Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trnavská univerzita / Pedagogická fakulta / Teória literatúry

Rým, strofa... (tl_net.doc)

Delenie rýmov podľa ich umiestnenia vo verš. celkoch:

1. združený – AABB: spája 2 susedné verše
2. striedavý – ABAB: spája 2 párne a 2 nepárne verše
3. obkročný – ABBA: spája 1. a 4. a 2. s 3. veršom
4. prerývaný – ABCB: spája párne verše, nepárne sa nerýmujú
5. postupný – ABCABC: spája 1. a 4. a 2. a 5. a 3. so šiestym veršom

Strofa, strofické útvary

- relatívne uzatvorený významový syntaktický, rytmický a intonačný celok, kt. sa v básni opakuje. Je to ucelená motivicky a tematicky, počtom veršov, metrickou stavbou veršov a často sa na jej stavbe podieľa aj rým. Má najmenej 2 verše a zriedkavo je počet veršov v nej vyšší ako 14.

Tradičné strofy a strofické útvary:

Tercína – 3- veršová strofa tal. Pôvodu. Skladá sa z 10-sl. veršov alebo 11-sl. ženských s jambickým metrickým pôdorysom. Charakteristický je jej rýmový pôdorys. Každý rým sa objavuje trikrát a prostredný verš v trojverší sa rýmuje s 1. veršom nasledujúceho trojveršia: aba bcb cdc. Na konci básne vystupuje jeden verš, kt. je rýmom spojený s prostredným veršom posledného trojveršia. Tento posledný verš sa nazýva KÓDA a často je v ňom obsiahnutá pointa. Tvorcom tercíny je Dante Alighieri – Božská komédia.

Ritornel – 3- veršová strofa podobná tercíne. Metrum veršov a rozloženie rýmov je voľné. Klasický ritornej je súčasne celou básňou. Jestvujú však básne, v kt. je viacero týchto trojveršových strof.

Stanca – 8 – veršová strofa. Je zostavená z 10-sl. veršov alebo 11-sl. ženských s jambickým metrom. Prvých 6 veršov sa rýmuje striedavo, v posledných je združený rým: abababcc

1. siciliana: pozmenená schéma rýmov: abcdcd
2. Spencerova stanca: (Edmund Spencer) 8 5-stopových jambických veršov, ku ktorým je priložený deviaty 12-sl. jambický alexandrín: ababbcbcc

Nóna – deväťveršie – strofa talianskej renesančnej poézie, bola zložená z 9 10-sl. veršov. Pôvodná rýmová schéma: abababccb

Rondel – má najčastejšie 13 veršov, nie je to však ustálené. Verše sú rozdelené na 3 strofy 4+4+5. Objavujú sa len 2 rýmy. V klasickej podobe sa prvé dva verše opakujú na konci 2. a 3. strofy. Tematika tohto útvaru, kt. má korene vo Fr., je ľúbostná.

Rispet – ľúbostná báseň. Skladá sa z 8 veršov, kt. sú delené do jedného štvorveršia: striedavý rým  a dvoch dvojverší: združený rým.

Klasifikácia výrazových prostriedkov v umeleckom štýle

- profesor František Miko je autorom výrazovej koncepcie štýlu. Východiskové dielo je Estetika výrazu ( základná verzia výrazovej sústavy).

MARKANTNOSŤ: orientácia textu na vyvolanie živej predstavy deja, osoby, veci, prostredia, a to výberom ich charakteristických čŕt. Je to centrálna kategória zážitkovosti, kt. v umeleckom vyjadrovaní význačne rozhoduje o kvalite obsahu v umeleckom obraze. Ide teda o viditeľnosť.

KONTRAST VÝRAZU: na najjednoduchšej , opisnej úrovni textu je to stupňovanie markantnosti výrazu protikladným stavaním vecí, vlastností, dejov, osôb (antonymá, antitézy).  Na vyššej úrovni textu je to jeho budovanie v dvoch protikladných líniách:

1. V línii „ problému“ , konfliktu, napätia, znepokojenia – TENZIA
2. V línii pokusu o riešenie problému, konfliktu, uvoľnenia, čitateľského uspokojenia – DETENZIA

Kontrast výrazu je dramatizujúci prvok vo výstavbe textu, je tak zdrojom maximálneho oživenia.

Základné výrazové kvality lyriky a epiky:

1. Umelecká literatúra – tematizácia = zážitkové zobrazenie ľudských problémových situácií
2. Lyrika – orientácia na stav lyrického subjektu
3. Epika – orientácia na dianie v ľudskom životnom svete

LYRIKA

V lyrike zasahuje kontrast výrazu výraznejšie aj do oblasti jazyka, najmä do prozod. plánu. Kontrast je SIMULTÁNNY a zakladá sa na jednej strane: na „hatení sujetu“, v subjektívnom zvládaní problému, krízy. Detenzívnymi prvkami, ktoré stoja proti životnej komplikovanosti, tiaži, tiesni, nepohode a každodennosti sú prvky slávnostnosti, ticha, mladosti, prírody, ale aj prvky prevahy nad problémovým javom, ktoré majú znaky básnickej irónie, sakazmu, parodickosti.

EPIKA

V epike sa kontrast buduje na sujetovom (príbehovom) princípe diela. Spočíva v SUKCESÍVNOSTI – následnosti, ktorá začína „zauzľovaním“ deja – nastolením jeho problémovosti a smeruje k riešeniu problému, či naznačeniu možností riešenia. Uplatňuje sa ďalej v konfliktnom stretávaní sa postáv, jednotlivých dejových sekvencií, epizód, akcií, skutkov postáv a na najnižšej úrovni v kontrastnom radení životne pozitívnych a negatívnych prvkov, vecí, vlastností a javov.

Miera výrazu – estetická miera

                -     smerovanie umeleckého výrazu k symetrii = rovnováhe tenzie a detenzie.

1. Spočíva v subtílnom, jemnom vyvažovaní prvkov vstupujúcich do kontrastu.
2. Ide o úsilie autora vytvoriť chvejivú, krehkú, pulzujúcu rovnováhu napätia a uvoľnenia.
3. Táto miera sa označuje aj ako estetická miera
4. Výrazne sa spolupodieľa na produkcii estet. zážitku u čitateľa a často býva problémovým miestom vzhľadom na kvalitu diela.