Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Stredoeurópska vysoká škola v Skalici / Životné prostredie / Základy práva

Základy práva - otázky na skúšku (zaklady_prava_-_otazky_na_skusku.doc)

Základy práva – otázky na skúšku

 1. Pojem právne normy, druhy právnych noriem

 2. Pôsobnosť právnych noriem

 3. Pojem, znaky a štruktúra právnych noriem

 4. Právne vzťahy a ich prvky

 5. Obsah právneho vzťahu

 6. Právna skutočnosť, pojem a delenie právnej skutočnosti

 7. Objekt právneho vzťahu

 8. Právna subjektivita FO

 9. Subjektivita právneho vzťahu

10. Čo je precedens?

11. Zastúpenie FO a PO

12. Výklad práva

13. Proces aplikácie práva

14. Pojem a druhy prameňov práva

15. Charakterizujte kogentné a dispozitívne právne normy

16. Vymedzenie pojmu normatívny právny akt

17. Pojem právny úkon a náležitosti právneho úkonu

18. Systém práva a základné druhy systémov práva

19. Základné ľudské práva a slobody

20. Neplatnosť právnych úkonov

21. Ktoré orgány majú právomoc vydávať normatívne právne akty

22. Vymedzenie odvetvia verejného a súkromného práva

23. Pojem PO a právne úkony PO

24. Zmluva, pojem a vznik zmluvy

25. Zákonodarný orgán a zákonodarný proces

26. Charakterizujte výkonnú moc

27. Súdne orgány a charakteristika pojmu súdna moc

28. Zásady činnosti súdov

29. Charakterizujte prokuratúru a orgány prokuratúry

30. Charakterizujte lehoty a uplatnenie práva

31. Charakterizujte občianske právo a vymenujte účastníkov občianskoprávnych vzťahov

32. Charakterizujte obchodné právo, účastníkov občianskoprávnych vzťahov a ich postavenie

33. Charakterizujte pracovné právo a vymenujte účastníkov pracovnoprávnych vzťahov

34. Právna zodpovednosť, pojem zodpovednosť predpoklady vzniku zodpovednosti

1. Pojem právne normy, druhy právnych noriem – Právne normy (PN) sú:        

1. vydané v osobitnej – štátom uznanej forme. V kontinentálnom systéme práva rozumieme touto formou normatívne právne akty rôzneho druhu, kt. majú náležitú formu, sú schválené št. orgánom s príslušnou právomocou a sú publikované, uverejnené v úradných zbierkach (Zbierka zákonov SR)
2. záväzné – iba tak sú platné
3. normatívne – prikazujú, zakazujú alebo dovoľujú určité správanie prostredníctvom normatívnych a permisívnych slov a viet (v právnom jazyku, v jazyku právnych predpisov)
4. všeobecne platné – vzťahujú sa na ne všetky prípady rovnakého druhu a neurčitého počtu – nie na konkrétne prípady
5. vynútiteľné štátnou mocou – zabraňuje sa tak nerešpektovaniu a porušovaniu práva a to priamo (sankciami alebo špecifickými mocenskými metódami) a nepriamo (subjekt, ktorému ukladá právne povinnosti, má dobrovoľne splniť primárnu právnu povinnosť, v prípade jej nesplnenia má dobrovoľne splniť sekundárnu právnu povinnosť, ak nesplní ani túto, nastupuje priame donútenie)

Druhy právnych noriem

právne normy podľa orgánu, ktorý právne normy prijíma

1. primárne (pôvodné) – normy najvyššej právnej sily a najširšej pôsobnosti, ktoré prijímajú orgány štátnej moci s ústavodarnou a zákonodarnou právomocou (vrátane referenda), príp. orgány miestnej samosprávy
2. sekundárne (odvodené) – vykonávacie právne predpisy, ktoré prijímajú orgány štátnej správy (nariadenia vlády, vyhlášky, výnosy a správne nariadenia orgánov miestnej štátnej správy) na základe a v medziach zákonov

Právne normy podľa špecifického vzťahu i iným právnym normám

1. odkazujúce – odkazujú na iný platný normatívny právny akt či jeho ustanovenie, na iné ustanovenie
2. blanketové – odkazujú na iné normy, ktoré v čase prijatia a vydania primárnej normy obsahujúce blanketu nie sú ešte vydané

Právne normy podľa spôsobu formulovania (vyjadrenia) dispozície

1. prikazujúce – z dispozície vyplýva pre subjekt vzťahu povinnosť správať sa určitým spôsobom (niečo vykonať, dať)
2. zakazujúce – v dispozícii sa subjektu určité správanie zakazuje, resp. prikazuje sa mu zdržať sa určitého konania (väčšina trestno-právnych noriem)
3. dovoľujúce – neprikazujú ani nezakazujú – nezáväzné subjekty právneho vzťahu, dávajú im možnosť určitým spôsobom konať

Právne normy podľa povahy (podľa stupňa viazanosti subjektov právneho vzťahu obsahom právnej normy (obchodné, pracovné a občianske právo))

1. kogentné (kategorické, normy donucujúcej povahy) – bezpodmienečne zaväzujú k určitému konaniu, nedávajú možnosť konať spôsobom odlišným od pravidla v dispozícii, a to ani v prípade, ak s tým všetci zúčastnení súhlasia
2. diapozitívne – umožňujú účastníkom právneho vzťahu, aby vzťah zmluvne upravili (odlíšili od úpravy vzťahu v dispozícii normy), predstavujú určitý doplnok uzavretých zmlúv – umožňujú dohodnúť sa na špecifických, konkrétnych skutočnostiach, prihliadajúc na okolnosti daného vzťahu, typické pre záväzkovú časť občianskeho a obchodného práva

Právne normy podľa stupňa všeobecnosti

1. generálne (lex generali) – vysoko abstraktné, široko zovšeobecnené, zväčša dlhšej faktickej životnosti, napr. Obchodný zákonník
2. špeciálne (osobitné) – konkretizujú predmet úpravy generálnej normy, spravidla kratšej časovej pôsobnosti, napr. zákon o konkurze a vyrovnaní

Právne normy podľa predmetu právnej úpravy

1. administratívne
2. finančné
3. občianske
4. obchodné
5. pracovné
6. rodinné
7. ústavné

2. Pôsobnosť právnych noriem - vymedzenie rozsahu jej použitia na konkrétne prípady, a to so zreteľom na subjekty, priestor a čas

1. osobná pôsobnosť - berie na zreteľ okruh subjektov, na kt. sa PN určitého vzťahujú (vek. št. občian.)

- čiastočne ju vymedzuje inštitút imunity (diplomatická imunita, imunita poslanca - pôsobnosť PN sa nevzťahuje)

2. miestna pôsobnosť - vymedzuje priestor, na kt. sa danou normou upravujú príslušné vzťahy (celoštátna, miestna); niektoré PN sa vzťahujú aj na subjekty mimo štátu majú exteritoriálnu pôsobnosť
3. časová pôsobnosť ("účinnosť) - vymedzuje čas. úsek, v kt. určité právne vzťahy reguluje daný normatívny akt, berie do úvahy meniace sa soc. a ek. - spol. vzťahy

3. Pojem, znaky a štruktúra právnych noriem - Právna norma – všeobecne platné pravidlo, kt. štát považuje za nevyhnutné na ochranu existencie a požadovaného stavu spoločnosti

- je to zákl. prvok právneho systému a dodržiavanie je vynútené št. donucovacou mocou

- je obsahom normatívnych právnych aktov alebo iných prameňov práva a je vyjadrená prostredníctvom normatívnych i permisných právnych viet

- nie je to zákon ale pravidlo - neznalosť neospravedlňuje, musia byť konkrétne a priame, majú nevyvrátiteľnú účinnosť.

- má určité špecifické znaky, ktorými sa odlišujú od ostatných spoločenských noriem.

Špecif. znakmi práva na rozdiel od ostatných spoločenských noriem sú: a) štátne donútenie (súdy, polícia, prokuratúra), b) štátom určená alebo uznaná forma, c) záväznosť práva (určité ľudské správanie sa) , d)monizmus práva (v určitej spoločnosti platí len jedno právo).

Štruktúra právnej normy

Štruktúrou rozumieme vnútorné usporiadanie normy, vzájomnú súvislosť jej súčastí. PN charakterizuje aj logická štruktúra. V minulosti právnu normu tvorili hypotéza, dispozícia a sankcia – hovoríme o trojčlánkovej, trichotomickej štruktúre:

1. hypotéza - určuje okolnosti, za kt. sa treba podľa danej normy správať (podmienky a predpoklady, za akých sa má používať dané pravidlo správania sa)
2. dispozícia - vymedzuje samotné konanie, správanie príslušného subjektu (určuje pravidlo správania sa, vymedzuje oprávnenia a povinnosti účastníkov práv. vzťahu = je jadrom normy)
3. sankcia - ustanovuje následky spojené s nedodržaním pravidla správania, postih za neposlúchnutie právneho predpisu

V oblasti súkromného práva sa používajú sankcie reparačné (náhrada spôsobenej škody), reštitučné (uvedenie veci do pôvodného stavu) a satisfakčné (nemajetkové ujmy – ujma na cti môže byť sankcionovaná napr. zadosťučinením (v peniazoch, ospravedlnením)

V oblasti verejného práva (trestné, správne, finančné) sa uplatňujú represívne sankcie (ukladanie trestov alebo ochranných opatrení (ochranná výchova, liečenie)).

Moderná teória práva presadzuje tzv. zdvojenú štruktúru – normu vytvárajú dve dvojice PN, z kt. každá má svoju hypotézu a dispozíciu

- za podmienky primárnej hypotézy má byť správanie podľa primárnej dispozície

- sekundárna hypotéza popiera primárnu dispozíciu a ustanovuje podmienky, za kt. sa musí alebo môže uskutočniť sekundárna dispozícia t. j. v prípade, ak nebola zachovaná primárna povinnosť, nastupuje sekundárna dispozícia (právna povinnosť), ktorá môže mať formu buď nesankčného, alebo sankčného následku.

4. Právne vzťahy a ich prvky - Právo sa uskutočňuje predovšetkým prostredníctvom právnych vzťahov

- sú špecifickým druhom spoločenských vzťahov, sú to vzťahy upravené platnými právnymi normami, ktoré určujú subjekty vzťahu, ich vzájomné práva a povinnosti a právne skutočnosti.

Sú to vzťahy:

1. vôľového charakteru – ich vznik, zmena a zánik sú viazané na prejav vôle účastníkov právneho vzťahu, no správanie subjektov ustanovené normou je vynútiteľné štátnou mocou
2. vzťahy súvzťažné – dovolenému správaniu a oprávneniu jedného subjektu zodpovedá povinnosť a oprávnenie iného subjektu (záväzkové právo).

Subjekty práva v právnych vzťahoch na základe príkazov, zákazov a dovolení konajú (povinnosť dať, konať), resp. nekonajú (povinnosť niečo strpieť, niečoho sa zdržať).

Prvky právneho vzťahu – v každom právnom vzťahu rozlišujeme subjekt, obsah a právnu skutočnosť (predpoklad právneho vzťahu), s kt. sa viaže vznik, zmena a zánik konkrétneho právneho vzťahu

5. Obsah právneho vzťahu - Obsahom je súhrn práv, oprávnení a právnych povinnosti vyplývajúcich účastníkom z daného vzťahu. - konkrétne oprávnenie, kt. účastníkovi vyplýva – subjektívne právo

- objektívne právo – normatívne právne akty

- nárokom sa rozumie subjektívne právo vymáhateľné a žalovateľné – možno ho uplatniť súdnou cestou.

6. Právna skutočnosť, pojem a delenie právnej skutočnosti - Právna skutočnosť je predpoklad, s kt. si PN spájajú vznik, zmenu a zánik právneho vzťahu.

Členenie právnych skutočnosti:

1. právne udalosti – nezávislé od ľudskej vôle (narodenie, smrť, plynutie času s právnymi dôsledkami – uplatňovanie práva v istej časovej lehote), premlčacie, prekluzívne a záručné lehoty
2. právne úkony – úkony v súlade s právom, úkony s právnymi následkami, založené prejavom vôle (jednostranné – závet, výpoveď, reklamácia, dvojstranné – zmluva, viacstranné – zmluva o združení)

Ide o najfrekventovanejšie právne skutočnosti súkromného práva, ktoré môžu mať formálnu i neformálnu formu, môže byť uložená povinnosť poskytnúť odplatu za poskytnuté plnenie (vyplatenie mzdy za vykonanú prácu) alebo sa predpokladá bezodplatnosť (darovacia zmluva, zmluva o uzavretí budúcej zmluvy)

Úkon uskutočniteľný len spôsobilou osobou, slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, výslovne, písomnou formou alebo iným spôsobom (mlčky – konkludentným konaním), jeho objektom môže byť len dovolený predmet (legalita)

3. protiprávne úkony – konanie v rozpore s právom (trestné činy, správne priestupky, porušenie pracovnej disciplíny, omeškanie, poskytnutie vadného plnenia, majetkové ujmy)

Delikt je prejav vôle, ktorým subjekt porušuje príkazy a zákazy ustanovené platným právom. Môže ísť o zavinené (subjektívna právna zodpovednosť, úmyselné zavinenie alebo zavinenie z nedbanlivosti( a nezavinené (objektívna právna zodpovednosť) protiprávne konanie.

Právna fikcia – zákon považuje evidentne neexistujúcu skutočnosť za existujúcu (nascitures – počaté, no ešte nenarodené dieťa – napr. jeho dedičské právo, ak otec zomrel pred narodením)

Právne domnienky (prezumpcie) – vznikajú so vznikom inej právne skutočnosti, ich existenciu netreba dokazovať pri súdnom konaní, zákon pripúšťa dôkaz opaku – vyvrátiteľná domnienka platí dovtedy, kým sa nedokáže opak (prezumpcia neviny)

7. Objekt právneho vzťahu - Objektom (predmetom) sú veci (hmotné veci alebo prírodné sily, hnuteľné a nehnuteľné, deliteľné a nedeliteľné), služby (ľudské činnosti a výkony), práva (prevzatie dlhu, prevod pohľadávky) a nehmotné statky (výsledky duševnej tvorivej činnosti a hodnoty ľudskej osobnosti (osobnosť, česť, zdravie))

8. Právna subjektivita FO – spôsobilosť na práva a povinnosti vzniká narodením a zaniká smrťou. Spôsobilosť na právne úkony vzniká plnoletosťou. Spôsobilosť FO na právne úkony môže byť obmedzená alebo odňatá. Len súd môže pozbaviť FO v plnom obsahu alebo len čiastočne na právne úkony.

9. Subjektivita právneho vzťahu - Účastníkmi právneho vzťahu sú osoby, ktorým vznikajú práva a povinnosti, či už jednotlivci (FO, občania), alebo kolektív ľudí (štát, štátne orgány, PO) a ktoré majú právnu subjektivitu.

Právna subjektivita zahŕňa:

1. spôsobilosť na práva a povinnosti (vzniká narodením a zaniká smrťou (vyhlásením za mŕtveho))
2. spôsobilosť na právne úkony – spôsobilosť zakladať práva a povinnosti vlastným právnym konaním (obmedzenia: veková hranica, duševná spôsobilosť)
3. deliktuálna spôsobilosť – spôsobilosť niesť právne následky za porušenie právnych povinností
4. procesná spôsobilosť – spôsobilosť zúčastniť sa konania, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach

Štát – účastník medzinárodných právnych vzťahov, vzťahov voči občanom (základné práva a slobody, občianstvo), vzťahov vyplývajúcich zo štátneho vlastníctva

Štátne orgány – účastníci vzťahov v oblasti správneho práva (majú postavenie PO, keď spravujú štátny majetok alebo zamestnávajú ľudí)

Právnické osoby – účastníci obchodno-právnych, pracovno-právnych a občiansko-právnych vzťahov

1. združenia FO alebo PO (spoločnosti)
2. účelové združenia majetku
3. jednotky územnej samosprávy

10. Čo je precedens? - (súdny) ako prameň práva je individuálny právny akt – (rozhodnutie, štátneho orgánu), ktorý rieši prípad doposiaľ právnymi normami neupravený. Prvé rozhodnutie v takomto prípade nadobúda do budúcnosti všeobecnú záväznosť, každé ďalšie rozhodnutie v prípadoch rovnakého druhu sa podriaďuje prvému rozhodnutiu.

Je prameňom angloamerického systému práva

11. Zastúpenie FO a PO - zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátnych orgánov, alebo tiež na základe dohody formou splnomocenstva, zástupca musí zastúpenie vykonávať osobne

POJMY:
• zákonný zástupca - osoba, ktorý je zo zákona určená na zastúpenie (napr. ju poverí súd)
• opatrovník - je väčšinou v príbuzenskom stave s FO, ale môže to byť aj iná osoba, je povinný chrániť záujmy zástupcu.
• štatutárny orgán - napr. riaditeľ, námestník, manažér; pri výmene (napr .riaditeľa) sa táto zmena musí uviesť aj v OR: t.j. ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene (z toho vznikajú tiež práva a povinnosti zastúpenému)
musí byť právne spôsobilý

ZASTÚPENIE FO:
1. na základe zákona
hlavne rodinný zástupca, zákonné určenie opatrovníka, zákonný zástupca svojich detí
2. na základe rozhodnutia
duševná nespôsobilosť, aj po 18 roku sa stávajú zástupcami rodičia alebo súdom určená dospelá osoba (na základe súdneho rozhodnutia)

12. Výklad práva - Výklad (interpretácia) práva úzko súvisí s jeho realizáciou a aplikáciou, predchádza aplikácií (resp. je jej súčasťou). Výkladom práva objasňujeme jednotlivé normatívne slová a vety v norme, vysvetľujeme význam (obsah) a zmysel právnych noriem (v súlade s vôľou zákonodarcu a s platným právnym poriadkom).

Výklad práva uskutočňujú špecializované štátne orgány, ale aj občania (FO), zamestnanci, spoločníci a štatutárne orgány PO pri riešení osobných situácií právnej povahy.

Výklad podľa subjektu výkladu

1. legálny – všeobecné právne záväzný výklad štátneho orgánu, ktorý je naň splnomocnený ústavou (Ústavný súd SR)
2. autentický – podaný orgánom, ktorý normu prijal
3. oficiálny – podaný ústrednými a miestnymi orgánmi štátnej správy pre podriadené orgány
4. výklad najvyššieho súdu – podávajú ho trestné občiansko-právne kolégium a oddelenie obchodného súdnictva
5. doktrinálny – podáva ho právna veda

Výklad podľa spôsobu výkladu

6. jazykový (gramatický) – analyzuje význam slov, treba zachovávať terminologickú presnosť
7. logický – analyzuje normatívne výrazy a vety na základe pravidiel formálnej logiky
8. systematický – analyzuje právne normy podľa spôsobu usporiadania právneho textu
9. historický – objasňuje časový sled tvorby práva
10. dialektický – skúma podmienky v čase vydania i aplikácie

Výklad podľa rozsahu

11. doslovný (deklaratívny) – obsah a slovné vyjadrenie sú identické
12. zužujúci (reštriktívny) – obsah je užší než slovné vyjadrenie
13. rozširujúci (extenzívny) – užšiemu vyjadreniu prináleží širší obsahový zmysel

13. Proces aplikácie práva - Právo sa vydáva preto, aby sa realizovalo. Realizuje sa predovšetkým prostredníctvom každodenných právnych vzťahov, no možno hovoriť o realizácii práva už pri samotnom procese tvorby práva (zákonodarné orgány realizujú ústavu a ústavné zákony vydávaním „obyčajných“ normatívnych právnych aktov).

V spoločenských vzťahoch subjekty práva realizujú právo aj jednoduchým prispôsobením svojho správania danej právnej norme.

Osobitnou kategóriou realizácie práva je aplikácia (uskutočňovanie) práva – osobitná činnosť štátnych orgánov, ktoré aplikujú právo prostredníctvom individuálnych právnych aktov.

Pri aplikácií práva musia rešpektovať zákonnosť a vychádzať zo skutočného stavu veci. Proces aplikácie práva upravuje procesné právo a tento proces má štyri základné etapy.

Najprv sa musí zistiť skutkový stav – okolnosti prípadu, realita, objektívna pravda (získavaním a hodnotením dôkazov). Potom sa vymedzí právna norma, ktorá sa na daný prípad vzťahuje a správne sa interpretuje. Nasleduje etapa subsumpcie, kedy sa podradí prípad pod právnu normu (norma sa aplikuje na konkrétny prípad) a zisťuje sa právna kvalifikácia. Poslednou etapou je vydanie individuálneho aktu aplikácie práva (rozhodnutie). Aby sa toto rozhodnutie stalo záväzným, musí nadobudnúť právoplatnosť, a potom už nie je napadnuteľné riadnymi opravnými prostriedkami.

Keď je proces zavŕšený právoplatným rozhodnutím vo veci samej, je vylúčené, aby sa v tej istej veci konalo a rozhodlo znova – platí zásada res iudicata (prekážka veci rozhodnutej)

14. Pojem a druhy prameňov práva - Prameňmi práva rozumieme právne formy, právne akty, ktoré obsahujú právne normy, ktorých uplatnenia alebo splnenia sa možno domáhať. Prameň práva nie je právna doktrína, t.j. vedecké názory a výsledky vedeckej práce v právnej vede. Mohli by získať normatívnu povahu, ak by sa stali súčasťou príslušného normatívneho aktu. Rozlišujeme materiálne a formálne pramene práva. Materiálnymi prameňmi sú prírodné, ekonomické, mravné a politické, technologické, medzinárodné a iné podmienky života určitej spoločnosti, ktorá ovplyvňuje tvorbu práva. Formálnymi prameňmi -konkrétnej právnej formy- právne akty, ktoré obsahujú právne normy.

V historickom vývoji sa stretávame so štyrmi druhmi prameňov práva. Sú to: obyčajové právo, b)písané právo, c)sudcovské právo, d) zmluvné právo

15. Charakterizujte kogentné a dispozitívne právne normy - kogentné (kategorické, normy donucujúcej povahy) – bezpodmienečne zaväzujú k určitému konaniu, nedávajú možnosť konať spôsobom odlišným od pravidla v dispozícii, a to ani v prípade, ak s tým všetci zúčastnení súhlasia

diapozitívne – umožňujú účastníkom právneho vzťahu, aby vzťah zmluvne upravili (odlíšili od úpravy vzťahu v dispozícii normy), predstavujú určitý doplnok uzavretých zmlúv – umožňujú dohodnúť sa na špecifických, konkrétnych skutočnostiach, prihliadajúc na okolnosti daného vzťahu, typické pre záväzkovú časť občianskeho a obchodného práva

16. Vymedzenie pojmu normatívny právny akt - Normatívny právny akt, ináč povedané právny predpis alebo právny akt je výsledkom rozhodnutia príslušného štátneho orgánu o vzniku, zmene či zániku právnych noriem. Je teda výsledkom právotvornej činnosti. Najdôležitejším znakom, ktorý odlišuje normatívne právne akty od individuálnych právnych aktov je ich normatívnosť a všeobecná záväznosť. Normatívnosť znamená, že hoci akt obsahuje aj opisné, normatívne časti, vždy slovne vyjadruje pravidlá toho čo má byť. Takou to deklaratívnou normatívnou časťou právneho aktu je napríklad Preambula k slovenskej ústave – „ My národ slovenský, pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov atď.“ Teda napriek takýmto častiam má akt regulatívnu povahu. Všeobecnosť týchto aktov sa týka ako subjektov, na ktoré sa vzťahuje, tak na veci, ktoré upravuje. Normatívne právne akty sa vždy vzťahujú na neurčitý počet subjektov rovnakého druhu, dôchodcov, vojakov, či študentov.

Normatívne právne akty delíme podľa toho:
a. kto tieto akty vydáva,
b. podľa toho aký majú stupeň právnej sily,
c. podľa toho či sú prvotné alebo druhotné.

17. Pojem právny úkon a náležitosti právneho úkonu - Právne úkony – úkony v súlade s právom, úkony s právnymi následkami, založené prejavom vôle (jednostranné – závet, výpoveď, reklamácia, dvojstranné – zmluva, viacstranné – zmluva o združení)

Ide o najfrekventovanejšie právne skutočnosti súkromného práva, ktoré môžu mať formálnu i neformálnu formu, môže byť uložená povinnosť poskytnúť odplatu za poskytnuté plnenie (vyplatenie mzdy za vykonanú prácu) alebo sa predpokladá bezodplatnosť (darovacia zmluva, zmluva o uzavretí budúcej zmluvy)

Úkon uskutočniteľný len spôsobilou osobou, slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, výslovne, písomnou formou alebo iným spôsobom (mlčky – konkludentným konaním), jeho objektom môže byť len dovolený predmet (legalita)

Neplatnosť právnych úkonov

Ak právny úkon nespĺňa predpísané náležitosti, je neplatný. Jeho vadnosť spôsobuje:

1. absolútnu neplatnosť úkonu – takýto úkon nemôže vyvolať nijaké právne následky, pozerá sa naň ako na neexistujúci
2. relatívnu neplatnosť úkonu – môže sa jej dovolávať dotknutý účastník vzťahu
3. možnosť jednostranného odstúpenia od zmluvy – v prípade porušenia zmluvy
4. odporovateľnosť úkonu – právo veriteľa domáhať sa, aby súd určil, že právne úkony dlžníka sú voči nemu právne neúčinné

18. Systém práva a základné druhy systémov práva - je sústava vnútorne skĺbených právnych pravidiel obsahujúcich úpravu širokého okruhu spoločenských vzťahov

Demokratický právny systém je založený na princípoch trh. ekonomiky. Určujúcim kritériom je rozlíšenie práva verejného a súkromného

Normatívny právny systém – súhrn vertikálne i horizontálne usporiadaných právnych noriem, ktoré spolu so vzájomnými vzťahmi ako i so vzťahmi s prvkami sociálneho systému zabezpečujú jeho funkčnosť a existenciu

Kritéria funkčnosti:

1. vnútorná jednota a nerozpornosť právneho. systému (PN nemôžu ísť proti sebe)
2. dynamickosť (právneho systému reaguje na zmenu soc. systému), vonkajšia jednota a nerozpornosť právneho systému
3. stabilita (rovnováha medzi dynamikou a stabilitou

Vlastnosti právneho systému:

1. platnosť = hl. vlastnosť podmienky platnosti

1. formálne (PN musí mať formu stanovenú štátom)
2. materiálne (obsahové)

Členenie právneho systému:

1. vnútroštátne (platné na území štátu, všeob. záväzné normy)
2. medzinárodné (vzťahy medzi štátmi – vyplýva z vnútroštátneho práv. systému)
3. kontinentálne právo (právo písané – štát vydáva norm. právne akty)
4. anglosaský typ (nepísané právo – zvykové, obyčajové, právo tvorí sudy)
5. náboženské typy práv (hinduisti, budhisti)
6. socialistické typy práv (ZSSR, ČSSR …)

19. Základné ľudské práva a slobody - Ústava je základný zákon štátu, základ seberovných suverénnych štátov, normatívny akt najvyššej právnej sily. ústava neupravuje podrobnosti, načrtáva len základnú štruktúru pevného a spoločenského systému. Zakotvuje základné spoločenské vzťahy a štruktúru a postavenie článkov moci. Obsahuje právnu možnosť kontroly štátu.

Najstaršou písanou ústavou na európskom kontinente je francúzska ústava prijatá Národným zhromaždením. Jej podkladom bola najmä Deklarácia práv človeka a občana.

Ľudské a občianske práva v ústave SR vychádzajú z prirodzeno-právnej teórie. Sú neodňateľné, neodcudziteľné, nepremlčateľné, nezrušiteľné. V našej ústave sú upravené a definované v druhej hlave, ktorá v zásade vychádza z Listiny základných práv a slobôd (21/1991), (ľudské, politické, hospodárske, sociálne a kultúrne práva):

1. oddiel – všeobecné ustanovenia

2. oddiel – základné ľudské práva a slobody

1. právo na život (trest smrti sa nepripúšťa)
2. nedotknuteľnosť osoby
3. zachovanie ľudskej dôstojnosti
4. osobná sloboda
5. vlastnícke právo (zaručenie dedenia)
6. sloboda pohybu, vyznania, myslenia  

3. oddiel – politické práva

7. sloboda tlače, slova, obrazu (cenzúra sa zakazuje)
8. petičné právo
9. právo zhromažďovať sa, združovať sa do spolkov
10. spoločnosti
11. politické strany a hnutia
12. volebné právo

4. oddiel – práva národnostných menšín a etnických skupín

13. príslušnosť k menšine nesmie byť nikomu na ujmu
14. práva:

1. na vzdelanie v materinskom jazyku
2. na používanie ich jazyka v úradnom styku
3. zúčastňovať sa na riešení vecí týkajúcich sa národnostných menšín a etnických skupín

5. oddiel – hospodárske, sociálne a kultúrne práva

15. právo na slobodnú voľbu povolania
16. právo podnikať
17. právo na prácu (štát v primeranom rozsahu hmotne zabezpečuje tých občanov, ktorí nedobrovoľne nemôžu toto právo vykonávať)
18. právo na odmenu
19. ochrana proti diskriminácii v zamestnaní
20. ochrana bezpečnosti a zdravia pri práci
21. najvyššia prípustná dĺžka pracovného času
22. právo na primeraný odpočinok
23. právo na kolektívne vyjednávanie
24. právo na štrajk
25. postavenie žien a mladistvých
26. staré a choré osoby – právo na hmotné zabezpečenie
27. právo na ochranu zdravia  (bezplatná zdravotnícka starostlivosť na základe zdravotného poistenia)
28. manželstvo, rodina, rodičovstvo sú pod ochranou zákona (právo na osobitnú starostlivosť v tehotenstve)
29. deti narodené v manželstve i mimo neho majú rovnaké práva
30. právo na vzdelanie (povinná školská dochádzka)
31. sloboda vedeckého bádania a umenia sa zaručuje

6. oddiel – právo na ochranu životného prostredia a kultúrneho dedičstva

32. každý má právo na priaznivé životné prostredie a je povinný ho chrániť
33. právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu

7. oddiel – právo na súdnu a inú právnu ochranu

20. Neplatnosť právnych úkonov - Ak právny úkon nespĺňa predpísané náležitosti, je neplatný. Jeho vadnosť spôsobuje:

5. absolútnu neplatnosť úkonu – takýto úkon nemôže vyvolať nijaké právne následky, pozerá sa naň ako na neexistujúci
6. relatívnu neplatnosť úkonu – môže sa jej dovolávať dotknutý účastník vzťahu, v rámci bežnej premlčacej lehoty
7. možnosť jednostranného odstúpenia od zmluvy – v prípade porušenia zmluvy v obchodnom práve
8. odporovateľnosť úkonu – právo veriteľa domáhať sa, aby súd určil, že právne úkony dlžníka sú voči nemu právne neúčinné

21. Ktoré orgány majú právomoc vydávať normatívne právne akty – Zákonodarný orgán – parlament

Je štátny orgán, ktorý má právomoc prijímať normatívne právne akty, teda ústavu a zákony, parlament má najvyššie postavenie v hierarchickej štruktúre štátnych orgánov, od suverénneho mocenského postavenia parlamentu sa dovíja postavenie a právomoci nižšie postavených výkonných orgánov štátnej moci.

Výkonné orgány štátnej moci (orgány štátnej správy)

Hlava štátu – prezident, vláda alebo kabinet, ministerstvá a im na roveň postavené ústredné orgány štátnej správy, napr. štatistický úrad, protimonopolný úrad, úrad jadrového dozoru, ústredné orgány štátnej správy.

Orgány miestnej štátnej správy

Okresné úrady, krajské úrady v iných krajinách sú to prefektúry

2. Samospráva – decentralizovaný model organizácie štátnej moci – prenesenie štátnej moci zo strany na orgány občianskej spoločnosti, kt. môžu lepšie realizovať rôzne skupinové lokálne a regionálne záujmy, napr. starosta, primátor, mestské zastupiteľstvo

3. Súdne orgány – v demokratických štátoch musia byť dôsledne nezávislé, tzn. nie je tu hierarchické nadradenie a podradenie ako pri orgánoch štátnej moci, sudcovia sú pri výkone svojej funkcie viazaní len ústavou, zákonmi a inými všeobecne záväznými predpismi ako aj medzinár. zmluvami.

22. Vymedzenie odvetvia verejného a súkromného práva - Verejné právo – vyjadruje záujmy štátu. Je to súhrn noriem upravujúcich vzťahy medzi štátom a občanmi, v ktorých je štát – reprezentant spoločných záujmov – nadriadený občanom a iným právnym subjektom (v určitej presne vymedzenej sfére verejných záujmov). Zabezpečuje suverenitu, bezpečnosť a integritu štátu, vnútorný poriadok, bezpečnosť občanov, ich práv a slobôd apod.

Vyznačuje sa záväznou (kogentnou) povahou – nemôže sa meniť prejavom vôle (dohodou) účastníkov verejno-právneho vzťahu.

Patria sem ústavné, správne, finančné, trestné a procesné právo.

Súkromné právo – vyjadruje záujmy jednotlivca. Upravuje vzťahy subjektov občianskej spoločnosti na princípe ich vzájomnej rovnosti a nezávislosti, tieto vzťahy vznikajú na základe slobodne prejavenej vôle účastníkov (typický je zmluvný princíp, dispozitívny charakter vzťahov).

Do tejto sféry práva patria najmä odvetvia občianskeho, obchodného a rodinného práva. Zmiešanú podobu má pracovné právo, je upravované čiastočne verejnoprávnymi predpismi, ale aj predpismi súkromného charakteru (PZ). Podobne sú na tom i letecké, poisťovacie právo a právo priem. vlastníctva.

23. Pojem PO a právne úkony PO – Právnická osoba je organizácia osôb alebo majetku, ktorá sa vytvára na určitý účel a ktorej objektívne právo priznáva vlastnú právnu subjektivitu. Obvykle je to podnik, organizácia, nadácia, ktorá je spôsobilá k právam a povinnostiam.

Právnické osoby majú aktívnu a pasívnu stránku právnej subjektivity časovo totožnú, teda spolu so spôsobilosťou mať práva a povinnosti nadobúdajú aj spôsobilosť na právne úkony. Ich právna spôsobilosť je obmedzená predmetom ich činnosti alebo určená zákonom.

24. Zmluva, pojem a vznik zmluvy - Zmluva alebo kontrakt je zložený právny úkon, na vznik ktorého treba spravidla aspoň dva prejavy vôle, resp. právne úkony, aspoň dvoch subjektov („zmluvných strán“), a ktorý zakladá určitý (konkrétny) právny vzťah medzi týmito subjektmi. V širšom zmysle je zmluva jednoducho to, čo sa medzi účastníkmi dohodlo a/alebo samotné dohodnutie sa (teda „dohoda“ [v širšom zmysle]).

Vznik zmluvy - Zmluva sa spravidla realizuje tak, že jedna strana (ponúkajúca alebo oferent) urobí ponuku (ofertu), a ten, komu je ponuka určená, ju prijme (akceptuje).

Zo zmluvy spravidla vznikajú stranám práva a povinnosti (napr. z dodávkovej zmluvy má dodávateľ povinnosť dodať výrobky a odberateľ má povinnosť výrobky prevziať a zaplatiť ich cenu).

25. Zákonodarný orgán a zákonodarný proces – Zákonodarný orgán – parlament

Je štátny orgán, ktorý má právomoc prijímať normatívne právne akty, teda ústavu a zákony, parlament má najvyššie postavenie v hierarchickej štruktúre štátnych orgánov, od suverénneho mocenského postavenia parlamentu sa dovíja postavenie a právomoci nižšie postavených výkonných orgánov štátnej moci.

26. Charakterizujte výkonnú moc – Hlavou Slovenskej republiky je prezident. Prezidenta volia občania na štyri roky. Na zvolenie prezidenta je potrebná trojpätinová väčšina hlasov. Za prezidenta môže byť zvolený človek ,ktorý má aspoň 40 rokov. Prezident nesmie vykonávať žiadnu inú platenú funkciu. Zastupuje Slovenskú republiku navonok, prijíma a poveruje vyslancov, zvoláva ustanovujúcu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky
a podpisuje zákony. Vymenúva a odvoláva: predsedu vlády, vedúcich ústredných orgánov, vyšších štátnych funkcionárov, profesorov a rektorov vysokých škôl a generálov, ktorých aj povyšuje. Členov vlády Slovenskej republiky poveruje riadením ministerstiev a prijíma ich demisie. Udeľuje amnestiu, odpúšťa a zmierňuje tresty uložené trestnými súdmi a nariaďuje, aby sa trestné konanie nezačínalo, alebo aby sa v ňom nepokračovalo. Je hlavným veliteľom ozbrojených síl. Vyhlasuje vojnový stav a na základe rozhodnutia NRSR vypovedá vojnu. Prezidenta možno stíhať len pre velezradu.

27. Súdne orgány a charakteristika pojmu súdna moc – Právny štát vyžaduje dokonale fungujúcu súdnu moc.

Súdna moc je nezávislá od výkonnej a zákonodarnej moci.

Medzi základné práva občanov na súdnu ochranu patrí právo každého domáhať sa svojho práva u nezávislého a nestranného súdu a zásada možnosti súdneho preskúmania rozhodnutí správnych orgánov. Každý má právo na pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi, právo na tlmočníka, každý má právo odoprieť výpoveď, ak by s ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe, alebo blízkej osobe.

Len súdy môžu rozhodovať o vine alebo treste.

Obvinený má právo na obhajobu, nie je povinný vo svojej veci vypovedať. Trestnosť činu sa musí posudzovať a trest ukladať podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný, okrem prípadu, keď by neskorší zákon bol pre páchateľa priaznivejší ako zákon platný v čase, keď bol trestný čin spáchaný.

Základy súdnej organizácie tvoria Ústavný súd SR a sústava všeobecných súdov.

Ústava zakotvuje princíp prezumpcie neviny- čiže obžalovaný je považovaný za nevinného až do vyslovenia jeho viny právoplatným súdnym rozsudkom

Všeobecné súdy – sústava súdov je jednotná, tvoria ju okresné súdy, krajské a najvyšší súd SROV. Súdy rozhodujú v senátoch. Rozsudky vyhlasujú v mene SR vždy verejne. NR volí sudcov na 4 roky, predseda a podpredseda Najvyššieho súdu SR sa volí na 5 rokov, a na najviac dve po sebe idúce obdobia.

28. Zásady činnosti súdov:

1. zásada nezávislosti sudcov
2. voliteľnosti sudcov
3. rovnosti účastníkov
4. príslušnosti zákonnému sudcovi
5. ústavnosti
6. verejnosti
7. prejednacia
8. obhajcu
9. konať pred súdom v materinskom jazyku

29. Charakterizujte prokuratúru a orgány prokuratúry - Prokuratúra – samostatný štátny orgán, ktorý chráni práva a zákonom chránené záujmy FO, PO a štátu. Je povinný vykonávať opatrenia na predchádzanie, zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti.

Plní nasledovné úlohy:

1. trestné stíhanie podozrivých osôb
2. dozor nad dodržiavaním zákonov
3. účasťou a uplatňovaním svojich oprávnení v konaní pred súdmi
4. zastupovanie štátu
5. účasťou na realizácii preventívnych opatrení
6. účasťou v poradných orgánoch štátnej správy

Prokurátor je povinný postupovať iniciatívne, nestranne a bez prieťahov, rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť a práva, nesmie byť členom politickej strany, zastávať funkciu poslanca zastupiteľského zboru

Prokuratúra sa organizačne člení na:

1. generálnu prokuratúru
2. krajské
3. okresné

Pôsobnosť:

1. všeobecný dozor nad dodržiavaním zákonnosti orgánmi verejnej správy a územnej samosprávy
2. dozor nad zachovávaním zákonitosti v prípravnom trestnom konaní a pri trestnom stíhaní osôb
3. dozor nad zákonitosťou postupu a rozhodovania súdov
4. dozor nad zachovávaním zákonnosti v miestach, v ktorých sa vykonáva väzba

30. Charakterizujte lehoty a uplatnenie práva – Premlčacia lehota – po uplynutí premlčacej lehoty zostáva oprávnenému právo ale zaniká možnosť jeho vymáhania nároku (súdnej ochrany). Závisí od dobrej vôle, či je ochotný plniť určité pohľadávky oprávnenému aj po uplynutí premlčacej lehoty.

Zákonom stanovená všeobecne premlčacia lehota – 3 ročná v oboch veciach 4 ročná a začiatok plynutia prvým dňom kedy sa právo mohlo uplatniť po prvýkrát  na súde.

Prekluzívna lehota – uplynutie tejto lehoty zaniká tak nárok ako aj právo samo (záručná lehota).

Ak záručná doba uplynie potom oprávnenosť aj právny nárok zaniká a nemožno a nemožno ich prevziať.

31. Charakterizujte občianske právo a vymenujte účastníkov občianskoprávnych vzťahov – hmotné a procesné, trestné a správne právo. Občianske právo hmotné – upravuje spoločenské vzťahy osôb a majetkové povahy medzi FO a PO, medzi FO a štátom. Účastníci majú rovnaké postavenie. Predmetom občianskeho práva tvoria nemajetkové povahy (autorské práva). Základným prameňom občianskeho práva je občiansky zákonník. Upravuje vecné práva, všeobecné ustanovenia, zodpovedné vzťahy, dedenie a záväzky práva.

Občianske právo procesné – tvoria ho normy, upravuje postup súdu a uľahčuje občianskemu súdu konania v občiansko – súdnych sporoch.

32. Charakterizujte obchodné právo, účastníkov občianskoprávnych vzťahov a ich postavenie – samostatné odvetvie slovenského práva, ide o spoločenské vzťahy, ktoré vznikajú pri podnikoch v oblastiach ekonomiky. Obchodné právo upravuje právne podniky, obchodné vzťahy. Je úzko späté s občianskym právom.

33. Charakterizujte pracovné právo a vymenujte účastníkov pracovnoprávnych vzťahov – predstavuje súhrn právnych noriem, ktoré upravujú právne vzťahy, občan a právna osoba, tento vzťah sa zakladá zmluvou.

34. Právna zodpovednosť, pojem zodpovednosť predpoklady vzniku zodpovednosti – Právna zodpovednosť – znamená niesť dôsledky za svoje konanie a môže ísť o zodpovednosť:           - morálnu

- politickú

- náboženskú

Predpoklady vzniku zodpovednosti:

- konanie

- úkon

- protiprávnosť