Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trnavská univerzita / Pedagogická fakulta / základy jazykovedy

Morfémy, slovné druhy, slovesné tvary (zj_net.doc)

Tvar slova

1. pri podstatných a prídavných menách je jednoduchý
2. žena: žen = tvarotvorná báza

              -a; -y; -e = tvarotvorný formant

- tvar : zákldný = slovníkový: podst. m.: N j.č.

                                               slovesá: neurčitok

Tvary slova pri slovesách:

1. jednoduché a zložené
2. určité neurčité
3. rozlišujeme aj tvary robíM a robíŠ

Základná jednotka morfológie je morféma. Je to najmenšia časť slova alebo tvaru alebo aj samostatného slove, ktoré je nositeľom významu alebo má aspoň funkciu: lexikálne a gramatické.

Základná morféma, ktorá je nositeľom lexikálneho významu je KOREŇOVÁ MORFÉMA: je vo viacerých príbuzných slovách rovnaká

Ženský – žen

Ženička – žeň

Žienka – žien

Pri ohýbaní má slovo rôzne prípony = rozličné tvary – relácie a to je RELAČNÁ MORFÉMA: je v každom slove

ženA    ženE    ženY      substantívna

žensÝ     ženskÉHO       adjektívna

robíM     robíŠ     obí Ø robíME      robíTE       robIA

Ďalším typom je DERIVAČNÁ MORFÉMA=ODVODZOVACIA: lex. význam

ženský: žen – koreňová

            sk – derivačná

             ý – relačná – určuje pád  a osobu – gramatický význam

ženskosť: žen – koreňová

                sk – derivačná adjektívna

                osť – derivačná substantívna

                 Ø – relačná

Ďalšou je TEMATICKÁ MORFÉMA:

robím: rob – koreňová

           í – tematická – nemá význam iba funkciu – zaradiť slovo do časovacieho vzoru

          m – relačná

Poznáme aj FORMOVÚ MORFÉMU: tvarová

robiť: rob – koreňová

          i – tematická

          ť – formová – tvoríme ňou neurčitok

robil: rob – koreňová                                             robil A

         i – tematická                                                 robil O

         l – tvarová                                                     robil I

                                                                              robil Ø      vyjadrujú zhodu s podst. m, kt. sa  

                                                                                                k slovu pripája –  

                                                                                               KONDRUENČNÁ MORFÉMA

INTERFIGOVANÁ MORFÉMA:

zemepis: zem – koreňová

                e – interfigovaná

               pis – kondruenčná

                Ø – tvarová

rozumejú: roz – derivačná

                um – koreňová

                e – tematická

                 j – interfigovaná

                ú – relačná

MODIFIKAČNÁ MORFÉMA: písavať: pís – koreňová

                                                                 av – modifikovaná

                                                                 a – tematická

                                                                 ť – formová

Podstatné mená

3. označujú predmety v širokom zmysle slova
4. rod, číslo, pád, vzor, pri mužskom rode životnosť
5. podmet, predmet

Prídavné mená

6. vlastnosť vzťah
7. rod, číslo, pád vyjadrujú sekundárne
8. prvotne vyjadrujú kategóriu KONGRUENCIE=ZHODY s nadradeným podst. menom
9. prívlastok, slovesnomenný prísudok
10. vlastné – akostné: stupňovanie: prvotné a neodvodené

                 - vzťahové: odvodené od podst. mien, nemožno ich stupňovať, iba v prenesenom význame: živý – živší

- privlastňovacie: otcov, matkin

- ak akostné príd. mená vyjadrujú absolútnu mieru vlastnosti, tak ich nestupňujeme( živý, mŕtvy)

Zámená

11. deiktický charakter
12. poukazujú na iné slovné druhy
13. sú aj neohybné – jeho a také, ktoré poukazujú na príslovky: kde, kam

Číslovky

14. počet, poradie – lex.
15. zhodujú sa s nadradeným slovom – morf.
16. sú aj neohybné – viackrát

Slovesá

17. lex – deje v širokom zmysle slova
18. morf.- osoba, číslo, čas, spôsob, rod, vid, intencia
19. syntaktická funkcia – prísudok, podmet, nezhodný prívlastok

Slovesné tvary:

Z hľadiska schopnosti vyjadriť gram. kat.:

1. určité: určíme gram. kat.: indikatív prezenta – oznam. spôs. prít. času

                                                                    futurum

                                                                    préteritum

                                                              antepréteritum

                                                                    prezent

                                                    všetky spôsoby + aktívum + pasívum

2. neurčité: nemožno určiť gram. kat.: neurčitok – písať

                                             príčastie prítomné činné – volajúci

                                                          minulé činné – zavolavší

                                                                      trpné – zavolaný

                                                       elové príčastie – robil, písal

                                                       prechodník – píšuc

                                          slovesné podst. meno – písanie

Podľa spôsobu, akým sa vyjadrujú gram. kat.:

a) jednoduché: vyjadrujú všetky kategórie v rámci jedného slova: robím

- prítomný čas, rozkazovací spôsob, budúci čas dokonavých slovies, neurčité slovesné tvary

b) zložené: významy sa delia do viacerých slov: robil som

- minulý čas, antipréteritim, budúci čas nedokonavých slovies, kondicionály, trpný rod aj opisný aj zvratný