Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita sv. Cyrila a Metoda / Fakulta masmediálnej komunikácie / Všeobecná ekonomická teória

VETKO II. (vseobecna_ekonomicka_teoria_(2).doc)

29. Podnikanie a jeho základné znaky

Firma nakupuje výrobné zdroje aby ich transformovala na hotové výrobky a tieto predávala spotrebiteľom.

1. podnikateľ – zodpovedá za ekonomické rozhodnutia, rozhoduje o tom, čo a koľko bude vyrábať, aké výrobné technológie bude používať. Vklad podnikateľa do výrobného procesu sa považuje za osobitný výrobný faktor, charakter podnikateľského vstupu je odlišný pre rôzne typy firiem
2. podnik, firma – subjekt, ktorý transformuje vstupy (inputy) na výstupy (outputy). Cieľom firmy je maximalizácia zisku
3. podnikanie – činnosť, ktorú robí podnikateľ samostatne vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť s cieľom dosiahnuť určitú kriteriálnu funkciu. Firma teda vystupuje ako subjekt, ktorý má ekonomickú samostatnosť a právnu subjektivitu.

Základné znaky podnikania:

1. samostatnosť
2. sústavnosť
3. na vlastné meno
4. na vlastnú zodpovednosť
5. ziskovosť

Funkcie podnikania:

1. podnikateľská – dosahovanie zisku
2. výrobná – dosahovanie zisku bez toho, aby sme niečo vyrábali
3. obchodná – realizovaním produktov na trhu
4. ekonomická – vytvárať podmienky rozširovania produkcie
5. sociálna – realizácia opatrení

V trhovom hospodárstve štát nezasahuje do činnosti firmy, stanovuje iba všeobecne záväzné normy. Firma sama, nezávisle od štátu, rozhoduje o tom, čo bude vyrábať (to jej určuje trh), ako vyrábať, ako kombinovať výrobné faktory (rozhoduje podľa cien výrobných faktorov) i pre koho vyrábať.

30. Kritéria rozdelenia podnikov

1. PODĽA VÝSLEDKU PODNIKANIA

1. výrobné – podniky prvovýroby, resp. druhovýroby, sú náročné na kapitál
2. podniky služieb – obchodné, dopravné, finančné inštitúcie, banky, sú náročné na pracovnú silu

2. PODĽA PRÍSLUŠNOSTI K NÁRODNO – HOSPODÁRSKEMU ODVETVIU

1. poľnohospodárske
2. dopravné
3. obchodné
4. priemyselné

3. PODĽA VEĽKOSTI

1. malé – počet zamestnancov do 200
2. stredné – od 200 –500
3. veľké – viac ako 500

4. PODĽA FORMY VLASTNÍCTVA

1. súkromné
2. štátne
3. verejné
4. príspevkové organizácie
5. podniky so zahraničnou kapitálovou účasťou
6. zahraničné podniky

5. PODĽA ORGANIZAČNO- PRÁVNYCH NORIEM

majú formu obchodných spoločností

31. Obchodná spoločnosť, základné typy obchodných spoločností

Obchodná spoločnosť – je právnická osoba za účelom podnikania

OS sa zakladá:

1. zakladajúcou listinou
2. spoločenskou zmluvou

OS vzniká:

3. dňom zápisu do obchodného registra

OS zaniká:

4. dňom výmazu z obchodného registra,
5. zaniká likvidáciou alebo konkurzom bez likvidácie

Základné imanie – súhrn peňažných a nepeňažných vkladov spoločníkov do spoločnosti

Rozdelenie OS:

1. osobné obchodné spoločnosti ( v.o.s., komanditná spoločnosť )
2. kapitálové obchodné spoločnosti ( s.r.o., a.s.)

32. Osobné a kapitálové spoločnosti

Osobné obchodné spoločnosti – v.o.s, komanditná spoločnosť

v.o.s – ručí celým svojim majetkom

komanditná spoločnosť – tvoria ju komandisti a komplementári

komandisti – ručia za záväzky do výšky svojho vkladu, majú právo na zisk

komplementári – ručia celým svojim majetkom, riadia spoločnosť

Kapitálové obchodné spoločnosti – s.r.o., a.s. = sú povinné vytvárať zisk

s.r.o. – za záväzky ručia celým svojim majetkom a spoločník len do výšky svojho vkladu – nesplateného

s.r.o. môže založiť 1 –50 spoločníkov

zisk – 200 000,-

vklad – minimálne 30 000,-

a.s. – je nazávislý právny subjekt, v ktorom je vlastníctvo rozdelené na určitý počet podielov ( akcií ) v určitej nominálnej hodnote, ktoré vlastnia jednotlivý akcionári.

Akcionári majú právo – spolupodieľať sa na riadení, zisku i likvidácií spoločnosti

akcia – cenný papoer, ktorý svedčí o kapitálovej účasti vo firme, oprávňuje podieľať sa na jej riadení a podieľať sa na zisku vo forme dividendy.

( dividenda – predstavuje časť z rozdelených ziskov akciovej spoločnosti )

Každá akcia má:

6. nominálnu hodnotu – vytýčenú na akcií
7. reálnu hodnotu – vyjadruje kurz akcie

Kurz akcie:

8. závisí od dividendy a úrokovej miery

Druhy akcií:

1. na meno
2. na doručiteľa
3. zamestnanecké
4. prioritné – držitelia akcií majú prednostné právo na vydanie dividendy

33. Majetok firmy a jeho základné rozdelenie

Majetok podniku: HIM, NIM a osobné zložky podnikania

MAJETOK:

1. hmotný – vlaastníctvo hmotných zložiek ( pozemok)

2. nehmotný - peniaze

1. investičný – HIM, NIM, finančné inštitúcie- doba používania dlhšie ako 1 rok

2. neinvestičný

Hmotný investičný majetok ( HIM):

9. obstaráacia cena vyššia ako 30 000,-, doba používania dlhšia ako 1 rok
10. tvoria ho: stroje, budovy

Podnik sa k nemu dostáva:

11. kúpou alebo vlastnou výrobou
12. darovaním
13. prevodom z  1 podnikateľského subjektu do druhého
14. priraďením osobného majetku do používania
15. prenájom HIMu – leasing

Nehmotný investičný majetok (NIM):

16. obstarávacia cena je vyššia ako 50 000,- a doba používania vyššia ako 1 rok
17. tvoria ho: náklady, ktoré vzniknú z titulu založenia podniku, výsledky vedy, softwaru, ak nie je predmetom dodávky tak aj hardwaru, oceniteľné práva
18. je ho potrebné odpísať do 5 rokov od jeho nadobudnutia

Neinvestičný obežný majetok hmotný – cena je nižšia ako 30 000,-, doba používania kratšia ako 1 rok ( skladovaný materiál, nedokončená výroba, polotovary, vlastná výroba)

Obežný nehmotný majetok – cena je nižšia ako 50 000,- a doba kratšia ko 1 rok

34. Náklady firmy a ich štruktúra

Náklady: peňažné výdavky, ktoré musí firma vynaložiť na zakúpenie výrobných faktorov potrebných na výrobu svojej produkcie

* explicitné náklady– náklady, ktoré firma vynaloťí v podobe priamych peňažných nákladov ( náklady na zakúpenie strojov, zariadení)

* implicitné náklady– náklady, ktoré vznikajú pri použití výrobných faktorov vo vlastníctve vlastníka firmy ) jeho vlastná práca, budovy, ktoré vlastnía využíva na prevádzkovanie firmy )

Náklady možno rozdeliť podľa:

1. druhu nákladov

19. náklady na energiu, mzdové náklady, odpisy, manko, škody, materiálové náklady

2. kalkulačného vzorca – z hľadiska stanovenia cien

20. z hľadiska predpokladanej efektívnosti podniku – priame mzdy, prevádzková réžia, podniková réžia, priamy materiál

3. závislosti k celkovému objemu výnosov

21. fixné náklady : nemenia sa meniacim sa objemom výkonov
22. variabilné náklady: menia sa ( základný materiál, mzda)

35. Výnosy a ich rozdelenie

Výnosy: peňažné sumy, ktoré získava podnik zo všetkých aktivít

23. príjmy podniku vznikajú v okamihu úhrady,
24. možno ich uhradiť fakturačne

Rozdelenie výnosov:

1. prevádzkové výnosy – v dôsledku prevádzkovo – hospodárskych činností

2. finančné výnosy – vznikajú z predaja cenných papierov

3. mimoriadne výnosy – v dôsledku netradičných podnikateľských aktivít, ( z predaja nepotrebného stroja atď)

36. Hospodársky výsledok

37. Externé a interné financovanie

38. Peniaze a ich vývoj

Peniaze ako všeobecný výmenný prostriedok ľudia vynašli na uľahčenie hospodárskeho styku. Vznik a používanie peňazí znamenalo veľký pokrok: peniaze spružnili, zjednodušili a rozvinuli ekonomický život – napomohli rozvoj deľby práce a prehĺbenie špecializácie výrobcov a na tomto základe niekoľkonásobné zvýšenie produktivity práce. Peniaze prešli zložitým historickým vývojom: od tovarových peňazí cez plnohodnotné peniaze stotožnené so zlatom až k neplnohodnotným peniazom, od hotových peňazí k bezhotovostným peniazom, pomocou ktorých sa v moderných trhových ekonomikách uskutočňuje prevažná časť transakcií.

Peniaze vznikli evolučne ako prirodzený výsledok rozvoja výroby, deľby práce a výmeny tovarov. Predstavujú osobitný druh tovaru, ktorý slúži na vyjadrovanie cien iných tovarov, na ich kúpu a predaj a na realizáciu rôznych platieb. Sú všeobecným ekvivalentom, ktorý sprostredkúva výmenu všetkých ostatných statkov a služieb na trhu. Je potrebné rozlišovať pojmy peniaze a dôchodok (príjem). Zatiaľ čo peniaze su stavovou veličinou – vypovedajú o tom, aké množstvo peňazí má človek v danom okamihu, dôchodok je tokovou veličinou – vyjadruje tok príjmov za určité časové obdobie.

39. Funkcie peňazí a ich analýza

Peniaze plnia v trhovej ekonomike tieto tri funkcie. Fungujú ako:

4. prostriedok výmeny
5. zúčtovacia jednotka
6. uchovávateľ hodnôt

1. Vo funkcii výmenného prostriedku peniaze sprostredkúvajú obeh tovarov, uľahčujú výmenu statkov a služieb. Pôvodne, keď sa výmena uskutočňovala ojedinele, mala naturálny charakter. Jeden tovar sa priamo vymieňal za iný tovar – barter. Naturálna výmena zahŕňala v jednom predaj aj kúpu statku. Zavedenie peňazí (ako výsledok živelného rozvoja trhu) umožnilo oveľa dokonalejšiu nepriamu výmenu. Výrobcovia začali vymieňať svoje výrobky za peniaze a za ne nakupovať potrebné tovary.
2. Funkcia peňazí ako zúčtovacej jednotky je spojená s ich schopnosťou byť mierou hodnoty celej masy statkov a služieb. Uvedená funkcia je úzko spojená s funkciou peňazí ako výmenného prostriedku. Tovarová výmena sa v peňažnom hospodárstve uľahčuje tým, že trhová hodnota jednotlivých statkov a služieb je vyjadrená v jednom „štandartnom“ tovare. Hodnota tovaru vyjadrená pomocou peňazí je cena tovaru. Z formálnej stránky predstavuje množstvo peňazí, za ktoré je možné vymieňaný tovar kúpiť.
3. Peniaze vo funkcii uchovávateľa hodnôt umožňujú prenášať hodnotu do budúcnosti, udržiavať kúpnu silu v čase. Sú zhromažďované ako úspory s cieľom budúcich nákupov statkov a služieb alebo akumulácie. Peniaze sa totiž nemusia vynakladať len na nákupy tovarov v súčasnosti, peniaze možno odložiť a tieto nákupy uskutočniť neskoršie. Forma hromadenia je rôzna: - forma v hotovosti

                                                                    - vo forme vkladu – v bankách

40. Ponuka peňazí, peňažné agregáty

Ponuka peňazí: veličina ponuky peňazí je dôležitým činiteľom vývoja ekonomiky. Ovplyvňuje ju predovšetkým monetárna politika centrálnej banky, ktorá priamo vytvára monetárnu bázu zloženú z obeživa ( mincí a papierových peňazí) a z bankových rezerv. Závisí však aj od vývoja úrokových mier, s ktorými je spojená banková ( úverová) tvorba peňazí

Peňažné agregáty: peňažné agregáty sú ukazovatele peňažnej masy, ktroé sa líšia navzájom stupňom likvidity, t.j. pohotovosti na platobné operácie. Zmeny v jednotlivých peňažných agregátoch sú zároveň signálom a indikátorom posunov celkovej ekonomickej aktivity.

3 základné druhy peňažných agregátov:

M1 – zahŕňa najlikvidnejšie formy peňazí. Zvykne sa označovať ako peniaze v užšom zmysle alebo transakčné peniaze. M1 sa pokúša merať skutočné prostriedky výmeny. Je súhrnom obeživa a depozitných peňazí na požiadanie.

Štruktúra M1:

7. mince a papierové penize
8. bankové vklady na požiadanie
9. vklady na šekových účtoch
10. cestovné šeky

M2 – tzv. široko definovaná ponuka peňazí, je pokusom o meranie zásoby vysoko likvidných aktív, ktoré má verejnosť v držbe. Je súhrnom aktív vyjadrených peňažným agregátom M1 a termínovaných vkladov a úspor v bankách, sporiteľniach a iných peňažných inštitúciách.

Štruktúra M2:

11. M1
12. termínované vklady

M3 – pripočítava k M2 trochu menej likvidné aktíva, ako sú veľké termínované vklady, dlhodobé eurodolárové vklady a ďalšie, relatívne menej významné aktíva. Patria sem v podstate všetky vklady prinášajúce úrok.

Štruktúra M3:

13. M2
14. veľké termínované vklady
15. ďalšie zložky s nižším stupňom likvidity

Ponuku peňazí predstavuje peňažný agregát M1.

41. Forma peňazí

Ponuka peňazí v moderných trhových ekonomikách má dnes rôznorodú štruktúru, ktorú tvoria rôzne formy peňazí. Peniaze môžu vystupovať ako:

5. drobné kovové mince

b) papierové peniaze – bankovky, príp. štátovky. Papierové peniaze spolu s mincami tvoria obeživo, hotové peniaze

c)  bankové (depozitné ) peniaze – ide o vklady bez výpovednej lehoty, ktoré možno kedykoľvek vybrať, a o šekové účty využiteľné na platby prostredníctvom šekov. Existujú v bezhotovostnej podobe, ale možno ich rýchlo zmeniť na hotovosť. Kvantitatívne v ponuke peňazí prevládajú

1. kvázipeniaze – ide o prostriedky s nižším stupňom likvidity. Zahŕňajú:

16. termínované vklady – vklady s určitou výpovednou lehotou
17. likvidné cenné papiere, predovšetkým štátne obligácie

42. Kvantitatívna teória peňazí

Kvantitatívna teória peňazí patrí medzi najautoritatívnejšie hypotézy o vplyve peňazí v ekonomickom systéme. KTP vznikla už v 16. storočí, jej autorstvo sa prisudzuje francúzskemu merkantilistovi J. Bodinovi, ktorý v roku 1568 objasnil, že rast cien v Európe bol dôsledkom prílevu vzácnych kovov z Nového sveta.

KTP vychádza z toho, že peniaze nemajú vnútornú reálnu hodnotu, kúpna sila peňazí závisí od och množstva v obehu a ceny tovarov, ako aj kúpna sila peňazí sa stanovia v obehu ich stretávaním. Podstata KTP spočíva v zdôvodňovaní kauzálnej závislosti medzi množstvom peňazí v obehu a cenami. Podľa KT zvýšenie množstva peňazí v obehu vyvolá zvýšenie cien, pretože to isté množstvo tovaru sa teraz vymieňa za väčšie množstvo peňazí a naopak.

Rovnica výmeny -  M. V = P. Y

Kde:    M – celkové množstvo peňazí v obehu

        V – rýchlosť obehu peňažnej jednotky

        P  - cenová hladina

        Y  -  reálny produkt (množstvo tovarov a služieb vymieňaných za peniaze)

43. Charakteristika peňažného trhu

Peňažný trh je trh, kde sa poskytujú a vypožičiavajú krátkodobé fondy ( poskytujú sa krátkodobé úvery a získavajú krátkodobé peňažné pôžičky), ktorých splatnosť nepresahuje jeden rok. Činnosť inštitúcie peňažného trhu ( banky, poisťovne, peňažné burzy) je prevažne založená na úverových vzťahoch, takže operácie tohto trhu sú v podstate procesom ustavičného vznikania a uhrádzania pohľadávok a záväzkov v rôznych formách.

Na peňažnom trhu sa stretáva ponuka peňazí a dopyt po peniazoch a formuje sa trhová úroková miera. O stave rovnováhy hovoríme vtedy, keď na peňažnom trhu panujú také podmienky, že nevznikajú tendencie k zmene jednotlivých veličín. Trhovú (rovnovážnu) úrokovú mieru  určuje priesečník kriviek dopytu a ponuky. Pri vyššej úrokovej miere by ponuka peňazí prevyšovala dopyt, čo by vyvolávalo tlak na zníženie úrokovej miery. Naopak pri poklese úrokovej miery pod rovnovážnu úroveň by dopyt prevýšil ponuku a úroková miera by bola tlačená smerom hore.

44. Bankový systém a jeho štruktúra

Banková sústava predstavuje sústavu finančných inštitúcií, ktoré sa zaoberajú bankovými operáciami. V trhových ekonomikách existuje dvojstupňová banková sústava s centrálnou bankou a obchodnými (komerčnými) bankami.

18. centrálna banka – reguluje v krajine peňažný obeh. Emituje peniaze, stanovuje úverové podmienky a reguluje a dozoruje činnosť obchodných bánk
19. obchodného banky – sú finančné inštitúcie, ktoré sa podobne ako iné firmy zameriavajú na zisk, ktorý dosahujú bankovými operáciami, napr. vedením účtov, poskytovaním úverov a pod.

Majú povahu univerzálnych finančných inštitúcií, ktoré poskytujú všetky druhy finančných služieb alebo špecializovaných finančných inštitúcií, ktoré sa zameriavajú len na určitý druh finančných služieb

Vykonávajú:

25. aktívne operácie – poskytovanie úverov
26. pasívne operácie – prijímanie vkladov
27. sprostredkovateľské akcie

45. Nástroje monetárnej politiky

Monetárna politika – taká forma hospodárskej politiky, ktorá je zameraná na kontrolu množstva peňazí v obehu a úrokovej miery s cieľom ovplyvniť rozhodujúce makroekonomické veličiny.

Nástroje MP:

Centrálna banka používa na reguláciu ponuky peňazí a zabezpečenie stability meny nasledujúce nástroje:

20. operácie na voľnom trhu – ich podstata spočíva v nákupe alebo predaji štátnych cenných papierov centrálnou bankou, čím sa znižuje alebo zvyšuje ponuka peňazí a teda zdražuje alebo zlacňuje úver
21. politika diskontnej sadzby – diskontná sadzba je úroková miera, za ktorú poskytuje úvery centrálna banka obchodným bankám
22. politika povinných minimálnych rezerv – povinné rezervy neslúžia iba na zabezpečenie likvidity a solventnosti bankového sektora, ale najmä sú nástrojom centrálnej banky na ovplyvňovanie a regulovanie množstva peňazí
23. intervencie na devízových trhoch – ide o transakcie na devízových trhoch spojené s nákupom alebo predajom mien iných krajín centrálnou bankou s cieľom ovplyvňovať menové kurzy alebo inak ovplyvňovať menové trhy. Tieto operácie uskutočňuje centrálna banka vtedy, keď uplatňuje systém pevného, resp. relatívne pevného menového kurzu

46. Typy monetárnej politiky

24. Keď sa ekonomika vyvíja uspokojivo, môže sa centrálna banka rozhodnúť, že ponechá ponuku peňazí a úrokové sadzby na ich doterajšej úrovni. Ak však existujúce prostredie podnecuje infláciu, môže sa rozhodnúť pre utiahnutie monetárnej politiky. Začne uplatňovať politiku ťažko dostupných peňazí, to znamená, že obmedzuje ponuku peňazí. Ide o reštriktívnu monetárnu politiku.
25. Ak hrozí recesia, do ekonomiky možno vtlačiť ďalšie peňažné zdroje, ktoré zvýšia ponuku peňazí a znížia úrokové sadzby. Tým sa zvýši úroveň produktu, zamestnanosti a zlepší sa pozícia platobnej bilancie. Vtedy ide o expanzívnu monetárnu politiku.

47. Tvorba bankových peňazí

Obchodné banky držia časť peňažných prostriedkov, ktoré získavajú ako vklady, na účte v centrálnej banke. Tieto povinné rezervy sa vytvárajú na základe zákonných požiadaviek, a to ako príslušný percentuálny podiel z vkladov. Okrem nich môžu obchodné banky držať dodatočné rezervy, ktoré predstavujú najlikvidnejšie obchodné aktíva. Slúžia na každodenné obchodné potreby a realizáciu záväzkov banky.

Moderné banky uplatňujú systém čiastočného krytia vkladov. Keď banka získa vklad, časť z neho musí povinne držať vo forme zákonných rezerv v centrálnej banke a zvyšnú časť vkladov môže vynaložiť na pôžičky a portfóliové investície ( t.j. na nákup cenných papierov). Poskytnuté prostriedky sa vracajú do bankového systému ako vklad a proces sa opakuje. Do pohybu sa uvádza reťazová reakcia, ktorá v konečnom dôsledku vedie k multiplikácií bankových vkladov a k narastaniu množstva peňazí. Tento proces sa označuje ako multiplikovaná expanzia bankových peňazí.

Bankový systém založený na čiastočnom krytí vkladov prostredníctvom povinných minimálnych rezerv vytvára priestor pre tvorbu depozitných peňazí, ktoré rozširujú ponuku peňazí. Prírastok vytvorených vkladov je daný prírastkom peňažného základu, vynásobeného multiplikátorom ponuky peňazí, ktorý sa rovná recipročnej hodnote povinnej miery rezerv. Schopnosť niekoľkonásobne zvýšiť pôvodné bankové vklady je jednou zo základných vlastností bankového systému.

48. Vysvetlite pojem úver, úrok, valuta devíza

26. úver – poskytnutie peňažnej čiastky veriteľom dlžníkovi, po určitej dohodnutej lehote je táto čiastka vrátená veriteľovi aj s úrokom
27. úrok- peňažná čiastka, ktorú platí dlžník veriteľovi za poskytnutie úveru, úroková miera je pomer veľkosti úroku k veľkosti zapožičaného kapitálu vyjadrený v percentách
28. valuta – je zahraničná voľne vymeniteľná mena v hotovosti
29. devízy – sú pohľadávky znejúce na zahraničnú menu, sú nástrojom bezhotovostného platobného styku

49. Vysvetlite pojmy:

30. devalvácia – oficiálne zníženie menového kurzu vyhlásené štátom
31. revalvácia  - opak
32. znehodnotenie meny – ak poklesne trhová cena meny
33. zhodnotenie – vzostup hodnoty meny

50. Agregátny dopyt a agregátna ponuka

Agregátny dopyt (AD) predstavuje súhrn všetkých statkov (spotrebných aj investičných) a služieb, ktoré sú ekonomické subjekty ochotné v danom období kúpiť. AD pozostáva z celkových výdavkov v ekonomike, t.j. výdavkov všetkých ekonomických subjektov. Niekedy sa nazýva aj agregátne výdavky.

Možno rozlišovať niekoľko úrovní AD:

34. v zjednodušenom modeli ekonomiky je AD sumou spotrebných výdavkov domácností a investičných výdavkov firiem
35. v uzavretej ekonomike je AD sumou, ktorú domácnosti, firmy a štát majú v úmysle vynaložiť na nákup statkov a služieb
36. v otvorenej ekonomike treba k tomu ešte pridať čistý export

AD závisí od cien, za ktoré sa statky a služby ponúkajú, od dôchodkov domácností, ako aj od ďalších faktorov, medzi ktoré možno zaradiť napríklad očakávania subjektov týkajúce sa budúcnosti.

Agregátna ponuka (AS) predstavuje objem statkov a služieb, ktoré firmy v danom období vyrobili, resp. poskytli. AP odráža podmienky tak na trhoch výrobných faktorov, ako aj na trhoch statkov a služieb. Je úzko spätá s výrobnou kapacitou krajiny, čiže s jej potencionálnym produktom. Potencionálny produkt je produkt, ktorý je pre hospodárstvo maximálne udržateľný. Potencionálny produkt je najvyššia možná úroveň skutočného produktu, ktorú môže ekonomika udržať bez toho, aby prudko rástla miera inflácie. Potencionálny produkt možno definovať aj ako skutočný produkt, ktorý sa v ekonomike vyrobí pri prirodzenej miere nezamestnanosti.

51. Základné makroekonomické ciele

52. Hrubý domáci a hrubý národný produkt

HDP – možno z vecného hľadiska vymedziť ako súhrn finálnych statkov a služieb vyrobených a poskytnutých za určité časové obdobie výrobnými faktormi na území danej krajiny, bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť. HDP teda zohľadňuje územný princíp. HDP je najkomplexnejším meradlom celkovej úrovne výroby statkov a služieb v danej krajine

HNP – predstavuje hodnotu všetkých finálnych statkov a služieb vyrobených národnými výrobnými faktormi, pričom nie je dôležité, na území ktorého štátu tieto výrobné faktory pôsobia.

53. Vysvetlite pojem čistý ekonomický blahobyt

Čistý ekonomický blahobyt je upravené meradlo hrubého domáceho produktu, ktoré obsahuje len tie statky a služby, ktoré priamo ovplyvňujú ekonomický blahobyt.

Pri kvantifikácií ČEB treba k HDP pripočítať tieto aktivity:

37. statky a služby pre domácnosť a v domácnosti produkované
38. produkciu tieňovej (čiernej) ekonomiky
39. rast kvality a úžitkových vlastností statkov a služieb zvyšuje ekonomický blahobyt
40. hodnota voľného času nie je súčasťou HDP, ale rast voľného času môže zvyšovať ekonomický blahobyt

54. Metódy výpočtu hrubého domáceho produktu

* Produkčná (tovarová) metóda

Pri výpočte HDP pomocou tejto metódy sa všetky finálne statky a služby, ktoré sa za určité časové obdobie vyrobili na území daného štátu, vynásobia ich cenou a získané údaje sa agregujú.

* Dôchodková metóda

Použitie tejto metódy znamená, že výkonnosť ekonomiky sa meria a vyjadruje pomocou príjmov (dôchodkov) jednotlivých subjektov, ktoré získavajú za služby výrobných faktorov:

41. mzdy a iné zamestn. príjmy, t.j. hrubé mzdy
42. čisté úroky, ktoré predstavujú rozdiel úrokov získaných subjektov a úrokov platených iným subjektom
43. renty, dôchodky vlastníkov pôdy
44. zisk firiem pred zdanením – hrubý zisk
45. dôchodok firiem nezapísaných v obch. registri, ale v živnostenskom registri
46. amortizácia
47. nepriame dane

Súčtom uvedených dôchodkov je HDP. Dôchodková metóda slúži aj na výpočet kategórie národný dôchodok.

* Výdavková (spotrebná) metóda

Ak meriame HDP pomocou výdavkov spojených z jeho realizáciou, môžeme ho vyjadriť ako súčet týchto položiek:

48. výdavky domácností na osobnú spotrebu tovarov a služieb – C
49. súkromné hrubé domáce investície firiem – I
50. výdavky štátu na nákupy tovarov a služieb – G
51. čistý export – NX

HDP= C+I+G+NX

55. Investovanie a jeho finančné zabezpečenie

56. Hospodársky rast a jeho základné zdroje

Hospodársky rast – je proces v ktorom sa zvyšuje schopnosť národného hospodárstva využívať tovary a poskytovať služby

28. z väčšieho množstva tovarov a služieb, ktoré ekonomika vyrába, ktoré sa ukazujú v makroekonomických ukazovateľoch ( HDP, HNP, ND)
29. vždy sa zobrazuje v pomere k počtu obyvtaeľstva ( reálny HDP na jedného obyvateľa)

Základné zdroje:

1. demografické vplyvy
2. zapojenie doteraz nevyužitých zdrojov do procesu výroby
3. prírastok fyzického kapitálu
4. investície do ľudského kapitálu
5. technický pokrok
6. riadenie a organizácia práce
7. výhody z pôsobenia deľby práce
8. prírodné zdroje

57. Hospodársky cyklus a jeho jednotlivé fázy

Hospodársky cyklus – je pravidelné striedanie zostupných a vzostupných fáz vývoja ekonomiky

Podľa dĺžky trvania jednotlivého cyklu rozlišujeme:

9. dlhé cykly
10. krátke
11. stredne dlhé

Fázy hospodárskeho cyklu:

12. recesia
13. dno
14. expanzia
15. vrchol

RECESIA = vyznačuje sa poklesom HDP, pokles výroby, rast nezamestnanosti, rast inflácie

DNO= najnižšia úroveň HDP, najvyššia inflácia, naj. pokles výroby, najvyššia nezamestnanosť

EXPANZIA = rastie skutočný HDP smerom k plnému využitiu výrobných zdrojov, vyšší dopyt

VRCHOL = najnižšia nezamestnanosť, zárodky z krízy z nadvýroby

58. Nezamestnanosť a typy nezamestnanosti

Nezamestnanosť – nezamestnaní sú ľudia, ktorí nie sú zamestnaní, ale aktívne hľadajú prácu, alebo sa chcú vrátiť do práce.

52. frikčná nezamestnanosť vzniká ako dôsledok pohybu ľudí medzi regiónmi, pracovnými miestami alebo rôznymi etapami životného cyklu
53. štruktúrna nezamestnanosť vzniká vtedy, keď existuje nesúlad medzi ponukou pracovníkov a dopytom po nich. Takýto nesúlad môže vzniknúť preto, že dopyt po určitom druhu práce rastie, kým dopyt po inom druhu práce klesá a ponuka sa neprispôsobí dostatočne rýchlo
54. cyklická nezamestnanosť sa vyskytuje vtedy, keď celkový dopyt po pracovníkoch je nízky. Keď celkové výdavky a output klesajú, rastie nezamestnanosť v celej ekonomike. Tento rast nezamestnanosti v každej oblasti je signálom, že rastúca nezamestnanosť je prevažne cyklická.

Nezamestnanosť:

1. dobrovoľná – dobrovoľne nezamestnaní nie sú ochotní pracovať pri existujúcej mzdovej sadzbe, ktorá je výsledkom pôsobenia trhu.
2. Nedobrovoľná – ak je počet voľných pracovných síl absolútne väčší, než počet voľných pracovných miest, t.j. ak je celkový dopyt po práci vyšší, než celková ponuka práce

59. Podstata a príčiny inflácie, stagflácia

Inflácia – sa prejavuje dlhodobým rastom cenovej hladiny výrobkov a služieb, prípadne trvalým znižovaním kúpnej sily peňažných jednotiek. Je to proces vyvolaný poruchami v mikroekonomickej a makroekonomickej rovnováhe, v peňažnej sfére, ale aj vo sfére reálnej ekonomiky. Trhové ceny sa v priebehu sledovaného obdobia menia, ale ich pohyb nemusí byť, a ani nie je, v prípade rôznych tovarov rovnaký. Z makroekonomického hľadiska je dôležité, aké sú celkové zmeny cien. Celkovú úroveň cien tovarov a služieb, ktoré sa v národnom hospodárstve predávajú a nakupujú, označujeme pojmom cenová hladina. Inflácia je vzrast celkovej cenovej hladiny a nie jednotlivých cien. Ak celková cenová hladina poklesla, hovoríme o deflácií.

Stagflácia – spojenie s stagnácie s infláciou. Stagflácia je prirodzeným dôsledkom prispôsobovania sa ekonomiky existencii inflačnej medzery. Je vyvolaná viacerými príčinami, napríklad v dôsledku výrazného rastu položiek výrobných nákladov, ako sú mzdy a platy, suroviny či ceny energie v súvislosti s poklesom či stagnovaním výroby a obmedzovaním agregátnej ponuky.

60. Podstata a význam medzinárodnej ekonomickej integrácie

EI ako najvyšší stupeň internacionalizácie hospodárskeho života predstavuje objektívny proces regulovaný v záujme integrujúcich sa krajín.

Vznik a rozvoj integračných procesov je výsledkom prehĺbenia deľby práce, medzinárodnej špecializácie a kooperácie. EI sa vyznačuje univerzálnym charakterom medzinárodných ekonomických vzťahov medzi krajinami. Vytvárajú sa hlboké ekonomické vzťahy, uskutočňuje sa prestavba a vzájomné dopĺňanie ekonomických štruktúr a formujú sa regionálne hospodárske komplexy.

EI sa vyznačuje týmito charakteristickými znakmi:

55. jej vznik je objektívne podmienený určitým stupňom ekonomického rozvoja a deľby práce, medzinárodnej špecializácie a kooperácie
56. integrácia je regulovaný proces v tom zmysle, že vyžaduje vedomú činnosť subjektov pri formovaní a regulovaní ekonomických vzťahov
57. integrácia je charakterizovaná vzájomným prispôsobovaním sa jednotlivých odvetví, regiónov, krajín, formujú sa hlboké a pevné vzťahy, národné reprodukčné procesy vzájomne prenikajú
58. integračné procesy majú regionálny charakter
59. integráciou sa dosahuje ekonomický efekt: zvýšenie produktivity práce, ekonómia času, úspory z rozsahu, zníženie nákladov na obeh.

Všeobecne možno medzinárodnú ekonomickú teóriu vymedziť ako: „objektívny proces vzájomného a postupného prepájania, prispôsobovania a zbližovania národných ekonomických štruktúr, prehlbovania závislostí medzi nimi a ich postupnej transformácie na novú ekonomickú štruktúru vznikajúceho regionálneho hospodárskeho komplexu.“  

61. Úloha štátu v ekonomike

*história: -v stredoveku vo feudalizme- stat riadil ekonomiku prostrednictvom feudalov a mestskach cechov

-potom nastup kapitalizmu-stat menej zasahuje do cein a vyrobnych postupov-obodbie mechanizmu alebo konkurencneho kapitalizmu (v E a Azii)

-zac. 19.st.- stat vobec nezashuje,trh sa vyvijal podla vztahu ponuky a dopytu (vascina E a S AM.)

-po.19.st.-stat zasahuje do dani,monopolov, v socialnej oblasti-stat zasahoval aby nevznikali monopoly

-po 2 sv.vojne-vlady ovplyvnovali ekonomiu

-1980-mnohe konzervativne vlady znizili ceny a zmiernovali regulaciu ekonomiky,Reaganova revolucia-znizil dane

-80 a 90 roky-revolucie, z centralne planovanej ekonomiky na trhovy mechanizmus-staty V bloku

*základne ulohy statu v ekonomike:

        1.efektívnosť-podoporovanie konkurencie,obmedzovanie externality (budovanie verejnych statkov, ziv.pr.)

        2.rovnost- vyuzivanie dani na redistribuciu dochodkov

        3.stabilita a rast- znizenie nezamestnanosti a inflacie- monetarna (oblast penazi,urokova sadzba) a fiskalna (pouzitie penazi z dani na vladne vydavky) politika

*ulohy statu v jednotlivych typoch ekonomik:

        1.hospod.system zalozeny na zvykoch, tradiciach

        2.trhova ekonomika- vyroba produktov ktore prinasaju zisky a po ktorychh je dopyt, stat zasahuje len na urcenie pravidiel v oblasti dani,monopolov,socialnej politiky

        3.centralne riadena ek.-vlada rozhoduje o cenach,mnozstve,vyrobe,...

        4.zmiesana ek.-stat vytvara zakonny ramec a zasahuje do oblasti, kt. trh nedokaze vyriesit sam

62. Nevyhnutnosť zásahov štátu do ekonomiky

63. Základné funkcie vlády v ekonomike

64. Fiškálna politika a nástroje jej realizácie

Fiškálna politika je využitie verejných financií na makroekonomickú stabilizáciu a prerozdeľovanie hrubého domáceho produktu.

Opiera sa o využitie 2 nástrojov:

1. zabudované stabilizátory – progresívne dane, problahobytné transféry
2. zámerné opatrenia – vláda ich pripravuje na základe doterajšieho akonomického vývoja, ich cieľom je korigovanie javov prejavujúcich sa v ekonomike, vypracáva ich vláda a predkladá ich na schválenie NR SR

Fiškálna politika:

30. je to jedna z foriem hospodárskej politiky
31. základným cieľom tejto politiky je dosiahnuť prirodzenú mieru nezamestnanosti, a to prostredníctvom anticyklického regulovania
32. hlavným cieľom je stabilizácia ekonomického vývoja
33. hlavným nástrojom je štátny rozpočet
34. fiškálna politika – rozpočtová politika

65. Štátny rozpočet a vzájomný vzťah príjmov a výdavkov

ŠR je ekonomickou kategóriou, ktorú možno chápať z rôznych hľadísk:

1. z hľadiska fondového chápania je štátny rozpočet centralizovaným peňažným fondom, ktorý sa vytvára, rozdeľuje a používa na základe nenávratného a neekvivaletného spôsobu rozdeľovania
2. z účtovníckeho hľadiska je ŠR bilanciou, ktorá sa skladá zo strany príjmov a zo strany výdavkov

60. príjmy – tvoria najmä priame a nepriame dane a nedaňové príjmy. Hlavnými zdrojmi priamych daní sú daň z príjmov a príspevky do fondov sociálneho poistenia. K nepriamym daniam patria najmä daň z pridanej hodnoty a spotrebné dane ( daň z tabakových a alkoholických výrobkov atď.)
61. výdavky – pozostávajú z bežných výdavkov, z kapitálových výdavkov a z vládnych úverov

35. z účtovníckeho hľadiska sa rozlišuje štátny rozpočet vyrovnaný, prebytkový a schodkový alebo deficitný

3. na ŠR možno nazerať aj ako na zákon, pretože jeho návrh schvaľujú štátne orgány
4. ŠR možno definovať aj ako významný nástroj fiškálnej politiky

66. Daňová politika a daňový multiplikátor

Daňová politika je súčasť rozpočtovej politiky, ktorá sa zameriava na dopad daní na ekonomiku z hľadiska miery zdanenia a spôsobu zdanenia. Štát si daňovou politikou zabezpečuje príjmy do štátneho rozpočtu a reguluje aktivity ekonomických subjektov.

Zvýšenie agregátneho dopytu, a tým aj národného produktu, možno dosiahnuť aj znížením daní, ktoré zvyšuje disponibilný dôchodok. V tomto prípade hovoríme o pôsobení daňového multiplikátora. DM je menší ako výdavkový.

67. Fungovanie verejného sektora v trhovej ekonomike

68. Európska únia a menová politika

69. Formy ekonomickej integrácie

62. pásmo voľného obchodu – rušia sa clá a kvantitatívne obmedzenia v obchode s tovarmi a službami, voči nečlenským krajinám si jednotlivé krajiny ponechávajú vlastnú colnú tarifu
63. colná únia – okrem zrušenia colných a kvantitatívnych opatrení sa určuje colná tarifa voči nečlenským krajinám. V colnej únií sa členské krajiny spájajú do jedného obchodno-politického územia vo vzťahu k vonkajšiemu svetu
64. spoločný trh – zrušenie obchodných reštrikcií, ale aj rôznych obmedzení pohybu výrobných faktorov – voľný pohyb kapitálu a pracovných síl
65. hospodárska únia – opatrenie ako pri spoločnom trhu, navyše zjednotenie alebo aspoň určitý stupeň harmonizácie hospodárskych politík aby sa odstránila diskriminácia vznikajúca v dôsledku rozdielnosti týchto politík v jednotlivých krajinách.
66. menová únia- predpokladá spoločnú menu, ktorá by odrážala ekonomickú a nakoniec aj politickú jednotu zúčastnených krajín
67. úplná ekonomická integrácia – predpokladá zjednotenie menovej, fiškálnej, sociálnej a stabilizačnej politiky a vyžaduje vytvorenie nadnárodného riadiaceho orgánu, ktorého rozhodnutia sú záväzné pre členské krajiny. Úplná ekonomická integrácia by mala byť zavŕšená politickou úniou

70. Charakterizujte obchodnú a platobnú bilanciu

68. platobná bilancia – je súbor účtovných bilancíí, ktoré zachytávajú všetky ekonomické toky vchádzajúce do krajiny a vychádzajúce z nej počas špecifického časového obdobia. Je to výkaz zachytávajúci tok platieb medzi krajinami. Transakcie zaznamenané v platobnej bilancii rôznych štátov patria do jednej z nasledujúcich skupín:  transakcie na bežnom účte, transakcie na kapitálovom účte, transakcie s oficiálnymi rezervami
69. obchodná bilancia – je časťou platobnej bilancie. Jej pasívne saldo sa vyrovnáva aktívnym saldom bilancie kapitálového účtu alebo prevodom oficiálnych rezerv do zahraničia

71. Vývoj ekonomického myslenia

36. medzi prvotné zdroje ekonomických teórií možno zaradiť bibliu (obsahuje ponaučenia o práci, pôde, kapitále)
37. predhistóriu tvoria myslitelia antického Grécka – Xenofón, Platón, Aristoteles, starovekého Ríma – bratia Gracchovci, Vavro, Cicero, Seneca
38. najstarší obraz o hospodárskych a sociálnych pomeroch gréckej spoločnosti v diele Ilyias a Odysea

Xenofón – dielo „Ekonomika a dôchodok“

Platón – dielo „Ústava“, „Zákony“

Aristoteles – spis „Etika Nikomachova

39. rozlišuje dva druhy bohatstva a dva druhy umenia získať a rozmnožovať bohatstvo – ekonómiu a chremstiku. Ekonómiou rozumie súhrn úžitkových hodnôt a chremastika predstavuje bohatstvo v peňažnej forme a všetky druhy hospodárskej činnosti zamerané na získanie a rozmnoženie peňazí.

72. Scholastika, Tomáš Akvinský

V stredoveku sa ekonomické myslenie rozvíjalo v duchu náboženského, kresťanského učenia. Naj. predstaviteľom bol taliansky dominikánsky mních Tomáš Akvinský. Veľmi podrobne analyzoval deľbu práce, ktorú považoval za prirodzenú a zdôvodnil tiež nevyhnutnosť súkromného vlastníctva. Pri zdôvodnení sa opiera o tri autority – o Sv. písmo, učenie cirkevných otcov a o Aristotela. Venoval sa aj otázke cien tovarov, ako aj úlohe peňazí, pričom ostro odsudzoval poberanie úrokov, pretože podľa neho úrok predstavuje platenie za čas a čas je darom božím.

73. Merkantilizmus, podstata a význam

Vyvíjal sa od 16. storočia do polovice 18. storočia. K rozšíreniu merkantilizmu prispel najmä rozmach obchodu založeného na peniazoch a drahých kovoch, ktoré v čase zámorských objavov vo veľkom množstve prúdili do Európy. Cieľom merkantilizmu bola bohatá, hospodársky vyspelá krajina. Za hlavný zdroj bohatstva krajiny sa pokladal zahraničný obchod, ktorý do krajiny zabezpečoval prílev drahých kovov.

Raný merkantilizmu – dosiahnuť aktívnu peňažnú bilanciu

Rozvinutý merkantilizmu – manufaktúrna výroba za hlavný zdroj zväčšovania bohatstva krajiny, dosiahnuť aktívnu obchodnú bilanciu

Predstavitelia: Thomas Mun, J.B. Collbert

74. Fyziokratimus, podstata a význam

40. uznávanie nadvlády prírody, vznikol ako reakcia na učenie merkantilizmu  v druhej tretine 18. storočia vo Francúzsku.
41. za hlavný zdroj bohatstva krajiny pokladal pôdu a poľnohospodársku výrobu

Hlavný predstavitelia:

1. F. Quesnay
2. A.R. Turgot

Quesnay:

42. podľa neho povinnosťou politika a ekonóma je odstrániť príčiny, ktoré spôsobujú chorobný stav hospodárstva. Podmienkou normálneho fungovania hospodárstva je koncepcia prirodzeného poriadku, ktorý v podmienkach slobody ovplyvňuje hospodársky život. Zdrojom všetkého bohatstva krajiny je poľnohospodárska výroba, pretože je jedinou produktívnou prácou,  čiže prácou, ktorá znásobuje výrobné náklady. Iba táto práca vytvára čistý výrobok, zisk

Sociálna štruktúra spoločnosti:

1. trieda vlastníkov (pôdy)
2. produktívna trieda ( podnikatelia a pracujúci v poľnohospodárstve)
3. sterilná trieda ( pracujúci v ostatných odvetviach hospodárstva)

75. Podstata a predstavitelia klasickej ekonómie

Ekonómia ako veda, ucelený systém poznatkov, má podstatne kratšiu, len niečo vyše 200 ročnú históriu. Je spojená so vznikom kapitalistického tovarového hospodárstva. Historickým prelomom bol vznik klasickej ekonómie. Medzi jej najvýznamnejších predstaviteľov patria:

43. W. Petty – zdroj bohatstva vidí vo výrobe, vytvoril základy teórie pracovnej hodnoty
44. A. Smith – hlásateľom hospodárskej slobody
45. D. Ricardo – „ Zásady politickej ekonómie a zdaňovania“, teória komparatívnych výhod
46. J.B. Say – „ sayov zákon trhu“ – ponuka si automaticky vytvára dopyt a rozsah trhu je priamo úmerný rozsahu výroby
47. T.R. Malthus – populačná teória – obyvateľstvo má tendenciu rozmnožovať sa rýchlejšie ako životné prostriedky – obyvateľstvo  rastie geometrickým radom, zatiaľ čo životné prostriedky aritmetickým radom – tak vzniká rozdiel medzi počtom obyvateľstva a množstvom životných prostriedkov

76. Charakterizujte vznik ekonómie ako vedy v dielach A. Smitha

Adam Smith – bol hlásateľom hospodárskej slobody ( liberalizmu). Za základ fungovania trhovej ekonomiky považoval slobodu človeka, slobodu vlastníctva a podnikania.

Začiatky ekonómie ako samostatnej vedy sa datujú od vydania práce Adama Smitha: Pojednanie o podstate a pôvode bohatstva národov z roku 1776.  ( Bohatstvo národov)

77. K. Marx  a jeho ekonomické učenie

K. MARX – rozvinul teóriu pracovnej hodnoty. Predpokladal, že abstraktnou prácou robotník vytvára hodnotu a konkrétnou prácou úžitkovú hodnotu. Rozlišoval pojmy práca a pracovná sila. Pracovná sila dokáže vytvoriť vyššiu hodnotu, akú má sama. Z tohto prebytku vzniká nadhodnota, ktorú si privlastňuje kapitalista. V tom videl základ vykorisťovania. Predpokladom hospodárskeho rastu kapitalizmu je akumulácia kapitálu.

Podľa marxovej  teórie v kapitalistickom hospodárstve pozorujeme na jednej strane zvýšené vykorisťovanie robotníkov a na druhej strane zväčšovania bohatstva  v rukách malej časti spoločnosti – z toho Marx vyvodil záver o protirečivých záujmoch robotníkov a kapitalistov a o potrebe odstrániť vykorisťovanie cestou sociálnej revolúcie. Zákonitosti vývoja kapitalizmu vysvetlil v diele KAPITÁL.

78. J.M. Keynes a význam v rozvoji ekonomickej vedy

John Maynard Keynes – vytvoril teóriu, ktorej cieľom bolo zdôvodniť nevyhnutnosť štátnych zásahov do trhovej ekonomiky.

Podľa  Keynesovej teórie efektívneho dopytu úroveň takých makroekonomických veličín, ako sú celkový objem výroby, zamestnanosti a národného dôchodku, nezávisí od výrobných možností danej ekonomiky, ale od kúpyschopného dopytu.

Keynes hovorí – hlavnou príčinou nestability trhového hospodárstva sú investície a preto by mal štát svojimi zásahmi ovplyvňovať investičnú  činnosť.

Usiloval sa nájsť súvislosť medzi dopytom po spotrebnom tovare a objemom výroby a zamestnanosťou.: ak v hospodárstve klesá dopyt po tovare, podnikatelia znižujú výrobu a zároveň aj počet zamestnancov. Keďže podnikatelia nemajú záujem rozširovať výrobu , klesá ich dopyt po investíciách, čo vedie k multiplikačnému efektu ( viacnásobný  efekt). Podľa neho, multiplikačný efekt môže pôsobiť aj opačne.

Úloha štátu v ekonomike podľa Keynesa – úlohou štátu je zabezpečiť rast efektívneho dopytu, a tým aj rast dôchodkov a zamestnanosti. Štát to môže dosiahnuť dvoma formami hospodárskej politiky: rozpočtovým regulovaním ekonomiky a peňažným a úverovým regulovaním.

79. Teória komparatívnych výhod

David Ricardo svoju teóriu pracovnej hodnoty aplikoval na oblasť medzinárodnej deľby práce a vytvoril teóriu komparatívnych výhod – porovnateľných výhod. Vychádzal z predpokladu, že národ môže zvýšiť svoju životnú úroveň, ak sa špecializuje na výrobu výrobkov, ktoré dokáže vyrábať s najvyššou produktivitou práce.

80. Monetarizmus, ekonómia ponuky, inštitucionalizmus, teória racionálnych očakávaní

MONETARIZMUS:

Za hlavnú príčinu hospodárskych problémov trhovej ekonomiky pokladá štátne zásahy do ekonomiky. Podstatou monetar. ekonomickej teórie  sú peniaze a rovnováha na peňažnom trhu.  Hlavným predstaviteľom je Milton Friedman – nositeľ nobelovej ceny za ekonómiu za rok 1976.

EKONÓMIA PONUKY:

Hlása minimalizáciu štátnych zásahov a vystupuje proti vysokému zdaneniu príjmov . Podľa nej bohatstvo  jednotlivca aj štátu pochádza z výroby založennej  na individuálnej podnikateľskej iniciatíve. Predstaviteľ: A. Laffer.

TEÓRIA RACIONÁLNYCH OČAKÁVANÍ:

Vychádza z toho, že človek je tvor ekonomický , čiže podnikatelia i spotrebitelia sa správajú racionálne a cieľavedome tak pri získaní a a vyhodnocovaní informácií, ako aj pri ich využívaní. Všetky hospodáriace subjekty sú racionálne v tom zmysle, že robia všetko ako najlepšie vedia. Preto sa usilujú racionálne využiť všetky dostupné informácie , vrátane tých, ktoré poskytuje ekonomická teória.

Predstavitelia: E. Lucas, J.Barro        

Otázky ku skúške z predmetu

Všeobecná ekonomická teória II

Zodpovedný učiteľ predmetu: Ing. Jaroslav Bednárik

1. Podnikanie a jeho základné znaky
2. Kritériá rozdelenia podnikov
3. Obchodná spoločnosť, základné typy obchodných spoločností
4. Osobné a kapitálové spoločnosti
5. Majetok firmy a jeho základné rozdelenie
6. Náklady firmu a ich štruktúra
7. Výnosy a ich rozdelenie
8. hospodársky výsledok
9. Externé a interné financovanie
10. Peniaze a ich vývoj
11. Funkcie peňazí a ich analýza
12. Ponuka peňazí, peňažné agregáty
13. Forma peňazí
14. Kvantitatívna teória peňazí
15. Charakteristika peňažného trhu
16. Bankový systém a jeho štruktúra
17. Nástroje monetárnej politiky
18. Typy monetárnej politiky
19. Tvorba bankových peňazí
20. Vysvetlite pojem úver, úrok, valuta a devíza
21. Vysvetlite pojem devalvácia, revalvácia, zhodnotenie a znehodnotenie meny
22. Agregátny dopyt a agregátna ponuka
23. Základné makroekonomické ciele
24. Hrubý domáci produkt a hrubý národný produkt
25. Vysvetlite pojem čistý ekonomický blahobyt
26. Metódy výpočtu hrubého domáceho produktu
27. Investovanie a jeho finančné zabezpečenie
28. Hospodársky rast a jeho základné zdroje
29. Hospodársky cyklus a jeho jednotlivé fázy
30. Nezamestnanosť a typy nezamestnanosti
31. Podstata a príčiny inflácie, stagflácia
32. Podstata a význam medzinárodnej ekonomickej integrácie
33. Úloha štátu v ekonomike
34. Nevyhnutnosť zásahov štátu do ekonomiky
35. Základné funkcie vlády v ekonomike
36. Fiškálna politika a nástroje jej realizácie
37. Štátny rozpočet a vzájomný vzťah príjmov a výdavkov
38. Daňová politika a daňový multiplikátor
39. Fungovanie verejného sektora v trhovej ekonomike
40. Európska únia a menová politika98443
41. Formy ekonomickej integrácie
42. Charakterizujte obchodnú a platobnú bilanciu
43. Vývoj ekonomického myslenia, začiatky ekonomického myslenia a konania
44. Scholastika, Tomáš Akvinský
45. Merkantilizmus, podstata a význam
46. Fyziokratizmus, podstata a význam
47. Podstata a predstavitelia klasickej ekonómie
48. Charakterizujte vznik ekonómie ako vedy v dielach A. Smitha
49. K. Marx a jeho ekonomické učenie
50. J. M. Keynes a jeho význam v rozvoji ekonomickej vedy
51. Teória komparatívnych výhod
52. Súčasné smery ekonomického myslenia, monetarizmus, ekonómia ponuky, inštitucionalizmus a teória racionálnych očakávaní
53.  Nobelova cena za ekonómiu, vymenujte jej niektorých predstaviteľov