Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv, Alžbety / Fakulta sociálnej práce / základy filozofie

Sylabus filozofia (sylabus_filozofia.doc)

Sylabus FILOZOFIA

1. Filozofia – láska k múdrosti
2. Filozofovanie – proces rozumu, ktorý vedie k odpovediam

                Údiv – postoj k niečomu

                Pochybovanie – zamýšľanie sa nad niečím

                „Čo môžem vedieť?, Čo mám robiť?, V čo smiem veriť?, Čo je človek?“

3. Vznik filozofie – je stará ako ľudstvo samo ( EU=6.st. p.n.l., India a Čína=2.st. p.n.l. )

                „od mýta k logu“ – Grécko, 6.st. p.n.l. – mytológia

                Teórie vzniku filozofie: mytogénna – prerastanie mýtov do reality

                                           gnozeogénna – vznikla v človeku spontánne

                                           kombinovaná – najpravdepodobnejšia

4. Kolíska filozofie

1. Grécko – pluralita (akceptovanie názorov), umenie (kalokagatia), objavné cesty vs. Kolonizácia, polis, antropomorfný polyteizmus
2. Čína a India – izolácia
3. Egypt – rigidita

5. Filozofické disciplíny

1. Ontológia (bytie) – materializmus – prvotná je hmota

                             – idealizmus – prvotná je idea, myšlienka

                             – dualizmus – kombinácia hmoty a myšlienky

1. Gnozeológia (poznávanie, poznanie) – senzualizmus – prvotné je zmyslové poznanie

                                                 – racionalizmus – prvotné je rozumové poznanie

                                                 – empirizmus – prvotné je skúsenostné poznanie

Pomocné disciplíny:

2. Etika – morálka – dobré správanie, objektívne vnímanie
3. Logika – formálna správnosť poznania (zakladateľ=Aristoteles)
4. Estetika – krásno, subjektívna disciplína; – hedonistický prístup = slasť

                                                        – teleologický prístup = účel

1. Filozofia prírody – usporiadanie prírody (darwinizmus)
2. Sociálna filozofia – teória fungovania štátu
3. Axiológia – teória hodnôt

6. Periodizácia

A) India – 1500 pred Kristom – árijci

1. Indická mystika – obetné rituály, stratifikácia (kňazi, vládcovia, slobodný ľud, nedotknuteľní)
2. Materializmus čárváka – rozkoš a slasť
3. Džinizmus – askéza (odolávanie zvodu), úcta k prírode a životu
4. Buddhizmus – náboženstvo bez Boha, „buddha“= osvietený, nirvána

B) Čína – Konfucius – etika, súlad s morálkou, úcta k starším

C) Antická filozofia

        C1) Predklasická – prírodná

1. Milétska škola – prvopočiatok bytia je arché; Táles ( voda )
2. Pytagorejci – dokonalosť v číslach; Pytagoras
3. Herakleitos – harmónia a boj protikladov; „Panta Rhei“ (oheň)
4. Eleáti – špekulanti – Xenofanes, Parmenides – poprel existenciu pohybu
5. Atomisti – definovanie atómu, Demokritos

C2) Klasická – Atény 4.st. p.n.l.

1. Sokrates – učiteľ, poznanie je ohraničené – „Viem, že nič neviem.“, ironizujúci dialóg, eristika – umenie viesť spor, maieutika – spoznávanie cez bolesť, daimonion – vnútorný hlas
2. Platón – žiak Sokrata, škola Academia, objektívny idealizmus = svet ideí = Svet ideí je dokonalý – z neho Pádom do zrodenia  sa idea spojí s hmotou a vznikne bytie a pomocou anamnézis sa učí. Teória ideálneho štátu (vládcovia, vojaci, remeselníci). Typy štátov: oligarchia, demokracia, tyrania.
3. Aristoteles – žiak Platóna, škola Lýceum, zakladateľ nových fil.prúdov:

1. Logika – verifikačná disciplína; pojem ( nadradený a podradený pojem, najvyšší pojem=kategória), súd (veta, výrok; nositeľ vlastnosti=subjekt, vlastnosť= prediktát), úsudok (vyvodenie záveru z viacerých súdov), dôkaz (sporom alebo vylúčením tretieho), indukcia/dedukcia
2. Metafyzika – mechanizmus fungovania a vzniku prírody, vyvrátil Platónovu teóriu. Podstata je v bytí: 1. látka (telo), 2. forma (duša), 3. účel (dobro), nad tým všetkým je 4. pôsobiaci činiteľ = prvý hýbateľ (boh)
3. Prírodoveda – teleologizmus – účelové usporiadanie prírody
4. Etika – cnostný človek, cnosti – etické – racionálne spracované

                                              – dianoetické – rozvoj spoloč. cností

1. Sociálna filozofia – štát; monachia – tyrania, aristokracia – oligarchia, polieta – demokracia

1. Kynická škola – Diogenes – kritika všetkého čo vymyslel človek
2. Stoická škola – súlad s prírodou, afekt, apatia, stoický pokoj
3. Skeptická škola – filozofia pochybovania

D) Stredoveká filozofia – temný stredovek – formovanie náboženstva

        D1) Kresťanská filozofia (narodenie Krista)

1. nerobí rozdiely medzi ľuďmi, stúpenci sú chudobní ale aj bohatí; šíri sa apologetikou – bránením sa.

1. R. 313 – Milánsky edikt – Konštantín – zrovnoprávnenie kresťanstva
2. Po roku 313 šírenie kresťanstva slovom – riešenie teologických (o Bohu), christologických (o Kristovi) a antropologických otázok (o hriechu, človeku)

D2) Patristika

1. Šírenie kresťanstva pátrami
2. Sv. Augustín – Aurelius Augustinus – herézy (vyvracanie dogiem) → MANITEIZMUS – Dvojbožstvo, Postuláty: 1. Boh nad svetom, 2. duša nad telom, 3. vôľa nad intelektom; absolútny teocnetrizmus – jedinečnosť Boha; Imago Dei – človek je tvor boží; boží štát vs. Pozemský štát.

D3) Scholastika – vznikajú univerzity, rozporné obdobie pre cirkev – UNIVERZÁLIE

1. Realizmus – pojem nad vecou

1. Eriugena – príroda a jej vrstvy
2. Anzelm z Canterburry – ontologický (bytostný) dôkaz Boha; veda + viera
3. Tomáš Akvinský – „tomizmus“; 5dôkazov božej existencie, ontológia bytia

1. Nominalizmus – pojem vo veci alebo po veci; Trinitárska dogma

1. Roscellinus – zakladateľ nominalizmu a trinitárskej dogmy
2. Occam – kritika abstraktných pojmov – Occamova britva

1. Konceptualizmus – pojem pred vznikom u Boha a po vzniku vo veci samotnej

E) Renesančná filozofia – Taliansko, znovu obrodenie antiky

E1) Prírodná renesančná filozofia

1. Koperník – heliocentrizmus
2. Bruno – Boh nie je, je len Jedno
3. Galilei – „A predsa sa točí“ – predzvesť novoveku – používa matematicky jazyk

E2) Sociálna renesančná filozofia – odsudzovanie sociálnej nerovnosti, majetní vs nemajetní

1. Morus – dielo Utópia – ideálny štát, dôvod nerovnosti je ohradzovanie pôdy
2. Bodin – Francúz – kritika absolútneho panovníka a rozbíjania rodiny
3. Macchiavelli – macchiavellizmus = účel svätí prostriedky. Dielo Vladár = o panovníkovi ako kondotiérovi ( vlastní šťastie = Fortuna a vnútorný hlas = virtu )

F) Novoveká filozofia

F1) Scientizmus – rozvoj empirických vied

1. Bacon – Angličan; dielo Nové Organon – návod ako dostať vedu do pravdivej roviny: a) negatívna rovina – idoly, b) pozitívna rovina – hypotézy a protokol. Dielo Nová Atlantída – rieši vedecky riadený štát
2. Hobbes – Angličan; deľba štátnej moci, štát = najdokonalejšie umelé teleso. Teória vzniku spoločnosti = Homo Homini Lupus ( človek človeku vlkom)

F2) Ontológia v novoveku

1. Descartes – dualizmus (telo a duša ), racionalizmus – „Myslím, teda som.“
2. Leibnitz – Pluralizmus; monády – temné, hmlisté jasné – monáda monád= BOH
3. Spinoza – Monizmus – existuje len jedna substancia a tá je riadená Bohom

F3) Osvietenstvo v novoveku

1. Anglické osvietenstvo

1. Locke – Idealizmus, 1.otcom fr.revolúcie, syntéza ontológie a gnozeológie – empirista. Prvopočiatok = idea – aktuálna (teraz vnímaná) a vyvolaná (pamäť), Tabuľa rasa – myseľ pred narodením je čistá a postupne sa do nej zapisuje info. Zadefinoval modernú deľbu štátnej moci.
2. Berkeley – Solipsizmus – byť, znamená byť vnímaný; Boh=univerzálny vnímateľ
3. Hume – Agnosticizmus – popiera poznateľnosť; idea = impresia ( dojem ); nexus – príčinno-účinný vzťah

1. Francúzske osvietenstvo

1. Montesquieu – 2. otec fr.revolúcie, dielo Duch zákonov – deľba štátnej moci
2. Voltaire – rebel; encyklopedista; dielo Anglické listy – obdiv anglického parlamentalizmu, Newtona, konštitučnej monarchie; dielo Rozdrvte nehanebnicu – postoj k cirkvi
3. Diderot – encyklopedista, dielo Mníška – postoj k cirkvi; definuje hmotu ako homogénnu heterogénnosť
4. Rousseau – 3. otcom fr.revolúcie; dielo Rozprava o pôvode a príčine nerovnosti medzi ľuďmi = a) rozprava o pôvode ľudstva (pozemský raj) b) vznik spoločnosti; dielo Spoločenská zmluva – fungovanie francúzskeho štátu

1. Nemecké osvietenstvo

1. Kant – filozof velikán, zjednotil všetky filozofické otázky; rieši morálku; individuálne hodnoty = Maximy; spoločenské hodnoty =  Imperatívy – a) hypotetické = podmienené, slobodná vôľa b) kategorický (JEDINÝ) – bezpodmienečný = zlaté pravidlo morálky

G) Filozofia 19. storočia

G1) Scientistický prúd

1. Pozitivizmus

1. Comte – sociológia

2. Marxizmus

1. Marx – ekonomický pohľad na spoločnosť; výrobné sily a výrobné prostriedky; spoločensko-ekonomické formácie (prvotnopospolná spoločnosť, otrokárska spoločnosť, feudalizmus, kapitalizmus, komunizmus)

G2) Antropologický prúd – filozofia vôle

1. Voluntarizmus

1. Schopenhauer – svetová vôľa vedúca k smrti
2. Nietzsche – vôľa k moci; nadčlovek(vyvolený jedinec); človek apolónovského a dionýzovského typu