Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv, Alžbety / Fakulta sociálnej práce / Vseobecna psychologia

Vývynová psychológia (vyvinova_psychologia_word.doc)

Ontogenetická Psychológia

Vývinová psychológia

…zaoberá sa vývinom človeka od jeho počatia po smrť. Študuje zmeny správania a prežívania v jednotlivých vekových obdobiach

Základný cieľ vývinovej psychológie

1. Popísať vývinové zmeny, charakteristické pre vývinový stupeň
2. Odvodiť všeobecné zákonitosti, ktoré sa týkajú základných psychických štruktúr a príčinných súvislosti
3. Vytvoriť pokiaľ možno jednotnú teóriu zo získaných faktov a pozorovaní

Charakteristiky ontogenetického vývinu človeka

4. Človek sa vyvíja ako celok, ako psychosomatická jednota v interakcii s prostredím.
5. Vývin je procesom typických zmien v zmysle diferenciácie a integrácie.
6. Vo vývine sa striedajú obdobia plynulých zmien a skokov vo vývine.
7. Skoky ohraničujú vývinové fázy (štádiá vývinu), ktoré po sebe nasledujú.
8. Vo vývine existujú interindividuálne rozdiely spojené s originalitou každého človeka.

Psychický vývin

sa neuskutočňuje živelne, ale podľa pravidelnosti, istých

zákonitostí…

9. Zákon celistvosti vývinu
10. Zákon postupnej diferenciácie a špecializácie
11. Zákon epigenetického vývinu
12. Zákon plynulosti vývinu
13. Zákon štadiálnosti vývinu
14. Zákon protirečivosti vývinu
15. Zákon nerovnomerného vývinového tempa

Vývin ako proces navzájom súvisiacich zmien

16. Zmeny kvantitatívne - kvalitatívne: zmeny vo veľkosti, sile, rýchlosti, ich nahromadením vzniká nová kvalita (po mnohých konkrétnych skúsenostiach nachádzam abstraktný „vzorec“ riešenia).
17. Rozvoj - stagnácia - regresia: výrazný rozvoj  jedného súvisí so stagnáciou, regresiou iného (napr. intelektuálny na úkor emocionálneho).
18. Zmeny evolučné - involučné: tou istou aktivitou sa mladý človek rozvíja – starší človek iba udržuje, aby spomalil úpadok.

Dôležité pojmy v ontogenetickej psychológii

19. Periodizácia vývinu – vývin ako sled kvalitatívne odlišných zmien na úrovni biologickej (sací reflex), psychickej (abstraktné myslenie), sociálnej (vstup do školy).
20. Senzitívna fáza vo vývine – časový úsek, v ktorom je jedinec obzvlášť vnímavý k podnetom istého druhu   (väzba medzi matkou a dieťaťom v prvých 3 rokoch).
21. Vývinová kríza – nezvládnutie vývinovej úlohy, ktorá je pre dané obdobie významná (sebauvedomenie v puberte).
22. Zóna najbližšieho vývinu – riešenie úloh

Vplyvy, ktoré determinujú vývin človeka

23. SÚHRN GENETICKÝCH INFOPRMÁCII
24. MUTÁCIA GÉNOV, DNK
25. PRENATÁLNE VPLYVY-FYZIKÁLNE A CHEMICKÉ
26. PERINATÁLNE A POSTNATÁLNE VPLYVY
27. SENZORICKÉ VPLYVY
28. VÝCHOVA A VZDELÁVANIE
29. SEBAVÝCHOVA

Spôsoby realizácie psychického vývinu

Otázka: Aké sú hranice ľudských schopností?

Základné  metódy
vývinovej psychológie

30. Pozdĺžny/longitudinálny prístup

        Jedinci sa sledujú určitú dobu a zachytávajú sa zmeny psychických funkcii počas tohto obdobia (1-,5-,15-rokov)

31. Prierezový prístup

        U rôznych súborov detí či dospelých sa robí meranie k určitému dátumu merania a dostaneme  isté normy pre daný vek (napr. výška jedinca, IQ, výkon v kresbe...)

Metódy skúmania vo vývinovej psychológii

32. SYSTEMATICKÉ  POZOROVANIE
33. BIOGRAFICKÉ METÓDY. KAZUISTIKY
34. METÓDA RIADENÉHO ROZHOVORU
35. DOTAZNÍKOVÉ  METÓDY
36. PSYCHOLOGICKÉ  TESTY
37. ANALÝZA VÝSLEDKOV ČINNOSTI
38. EXPERIMENT LABORATÓRNY, PRIRODZENÝ

Zrenie a vývin centrálnej nervovej sústavy

39. CNS riadi alebo aspoň zasahuje do činnosti všetkých orgánov, koordinuje ich činnosť a vzájomné vzťahy, aby zodpovedali potrebám celého organizmu.
40. Napriek jednotným princípov fungovania je u každého jedinca iná, má svoju identitu.
41. Po narodení dochádza k ďalšiemu vývinu neurónov, ich počet je však konečný a narodením začína mierne klesať. Na spomalenie poklesu počtu neurónov je dôležitá výživa.

Vplyvy vonkajšieho prostredia na vývin, začleňovanie do sociálneho prostredia - socializácia

1. Vplyvy prostredia – prírodné, spoločenské (význam miesta narodenia, pobytu – „zakorenenie“ vs. „strata koreňov“). Človek existuje v danom priestore, čase.
2. Sociokultúrne vplyvy – hodnotový rebríček spoločnosti, z neho vyplývajúce normy, pravidlá, vzory správania, riešenia problémov...
3. Vplyv väčšej sociálnej skupiny, sociálnej vrstvy, jej normy, pravidlá, vzory, ideály...
4. Vplyv malej sociálnej skupiny – rodina, školská trieda, krúžok, klub, priatelia...
5. Vplyv osôb, ktoré majú pre človeka najväčší význam.

Teórie psychického vývinu
(podľa toho, aké zmeny zdôrazňujú)

42. Piagetova teória poznávacieho vývinu v mladosti: 5 fáz vývinu inteligencie
43. Psychoanalytická teória vývinu: ranné štádia sú najdôležitejšie pre vývin osobnosti (S.Freud)
44. Psychosociálna teória E.Fromma: osobnosť človeka je výsledok pôsobenia spoločnosti v perspektíve
45. Eriksonova teória vývinu osobnosti zvládaním konfliktov: 8 období života človeka
46. Kohlbergova teória morálneho vývinu: 3 stupne morálneho vývinu

Eriksonová teória vývinu

Získanie základnej dôvery
(a jej dôsledky v živote)

47. Usiluje o samostatnosť, prejavuje aktivitu (predškolák).
48. Získava dôveru vo svoje schopnosti, zručnosti  (školák do puberty).
49. Spoznáva, akým v skutočnosti je, vedomie vlastnej identity (v puberte, adolescencii).
50. Učí sa nadväzovať intímne vzťahy (aj nesexuálne) s iným pohlavím (raná dospelosť).
51. Tvorí novú generáciu alebo tvorí v inej oblasti (pracovnej záujmovej) (do 50 rokov)
52. Prehodnocuje, integruje doterajšie udalosti – ich zmysel

Chýbanie základnej dôvery

53. Dieťa vníma matku ako odmietajúcu, ustrašenú, neláskavú - základná nedôvera
54. Dieťa má pochybnosti o sebe, pretvaruje sa (falošná identita).
55. Bez základnej dôvery ostáva v závislosti - hľadá sebapotvrdzovanie u rodičov, skupiny, partnera, detí...
56. Má problémy v nadväzovaní intímnych vzťahov.
57. Potlačená je tvorivosť, aktivita - často pocit stagnácie, povrchné vzťahy.
58. Pretrváva pocit životnej nespokojnosti, sklamania až zúfalstva.

Kohlbergova teória morálneho vývinu na základe skúmania riešenia morálnych dilém

„Jedna žena ochorela na rakovinu. Bola blízko smrti. Istý lekárnik objavil liek, ktorý jej mohol pomôcť. Za malú krabičku lieku však žiadal 2000 dolárov, čo bol desať násobok jeho výrobnej ceny. Manžel chorej ženy Heinz si požičal toľko peňazí, koľko len mohol, ale podarilo sa mu zaobstarať iba polovicu. Povedal lekárnikovi, že jeho žena zomiera a požiadal ho, aby mu predal liek lacnejšie alebo aby mu ho mohol splatiť neskôr. Lekárnik ale odpovedal: „Nie, ja som liek objavil a chcem na ňom zarobiť. „ Zúfalý Heinz sa vlámal do lekárnikovho skladu a ukradol liek pre svoju ženu. Bolo konanie Heinza správne? Prečo áno a prečo nie?“

Štádiá morálneho vývinu (Kohlberg)

59. I. Predkonvenčná úroveň (4 - 10 r.): Vonkajšia kontrola, egocentrizmus. Najprv orientácia na trest a poslušnosť, neskôr čistý pragmatizmus (vlastné potreby, reciprocita).
60. II. Konvenčná úroveň (od 10 - 13 r.):Príklon k sociocentrickému hľadisku. Najprv snaha vyhovieť iným, v skupine (byť dobrý chlapec, priateľ), neskôr vyhovieť pravidlám spoločnosti.
61. III. Postkonvenčná úroveň (od 13 r., alebo vôbec nie): Vedomie viacerých sociálne prijateľných riešení, výber jedného na vlastnú zodpovednosť. Najprv orientácia na sociálny dohovor, neskôr na univerzálne etické hodnoty.

Periodizácia životného cyklu
(Švancara a kol.)

1. Prenatálne obdobie (od oplodnenia po narodenie)
2. Novorodenecké obdobie (do 6 týždňov po narodení)
3. Kojenecké obdobie (do jedného roku života)
4. Obdobie batoľaťa (lezúň  - do troch rokov)
5. Predškolský vek        (3 – 6 rokov)
6. Školský vek   ( 6 – 11 rokov)
7. Puberta, dospievanie ( 11 -15 rokov)
8. Adolescencia – mladosť  (15 – 20 rokov)
9. Mladá dospelosť (20 – 32 rokov)
10. Stredná dospelosť  ( 32/35 – 46/48
11. Zrelá dospelosť  (46/48 -  60/65)
12. Staroba  (60/65 – 75/80)
13. Dlhovekosť  (76/80  – 100)

Štádia vývinu: periodizácia
ranného detského veku

1. Prenatálne štádium        9 mesiacov
2. Novorodenecké obdobie        6 týždňov
3. Dojčenecké obdobie        1 rok
4. Obdobie batolaťa        1 - 3 rok

Štádia vývinu: periodizácia

5. Vek predškolský do         6 - 7 r.

        obdobie kým dieťa nevstúpi do školy

6. Mladší školský vek         7 - 10,11 r.
7. Starší školský vek (puberta)         12 - 15 r.
8. Obdobie dospievania         16 - 21 r.

        a adolescencia

Štádia vývinu: periodizácia

9. Skorá dospelosť        21 -  30 /35 rokov
10. Stredná dospelosť        32/36 – 45/50 rokov
11. Neskorá dospelosť        48 – 60/65 rokov
12. Staroba (sénium)         60/65 – 76/80 rokov
13. Dlhovekosť        80 – 100 rokov

Hľadanie zmien počas vývinu

14. v senzomotorickom vývine
15. v reči a myslení (v komunikácii, v kresbe)
16. v intelektovom vývine
17. v emocionálnom vývine
18. v sociálnom vývine (hra, kooperácia v skupine, motivácia, morálny vývin)

POHYB

je základné kritérium pre hodnotenie vývinu

19. Pohyby v prenatálnej diagnostike (od 4 mes.)
20. Pohyb po narodení a do 1 roka – ukazovateľ adekvátneho vývinu (sedenie 6 mes., státie 9 mes., chodenie 12 mes.)
21. Pozor na dg. u hyperaktívnych detí a detí predčasne narodených

Senzorické vnímanie dieťaťa

1. Výskumy potvrdzujú počutie u detí a reakcie na chuť v prenatálnom štádiu
2. Po narodení zrak fixovaný na matku, objekty, od 3- 4 mes. reaguje úsmevom
3. Hmat dobre rozvinutý po narodení – hmatový reflex
4. Synchronizácia – asynchronizácia pozornosti a afektov (vzťah matka-dieťa)
5. Dôležitosť telesného kontaktu dieťaťa s matkou pre vývin (attachment)

REČ

je nástroj myslenia a komunikačná spôsobilosť

6. Predrečové hlasové prejavy (krik signalizuje nejaký vnútorný nesúľad-hlad, teplo)
7. Porozumenie slovám- (prah porozumieť slovu od 6 mes., rozumenie vety okolo 1 roka)
8. Tvorenie slov, viet – (12 mesiacov asi 10 slov, 2 roky 200-300 slov, 3r. 10 000 slov)
9. Čistá výslovnosť okolo 5 – 6 roku
10. Otázkove obdobie „prečo“  od 2,5 – 5 rokov
11. Správne formulovanie viet – 4 - 6 rokov

Kognitívne procesy

22. Postupný nárast diferencovaného vnímania, myslenia, obrazotvornosti, pozornosti, uchovávania do pamäti
23. Zlepšenie gramatickej štruktúry reči, vyjadrovania a intonácie (od detskej k normálnej)
24. Schopnosť učiť sa, prispôsobovať a konať    podľa návodu

Intelektový vývin

25. Normálny – postupný rozvoj intelektu
26. Predčasne rozvinutý, zvlášť niektoré schopnosti
27. Zabrzdený, stagnujúci (sociálne prostredie, kultúra, stresy, nepodnetná výchova)
28. Regresný (prechodne alebo trvalo). Napr. po prekonaní ochorení, traumy mozgu...

Emočný vývin

29. Počiatočný plač a vyjadrovanie hlasom, neskôr diferencované odpovede dieťaťa na citové podnety (pohladenie-radosť)
30. Úbytok afektov, stabilizácia nálad
31. Diferenciácia citov podľa hodnotenia
32. Vzrast mravných citov a sociálnych citov
33. V puberte labilita citov a introverzia
34. Diferenciácia citov dospelosti už v adolescencii

Sociálny vývin

35. Sociálna interakcia pred a po narodení
36. Chodením dieťaťa sa interakcia zvyšuje
37. Nadväzovanie nových vzťahov 2-3 roky
38. Potreba kolektívu a detí k hre 3 – 4 rok
39. Prejavy sociálnych vzťahov v škole
40. Záujem o sociálne kontakty mimo školy
41. Podnety a prostredie vplýva na diferenciáciu sociálneho správania (hodnoty a normy)

Hra

42. Manipulácia s hračkami
43. Námetové hry
44. Konštruktívne hry
45. Funkčné hry
46. Hry prinášajú dieťaťu uspokojenie a podnecujú jeho tvorivosť, čo vedie k opakovaniu. Rozdiely medzi CH a D.
47. Projekcia seba cez hru, interpretácia...

Práca

48. Práca získava svoju hodnotu zvonka. Prácu dávame ako cieľavedomú činnosť – utieranie prachu, polievanie kvetov...aby sme podmienili istý druh zodpovednej činnosti.
49. Stálosť v hre a práci spoluvytvárajú osobnosť dieťaťa.

Kresba a jej vývin

Kresba je pre dieťa do 10 rokov rečou

50. Čmáranie, spontánna hra s ceruzkou (2r) a papierom
51. Zlatý vek detskej kresby: od 5 - 10 rokov
52. Kresba ľudskej postavy: od 3 rokov
53. Diagnostika kresebného prejavu (Goodenoughová,  Harris): sledujeme vývinové a projektívne znaky kresby

Diagnostika psychického vývinu  u detí

54. Pozorovanie  správania
55. Výkon v testoch (test mentálnych schopností, testy osobnosti a iné testy pre deti)
56. Diagnostika  prostredníctvom  hry a simulovaných scén
57. Rozbor kresby a iných projektívnych testov

Diagnostické aspekty

12. Zodpovedá psychický vývin veku?
13. Ak nie, čo je jeho príčinou?
14. Aký je podiel hereditárnych a sociálnych vplyvov na zaostávanie vývinu?
15. Ako je možné to napraviť a do akej miery?
16. Aká je porucha u dieťaťa (prechodná, trvalá, závažná, menej významná...)
17. Ako zapojiť do komplexnej liečby prostredie dieťaťa (rodičov, školu, sociétu)

Možnosti terapie

18. Psychorehabilitácia - po úrazoch, náhlych príhodách, napr. krvácanie do mozgu, úder elektr.prúdom a pod.
19. Psychoedukácia a intervenčné programy - používame u detí s nedostatkami vo výuke
20. Psychoterapia a používanie špecializovaných terapeutických postupov - u detí s poruchami správania a rôznymi emocionálnymi poruchami
21. Socioterapia - liečba pomocou prostredia a sociálnych vzťahov u detí napr. so separačnou poruchou, pri závislostiach...
22. Komplexná terapia - ak sú zistené viaceré faktory poruchového vývinu

Ontogenetická Psychológia

Prenatálne obdobieKedy sa začína život? Deň počatia alebo deň  pôrodu?

1. Čo charakterizuje prenatálny vývin?  

Fázy prenatálneho  vývinu

58. Oplodnenie a vytvorenie zárodku

    prvé 3 týždne

59. Embryonálne obdobie

    4-12 týždeň

60. Fetálne obdobie

   12 týždeň-pôrod

Prenatálne obdobie –
dôležité informácie

23. Fáza koncepcie
24. Genotyp rodičov
25. Dieťa prichádza do prostredia maternice
26. Zdravie matky a výživa dieťaťa (9 mesiacov)
27. Prostredie, v ktorom sa  matka nachádza a jej fyzický a psychický stav
28. Iné okolnosti (náhle udalosti, úrazy u matky) ale aj iné psychické traumy...

Správanie dieťaťa v prenatálnom období

Pripravenosť pre činnosti, ktoré budú nutné pre

jeho prežitie po narodení

1. koniec 2. mesiaca – základ všetkých svalových skupín – reakcie vo forme kontrakcií
2. začiatok 3. mesiaca – spontánny pohyb končatinami, hlavičkou
3. 8 a ½ týždňa – reakcia na podráždenie vláskom
4. 9 týždeň – bioelektrická aktivita mozgu
5. 20. týždeň – funkčné senzorické dráhy bolesti
6. 6. mesiac – reakcia na akustické podnety
7. posledná tretina tehotenstva – chuť

Správanie dieťaťa  v prenatálnom období

Prenatálny vývin = stav blaženosti?

Negatívne podnety:

1. neobvyklé a nepríjemné zvuky
2. nedostatok kyslíku
3. emočný stres matky
4. prudké pohyby

Správanie dieťaťa  v prenatálnom období

Plod je schopný sociálnej interakcie

1. dieťa je s matkou emočne vyladené

Plod je aktívny a schopný učenia

1. individuálne rozdiely medzi jednotlivými deťmi
2. nie automatická reakcia

Predčasne narodené dieťa pred 40.týždňom gravidity

1. Nevyvinuté orgány a funkcie
2. Prostredie inkubátora (umelé podmienky – výrazný rozdiel oproti intrauterinnému prostrediu)
3. Separácia od matky a hospitalizácia negatívne pôsobí na vývin dieťaťa (klokankovanie)
4. Častá je labilita a dráždivosť u detí, avšak menšia reaktivita na zmyslové a sociálne podnety
5. Realizovať programy psychologickej starostlivosti
6. Nepočítať vek u týchto detí do 1 roka ako u riadne narodených (vývinové hľadiská...)

Predčasne narodené dieťa pred 40.týždňom gravidity

Možné dôsledky

29. poruchy sústredenia, pozornosti
30. vizuomotorické ťažkosti
31. zvýšená úzkostnosť
32. ľahšie poruchy reči, špecifické poruchy učenia

Dôvodom je samotná nedonosenosť a dramatická zmena prostredia, na ktorú dieťa ešte nebolo pripravené

Novorodenecké obdobie

Pôrod – koniec 1. mesiaca

obdobie adaptácie (3300-3400 g, 50 cm)

6 základných behaviorálnych stavov (Brazelton)

61. Hlboký spánok
62. Ľahký spánok
63. Driemoty
64. Pokojný bdelý stav
65. Aktívny bdelý stav
66. Plač

Novorodenecké obdobie

Všetky nedpodmienené reflexy sú vyvinuté:

hľadací, sací, hltací, vylučovací,obranné, orientačné,

úchopové a polohové

Zmysly:

Zrak: menšia ostrosť, príťažlivosť ľudskej tváre

Sluch: preferencia vyšších tónov, ženského hlasu

Hmat: (dôležitý pre emočný kontakt), chuť, čuch

Sociálne správanie: v krátkych fázach bdenia je možno

zaznamenať prvé interakcie

Prejavuje sa schopnosť učiť sa

Nevyzretá motorika

Dojčenské obdobie rok života

Vývin hrubej a jemnej motoriky (Arnold Gesell)

1.princíp vývinového smeru

33. kefalokaudálny postup (od hlavy k päte)
34. proximodistálny postup (od centra tela k perférii)
35. ulnoradiálny postup (od malíčkovej strany dlane k palcovej)

Dojčenské obdobie

2.princíp striedavého prepletania

antagonistických neuromotorických funkcií

3.princíp funkčnej asymetrie

4.princíp individualizácie

5.princíp autoregulácie

Dojčenské obdobie

Vývin poznávacích procesov

1. senzomotorické obdobie
2. potreba stimulácie a zmysluplného učenia

Rozvoj zraku

36. 8. týždeň: binokulárna fúzia, zvyšovanie zrakovej ostrosti
37. 3. mesiac: zaznamenávanie i vzdialenejších a pohybujúcich sa predmetov
38. 6. mesiac: vnímanie priestoru, koordinácia očí a rúk

Dojčenské obdobie

Vývin pohybových zručností

39. 2. mesiac: ovládnutie hlavičky
40. 4. mesiac: úchop a manipulácia s objektmi
41. 7.mesiac: samostatné sedenie
42. koniec 1. roka: samostatné lezenie a chodenie

Dojčenské obdobie

Začiatky reči

67. fáza (4-6 mes.) – vokalizácia a hrkútanie
68. fáza (6.-8. mes.) – džavotanie (opakovanie slabík)
69. fáza konec 1. roku prvé slová

Rozvoj reči je závislý na stimulácii

Dojčenské obdobie

Socializácia

Prvé 2 mesiace tzv. autistická fáza

43. 2.-3. mesiac – rozšírenie záujmu na vonkajší svet, objavuje sa tzv. sociálny úsmev
44. 3.-6. mesiac – jednoduché sociálne hry, matka je pre dieťa „zrkadlom“, základ pre učenie nápodobou
45. 7.-8. mesiac – objavuje sa strach z neznámych ľudí a situácií

Dojčenské obdobie

Rozvoj identity

46. Dieťa si začína uvedomovať svoje vlastné telo a jeho aktivity (3.-6. mesiac)
47. Dieťa si začína uvedomovať svoje prežívanie a rozlišuje medzi jezákladný postoj k sebe samému,dnotlivými zážitkami (6.-12.mesiac)

Spôsob prežitia 1. roka života ovplyvňuje  základný

postoj k sebe samému, tzv. bazálnu životnú

stratégiu

Batoľací vek

1.–3. rok života

osamostatňovanie a uvoľňovanie z rôznych väzieb

Vývoj motorických zručností

48. autoregulácia vylučovania
49. rozvoj samostatného pohybu – samostatnosť v oblasti stimulácie chôdza
50. rozvoj jemnej motoriky – úchop, vrhanie

Batoľací vek

Rozvoj poznávacích procesov

51. rozvoj symbolického myslenia
52. schopnosť predvídania budúceho diania – rozvoj vnímania času
53. schopnosť pochopiť pravidlá

Rozvoj reči – „hra s rečou“

54. pasívny a aktívny slovník
55. 14.-15. mesiac – jednoduché generalizujúce výrazy
56. 1,5-2 roky – dvojslovné, primárne vety
57. agramatickosť (3 roky okolo 900 slov)
58. reč je tvorená najmä podstatnými a prídavnými menami, slovesami

Batoľací vek

Rozvoj osobnosti

59. emancipácia vs. závislosť
60. Mahlerová: moratórium batoľacieho veku (dieťa sa chce zase nechať kŕmiť, voziť...)

2 vývojové medzníky:

1.schopnosť separácie od matky

2.potreba sebapresadenia až negativizmus

Vytvárajú sa základy životnej stratégie dieťaťa

Rozvoj identity:

61. Fáza „Ja sám/a“
62. Potreba potvrdiť svoje kompetencie, hodnotu (pochvala)

Batoľací vek

Socializácia

63. rozvoj komunikácie – jej úroveň je citlivým ukazovateľom výchovného prostredia
64. osvojovanie noriem správania – nápodobou a identifikáciou
65. zdroj sociálnej stimulácie – matka, otec, súrodenci
66. vzťahy s vrstovníkmi zatiaľ nie sú diferencované

Predškolský vek od 3. roku po vstup do školy

Vývin základných schopností a zručností

Motorický vývin:

1. zdokonaľovanie –

„elegancia pohybu“

(4.-5. rok: dieťa beží, skáče,

ide po schodoch, zoskočí)

1. zručnosť v sebaobsluhe
2. zručnosť v kresbe

Predškolský vek

Reč:

1. na začiatku ešte zamieňa hlásky
2. postupne nedokonalosti miznú ešte pred začiatkom školskej dochádzky
3. rozširuje sa rozsah aj zložitosť viet, súvetia

1.Expresívna (pomenúva voľne pocity)

2.Regulačná (to nemôžem, mama by sa hnevala)

3.Egocentrická (hlasný hovor, postupne s vekom šepot pri riešení problému)

           rast poznatkov

Predškolský vek

Kognitívny vývin:

1. Myslenie sa posúva z predpojmového

 (symbolického) na konkrétne, názorné

 náznak úsudkov

1. Pokus s korálkami (Piaget, Szemiňska)
2. Myslenie je egocentrické, antropomorfické, magické a artificialistické

4-ročné dievčatko:

Tá vodička pekne pláva? Nehnevajú ju ryby?

Predškolský vek

Chápanie priestoru, času

Priestor

1. egocentrická perspektíva – „ako sa mi to javí“

  (bližšie predmety – väčšie, vzdialenejšie – menšie)

Čas

1. pomalý rozvoj
2. subjektívne vnímanie vo vzťahu k jednotlivým udalostiam, preceňovanie

Predškolský vek

Emočný vývin a socializácia:

1. primárna zostáva rodina
2. potreba aktivity, sebapresadenia

Socializačný proces zahŕňa tri aspekty:

1. Vývin sociálnej reaktivity
2. Vývin sociálnych kontrol a hodnotových noriem (zlyhanie smeruje k delikvencii)

1. Osvojenie si sociálnych rôl

Predškolský vek

Emocionálny vývin a socializácia:

Vývin sociálnych kontrol a hodnotových noriem (zlyhanie smeruje k delikvencii)

1. V niektorých kultúrach viac povoľná socializácia,v iných striknejšia direktívnejšia
2. v období predškolského veku sa dieťa začína „strážiť“, vie sa riadiť určitými normami i bez dohľadu dospelého, spočiatku sa môžu ešte objavovať hlasité príkazy k sebe samému
3. pokus so „zakázanou hračkou“

Predškolský vek

Emocionálny vývin a socializácia:

Vývin sociálnej reaktivity

1. základy sebavnímania boli položené už v batoľacom veku
2. detská identita má zdroj v postojoch a hodnoteniach rodičov
3. prehlbuje sa schopnosť regulovať emocionálne prežívanie (dieťa je schopné lepšie pomenovať, čo prežíva a tiež porozumieť prežívaniu druhého – s vekom sa táto schopnosť ďalej rozvíja.

Predškolský vek

Emocionálny vývin a socializácia:

Vývin sociálnych rôl

Na začiatku vývinu dieťa do druhé dieťa v jeho blízkosti nejaví záujem

2 roky – súbežná paralelná hra

2,5-3 roky – hra spoločná asociatívna

4-5 rokov – hra kooperatívna

Objavuje sa obľúbenosť vs. neobľúbenosť spoluhráčov, súperivosť, výraznejšie sa začína diferencovať mužská a ženská rola

Nástup do školy

Ide o veľkú záťaž:

67. pozornosť
68. normy
69. vzťahy

Často sa vyskytuje neprispôsobivosť

Školská zrelosť

Ide o somato-psycho-sociálny stav dieťaťa, ktorý:

70. je výsledkom úspešne dovŕšeného vývinu predchádzajúcich období
71. charakterizujú fyzické a psychické dispozície pre požadovaný výkon v škole a je sprevádzaný pocitom šťastia u dieťaťa
72. je dobrým predpokladom budúceho školského výkonu a sociálneho zaradenia

Školská zrelosť

1., Biologická zrelosť, najmä CNS,ktorá je v priamej súvislosti s celkovou reaktivitou, stabilitou a odolnosťou voči záťaži

2., Zrením CNS je podmienená lateralizácia ruky, zlepšenie motorickej, senzomotorickej koordinácie i manuálnej zručnosti

3.,Zrenie CNS je predpokladom k rozvoju vnímania a poznávacích procesov

Zrak – vnímanie detailov,diferenciácia (zrelosť očných pohybov

Sluch – sluchová diskriminácia dozrieva v 6,5 roka

Prepoklady pre vstup do školy

1. Telesná zrelosť, fyzická zdatnosť, zdravie
2. Kognitívna zrelosť (mentálna spôsobilosť)
3. Emočná zrelosť (úzkosť, strach, plač)
4. Motivačná zrelosť – schopnosť na výkon
5. Sociálna zrelosť (prispôsobenie sa, život v kolektíve, samostatnosť, zodpovednosť...)

Vývinový stav dieťaťa v dobe vstupu do školy

Telesná zrelosť

73. posudzovanie výšky a hmotnosti
74. rastový vek 7 rokov
75. premena telesnej stavby – filipínska miera
76. lepšia koordinácia pohybov, najmä v oblasti jemnej motoriky – potrebnej pre osvojenie písania

Posúdenie zdravia

6. Celková kapacita zdravia
7. Zraková ostrosť
8. Sluchová kapacita
9. Motorika – hlavne jemná motorika potrebná na písanie
10. Posúdiť existujúce choroby – alergie...

Vývinový stav dieťaťa v dobe vstupu do školy

Kognitívna zrelosť

77. realistickejšie vnímanie sveta
78. počiatok logického myslenia i keď v oblasti konkrétnej

Vývinový stav dieťaťa
v dobe vstupu do školy

Emocionálna, motivačná a sociálna zrelosť

70. primeraná kontrola citov a impulzov
71. schopnosť sebaovládania a sebariadenia (problematické pri predčasne zaradených deťoch, biologicky nezrelých)
72. schopnosť sústrediť sa na úlohu
73. menšia závislosť od rodiny, schopnosť podriadiť sa cudzej autorite

Mladší školský vek od 6.-7. roku do 11.-12. roku dieťaťa

Nudné obdobie? Menej prevratných zmien?

Aké sú zmeny vo vývine?

Psychoanalýza hovorí o

období latencie

Mladší školský vek Obdobie triezveho realizmu

1.fáza – naivný realizmus (závislý na autorite – rodič a najmä učiteľ)

2.fáza – kriticko-realistický realizmus

Mladší školský vek

Vývoj základných schopností a zručností

Motorický vývin:

1. je závislý na telesnom raste, ktorý je na rozdiel od predchádzajúceho a nasledujúceho vývinového obdobia plynulý
2. zlepšenie hrubej i jemnej motoriky, rýchlejšie pohyby, väčšia svalová sila, koordinace, „senzitívne obdobie pre rozvoj pohybových zručností“

Mladší školský vek

Zmyslový vývin:

1. dieťa je pozornejšie, vytrvalejšie             stúpa kvalita vnímania
2. vnímanie sa stáva cieľavedomé=pozorovanie
3. výrazná predstavivosť (usudzovalo sa na eidetizmus)

Pamäť

1. menej závislá na aktuálnych afektoch
2. krátkodobá i dlhodobá pamäť je stabilnejšia, dieťa je schopné reprodukovať
3. zlepšuje sa proces učenia – opiera sa o reč, je plánovitý

Mladší školský vek

Od  kedy si pamätáme?

Aká je Vaša prvá spomienka

Predchádzajúce zážitky, od prenatálneho obdobia, nie sme schopní si na vedomej úrovni vybaviť, pretože spočiatku boli ukladané výlučne neverbálne, skôr vo forme celostnej.

Mladší školský vek

Reč:

1. výrazný rozvoj – vplyvom dozrievania i školy
2. určité medzipohlavné rozdiely-dievčatá majú určitú prevahu, väčšie rozdiely však spôsobujú individuálne vlohy a stimulácia z prostredia
3. 7.ročné dieťa – 18 633 slov
4. 11. ročné dieťa – 26 468 slov
5. 15. ročné dieťa – 30 263 slov (70% celkovej zásoby slov)

(Divoký, in Příhoda, 1963)

Mladší školský vek

Kognitívny vývin:

1. začiatok logických operácií, týka sa to konkrétnch vecí a javov; prechod od názorného (intuitívneho) myslenia do štádia konkrétnych operácií
2. rešpektovanie základov logiky, viazanosť na realitu
3. používané logické operácie: klasifikácia, triedenie, zahrnutie, radenie objektov podľa kritéria
4. učenie pokusom a omylom, logické usudzovanie na základe skúsenosti, učenie nápodobou

Mladší školský vek

Chápanie priestoru, času

rozvoj, vplyvom používania logických operácií, dieťa dokáže radiť za sebou udalosti i javy

Mladší školský vek

Emočný vývin a socializácia:

1. narastá schopnosť sebaregulácie (výsledok pôsobenia 2 faktorov: emocionálnej reaktivity a vôľlového ovládania)
2. vývin v oboch oblastiach zvyšuje odolnosť voči záťaži, adaptabilitu
3. vývin morálneho vedomia a konania (Piaget, Kohlberg)
4. rozvoj sexuálnej identity
5. mení sa pomer aktivity hra x práca, hoci hra je stále veľmi potrebná
6. vplyv na sebahodnotenie – učiteľ smerom k „výkonu“ a detská skupina

Obdobie dospievania

Vymedzenie obdobia dospievania

1.v biologickom zmysle: od 1. známok dospievania a akcelerácie rastu po dvŕšenie plnej pohlavnej zrelosti

2. súčasne s biologickým prebieha mnoho významných

   a nápadných psychických zmien

1. interindividuálna variabilita
2. intraindividuálna variabilita (nerovnomernosť medzi psychickým a biologickým dozrievaním)

Obdobie dospievania

Obdobie pubescencie – od 11.-15. rokov

Fáza prepuberty

1. začína objavením sa prvých sekundárnych pohlavných znakov a končí u dievčat nástupom menarche a u chlapcov poluce.
2. U väčšiny divčat prebieha vo veku 11.-13. rokov, u chlapcov o 1 až 2 roky neskôr

Fáza vlastnej puberty

1. nastupuje po dokončení prepuberty a trvá do dosiahnutia reprodukčnej schopnosti. „Výrastkovia“

Obdobie dospievania

Obdobie adolescencie – od 15.-22. rokov

1. postupne dosahovaná plná reprodukčná zrelosť
2. dokončovanie telesného rastu  - spočiatku „samá ruka, samá noha“
3. prichádza k druhej premene telesnej stavby (rozdiely medzi chlapcami a dievčatami
4. častejšie a hlbšie erotické vzťahy
5. mení sa sebavnímanie
6. zrenie mozgu

Obdobie dospievania

Sekulárna akcelerácia:

celkové urýchľovanie vývinu a rastu v priebehu storočí

1. nástup prvých známok dospievania sa objavuje skôr ako v minulosti
2. skracuje sa doba detstva, ale zároveň sa predlžuje nástup plnej dospelosti (v oblasti fyzickej i psychickej)
3. psychosociálne moratórium

Obdobie dospievania

typickým pre toto obdobie je najmä emočná labilita (najmä obdobie puberty), časté zmeny nálad, náladové rozlady,impulzivita, nepredvídateľnosť

puberta – 2. obdobie negativizmu, vzdoru

existujú však rozdiely medzi jednotlivými dospievajúcimi a nemožno tiež zabudnúť na vplyv fyziologické

Obdobie dospievania

Vývin základných schopností a zručností

Motorický vývin:

1. výrazný, rozvoj v oblasti sily, koordinácie, rýchlosti, smysl pro rovnováhu – častý záujem o sport

Reč:

1. rastie slovná zásoba, zložitosť vetnej stavby, celková výrazová schopnosť

Obdobie dospievania

Zmyslový vývin:

1. vizuálne vnímanie dosahuje maximum
2. predstavy sú menej živé, viac súvisia s abstraktným myslením

Rýchly rozvoj motorických, percepčných i ostatných schopností vedie k novým a hlbším záujmom – o šport, čítanie, hudbu...

Obdobie dospievania

Kognitívny vývin:

1. vedci predpokladali, že intelektový vývin (meraný v IQ testoch), dosahuje vrchol v období 15.-16.rokov, neskoršie výsledky potvrdzujú, že vývin trvá až do začiatku dospelosti
2. často však dospievajúci prevyšujú starších v oblasti tvorivého, pružného myslenia
3. podľa Piageta sa objavuje nový operačný systém: systém formálnych operácií
4. formálne-abstraktné myslenie

Obdobie dospievania

Hlavné charakteristiky kognitívnych procesov:

1. dospievajúci je schopný myslieť v pojmoch
2. neuspokujuje sa s jedným riešením, ktoré sa ponúka. Dokáže uvažovať o alternatívych, vyhodnocuje ich
3. vytvára domnienky, ktoré sa opierajú o reálnu skúsenosť
4. aplikuje logické operácie nezávisle na obsahu súdov
5. dokáže myslieť o myslení, vytvárať súdy o súdoch

Obdobie dospievania

Emočný vývin a socializácia:

1. medzi hlavné úlohy patrí uvoľnenie sa so závislosti od rodičov a vytvorenie diferencovanejších a významnejších vzťahov k vrstovníkom oboch pohlaví
2. v rodine sa objavuje preháňanie rozdielov, revolta, kritika nedostatkov u rodičov, odmietanie prejavov lásky. Nedostatočné uvoľnenie z rodiny môže spôsobovať mnohé psychické ťažkosti i v budúcom živote
3. stále však najdôležitejšou sociálnou oporou zostávajú rodičia
4. rozvoj sexuality – rola a identita

Obdobie dospievania

Nadväzovanie vzťahov k vrstevníkom

5 stupňov

1. skupinová izosexuálna fáza – v období puberty majú dospievajúci sklon vytvárať skupiny rovnakého pohlavia a zavrhovať „tú druhú“. Skupina pôsobí ako kladný socializačný činiteľ, nebezpečenstvo je združovanie v skupinách s tyranizujúcim vplyvom a antisociálnym postojom
2. individuálna izosexuálna fáza – vytváranie párových vzťahov: najlepší priateľ/priateľka
3. prechodná etapa – charakterizovaná neistým záujmom o druhé pohlavie, vzťahy „z diaľky“, „platonické“

Obdobie dospievania

Nadväzovanie vzťahov k vrstevníkom

5 stupňov

1. Heterosexuálna fáza polygamná –

  obdobie prvých lások, vzťahy sú nestále

  premenlivé

1. etapa zamilovanosti –

   koniec adolescencie alebo prah

  dospelosti

  Uvedená sekvencia však nie je pravidlom

Obdobie dospievania

Voľba povolania

v predchádzajúcom období viac fantázia

1. TYP A: voľba závisí od rozhodnutia „významných dospelých“
2. TYP B: stredná pozícia, široké záujmy, orientácia, konkrétne povolanie je volené pod vplyvom rôzne silného tlaku z okolia
3. TYP C: voľba podľa osobného plánu

Najčastejšie sa v populácii nachádza TYP B

Obdobie dospievania

Vývin identity

Kto som? Aký som? Kam smerujem? Aké hodnoty sú

pre mňa dôležité?

Úspešná individuácia závisí od:

1. psychickej nezávislosti
2. psychickej diferenciácie

postkonvenčná úroveň morálky

orientácia na duchovno

Potvrdenie identity

11. V prenatálnom období – prijatie dieťaťa
12. Po narodení 6 – 7 mesiac, základy istoty pre celý život
13. Puberta - sexuálne zrenie – identita role muža a ženy
14. Adolescencia – sociálne začlenenie a identita postavenia v spoločnosti

Obdobie dospievania

Špecifické vývinové problémy

1. rozpor medzi fyzickou a sociálnou zrelosťou
2. rozpor medzi rolou a statusom
3. rozpor medzi hodnotami maldej a staršej generácie
4. rozpor medzi hodnotami rodiny a vonkajšej spoločnosti

Dospelosť

1. psychológia dospelosti a staroby menej rozvinutá,

  hoci ¾ života trávime práve v nasledujúcich

  obdobiach...

Od kedy starneme?

1. Vývin a starnutie organizmu prebiehajú simultánne v priebehu celého života.
2. Vývin v období dospelosti a staroby sa týka najmä zmien psychických, osobnostných (samozrejme v podmienkach nezaťažených patologickými prejavmi)

Dospelosť

Pokles psychických funkcií nie je jednotný.

Závisí od:

1. biologických- genetická predispozícia,

mentálna hygiena a chorobnosť

1. psychických- veľká individuálnosť
2. sociálnych determinantov –

  prostredie,ekologické a kultúrne podmienky

Dospelosť

Vývinové etapy dospelého človeka

1. Skorá dospelosť (20 do 25-30 rokov) – prechodná fáza. Dospelosť sa vymedzuje na základe 3 kritérií: vek, prevzatie vývinových úloh a dosiahnutie osobnej  zrelosti
2. Stredná dospelosť (asi do 45 rokov) – obdobie plnej výkonnosti a stability
3. Neskorá dospelosť (asi do 60-65 rokov) – obdobie do začiatku staroby

Dospelosť

Vývinové etapy dospelého človeka

(podľa Whitboutneovej a Weinstockovej)

1. Skorá dospelosť (20 do 30 rokov) –
2.  upevnenie identity,
3.  identifikácia s rolou dospelého,
4.  spresnenie osobných cieľov,
5.  nezávislosť ekonomická i emocionálna

Skorá dospelosť

od 20. roku do 25.-30. roku

Dosiahnutie osobnej zrelosti

sekulárne zmeny:

1. obdobie prevzatia všetkých dospelých rôl sa predlžuje (rodičovstvo, práca, nezávislosť)
2. „sociálne hodiny“ strácajú na význame
3. individuálna variabilita na ceste k dospelosti

Skorá dospelosť

Kultúrne trendy

1. odďaľovanie vstupu do manželstva
2. odďaľovanie rodičovskej roly
3. klesá pôrodnosť, stúpa počet bezdetných, príp. s 1 dieťaťom
4. rôzne formy spolužitia, nárast slobodných matiek
5. rozvodovosť stúpa (najmä u staršej generácie)

Skorá dospelosť

74. Manželstvo – upokojenie potrieb i obmedzovanie slobody, spoločná identita
75. Alternatívne vzťahy

  voľné spolužitie, bez trvalého

  partnera

Rodičovské roly matky a otca

ako súčasť identity, narodenie dieťaťa

zisk aj záťaž

76. Manželstvo bez detí
77. Slobodné materstvo

Skorá dospelosť

78. Maximálny rozvoj telesných aj duševných schopností, sebavedomia.
79. Fáza profesijného štartu – šok z reality (nuda, malý plat, veľké požiadavky..- fluktuácia, profesijné moratórium...
80. 30 r. – Bilancovanie, hľadanie novej alternatívy – voľba kompromisu

81. Usmerňovanie rozvoja seba samého, cieľavedomá práca. Podstatná je vôľa, sila prekonávať ťažkosti, uchovať si nádej.

Dilemy: žena: matka – prefesná kariéra

             muž:  otec  - prof. kariéra, záujmy

Hlavné úlohy skorej dospelosti

15. Začleniť sa do pracovného prostredia, nájsť si zamestnanie, profesiu s osobnou spokojnosťou,
16. Rozhodnúť sa pre  trvalé osobné povolanie v manželstve, v slobodnom stave
17. Vidieť možnosti sociálnej angažovanosti

  (v rodine, charite, politike, kultúre...)

Stredná dospelosť

36 - 50. roku

1. fáza konsolidácie
2. zodpovednosť
3. dosahovanie cieľov

DOSPELOSŤ – stredná

1. Plná pracovná vyťaženosť a ekonomická stabilita
2. Výchova detí v rodine a odovzdávanie hodnôt
3. Spoločenská angažovanosť (kariéra, úspešnosť)

Charakteristika obdobia

18. Vrchol zrelosti
19. Nárast zodpovednosti
20. Doba protikladov (spokojnosťvs.nespokojnosť)
21. Zaoberanie sa „sebou“

82. (bilancia vs. perspektíva)

22. Životný stereotyp (menej nových podnetov)
23. Zmena postoja k hodnotám (zmysel života)

 Uvoľnenie väzieb na rodinu

Typické znaky 40-ročných

79. Dobre adaptabilní
80. Žijúci v manželstve (40% v druhom)
81. Asi 15% osamelé ženy vychovávajú deti
82. Finančne stabilizovaní
83. Majú pozitívne subjektívne prežívanie
84. Sú triezvi, spokojný

Stredná dospelosť

Kognitívny vývin:

1. pôvodné štúdie poukazovali na pokles intelektových schopností (najskôr pozvoľný a potom výraznejší). longitudinálne štúdie však do 50.-60. roku žiadny pokles nezaznamenali
2. kognitívne funkcie sa môžu meniť vo vzájomnom vplyve genetických, psychických i sociálnych podmienok
3. výkon stúpa najmä v úlohách verbálneho charakteru a rozsahu znalostí
4. Labouvie-Viefa nadväzuje na Piageta a hovorí o etape postformálneho myslenia – schopnosť vyvodzovať závery ako z logických premís, tak aj z emocionálnych zážitkov a vzájomne ich kombinovať

Stredná dospelosť

Sociálny a emocionálny vývin

pracovná činnosť – motivácia získať hmotný prospech, pomáhať ľuďom, uskutočniť svoje osobné talenty, nájsť priateľské kontakty

činnosť vo voľnom čase – aktivita vs. pasivita, stres, workoholizmus

Stredná dospelosť

Sociálny a emocionálny vývin

1. emocionálne prežívanie
2. relatívna stabilita a realizmus (menšie výkyvy)
3. nástup realizmu a extraverzie po predchádzajúcich obdobiach, autoregulácia emócii,
4. Menej podliehajú konvenčnými normami, vrchol EQ
5. nadobúdanie spoločenskej sebaistoty
6. variabilita v závislosti od osobných dispozícií i vonkajších podmienok

Spoločenský dosah stredného veku

85. Najvyššie spoločenské

   postavenie

86. Garantujú spoločenské normy
87. Rozhodujú o budúcnosti spoločnosti
88. Riadia spoločnosť

Stredná dospelosť

Manželstvo

1. zlyhanie ilúzií v prvých rokoch manželstva
2. napĺňa potrebu intímneho emocionálneho spolužitia a túžbu mať deti
3. manželstvo=najcitlivejší test osobnej zrelosti
4. princíp voľby partnera podľa podobnosti alebo princíp doplňujúcej voľby
5. „romantické“ manželstvo vs. „pracovné“ manželstvo

Stredná dospelosť

Potreby mužov a žien:

Ženy:

1.PoPO (posedieť, popočúvať)

2.LaCe (láska celým životom)

3.VyPo (vycítiť potreby)

Muži:

1.UpUv (upratané, uvarené)

2.OSta (obdiv stále)

3.SeZa (sex kedykoľvek sa mi zachce)

Stredná dospelosť

Rodina a rodičovstvo:

základné funkcie

1. reprodukčná
2. hospodárska
3. emocionálna
4. socializačná
5. sociálne podporná

Stredná dospelosť

Rodina a rodičovstvo:

Dysfunkčné modely:

1. koalícia medzi rodičmi oproti koalícii medzi deťmi (slabé medzigeneračné väzby)
2. pseudodemokratický model (všetci majú rovnaké postavenie)
3. koalícia dieťaťa s rodičom oproti druhému rodičovi v mnohých variáciách

atď.

Kríza stredného veku

14. na konci strednej dospelosti
15. Sklon zaoberať sa sám sebou
16. Tendencia bilancovať minulosť, uvedomenie si zraniteľnosti, ilúzií
17. Predstavy o budúcnosti – ciele 2. polovice života –  posledná možnosť niečo zmeniť – často panika, skratkové riešenia
18. Rola stereotypu – pohodlnosť, istota, opakovanie – potreba nových zážitkov – syndróm vyhorenia
19. Hľadanie skutočného zmyslu života, zmena v rebríčku hodnôt, proces individualizácie (sloboda od vonkajších tlakov, väzieb na rodinu, rodičovských vzorov)
20. Zmeny v oblasti intimity – zdieľanie života pred erotikou

Kríza stredného veku

83. Prehodnocovanie zmyslu bytia
84. Úbytok telesnej atraktivity vs ilúzia mladosti – „večný mladík“
85. Generativita (plodenie, tvorivosť) dostáva aj formu odovzdávania skúseností mladej generácii
86. Mnohí nemajú k zmene postoja dosť energie, odvahy, sebavedomia.
87. Mýtus o možnosti udržať partnerský vzťah aký bol na začiatku - prejav nezrelosti

   Mýtus poslednej šance – potreba nového vzťahu

Kríza stredného veku

Druhá kríza manželstva – vrchol stredného veku –zmeny u viacerých členov rodiny – vývinová kríza

88. Pocity osamotenia – v dôsledku menšej závislosti na členoch rodiny. Mladým sa vzťahy rodičov javia chladné, formálne.
89. Mimomanželské vzťahy – kompenzačná funkcia – nové zážitky, sebapotvrdzovanie, potreba intimity, odpútanie s a od rodiny, moratórium stredného veku.
90. Druhé manželstvo neovplyvňuje identitu ako natoľko ako prvé. Moje deti, tvoje deti, naše deti.

Kríza stredného veku

91. Zmeny rodičovskej roly – ambivalentné pocity k dospievajúcim deťom (menej starostí vs signál starnutia, strata autority)

   Pretrvávajúca potreba rodiča deti manipulovať, ochraňovať, obetovať sa im.

92. Posledná šanca mať dieťa (u žien) – zvýšené riziko biologické, prehnanej starostlivosti, sociálne ( deti z iných manželstiev)
93. Starostlivosť o starých rodičov mení postoje rodičov k nim

Úlohy stredného veku

24. Pracovná kariéra a zabezpečenie ekonomickej stability
25. Budovanie rodiny a výchova detí
26. Opatrovanie vlastných rodičov, príp. blízkych z rodiny
27. Mať vlastné koníčky a venovať sa záujmom rodiny (dovolenky, spoločný čas)
28. Nájsť si spoločenskú angažovanosť

Neskorá dospelosť

od 45 – 50 rokov do 65 rokov

1. krízové vs. zlaté obdobie
2. kríza stredného veku (prechod medzi strednou a neskorou dospelosťou)

Prejavy fyzického a duševného starnutia človeka zatiaľ príliš

neobmedzujú, ale zároveň sme vzdali ilúzií (Vágnerová, 2000).

1. obdobie bilancovania
2. otázka smrti

Neskorá dospelosť

Telesné zmeny

1. prvé známky poklesu výkonnosti
2. prvé známky starnutia na vonkajšom vzhľade
3. klimaktérium-menopauza-andropauza
4. mení sa sebavnímanie
5. zrenie mozgu

Neskorá dospelosť

Kognitívne zmeny:

1. nenápadné
2. myslenie je menej pružné, je konvenčnejšie
3. ťažkosti pri učení sa novému
4. rozvíja sa tzv. sociálna inteligencia

Kryštalická inteligencia sa môže rozvíjať. Činitele udržania kognitívnych funkcií – zdravie, vzdelávanie, rodinné zázemie, životný štýl, osobná spokojnosť.

Úbytok výkonu – znížená flexibilita, výkyvy pozornosti, krátkodobej pamäti, pomalšie reakcie, horšie mechanické učenie, únava.

Neskorá dospelosť

Sociálne zmeny:

1. syndróm prázdneho hniezda/preplneného hniezda
2. odchod do dôchodku
3. zamestnanie – vyhorenie
4. problematika nezamestnanosti
5. Práca: Celoživotná istota v jednej kariére ohrozená – strach zo zmeny zamestnania, nedôvera vo svoje schopnosti

Neskorá dospelosť

Manželstvo

3 kategórie

1. neutrálne manželstvo založené na návyku
2. manželstvo poznamenané konfliktom – vzbura proti poklesu síl, nájdenie si iného (mladšieho) partnera pričom manželstvo zostáva formálne fungovať
3. funkčné manželstvo – zdieľaná skúsenosť, schopnosť adaptívne prekonať ťažkosti

Úlohy neskorej dospelosti

29. Preukazovať múdrosť a uvážlivosť v rodine, vedieť zvládnuť problémy iných
30. Vyrovnávať spory a nedorozumenia
31. Uvádzať mladých do života (nie ekonomickou závislosťou na rodičoch)
32. Vychovávať druhú generáciu (starí rodičia)
33. Ponechať si svoje záujmy a spoločenskú angažovanosť

Neskorá dospelosť

1. rola prarodiča
2. starostlivosť o vlastných rodičov
3. priateľstvá menej extenzívne,

   viac intenzívne

Staroba

Starnutie:

Súhrn zmien v štruktúre a funkciách organizmu, ktoré podmieňujú jeho zvýšenú zraniteľnosť a pokles schopností a výkonnosti jedinca, ktoré kulminujú v terminálnom štádiu a smrti

Staroba

Kedy človeka pokladáme za starého?

Ťažká odpoveď:

1. intrandividuálne rozdiely – pokles

   výkonnosti iba v určitých oblastiach

1. rozdiely medzi jednotlivcami
2. pokroky zdravotnej starostlivosti

Staroba

Pacovský a Heřman (1981) rozdeľujú teórie starnutia do 3 kategórií

1.teória o pôsobení vonkajších vplyvov (ekologické podmienky, vplyv baktérií a vírov...)

2.teória o pôsobení vnútorných vplyvov (genetický program,  hromadenie omylov pri proteínovej syntéze, špecifické metabolické zmeny)

3.teória porušenej integrácie a organizácie

K rýchlejšiemu starnutia prispievajú:

fajčenie, abúzus alkoholu, životospráva, záťaž, predchádzajúce ochorenia...Maximálna hranica – 125 rokov

Charakteristické prejavy

89. ZMENY FYZICKÉ

  Úbytok síl, spomalenie motoriky, zhoršenie zraku, sluchu, hmatu, čuchu...

90. ZMENY PSYCHICKÉ

  Poruchy pamäti, intelektu, tvorivosti, emocionálne poruchy- zmeny nálad, depresie, časté afekty, dráždivosť...

91. ZMENY SOCIÁLNE

  Strata sebavedomia, izolácia od ľudí,neprimerané reakcie na podnety

Staroba

Telesné a kognitívne zmeny:

1. zhoršuje sa zmyslové vnímanie (najmä zraková a sluchová percepcia)
2. zhoršuje sa pamäť (novopamäť vs. staropamäť)
3. klesá výkon v IQ testoch
4. kryštalická, sociálna inteligencia a schopnosť morálneho usudzovania zostáva zachovaná
5. tvorivosť (vrchol medzi 20. a 40. rokom) klesá, existujú však výnimky (Goethe, Michelangelo..)

Staroba

Biologické prejavy

1. znížená odolnosť voči infekciám
2. spomaľuje sa hojenie rán
3. výskyt rôznych chorôb
4. sklerotizácia ciev a následky ...
5. zmeny v nervovej sústave a

 endokrinnom systéme

Staroba

Emocionálne zmeny

1. citové prežívanie menej bezprostredné a intenzívne
2. poruchová emocionalita – na začiatku staroby sa ešte potrebujeme realizovať, byť užitočnými, neskôr výraznejšie  emočné zmeny
3. k sklonku života sa človek môže stávať ľahostajnejší voči vonkajšiemu svetu, viac sa zameriava na seba – sklon k precitlivelosti
4. môže nastať zvýraznenie niektorých povahových charakteristík (lakomstvo, hnevlivosť, neprajnosť)

Staroba

Citové vzťahy:

1. orientácia na rodinu
2. ohrozenie sociálnou izoláciou,emocionálnou alebo podnetovou depriváciou
3. dôležité roly – prarodič – „výuková“, „skúsenostná“ rola, často sú si bližšie generácie prarodičov a vnukov, ako rodičov a detí
4. nutnosť vyrovnávať sa so stratou životného partnera, vrstovníkov

Staroba

Osobnosť

1. pokles extraverzie (výraznejšie u mužov)
2. rozdiely medzi pohlaviami sa vyrovnávajú

Stratégia vyrovnávania sa so starobou:

1. Konštruktívna stratégia
2. Stratégia závislosti
3. Stratégia obranná
4. Stratégia hostility
5. Stratégia sebanenávisti

Priania starých ľudí (Butler, Lewis)

34. Môcť samostatne rozhodovať o vlastnom živote (sebestačnosť)
35. Pokračovať v spoločenskom živote - možnosť uplatnenia (osožnosť, úžitočnosť)
36. Aby sa s nimi nakladalo dôstojne, úctivo

Spoločne charakteristiky starých

  Chcú po sebe niečo zanechať (majetok, myšlienku, dielo,spomienku)

92. Odovzdávať skúsenosti mladým (radiť, pomáhať)
93. Majú emocionálny vzťah k veciam
94. Zmenene vnímajú čas
95. Zmysel pre životný cyklus a poriadok
96. Iné záujmy ako v mladosti (filozofia, história, náboženstvo,literatúra)
97. Hľadanie zmyslu života – retrospektívne hodnotenie

Mentálna hygiena v starobe

37. Vedieť odhadnúť sily a nepreťažovať ich
38. Bojovať s ubúdaním vôle a nezlenivieť
39. Ovládať svoje emočné stavy – nesťažovať sa, neplakať, meniť pesimistické myšlienky...
40. Byť primeraný veku (oblečením, správaním, záujmami)
41. Vyrovnávať medzigeneračné spory
42. Byť slobodný v konaní (nelipnúť na maličkostiach, nepresadzovať svoju pravdu, vedieť byť „múdrym“ v každej situácii)  

Staroba

populácia starne

„tretí vek“ – univerzity

1. ageizmus – negatívny kultúrny stereotyp staroby, ktorý u nás vládne, v popredí je kult mladosti (v médiach, v spoločenskom živote)
2. Mladí - produkujú, starí - konzumujú

Terminálne štádium života

1. neodlučiteľne patrí k životu
2. téma umierania je v našej spoločnosti tabuizovaná
3. úzkosť vs. zmierenie sa
4. psychológia umierania – zvýraznenie hodnoty konečného štádia

Konfrontácia so starobou

43. Konečné prijatie života
44. Konfrontácia s realitou
45. Bilancia vlastného života
46. Prístup spoločnosti – rôzne kultúrne hodnoty a prístupy
47. Konfrontácia so smrťou

Smrť ako vrchol života

48. Všetci vieme, že zomrieme, ale nik nechce na smrť myslieť, ani sa na ňu pripraviť...

49. Vyrovnanie so smrťou korešponduje s filozofiu života, s náboženským presvedčením, s ľudskou múdrosťou

50. Smrť nie je zlá, ťažké je len umieranie

PREDMET  VÝVINOVEJ  PSYCHOLÓGIE

1. PREDMET  VÝVINOVEJ  PSYCHOLÓGIE :

   PSYCHICKÝ  VÝVOJ

2. ČINITELE  PSYCHICKÉHO  VÝVINU :

   GENETIKA

   SOCIO – KULTÚRNE PROSTREDIE

3. REALIZÁCIA  PSYCHICKÉHO  VÝVINU :

   ZRENIE

   UČENIE

4. METÓDY  VÝVINOVEJ  PSYCHOLÓGIE :

    OKREM  BEŽNÝCH =      POZOROVANIE

                                               EXPERIMENT

                                               ROZHOVOR

                                               DOTAZNÍK

                                          PRÍPADOVÁ  ŠTÚDIA

   METÓDY  SO ZAMERANÍM  NA  ČASOVÝ  ASPEKT :

   PRIEREZOVÉ  ŠTÚDIE

   LONGITUDINÁLNE  ŠTÚDIE

Termíny blízke vývinovej psychológii

Fylogenéza – vývoj psychiky od najjednoduchších                                organizmov po človeka

Antropogenéza

– vývoj psychiky u Homo Sapiens

Ontogenéza = vývin jednotlivca

Biodromálna psychológia

– psychológia životnej cesty,

  vplyv životných podmienok

VÝVINOVÉ   ŠTÁDIÁ :

1. PRENATÁLNE                    
2. NOVORODENEC        - DO 1 MESIACA
3. DOJČA                          - DO 1 ROKU
4. BATOĽA                              - DO 3 ROKOV
5. PREDŠKOLSKÝ  VEK           - DO 6 ROKOV
6. MLADŠÍ  ŠKOLSKÝ  VEK - DO 8/9 ROKOV
7. STREDNÝ  ŠKOLSKÝ  VEK  - DO 12 ROKOV
8. PUBESCENCIA                    - DO 15 ROKOV
9. ADOLESCENCIA                             - DO 20 ROKOV
10. MLADÁ  DOSPELOSŤ    - DO 35 ROKOV
11. STREDNÁ  DOSPELOSŤ   - DO 45 ROKOV
12. STARŠIA  DOSPELOSŤ        - DO 60 ROKOV
13. RANNÁ  STAROBA     - DO  75 ROKOV
14. PRAVÁ  STAROBA          - NAD  75 ROKOV

Novorodenec / do 1 mesiaca

15. ADAPTÁCIA  NA SVET
16. REFLEXY  A  VRODENÉ  SPÔSOBY  SPRÁVANIA

  / sací reflex, pohybové reflexy, plač... /

17. PRIMERANOSŤ PODNETOV
18. VNÍMANIE:

Zrak:  20-30 cm

Sluch: dobré rozlišovanie  najmä vysokých tónov

Dotyky, teplota, zmena polohy

Dojča / do 1 roku

19. PREJAVIA  SA  INDIVIDUÁLNE  ROZDIELY
20. ZÍSKAVANIE  ZÁKLADNÉHO  POCITU  ISTOTY
21. PRIMERANOSŤ  STIMULOV
22. SAMOSTATNÁ  LOKOMÓCIA
23. MIMIKA, BĽABOTANIE, PRVÉ SLOVÁ
24. Rovnováha vo vzťahu: matka - dieťa

DOUBLE – BIND

= dvojitá väzba

= nejednoznačná komunikácia

Batoľa / do 3 rokov

1. ROZVOJ  MOTORIKY
2. POČIATKY  SYMBOLICKÉHO  MYSLENIA
3. SEPARÁCIA  OD  MATKY

Predškolský vek / do 6 rokov

4. IDENTIFIKÁCIA  SO  SVOJÍM  POHLAVÍM
5. ROZVOJ  PROSOCIÁLNEHO  SPRÁVANIA

magično, absolutizmus, fenomenizmus

Mladší školský vek /do 8-9 rokov

25. NÁSTUP  DO  ŠKOLY :
26. ŠKOLSKÁ  ZRELOSŤ

- Psychická- emočná

- Biologická

27. MLADŠÍ  ŠKOLSKÝ  VEK :
28. NORMY
29. TRIEDA

Stredný školský vek /do 12rokov

6. dôležití: VRSTOVNÍCI
7. PRÍPRAVA  NA PARTNERSTVO  A RODIČOVSTVO

porozumenie ambivalentnosti

Pubescencia / do 15 rokov

8. BIOLOGICKÉ  ZMENY
9. DIFERENCIÁCIA
10. EXPERIMENTOVANIE

Adolescencia / do 20 rokov

11. PLNOLETOSŤ
12. TELO – SÚČASŤ  IDENTITY
13. ADOLESCENTNÁ  NEOFÍLIA

Mladá dospelosť / do 35 rokov

14. BIOLOGICKÁ  ZRELOSŤ
15. ZODPOVEDNOSŤ

Stredná dospelosť / do 45 rokov

2. KRÍZA  STREDNÉHO  VEKU = VÝZVA

hľadanie nového zmyslu života, užitočnosti

prirodzený vrchol – čo ďalej???

Staršia dospelosť / do 60 rokov

vyrovnávanie sa so STARNUTÍM fyziologickým

/ženy – klimaktérium, zovňajšok

muži – výkonovo/

KOMPLEXNOSŤ  V UVAŽOVANÍ

syndróm prázdneho /preplneného/ hniezda

Ranná staroba / do 75 rokov

16. AGEIZMUS
17. DIOGENOV  SYNDRÓM
18. DÔCHODOK
19. ZMENY  AKTIVAČNEJ  ÚROVNE
20. ÚBYTOK  PAMÄŤOVÝCH  KOMPETENCIÍ
21. ZMENY  V PRIESTOROVEJ  ORIENTÁCII
22. ZMENY  INTELEKTOVÝCH  SCHOPNOSTÍ

Pravá staroba / nad 75 rokov

23. OZMYSLENIE  ŽIVOTA  A SMRTI
24. ARTERIOSKLEROTICKÉ  ZMENY
25. DEMENCIA
26. POTREBA DÔSTOJNOSTI

Konfrontácia so starobou :

30. Prijatie konečnosti života
31. Konfrontácia s hodnotami
32. Preverovanie hodnôt spoločnosti

- rôzne kultúry rôzny prístup k starým ľuďom

Konfrontácia so smrťou :

Koniec

Reinkarnácia

Posmrtný život