Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Historický vývoj trestov v Uhorsku a v Európe do roku 1848

Historický vývoj trestov v Uhorsku (historicky_vyvoj_trestov.doc)

Historický vývoj trestov v Uhorsku a Európe.

Právny poriadok- odvetvia práva- súkromné právo a verejné právo- trestné právo. (Toto delenie od začiatku 19. stor.). Skutková podstata trestného činu sa skladá zo 4 znakov: subjekt, objekt, subjektívna stránka, objektívna stránka. Základné pojmy trestného práva: trest a trestný čin. Podľa § 8 Trestného zákona je trestný čin- protiprávny čin, ktorého znaky sú v zákone upravené. Z historického hľadiska boli pojmy trestného činu a zločinu používané ako synonymá. Pre historický vývoj sú tieto pojmy spojené aj s morálnymi, filozofickými...

1. Vývoj pojmu trestu, funkcií trestov, vývoj názorov na delikt ako predpoklad uloženia (výkonu) trestu.

Funkcie trestov: 1. ochranná- ochrana spoločnosti pred konaniami, ktorých protispoločenský charakter je závažný alebo najzávažnejší.                                                                                  

                          2. preventívna- ochrana spoločnosti z hľadiska predchádzania páchania trestných činov. Prevencia sa realizuje 2 spôsobmi: individuálna (konkrétny páchateľ) a generálna (prostredníctvom tohto páchateľa na celú spoločnosť a na ďalších páchateľov).

Prelom vo vnímaní trestných činov a trestov zaviedli predstavitelia osvietenstva, zaviedli nové základné zásady, ktoré dovtedy neboli detailne upravené a to: 1. zásada nullum crimen sine lege (niet trestného činu bez zákona)- skutková podstata trestného činu, ktorá nie je upravená v zákone, neexistuje.

2. zásada nulla poena sine lege (niet trestu bez zákona)- vychádza z registra trestov, súd si nemôže svojvôľne vymyslieť trest, vychádza iba zo zákona.

Tieto zásady boli zachytené v diele Ceassara Beccariana- O zločinoch a trestoch- 1764 r.

Osvietenstvo kritizovalo fungovanie celého systému trestného práva a trestov vo feudalizme.

Normy vo feudalizme neboli vysvetľované, publikované, boli neprehľadné, zväčša dávali priestor pre svojvôľu pri vysvetľovaní noriem.

V ranom feudalizme bol trestný čin vnímaný ako porušenie mieru v spoločnosti. Zločin bol v stredoveku prepojený s pojmom hriechu a pred obdobím osvietenstva bolo často previnenie trestnoprávne spájané s previnením morálnym. Až v ranom novoveku prestal byť zločin považovaný za súkromnoprávnu záležitosť a stal sa definitívne vecou verejnou. Do tohto procesu postupne vstupuje štát. K tomuto sa vyjadroval Hopse: teoretické oddelenie medzi skutkom, ktorý bol jednoznačne a právne formulovaný a nejakou morálnou chybou. Trestný čin ako pojem v historickej úprave nebol zachytený a vysvetľovaný. Ak aj existovali nejaké kodifikácie, tak sa nezaoberali, čo trestný čin vlastne je.

Zločin- zločinnosť- kriminológia (krimen- logos- veda o trestnej činnosti), nielen konkrétnym, ale vo všeobecnosti trestnou činnosťou. V histórii sa zločinnosť chápe ako trestný čin.

Kriminalita- súhrn trestných činov, ktoré sa stali v nejakom čase na nejakom území z hľadiska kvalitatívneho aj kvantitatívneho.

Penológia- náuka o výkone trestu. Zaoberá sa systémom trestných sankcií, architektúrou väzenských zariadení, organizáciou života v nich, ale aj inými miernejšími trestami.

Penitencianistika- zaoberá sa iba výkonom trestu odňatia slobody.

Trest v histórii nebol presne zakotvený v jednotlivých úpravách. (Rozprávalo sa o nejakých konkrétnych trestoch, ktoré sa mohli uložiť.) Prostriedok štátneho donútenia, ktorý štát používa na ochranu spoločnosti a občanov pred trestnými činmi. Je ujma na osobných slobodách alebo iných právach odsúdeného, ktorý môže uložiť iba súd a iba za spáchaný trestný čin.

Personalita trestov- zásada, že táto ujma by mala postihovať iba páchateľa.

2. Absolútne, relatívne, zmiešané teórie (účel trestov).

Účel trestu- nepatrí iba do skúmania právnikov, ale je to aj otázka etická, filozofická, teologická. Otázka je, čo tým chce spoločnosť docieliť. Spôsob a miera trestania závisia na rôznych faktoroch (kultúrne, mravné posudky spoločnosti, hospodársky vývoj). Podľa zdrojov systematického spracovania trestného práva sa vo vzťahu k účelu trestu rozlišujú určité teórie: absolútne, relatívne a zmiešané.

Absolútne teórie: nespájajú s ukladaním trestu žiadne ďalšie úlohy. Trest je účelom sám o sebe a je to spravodlivá odplata. Patria sem teologické teórie (podľa nich je trest prejav Božej vôle), teórie Kanta a Hegela. Kant- účelom trestu je konanie spravodlivosti, ktoré je potrebné nato, aby štát mohol existovať. Trest je účelom sám o sebe. Je to kategorický imperatív.

Hegel- trest je negáciou negácie práva. Ide o obnovenie práva.

Tieto absolutistické teórie boli postupne nahradzované relatívnymi alebo zmiešanými teóriami.

Relatívne teórie: trestu už prikladali aj praktické, pre spoloč. užitočné funkcie. V treste už prestali vidieť len prvok odplaty. Boli ovplyvnené osvietenstv. a spočívali aj na zásadách určitého preventívneho pôsobenia trestu.

Hugo Grocius- 17. stor.- trest nemôže byť iba odplatou. Beccarius- 1764 r.- reformy trestného práva.

Feurbach- dielo Teória psychologického donútenia- rozlišovala medzi generálnou a individuálnou prevenciou.

Zmiešané teórie: spájajú ideu odplaty a účelového trestu. Ancelo- teória sociálnej ochrany.

3. Účel trestu- historický vývoj názorov.

Zákonníky v 16.-18. stor. sa do určitej miery snažili zakotviť princípy účelu trestu a princíp legality.

Verejný výkon trestu mal v histórii významnú úlohu, s ohľadom na exemplárny charakter trestu.

1. vlna kodifikácií- 1679 r.- kódex Leopoldína- konstitucio Leopoldina- vyjadruje myšlienku, že účelom trestu by mala byť určitá náprava zločinca, že po odpykaní trestu má byť zločinec znovu zaradený do spoločnosti a jeho právo a majetok majú ostať bez ujmy.

1787 r.- Všeobecný zákonník o zločinoch a trestoch- vydaný za Jozefa II. Rieši otázku úmernosti trestu medzi nebezpečnosťou konania a prísnosťou trestu. Trest slúži ako prevýchova. Morálna oprávnenosť spoločnosti.

[V súčasnosti je účel trestu zakotvený tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi, t. j. hlavný cieľ, ktorý je realizovaný 2 podcieľmi: zabráni mu v páchaní ďalšej činnosti a vytvorí podmienky nato, aby ten páchateľ viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, pričom trest vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosti.]

5. Úprava trestov- kodifikačné snahy do konca 17. stor.

Kodifikácia- je ucelený dokument trestov, ktorý predtým neexistoval. Odkazy na jednotlivé tresty sa v minulosti nachádzali všelikde.

V stred. postupne z. začal chrániť a prostredníctvom trestov postihovať páchateľov, kt. pôsobili proti panovníkovi, cirkvi, neskôr aj tresty voči vlastníctvu. V ranofeudálnom obd. boli formy trestov veľmi drastické.

V stavovskej monarchii sa začalo rozvíjať trestné právo. V Uhorsku nachádzame jednotlivé dekréty ako výsledok spolupôsobenia panovníka a uhorského snemu, ale ešte stále to nie je kodifikácia trestného práva. Dekréty nemajú charakter trestného práva.

Kodifikácia v Uhorsku- 1514 r.- Štefan Werböczyi- Tripartitum- významné systemat. spracovanie obyčajov a zásad p., zachycovalo problematiku trestov a tr. práva, ale nie je to výlučne kodifikácia trestného práva.

N- 1532 r.- Konstitucio kriminalis Karolina- v necelých 70 článkoch (čl. 104-170) sa zaoberá problematikou trestného práva hmotného, kde patria aj tresty. Tento dokument bol určitým spôsobom základ pre vývoj trestov v Európe. Neskôr vznikli hrdelné poriadky. V tomto dokumente bola myšlienka trestu ako odstrašenia. Platila subsidiárne pre Nemecko (podporne, ak právo v iných častiach Nemecka neupravovalo, tak platil tento zákon).

Snahy o kodifikáciu prebiehali aj v Čechách- kodifikácia zemského práva a České mestské právne knihy.

1579 r.- Koldínova kodifikácia mestského práva- Pavel Křesťan- mestské práva Českého kráľovstva, ktoré od 16. stor. boli záväzné aj pre moravské mestá. Tresty rozdelil na právo stanovené- pena ordinarire a podľa uváženia sudcu- pena extra ordinarire. (z lat. pena- trest).

Francúzsko- 1670 r.- Trestný zákonník Ľudovíta XIV.- bol podobný s Constitucio criminalis Carolina, neplatil subsidiárne ako v Nemecku, bol záväzný.

1679 r.- kódex Leopoldína- konstitucio Leopoldina- vyjadruje myšlienku, že účelom trestu by mala byť určitá náprava zločinca, že po odpykaní trestu má byť zločinec znovu zaradený do spoločnosti a jeho právo a majetok majú ostať bez ujmy.

Čechy- 1707 r.- Trestný zákonník Ľudovíta I.- jednotný pre české krajiny.

Konstitutio kriminalis Jozefina- subsidiárne uznával platnosť Konstitutio kriminalis karolina.

6. Constitutio Criminalis Theresiana.

Konstitutio kriminalis Tereziana- 1768 r.- Mária Terézia kompletizovala trestný zákonník. Tresty mali odstrašujúci vplyv. Necháva sudcov trestať aj podľa svojho uváženia. Zakotvuje inštitút tortúry (bitie, telesné tresty, odťatie ruky), tento inštitút bol za Jozefa II. zrušený. Z hľadiska práva a trestov je to prežitok trestného práva. Nie je zachovaná úmera medzi činom a trestom. Boli kruté tresty- upaľovanie, rozštvrtcovanie, za čarodejníctvo trest smrti alebo vyhostenie. Z dobovej dokumentácie je známe, že Mária Terézia si dávala predkladať dokumentáciu ohľadom čarodejníctva a udeľovala aj milosť, t. j. de jure bol trest smrti, ale de facto sa nevykonával.

7. Všeobecný zákonník o zločinoch a trestoch Jozefa II.

Trestný zákonník Jozefa II.- 1787 r.- všeob. zákonník o zločinoch a trestoch za ne, dlhé prípravy, upravuje tr. právo hmotné a je postavený na základe zásad osvietenstva- nulla poena sine lege- niet trestu bez zákona. Určité veľmi kruté tresty už vynecháva, čiastočne vynechal aj možnosť ukladať trest smrti, iba vo výnimočnom stave. Vylučuje voľnú úvahu sudcu. Trest má prispievať k prevýchove páchateľa. Upravoval trest bitia.

Európske kodifikácie sa často podobali, lebo vychádzali z jednotných myšlienkových prúdov.

Francúzsko- Code penal- 1810 r.- tresty boli telesné aj zneucťujúce.

Bavorský zákonník- 1813 r.- bol ovplyvnený zákonníkom Code penal, žalár, hradné väzenie.

Taliansko- Zanardeliho trestný zákonník- ministerstvo spravodlivosti.

8. Vývoj kodifikačných snáh na území Čiech, Uhorska po vláde Jozefa II.

1796 r.- Leopold II.- práce na novom trestnom zákonníku, západohalíčsky trestný zákonník, ktorý bol s malými zmenami- v r. 1803 vyhlásený ako Zákonník o zločinoch a ťažkých policajných priestupkoch- mal 2 časti, upravoval možnosť uložiť trest smrti. Platil do prijatia nového zákona- Zákon č. 117/1852 o zločinoch, prečinoch a priestupkoch- celoríšska platnosť zákonníka, chvíľu platil aj pre Uhorsko.

Rakúsko- 1852 r.- boli prijaté nariadenia, že rakúske zákony majú platiť aj pre Uhorsko, bolo to do r. 1861.

Uhorsko- Októbrový diplom- október 1860 r.- koniec absolutizmu, r. 1860- judex kuriálna konferencia.. Zákonný článok č. 5- 1878 r.- O zločinoch a prečinoch- neskôr platil výlučne pre Uhorsko.

1950 r.- zjednotený trestný zákon pre Slovensko aj Čechy- prekonaný dualizmus trestného práva.

14. TREST ODŇATIA SLOBODY NA DOŽIVOTIE. Vývoj názorov.

Často je spájaný s tr. smrti a to prakticky pri výkone a hlavne pri teoretikoch, pri úvahách. Existuje celý rad názorov aj v histórii. Dá sa však povedať, že tr. odň. slobody na doživotie sa venuje trochu menej pozornosti. Tento trest sa v histórii často nazýval = sociálny trest smrti, a to z hľadiska sociálnej smrti daného odsúdeného.

R. 1764– Cézar Beccaria– O zločinoch a trestoch- svojím spôsobom prelomové dielo:

1. vystúpil v ňom proti trestu smrti
2. spochybnil odstrašujúci účinok trestu
3. priznal tento účinok trestu odňatia slobody na doživotie
4. podľa tohto mysliteľa trest odňatia slobody na doživotie má väčší dosah
5. tento trest stačí nato, aby odstrašil páchateľov.
6. Rozviedol tam určitú úvahu o tom, že mnohí páchatelia na trest smrti, na smrť ako takú nazerajú kľudne a pevne ako na takú nevyhnutnosť, ktorá musí nastať raz v ich živote
7. pri doživotí tieto argumenty už neplatia.

Myšlienk. vývoj v stredoveku a osvietenstve sa niesol v duchu, či ukladať alebo neukladať tento trest. Často sa v histórii na tento trest nazeralo ako na vhodnú alternatívu trestu smrti. Podľa mnohých mysliteľov je tento trest rovnako krutý, alebo krutejší a menej humánny ako trest smrti. Ak hovoríme o treste odňatia slobody na doživotie ako alternatíve k trestu smrti – tak v mnohých prípadoch existuje tento trest aj ako alternatíva v prípadoch, keď nemožno uložiť trest smrti. (v krajinách, keď nie je– neexistuje trest smrti, nebolo ho možné uložiť, lebo nebola taká možnosť v zákonníku– ukladali trest odňatia slobody na doživotie). V úplných počiatkoch historického trestania nemáme úplne presné poznatky o treste odňatia slobody na doživotie – proste prevažoval pri závažných porušeniach práva trest smrti. Postupne sa tento trest začal objavovať pri výkone spravodlivosti. Zhruba od obdobia osvietenstva už prebiehali určité úvahy a spory, myšlienky, či trest odňatia slobody na doživotie, áno/ nie. V tomto období dochádza v jednotlivých zákonníkoch k rušeniu tohto trestu ako trestu nehumánneho (od osvietenstva).

15. Ukladanie a výkon trestu odňatia slobody na doživotie.

R. 1791– Trestný zákonník francúzsky a r. 1810- II. Trestný zákonník francúzsky- v týchto zákonníkoch sa už trest odňatia slobody na doživotie nenachádzal.

U nás počas vlády Jozefa II sa vyhol týmto úvahám – formálne zrušil trest odňatia slobody na doživotie, ale bolo možné uložiť trest odňatia slobody až na dobu 100 rokov.

V novodobej histórii, tak na základe zákonníka č. 117 z r. 1852- zločiny sa trestali smrťou alebo žalárom.

1. žalár mohol byť normálny, alebo ťažký žalár a z hľadiska dĺžky výkonu trestu v tomto žalári u nás existovalo doživotie.
2. Pri tomto výkone mohol byť človek prikovaný = pridržovaný železami na nohách.
3. Táto forma bola zrušená v roku 1867.
4. postupne v tomto zákonníku bola riešená situácia, aby bolo možné uložiť trest odňatia slobody za čoraz menší počet deliktov
5. konkrétne za 9 závažných skutkov tohto zákonníka bolo možné uložiť trest odňatia slobody.

Zák. čl. č. 5 z r. 1878- poznal možnosť tr. odňatia slobody na doživotie a vykonávaný bol v tzv. TRESTNICI.

1. Jednotl. kraje mali trestnice= Krajské trestnice, v kt. boli vykonávan. tresty odňatia slobody na doživotie
2. zákon stanovoval ako mal byť trest vykonávaný, odsúdený bol povinný vykonávať pridelené práce, mal príslušný odev, musel sa podrobiť vnútornému poriadku trestnice
3. aj pri výkone trestu odňatia slobody na doživotie tento zákon upravoval samoväzbu
4. ale aj pri ostatných výkonoch trestu odňatia slobody bola táto samoväzba ukladaná
5. z. stano., že samoväzba mala byť ukladaná v prvých 10 rokoch tohto trestu odňatia slobody na doživotie
6. zákon stanovoval, že odsúdení mali nárok tráviť čas na voľnom vzduchu, samoväzba mala stanovené určité podmienky.

Tieto 2 zákonníky platili na našom území aj po vzniku 1. ČSR= stav dualizmu po roku 1918.

V období 1. ČSR boli prijaté aj iné zákonníky, ktoré sa nejakým spôsobom dotýkali problematiky doživotia:

Zákon č. 50 z roku 1923– na ochranu republiky, alebo zákon o falšovaní peňazí- na základe týchto dvoch zákonov bolo možné tiež uložiť trest odňatia slobody na doživotie.

V 1. ČSR sa riešila aj otázka podmienečného prepustenia z výkonu tohto trestu. Na základe zákona z roku 1919 bolo stanovené, že podmienečné prepustenie môže byť uskutočnené po výkone minimálne 15 rokov. V roku 1934 bola táto doba podmienečného prepustenia zvýšená na 20 rokov.

1. unifikovaný (spoločný) trestný zákon č. 86 z roku 1950:

- upravoval  možnosť ukladať trest odňatia slobody na doživotie

- tento zákon neumožňoval uložiť trest odňatia slobody na doživotie mladistvému, ani tehotnej žene, a na základe tohto zákona bolo možné uložiť trest odňatia slobody  ako alternatívny trest = chápalo sa to ako určitá alternatíva k trestu smrti.

- Podmienečne prepustený mohol byť odsúdený  z výkonu trestu opäť po dobe 15 rokov.

Následne v  50.-tych rokoch, konkrétne v roku 1956 bol prijatý zákon, na základe ktorého bol u nás zrušený trest odňatia slobody na doživotie. Trest smrti však platil ďalej. Od tohto roku u nás neexistoval trest odňatia slobody na doživotie.

Ani veľká rekodifikácia č. 140/1961 neupravovala trest odňatia slobody na doživotie.

Od roku 1956 u nás trest odňatia slobody na doživotie nemal oporu v trestnom systéme.

Toto sa zmenilo v roku 1990, keď bol zrušený trest smrti. Práve zrušenie trestu smrti zapríčinilo, že znovu bol zavedený trest odňatia slobody na doživotie.

1. tie podmienky jeho ukladania boli striktné, presné, presne stanovené pre aké trestné činy sa dá uložiť.
2. V súčasnej dobe existuje u nás trest odňatia slobody na doživotie.

Doba podm. prepustenia v súčasnom právnom poriadku sa zvýšila až na 25 rokov, čo je relatívne dlhá doba.

1. do toho spadá aj zásada 3x a dosť  (ak je páchateľ odsúdený za dokonaný trestný čin ,ak bol za určitý trestný čin pred tým už 2x právoplatne odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody, súd ukladá za istých špecifických podmienok trest odňatia slobody na doživotie).

9. TREST SMRTI VO SVETE- bol riešený od nepamäti

1. existoval celý rad názorov, či trest smrti áno, či nie.
2. V počiatočnom období dejín výkon trestu bol veľmi krutý
3. aj vo vzťahu k účelu trestu sa v počiatočnom období vychádzalo z absolútnych teórii
4. pri výkone trestu smrti vo svete, alebo Európe bol kladený dôraz na utrpenie, výkon trestu mal verejný charakter, samotná poprava ako keby bola nejaká ceremónia
5. od osvietenstva – od tohto obdobia prehodnocovanie názorov na trest smrti vo svete. Boli názory, ktoré ho chceli úplne zrušiť, alebo aspoň obmedziť = v takom zmysle, že za aké činy je možné tento trest ukladať.
6. Boli rôzne názory na trest smrti, napr.: Montesquieu (Monteski) – nebol možno úplne za zrušenie trestu smrti, ale prikláňal  sa k tomu, aby bol tento trest smrti ukladaný len za ťažké zločiny,

1. v nejakých dokumentoch sa uvádza, že napr. ruská cárovná Alžbeta – sa pri nástupe na trón zaviazala, že počas jej panovania nebude vykonaný ani jeden trest smrti (t. z., že de jure trest smrti existoval, ale de facto nebol vykonávaný)
2. Názory z Francúzska – Robespiere -bol odporca trestu smrti. Človek človeku mal byť                            posvätný a trest smrti neplnil úlohu prevencie– nezastrašoval dostatočne. Ale počas revolučných rokov bolo na jeho príkaz popravených cca 40.000 ľudí.

Fridrich II. Pruský – nezrušil úplne trest smrti, ale zrušil ho za trestný čin krádeže

Existovali však aj opačné názory:

Kriminológovia– ROMBROSO, GAROFALO– sú predstavitelia biologického smeru- oni sa prikláňali k možnosti za zachovanie trestu smrti.

Potom celé obdobie od osvietenstva sa viedli debaty v duchu, či áno, alebo nie trest smrti.

12. Ukladanie a výkon trestu smrti v Európe.

V roku 1776 – v Lombardii- výrazná snaha o značné obmedzenie výkonu trestu smrti. Senát to však zamietol.

Rok 1779 – Anglicko- zákaz trestu smrti upálením

Rok 1832 – Anglicko- zrušenie trestu smrti za krádež

Rok 1791 – Francúzsky zákonník- výrazná iniciatíva smerujúca ku zrušeniu trestu smrti

1. tento návrh predložil šéf vtedajšej legislatívnej komisie
2. tento návrh bol dočasne zamietnutý
3. paradoxne v roku 1794 bol prijatý zákon, ktorý značne rozšíril možnosť ukladať trest smrti

Rok 1786 – KÓDEX LEOPOLDA- na základe tohto kódexu bol úplne zrušený trest smrti

1. podľa názorov jeho autorov trest smrti bol zbytočný vo vzťahu k účelu trestu.

U nás na základe zákona z roku 1787 bol trest smrti zrušený. 1875 (1795) znovu zavedený.

Samotný výkon trestu smrti bol veľmi rozmanitý. V histórii sa stretávame s používaním zvierat, zastrelením, sťatím, obesením. V Európe sa používala – GILOTÍNA – (je považovaná za francúzsky vynález, aj keď v Európe už v 13. -14. storočí sa určití predchodcovia tohto stroja objavujú v Nemecku, Írsku, Taliansku).

1. ako taká gilotína je vynálezom dvoch Francúzov = doktori  Louis a Gilotin
2. aby bol výkon trestu pre každého rovnaký, lebo v stredoveku záležalo podľa stavu, ku ktorému patril
3. zákon z roku 1791 stanovoval, že trest smrti sa zachováva, trest smrti má byť realizovaný pomocou sťatia hlavy

1. údajne nehovoril o tom, ako má byť sťatie hlavy realizované.
2. Až rok 1792 bol zlomový (prelomový) – v tomto roku sa gilotína oficiálne začala používať.
3. Až do roku 1891 fungovala gilotína, keď Národné zhromaždenie zrušilo trest smrti odťatím
4. gilotína sa preniesla z Francúzska aj do ostatných častí sveta
5. vo Francúzsku dynastie katov pri gilotíne

10. Výkon trestu smrti v Uhorsku, osoba kata.

Pri gilotíne mal byť iba jeden kat a ak nebol, tak jeho najstarší pracovník. Aj výkon gilotíny potreboval kata. Od určitého obdobia sa ustálilo, že ten kat bude akokeby jeden. Nasledovník kata sa vyberal.

Ďalšie výkony trestu smrti v neskoršom období: r. 1977 – v USA, Oklahoma, Texas – smrtiaca injekcia

r. 1890 – v USA – výkon elektrickým kreslom (skoro po vynájdení elektriny)

r. 1924 -  v USA – plynová komora.

13. Telesné tresty.

Telesné tresty boli v histórii tak isto spájané aj s trestnom smrti.

Povieme si niečo o TORTÚRE v stredoveku:

1. nejde však o tortúru v takom slova zmysle ako ju poznáme dnes my.

1. v stred. tel. tr., mučenie, tortúra, neboli chápané len ako tr., ale využívali sa aj v procese dokazovania.

1. v roku 1786 u nás zákaz mučenia
2. od  obdobia osvietenstva postupne dochádza k prehodnocovaniu telesných trestov
3. 1. európska krajina, ktorá zrušila trest bitia bolo Francúzsko
4. v r. 1768 v zákonníku Constitutio Criminalis Theresiana – ešte existovalo bitie, existovali telesné tresty.
5. V zákonníku  z r. 1787 – Jozef II. - tak isto zachované ešte telesné tresty – prikovanie, aj trest bitia existoval ešte na základe tohto zákona
6. mučenie ako také v Anglicku nebolo nikdy oficiálne prítomné v dokazovaní