Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy / verejna sprava / hospodarska politika EU

hospodarska politika EU vypracovane otazky (hospodarska_politika_eu_vypracovane_otazky.doc)

                                          Hospodárska politika EÚ

1.Medzinárodná hospodárska integrácia ako súčasť globalizácie

    Medzinárodná hospodárska integrácia

Podstata proces vzájomnej prepojenosti prispôsobovania sa a zbližovania sa hosp. celkov a ich postupná premena na kvalitnú vyššiu úroveň.

Motívy integrácie:

Spoločné hodnoty, potreby hospodárenia, výživy a bezpečnosti, vytvorenie priaznivého prostredia pre hospodárstvo.

Členenie  integrácie:    

1. z hľadiska úrovne
2. z hľadiska tvorby
3. z hľadiska organizácie riadenia    
4. z hľadiska zapojenia integračného zoskupenia

Kvantitatívne stupne medzinár. hosp. integrácie :

1. pásmo voľného obchodu
2. colná únia
3. voľný trh
4. hospodárska únia
5. spoločný trh
6. politická integrácia

Kladné a stránky integrácie, prínosy a riziká integrácie

urýchlenie adaptácie priemyslu na štrukturálne zmeny, ► podporu prostredia priaznivého pre iniciatívu a rozvoj podnikania vo všetkých členských štátoch, zvlášť malých a stredných podnikov, ► podporu pre spoluprácu medzi podnikmi, ► využívanie priemyselného potenciálu politík inovačného, výskumného a technologického rozvoja.

2.   Európska únia ako regionálne hospodárke zoskupenie štátov Európy;

1. . makroregión
2. Trojuholníky rastu

Int. Zoskupenie NAFTA North American free trade Agreement

                         APEC Asia pacific Economic Corporation

                        ASEAN Asosiation of Souuth East Asian Nation

Int. Zoskupenie v Latinskej Amerika a Afrike

Int. Zoskupenie na blízkom východe

Int Zoskupenia v Austrálii a na Novom Zélande a Oceánii

EÚ ako regionálne hosp zoskupenie štátov Európy, EÚ ako nadnárodná organizácia

Poslanie rozvoj a upevňovanie hosp. spolupráce medzi členskými štátmi. EÚ nemí prívnu subjektivitu. Má ju však jej predchodca  Európske spoločenstvo  ES  

Hospodársky potenciál EÚ

EÚ ako hospodárska svetová veľmoc postavenie jednotlivých štátov v hospodárstve EÚ merané pomocou základných hosp. ukazovateľov.

Konkurencie schopnosť je schopnosť produkovať určité množstvo produktu v HDP viac ako konkurent.

       Hosp. vzťahy EÚ k svetu:

1. K USA
2. K ázijským štátom Japonska, Číny
3. k Rusku a členským štátom  CIS Commnonwolth of Independent states
4. k štátom Afriky, Latinskej Ameriky a Tichomoria
5. k štátom Stredomoria

3.   Hospodárska politika EÚ, podstata, ciele.

Hospodárska politika: súbor teoretických a praktických poznatkov  o cieľoch, nástrojoch  a nositeľoch uplatňovanom v tomto integračnom zoskupení v oblasti hospodárskej politiky. Hospodárska politika je súhrn čiastkových politík.

Členenie hospodárskej politiky EÚ:

1. makroekonomické vzťahuje sa  k makroekonómii
2. mikroekonomické vzťahuje sa k mikroekonómii
3. spoločné  poľnohospodárska, zahranično – obchodná
4. komunitívne priemyselná , regionálna

Ciele hosp. politiky EÚ:

Cieľ je stav alebo výsledok ktorý sa chce dosiahnuť resp. v ktorom sa chceme v budúcnosti nachádzať.

Poslanie je termín širší ako cieľ.

Opatrenie je úloha odôvodnená od vyššieho cieľa

Členenie cieľa :

Spoločenské, hospodárske, strategické, taktické, vonkajšie

Ciele HP EÚ:

Pôvodné ciele EHS, ES skôr hospodárske. Súčasné ciele EÚ skôr spoločenské, politické

Ciele spoločenstva sú určované:

Na jednotlivých zasadnutiach  najvyšších inštitúcií spoločenstva

Jednotlivými dokumentmi týchto inštitúcií.

Existuje určitá hierarchia  cieľa  Spoločenstva pyramída:

5. najvyšší cieľ spoločenstva v oblasti HP
6. čiastkové ciele jednotlivých politík, štátov
7. nižšie ciele nositeľa HP dokument programovania

4. Nástroje hospodárskej politiky EÚ:

    Nástroj je prostriedok hmotný alebo nehmotný, ktorý určitý nositeľ    

    hospodárskej politiky prežitia pri stimulovaní, destimulovaní určitého cieľa.

Členenie nástrojov HP EÚ

Legislatívne  primárneho práva

                      Sekundárneho práva

Ekonomické Štrukturálne resp. iné fondy

                      Nástroje programovania

                      Ďalšie ekonomické nástroje

Iné Biele knihy, Zelené knihy, Kodanské a Mastriftské kritéria a iné dokumenty

5.  Nositelia hospodárskej politiky EÚ;

     Nositeľ HP subjekt HP, ktorý sa aktívne zúčastňuje pri realizácii tzv.

    stanovení cieľov  realizácii a hodnotení dosiahnutých výsledkov resp. kontrole.

Členenie nositeľov  HP EÚ

Nosiatelia primarneho a sekundárneho významu

Nositelia primárneho významu sú:

Európska rada, rada ministrov, európsky parlament, európska komisia

     Nositelia HP EÚ sekundárneho významu:

Hospodársky a sociálny výbor, výbor regiónu, európsky dvor audítorov, európsky úrad boja proti  podvodníkom, agentúry EÚ

6.Poľnohospodárska politika EU, podstata, ciele , nástroje, nositelia.

    Spoločná poľnohospodárska politika EÚ

SPP predstavujú aktivity súvisiace s usmerňovaním poľnohospodárskych produktov na trhu EÚ v oblasti skladovania, výkupu či predaja. Realizuje sa formou stanovenia cieľov, ako aj nositeľa tejto politiky. Ide o spoločnú politiku tzv. politiku v ktorej členské štáty EÚ preniesli rozhodujúce kompetencie na orgány EÚ. Poľnohospodárske produkty sú produkty získané z pôdy, zvierat, rybolovu.

Všeobecným globálnym cieľom  SPP je: zabezpečenie dostatku produktov pre obyvateľa EÚ v cenovej dostupnosti a tak napomáhať hosp. a soc rozvoju a konkurencie schopnosti odvetvia poľnohospodárstva EÚ vo svete.

Ciele spoločnej poľnohosp. politiky

        Zvýšiť produktivitu práce

        Zabezpečiť spravodlivú životnú úroveň

        Stabilizovať trhy

      Ciele politiky rozvoja vidieka:

        Zvýšenie konkurencie schopnosti poľnohosp. odvetvia, Vylepšenie životného

        Prostredia a vidieka prostredníctvom podpory hospodárenia s pôdou.

         Zlepšenie kvality života na vidieku a podpora diverzifikácie hospodárskych

         činností.

    Nástroje realizácie SPV v rokoch 2007-2013

1. Legislatívne nariadenie vlády
2. Finančno ekonomické nariadenie vlády

7.Spoločná obchodná politika EÚ, podstat, ciele , nástroje, nositelia.

Vymedzenie

SOP predstavuje aktivity súvisiace so zahranično-obchodnými operáciami EÚ na svetových trhoch na tretích štátoch (mimo štátov EÚ). Realizuje sa formou stanovenia cieľov a nástrojov, ako aj nositeľov tejto politiky...

Poslanie

Uplatňovať jednotný prístup a postup k štátom mimo územia EÚ (tretím) t. z. k nečlenským štátom sveta...

Hlavným Cieľom SOP je liberalizácia obchodu prostredníctvom multilaterálnych, regionálnych a bilaterálnych iniciatív. EÚ zaručila bezcolný a zľavnený preferenčný prístup na svoj trh na základe všeobecného systému preferencií (GSP) pre väčšinu dovozu z rozvojových krajín a prechodných ekonomík. V prípade 49 najchudobnejších krajín sveta zachádza dokonca ešte ďalej. Podľa programu spusteného v roku 2001 majú všetky ich vyvážané výrobky, s jedinou výnimkou zbraní, bezcolný prístup na trh EÚ.

Prispieť v spoločnom záujme členských štátov k ich harmonickému rozvoju EÚ v oblasti zahraničného obchodu formou presadzovania záujmov členských štátov EÚ v medzinárodnom obchode vo svete.

Význam

EÚ ako najväčší vývozca a dovozca tovarov a služieb si musí udržať svoje postavenie vo svete aj  podmienkach globalizácie najmä vo vzťahu k USA a ázijským štátom...

Nástroje SOP

Clá, dovozné kvóty, antidumpingové opatrenia, obchodné preferencie (výhody)

Nositelia SOP

Na úrovni EÚ. Orgány EÚ, ER, EP, RM, EK a iné.

Na úrovni členských štátov, ústredné organy riadiace zahraničný obchod a iné.

Výrobcovia, Obchodníci, spotrebitelia a iné...

8.  Dopravná politika EÚ, podstat, ciele, nástroje, nositelia.

Vymedzenie: DP predstavuje aktivity súvisiace s dopravou osôb a tovaru po pevnine, vode a vo vzduchu, najmä na území EÚ. Realizuje sa formou stanovenia cieľov a nástrojov, ako aj nositeľov, ktorí tieto aktivity vykonávajú.

Poslanie: Uspokojovať potreby hospodárskeho a sociálneho rozvoja EÚ a jej členských štátov za maximálnej efektívnosti a ochrane životného prostredia...

Ciele SDP v súčasnosti:

Cieľom SDP v súčasnom období je vytvorenie dopravného systému a vymedzenie jeho obsahu pre každý druh dopravy v tomto systéme.  

Nástroje SDP:

1. Legislatívne: nariadenia, smernice a iné dokumenty EP, EK, RMD, biele knihy, zelené knihy, akčné plány
2. Finančno-hospodárske: Strategické usmernenia Spoločenstva, NSRR členských štátov, ŠF, programy, dotácie, dane, úvery, pokuty a iné.

Nositelia SDP

1. na úrovni EU: ER, RM, EP, EK, Rada ministrov, GR TREN a iné
2. na úrovni členských štátov: ÚOŠS, VÚC, prijímatelia pomoci zo ŠF EU, dopravcovia, spotrebitelia a iní

9. Politika MSP, podstata, ciele, nástroje, nositelia:

Charakteristika: EK pripravuje a implementuje rad opatrení týkajúcich sa politiky, ktorá je osobitne určená na pomoc MSP v Európe. Tieto politiky sa zameriavajú na vytvorenie podmienok, v ktorých sa môžu zakladať malé firmy a v ktorých môžu prosperovať. Ak má EÚ dosiahnuť svoje

ciele a nástroje – zrýchliť hospodársky rast a vytvoriť väčší počet a lepšie pracovné miesta, MSP budú zohrávať najvýznamnejšiu úlohu. Najdôležitejším zdrojom nových pracovných miest v Európe sú hlavne MSP. Nová stratégia Komisie pre MSP má v úmysle aplikovať princíp „Myslieť najprv v malom“, aby bolo podnikateľské prostredie pre MSP jednoduchšie, znížením ich administratívnych nákladov, zjednodušením a urýchlením procesov, ktoré je potrebné vykonať, zlepšením ich prístupu na trhy a umožniť im, aby bola pre ne konkurencieschopnosť jednoduchšia.

10. Politika výskumu a vývoja EÚ, politika inovácie EÚ, podstata, ciele, nástroje, nositelia;

Vytvorenie európskeho výskumného priestoru má podporiť rast konkurenčnej schopnosti EÚ, jej hospodársky rast, zvýšenie zamestnanosti a kvality života.

Cieľom politiky výskumu a vývoja EÚ je znížiť inovačnú a technologickú medzeru medzi EÚ a USA a Japonskom nakoľko Európa značne zaostáva vo výskumnej a inovačnej činnosti, vo vynakladaní prostriedkov na výskum a vývoj, v podiele súkromného sektora na financovaní výskumu a vývoja, v počte vedeckých pracovníkov, v aplikácií výsledkov výskumu a vývoja do praxe. Technické zaostávanie v nových odboroch sa stále viac prehlbuje, EÚ dosahuje pasívnu bilanciu v obchode s high-tech produkciou.

Základnými oblasťami tvorby európskeho výskumného priestoru sú:

● mechanizmus prepojenia národných a spoločných výskumných programov

● hodnotenie výkonnosti v jednotlivých oblastiach výskumu a zavedenie európskeho prehľadu inovácií,

● tvorba a skvalitňovanie vysokorýchlostnej siete, slúžiacej na prepojenie výskumných ústavov, univerzít, vedeckých knižníc, vedeckých stredísk a škôl

● permanentné odstraňovanie prekážok mobility výskumných pracovníkov, snaha o ich prilákanie a udržanie,

● zjednodušenie a zlacnenie patentovej ochrany.

COST – komisiou ES podporovaná a koordinovaná spolupráca členských štátov ES a ďalších európskych krajín  v oblasti aplikovaného výskumu.

ESPRIT – vedeckotechnický program EÚ pre oblasť výskumu informačných technológií, zameraný na prekonanie zaostávania členských štátov ES za USA a Japonskom v oblasti počítačovej techniky.

EUREKA – organizácia založená za účelom podpory intenzívnej technologickej, priemyselnej a vedeckej spolupráce podnikov a výskumných inštitúcií v Európe.

Jej cieľom je posilňovať spoluprácu priemyselných podnikov, výskumných ústavov a univerzít za účelom zvýšenia výkonnosti európskeho aplikovaného výskumu a vývoja.

11.   Energetická politika EÚ;

  Energetickí politika EÚ ( EP):

Vymedzenie: predstavuje aktivity súvisiace so zabezpečovaním zdroja energie z hľadiska ich rozsahu, cenovej, regionálnej dostupnosti v súlade s potrebami trvalo udržateľného rozvoja jednotlivých členských štátov EÚ.

Poslanie:

Vytvárať podmienky pre realizáciu hospodárskych a sociálnych cieľov  členských štátov EÚ ako celku....

Význam EP:

Bez energie nie je možný hospodársky a sociálny rozvoj EÚ. EÚ je závislá  na dovoze zo zahraničia. Vyčerpateľnosť zásob energií EÚ a vo svete... Zmena štruktúry v energiách vzhľadom na ochranu životného prostredia. Bezpečnosť dodávok energie.

Problémy EP:

1. Spotreba energií EÚ
2. Produkcia energií EÚ
3. Energetická závislosť EÚ na energiách
4. Energetická intenzita EÚ
5. Elektrická energia EÚ
6. Ceny energií EÚ

Jednotky merania energie:

1 toe =  výhrevnosť, získanie energetickej hodnoty z jednej tony ropy je daná 41, 868 kilojoulov kilojoul jednotka tepla.

12. Politika zamestnanosti EÚ (nezamestnanosti EÚ), podstata, ciele;

Priemerná miera nezamestnanosti v EÚ sa v období 1999 – 2000 stabilizovala na úroveň 9 % oproti r. 1996, kedy bola 10,8 %. Zmiernili sa aj rozdiely v miere nezamestnanosti medzi jednotlivými členskými štátmi. V 90-tych rokoch európske krajiny uprednostňovali politiku vyšších miezd pred politikou zamestnanosti. Súčasťou politiky zamestnanosti v EÚ je tlak na zmieňovanie mzdových požiadaviek, rast zamestnaní na čiastočný úväzok (Francúzsko) a tlak na skracovanie pracovného času (Nemecko). Vývoj smerom k zbližovaniu sociálnych modelov na úrovni EÚ sa uskutočňuje najmä vo sfére sociálnej politiky a sociálneho zabezpečenia v menšej miere. V súlade so spoločnou stratégiou EÚ sú členské štáty zaviazané každoročne predkladať Národné akčné plány zamestnanosti, ktoré musia zohľadňovať 4 piliere: 1. zlepšenie zamestnanosti, 2. rozvoj podnikania, 3. podporu adaptability a flexibility podnikov a zamestnancov a 4. politiku rovnosti šancí žien a mužov. V r. 1998 prijatý Európsky pakt zamestnanosti – ďalšie zblíženie makroekonomickej politiky na úrovni EÚ a národných politík zamestnanosti. V marci 2000 vtedajší európski lídri poverili Európsku úniu stať sa do roku 2010 „najdynamickejším a najviac konkurencieschopným, na najnovších poznatkoch založeným hospodárstvom na svete, schopným udržateľného rozvoja, s viacerými a lepšími pracovnými príležitosťami a väčšou sociálnou kohéziou a rešpektom k ŽP“. Tento plán sa všeobecne volá Lisabonská stratégia. Ak chce Európa zvýšiť rast zamestnanosti a produktivity, potrebuje naplniť ciele v piatich oblastiach politiky: ●  Znalostná spoločnosť, ● Vnútorný trh, ● Podnikateľské prostredie, ● Trh práce, ● Environmentálna udržateľnosť.

Dvomi základnými kameňmi politiky zamestnanosti a sociálnej politiky EU sú Európska stratégia zamestnanosti  o vytváraní pracovných miest a stratégie pre reformu pracovného trhu a Sociálna agenda, ktoré majú zaistiť, že úžitok z rastu EU má každý v spoločnosti a v každom regióne Európskej únie. V súčasnosti v čase hospodárskej krízy sa v Prahe 7.5.2009 uskutočnil osobitný samit EÚ venovaný riešeniu vplyvu hospodárskej krízy na pracovné miesta v Európe. Predsednícka trojka (česká, švédska a španielska vláda) sa pripojila k EK, zamestnávateľom a odborovým zväzom, aby sa s nimi podelila o najlepšie nápady, ako pomôcť občanom udržať si prácu a ako im pomôcť nájsť nové zamestnanie. Samit určil desať opatrení na boj s nezamestnanosťou a tvorbu nových pracovných miest: 1. Pomôcť možno čo najväčšiemu počtu ľudí udržať si prácu, pričom dočasná úprava pracovných hodín bude kombinovaná s rekvalifikáciou a podporená verejnými zdrojmi (vrátane Európskeho sociálneho fondu). 2. Podporovať podnikanie a tvorbu pracovných miest, napríklad znížením nemzdových nákladov práce a flexistotou; 3. Zlepšiť efektivitu vnútroštátnych služieb zamestnanosti poskytovaním intenzívneho poradenstva, odbornej prípravy a hľadania práce v prvých týždňoch po strate zamestnania, predovšetkým v prípade mladých nezamestnaných. 4. Výrazne zvýšiť ponuku v oblasti vysokokvalitného učňovského vzdelávania a stáží do konca roka 2009. 5. Podporovať otvorenejšie trhy práce zaistením stimulov k práci, účinných a aktívnych politík trhu práce a modernizáciou systémov sociálnej ochrany, ktoré tiež vedú k lepšej integrácii znevýhodnených skupín vrátane ľudí so zdravotným postihnutím, nízkokvalifikovaných pracovníkov a prisťahovalcov. 6. Zvyšovať zručnosti na všetkých úrovniach prostredníctvom celoživotného vzdelávania, najmä poskytnúť všetkým absolventom zručnosti potrebné na zisk zamestnania. 7. Využiť pracovnú mobilitu tak, aby čo najlepšie zodpovedala pracovnej ponuke a dopytu. 8. Identifikovať pracovné príležitosti a požiadavky na zručnosti a zlepšiť prognózovanie potrieb zručností tak, aby bola ponuka v oblasti odbornej prípravy primeraná. 9. Pomáhať nezamestnaným a mladým ľuďom pri začatí ich vlastného podnikania, napr. poskytnutím odbornej prípravy zameranej na podnikanie a počiatočného kapitálu, alebo znížením, či odstránením zdanenia začínajúcich podnikov. 10. Predvídať a riadiť reštrukturalizáciu prostredníctvom vzájomného vzdelávania a výmeny osvedčených postupov.