Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Právnická Fakulta / Základy ekonómie a ekonomiky

Ekonomika - vsetky prednasky !! (ekonomika_vsetko.doc)

ÚVOD DO PREDMETU:

Starovek, Platon, Aristoteles, Scholastika,

Merkantilizmus ranny-monetarny-bohatsvo krajiny merali zasobou drahych kovov- ranna formulacia teorie penazi, rozvinuty - manufakturny-Mun, Child, Locke- aktivna obchodna bilancia, stimulovat vyrobu a zahranicny obchod,zarodky vedeckeho pristupu

Fyziokratizmus(faktor rastu bohatsva krajiny je priroda-polnohospodarstvo. Nove metodologicke pristupy - myslienka cisteho produktu, tri triedy: 1.trieda-vlastnici, 2. produktivna-prac. v polnoh. a 3. sterilna-ostatni Ceny sa formuluju na trhu - volny trh),

Klasická ekonomia (Petty, Smith, Ricardo, Say, Mill) - rast vplyvu priemyselneho kapitalu. Zaklady ekonomie ako vedy(politicka ekonomia). Pozornost zamerana na materialnu vyrobu. stupenci politiky hospodarskeho liberalizmu. Predmet skumania: sektory NH, celkove bohatsvo a jeho rozdelenie medzi socialne triedy, dlhodobe hladisko, analyza medzinarodnej delby prace, vysvetlovali rozne ekonomicke kategorie a vztahy

A.Smith: klasicky predstavitel manufakturneho obdobia, ekonomicke javy a zakonitosti vyplyvaju z prirodzenej povahy coveka- prirodzeny poriadok . hospodarska sloboda. Zdroj bohatsva- celkove mnozstvo vynalozenej prace ajej produktivita. Teoria absolutnych nakladov - medzinarodna vymena je vyhodna len vtedy, ked maju jednotlive krajiny rozne absolutne naklady.  

D.Ricardo: povazoval za zakladnu ulohu ekonomickej teorie stanovenie zakonov, ktorymi sa riadi rozdelovanie, zdôraznoval hranicny pristup(napr. pri stanoveni renty), autor teorie komparativnych vyhod

J.B.Say: teoria troch vyrobnych faktorov, vyzdvihoval ulohu podnikatela. Sayov zakon trhu.

T.R.Malthus: populacny zakon

Neoklasicka ekonomia- mederna ekonomia (W.J.Jevons, C Menger, L Walras) - pricip hranicnej uzitocnosti - hranicne veliciny

J.M.Keynes:zastanca statnych zasahov do chodu trhovej ekonomiky, ovplyvnovanie investicnej cinnosti - autor teorie efektivneho dobytu (rast dochodku a ras agregatneho dopytu)

Neoliberalizmus - koncepcia socialneho trhoveho hospodarstva ( W. Eucken, L. Erhard)

Monetarizmus - rovnovaha penazneho trhu - zaklad uspesneho fungovania ekonomiky (M. Friedman), kvantitativna teoria

Teoria racionalnych ocakavani - vychadza z predpokladu, ze spotrebitelia a podnikatelia sa spravaju racionalne

Ekonomia ponuky - hlasa podporovanie podnikatelskej sfery (znizovanie dani)

Ekonomicky sposob myslenia: Sú skupiny s mensim poctom studentov "lepsie" ako pocetnejsie skupiny.

Ekonomika znamena neustalu volbu vo svete vzacnosti. Vzacnost je zakladnym prvkom zivota kazdej spolocnosti (nikdy nemame dost casu, penazi, enrgii) aby sme mohli uskutocnit vsetko co chceme, resp. spotrebovat vsetko co chceme.

Ekonomia popisuje, skuma, vysvetluje ako sa ludia rozhoduju v podmienkach vzacnosti zdrojov a aky vplyv ma ich volba pre spolocnost .

Jednym zo zakladnych principov ekonomiky su kompromisy - rozhodovanie v sulade so zasadou vzacnosti zahrna kompromis medzi rozlicnymi zaujmami - uvedenu skutocnost ekonomovia riasia porovnavanim nakladov a uzitku, ktore je zalozene na pravidle: urcita cinnost sa ma uskutocnovat vtedy ak je uzitok z nej vyssi ako naklady na nu vynalozene (porovnanie nakladov a uzitku)

Princip porovnania nakladov a uzitku - urcita cinnost by sa mala vykonavat iba vtedy pokial dodatocny uzitok z tejto cinnosti je rovnaky alebo vyssi ako dodatocne naklady spojene s touto cinnostou

Prahova cena - je to najvyssia cena, ktoru je spotrebitel ochotny zaplatit za vyrobok, sluzbu, resp. najnizsia cena, za ktoru sa vyrobok, sluzba preda

Ekonomicky prebytok - je prospech z cinnosti minus naklady na nu vynalozene

Naklady prilezitosti - hodnota najlepsej volby, ktorej sa musime vzdat aby sme mohli danu cinnost vykonat

Ekonomovia pouzivaju pravidlo porovnania nakladov a uzitku ako teoreticky model, ktory popisuje akoby sa idealny racionalny jedinec rozhodoval pri volbe medzi roznymi alternativami. Racionalne rozhodovanie je take, ktore je skryte alebo otvorene zalozene na zvazeni nakladov a uzitku.

Pojem ekonomia v sebe zahrna viacero aspektov:

ekonomicke vedy - su spolocenske vedy skumajuce zakonitosti hospodarskej cinnosti spojenej s vyrobou rozdelovanim, vymenou a spotrebou materialnych statkov a sluzieb uspokojujucich potreby ludi.(uvedene v Encyklopedii Slovensko)

ekonomia je veda o tom, ako spolocnost vyuziva vzacne zdroje na vyrobu uzitocnych tovarov a ako ich rozdeluje medzi rozlicne skupiny ludi (J. Lisy)

ulohou ekonomickej teorie je opis toho, co narod chce dosiahnut v hospodarstve a ciel, ktory tym sleduje ( W. Roscher)

mikroekonomia je sucastou ekonomie,pricom predmetom jej skumania su jednotlivci (spotrebitelia, podnikatelia)  a vztahy medzi nimi z pohladu roznych aspektov

makroekonomia ako sucast ekonomie sa zaobera skumanim javov, dejov, subjektoc z pohladu celku (inflacia, nezamestnanost, vykonnost ekonomiky)

zakon vzacnosti potreby ludi su neobmedzene, pricom zdroje su obmedzene. Mat niecoho viac znamena sucasne mat niecoho menej (ziadny obed nie je zadarmo). Ekonomicka vzacnost obsahuje dva aspokty: 1. obmedzenost zdrojov (dostupnost resp nedostupnost) a 2. uzitocnost

zakon klesajuceho dopytu - pravidlo vyjadrujuce reakciu spotrebitelov na zmenu ceny tovarov: pri poklese ceny kupuju spotrebitelia za inak nezmenenych podmienok viac tovaru

zakon rastucej ponuky - ponukane mnozstvo tovaru rastie s rastom ceny

zakon klesajucich vynosov - zakon vyroby vyjadrujuci skutocnost ze pri zvysovani jedneho vztupu, za podmienky nezmeneych ostatnych vstupov (ceteris paribus), dochadza k spomaleniu rastu celkoevho produktu

zakon porovnania nakladov a vynosov - nerob ziadnu cinnost, pokial hranicny uzitok z tejto cinnosti nie je aspon taky velky ako hranicne naklady s touto cinnostou spojene

zakon rozdielneho vyznamu nakladov niektore nakaldy (napr naklady prilezitosti, hranicne naklady) ovplyvnuju rozhondovanie. ine naklady (napr utopene naklad, priemerne naklady) rozhodovanie neovplyvnuju

Zakon konparativnych vyhod - najlepsi vysledok dosiahneme vtedy, ked sa sustredime na cinnost, pri ktorej je nasa produktivita najvyssia

zakon rastucich nakladov prilezitosti - najskor by sme mali vyuzit zdroje s najnizsimi nakladmi prilezitosti, az potom zdroje s vyssimi nakladmi prilezitosti

zakon rovnovahy - trh v rovnovahe nenechava ziadne nevyuziet prilezitosti pre jednotlivca, moze vsak nechat nevyuzite prilezitosti vyzadujuce kolektivne jednanie ucastnikov trhu

zakon efektivity . efektivita predstavuje dolezity spolocensky ciel, pretoze vedie k zvacsovaniu celkoveho ekonomickeho kolaca, a cim vacsi je kolac, tym vacsi kus si z neho kazdy moze odkrojit

hranica produkcnych moznosti - urcuje vyrobny potencial danej krajiny - maximalne mnozstvo kombinacii statkov, ktore je mozne vyprodukovat pri existujucich zdrojoch danej ekonomiky

- ekonomicke zakony platia len "v priemere", nie ako exaktne suvislosti - z pohladu fungovania ekonomiky je potrebne si uvedomovat, ze vo vymedzenej miere tu zohrava svoju rolu !ludsky faktor"

trioada ekonomickych problemov: co? ako? pre koho? Podla pristupu k rieseniu uvedenych problemov rozlisujeme styri typy ekonomik: Ek. zalozena na instinktoch, zvych a tradiciach, Prikazova, Trhova, Zmiesana

ustrednym problemom ekonomiky je problem volby a rozhodovania o tom co sa bude vyrabat, ako a pre koho.

Trh tovarov a sluzieb. Trhovy mechanizmus. Konkurencia.

Trh- je sucast ekonomiky, kde dochadza k vymene statkov medzi jednotlivymi ekonomickymi subjektami. Vymena sa najcastejsie uskutocnuje prostrednictvom penazi. Vznik trhu bol podmieneny vysokym stupnom delby prace. Na trhu sa stretavaju rozne trhove subjekty (spotrebitelia, podikatelia, stat). Vyrobky a sluzby, ktore prechadzaju trhom sa stavaju tovarom Kvantitativny pomer, v ktorom sa urcity tovar na trhu vymiena je vymenna hodnota. Specificka forma vymennej hodnoty je cena (najcastejsie vyjadrena v penaznych jednotkach). Relativna cena - je hodnota, ktora porovnava hodnotu roznych tovarov navzajom.

Clenenie trhov:

a) uzemne hladisko

Jednou z prvych foriem trhov boli trhy miestne. Rozvojom delby prace, rozvojom dopravnych moznosti splynuli miestne trhy postupne do trhov narodnych (v ramci statneho celku). Vysledkom specializacie jednotlivych ekonomik je medzinarodny obchod a svetovy trh ( v sucasnosti vacsina vyrobkov a sluzieb prechadza svetovym trhom)

b) podla poctu tovarov: agregatny, ciastkovy

c) podla podmienok pre fungovanie komponentov trhu: volny, regulovany

d)podla stupna organizacie: organizovany, neorganizovany

e)z hladiska suladu s existujucim zakonodarstvom: legalny, nelegalny

f) podla predmetu kupy a predaja: trh tovarov a sluzieb, trhy vyrobnych faktorov (trh prace, trh s podou, trh s kapitalom), financne trhy (penazny, kapitalovy trh)

Medzi zakladne ulohy trhu zaradujeme:

-poskytuje informacie (o potrebach, o vyrobnych moznostiach)

-poskytuje podnety pre spravanue vyrobcov a spotrebitelov ( optimalne vyuzitie vzacnych zdrojov)

-rozdeluje dochodky v spolocnosti

Nositelom hlavnej informacie v trhovej ekonomike je cena

funkcie ceny: informacna, alokacna, stimulacna, obmedzovacia, distribucna. Dolezitu ulohu v trhovej ekonomike zohrava zisk - vedie podnikatelov k tomu aby opustali oblasti, z ktorych spotrebitelia chcu menej tovarov, vstupovali do oblasti kde je vacsi zaujem o vyrobky, pouzivali co najefektivnejsie vyrobne techniky, technologie

Trhovy mechanizmus: vzajomne vztahy medzi vyrobcami a spotrebitelmi, suhr vztahov a procesov, ktore reguluju (usmernuju) rozhodnutia jednotlivych ekonomickych subjektov pri alokacii vyrobnych faktorov, cenach ... na zaklade informacii

Trhove subjekty:

-spotrebitelia: pruchadzaju na trh za ucelom uspokojenia svojich potrieb, na trhu vyrobkov a sluzieb vystupuju ako kupujuci

-vyrobcovia (podniky): vyrabaju za ucelom predaja, na trhu vyrobkov a sluzieb vystupuju ako predavajuci

-stat: specificky trhovy subjekt, cielom je ovplyvnovat trh(odstranovat negativne dopady, stimulovat pozitivne efekty)

Trhove kategorie: trhove subjekty, trhova konkurencia (stretavaju sa zaujmy roznych subjektov), dopyt, ponuka a trhova cena

Konkurencia: a) medzi D a S, b) medzi spotrebitelmi, c) medzi vyrobcami (cenova, necenova) d) dokonala - idealny stav, e) nedokonala (monopol, oligopol, monopolisticka konkurencia)

Nedokonalosti trhoveho mechanizmu - negativne externality,(napr. skody na zivotnom prostredi, uzivanie drog),, pozitivna externalita (celoplosne ockovanie obyvatelstva)

Dobyt (D): mnozstvo tovarov, ktore su ochotni kupujuci kupit v zavislosti od ceny ( zakon klesajuceho dopytu, faktory)

Ponuka (S): mnozstvo tovarov, ktore su predavajuci ochotni predat v zavislosti od ceny (zakon rastucej ponuky, cinitele)

Trhova cena: vznika na trhu posobenia dopytu a ponuky, (minimalna cena, cenova regulacia). Ekonomicka rovnovaha - vztah medzi D a S. Rovnovážna cena je specialny pripad trhovej ceny

Cena: urcujuci prvok na trhu, nositel informacie

Funkcie ceny:

a) informacna

b) alokacna - regulacna - rozdel. zdroje

c) stimulacna - vplyv na vyrobu

d) obmedzenia - obmedzenie spotreby

e) distribucna - prerozdelovanie dochodkov

Teoria vseob. ek. Rovnovahy - L. Walras - vychadza z rovnovahy na ciastkovych trhoch

Efektivnost a spravodlivost trh. mech.

najefektivnejsia alokacia vyroby a vyuz. vzacnych zdrojov, socialna nerovnost (problem rozdelovania dochodkov - otazka spravodlivosti)

5. prednaska

monopol, oligopol, monopolisticka konkurencia - na najblizsi seminar

Nealasticky dopyt: relativne velka zmena jednej premenej (cena) sposobi relativne malu zmenu inej premennej (mnozstvo)

TRHY VYROBNYCH FAKTOROV

p.p        vyr (ks.)        hr.prod                hod. hr. prod 3 € za ks

1        25                                75

2        48                23                69

3        69                21                63

4        88                19                57

5        105                17                51

celkovy produkt bude rast, hranicny produkt bude klesat

Celkovy produkt: predstavuje urcity objem vyroby

Hr. Produkt: prirastok celk. produktu pripadajuci na jednotku prirastku jeneho VF (vyrobny faktor), plati za podmienky ceteris paribus

Prijem z celko. a z hr. produktu (vyjadrene v penaz. jed):

a) v Dokonala Konkurencia: kazda jednotka VF ma hodnotu, kt. sa rovna pen. hod. hr produktu poslednej jednotky VF (MRP=MPxCena)

b) v Nedokonala Konkurencia: plati, ze MR(hranicny prijem)< p(cena) (ak chce vyrobca predat dodatocnu jed. outputu musi znizit cenu predchadzajucej jednotky. MRP=MP (dodatocny produkt)xMR(hranicny prijem))

Zakon kles hr. produktu - s rastom mnozstva jedneho VF pri nezmenenom q ostat. VF (pravidlo cetiris paribus) dochadza k znizovaniu prirastku produkcie na jednotku (TP (celkovy produkt) rastie ale MP (dodatocny produkt) klesa)

Hr. naklady (dodatocne) na VF (MFC) - prirastok nakl. v suvislosti s dodatocnou jednotkou VF.

Rovnovaha na trhu VF ak MFC = MRP (dodatocny prijem z produktu)

a) ak MFC < MRP - nakupovat VF (rozsir. vyr)

b) ak MFC > MRP - obmedzovat dopyt po VF

Optimalna kombinacia vyuzitia VF -ak sa ich hranicne produkty rovnaju (MPA = MPL = MPK)(hranicny produkt z prace=hranicny produkt z pody=hranicny produkt z kapitalu)

VF (poda, praca, kapital)

- dopyt po VF je odvodenym dopytom (od dopytu po produktoch ktore sa za sucinosti uvedenych VF vyprodukovali)

- ceny VF su specificke ceny (mzda, renta, zisk) - cena za prenajom kapitalu nie je urokova miera, ale urok.

- z vlastnictva VF plynu dochodky (mzda, renta, urok + rezidualny dochodok zisk)

- VF sa prenajimaju - nenakupuju sa!

TRH S PODOU

Poda ako VF - specificky (rozsah je dany prirodnymi zdrojmi), prvotny

Dopyt po pode - odvodeny, urcovany hr. produktom pody, resp. prijimom z hr. prod.

Ponuka pody - je neelasticka, limitovana

Cena za prenajom pody - pozemkova renta, formuje sa na trhu s podou

Diferencialna pozemkova renta - suvisi s kvalitou pody, polohou, dostupnostou, atd.

Kazdy trh treba vediet charakterizovat:

1) Objekt (predmet)

2) Subjekty:          a) Dopyt

                b) Ponuka (S)

3) Cena

4) Špecifická

Strana dopytu bude zastupena vsetkymi producentami ejakych polnohodpodarskych produktov.

Stranu ponuky zastupuju vsetci vlastnici pody.

Cena sa nazyva pozemkova renta a formuje sa na trhu s podou

Specifika: dopyt je odvodenym dopytom, ponuka pody je neelasticka

Pozn.

Renta - je poplatok za prenajom bezne nereprodukovatelnych statkov (napr. poda)

Najomne - je poplatok za prenajom bezne reprodukovatelnych statkov (budova)

Hodnota pody je odvodena od hodnoty produktu.

Opodstatnenost renty - zdroje zatazene rentou su vyuzivane efekt., resp. hospodarnejsie sa s nimi zaobchadza

Cena pody pri predaji a kupe - kapitalizovana renta

cana pody = rocna renta / koef. urokovej miery

Ek

6. prednaska

TRH PRACE

Pre trh prace bolo v poslednom obdobi typickych 5 trendov:

- v 20. stor. vo vsetkych primyselne vyspelych krajinach rastli (vyznamne) realne mzdy

- od zaciatku 70 rokov 20. stor. sa tempo rastu realnych miezd spomalilo (trva to dodnes)

- zvacsili sa rozdiliy v mzdach (hlavne medzi kvalifikovanymi a nekvalifikovanymi pracovnikmi)ň

- ekonomiky Europy trpia vysokou mierou nezamestnanosti (napr. 1999 FR - 11,1 %)

- v niekt. ekonomikach (napr USA 1999 - 4,2 %) sa zvysovala ekonomika

(toto je problem makroekonomicky)

Praca- cielavedoma cinnost cloveka, na trhu existuju len produkty prace. Praca je funkciou pracovnej sily

Pracovna sila - suhrn telesnych, dusevnych, schopnosti a zrucnosti cloveka. Zvlastnosotu uzitkovej hodnoty pracovnej sily je, ze vytvori viac nez su naklady na jej reprodukciu

Ponuka prace - zavisi od hranicnych nakladov domacnosti pri vynakladani prace (realna mzda sa rovna namahe pri vykonavanej praci)

Faktory urcujuce ponuku prace - pocet obyv., pocer preceschopneho obyv., priem. pocet odprac. hodin, realna mzda (ochota) a ine.

1) Objekt:       praca

2) Subjekty:    Dopyt - Zamestnavatelia,

                        Ponuka - Praceschopne obyvatelstvo,

                        Specificke subjekty - odbory a rozne zamestnanecke organizacie, stat

3) Cena:

4) Specifika: trh prace je najviac deformovanym trhom, paradox ponuky prace

Dopyt po praci - je to odvodeny dopyt (od dopytu po tovaroch a slozbach ktore sa za pomici tohto vyrobneho faktora vyprodukovali)

Cena za prenajom prace - mzda, ktora je dana mzdovou sadzbou - podoba:

nominalna - suma penaz. jednotiek, kt. prac, dostava za vykonanu pracu, realna - suma tov. a sl., kt. si za svoju nimin. mzdu prac. kupit.

Pozn. rozdiel  medzi realnou a nominalnou mzdou - v hodnote inflacie

Paradox ponuky prace - od urcite j urovne vyplacanej mzdy sa ponuka prace nemeni, prip. aj znizuje.

Uroven realnej mzdy = nominalna mzda - miera inflacie (vyjadrene v percentach)

Nerovnovaha na trhu prace - vz. nezamestnanost

Pri akej urovni mzdy ste ochotny pracovat?

Rozhodovanie sa ci budete za urcitu mzdu pracovat zn. princip porovnavania nakladov a prospechu

- regulacia trhu prace (min. mzda, odbory), mzdove rozdiely, mzdova diskriminacia

V Dokonalej Konkurencii: mzda sa formuje na trhu

TRH S KAPITALOM

Kapital - sekundarny VF

Kap. statky - fyz., realny (budovy, stroje)

Realna kapitalova tvorba je vysledkom investvonia

Penaz. kap - potenc. kap., zdroje na vyr. kap. statkov

Pozn. vyska penaz. kap. je ovplyv, sklonom k usporam

Dopyt po kap. - odvod. dopyt, zavisi od maximalizacie (dosahovania) zisku, porovnanie i (urok. miera) a r (rendity kap.)

Ponuka kap. - tvoria uspory, ovplyv. casom (kr., dlhodoba ponuka kap.)

1) Objekt: kapital ako vyrobny faktor

2) Subjekty:    Ponuka: len tie subjekty ktore su vlastnikmi daneho kapitalu ci uz penazneho alebo                                 fyzickeho kapitalu

                        Dopyt: su to vsetci producenti tovarov a sluzieb

3) Cena:

4) Specifika:

Urok (zavisi od vysky urokovej miery) - cena kap., vynos z pen. kap., predstavuje alternativne nakl. (nakl. obetovanej prilezitosti)

real. ur. m. = nomin. ur. miera - miera inflacie

Kapitalizacia aktiv - urcit dnesnu hodnotu celeho toku boducich dochodkov aktiv s :

a) neobmedzenou zivotnostou (napr. pody)

b) obmedzenou zivotnostou ( napr. stroj, budova)

Zisk - rezidualny dochodik, motivacny faktor

EK

7. prednaska

nabuduci seminar trh vyrobnych faktorov!, aku f° maju peniaze v ek

TRH S KAPITALOM

Kapital - sekundarny VF

Kap. statky - fyz., realny (budovy, stroje)

Realna kapitalova tvorba je vysledkom investvonia

Penaz. kap - potenc. kap., zdroje na vyr. kap. statkov

Pozn. vyska penaz. kap. je ovplyv, sklonom k usporam

Dopyt po kap. - odvod. dopyt, zavisi od maximalizacie (dosahovania) zisku, porovnanie i (urok. miera) a r (rendity kap.)

Ponuka kap. - tvoria uspory, ovplyv. casom (kr., dlhodoba ponuka kap.)

1) Objekt: kapital ako vyrobny faktor

2) Subjekty:        Ponuka: len tie subjekty ktore su vlastnikmi daneho kapitalu ci uz penazneho alebo                           fyzickeho kapitalu

                Dopyt: su to vsetci producenti tovarov a sluzieb

3) Cena:

4) Specifika:

Urok (zavisi od vysky urokovej miery) - cena kap., vynos z pen. kap., predstavuje alternativne nakl. (nakl. obetovanej prilezitosti)

real. ur. m. = nomin. ur. miera - miera inflacie

Kapitalizacia aktiv - urcit dnesnu hodnotu celeho toku boducich dochodkov aktiv s :

a) neobmedzenou zivotnostou (napr. pody)

b) obmedzenou zivotnostou ( napr. stroj, budova)

Zisk - rezidualny dochodok, motivacny faktor

Investovanie - investor berie do uvahy:

1. ocakavanu mieru vynosnosti investiciu - rendita kapitalu - r (v %)

2. riziko investicie

3. likviditu a i. (likvidita - naklady a rychlost premeny danej investicie na hotove peniaze)

Ocak. miera vynosu z kap. - vyj. %-ny rozdiel medzi ocak. bud. realnou hod. a hod., kt. sme investovali.

Ocak. bud hod. - je dodat. prijem, kt. ziskame zvysenim kap. o jednu jed. vyj. v %.

Cista produktivita kap. - prijem, kt. pripadne na jed. vloz. kap.

Akumulacia kap. statkov - proces - na zakl. investicii utvaranie novych kap. statkov

Realna tvorba - obnovovacie investicie

Hrube investicie = ciste investicie + obnovovacie investicie

VF                dK                dTPP                p                dTPP.p-dK        r(%)

1                1000                400                3                200                20

2                1000                395                3                185                18

3                1000                380                3                140                17

4                1000                370                3                110                14

5                1000                360                3                80                11

r = dTPP . p - dK/dK x 100 %

bude porovnavat renditu s urokovou mierou na trhu s kapitalom ...

i (%) = 13,7%

r (%) =

idealny stav je rovnovzny stav i = r,, ale realita je ina i > r, i < r

1) r < i         V pripade ze rendita je nizsia nez urokova miera tak to pre mna nie je vyhodne.

2) r > i         Ked urokova miera je nizsia nez rendita tak v tomto pripade je pre mna efektivnejsie investovat dalsie dodatocne jednotky kapitalu.

PENAZNY TRH

- je trhom kratkodobeho (prip. strednodob.) pozic. kap.

- cena - urok, kt. je dany urok. mierou, vz. na pen. trhu (stanovuju ju fin. sub. - banky ... nie stat, nie NBS, ale komercne banky - teda banky na trhu)

- dopyt po peniazoch - zavisi od vysky doch., cen. hladiny (inflacia), ur. miery (ak je ur. vysoka drzba pen. sa stava nevyhodnou), zmena v HDP, cen. hladine ovplyv. dopyt po peniazoch

Financny trh sa deli na:        a) penazny trh

                                b) kapitalovy trh

Ponuka penazi - dolez. cinitel vyvoja ek., ovplyv. ju monet. politika statu - rozhod. CM, do urc. miery ju ovplyv. aj urok. miera (monetaristi - povazuju p. pen. za velicinu danu, teda nezavislu od vysky ur. miery, resp. malo zavislu, keynes. makroek. - vlada nemoze uplne regul. ponuku penazi moze ju len ovplyvnovat, zavislost ponuky pen od ur. miery)

- najznamejsia hypoteza o vplyve penaziv ek. systeme

- vz. v 16.stor (Bodin, merkantilisti) - rest cien v Europe bol dosledkom prilevu drahych kovov z Noveho sveta

- zac. 20. stor.  Fisher - Rovnica vymeny (M x V = P x Y, M- celk. mnoz. pen. v obehu, V - rychl. obehu pen. jed, P - cen. hladina, Y - realny produkt) - cen. hladina je f° mnozstva penazi. F° penazi ako vymen. prostr. (pen. v drzbe s cielom uskut. vymenu) - pristup makroek.

- mikroek. pristup - pozornost motivaciam drzby penazi, zaklady pre Novu kvantit. teoriu penazi

- keynesovska teoria preferencie likvidity - dopyt po pen. je spojeny s 3 motivami:

1) transakcny (motiv obehu)

2) opatrnostny

3) spekulacny

Pricom 1, 2 zavisi od mnoz. statkov, kt. ek. produkuje a od ich cien (od ND a vysky inflacie v danej ekonomike ), 3 zavisi od ur. miery, z toho vyplyva, ze dopyt po pen. zavisi od vysky doch., cen. hladiny a ur. miery z uspor. vkladov a st. dlhopisov.

- neokeynesovci - povazuju dopyt po pen. za citlivy na ur. mieru

- monetaristi - dopyt po pen je len malo zavisli od ur. miery, zdoraznenie aktivnej ul. penazi a monet. politiky

Penazne agregaty - zlozky penaznej masy, kt. sa odlisuju st. likvidity (M0, M1, M2, M3) - cisto charakter makroekonomicky

Vseobecne:

M0 - peniaze ktore maju podobu hotovostnu (aj bankove seky - okamzita likvidita)

M1 - M0 + vklady bez vypovednej lehoty

M2 - M1 + vklady s vypovednou dlhodobou jednotou

M3 - M2 + vsetky peniaze v danej ekonomike v lubovolnej podobe

Na SR:

M0 : Obezivo

M1: M0 + Vklady splatene na poziadanie

M2: M1 + Vklady s dohodnutou splatnostou do 2 r., Vkladys vypovednou lehotou do 3 mes.

M3: M2 + Dohody o spatnom odkupeni (REPO), Podielove listy podielovych fondov ponazneho trhu, Dlhove cenne papiere so spaltnostou do 2 r

Zakl. rozdiel medzi penaz. a kapit. trhom:

Hl. funk. kap. trhu: trvale (dlhodobe) a efektivne ulozenie zdrojov do obl. ich vyssieho zhodnocovania (miera zisku)

Hl. funk. pen. trhu: vyhladavanie docasne volnych pen. prostr. a ich umiestnenie tam kde ich je nedostatok v zaujme urychlenia obratu vyrobnych zdrojov