Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trnavská univerzita / Právnická fakulta / Dejiny európskeho politického a právneho myslenia

zhrnutie o strarovekom Ríme (depm-staroveky_rim.doc)

DEPM

Staroveký Rím

1. Rímska kultúra bola ovplyvnená Etruskami ich zvykmi, ich vyspelosťou
2. Tarqunius superbus dal obohnať 7 pahorkov múrmi pred nimi postavil priekopu, a vytvoril z neho metropolis, určil svojho nástupcu S. tulia
3. Pozri si všeobecnú históriu Ríma
4. Pri stretnutí s filozofiou ju napred odmietajú ako dekadentný prúd, chcú si vystačiť s mores maiorum- zvyky praotcov, základné etické pravidlá, avšak neskôr si uvedomili, že ju musia prebrať od Grékov. Do doby úpadku Rím nikdy nevytvoril vlastnú filozofickú koncepciu, pretože mal iné historické poslanie ako Grécko
5. Rimania boli realisti, pragmatici. Boli presvedčený, že filozofické úvahy majú mať reálny zmysel v Rímskom štáte- bola teoretickou súčasťou rímskej štátnosti- využívali ju ako podklad politických rozhodnutí, na zdôvodnenie svojej moci
6. Od Grékov prebrali: epikureizmuis, stoizmus, skepticizmus, pytagoreizmus, platonizmus, aristotelova teória štátu.

Politické myslenie v Ríme

7. Politická ideológia je viacmenej ucelený súbor ideí, kt. je východiskom spoločenskej praxe, resp. návodom na riadenie spoločnosti.
8. V roku -509 vytvárajú republiku- začiatok politického myslenia v Ríme
9. Po prvej secesii(prvé využitie ius resistendi) sa plebejci dožadujú politických práv
10. Politické úrady republiky sú v SDP, pozri si to, skladajú sa z monarchistickej zložky( konzuli), aristokratickej zložky( senát), demokratická zložka- magistráty, z toho vyplýva, že to bola zmiešaná vláda, delenie
11. Symbolom moci bol lictorský zväzok- fasces- prebraný od etruskov- od nich to prebral Benito
12. Ústava bola nepísaná
13. RES PUBLICA nie je to isté ako grécka DEMOKRACIA
14. Rimania hovoria o potestas populi- ľudia si zvolia niekoho, kto im bude vládnuť a ľud si nebude vládnuť sám
15. Vznikol tu spor medzi populármi a optimátmy na tom, kto má mať podiel na moci, či má viacej moci mať ľud alebo aristokracia
16. Politické myslenie sa v ríme formuje až na konci republiky
17. K tradícii rímskej res publici sa európa vracia o 1000 rokov neskôr v podobe napr Benátskej republiky, osvietenský myslitelia
18. Otcovia rímskej teórie štátu Panaitos z Rhodu- hlava stoickej školy, autor diela O ústave a Polibios(prvý analyzoval politickú realitu v ríme na základe gréckych kritérií, opisuje rozmach rímskeho impéria, predpokladá aplikáciu gréckej filozofie v politickom myslení, podľa neho sa dá predísť degenerácii formy vlády, tým, že sa zmiešajú viaceré formy vlád)  autor Svetových dejín – obaja boli členovia fylhelénskeho krúžku( milovníci gréckej kultúry)
19. Na konci republike povedal Seneca: „ V Ríme je všetko na predaj“
20. Republiku sa pokúsili zachrániť Gracchovci.  Tiberius ako základné hodnoty charakterizoval concordiu- spoločensko ekonomická rovnováha- spolupráca všetkých spoločenských vrstiev
21. Lucius Cornelius Sulla- optimát ževraj vzdelanec, v roku 88 sa stal konzulom, dal sa prevolať diktátorom, ževraj spravil poriadok v Ríme( odstránil korupciu, vraždy, bitky), urobil Rím bezpečným. Z jeho príchodom sa rozvinul záujem o históriu. Dovtedy Rím žil obchodom, právom, realitou. Do histórie začlenil aj kráľovstvo. Po 3 rokoch zložil svoju funkciu aj keď mal neobmedzenú moc

Gaius Iuius Ceasar

22. Jeho kariéra ukazuje ako sa dá pomocou peňazí, intríg, kontaktov dostať k moci
23. Chcel sa stať bohom na zemi, kumuloval v svojich rukách všetku moc
24. Jeho vodjvodskému umeniu a inteligencii sa nevyrovnal nik
25. Po tom, čo dobil Galiu a Belgicko sa pekne vydal na cestu do Egypta, kde sa baví s Kleopatrov :P:P
26. Za pár mesiacov vydal cca 20 dôležitých zákonov, spísal všetko právo
27. Umrel tak ako umrel, nepáčil sa senátorom, vraj porušil ústavnú tradíciu ríma
28. Pohrebnú reč predniesol Antonius
29. Cicero amnestoval spiklencov a potvrdil Caesarove zákony a plány

Principát

30. Vytvoril ho Octavianus, v roku 27 n.l sa nazýval Augustus
31. Vyhol sa označeniu kráľ, nazýval sa princeps inter pares- nemalo právny podklad, čerpalo z politickej filozofie Ciceróna
32. Mal impérium- moc nad slobodnými ľuďmi
33. Žil jednoduchým spôsobom života, mal úctu k senátu
34. V tomto období zmenil Augustus obsah republikánskych úradov, kt. fungovali ďalej- milosrdná lož, myslel si, že mu to pomôže navrátiť Rím k cnosti.

Kľúčovým faktorom politického myslenia sa stáva roztržka medzi reálnym politickým vývojom spoločnosti v novom cisárskom režime a úporným konzervovaním mravných hodnôt orientovaných na republikánsku minulosť.

35. V tomto období dochádza ku koherentnému vyjadreniu republikánskej ideológie- prvá politická ideológia Ríma- preloženie Platónových diel Ústava a Zákony do latinčiny Marcusom Tuliom Cicerónom- nepochádzal z nobility, neustále ho ponižovali, nemal rád nobilitu, bol vynikajúci rétor, duchom tiahol k aristokracii a mal sympatie k ľudu. Systematicky konfrontoval idei rímskych politikov a grécku filozofiu. Napísal knihu Politika- nazval tu spravodlivosť ekvabilitas- základ concordie vo svornosti občanov, ich rovnakých základných práv, kt. umožní konsensus universum. Politik je sluha verejnosti a chce aby bol obetavý, predvídavý, medidatívny, v období krízy odvážny, výrečný, má mať autoritu a za sebou vojenskú slávu. Na najvyššom mieste bola jednota štátu a občana( v knihe si to pozrieť troška lepšie)
36. V tomto období sa rodí nová imperiálna filozofia založená na pytagoreizme, novoplatonizme a aristotelizme- svoju stratu práv občania odôvodnili univerzalizmom práva v Ríme
37. Imperiálna ideológia bola snahou o niečo...