Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trnavská univerzita / Právnická fakulta / Rímske právo

Záväzkové právo - prednáška prof. Blaho 1.r.,LS (02_rp_ii._19.03.2010.doc)

CONTRACTUM, DELICTUM, TESTAMENT

CONTRACT a DELICT – patria do záväzkového práva

Záväzkové – obligačné právo – OBLIGACIO – obligare = zviazať/sputnať

- obligácia je právny vzťah - dlžník má povinnosť

- ide  právny vzťah medzi dlžníkom (Debitor) a veriteľom (Creditor)

- záväzok je právny vzťah medzi dlžníkom a veriteľom, na základe ktorého dlžník berie na seba povinnosť splniť veriteľovu pohľadávku a za jej prípadné nesplnenie nesie zodpovednosť a veriteľ má voči dlžníkovi právo na splnenie dlžníkovej povinnosti a prípadne má možnosť dlžníka žalovať osobnou žalobou a na základe právoplatného a odsudzujúceho rozhodnutia exekvovať

- podstata záväzkového práva: je dynamické, obsahuje inštitúty ktoré hýbu vecami, uspokojuje hospodárske, kultúrne a osobné potreby jednotlivca

- záväzkové právo predstavuje hodnotu práva = relatívne subjektívne právo – INTER PARTES – pôsobí v určitej relácií a je spôsobený vzťahom dlžník – veriteľ (ostatní s tým nemajú nič)

- v 19. stor. vytvorené Nemcami pojem relatívne a subjektívne právo

Typy žalôb:

ACTION IN REM                                        ACTION IN PERSONAM

- v dôsledku toho, že mu patrí žaloba                        - reprezentuje relatívne

má aj právo – absolútne subjektívne právo                - je to žaloba voči konkrétnemu dlžníkovi

- ako vzniká právny vzťah medzi dlžníkom a veriteľom: vznikol z určitého právneho dôvodu a preto má dlžník povinnosť z určitého právneho dôvodu a zároveň veriteľ má právo z toho istého dôvodu ako dlžníkovi povinnosť

Právne dôvody záväzkového vzťahu:

1. CONTRACTUS = zmluva

- uzatvorenie zmluvy, založenie záväzkového vzťahu, zmluva je následkom príčiny, slobodne – dobrovoľne – vážne

2. DELICTUM = protiprávny čin

- v rímskom záväzkovom práve bola typová viazanosť na právne dôvody, práva a povinnosti strán sú jasné, pretože sú jasné

- v Ríme ponechali princíp typovej viazanosti a len zmierňovali jeho negatívne následky

- Iustinian zaviedol QUASI (akoby) – 3. quasi contractus, 4. quasi delictum

- pretor zaviedol:

5. CONTRACTUS INNOMINATI = nepomenované kontrakty, ale neboli povýšil ich na úroveň typických

(pomenovaných) kontraktov

6. PACTA = dohovory

Právne postavenie dlžníka a veriteľa:

- povinnosť dlžníka sa vyjadruje slovom DLH (debitum) = reprezentuje jeho právnu povinnosť dlžníka voči veriteľovi

- dlh = právna povinnosť dlžníka uložená voči jeho povinnosti, dlžník je povinný svoju povinnosť plniť (solutio), dlžník dlhuje

- veriteľ je veriteľom preto, lebo dlžník má voči nemu povinnosť, veriteľ má voči dlžníkovi právo NOMEN (pohľadávka)

- pohľadávka je právo relatívne subjektívne  veriteľa na to, aby dlžník dobrovoľne splnil k čomu je zaviazaný

- každej povinnosti korešponduje právo a každému právu korešponduje povinnosť

- dlžník je primárne povinný splniť veriteľovi to čo dlží – primárne plnenie

- právny následok nesplnenia dlhu:

- dlžník sa dostane do omeškania – MORA DEBITORIS

- primárne mu má nahradiť čo mu dlhuje a sekundárne je povinný veriteľovi nahradiť škodu (lebo dlžník nesplnil povinnosť včas a riadne vznikla veriteľovi škoda)

- dlžník je povinný nahradiť škodu len za predpokladu ak nesie dlžník, za nesplnenie svojej povinnosti, zodpovednosť

OBLIGACIO CIVILIS

OBLIGACIO NATURALIS  - patrí dlžníkovi iba dlh a žiadna zodpovednosť za nesplnenie svojho dlhu, predovšetkým záväzky syna pod otcovskou mocou

Zodpovednosť – PREASTARE – možnosť veriteľa odňať si prostredníctvom žaloby odňať si ekvivalent časť dlhovaného plnenia z majetku dlžníka

- ak dlžník nesplnil svoju povinnosť berieme dlžníka na právnu zodpovednosť, veriteľ má možnosť prinútiť dlžníka pomocou žaloby splniť dlh

- veriteľ má okrem pohľadávky aj nárok

- nárok je právnym poriadkom daná možnosť veriteľa úspešne žalovať dlžníka na splnenie dlhu

- zodpovednosť – žaloba: ak povinnosti dlžníka korešpondujú právo veriteľa tak zodpovednosti dlžníka korešponduje právo veriteľa

- právna zodpovednosť je zodpovednosť podľa právneho poriadku, nestačí pre zodpovednosť dlžníka pre nesplnenie dlhu: dva predpoklady

1. dlžník musí zapríčiniť – dlžníkom uskutočnený vonkajší viditeľný dejový príbeh spočívajúcu v škodlivom výsledku, zapríčiniť = spôsobiť (nesplnil povinnosť – spôsobil škodu)

2. dlžník musí zaviniť – psychicky postoj dlžníka alebo škodcu k nastalému  škodlivému výsledku – CULPA     (= zavinenie v širšom slova zmysle)– aký bol stupeň jeho duševného stavu

- stupne zavinenia, od ktorých bola miera zavinenia dlžníka

- rímske právo rozlišovalo tieto stupne zavinenia:

a) DOLUS  (= úmysel alebo úmyselné zavinenie) – je stav vedomia človeka, ktorý určitý spôsobom chce konať, ale aj tak koná hoci si uvedomuje škodlivé účinky, ktoré tak môžu nastať pre iného

b) CULPA (= nedbanlivosť)  - stav nedostatočnej starostlivosti, v ktorom si konajúci neuvedomuje následky, ktoré by jeho čin mohol mať pre iného

ba) Culpa LATA (= hrubá nedbanlivosť) – každý sa má správať starostlivo a dopustí sa hrubej nedbanlivosti, ten kto nedodrží takú starostlivosť, ktorej dodržiavanie možno očakávať

bb) Culpa LEVIS (= ľahká nedbanlivosť) – nedodržanie starostlivosti, ktorú možno očakávať iba od pedantného človeka a napriek tomu sa správa nedbalo, a podľa toho je aj miera zodpovednosti

- aby dlžník niesol zodpovednosť musí: nesplniť – zapríčiniť – zaviniť

- so zodpovednosťou súvisí aj: dlžník niesol zodpovednosť za zavinenie – tz. subjektívna zodpovednosť

- niekto nesie zodpovednosť aj keď nespôsobil alebo nezavinil  - tj. objektívna zodpovednosť

- rímske právo poznalo zodpovednosť za také situácie, za ktoré neniesol zodpovednosť nikto – CASUS (= náhoda) – z hľadiska práva nepredvídateľná a neodvrátiteľná udalosť, za náhodu nikto neberie zodpovednosť (poznalo rímske právo a platí dodnes)

- rímske právo rozlišovalo dva druhy náhody:

a) VIS MAJOR (vyššia sila)

- keď sa dostane dlžník do omeškania nesie zodpovednosť aj za náhodu

b) CUSTODIA

- dlžník nedodržal určitú starostlivosť, objektívna zodpovednosť

- ak dlžník niesol zodpovednosť za custodia – nedostatočne sa staral o vec – v spojitosti s krádežou (veriteľ prenechal vec dlžníkovi a nikto tretí túto vec odcudzil, tak niesol za ňu zodpovednosť), príklad je nájomník

1. za náhodu niesol zodpovednosť vlastník, ale vecno-právnu

skúška – ústna forma, tri pokusy, termíny máj – jún, opravné august, keď sa nezvládne skúška ak je dosť kreditov tak môže sa pokračovať v štúdiu, oprava môže byť buď zimnom alebo letnom semestri, prihlasovanie cez MAIS

predmetom skúšky (obsah) – je aj látka čo bola RP I.