Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy / verejna sprava / Teória verejných financií

teória verejných financií poznámky (poznamky.doc)

        KONTROLNE OTAZKY KU SKUSKE Z VEREJNYCH FINANCII

1. Financie ako financno-ekonomicke kategorie a urcujuca kategoria verejnych financii

Fin.veda-vedna disciplina, kt.predmetom skumania su financie – statu, podniku, obyvatelstva

Fin.veda zamerana na fin.statu – VF.

Financie defnujeme ako sustavu ekon.vztahov, kt.nadobudaju formu pen.operacii, pomocou kt. sa tvori a pouziva pen.masa v ekonomike tak, aby doslo  k rozdeleniu a znovurozdeleniu HDP, a tym aj k jeho realizacii => VF su hlavnym nastrojom prerozdelenia VF.

VF zabezpecuju fiskalne pen. operacie  formou vyberu dani a ciel. Z pohladu fin.sustavy statu su reprezentovane prostr. rozpoctovej sustavy.

Verejne financie mozno vymedzit ako financie sektora verejenj sparvy teda ustrednej, regionalnej, miestnenj spravy, fondov socialneho a zdravotneho poistenie s vynimkou obchodnych operacii,,ktore zahrnaju iba institucionalne jednotky netrhoveho charakteru, ako aj statne financne aktiva a statne financne pasiva.

2. Miesto verejnych financii v systeme vednych disciplin /objekt zaujmu realnych a formalnych vied/

Verejne financie su predmetom skumania hospodarskych vied a v ramci nich  narodohospodarskych vied.

Vedne discipliny:

a./  realne vedy :

  - prirodne vedy

  -  kulturne vedy :- humanitne vedy

                            - socialne vedy:  - spolocenske vedy

                                                     - hospodarske vedy:-podnikovohosp.nauka-podnikove financie

                                                                                - narodohosp.nauka:-verejne financie

b./ formalne vedy

    - matematika

     - formalna logika

    -  strukturne vedy

Problematika VF je predmetom zaujmu vednych disciplin.

1.statistika a ekonometria – ziskavania a analyza udajov o VF, stat.a ekon. met.

2. vztah VF k podnikovohosp.vedam (zdanovanie podnikov ako 1 z hlavnych zdrojov prijmov VF)

3. Pravne vedy – posobnost relevantnych institucii

4. Vztah  VF k sociologii a k politickym vedam – soc.analyzuje silu skupinoveho spravania a ich vplyvu na VF

5. vztah VF k historickym vedam

6. poznatky z oblasti psychologie

3. Verejne financie vo financnom systeme statu /zavislost od typu statu a modelu riadenia ekonomiky/

Liberalny – striktne oddelenie sukr. a verj.sektora, nie je zabezp. redistribucia dochodkov, ziadne restrikcie, splnenie individ.potrieb pred kolektivnymi (USA)

Socialnodemokraticky – uznava sukr.sektor, ale okrem toho cast statkov distribuuje prostredn.VS, vyznava zasady – sloboda a solidarita (severeske staty)

Demokraticky socializmus – vychadza z kritiky kapitalizmu, hl.cielom je siroka rovnost v spolocnosti, podporuje pravo jednotlivca na pracu, uprednostnuje kolektivne potreby pred individ.

FS definuje ako subor penaznych vztahov, nastrojov a subjektov zameranych na zhromazdovanie, rozmiestnovanie (alokaciu), prerozdelovanie (redistribuciu) financnych prostriedkov medzi ekonomickymi subjektmi v zavislosti:

od charakteru ciastkovych  financii:

VF, PF, bankovnictvo, poistovnictvo, financie obyvatelstva, medzinarodne financie

Od financnej sustavy (subjektivna stranka F)

1. rozpoctovej sustavy
2. bankovo-menovej sustavy
3. poistovacej sustavy

dalsich financnych organov a institucii

4. Politicky trh, politicky system a verejne finnacie v zmysle teorie verejnej volby

Politcky trh vznikol:

1. ako dosledok dlhodobeho vyvoja ekonomie a politckych vied
2. v dosledku volebneho systemu  /teorie verejnej volby/ - volebne hlasy – maximalizacia hlasov vo volbach  
3. modelu statu /liberalny. Socialnidemokraticka, demokraticky/

Politicky trh je viditelnou rukou vlady. Verejna volba spaja individualne preferencie do kolektivnych rozhodnuti. Pre politcky trh   je charakteristicke – koexistencia sukromneho a verejneho sektora – presadzovanie cielov v modernej ekonomike.

Teoria verejnej volby

skuma sposoby, ako stat rozhoduje o verejnej spotrebe, skuma mechanizmu verejnej volby, t.j. volebny mechanizmus. Jeho najdolezitejsim pravidlom je, ze rozhodnutia robia volici, jednotlivi obcania, ktori hlasuju a volia svojich volenych zastupcov, ktori potom hlasuju a tym rozhoduju o verejnych rozpoctoch.

- je cast ekonomickej vedy, ktora sa zaobera tym, ako vlady uskutocnuju proces ekonomickej volby, ako sa vo verejnom sektore riesia tri ekonomicke problemy – co, ako a pre koho vyrabat. Okrem toho sleduje, ako sa individualne preferencie prenasaju do kolektivnych rozhodnuti. zaobera sa ako parlamenty a vlady robia rozhodnutia o daniach, vydavkoch, regulovani a inych otazkach hospodarskej politiky.

Medzi zakladne demokraticke politicke systemy patria:

1. liberalny model – Stat stoji mimo hospodarskej sfery. Doraz sa kladie na trh, tak v ekonomickej oblasti ako aj v oblasti sukromneho vlastnictva, stat neobmedzuje socialnu nerovnost.
2. socialnodemokraticky model – uznava trhove hospodarstvo na jednej strane, ale spaja ho s planovanym hospodarstvom pri zachovani sukromneho vlastnictva a prava na podnikanie. Kladie doraz na hodnoty spravodlivosti, solidarity a slobody. Snazi sa o zvysovanie socialnej rovnosti a socialnej spravodlivosti.
3. demokraticky socializmus  - vychadza z ktiriky nedostatkov kapitalizmu. Hospodarska cinnost je kombinovana s trhom s dorazom na hospodarsku aktivitu statu. Doraz kladie na rozvoj socialnych sluzieb, redistribuciu prijmov a splocenskych zdrojov  v snahe dosiahnut siroku socialnu rovnost a aktivne presadzovanie socialnej istoty, socialnej spravodlivosti a prava na pracu

5. Verejne financie a institucionalne jednotky verejneho sektora

IJ – subjekt, ktory ma vlastne prava, vlastni majetok, moze tvorit zavazky a vstupovat do ekon.aktivit a trnsakcii s ostatnymi jednotkami (institucie, kt.spadaju do spravy ver.financii)

Typy IJ podla kategorie GSF2001:

1. KORPORACIE – jednotky  tvorene za ucelom vyroby tovarov a sluzieb pre trh, mozu tvorit zisk alebo ine fin.prijmy pre ich vlastnikov, ak je vlastnikom alebo kontroluje statna sprava, ide o verejnu spol.
2. KVAZI KORPORACIE – jednotky, kt.nie su zalozene na podnikanie
3. NEZISKOVE INSTITUCIE – su zalozene za ucelom vyroby alebo distribucie tovarov a sluzieb, ale nemozu byt zdrojom dochodku, zisku alebo ineho fin.prijmu
4. JEDNOTKY STATNEJ SPRAVY – prostr.nich SS realizuje svoje funkcie, pricom plnenie uloh SS je ich hlavnou cinnostou a patria do sektora VS
5. FONDY SOC.ZABEZP.- ich cinnost je venovana operaciam v 1 alebo viac schemach soc.zabezp.

Na zaklade tohto MMF deli hosp. na 5 sektorov:

1. NEFIN:KORP.SEKTOR – tovary a sluzby nefin.charakteru
2. FIN.KORP.SEKTOR – vsetky korp., ktore poskytuju fin.sluzby – banky, poistovne
3. SEKTOR VER.SPRAVY – vsetky IJ st.spravy a ver.korp. – prostr. tohto sektora zabezp. Stat vsetky cinnosti statu
4. SEKTOR NEZISK.INSTITUCII SLUZ.SEKTORU DOMACNOSTI
5. SEKTOR DOMACNOSTI

IJ v SR – miestna statna sprava, region st.sprava (krajske urady), vlada (ministerstva), vsetky prispevk a rozpoct. organiz,, st.pozemkovy fond, FNM, statne ucelove fondy, zdrav.poistovne, soc.poistovne, Veritel, Verej.vysoke skoly

Vstupuju do rozpoctu VF, a to:

1. Statny rozpocet, 2. rozpocty VUC, 3. Rozpocty obci, 4.. SP, 5.ZP, 6. Statne fondy, 7.FNM, 8. SPF, 9. VVS

6. Fiskalny federalizmus z pohladu verejnych financii /definicia, predmet , fiskalne jednotky, zakladny prvok rozpoctovej sustavy/

Fiskalny feudalizmus – posilnenie jednotlivych vladnych urovni v snahe zabezpecit standardnu uroven verejnych statkov z verejnych financii pri sucasnom plneni 3  zakladnych funkcii VS : alokacnu, stabilizacnu a redistribucnu

Vyzaduje realizaciu penaznych vztahov vo vnutri verejnej spravy a medzi VS a ekonomickymi subjektmi v ramci rozpoctovej sustavy.

Fiskalny feudalizmus predstavuje viacstupnove usporiadanie sustavy verejnych rozpoctov a postavenie jednotlivych stupnov rozpoctovej sustavy pri zabezpecovani a financovani jednotlivych potrieb. Sleduje optimalizaciu rozpoctovych prijmov a vydavkov v zmysle verejnej volby, verejneho zaujmu.  Zaobera sa rozdelenim pravomoci medzi jednotlive vladne urovne. Vyzaduje znalost:

1. Modelov fiskalnej federalizacie
2. Funkcii verejnych financii
3. Existencia externalit
4. Neuplny sukromny trh
5. Nedostatok informacii
6. Nezamestnanost, inflacia, fiskalna nerovnovaha

Ma teoreticky a analyticky vyznam.

Teoreticky vyznam – analyza efektivnosti vazieb a strukturaciou viacstupnovych rozpoctovych sustav s cielom dosiahnutia optimalizacie tychto vazieb a struktur. Doraz je kladeny na alokacnu funkciu.

Analyticky vyznam – skumanie konkretneho usporiadania a efektivnosti vztahov v ramci rozpoctovych sustav.

Dovody rozpracovania teorie fiskalneho feudalizmu:

1. potreba skvalitnenia demokratickeho rozhodovania o financnych tokoch v rozpocotvej sustave  
2. decentralizacia verejneho sektora na nizsie vladne urovne
3. zvysenie efektivnosti pri financovani potrieb verejneho sektora v zmylse paretovskej efektivnosti.

Fiskalne jednotky- jednotlive ekonomicke  subjekty, ktore zabezpecuju produkciu a poskytovanie urcitych specifickych statkov a sluzieb alebo tiez redistribuciu v prospech urcitych vrstiev obyvatelstva. Mozu byt usporiadane na geografickom, pravnom alebo technickom principe. Ich cielom je vytvorit dostatocny objem prostriedkov, ktore maju byt pouzite na financovanie urcitych zamerov a cielov s urcitymi nastrojmi. Ekonomickymi nastrojmi su: regulacia, dane a vydavky

Zakladny prvok verejnej rozpoctovej sustavy:  su fiskalne jednotky vytvorene na geografickom principe – z dovodu existencie narodnych a lokalnych verejnych statkov. Z narodnych statkov maju uzitok vsetci obyvatelia, z lokalnych statkov su to len obyvatelia zijuci v prislusnej lokalite. Sekundarnym prvkom verejnej rozpoctovej sustavy su FJ vytvorene na pravnom a technickom principe.

7. Modely fiskalneho federaliznu

1. VERTIKALNY MODEL – vazba fin.vztahov medzi vyssou a nizsou urovnou

1. PLNE CENTRALIZOVANY – vsetky prijmy sa koncentruju do ustredneho rozpoctu a z neho sa potom v prerozdelovacich procesoch cast prijmov presuva do rozpoctov na nizsich urovniach

Vyhody: - jednotna rozpoct.politka na celom uzemi vr.dani

1. odstranenie neziaducej danovej konkurencii
2. miestne prgany nemaju starosti so zabezpecovanim a obstaravanim rozp.prijmov

Nevyhody: - subjektivizmus

3. potlacanie rozhodujucich pravomoci nizsich clankov
4. nizku pruznost reakcie na problemy

2. PLNE DECENTRALIZOVANY – kazda vladna uroven ma svoju prijmovu a vydavkou zakladnu

Vyhody: - velka rozhodovacia pravomoc nizsich clankov

5. moznost uskutocnenie samostatnej danovej politiky

Nevyhody: - neiaduca danova konkurencia

6. problem bohatych a chudobnych obci
7. vysoka administr.narocnost

3. KOMBINOVANY MODEL – kombinacia a) a b)

Vyhody: celkoekonom.problemy sa riesia na centralnej urovni

Nevyhody: - problem stanovenia opt.miery centraliz. A decentraliz.

Vacsina statov – kombin.model s dorazom na vl.prijmy a dotacie

2. HORIZONTALNY MODEL – vo federat.statoch

Ide o fin, vztahy medzi zlozkami na tej istej urovni, pricom mozu ist o vazby  medzi rozpoctami:

1. vramci strednej urovne rozp.sustavy
2. vramci najnizsej urovne uzemnej samospravy

8. Fiskalny federalizmus z pohladu funkcii verejnych financii

Alokacna funkcia – pri tejto funkcii panuje v teoriach zhoda v tom ze ju mozno vyuzivat na vsetkych vladnych urovniach. Treba stanovit:

1. Optimalnu velkost fiskalneho spolocenstva
2. Optimalny objem a strukturu verejnych statkov
3. Aky objem verejnych statkov mozno financovat z obmedzenych rozpoctovych zdrojov
4. Akym sposobom sa bude financovat produkcia verejnych statkov

Distribucna funkcia – vyuzitie tejto funkcie na miestnej urovni je obmedzene. Prerozdelenie sa uskutocnuje prostrednictvom:

1. Danovo – transferoveho mechanizmu
2. Progresivnych dani
3. Kombinacia zdanenia tovarov

Stabilizacna funkcia – na miestnej urovni ju mozno vyuzit len obmedzene. Je domenou ustredneho rozpoctu. Jej vyuzitie je zalozene na vyuzivani statneho rozpoctu pri zasahovani vlady do hospodarskeho mechanizmu.

9. Fiskalna decentralizacia a jej pravidla

Je to proces ucelneho rozdelenia uloh medzi stat a ostatne urovne uzemnej samospravy / na akej urovni maju byt financovane/

R. Bahl zhrnul pravidla :

1. Na fiskalnu decentralizaciu sa treba pozerat ako na komplexny system.
2. Financie nasleduju funkcie
3. Existuje silna centralizovana uroven, ktora dokaze sledovat, a vyhodnocovat decentralizaciu
4. Rovnaky medzivladny system nevyhovuje mestskym aj vidieckym oblastiam
5. Fiskalna decentralizacia si vyzaduje vyrazne pravomoci v oblasti miestnych dani
6. Centralna vlada musi tiez dodrziavat stanovene pravidla decentralizacie
7. Fiskalna decentralizacia musi byt jednoducha
8. Konstrukcia medziurovnoveho systemu transferov musi spĺnat ciel reformy
9. Fiskalna decentralizacia musi zasahovat vsetky urovne verejnej vlady
10. Musia byt urcene prisne rozpoctove pravidla
11. Uvedomit si, ze medzivladne vztahy sa neustale vyvijaju a pocitat s tym
12. V spolocnosti musi byt bojovnik za fiskalnu decentralizaciu.

Vyhody centralizacie:

4. riesi problem neprimeanych nakladov
5. prinasa uspory
6. vytvara sa efektivny danovy system

Vyhody decentralizacie:

7. poskytovanie statkov na lokalnej urovni vic vyhovuje preferenciam obcanov
8. poslinovanie konkurencie v poskytovani statkov medzi municipalitami

10. Sustava rozpoctov a ich charakteristika

1. CENTRALNY ROZPOCET – schvaluje parlament, zakon o st.rozpocte

3. strategicky natroj
4. suhrn pen.vztahov , res. pen.operacii v procese tvorby, rozdelovania
5. zakl.ekon.nastroj fin.politiky statu, ktorym sa zabezpecuje rozdelovanie jeho fin.prostriedkov
6. riadi sa nim rozpocet hospodarenia v prislusn.rozpoctovom roku

2. ROZPOCTY NIZSICH VLADNYCH UROVNI (krajov, regionov, VUC, miest a obci)

7. musi schvalit zastupit. zbor
8. rozpocet zostavuju miestne samospravy (rozhoduju o svojom rozpocte, spravuju miestne dane a poplatky, hospodaria so svojim majetkom, zabezp. Vsetky im zverene cinnosti
9. vyuzivaju sa na riesenie problemov ekon.a soc.rozvoja miestnych samosprav
10. statne organy nezasahuju do ich rozpoct. Hospodarenia
11. kazdy miestny organ je v svojom rozpocte odkazany na vlasnte prijm.zdroje
12. samosrpavne rozp. Su samostatne a nie su sucastou st.rozpoctu

3. ROZPOCTY ST. UCELOVYCH FONDOV

1. osobitne, specialne ucelove fondy
2. mozu nim disponovat vlada, organy nizsich vladnych urovni
3. ich pocet a struktura sa vyvojom meni
4. sluzi na financovanie osobitne urcenych specifickych uloh

4. ROZPOCTY VEREJNYCH (statnych, verejnoprospesnych) PODNIKOV AL.ORGANIZACII

1. vyznamny clanok VF
2. vznikali z polit.,  fiskalnych a ekon.dovodov
3. v sucasnoti exist.st.podniky v tych sferach, kde vystavba je kapitalovo velmi narovna a doba navratnosti je dlha (doprava, vyskum, tazky priemysel)

Statny rozpocet je centralizovany penazny fond na urovni statu, ktory ma formu penaznej bilancie. Lavu stranu tvoria prijmy a pravu stranu vydavky statu. Ma obmedzenu casovu posobnost, je schvalovany parlamentom a zverejnovany formou zakona.

11. Verejne prijmy a zakladne kriteria ich clenenia vo verejnych rozpoctoch

VP – naplnaju prijmove stranky ver.rozpoctov, prostr.ktorych je financovany chod statnych a samospravnych organov a institucii. Ver.rozpocty su nastrojom realizacie politik statu i samospravy.

4. z hladiska pravidelnosti – pravidelne (DPH)
5. nepravidelne  - jednorazove, mimoriadne
6. z casoveho hladiska – bezne - kratkodobe
7. kapitalove – dlhodobe
8. z ekon.hladiska - danove        - nedanove

- z hladiska dopadu - priame        - nepriame

- z hladiska  posobnosti – prijmy s celostatnou posobnostou

                - prijmy s miestnou posobnostou

- z hladiska zavaznosti - obligatorne- fakultativne

12. Rozpoctova klastifikacia verejnych financii

1. a) Organizacne clenenie – trojmiestny kod, ma 2 casti

9. oznacenie druhu ver.rozpoctu

1. oznacenie kapitoly (napr. Urad vlady)

2. Programove rozpoctovanie – viaze sa hlavne na vydavky, deli sa na : - program, - podprogram, - prvok alebo projekt
3. Funkcna klasifikacia, ktora sa sklada z: - oddielu, - skupiny, - triedy, - podtriedy

Existuje 10 oddielov:

01 Vseob.verej.sprava        05 Ochrana ZP

02 Obrana                        06 Byvanie a obc.vybavenost

03 Ver.poriadok a bezpecnost        07 ZDravotnictvo

04 Ekon.oblast                08 rekreacia, kultura a nabozenstvo

09 Vzdelanie                10 Soc. Zabezpecenie

4. Ekon.klasifikacia – cleni sa do 2 poloziek a podpoloziek – trojciferny kod

100 danove prijmy                        500 Prijate uvery

200 Nedanove prijmy                        600 Bezne vydavky

300 Granty a uvery                        700 Kapitalove vydavky

400 Prijmy zo splacania poziciek                800 POksytnute uvery a pozicky, ucasti na majetku

A z predaja nehnutelnosti                                 a splacanie istiny

Clenenie verejnych prijmov:

1. podla sustavy rozpoctovej – prijmy do st.rozpoctu

                                - prijmy do stredneho clanku

                                - prijmy do miestnych rozpoctov

2. podla zdroja – od organizacii, podnikov a institucii

        - od obyvatelstva

3. podla charakteru plnenia – danove prijmy

                - nedanove prijmy

                - ostatne prijmy

4. podla viazanosti – ucelove prijmy

                - neucelove prijmy

5. podla moznosti planovania

- planovane a rozpoctove, kt. sa planuju a predpoklada sa o nich v schvalenom rozpocte prisl.roka

- doplnkove, kt. je mozne  ziskat v priebehu rozpoct. Roka

6. podla odvetvi

7. podla rozpoctvoej skladby – VP sa klasifikuju uz pri zostavovani rozpoctov, ich plneni a kontrole platnosti

8. podla objektov zdanenia – na co sa viaze zdanovanie

- prijmy dochodkoveho charakteru (tyka sa prijmu)

- prijmy kriterialneho charakteru (tyka sa majetku)

- obratove prijmy (tyka sa spotreby)

9. podla prijmovej zakladne - vlastne

                - cudzie (pozicky, uvery)

13. Dan a danove prijmy. Charakteristika jednotlivych druhov dani

10. predstavuje najvyssi prijem

Dan je povinna, nenavratna, neekvivalentna a neucelova platba do ver.rozpoctu, kt. sa pravidelne opakuje a nemoze sa vyberat bez toho, aby nemala oporu v zakone. Predstavuje transfer. fin.prijmy od sukromneho sektora do ver.sektora.

Priame dane – dochodkove –dane z prijmu, ktore subjekty dosahuju cinnostou (dan z prijmu, z predaja majetku, z inestovania)

11. majetkove – predmetom je vlastnicky vztah k nehnutelnosti (dan z dedicstva, z darovania, z prevodu/prechodu nehnuteln)
12. specificke – predmetom je cinnost, kt. ma nepriaznive dosledky na spolocnost (dan z motor.vozdiel)

Nepriame (spotrebny charakter) – su sucastou cien tovarov a sluzieb

13. univerzalne – maju vseobecny charakter, t.zn.predmetom zdanenia je produkcia vsetkych tovarov a sluzieb, kt. su urcene na konecnu spotrebu (DPH, dan z obratu)
14. selektivne dane (predmetom je konecna spotreba niektorych vybranych vyrobkov (spotrebna dan – z vina, piva, liehu, tabak.vyrobkov, miner.olejov, z energii...)

dalsie clenenie: - cyklicky sa opakujuce

15. jednorazove
16. federalne, republikove, regionalne, miestne
17. osobne, realne

14. Dane – ciele, funkcie, principy optimalneho danoveho systemu a danove urcenie

Danove teorie sa formovali z rozlicnych pohladov na funkcie dani. Su to danove principy, resp. danove zasady, ktore vychadzaju z poziadavky na optimalny danovy system.vyjadruju poziadavku na spravodlivy danovy system a na jednotlive dane. Optimlany danovy system mozeme charakterizovat:  ekonomickou efektivnostou, flexibilitou, administrativnou jednoduchostou, politickou prehladnostou, zodpovednostou, spravodlivostou

Dva typy danovych principov

Princip spravodlivosti: Dane menia vysledok trhu, teda redistribuju. Existuju 2 principy spravodliveho zdanenia a to princip uzitku a princip platobnej schopnosti.

Princip efektivnosti: danovnik by mal niest co najnizsie naklady okrem zaplatenej dane.

ktora je pouzita na uspokoejnie verejnych potrieb a ktora sa ako naklad danoveho systemu nepovazuje. Naklady na  danovy system rozdelime:

9. administrativne naklady
10. nadmerne danove bremeno, resp. mrtva strata

Funkcie dani – v sucasnosti su tie iste ako funkcie verejnych financii:

Alokacna funkcia- bude riesit otazku, kde v ekonomike umiestnit dan a to co najefektivnejsie.

Ditribucna funkcia- dane vzdy nieco legalne rozdeluju.

Stabilizacna funkcia- dane by mali byt koncipovane tak, aby napomahali dodrziavat ciele stabilizacnej politiky. Tiez udrzat primerany rozvoj ekonomiky, dosiahnut priatelnu mieru inflacie a nezamestnanosti.

Riadiaca funkcia- stat prostrednictvom dani ovplyvńuje spravanie dańovych subjektov

Danove urcenie vymedzuje, ktore dane plynu do ktoreho rozpoctu sustavy verejnych rozpoctov. Stanovuje sa spravidla celostatne platnymi danovymi zakonmi. Je jednym z najvyznamnejsich nastrojov na presadzovanie centralizacie ci decentralizacie.  3 zakladne formy danoveho urcenia: .-Celostny system, adresa vynosu kazdej dane je presne urcena. /federalne, republikove ,statne,miestne./
- Podielovy system -danovy vynos sa deli medzi ustrednu vladu a nizsie verejne vlady.

- Prirazkovy system - je zalozeny na prave nizsich stupnov verejnej vlady vyberat vymedzenu prirazku k centralne vyberanym daniam.

15. Platby na zakonne zdravotne, socialne poistnie a prispevky na poistenie v nezamestnanosti

Medzi verejne prijmy je potrebne zaradit aj platby zamestnancov, ich zamestnavatelov, ako aj samostatne zarobk.cinnych osob a inych na zdravotne poistenie, jednotlive formy soc. poistenia  a prispevkov na poistenie v nezamestnanosti, kt. su osoby povinne platit na zaklade ustanoveni prisl. Osob.predpisov. Tieto platby maju charakter a vplyv na fin.situaciu povinnych subjektov ako dane, v konecnom dosledku zatazuju prijmy dotknutych osob.

Zakon o zdrav.poisteni: - verejne zdrav.poistenie – bezplatne sluzby

18. individ. zdrav.poistenie – zmluvne urcena zdrav. starostli.

Vyska poistneho je podmienena: % sadzbou, vymeriavacim zakladom, rozhodujucim obdobim.

Dochodkove poistenie a doplnkove dochodkove sporenie:

I.pilier – priebezny system –odovd zakonom stanoveneho poistneho do Soc.poist.

II. pilier – kapitalizacny – (II.aIII.pilier) – prispevky zo soc.poist + od zamestn.

DDP poskytuju obligatorne davky (starobny alebo vysluhovy dochodok) a fakultativne davky (vysluhovy, doplnk.a pozostalostny dochodok)

Poistenie v nezamestnanosti – je poistenie pre pripad straty prijmu v dosledku nezamestnanosti a na zabezp-prijmu v obdobi nezamestnanosti

16. Mimorozpoctove prijmy a ich mozne formy – charakteristika

EXTERNE PRIJMY – prijmy z uverov od kom.bank

19. poziciek od inych subjektov
20. prijmy z emitovania dlhopisov
21. vyuzivanie lizingu
22. prijate dary aleb.pen.prispevky od subjektov sukromneho sektora
23. platby obcanov za niekt.dodav.tovary, resp.poskytn.sluzby

V nasled.rozpoct.obdobi sa prejavia negativne, ze ich splacanie bude znizovat disponib. objem zdrojov pouzitelnych na financovanie ver. potrieb.

VLASTNE PRIJMY – danove prijmy vo forme riadneho vynosu z dani urcenych pre prislusny rozpoct.stupen alebo vo dirme prisl. podielu na dani z prijmov FO

24. platby zakonneho poistenia
25. prijmy z fondov EU, kt. sa vytvaraju vramci jej rozpoctu z prispevkov jednotlivych CS

Dalsie sposoby clenenia: z hladiska navratnosti – nenavratne - navratne

26. z hladiska casoveho – bezne  - kapitalove

Vplyv dani na ekon.spravanie danovnika – danovy presun, nadmerne danove bremeno

Naklady s danovym systemom mozeme rozdelit na 2 skupiny:

27. administrativne naklady – priame - - naklady na danovu administrativu...
28. - nepriame - platia danovnici
29. nadmerne danove bremeno, resp. mrtva strata – platby sukr.sektoru v prospech ver.sektora. , predstavuje znizenie disponibilneho dochodku sukr.sektora

Danovy presun

Proces, ktorym sa pohybuje dan od jedneho subjektu k druhemu, z miesta platenia do vysledneho miesta. Dopredu alebo dozadu.

17. Vplyv dani na ekonomicke spravanie danovnika – danovy presun, nadmerne danove bremeno

Danovy presun predstavuje proces, ktorym sa pohybuje dan od jedneho subjektu k druhemu subjektu, z miesta platenia do vysledneho miesta. Danovy presun moze byt bud dopredu alebo dozadu. Presun dopredu je presun na kupujuceho, teda na subjekty nasledujuce. Vo vztahu k cene moze nastat presun dane ciastocny, uplny a viac ako 100%.

Ciastocny presun dane dopredu sa presuva na odberatelov  iba cast dane a cast sa utlmuje u dodavatelov. Suma novej dane je vacsia ako je zvysenie ceny.

Plny presun dane dopredu presuva celu sumu dane. Teda dodavate neutlmuje ziadnu cast dane.

Presun dane dopredu o viac ako 100% znamena, ze dodavatel presunie na odberatela vacsiu sumu ako je suma dane.

Presun dozadu predstavuje presun dane na dodavatel, na vlastnika vyrobnych faktorov, alebo na zamestnanca.

Nadmerne danove bremeno predstavuje platby sukromneho sektoru v prospech verejneho sektora. Vznika ako dosledok distorzie v cenach statku, sposobenou danou. Velkost nadmerneho bremena zavisi od krivky dopytu a ponuky a velkosti dane, teda od ich elasticity. Ak vsak trh zlyha dan naopak, vyvola zvysenie efektivnosti. Vznikne vtedy negativna mrtva strana vahy.

18. Verejne vydavky – ich charkteristika a clenenie /spolocne a odlisne crty verejnych vydavokovych projektov a programov/

VV – vynalozenie fin.prostriedkov na dosiahnutie blahobytu.

VV-naklady na vladou garantove a poskytovane sluzby a statky.

VV-tok fin.prostriedkov, kt. su vramci ver.rozp.sustavy alokovane na reliazaciu roznych fiskalnych operacii statu na pricipe neekvivalenstnosti a nenavratnosti.

Spolocne a odlisne crty ver.vydavkovkovych projektov a programov:

30. verejne vydavky predstavuju naklady na vladou garantovane a poskytovane statky a sluzby, zdrojom krytia su ver.prijmy alebo aj dlhodobe financovanie . su vytvarane a financovane v logike jedneho rozpost.obdobia, tvoria fin.prostriedky
31. Ver.vVydavkovy program – oznacovanie ver. projektov a vazieb medzi subjektami ver. alebo sukr. sektora – dlhodoby charakter, oznacuju ekon.procesy, cinnosti, produkciu alebo ucelove transfery prostriedkov

Vramci VV roslisujeme:

32. Vladne nakupy (beznych statkov a sluzieb) praca,spotr.tovary a kapitalovych statkov a sluzieb (investicne vydavky)
33. Transferove vydavky, transfery – vydavky na dochodok, dotacie, podpory v nezamestn., uroky z dlhov)

Clenenie ver.vydavkov:

34. z ekon. hladiska – bezne  - kapitalove
35. z historickeho hladiska – riadne -mimoriadne
36. hladisko planovania-planovane – neplanovane
37. z hlad.ucelu – skolstvo, zdravotn-obrana-kultura
38. podla urovne VS-centralne-regionalna-miestne

Funkcne cleneni ver. vydavkov :

39. vseob. Ver. Sluzby
40. obrana
41. ver. Poriadok a bezpecnost
42. skolstvo
43. zdravotnictvo
44. soc. Zabezpec.
45. Byvanie
46. Kultura

19. Makroekonomicky a mikroekonomicky vplyv verejnych vydavkov

Makro: AK su v rozpocte nizsie prijmy ako vydavky, vlada si musi pozicat. Vacsinou to riesi vydavanim st.dlhopisov. Stat je najspolahl.dlznik, st.dlhopis sa povazuje za najmenej rizikove CP.

Deficit SR ma vplyv na menovu politiku, kt. ulohou je posobit tak, aby sa do obehu nedostavali prebytocne peniaze. Ak ver.sSektor vyprodukuje vela dlhov, nemoze ho produkovat podni. Sektor a obyv.

1. Makroekon.efekty vladnych vydavkov – dochodkovy, urokovy, kurzovy, spotrebny, investicny, cisteho exportu, kapitalu, zamestnanosti, nezamestnanosti, danovy
2. Vplyv zmeny vladnych vydavkov na vladne prijmy
3. Rozpoctovy efekt

Mikro: substitucny efekt – zmena spotrebitelskeho spravania v dosledku poskytnutia ver.vydavkov

- dochodkovy efekt – nedochadza k zmene spravania sa jednotlivca., moze spotrebovat viac bez zmeny preferencii

20. Faktory urcovania verejnych vydavkov

Univerzalne faktory

11. zmeny v demografickej strukture obyvatelstva – VV maju uzky vztah  k obyvatelstvu a jeho potrebam /zdravotnictvo, skolstvo/ , ma vyznamny vplyv na objem a strukturu verejnych transferov
12. technologicke zmeny – potreba statnej pomoci v zaciatkoch vyznamnych objavov /oblast dopravy, telekomunikacie/
13. politicke a socialne vplyvy – ovplyvnuju objem a strukturu verejnych vydavkov
14. urbanizacia – presadenie mestskeho sposobu zivota , ktory vyzaduje rozsiahle infrastrukturne sluzby, kulturne zariadenia, skoly , cestnu siet
15. medzinarodna situacia – v obdobi  vojny alebo pripravy na vojnu sa zvysuju vydavky na sektor obrany.
16. Stupen rozvoja ekonomiky – meni sa smerovanie VV a zvysuju sa financne potreby v oblasti vedy a vyskumu.

Ekonomicko-financne faktory

Su specificke pre kazdu vladu a nou presadzovanu fiskalnu politiku a su nimi:

17. koncepcia a ciele hospodarskej politiky
18. politika   zamestnanosti
19. zameranie a ciele socialnej politiky

21. Ekonomicke teorie o efektivnosti verejnych vydavkov a ich optimalizacii

1. TEORIE O OPTIMALIZACII VV A UCH STRUKTURE

Zameriavaju sa na to, ako a naco su vynalozene VV, kladu doraz na vyvoj VP -> VP a VV su ako spojene nadoby.

Proces optimaliacie:

1. Rozdelovacia (rozhodovacia) – ide or iesenie polit.otazky, urcuje cast VV, ktora je urcena pre VS prostr.ktoreho ma vlada zabezpecovat jeho potreby, treba odpovedat na 2 otazky: aka je optim. Velkost, aky priamy albo nepriamy uzitok prinasaju  konkretnemu jedincovi
2. Stanovenie kriterii optimalizacie – v akych ukazovateloch budu hodnotit VV – podiel VV na ibyvatela v porovnani s inymi statmi, podiel VV na jednotlive rezorty, podiel beznych a kapitalovych vydavkoch na celkovych
3. Dosledky optimalizacie – hodnotenie vysledkov (presun obyvatelstva od bohatych k chudobnym, zmena koncepcie spotreby a jej odklad), pri optimal.maju najvacsi vyznam pravidla rozhodovania o vydavkoch

3. TEORIE O EFEKTIVNOSTI VV

1. Alokacna efektivita – take pouzitie zdrojov, k.prinasa max.uroven uspokojenie pri danych vstupoch a technologiach (PARETO)
2. Produkcna efektivita – skuma efekt.nakladov na ver.statky ci je ekt.vyrabat prostrednictvom sukromneho alebo verejneho sektora
3. Socialna efektivnost – existuje rozdiel medzi sukr.a spolocenskymi nakladmi, opeto je nutne urcitymi opatreniami vyrovnat kolisanie ek.aktivity

1: skpina nazorov posudzuje efek.vydavkov podla toho, aky blahovyt prinasaju

2. vychadzaju z toho, ze trh moze zlyhat, stat musi zasahovat, efektivnost meraju podla vysledku zasahu statu

TEORIE:

1. Wagnerov zakon
2. Vyvojove modely rastu verejnych vydavkov (Musgrave, Rostow)
3. Peacockova-Wisemanova analyza (teoria prahovych efektov)
4. Wilenskeho teoria o state blahobytu
5. Pelzmanova teoria rovnosti bohatstva a dochodkov

22. Sucasne teorie o efektivnosti verejnych vydavkov

TEORIE O EFEKTIVNOSTI VV

1. Alokacna efektivita – take pouzitie zdrojov, k.prinasa max.uroven uspokojenie pri danych vstupoch a technologiach (PARETO)
2. Produkcna efektivita – skuma efekt.nakladov na ver.statky ci je ekt.vyrabat prostrednictvom sukromneho alebo verejneho sektora
3. Socialna efektivnost – existuje rozdiel medzi sukr.a spolocenskymi nakladmi, opeto je nutne urcitymi opatreniami vyrovnat kolisanie ek.aktivity

TEORIE O EFEKT. A ROVNOSTI VV

1. V zaujme dosiahnutia vacsej rovnosti sa musime vzdat urcitej casti efektivnosti
2. Efektivnost je rozhodujucim faktorom, problemom je ako vyjadrovat rovnost:

1. sposob: index chudoby vyjadruje_: naklady na potraviny x3=ICH, ak dosahuje prijmy nizsie ako 3 nasobok kosa je chudobny
2. sposob: rovnost ohodnoti vlada, bude rohodvat kam budu smerovat VV
3. sposob: rovnost si oceni kazdy obcan sam ->princip suverenity spotrebitela
4. individ. Kompenzacie -> sposob ako dosuanut rovnost, stat a vlada ma povinnost snazit sa o zmiernenie nerovnosti

23. Analyza efektivnosti verejnych vydavkov /vychodiskova-definicia, teorie o nakladoch a uzitkoch, prvky vladnych vydavkov, postup analyzy, metody analyzy/

Efektivnost- co najefektivnejsie vyuzivanie zdrojov na uspokojenie potrieb a priani ludi. Efektivnost VV: optimalna alokacia zdrojov je cielom kazdeho racionalne uvazujuceho ekonomickeho subjektu. Cielom ekonomickej analyzy efektivnosti verejnych projektov a verejnych vydavkovych programov – mala by najma vyjadrit ich prinosy a porovnat ich s nakladmi a ich dosiahnutie.

Teorie o nakladoch a uzitku (prospechu) vo verejnych vydavkoch

Ide o dve skupiny teorii, jedna vychadza primarne z nakladov a problematika prospechu je druhorada a druha skupina na prve miesto kladie prospech (uzitok) z verejnych vydavkov. Uzitky a naklady-Vystupy maju konkretnu vyjadritelnu a meratelnu podobu, vysledky su obtiazne meratelne a vyjadritelne.

Vladne vydavky –. Su to investicne vydavky.clenenie :riadne a mimoriadne.,

Prvky vladnych vydavkov :

1. Vydavky na obranu
2. Vydavky na spravodlivost pre kazdeho obcana
3. Vydavky na verejne statky ako vzdelanie, nabozenstvo a pod.
4. Vydavky na vladnutie panovnika

Dalsie oblasti, do ktorych je potrebne nasmerovat vladne vydavky:

5. zmiernovanie cyklickych vykyvov v ekonomike
6. korigovania nedostatkov vo fungovani trhoveho mechanizmu
7. zabezpecenia vacsej dochodkovej rovnosti
8. vyuzivania spolocnych zdrojov
9. realizacie vyskumu a pod.

Postup analyzy:

1. Ucinnost -ktory vydavok, projekt alebo program bude najlepsie plnit dany ciel
2. Ucelnost- schopnost pomocou verejnych opatreni splnit dany cielom
3. Hospodarnost- s akymi najlacnejsimi nakladmi mozno tento ciel dosiahnut

Metody analyzy : ak existuje viac sposobov na dosiahnutie urciteho a takmer rovnakeho vysledku, potom je potrebne hladat ten najlacnejsi. Pre analyzu efektivnosti su k dispozicii roznorode projekty a programy.

Kroky analyzy efektivnosti verejnych vydavkov, projektov a programov podla J. E. Stiglitza

1. Identifikacia potreby programu
2. Zlyhanie trhu, ktore program riesi
3. Alternativy programu
4. Dosledky pre efektivnost
5. Dosledky pre rozhodovanie
6. Kompromis (trade – off) medzi efektivnostou a rovnostou
7. Zhodnotenie programov
8. Politicky priebeh programov

24. Fiskalna rovnovaham jej podstata a vyznam pre oblast verejnych financii

Rovnovahou verejnych financii chapeme taky stav ich systemu a jeho jednotlivych prvkov, ktory je vyrazom plneho suladu medzi jeho vydavkami a prijmami-t.j. stav sebestacnosti. Pojem fiskalna rovnovaha sa pouziva na pomenovanie nesuladu medzi rozpoctovymi vydavkami a rozpoctovymi prijmami , a to bez ohladu na to, o aku uroven verjneho rozpoctu ide. Medzi nimi mozu nastat situacie:

1. verejne prijmy = verejnym vydavkom
2. verejne prijmy › verejne vydavky
3. verejne prijmy ‹ verejne vydavky

25. Rozpoctovy deficit a celkovy deficit – schodok, priciny, dosledky a pristupy k financovaniu

Celkovy deficit  je vyjadrenim salda skutocnych prijmov a vydavkov v danom obdobi..

Rozpoctovy deficit – situacia, ked su rozp.prijmy v istom obdobi nizsie ako celkove vydavky .

Podla MMF: celkovy deficit – primarny deficit + uroky z ver.dlhu

Schodok:

Aktivny (strukturalny) – ma zamerny charaker, t.j. vlada z roznych zdrojov rozhoduje pre deficitny vysledok, uplatnuje expanzivnu fiskalnu politiku

Pasivny (cyklicky) – vznika pod vplyvom exogennych faktorov (nechceny) z kt.najdolezitejsich je hosp.cyklus

Dosledky schodku

47. kratkodobe hladisko – pozitivne efekty-zvysovanie dopytu, zamestn.
48. dlhodobe hladisko-kontroverzny charaker, dlhodoby schodok – inflacne tlaky v ekonom.

Sposoby financovania schodku rozpoctu:

1. penazne (monetarne) financovanie – emisne financovanie, uver poskytuje centralna banka (priamo uver alebo mozu nakupit CP, v tom pripade sa kryje deficit pen.emisiou – negativne dosledky (zvysuje sa mnozstvo penazi v obehu) – tlak na inflaciu
2. dlhodobe financovanie – vyuziva na krytie pozicky alebo uver – domaci alebo zahranicny . ma za nasledok vznik a zvysenie zahranicneho verejneho dlhu – pasivne saldo plat.bilancie

financovanie aktivami (majetkove) – stat pouziva pen.prostriedky zo statnych fin.aktiv, vynosy z privatizacie, predaja st.majetku

26. Verejny dlh – definicie, formy prejavu a priciny

Verejny dlh sa chape ako dosledok rozpoctovych deficitov a ich kumulaciu.

Verejny dlh  – cisty a hruby / vnutorny a zahranicny

Cisty verejny dlh je nizsi o ciastku statnych financnych aktiv.

Hruby verejny dlh zahrna celkovy objem zavazkov vladneho sektora, bez ohladu na pohladavky statu.

Vnutorny dlh znamena, ze krajina dlhuje svojim vlastnym obcanom.

Vonkajsi dlh predstavuje zadlzenie voci zahraniciu, teda cisty odpocet od statku sluzieb dostupny ludom dlznej krajiny.

Znepokojujucim javom je aj dynamika rastu verejneho dlhu. Pri analyze rastu verejneho dlhu su dolezite priciny, ktore vyvolavaju tento rast, ale i zvolene analyticke ukazovatele.

Najvyznamnejsou pricinou vzniku verejneho dlhu je chronicky deficit. Preto vsetky faktory, ktore vyvolavaju deficit vplyvaju aj na vznik a prirastok verejneho dlhu, napr. :

1. primarny schodok
2. rozpoctove priciny :       –   ekonomicke – krytie strat statnych podnikov

–  mimoekonomicke – su spojene s vyvojom tempa ekonomickeho   rastu,  salda platobnej bilancie a vymenneho kurzu meny, zivelne faktory a vojny - naklady na ich riesenie ich dosledkov , zdedeny dlh z minulosti

3. mimorozpoctove priciny  - prevzatie zavazkov za ine ekonomicke subjekty
4. dosledky inej cinnosti verejnych vlad – napr. povinne vyvlastnenie vo verejnom zaujme na odplatnom principe, zavazky na odskodnenie obyvatelstva

mimoekonomicke priciny

27. Ekonomicke dosledky a manazment verejneho dlhu

Ekonomicka teoria pri skumani a hodnoteni ekonomickych dosledkov verejneho dlhu narazila na viacere problemy. Jednym z nich  je bremeno verejneho dlhu, jeho velkost  a povaha vo vztahu k sukromneho dlhu, presun verejneho dlhu na nasledujuce generacie.

- dosledky ver.dlhu na rozpocet v podobe jeho zatazovania platenim urokov

- redistribucne dosledky

- destabilizacne dosledky – suvisia s urcitou urovnou zadlzenia, s rastucim podielom ver.dlhu na HDP

- inflacne dosledky  v pripadoch, ak financovanie dlhu prevysuje uspory

- dosledky na strukturu portfolia aktiv sukr.sektora

Dlh je financovany prostr. operacii na domacom a zahranicnom fin.trhu:

- emitovanim st. CP,  - prijimanim uverov

MANAZMENT DLHU – ARDAL

- vypracuvanie stratgegie financovania st.dlhu

- vypracuv. rocnej bilancie potrieb a zdrojov financovania st.dlhu splatneho v prisl.roku

- uzatvaranie uverovych zmluv

- vydavanie statnych CP

- spracanie a vyplacanie istiny a vynosov zo statnych CP

- riadenie fin.operacii

- vedenie evidencie st.dlhu

- uctovanie o st.dlhu

28. Fiskalna politika – nastroj makoekonomickej makroregulacie, fiskalna a menova politika

P.A.Samuelson – fiskalna politika je prvym nastrojom na makroekonomicku regulaciu, ktoru tvori urcenie urovne zdanenia a vydavkov na ovplyvnovanie makroekonomickej cinnosti.

Fiskalnu politiku mozeme definovat ako vyuzitie verejnych financii na makroekonomicke ciele a stabilizaciu ekonomiky. Napr. udrzat vyvazeny ekonomicky rast a vysoku zamestnanost, udrzat stabilnu cenovu hladinu a vyrovnavanu platobnu bilanciu a tlmit vykyvy hospodarskeho cyklu.  FP pouziva dane a vladne vydavky k regulacii ekonomickej aktivity.  Hlavnym cielom fiskalnej politiky je udrzanie vyvazeneho ekonomickeho rastu a udrzanie nizkej miery nezamestnanosti, co smeru k udrzaniu nizkej a stabilnej inflacie, resp. vyrovnanej platobnej bilancii Zmeny v zdaneni spolu s transferovymi platbami su vhodnym nastrojom na regulovanie.

Nastrojom FP je sustava verejnych rozpoctov, hlavne statny rozpocet. Vlada sa svojou fiskalnou a rozpoctovou politikou orientuje na vydavkovu stranu statneho rozpoctu.

Menova politika: pre nu je dolezite hlavne potlacanie inflacie. Stabilizacna funkcia verejnych financii je realizovana aj prostrednictvom MP.

Nastroje menovej politiky – stanovenie povinnych minimalnych rezerv komercnych bank, stanovenie diskontnych sadzieb a operacie na volnom trhu, prostrednictvom nich dochadza k centralnemu ovplyvnovaniu ponuky penazi na domacom trhu.

Vlada svojou fiskalnou a rozpoctovou politikou sa orientuje na vydavkovu stranu statneho rozpoctu.

29. Ekonomicke teorie o fiskalnej politike /2 nazorove prudy – Keynesiova teoria, monetaristicka teoria, skola racionalnch ocakavani, teoria ekonomiky ponuky/

Keynesianska skola – pomocou nastrojov statneho rozpoctu je ovplyvnena agregatna ponuka, produkt a zamestnanost, a to rozdielne podla toho, ci sa ekonomika nachadza v recesii alebo v konjukture.  V recesii sa uskutocnuje expanzivna fiskalna politika – zvysovanie vladnych vydavkov a znizovanie dani – vedu k stimulacii agregatnej ponuky, produktu, dochadkua zamestnanosti.  V konjukture sa uskutocnuje restriktivna fiskalna politika, ktora vedie k znizovaniu agregatnej ponuky, produktu, dochodku a zamestnanosti.

Monetaristicka teoria – predpokladaju, ze hospodarsky cyklus je sposobeny nestabilitou penaznej zasoby.  Fiskalna politika pri ovplyvnovani produktu zlyhava bud uplne, alebo ciastocne.

Skola racionalnych ocakavani – domnievaju, ze akakolvek hospodarska politika, aj fiskalna politka je neucinna v pripade ze je ocakavana. Uplatnovanie ocakavanej stabilizacnej politiky je kontraproduktivne, lebo tato situacia ovplyvni agregatnu ponuku, ale vdaka okamzitemu prisposobeniu agregatnej ponuky sa to prejavi v urovni produkcie

Ekonomikce strany ponuky - - predstavitelia odsudzuju stabilizacne ponatie fiskalnej politiky, teda ovplyvnovanie dani a vladnych vydavkov podla faz hospodarskeho cyklu.  /dlhodobo znizit dańove zatazenie a vladne vydavky/. Hlavnym cielom je udrzanie vyvazeneho ekonomickeho rastu a udrzanie nizkej miery nezamestnanosti, nizka a stabilna inflacia a vyrovnana platobna bilancia.

30. Nastroje fiskalnej politiky

Maju dvojitu podobu.

4. automaticke – vstavane stabilizatory –su opatrenia fiskalnej politiky, ktore pokial su zvaedne, posobia automaticky a nevyzaduju ziadne dalsie zasahy statu. Automaticky stabilizuju ekonomiku.  Jedna sa o kazdorocne sa opakujuce vydavky /mandatorne/, progresivne dane z prijmov, transferove platby /podpora v nezamestnanosti/
5. diskretne – zamerne opatrenia - su jednorazove opatrenia, ktore su zamerane na realizaciu aktualnych zmien v narodnom hospodarstve. Jedna sa o:

          -  zmenu danovych sadzieb a zavedenie novych dani

          -  zmenu vo vyske jedntolivych poloziek vladnych vydavkov

          - zmenu struktury vladnych vydavkov    

          - verejne programy a projekty zamestnanosti.

Diskretne opatrenia maju vyhodu oproti automatickym stabilizatorom vo vacsej pruznosti a operativnosti, problemom moze byt ich casovo oneskorene uplatnovanie.

31. Multiplikatory fiskalnej politiky

Zvysovanie verejnych vydavkov, resp. znizovanie verejnych prijmov ako prvotny impulz pri uskutocnovani fiskalnej politiky vlada posobi tak, ze tento ucinok znasobuje, teda multiplikuje. Zvysenie VV, resp. znizenie danovych prijmov o jednu jednotki sa znasobi, zmultiplikuje ucinok fiskalnych opatreni na realny produkt tak, ze agregatny dopyt sa zvysi viac ako o jednotku.  3 zakladne typy:

Vydavkovy multiplikator -ukazuje ako sa zmena VV pri hranicnom sklone k spotrebe, znasobuje agregatny dopyt (y)  y = c + i + g         c= spotreba, i = investicne aktivity, g = vladna spotreba

- hranicny sklon k spotrebe (b) ukazuje rovnica:          c = a + by

Danovy multiplikator- zvysenie dani znizuje (demultiplikator) agregatny dopyt a realny produkt. Fiskalne opatrenia na prijmovej strane statneho rozpoctu v danovej funkcii t= t0 + t1   t0 = autonomna dan, t1 = indukovana dan

Multiplikator vyrovnaneho statneho rozpoctu ukazuje ako sa zmeni agregatny dopyt, ked sa zvysia VV, ale zaroven sa zvysia dane tak, aby pokryli zvysene VV. Ma expanzivny charakter, pretoze vydavkovy multiplikator je vyssi ako danovy.

32. Statna pokladnica – novy system komplexneho financneho manazmentu verejnych financii, ciele a funkcie  

Statna pokladnica uzko suvisi s realizaciou statneho rozpoctu. Na realizaciu statneho rozpoctu moze vplyvat:

6. nepriamo – statna pokladnica nezasahuje priamo do realizacie statneho rozpoctu
7. priamo – statna pokladnica ma moznost stanovovat limity na pridelenie financnych prostridkov alebo uhradu vlady alebo schvasovat specificke vydavky na zaklade vopred stanovenych kriterii.

.

Funkcie statnej pokladnice:

1. klucove – sprava prijmov a vydavkov hotovosti, sprava dlhu, sprava aktiv
2. podporne – uctovnictvo, platobny styk, financna kontrola, financne planovanie.

Ciele pri budovani statnej pokladnice:

3. poskytnut suhrnne riadenie verejnych financii
4. podporit ciele financnej politiky aktiv a pasiv
5. zabezpecovat vyssiu hhospodarnost pri procese implementacie rozpoctu
6. udrzat likviditu statu s minimalnymi nakladmi
7. poskytovat platobne funkcie pre celu verejnu spravu
8. zabezpecovat efektivne riadenie vlady
9. vytvorit nastroje pre rozvijanie financneho a kapitaloveho trhu
10. poskytnut presne financne vykaznictvo a vcasne predkladanie vykazov

Na dosiahnutie tychto cielov pouzije nasledovne funkcie:

11. financne planovanie
12. centralizacia riadenia prijmov a vydavkov
13. riadenie likvidity
14. riadenie dlhu
15. platobny system
16. kontrola
17. uctovnictvo.

33. Klienti statnej pokladnice – ich prava a povinnosti

Klientom Statnej pokladnice sa rozumie:

-  statna rozpoctova organizacia

-  statna prispevkova organizacia

-  verejna vysoka skola

-  statny fond  

-  Socialna poistovna

-  zdravotne poistovne

-  Narodny urad prace

– Slovensky pozemkovy fond

-  vyssi uzemny celok

- rozpoctova organizacia vyssieho uzemneho celku  

- prispevkova organizacia vyssieho uzemneho celku klientom pre realizaciu prostriedkov z rozpoctu Europskych spolocenstiev 5a) je ministerstvo;

- klientom pre realizaciu prostriedkov z Europskych spolocenstiev pre programy financovane z tychto prostriedkov  je aj pravnicka osoba, v ktorej je zriadena implementacna agentura (dalej len "implementacna agentura");

- klientom pre realizaciu rozpoctu rozpoctovej kapitoly Statny dlh

- rozpoctovej kapitoly Vseobecna pokladnicna sprava a rozpoctovej kapitoly Suhrnny financny vztah k obciam a vyssim uzemnym celkom je ministerstvo;

- klientom pre prostriedky poskytovane transferom zo statneho rozpoctu pre Slovensku televiziu a Slovensky rozhlas je Slovenska televizia a Slovensky rozhlas;

- klientom pre realizaciu rozpoctu nakladov spojenych s jeho cinnostou a pre pouzitie jeho majetku v sulade s rozhodnutim vlady Slovenskej republiky (dalej len "vlada") je Fond narodneho majetku Slovenskej republiky. Klientom je vnutorna organizacna jednotka, ktorou je vykonny organ podla osobitneho predpisu.

-  Dalsie vnutorne organizacne jednotky nie su klientom.

Klient je povinny
a) poskytovat Statnej pokladnici vsetky informacie potrebne na realizaciu jeho rozpoctu podla § 8 a 9,
b) ziskavat informacie pre potreby realizacie rozpoctu v sulade s § 8 a 9 od svojich vnutornych organizacnych jednotiek a od prijemcov transferov,
c) dodrziavat limit zostatku penaznych prostriedkov v hotovosti v ustanovenom obdobi a ucel pouzitia penaznych prostriedkov v hotovosti podla odseku 2; povinnost dodrziavat limit zostatku penaznych prostriedkov a ucel pouzitia penaznych prostriedkov neplati pre klienta Slovenska informacna sluzba a povinnost dodrziavat ucel pouzitia penaznych prostriedkov v hotovosti neplati pre klienta Ministerstvo vnutra Slovenskej republiky, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Colne riaditelstvo Slovenskej republiky a pre klienta Zbor vazenskej a justicnej straze,
d) vykonavat predbeznu financnu kontrolu a priebeznu financnu kontrolu20) pred predlozenim ziadosti o vstup do zavazku a predbeznu financnu kontrolu20) pred predlozenim ziadosti o realizaciu platby na odsuhlasenie Statnej pokladnici,
e) ukladat financne prostriedky vylucne na ucet v Statnej pokladnici,
f) predkladat Statnej pokladnici informacie o vsetkych zmenach v stave majetku statu; tato povinnost sa vztahuje aj na toho spravcu majetku statu, ktory nie je klientom,
g) odpisovat hmotny a nehmotny majetok statu podla osobitneho predpisu,24) a to rovnomerne,
h) poskytovat Statnej pokladnici informacie potrebne na zostavovanie suborov udajov podla § 6 ods. 2,
i) poskytovat meno, priezvisko, datum narodenia, kontaktne telefonne cislo, adresu sidla a adresu elektronickej posty 24a) na identifikaciu osoby, ktora pouziva informacny system Statnej pokladnice.

34. ARDAL – agentura pre aktivne riadenie dlhu a likvidity, predmet cinnosti

ARDAL – vznik 01.02.2003

             – je rozpoctovou organizaciou, ktora je svojimi prijmami a vydavkami napojena na SR prostrednictvom kapitoly MF SR a sucasne je aj obchodnikom s cennymi papiermi

Hlavne cinnosti:ARDaL:

18. riadenie likidity a zabezpecovacich operacii- zahrna realizaciu obchodov za ucelom zabezpecenia dennej lidvidity v Sk a v cudzej mene na jedinom ucte SP, zhodnocovanie  docasne volnych zdrojov klientov SP, realizacia trasakcii za ucelom zabezpecovania rizik.  
19. riadenie dlhu – zostavuje plany emisii statnych pokladnicnych poukazok a statnych dlhopisov, vedie uverove portfolio, spracovava podklady na vysporiadanie zavazkov z uverov, pripravuje statny rozpocet pre oblast statneho dlhu.
20. back – office – zabezpecovanie vysporiadania transakcii, vedenie evidencie obchodov v informacnom systeme ARDAL, poskytovanie uctovnnych podkladov pre MF
21. risk management   - zahrna vypracovanie metodiky na stanovenie jednotlivych rizik a strategie riadenia rizik, identifikacia, meranie, monitorovanie a riadenie rizik vyplyvajucich s obsluhy statneho dlhu a likvidity, zabezpecovanie statneho dlhu a likvidity voci rizikam, zostavenie dennej urokovej pozicie

35. Ciele, ulohy a institucie ARDAL  a ich spolupraca

Cielom Agentury pre riadenie dlhu a likvidity je najma prechod k aktivnemu riadeniu statneho a verejneho dlhu, racionalizacia vydavkov spojenych s financovanim statneho dlhu, minimalizacia rizik suvisiacich s financnymi aktivami, pasivami aj otvorenymi poziciami statu.  

Ulohy:

22. zaviest elektronicke aukcie statnych cennych papierov
23. zabezpecit profesionalne riadenie dlhu a likvidity, v ramci ktoreho optimalizovat strukturu dlhu a nakldy s nim spojene na zaklade analyy trhu
24. umoznit oddelnei operativneho riadenia dlhu od formulovanie politiky a kontroly dodrzania ramcov a pravidiel
25. zlepsit komunikaciu s trhom a investormi, pokusit sa v spolupraco s MF a ostatnymi instituciami zvysit likviditu trhu so statnymi cennymi papiermi
26. zabezpecit flexibilitu operativneho riadenia dlhu
27. na medzinarodnej urovni spolusposobit pri integracii financneho trhu a financneho riadenia okruhu verejnych financii s krajinami EU

Institucie:

Ministerstvo financii SR - strategicko koncepcne riadenie, starva statneho dlhu, uzatvaranie  zmluv, vedenie evidencie a uctovnictva o statnom dlhu

Agentura pre riadenie dlhu a likvidity:

28. pre ministerstvo zabezpecuje vydavanie statnych cennych papierov vratane aukcii
29. podiela sa na tvorbe strategie riadenia dlhu,
30. v spolupraci so SP zodpoveda za zabezpecenie dennej platobnej schopnosti statu
31. vykonava financne operacie na financnom trhu suvisiace so zabezpecenim proti trhovym rizikam pri riadeni dlhu a likvidity
32. v spolupraci so SP optimalizuje zostatok na jedinom ucte statu
33. poskytuje NBS podklady pre vysporiadanie emisii statnych cennych papierov
34. vypracovava na dennej baze operativny plan zdrojov a potrieb financovania priebezneho schodku SR a splatneho statneho dlhu v horizonte jedneho mesiaca
35. spolupracuje pri evidovani, vykazovani a analyzach statneho dlhu a likvidity podla poziadaviek ministerstva

NBS – vysporiadava vysledky primarnych  emisii statnych dlhopisov a statnych pokl. Poukazok, realizuje vyplaty kuponov a istin, posiela sa na aktivitach pre rozvoj trhu statnymi cennymi papiermi.

statna pokladnica – zodpoveda spolu s ARDaL za zabezpecenie dennej platobnej schopnosti statu. Riadi a optimalizacie zostatok na jedinom ucte statu, schvaluje pohladavky a zavazky statneho rozpoctu

36. Vyznem a vyvoj europskych verejnych financii

Financovanie cielov a aktivit EU sa realizuje prostrednictvom rozpoctu EU. Rozpocet EU je financny nastroj, ktory na kazdy financny rok predpoveda a schvaluje prijmy a vydavky. Do rozpoctu EU prispievaju vsetci jej obcania. Rozpocet umoznuje EU spĺnat poziadavky verejnosti, a to prostrednictvom cinnosti v roznych sferach. Rozpocet schvaluje Rada ministrov EU, EP a spravuje ho Europska komisia. Vyuzivanie rozpoctu EU podlieha viacerym kontrolam.

Financne prostriedky zahrnute do rozpoctu su schvalene na jeden financny rok, ktory trva od 1.januara do 31.decembra daneho roku. V rozpocte EU su financne prostriedky klasifikovane z viacerych aspektov:

1. zavazky
2. platby
3. diferencovane financne prostriedky
4. nediferencovane financne prostriedky
5. povinne vydavky
6. nepovinne vydavky

37. Fiskalny deficit EVF

Deficit verejneho rozpoctu je jednym z troch moznych variant vztahu medzi verejnymi prijmami a verejnymi vydavkami. Na ustrednej urovni rozpoctovej sustavy je niekedy definovany ako negativna vladna uspora.

38. Fiskalny dohlad

Fiskalny federalizmus – novy pojem financno-rozpoctovej teorie a politiky, zaobera sa „otazkami optimalneho pridelenia prijmov, rozdelovania zodpovednosti za zabezpecovanie a financovanie verejnych statkov a optimalizaciu vztahov v rozpoctovej sustave.

Za zaklad fiskalneho federalizmu sa povazuje alokacna funkcia verejnych financii, hlavne ako by mohla byt vyuzivana v roznych  castiach statu, v roznej zavislosti na preferenciach obyvatelstva, ktore zije v tychto regionoch.

Redistribucna funkcia sa vyuziva predovsetkym prostrednictvom SR na ustrednej vladnej urovni, jej vyuzivanie predpoklada najma danovu pravomoc, t.j. pravo rozhodovat o tom, co sa ma zdanovat, ake danove sadzby pouzivat a pod. Danovy pravomoc na nizsej vladnej urovni  sa spaja s nebezpecenstvom vzniku danovej konkurencie medzi uzemnymi celkami. Mohla by mat za nasledok rozdielnu mieru danoveho zatazenia, a tym sposobovat migraciu niektorych vrstiev obyvatelstva alebo kapitalu. Z dlhodobeho hladiska by sa to neskor mohlo prejavovat negativne napr. aj vo vyske rozpoctovych prijmov tam, kde doslo k odchodu obyvatelstva. Aj preto je snaha obmedzovat danovu konkurenciu na miestnej urovni.

Modely fiskalneho federalizmu :

- vertikalny model (model tzv. nezavislej vrstvenej torty) – ide o vazbu financnych vztahov medzi vyssou a nizsou urovnou, moze byt plne centralizovany.

- horizontalny model (model kooperativneho federalizmu) – uplatnuje sa vo federalne usporiadanych statoch. Ide o financne vztahy medzi zlozkami na tej istej urovni, pricom moze ist o vazby medzi rozpoctami v ramci strednej urovne rozpoctovej sustavy, a tiez v ramci najnizsej urovne uzemnej samospravy.  

39. Danova harmonizacia krajin EU – spolocne znaky a rozdiely

Koniec 20.storocia priniesol proces vzajomneho prepajania narodnych ekonomik, vznikla realna snaha vytvorit jednotny europsky trh bez vnutornych prekazok, v ktorom je zaisteny volny pohyb tovarov, sluzieb, kapitalu a osob.

V danovej oblasti je politika EU zamerana nielen na postupne odstranovanie pretrvavajucich rozdielov danovych sadzieb v roznych CS, ale aj na upravu zakladov dani, obmedzovanie, resp. postupne odstranovanie roznych zvyhodnenych danovych rezimov a postupov statov EU,  ktore vytvaraju rozdielne konkurencne prostredie pre podnikatelske subjekty v EU.

Staty EU vyvijaju snahy o zosuladenie danovej politiky s poziadavkami stanovenymi EU, najma v oblasti DPH, spotrebnych dani, teda v oblasti nepriamych dani.  Ide napr. o zabranenie dvojiteho zdanenia, zdanenie dividend ziskanych v inom CS.  

Vo vacsine statov EU je zjavne usilie o znizenie danoveho zatazenia priamymi danami (vyuzivanie progresivnych dan. sadzieb).

Napr. maximalna sadzba na DPH je 25%, kazda krajina vyuziva jednu alebo dve znizene sadzby, to je rozdielne v kazdom CS. Prave s nizsimi sadzbami moze stat vplyvat na spotrebu, zivotnu uroven. Uplne zjednotenie sadzieb DPH je pomerne problematicke.

V oblasti spotrebnych dani dosiahli staty EU pomerne vysoky stupen aproximacie dan. Sustav jednotlivych statov, je vymedzeny predmet spotrebnych dani – vino, pivo, lieh, tabakove vyrobky, mineralne oleje.

Nadalej vsak existuju rozdiely medzi narodnymi danovymi sustavami statov EU, ktore su prekazkami pri tvorbe jednotneho trhu.  Danova politika sa nezameriava na uplne zjednotenie, ale skor na odstranenie fiskalnych prekazok, staty Francuzsko + Nemecko o harmonizaciu celej danovej sustavy, staty Velka Britania, Irsko, SR zastavaju nazor, ze danova konkurencia moze Europe len pomoct, nie su za uplnu harmonizaciu dani, najma nie v oblasti priamych dan

40. Danove reformy a danova harmonizacia v EU

Danove systemy v ramci EU

Vladimir Bacisin,  Ekonomicka univerzita  Bratislava

Zaciatkom devatdesiatych rokov sa zacali v krajinach Europskej unie robit danove reformy kvoli jednym a tym istym makroekonomickym problemom, ale aj integracnym trendom, ktory bol podmieneny vytvorenim jednotneho trhu a pripravou k europskej menovej unie a skoncil sa zavedenim jednotnej meny. Medzi najvacsie makroekonomicke problemy Europskej unie patria:

10. nevyhnutnost financovania rastucich verejnych vydavkov, spojenych s vydavkami na obranu, poskytovanim sluzieb v zdravotnictve a vzdelavania, realizaciou socialnych transferov (napriklad vo forme pridavkov na rodinu, ci garanciou minimalneho prijmu) a fungovanim;
11. rozvoj procesov globalizacie, ktore obmedzuju moznosti danovej politiky samostatnych statov, ako aj urychlenie mobilizacie kapitalu a kvalifikovanej pracovnej sily, co posilnuje konkurenciu medzi krajinami superiacimi o pritiahnutie vyrobnych faktorov, ktore sa presuvaju do krajin s najprijatelnejsimi danovymi rezimami;
12. posilnenie liberalnych myslienok, co vedie k zmenseniu ulohy danovej politiky pri stimulacii ekonomiky a pri rozdelovani zdrojov a prijmov.

Masova nezamestnanost nuti krajiny zavadzat danove rezime, ktore stimuluju zamestnanost. V danovej politike sa musia zohladnovat aj faktory ochrany zivotneho prostredia. Jedny krajiny EU robia akcent na znizeni danoveho zatazenia a zdaneni podnikov, ine krajiny znizuju zdanenie najnizsich prijmovych skupin obyvatelstva.

Zaciatkom devatdesiatych rokov – velke problemy s deficitom verejnych financii, co vyvolalo nevyhnutnost zvysenia odvodov a danoveho zatazenia.  Povinne odvody v pomere k HDP (dane a socialne platby) v roku 1990 predstavovali 38,8 % a v roku 2001 to bolo 40,3 %. Co prevysovalo tieto platby v USA a Japonsku viac ako o 10 percentualnych bodov.

V roznych krajinach EU je struktura dani rozna. Okrem to existuju rozdiely v platbach pre rozne organy moci.

Kvoli zjednoteniu pohladu na rozne danove rezimy tykajuce sa ziskov firiem Europska komisia vypocitala takzvanu priemernu efektivnu mieru zdanenia, ktora sama o sebe predstavuje realnu mieru zdanenia modelovej investicie, ktorej rentabilita pred zdanenim je 20 %.

Europska unia sa snazi vyhnut dlhodobej danovej konkurencii medzi spolocnostami krajin EU. Preto sa Europska komisia snazila najst sposoby zabezpecenia neutrality dani vo vztahu cezhranicnych investicii. Jednotna korporativna dan naraza na odpor clenskych krajin.

Dva principy        

1. dan sa vybera u zdroja, v sulade s ktorym krajina ma pravo zdanovat vsetky zisky, ktore na jej uzemi ziskali rezidenti, alebo ne rezidenti. Znamena to, ze zdanuju sa pobocky zahranicnych firiem. Sucasne do danoveho zakladu nepatria pobocky domacich firiem v zahranici.
2. princip rezidencie, krajina zdanuje aj zisky pobociek v zahranici.

Dane sa vyberaju vacsinou u zdroja, pretoze princip rezidencie umoznuje vyhybat sa zdaneniu. Niektore krajiny umoznuju konsolidaciu firiem v medzinarodnom meradle. Existuje 230 rezimov, ktore umoznuju nezakonnu konkurenciu v ramci EU.

Common Consolidated Taxe Base – zisky skupiny su rozdelene medzi krajiny EU na zaklade vybraneho kriteria – pridanej hodnoty, sumy vyplatenych miezd a pod. Kazdy stat ziska urcity podiel zisku

Home State Taxation – zdanuje sa v krajine, ktora je sidlom spolocnosti

Dan z prijmov fyzickych osob - z psychologickeho hladiska je to najdolezitejsia dan, pretoze sa vybera priamo od platcov dani. Existuje mnozstvo skal.

Perspektiva vytvorenia jednotneho danoveho systemu v EU

Danove systemy – znak suverenity – odraz historickeho vyvoja, ekonomickych, socialnych a politickych osobitosti tej, ktorej krajiny. Prehlbovanie integracie si vyzaduje priblizovanie systemov. Rozdiely medzi nimi deformuju konkurenciu. Najvacsie zblizovanie je oblasti nepriamych dani, teda DPH.

Co sa tyka priamych dani existuju tri zakladne strategie

1. viac, alebo menej rychly prechod k jednotnemu komunitarnemu danovemu systemu. To predpoklada vznik jednotnych europskych dani a sucasne unifikaciu narodnych dani. Mnohe krajiny  odmietaju tuto strategiu a sucasne sa snazia zachovat si slobodu v oblasti dani. Tato strategia predpoklada sucasnu integraciu systemov socialneho zabezpecenia.
2. Slobodna danova konkurencia.
3. Strategia harmonizacie na zaklade rokovani medzi krajinami EU. V procese harmonizacie by sa mala najvacsia pozornost venovat ziskom nadnarodnych spolocnosti, vynosom z kapitalu a zdaneniu najmobilnejsich aktiv.

Neexistuju jednoduche riesenia. Nie su mozne velke reformy len postupne kozmeticke upravy.

41. Spolocny rozpocet  EU a jeho struktura

Financovanie cielov a aktivit EU sa realizuje prostrednictvom rozpoctu EU. Rozpocet EU je financny nastroj, ktory na kazdy rok predpoveda a schvaluje prijmy a vydavky. Do rozpoctu EU prispievaju vsetci jej obcania. Rozpocet umoznuju EU spĺnat poziadavky verejnosti, a to prostrednictvom cinnosti v roznych sferach, ako napr. polnohospodarska politika, regionalna politika, vyskum, ZP, vzdelavanie a odborna priprava. Rozpocet schvaluje Rada ministrov EU, EP a spravuje ho Europska komisia. Vyuzivanie rozpoctu EU podlieha viacerym kontrolam.  

Financne prostriedky zahrnute do rozpoctu su schvalene na jeden financny rok, ktory trva od 1.1. do 31.12. daneho roku. V rozpocte EU su financne prostriedky klasifikovane z viacerych aspektov:

13. Zavazky (CA) pokryvaju celkove naklady na zakonne zavazky zahrnute do rozpoctu v priebehu financneho roku
14. Platby (PA) su prostriedky urcene na splacanie zakonnych zavazkov zahrnutych do rozpoctu v beznom financnom roku a/alebo v predchadzajucich financnych rokoch
15. Diferencovane financne prostriedky su prostriedky urcene na cerpanie pocas viacerych financnych rokov. Rozpoctovy zavazok na dany financny rok sa nerovna cerpaniu.
16. Nediferencovane financne prostriedky su prostriedky urcene na cerpanie v danom financnom roku, ich cerpanie nie je rozlozene na viacero rokov, cerpanie sa v tomto pripade rovna zavazku.
17. Povinne vydavky su vydavky, ktore je rozpoctovy organ (EP a Rada EU) povinny uviest v rozpocte formou pravneho zavazku na zaklade zavazkov, ktore mu vyplyvaju zo zmluv alebo dokumentov prijatych na zaklade zmluv, konecne rozhodnutie ma v kompetencii Rada.
18. Nepovinne vydavky su vsetky ostatne vydavky, ktore nevyplyvaju z pravnych zavazkov, napr. prostriedky urcene na strukturalne operacie, rozvoj vidieka ci vnutorne politiky. Konecne rozhodnutie ma v kompetencii EP.

42. Odlisnosti narodnych rozpoctov od spolocneho rozpoctu EU

Rozpocet EU a jeho vztahy k SR – system vlastnych zdrojov ES bol vytvoreny v SR este pre vstupom do EU a je plne funkcny od prveho dna vstupu do EU. Hlavnou ulohou je zabezpecit odvod financnych prostriedkov do rozpoctu EU, v spravnej vyske, v stanovenych terminoch v sulade s predpismi. System financneho riadenia vlastnych zdrojov ES je sucastou komplexneho systemu riadenia vlastnych zdrojov ES v SR. V SR bol system riadenia schvaleny uznesenim vlady SR c.69 z 26.januara 2005.

43. Principy a etapy zostavovania rozpoctu EU

Rozpoctovy proces EU mozeme rozclenit na 3 etapy:

1. rozpoctova procedura /navrh schvalovania rozpoctu- je v rukach Europskej komisie/. Ma 6 krokov, v ramci ktorych sa z navrhu rozpoctu stane zavazny legislativny dokument platny pre vsetky institucie EU a zavazny pre vsetky clenske staty
2. realizacia rozpoctu /plnenie rozpoctu podla stanovanych cielov a programov/
3. kontrola  relizacie rozpoctu

Zasady zostavovania rozpoctu EU:

19. zasada jednotnosti a spravnosti rozpoctu
20. zasada rocneho rozpoctu
21. zasada vyrovnanosti
22. zasada zuctovacej jednotky
23. zasada vseobecnosti
24. zasada specifickosti
25. zasada riadneho financneho riadenia
26. zasada transparentnosti

Zakladne kroky navrhovania a schvalovania rozpoctu EU:

1. Komisia vypracuje predbezny navrh rozpoctu a predlozi ho na schvalenie Rade
2. Rada bud navrh neprijme a vrati spat Komisii na prepracovanie, alebo ho schvali a posunie do Parlamentu
3. Parlament o navrhu rokuje v prvom citani a moze prijat zmeny a doplnenia:

1. Ak navrh rozpoctu P nezmeni, schvali rozpocet a posunie ho na schvalenie Rade
2. Ak navrh rozpoctu P zmeni, musi ho posunut Rade na druhe citanie

4. Rada v druhom citani:

1. Potvrdi nezmeneny rozpocet Parlamentom
2. Preskuma zmeneny a doplneny rozpocet a postupi ho so svojimi doplnkami a zmenami spat Parlamentu

5. Potvrdenie rozpoctu Parlamentom

1. P potvrdi zmeny a doplnenia, ktore prijal v prvom citani a ktore Rada zamietla
2. P v druhom citani definitivne prijme alebo zamietne zmeneny a doplneny navrh rozpoctu

6. Predseda EP prijima konecny rozpocet EU, ktory sa vyhlasi

Naslednu kontrolu plnenia rocneho rozpoctu EU maju v rukach institucie EU:

27. Dvor auditorov (skuma plnenie rocneho rozpoctu a o vysledku uverejnuje vyrocnu spravu)
28. Rada (prehodnoti pripomienky Dvora auditorov a navrhne odporucanie EP)

-    Parlament (na zaklade odporucania svojho Vyboru pre rozpoctovu kontrolu udeluje Komisii      absolutorium  za plnenie rozpoctu, parlament moze udelenie absolutoria odmietnut).

44. Faktory financneho vyhladu Europskej unie

Zakladne pravne predpisy upravujuce system financneho riadenia a rozpoctu EU su postavene na tzv. pilieri primarneho prava, ktory vychadza zo zakladnych zmluv upravujucich zalozenie ES a oznacuju sa ako medzinarodne dohody:

1. Zmluva o zalozeni ES pre atomovu energiu EURATOM
2. Zmluva o zalozeni ES v platnom zneni
3. Zmluva o pristupeni k EU uzavreta medzi jednotlivymi pristupujucimi statmi a ES.

Ostatne predpisy vychadzaju z tzv. sekundarnej legislativnej cinnosti institucii EU, ktore sa odvijaju od mandatu definovaneho v medzinarodnych dohodach, medzi zakladne sekundarne predpisy ES upravujuce oblast financneho riadenia zdrojov a rozpoctu EU patria : smernice Rady, Nariadenia Rady, Nariadenia Komisie ...

Financna perspektiva je ekonomicky a legislativny termin pre strednodoby programovy system rozpoctovania v ramci institucii EU. Predstavuje viacrocny programovo orientovany financny ramec EU, ktory je prijimany vo forme medziinstitucionalnej dohody, t.j. dohody medzi Europskou komisiou, EP a Radou EU.

Financny vyhlad – stanovuje priority v spolocnych aktivitach, ktore boli na EU prenesene prostrednictvom tzv. primarnej legislativy a maximalne limity financovania tychto priorit.

Zamerov financneho ramca je zabezpecit, aby sa v strednodobom horizonte vydavky EU rozclenene podla sirsich kategorii vyvijali riadnym sposobom a v ramci limitov urcenych pre vlastne zdroje.

Od roku 2007 plati nova financna perspektiva „Medziinstitucionalna dohoda medzi EP, Radou a Komisiou o rozpoctovej discipline a riadnom financnom hospodareni“, ktora sleduje priority rozvoja EU a mala by poskytnut adekvatne financne zazemie pre ich naplnenie pri dodrzani zakladnych principov rozpoctu EU. Financna perspektiva sa schvaluje na casove obdobie piatich az siedmych rokov.