráni poistencovi vo výkone určitej (ekonomickej) činnosti, či už zamestnanca, SZČO, prípadne dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, môže vzniknúť ako dôsledok choroby alebo úrazu. Patrí tak nemocenské, ale pri úraze aj dávka úrazového poistenia. Ošetrovné patrí aj vtedy, ak dôjde k ochoreniu inej osoby, ako oprávnenej osoby (chorý rodič, manžel, manželka, dieťa). Zamestnancovi pri dočasnej práce neschopnosti patrí aj osobitná dávka podľa zákona o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca. Platí ju zamestnávateľ zo svojich prostriedkov,
2. invalidita – pojem, ktorý sa používa aj v iných vedných odboroch, z hľadiska právneho môžeme invaliditu definovať ako dlhotrvajúci nepriaznivý zdravotný stav so závažnými následkami. Podľa dohovoru MOP – neschopnosť vykonávať akúkoľvek prácu. Dnes rozlišujeme invaliditu a sú percentuálne stupne invalidity. Občan, ktorý má pokles vykonávať zárobkovú činnosť o 50 %, 60 % a pod,
3. tehotenstvo – v súvislosti s tehotenstvom je zabezpečená žena dávkami nemocenského poistenia (materské, môže za určitých podmienok dostávať aj muž) a vyrovnávacia dávka (tú môže dostávať len žena a len zamestnankyňa (!)),
4. pôrod – pokiaľ ide o pôrod, tak tento pôrod podmieňuje vznik nároku na viaceré dávky sociálneho poistenia a hlavne na dávky štátnej sociálnej podpory. Narodenia dieťaťa má dopad napr. aj na poskytovanie prídavku na dieťa (patrí za celý mesiac, dnes je 27. 2., narodí sa dieťa, tak už je tu nárok na 540 Sk),
5. materstvo – vznikajú rôzne dávky, materské, vyrovnávacia dávka, príspevok rodičom,
6. nezamestnanosť – taká situácia, keď občan nie je v pracovnom pomere ani v obdobnom pracovnom vzťahu, a nie je ani SZČO podmieňuje dávky v nezamestnanosti, dnes oprávnené osoby z titulu straty zamestnania obracajú sa na Sociálnu udalosť,
7. staroba – podmieňuje vznik na nárok dôchodkového poistenia – 2 typy, starobný dôchodok (musí dovŕšiť dôchodkový vek) a predčasný starobný dôchodok (tu nie je žiadne vekové obmedzenie, podmienka, že bol najmenej 10 rokov dôchodkovo poistení, vyžaduje sa, aby jeho výška bola vyššia ako 1, 2 násobok výšky životného minima), výška dôchodku je ohraničená maximom vymeriavacieho základu,
8. smrť – pokiaľ ide o smrť, tak smrť je sociálna udalosť v súvislosti, s ktorou vzniká nárok napr. na príspevok na pohreb, ak niekto zomrie v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, tak patria oprávneným dávky,
9. insolventnosť zamestnávateľa – od 1. 1. 2004 – zaradené ako garančné poistenie – to je povinný platiť každý zamestnávateľ,
10. dosiahnutie určitého veku – napr. nezaopatrené dieťa max. do 25 (?) rokov na účely prídavku na dieťa, poistenec má nárok na ošetrovné, ak sa stará o choré

dieťa (de facto bez ohľadu na vek), rodičovský príspevok do 3 rokov veku a pod. Dosiahnutie veku má obrovský význam a je častá sociálna udalosť,

11. nedostatočný príjem – ako náhle má osoba nedostatočný príjem, tak sa skúma jej príjem, spolu s príjmami osôb spoločne posudzovanými

15. Princípy práva sociálneho zabezpečenia

49. princíp – predstavuje východiská pre formovanie práva, jeho vývoj a formovanie, sú ideologickým a filozofickým základom práva
50. majú všeobecný charakter
51. sú dominujúce a sú historicky premenlivé
52. zásada – zovšeobecnením právnej myšlienky
53. charakterizujú právne odvetvie
54. vychádza zo zákona a princípu

1.princip sociálnej spravodlivosti – spravodlivosť pred zákon, čiže po splnení podmienok pre všetkých rovnako

2.princip zásluhovosti – výnimkou je zdravotne poistenie

3.princip subsidiarity – celé právo SZ je na ňom založené

- každý je povinný pomôcť si sám, potom rodina a až nakoniec SZ

- zdôraznením práva a povinnosti vlastnej zodpovednosti

4. princíp participácie – jednotlivec sa musí zúčastňovať systému

- aj spoločnosť voči jednotlivcovi

5.sociálna solidarita – vzájomná podpora a etická zodpovednosť

6.univerzalita – na území štátu sa aplikuje jednotný systém

7.rovnosť – každému rovnako podľa rovnakých pravidiel

8.úplnosť – zabezpečenie rôznych soc. Udalosti

9.primeranost – jednotlivých dávok

10.garancia – štát garantuje jednotlivé systémy

Garancia = právna (realizácia ústavou zaručených práv), ekonomická (solventnosť systému, subvencia štátu)

Rovnosť = zabezpečenie rovnakých subjektov podľa rovnakých jednotných pravidiel

Univerzalita         Aplikácia na všetky osoby na území štátu

Zaručenie jednotnej základnej dávky za rovnakých podmienok

Univerzálne právo občanov a štátom garantované základné nároky

Participácia = platenie príspevkov, účasť v konaní a kontrole.

Adekvátnosť = z hľadiska dávkového systému a individuálneho pričinenia sa. Je to výraz sociálnej solidarity.

Komplexnosť = krytie všetkých sociálnych udalostí

Iné: sociálna spravodlivosť, subsidiarita, sociálna solidarita

16. Zásady práva sociálneho zabezpečenia

Zásada teritoriality:

1. miesto zamestnania je na území štátu, kde sa zamestnanie vykonáva, ak chýba miesto stáleho zamestnania rozhoduje trvalý pobyt.
2. SZČO vykonáva zárobkovú činnosť na území štátu ak tam má prevádzku.
3. je možné určiť aj zamestnancov, ktorí pracujú mimo územia SR a sú povinne poistení (zamestnanci zastupiteľských úradov)
4. je možné určiť aj zamestnancov, ktorý pracujú na území SR a nie sú povinne poistení

Zásada nezávislosti od vôle zúčastnených subjektov = povinné poistenie vzniká ex lege a neexistuje možnosť oslobodenia sa od povinného poistenia.

Zásada nezávislosti od oznamovacej povinnosti

Zásada samofinancovania = koexistencia poistného a dávkového vzťahu

Zásada  sociálnej rovnosti = SZ nie je zamerané na objektívnu ekvivalenciu odvedeného príspevku a poskytnutej dávky

Zásada financovania dávok súvisiach so mzdou

Zásada viacnásobného poistenia a subsidiárnych vzťahov = poistenie a dávky sa posudzjú a poskytujú osobitne z každého poistného vzťahu

Zásada právnych a ekonomických záruk = nesmú sa zhoršiť individuálne nároky podľa doterajšej platnej právnej úpravy a existencia vhodného valorizačného mechanizmu

Zásada kauzality = príčinná súvislosť medzi dávkou a vzniknutou konkrétnou právne relevantnou sociálnou udalosťou.

17. Zdravotné poistenie, pojem, druhy, výkon zdravotného poistenia

(§ 2 z. 580/2004 o zdravotnom poistení a § 2, 6 z. 581/2004 o zdravotných poisťovniach)

§ 2
Pojem a druhy zdravotného poistenia

(1) Zdravotné poistenie je
a) povinné  a dobrovoľné verejné zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje poistencomzdravotná starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, 1)
b) individuálne zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje poistencom zdravotná starostlivosť v rozsahu určenom v zmluve.2)
(2) Vykonávanie v.z.p. je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami.2a) a vykonávajú ju zdravotné poisťovne za podmienok ustanovených v  (z. 581/2004).

§ 2
Postavenie zdravotnej poisťovne a podmienky na vykonávanie verejného zdravotného poistenia

(1) Zdravotná poisťovňa je a.s.2) so sídlom v SR založená na účely vykonávania v.z.p.3) na základe povolenia.
(2) Na zdravotné poisťovne sa vzťahuje ObZ, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3) Obchodné meno4) zdravotnej poisťovne musí obsahovať "zdravotná poisťovňa, a. s.". Iné osoby nesmú.
(4) Iná osoba ako zdravotná poisťovňa nesmie vykonávať v.z.p..
(5) Zdravotná poisťovňa nesmie vykonávať inú činnosť ako podľa § 6.

§ 6
Činnosť zdravotnej poisťovne

(1) Zdravotná poisťovňa
a) prijíma a potvrdzuje prihlášky a vydáva preukazy poistencov, 11)
b) vydáva európske preukazy zdravotného poistenia, 11a)
c) prijíma poistné , prerozdeľuje poistné a uplatňuje na úrade nárok na poistné, úrok z omeškania,na nedoplatok z ročného zúčtovania poistného, 12)
d) uplatňuje na úrade nárok na úhradu za zdravotnú starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, 13)
e) poskytuje iným zdravotným poisťovniam a poistencom informácie, 14)
f) vykonáva poradenskú činnosť pre poistencov a platiteľov poistného,
g) uzatvára zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti (§ 7),
h) uhrádza poskytovateľom úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť,
i) zaraďuje poistencov na dispenzarizáciu na základe návrhu poskytovateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu, a vedie zoznam takýchto poistencov; návrh na dispenzarizáciu, ktorý vyhotovuje lekár špecialista, obsahuje aj dĺžku dispenzarizácie,
j) vykonáva kontrolnú činnosť (§ 9),
k) vykonáva analýzu predpisovania liekov vždy do 60 dní po skončení štvrťroka,
l) vymáha pohľadávky na poistnom vrátane úrokov z omeškania, pohľadávky za poskytnutú zdravotnú starostlivosť a pohľadávky vyplývajúce z prerozdelenia poistného 37) na základe právoplatného rozhodnutia úradu,
m) poskytuje Štatistickému úradu štatistické údaje, 15)
n) poskytuje príspevky na úhradu zdravotnej starostlivosti, 16)
o) vedie zoznam poistencov čakajúcich na poskytnutie plánovanej zdravotnej starostlivosti (odseky 2 až 12).
(2) Zdravotná poisťovňa je povinná vytvoriť a viesť zoznam poistencov čakajúcich na poskytnutie plánovanej zdravotnej starostlivosti; plánovaná zdravotná starostlivosť je zdravotná starostlivosť iná ako neodkladná zdravotná starostlivosť.17)
(3) Zdravotná poisťovňa zaradí poistenca do zoznamu na návrh poskytovateľa; za dátum zaradenia sa považuje dátum doručenia návrhu zdravotnej poisťovni.
(4) Zdravotná poisťovňa je povinná
a) viesť zoznam podľa jednotlivých chorôb,
b) zaraďovať poistencov do zoznamu na základe údajov oznámených poskytovateľom v poradí podľa dátumu a času doručenia oznámených údajov,
c) dodržiavať vytvorené poradie poistencov v zozname podľa jednotlivých chorôb,
d) informovať poistenca o jeho zaradení alebo vyradení a o jeho poradí v zozname; pri vyradení aj o dôvodoch vyradenia,
e) predložiť úradu na požiadanie pravidlá vedenia zoznamu, zaraďovania a vyraďovania poistencov zo zoznamu,
f) uverejniť na úradnej tabuli alebo na inom verejne prístupnom mieste a na svojej internetovej stránke pravidlá vedenia zoznamu, zaraďovania a vyraďovania poistencov zo zoznamu,
g) viesť evidenciu neodkladnej zdravotnej starostlivosti podľa jednotlivých chorôb, na ktoré vedie zoznam,
h) viesť evidenciu predpokladaných nákladov na úhradu plánovanej zdravotnej starostlivosti v zozname.
(5) Zdravotná poisťovňa nesmie zaradiť do zoznamu poistenca, ktorého zdravotný stav spĺňa kritériá na poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti.17) V prípade zmeny zdravotného stavu poistenca, ktorá vyžaduje poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti, zdravotná poisťovňa je povinná bez zbytočného odkladu poistenca vyradiť zo zoznamu.
(6) Poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnej poisťovni údaje potrebné na vedenie zoznamu. Pri poskytovaní plánovanej zdravotnej starostlivosti je poskytovateľ povinný dodržiavať poradie poistencov oznámené zdravotnou poisťovňou okrem prípadov hodných osobitného zreteľa.
(7) Zdravotná poisťovňa kontroluje opodstatnenosť zaradenia poistenca do zoznamu a vedenia poistenca v zozname revíznym lekárom.
(8) Zdravotná poisťovňa je povinná zabezpečiť poistencovi úhradu plánovanej zdravotnej starostlivosti najneskôr do 12 mesiacov odo dňa zaradenia poistenca do zoznamu okrem prípadu, ak by náklady na zabezpečenie tejto plánovanej zdravotnej starostlivosti ohrozili úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti.17)
(9) Zdravotná poisťovňa je povinná účtovať na podsúvahových účtoch17a) a vykazovať v účtovnej závierke v poznámkach17b) predpokladané náklady na úhradu za plánovanú zdravotnú starostlivosť pre poistencov zaradených v zozname do 2 mesiacov odo dňa zaradenia podľa odseku 3.
(10) Zdravotná poisťovňa je povinná vytvoriť ku dňu, ku ktorému sa tvorí účtovná závierka, technické rezervy na úhradu za plánovanú zdravotnú starostlivosť pre poistencov zaradených v zozname viac ako 2 mesiace od dátumu ich zaradenia do zoznamu podľa odseku 3. Technické rezervy možno použiť výhradne na takýto účel.
(11) Zdravotná poisťovňa môže vytvoriť ku dňu účtovnej závierky technickú rezervu
a) na úhradu za zdravotnú starostlivosť, ktorá nebola ku dňu účtovnej závierky uhradená,
b) na úhradu za zdravotnú starostlivosti, ktorá bola poskytnutá ku dňu účtovnej závierky, ale do tohto termínu nebol zdravotnej poisťovni doručený účtovný doklad.
(12) Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo zdravotníctva, ustanoví
a) rozsah plánovanej zdravotnej starostlivosti vedenej v zozname,
b) podrobnosti o povinnostiach podľa odseku 4,
c) podrobnosti o povinnostiach poskytovateľa podľa odseku 6,
d) podrobnosti o dôvodoch neopodstatnenosti vedenia poistenca v zozname,
e) podrobnosti o povinnosti zdravotnej poisťovne poskytovať úradu údaje o stave a zmenách v zozname,
f) podrobnosti o spôsobe tvorby a výške tvorby technických rezerv,
g) ďalšie podrobnosti o vytvorení a vedení zoznamu.
(13) Zdravotná poisťovňa pri zaradení poistenca na dispenzarizáciu [odsek 1 písm. h)] súčasne rozhodne o dĺžke dispenzarizácie. O zaradení poistenca na dispenzarizáciu zdravotná poisťovňa vydá potvrdenie, ktoré doručí poistencovi a poskytovateľovi.
(14) Zdravotná poisťovňa môže
a) uzatvárať zmluvy o individuálnom zdravotnom poistení, 18)
b) na základe žiadosti poskytovateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu (§ 7), v odôvodnených prípadoch obstarať
1. u výrobcu liekov alebo u veľkodistribútora liekov lieky ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva; zdravotná poisťovňa je povinná obstaraný liek dodať poskytovateľovi,
2. u výrobcu zdravotníckych pomôcok alebo u veľkodistribútora zdravotníckych pomôcok zdravotnícke pomôcky ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva; zdravotná poisťovňa je povinná obstaranú zdravotnícku pomôcku dodať poskytovateľovi,
c) sprostredkovať poistencovi individuálne zdravotné poistenie v inej poisťovni, ak nevykonáva činnosť podľa písmena a),
d) financovať ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov.
(15) Zdravotná poisťovňa môže prijímať úvery alebo pôžičky 30) po predchádzajúcom súhlase úradu [§ 13 ods. 1 písm. h)].
(16) Zdravotná poisťovňa nesmie pri propagácii svojej činnosti poskytovať nepravdivé alebo zavádzajúce informácie, zamlčovať dôležité skutočnosti a ponúkať výhody, ktorých poskytnutie nevie zaručiť.
(17) Zdravotná poisťovňa nesmie vykonávať nábor poistencov na základe mandátnych zmlúv alebo zmlúv o sprostredkovaní s fyzickými alebo právnickými osobami za peňažnú odplatu alebo za nepeňažnú odmenu.
(18) Zdravotná poisťovňa nesmie za prijatie a potvrdenie prihlášky poskytnúť poistencovi peňažnú odplatu, nepeňažnú odmenu alebo inú výhodu finančnej povahy, hmotnej alebo nehmotnej povahy, na ktoré nemá poistenec nárok na základe verejného zdravotného poistenia.

18. Obligatórnosť a fakultatívnosť v zdravotnom poistení

§ 3,  11, 12 z. 580/2004 o zdravotnom poistení

55. verejne ZP (VZP) delíme v zmysle z. 580/2004 na :

1. povinne VZP
2. dobrovoľné VZP
3. individuálne ZP

§ 3
Osobný rozsah verejného zdravotného poistenia

(1) Poistenec - FO, ktorá je povinne alebo dobrovoľne verejne zdravotne poistená.
(2) Povinne poistená je fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt3) v SR; to neplatí, ak
a) je zamestnaná v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť zamestnanca,
b) vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť,
c) dlhodobo sa zdržiava v cudzine a je zdravotne poistená v cudzine; aspoň 6 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.
(3) Povinne poistená je aj fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt3) v SR, ak nie je zdravotne poistená v inom členskom štáte EÚ alebo v zmluvnom štáte Dohody o Európskom hospodárskom priestore a vo Švajčiarskej konfederácii a
a) je zamestnaná u zamestnávateľa, ktorý má sídlo alebo stálu prevádzkareň na území SR; to neplatí, ak je zamestnaná v SR u zamestnávateľa, ktorý požíva diplomatické výsady a imunity,
b) vykonáva na území SR samostatnú zárobkovú činnosť,
c) je azylant, 4)
d) je študent z iného členského štátu alebo zahraničný študent študujúci na škole v SR na základe medzinárodnej zmluvy,
e) je maloletý cudzinec, ktorý sa zdržiava na území SR bez zákonného zástupcu alebo fyzickej osoby zodpovednej za jeho výchovu a poskytuje sa mu starostlivosť v zariadení, v ktorom je umiestnený na základe rozhodnutia súdu, 5)
f) je cudzinec zaistený na území SR, 6)
g) je vo väzbe7) alebo vo výkone trestu odňatia slobody.8)
(4) Zdravotným poistením v cudzine sa rozumie systém zdravotného poistenia financovaný prostredníctvom odvodov na zdravotné poistenie alebo daňového systému príslušného štátu; v prípade štátov, ktoré nie sú členskými štátmi, sa týmto pojmom rozumie aj komerčné poistenie liečebných nákladov.
(5) Stálou prevádzkarňou - trvalé miesto alebo zariadenie na výkon činností, prostredníctvom ktorého zamestnávateľ vykonáva úplne alebo sčasti svoju činnosť na území SR, a to najmä miesto, z ktorého je činnosť zamestnávateľa organizovaná, pobočka, kancelária, dielňa, pracovisko, miesto predaja, technické zariadenie alebo miesto prieskumu a ťažby prírodných zdrojov.
(6) Miesto alebo zariadenie na výkon činností sa považuje za trvalé, ak sa na výkon činnosti využíva sústavne alebo opakovane. Ak ide o jednorazovo vykonávanú činnosť, miesto alebo zariadenie, v ktorom sa činnosť vykonáva, sa považuje za trvalé, ak doba výkonu činnosti presiahne 6 mesiacov, a to súvislo alebo v niekoľkých obdobiach v akomkoľvek období 12 po sebe nasledujúcich mesiacov. Stavenisko, miesto vykonávania stavebných projektov a montážnych projektov sa považuje za stálu prevádzkareň, len ak výkon činnosti na nich presiahne 6 mesiacov.
(7) Stálou prevádzkarňou je aj fyzická osoba, ktorá koná v mene zamestnávateľa a sústavne alebo opakovane prerokúva alebo uzatvára v jeho mene zmluvy na základe plnomocenstva. Fyzická osoba koná v mene zamestnávateľa, ak koná na základe jeho pokynov, pričom zamestnávateľ výsledky jej činnosti kontroluje a nesie za ne podnikateľské riziko.
(8) Dobrovoľne poistená môže byť fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt v SR, nie je verejne zdravotne poistená podľa odseku 2 a nie je zdravotne poistená v inom členskom štáte.

§ 11 – bližšie k otázke 20

§ 12
Sadzba poistného

(1) Sadzba poistného je pre
a) zamestnanca 4 % z vymeriavacieho základu ; ak je zamestnanec osoba so zdravotným postihnutím, 40) 2 % ,
b) zamestnanca 14 % z vymeriavacieho základu; ak je zamestnanec osoba so zdravotným postihnutím, 40) 7 % ,
c) SZČO 14 % z vymeriavacieho základu; ak je SZČO so zdravotným postihnutím, 40) 7 % ,
d) zamestnávateľa 10 % z vymeriavacieho základu; ak zamestnáva osoby so zdravotným postihnutím, 40) sadzba poistného je za tieto osoby 5 %,
e) poistenca podľa § 11 ods. 2 14 % z vymeriavacieho základu; ak je poistenec osoba so zdravotným postihnutím, 40) 7 % ,
f) štát 4 % z vymeriavacieho základu.
(2) Sadzba poistného pre osoby so zdravotným postihnutím sa uplatní v kalendárnom mesiaci, v ktorom bola táto osoba považovaná za osobu so zdravotným postihnutím aspoň jeden deň.

19. Vznik, zánik právnych vzťahov zdravotného poistenia

(§ 4 - 8 z. 580/2004 o zdravotnom poistení)

§ 4
Vznik verejného zdravotného poistenia

(1) -  narodením, ak ide o FO s trvalým pobytom3) v SR (§ 3 ods. 2).
(2) - u FO, ktorá má trvalý pobyt3) v SR, vzniká aj dňom nasledujúcim po dni zániku skutočností v § 3 ods. 2 písm. a) až c). Dobrovoľné verejné zdravotné poistenie vzniká dňom prihlásenia do zdravotnej poisťovne.
(3) - u FO, ktorá nemá trvalý pobyt3) v SR, vzniká dňom, keď nastali skutočnosti v § 3 ods. 3, alebo dňom získania trvalého pobytu v SR, ak súčasne nie je osobou podľa § 3 ods. 2 písm. a) až c).

§ 5
Zánik verejného zdravotného poistenia

(1) - smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho.
(2) - u FO, ktorá má trvalý pobyt3) v SR, deň pred dňom, keď nastali skutočnosti v § 3 ods. 2 písm. a) až c), alebo dňom zániku trvalého pobytu v SR. Dobrovoľné verejné zdravotné poistenie zaniká dňom odhlásenia.
(3) - u FO, ktorá nemá trvalý pobyt3) v SR, dňom zániku skutočností v § 3 ods. 3.

Prihláška
§ 6

(1) Poistenec je povinný podať prihlášku na v.z.p. ("prihláška") v zdravotnej poisťovni9) do 8 dní odo dňa vzniku skutočnosti zakladajúcej vznik v.z.p. (§ 4), ak ďalej nie je ustanovené inak.
(2) Za poistenca, ktorý bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, je povinný podať prihlášku jeho zákonný zástupca, ak ďalej nie je ustanovené inak.
(3) Za FO vo väzbe7) a FO vo výkone trestu odňatia slobody, 8) ak nie je zdravotne poistená, je povinný podať prihlášku ústav na výkon väzby alebo ústav na výkon trestu odňatia slobody ("ústav").
(4) Za maloletého poistenca je povinný podať prihlášku
a) zákonný zástupca alebo iná FO/PO, ktorej bol maloletý zverený do výchovy, 10)
b) poskytovateľ zdravotnej starostlivosti („poskytovateľ“)11) alebo zariadenie, v ktorom je umiestnený na základe rozhodnutia súdu, 5) ak zákonný zástupca nie je známy a maloletý poistenec je umiestnený v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti12) alebo v zariadení na základe rozhodnutia súdu, 5)
c) poskytovateľ, 11) ak ide o poistenca, ktorého matka písomne požiadala o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom.
(5) Prihlášku možno podať len v 1 zdravotnej poisťovni. Ak poistenec podal prihlášku vo viacerých, prihlášku mu potvrdí tá zdravotná poisťovňa, v ktorej podal prihlášku ako v prvej; tým nie je dotknutý § 7 ods. 2 tretej vety.
(6) Ak poistenec podal prihlášku v lehote v odseku 1, potvrdením prihlášky je zdravotná poisťovňa príslušná na vykonávanie v.z.p. poistenca ("príslušná zdravotná poisťovňa"), a to odo dňa skutočnosti zakladajúcej vznik v.z.p. (§ 4). Ak poistenec podal prihlášku po uplynutí lehoty v odseku 1, zdravotná poisťovňa je príslušná zdravotná poisťovňa poistenca odo dňa potvrdenia prihlášky; týmto nie je dotknuté právo príslušnej poisťovne uplatniť si nárok na poistné (§ 17 ods. 7) odo dňa vzniku skutočnosti zakladajúcej vznik v.z.p. (§ 4). Ak poistenec nepodal prihlášku, aj keď ju podať mal, príslušnou poisťovňou na úhradu zdravotnej starostlivosti v členskom štáte sa stane zdravotná poisťovňa, ktorú si poistenec vyberie a ktorej uhradí poistné na zdravotné poistenie odo dňa vzniku skutočnosti zakladajúcej vznik v.z.p.. Ak si poistenec zdravotnú poisťovňu nemôže vybrať, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ("úrad") ju určí; spôsob ustanovenia príslušnej zdravotnej poisťovne určí úrad.
(7) Príslušná zdravotná poisťovňa dieťaťa je, a to odo dňa jeho narodenia, zdravotná poisťovňa, v ktorej je alebo bola v čase narodenia dieťaťa verejne zdravotne poistená jeho matka; ak táto zdravotná poisťovňa nie je alebo nebola, je príslušná zdravotná poisťovňa dieťaťa zdravotná poisťovňa s najväčším počtom poistencov.
(8) Zákonný zástupca dieťaťa je povinný podať prihlášku v príslušnej zdravotnej poisťovni dieťaťa (odsek 7) alebo v inej zdravotnej poisťovni do 60 dní od narodenia dieťaťa; to platí aj pre fyzickú alebo právnickú osobu, ktorej bol maloletý zverený do výchovy, pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti11) a zariadenie, v ktorom je maloletý umiestnený na základe rozhodnutia súdu.5) Ak dátum narodenia dieťaťa nie je známy, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti alebo zariadenie, v ktorom je dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu, 5) je povinné podať prihlášku v príslušnej zdravotnej poisťovni dieťaťa (odsek 7) alebo v inej zdravotnej poisťovni do 60 dní odo dňa umiestnenia dieťaťa v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti12) alebo v zariadení, v ktorom je dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu.5) Ak prihláška bola podaná v ustanovenej lehote v inej zdravotnej poisťovni, príslušná zdravotná poisťovňa dieťaťa vykonáva jeho verejné zdravotné poistenie až do času potvrdenia prihlášky inou zdravotnou poisťovňou. Príslušná zdravotná poisťovňa je povinná po potvrdení prihlášky splniť povinnosť podľa § 25 ods. 1 písm. b).
(9) Zdravotná poisťovňa odmietne potvrdenie prihlášky poistenca, len ak prihláška bola skôr podaná aj v inej zdravotnej poisťovni alebo ak poistenec podaním prihlášky porušil povinnosť podľa § 7 ods. 2 tretej vety.
(10) Zdravotná poisťovňa je povinná
a) pri vzniku verejného zdravotného poistenia
1. oznámiť prijatie prihlášky úradu13) do troch dní od jej prijatia vrátane dátumu a času prijatia,
2. potvrdiť prihlášku do siedmich dní od jej prijatia, ak neodmietla jej potvrdenie podľa odseku 9,
3. písomne oznámiť poistencovi, osobe, ktorá podala prihlášku za maloletého poistenca, alebo ústavu odmietnutie prihlášky bezodkladne po získaní informácie o potvrdení prihlášky inou zdravotnou poisťovňou,
b) pri zmene zdravotnej poisťovne
1. písomne oznámiť úradu do 10. októbra príslušného kalendárneho roka prijatie prihlášky, dátum a čas prijatia,
2. potvrdiť prihlášku do 15. decembra príslušného kalendárneho roka, ak neodmietla jej potvrdenie podľa odseku 9,
3. písomne oznámiť poistencovi, osobe, ktorá podala prihlášku za maloletého poistenca, alebo ústavu odmietnutie prihlášky bezodkladne po získaní informácie o potvrdení prihlášky inou zdravotnou poisťovňou alebo o podaní prihlášky v inej zdravotnej poisťovni ako v prvej, najneskôr do 15. decembra,
c) oznámiť úradu potvrdenie prihlášky do piatich dní od jej potvrdenia,
d) preukázateľne doručiť poistencovi preukaz poistenca do piatich dní odo dňa potvrdenia prihlášky.
(11) Úrad je povinný poskytnúť zdravotnej poisťovni písomne
a) informáciu o prijatí, dátume a čase prijatia prihlášky alebo potvrdení prihlášky v inej zdravotnej poisťovni pri vzniku verejného zdravotného poistenia do troch dní odo dňa prijatia oznámenia o prijatí prihlášky zdravotnou poisťovňou; ak prihláška nebola potvrdená inou zdravotnou poisťovňou, je povinný oznámiť, ktorá zdravotná poisťovňa sa má stať príslušnou podľa odseku 5,
b) informáciu o prijatí, dátume a čase prijatia prihlášky alebo potvrdení prihlášky v inej zdravotnej poisťovni pri zmene zdravotnej poisťovne do 31. októbra; ak prihláška bola podaná vo viacerých zdravotných poisťovniach, je povinný oznámiť, ktorá zdravotná poisťovňa sa má stať príslušnou podľa odseku 5.
(12) Príslušná zdravotná poisťovňa je povinná vyžiadať si od zdravotnej poisťovne, ktorá naposledy vykonávala verejné zdravotné poistenie poistenca, údaje z účtu poistenca 13a) do 2 mesiacov odo dňa začatia vykonávania v.z.p. pre poistenca.
(13) Povinnosť podľa odseku 1 môže poistenec splniť pri získavaní oprávnenia na podnikanie aj na jednotnom kontaktnom mieste.13aa)

§ 7

(1) Poistenec má právo podať prihlášku v zdravotnej poisťovni, ktorú si vybral.
(2) Poistenec môže zmeniť príslušnú zdravotnú poisťovňu vždy len k 1. januáru nasledujúceho kalendárneho roka. Prihlášku možno podať najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka. V prípade zániku a vzniku verejného zdravotného poistenia podľa § 4 a 5 v priebehu toho istého kalendárneho roka musí poistenec podať prihlášku v tej zdravotnej poisťovni, v ktorej bol poistený naposledy.
(3) Ak poistenec podal prihlášku do 30. septembra kalendárneho roka, zdravotná poisťovňa, ktorá prihlášku potvrdila, je jeho príslušnou zdravotnou poisťovňou od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka. Ak poistenec podal prihlášku po 30. septembri kalendárneho roka, prihláška sa považuje za podanú 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka.
(4) Poistenec je povinný pri zmene zdravotnej poisťovne do ôsmich dní vrátiť preukaz poistenca zdravotnej poisťovni, ktorá bola jeho príslušnou zdravotnou poisťovňou.
(5) Ustanovenia § 6 ods. 2 až 5 a ods. 9 až 11 platia rovnako aj pri zmene príslušnej zdravotnej poisťovne.

§ 8

(1) Prihláška musí mať písomnú formu a musí obsahovať
a) označenie, že ide o prihlášku, dátum jej podania a čas,
b) meno, priezvisko, rodné priezvisko, rodné číslo, pohlavie, adresu trvalého pobytu a prechodného pobytu poistenca, dobu trvalého pobytu v SR; u cudzinca sa uvádza kontaktná adresa, štátna príslušnosť, dátum narodenia, ak mu rodné číslo nebolo pridelené, 13b) a číslo identifikačnej karty alebo pasu,
c) v prípadoch ustanovených v § 6 ods. 2 až 4 meno a priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu, ak ide o FO, a názov alebo obchodné meno, sídlo, právnu formu a identifikačné číslo, ak bolo pridelené, ak ide o PO,
d) obchodné meno zdravotnej poisťovne, v ktorej sa prihláška podáva,
e) označenie poistenca podľa § 3,
f) označenie platiteľa poistného (§ 11 ods. 1 a 2),
g) podpis poistenca alebo podpis osôb uvedených v § 6 ods. 8.
(2) Ak za maloletého poistenca, ktorého údaje nie sú známe, podáva prihlášku poskytovateľ11) alebo zariadenie, v ktorom je umiestnený na základe rozhodnutia súdu, 5) prihláška musí obsahovať údaje umožňujúce jeho identifikáciu.
(3) Ak prihlášku podáva poskytovateľ zdravotnej starostlivosti11) za poistenca, ktorého matka písomne požiadala o utajenie svojej osoby v súvislosti s pôrodom, prihláška musí obsahovať deň, mesiac, rok a miesto narodenia dieťaťa, údaje podľa odseku 1 písm. a) a písm. c) až f) a údaj, že ide o poistenca podľa § 6 ods. 4 písm. c).
(4) Prihláška pri zmene zdravotnej poisťovne (§ 7 ods. 2) musí obsahovať okrem náležitostí uvedených v odseku 1 aj obchodné meno príslušnej zdravotnej poisťovne poistenca.

20. Platitelia poistného na verejné zdravotné poistenie, vznik povinnosti platenia poistného

(§ 11, 15, 24 z. 580/2004 o zdravotnom poistení)

§ 11
Platitelia poistného

(1) platiť poistné je povinný
a) zamestnanec,
b) SZČO,
c) zamestnávateľ,
d) štát.
aj osoba, ktorá je verejne zdravotne poistená a nie je
a) zamestnancom,
b) SZČO alebo
c) osobou, za ktorú platí poistné štát.
(3) Zamestnanec je
a) FO v pracovnom, 20)
b) FO v štátnozamestnanecko, 21)
c) FO v služobnom pomere, 22)
d) ústavný činiteľ, 23) verejný ochranca práv24) a poslanec EP, ktorý bol zvolený za SR, 25)
e) predseda VÚC, 26) starosta obce, primátor mesta,
f) poslanec VÚC, poslanec obecného/mestského zastupiteľstva,
g) konateľ s.r.o., 27a) ak za túto prácu dostáva odmenu považovanú za príjem zo závislej činnosti, 27b)
h) člen štatutárneho orgánu, člen správnej rady, člen dozornej rady, člen kontrolnej komisie a člen iného samosprávneho orgánu PO, 27c) ak za výkon funkcie dostáva odmenu považovanú za príjem zo závislej činnosti, 27d)
i) spoločník s.r.o., komanditista k.s. a člen družstva, ak sú odmeňovaní za prácu v spoločnosti alebo v družstve formou, ktorá sa považuje za príjem zo závislej činnosti,
j) pestún v zariadení pestúnskej starostlivosti, 29)
k) FO vo výkone väzby7) a FO vo výkone trestu odňatia slobody, 8) ak sú zaradené do práce, okrem FO vo výkone trestu odňatia slobody zaradenej na výkon iných prospešných prác.30)
(4) SZČO je FO, ktorá
a) vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách31) a je zapísaná do evidencie, 27)
b) má oprávnenie prevádzkovať živnosť, 32)
c) má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu33) okrem činnosti FO v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, 33)
d) je spoločníkom v.o.s. alebo komplementárom k.s., 36)
e) vykonáva činnosti, 36a) ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním,
f) vykonáva športovú činnosť zárobkovo, ale nie v pracovnom pomere,
g) vykonáva umeleckú činnosť alebo inú tvorivú činnosť37) mimo pracovnoprávnych a obdobných vzťahov, ak túto činnosť podľa svojho vyhlásenia vykonáva sústavne,
h) vykonáva činnosť obchodného zástupcu.38)
(5) Zamestnávateľ je pre
a) FO v pracovnom pomere PO alebo FO, ku ktorej je FO v pracovnom pomere,
b) FO v štátnozamestnaneckom pomere služobný úrad,
c) FO v služobnom pomere služobný úrad alebo orgán, v ktorom FO vykonáva štátnu službu,
d) ústavného činiteľa orgán, ktorý obstaráva veci ústavného činiteľa súvisiace s výkonom jeho mandátu alebo funkcie, pre verejného ochrancu práv Kancelária verejného ochrancu práv a pre poslanca EP, ktorý bol zvolený za SR, 25) Kancelária NRSR,
e) predsedu VÚC vyšší územný celok, pre starostu obce obec, pre starostu mestskej časti v Bratislave mestská časť v Bratislave, pre starostu mestskej časti v Košiciach mestská časť v Košiciach a pre primátora mesta mesto,
f) poslanca VÚC vyšší územný celok, pre poslanca obecného zastupiteľstva obec, pre poslanca mestského zastupiteľstva mesto, pre poslanca miestneho zastupiteľstva mestskej časti v Bratislave mestská časť v Bratislave a pre poslanca miestneho zastupiteľstva mestskej časti v Košiciach mestská časť v Košiciach,
g) konateľa spoločnosť s ručením obmedzením,
h) FO uvedenú v odseku 3 písm. h) PO, v ktorej samosprávnych orgánoch je členom,
i) spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným a komanditistu komanditnej spoločnosti podľa odseku 3 písm. i) spoločnosť a člena družstva podľa odseku 3 písm. i) družstvo,
j) pestúna v zariadení pestúnskej starostlivosti vyšší územný celok alebo obec, ktorá zriadila zariadenie pestúnskej starostlivosti,
k) fyzickú osobu vo väzbe7) a fyzickú osobu vo výkone trestu odňatia slobody, 8) ak sú zaradené do práce, okrem fyzickej osoby vo výkone trestu odňatia slobody zaradenej na výkon iných prospešných prác, 30) ústav.
(6) PO v odseku 5 písm. a) je zamestnávateľ, ak jej sídlo, stála prevádzkareň alebo jej organizačná zložka je na území SR.
(7) FO v odseku 5 písm. a) je zamestnávateľ, ak má na území SR trvalý pobyt3) alebo povolenie na prechodný pobyt.39)
(8) Štát je platiteľom poistného, ak nie je ďalej uvedené inak, za
a) nezaopatrené dieťa;39a) za nezaopatrené dieťa sa považuje aj FO, ktorá študuje na VŠ, okrem externej formy štúdia, do skončenia VŠ štúdia prvého alebo do druhého stupňa, ktoré nepresiahlo štandardnú dĺžku, okrem FO, ktorá už získala VŠ vzdelanie druhého stupňa a bol jej priznaný akademický titul,
b) FO, ktorá poberá dôchodok, okrem poberateľa vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku podľa osobitného predpisu, 39b) alebo dôchodok z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov 39c) alebo dôchodok z cudziny, alebo dôchodok z iného členského štátu a nie je zdravotne poistená v tomto členskom štáte,
c) FO, ktorá poberá rodičovský príspevok, 39d)
d) FO, ktorá dosiahla dôchodkový vek a ktorej nevznikol nárok na dôchodok,
e) FO, ktorá je invalidná39e) a nevznikol jej nárok na invalidný dôchodok, 39f)
f) FO vo väzbe7) alebo vo výkone trestu odňatia slobody, 8)
g) FO, ktorej sa poskytuje starostlivosť v zariadení, v ktorom je umiestnená na základe rozhodnutia súdu, alebo v zariadení sociálnych služieb5) celoročne,
h) zahraničného študenta na zabezpečenie záväzkov z medzinárodných zmlúv,
i) FO, ktorá poberá peňažný príspevok za opatrovanie, 39i)
j) FO, ktorá sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa vo veku do šiestich rokov,
k) FO, ktorá opatruje občana s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaného podľa posudku 39ia) alebo opatruje blízku osobu, 39j) ktorá je staršia ako 80 rokov a nie je umiestnená v zariadení sociálnych služieb39ja) alebo v zdravotníckom zariadení;39k) starostlivosť o takéto osoby sa preukazuje čestným vyhlásením,
l) manželku alebo manžela zamestnanca, ktorý vykonáva štátnu službu v sídle služobného úradu v cudzine, alebo zamestnanca, ktorý podľa pracovnej zmluvy vykonáva práce vo verejnom záujme v zahraničí,
m) FO, ktorá vykonáva osobnú asistenciu občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím , 39l)
n) FO,
1. ktorá poberá náhradu príjmu, nemocenské, ošetrovné alebo materské , 39m)
2. ktorej zanikol nárok na nemocenské po uplynutí podporného obdobia 39n) a ktorej trvá dočasná PN alebo
3. ktorej zanikol nárok na ošetrovné po uplynutí10. dňa potreby ošetrovania alebo starostlivosti 39na) a ktorej trvá potreba ošetrovania alebo starostlivosti39o) aj po tomto dni,
o) FO, ktorá poberá dávku alebo príspevok k dávke v hmotnej núdzi, 39p)
p) FO, ktorá je zaradená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, 39q)
q) cudzinca zaisteného na území SR, 6)
r) FO, ktorá má priznané postavenie azylanta, 4)
s) FO, ktorá vykonáva pracovnú činnosť pre cirkevné, rehoľné a charitatívne spoločenstvo a nemá z tejto alebo z inej činnosti príjem39s) okrem vyňatých príjmov,
t) FO, ktorá je nemocensky zabezpečená a poberá náhradu služobného platu policajta počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby a náhradu služobného príjmu profesionálneho vojaka, ktorý nemôže vykonávať vojenskú službu pre chorobu alebo úraz, nemocenské alebo materské, 39u)
u) študenta doktorandského študijného programu v dennej forme štúdia, ak celková dĺžka jeho doktorandského štúdia neprekročila štandardnú dĺžku štúdia a nezískal už vysokoškolské vzdelanie 3. stupňa alebo nedovŕšil vek 30 rokov.
(9) Štát je platiteľom poistného za osobu v odseku 8 písm. a) až h), j), o), p) a u), ak
a) je len zamestnancom a v období, v ktorom sa považuje za osobu podľa odseku 8 písm. a) až h), j), o), p) a u) a za zamestnanca, jej vymeriavací základ podľa § 13 ods. 1 až 5 pripadajúci na obdobie zamestnania nepresahuje úhrn minimálnych základov podľa § 13 ods. 9 písm. b),
b) je len SZČO a v období, v ktorom sa považuje za osobu podľa odseku 8 písm. a) až h), j), o), p) a u) a za SZČO, jej pomerná časť vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 6 pripadajúca na obdobie vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti nepresahuje úhrn minimálnych základov podľa § 13 ods. 9 písm. b),
c) u nej dochádza v rozhodujúcom období postupne alebo súčasne k súbehu skutočností podľa písmen a) a b) a v období, v ktorom sa považuje za osobu podľa odseku 8 písm. a) až h), j), o), p) a u), úhrn jej vymeriavacích základov podľa písmen a) a b) nepresahuje úhrn minimálnych základov podľa § 13 ods. 9 písm. b).
(10) Štát je platiteľom poistného za osobu v odseku 8 písm. a) až m), o) až r), ak súčasne nie je zamestnancom ani SZČO a ak v tomto období jej príjem, ktorý podlieha dani z príjmov39s) okrem vyňatých príjmov, nepresahuje úhrn minimálnych základov podľa § 13 ods. 9 písm. b).
(11) Ak sa dôvody na platenie poistného štátom prekrývajú, štát platí poistné len raz.
(12) Za osobnú celodennú a riadnu starostlivosť sa považuje starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme jeho fyzického a duševného vývinu, ktorou sa zabezpečuje najmä jeho výchova, primeraná výživa, hygiena a dodržiavanie liečebno-preventívnych opatrení. Podmienka osobnej celodennej a riadnej starostlivosti o dieťa je splnená aj vtedy, ak dieťa
a) navštevuje jasle, materskú školu, zariadenie, v ktorom je umiestnené na základe rozhodnutia súdu, alebo iné obdobné zariadenie v rozsahu najviac 4 hodiny denne,
b) pravidelne ambulantne navštevuje liečebno-rehabilitačné zariadenie,
c) je zo zdravotných dôvodov v ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia najviac 3 po sebe nasledujúce kalendárne mesiace.

§ 15
Platenie poistného

(1) Povinnosť platiť poistné vzniká
a) dňom vzniku v.z.p. (§ 4),
b) dňom nástupu do pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu,
c) dňom vzniku oprávnenia na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti,
d) dňom nasledujúcim po dni, v ktorom sa skončila povinnosť platiť poistné z pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu alebo zo samostatnej zárobkovej činnosti,
e) dňom nasledujúcim po dni, v ktorom sa skončila povinnosť štátu platiť poistné za osoby uvedené v § 11 ods. 8.
(2) Poistné sa platí
a) bezhotovostným prevodom z účtu platiteľa poistného na účet príslušnej zdravotnej poisťovne,
b) poštovou poukážkou na účet príslušnej zdravotnej poisťovne alebo
c) v hotovosti v príslušnej zdravotnej poisťovni.
(3) Poistné sa platí v eurách.
(4) Poistné sa platí preddavkami na poistné (§ 16) a zúčtováva sa v ročnom zúčtovaní poistného (§ 19).

21. Práva a povinnosti poistencov v zdravotnom poistení

(§ 22 - 23 ods. 1 - 6 z. 580/2004 o zdravotnom poistení)

§ 22
Práva a povinnosti poistenca

(1) Poistenec má právo
a) na výber zdravotnej poisťovne (§ 7),
b) na úhradu zdravotnej starostlivosti  (§ 9 a 10),
c) na informáciu, s ktorými poskytovateľmi11) má príslušná zdravotná poisťovňa uzatvorenú zmluvu, 53)
d) na poskytnutie neodkladnej starostlivosti15) poskytovateľom aj vtedy, ak príslušná zdravotná poisťovňa s ním nemá uzatvorenú zmluvu o poskytovaní, 53)
e) vrátenie preplatku na základe ročného zúčtovania poistného (§ 19),
f) podieľať sa na kontrole poskytnutej zdravotnej starostlivosti,
g) domáhať sa ochrany práv a právom chránených záujmov vyplývajúcich z v.z.p. v konaní pred úradom.13)
(2) Poistenec je povinný
a) uhradiť príslušnej zdravotnej poisťovni zdravotnú starostlivosť, ak sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu14) alebo užitia návykovej látky,
b) preukázateľne vrátiť zdravotnej poisťovni preukaz poistenca, a ak mu zdravotná poisťovňa vydala európsky preukaz (§ 10a), aj európsky preukaz, pri zmene zdravotnej poisťovne (§ 7) alebo zániku skutočností zakladajúcich účasť na v.z.p.,
c) plniť povinnosti v súvislosti s vykonávaním ročného zúčtovania podľa § 19,
d) plniť povinnosti podľa § 6 ods. 1,
e) doplatiť poistné, ktoré bol povinný uhradiť odo dňa vzniku skutočnosti zakladajúcej vznik verejného zdravotného poistenia,
f) plniť oznamovacie povinnosti podľa § 23 ods. 1, 4 a 6,
g) dodržiavať pokyny zdravotnej poisťovne súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rámci v.z.p. zverejnené na internetovej stránke alebo zverejnené iným vhodným spôsobom,
h) preukazovať sa preukazom poistenca pred každým poskytnutím zdravotnej starostlivosti u poskytovateľa, 11)
i) predložiť poskytovateľovi11) pri predpisovaní a výdaji liekov, dietetických potravín alebo zdravotníckych pomôcok 53aa) liekovú knižku, ak mu ju zdravotná poisťovňa vydala, 53ab)
j) oznámiť poskytovateľovi, s ktorým má uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, 53ac) zmenu zdravotnej poisťovne,
k) poskytovať súčinnosť pri kontrole poskytnutej zdravotnej starostlivosti.

§ 23
Oznamovacie povinnosti

(1) Poistenec je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do 8 dní
a) zmenu mena, priezviska a zmenu trvalého pobytu,
b) zmenu platiteľa poistného,
c) skutočnosti rozhodujúce pre zánik v.z.p. (§ 5 ods. 2 a 3) a vrátiť preukaz poistenca,
d) skutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik povinnosti štátu platiť za neho poistné (§ 11 ods. 8 až 10).
(2) Povinnosti podľa odseku 1 písm. b) a d) sa nevzťahujú na zamestnanca, za ktorého tieto skutočnosti oznamuje zamestnávateľ podľa § 24.
(3) Poistenec je povinný oznámiť zdravotnej poisťovni vznik skutočností v § 11 ods. 8 písm. a), b), d) až h), r), s) a u), a to do 8 dní od vzniku skutočnosti.
(4) Poistenec je povinný oznámiť najneskôr do 8 dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik v.z.p. (§ 5 ods. 2 a 3) zdravotnej poisťovni, do ktorej si podal prihlášku podľa § 7 ods. 2.
(5) Skutočnosti podľa odsekov 1 a 3 je povinný oznámiť za poistenca, ktorý bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, jeho zákonný zástupca a za maloletého poistenca jeho zákonný zástupca alebo iná FO/PO, ktorej bol maloletý zverený do výchovy, 10) ak ďalej nie je ustanovené inak.
(6) Poistenec, ktorý je zamestnancom, je povinný oznámiť zamestnávateľovi v deň nástupu do zamestnania a počas trvania zamestnania príslušnú zdravotnú poisťovňu (§ 6 ods. 5) a každú zmenu príslušnej zdravotnej poisťovne (§ 7 ods. 2); ak je zamestnancom u viacerých zamestnávateľov, je povinný ich oznámiť každému zamestnávateľovi.

22. Zdravotná starostlivosť, formy, služby súvisiace s poskytovaním zdrav. starostlivosti

(§ 2 ods. 2, 7, 13 z. 576/2004 o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti)

§ 2(1) Zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby ("osoba"), zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií; zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu.

§ 7
Formy poskytovania zdravotnej starostlivosti

(1) Zdravotná starostlivosť sa poskytuje ako
a) ambulantná starostlivosť
1. všeobecná
1.1. pre dospelých
1.2. pre deti a dorast,
2. špecializovaná
2.1. gynekologická
2.2. zubno-lekárska,
3. špecializovaná iná,
4. záchranná zdravotná služba,
b) ústavná starostlivosť,
c) lekárenská starostlivosť.
(2) Všeobecná a špecializovaná ambulantná starostlivosť sa vykonáva v určenom zdravotnom obvode podľa § 2 ods. 23.
(3) V rámci všeobecnej ambulantnej a v rámci špecializovanej zubno-lekárskej ambulantnej starostlivosti sa poskytuje lekárska služba prvej pomoci najmenej v rozsahu verejnej minimálnej siete poskytovateľov.7)
(4) Záchranná zdravotná služba sa vykonáva podľa osobitného predpisu.7a)
(5) V rámci ústavnej starostlivosti v nemocnici sa poskytuje ústavná pohotovostná služba najmenej v rozsahu verejnej minimálnej siete poskytovateľov.
(6) Lekársku službu prvej pomoci vykonávajú poskytovatelia poskytujúci všeobecnú ambulantnú a špecializovanú zubno-lekársku ambulantnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení poskytovateľa, ktorý je oprávnený na základe vydaného povolenia prevádzkovať lekársku službu prvej pomoci; lekárska služba prvej pomoci všeobecnej ambulantnej starostlivosti sa vykonáva aj formou návštevnej služby v domácom prostredí alebo v inom prirodzenom prostredí osoby, ktorej sa ambulantná starostlivosť poskytuje.
(7) Ústavnú pohotovostnú službu vykonávajú zdravotnícki pracovníci určení poskytovateľom na základe pracovnoprávneho vzťahu a po vzájomnej dohode poskytovatelia poskytujúci špecializovanú gynekologickú ambulantnú a špecializovanú ambulantnú starostlivosť podľa odseku 1 písm. a) bodu 3 v zdravotníckom zariadení poskytovateľa, ktorý je oprávnený na základe vydaného povolenia prevádzkovať ústavnú pohotovostnú službu.

§ 8
Ambulantná starostlivosť

(1) Ambulantná starostlivosť sa poskytuje osobe, ktorej zdravotný stav nevyžaduje nepretržité poskytovanie zdravotnej starostlivosti dlhšie ako 24 hodín. Ambulantná starostlivosť sa poskytuje aj v domácom prostredí alebo v inom prirodzenom prostredí osoby, ktorej sa ambulantná starostlivosť poskytuje ("domáca starostlivosť").
(2) Všeobecnú ambulantnú starostlivosť poskytuje poskytovateľom určený lekár ("všeobecný lekár") a poskytovateľom určená sestra s príslušnou odbornou spôsobilosťou.
(3) Všeobecným lekárom podľa odseku 2 je
a) lekár so špecializáciou v odbore všeobecné lekárstvo, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre dospelých, a
b) lekár so špecializáciou v odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast.
(4) Špecializovanú ambulantnú starostlivosť poskytuje poskytovateľom určený lekár so špecializáciou v inom odbore ako všeobecné lekárstvo, zubný lekár ("lekár špecialista") alebo zdravotnícky pracovník8) s príslušnou odbornou spôsobilosťou.
(5) Domáca starostlivosť, ktorú poskytuje sestra alebo pôrodná asistentka s príslušnou odbornou spôsobilosťou metódou ošetrovateľského procesu, je domáca ošetrovateľská starostlivosť.

§ 9
Ústavná starostlivosť

(1) Ústavná starostlivosť sa poskytuje na základe
a) odporúčania ošetrujúceho lekára, ak zdravotný stav osoby vyžaduje nepretržité poskytovanie zdravotnej starostlivosti dlhšie ako 24 hodín, alebo
b) rozhodnutia súdu alebo
c) žiadosti osoby aj bez odporúčania ošetrujúceho lekára, ak si zmena zdravotného stavu osoby vyžaduje nepretržité poskytovanie zdravotnej starostlivosti dlhšie ako 24 hodín.
(2) Odporúčanie ošetrujúceho lekára na prijatie do ústavnej starostlivosti zahŕňa odôvodnenie prijatia do ústavnej starostlivosti a výpis zo zdravotnej dokumentácie (§ 24 ods. 1).
(3) O prijatí osoby do ústavnej starostlivosti, ktorá je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, rozhoduje lekár zdravotníckeho zariadenia Zboru väzenskej a justičnej stráže. Zbor väzenskej a justičnej stráže zároveň zabezpečí potrebnú ochranu tejto osoby a poskytovateľa.
(4) Ak ide o ústavnú starostlivosť, na ktorú sa nevyžaduje informovaný súhlas podľa § 6 ods. 9 písm. d), poskytovateľ je povinný prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti oznámiť do 24 hodín súdu, v ktorého obvode sa zdravotnícke zariadenie ústavnej starostlivosti nachádza. O zákonnosti dôvodov prevzatia do ústavnej starostlivosti rozhodne súd. Do rozhodnutia súdu možno vykonávať len také zdravotné výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života a zdravia osoby alebo na zabezpečenie jej okolia.
(5) Ak pominú dôvody na prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti, na ktorú sa nevyžaduje informovaný súhlas, poskytovateľ je povinný osobu prepustiť z ústavnej starostlivosti alebo si vyžiadať informovaný súhlas (§ 6 ods. 4 až 6).
(6) Poskytovateľ prepustí osobu z ústavnej starostlivosti
a) po pominutí dôvodov ústavnej starostlivosti,
b) pri jej preložení k inému poskytovateľovi ústavnej starostlivosti alebo
c) na jej vlastnú žiadosť, alebo na žiadosť jej zákonného zástupcu, ak napriek náležitému poučeniu odmieta ústavnú starostlivosť, ak nejde o ústavnú starostlivosť uloženú súdom alebo o ústavnú starostlivosť, o ktorej zákonnosti rozhoduje súd.
(7) Ak ide o prepustenie z ústavnej starostlivosti osoby nespôsobilej dať informovaný súhlas, ošetrujúci lekár je povinný s predstihom informovať jej zákonného zástupcu.
(8) Pri prepustení osoby z ústavnej starostlivosti ošetrujúci lekár
a) poučí túto osobu alebo jej zákonného zástupcu o liečebnom režime a o ďalšom liečebnom postupe,
b) poskytne jej potrebné lieky na tri dni nasledujúce po prepustení z ústavnej starostlivosti a túto skutočnosť zaznamená do prepúšťacej správy,
c) vyhotoví lekársku prepúšťaciu správu dňom prepustenia z ústavnej starostlivosti, ktorú bezodkladne odošle príslušnému všeobecnému lekárovi a
1. inému ošetrujúcemu lekárovi, ak k prijatiu do ústavnej starostlivosti došlo na základe jeho odporúčania, alebo
2. inému poskytovateľovi ústavnej starostlivosti, ak ide o preloženie k inému poskytovateľovi ústavnej starostlivosti,
d) založí rovnopis lekárskej prepúšťacej správy do zdravotnej dokumentácie.
(9) Pri prepustení osoby z ústavnej starostlivosti ošetrujúca sestra alebo ošetrujúca pôrodná asistentka
a) poučí túto osobu alebo jej zákonného zástupcu o ošetrovateľskej starostlivosti a o ďalšom ošetrovateľskom postupe,
b) vyhotoví ošetrovateľskú prepúšťaciu správu dňom prepustenia z ústavnej starostlivosti, ktorej súčasťou je vyhodnotenie ošetrovateľského procesu, a bezodkladne ju zašle príslušnému všeobecnému lekárovi a inému poskytovateľovi ošetrovateľskej starostlivosti, ak ide o pokračovanie ošetrovateľskej starostlivosti, a jeden rovnopis odovzdá tejto osobe alebo jej zákonnému zástupcovi,
c) založí rovnopis ošetrovateľskej prepúšťacej správy do zdravotnej dokumentácie.
(10) Lekárska prepúšťacia správa je výpis zo zdravotnej dokumentácie (§ 24 ods. 1), ktorú vedie ošetrujúci lekár pri poskytovaní ústavnej starostlivosti. Ošetrovateľská prepúšťacia správa je výpis zo zdravotnej dokumentácie (§ 24 ods. 1), ktorú vedie ošetrujúca sestra alebo ošetrujúca pôrodná asistentka pri poskytovaní ústavnej starostlivosti.

§ 10
Lekárenská starostlivosť

z. 140/1998 o liekoch a zdravotníckych pomôckach

§ 13
Služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti

a) poskytovanie stravovania počas poskytovania ústavnej starostlivosti,
b) poskytovanie pobytu na lôžku počas poskytovania ústavnej starostlivosti,
c) spracúvanie údajov zistených pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti v elektronickej forme na účely zdravotného poistenia,
d) štatistické spracúvanie lekárskeho predpisu a lekárskeho poukazu15) na účely zdravotného poistenia,
e) doprava,
f) pobyt sprievodcu osoby v ústavnej starostlivosti,
g) vypracovanie lekárskeho posudku,
h) poskytnutie výpisu zo zdravotnej dokumentácie podľa § 24 ods. 4.

23. Právne vzťahy pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti

(§ 12 z. 576/2004 o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti)

§ 12
Právne vzťahy pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti

(1) Právny vzťah, ktorého predmetom je poskytovanie zdravotnej starostlivosti, vzniká na základe dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti (dohody), ktorú osoba uzatvorí s poskytovateľom.
(2) Poskytovateľ môže odmietnuť návrh na uzatvorenie dohody, ak
a) by uzatvorením takejto dohody prekročil svoje únosné pracovné zaťaženie,
b) osobný vzťah zdravotníckeho pracovníka k osobe, ktorej sa má zdravotnú starostlivosť poskytovať, alebo k jej zákonnému zástupcovi nezaručuje objektívne hodnotenie jej zdravotného stavu alebo
c) poskytovaniu zdravotnej starostlivosti bráni osobné presvedčenie zdravotníckeho pracovníka, ktorý má zdravotnú starostlivosť poskytovať.
(3) Dôvody v odseku 2 písm. c) sa vzťahujú len na umelé prerušenie tehotenstva, sterilizáciu a asistovanú reprodukciu.
(4) Dôvody v odseku 2 písm. a) sa nevzťahujú na osobu, ktorá má trvalý alebo prechodný pobyt v určenom zdravotnom obvode poskytovateľa ambulantnej starostlivosti podľa § 7 ods. 1 písm. a) bodov 1 a 2.
(5) Ak poskytovateľ odmietne návrh na uzatvorenie dohody z dôvodov v odseku 2, príslušný samosprávny kraj preverí tieto skutočnosti na podnet osoby a bezodkladne určí, ktorý poskytovateľ s ňou uzatvorí takúto dohodu. Ak zistí, že odmietnutie uzatvorenia dohody nebolo opodstatnené, môže určiť aj poskytovateľa, ktorý návrh na uzatvorenie dohody odmietol. Poskytovateľ sa podľa možností určí tak, aby bol čo najmenej vzdialený od bydliska alebo pracoviska osoby. Rozhodnutie lekára samosprávneho kraja je poskytovateľ povinný rešpektovať.
(6) Odmietnutím návrhu na uzatvorenie dohody nie je dotknuté právo osoby na poskytnutie neodkladnej starostlivosti.
(7) Dohoda o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti sa uzatvára v písomnej forme najmenej na 6 mesiacov; jej prvopis je súčasťou zdravotnej dokumentácie a druhopis sa odovzdá osobe alebo jej zákonnému zástupcovi.
(8) U osôb, ktorým služobný orgán alebo služobný úrad určil poskytovateľa v súlade s § 11 ods. 7, sa dohoda uzatvára aj na dobu kratšiu, ako je  odseku 6.
(9) Poskytovateľ môže odstúpiť od dohody podľa odseku 6 z dôvodov v odseku 2 písm. a) a b); osoba, ktorej sa zdravotná starostlivosť poskytuje, aj bez uvedenia dôvodu. Odstúpenie od dohody musí mať písomnú formu.
(10) Dohoda zaniká smrťou osoby, smrťou alebo zánikom poskytovateľa alebo po doručení písomného odstúpenia od dohody prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo doručené písomné odstúpenie od dohody.
(11) U osôb, ktorým služobný orgán alebo služobný úrad určil poskytovateľa v súlade s § 11 ods. 7, dohoda u ich doterajšieho poskytovateľa zaniká dňom, ktorým týmto osobám služobný orgán alebo úrad určil nového poskytovateľa.
(12) Poskytovateľ nemôže odmietnuť návrh na uzatvorenie dohody, ak je poskytovateľ určený osobe podľa § 11 ods. 7.
(13) Špecializovaná ambulantná starostlivosť podľa § 7 ods. 1 písm. a) bodu 3 uhrádzaná zo zdrojov v.z.p. sa poskytuje na základe odporúčania všeobecného lekára. Odporúčanie všeobecného lekára sa nevyžaduje do 24 hodín od vzniku úrazu alebo inej náhlej zmeny zdravotného stavu osoby, ktorej sa poskytuje zdravotná starostlivosť, a v prípade dispenzarizácie.

24. Nemocenské poistenie, obligatórnosť a fakultatívnosť v nemocenskom poistení

56. právna úprava : zákon o sociálnom poistení, zákon o náhrade príjmu pri dočasnej PN
57. zabezpečuje FO pre prípad iných soc. udalosti ako zdravotne poistenie
58. sociálne udalosti : ošetrovanie člena rodiny, materstvo, choroba, uraz
59. druhy:

1. nemocenské dávky
2. ošetrovné
3. vyrovnávacia dávka
4. materské

60. povinne poistení sú:

1. zamestnanec, ktorý vykonáva pracú v SR alebo mimo SR počas obdobia určeného zamestnávateľom – ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak
2. SZČO, ktorej príjem bol vyšší ako 12 – násobok vymeriavacieho základu (minimálnej mzdy)

61. Dobrovoľne poistená osoba je FO nad 16 rokov, ktorá ma na území SR trvalý alebo povolenie na prechodný/trvalý pobyt

25. Vznik, zánik, prerušenie právnych vzťahov nemocenského poistenia

Vznik povinného poistenia zamestnanca :

1. FO v pracovnom pomere odo dna vzniku povinného poistenia
2. FO v štátozamestnaneckom pomere odo dňa vzniku PP
3. Člen družstva odo dna vzniku PP
4. Ústavný činiteľ, verejný ochranca práv, starosta, poslanec od nástupu
5. Pestún od začatia výkonu
6. Osoba vo výkone väzby odo dna zaradenia do prace

62. zánik odo dňa skončenia povinného poistenia
63. vznik a zánik povinného poistenia SZCO :

1. vniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý bol príjem vyšší ako 12 – násobok minimálnej mzdy
2. konci 30. júna  kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý bol príjem nižší

64. povinne poistenie zaniká vždy :

1. SZČO dňom odhlásenia z evidencie
2. SZČO dňom zániku oprávnení na živnosť

65. vznik a zánik dobrovoľného poistenia – vzniká odo dňa prihlásenia, zaniká odo dna odhlásenia
66. prerušenie zamestnanca :

1. v období čerpania pracovného voľna bez náhrady
2. dlhodobo uvoľnený z pracovného pomeru
3. neospravedlnená neprítomnosť
4. výkon väzby
5. rodičovská dovolenka

67. prerušenie SZČO :

4. výkon väzby

68. zamestnancovi od 11. dna ošetrovania člena rodiny, alebo po uplynutí 52. týždňa PN
69. prerušenie sa posudzuje ako zánik a opätovné začatie ako vznik

26. Platitelia poistného na jednotlivé druhy sociálneho poistenia

(§ 128 z. 461/2003 o sociálnom poistení)

§ 128
Platitelia poistného na nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie, úrazové poistenie, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a platitelia poistného do rezervného fondu solidarity

(1) Poistné na nemocenské poistenie platí
a) zamestnanec,
b) zamestnávateľ,
c) povinne nemocensky poistená SZČO,
d) dobrovoľne nemocensky poistená osoba.
(2) Poistné na starobné poistenie platí
a) zamestnanec,
b) zamestnávateľ,
c) povinne dôchodkovo poistená SZČO,
d) dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba,
e) štát,
f) Sociálna poisťovňa.
(3) Poistné na invalidné poistenie platí, ak tento zákon neustanovuje inak,
a) zamestnanec,
b) zamestnávateľ,
c) povinne dôchodkovo poistená SZČO,
d) dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba,
e) štát.
(4) Poistné na invalidné poistenie neplatí poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku. Poistné na invalidné poistenie neplatí zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je poistenec podľa prvej vety.
(5) Štát platí poistné na starobné, invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity za FO v § 15 ods. 1 písm. c) až e) a za fyzickú osobu uvedenú v § 15 ods. 1 písm. a) a b) v období, v ktorom sa jej poskytuje materské.
(6) Zúčtovanie poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, 1) poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity platené štátom ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo po dohode s Ministerstvom financií.
(7) Sociálna poisťovňa platí poistné na starobné poistenie za poberateľov úrazovej renty priznanej podľa § 88 do dovŕšenia dôchodkového veku alebo do priznania predčasného starobného dôchodku zo základného fondu úrazového poistenia do základného fondu starobného poistenia.
(8) Poistné na úrazové poistenie platí zamestnávateľ.
(9) Poistné na garančné poistenie platí zamestnávateľ, ktorý je povinne garančne poistený.
(10) Poistné na poistenie v nezamestnanosti platí
a) zamestnanec, ak osobitný predpis42) neustanovuje inak,
b) zamestnávateľ, ak osobitný predpis42) neustanovuje inak,
c) dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti.
(11) Poistné do rezervného fondu solidarity platí
a) zamestnávateľ,
b) povinne dôchodkovo poistená SZČO,
c) dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba,
d) štát.

27. Činitele relevantné pre výpočet sumy poistného na sociálne poistenie

70. Určuje sa percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu
71. Vymeriavací základ je príjem zamestnanca, najmenej vo výške minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou
72. Vymeriavací základ SZČO je ňou určená suma, minimálne minimálna mzda, maximálne 1,5 násobok priemernej mzdy. Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu je kalendárny mesiac, za kt. platí poistne
73. -||- SZCO je od 1.1 do 30.6 alebo od 1.7 do 31.12

28. Všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky, ochranná lehota v nemoc. poistení

74. zamestnanec :

1. splnil podmienky na vznik nároku na dávku počas trvania poistenia, po ňom počas trvania nároku na výplatu alebo v ochrannej lehote A ZAROVEN
2. nemá príjem z dôvodov …

75. SZCO, dobrovoľné :

1. splnili podmienky počas trvania poistenia a
2. zaplatili poistne najneskôr posledný deň v mesiaci, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie dávky

76. ochranná lehota : 42 dni po zániku poistenia

1. ak bol poistený menej ako 42 dni, toľko, koľko trvalo poistenie
2. poistenkine, ktorým zaniklo v období tehotenstva je 6 mesiacov

77. nevzniká z dôvodu prerušenia
78. zaniká dnom nároku na starobný, invalidný dôchodok

29. Nemocenské, charakter dávky, dávková schéma, dávková formula, podporná doba

(§ 33 - 38 z. 461/2003)

(podporná doba je vždy doba, uvedená väčšinou pri davkovej schéme, za ktorú sa dávka poskytuje)

- osoby odvádzajú do Soc. poisťovne časť príjmov, obligatórna dávka

- denný vymeriavaci základ = vymeriavaci základ za rok / (delene) 365

Zamestnanec a povinne nemocensky poistená SZČO  majú nárok na nemocenské, ak boli pre chorobu alebo úraz uznaní za dočasne PN na výkon zárobkovej činnosti alebo im bolo nariadené karanténne opatrenie 50).Dobrovoľne nemocensky poistená osoba má nárok na nemocenské, ak jej vznikla dočasná PN a v posledných 2 rokoch pred vznikom dočasnej PN bola nemocensky poistená najmenej 270 dní.

Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od 11. dňa dočasnej PN. Povinne nemocensky poistenej SZČO  a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od 1. dňa dočasnej PN. Nárok na nemocenské zaniká dňom nasledujúcim po skončení dočasnej PN, najneskôr uplynutím 52. týždňa od vzniku dočasnej PN ("podporné obdobie"), ak tento zákon neustanovuje inak.Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od 1. dňa dočasnej PN, ak dočasná PN vznikla v ochrannej lehote.
Ak zamestnancovi zaniklo nemocenské poistenie v období dočasnej PN, v ktorom má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej PN, 51) má nárok na nemocenské odo dňa nasledujúceho po dni zániku nemocenského poistenia.Do podporného obdobia sa započítavajú aj predchádzajúce obdobia dočasnej PN, ak patria do obdobia 52 týždňov pred jej vznikom.Predchádzajúce obdobia dočasnej PN sa nezapočítavajú do podporného obdobia, ak nemocenské poistenie trvalo aspoň 26 týždňov od skončenia poslednej dočasnej PN a poistencovi počas tohto obdobia nemocenského poistenia nevznikla dočasná PN. Do podporného obdobia sa nezapočítava obdobie nariadeného karanténneho opatrenia.Poistenkyni, ktorá je dočasne PN v období 6 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, zaniká nárok na nemocenské od začiatku 6 týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, ak jej vznikol nárok na materské.

Poistenec nemá nárok na výplatu nemocenského za dni, počas ktorých má nárok na výplatu materského.

Nemocenské sa poskytuje za dni.

(1) Výška nemocenského zamestnanca je 55 % denného alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Výška nemocenského zamestnanca, ktorému dočasná PN vznikla v ochrannej lehote, zamestnanca, ktorému zaniklo nemocenské poistenie v období dočasnej PN, povinne nemocensky poistenej SZČO a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, ak tento zákon neustanovuje inak, je v období
a) od 1. do 3. dňa dočasnej PN 25 % denného alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu a
b) od 4. dňa dočasnej PN 55 % denného alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu.

Poistenec nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom do skončenia dočasnej PN, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom.

Ochranná lehota je 42 dní po zániku nemocenského poistenia, ak tento zákon neustanovuje inak.
Ochranná lehota
a) poistenca, ktorý bol nemocensky poistený menej ako 42 dní, je toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie,
b) poistenkyne, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období tehotenstva, je 6 mesiacov.
Ochranná lehota nevzniká pri zániku nemocenského poistenia z dôvodu jeho prerušenia.
Ak poistencovi vznikne nemocenské poistenie v ochrannej lehote, počet dní ochrannej lehoty získaný z nového nemocenského poistenia sa pripočíta k nevyčerpanému počtu dní ochrannej lehoty z predchádzajúceho nemocenského poistenia. Ochranná lehota nemôže byť viac ako 42 dní.
Ochranná lehota zaniká, ak nezanikla skôr, dňom, od ktorého má poistenec nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku.

30. Ošetrovné, charakteristika, DS, DF, podporná doba

(§ 39 – 43 z. 461/2003 o sociálnom poistení)

- patri do nemocenského poistenia, sociálny systém, platí sociálna poisťovňa

Poistenec má nárok na ošetrovné, ak
a) ošetruje choré dieťa/manžela/manželku/ rodiča alebo chorého rodiča manžela (manželky), ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou FO, alebo
b) sa stará o dieťa d 10 rokov veku, ak
1. dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie, 50)
2. predškolské zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie 50) alebo
3. FO, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie 50) alebo bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, a preto sa nemôže o dieťa starať.Dieťa  je
a) vlastné alebo osvojené dieťa poistenca alebo jeho manžela (manželky),
b) dieťa, ktoré bolo poistencovi zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

Ošetrovné sa poskytuje za dni.

Výška ošetrovného je 55 % denného alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu.

Poistencovi vzniká nárok na ošetrovné od 1. dňa potreby ošetrovania FO a zaniká dňom skončenia potreby ošetrovania alebo starostlivosti, najneskôr uplynutím 10. dňa.
Ošetrovné patrí v tom istom prípade len raz a len 1 poistencovi.

Poistenec nemá nárok na výplatu ošetrovného za dni, počas ktorých
a) sa mu vypláca náhrada príjmu pri dočasnej PN zamestnanca, 51)
b) má nárok na výplatu nemocenského,
c) má nárok na výplatu materského.

31. Vyrovnávacia dávka, charakteristika, DS, DF, podporná doba

(§ 44 - 47 z. 461/2003 o sociálnom poistení)

- nemocenské poistenie, sociálna poisťovňa, obligatórne

§ 44
Podmienky nároku na vyrovnávaciu dávku

(1) Zamestnankyňa má nárok na vyrovnávaciu dávku, ak je počas tehotenstva preradená na inú prácu, pretože práca, ktorú predtým vykonávala, je 53) zakázaná tehotným ženám alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo, a pri práci, na ktorú je preradená, dosahuje bez svojho zavinenia nižší príjem alebo náhradu príjmu 54) ako pri práci, ktorú vykonávala pred preradením.
(2) Zamestnankyňa má nárok na vyrovnávaciu dávku, ak počas materstva do konca 9. mesiaca po pôrode je preradená na inú prácu, pretože práca, ktorú predtým vykonávala, je 53) zakázaná matkám do konca 9. mesiaca po pôrode alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej zdravie alebo materstvo, a pri práci, na ktorú je preradená, dosahuje bez svojho zavinenia nižší príjem ako pri práci, ktorú vykonávala pred preradením.
(3) Za preradenie na inú prácu v tehotenstve a materstve sa považuje, aj  keď nedochádza k zmene druhu práce,
a) zníženie normovaného výkonu práce, ktorým sa odstránia príčiny, na ktorých základe je také vykonávanie práce zakázané tehotným ženám a matkám do konca 9. mesiaca po pôrode alebo ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozuje tehotenstvo ženy, jej zdravie alebo materstvo, s výnimkou kratšieho pracovného času,
b) oslobodenie od vykonávania niektorých pracovných činností pri prácach, ktoré sú zakázané tehotným ženám a matkám do konca 9. mesiaca po pôrode alebo ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozujú jej tehotenstvo, zdravie alebo materstvo, s výnimkou oslobodenia tehotnej zamestnankyne alebo zamestnankyne do konca 9. mesiaca po pôrode od vykonávania uvedených pracovných činností v kratšom pracovnom čase,
c) preradenie tehotnej zamestnankyne alebo zamestnankyne do konca 9. mesiaca po pôrode na iné pracovisko alebo pracovné miesto, ak jej doterajšie pracovisko alebo pracovné miesto patrí medzi také, ktoré sú zakázané tehotným ženám a matkám do konca 9. mesiaca po pôrode, alebo ak dochádzanie na doterajšie pracovisko alebo pracovné miesto podľa lekárskeho posudku ohrozuje tehotenstvo ženy, jej zdravie alebo materstvo,
d) oslobodenie od vykonávania nočnej práce tehotnej zamestnankyne alebo zamestnankyne do konca 9. mesiaca po pôrode.

Vyrovnávacia dávka sa poskytuje za kalendárny mesiac, a to aj vtedy, ak zamestnankyňa bola preradená na inú prácu alebo sa preradenie skončilo počas kalendárneho mesiaca.

Vyrovnávacia dávka sa poskytuje v období, v ktorom zamestnankyňa mala po preradení na inú prácu príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ .Počas tehotenstva sa vyrovnávacia dávka poskytuje najdlhšie do nástupu na materskú dovolenku a po skončení materskej najdlhšie do konca 9. mesiaca po pôrode.

(1) Výška vyrovnávacej dávky je 55 % z rozdielu medzi mesačným vymeriavacím základom a vymeriavacím základom, z ktorého zamestnankyňa platí poistné na nemocenské poistenie v jednotlivých kalendárnych mesiacoch po preradení na inú prácu.
(2) Výška vyrovnávacej dávky je 55 % z rozdielu medzi pomernou časťou mesačného vymeriavacieho základu a vymeriavacím základom, z ktorého zamestnankyňa platí poistné na nemocenské poistenie v jednotlivých kalendárnych mesiacoch po preradení na inú prácu, ak zamestnankyňa v kalendárnom mesiaci, za ktorý má nárok na vyrovnávaciu dávku, nevykonávala počas celého kalendárneho mesiaca prácu, za ktorú má príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1 až 5.

32. Materské, charakteristika, DS, DF, podporná doba

(§48 - 53 z. 461/2003 o sociálnom poistení)

- nemocenské poistenie, Soc. poisťovňa, obligatórne

Poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa, má nárok na materské, ak v posledných 2 rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní.
Poistenkyni vzniká nárok na materské od začiatku 6. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku 8. týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. Nárok na materské zaniká uplynutím 28. týždňa od vzniku nároku, ak tento zákon neustanovuje inak.Poistenkyňa má nárok na materské aj po uplynutí 28. týždňa od vzniku nároku, ak porodila zároveň 2 alebo viac detí a aspoň o 2 z nich sa stará alebo ak je osamelá. Nárok na materské v tomto prípade zaniká uplynutím 37. týždňa od vzniku nároku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podmienka starostlivosti o narodené dieťa sa považuje za splnenú v období, v ktorom je dieťa prijaté do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia.
Ak sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako 6 týždňov alebo materské sa jej nevyplácalo, pretože pôrod nastal skôr ako určil lekár, má nárok na materské do konca 28. týždňa od vzniku nároku na materské, a ak ide o poistenkyňu uvedenú v odseku 3, do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské.
Ak sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 5, má nárok na materské do konca 22. týždňa odo dňa pôrodu, ale nie dlhšie ako do konca 28. týždňa od vzniku nároku na materské, a ak ide o poistenkyňu uvedenú v odseku 3, do konca 31. týždňa odo dňa pôrodu, ale nie dlhšie ako do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské.
Poistenkyňa, ktorej sa narodilo mŕtve dieťa, má nárok na materské do konca 14. týždňa od vzniku nároku na materské.
Poistenkyňa, ktorej dieťa zomrelo v období trvania nároku na materské, má nárok na materské do konca druhého týždňa odo dňa úmrtia dieťaťa, ale nie dlhšie ako do konca 28. týždňa od vzniku nároku na materské, a ak ide o poistenkyňu uvedenú v odseku 3, nie dlhšie ako do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské.
Obdobie nároku na materské poistenkyne, ktorá dieťa porodila, nesmie byť kratšie ako 14 týždňov od vzniku nároku na materské a nesmie zaniknúť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu.

Iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 22 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti 2 alebo viac detí a aspoň o 2 z týchto detí sa stará, a iný poistenec, ktorý je osamelý a ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, majú nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia 8 mesiacov veku dieťaťa, ak v posledných 2 rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní.

Iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je
a) otec dieťaťa, ak matka dieťaťa zomrela,
b) otec dieťaťa, ak sa podľa lekárskeho posudku matka o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok, s výnimkou, keď dieťa bolo zverené matke rozhodnutím súdu,
c) manžel matky dieťaťa, ak sa matka podľa lekárskeho posudku o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej 1 mesiac, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok,
d) otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí 6 týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok,
e) manželka otca dieťaťa, ak sa stará o dieťa, ktorého matka zomrela, alebo
f) FO, ak sa stará o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

Do obdobia 270 dní sa započítava obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky 45a) a obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia SZČO, ktorá má nárok na rodičovský príspevok 45b) a nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO.

Ak poistenkyni zaniklo nemocenské poistenie v období tehotenstva, má nárok na materské od začiatku 6. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom alebo odo dňa pôrodu, ak porodila skôr, ak
a) jej trvala ochranná lehota ku dňu začiatku 6. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom alebo skutočným dňom pôrodu alebo
b) ku dňu začiatku 6. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom alebo skutočným dňom pôrodu poberala nemocenské alebo ošetrovné.

Ak dieťa prevzala do starostlivosti iná FO alebo PO z dôvodu, že sa poistenec podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie starať o dieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské tomuto poistencovi zaniká dňom prevzatia dieťaťa do tejto starostlivosti a opätovne vzniká odo dňa prevzatia dieťaťa zo starostlivosti inej FO alebo PO. Nárok na materské trvá do uplynutia celkového obdobia trvania nároku na materské, najdlhšie do dovŕšenia 8 mesiacov veku dieťaťa.
Ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o dieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa poistenec prestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započítava do celkového obdobia trvania nároku na materské.

Materské sa poskytuje za dni.
Materské sa poskytuje za to isté obdobie len raz a len 1 poistencovi.

Výška materského je 55 % denného alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu.

33. Náhrada príjmu pri dočasnej PN, charakterist., DS, DF, podporná doba

(§ 4 - 12 z. 462/2003 o náhrade príjmu pri dočasnej PN zamestnanca)

Podmienky nároku na náhradu príjmu
§ 4

Nárok na náhradu príjmu má zamestnanec, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne PN3) na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu4) a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ 5) za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej PN, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 5

(1) Nárok na náhradu príjmu nemá zamestnanec
a) ak počas obdobia dočasnej PN má nárok na
1. nemocenské, 6)
2. materské7) alebo
3. rodičovský príspevok;8) to neplatí, ak zamestnanec počas poberania rodičovského príspevku súčasne vykonáva činnosť zamestnanca,
b) ak sa stal dočasne PN v dôsledku úmyselného trestného činu, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody,
c) ak porušil liečebný režim určený lekárom, 10) odo dňa porušenia liečebného režimu,
d) ak sa nezdržiava na mieste určenom počas dočasnej PN bez súhlasu lekára, odo dňa zistenia tejto skutočnosti.

§ 6
Zánik nároku na náhradu príjmu

Nárok na náhradu príjmu zaniká zamestnankyni, ktorá je v období 6 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom dočasne PN a vznikol jej nárok na materské.7)

§ 7
Poskytovanie náhrady príjmu

(1) Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ.
(2) Náhrada príjmu sa poskytuje za kalendárne dni od 1. dňa dočasnej PN do skončenia dočasnej PN, najdlhšie do 10. dňa dočasnej PN.

§ 8
Výška náhrady príjmu

(1) Výška náhrady príjmu je v období
a) od 1. do 3. dňa dočasnej PN 25 % denného vymeriavacieho základu zamestnanca a
b) od 4. do 10. dňa dočasnej PN 55 % denného vymeriavacieho základu.
(2) V kolektívnej zmluve 14) možno dohodnúť dennú výšku náhrady príjmu vo vyššej percentuálnej sadzbe, najviac vo výške 80 % denného vymeriavacieho základu.
(3) Zamestnanec má nárok na náhradu príjmu vo výške 1/2 náhrady príjmu podľa odseku 1 od 1. dňa dočasnej PN, ak sa stal dočasne PN v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok, najdlhšie do 10. dňa dočasnej PN.
(4) Rozhodujúce obdobie - je rozhodujúce obdobie podľa osobitného predpisu.15)
(5) Denný vymeriavací základ zamestnanca je denný alebo pravdepodobný denný vymeriavací základ zamestnanca podľa osobitného predpisu.17)

Spoločné ustanovenia
§ 9

(1) Nárok na náhradu príjmu sa uplatňuje u zamestnávateľa predložením potvrdenia o dočasnej PN.3)
(2) Zamestnanec je povinný preukázať zamestnávateľovi skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, výšku a zánik nároku na náhradu príjmu.
(3) Zamestnanec je povinný v období, v ktorom má nárok na náhradu príjmu, dodržiavať liečebný režim určený lekárom.10)
(4) Zamestnávateľ má právo vykonať kontrolu, či sa dočasne PN zamestnanec zdržiava na mieste určenom počas dočasnej PN. Zamestnávateľ má právo vykonať kontrolu podľa prvej vety v obydlí zamestnanca s jeho súhlasom alebo na mieste, kde je predpoklad, že sa dočasne zdržiava.

§ 10

(1) Náhrada príjmu sa vypláca vo výplatných termínoch, ktoré sú určené na výplatu mzdy, platu, odmeny za prácu alebo služobného príjmu, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom si zamestnanec uplatnil nárok na náhradu príjmu.
(2) Suma náhrady príjmu sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nahor.

§ 11

Nárok na náhradu príjmu sa premlčí uplynutím 3 rokov odo dňa, za ktorý patrí.

§ 12

Spory vo veciach upravených týmto zákonom rozhodujú súdy.

34. Kontrola dodržiavania liečebného režimu, výkon kontroly, sankcie za jeho porušenie

79. podľa zákona o náhrade príjmu môže zamestnavatel vykonať kontrolu, či sa zamestnanec zdržiava na mieste určenom, buď v obydlí alebo tam, kde je to pravdepodobne
80. nemá nárok na náhradu príjmu ak porušil lieč. režim alebo sa nezdržiava
81. najviac do 30 dni od porušenia
82. pracovník SP, v byte alebo kde sa zdržiava, nemá nárok na nemocenské – zákon o soc. poistení

Dodržiavanie liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca, ktorý určil ošetrujúci lekár, organizuje posudkový lekár a kontroluje určený zamestnanec Sociálnej poisťovne.

Posudkový lekár a určený zamestnanec vykonávajúci kontrolu dodržiavania liečebného režimu sú povinní najmä

1. v súčinnosti s ošetrujúcim lekárom vykonávať výber dočasne práceneschopných poistencov, u ktorých sa má uskutočniť kontrola so zreteľom na diagnostické a terapeutické postupy, choroby a úrazy, na dĺžku trvania dočasnej pracovnej neschopnosti a iné závažné skutočnosti,
2. informovať dočasne práceneschopného poistenca o jeho právach a povinnostiach v súvislosti s nemocenskými dávkami a v súvislosti s uznaním dočasnej pracovnej neschopnosti,
3. uviesť na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti, kedy a kde vykonali kontrolu, a údaje potvrdiť svojím podpisom, oznámiť ošetrujúcemu lekárovi porušenie liečebného režimu, preukázať dočasne práceneschopnému poistencovi oprávnenie na vykonanie kontroly.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca sa môže vykonať na podnet: posudkového lekára, ošetrujúceho lekára, zamestnávateľa, inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca sa vykonáva v byte dočasne práceneschopného poistenca s jeho súhlasom alebo na mieste, kde je predpoklad, že sa dočasne práceneschopný poistenec zdržuje.

Posudkový lekár príslušnej pobočky organizuje a určený zamestnanec Sociálnej poisťovne vykonáva kontrolu dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.

Dočasne PN poberateľ nemocenskej dávky je povinný:

1. zúčastniť sa na kontrole posudzovania spôsobilosti na prácu počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti,
2. zdržiavať sa počas dočasnej pracovnej neschopnosti na adrese uvedenej v žiadosti o priznanie nemocenského,
3. dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti,
4. oznámiť Sociálnej poisťovni ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti do troch dní odo dňa skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako desať dní,
5. plniť ďalšie povinnosti ustanovené zákonom,
6. poistenec je povinný príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Príjemca dávky je povinný do ôsmich dní oznámiť prílušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nárok na jej výplatu a jej sumu. Ak bol poistenec alebo príjemca dávky písomne vyzvaný príslušnou organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne, aby preukázal tieto skutočnosti, je povinný výzve vyhovieť v lehote do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy, ak organizačná zložka Sociálnej poisťovne neurčila inú lehotu,
7. poistenec a príjemca dávky sú povinní príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne do ôsmich dní písomne oznámiť zmenu mena a priezviska a príjemca dávky aj zmenu adresy.

Za porušenie uvedených povinností môže Sociálna poisťovňa v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do 500 000 Sk. Pri ukladaní pokuty Sociálna poisťovňa zohľadní závažnosť porušenia povinnosti ustanovenej týmto zákonom. Poistenec nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom.

35. Vylúčenie nároku na nemocenské a na náhradu príjmu pri dočasnej PN

83. nemocenské :

1) nemá nárok za dni, počas ktorých ma nárok na materské

2) odo dna porušenia liečebného režimu, do 30 dni

84. náhrada príjmu :

1. ak ma nárok na nemocenské
2. materské
3. rodičovský príspevok
4. PN v dôsledku úmysel. TC
5. Porušil liečebný režim, nezduje sa na mieste PN

36. Dôchodkové poistenie, vznik, zánik, prerušenie právnych vzťahov dôchodk. poistenia

1. Povinné poistenie:

1. Zamestnanec
2. SZČO
3. FO s trvalým pobytom v SR, ktorá sa stará o dieťa do 6 rokov
4. FO s trvalým pobytov v SR, ktorá sa stará o dieťa postihnuté do 18.r
5. Poberá príspevok na opatrovanie
6. Ktorej sa vypláca úrazová renta – SP

2. Dobrovoľné poistenie:

1. FO po dovŕšení 16 rokov, s trvalým pobytom

3. Vznik, zánik, prerušenie – otázka č. 25

Od c po e od pridania prihlášky na dôchodkové poistenie, f od nároku na rentu

37. Dávky dôchodkového poistenia, charakter dávok, členenie, vecný rozsah

1. Starobné poistenie:

1. Starobný
2. Predčasný starobný
3. Vdovský, vdovecký
4. Sirotský dôchodok

2. invalidné poistenie:

1. Invalidný
2. Vdovský, vdovecký
3. Sirotský dôchodok

Obligatórne, dôchodkové poistenie, SP, opakujúce, zásluhový princíp, základný, odvodený – podľa toho, či sa poskytuje z môjho dôchodku, alebo iného, či je tam poistný vzťah

38. Starobný dôchodok, charakter dávky, DS, DF (činitele rozhodujúce pre určenie sumy starobného dôchodku)

Obligatórny, zásluhovosť, sociálny systém – dôchodkové poistenie

DS:

1. Ak bol poistený minimálne 15 rokov a dovŕšil dôchodcovský vek
2. 62 rokov
3. Žena, ktorá vychovala 5 a viac detí sa k 53 rokom pripočítajú mesiace
4. Žena, ktorá vychovala 3 a 4 deti sa k 54 rokom pripočítavajú mesiace
5. Žena, ktorá vychovala 2 deti sa k 55 rokom pripočítavajú mesiace
6. Žena, ktorá vychovala 1 dieťa sa k 56 rokom pripočítavajú mesiace

DF:

4. Súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a dôchodkovej hodnoty

Činitele:

1. DF a DS
2. Všeobecné VZ – 12 x priemer mesačnej mzdy
3. Obdobie dôchodkového poistenia
4. Priemerný osobný mzdový bod
5. Hodnota a dôchodkový vek

Prvý pilier:

5. starobné poistenie
6. Tzv. Priebežný pilier
7. Povinný, SP, zákon o soc.poistení,
8. Zásluhový systém
9. - zdroje (dôchodkové odvody vo výške 18 % plynúce od zamestnávateľov                 a zamestnancov)  pre výplatu starobných dôchodkov sa sústreďujú na účtoch                 Sociálnej poisťovne, ktorá ich prerozdeľuje a vypláca osobám s nárokom na                 starobný dôchodok

Druhý pilier:

10. starobné dôchodkové sporenie
11. Kapitalizačný
12. Povinný, SP, polovicu si nechá SP a polovicu DSS
13. Zákon o starobnom dôchodkovom poistení
14. ide o sporenie na osobný účet sporiteľa, ktorého účelom je spolu so starobným poistením zabezpečiť jeho príjem v starobe a pozostalým pre prípad         jeho úmrtia (nárok na výplatu je predmetom dedičstva)
15. zdroje (dôchodkové odvody vo výške 18 % plynúce od zamestnávateľov a zamestnancov) pre výplatu starobných dôchodkov sa pomerne delia medzi Sociálnu poisťovňu (9 %) a dôchodkovú správcovskú spoločnosť (9 %),         ktorá ich ukladá na osobný dôchodkový účet dôchodkového fondu svojho klienta a investuje ich na finančných trhoch s cieľom zabezpečiť ich zhodnocovanie do budúcnosti

Tretí pilier:

16. doplnkové dôchodkové sporenie
17. Doplnkový
18. Dobrovoľný, DSS
19. Môže aj zamestnávateľ
20. Zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení
21. doplnkové dôchodkové sporenie (DDS) je zhromažďovanie príspevkov na DDS od účastníkov DDS a zamestnávateľov, nakladanie s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde a vyplácanie dávok DDS a účelom je umožniť účastníkovi získať doplnkový dôchodkový príjem v starobe
22. je založené na dobrovoľnosti a realizovaná doplnkovými dôchodkovými spoločnosťami

Dôchodky sa valorizujú v závislosti od rastu spotrebných cien a priemernej mzdy

39. Predčasný starobný dôchodok, charakter dávky, DS, DF

(§ 67 - 69 z. 461/2003 o sociálnom poistení)

- zásluhovosť, obligatórnosť, dôchodkové poistenie

§ 67
Podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok

(1) Poistenec, ktorý nie je sporiteľ podľa z. o starobnom dôchodkovom sporení, 1) má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie,
a) bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov,
b) chýbajú mu najviac 2 roky do dovŕšenia dôchodkového veku a
c) suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1, 2-násobku sumy životného minima pre 1 plnoletú FO.56)
(2) Poistenec, ktorý je sporiteľ podľa z. o starobnom dôchodkovom sporení, 1) má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie,
a) bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov,
b) chýbajú mu najviac 2 roky do dovŕšenia dôchodkového veku a
c) suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 0, 6-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.56)
(3) Nárok na predčasný starobný dôchodok vzniká najskôr odo dňa podania žiadosti o predčasný starobný dôchodok. Žiadosť môže poistenec podať v kalendárnom roku najviac dvakrát.

§ 68
Určenie sumy predčasného starobného dôchodku

(1) Suma predčasného starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty znížený o 0, 5 % za každých začatých 30 dní od vzniku nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku do dovŕšenia dôchodkového veku; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.
(2) Ak poistenec bol dôchodkovo poistený počas poberania predčasného starobného dôchodku alebo jeho časti, suma predčasného starobného dôchodku odo dňa nasledujúceho po zániku dôchodkového poistenia sa určí tak, že k sume predčasného starobného dôchodku vyplácaného ku dňu zániku dôchodkového poistenia sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania predčasného starobného dôchodku alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej ku dňu nasledujúcemu po zániku dôchodkového poistenia.
(3) Ak poistenec bol dôchodkovo poistený bez poberania predčasného starobného dôchodku alebo jeho časti v období nasledujúcom po období, v ktorom poberal predčasný starobný dôchodok alebo jeho časť, suma predčasného starobného dôchodku odo dňa nasledujúceho po zániku dôchodkového poistenia sa určí tak, že k sume predčasného starobného dôchodku vyplácaného ku dňu zastavenia výplaty predčasného starobného dôchodku sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania predčasného starobného dôchodku alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej ku dňu nasledujúcemu po zániku dôchodkového poistenia a suma určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia bez poberania predčasného starobného dôchodku alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.
(4) Ak sa predčasný starobný dôchodok ku dňu zastavenia jeho výplaty alebo ku dňu zániku dôchodkového poistenia získaného počas poberania predčasného starobného dôchodku vyplácal v sume jednej polovice z dôvodu jeho súbehu s vdovským dôchodkom alebo vdoveckým dôchodkom, pri určení sumy predčasného starobného dôchodku podľa odsekov 2 a 3 sa prihliada na sumu predčasného starobného dôchodku, ktorá by patrila bez jeho zníženia z tohto dôvodu.
(5) Suma predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý je sporiteľ podľa osobitného predpisu1), sa zníži o polovicu pomernej sumy predčasného starobného dôchodku patriacej za obdobie starobného dôchodkového sporenia.
(6) Všeobecný vymeriavací základ na určenie osobného mzdového bodu za posledný rok dôchodkového poistenia po vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok je všeobecný vymeriavací základ ustanovený na kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje osobný mzdový bod. Na všeobecný vymeriavací základ na určenie osobného mzdového bodu za predposledný rok dôchodkového poistenia po vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok platí § 66 ods. 8 druhá veta rovnako.
(7) Sociálna poisťovňa určí sumu predčasného starobného dôchodku podľa odsekov 2 a 3 v kalendárom roku len raz.

§ 69
Vylúčenie nároku na starobný dôchodok

(1) Poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, nemá nárok na starobný dôchodok.
(2) Predčasný starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku je starobný dôchodok.

40. Súbeh pracovnoprávnych nárokov a nárokov na dôchodkové dávky

23. Ak poberateľ invalidného dôchodku získa nárok na starobný dôchodok, vypláca sa vyššia suma
24. Ak je nárok na starobný, predčasný, invalidný a dočasne vdovský alebo sirotský, vypláca sa v plnej sume vyšší dôchodok a z nižšieho polovica
25. Vdovský + sirotský = maximálne 100% dôchodku zomrelého poistenca

41. Pokles schopnosti výkonu zárobkovej činnosti a invalidita

(§ 71 z. 461/2003 o sociálnom poistení)

§ 71
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

(1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
(2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
(3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.2)
(4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
(5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
(6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
(7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
(8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
(9) Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.
(10) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

42. Invalidný dôchodok, charakter dávky, DS, DF

26. Dôchodkové poistenie, soc.systém, zásluhovosť, sociálne poistenie, obligatórne, opakované

DS:

1. Ak sa stal invalidným, získal počet rokov dôchodkového poistenia (podľa veku) a nespĺňa podmienky na starobný dôchodok
2. Aj keď je nezaopatreným dieťaťom a má trvalý pobyt v SR, najskôr od 18 roku veku, aj keď vzniklo skôr

DF:

1. Ak je pokles nad 70% - súčin POMB, obdobia dôch.poistenia a dôch. hodnoty (+ roky do dôchodku)
2. Do 70% - súčin percentuálneho poklesu, POMB, obdobie poistenia a dôchodkové hodnoty (+ roky do dôchodku)
3. U osoby v písmene b – OMB (0,67)

43. Pozostalostné dôchodkové dávky

(§ 74 – 77, § 9 z. 461/2003 o sociálnom poistení)

Z historického hľadiska patria tieto dôchodky medzi najstaršie dávky ( pôvodne boli zavedené už v r. 1771 tzv. rakúsky penzijný normál ). Účelom bola úplná alimentácia pozostalých členov rodiny – v tom čase sa totiž nepredpokladala zárobková činnosť pozostalej manželky. Neskôr sa prešlo len na čiastočnú alimentáciu.

Pri úprave dôchodkov pozostalých sa akceptuje princíp vzájomnej vyživovacej povinnosti medzi manželmi a medzi rodičmi a deťmi navzájom. Sociálnou udalosťou v tomto prípade je:

1. úmrtie manžela – vdovský dôchodok
2. úmrtie manželky – vdovecký dôchodok
3. úmrtie rodiča / osvojiteľa – sirotský dôchodok

VDOVSKÝ A VDOVECKÝ DÔCHODOK

§ 74
Podmienky nároku na vdovský dôchodok a nároku na vdovecký dôchodok

(1) Vdova má nárok na vdovský dôchodok po manželovi, ktorý
a) ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku,
b) ku dňu smrti splnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, alebo
c) zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
(2) Vdova má nárok na výplatu vdovského dôchodku počas 1 roka od smrti manžela.
(3) Po uplynutí obdobia uvedeného v odseku 2 má vdova nárok na výplatu vdovského dôchodku, ak
a) sa stará o nezaopatrené dieťa,
b) je invalidná z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % alebo
c) vychovala aspoň tri deti,
d) dovŕšila vek 52 rokov a vychovala dve deti,
e) dovŕšila dôchodkový vek.
(4) Nezaopatrené dieťa podľa odseku 3 písm. a) je dieťa, ktoré má po zomretom rodičovi nárok na sirotský dôchodok, a dieťa, ktoré bolo v rodine zomretého vychovávané, ak ide o vlastné dieťa alebo osvojené dieťa vdovy alebo ak bolo dieťa vdove alebo zomretému manželovi zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu počas trvania manželstva.
(5) Nárok na vdovský dôchodok zaniká
a) uzatvorením manželstva,
b) dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého vdova úmyselným trestným činom spôsobila smrť manžela.
(6) Na nárok vdovca na vdovecký dôchodok po manželke platia odseky 1 až 5 rovnako.

§ 75
Suma vdovského dôchodku a vdoveckého dôchodku

(1) Suma vdovského dôchodku je 60 % starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, na ktorý mal alebo by mal nárok zomretý manžel ku dňu smrti. Ak sú splnené podmienky nároku na dva dôchodky, vdovský dôchodok sa určí z vyššieho dôchodku.
(2) Suma vdovského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, je 60 % predčasného starobného dôchodku, na ktorý mal nárok zomretý manžel ku dňu smrti.
(3) Na určenie sumy vdoveckého dôchodku platia odseky 1 a 2 rovnako.

SIROTSKÝ DÔCHODOK

§ 76
Podmienky nároku na sirotský dôchodok

(1) Nárok na sirotský dôchodok má nezaopatrené dieťa, ktorému zomrel rodič alebo osvojiteľ dieťaťa, ak rodič alebo osvojiteľ ku dňu smrti bol poberateľom starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku alebo ku dňu smrti získal počet rokov dôchodkového poistenia na nárok na invalidný dôchodok, alebo splnil podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
(2) Nárok na sirotský dôchodok nevzniká nezaopatrenému dieťaťu v pestúnskej starostlivosti po pestúnovi alebo po jeho manželovi.
(3) Nárok na výplatu sirotského dôchodku zaniká osvojením nezaopatreného dieťaťa. Zrušením osvojenia nárok na výplatu sirotského dôchodku vznikne znovu. Nárok na výplatu sirotského dôchodku zaniká aj dňom, ktorým dieťa prestalo byť nezaopatreným dieťaťom. Nárok na výplatu sirotského dôchodku sa obnoví odo dňa, ktorým dieťa znovu začalo byť nezaopatreným dieťaťom.
(4) Nárok na sirotský dôchodok zaniká dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého nezaopatrené dieťa úmyselne spôsobilo smrť fyzickej osoby, po ktorej vznikol nárok na sirotský dôchodok.
(5) Nárok na sirotský dôchodok zaniká vždy dovŕšením 26. roku veku dieťaťa.

§ 77
Suma sirotského dôchodku

(1) Suma sirotského dôchodku je 40 % starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, na ktorý mal alebo by mal nárok rodič alebo osvojiteľ dieťaťa, ktorého smrťou vznikol nezaopatrenému dieťaťu nárok na sirotský dôchodok.
(2) Suma sirotského dôchodku po poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, je 40 % predčasného starobného dôchodku, na ktorý mal nárok zomretý rodič alebo osvojiteľ dieťaťa ku dňu smrti.
(3) Ak zomretý rodič alebo osvojiteľ dieťaťa splnil podmienky nároku na dva dôchodky, sirotský dôchodok sa určí z vyššieho dôchodku.

§ 9
Nezaopatrené dieťa

(1) Nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je dieťa
a) do skončenia povinnej školskej dochádzky, 29)
b) po skončení povinnej školskej dochádzky, 29) najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak
1. sa sústavne pripravuje na povolanie,
2. pre chorobu a stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa prílohy č. 2, sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie alebo nemôže vykonávať zárobkovú činnosť alebo
3. pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo je neschopné vykonávať zárobkovú činnosť.
(2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nezaopatreného dieťaťa je choroba a stav uvedené v prílohe č. 2, ktoré podľa poznatkov lekárskej vedy majú trvať alebo trvajú dlhšie ako 1 rok a ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa tejto prílohy.
(3) Nezaopatrené dieťa nie je dieťa,
a) ktoré sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, ak už získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a bol mu priznaný akademický titul podľa osobitného predpisu, 30) alebo
b) ktoré je poberateľom invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.

44. Súbeh nárokov na dôchodkové dávky, zvyšovanie dôchodkov

(§ 81 – 82 461/2003 o sociálnom poistení)

§ 81
Súbeh nárokov na výplatu dôchodkových dávok

(1) Ak poberateľ invalidného dôchodku splní podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku, vypláca sa dôchodková dávka, ktorej suma je vyššia. Pri rovnakej sume týchto dôchodkových dávok vypláca sa dôchodková dávka, ktorú si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty dôchodkových dávok pre súbeh ich nárokov zaniká nárok na dôchodkovú dávku, ktorá sa nevypláca. Ak poistenec splnil podmienky nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 a 2 alebo podľa § 70 ods. 1 a poberá invalidný dôchodok podľa § 266, vypláca sa invalidný dôchodok, ktorého suma je vyššia; druhá veta a tretia veta platia rovnako.
(2) Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku a podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku, alebo sirotského dôchodku alebo ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku a sirotského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku, vypláca sa v plnej sume z týchto dôchodkových dávok tá dávka, ktorá je vyššia, a z dôchodkovej dávky, ktorej suma je nižšia, sa vypláca jedna polovica. Pri rovnakej sume dôchodkových dávok sa vypláca v sume 1/2 vdovský, vdovecký alebo sirotský dôchodok. Pri rovnakej sume vdovského a sirotského dôchodku alebo vdoveckého a sirotského dôchodku sa vypláca v sume 1/2 dôchodok, ktorý si poistenec zvolil.
(3) Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu invalidného dôchodku a podmienky nároku na výplatu vdovského alebo vdoveckého dôchodku a podmienky nároku na výplatu sirotského dôchodku alebo sirotských dôchodkov obojstranne osiroteného dieťaťa, vypláca sa v plnej sume dôchodková dávka, ktorá je vyššia alebo najvyššia, a zostávajúce dôchodkové dávky sa vyplácajú v sume jednej polovice. Pri rovnakej sume dôchodkových dávok sa vyplácajú v sume jednej polovice vdovský alebo vdovecký a sirotský dôchodok alebo sirotské dôchodky.
(4) Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku a podmienky nároku na výplatu sirotských dôchodkov obojstranne osiroteného dieťaťa, vypláca sa v plnej sume dôchodková dávka, ktorá je vyššia alebo najvyššia, a zostávajúce dôchodkové dávky v sume jednej polovice. Pri rovnakej sume dôchodkových dávok sa vypláca v plnej sume dôchodková dávka, ktorú si poistenec zvolil.
(5) Ak priznaním starobného, predčasného starobného, invalidného, vdovského, vdoveckého alebo sirotského dôchodku dôjde k súbehu nárokov na výplatu dôchodkov, o súbehu nárokov na výplatu dôchodkov sa rozhodne po zvýšení dôchodku, prípadne dôchodkov podľa § 82.
(6) Pri vzniku nárokov na výplatu vdovského a sirotského alebo sirotských dôchodkov a pri vzniku nárokov na výplatu vdoveckého a sirotského alebo sirotských dôchodkov po tom istom poistencovi nesmie úhrn sumy týchto dôchodkových dávok presiahnuť 100 % dôchodkovej dávky zomretého poistenca, na ktorú mal alebo by bol mal nárok ku dňu smrti; to neplatí, ak k prekročeniu tejto sumy došlo z dôvodu zaokrúhľovania dôchodkových dávok podľa § 116 ods. 8. Ak úhrn dôchodkových dávok presiahne túto sumu, suma každej z uvedených dôchodkových dávok sa zníži pomerne tak, aby suma uvedená v prvej vete nebola prekročená. To platí rovnako aj pre úhrn súm sirotských dôchodkov po tom istom zomretom poistencovi. Ak niektorému z poberateľov uvedených dôchodkových dávok zanikne nárok na túto dôchodkovú dávku alebo vznikne nárok na túto dôchodkovú dávku aj ďalšiemu poberateľovi, sumy dôchodkových dávok ostatných poberateľov po tom istom poistencovi sa úmerne upravia tak, aby nepresiahli sumu uvedenú v prvej vete vrátane zvýšenia, ktoré by k nej patrili podľa § 82 ku dňu, v ktorom sa sumy dôchodkových dávok úmerne upravujú.

§ 82
Zvyšovanie dôchodkových dávok

(1) Dôchodkové dávky vyplácané k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a dôchodkové dávky priznané od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú v závislosti od priemerného medziročného rastu spotrebiteľských cien a od medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve SR vykázaných štatistickým úradom za prvý polrok kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Príslušný kalendárny rok je rok, v ktorom sa zvýšenie dôchodkových dávok vykonáva, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Dôchodkové dávky sa zvyšujú od 1. januára príslušného kalendárneho roka o percento určené ako súčet jednej polovice percenta medziročného rastu spotrebiteľských cien a 1/2 percenta medziročného rastu priemernej mzdy v hospodárstve SR zistených podľa odseku 1. Percento zvýšenia dôchodkovej dávky sa ustanoví opatrením, ktoré vydá ministerstvo podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku. Dôchodkové dávky, ktoré sú priznané od 1. januára do 31. decembra príslušného kalendárneho roka, sa zvyšujú odo dňa ich priznania.
(3) Na zvýšenie dôchodkovej dávky je rozhodujúca mesačná suma dôchodkovej dávky vyplácaná ku dňu, od ktorého sa zvyšuje.
(4) Starobný, predčasný starobný a invalidný dôchodok, ktorý sa v príslušnom kalendárnom roku nevypláca z dôvodu poskytovania náhrady príjmu pri dočasnej PN zamestnanca 51) alebo nemocenského, na ktoré vznikol nárok pred priznaním starobného, predčasného starobného alebo invalidného dôchodku, sa zvýši za príslušný kalendárny rok, v ktorom sa z uvedeného dôvodu nevyplácal. Toto zvýšenie patrí od vzniku nároku na výplatu týchto dôchodkov.
(5) Dôchodková dávka, ktorá sa v príslušnom kalendárnom roku nevyplácala z dôvodu zániku nároku na jej výplatu, sa zvýši pri opätovnom vzniku nároku na jej výplatu za každý príslušný kalendárny rok, v ktorom sa dôchodková dávka nevyplácala. Tieto zvýšenia patria od opätovného vzniku nároku na výplatu dôchodkovej dávky.
(6) Ak je dôchodková dávka upravená z dôvodu súbehu s iným dôchodkom, určí sa zvýšenie z mesačnej sumy vyplácanej dôchodkovej dávky. Pri prvej zmene sumy vyplácanej dôchodkovej dávky, ktorá súvisí s dôvodom zníženia dôchodkovej dávky, sa určí zvýšenie z mesačnej sumy dôchodkovej dávky vyplácanej odo dňa tejto zmeny.
(7) Pri súbehu nárokov na viac dôchodkových dávok zvyšuje sa každá z týchto dôchodkových dávok.
(8) Vdovský, vdovecký a sirotský dôchodok sa v príslušnom kalendárnom roku nezvyšuje, ak bol vymeraný zo starobného, predčasného starobného alebo invalidného dôchodku zvýšeného v príslušnom kalendárnom roku.
(9) Zvýšenie dôchodkových dávok sa zlučuje s dôchodkovou dávkou, pri ktorej toto zvýšenie patrí.

45. Systém úrazových dávok a sociálne udalosti v úrazovom poistení (pracovný úraz, choroba z povolania)

(§ 2 písm. c), § 8, § 16, § 17, § 13 ods. 3, z. 461/2003 o sociálnom poistení)

§ 2

c) úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu ("pracovný úraz") a choroby z

povolania,

§ 8
Pracovný úraz a choroba z povolania

(1) Pracovný úraz je poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré
a) zamestnanec v § 4 utrpel pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, pre plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi, 26)
b) FO v § 17 ods. 2 utrpela pri činnostiach uvedených v tomto ustanovení alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami.
(2) Choroba z povolania podľa tohto zákona je choroba uznaná príslušným zdravotníckym zariadením, zaradená do zoznamu chorôb z povolania v prílohe č. 1, ak vznikla za podmienok uvedených v tejto prílohe
a) zamestnancovi pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh,
b) FO v § 17 ods. 2 pri činnostiach uvedených v tomto ustanovení alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami.
(3) Choroba z povolania je aj choroba, ktorá bola zistená pred jej zaradením do zoznamu chorôb z povolania, najviac tri roky pred dňom jej zaradenia do tohto zoznamu.
(4) Plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh podľa odsekov 1 a 2 je
a) výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru alebo služobných povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckého pomeru alebo služobného pomeru,
b) iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a
c) činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty alebo služobnej cesty.
(5) V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh zamestnanca podľa odsekov 1 a 2 je
a) úkon potrebný na výkon práce a úkon počas práce zvyčajný alebo potrebný pred začiatkom práce alebo po jej skončení; tieto úkony nie sú cesta do zamestnania a späť, okrem cesty súvisiacej s vykonávaním služobnej pohotovosti, 27) stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení ani cesta na ne a späť, s výnimkou uvedenou v písmene b),
b) vyšetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení vykonané na príkaz zamestnávateľa alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení pri prvej pomoci a cesta na ne a späť,
c) účasť zamestnanca na vzdelávaní, prehlbovaní kvalifikácie alebo na jej zvyšovaní, na ktorých sa zamestnanec zúčastnil na príkaz zamestnávateľa, vrátane školenia alebo vzdelávania organizovaného odborovou organizáciou alebo vyšším odborovým orgánom pre zamestnancov a pre funkcionárov výboru odborovej organizácie, ak sa na nich zúčastňujú so súhlasom alebo s vedomím zamestnávateľa,
d) povinná účasť zamestnanca na rekondičnom pobyte28) alebo v priamej súvislosti s ňou.
(6) V priamej súvislosti s činnosťou fyzických osôb uvedených v § 17 ods. 2 sú úkony potrebné na výkon tejto činnosti a zvyčajné úkony počas tejto činnosti; odsek 5 písm. a) časť vety za bodkočiarkou platí rovnako.
(7) Pracovný úraz a choroba z povolania nie je služobný úraz a choroba z povolania, ktoré vznikli pri výkone služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby alebo v súvislosti s nimi.

§ 16

Povinne úrazovo poistený je zamestnávateľ okrem zamestnávateľa sudcu 38) a zamestnávateľa 39)

§ 17

(1) Nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia zamestnávateľa má jeho zamestnanec po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.
(2) Nárok na úrazové dávky v rozsahu ustanovenom týmto zákonom má aj
a) žiak SŠ a študent VŠ, ktorí utrpeli pracovný úraz alebo im vznikla choroba z povolania pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe,
b) FO združená v Dobrovoľnej požiarnej ochrane SR a v iných občianskych združeniach, ktorá utrpela pracovný úraz alebo jej vznikla choroba z povolania pri plnení úloh na úseku ochrany pred požiarmi , 41) a člen banského záchranného zboru, ktorý utrpel pracovný úraz alebo mu vznikla choroba z povolania pri činnostiach tohto zboru,
c) FO, ktorá na výzvu orgánu verejnej moci alebo veliteľa zásahu a podľa jeho pokynov, prípadne s jeho vedomím osobne pomáha pri havárii, živelnej pohrome a inej mimoriadnej udalosti alebo pri odstraňovaní ich následkov a pri výkone týchto činností utrpela pracovný úraz alebo jej vznikla choroba z povolania,
d) dobrovoľný zdravotník Slovenského Červeného kríža alebo inej PO, ktorý utrpel pracovný úraz alebo mu vznikla choroba z povolania pri výkone zdravotníckych služieb pri športovom podujatí alebo spoločenskom podujatí,
e) dobrovoľný člen horskej služby alebo iná fyzická osoba, ktorí na výzvu horskej služby a podľa jej pokynov osobne pomáhali pri záchrannej akcii v teréne a pri výkone tejto činnosti utrpeli pracovný úraz alebo im vznikla choroba z povolania.
(3) Nárok na úrazové dávky má aj manžel (manželka), nezaopatrené dieťa po fyzických osobách v odsekoch 1 a 2 a fyzická osoba, voči ktorej mala fyzická osoba v odsekoch 1 a 2 v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť.

§ 13

(3) Z úrazového poistenia sa poskytujú úrazové dávky, a to
a) úrazový príplatok,
b) úrazová renta,
c) jednorazové vyrovnanie,
d) pozostalostná úrazová renta,
e) jednorazové odškodnenie,
f) pracovná rehabilitácia a rehabilitačné,
g) rekvalifikácia a rekvalifikačné,
h) náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia,
i) náhrada nákladov spojených s liečením,
j) náhrada nákladov spojených s pohrebom.

46. Pokles PN a úrazové dávky

(§ 88 – 89a, 90 – 91, 96, 98 z. 461/2003 o sociálnom poistení)

ÚRAZOVÁ RENTA

§ 88
Podmienky nároku na úrazovú rentu

(1) Poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 ("pokles") a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
(2) Poškodený nemá nárok na úrazovú rentu v období, počas ktorého má nárok na úrazový príplatok, a v období, počas ktorého má nárok na rehabilitačné alebo rekvalifikačné. Poškodený nemá nárok na úrazovú rentu ani v období, počas ktorého sa mu neposkytuje rehabilitačné alebo rekvalifikačné z dôvodu jeho neúčasti na pracovnej rehabilitácii alebo rekvalifikácii bez vážneho dôvodu uznaného Sociálnou poisťovňou alebo v ktorom maril priebeh pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
(3) Pokles sa posudzuje v súvislosti s plnením pracovných úloh v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok 2)

§ 89
Určenie sumy úrazovej renty

(1) - súčin 30, 4167-násobku sumy zodpovedajúcej 80 % denného vymeriavacieho základu poškodeného a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu a čísla 100.
(2) Ak sa poškodenému vypláca invalidný dôchodok, zníži sa suma úrazovej renty o sumu tohto dôchodku. Úrazová renta sa vypláca v sume zníženej podľa prvej vety aj vtedy, ak zanikol nárok na výplatu dôchodkovej dávky.
(3) Na zníženie úrazovej renty podľa odseku 2 je rozhodujúca suma dôchodku, na ktorú má poškodený nárok ku dňu priznania úrazovej renty, a ak bol dôchodok uvedený v odseku 2 priznaný po priznaní úrazovej renty, rozhodujúca je suma dôchodku, na ktorú má nárok ku dňu jeho priznania.
(4) Ak u poškodeného došlo k zmene poklesu z dôvodu toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania, doterajšia suma úrazovej renty sa upraví v pomere novej percentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti k doterajšej percentuálnej miere poklesu odo dňa zmeny poklesu.
(5) Pri opätovnom vzniku nároku na úrazovú rentu z dôvodu toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania sa suma úrazovej renty určí z denného vymeriavacieho základu, z ktorého bola určená jej suma pri prvom vzniku nároku vynásobená koeficientom určeným ako podiel všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom znovu vznikol nárok na úrazovú rentu, a všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na úrazovú rentu prvýkrát.
(6) Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu viacerých úrazových rent z dôvodu viacerých pracovných úrazov alebo chorôb z povolania, vypláca sa iba 1 úrazová renta, a to tá, ktorej suma je vyššia alebo najvyššia. Na výplatu úrazovej renty platí § 81 ods. 1 druhá veta primerane.
(7) Ak sú splnené podmienky nároku na výplatu úrazovej renty z dôvodu viacerých pracovných úrazov alebo chorôb z povolania, zníži sa suma úrazovej renty určenej ako súčet percentuálneho poklesu pracovnej schopnosti z dôvodu viacerých pracovných úrazov alebo chorôb z povolania o sumu invalidného dôchodku. Úrazová renta sa vypláca v sume zníženej o sumu invalidného dôchodku aj vtedy, ak zanikol nárok na jeho výplatu. Suma úrazovej renty vypočítaná podľa prvej vety nesmie byť vyššia ako suma zodpovedajúca 100-percentnému poklesu pracovnej schopnosti.
(8) Na zvyšovanie úrazovej renty platí § 82 primerane.

§ 89a
Zánik nároku na úrazovú rentu

Nárok na úrazovú rentu zaniká dňom dovŕšenia dôchodkového veku alebo dňom priznania predčasného starobného dôchodku.

JEDNORAZOVÉ VYROVNANIE

§ 90
Podmienky nároku na jednorazové vyrovnanie

Poškodený má nárok, ak
a) v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má pokles najmenej 10 % a najviac 40 %,
b) mu zanikol nárok na úrazovú rentu z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku, nemá nárok na starobný dôchodok a má pokles najmenej 10 %, alebo
c) mu nevznikol nárok na úrazovú rentu z dôvodu priznania predčasného starobného dôchodku alebo z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku a má pokles najmenej 10 %.

§ 91
Určenie sumy jednorazového vyrovnania

- súčin 365-násobku denného vymeriavacieho základu a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu a čísla 100.

REHABILITAČNÉ A REKVALIFIKAČNÉ – fakultatívna dávka (otázka 50)

47. Dočasná PN a úrazové dávky

(§ 85 – 87, z. 461/2003 o sociálnom poistení)

ÚRAZOVÝ PRÍPLATOK

Zamestnanec okrem sudcu, prokurátora a zamestnanca v § 4 ods. 2, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania bol uznaný za dočasne PN, má nárok na úrazový príplatok od prvého dňa dočasnej PN, ak má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej PN 51) alebo nárok na výplatu nemocenského.

Úrazový príplatok sa poskytuje za dni.

Suma úrazového príplatku je
a) 55 % denného vymeriavacieho základu od 1. do 3. dňa dočasnej PN vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania,
b) 25 % denného vymeriavacieho základu od 4. dňa dočasnej PN vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

48. Smrť a úrazové dávky

(§ 92 - 94, 101z. 461/2003 o sociálnom poistení)

Všetky tieto dávky sú obligatórne ak poškodený zomrel v dôsledku pracovného úrazu, ale. choroby z povolania

- ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti tým, že si poškodenie zavinil poškodený sám, nedostanú nič

POZOSTALOSTNÁ ÚRAZOVÁ RENTA

§ 92
Podmienky nároku na pozostalostnú úrazovú rentu

(1) FO, voči ktorej mal poškodený, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť určenú súdom a v čase úmrtia nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok, má nárok na pozostalostnú úrazovú rentu.
(2) Pozostalostná úrazová renta sa vypláca v období, počas ktorého mala trvať vyživovacia povinnosť .
(3) Nárok na pozostalostnú úrazovú rentu nevzniká FO, ktorej z dôvodu smrti poškodeného vznikol nárok na jednorazové odškodnenie.
(4) Nárok na pozostalostnú úrazovú rentu zaniká dňom, v ktorom by poškodený dovŕšil dôchodkový vek.

§ 93
Suma pozostalostnej úrazovej renty

(1) Mesačná suma pozostalostnej úrazovej renty sa určí vo výške výživného alebo príspevku na výživu, ktoré bol poškodený povinný platiť ku dňu svojej smrti.
(2) Suma pozostalostnej úrazovej renty alebo úhrn súm pozostalostných úrazových rent po tom istom poškodenom nesmie presiahnuť sumu úrazovej renty, na ktorú mal alebo by mal poškodený nárok pri 100-percentnej strate pracovnej schopnosti. To platí aj vtedy, ak poškodený bol poberateľ úrazovej renty z dôvodu nižšieho percentuálneho poklesu pracovnej schopnosti.
(3) Na zvyšovanie pozostalostnej úrazovej renty platí § 82 primerane.

JEDNORAZOVÉ ODŠKODNENIE

§ 94

(1) Manžel, manželka a nezaopatrené dieťa poškodeného, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, majú nárok na jednorazové odškodnenie.
(2) Suma jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky je 730-násobok denného vymeriavacieho základu, najviac 1 000 000 Sk.
(3) Suma jednorazového odškodnenia na každé nezaopatrené dieťa  je 1/2 sumy jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky poškodeného. Úhrn súm jednorazového odškodnenia nezaopatrených detí nesmie presiahnuť 1 000 000 Sk. Ak úhrn jednorazových odškodnení presiahne túto sumu, znížia sa sumy jednorazových odškodnení nezaopatrených detí pomerne tak, aby ich úhrn bol najviac 1 000 000 Sk.
(4) Sumy  platné k 31. decembru kalendárneho roka sa zvyšujú vždy od 1. januára nasledujúceho kalendárneho roka o percento zvýšenia dôchodkovej dávky podľa § 82 ods. 2.

NÁHRADA NÁKLADOV SPOJENÝCH S POHREBOM

§ 101

(1) Ak poškodený zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, má ten, kto uhradil náklady spojené s pohrebom, nárok na ich náhradu.
(2) Za náklady spojené s pohrebom sa považujú najmä
a) náklady účtované pohrebnou službou, ktorá poskytla služby spojené so zabezpečením pohrebu,
b) náklady na spopolnenie, ak nie sú súčasťou nákladov účtovaných pohrebnou službou,
c) cintorínske poplatky,
d) náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej tabule,
e) náklady na úpravu hrobu.
(3) Suma náhrady nákladov v odseku 2 je najviac 50 000 Sk. Na zvýšenie tejto sumy platí § 94 ods. 4 rovnako.
(4) FO, ktorá s poškodeným, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, žila ku dňu jeho smrti v domácnosti, a nezaopatrené dieťa poškodeného majú nárok na náhradu
a) 1/3 výdavkov vynaložených na smútočné ošatenie, najviac v sume 3 000 Sk pre každú FO a nezaopatrené dieťa, a
b) cestovných výdavkov vynaložených na ich prepravu z miesta trvalého pobytu na miesto pohrebu a späť.
(5) Suma náhrady výdavkov uvedených v odseku 4 pre všetky FO a nezaopatrené deti  je najviac 50 000 Sk. Na zvýšenie sumy platí § 94 ods. 4 rovnako.

49. Pracovná rehabilitácia a rehabilitačné

(§ 95 – 96 z. 461/2003 o sociálnom poistení)

Def: výcvik potrebný na získanie pracovnej schopnosti na výkon doterajšej alebo inej vhodnej činnosti poškodeného

§ 95
Pracovná rehabilitácia

(1) Pracovná rehabilitácia môže byť poskytnutá poškodenému, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti, ak podľa posudku posudkového lekára možno predpokladať opätovné zaradenie poškodeného do pracovného procesu, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Pracovná rehabilitácia sa neposkytuje, ak poškodený je poberateľ starobného dôchodku.
(3) Pracovná rehabilitácia je výcvik potrebný na získanie pracovnej schopnosti na výkon doterajšej činnosti poškodeného alebo inej vhodnej činnosti poškodeného. Iná vhodná činnosť poškodeného je činnosť zamestnanca alebo činnosť fyzickej osoby uvedenej v § 17 ods. 2 zodpovedajúca zdravotnej spôsobilosti na prácu s prihliadnutím na vek, pracovné schopnosti a na kvalifikáciu.
(4) Pracovnú rehabilitáciu zabezpečuje Sociálna poisťovňa u zamestnávateľa, v zdravotníckom zariadení podľa osobitného predpisu58) alebo v inom odbornom zariadení na poskytovanie pracovnej rehabilitácie. O vykonaní pracovnej rehabilitácie uzatvára so zamestnávateľom alebo so zariadením na pracovnú rehabilitáciu písomnú dohodu, ktorá obsahuje najmä zameranie, rozsah a náklady spojené s poskytovaním pracovnej rehabilitácie. Náklady spojené s pracovnou rehabilitáciou uhrádza Sociálna poisťovňa; ich súčasťou sú aj výdavky na stravovanie, ubytovanie a cestovné výdavky podľa osobitného predpisu.59)
(5) Z dôvodu toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania sa pracovná rehabilitácia môže poskytovať v rozsahu najviac šiestich mesiacov. V odôvodnených prípadoch, ak možno predpokladať, že poškodený získa pracovnú schopnosť na výkon jeho doterajšej činnosti alebo inej vhodnej činnosti poškodeného po uplynutí 6 mesiacov, pracovná rehabilitácia sa môže poskytnúť aj po uplynutí tohto obdobia, najviac v rozsahu ďalších 6 mesiacov.
(6) Pracovnú rehabilitáciu možno prerušiť z vážnych dôvodov poškodeného na základe jeho písomnej žiadosti. Obdobie prerušenia pracovnej rehabilitácie sa nezapočítava do obdobia podľa odseku 5.

§ 96
Rehabilitačné

(1) Poškodený, ktorému sa poskytuje pracovná rehabilitácia, má nárok na rehabilitačné.
(2) Rehabilitačné sa poskytuje za dni trvania pracovnej rehabilitácie okrem dní,
a) v ktorých sa poškodený nezúčastnil pracovnej rehabilitácie bez vážneho dôvodu uznaného Sociálnou poisťovňou alebo v ktorých maril priebeh pracovnej rehabilitácie,
b) za ktoré mal poškodený nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu51) alebo nárok na nemocenské a úrazový príplatok, alebo
c) počas ktorých bola pracovná rehabilitácia prerušená.
(3) Suma rehabilitačného je 80 % denného vymeriavacieho základu poškodeného.
(4) Ak sa poberateľovi rehabilitačného súčasne vypláca predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, suma rehabilitačného sa určí ako rozdiel sumy rehabilitačného určeného podľa odseku 3 a sumy predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku pripadajúcej na jeden deň.

50. Rekvalifikácia a rekvalifikačné

(§ 97 – 98 z. 461/2003 o sociálnom poistení)

- Def: zmena doterajšej kvalifikácie poškodeného získaním nových znalostí a zručností, teoretickou alebo praktickou prípravou umožňujúcou pracovné uplatnenie v inej vhodnej činnosti poškodeného, ak je opätovné pracovné zaradenie možné podľa lekárskeho posudku

- tiež ide o fakultatívnu dávku úrazového poistenia

§ 97

Rekvalifikácia

(1) Rekvalifikácia môže byť poskytnutá poškodenému, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti, ak podľa posudku posudkového lekára možno predpokladať opätovné zaradenie poškodeného do pracovného procesu.
(2) Rekvalifikácia je zmena doterajšej kvalifikácie poškodeného, ktorú treba zabezpečiť získaním nových znalostí a zručností, teoretickou alebo praktickou prípravou umožňujúcou jeho pracovné uplatnenie v inej vhodnej činnosti poškodeného; § 95 ods. 3 druhá veta platí rovnako.
(3) Rekvalifikáciu zabezpečuje Sociálna poisťovňa vo vzdelávacom zariadení na výkon rekvalifikácie, ktoré spĺňa podmienky podľa osobitného predpisu.60) Na zabezpečenie jej vykonávania uzatvára Sociálna poisťovňa s týmto zariadením písomnú dohodu, ktorá obsahuje najmä zameranie, rozsah a sumu nákladov spojených s poskytovaním rekvalifikácie; § 95 ods. 4 tretia veta platí rovnako.
(4) Na rozsah poskytovania rekvalifikácie a na jej prerušenie platí § 95 ods. 5 a 6 rovnako.
(5) Rekvalifikácia sa neposkytuje, ak poškodený je poberateľ starobného dôchodku.

§ 98

Rekvalifikačné

(1) Poškodený, ktorému sa poskytuje rekvalifikácia, má nárok na rekvalifikačné.

(2) Na poskytnutie rekvalifikačného a na určenie jeho sumy platí § 96 ods. 2 až 4 rovnako.

51. Lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia

(§153 – 156 z. 461/2003 o sociálnom poistení)

§ 153

Lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia

(2) Lekárska posudková činnosť nemocenského poistenia so zreteľom na účelné vynakladanie prostriedkov na nemocenské poistenie zahŕňa kontrolu
a) posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom,
b) dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca.
(3) Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie
a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť,
b) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu nezaopatreného dieťaťa, choroby a stavu nezaopatreného dieťaťa, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť.
(4) Lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa
a) posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti,
b) posudzovanie zdravotnej spôsobilosti poškodeného absolvovať pracovnú rehabilitáciu alebo rekvalifikáciu na účely opätovného zaradenia do pracovného procesu,
c) kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch,
d) posudzovanie účelnosti vynaložených nákladov spojených s liečením, za ktoré sa považujú náklady na liečivá a lieky, zdravotnícke pomôcky, dietetické potraviny a doprava poškodeného spojená s liečením.
(5) Lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia ("posudkový lekár") a podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.
(6) Posudkový lekár posudzuje na účely sociálneho poistenia pri kontrolných lekárskych prehliadkach zdravotný stav, schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a pracovnú schopnosť poistenca a poškodeného
a) v lehote určenej pri predchádzajúcom posudzovaní alebo aj skôr, ak zistí posudkovo významné skutočnosti, ktoré odôvodňujú vykonanie kontrolnej lekárskej prehliadky,
b) na podnet inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby.
(7) Trvanie invalidity sa nepreskúmava, ak pri kontrolnej lekárskej prehliadke nebola určená lehota jej ďalšieho uskutočnenia.
(8) Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom87) a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore.
(9) Posudkový lekár kontroluje zdravotné výkony na účely sociálneho poistenia, vykazované pobočke zdravotníckymi zariadeniami, so zreteľom na účelné vynakladanie prostriedkov sociálneho poistenia.

§ 154

Kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu

(1) Kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu zahŕňa kontrolu
a) odbornej úrovne posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom,
b) diagnostického a liečebného procesu vo vzťahu k dĺžke dočasnej pracovnej neschopnosti,
c) potreby ošetrovania alebo starostlivosti na poskytovanie ošetrovného v sporných prípadoch,
d) potreby preradenia na inú prácu na poskytovanie vyrovnávacej dávky v sporných prípadoch.
(2) Kontrolu posudzovania spôsobilosti na prácu vykonáva posudkový lekár.
(3) Na vykonanie kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúci lekár je povinný najmä
a) predložiť potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti,
b) predložiť zdravotnú dokumentáciu posudzovanej fyzickej osoby,
c) umožniť vykonanie kontroly v termíne určenom posudkovým lekárom,
d) predvolať posudzovanú fyzickú osobu na kontrolu, ak posudkový lekár neurčí inak,
e) doplniť vyšetrenia a zabezpečiť ústavné liečenie posudzovanej fyzickej osoby, ak o to písomne požiada posudkový lekár a ak tomu nebránia závažné dôvody,
f) prerokovať trvanie dočasnej pracovnej neschopnosti posudzovanej fyzickej osoby, ak trvá dlhšie ako 21 dní,
g) prerokovať s pobočkou vývoj obnovy pracovnej schopnosti každého poistenca, ktorého dočasná pracovná neschopnosť trvá dlhšie ako 26 týždňov,
h) prerokovať s pobočkou vývoj obnovy pracovnej schopnosti poistenca, ktorého dočasná pracovná neschopnosť má trvať dlhšie ako 52 týždňov.
(4) Posudzované fyzické osoby podľa odseku 3 sú
a) poistenec uznaný za dočasne práceneschopného,
b) poistenec, ktorému bolo nariadené karanténne opatrenie,
c) fyzická osoba, ktorá vyžaduje ošetrovanie alebo starostlivosť poistenca,
d) zamestnankyňa preradená na inú prácu na účely vyrovnávacej dávky.
(5) Kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu sa vykonáva na pracovisku ošetrujúceho lekára. V odôvodnených prípadoch sa môže vykonať na inom mieste určenom dohodou medzi posudkovým lekárom a ošetrujúcim lekárom.
(6) Kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu sa vykonáva v lehotách určených posudkovým lekárom; ak ide o dočasnú pracovnú neschopnosť posudzovanej fyzickej osoby, vykonáva sa najmenej raz za štyri týždne trvania dočasnej pracovnej neschopnosti.

§ 155

Kontrola dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca

(1) Dodržiavanie liečebného režimu dočasne práceneschopného poistenca, ktorý určil ošetrujúci lekár, organizuje posudkový lekár a kontroluje určený zamestnanec Sociálnej poisťovne.
(2) Posudkový lekár a určený zamestnanec podľa odseku 1 sú povinní najmä
a) v súčinnosti s ošetrujúcim lekárom vykonávať výber dočasne práceneschopných poistencov, u ktorých sa má uskutočniť kontrola so zreteľom na diagnostické a terapeutické postupy, choroby a úrazy, na dĺžku trvania dočasnej pracovnej neschopnosti a iné závažné skutočnosti,
b) informovať dočasne práceneschopného poistenca o jeho právach a povinnostiach v súvislosti s nemocenskými dávkami a v súvislosti s uznaním dočasnej pracovnej neschopnosti,
c) uviesť na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti, kedy a kde vykonali kontrolu, a údaje potvrdiť svojím podpisom,
d) oznámiť ošetrujúcemu lekárovi porušenie liečebného režimu,
e) preukázať dočasne práceneschopnému poistencovi oprávnenie na vykonanie kontroly.
(3) Kontrola dodržiavania liečebného režimu dočasne PN poistenca sa môže vykonať na podnet
a) posudkového lekára,
b) ošetrujúceho lekára,
c) zamestnávateľa,
d) inej FO alebo PO.
(4) Kontrola dodržiavania liečebného režimu dočasne PN poistenca sa vykonáva v byte dočasne PN  poistenca s jeho súhlasom alebo na mieste, kde je predpoklad, že sa dočasne PN poistenec zdržuje.
(5) Posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky organizuje a určený zamestnanec Sociálnej poisťovne vykonáva kontrolu dodržiavania liečebného režimu dočasne PN poistenca podľa odsekov 1 až 4 od prvého dňa dočasnej PN.

§ 156

Zdravotné výkony na účely sociálneho poistenia

(1) Zdravotné výkony sú
a) vystavenie potvrdenia o dočasnej PN,
b) vystavenie potvrdenia o potrebe ošetrovania alebo starostlivosti,
c) vystavenie potvrdenia o potrebe preradenia na inú prácu,
d) vystavenie potvrdenia o očakávanom dni pôrodu,
e) vystavenie bodového ohodnotenia pracovného úrazu alebo choroby z povolania na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia,
f) vystavenie nálezu o zdravotnom stave na písomné vyžiadanie posudkového lekára,
g) zdravotná starostlivosť poskytnutá na písomné vyžiadanie posudkového lekára,
h) vystavenie tlačiva "Hlásenie o úraze" a tlačiva "Hlásenie choroby z povolania",
i) vystavenie preukazu o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti.
(2) Úhrada zdravotných výkonov sa vykonáva podľa osobitného predpisu.88)
(3) Sociálna poisťovňa uhrádza zdravotné výkony priamo poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti.

52. Dávka garančného poistenia, charakteristika, DS, DF, podporná doba

(§102 – 103a z. 461/2003 o sociálnom poistení)

27. Sociálne poistenie, platí zamestnávateľ, SP, zásluhovosť, obligatórnosť
28. Povinne garančne poistený je zamestnávateľ, ktorý je PO alebo FO u ktorej je FO v pracovnom pomere, družstvo, aj na základe dohôd
29. Nárok má zamestnanec:
30. - FO v pracovnom pomere
31. - člen družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu
32. - FO, ktorá vykonáva práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo
33. pracovného pomeru (táto FO je zamestnancom na účely úrazového a GP),
34. ak jeho zamestnávateľ sa stal platobne neschopný a nemôže uspokojiť nároky tohto zamestnanca

§ 102
Podmienky nároku na dávku garančného poistenia

(1) Zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1 písm. a) a d) a v § 4 ods. 2 má nárok na dávku garančného poistenia, ak jeho zamestnávateľ sa stal platobne neschopný a nemôže uspokojiť nároky tohto zamestnanca, ktorými sú
a) nárok na mzdu a náhradu za čas pracovnej pohotovosti,
b) nárok na príjem plynúci členovi družstva z pracovného vzťahu k družstvu,
c) nárok na odmenu dohodnutú v dohode o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,
d) nárok na náhradu mzdy za sviatky a pri prekážkach v práci,
e) nárok na náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú vznikol nárok počas kalendárneho roka, v ktorom vznikla platobná neschopnosť zamestnávateľa, ako aj za predchádzajúci kalendárny rok,
f) nárok na odstupné, ktoré patrí zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru,
g) nárok na náhradu mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru,
h) nárok na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru,
i) nároky cestovných, sťahovacích a iných výdavkov, ktoré vznikli pri plnení pracovných povinností,
j) nárok na náhradu vecnej škody v súvislosti s pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,
k) nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu, 51)
l) súdne trovy v súvislosti s uplatnením nárokov z pracovného pomeru zamestnanca na súde z dôvodu zrušenia zamestnávateľa vrátane trov právneho zastúpenia.
(2) Zamestnanec nemá nárok na dávku garančného poistenia, ak pracovnoprávny vzťah uzatvoril po vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa, ak bol na platobnú neschopnosť zamestnávateľa písomne upozornený.

§ 103
Výška dávky garančného poistenia

(1) Dávka garančného poistenia podľa § 102 písm. a) až h) sa poskytne v sume príslušného nároku zníženého o poistné na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec, a preddavok na daň alebo daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov, vypočítaných podľa podmienok platných v kalendárnom mesiaci, za ktorý zamestnancovi vznikol uvedený nárok.
(2) Dávka garančného poistenia sa poskytne najviac v rozsahu troch mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa.
(3) Dávka garančného poistenia je najviac v sume trojnásobku 1/12 všeobecného vymeriavacieho základu určeného ku dňu vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Ak platobná neschopnosť vznikla v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka, použije sa všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku 2 roky predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikla platobná neschopnosť. Ak platobná neschopnosť vznikla v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka, použije sa všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikla platobná neschopnosť.

§ 103a
Uspokojovanie nárokov zamestnanca pri platobnej neschopnosti zamestnávateľa so sídlom, adresou organizačnej zložky alebo s pobytom aj na území iného členského štátu EÚ alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore

(1) Ak je platobne neschopný zamestnávateľ, ktorým je PO so sídlom alebo adresou organizačnej zložky na území SR a súčasne s adresou organizačnej zložky alebo sídlom na území najmenej 1 iného členského štátu EÚ alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, inštitúciou zodpovednou za uspokojovanie nárokov zamestnanca z garančného poistenia je inštitúcia členského štátu EÚ alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, na ktorého území FO vykonáva činnosť zamestnanca alebo zvyčajne vykonáva činnosť zamestnanca. Ak inštitúciou podľa prvej vety je Sociálna poisťovňa, o nároku na dávku garančného poistenia zamestnanca uvedeného v prvej vete rozhodne podľa tohto zákona. To platí aj vtedy, ak je platobne neschopný zamestnávateľ, ktorým je FO s trvalým pobytom, povolením na prechodný pobyt24) alebo povolením na trvalý pobyt25) na území SR a s bydliskom na území najmenej 1 iného členského štátu EÚ alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore.
(2) V konaní o dávku garančného poistenia zamestnanca uvedeného v odseku 1 je Sociálna poisťovňa viazaná návrhom na vyhlásenie konkurzu zamestnávateľa uvedeného v odseku 1 podaným v inom členskom štáte EÚ alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore.

53. Dávka v nezamestnanosti, charakteristika, DS, DF, podporná doba

(§ 104 – 108 z. 461/2003 o sociálnom poistení)

Podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti
§ 104

(1) Poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných 4 rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie ( "evidencia nezamestnaných občanov") bol poistený v nezamestnanosti najmenej 3 roky.
(2) Poistenec, ktorý po skončení výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na určitú dobu bol zaradený do evidencie nezamestnaných občanov, má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných 4 rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov
a) bol poistený v nezamestnanosti z výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na určitú dobu alebo bol dobrovoľne poistený v nezamestnanosti najmenej 2 roky a
b) nebol povinne poistený v nezamestnanosti z iného výkonu činnosti zamestnanca.
(3) Nárok na dávku v nezamestnanosti má aj FO, ktorá po skončení výkonu služby policajta alebo profesionálneho vojaka bola zaradená do evidencie nezamestnaných občanov, nesplnila podmienky na vznik nároku na výsluhový príspevok a nesplnila podmienku trvania služobného pomeru na vznik nároku na výsluhový dôchodok alebo nesplnila podmienky nároku na invalidný výsluhový dôchodok.2)
(4) U fyzických osôb v odseku 3 je obdobie poistenia na výsluhový príspevok 2) obdobím poistenia v nezamestnanosti podľa tohto zákona.
(5) Do obdobia poistenia v nezamestnanosti na nárok na dávku v nezamestnanosti sa nezapočítava obdobie poistenia v nezamestnanosti, ktoré bolo získané ku dňu vzniku predchádzajúceho nároku na dávku v nezamestnanosti.
(6) Obdobie dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti sa započítava na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti len vtedy, ak za toto obdobie poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na poistenie v nezamestnanosti.
(7) Rok poistenia v nezamestnanosti je 365 dní poistenia v nezamestnanosti.

§ 105

(1) Poistencovi, ktorý splnil podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, nárok na dávku v nezamestnanosti vzniká odo dňa zaradenia do evidencie nezamestnaných občanov a zaniká uplynutím podporného obdobia v nezamestnanosti. Podporné obdobie v nezamestnanosti pre poistenca v § 104 ods. 1 a 3 je 6 mesiacov a pre poistenca v § 104 ods. 2 sú 4 mesiace. Do podporného obdobia v nezamestnanosti sa nezapočítava obdobie, počas ktorého poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti z dôvodu v § 106.
(2) Nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká vždy dňom vyradenia poistenca z evidencie uchádzačov o zamestnanie a dňom priznania starobného, predčasného starobného alebo invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.
(3) Poistencovi, ktorý bol vyradený z evidencie počas poberania dávky v nezamestnanosti a v období kratšom ako 3 roky bol opätovne zaradený do evidencie , vznikne nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti odo dňa opätovného zaradenia do tejto evidencie, a to v sume, v akej mu bola vyplácaná predchádzajúca dávka v nezamestnanosti. Nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká uplynutím zostávajúcej časti podporného obdobia v nezamestnanosti.
(4) Poistenec, ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti, a obdobie poberania dávky v nezamestnanosti trvalo najmenej 3 mesiace, má nárok na jednorazové vyplatenie 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia, ak o jej vyplatenie písomne požiada. Jednorazovým vyplatením dávky v nezamestnanosti poistencovi zaniká nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti podľa odseku 3.

§ 106

Poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti za dni, počas ktorých
a) má nárok na výplatu nemocenského,
b) má nárok na výplatu ošetrovného,
c) má nárok na výplatu materského,
d) sa mu vypláca rodičovský príspevok.45b)

§ 107
Poskytovanie dávky v nezamestnanosti

Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje za dni.

§ 108
Výška dávky v nezamestnanosti

(1) Výška dávky v nezamestnanosti je 50 % denného vymeriavacieho základu.
(2) Denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti alebo poistné na výsluhový príspevok, 2) dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu poistenca v § 104 ods. 1 a 3 je obdobie 3 rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti, a poistenca v § 104 ods. 2 je obdobie 2 rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti. Z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti podľa § 140 alebo poistné na výsluhové zabezpečenie.2) Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
(3) Ak v rozhodujúcom období podľa odseku 2 nie sú 3 roky, za ktoré možno zistiť denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti poistenca v § 104 ods. 1, alebo nie sú dva roky, za ktoré možno zistiť denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti poistenca v § 104 ods. 2, denný vymeriavací základ sa zistí z tohto kratšieho obdobia.
(4) Denný vymeriavací základ na určenie výšky dávky v nezamestnanosti je najviac vo výške určenej ako podiel trojnásobku všeobecného vymeriavacieho základu a čísla 365. Denný vymeriavací základ podľa prvej vety sa zaokrúhľuje na 4 desatinné miesta nahor.
(5) Všeobecný vymeriavací základ podľa odseku 4 je
a) v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku 2 roky predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti,
b) v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti.

54. Výkon a organizácia sociálneho poistenia

(§ 120 – 127 z. 461/2003 o sociálnom poistení)

Výkon sociálneho poistenia

- vykonáva Sociálna poisťovňa.
- verejnoprávna inštitúcia zriadená na výkon sociálneho poistenia.
- PO so sídlom v Bratislave.
- kontaktná inštitúcia na komunikáciu medzi príslušnými inštitúciami a príjemcami dávok a medzi inštitúciami členských štátov Európskej únie, inštitúciami štátov, ktoré sú zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore a inštitúciou Švajčiarskej konfederácie.

Orgány Sociálnej poisťovne

a) Generálny riaditeľ,
b) Dozorná rada ,
c) Riaditeľ pobočky.

Generálny riaditeľ

- je na čele Sociálnej poisťovne.
- vymenúva ho a odvoláva vláda.
- je štatutárny orgán Sociálnej poisťovne. V čase jeho neprítomnosti ho zastupuje ním poverený vedúci zamestnanec, ktorý je v jeho priamej riadiacej pôsobnosti.
a) zodpovedá za plnenie úloh vyplývajúcich Sociálnej poisťovni z tohto zákona, z osobitných predpisov a zo strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne,
b) prijíma opatrenia na odstránenie nedostatkov zistených dozornou radou a orgánmi dozoru štátu,
c) predkladá
1. vláde a NRSR výročnú správu o činnosti Sociálnej poisťovne po schválení dozornou radou,
2. vláde na schválenie návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na príslušný kalendárny rok s predpokladaným vývojom príjmov a výdavkov na obdobie nasledujúcich 2 rokov so stanoviskom dozornej rady k tomuto návrhu do 15. augusta kalendárneho roka, ak vláda neurčí neskorší termín, a po schválení vládou na schválenie NRSR v termíne určenom na predloženie návrhu štátneho rozpočtu,
3. vláde na schválenie návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne so stanoviskom dozornej rady k tomuto návrhu a po schválení vládou na schválenie NRSR v termíne určenom na predloženie návrhu štátneho záverečného účtu,
4. vláde na schválenie návrh strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne so stanoviskom dozornej rady k tomuto návrhu najneskôr do 6 mesiacov odo dňa jeho vymenovania, po schválení vládou na schválenie národnej rade a informuje vládu o ich plnení raz ročne najneskôr do 31. marca každého kalendárneho roka nasledujúceho po schválení tohto návrhu národnou radou,
5. dozornej rade správu o hospodárení Sociálnej poisťovne najmenej raz za štvrťrok,
d) schvaľuje
1. pracovný poriadok Sociálnej poisťovne a iné vnútorné predpisy Sociálnej poisťovne, ak tento zákon neustanovuje inak,
2. návrh dohody o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu, 60a)
e) schvaľuje po prerokovaní v dozornej rade
1. štatút Sociálnej poisťovne, organizačný poriadok, mzdový poriadok, kontrolný poriadok a pravidlá financovania a hospodárenia Sociálnej poisťovne,
2. zmluvu o postúpení pohľadávky podľa § 149, 293s a 293ak,
3. zmluvu o postúpení pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, 1) na pokutách a na penále uložených v starobnom dôchodkovom sporení v rozsahu upravenom týmto zákonom,
4. zmluvu o prevedení vymáhania pohľadávok podľa § 148 ods. 4,
f) schvaľuje po schválení dozornou radou pre nadlimitné zákazky 68)
1. oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania a súťažné podklady,
2. výzvy na predkladanie ponúk a súťažné podklady,
3. výzvy na rokovanie,
g) rozhoduje po prerokovaní v dozornej rade o odpísaní pohľadávky podľa § 150, 151, 293al a 293am,
h) vymenúva a odvoláva vedúcich zamestnancov ústredia Sociálnej poisťovne ("ústredie") v jeho priamej riadiacej pôsobnosti a riaditeľov pobočiek po prerokovaní v dozornej rade,
i) zúčastňuje sa na schôdzach vlády.
(5) Za generálneho riaditeľa môže byť vymenovaná fyzická osoba, ktorá spĺňa predpoklady výkonu práce vo verejnom záujme podľa osobitného predpisu, 69) má skončené vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a najmenej šesť rokov praxe v riadiacej funkcii. Na pracovnoprávne vzťahy generálneho riaditeľa sa vzťahuje osobitný predpis, 69a) ak tento zákon neustanovuje inak.
(6) Mzda generálneho riaditeľa je mesačne šesťnásobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve  zistenej štatistickým úradom za predchádzajúci kalendárny rok. Úprava mzdy generálneho riaditeľa sa vykoná od 1. apríla kalendárneho roka. Generálnemu riaditeľovi môže vláda priznať odmenu jedenkrát ročne najneskôr do 31. marca kalendárneho roka, najviac do výšky 12-násobku mzdy uvedenej v prvej vete. Pri priznaní odmeny vláda zohľadní plnenie strategických zámerov činností Sociálnej poisťovne a hospodárenie Sociálnej poisťovne.
(7) Generálny riaditeľ zodpovedá vláde za porušenie povinností uložených týmto zákonom alebo osobitnými predpismi organizačným zložkám Sociálnej poisťovne, za neprijatie a neplnenie opatrení prijatých na odstránenie nedostatkov zistených dozornou radou a orgánmi dozoru štátu a za neplnenie opatrení uložených podľa osobitného predpisu.1)
(8) Funkčné obdobie generálneho riaditeľa je šesťročné - najviac na 2 po sebe nasledujúce funkčné obdobia.
(9) Funkcia generálneho riaditeľa zaniká
a) uplynutím funkčného obdobia, na ktoré bol vymenovaný,
b) vzdaním sa funkcie generálneho riaditeľa písomnou žiadosťou doručenou vláde, a to dňom jej doručenia, ak v nej nie je uvedený neskorší deň vzdania sa funkcie,
c) odvolaním,
d) smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho,
e) rozhodnutím o strate verejnej funkcie 69b) alebo
f) dňom, ktorým prestal spĺňať predpoklady na výkon funkcie generálneho riaditeľa .69)
(10) Vláda odvolá generálneho riaditeľa, ak
a) si neplní povinnosti generálneho riaditeľa,
b) nepriaznivý zdravotný stav mu nedovoľuje najmenej počas 6 mesiacov riadne vykonávať funkciu.
(11) Ak zanikne funkcia generálneho riaditeľa z dôvodov v odseku 9 alebo vláda odvolá generálneho riaditeľa z dôvodov v odseku 10, do vymenovania generálneho riaditeľa vládou vykonáva jeho funkciu vedúci zamestnanec, ktorý zastupoval generálneho riaditeľa v čase jeho neprítomnosti.
(12) Vláda vymenuje generálneho riaditeľa najneskôr do 30 dní odo dňa zániku funkcie alebo odvolania generálneho riaditeľa.
(13) Generálny riaditeľ je povinný vykonávať svoju funkciu s náležitou odbornou starostlivosťou tak, aby bol zabezpečený riadny a efektívny výkon sociálneho poistenia.
(14) Generálny riaditeľ, ktorý porušil povinnosti pri výkone svojej funkcie, je povinný v celom rozsahu nahradiť škodu, ktorú tým spôsobil.

§ 123
Dozorná rada

- dozorný a kontrolný orgán Sociálnej poisťovne.
a) vypracúva stanoviská
1. k návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na príslušný kalendárny rok s predpokladaným vývojom príjmov a výdavkov na obdobie najmenej troch rokov,
2. k návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne,
3. k návrhu strategických zámerov činnosti Sociálnej poisťovne a k správe o ich plnení,
b) schvaľuje
1. výročnú správu o činnosti Sociálnej poisťovne,
2. rokovací poriadok dozornej rady,
3. pre nadlimitné zákazky podľa osobitného predpisu68) oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania a súťažné podklady, výzvy na predkladanie ponúk a súťažné podklady a výzvy na rokovanie,
4. podrobnosti o spôsobe a vykonaní voľby hlavného kontrolóra Sociálnej poisťovne ("hlavný kontrolór"),
5. priznanie odmeny hlavnému kontrolórovi,
c) prerokúva
1. návrh štatútu, návrh organizačného poriadku, návrh mzdového poriadku, návrh kontrolného poriadku a návrh pravidiel financovania a hospodárenia Sociálnej poisťovne,
2. návrh na uzatvorenie zmluvy o prevedení vymáhania pohľadávok podľa § 148 ods. 4 a návrh na uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávky podľa § 149, 293s a 293ak,
3. návrh na uzatvorenie zmluvy o postúpení pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, 1) na pokutách a na penále uložených v starobnom dôchodkovom sporení v rozsahu upravenom týmto zákonom,
4. návrh na odpísanie pohľadávky na poistnom na nemocenskom poistení, poistnom na dôchodkovom poistení, poistnom na úrazovom poistení, prirážke k poistnému na úrazovom poistení, poistnom na garančné poistenie, poistnom na poistenie v nezamestnanosti, poistnom do rezervného fondu solidarity, na pokutách a na penále uložených v sociálnom poistení,
5. návrhy na vymenovanie a odvolanie vedúcich zamestnancov ústredia v priamej riadiacej pôsobnosti generálneho riaditeľa a návrhy na vymenovanie a odvolanie riaditeľov pobočiek,
d) ukladá generálnemu riaditeľovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov,
e) kontroluje
1. hospodárenie Sociálnej poisťovne s finančnými prostriedkami základného fondu nemocenského poistenia, základného fondu starobného poistenia, základného fondu invalidného poistenia, základného fondu úrazového poistenia, základného fondu poistenia v nezamestnanosti, základného fondu garančného poistenia, rezervného fondu solidarity a správneho fondu,
2. dodržiavanie tohto zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov týkajúcich sa hospodárenia Sociálnej poisťovne,
f) vypracúva správu o kontrolnej činnosti za predchádzajúci kalendárny rok, ktorá je súčasťou účtovnej závierky Sociálnej poisťovne,
g) predkladá vláde návrh na priznanie odmeny generálneho riaditeľa a jej výšku,
h) volí a odvoláva hlavného kontrolóra.
(3) Dozorná rada má 11 členov. Predsedom dozornej rady je minister práce, sociálnych vecí a rodiny. Dozorná rada sa ďalej tvorí
a) z 3 zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov,
b) z 3 zástupcov navrhnutých reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov,
c) z 1 zástupcu ministerstva a z 2 zástupcov ministerstva financií navrhnutých vládou,
d) z 1 zástupcu navrhnutého záujmovými združeniami občanov reprezentujúcimi poberateľov dôchodkových dávok.
(4) Členov dozornej rady s výnimkou predsedu volí a odvoláva NRSR.
(5) Za člena dozornej rady môže byť navrhnutá a zvolená FO, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, je bezúhonná a má skončené VŠ vzdelanie 2. stupňa. Bezúhonná - nebola právoplatne odsúdená za trestný čin. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako 3 mesiace.
(6) Funkčné obdobie člena dozornej rady je päťročné.
(7) Výkon funkcie člena dozornej rady sa považuje za prekážku v práci alebo za prekážku v štátnej službe z dôvodu všeobecného záujmu, pri ktorej patrí zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy.
(8) Člen dozornej rady má nárok na náhradu nákladov spojených s výkonom tejto funkcie. O priznaní odmeny členovi dozornej rady za výkon jeho funkcie v dozornej rade rozhoduje NRSR.
(9) Člen dozornej rady je pri výkone svojej funkcie nezastupiteľný. Člen dozornej rady nemôže byť v pracovnom pomere k Sociálnej poisťovni.
(10) Dozorná rada si zvolí zo svojich členov 2 podpredsedov dozornej rady, z ktorých jeden je navrhnutý reprezentatívnymi združeniami odborových zväzov a jeden je navrhnutý reprezentatívnymi združeniami zamestnávateľov.
(11) Zasadnutia dozornej rady zvoláva a riadi jej predseda alebo ním poverený podpredseda dozornej rady podľa potreby, najmenej raz za 2 kalendárne mesiace.
(12) Na zasadnutí dozornej rady sa môžu zúčastniť fyzické osoby, ktoré na zasadnutie prizve dozorná rada.
(13) Na zasadnutí dozornej rady je na jej požiadanie povinný zúčastniť sa generálny riaditeľ.
(14) Dozorná rada je schopná uznášať sa, ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jej členov. Na prijatie uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov.
(15) Členovia dozornej rady sú oprávnení nahliadať do dokladov a záznamov týkajúcich sa hospodárenia Sociálnej poisťovne a požadovať potrebné vysvetlenia od zamestnancov Sociálnej poisťovne a od generálneho riaditeľa.
(16) Pravidlá rokovania dozornej rady upraví rokovací poriadok dozornej rady.
(17) Členstvo v dozornej rade zaniká
a) uplynutím funkčného obdobia člena dozornej rady,
b) vzdaním sa funkcie písomnou žiadosťou člena dozornej rady doručenou národnej rade, a to najskôr odo dňa doručenia žiadosti, ak v nej nie je uvedený neskorší deň vzdania sa funkcie,
c) odvolaním alebo
d) smrťou.
(18) NRSR odvolá člena dozornej rady, ak
a) sa neodôvodnene nezúčastnil najmenej na 3 zasadnutiach dozornej rady,
b) začal vykonávať činnosť nezlučiteľnú s členstvom v dozornej rade,
c) si neplní povinnosti člena dozornej rady ustanovené týmto zákonom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi,
d) bol právoplatne odsúdený za trestný čin.
(19) Člena dozornej rady môže národná rada odvolať z jeho funkcie aj z iných dôvodov, ako sú v odseku 18, na základe návrhu toho, kto podal návrh na zvolenia člena dozornej rady, alebo na návrh orgánu dozoru štátu (§ 246).
(20) Na predsedu dozornej rady sa odsek 6 a odsek 17 písm. a) až c) nepoužijú.

Organizačné zložky Sociálnej poisťovne sú ústredie a pobočky.

Územné obvody a sídla organizačných zložiek Sociálnej poisťovne určí štatút Sociálnej poisťovne.

Ústredie riadi generálny riaditeľ.
Vo veciach patriacich do pôsobnosti ústredia koná v mene Sociálnej poisťovne generálny riaditeľ alebo vedúci zamestnanec ústredia poverený generálnym riaditeľom.

§ 127
Riaditeľ pobočky

- riadi pobočku a za jej činnosť zodpovedá generálnemu riaditeľovi.
- FO s trvalým pobytom v SR, ktorá má ukončené VŠ vzdelanie 2. stupňa, má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a je bezúhonná. Bezúhonná - nebola právoplatne odsúdená za trestný čin. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako 3 mesiace.
- koná v mene Sociálnej poisťovne vo všetkých veciach patriacich do pôsobnosti pobočky. Počas jeho neprítomnosti zastupuje riaditeľa pobočky ním poverený vedúci zamestnanec pobočky.

55. Práva a povinnosti zamestnávateľa a ďalších osôb v sociálnom poistení

(§ 227 – 233 z. 461/2003 o sociálnom poistení)

Poistenec a poberateľ dávky majú právoa) uplatniť si nárok na dávku a na jej výplatu,
b) požiadať Sociálnu poisťovňu o vydanie potvrdenia o nároku na dávku, o nároku na jej výplatu a o jej sume.Poistenec a poberateľ dávky sú povinní
a) preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia,
b) zúčastniť sa na kontrole posudzovania spôsobilosti na prácu počas trvania dočasnej PN,
c) zúčastniť sa na posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na účely poskytovania dôchodkových dávok a poklesu pracovnej schopnosti na účely poskytovania úrazových dávok,
d) zúčastniť sa na posudzovaní predpokladov na opätovné zaradenie do pracovného procesu na účely pracovnej rehabilitácie a rekvalifikácie,
e) dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom počas trvania dočasnej PN,
f) zdržiavať sa počas dočasnej PN  na adrese uvedenej v žiadosti o priznanie nemocenského,
g) oznámiť Sociálnej poisťovni ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti do troch dní odo dňa skončenia dočasnej PN, ak dočasná PN trvala viac ako 10 dní,
h) plniť ďalšie povinnosti ustanovené týmto zákonom.
(3) Poistenec je povinný príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Príjemca dávky je povinný do 8 dní oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Ak bol poistenec alebo príjemca dávky písomne vyzvaný príslušnou organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne, aby preukázal tieto skutočnosti, je povinný výzve vyhovieť v lehote do 8 dní odo dňa doručenia výzvy, ak organizačná zložka Sociálnej poisťovne neurčila inú lehotu.
(4) Poistenec a príjemca dávky sú povinní príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne do 8 dní písomne oznámiť zmenu mena a priezviska a príjemca dávky aj zmenu adresy, na ktorej sa zdržiava; poistenec uvedený v § 15 ods. 1 písm. c) až e) je povinný do 8 dní písomne oznámiť pobočke príslušnej podľa miesta svojho nového trvalého pobytu zmenu miesta trvalého pobytu a dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba a dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti sú povinné do 8 dní písomne oznámiť pobočke príslušnej podľa miesta ich trvalého alebo prechodného pobytu zmenu miesta trvalého alebo prechodného pobytu alebo zrušenie povolenia na trvalý alebo na prechodný pobyt.
(5) Lehota na splnenie povinností podľa odsekov 3 a 4 je zachovaná, ak doklad preukazujúci skutočnosti uvedené v odseku 3 a písomné oznámenie o skutočnostiach uvedených v odseku 4 sa v ustanovenej lehote odovzdali na prepravu poštou, odoslali faxom alebo elektronickou poštou.
(6) Doklad preukazujúci skutočnosti uvedené v odseku 3 alebo písomné oznámenie o skutočnostiach uvedených v odseku 4 odoslaný faxom alebo elektronickou poštou, ak nie je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného predpisu96) alebo urobený v súlade s dohodou podľa § 186 ods. 2, treba potvrdiť písomne najneskôr do 3 dní odo dňa jeho doručenia Sociálnej poisťovni.

§ 228
Povinnosti SZČO

(1) predložiť príslušnej pobočke do 30. júna kalendárneho roka výpis z daňového priznania vrátane výpisu z opravného daňového priznania za predchádzajúci kalendárny rok; dodatočné daňové priznanie, ktoré má vplyv na vznik a zánik jej nemocenského a dôchodkového poistenia v bežnom roku, je povinná predložiť do 8 dní od jeho predloženia správcovi dane.
(2) SZČO, ktorej je predĺžená lehota na podanie daňového priznania, 43) je povinná predložiť do 30. septembra kalendárneho roka príslušnej pobočke výpis z daňového priznania vrátane výpisu z opravného daňového priznania za predchádzajúci kalendárny rok. Časť vety za bodkočiarkou v odseku 1 platí rovnako.
(3) prihlásiť sa na nemocenské a dôchodkové poistenie najneskôr do 8 dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z týchto poistení do 8 dní od ich zániku.
(4) oznámiť príslušnej pobočke prerušenie nemocenského a dôchodkového poistenia z dôvodu v § 26 ods. 2 do 30 dní od prerušenia, a to prostredníctvom ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody a prerušenie nemocenského a dôchodkového poistenia z dôvodu  v § 26 ods. 4 do 8 dní od prerušenia; splnenie povinnosti podľa odseku 3 sa nevyžaduje.
(5) oznámiť príslušnej pobočke zmenu mena, priezviska, trvalého pobytu a zrušenie povolenia na trvalý alebo prechodný pobyt do 8 dní od zmeny týchto skutočností.
(6) oznámiť pobočke štát, na ktorého území vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, ak túto činnosť vykonáva mimo územia SR. SZČO je povinná oznámiť pobočke zmenu štátu, na ktorého území vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, do 8 dní od zmeny tejto skutočnosti.
(7) plniť povinnosti podľa odsekov 3 a 6 na tlačive alebo inou formou, ktorej obsah a spôsob zasielania určí Sociálna poisťovňa.
(8) Lehota na splnenie povinností podľa odsekov 1 až 6 je zachovaná aj vtedy, ak doklady v odsekoch 1 a 2, doklad preukazujúci prerušenie nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia podľa odseku 4, oznámenie o skutočnostiach v odseku 5 a tlačivo v odseku 7 sa v ustanovenej lehote odovzdali na prepravu poštou, odoslali faxom alebo elektronickou poštou.
(9) Doklady a tlačivo v odseku 8, odoslané faxom alebo elektronickou poštou, ak nie sú podpísané zaručeným elektronickým podpisom 96) alebo urobené v súlade s dohodou podľa § 186 ods. 2, treba potvrdiť písomne najneskôr do 3 dní odo dňa ich doručenia Sociálnej poisťovni.

§ 229

(1) FO v § 15 ods. 1 písm. c) až e) je povinná odhlásiť sa z dôchodkového poistenia do 8 dní od vzniku skutočnosti zakladajúcej zánik dôchodkového poistenia v pobočke príslušnej podľa miesta svojho trvalého pobytu.
(2) FO je povinná plniť povinnosť podľa odseku 1 na tlačive alebo inou formou, ktorej obsah a spôsob zasielania určí Sociálna poisťovňa.
(3) Lehota na splnenie povinnosti je zachovaná aj vtedy, ak sa tlačivo odovzdalo v ustanovenej lehote na prepravu poštou alebo odoslalo faxom alebo elektronickou poštou.
(4) Tlačivo odoslané faxom alebo elektronickou poštou, ak nie je podpísané zaručeným elektronickým podpisom 96) alebo urobené v súlade s dohodou podľa § 186 ods. 2, treba potvrdiť písomne najneskôr do 3 dní odo dňa jeho doručenia Sociálnej poisťovni.
(5) FO v § 15 ods. 1 písm. c) až e), ktorá sa rozhodla prihlásiť na povinné dôchodkové poistenie, sa prihlasuje na tlačive alebo inou formou, ktorej obsah a spôsob zasielania určí Sociálna poisťovňa; odseky 3 a 4 platia rovnako.

Zamestnávateľ je povinný
a) prihlásiť sa do registra zamestnávateľov vedeného príslušnou pobočkou do 8 dní odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň 1 zamestnanca, a odhlásiť sa z tohto registra do 8 dní odo dňa, v ktorom nezamestnáva už žiadneho zamestnanca,
b) prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia
1. zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské, na dôchodkové  a na poistenie v nezamestnanosti pred vznikom týchto poistení najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca podľa § 4 ods. 1 najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch v § 232 ods. 2 písm. a) až c),
2. zamestnanca podľa § 4 ods. 2 na účely úrazového, garančného poistenia a na účely osobitného predpisu100b) pred vznikom pracovnoprávneho vzťahu najneskôr pred začatím výkonu práce, odhlásiť zamestnanca podľa § 4 ods. 2 z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia najneskôr v deň nasledujúci po skončení pracovnoprávneho vzťahu, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu69) nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch v § 232 ods. 2 písm. a) a b),
c) oznámiť pobočke prerušenie nemocenského, dôchodkového a poistenia v nezamestnanosti zamestnanca do 8 dní od tohto prerušenia; splnenie povinnosti podľa písmena b) sa nevyžaduje,
d) oznámiť pobočke začiatok a skončenie čerpania materskej alebo rodičovskej dovolenky zamestnancom do 8 dní od začiatku čerpania a do8 dni od skončenia čerpania materskej alebo rodičovskej dovolenky,
e) odstúpiť pobočke tlačivo, na ktorom sa preukazuje dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca, ak trvá dlhšie ako 10 dní, do 3 dní po 10. dni trvania dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca,
f) predkladať pobočke výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie1) za príslušný kalendárny mesiac v lehote splatnosti ním odvádzaného poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie1) v členení na jednotlivých zamestnancov a na nemocenské , starobné poistenie a starobné dôchodkové sporenie, 1) invalidné, úrazové, garančné, poistenie v nezamestnanosti a rezervný fond solidarity a predkladať na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne podklady na zistenie správnej sumy poistného a príspevku na starobné dôchodkové sporenie, 1)
g) poskytovať organizačným zložkám Sociálnej poisťovne súčinnosť pri vykonávaní sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia bezplatne,
h) oznámiť písomne pobočke pracovný úraz, ktorý si vyžiadal lekárske ošetrenie alebo dočasnú PN, najneskôr do 3 dní odo dňa, keď sa o tomto pracovnom úraze dozvedel,
i) predkladať pobočke záznam o pracovnom úraze, ktorý podlieha evidencii a registrácii, 101) najneskôr do8 dní odo dňa, keď sa o tomto pracovnom úraze dozvedel, a výsledky vyšetrovania pracovných úrazov a hlásenia o zistení chorôb z povolania do 8 dní od ich doručenia,
j) viesť o svojich zamestnancoch evidenciu na účely sociálneho poistenia a predložiť túto evidenciu pobočke do 3 dní od uplatnenia nároku na dávku alebo od skončenia pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu k zamestnávateľovi,
k) umožniť povereným zamestnancom organizačných zložiek Sociálnej poisťovne vstup do svojich objektov, vykonanie kontroly a nazeranie do záznamov o príjmoch zamestnancov a do iných záznamov dôležitých na účely sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia,
l) vydávať zamestnancom na ich žiadosť potvrdenia o rozhodujúcich skutočnostiach na účely sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia,
m) oznámiť pobočke zmenu svojho názvu, sídla a dňa určeného na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca, do 8 dní od tejto zmeny,
n) oznámiť organizačnej zložke zmenu mena a priezviska zamestnanca do 8 dní odo dňa, v ktorom sa o tejto zmene dozvedel,
o) oznámiť pobočke pri plnení povinnosti podľa písmena b) štát, na ktorého území zamestnanec vykonáva prácu, ak prácu vykonáva mimo územia SR; zamestnávateľ je povinný oznámiť pobočke zmenu štátu, na ktorého území zamestnanec vykonáva prácu, do 8 dní od zmeny tejto skutočnosti.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 písm. a) až f), h), j) a m) až o) je zamestnávateľ povinný plniť na tlačivách alebo inou formou, ktorých obsah a spôsob zasielania určí Sociálna poisťovňa.
(3) Lehota na splnenie povinnosti podľa odseku 1 písm. a), c) až f, h) až j), m) až o) je zachovaná aj vtedy, ak sa tlačivo v ustanovenej lehote odovzdalo na prepravu poštou alebo odoslalo faxom alebo elektronickou poštou. Lehota na splnenie povinnosti podľa odseku 1 písm. b) je zachovaná aj vtedy, ak sa tlačivo v ustanovenej lehote odoslalo faxom alebo elektronickou poštou alebo ak bola informácia podľa odseku 1 písm. b) odoslaná prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS).
(4) Tlačivo odoslané faxom alebo elektronickou poštou, ak nie je podpísané zaručeným elektronickým podpisom 96) alebo urobené v súlade s dohodou podľa § 186 ods. 2, treba potvrdiť písomne najneskôr do 3 dní odo dňa jeho doručenia Sociálnej poisťovni. Informáciu odoslanú prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS) je zamestnávateľ povinný potvrdiť na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou najneskôr do 3 dní odo dňa jej odoslania Sociálnej poisťovni.
(5) Plnenie povinností podľa odseku 1 zamestnávateľom v § 7 ods. 1 písm. i) sa upraví dohodou, ktorú uzatvorí Sociálna poisťovňa s Ministerstvom spravodlivosti.

56. Štátna sociálna podpora, charakteristika a financovanie systému, vecný rozsah dávok, uplatňovanie dávok

57. Prídavok na dieťa

Štátna sociálna podpora, solidarita, UPSVAR vypláca,

PND = obligatórna, peňažná, opakujúca sa dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa

(§ 1 – 8 z. 600/2003 o prídavku na dieťa)

Prídavok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa.Príplatok k prídavku je štátna sociálna dávka, ktorou štát pripláca oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa, na ktoré nemožno uplatniť daňový bonus. 1)

Oprávnená osoba na uplatnenie nároku na prídavok je
a) rodič nezaopatreného dieťaťa,
b) osoba, ktorej je nezaopatrené dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia súdu,
c) plnoleté 2) nezaopatrené dieťa,
1. ak niet rodiča,
2. ak má upravenú vyživovaciu povinnosť od rodičov,
3. ktoré uzavrelo manželstvo alebo
4. ktorého manželstvo zaniklo.
Ak je viac oprávnených osôb a spĺňajú podmienky, prídavok na to isté dieťa patrí len 1 z nich. Oprávnená osoba na uplatnenie nároku na príplatok k prídavku je osoba podľa písm. a) alebo b).
Ak je viac oprávnených osôb a spĺňajú podmienky, príplatok k prídavku na to isté dieťa patrí oprávnenej osobe, ktorej patrí prídavok.

Nezaopatrené dieťa - dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, 3) najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov, ak
a) sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom alebo
b) sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie štúdiom, alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz.Nezaopatrené dieťa je aj dieťa, ktoré
a) po skončení povinnej školskej dochádzky sa zúčastňuje dennou formou kurzu na získanie základného vzdelania, 3a) okrem kurzu organizovaného podľa osobitného predpisu, 3b) najdlhšie do skončenia školského roku, v ktorom dieťa dovŕšilo 18 rokov, alebo
b) je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, najdlhšie do dovŕšenia plnoletosti.Nezaopatrené dieťa nie je dieťa,
a) ktorému vznikol nárok na invalidný alebo poberá sociálny dôchodok,
b) ktorého štúdium na VŠ presahuje štandardnú dĺžku4) alebo
c) ktoré získalo VŠ vzdelanie druhého stupňa.5)
Zárobková činnosť - činnosť, ktorá zakladá nárok na zdaňovaný príjem.6)

Sústavná príprava dieťaťa na povolanie je štúdium
a) na SŠ okrem štúdia popri zamestnaní, kombinovaného štúdia a štúdia jednotlivých vyučovacích predmetov,
b) na VŠ okrem externého štúdia. Sústavná príprava dieťaťa na povolanie nie je príprava profesionálneho vojaka  v prípravnej štátnej službe na výkon dočasnej štátnej služby, 9) príprava policajta/colníka/príslušníka Hasičského a záchranného zboru v prípravnej štátnej službe na výkon stálej štátnej služby, Sústavná príprava dieťaťa na povolanie podľa písm. a) sa začína najskôr od začiatku školského roka 1. ročníka SŠ. Sústavná príprava dieťaťa na povolanie podľa písm. b) sa študentovi VŠ začína odo dňa zápisu na VŠ štúdium prvého alebo druhého stupňa a trvá do skončenia štúdia.10) Sústavná príprava dieťaťa na povolanie je aj obdobie
a) bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na SŠ, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na SŠ,
b) od konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na SŠ, do zápisu na VŠ vykonaného najneskôr v októbri bežného roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na SŠ,
c) po skončení posledného ročníka SŠ do vykonania skúšky, 11) najdlhšie do konca školského roka, v ktorom malo byť štúdium skončené, 12)
d) po skončení VŠ štúdia 1. stupňa, ktoré nepresiahlo štandardnú dĺžku, do zápisu na VŠ štúdium 2. stupňa vykonaného najneskôr v októbri bežného roka, v ktorom dieťa skončilo VŠ štúdium 1. stupňa.Sústavná príprava dieťaťa na povolanie je aj
a) iné štúdium alebo výučba, ak sú svojím rozsahom a úrovňou podľa rozhodnutia Ministerstva školstva postavené na úroveň štúdia na SŠ,VŠ,
b) opakované ročníky štúdia.Sústavná príprava dieťaťa na povolanie nie je obdobie
a) bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na SŠ najdlhšie do konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na SŠ alebo jeho časť, ak dieťa v tomto období vykonáva zárobkovú činnosť s výnimkou dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o vykonaní práce alebo ak dieťa bolo zaradené do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie,
b) v ktorom sa štúdium prerušilo.

Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa je choroba a stav uvedené v prílohe osobitného predpisu, 13) ktoré podľa poznatkov lekárskej vedy trvajú viac alebo je predpoklad, že budú trvať viac ako 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, a vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa prílohy.Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa je aj choroba a stav vyžadujúce osobitnú starostlivosť, ak choroba a stav vylučujú schopnosť sústavne sa pripravovať na povolanie a vykonávať zárobkovú činnosť.

Príslušný orgán na posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa je úrad práce, sociálnych vecí a rodiny14) ("platiteľ") podľa miesta trvalého 15) alebo prechodného pobytu16) oprávnenej osoby.Posudok o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa vydá na základe písomnej žiadosti oprávnenej osoby platiteľ. Platiteľ opätovne posudzuje dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa podľa potreby, individuálne podľa charakteru choroby a stavu.

Podmienky nároku na prídavok sú
a) starostlivosť oprávnenej osoby o nezaopatrené dieťa, ak ide o oprávnenú osobu písm. a) a b),
b) trvalý 15) alebo prechodný pobyt 16) oprávnenej osoby vSR,
c) trvalý 15) alebo prechodný pobyt 16) nezaopatreného dieťaťa v SR.Nárok na prídavok nevzniká, ak sa nezaopatrenému dieťaťu poskytuje starostlivosť v zariadení 17) a dôvodom takejto starostlivosti je vykonávanie rozhodnutia súdu 18) o nariadení ústavnej starostlivosti, predbežného opatrenia alebo rozhodnutia o uložení ochrannej výchovy alebo výchovného opatrenia.Nárok na prídavok nevzniká, ak sa oprávnená osoba podľa písm. a) alebo b) a nezaopatrené dieťa zdržiavajú v štáte, ktorý nie je členským štátom EÚ, zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskou konfederáciou, a počas pobytu v tomto štáte oprávnená osoba nie je povinne alebo dobrovoľne verejne zdravotne poistená v SR. 18a)

Podmienky nároku na príplatok k prídavku sú
a) splnenie podmienok nároku na prídavok,
b) poberanie starobného, predčasného starobného, invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % , 18b) výsluhového dôchodku 18c) po dovŕšení veku potrebného na nárok na starobný dôchodok 18d) alebo poberanie dôchodkovej dávky toho istého druhu v cudzine oprávnenou osobou a ďalšou fyzickou osobou, ktorá si môže uplatniť daňový bonus, 1)
c) nevykonávanie zárobkovej činnosti oprávnenou osobou a ďalšou fyzickou osobou, ktorá si môže uplatniť daňový bonus, 1)
d) nepriznanie daňového bonusu na nezaopatrené dieťa, na ktoré si oprávnená osoba uplatnila nárok na prídavok.

Prídavok je 21,25 eura mesačne.Príplatok k prídavku je 9,96 eura mesačne.
Sumy môže upraviť vláda nariadením k 1. septembru bežného kalendárneho roka.

58. Rodičovský príspevok

(§ 1 – 4 z. 280/2002 o rodičovskom príspevku)

- je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva rodičovi na zabezpečovanie riadnej starostlivosti o dieťa
a) do 3 rokov veku dieťaťa,
b) s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom1) do 6 rokov veku dieťaťa alebo
c) do 6 rokov veku dieťaťa, ktoré je zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, najdlhšie 3 roky od právoplatnosti rozhodnutia súdu o zverení.

Oprávnená osoba na uplatnenie nároku je
a) rodič dieťaťa alebo
b) osoba, ktorej je dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov ("rodič").Dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov je osvojené dieťa, dieťa, ktoré bolo zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia súdu2) alebo príslušného orgánu, 2a) dieťa manžela, ktoré mu bolo zverené do výchovy na základe právoplatného rozhodnutia súdu, a dieťa, ktorého rodič zomrel.
Ak ide o starostlivosť o to isté dieťa, patrí rodičovský príspevok len 1 z rodičov, a to rodičovi určenému podľa ich dohody.
Ak je v rodine viac detí, patrí pri starostlivosti o tieto deti rodičovský príspevok len 1 z rodičov, a to rodičovi určenému podľa ich dohody.

Podmienky nároku na rodičovský príspevok sú:
a) riadna starostlivosť rodiča aspoň o 1 dieťa
1. do 3 rokov veku dieťaťa,
2. s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom1) do 6 rokov veku dieťaťa alebo
3. do 6 rokov veku dieťaťa, ktoré je zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, najdlhšie 3 roky od právoplatnosti rozhodnutia súdu o zverení dieťaťa do tejto starostlivosti,
b) trvalý 3) alebo prechodný pobyt4) oprávnenej osoby v SR,
c) trvalý 3) alebo prechodný pobyt4) dieťaťa uvedeného v písmene a) v SR.Riadna starostlivosť o dieťa je starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme jeho fyzického vývinu a duševného vývinu, ktorou sa zabezpečuje najmä jeho primeraná výživa, hygiena a dodržiavanie preventívnych prehliadok podľa osobitného predpisu. 4a)Podmienka riadnej starostlivosti o dieťa je splnená, ak rodič
a) zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa osobne; to platí aj vtedy, ak
1. dieťa je zo zdravotných dôvodov v ústavnej zdravotnej starostlivosti najviac 90 po sebe nasledujúcich dní,
2. dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom 1) navštevuje najviac 4 hodiny denne materskú školu, zariadenie sociálnych služieb alebo iné obdobné zariadenie,
3. dieťa navštevuje najviac 4 hodiny denne materskú školu alebo iné obdobné zariadenie, ak jeho rodičia alebo osamelý rodič, ktorý je slobodný, rozvedený, ovdovený, sú občania s ťažkým zdravotným postihnutím 5) alebo
b) počas výkonu zárobkovej činnosti, štúdia na strednej alebo na vysokej škole alebo počas vzdelávania a prípravy na vstup na trh práce 5a) zabezpečí riadnu starostlivosť o dieťa plnoletou fyzickou alebo právnickou osobou. 5b)Rodičovský príspevok sa neposkytuje, ak sa riadna starostlivosť o dieťa podľa písm. b) zabezpečuje v školskom zariadení, ktoré je zaradené do siete škôl a školských zariadení, 5c) a ktorému boli na dieťa poskytnuté prostriedky zo štátneho rozpočtu 5d) alebo z výnosu dane z príjmov. 5e)

Rodičovský príspevok sa neposkytuje ani jednému rodičovi, ak 1 z nich má nárok na materské 5f) alebo na dávku nemocenského poistenia alebo nemocenského zabezpečenia toho istého druhu v cudzine („materské“ ), ak tento zákon neustanovuje inak.

Rodičovský príspevok za kalendárny mesiac je 158,67 eura.
Ak rodič v období, keď sa stará o dieťa má nárok na materské, 5f) ktorého výška v kalendárnom mesiaci je nižšia, než je výška rodičovského príspevku, rodičovský príspevok sa vypláca vo výške rozdielu medzi rodičovským príspevkom a materským. 5f)Zárobková činnosť - činnosť, ktorá zakladá nárok na zdaňovaný príjem.6)
Sumu ustanoví opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny k 1. septembru kalendárneho roka tak, že sa vynásobí koeficientom, ktorým sa upravili sumy životného minima.7) Upravená suma sa zaokrúhli na najbližší eurocent nadol. Opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia.8)

59. Príspevok pri narodení dieťaťa a príspevok rodičom

(§ 1 – 7 z. 235/1998 o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili 3 deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu 2 rokov opakovane narodili dvojčatá)

Poskytovanie príspevku pri narodení dieťaťa ("príspevok"), poskytovanie príplatku k príspevku a poskytovanie príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili 3 alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu 2 rokov opakovane narodili dvojčatá alebo viac detí súčasne ("príspevok rodičom").Príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva na pokrytie výdavkov spojených so zabezpečením nevyhnutných potrieb novorodenca.Príplatok k príspevku je štátna sociálna dávka, ktorou štát pripláca na zvýšené výdavky spojené so zabezpečením nevyhnutných potrieb dieťaťa, ktoré sa matke narodilo ako prvé, druhé alebo tretie dieťa, ktoré sa dožilo aspoň 28 dní.Príspevok rodičom je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva raz za rok oprávneným osobám na zvýšené výdavky, ktoré vznikajú v súvislosti so starostlivosťou o
a) súčasne narodené 3 alebo viac detí alebo
b) v priebehu 2 rokov opakovane narodené dvojčatá alebo viac detí súčasne.

Oprávnená osoba na uplatnenie nároku na príspevok, je
a) matka, ktorá dieťa porodila,
b) otec dieťaťa, ak
1. matka zomrela alebo po matke bolo vyhlásené pátranie1) alebo
2. dieťa mladšie ako1  rok bolo zverené do výchovy otca na základe právoplatného rozhodnutia súdu, alebo
c) osoba, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia súdu2) alebo príslušného orgánu.3)

Oprávnená osoba na uplatnenie nároku na príplatok k príspevku je
a) matka, ktorá porodila 1.  dieťa, ktoré sa dožilo aspoň 28 dní,
b) otec dieťaťa, ak
1. matka dieťaťa zomrela alebo po matke bolo vyhlásené pátranie, 1) alebo
2. dieťa, ktoré sa narodilo matke ako 1.  dieťa, ktoré sa dožilo aspoň 28 dní, bolo zverené do výchovy otca na základe právoplatného rozhodnutia súdu.

Podmienky nároku na príspevok sú:
a) narodenie dieťaťa,
b) trvalý pobyt3a) oprávnenej osoby v SR.
Oprávnená osoba, ktorej sa narodilo dieťa v štáte, ktorý nie je členským štátom EÚ alebo zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, má nárok na príspevok, ak bola pred narodením dieťaťa najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov povinne verejne alebo dobrovoľne verejne zdravotne poistená v SR.3b)
Nárok na príspevok na to isté dieťa vzniká iba raz. Ak sa súčasne narodí viac detí, nárok na príspevok vzniká na každé dieťa.
Nárok na príspevok nevzniká oprávnenej osobe, ak
a) pred uplatnením nároku na príspevok dala privolenie na osvojenie dieťaťa 4) alebo
b) dieťa bolo zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia súdu2) alebo príslušného orgánu3) alebo dieťaťu bola nariadená ústavná starostlivosť právoplatným rozhodnutím súdu.5)
Nárok na príspevok nevzniká matke, ak po pôrode bez súhlasu ošetrujúceho lekára opustila dieťa v zdravotníckom zariadení.
Nárok na príspevok nevzniká oprávnenej osobe, ak sa dieťa narodilo v cudzine a príslušná inštitúcia krajiny, v ktorej sa dieťa narodilo, vyplatila oprávnenej osobe príspevok alebo inú dávku toho istého druhu.Podmienky nároku na príplatok k príspevku sú:
a) splnenie podmienok nároku na príspevok a
b) narodenie 1. dieťaťa, ktoré sa dožilo aspoň 28 dní.
Nárok na príplatok na to isté dieťa vzniká iba raz. Ak sa matke pri 1. pôrode súčasne narodí viac detí, nárok na príplatok k príspevku vzniká na každé dieťa, ktoré sa dožilo aspoň 28 dní.
Nárok na príplatok nevzniká maloletej matke, ktorá nemá priznané rodičovské práva a povinnosti.5a)
Nárok na príplatok nevzniká matke, ak sa od začiatku 4. mesiaca tehotenstva do pôrodu nezúčastňovala raz za mesiac na preventívnych prehliadkach u lekára so špecializáciou v odbore gynekológia a pôrodníctvo alebo na obdobných prehliadkach v cudzine. Za účasť matky na preventívnej prehliadke v príslušnom mesiaci sa považuje aj poskytovanie zdravotnej starostlivosti tejto osobe v ústavnej zdravotnej starostlivosti.

Príspevok na 1 dieťa je 151,37 eura.
Ak sa súčasne narodili 2 alebo viac detí a 2 z nich sa dožili aspoň 28 dní, zvyšuje sa príspevok o 1/2 na každé dieťa, ktoré sa dožilo aspoň 28 dní.Príplatok k príspevku je 678,49 eura.
Sumy môže k 1. septembru kalendárneho roka zvýšiť nariadenie vlády.

Oprávnená osoba na uplatnenie nároku na príspevok rodičom je
a) rodič detí alebo
b) osoba, ktorá prevzala deti do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia súdu.6)
Ak sa rodičia nedohodnú, kto z nich uplatní nárok, prednostné právo má matka detí.

Podmienky nároku na príspevok rodičom sú:
a) aspoň 3 z detí sú vo veku najviac 15 rokov; u detí uvedených v § 1 ods. 4 písm. b) sa sleduje veková hranica detí, ktoré sa narodili prvé v poradí,
b) starostlivosť oprávnenej osoby o deti uvedené v písmene a),
c) trvalý pobyt3a) oprávnenej osoby a detí uvedených v písmene a) na území SR.
Príspevok rodičom sa poskytuje na každé dieťa v kalendárnom roku iba raz.
Nárok na príspevok rodičom nevzniká pri starostlivosti o dieťa, ktorému sa poskytuje starostlivosť v zariadení celoročne, 7) ak je dôvodom takejto starostlivosti výkon ústavnej výchovy na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu8) alebo výkon ochrannej výchovy na základe právoplatného rozhodnutia súdu.
Príspevok rodičom, ktorým sa súčasne narodili 3 alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu 2 rokov opakovane narodili dvojčatá alebo viac detí súčasne, je
a) 81,99 eura pre dieťa do 6 rokov veku,
b) 101,25 eura  pre dieťa od 6 do 15 rokov veku,
c) 107,55 eura pre dieťa vo veku 15 rokov.
Sumy môže k 1. septembru kalendárneho roka zvýšiť nariadenie vlády.

60. Príspevok na starostlivosť o dieťa

(§ 1 – 5 z. 561/2008 o príspevku na starostlivosť o dieťa)

Poskytovanie príspevku na starostlivosť o dieťa do 3 rokov alebo do 6 rokov s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom1) ("príspevok") ako sociálnej dávky.
Príspevkom štát prispieva rodičovi alebo FO, ktorej je dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov2) ("rodič"), na úhradu výdavkov vynaložených na starostlivosť o dieťa.

Starostlivosť o dieťa - je poskytovanie starostlivosti dieťaťu v záujme jeho fyzického a psychického vývinu pri rešpektovaní najlepšieho záujmu dieťaťa a jeho práv v čase, keď rodič vykonáva zárobkovú činnosť alebo študuje na strednej alebo vysokej škole.Starostlivosť o dieťa sa vykonáva
a) v rodinnom prostredí dieťaťa,
b) v prostredí účelovo vytvorenom a upravenom na výkon starostlivosti o dieťa alebo
c) v rodinnom prostredí FO poskytujúcej starostlivosť o dieťa. Poskytovateľ starostlivosti o dieťa ("poskytovateľ") je
a) zariadenie zriadené podľa osobitných predpisov, 3)
b) iná PO, ktorá poskytuje starostlivosť dieťaťu, 4)
c) FO, ktorá poskytuje starostlivosť dieťaťu podľa osobitného predpisu, 5)
d) iná FO, ak nie je osobou v písmene c) a nevypláca sa jej rodičovský príspevok, alebo
e) rodič, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť a nezabezpečí starostlivosť o svoje dieťa poskytovateľom v písmenách a) až d).Oprávnená osoba

- je rodič.
Ak súd zveril dieťa do starostlivosti 1 z rodičov, oprávnená osoba je rodič, ktorému je dieťa zverené.
Príspevok patrí oprávnenej osobe na každé dieťa.
Ak je viac oprávnených osôb, ktoré spĺňajú podmienky nároku na príspevok, patrí príspevok na to isté dieťa len 1 z nich.

Oprávnená osoba má nárok, ak
a) vykonáva zárobkovú činnosť, študuje dennou formou na strednej alebo na vysokej škole,
b) sa poskytuje starostlivosť dieťaťu poskytovateľom na území SR,
c) má trvalý6) alebo prechodný pobyt6) vSR a
d) dieťa má trvalý6) alebo prechodný pobyt6) v SR.Zárobková činnosť - činnosť, ktorá zakladá nárok na zdaňovaný príjem, 7) alebo obdobná činnosť v cudzine a taktiež aj poberanie
a) náhrady služobného platu,
b) náhrady príjmu pri dočasnej PN, 8)
c) nemocenského9) oprávnenou osobou, ktorá je zamestnanec alebo povinne nemocensky poistená SZČO, alebo
d) materského10) oprávnenou osobou, ktorá je zamestnanec alebo povinne nemocensky poistená SZČO, najdlhšie do 6 týždňov odo dňa narodenia ďalšieho dieťaťa.
Zárobkovou činnosťou  je aj poberanie obdobných dávok v cudzine.Nárok na príspevok nevzniká, ak sa za celý kalendárny mesiac poskytuje 1 z oprávnených osôb alebo jeho manželovi materské10) alebo obdobná dávka v cudzine po uplynutí 6 týždňov odo dňa narodenia ďalšieho dieťaťa alebo rodičovský príspevok11) alebo obdobná dávka v cudzine.
Nárok na príspevok nevzniká na dieťa, na ktoré sa za celý kalendárny mesiac poskytuje 1 z oprávnených osôb alebo jeho manželovi  príspevok na služby pre rodinu s deťmi.12)

Príspevok za kalendárny mesiac jea) v sume preukázaných výdavkov oprávnenej osoby, najviac v sume rodičovského príspevku, 11) ak starostlivosť zabezpečuje poskytovateľ podľa písm. a) až c),
b) 25 % sumy rodičovského príspevku, 11) ak starostlivosť zabezpečuje poskytovateľ podľa písm. d) a e).
Príspevok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

61. Príspevky na podporu náhradnej starostlivosti

(§ 1 – 7 z. 627/2005 o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa)

- nimi štát podporuje náhradnú starostlivosť o dieťa ("príspevok"), ako sociálnych dávok, ak náhradnú starostlivosť o dieťa vykonáva osobne na základe rozhodnutia súdu1) alebo príslušného orgánu2) iná FO ako rodič.

Náhradná starostlivosť o dieťa je
a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej FO než rodiča, 3)
b) pestúnska starostlivosť, 4)
c) poručníctvo, 5) ak sa poručník osobne stará o dieťa; to neplatí, ak sa poručník osobne stará o dieťa, ktorého rodičia nie sú plnoletí,
d) dočasné zverenie dieťaťa do starostlivosti osoby, ktorá má záujem stať sa pestúnom, 2) alebo
e) zverenie dieťaťa do starostlivosti FO rozhodnutím súdu o nariadení predbežného opatrenia, 6) ak bol súdu podaný návrh na začatie konania o zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti tejto fyzickej osobe podľa písmena a) alebo b).Náhradný rodič - je FO, ktorej bolo dieťa zverené do náhradnej starostlivosti.

Jednorazový príspevok dieťaťu pri jeho  zverení do náhradnej starostlivosti

- na podporu zabezpečenia základného osobného vybavenia dieťaťa, najmä na zabezpečenie jeho ošatenia, obuvi, hygienických potrieb, nevyhnutného nábytku a iných vecí na uspokojenie potrieb dieťaťa.Nárok  má dieťa,
a) ktoré je zverené do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu,
b) ktorého náhradný rodič sa začal oň osobne starať a
c) ktoré ku dňu zverenia do náhradnej starostlivosti je v ústavnej starostlivosti alebo v ochrannej výchove.

Príspevok možno poskytnúť aj dieťaťu, ktorému nebola pred zverením do náhradnej starostlivosti nariadená ústavná starostlivosť alebo uložená ochranná výchova, ak pri začatí vykonávania náhradnej starostlivosti nemá zabezpečené základné osobné vybavenie podľa odseku 1.- 332,61 eura.

Jednorazový príspevok dieťaťu pri zániku náhradnej starostlivosti

- na podporu osamostatnenia sa dieťaťa.
Nárok má plnoleté dieťa, ak náhradná starostlivosť trvala aspoň 1 rok pred dosiahnutím jeho plnoletosti.- 833,17 eura.

Opakovaný príspevok dieťaťu zverenému do náhradnej starostlivosti

- na podporu uspokojovania potrieb dieťaťa, najmä na úhradu nákladov na výživu, výchovu, vzdelávanie a bývanie dieťaťa.Nárok má nezaopatrené dieťa7) zverené do náhradnej starostlivosti rozhodnutím súdu1) alebo príslušného orgánu2) a plnoleté nezaopatrené dieťa, 7) ktoré do dosiahnutia plnoletosti bolo zverené do náhradnej starostlivosti a žije v domácnosti s FO, ktorá do dosiahnutia jeho plnoletosti bola jeho náhradným rodičom, ak nezaopatrené dieťa
a) nemá príjem alebo
b) má príjem nižší, ako je suma opakovaného príspevku.
Opakovaný príspevok dieťaťu je
a) 124,81 eura  mesačne, ak ide o nezaopatrené dieťa ktoré nemá príjem,
b) vo výške rozdielu medzi sumou podľa písmena a) a príjmom dieťaťa , ak ide o nezaopatrené dieťa, ktoré má nižší príjem ako suma opakovaného príspevku.Príjem dieťaťa - je súdom určené výživné rodičom alebo iným FO povinným poskytovať dieťaťu výživné okrem výživného, ktoré povinná FO poukazuje príslušnému orgánu, 8) sirotský dôchodok, 9) pozostalostná úrazová renta, 10) sirotský výsluhový a sirotský dôchodok11) alebo iná obdobná dávka vyplácaná z cudziny a zdaňovaný príjem plnoletého nezaopatreného dieťaťa.12)
Uložením povinnosti poukazovať výživné príslušnému orgánu 8) prechádza nárok na výživné oprávneného dieťaťa na tento orgán a do sumy poskytovaného opakovaného príspevku dieťaťu je príjmom štátneho rozpočtu. Ak výživné je vyššie ako opakovaný príspevok dieťaťu, patrí dieťaťu aj rozdiel medzi výživným a týmto príspevkom.

Opakovaný príspevok náhradnému rodičovi

- na podporu vykonávania osobnej starostlivosti o dieťa, ktoré má náhradný rodič zverené do náhradnej starostlivosti.Nárok má náhradný rodič, ak
a) mu bolo na základe rozhodnutia súdu1) alebo príslušného orgánu2) zverené dieťa do náhradnej starostlivosti,
b) sa začal osobne starať aspoň o 1 zverené dieťa,
c) má trvalý pobyt v SR a
d) nevykonáva náhradnú starostlivosť v zariadení pestúnskej starostlivosti.13)Nárok náhradnému rodičovi nevzniká, ak
a) on alebo manžel má nárok na materské14) na dávku nemocenského poistenia, alebo nemocenského zabezpečenia toho istého druhu v cudzine,
b) on alebo manžel má nárok na rodičovský príspevok15) alebo
c) zverené dieťa je jeho príbuzným v priamom rade.16)- 158,67 eura  mesačne.
Ak sa náhradný rodič osobne stará o 3 a viac detí, ktoré sú súrodenci, opakovaný príspevok sa zvyšuje o112,86 eura mesačne.

Osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi

- na podporu vykonávania osobnej starostlivosti o dieťa zverené do náhradnej starostlivosti, ktoré je občan s ťažkým zdravotným postihnutím.17)Nárok má náhradný rodič,
a) ktorému bolo na základe rozhodnutia súdu1) alebo príslušného orgánu2) zverené dieťa do náhradnej starostlivosti ,
b) ktorý sa začal osobne starať o dieťa, ktoré je občan s ťažkým zdravotným postihnutím, 17) a
c) ktorý má trvalý pobyt v SR.Nárok mu nevzniká, ak
a) sa mu poskytuje za starostlivosť o dieťa peňažný príspevok za opatrovanie, 18)
b) poskytuje dieťaťu opatrovateľskú službu19) alebo
c) sa dieťaťu poskytuje peňažný príspevok na osobnú asistenciu.20)- 65,40 eura mesačne za starostlivosť o každé zverené dieťa, ktoré je občan s ťažkým zdravotným postihnutím.17)

62. Príspevok na pohreb

(§ 1 – 8 z. 238/1998 o príspevku na pohreb, § 1 nariadenia vlády 393/2007 o zvýšení sumy príspevku na pohreb)

- je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva na úhradu výdavkov spojených so zabezpečením pohrebu zomretého.

Oprávnený - plnoletá FO, ak spĺňa podmienky.

Podmienky nároku:
a) zabezpečenie pohrebu oprávnenou osobou,
b) trvalý alebo prechodný pobyt 1) oprávnenej osoby na území SR,
c) trvalý alebo prechodný pobyt zomretého v čase smrti na území SR a pochovanie zomretého na území SR, ak mal v čase smrti dlhodobý pobyt na území SR.
Príspevok patrí iba raz.

- 2 400 Sk.
Sumu môže k 1. septembru kalendárneho roka zvýšiť nariadenie vlády.

Oprávnený môže uplatniť nárok na príspevok  písomnou žiadosťou na okresnom úrade príslušnom podľa miesta posledného trvalého alebo prechodného pobytu zomretého. Žiadosť potvrdzuje pohrebná služba a okresný úrad podľa miesta úmrtia. 3)

Platiteľ vyplatí príspevok, ak oprávnený spĺňa podmienky a uplatní nárok. Ak uplatnil nárok a nespĺňa podmienky, platiteľ vydá rozhodnutie o nevyplatení príspevku.

Oprávnený je povinný preukázať splnenie podmienok nároku na príspevok a jeho výplatu.

Platiteľ vyplatí najneskôr do konca kalendárneho mesiaca po kalendárnom mesiaci, v ktorom oprávnený podal žiadosť o výplatu príspevku.
Platiteľ vyplatí príspevok oprávnenej osobe v hotovosti alebo ho poukáže na žiadosť oprávnenej osoby na jej účet v banke, ktorá má sídlo v SR. Príspevok sa nevypláca do cudziny.
Nárok na výplatu príspevku zaniká uplynutím 1 roku odo dňa uplatnenia nároku. To neplatí, ak si oprávnená osoba uplatnila nárok a ak spĺňa podmienky nároku.
Ak oprávnená osoba po uplatnení nároku na príspevok zomrela a podmienky nároku na príspevok ku dňu jej smrti boli splnené, stane sa príspevok predmetom dedičského konania po oprávnenej osobe.      

63. Hmotné zabezpečenie zamestnankyne počas materskej a rodičovskej dovolenky

64. Hmotné zabezpečenie zamestnanca muža počas rodičovskej dovolenky

65. Sociálna pomoc, právna úprava, charakteristika, financovanie systému, vecný rozsah dávok a služieb

§ 110 z. 448/2008  „Ak sa v iných právnych predpisoch používa pojem "sociálna pomoc", rozumejú sa tým aj sociálne služby podľa tohto zákona.“,

Zákon o sociálnych službách zrušil a nahradil zákon 195/1998 o sociálnej pomoci.

Bližšie z. 448/2008

66. Životné minimum, charakteristika, mechanizmus jeho zvyšovania, použitie životného minima v jednotlivých systémoch práva sociálneho zabezpečenia

(§ 1- 5 z. 601/2003 o životnom minime)

Životné minimum ako spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov FO, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze.

Za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm
a) 178,92 eura  mesačne, ak ide o 1 plnoletú1) FO,
b) 124,81 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú FO,
c) 81,66 eura  mesačne, ak ide
1. o zaopatrené neplnoleté dieťa,
2. o nezaopatrené dieťa.2)

Na zistenie príjmu FO sa započítavajú
a) u posudzovanej FO jej príjem a príjem jej manžela,
b) u rodičov s nezaopatreným dieťaťom2) príjmy týchto rodičov a príjem nezaopatreného dieťaťa žijúceho s nimi v domácnosti, 3)
c) u rodičov, ktorí sú sami nezaopatrené deti, ich príjmy a príjmy, ktoré na ne poberá iná FO,
d) u nezaopatreného dieťaťa jeho príjem a príjem jeho rodičov, ak s ním žijú v domácnosti;3) ak toto dieťa žije v domácnosti len s jedným rodičom, s inou FO  alebo samostatne, príjem dieťaťa, príjem rodiča a príjem, ktorý na dieťa poberá iná FO,
e) u zaopatreného neplnoletého dieťaťa jeho príjem.

Za príjem sa považujú
a) príjmy fyzických osôb, ktoré sú predmetom dane z príjmu 4) po odpočítaní
1. poistného na povinné zdravotné poistenie,
2. poistného na nemocenské , na starobné, na invalidné a na poistenie v nezamestnanosti,
3. preddavku na daň alebo dane z príjmov FO, 4)
4. ďalších výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov FO, 4)
b) príjmy oslobodené od dane z príjmov FO 4) okrem prijatých náhrad škôd, náhrad nemajetkovej ujmy, plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu zdaniteľného príjmu,
c) sumy vreckového pri zahraničných pracovných cestách do výšky 40 % nároku na stravné, 5)
d) náhrady niektorých výdavkov zamestnancov, 6)
e) ďalšie príjmy fyzických osôb 7) po odpočítaní dane z prevodu a prechodu nehnuteľností.8)
V prípade straty9) sa zohľadňuje len strata, ktorá vznikla v kalendárnom roku, za ktorý sa príjem zisťuje.Za príjem sa nepovažujú
a) jednorazové štátne sociálne dávky, 10)
b) peňažné príspevky občanov s ťažkým zdravotným postihnutím na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ich ťažkého zdravotného postihnutia okrem príspevku za opatrovanie, 10a)
c) zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť,
d) jednorazová dávka v hmotnej núdzi, 11)
e) štipendiá,
f) jednorazový príspevok, 12)
g) príspevok na stravu, 13)
h) resocializačný príspevok, 14)
i) vianočný príspevok. 15)

Sumy v sa upravia vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka.Úprava súm životného minima sa vykoná tak, že sumy
a) sa vynásobia koeficientom rastu čistých peňažných príjmov na osobu zisteným Štatistickým úradom, ak koeficient za obdobie I. štvrťroka v porovnaní s I. štvrťrokom predchádzajúceho kalendárneho roka je nižší ako koeficient rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností za rozhodujúce obdobie zistený Štatistickým úradom, alebo
b) sa vynásobia koeficientom rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností zisteným Štatistickým úradom, ak koeficient je nižší ako koeficient rastu čistých peňažných príjmov na osobu zistený Štatistickým úradom za obdobie I. štvrťroka bežného kalendárneho roka v porovnaní s I. štvrťrokom predchádzajúceho kalendárneho roka.
Upravené sumy sa zaokrúhľujú na eurocenty nahor.
Nízkopríjmové domácnosti sú tie, ktorých príjmy neprevyšujú hornú hranicu príjmu prvých 20 % všetkých domácností zoradených vzostupne podľa dosahovanej výšky čistého peňažného príjmu na osobu.Rozhodujúce obdobie  - od apríla predchádzajúceho do apríla bežného kalendárneho roka.
Upravené sumy životného minima ustanoví opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny  podľa údajov zistených Štatistickým úradom  a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov.

Použitie životného minima v rôznych systémoch PSZ    

35. napr. pri hmotnej núdzi
36. napr. pri predčasnom starobnom  dôchodku  

67. Hmotná núdza, pojem, posudzovanie, dávka a príspevky v hmotnej núdzi

(§2 - 16 - z. 599/2003 o pomoci v hmotnej núdzi)

Hmotná núdza
§ 2

Hmotná núdza je stav, keď príjem občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, nedosahuje životné minimum1) a títo si príjem nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením.

§ 3

Rovnaké postavenie ako občan má aj cudzinec, osoba bez štátnej príslušnosti, azylant, cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, odídenec s pobytom v SR na základe povolenia príslušného orgánu a zahraničný Slovák s pobytom v SR, ak sa im pomoc neposkytuje podľa osobitných predpisov2) alebo podľa medzinárodných zmlúv, ktorými je SR viazaná.

Posudzovanie hmotnej núdze
§ 4

(1) Fyzické osoby, ktoré sa spoločne posudzujú sú
a) manžel a manželka,
b) rodičia a nezaopatrené deti 3) žijúce s nimi v domácnosti, 4)
c) rodičia a ich deti do 25 rokov veku, ktoré nemajú príjem alebo majú príjem5) najviac vo výške minimálnej mzdy, 6) žijúce s rodičmi v domácnosti, 4) okrem detí, ktorým v čase evidencie uchádzačov o zamestnanie vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti a detí, ktorým sa vypláca invalidný dôchodok. 17).
(2) Fyzické osoby podľa odseku 1 sa neposudzujú spoločne, ak nežijú v domácnosti4) z dôvodu, že je fyzickej osobe alebo fyzickým osobám poskytovaná odborná pomoc v krízovej životnej situácii a bývanie. 6a)

§ 5

(1) Za vlastné pričinenie zabezpečenia príjmu alebo zvýšenia príjmu sa považuje najmä vlastná práca, užívanie vlastného majetku podľa § 8 a uplatnenie zákonných nárokov.(2) Pri posudzovaní sa na účely zisťovania príjmu započítavajú
a) u posudzovaného občana jeho príjem a príjem jeho manžela,
b) u posudzovaného občana jeho príjem, príjem jeho manžela, príjem nezaopatrených detí žijúcich s nimi v domácnosti4) a príjem detí uvedených v písm. c),
c) u posudzovaných rodičov s nezaopatrenými deťmi príjem týchto rodičov, príjem nezaopatrených detí žijúcich s nimi v domácnosti4) a príjem detí uvedených v písm. c),
d) u posudzovaných rodičov, ktorí sú sami nezaopatrenými deťmi, ich príjem a príjem, ktorý na ne poberá iný občan, a príjem nezaopatrených detí žijúcich s nimi v domácnosti, 4)
e) u posudzovaného nezaopatreného dieťaťa, ak žije v domácnosti4) s iným občanom, jeho príjem a príjem, ktorý na neho poberá tento občan.
(3) Za príjem sa považuje príjem podľa osobitného predpisu.7)
(4) Za príjem sa nepovažuje
a) 25 % z príjmu zo závislej činnosti osôb, 8)
b) 25 % zo starobného dôchodku; dôchodcovi, ktorý získal obdobie dôchodkového poistenia viac ako 25 rokov, sa táto suma zvyšuje o 1 % priznaného starobného dôchodku za každý ďalší rok dôchodkového poistenia získaného po 25. roku dôchodkového poistenia,
c) 25 % z materského určeného podľa osobitného predpisu, 8a)
d) 25 % z invalidného dôchodku určeného podľa osobitného predpisu, 8b)
e) 25 % zo sociálneho dôchodku priznaného z dôvodu invalidity,
f) 25 % zo sirotského dôchodku určeného podľa osobitného predpisu, 8c)
g) 25 % vdovského alebo vdoveckého dôchodku, 8d) ak vdova alebo vdovec dovŕšil dôchodkový vek,
h) prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa podľa osobitného predpisu9) alebo dávka toho istého druhu vyplatená v členskom štáte EÚ, v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo vo Švajčiarskej konfederácii najviac vo výške prídavku na dieťa, 9)
i) nevyhnutná okamžitá pomoc poskytnutá obcou podľa osobitného predpisu, 10)
j) príjem z príležitostných činností, náhodné a jednorazové príjmy11) do výšky dvojnásobku životného minima12) získané v bežnom roku,
k) príjem5) žiaka strednej školy a príjem5) študenta VŠ, ktorý študuje dennou formou štúdia, ak tento príjem neprevyšuje 1, 2-násobku sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu, 12)
l) štipendium podľa osobitného predpisu.13)
m) náhrada časti cestovných výdavkov a náhrada cestovných výdavkov uchádzača o zamestnanie, 13a)
n) príspevok na náhradu cestovných výdavkov na konanie aktivít vymedzených v individuálnom akčnom pláne, 13b)
o) úhrada výdavkov na stravovanie, ubytovanie a výdavky na cestovné uchádzačovi o zamestnanie, ktorému sa zabezpečuje vzdelávanie a príprava pre trh práce , 13c)
p) príspevok na služby pre rodinu s deťmi uchádzačovi o zamestnanie, ktorý sa stará o dieťa pred začatím povinnej školskej dochádzky, 13d)
r) príspevok na vykonávanie absolventskej praxe, 13e)
s) dávka počas vzdelávania a prípravy pre trh práce a počas prípravy na pracovné uplatnenie občana so zdravotným postihnutím, 13ea)
t) príspevok na zapracovanie znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, 13eb)
u) 50 % príspevku na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby, 13ec)
v) podpora alebo príspevok poskytnuté z prostriedkov nadácií a občianskych združení, neziskových organizácií a neinvestičných fondov vrátane nepeňažného plnenia účelovo určené pre jednotlivca na posilnenie účinkov pomoci v hmotnej núdzi najviac však do výšky 12-násobku životného minima12) získaných v bežnom roku,
z) daňový bonus. 13f)
(5) Za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie celodennej, osobnej a riadnej starostlivosti o občana s ťažkým zdravotným postihnutím staršieho ako 6 rokov veku, ak sa toto obdobie nekryje s obdobím dôchodkového poistenia.
(6) Príjem sa zaokrúhľuje na celé desaťkoruny nadol.

§ 6

Príjem sa zisťuje za kalendárny mesiac, v ktorom bola podaná žiadosť o posúdenie hmotnej núdze, zabezpečenie základných životných podmienok a pomoc v hmotnej núdzi; pritom sa prihliada na priemerný mesačný príjem za posledných 12 kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti.

§ 7

Možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou sa neskúma, ak ide o občana, ktorý
a) dosiahol vek potrebný na nárok na starobný dôchodok,
b) je invalidný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,
c) je osamelý rodič, ktorý sa osobne, celodenne a riadne stará o dieťa do 31 týždňov veku dieťaťa,
d) sa osobne, celodenne a riadne stará o dieťa, ktoré je podľa posudku príslušného orgánu dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím, 14)
e) sa osobne, celodenne a riadne stará o občana, ktorý je podľa posudku príslušného orgánu občan s ťažkým zdravotným postihnutím, 14)
f) má nepriaznivý zdravotný stav, za ktorý sa na účely tohto zákona považuje choroba, porucha zdravia uznaná príslušným ošetrujúcim lekárom trvajúca nepretržite viac ako 30 dní, alebo
g) sa zúčastňuje na resocializačných programoch, v rámci ktorých si nemôže zabezpečiť príjem vlastnou prácou.

§ 8

(1) Občan v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, sa nepovažujú za občanov v hmotnej núdzi, ani keď ich príjem nedosahuje životné minimum , 1) ak si svojím majetkom môžu zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť v hmotnej núdzi.
(2) Za majetok podľa tohto zákona sa považujú hnuteľné veci a nehnuteľné veci, a ak to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty.
(3) Občan v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, si majú pomôcť v hmotnej núdzi užívaním vlastného majetku, správou vlastného majetku, predajom alebo prenájmom vlastného majetku. Od občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, nemožno požadovať predaj alebo prenájom
a) nehnuteľnosti, ktorú užívajú na primerané trvalé bývanie; u občana a fyzickej osoby, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje, sa na primeranosť nehnuteľnosti užívanej na trvalé bývanie neprihliada, ak občan a fyzická osoba, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje, dovŕšili dôchodkový vek,
b) poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy, ktorú užívajú pre svoju potrebu,
c) hnuteľnej veci, ktorá tvorí nevyhnutné vybavenie domácnosti, alebo na ktorú sa poskytla jednorazová dávka v hmotnej núdzi alebo peňažný príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia,
d) osobného motorového vozidla, ktorého sú držiteľom alebo vlastníkom a
1. využívajú ho na individuálnu prepravu z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia alebo
2. jeho hodnota podľa znaleckého posudku nie je vyššia ako 35-násobok sumy životného minima, alebo
e) hnuteľnej veci, ak by bol v rozpore s dobrými mravmi.

§ 9
Uplatnenie zákonných nárokov

(1) Ak si občan v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, neuplatnia svoje zákonné nároky, ktorými si môžu zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť si v hmotnej núdzi, nepovažujú sa za občanov v hmotnej núdzi.
(2) Zákonnými nárokmi podľa odseku 1, ktorých uplatnením je možné zabezpečiť si základné životné podmienky a pomôcť si v hmotnej núdzi, sú výživné náhradné výživné podľa osobitného predpisu, 15a) náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu, 16) dávky nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia, úrazového poistenia, garančného poistenia a poistenia v nezamestnanosti podľa osobitného predpisu, 17) nároky z pracovnoprávnych vzťahov, 18) dávky výsluhového zabezpečenia 19) a opakované štátne sociálne dávky podľa osobitných predpisov, 20) okrem prídavku na dieťa.

§ 10
Dávka

(1) Dávka patrí občanovi, ktorý je v hmotnej núdzi a fyzickým osobám, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, na zabezpečenie základných životných podmienok; na tento účel slúžia aj príjmy uvedené v § 5 ods. 4 písm. a) až e).
(2) Dávka je
a) u jednotlivca 58,43 eura mesačne,
b) u jednotlivca s dieťaťom alebo najviac so 4 deťmi 109,54 eura mesačne,
c) u dvojice bez detí 101,58 eura mesačne,
d) u dvojice s dieťaťom alebo najviac so 4 deťmi 150,04 eura mesačne,
e) u jednotlivca s viac ako 4 deťmi 159,34 eura mesačne,
f) u dvojice s viac ako štyrmi deťmi 201,16 eura mesačne.
(3) Dávka sa zvyšuje o 12,95 eura mesačne, ak je občan alebo fyzická osoba, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje, tehotná žena.
(4) Dávka podľa odseku 3 patrí tehotnej žene od začiatku 4. mesiaca tehotenstva, ak preukáže svoje tehotenstvo tehotenským preukazom a počas tehotenstva pravidelne navštevuje tehotenskú poradňu.
(5) Dávkou je za podmienok určených týmto zákonom aj 12,95 eura mesačne u občana alebo fyzickej osoby, ktorá sa s občanom spoločne posudzuje na účely posudzovania hmotnej núdze, ak je rodičom dieťaťa do 1 roku veku.
(6) Výška dávky a príspevkov určená podľa § 17 sa zvýši o dávku podľa odseku 5, ak je občan alebo fyzická osoba, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje, rodičom dieťaťa do 1 roku veku a tento rodič preukáže potvrdením príslušného pediatra, že sa s týmto dieťaťom zúčastňuje na preventívnych prehliadkach u pediatra.20a)
(7) Ak občan alebo fyzická osoba, ktorá sa s občanom spoločne posudzuje na účely posudzovania hmotnej núdze, je rodičom dieťaťa do jedného roku veku a tento rodič preukáže potvrdením pediatra, že sa s týmto dieťaťom zúčastňuje na preventívnych prehliadkach u pediatra 20a) a mal bezprostredne pred narodením tohto dieťaťa zabezpečované základné životné podmienky a poskytovanú pomoc v hmotnej núdzi, patrí mu dávka podľa odseku 5.
(8) Dávka určená podľa odsekov 6 a 7 patrí len 1 z rodičov bez ohľadu na počet detí do 1 roku veku.

§ 11
Príspevok na zdravotnú starostlivosť

(1) Príspevok na zdravotnú starostlivosť patrí občanovi v hmotnej núdzi a každej fyzickej osobe, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje, na výdavky spojené s úhradou za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ak splnili podmienky nároku na dávku.
(2) Príspevok na zdravotnú starostlivosť je 2 eurá mesačne.

§ 12
Aktivačný príspevok

(1) Aktivačný príspevok patrí občanovi v hmotnej núdzi a každej fyzickej osobe, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje, na podporu získania, udržania alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností alebo pracovných návykov na účely pracovného uplatnenia počas pomoci v hmotnej núdzi, ak splnili podmienky nároku na dávku, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Aktivačný príspevok je 63,07 eura mesačne.
(3) Občan v hmotnej núdzi, ktorý je zamestnaný, má nárok na aktivačný príspevok, ak
a) si zvyšuje kvalifikáciu formou štúdia popri zamestnaní, kombinovaného štúdia a štúdia jednotlivých vyučovacích predmetov alebo formou externého štúdia; toto neplatí, ak občan získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa,
b) sa zúčastňuje na vzdelávaní a príprave pre trh práce uskutočňovaných v rámci projektov21) schválených Ministerstvom, Ústredím alebo úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, 22) alebo
c) sa zúčastňuje na vykonávaní menších obecných služieb 23) uskutočňovaných na základe dohody s úradom alebo obcou.
(4) Občan v hmotnej núdzi, ktorý je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, má nárok na aktivačný príspevok, ak
a) si zvyšuje kvalifikáciu formou štúdia popri zamestnaní, kombinovaného štúdia a štúdia jednotlivých vyučovacích predmetov alebo formou externého štúdia; toto neplatí, ak občan získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa,
b) sa zúčastňuje na vzdelávaní a príprave pre trh práce uskutočňovaných v rámci projektov21) schválených ministerstvom, ústredím alebo úradom podľa osobitného predpisu, 22) alebo
c) sa zúčastňuje na vykonávaní menších obecných služieb 23) uskutočňovaných na základe dohody s úradom alebo obcou.
(5) Občan v hmotnej núdzi, ktorému sa vypláca rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu, 23a) má nárok na aktivačný príspevok, ak študuje na strednej škole alebo na vysokej škole; to neplatí, ak občan získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.
(6) Aktivačný príspevok patrí občanovi v hmotnej núdzi
a) počas zvyšovania kvalifikácie štúdiom podľa odseku 3 písm. a), odseku 4 písm. a) alebo odseku 5,
b) počas jedného vzdelávania a prípravy pre trh práce evidovaného uchádzača o zamestnanie v roku, po celý čas jeho trvania,
c) počas vykonávania menších obecných služieb 23) uskutočňovaných na základe dohody s úradom alebo obcou.
(7) Nárok na aktivačný príspevok zaniká, ak
a) občan v hmotnej núdzi je vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu,
b) úrad alebo obec zistí, že občan v hmotnej núdzi nevykonáva aktivity, ktoré sú podmienkou na vznik nároku na aktivačný príspevok.
(8) Nárok na aktivačný príspevok vznikne občanovi v hmotnej núdzi znovu po splnení podmienok ustanovených v odsekoch 1, 3 a 4 najskôr po uplynutí 12 mesiacov od zániku jeho nároku podľa odseku 7.
(9) Aktivačný príspevok vo výške 63,07 eura mesačne patrí najviac šesť mesiacov dlhodobo nezamestnanej osobe, 24) ktorá sa zamestná a pred nástupom do zamestnania mala zabezpečované základné životné podmienky a poskytnutú pomoc v hmotnej núdzi a jej príjem zo závislej činnosti je najmenej na úrovni minimálnej mzdy, 6) najviac však na úrovni trojnásobku minimálnej mzdy. Odsek 8 na účely aktivačného príspevku pre dlhodobo nezamestnanú osobu platí primerane.
(10) Aktivačný príspevok vo výške 63,07 eura mesačne patrí najviac 6 mesiacov dlhodobo nezamestnanej osobe, 24) ktorá začne vykonávať samostatne zárobkovú činnosť  25) a pred začatím tejto činnosti mala zabezpečované základné životné podmienky a poskytnutú pomoc v hmotnej núdzi. Obsah odseku 8 na účely aktivačného príspevku pre dlhodobo nezamestnanú osobu platí primerane.
(11) Ak občanovi vznikne nárok na aktivačný príspevok podľa odsekov 9 a 10, nemá nárok na aktivačný príspevok podľa odseku 3.
(12) Aktivačný príspevok nepatrí občanovi v hmotnej núdzi alebo fyzickým osobám, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, ak im patria príspevky podľa osobitného predpisu. 25a)

§ 13
Príspevok na bývanie

(1) Príspevok na bývanie patrí občanovi v hmotnej núdzi a fyzickým osobám, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, na úhradu nákladov spojených s bývaním na pomoc v hmotnej núdzi, ak splnili podmienky nároku na dávku.
(2) Príspevok na bývanie je
a) 52,12 eura mesačne, ak ide o jedného občana v hmotnej núdzi,
b) 83,32 eura mesačne, ak ide o občana v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú.
(3) Občan v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, majú nárok na príspevok na bývanie, ak občan v hmotnej núdzi alebo niektorá z fyzických osôb, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje podľa § 4
a) je vlastníkom bytu, vlastníkom rodinného domu, nájomcom bytu alebo nájomcom rodinného domu alebo nájomcom obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie 25b) a
b) uhrádza náklady spojené s bývaním a predloží doklad o zaplatení týchto nákladov za predchádzajúcich šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov alebo preukáže uznanie dlhu a dohodu o splátkach v prípade, že má nedoplatky spojené s úhradou nákladov spojených s bývaním.
(4) Za bývanie sa na účely príspevku na bývanie považuje aj bývanie spojené s poskytovaním starostlivosti v zariadení sociálnych služieb celoročne.
(5) Podmienky nároku na príspevok na bývanie sa prehodnocujú raz za šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.
(6) Nárok na príspevok na bývanie zaniká, ak úrad alebo obec zistí, že občan v hmotnej núdzi nespláca uznaný dlh uvedený v odseku 3 písm. b).
(7) Odseky 3, 5 a 6 sa nepoužijú, ak občan v hmotnej núdzi alebo niektorá z fyzických osôb, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, je poberateľom starobného dôchodku; to platí aj vtedy, ak ide o poberateľa inej dôchodkovej dávky alebo sociálneho dôchodku, ktorý dovŕšil 62 rokov veku.
(8) Odseky 3, 5 a 6 sa nepoužijú, ak sa občanovi v hmotnej núdzi alebo niektorej z fyzických osôb, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje, poskytuje starostlivosť v zariadení sociálnych služieb celoročne s poskytovaním bývania.

§ 14
Ochranný príspevok

(1) Ochranný príspevok patrí občanovi v hmotnej núdzi a každej fyzickej osobe, ktorá sa s občanom v núdzi spoločne posudzuje, ak si z dôvodov uvedených v § 7 nemôžu zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť si v hmotnej núdzi a splnili podmienky na vznik nároku na dávku.
(2) Ochranný príspevok je 63,07 eura mesačne.
(3) Ochranný príspevok nepatrí občanovi v hmotnej núdzi alebo fyzickým osobám, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, ak im patrí aktivačný príspevok podľa § 12.

§ 15
Jednorazová dávka v hmotnej núdzi

(1) Jednorazovú dávku v hmotnej núdzi možno poskytnúť občanovi v hmotnej núdzi a fyzickým osobám, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, ktorým sa vypláca dávka a príspevky najmä na úhradu mimoriadnych výdavkov na nevyhnutné ošatenie, základné vybavenie domácnosti, 26) zakúpenie školských potrieb pre nezaopatrené dieťa a na mimoriadne liečebné náklady.
(2) Občanovi v hmotnej núdzi a fyzickým osobám, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, ktorým sa vypláca dávka a príspevky, možno poskytnúť jednorazovú dávku v hmotnej núdzi do výšky preukázaných skutočných nákladov, najviac však do výšky trojnásobku životného minima.12)

§ 16
Poskytovanie dávky a príspevkov a jednorazovej dávky v hmotnej núdzi

Poskytovanie dávky a príspevkov a poskytovanie jednorazovej dávky v hmotnej núdzi sa navzájom nevylučujú.

68. Sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia, ich kompenzácia, právne vzťahy

(§ 447/2008 o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia)

Ťažké ZP je postihnutie s mierom minimálne 50%

Kompenzujú sa sociálne dôsledky v oblasti:

1. Mobility
2. Komunikácie
3. Zvýšených výdavkov
4. Sebaobsluhy

37. Sociálny dôsledok je znevýhodnenie s porovnaní so zdravou FO
38. Posudzuje posudkový lekár
39. Percento funkčnej poruchy sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia v prílohe
40. Osobe s ťzp sa vyhotoví preukaz a parkovací preukaz

Stav sociálnej núdze – za sociálnu núdzu sa považuje aj stav, keď práve občan s ťažkým zdravotným postihnutím potrebuje zmierniť sociálnej dôsledky svojho ťažkého zdravotného postihnutia, alebo ich má prekonať,

Stav sociálnej núdze nastáva len vtedy, ak núdzu nemožno riešiť vlastným pričinením, a to najmú uplatnením právnych nárokov zo strany občanova voči iným subjektom

Formy riešenia sociálnej núdze:

sociálne poradenstvo – je to taká činnosť príslušných orgánov, ktorá je zameraná na zistenie rozsahu a charakteru sociálnej núdze,.. snaží sa poskytnúť určité informácie ako riešiť tento problém sociálnej núdze, v rámci tohto sociálneho poradenstva možno odporučiť určité kroky,

sociálno-právna ochrana, sociálne služby:

opatrovateľská služba – rozdelená na:

opatrovateľskú službu občanovi, ktorý vyžaduje starostlivosť pre zabezpečenie nevyhnutných životných úkonov, na zabezpečenie nevyhnutných domácich prác, je zameraná aj na poskytovanie pomoci matke, ktorej sa narodili naraz dve a viac detí,

organizovanie spoločného stravovania: zabezpečenie aspoň jedným teplým jedlom, je to len za určitých podmienok tých, ktorým vznikol nárok na starobný dôchodok, a ktorí poberajú starobný dôchodok a pre svoj nepriaznivý zdravotný stav sú odkázaní na spoločné stravovanie,

prepravná služba: to je ten prípad, keď občan nemôže sám cestovať verejnou hromadnou dopravou alebo železničnou traťou, že napr. nemôže nastúpiť do tohto hromadného dopravného prostriedku,

starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb: domovy sociálnych služieb pre deti (domovy pre občanov so zdravotným postihnutím, záujmová činnosť...), domovy dôchodcov (máme domovy dôchodcov, kde je možné poskytovať starostlivosť občanovi, ktorý je poberateľom starobného dôchodku, a ktorý vyžaduje sústavnú zdravotnú starostlivosť a máme penzióny pre dôchodcov – nevyžaduje sa tu poskytovanie sústavnej zdravotnej starostlivosti), zariadenia chráneného bývania (tí, ktorí sú zdravotne postihnutí, alebo duševne postihnutí), zariadenia opatrovateľskej služby (aj tehotná žena, ktorá sa ocitne v nejakej sociálnej núdze), domovy pre osamelých rodičov, stanica opatrovateľskej služby (tu sa poskytuje starostlivosť pokiaľ ide o deti od 2 rokov veku až do skončenia povinnej školskej dochádzky), zariadenia opatrovateľskej služby, na základe odporúčania zdravotníckeho zariadenia; útulok, kluby dôchodcov, jedáleň pre dôchodcov (podmienka, že starký je poberateľom starobného dôchodku),

sociálna pôžička: na kúpu základného vybavenia domácnosti, na opravu obývaných priestorov (domu a pod.), zmluva ma písomnú formu, občan sa zaväzuje, že začne splácať pôžičku od 3 rokoch, od udelenia,

sociálne služby – peňažné príspevky na kompenzáciu, peňažné príspevky pre občanov v ťažkým zdravotným postihnutím.

formami kompenzácie pre občanov s ťažkým zdravotným postihnutím (miera funkčnej poruchy najmenej 50%):

1. sociálne služby,
2. peňažné príspevky – na osobnú asistenciu,
3. peňažný príspevok na zaobstaranie pomôcky,
4. peňažný príspevok na opravu pomôcky,
5. peňažný príspevok na kúpu motorového vozidla,
6. peňažný príspevok na prepravu,
7. peňažný príspevok na úpravu bytu, rodinného domu alebo garáže,
8. peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov,
9. peňažný príspevok na opatrovanie – taxatívne vymedzené subjekty (ide o FO – manžel, manželka, rodič, starý rodič, vnuk, vnučka, súrodenec, svokor, svokra,...)

69. Sociálne služby, právne vzťahy pri ich poskytovaní, poskytovatelia, financovanie sociálnych služieb

(§ - z. 448/2008 o sociálnych službách)

70. Starobné dôchodkové sporenie, a doplnkové dôchodkové sporenie, pojem, účel, výkon a organizácia, spoločné a odlišné črty

(§ - z. 43/2004 o starobnom dôchodkovom sporení  a § - z. 650/2004 o doplnkovom dôchodkovom sporení)

Starobné dôchodkové sporenie:

41. Zákon o starobnom dôchodkovom sporení
42. Druhý pilier
43. Povinný pre osoby narodené po 30. 12. 1986, ak sa rozhodli
44. Je to sporenie na osobný účet sporiteľa, ktorého účelom je zabezpečiť jeho príjem v starobe
45. Platí ho: zamestnávateľ, zamestnanec, dobrovoľne poistená, štát, SP
46. Vypláca sa:

1. programový výber z doživotným dôchodkom – DSS + SP
2. doživotný dôchodok – SP
3. vdovský, sirotský

47. polovica sa platí do SP a polovica do DSS (9%)

doplnkové dôchodkové sporenie:

48. tretí pilier
49. zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení
50. dobrovoľný v DSS
51. je to zhromažďovanie príspevkov, nakladanie s majetkom a vyplácanie dávok
52. môže platiť aj zamestnávateľ