Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv, Alžbety / Fakulta sociálnej práce / základy sociológie

sociologia (test_sociologia.doc)

1. Ku koncu najdete otazky z toho co sme brali tento semester, ale asi to nie je este vsetko... ale aspon nieco.....
2. Prvým krokom v sociologickom výskume je:

1. Formulácia výskumných hypotéz
2. Formovanie teórie
3. Vymedzenie výskumného problému
4. Zber empirických údajov
5. Voľba metodiky výskumu

3. Ktorá z nasledujúcich vied nie je spoločenskou vedou?

1. Psychológia
2. Ekonómia
3. Sociológia
4. Štatistika
5. Antropológia
6. História

4. Ktoré z nasledujúcich tvrdení o sociológii neplatí?

1. Sociológia je veda o spoločnosti
2. Sociológia sa odlišuje od bežného, laického videnia človeka
3. Sociológia pomáha svojimi poznatkami odhaliť a odmietnuť mnohé nesprávne názory tzv. zdravého rozumu
4. Sociológia študuje predovšetkým súčasné spoločnosti
5. Sociológia je teoreticko-empirická veda
6. Sociológia skúma spoločnosť z viacerých stránok
7. Sociológia pri skúmaní spoločnosti uplatňuje aj psychologické hľadisko
8. Platia všetky uvedené tvrdenia

5. Ako sa označuje snaha sociológov dosiahnuť, aby teoretické poznatky tvoriace sociologickú teóriu boli v súlade s poznatkami (zisteniami) empirického sociologického výskumu?

1. Pluralita teoretických pohľadov na spoločnosť
2. Makrosociologický pohľad
3. Teória sociálneho konfliktu
4. Dynamické hľadisko na spoločnosť
5. Je to snaha napĺňať postulát, že sociológia je tereticko-empirická veda

6. Pri teoretickom štúdiu spoločnosti sociológovia rozlišujú dve základné úrovne skúmania:

1. Teoretickú a praktickú
2. Mikrosociologickú a makrosociologickú
3. Kultúrnu a metodologickú  
4. Sociologickú a antropologickú

7. Na čo sa sústreďuje mikrosociologická úroveň skúmania?

1. každodenné správanie, činnosti a sociálne interakcie
2. podrobné skúmanie toho čo si ľudia myslia, čo robia a hovoria
3. na nadindividuálne javy života spoločnosti
4. sociálne štruktúry a sociálne zmeny

8. Čo neoznačuje sociologickú teoretickú koncepciu?

           a.  sociálny konsenzus

           b.  sociálny konflikt

           c.  interpretatívna sociológia

           d.  pracovná hypotéza

           e.  pozitivizmus

9. Ktoré z nasledujúcich otázok neskúma makrosociológia?

1. rozdiely v spôsobe života mestského a dedinského obyvateľstva
2. fungovanie vzdelávacích inštitúcií
3. medziľudské vzťahy v pracovných skupinách
4. miesto umenia v živote mládeže
5. spôsoby dosahovania zhody pri rokovaní obchodných partnerov

10. Ktoré z nasledujúceho je príkladom mikrosociálnej úrovne analýzy?

1. inštitucionalizovaný rasizmus
2. hierarchia príjmov
3. stereotypy
4. politický systém
5. interakcie medzi ľuďmi v bare

11. Čo je najlepším príkladom pripísaného (askriptívneho) statusu ?

1. príjem
2. úroveň vzdelania
3. rasa
4. náboženstvo

12. Ktorý z nasledujúcich sociológov tvrdil, že prvkami sociálnej reality sú sociálne fakty?

1. Emile Durkheim
2. Max Weber
3. Karol Marx
4. Auguste Comte

13. Karol Marx tvrdil, že k pretvoreniu spoločnosti vedie:

1. kolektívne vedomie
2. triedny boj
3. intelektuálny vývoj
4. ideálny typ

14. Sociológia Maxa Webera sa označuje ako:

1. kritická sociológia
2. objektívna sociológia
3. chápajúca sociológia
4. pozitívna veda
5. empirická sociológia

15. Ktorý z týchto javov by Emile Durkheim nepokladal za sociálny fakt?

1. zločinnosť
2. náboženský obrad
3. vlastnosti jednotlivca
4. hustotu osídlenia
5. veľkosť rodiny

16. Ktorá z uvedených sociologických teórií pokladá záujem za základný prvok spoločenského života?

1. Teória sociálneho konfliktu
2. Symbolický interakcionalizmus
3. Štruktúrny funkcionalizmus
4. Fenomenologická sociológia

17. Východiskovým pojmom štruktúrneho funkcionalizmu je:

1. záujem
2. konflikt
3. význam
4. funkcia
5. každodennosť
6. trieda

18. Spoločenská základňa a nadstavba sú pojmy, ktoré používa:

1. Emile Durkheim
2. Max Weber
3. Auguste Comte
4. Karol Marx
5. Žiaden z nich

19. Ktorá z uvedených sociologických teórií sa zameriava prednostne na miktoúroveň sociologickej analýzy?

1. Teória sociálneho konfliktu
2. Symbolický interakcionalizmus
3. Štruktúrny funkcionalizmus
4. Fenomenologická sociológia

20. Symbolický interakcionalizmus vyzdvihuje pri skúmaní správania sa jednotlivcov:

1. významy, ktoré ľudia pripisujú rôznym činnostiam a veciam vo svojom okolí
2. ideálny typ ako nástroj vysvetľovania sociálneho konania
3. funkciu, ktorú plní každá časť spoločnosti voči celku
4. záujmy ako základné prvky spoločenského života
5. sociálny systém ako vyjadrenie spätosti a vzájomnej závislosti častí a celku spoločnosti

21. Ideálny typ je:

1. najlepší typ sociálneho správania
2. myšlienkový obraz, ukazujúci, aký priebeh by malo určité konanie, keby bolo orientované iba účelne a racionálne.
3. Induktívna metóda a princíp pozorovateľnosti, kde sa sociálne javy skúmajú objektívne ako veci
4. Princíp ideálne zabezpečujúci integráciu spoločnosti

       21.  Termíny mechanická a organická solidarita vo svojej teórii používa:      

a.   Max Weber

b.   Emile Durkheim

1. Auguste Comte

                  d.   Karol Marx

e.   Žiaden z nich

1. Stupeň vývoja materiálnej základne a nadstavby charakterizuje spoločensko-  

     ekonomická formácia. Ktorí z nasledujúcich teoretikov je autorom takéhoto  

     chápania dejín?  

1. Talcott Parsons
2. Auguste Comte
3. Karol Marx
4. Emile Durkheim
5. Robert Merton

        23. Čo z nasledujúceho nie je prvkom kultúry?

1. normy
2. symboly
3. hodnoty
4. prírodné prostredie
5. jazyk a reč

        24. Čo s nasledujúceho je  príkladom nemateriálnej kultúry?

1. auto
2. mrakodrap
3. televízia
4. systém názorov na svet
5. kniha
6. mobilný telefón
7. normy

       25. Všeobecne zaužívané spôsoby správania a činnosti zamerané na uspokojovanie  

             určitých spoločenských potrieb sú:

1. hodnoty
2. normy
3. symboly
4. ideológie
5. sociálne inštitúcie

26. Všeobecne prijaté predstavy a viery v ciele, ktoré sa ľudia usilujú dosiahnuť sú:

1. normy
2. hodnoty
3. sociálne inštitúcie
4. ideológie
5. symboly

27. Spoločenské normy sú:

1. sociálne očakávania, vzory a pravidlá regulujúce vzájomné pôsobenie a správanie ľudí v spoločnosti
2. materiálne a nemateriálne skutočnosti nesúce istý význam, ktorý rovnako chápu všetci členovia jednej kultúry
3. všeobecne zaužívané spôsoby správania a činnosti, zamerané na uspokojovanie určitých spoločenských potrieb
4. všeobecne prijaté predstavy a viery v ciele, ktoré sa ľudia usilujú dosiahnuť

28. Spoločenské hodnoty sú:

1. systémy názorov a poznatkov o prírode, spoločnosti a človeku, ktoré zahrňujú tak vedecké poznatky a ideológie, ako aj príslovia a porekadlá  
2. materiálne  a nemateriálne skutočnosti nesúce istý význam, ktorý rovnako chápu všetci členovia jednej kultúry
3. všeobecne prijaté predstavy a viery v ciele, ktoré sa ľudia usilujú dosiahnuť
4. všeobecne zaužívané spôsoby správania a činnosti, zamerané na uspokojovanie určitých spoločenských potrieb
5. sociálne očakávania, vzory a pravidlá regulujúce vzájomné pôsobenie a správanie ľudí v spoločnosti

29. Sociálne inštitúcie sú:

1. sociálne skupiny zložené z ľudí, ktorí niečo robia určitým spôsobom a aj sa správajú určitým spôsobom
2. systémy názorov a poznatkov o prírode, spoločnosti a človeku, ktoré zahrňujú tak vedecké poznatky a ideológie, ako aj príslovia a porekadlá  
3. všeobecne zaužívané spôsoby správania a činnosti, zamerané na uspokojovanie určitých spoločenských potrieb
4. sociálne očakávania, vzory a pravidlá regulujúce vzájomné pôsobenie a správanie ľudí v spoločnosti

30. Tendencia ľudí poznávať, vysvetľovať a hodnotiť jednotlivé kultúry z hľadiska tej kultúry, ku ktorej patria, ktorej sú členmi je.

1. kultúrny relativizmus
2. masová kultúra
3. kontrakultúra
4. etnocentrizmus
5. subkultúra

31. Prístup, že všetky kultúry sú jedinečné a neopakovateľné, a preto ich možno pochopiť, poznať a hodnotiť iba na základe ich vlastných hodnôt a noriem je:

1. masová kultúra
2. etnocentrizmus
3. kultúrny relativizmus
4. subkultúra
5. xenocentrizmus

32. Ak si niektoré sociálne skupiny utvárajú hodnoty a normy, ktoré sú v rozpore s hodnotami a normami dominantnej kultúry, tak hovoríme o

1. subkultúre
2. masovej kultúre
3. kontrakultúre
4. etnocentrizme
5. akulturácii

33. Proces sociokultúrnych zmien, ktoré vznikajú ako výsledok kontaktu rôznych kultúr sa nazýva

1. dominantná kultúra
2. akulturácia
3. umelecká kultúra
4. kultúrny relativizmus

34. Kultúrna difúzia je

1. Proces šírenia, rozptylu a prenášania kultúrnych prvkov z jednej kultúry do druhej
2. Prístup, že všetky kultúry sú jedinečné a neopakovateľné, a preto ich možno pochopiť, poznať a hodnotiť iba na základe ich vlastných hodnôt a noriem
3. Tendencia ľudí vysvetľovať a hodnotiť jednotlivé kultúry z hľadiska tej kultúry, ku ktorej patria

35. Štúdie detí izolovaných v útlom detstve ukazujú, že:

1. fyzická izolácia často urýchľuje ich vývojový proces
2. je malý rozdiel medzi ľuďmi vyrastajúcimi v izolácii so zvieratami a tými, ktorí vyrastali v normálnom kontakte ostatnými ľuďmi
3. izolácia má vážne dôsledky len v niektorých oblastiach rozvoja osobnosti človeka
4. ľudský kontakt je podstatnou časťou ľudského vývoja
5. dôsledky izolácie sa menia podľa triedneho pôvodu a dĺžky izolácie  

36. Proces socializácie je

1. len procesom prispôsobovania sa jednotlivca spoločnosti
2. nielen procesom sociálneho učenia, v ktorom si jednotlivec osvojuje kultúru vlastnej spoločnosti, ale aj procesom jeho individualizácie
3. len procesom, ktorým si spoločnosť zabezpečuje prežitie tak, že odovzdáva existujúcu kultúru novým generáciám

37. Najdôležitejším socializačným činiteľom je.

1. rodina
2. škola
3. susedia
4. pracovná skupina
5. priateľská skupina
6. masmédiá
7. organizácie do ktorých vstupuje jednotlivec

38. Čo z nižšie uvedeného nie je bezprostredným socializačným činiteľom?

1. masmédiá
2. vláda
3. škola
4. rodina
5. priatelia
6. pracovná skupina

39. Výskumy dôsledkov vplyvu sledovania televízie deťmi ukazujú, že:

1. má negatívne dôsledky na deti
2. má pozitívne dôsledky
3. má pozitívne aj negatívne dôsledky
4. nemá žiadne dôsledky

40. Ktorými dvomi koncepciami sa vysvetľuje proces socializácie detí v spoločnosti

1. Koncepciou triedneho boja
2. Koncepciou zrkadlového ja
3. Koncepciou nonkonformizmu
4. Koncepciou sociálneho ja
5. Koncepciou sociálnej kontroly
6. Koncepciou výhrady svedomia

41. Ako sa nazýva proces, keď osoba s už osvojenými rolami, hodnotami, normami a poznatkami sa musí učiť nové role, hodnoty a normy, prípadne sa aj odučiť od starých?

1. desocializácia
2. resocializácia
3. antisocializácia
4. primárna socializácia
5. socializácia superega

42. Prebieha proces socializácie aj v dospelosti? Ak áno, tak ako sa označuje?

1. anticipačná socializácia
2. sekundárna socializácia
3. primárna socializácia
4. personalizácia
5. v dospelosti proces socializácie neprebieha

43. Od čoho závisia rozdiely v socializácii?

1. od odlišného sociálneho postavenia rodičov
2. od príslušnosti k rasovým skupinám
3. od pohlavia dieťaťa
4. od príslušnosti k etnickým skupinám
5. od náboženskej príslušnosti
6. od všetkého čo tu je uvedené

44. Možno socializáciu považovať za proces učenia sa sociálnym rolám?

1. áno
2. nie

45. Sociálny status, ktorí jednotlivci nemôžu ovplyvniť sa nazýva:

1. získaný
2. vnútený
3. vrodený
4. kľúčový

46. Ak sa spoločnosť alebo sociálna skupina nevie úplne zhodnúť v tom čo od nositeľa role vlastne chce, tak hovoríme o:

1. rolovej dištancii
2. rolovom tlaku
3. ambiguite t.j. dvojznačnosti role
4. rolovom preťažení

47. Konflikt rolí je

1. ak sú na jednotlivca vyvíjané silné očakávania, ktoré  nositeľ role nemôže splniť
2. ak sa jednotlivec dištancuje od konania, ktoré sa od neho očakáva
3. ak človek nemôže splniť všetky očakávania, ktoré vyplývajú z rolí, ktoré súčasne zastáva

48. Mnohé sociálne roly možno vykonávať rozličnými spôsobmi. Skutočné správanie aktéra roly  je:

1. predpísaná rola
2. rolový tlak
3. konflikt rolí
4. výkon role

49. Sociálna pozícia spojená s istými právami a povinnosťami je:

1. vzor správania určený spoločenskými alebo skupinovými očakávaniami
2. sociálny status
3. proces prispôsobovania sa jednotlivca spoločnosti
4. postupné sebauvedomovanie v priebehu vzájomného pôsobenia s inými ľuďmi

50. Ktoré z uvedených pojmov možno označiť ako získaný status?

1. vek
2. profesia
3. pohlavie
4. rasa
5. vzdelanie
6. nezamestnanosť

51. Správanie jednotlivca, ktoré spoločnosť pokladá za porušenie spoločenských či  

     skupinových noriem a preto vyvoláva sankcie označuje sociológia ako:

1. sociálnu kontrolu
2. deviáciu
3. konformitu
4. nonkonformitu
5. personalizáciu  

52. Ak deviácia vzniká ako následok rozdielnosti, protikladnosti či nezlučiteľnosti spoločensky uznávaných cieľov a platných noriem označujem ju ako:

1. anómiu
2. teóriu sociálneho napätia
3. teóriu nálepkovania
4. formálnu sociálnu kontrolu
5. ani jedno z uvedených

53. Sociálne odmeny (ocenenia, pochvaly), tresty (zahanbenie, pokarhanie, výsmech) a presviedčanie sú základnými spôsobmi uskutočňovania:

1. neformálnej sociálnej kontroly
2. nonkonformity
3. deviácie
4. formálnej sociálnej kontroly
5. anómie

54. Spoločenské mechanizmy, ktorých úlohou je zabezpečiť poriadok a stabilitu spoločnosti sa označujú ako:

1. deviácia
2. anómia
3. personalizácia
4. sociálna kontrola
5. skupinová identita

55. Ktoré z nasledujúcich znakov nedefinujú sociálnu skupinu?

1. sociálna interakcia
2. pocit príslušnosti ku skupine
3. agregát
4. skupinová identita
5. náhodný zhluk ľudí

56. Železný zákon oligarchie sformulovaný nemeckým sociológom Robertom Michesom hovorí, že:

1. ak  vo veľkej skupine nie je možné, aby všetci každodenne rozhodovali o spoločných záležitostiach, väčšina jej členov sa stáva pasívnou a moc nevyhnutne prechádza do rúk jedného alebo niekoľkých jej členov
2. v skupinách prevládajú osobné, emocionálne vzťahy a väzby založené na bezprostredných interakciách členov skupiny, čiže vzťahoch zoči voči
3. identita členov sa odvodzuje od ich skupinovej identity
4. sociálne skupiny vznikajú preto, lebo iba takto združení ľudia dokážu dosiahnuť určité ciele

57. Podľa ktorých troch najdôležitejších kritérií sa rozlišujú základné druhy sociálnych skupín?

1. typu väzby medzi členmi skupiny
2. typu solidarity členov skupiny
3. typu vodcu v skupine
4. spôsobu spätosti jednotlivca a skupiny
5. typu sociálnej kontroly

58. Referenčná skupina je tá:

1. do ktorej človek patrí, za člena ktorej sa pokladá a označuje ju slovom „my“
2. od ktorej sa dištancuje označuje ju ako „oni“
3. na ktorú sa jednotlivec orientuje bez ohľadu na to, či do nej patrí, alebo nie
4. taká skupina neexistuje

59. Ktoré z vymenovaných útvarov majú znaky sociálnej skupiny?

1. členovia baptistickej cirkvi
2. fanúšikovia populárnej skupiny
3. deti v mikrojasliach
4. zákazníci v obchode
5. mladý ľudia do 20. rokov

60. Ktorí z nasledujúcich znakov necharakterizuje byrokraciu?

1. špecializácia a deľba práce
2. hierarchické usporiadanie statusov a rolí
3. presne stanovené pravidlá a predpisy
4. neosobnosť  rozhodovania a vykonávania činnosti
5. anómia
6. kariéra
7. formalizovaná komunikácia

61. Na základe ktorých dvoch kritérií rozlišuje sociológia tri druhy organizácií – dobrovoľné, donucovacie a utilitárne?

1. spôsobu nadobúdania členstva v organizáciách
2. spôsobu racionalizácie sociálneho konania
3. spôsobu uplatňovania kontroly organizácií nad svojimi členmi  
4. spôsobu utvárania osobnosti členov organizácií  

62. Ktorú z nasledujúcich sociálnych skupín pokladáte za organizáciu?

1. futbalové mužstvo rovesníkov
2. Všeobecnú úverovú banku
3. účastníkov autokarového zájazdu

63. Ktoré tri najvýznamnejšie sociálne zdroje charakterizujú sociálne nerovnosti?

1. ekonomické postavenie
2. neosobnosť rozhodovania a vykonávania činnosti
3. moc
4. racionalizácia sociálneho konania
5. prestíž
6. formalizovaná komunikácia

64. Okrem takých historických stratifikačných systémov ako sú otrokársky, stavovský a triedny sociológia pozná ešte:

1. sociálny systém
2. ekonomický systém
3. kastový systém
4. odmeňovací systém

65. Spoločenská prestíž je:

1. schopnosť jednotlivcov a sociálnych skupín presadiť vlastnú vôľu a záujmy aj napriek odporu ostatných
2. vlastníctvo majetku a príjem človeka
3. schopnosť osoby pohybovať sa z jednej sociálnej pozície do inej
4. spoločenská úcta, obdiv a uznanie spojené s určitým sociálnym postaveným.

66. Ak všetky tri zložky základu sociálnej stratifikácie spolu súvisia a navzájom sa podmieňujú hovoríme o:

1. prestíži
2. sociálnej mobilite
3. kastovom systéme
4. konzistentnom statuse  

67. Podľa čoho odlišuje sociológia relatívne uzavreté systémy sociálnej stratifikácie od relatívne otvorených?

1. podľa reputačnej metódy
2. podľa typu byrokracie  
3. podľa miery sociálnej mobility
4. podľa sociálnej kontroly

68. Vzostupný alebo zostupný pohyb jednotlivca v stratifikačnom systéme čiže pohyb z jednej sociálnej vrstvy do druhej je:

1. horizontálna mobilita
2. deviácia
3. odcudzenie
4. resocializácia
5. vertikálna mobilita
6. byrokracia

69. V súčasnosti s komputerizáciou pracovísk rastie dopyt po programátoroch. O aký typ mobility v tomto prípade ide?

1. horizontálna mobilita
2. štrukturálna mobilita
3. intergeneračná mobilita
4. intrageneračná mobilita

70. Kariéra je:

1. horizontálna mobilita
2. štrukturálna mobilita
3. vzostupná mobilita
4. zostupná mobilita
5. nemá s mobilitou nič spoločné

71. Relatívne uzavreté systémy sociálnej stratifikácie umožňujú len minimálnu (alebo žiadnu) sociálnu mobilitu, relatívne otvorené systémy umožňujú značnú mobilitu. Ktorý z nasledujúcich stratifikačných systémov označuje sociológia  ako otvorený?

1. kastový
2. triedny
3. otrokársky
4. stavovský

72. Ktorý z nasledujúcich pojmov neoznačuje sociálnu zmenu?

1. modernizácia
2. globalizácia
3. revolúcia
4. vedecko-technický rozvoj
5. odcudzenie

73. Čo z nasledujúceho nie je zdrojom sociálnej zmeny?

1. prírodné prostredie
2. vývoj populácie
3. technický rozvoj
4. kultúrne zmeny
5. kolektívne správanie
6. sociálne hnutie
7. konkurencia a konflikt
8. všetky sú zdrojom sociálnej zmeny

74. Ktorá z nasledujúcich funkcií nie je funkciou rodiny v spoločnosti?

regulácia sexuálneho správania

1. reprodukcia spoločnosti
2. stabilizácia politického systému
3. socializácia jej členov
4. poskytovať starostlivosť ochranu a citovú oporu
5. sprostredkúvanie sociálneho zaradenia jej členov do spoločnosti
6. ekonomická

75. Sú vzťahy v nukleárnej rodine založené na manželských vzťahoch a ich potomkoch, pričom pokrvní príbuzní manželov sú druhoradí?

1. áno
2. nie

76. Podľa čoho rozdeľuje sociológia rodiny na patriarchálne, matriarchálne a egalitárne?

1. podľa prestíže
2. sociálnych funkcií
3. vertikálnej mobility
4. vzoru autority
5. miery globalizácie

77. Ak pri určovaní pôvodu detí vychádzame iba z rodiny otca, ide o:

1. bilaterálny pôvod
2. patrilineárny pôvod
3. matrilineárny pôvod
4. egalitárny pôvod

78. Monogamia je usporiadanie manželských vzťahov, keď ide o

1. manželstvo jednej osoby s niekoľkými osobami
2. manželstvo jedného muža a jednej ženy
3. manželstvo niekoľkých mužov s niekoľkými ženami

79. Podľa okruhu výberu vhodného manželského partnera z vlastnej alebo cudzej sociálnej skupiny rozlišujeme:

1. polygýniu
2. exogamické manželstvá
3. monoganického manželstva
4. nukleárnu rodinu
5. endogamické manželstvo
6. polyandriu

80. Aký typ rodiny je v súčasnosti najviac rozšírený na Slovensku?

1. nukleárna
2. rozšírená
3. egalitárna
4. matilineárna
5. bilaterálna
6. byrokratická  

81. Ktorá z nasledujúcich funkcií nie je funkciou rodiny v spoločnosti?

1. regulácia sexuálneho správania
2. reprodukcia spoločnosti
3. stabilizácia politického systému
4. socializácia jej členov
5. poskytovať starostlivosť ochranu a citovú oporu
6. sprostredkúvanie sociálneho zaradenia jej členov do spoločnosti
7. ekonomická

82. Čo z nasledujúceho sú sociálne inštitúcie?

1. rodina
2. vzdelanie
3. rasa
4. náboženstvo
5. pohlavie
6. zdravotníctvo
7. škola
8. nemocnica
9. cirkev

83. Obrad prijímania vína a oplátky v kresťanstve je náboženskou:

1. vierou
2. rituálom
3. symbolom
4. mágiou

84. Viera v jedného boha je:

1. animizmus
2. mágia
3. monoteizmus
4. polyteizmus

85. Animizmus je:

1. náboženský symbol
2. náboženské spoločenstvo
3. viera v životnú silu alebo dušu, ktorú má každá vec v prírode
4. viera v čarodejnú moc, ktorá je pomocou čarov schopná meniť svet

86. Náboženský rituál je:

1. vec alebo činnosť, ktorá sama o sebe nemá náboženský význam, ale nadobúda ho vo chvíli, keď ich  ľudia použijú, aby nimi vyjadrili svoj vzťah k posvätnému
2. obrad vykonávaný pri rôznych príležitostiach, spôsobom stanoveným podľa určitých predpisov
3. dosiahnutie vnútornej harmónie  
4. subjektívne uvedomenie si nadprirodzených síl a bytostí

87. Sekularizácia je:

1. náboženský rituál
2. pokles upadania významu a  autority tradičných cirkví
3. proces zbožšťovania, uctievania a rastu pokory voči cirkevnej autorite  
4. menšia organizácia veriacich usilujúcich sa dosiahnuť náboženskú dokonalosť  

88. Veľké, početné organizácie veriacich, ktorí sa stávajú ich členmi automaticky, svojím  

       narodeným alebo následným prijatím prostredníctvom náboženského obradu sú:

1. sekty
2. kulty
3. cirkvi

89. K mágii ako jednému zo základných druhov náboženstva patrí:

1. hinduizmus
2. šintoizmus
3. šamanizmus
4. budhizmus
5. totemizmus  
6. woodoo

90. Koľko je v súčasnosti registrovaných cirkví a náboženských spoločností na Slovensku?

1. 5
2. 10
3. 16
4. 20

91. Ktorým iným výrazom možno označiť legitímnu moc?

1. sebakontrola
2. anómia
3. internalizácia
4. vrodený status
5. autorita
6. resocializácia

92. Ktoré z týchto javov charakterizuje iba demokratický štát?

1. sloboda vierovyznania
2. ekonomická prosperita
3. pravidelné voľby
4. súhlas ovládaných
5. vláda väčšiny pri rešpektovaní práv menšiny

93. Aký typ autority reprezentujú také osobnosti ako Mao Ce-tung, Gándií, Hitler?

1. tradičnú
2. charizmatickú
3. legálno-racionálna autorita  

94. Legitimita je

1. kult
2. náboženský rituál
3. kolektívne správanie
4. sociálne hnutie
5. sociálne potvrdenie moci
6. sociálna mobilita

95. Ktoré z uvedeného nie je dôsledkom kultúrneho priemyslu?

1. keď ľudia pre posudzovanie správneho konania potrebujú schválenie populárnymi idolmi
2. obmedzovanie rozvoja autonómneho a nezávislého jednotlivca
3. netolerovanie odchýlok od  jeho produktov
4. delenie kultúry na materiálnu a duchovnú
5. umelo vytvorený konzum a trh vytváraný fiktívnymi reklamnými hodnotami  

96. Ak sa presadzuje taký spôsob života, ktorý nielen uspokojí potreby dnešnej generácie,

     ale zároveň neoslabí možnosti generácií budúcich, hovoríme o:

1. posiľňovaní ochrannej a citovej autority rodiny
2. legitimizácii spoločenského správania
3. poklese upadania významu autority starších
4. trvale udržateľnom rozvoji
5. sprostredkúvaní sociálneho zaradenia jednotlivcov do spoločnosti

97. Pohyb osôb, skupín alebo väčších celkov obyvateľstva v geografickom a sociálnom    

   priestore spojení s prechodnou alebo trvalou zmenou miesta pobytu označujeme pojmom:

1. mobilita
2. migrácia
3. multidimezionalita
4. midcult
5. maltuziánstvo

98. Pri skúmaní danej kultúry sa zameriavame na to, ako:

1. ľudia zmýšľajú a pozerajú na svet, ktorý ich obklopuje
2. interpretujú svet, ktorý ich obklopuje
3. aké pravidlá správania zdieľajú
4. ich svet je v skutočnosti  
5. na všetko čo tu je uvedené  

99. Pojmom masová kultúra sa označujú:

1. také výtvory, hodnoty a predstavy, ktoré konzumuje masa ako publikum
2. také výtvory, hodnoty a predstavy, ktoré sú publiku podávané prostriedkami masovej komunikácie
3. také výtvory, hodnoty a predstavy, ktoré nemôžu byť hodnotené merítkami inej kultúry, ale iba v kontexte vlastnej kultúry
4. žiadnym z uvedeného

       100. Urbanizácia z hľadiska prenášania náboženskej tradície vedie k:

                 a.   v dôsledku rastu anonymity a odcudzenia vedie k posilňovaniu     náboženských tradícií

                 b.   väčšej  individualizácii života a erózii rodiny, ktorá bola vždy miestom     predávania tradície

                       c.   nemá žiaden vplyv na prenášanie náboženských tradícií

101. Ktoré v uvedených výskumných metód sa v sociológii označujú ako kvantitatívny

       prístup?

              a.  pozorovanie

              b.  anketa

              c.   rozhovor

d.  dotazníková metóda

e.   biografická metóda

f.    experiment

102. Na čo sa zameriava kvalitatívne orientovaný výskum?

              a.   získavanie obmedzeného počet informácií o veľkom množstve jednotlivcov    

                             na overenie platnosti jasne formulovaných hypotéz vychádzajúcich z teórie  

                             a vyslovenie generalizácií o celej populácii

1. získavanie čo najviac dát obvykle o menšom množstva jedincov, aby mohol pátrať po pravidelnostiach a významoch, ktoré sa za získanými    

                             informáciami skrývajú

2. získavanie dát, ktoré vymedzujú čo najužšie a najpresnejšie výskumný

     problém a zabezpečujú čo najväčšiu platnosť poskytovania pravdivých

                             poznatkov o svete ktorý nás obklopuje

103. Kvantitatívne orientovaný empirický výskum preferuje:

              a.   induktívny prístup

              b.   deduktívny prístup

              c.   definičný prístup

             d.    intenzívny prístup

104. Medzi náboženstvá sa v sociológii zaraďujú aj také, ktoré sa nesústreďujú na

        úctu k bohu, alebo nejakým bohom alebo nadprirodzeným silám, ale skôr na

        schopnosť obstať z hľadiska etických hodnôt. Ktoré z nižšie uvedených tam

        patria?

             a.    hinduizmus

             b.    judaizmus

             c.    kresťanstvo

            d.     islam

             e.    taoizmus

             f.    šintoizmus

             g.    konfucianizmus

             h.    animizmus

             i.     budhizmus

             j.    z uvedených žiadne

 105. Špecifickú snahu o návrat ku koreňom vlastnej náboženskej tradície, ktorej

         znakmi sú doslovné prijímanie prameňov (biblie, koránu), nepriateľstvo či nechuť

         k modernej sekularizovanej spoločnosti, dodržovanie tradičných náboženských

         rituálov a životného štýlu sociológia označuje ako:

             a.   ritualizmus

             b.   fanatizmus

             c.   fundamentalizmus

             d.   funkcionalizmus  

             e.   fragmentácia

1. Vysvetliť sociálne javy prostredníctvom individuálneho správania sa snaží

1. marxizmus
2. interakcionalizmus
3. funkcionalizmus
4. pozitivizmus

2. Konzumná spoločnosť je tiež spoločnosť v ktorej spotreba slúži ako

1. komunikačný prostriedok a spôsob sociálnej identifikácie
2. zdroj priemyselného rozvoja a sociálnych konfliktov
3. prostriedok upevňovania tradičných hodnôt a noriem

3. Za tradičné spoločnosti považuje sociológia všetky také spoločnosti, ktoré svoj sociálny poriadok ospravedlňujú

1. odkazom na tradíciu a váhavo pristupujú ku všetkému novému
2. fungovaním spoločnosti pomocou sociálnych tried
3. prehlbovaným deľby práce a vysokou mierou prispôsobovania

4. Interakcionalizmus tvrdí, že

1. individuálne správanie a význam, ktorý mu jednotlivec pripisuje závisí na vzťahu s druhými
2. individuálne správanie závisí od sociálnej štruktúry konkrétnej spoločnosti
3. individuálne správanie závisí od funkcií, ktoré jednotlivec plní v spoločnosti

5. Postindustriálna spoločnosť znamená hlavne, že

1. ťažisko ekonomiky sa presúva od priemyslu do sféry služieb
2. najväčší možný počet obyvateľstva má prístup k spotrebe
3. budovanie komunikačných sietí pomocou komunikačných technológií

6. Teória, ktorá vysvetľuje fungovanie súčasných spoločností prostredníctvom rozšírenia komunikačných sietí a komunikačných technológií sa označuje ako

1. teória postindustriálnej spoločnosti
2. teória konzumnej spoločnosti
3. teória informačnej spoločnosti
4. teória industriálnej spoločnosti

7. Súčasnú sociológiu charakterizuje:

1. vždy jedna teoretická paradigma, ktorá sa časom mení
2. pluralita teoretických pohľadov na spoločnosť
3. hľadanie podstaty spoločenských problémov a javov

Odpovede

1 c;  2d;  3h;  4e;  5b;  6a,b;  7d;  8c,e;  9e;  10c;  11a;  12b;  13c;  14c;  15a;  16d; 17d;  18b; 19a;  20b;  21b;  22c;  23d;  24d,g;  25e;  26b;  27a;  28c;  29c;  30d;  31c;  32c;  33b;  34a; 35d;  36b;  37a;  38b;  39c;  40b,d;  41b;  42b;  43f;  44a;   45c;  46c;  47c;  48d;   49b;  50b,e; 51b;   52b;   53a;   54d;   55c,e;  56a;   57a,b,d;  58c;  59a,b,c;  60e;  61a,c;  62b;  63a,c,e;  64c; 65d;  66d;  67c;  68e;  69b;  70c;  71b;  72e;   73h;   74c;  75a;   76d;   77b;  78b;  79b,e;  80a,e;  81b;   82a,b,d,f;   83b;   84c;   85c;   86b;   87b;  88c;  89c,f;   90c;  91e;  92a,d,e;  93b; 94e;  95 d;  96 d;  97 b;  98 e;  99 b;  100 b;  101 b, d; 102 b; 103 b; 104 e, g, i; 105 c; 106 b; 107 a; 108 a; 109 a; 110 a; 111 c; 112 b;