Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Technická Univerzita Košice / Strojnícka fakulta / Inovácie

Inovacie 4 (4.cast.doc)

Stratégia

Určenie dlhodobých základných cieľov podniku a stanovenie činnosti a zdrojov pre dosahovanie týchto cieľov.

Úloha stratégie: určiť prostredníctvom cieľov a inovačných postupov budúci obraz podniku

Základné požiadavky na inovačnú stratégiu:

1. Variantnosť Zmeny v podnikateľskom prostredí vyžadujú spracovanie stratégie vo variantoch. Varianty majú zohľadňovať minulý, súčasný a predpokladaný budúci vývoj.
2. Dlhodobý časový horizont

        Napriek variantnosti stratégia sa nemôže meniť deň, čo deň . Pre malé podnikanie optimálny horizont je 3 až 5 rokov, pre veľké firmy 10 rokov.

3. Systémovosť Stratégia zohľadňuje všetky dôležité faktory pôsobiace na podnikanie (výrobky, trh, zdroje, marketing, financie,...).
4. Faktor času

Stratégia významne zohľadňuje časové relácie (termíny dôležitých opatrení, nadväznosti, časové rezervy,...).

5. Koncentrácia zdrojov a aktivít

Pre realizáciu prijatej stratégie je treba koncentrovať všetky dostupné zdroje.

ZÁKLADY STRATEGICKÉHO PLÁNOVANIA

Postup pri príprave stratégie v podniku

Vízia rozvoja podniku

Analýza podnikateľského prostredia

Analýza podniku

Strategické ciele

Strategické postupy

Inovačné projekty

Realizácia

STANOVENIE CIEĽOV

3 skupiny strategických cieľov inovácií:

1. Zvyšovanie pridanej hodnoty výrobkov a služieb

„make money – robiť peniaze“

Hlavné smery realizácie:

1. vysoké úžitkové hodnoty produkcie (kvalita)
2. variabilnosť a modifikácie výrobkov podľa požiadaviek zákazníkov
3. krátke dodacie lehoty a vyspelý dodávateľský systém
4. krátke inovačné cykly a vysoký stupeň novosti
   

2. Znižovanie produkčných nákladov

„save money – sporiť peniaze“

Hlavné smery znižovania produkčných nákladov:

5. eliminácia procesov, ktoré nepridávajú hodnotu
6. aplikácia progresívnych technológií
7. pružná automatizácia
8. úsporné organizačné štruktúry
9. efektívne riadenie

3. Minimalizácia fixných nákladov (investícií) Minimalizácia fixných nákladov sa dosahuje:

10. pružnosťou výrobnej základne
11. elimináciou nadbytočnosti zdrojov
12. vysokou úrovňou využívania zdrojov

Uvedené ciele tvoria hierarchický systém:

        1. zvyšovanie hodnoty produkcie                 - strategický cieľ

2. znižovanie nákladov                         - operačný cieľ

3. minimálne investície                         - realizačný cieľ

Príklad stanovenia strategických cieľov

Stupeň finalizácie

Produkcia

Majetok

Zamestnanosť

Exportná výkonnosť

Ziskovosť

Kvalita

rok 2005

východiskový stav

strategické ciele- 100%

Produktivita

Doporučenia pre stanovenie inovačných cieľov:

1. Ciele majú byť jasné a jednoznačne formulované.
2. Treba starostlivo uvážiť vzťahy medzi cieľmi

           - priorita                                   - neutralita

           - podmienenosť                           - konfliktnosť

           - vzájomná vylúčiteľnosť           - nahraditeľnosť

3. Ideálne riešenie je v synergických cieľoch. Ich účinok sa nespočítava, ale násobí.

Stratégie podľa konkurenčnej výhody

TYPOVÉ PODNIKATEĽSKÉ STRATÉGIE

STRATÉGIA NÁKLADOVÉHO PRVENSTVA

STRATÉGIA DIFERENCIÁCIE

STRATÉGIA ZAMERANIA

Stratégie podľa inovačných postupov

KONTINUÁLNE ZLEPŠENIA

Stratégia kontinuálneho zlepšovania je účinná najmä pri:

1. zavádzaní modifikovaných výrobkov

1. zvyšovaní produktivity práce
2. znižovaní výrobných nákladov
3. zlepšovaní servisných služieb

Riziká stratégie sú:

4. zlý odhad štrukturálnych zmien (zlepšovanie nepostačuje)
5. vysoký počet pracovníkov pôsobiacich v inovačnom procese (riziko nedostatočnej kvalifikácie a zainteresovanosti)
6. dlhší inovačný cyklus v zrovnaní s inými stratégiami

Stratégia zlepšovania vedie k tzv. špirálovému rozvoju konkurencieschopnosti firmy

Schéma stratégie kontinuálnych zlepšení

Čas

1. Zlepšenie

3. Zvyšovanie     kvality a   produktivity

2.Investovanie   prínosov

Zisk, Konkurenčná schopnosť

STRATÉGIA ELIMINÁCIE

Zmena štruktúry výroby vylúčením málo ziskových výrobkov, likvidácia nevyužívaných výrobných zdrojov a pod.

EXPANZNÁ STRATÉGIA

Prioritu majú ciele zvyšovať objemy produkcie a zabezpečovať rast firmy. Inovácie sa koncentrujú do nových technologických investícií, zavádzania nových výrobkov a pod.

STRATÉGIA SEGMENTÁCIE

Je charakterizovaná koncentráciou inovačného úsilia a zdrojov na vybraný segment trhu. Umožňuje získať silnú pozíciu aj v relatívne krátkom čase. Prioritná stratégia malých firiem.

ČISTÁ INOVAČNÁ STRATÉGIA

Predpokladá zavádzanie výrobkov nových generácií, alebo vyspelých technológií v intervaloch, ktoré prerušujú periódy relatívnej stability. Inovácie prinášajú skokovité zvýšenie produktivity a podielu na trhu.

Schéma stratégie inovačného skoku

Inovačná úroveň

reálny priebeh

racionalizačný postup

Čas

katapult inovácie

ideálny priebeh

Charakteristické znaky stratégie:

1. Za predpokladu zabezpečenia dostatočných zdrojov, vysokej úrovne know-how a vyspelého organizačného systému dosahuje sa touto stratégiou najvyššia efektívnosť.
2. Inovácie sú získané prioritne z vlastného výskumu a vývoja.
3. Čistá inovačná stratégia je uplatňovaná v tradičných odboroch najmä u lídrov trhu.
4. V podnikaní na báze znalostí je priestor aj pre malé vysokokvalifikované firmy
5. Nevýhodou je vysoká miera rizika a potreba kryť veľké straty v prípade neúspechu inovácie.

DIVERZIFIKAČNÁ STRATÉGIA

Korešpondujú so zákaznícky orientovaným podnikaním. Ich prednosťou je zvyšovanie pružnosti podnikania, rozloženie rizík, zlepšovanie trhových pozícií firmy a podpora štrukturálnych zmien. Nevýhodou je, že diverzifikáciou sa zvyšujú výrobné náklady a stratégia je náročná na zdroje.

Vertikálne diverzifikácie vychádzajú z vnútorných zdrojov firmy (inovácie už produkovaných výrobkov).

Horizontálne diverzifikácie vychádzajú z vonkajších zdrojov (výrobky iného druhu pre nové trhy).

KOMBINOVANÉ STRATÉGIE

Príklady typických kombinácií:

1. eliminácia jednej časti sortimentu výroby a systematické zlepšovanie zostatkovej časti výroby (riešenie krízovej situácie firmy)
2. expanzná stratégia pre nový segment trhu (príklad exportnej špecializácie)
3. čistá inovácia spojená s vertikálnou diverzifikáciou (stratégia vedúca k líderskemu poslaniu na trhu)
4. kumulatívna stratégia využívajúca všetky inovačné princípy.                        Napr. japonskí výrobcovia osobných áut súbežne pripravujú nový model zdokonaľovaním existujúceho modelu, diverzifikáciou základného modelu a prípravou úplne nového výrobku.

Stratégie podľa konkurenčnej výhody

LÍDERSKÁ OFENZÍVNA STRATÉGIA

Líderská ofenzívna stratégia je vždy spojená s významnými inováciami a ich systematickým cyklickým priebehom. Predpokladá silné inovačné zdroje, osobitne vlastný výskum a vývoj.

Charakteristickým znakom sú ambiciózne inovačné projekty s predpokladom získať:

7. generačné nové výrobky alebo technológie
8. nové trhy, alebo zvýšenie podielu na existujúcom trhu.

STRATÉGIA TVORIVÉHO NAPODOBŇOVANIA

Je to stratégia tiež zameraná na získanie vedúcej pozície na trhu. Vychádza však z napojenia sa na inovačný smer až v čase, keď inovácia je realizovaná a začína mať úspech na trhu. Časť faktorov neistoty je už eliminovaná a nie sú nutné náklady na zrod inovácie.

STRATÉGIA PREVZATIA INOVÁCIE

Je  ďalším posunutím inovačnej orientácie na neskoršie fázy inovačného procesu, pretože predpokladá nákup inovácie (patentu licencie, partnerstva a iné) a jej plné využitie.  Táto stratégia je považovaná za menej rizikovú, avšak len za predpokladu, že preberateľ inovácie má dostatok možností veľmi intenzívne rozvíjať inovácie nižších rádov.

DEFENZÍVNE INOVAČNÉ STRATÉGIE

Pri defenzívnej stratégii firma sa snaží udržať na stabilizovanej časti krivky životnosti inovácie. Firma redukuje náklady na výskum a vývoj a inovuje len na úrovni nižších rádov, spravidla s cieľom rozširovať aplikačné spektrum.

STRATÉGIA TRHOVEJ NIKY

Je to stratégia imúnnosti voči konkurencii t.j. vytvorenie podmienok, že na trh niky nikto iný nevstúpi. Je to typická stratégia pre malé podniky. Sú tri modifikácie tejto stratégie:

1. Stratégia mýtnej závory

9. Trh je taký, že kto sa na ňom ocitne odčerpá celú jeho kapacitu.
10. Je to pomerne statická pozícia. Keď sa trh obsadí, neexistuje nič, čo by  ho rozširovalo.

2. Stratégia špecializovanej odbornosti

11. Segment trhu môže byť veľký a rastúci a neobmedzuje sa len na výrobu (právnické, finančné služby sú typickým príkladom).
12. Kľúčovou vecou je včasnosť začatia podnikania a špecializácia.
13. Podnikateľ hľadá miesto, kde by mohol rozvinúť svoju špecializovanú odbornosť.
14. Vyžaduje unikátne znalosti v danom odbore a kontinuálne inovácie na zdokonaľovanie odbornosti.
15. Riziká sú v závislosti od typu podnikania v tom, že špecializácia sa stane všeobecnou vecou.

3. Stratégia špecializovaného trhu má podobné znaky ako špecializovaná odbornosť. Vyžaduje dokonalú znalosť zákazníkov a priebežné skúmanie trhu.

REALIZÁCIA A MODIFIKÁCIE STRATÉGIÍ

Realizácia každej stratégie vyžaduje akčný plán pre každú zložku podnikateľského systému. Minimálny rozsah akčného plánu zahŕňa:

1. rozdelenie činnosti potrebných pre dosiahnutie strategických cieľov na taktické a operačné zložky a spracovanie projektov
2. určenie poradia a vzájomných závislosti taktických a operačných činností
3. stanovenie organizačných postupov pre každú zložku
4. zabezpečenie modality činnosti a zdrojov
5. stanovenie časových charakteristík každej činnosti

Stratégia nízkych nákladov

Stratégia zamerania

Stratégia diferenciácie

Tržby

(mil. Sk)

Príklad hodnotenia stratégie

11. prikázaní pre inovácie v 21. storočí:

1. Zmeňte pravidlo vo vašom odbore podnikania

        (vytvorenie nového konkurenčného priestoru)

2. Inovuj, lebo neprežiješ

        (vytvorenie proinovačného prostredia a prioritnej stratégie)

3. Nájdite strategickú aktivitu a využite ju v inovačných projektoch

        (uvoľnenie skrytých a nových hodnôt pre zákazníka)

4. Rýchlosť a akcieschopnosť

        (preferencie aktivít pred zdĺhavými analýzami)

5. Prijímanie rizík a experimentov

        (orientácia na nové inovačné príležitosti)

6. Rozrušovanie hraníc

        (prekročiť interné hranice podniku a využiť inovačný priestor globalizácie)

7. Využitie potenciálu vlastných pracovníkov

        (preferencia interných znalostí pracovníka pre inovácie)

8. Globalizácia všetkých činností

        (prienik do nových priestorov a rešpektovanie medzinárodných štandardov)

9. Rešpektovanie enviromentalistiky

        (eliminácia rizík, sankcií, spoločenská dohoda)

10. Nepretržité vzdelávanie pracovníkov

        (znalosti ako hlavný zdroj tvorby hodnôt v novej ekonomike)

11. Sledovanie strategických prínosov

        (nové ukazovatele efektívnosti podnikových riešení)

Strategické zmeny v podnikaní  - zmeny v prístupoch