Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trnavská univerzita / Právnická fakulta / Správne právo procesné

Správne pávo procesné - učivo (spravne_pravo_procesne-ucebnica.doc)

SPRÁVNE PRÁVO PROCESNÉ                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                              

SPRÁVNE PRÁVO  PROCESNÉ

        V predchádzajúcej, osobitnej časti skrípt sme sa venovali správnemu právu hmotnému s dôrazom na práva a povinnosti subjektov, ktoré vstupujú do právnych vzťahov v  jednotlivých oblastiach výkonu správy ( vnútorná správa, policajná správa, správa živnostenského podnikania a pod.). O týchto právach a povinnostiach rozhodujú správne orgány. Procesný postup správnych , ale aj ostatných  subjektov, ktoré vstupujú do právnych vzťahov, upravuje Správne právo procesné, niekedy nazývané aj formálne správne právo.

V tejto časti sa zameriame na správne konanie, ktoré je upravené všeobecným právnym predpisom -  zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní ( Správny poriadok).

1. SPRÁVNE KONANIE

Správne  konanie je  aplikačný  právny  proces, v ktorom správne   orgány   uskutočňujú   realizáciu   práva  vydávaním individuálnych správnych  aktov, t.j. rozhodnutí  podľa zákona č.7l/l967    Zb.   o    správnom   konaní.  Je    to   všeobecný predpis. Právne   predpisy  upravujú   však  niektoré   konania osobitne, napr. pozemkové úpravy, prejednávanie priestupkov, stavebné konanie a pod. Tento zákon sa vzhľadom  na jeho procesnoprávny  charakter nazýva správnym poriadkom.  

  V  správnom   konaní  sa  rozhoduje   o  právach,  právom chránených  záujmoch a  povinnostiach fyzických  a právnických osôb v oblasti štátnej  správy. Predmetom správneho konania sú však len práva a  povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ktoré  vyplývajú z  hmotnoprávnych predpisov.  Právom chránené záujmy, o ktorých sa rozhoduje  v správnom konaní, sú len také záujmy fyzických  či právnických osôb,  ktorým právne predpisy poskytujú  osobitnú ochranu.  Napríklad v  správnom konaní  sa tiež  rozhoduje o  priestupkoch a  o uložení  sankcií, čím  sa napĺňa dikcia zákona o ochrane záujmov fyzických a právnických osôb.  Správnym  poriadkom  sa  riadia  ministerstvá a ostatné ústredné  orgány štátnej  správy, napr.  Štatistický úrad  SR, Protimonopolný  úrad  SR,  Úrad  priemyselného vlastníctva SR,  Národný bezpečnostný úrad, Úrad pre štátnu službu a niektoré  ďalšie a miestne orgány štátnej správy, napr. okresné a  krajské úrady. Podľa správneho poriadku s určitými odchýlkami postupujú aj orgány samosprávy t.j. orgány  vyšších územných celkov,  obcí a  miest, ktoré  síce nie  sú orgány  štátnej správy,  ale  pre  účely  správneho  poriadku  sa  považujú za správne orgány.  

Správny poriadok sa nevzťahuje na:

-  postup  pri prejednávaní  a vybavovaní  sťažností, tento  je   upravený zákonom č. 152/1998

     Z.z. o sťažnostiach

1. na  rozhodovanie správnych orgánov  o  právnych  pomeroch  právnických  osôb,  zamestnancov  alebo  funkcionárov, ak sa    jedná o  vzťahy podriadenosti a  nadriadenosti, tento postup   upravuje  napr. Zákonník  práce alebo  zákon o  rozpočtových   pravidlách.

Správny poriadok nemožno  aplikovať bezvýhradne na všetky konania,  ktoré  uskutočňujú  orgány  štátnej  správy, pretože osobitný  predpis  môže  stanoviť  odchýlnu úpravu, (napríklad zákon  č.50/1976 Zb. o  územnom plánovaní  a stavebnom poriadku  v znení neskorších predpisov, zákon č.85/1990 Zb. o petíciách, zákon   č. 195/1988 o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov,  zákon  č.372/1990  Zb. o  priestupkoch  v  znení neskorších predpisov,  zákon  č.  455/1991  Zb.  o  živnostenskom  podnikaní  v znení  neskorších predpisov).

1.2 Zásady správneho konania

 Základnými  zásadami správneho  konania, ktoré vychádzajú  zo základných pravidiel konania sú :

1.zásada zákonnosti

2.zásada súčinnosti správneho orgánu s účastníkmi konania

3.zásada hospodárnosti a rýchlosti konania

4.zásada materiálnej pravdy

5.zásada rovnosti všetkých účastníkov konania

Správne konanie uskutoční tzv. príslušný správny orgán. Príslušnosť správneho orgánu na konanie je :

a/  vecná

1. určuje, ktorý  druh správneho orgánu a ktorý stupeň v rámci   daného  druhu   je  príslušný  uskutočniť   správne  konanie   a ukončiť ho vydaním rozhodnutia,
2. osobitné  právne  predpisy  určujú,  ktorý  správny orgán je   vecne  príslušný  na  prvostupňové  konanie, napr. v zmysle   zákona  č.451/1991  Zb.  o živnostenskom  podnikaní v znení   neskorších predpisov  štátnu správu v prvom stupni vykonáva   Okresný  úrad,  odbor  živnostenského  podnikania  a ochrany   spotrebiteľa, v zmysle zákona č.94/1963 Zb. o rodine v znení   neskorších   predpisov   rozhoduje   o vydaní  predbežného   opatrenia  na umiestnenie  dieťaťa do  výchovy nahradzujúcej   výchovu   rodičov  v prvom  stupni   Okresný  úrad,  odbor   sociálnych vecí. Správne orgány, ktoré  sú  podľa osobitných   právnych  predpisov vecne  príslušné na  konanie, sú povinné   správne konanie  uskutočniť a vydať vo  veci rozhodnutie. Ak   žiadosť, resp. návrh podá  fyzická, prípadne právnická osoba   na  správnom orgáne,  ktorý nie  je príslušný  v danej  veci   konať,  je povinný  ho  v zmysle par.20  Správneho poriadku   postúpiť   správnemu  orgánu,   ktorému  prislúcha   o veci   rozhodnúť.

b/ miestna

-   určuje, ktorý z vecne príslušných správnych orgánov uskutoční   správne konanie, pričom

    sa táto miestna príslušnosť spravuje:

1. miestom, kde účastník konania vykonáva  činnosť,
2. miestom,  kde sa nachádza nehnuteľnosť,  ak sa konanie týka    nehnuteľnosti,
3. v ostatných prípadoch trvalým pobytom účastníka konania, ak    ide o fyzickú osobu  a sídlom účastníka konania, ak ide o právnickú osobu.

Na žiadosť účastníka konania  môže správny orgán vec postúpiť inému  vecne  príslušnému  orgánu  toho istého  stupňa, kde má účastník  konania pracovisko  alebo prechodný pobyt, účastníci

konania ako  i správny orgán s tým však musia súhlasiť.

c) funkčná  

určuje, ktorá organizačná  zložka vecne a miestne    príslušného  orgánu   bude  vo   veci   konať  (napr.  odbor    okresného úradu, oddelenie ministerstva).

Ak so zreteľom na pomer k veci alebo k účastníkom konania možno  mať pochybnosti  o predpojatosti  zamestnanca správneho orgánu,   je  tento   zamestnanec  vylúčený   z prejednávania a rozhodovania o veci. Túto  skutočnosť účastník konania (t.j. ten,  koho sa  konanie  týka)  môže oznámiť  správnemu orgánu. Najbližšie   nadriadený  vedúci   takéhoto  zamestnanca  potom rozhodne, či dotyčný zamestnanec bude vylúčený z prejednávania a rozhodovania vo veci a pridelí ju inému zamestnancovi.

Predpojatosť  je  taký   vzťah  zamestnanca  správneho  orgánu k účastníkovi  konania  alebo  k veci,  ktorá  je  predmetom konania,  ktorý  dôvodne  vyvoláva  pochybnosti  o objektivite prejednávania a rozhodovania daným zamestnancom.

Ak  existuje  taký  dôvod,  zamestnanec  správneho  orgánu  je z prejednávania a rozhodovania o veci vylúčený.

V praxi  k vylúčeniu takéhoto zamestnanca dôjde na základe :

a)  oznámenia účastníka konania,

1. námietka  predpojatosti  musí  byť  konkrétna, napr. účastník   konania   musí  uviesť   skutočne   dôležité  dôvody, nielen   všeobecne   nepriateľský   vzťah   medzi   ním   a dotyčným   zamestnancom,
2. námietka  predpojatosti  sa  môže  týkať záujmu zamestnanca   správneho orgánu  na spôsobe prejednania  a rozhodnutia veci   z majetkového alebo iného aspektu.

b)oznámenia   zamestnanca  správneho  orgánu, ktorého sa možná   predpojatosť  týka, tento  

   zamestnanec je  povinný  oznámiť   takúto skutočnosť svojmu najbližšie nadriadenému

   vedúcemu.

c)oznámenia zamestnanca správneho orgánu  o tom, že už v tejto   veci sa zúčastnil na konaní

  ako  zamestnanec správneho orgánu   iného stupňa (napr., ak sa jedná  o odvolacie  konanie      

  a ten   istý    zamestnanec  bol  predtým  zamestnancom prvostupňového   orgánu)

O námietke  predpojatosti voči  zamestnancovi správneho orgánu vydá jeho nadriadený vedúci  tzv. procesné rozhodnutie, ktorým námietke  vyhovie,  ale  taktiež  aj  v prípade,  ak námietku zamietne.  V prípade,  ak  sa  námietke  nevyhovie,  účastník konania  nemôže  podať  proti  tomuto  rozhodnutiu  samostatné odvolanie,  ale   môže  sa  proti   nemu  odvolať  po   vydaní  meritórneho rozhodnutia (rozhodnutia vo veci samej).

1.3  Účastníci správneho konania

Účastníkom konania  je ten, o  koho právach alebo  právom chránených záujmoch a povinnostiach sa má konať, prípadne koho práva,  záujmy alebo  povinnosti môžu  byť rozhodnutím  priamo dotknuté. Účastníkom  je aj  ten, kto  tvrdí, že  je účastníkom konania až  do času, kým  sa mu v  priebehu konania nepreukáže  opak,  alebo  komu  také  postavenie  priznáva  osobitný právny  predpis.

Účastníkom konania  môžu byť len  fyzické alebo právnické osoby, za predpokladu, že majú tzv. procesnú spôsobilosť. Procesná   spôsobilosť   je   spôsobilosť   účastníka  konania v správnom konaní  samostatne konať. U fyzických  osôb sa táto procesná  spôsobilosť   nadobúda  dovŕšením  18.   roku  veku, prípadne pred  dovŕšením tohto veku  uzatvorením manželstva so súhlasom súdu.

Právnické osoby, ktoré môžu byť účastníkmi konania, sú všetky subjekty, o ktorých  to ustanovuje zákon, napr. nadácie, obce,  obchodné spoločnosti, družstvá, atď. Tieto   subjekty   vykonávajú   svoju   procesnú   spôsobilosť  prostredníctvom   svojich   štatutárnych   orgánov,   prípadne zástupcov,   ktorí  sa   preukážu  oprávnením   konať  v  mene  právnickej osoby, zvyčajne písomným plnomocenstvom.

Účastníkom  správneho  konania  je  napr.  žiadateľ  o vydanie živnostenského   listu,   žiadateľ   o   príspevok   z  dôvodu starostlivosti o  blízku osobu, poškodený a  obvinený v konaní o priestupku. Účastníkom  konania je  aj tá  fyzická alebo  právnická osoba, ktorá tvrdí, že môže byť rozhodnutím vydaným v správnom konaní vo   svojich   právach,   právom   chránených  záujmoch  alebo povinnostiach priamo dotknutá. Tieto osoby majú procesné práva a povinnosti účastníkov konania až do času,  kým sa nepreukáže opak.

Správny orgán  v priebehu konania  vždy skúma, ktoré  subjekty  spĺňajú podmienky  na priznanie postavenia  účastníka konania.

Správny  orgán môže  počas konania  zistiť i  ďalšie subjekty, ktoré  síce  od  začiatku   konania  neboli  účastníkmi  tohto konania, ale počas zisťovania podkladov na vydanie rozhodnutia vyšlo najavo,  že postavenie účastníkov  konania im prislúcha. O tom, že  ďalšiemu subjektu správny  orgán priznal postavenie účastníka  konania, sa  nevydáva osobitné rozhodnutie. Správny orgán  priberie  tento  subjekt   do  konania  a  oboznámi  ho s priebehom  konania. Správnym  rozhodnutím sa  však rozhoduje o tom,  že  určitej  fyzickej  alebo  právnickej osobe nepatrí postavenie  účastníka konania,  hoci to  tento subjekt  tvrdí. Napriek  tomu je  však považovaný  za účastníka  konania až do nadobudnutia  právoplatnosti  rozhodnutia  o  tom,  že  sa  mu nepriznáva  takéto postavenie.  Uvedené ustanovenia  správneho poriadku majú  význam najmä pri konaní  o priestupkoch, kde sa dodatočne môže preukázať, že  osoba, ktorá pôvodne vystupovala ako svedok,  je poškodenou osobou  a teda účastníkom  konania, alebo   sa   zistí   ďalšia   osoba,   ktorá   bude  obvinenou z priestupku, a teda účastníkom konania.

V prípade, že  účastníkom konania  má byť fyzická osoba, ktorá nemá  spôsobilosť  na  právne   úkony,  zastupuje  ju  zákonný zástupca  -  u  maloletých  detí  sú  to  rodičia. Ak maloletý účastník  nemá zákonného  zástupcu, ustanoví  mu správny orgán opatrovníka.

Správny  orgán  ustanoví  opatrovníka  tiež  tomu  účastníkovi konania,  ktorého   pobyt  nie  je  známy   alebo  ktorému  sa nepodarilo  doručiť  písomnosť  na  známu  adresu  v  cudzine. Opatrovník  sa ustanovuje  aj v  tých prípadoch,  keď účastník konania je postihnutý duševnou  alebo inou poruchou, pre ktorú nemôže konať a nemá zákonného zástupcu.

Ak  je účastníkom  konania fyzická  osoba, ktorá  bola zbavená spôsobilosti na  právne úkony, zastupuje ju  v správnom konaní  súdom ustanovený opatrovník.

Účastníci  konania  alebo  ich  zákonní  zástupcovia, prípadne  opatrovníci  sa  môžu   dať  zastupovať  advokátom,  komerčným  právnikom alebo  aj inou osobou,  ktorú si zvolia  vzhľadom na  znalosť právnych predpisov a pod., túto osobu poveria písomným  plnomocenstvom alebo plnomocenstvom vyhláseným do zápisnice.

1.4  Priebeh správneho konania.

Konanie podľa správneho poriadku  možno rozdeliť do troch štádií. Toto  delenie je formálne,  avšak z hľadiska  logickej  postupnosti tieto   štádiá, resp. činnosti   správneho  orgánu  v priebehu správneho konania nasledujú za sebou takto :

l).  Začatie konania

2). Zisťovanie podkladov pre rozhodnutie

3). Rozhodnutie vo veci samej - in merito

Správne konanie je dvojinštančné, t.j. proti rozhodnutiu v správnom konaní v prvom stupni sa pripúšťa opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje správny orgán v druhom stupni. Rozhodnutie v druhom stupni je konečné a nepripúšťa sa proti nemu riadny opravný prostriedok.

Prvostupňové konanie

Začatie konania

Konanie začína na návrh účastníka konania alebo z podnetu správneho  orgánu. Správny  poriadok však  taxatívne neurčuje, kedy sa  správne konanie začína  na návrh účastníka  a kedy ex  offo - z úradnej povinnosti,  teda z podnetu správneho orgánu. Tieto podmienky  určujú osobitné právne  predpisy, napr. zákon 94/1963  Zb.  o  rodine  v  znení  neskorších predpisov, zákon č.50/1976 Zb.  o územnom plánovaní a  stavebnom konaní v znení neskorších predpisov a pod.

Spôsoby začatia ďalších  samostatných štádií správneho konania  však už  sú obsiahnuté v správnom  poriadku. Takto je upravené odvolacie  konanie,   ktoré  začína  len   na  základe  návrhu účastníka  konania  -  odvolania  podaného  proti rozhodnutiu. Ďalej  konanie o  obnove je  možné začať  aj na základe návrhu  účastníka konania, aj z  podnetu správneho orgánu. Preskúmanie rozhodnutia  mimo  odvolacieho  konania  začína  len z podnetu správneho  orgánu,  i  keď  vlastný  podnet  mohol byť daný zo strany účastníka  konania alebo aj  subjektu, ktorý postavenie účastníka v konaní nemal.

Konanie o proteste prokurátora sa začína len na základe návrhu  prokurátora - protestu.

Správne konanie je začaté dňom, kedy podanie (návrh) účastníka konania došlo správnemu orgánu, príslušnému vo veci rozhodnúť. Ak  sa podanie  začína na  podnet správneho  orgánu, je začaté dňom,  keď  tento  orgán  urobil  prvý  úkon,  napr.  v konaní o priestupku  na úseku  obrany  SR  je správne  konanie začaté  dňom, kedy správny orgán predvolá obvineného.

Ak fyzická  osoba požiada správny  orgán o príspevok  z dôvodu  starostlivosti o blízku osobu, dňom podania tejto žiadosti je správne konanie začaté.

Podanie (návrh) možno urobiť:

a) písomne

b) ústne do zápisnice

c) telegraficky,  ale  do   3  dní  ho  treba  písomne alebo ústne zápisnice   doplniť.

Podanie musí mať tieto náležitosti :        - kto ho podáva,

                                           - akej veci sa týka,

                                                   - čo sa navrhuje.

Ak   podanie  nemá   tieto  náležitosti,   správny  orgán navrhovateľovi  pomôže nedostatky  odstrániť, príp.  ho vyzve,  aby ich v určenej lehote odstránil.

V  prípade, že  podanie (návrh)  nie je  adresovaný vecne  alebo miestne  príslušnému orgánu, tento  bez meškania podanie  postúpi a upovedomí o tom účastníka konania.

Všetky  návrhy  alebo  žiadosti  v  správnom konaní možno  urobiť nielen  písomnou formou, ale aj  ústne do zápisnice, čo  však  navrhovatelia málokedy  využívajú, ale  často je  to pre fyzickú  osobu veľmi  výhodná forma,  ak sa  občan na správnom  orgáne  na  niečo  informuje,  môže  hneď  ústne  do zápisnice  spraviť podanie. Po obdržaní  návrhu na začatie konania, alebo  ak konanie  začína na podnet  správneho orgánu, správny  orgán  nariadi  ústne  pojednávanie  vtedy,  ak  to vyžaduje osobitný  predpis, alebo ak je to potrebné vzhľadom na objasnenie veci.

Správny orgán obligatórne  nariadi ústne pojednávania pri  konaní o priestupkoch, v konaní o povolení stavby môže správny  orgán  upustiť  od  ústneho  konania  len  vtedy, ak správnemu orgánu  sú  dobre  známe  stavebné  pomery  a žiadosť obsahuje  dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby.

Na ústne pojednávanie sa  predvolajú všetci účastníci konania,  správny  orgán   ich  požiada,  aby   pri  ústnom  pojednávaní  uplatnili svoje pripomienky a námietky. Ústne konanie  je v zásade  neverejné, osobitný predpis  alebo  správny orgán môže nariadiť aj verejné ústne konanie.

Od  momentu   začatia  konania  môžu   účastníci  konania nadobúdať  procesné  práva  a  povinnosti,  vyplývajúce  z ich postavenia  ako   účastníkov  konania,  a   na  druhej  strane

správnemu orgánu  vzniká povinnosť vo  veci konať a  rozhodnúť v lehote, ktorá začína plynúť práve týmto momentom.

Zisťovanie podkladov  na vydanie rozhodnutia.

Po začatí správneho konania vykoná správny orgán úkony spojené so  zistením skutočného  stavu veci  a obstaraním spoľahlivého  podkladu pre rozhodnutie. Správny orgán ex offo je  povinný urobiť všetko pre spoľahlivé  zistenie skutkového stavu  a preto nie je viazaný  len tým, čo  navrhnú účastníci konania. Podkladom  pre  rozhodnutia  sú  najmä  vyjadrenia  účastníkov  konania,  ich návrhy  na preukázanie  pravdivosti ich  tvrdení  alebo   návrhy  na  preukázanie  nepravdivosti  skutočností, z ktorých  je  účastník  konania  obvinený,  čestné  vyhlásenia, skutočnosti  všeobecne  známe  alebo  známe  správnemu  orgánu z jeho  úradnej činnosti,  a dôkazy - najmä  výpovede svedkov  a ohliadky.

Práva účastníkov konania

1. navrhovať dôkazy,
2. klásť svedkom  a znalcom  otázky pri  miestnej ohliadke a    ústnom pojednávaní,
3. právo vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladu i    k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Tieto  práva   účastníkov  konania  musí   správny  orgán rešpektovať, to  znamená, že musí  im dať možnosť  sa vyjadriť k vykonaným  dôkazom  a  k  celkovému  podkladu,  z ktorého má rozhodnutie  vychádzať.  Prakticky  to  znamená,  že na ústnom pojednávaní sa  správny orgán opýta účastníkov  konania, či sa chcú  vyjadriť  k   hodnovernosti  nejakého  dôkazu,  zvyčajne  výpovede svedkov.

V  prípade,  že  správny  orgán  nedal účastníkom konania možnosť uplatniť ich práva,  môže táto skutočnosť viesť nielen k obnove konania, ale i k zrušeniu vydaného rozhodnutia súdom, alebo  v  rámci  konania  mimo  odvolania,  prípadne k podaniu protestu zo strany prokurátora.

Správny poriadok demonštratívne uvádza dôkazy, o ktoré správny orgán opiera svoje rozhodnutie :

1. výsluch svedkov,
2. znalecké posudky,
3. listiny,
4. ohliadka.

Okrem  týchto dôkazov  môže  správny  orgán použiť  i iné  dôkazy, ktoré správny poriadok  výslovne neuvádza a ktoré môžu  viesť  k  dôslednému  zisteniu  podkladu rozhodnutia. Takýmito dôkazmi sú napríklad zvukový alebo obrazový záznam, vyjadrenie  odborných  a  vedeckých   ústavov,  ktoré  nemajú  náležitosti  znaleckého posudku.

Správny orgán  nie je viazaný len  návrhmi účastníkov konania,  vykonáva dôkazy i z vlastného podnetu.

Výsluch svedkov

Každá fyzická osoba je povinná vypovedať ako svedok, musí  vypovedať pravdivo a nesmie nič zamlčať. Správny orgán musí svedka  poučiť o možnosti odoprieť výpoveď,  o jeho  povinnosti  nič  nezamlčať  a  o  právnych  následkoch  nepravdivej  alebo  neúplnej výpovede. Takýmto  následkom môže  obvinenie  z  priestupku  proti   poriadku  v  štátnej  správe  a následný postih formou  peňažnej pokuty uloženej rozhodnutím  správneho orgánu.

Výpoveď môže odoprieť:

1. ten, kto  by ňou spôsobil  nebezpečenstvo trestného stíhania   sebe alebo  blízkym osobám /  § ll6 OZ  - blízkou osobou  je    príbuzný  v  priamom  rade,  súrodenec,  manžel,  iné  osoby    v  pomere rodinnom  alebo  obdobnom  sa pokladajú  za blízke   osoby  len ak  by ujmu,  ktorú utrpela  jedna z  nich, druhá     dôvodne  pociťovala ako  vlastnú.  Osoby  v priamom  rade sú  predkovia, potomkovia  /ascedenti,  descedenti/, osvojenci,   osvojitelia.  Súrodenci  vlastní   i  nevlastní  sú  osobami   blízkymi bez ohľadu na to, či majú spoločných oboch rodičov,   iné  osoby  v  pomere  rodinnom  alebo  obdobnom  sú švagor,   synovec, bratanec,  druh, družka, tu  však musí byť  splnená   podmienka, že je medzi nimi mimoriadne blízky vzťah.  Svedok  môže  odoprieť  výpoveď  len  v  tom  prípade, že by   spôsobil   nebezpečenstvo  trestného   stíhania  sebe  alebo blízkym osobám, teda dôvodom odmietnutia výpovede nemôže byť   nebezpečenstvo postihu  za priestupok. Svedok  môže odoprieť   výpoveď celú alebo len časť výpovede.

Ako svedok nesmie byť vyslúchnutý  ten,  kto  by  porušil  štátne,  hospodárske  alebo služobné   tajomstvo  alebo  zákonom  uloženú  povinnosť  mlčanlivosti,   okrem ak by ho tejto povinnosti zbavil príslušný orgán alebo   ten, v záujme koho takúto povinnosť mlčanlivosti má.

Svedok  musí  využiť  právo   odmietnuť  výpoveď,  ak  je  zamestnancom  takej  organizácie,  kde  dochádza  do  styku so  skutočnosťami, ktoré v súlade  s osobitnými predpismi majú byť utajené. Taktiež  advokát  alebo  komerčný  právnik  má  povinnosť  zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach,  o ktorých sa dozvedel  v súvislosti  s výkonom  svojho povolania  o klientovi,  tejto mlčanlivosti ho môže zbaviť len klient.

Znalecký  posudok

Ak  je pre  odborné posúdenie  skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký  posudok, správny orgán ustanoví znalca. K  ustanoveniu znalca pristupuje  správny orgán vtedy, ak  odborné posúdenie  skutočností dôležitých  pre rozhodnutie nemôže uskutočniť sám. Znalca správny orgán vyberie zo zoznamu znalcov  krajského súdu,  v  obvode  ktorého má  správny orgán sídlo. Za  znalca však môže  správny orgán ustanoviť  i osobu, ktorá síce nie je zapísaná  v zozname znalcov, ale má potrebné  odborné  predpoklady, so  svojím ustanovením  súhlasí a  zloží predpísaný sľub. K takýmto prípadom môže dôjsť najmä vtedy, ak pre určitý odbor nie je znalec v zozname znalcov zapísaný.

Správny orgán si znalecký posudok  žiada zvyčajne, ak je potrebné ohodnotiť nejakú hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec, alebo  určiť príčinu zranenia u poškodeného účastníka konania.

Listiny

Listiny sú  okrem výpovedí svedkov  najbežnejším dôkazným  prostriedkom.  Správny  orgán  môže  žiadať  listiny nielen od  účastníkov  konania,  ale  aj  od  akejkoľvek  osoby, ak je to potrebné  na  preukázanie  určitých  skutočností,  napr.  môže žiadať  predložiť  závet,   osvedčenie,  potvrdenia,  doklady,  vyhlásenia  alebo i  celé spisy.  Listiny sú  jednak verejné,  jednak  súkromné.  Verejné  sú  tie,  ktoré  sú vydané štátnym  orgánom  alebo  ktorých  verejný  charakter  vyplýva priamo zo  zákona. U  týchto listín platí predpoklad  ich pravdivosti, ak  však  sú  pochybnosti  o  ich  pravosti,  správny orgán vykoná  o tejto skutočnosti dokazovanie. Ak účastník konania alebo  akákoľvek iná osoba bezdôvodne  odmieta  predloženie  listiny, uloží  im  správny  orgán túto  povinnosť rozhodnutím. Právoplatné rozhodnutie o uložení tejto povinnosti správny orgán vykoná jej odňatím.

Predloženie  listiny  však  správny  orgán  nemôže žiadať  alebo len predloženie môže byť odmietnuté z dôvodov, pre ktoré  svedok  nesmie  byť  vyslúchnutý  alebo  je oprávnený odoprieť výpoveď.

Ohliadka

Vlastník  alebo   užívateľ  veci  je   povinný  predložiť  správnemu orgánu  predmet ohliadky alebo  strpieť ohliadku na  mieste. Ohliadku  však taktiež nemožno vykonať  alebo môže byť  odopretá z dôvodov, pre ktoré  nesmie byť vyslúchnutý alebo je  oprávnený odoprieť výpoveď svedok.

Na ohliadku musí byť prizvaný účastník konania a ten, kto  je oprávnený s predmetom ohliadky nakladať.

Ohliadka  sa  spravidla  robí  predložením hnuteľnej veci  správnemu orgánu, ak sa jedná o nehnuteľnú vec, vlastník alebo  užívateľ   veci   musí   umožniť   prístup  správnemu  orgánu, účastníkom konania,  znalcom i svedkom  na pozemok, do  budovy  a pod.  O  ohliadke  musí   správny  orgán  spísať  zápisnicu,  v ktorej  označí  predmet  ohliadky,  osoby,  ktoré  boli  pri  ohliadke  prítomné  a  výsledok  ohliadky.  Správny  orgán  je  taktiež oprávnený zhotoviť náčrt  alebo fotografie, ktoré budú  prílohou zápisnice.

Ak  vlastník  alebo   užívateľ  veci  dobrovoľne  nesplní  povinnosť predložiť vec na  ohliadku alebo strpieť ohliadku na  mieste  samom,,  správny  orgán   uloží  tejto  osobe  uvedenú  povinnosť rozhodnutím .

Správny  orgán môže  namiesto dôkazu  pripustiť i  čestné  vyhlásenie,  ktoré  urobí  účastník  konania  v  určitej veci.  Takéto čestné vyhlásenie nie je dôkazom v pravom zmysle slova, pretože skutočnosť, ktorá je uvedená v čestnom prehlásení, nie  je dokázaná,  ale len osvedčená.  V prípade, že  správny orgán  pripustí čestné vyhlásenie, toto  musí byť účastníkom konania  vlastnoručne podpísané  pred správnym orgánom,  alebo môže byť  podané ústne a zachytené v zápisnici správneho orgánu.

Čestné vyhlásenie však správny orgán nemôže pripustiť, ak:

1. osobitný predpis nepripúšťa použiť v správnom konaní čestné    vyhlásenie  namiesto  dôkazu  ,  alebo  použitie  čestného    vyhlásenia  v  konaní  by  bolo  v  rozpore  so všeobecným    záujmom,
2. čestné  vyhlásenie by mal  urobiť  len  jeden z účastníkov    konania,   čo  by   viedlo  k  porušeniu  zásady  rovnosti    účastníkov konania,
3. čestným vyhlásením by sa mal nahradiť znalecký posudok.

Správny orgán zabezpečuje priebeh konania týmito prostriedkami:

1)  predvolanie

1. správny  orgán môže  predvolať všetky  osoby,  ktorých osobná účasť je pri    prejednávaní veci  nevyhnutná, sú to najmä účastníci konania, svedkovia, znalci,  vlastníci veci, ktorá má  byť ohliadnutá,
2. v  predvolaní  správny  orgán  upozorní  na   právne následky nedostavenia sa,

2)   predvedenie

3. správny orgán môže dať predviesť len účastníka  konania   alebo   svedka,    ktorí   sa   bez                  ospravedlnenia  alebo  bez  závažných dôvodov  nedostaví ani na opätovné predvolanie,
4. inštitút  predvedenia však môže  správny orgán použiť na rozdiel od predvolania  len voči                 účastníkom konania a svedkom.

O predvedenie požiada správny orgán príslušný orgán Policajného  zboru SR podľa miesta pobytu osoby, ktorá má byť predvedená.

3)  predbežné  opatrenie

5. správny  orgán môže pred  skončením  konania uložiť účastníkom aby niečo vykonali,                  niečoho  sa  zdržali,  alebo  niečo  strpeli,  prípadne nariadiť zabezpečenie vecí, ktoré sú                  potrebné na vykonanie dôkazov,

1. správny  orgán predbežné opatrenie  zruší len   čo pominie  dôvod, pre ktoré  bolo nariadené,  ak  tak  neurobí   rozhodnutie  o  predbežnom  opatrení    stratí    účinnosť    dňom,   keď  rozhodnutie vo veci nadobudlo právoplatnosť.

4).poriadkové opatrenia  

2. pokuta do výšky 5000,-Sk, môže byť  uložená aj opakovane a tiež môže byť správnym orgánom odpustená.

Poriadkové  opatrenie je  procesný prostriedok,  ktorý má  donucovací charakter a správny  orgán ním zabezpečuje nerušený  priebeh  konania.  Pokutu  môže  správny  orgán  uložiť nielen účastníkom  konania,  ale  všetkým  osobám,  ktoré  sa konania  zúčastňujú, ak sťažujú postup konania, najmä takýmto konaním :

1. ak sa bez závažných dôvodov  nedostavia  na predvolanie na   správny  orgán,
2. rušia napriek  predchádzajúcemu napomenutiu  počas konania     poriadok,
3. bezdôvodne odmietajú svedeckú  výpoveď, predloženie listiny   alebo vykonanie ohliadky.

Poriadkovú pokutu uloží  správny orgán rozhodnutím, proti  ktorému je  prípustné odvolanie. Správny  poriadok má v  tejto  veci  zvláštne  ustanovenie  o  tom,  že  správny orgán, ktorý  pokutu  uložil, môže  ju odpustiť,  toto odpustenie  realizuje  správny  orgán  ďalším  rozhodnutím,  ktorým  uloženie  pokuty  zruší.  Dôvodom odpustenia  pokuty je  zvyčajne skutočnosť, že  uloženie pokuty  nebolo dôvodné, napr. ak  svedok neprišiel na  ústne  pojednávanie,   hoci  mu  predvolanie   bolo  doručené,  dodatočne však  vyjde najavo, že bol  dlhodobejšie mimo miesta  svojho bydliska, a preto sa na pojednávanie nemohol dostaviť.

Okrem  tohto  poriadkového  opatrenia  môže správny orgán použiť i  ďalšie opatrenie - vykázanie z miesta  pojednávania  v tom  prípade,  ak  ktorákoľvek  osoba,  prítomná  na  ústnom pojednávaní hrubo  ruší poriadok. Zvyčajne ide  o prípady, keď  k zabezpečeniu  poriadku  v  pojednávacej  miestnosti  nestačí  napomenutie, ani poriadková pokuta.

Ak správny  orgán vykáže z  miestnosti účastníka konania, správne  konanie prebehne  bez jeho  účasti. Správny  orgán ho  však  musí  dodatočne,  ale   ešte  pred  vydaním  rozhodnutia oboznámiť  s  výpoveďami  osôb,  o  ktorých  sa tento vykázaný  účastník  nedozvedel.  Takisto  musí  byť oboznámený, zvyčajne  písomnou  formou  aj  s  podkladmi  pre  rozhodnutie, aby boli zachované  procesné   práva  účastníka  konania   vyjadriť  sa  k podkladu rozhodnutia a uplatňovať námietky.

Zápisnica o správnom konaní

V  priebehu  ústneho  konania  je  správny  orgán povinný  uviesť v zápisnici všetky  úkony, ku ktorým počas pojednávania  došlo.

Zápisnica musí obsahovať tieto náležitosti :

1. označenie  správneho  orgánu,  napr.  odbor sociálnych vecí     okresného  úradu, alebo  odbor tvorby  a ochrany  životného     prostredia krajského úradu a pod.,
2. dátum uskutočnenia konania, miesto konania,
3. poučenie  účastníka  konania  o  jeho  procesných právach a     povinnostiach,
4. mená osôb, ktoré sa konania zúčastnili,
5. návrhy, ktoré boli počas konania podané,
6. poriadkové opatrenia, ktoré správny orgán uložil,
7. výrok rozhodnutia.

Túto zápisnicu  podpisujú všetky osoby,  ktoré sa konania  zúčastnili, napr. svedok podpíše  zápisnicu v mieste, kde bola  písomne zachytená  jeho výpoveď, takisto  aj účastník konania, znalec a  pod., na záver  zamestnanec správneho orgánu,  ktorý konanie viedol.

Ak niektorá z osôb, ktoré sa zúčastnili konania, odmietne  po  podaní  vysvetlenia  alebo výpovede  podpísať  zápisnicu,  nespôsobuje   to  jej   neplatnosť,  správny   orgán  zapísané skutočnosti  nahlas  pred  takouto  osobou  prečíta  a poznačí  skutočnosť, že  podpis bol odmietnutý, ako  aj dôvod pre ktorý  bol  odmietnutý.  Správny  poriadok  nemá osobitné ustanovenia  o tom,  ako  má  správny  orgán  postupovať,  ak  zistí  chybu  v zápisnici,  zvyčajne  sa  za  prítomnosti  osoby,  ktorá  po  prečítaní  zápisnice nesúhlasí  s niektorou  časťou zápisnice, uvedie  upravený  text.  Zrejmé  nesprávnosti,  ako  sú  chyby  v písaní, správny orgán opraví sám.

Pri správnom konaní, ktoré  vedie kolektívny orgán, ktorý  má viac členov, musí byť spísaná i zápisnica o hlasovaní. Ak sa  nevedie  ústne  konanie, správny orgán spíše o všetkých dôležitých úkonoch osobitnú zápisnicu.

1.5  Rozhodnutie vo veci samej

Všetky  rozhodnutia vydané  v správnom  konaní majú povahu  individuálneho správneho  aktu ako aktu,  ktorým správny orgán  realizuje právo v určitom konkrétnom prípade, t.j. po zistení podkladu veci správny orgán vydá rozhodnutie.

Rozhodnutie vydané v správnom konaní môže byť:

1. konštitutívne-  rozhodnutím   sa  zakladajú  nové  práva  a    povinnosti alebo sa menia, zrušujú,
2. deklaratórne -  rozhodnutím sa zisťujú  alebo potvrdzujú   existujúce  práva a povinnosti.

Rozhodnutie  musí byť  v  súlade  so zákonmi  a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať  orgán na to príslušný, musí  vychádzať  zo  spoľahlivo  zisteného  skutkového  stavu a musí  obsahovať predpísané náležitosti.

Náležitosti rozhodnutia:

1. výrok,
2. odôvodnenie  (netreba,  ak  sa  všetkým  účastníkom vyhovuje   v plnom rozsahu),
3. poučenie o odvolaní.

Výroková časť

Táto  časť  rozhodnutia  je  najdôležitejšia,  pretože sa  v nej určujú konkrétne práva  a povinnosti účastníkov konania.  Správny orgán vo výroku formuluje, ako rozhodol vo veci, ktorá  bola  predmetom  konania,  preto  je  dôležité,  aby bol výrok  presný a určitý.

Vo  výroku  správny  orgán  musí  uviesť  aj  na základe akého ustanovenia  a  právneho  predpisu  rozhodol,  ak  účastníkovi  ukladá  trovy konania  alebo určuje  lehotu na  plnenie, výrok obsahuje aj :

3. rozhodnutie o trovách konania,
4. lehotu na splnenie uloženej povinnosti.

Odôvodnenie

Výrok  rozhodnutia musí  správny orgán  riadne zdôvodniť. Odôvodnenie  obsahuje,  ktoré  skutočnosti  boli podkladom pre rozhodnutie,  akými  úvahami  bol  správny  orgán  vedený  pri hodnotení dôkazov a prečo  aplikoval konkrétny právny predpis, ktorý uviedol vo výrokovej časti rozhodnutia.

Odôvodnenie  musí  správny  orgán   spracovať  tak,  aby  bolo presvedčivé a  predovšetkým sa v  ňom musí vyjadriť  k všetkým návrhom, ktoré v priebehu konania podali účastníci konania. Veľmi  dôležité je tiež, aby  správny orgán vyhodnotil dôkazy, uviedol, ktoré dôkazy považoval za pravdivé, ktoré nie.

Poučenie

Táto  záverečná  časť  rozhodnutia  obsahuje  údaj, či je  rozhodnutie  konečné, alebo  sa proti  nemu pripúšťa odvolanie  (rozklad). Ak sa  jedná o tzv.  prvostupňové rozhodnutie, v  poučení  správny  orgán  uvedie,  v  akej  lehote  a  kde  treba  podať  odvolanie.  Lehotou,  určenou  na  podanie  odvolania je podľa správneho poriadku  15 dní, ktorá uplynie  od oznámenia, resp.  doručenia rozhodnutia.

Ak sa jedná o druhostupňové rozhodnutie, teda rozhodnutie  vydané v  odvolacom konaní, poučenie  obsahuje údaj o  tom, že  proti rozhodnutiu sa nepripúšťa odvolanie.

Rozhodnutie  musí byť  opatrené presným  názvom správneho orgánu,  ktorý  rozhodnutie  vydal,  dátum,  mená a priezviská  účastníkov konania, ktorým sa rozhodnutie doručí poštou, ďalej  úradná pečiatka, podpis s  uvedením mena, priezviska a funkcie  oprávnenej osoby.

Správny orgán oznámi výsledok  správneho konania - rozhodnutie  vo  veci ústne  účastníkom  konania,  ak bolo  nariadené ústne  pojednávanie   a  následne   im  doručí   písomné  vyhotovenie  rozhodnutia.  Ak  vydaniu   rozhodnutia  nepredchádzalo  ústne  konanie, oznámi sa rozhodnutie  účastníkom konania písomne. To  znamená,  že správny  orgán oznamuje  podľa správneho poriadku  svoje rozhodnutie takto :

1. doručením  písomného vyhotovenia  rozhodnutia, deň doručenia   sa považuje za deň oznámenia,
2. ústnym   vyhlásením  bez   následného  doručenia   písomného    vyhotovenia  rozhodnutia  len  vtedy,  ak  sa účastník vzdal   nároku  na doručenie písomného vyhotovenia rozhodnutia.

Právoplatnosť rozhodnutia

Právoplatné  rozhodnutie upravuje  konečným  a  záväzným  spôsobom právne pomery účastníkov konania, t.j. zásadne bráni  tomu,  aby  sa  vo  veci  znovu  konalo  a  rozhodovalo (okrem prípadov  obnovy  konania   a  preskúmavania  rozhodnutí  mimo  odvolacieho konania).

Rozhodnutie  nadobudne právoplatnosť  márnym uplynutím  lehoty určenej v  rozhodnutí na podanie odvolania.  To znamená, že ak  účastník   konania   nepodá   proti   doručenému   rozhodnutiu  v stanovenej   lehote   odvolanie,    rozhodnutie   sa   stane právoplatným.

Vykonateľnosť rozhodnutia:

Ak  si  účastník  nesplní  dobrovoľne  povinnosť  uloženú  rozhodnutím  v určitej  lehote, rozhodnutie  je vykonateľné po  uplynutí   tejto  lehoty.   Teda  rozhodnutie,   ktoré  je  už právoplatné, nemusí  byť súčasne aj  vykonateľné. Vykonateľným  sa stane  až po uplynutí  lehoty určenej na  plnenie vo výroku rozhodnutia.   Iba   pri   rozhodnutiach,   kde   sa  neukladá účastníkovi  konania  splniť  určitú  povinnosť alebo zaplatiť  pokutu,   je   rozhodnutie   vykonateľné   súčasne   s   jeho  právoplatnosťou.

Procesné rozhodnutia.

Procesné  rozhodnutia na  rozdiel od  rozhodnutia vo veci  samej  sú  rozhodnutia,  ktoré  správny  orgán zvyčajne vydáva  v priebehu  konania, neobsahujú  však výrok  o veci,  ktorá je predmetom konania. Takýmito rozhodnutiami sú:

3. rozhodnutie o poriadkovej pokute,
4. rozhodnutie   o   vylúčení   zamestnanca   správneho  orgánu   z prejednávania a rozhodovania vo   veci,
5. rozhodnutie o odpustení zmeškania lehoty,
6. rozhodnutie o tom, že fyzická alebo  právnická osoba nie je účastníkom konania,
7. rozhodnutie o ustanovení opatrovníka,
8. rozhodnutie o prerušení konania,
9. rozhodnutie o zastavení konania,
10. rozhodnutie o uložení náhrady trov konania,
11. rozhodnutie o uložení povinnosti predložiť listinu,
12. rozhodnutie o uložení povinnosti predložiť predmet ohliadky,   alebo strpieť ohliadku na mieste,
13. rozhodnutie o predvedení osoby,
14. rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia,
15. rozhodnutie o uložení peňažnej pokuty pri výkone rozhodnutia   správneho orgánu.

Lehoty  na rozhodnutie  správneho orgánu

Podľa  správneho  poriadku  má  správny  orgán na rozhodnutie  tieto lehoty :

1. v jednoduchých prípadoch bezodkladne, najmä ak správny orgán     môže rozhodnúť na  základe dokladov predložených účastníkom    rozhodnutia,
2. v ostatných prípadoch do 3O dní od začatia konania,
3. vo zvlášť zložitých do 6O dní, a ak správny orgán nemôže   rozhodnúť ani v tejto  lehote, musí požiadať odvolací orgán    o primerané predĺženie lehoty.

Správny  orgán o  predĺžení lehoty  a aj o dôvodoch predĺženia lehoty  účastníka  konania  musí oboznámiť. Dôvodom nemožnosti  dodržania  týchto  lehôt  zvyčajne  býva  jednak  veľký  nápor  nevybavených žiadostí alebo návrhov  na správnom orgáne, ktoré nestíha  vybavovať alebo  aj zložité  a zdĺhavé zaobstarávanie  dôkazov,  ktoré  sú  potrebné  na  vydanie rozhodnutia. Účelom  ustanovenia  týchto  lehôt  je  dodržanie zásady hospodárnosti  a rýchlosti konania.

1.6 Druhostupňové konanie

Správny poriadok upravuje konanie  nielen v prvom stupni, t.j. priebeh konania a vydanie rozhodnutia na správnom orgáne, na  ktorý bol  návrh podaný,  ale aj  predpoklady a  postup na preskúmanie  v tomto  konaní vydaných  rozhodnutí, pri ktorých  vznikli pochybnosti o ich správnosti a zákonnosti. To znamená,  že rozhodnutie vydané  správnym orgánom môže  byť preskúmané nadriadeným správnym orgánom.

Formy preskúmavania rozhodnutí:

1. Odvolacie konanie
2. Konanie o rozklade
3. Obnova konania
4. Preskúmanie rozhodnutí mimo odvolacieho konania
5. Konanie o proteste prokurátora
6. Preskúmanie rozhodnutí správnych orgánov súdom.

Zmyslom úpravy  preskúmavania rozhodnutí je  umožniť, aby tie rozhodnutia, ktoré nevyhovujú  požiadavkám na ne kladeným, sa  zrušili, alebo  zmenili skôr,  ako by  mohli mať  škodlivé  následky.

Riadne opravné prostriedky

Riadny opravný prostriedok je  odvolanie a rozklad. Sú to  opravné prostriedky,  ktoré môže účastník  konania podať proti  rozhodnutiu, ktoré ešte  nenadobudlo právoplatnosť, teda tieto opravné  prostriedky treba  podať v  lehote určenej  v poučení  rozhodnutia.

Proti  rozhodnutiu  správneho  orgánu  má  účastník právo  podať odvolanie ( ak zákon neustanovuje inak), alebo pokiaľ sa  účastník  konania  písomne  alebo  ústne  do zápisnice nevzdal odvolania.

Odvolanie  sa  podáva  na  správnom  orgáne, ktorý rozhodnutie  vydal v lehote l5 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia (ak nie je  iná lehota ustanovená osobitným právnym predpisom).

V prípade,  že  správny  orgán  "zabudne"  v rozhodnutí uviesť  poučenie  o možnosti  podať opravný  prostriedok, má  účastník  právo  podať  odvolanie  až  do  3  mesiacov odo dňa oznámenia rozhodnutia.

Odvolanie  má   odkladný  účinok  (ak   osobitný  predpis  neustanovuje   inak),  alebo   ak  odkladný   účinok  nevylúči  v rozhodnutí  správny  orgán  v  naliehavom všeobecnom záujme,  naliehavosť musí byť zdôvodnená.

V prípade, že v poučení  správny orgán vylúčil odkladný účinok  podanému  odvolaniu, to znamená, že účastník konania síce môže podať  odvolanie,  ale  povinnosť  uloženú  vo výrokovej časti  rozhodnutia musí splniť v určenej  lehote bez ohľadu na to, že  na  základe  odvolania  môže  byť  rozhodnutie  zrušené  alebo  zmenené.

Správny orgán má po  obdržaní odvolania účastníka konania  tieto povinnosti :

Správny orgán upovedomí ostatných účastníkov konania o obsahu odvolania, vyzve ich, aby sa k nemu vyjadrili a podľa potreby  doplní konanie vykonaním novonavrhnutých dôkazov.

Správny orgán môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak sa rozhodnutie netýka  iného   účastníka  konania,  alebo   s  tým  účastníci  súhlasia, a ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie. To  znamená,  že  správny  orgán,  ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o  odvolaní účastníka konania  rozhodnúť len v  tom  prípade,  ak  odvolaniu  úplne  vyhovie  a  teda svoje pôvodné  rozhodnutie zruší a vydá nové rozhodnutie. Toto právo správneho  orgánu zrušiť vlastné rozhodnutie sa nazýva autoremedúra. Ak   však   správny   orgán   odvolaniu   nevyhovie,  predloží  rozhodnutie spolu  s výsledkami doplneného  konania a s  celým  spisovým materiálom do  30 dní odvolaciemu orgánu.

Odvolacím  orgánom,   ktorý  rozhoduje  o   odvolaniach  proti  rozhodnutiam okresných úradov je krajský úrad, pri odvolaniach  podaných proti  rozhodnutiam obcí rozhoduje  príslušný okresný úrad.

Proti  rozhodnutiu  ústredného   orgánu  štátnej  správy,  vydanému v prvom stupni, môže  účastník konania podať na tomto  orgáne  v  lehote  15  dní  odo  dňa  oznámenia riadny opravný prostriedok, ktorý sa nazýva rozklad.

To  znamená,  že  proti  rozhodnutiam  ústredných orgánov  štátnej správy  je možné podať  opravný prostriedok, ktorý  má  tie isté účinky ako odvolanie,  len má iný názov. Rozklad však má  vždy  odkladný  účinok  (odvolanie  nemusí  mať vždy tento  účinok).

Teda ak  rozhodnutie, ktoré vydal  ústredný orgán štátnej  správy, napr. Národný bezpečnostný úrad , o opravnom prostriedku  - rozklade rozhoduje vedúci tohto úradu.

Ustanovenia správneho poriadku o odvolacom konaní sa primerane  vzťahujú aj na konanie o rozklade.

Rozhodnutie o odvolaní

V  rámci  druhostupňového  konania,  ktoré  sa  nazýva aj  odvolacím   konaním,   odvolací   orgán   preskúma   napadnuté  rozhodnutie   v   celom   rozsahu,   ak   je   treba,  konanie  doplní, napr.  vypočuje  ďalšieho  svedka. Konanie  na odvolacom  orgáne Správny poriadok osobitne  neupravuje, analogicky sa na  toto konanie vzťahujú ustanovenia o prvostupňovom konaní. Účelom   odvolacieho   konania   je   preskúmanie  rozhodnutia správneho  orgánu vydaného  v prvom  stupni, pričom  účastníci  konania  sú oprávnení  uvádzať v  priebehu odvolacieho konania  nové skutočnosti a  dôkazy ale len také, ktoré  sa vzťahujú na  vec,  ktorá bola  predmetom prvostupňového  konania.

Odvolací  orgán   preskúma  napadnuté  rozhodnutie   z  týchto  hľadísk:

1. z  hľadiska zákonnosti, t.j.  či rozhodnutie bolo  vydané v     súlade s všeobecne záväznými právnymi predpismi
2. z  hľadiska správnosti zisteného skutkového  stavu, t.j. či    prvostupňový orgán vychádzal pri  vydaní rozhodnutia o veci    zo  spoľahlivo  zisteného  skutkového  stavu  a  či správne    vyhodnotil vykonané dôkazy.

Odvolací orgán môže o odvolaní rozhodnúť takto :

1. rozhodnutie prvostupňového orgánu  zmení alebo zruší,

1. tento spôsob zvolí odvolací orgán zvyčajne vtedy, ak zistí      právne alebo  vecné nedostatky prvostupňového rozhodnutia,     ktoré  môže sám v priebehu odvolacieho konania odstrániť a    napadnuté rozhodnutie nahradiť vlastným rozhodnutím,

2.rozhodnutie  zruší a vráti vec prvostupňovému orgánu,

1. ak odvolací  orgán zistí  také nedostatky  prvostupňového      rozhodnutia   alebo   konania,   ktoré   nemôže   v  rámci     odvolacieho konania sám odstrániť, vráti vec orgánu, ktorý      rozhodnutie  vydal,  na  nové  prejednanie a rozhodnutie. V      rozhodnutí,  ktorým vracia  vec prvostupňovému  orgánu, je     povinný  vysloviť  svoj  právny  názor,  ktorým  je  potom     prvostupňový   orgán  pri   opätovnom  prejednávaní   veci     viazaný. Nové rozhodnutie,  ktoré prvostupňový orgán vydá,     sa  považuje za  prvostupňové rozhodnutie  a účastníci  sa     môžu proti nemu opäť odvolať.

3.odvolanie  zamietne  a   rozhodnutie  prvostupňového  orgánu

 potvrdí.

1. takto postupuje odvolací orgán v tom prípade, ak nezistí v    napadnutom  rozhodnutí,   ani  v   konaní,  ktoré   mu     predchádzalo,    nedostatky     spôsobujúce    nesprávnosť     napadnutého rozhodnutia.

Odvolací orgán  takto rozhoduje len,  ak účastník konanie podá odvolanie  proti rozhodnutiu včas, t.j.  v lehote určenej  v poučení o  opravnom prostriedku. Ak  účastník konania zmešká lehotu na  podanie odvolania, odvolací  orgán aj tak  preskúma  podané odvolanie,  ale len z hľadiska,  či neodôvodňuje obnovu  konania   alebo   zrušenie    rozhodnutia   mimo   odvolacieho konania, inak odvolanie zamietne.

Proti  rozhodnutiu  odvolacieho  (druhostupňového) orgánu  nie je možné podať riadny opravný prostriedok. To   znamená,   že   doručením   druhostupňového   rozhodnutia  účastníkovi  konania toto  rozhodnutie nadobúda  právoplatnosť  a je konečné.

Mimoriadne opravné prostriedky

Správny  poriadok však  v záujme  dodržiavania zákonnosti  ustanovuje  tzv.  mimoriadne  opravné  prostriedky, ktorými sú  obnova  konania  a  preskúmanie  rozhodnutia  mimo odvolacieho konania a ktorými možno napadnúť právoplatné rozhodnutie.

Obnova konania

Konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak:

1. vyšli najavo nové skutočnosti  alebo dôkazy a bez zavinenia     účastníka konania sa nemohli uplatniť  v konaní, mohli mať     však na rozhodnutie podstatný vplyv,
2. rozhodnutie  záviselo  od   predbežnej   otázky,  v  ktorej    príslušný orgán rozhodol inak,
3. nesprávnym postupom správneho orgánu sa odňala účastníkovi    konania   možnosť  zúčastniť  sa  konania, čo   mohlo  mať     podstatný vplyv na rozhodnutie a náprava sa nemohla urobiť v odvolacom konaní
4. rozhodnutie  vydal vylúčený orgán,  čo mohlo mať  podstatný     vplyv   na  rozhodnutie   a  náprava   sa  nemohla  urobiť     v odvolacom konaní,
5. rozhodnutie  sa  opiera  o  dôkazy, ktoré  sa  ukázali  ako     nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom,
6. rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom.

Obnovu konania  povolí na návrh  účastníka konania, alebo nariadi správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni, - návrh na  obnovu treba podať do  3 mesiacov odo dňa,  kedy sa   účastník  dozvedel  o  dôvodoch,  najneskôr  do  3  rokov od   právoplatnosti  rozhodnutia. Po  uplynutí  lehoty  3 rokov sa   obnova povolí alebo nariadi,  len ak sa rozhodnutie dosiahlo   trestným činom.

Zmeškanie týchto lehôt správny orgán  nemôže odpustiť . Proti rozhodnutiu,  ktorým správny orgán  povolí alebo nepovolí obnovu konania, možno podať odvolanie.

Obnova konania pozostáva z týchto dvoch štádií:

1. rozhodnutie o povolení  obnovy konania, toto rozhodnutie   vydá správny orgán, ktorý    vo veci  rozhodol v poslednom   stupni, teda obnovu  konania    povolí alebo nepovolí
2. nové   rozhodnutie  vydané  v   obnovenom  konaní.

Nové konanie uskutoční správny orgán, ktorého rozhodnutia  sa  dôvod  obnovy  týka,  ak  sa  týka  obidvoch, nové konanie  uskutoční orgán  prvého stupňa. Proti  novému rozhodnutiu môže  účastník konania podať odvolanie.

Preskúmanie odvolania mimo odvolacieho konania.

Rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo  iného  podnetu  preskúmať  správny  orgán  najbližšie vyššieho  stupňa  nadriadený  správnemu  orgánu,  ktorý toto rozhodnutie  vydal.

Správny  orgán  príslušný  na  preskúmanie rozhodnutia ho  zruší  alebo  zmení,  ak  bolo  vydané  v  rozpore so zákonom,  všeobecne  záväzným   predpisom  (vyhl.,  nar.   vlády)  alebo všeobecne   záväzným   nariadením   obce.   Pri  preskúmaní  rozhodnutia  sa   vychádza z  právneho   stavu  a  skutkových  okolností v  čase vydania rozhodnutia. Lehota  na podanie toho návrhu je do 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia.

Rozdiel   medzi   obnovou   a   preskúmaním  rozhodnutia  mimo  odvolacieho konania je nasledovný:

1. v  obnove konania  sa odstraňujú  vecné nedostatky pôvodného   správneho konania a rozhodnutia,
2. preskúmaním  rozhodnutia  mimo  odvolacieho  konania  sa  odstraňujú právne omyly, ktorých  sa správny orgán dopustil  v pôvodnom rozhodnutí.

Špecifickými  opravnými prostriedkami,  ktorými možno napadnúť  rozhodnutie i  po tom, čo nadobudlo  právoplatnosť, sú konanie  o proteste  prokurátora  a  preskúmanie  rozhodnutia správneho  orgánu súdom.

Konanie o proteste prokurátora:

Prokurátor môže podať v rámci kontroly zákonnosti postupu  správnych  orgánov  -  prokurátorského  dozoru  protest  proti  rozhodnutiu  správneho  orgánu,  a  to  do  5 rokov od vydania  rozhodnutia. Prokurátor  môže podať protest  i proti všeobecne  záväzným  právnym  predpisom,  všeobecne  záväzným nariadeniam  obce  a   mesta,  ak  odporujú  zákonom   alebo  iným  právnym  predpisom. Správny orgán môže svoje rozhodnutie, proti ktorému  protest    smeruje,   zrušiť    alebo   nahradiť   rozhodnutím  zodpovedajúcim  zákonu. Ak  správny orgán  protestu nevyhovie, predloží  ho  do  30  dní  najbližšie  nadriadenému  správnemu  orgánu.

Proti rozhodnutiu  o proteste prokurátora  môžu účastníci  konania podať odvolanie. V  prípade, že sa protestu nevyhovelo,  môže podať prokurátor nový protest.

Ak  sa nevyhovie  ani  potom  protestu, prokurátor  môže podať  žalobu do 2 mesiacov  od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa  nevyhovelo protestu, najviac do l roka od právoplatnosti tohto  rozhodnutia.

Preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu súdom

Súd  môže v  prípadoch, ktoré  ustanovujú osobitné právne  predpisy, preskúmať rozhodnutie správneho orgánu. Predpokladom  využitia   tohto   špecifického   opravného   prostriedku   je  skutočnosť,  že  rozhodnutie  správneho  orgánu  je právoplatné a boli vyčerpané všetky  prípustné riadne opravné prostriedky ( odvolanie alebo  rozklad).V tomto prípade  musí podať účastník  správneho konania žalobu na súd do dvoch mesiacov od doručenia  rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni.

2. KATASTRÁLNE KONANIE

Kataster nehnuteľností patrí svojim významom, obsahom aj rozsahom medzi najdôležitejšie informačné systémy štátu, ktorých hlavnou úlohou by malo byť zabezpečenie právnej istoty fyzických a právnických osôb vo vzťahu k vlastníckemu právu a iným vecným právam k nehnuteľnostiam. Z tohto dôvodu venujeme katastru a katastrálnemu konaniu osobitnú kapitolu.

Konania o povolenie vkladu do katastra nehnuteľností je návrhové konanie, ktoré sa podporne spravuje ustanoveniami  správneho poriadku (zákon č.71/1967 Zb. o správnom konaní)  - katastrálny orgán postupuje podľa osobitného režimu zakotveného priamo v katastrálnom zákone a iba v prípade, že katastrálny zákon neobsahuje relevantné ustanovenia, postupuje kataster podľa správneho poriadku.

2.1 Pojem a účel katastra

Kataster nehnuteľností (ďalej len "kataster") ako informačný a evidenčný systém nehnuteľností je v SR upravený zákonom NR SR 162/1995 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnení. Na jeho základe môžeme konštatovať, že kataster nehnuteľností je  geometrické  určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra  sú  údaje  o  právach  k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom  práve,  záložnom  práve,  vecnom  bremene, práve zodpovedajúcom vecnému bremenu a o predkupnom práve,  ak  má  mať  účinky vecného práva, a o iných právach a povinnostiach z  vecného  bremena,  ak  boli zriadené ako vecné práva k nehnuteľnostiam, ako aj o právach  vyplývajúcich  zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, o nájomných právach  k  pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej  len  "právo k nehnuteľnosti"). Jeho základnou úlohou je na jednej strane slúžiť ako informačný systém o nehnuteľnostiach a na strane druhej má byť nástrojom pri ochrane vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam. Na základe zákona č. 211/2000 Z.z. bolo ustanovená povinnosť zverejňovať na voľne prístupnej internetovej stránke informácie z katastra nehnuteľností. Táto povinnosť ešte v tomto čase splnená nie je vzhľadom na jej finančnú náročnosť a zrejme bude realizovaná v dlhšom časovom období.

Systém prístupu ku k informáciám v katastri nehnuteľností cez internet je v štátoch Európskej únie bežný. Kolektív autoriek tejto učebnej pomôcky mal možnosť v rámci mobilitného projektu SK/01/A/F/EX-100431 porovnať systém katastra v  Slovenskej republike a Holandsku. Aj keď Holandsko vzhľadom na historický vývoj, ako aj na obsah katastra nemožno porovnávať so Slovenskom, od zverejnenia  informačného systému katastra na internete sa očakáva  najmä pokles počtu  poskytnutých informácií formou osobnej žiadosti.

2.2 Predmet a obsah katastra

Kataster je tvorený katastrálnymi operátmi, čo sú súbory dokumentov obsahujúce údaje z jedného katastrálneho územia.

Do katastra nehnuteľností  sa zapisujú nehnuteľnosti, právne vzťahy k nim, ako aj skutočnosti a právne vzťahy s nimi súvisiace, ktoré vznikajú mimo pôsobenia katastrálnych úradov. V katastri sa evidujú

1. katastrálne územia,
2. pozemky,
3. stavby spojené so zemou pevným základom s výnimkou tých, ktoré sa neevidujú v katastri; napr. inžinierske siete, lyžiarske vleky, parkoviská, letiská atď.

1. stavby v zmysle katastrálneho zákona treba odlíšiť od stavieb podľa stavebného zákona (v podstate všetko, na čo je potrebné stavebné povolenie - teda aj letiská, parkoviská, rybníky,  apod.). Do katastra sa však zapisujú len stavby, ktorým bolo vydané súpisné číslo. V súčasnosti sa evidujú aj rozostavané stavby hoci nemajú súpisné číslo, ale len v súvislosti s právnym úkonom, napr. zriadením záložného práva, darovaním apod.),

4. byty a nebytové priestory, ktoré sú  predmetom  vlastníckych  vzťahov

1. v tejto súvislosti treba upozorniť aj na zmenu právnych účinkov vkladu v tomto prípade. Podľa   § 28 právne účinky vkladu zo zmlúv o prevode vlastníctva bytu a zo zmlúv o prevode vlastníctva nebytového priestoru vznikajú ku dňu doručenia návrhu na vklad. Toto ustanovenie neznamená, že účastník vkladového konania, ktorý má nadobudnúť vlastnícke právo, sa stane vlastníkom už dňom doručenia návrhu na vklad, ale to, že právne účinky rozhodnutia katastrálneho úradu o povolení vkladu platia spätne. Vyplýva z toho, že až do momentu kladného rozhodnutia sa k účastníkovi treba správať tak, akoby vlastníkom nebol a až po povolení vkladu sa mu spätne musia vrátiť plnenia, ktoré poskytol a kompenzovať iné práva. V konkrétnom prípade to teda znamená, že ak napr. došlo k prevodu vlastníctva bytu na základe zmluvy o kúpe prenajatej veci (bytu) a na jej základe nájomník podá návrh na vklad, až do rozhodnutia katastrálneho úradu je povinný platiť nájomné a prenajímateľ je povinný na svoje náklady udržiavať byt v užívaniaschopnom stave. Po povolení vkladu sa stáva nájomca vlastníkom a to ku dňu, kedy podal návrh. Z tohto dôvodu mu prenajímateľ musí vrátiť nájomné za obdobie od podania návrhu na vklad po deň vkladu, a nájomca musí vrátiť plnenia, ktoré mu za toto obdobie poskytol prenajímateľ (napr. za opravu, údržbu bytu apod.).

1. právne účinky vkladu pre ostatné nehnuteľnosti zostáva nezmenený: podľa právnych predpisov platných na našom území  sa vlastníctvo k nehnuteľnosti nadobúda nie momentom platnosti zmluvy zakladajúcej právny dôvod prevodu nehnuteľnosti (kúpna, darovacia, zámenná či iná zmluva), ale až momentom vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

5. chránené časti prírody a krajiny ( národné parky, prírodné rezervácie, chránené krajinné oblasti atď.),
6. kultúrne pamiatky a
7. vecné a iné práva k nehnuteľnostiam evidovaným  v katastri

1. práva  k  stavbám,  bytom a nebytovým priestorom na základe zmluvy o výstavbe,  vstavbe  a  nadstavbe domu, ako aj iné skutočnosti súvisiace s  právami  k nehnuteľnostiam (napr. vyhlásenie  konkurzu  voči  vlastníkovi  nehnuteľnosti, začatie vyvlastňovacieho konania alebo začatie exekúcie predajom  nehnuteľnosti )

Ak v praxi vznikne pochybnosť, či predmetná nehnuteľnosť je alebo nie je predmetom  evidovania  v  katastri, rozhoduje správa katastra.

Samotný kataster nehnuteľností  je teda súborom informácií. Obsahovo ho tvoria katastrálne operáty, ktorých zložkami sú:

1. súbor geodetických informácií ( katastrálne mapy, geometrické plány, zoznamy súradníc atď.)
2. súbor popisných informácií o katastrálnych územiach, právach k nehnuteľnostiam, vlastníkoch, o sídelných a nesídelných názvoch
3. zbierka zmlúv, dohôd, verejných listín a iných listín, ktoré potvrdzujú práva k nehnuteľnosti (príkladom môže byť kúpna zmluva, zámenná zmluva, notárske osvedčenie o vydržaní danej nehnuteľnosti)
4. informácie o pôdnom fonde
5. pozemkové knihy, železničnú knihu a ich operát (táto zložka už ďalej nie je dopĺňaná a slúži ako archívny podklad pre zistenie právnych vzťahov k nehnuteľnosti)
6. osobitná evidencia verejných listín.

Takýto spôsob evidencie nehnuteľností sa využíva od účinnosti zákona č. 265/1992 o zápisoch vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, in concreto od 1.1.1993. V praxi sa osvedčil ako vhodný nástoj evidencie nehnuteľností, ktorý spĺňa aj požiadavky trhového hospodárstva a preto bol po odstránení niektorých nedostatkov prebraný aj do nového katastrálneho zákona, platného v súčasnej dobe (z. NR SR č.162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností v znení neskorších zmien a doplnení).

2.3 Zápis práv k nehnuteľnostiam

Zákon uvádza ako formy zápisu do katastra vklad, záznam a poznámku. Táto terminológia bola prevzatá z uhorského všeobecného zákona knižného z roku 1871. Zásadný rozdiel medzi uvedenými formami zápisu je v ich konkrétnych účinkoch:

1. vklad - právotvorné účinky (týmto úkonom katastrálneho úradu vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnosti)
2. záznam – evidenčné účinky (tento úkon nemá vplyv na vznik, zmenu alebo zánik práv k nehnuteľnosti; iba zaznamenáva práva k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli mimo sféry pôsobenia katastrálneho úradu)
3. poznámka – predbežné účinky ( je určená na vyznačenie skutočnosti alebo vzťahu súvisiacich s nehnuteľnosťou, ktorá však nie je relevantne potvrdená)

Vkladové konanie

Vklad je jediným zápisom, ktorý spôsobuje právne následky, čo znamená, že má konštitutívne účinky a že na jeho základe teda vzniká, mení sa  alebo zaniká právo k nehnuteľnosti, napr. vlastnícke právo alebo práva z nájmu, ak majú trvať dlhšie ako 5 rokov a pod.

Tento úkon je najdôležitejšou činnosťou katastrálnych úradov a spočíva vo vykonávaní vkladov do katastra na základe kladného rozhodnutia v rámci konania o povolenie vkladu do katastra nehnuteľností. Ide o návrhové konanie, ktoré sa podporne spravuje ustanoveniami  správneho poriadku (zákon č.71/1967 Zb. o správnom konaní)  - katastrálny orgán postupuje podľa osobitného režimu zakotveného priamo v katastrálnom zákone a iba v prípade, že katastrálny zákon neobsahuje relevantné ustanovenia, postupuje kataster podľa správneho poriadku. Odlišne od správneho poriadku je upravené napr. prerušenie konania, jeho zastavenie, pojem účastníkov konania a odvolacie konanie.

Konanie o povolení vkladu je obligatórne návrhové a preto ho nemôže iniciovať správny orgán z vlastného podnetu. Písomný návrh na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností podáva vlastník alebo iná oprávnená osoba, pričom stačí, aby ho podal jeden z účastníkov zmluvy. Musí obsahovať :

a) meno (obchodné meno, názov) a  miesto  trvalého  pobytu  (sídlo)  účastníka konania,

b) označenie správy katastra, ktorej je návrh adresovaný,

c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť  sa  alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti; ak sú  predmetom  návrhu  na  vklad  právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, označia sa všetky právne úkony,

d)  číslo  listu  vlastníctva  a  názov  katastrálneho  územia,  ak  je  právo k nehnuteľnosti, ktoré má byť vkladom dotknuté, zapísané v katastri,

e) určenie dňa, ku ktorému majú vzniknúť  právne  účinky  vkladu  pri  prevode

   majetku štátu na iné osoby podľa osobitného predpisu.

V návrhu treba  priložiť listinu, na základe ktorej môže správa katastra rozhodnúť o vklade (napr. kúpna zmluva). Nie je nutné, aby bol so zmluvou doručený aj list vlastníctva; postačí, ak je v nej presne  označený. Zmluva sa podáva v toľkých vyhotoveniach, koľko je účastníkov predmetnej zmluvy, ďalšie  vyhotovenie sa poskytuje pre potreby daňového úradu a 2 vyhotovenia pre evidenčné potreby samotného katastra. Na konanie je príslušná tá správa katastra, v obvode ktorej sa nachádza daná nehnuteľnosť.

Podstata konania spočíva v preskúmaní podstatných náležitostí zmluvy a jej platnosti, oprávnenia prevodcu nakladať s nehnuteľnosťou ako aj, či je právny úkon urobený v predpísanej forme a či má ďalšie potrebné náležitosti (zrozumiteľnosť, určitosť). Správa katastra skúma aj ďalšie právne a skutkové okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na jej rozhodnutie o povolení vkladu ( napr. začatie exekúcie predajom nehnuteľnosti).

V procese rozhodovania môže správa katastra dospieť k dvom záverom:

1. návrh osoby z nejakého dôvodu zamietne
2. povolí vklad do katastra

Správa katastra návrh zamietne, ak zistí, že ho podala neoprávnená osoba alebo ak je zmluva, dohoda, príp. zakladateľská listina, ktorá má byť podkladom pre vznik vlastníckeho práva, neplatná, príp. má právny úkon iné vady. Proti tomuto rozhodnutiu sa možno odvolať do 30 dní od doručenia rozhodnutia na krajskom súde. Odvolanie sa podáva prostredníctvom správy katastra, ktorá môže rozhodnúť o odvolaní v rámci autoremedúry za podmienok uvedených v správnom poriadku. Ide o lehotu procesnoprávnu, preto stačí ak v posledný deň lehoty bolo odvolanie odovzdané na poštovú prepravu.

Ak sú splnené všetky náležitosti, ktoré vyžaduje katastrálny zákon, správa katastra  vklad povolí. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie, čo v praxi znamená jeho okamžitú právoplatnosť a teda aj vznik právnych účinkov viazaných na tento úkon katastrálneho orgánu. Podobne ho nemožno napadnúť ani mimoriadnymi opravnými prostriedkami podľa správneho poriadku, tj. obnovou konania, preskúmaním rozhodnutia mimo odvolacieho konania ani protestom prokurátora. Nápravu protiprávneho stavu možno dosiahnuť len súdnym rozhodnutím na základe určovanej žaloby alebo návrhom na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v prípade, že osoba tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach nesprávnym postupom správneho orgánu.

Vlastnícke alebo iné právo,  zapisované do katastra nehnuteľností, vzniká dňom rozhodnutia s účinkami ex nunc – odo dňa právoplatnosti a nie s účinkami ex tunc (spätne odo dňa doručenia návrhu ako to bolo zakotvené v predchádzajúcej právnej úprave).

Keďže vklad údajov týkajúcich sa práv k nehnuteľnostiam nemožno vykonať bezprostredne po doručení návrhu, kataster najneskôr nasledujúci pracovný deň vyznačí v liste vlastníctva alebo pozemkovej knihe tzv. plombu, ktorá indikuje, že právo je dotknuté. Po vyznačení plomby nemožno vydať list vlastníctva.

Kataster má o návrhu rozhodnúť do 30 dní odo dňa doručenia, pri prevode majetku štátu do 15 dní. Samotný vklad vykoná kataster v deň, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o povolení vkladu, najneskôr nasledujúci deň.

Povolenie vkladu je spoplatneným úkonom. Za návrh na vklad sa podľa v súčasnosti platného Sadzobníka správnych poplatkov ( položka 11), ktorý je prílohou zákona č.145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch vyberajú správne poplatky, za návrh na vklad.

Záznam

Záznamom sa podľa právnej úpravy vyznačujú zmeny v právnych vzťahoch k nehnuteľnostiam, ku ktorým došlo inak ako na základe zmluvy a bez spolupôsobenia katastra nehnuteľností. Ide o práva, ktoré sa zapisujú do katastra nehnuteľností a  ktoré  vznikli,  zmenili sa alebo zanikli

2. zo zákona,
3. rozhodnutím štátneho orgánu,  
4. príklepom  licitátora na   verejnej   dražbe,
5. vydržaním,  
6. prírastkom    a    spracovaním,    
7. práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom a
8. práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o  prevode  správy  majetku  štátu  alebo  z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce

Tieto práva sa do katastra zapisujú na základe verejných listín a iných listín. Rovnako, ako je to vyžadované pri konaní o vklade, aj tieto listiny musia spĺňať určité náležitosti:

9. listina musí byť spísaná v štátnom jazyku alebo musí ísť o úradne overený preklad
10. musí byť na tej istej listine
11. listina nesmie obsahovať chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti
12. musí obsahovať označenie účastníkov práv k nehnuteľnosti, miesto, predmet a čas právneho úkonu a označenie nehnuteľnosti.

Vykonaním zápisu vlastníckeho alebo iného vecného práva záznamom do katastra nevznikajú, nemenia sa ani nezrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Vykonanie zápisu záznamom nie je teda rozhodnutím správneho orgánu a preto takýto zápis údajov nemôže byť predmetom preskúmania súdom. Záznam  vykoná kataster spravidla bez návrhu na základe verejných alebo iných listín, ktoré mu zasielajú štátne orgány, notári a iné subjekty. Na zabezpečenie súladu skutočného stavu so stavom zapísaným v katastri, majú tieto subjekty zákonnú povinnosť zasielať právoplatné rozhodnutia týkajúce sa vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam. Ak si tieto subjekty nesplnia spomínanú povinnosť, môže im správa katastra uložiť pokutu za porušenie poriadku na úseku katastra až do výšky 100 000,- Sk. V tomto prípade môže oprávnená osoba (vlastník, nájomca atď. ) návrh podať sama. Návrh musí obsahovať:

1. meno a miesto trvalého pobytu
2. označenie správy katastra
3. verejnú alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti
4. označenie príloh

O vykonaní zápisu do katastra záznamom nikdy neprebieha správne konanie (ani v prípade návrhu), a z tohto dôvodu sa na činnosť katastra nevzťahujú ustanovenia správneho poriadku.Kataster na vykonanie záznamu oprávnené osoby  neupozorňuje. Môžu však využiť zákonné právo nahliadnuť do katastra nehnuteľností alebo si vyžiadať výpis.

Poznámka

Tretím druhom zápisu do katastra je poznámka. Jej zápisu podobne ako pri zázname nepredchádza žiadne konanie ani rozhodnutie. V porovnaní s predchádzajúcimi druhmi zápisov nemá poznámka ani konštitutívny ani  evidenčný význam, ale len upozorňuje na  určité skutočnosti súvisiace s nehnuteľnosťami. Poznámka má teda tzv. prenotačnú fukciu.

Skutočnosť viažuca sa k nehnuteľnosti  môže mať rôzny charakter; v zásade rozoznávame 2 druhy prípadov, pri existencii ktorých správa katastra vyznačí poznámku:

1. prípad tzv. nedoložených práv k nehnuteľnostiam

Nedoložené práva k nehnuteľnostiam sú tie, ktorých existencia nie je hodnoverne preukázaná ani vyvrátená. Ak niekto tvrdí, že je oprávneným v právnom vzťahu k nehnuteľnosti, ale jeho právo nie je zapísané v katastri ani nevie svoje tvrdenie hodnoverne preukázať, kataster zapíše poznámku v jeho prospech. Podmienkou je, aby do 1 mesiaca od dňa, kedy ho správa katastra vyzvala, podal na súde návrh na určenie práva k nehnuteľnosti (určovaciu žalobu) alebo požiadal notára o vydanie osvedčenia o vydržaní predmetnej nehnuteľnosti.

        Ak súd určí alebo notár osvedčí, že tu existuje právo k nehnuteľnosti, kataster toto právo zapíše formou záznamu  (pretože ide o právo ktoré vzniklo rozhodnutím štátneho orgánu alebo vydržaním) a súčasne vymaže poznámku.

        Ak súd zamietne návrh alebo notár odmietne na základe zákonných dôvodov vydať osvedčenie, sú povinní do 30 dní túto skutočnosť oznámiť správe katastra, ktorá poznámku zruší.

2. prípad, kedy poznámka informuje v záujme ďalšieho nakladania s nehnuteľnosťou a upozornenia prípadných záujemcov o tieto nehnuteľnosti.

Na základe oznámenia súdu alebo iného štátneho orgánu alebo na návrh veriteľa, prípadne dlžníka správa katastra zapíše poznámku do katastra o

1. začatí konania o výkone rozhodnutia predajom nehnuteľnosti,
2. o vyhlásení konkurzu proti vlastníkovi nehnuteľnosti,
3. o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti a
4. začatí vyvlastňovacieho konania a
5. začatí konania o právach k nehnuteľnostiam, ktoré musí určiť súd alebo osvedčiť notár a
6. o právach k nehnuteľnostiam, ak to ustanovuje osobitný predpis (napr. predbežné opatrenie súdu o zákaze nakladať s nehnuteľnosťou

Zápis poznámky v všetkých týchto prípadoch slúži na ochranu tretích osôb.

Správa katastra má nielen povinnosť poznámku zapísať ale ju aj zrušiť na základe právoplatného rozhodnutia o skončení konania.

O zápise poznámky sa nevedie správne konanie (aj keď sa vyznačuje na návrh oprávneného subjektu), preto sa naň nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

O údajoch, ktoré sú v evidencii katastra zapísané, platí, že sú hodnoverné, až kým sa nepreukáže opak. Tie údaje, ktorých hodnovernosť bola vyvrátená sa nesmú používať na žiadny z účelov uvedených v zákone (napr. pri ochrane práv k nehnuteľnostiam, na účely správy daní a poplatkov, tvorbu a ochranu životného prostredia a ďalšie).

Katastrálny orgán je povinný poskytovať údaje z katastra na požiadanie. Keďže katastrálny operát je verejný, každý má právo robiť si z neho výpisy, odpisy alebo náčrty. Práve funkcia verejnosti je zárukou toho, že kataster nehnuteľností bude slúžiť ako zákonné evidenčné dielo.

2.4 List vlastníctva

Každý zo spomínaných zápisov sa vpisuje do listu vlastníctva. Na liste vlastníctva sú uvedené vybrané údaje o nehnuteľnostiach, vlastníkoch, právach a o iných vzťahoch k  nehnuteľnostiam a iné údaje.        List vlastníctva obsahuje :

1. číslo listu vlastníctva,
2. názov okresu,
3. názov obce a
4. názov katastrálneho územia

List vlastníctva sa skladá z troch častí, označených písmenami A, B a C.

1. časť "A - majetková podstata" – obsahuje všetky nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom práv k nehnuteľnostiam a údaje o nich, a to výmery, druhy pozemkov, príslušnosť k zastavanému územiu obce a iné bližšie vysvetlenia časti A
2. časť "B - vlastníci"- obsahuje mená (názvy) vlastníkov nehnuteľností, rodné čísla (identifikačné čísla organizácií), spoluvlastnícke podiely, titul nadobudnutia, miesto trvalého pobytu (sídlo) a iné bližšie vysvetlenia časti B
3. časť "C - ťarchy" - obsahuje vecné bremená, záložné práva, predkupné práva, ak majú mať účinky vecných práv, iné práva, ak boli dohodnuté ako vecné práva, a iné bližšie vysvetlenia časti C a číslo položky; časť C neobsahuje údaj o výške dlhu.

V prípade, že právo má byť dotknuté na základe doručeného návrhu, vyznačuje sa v liste vlastníctva alebo pozemkovej knihe plomba. Listy vlastníctva sa plombujú v deň doručenia zmluvy, verejnej listiny alebo inej listiny, najneskôr však v nasledujúci pracovný deň. Ak sa plomba týka iba niektorej nehnuteľnosti alebo iba niektorého spoluvlastníckeho podielu, plomba sa vyznačí v časti A listu vlastníctva alebo v časti B listu vlastníctva. Ak sú zmenou dotknuté všetky údaje evidované na liste vlastníctva, plomba sa vyznačí v časti C listu vlastníctva. Pri elektronickom spravovaní sa plomba vyznačí na pamäťovom médiu počítača bezprostredne po prijatí podania. Po vyznačení plomby nemožno vydať list vlastníctva.

Poznámky sa zapisujú do časti B listu vlastníctva. Poznámka sa vpíše do listu vlastníctva najmä na základe oznámenia (napr. „Poznamenáva sa vyhlásenie konkurzu o výkon rozhodnutia predajom nehnuteľností" alebo „Poznamenáva sa uznesenie súdu o predbežnom opatrení“). V prospech toho, kto nemôže hodnoverne preukázať, že je oprávnený v právnom vzťahu, sa vpíše do listu vlastníctva poznámka na základe návrhu na začatie konania o určenie vlastníckeho práva alebo na základe žiadosti o vydanie osvedčenia potvrdených súdom alebo notárom. V prospech toho, kto na základe výzvy podá na súd návrh na určenie práva k nehnuteľnosti alebo požiada notára o vydanie osvedčenia, sa vykoná podmienečný zápis práva k nehnuteľnosti na list vlastníctva tak, že sa založí predbežný list vlastníctva a ako titul nadobudnutia sa uvedie "Poznamenáva sa začatie konania o určenie vlastníckeho práva" alebo "Poznamenáva sa začatie konania o osvedčenie vlastníckeho práva".

2.5 Štátna správa katastra nehnuteľností

Pred novelizáciou katastrálneho zákona v r. 2001 boli tvorbou, vedením, spravovaním, aktualizáciou ako aj kontrolnými funkciami boli poverené katastrálne úrady. Fungovali na úrovni ústredných orgánov štátnej správy (menovite Úrad geodézie, kartografie a katastra SR) ako aj na úrovni miestnej štátnej správy (okresné a krajské úrady, katastrálne odbory). Katastrálne odbory boli súčasťou vnútornej štruktúry okresných a krajských úradov.

Kataster nehnuteľností ako súčasť orgánov všeobecnej miestnej štátnej správy  bol v európskom meradle absolútna výnimka. Vo všetkých krajinách EÚ i v tých, ktoré sú čakateľmi na vstup, je táto činnosť zahrnutá buď do špecializovanej štátnej správy, alebo do organizačnej štruktúry orgánov súdnej moci, aby bola garantovaná nezávislosť rozhodovania na tomto úseku.

S účinnosťou od 1. januára 2002 bola štátna správa na úseku katastra vyčlenená zo všeobecnej štátnej správy. Takto ustanovenú špecializovanú štátnu správu tvorí:

1. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (ÚGKK SR) ako ústredný orgán pre úsek katastra nehnuteľností

Postavenie ÚGKK SR ako ústredného orgánu štátnej správy upravuje zákon NR SR č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších zmien a doplnení. Jeho pôsobnosť a konkrétne úlohy spomínaný zákon neupravuje; je predmetom katastrálneho zákona. ÚGKK SR riadi katastrálne úrady, je druhostupňovým (odvolacím) orgánom vo vzťahu  ku katastrálnym úradom, vykonáva katastrálnu inšpekciu, zabezpečuje medzinárodnú spoluprácu a plní ďalšie úlohy zverené zákonom do jeho pôsobnosti.

Na jeho čele je predseda, ktorého vymenúva a odvoláva vláda. Predseda je za výkon svojej funkcie zodpovedný vláde. Predsedu v čase jeho neprítomnosti zastupuje v rozsahu jeho práv a povinností podpredseda. Podpredsedu vymenúva a odvoláva vláda na návrh príslušného predsedu.

1. katastrálne úrady

Spolu so správami katastra predstavujú miestne orgány štátnej správy. V súčasnosti je zriadených 8 katastrálnych úradov v sídlach krajov. Sú to rozpočtové organizácie napojené finančnými vzťahmi na rozpočet ÚGKK SR. V ich kompetencii je najmä riadiť a kontrolovať výkon štátnej správy na úseku katastra a vykonávať v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v prvom stupni konajú správy katastra.

Na čele katastrálneho úradu je prednosta, ktorého vymenúva  a odvoláva predseda ÚGKK SR.

2. správy katastra

Prevažná časť úloh vyplývajúcich z existencie evidenčného a informačného systému  v SR je zákonom zverená jednotlivým správam katastra. Tieto vykonávajú svoje úlohy v územnom obvode okresu  a ich sídlom je príslušné sídlo okresu. Do ich pôsobnosti patrí výkon štátnej správy v prvom stupni, napr. rozhoduje v katastrálnom konaní, zapisuje práva k nehnuteľnostiam, vydáva verejné listiny, poskytuje informácie z katastra a zabezpečuje ďalšie činnosti spojené s výkonom štátnej správy na úseku geodézie a kartografie.

Za jej činnosť zodpovedá riaditeľ, ktorého menuje a odvoláva prednosta katastrálneho úradu.

Takáto štruktúra katastrálnych orgánov zodpovedá koncepcii špecializovanej štátnej správy  a jej výsledkom je rozšírenie právomocí a rozhodovacia a finančná nezávislosť od všeobecnej štátnej správy. V minulosti štruktúra katastrálnych orgánov, fungujúcich v rámci okresných a krajských úradov, prispievala k spomaľovaniu celého procesu katastrálneho konania  na úkor práv fyzických a právnických osôb.

Súčasná evidencia nehnuteľností v Slovenskej republike má svoje opodstatnenie nielen pri zvyšovaní právnej istoty fyzických a právnických osôb, ale je aj naplnením právneho záväzku štátu, ktorý vyplýva z Dodatkového protokolu Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd v súvislosti s povinnosťou štátu vytvoriť a spravovať verejne prístupný nástroj právnych vzťahov k nehnuteľnostiam.

3. PRIESTUPKOVÉ KONANIE

Priestupky sú upravené osobitným právnym predpisom – zákonom č. 372/1990 Zz. v znení neskorších predpisov. V kapitole Zodpovednosť vo verejnej správe uvádzame, že priestupky patria do kategórie správnych deliktov. Pre verejnú správu je charakteristická značná rôznorodosť aktivít, a teda aj rôznorodosť porušovania práv a povinností fyzickými a právnickými osobami na jednotlivých úsekoch verejnej správy. Ide o početne rôznorodú skupinu činov, ktoré majú spoločné to, že ide spravidla o protiprávne konanie, ktorého znaky ustanovuje zákon, za ktoré ukladá správny orgán sankcie ustanovené administratívnoprávnymi normami. Priestupky sú osobitným druhom správnych deliktov.

Vzhľadom na náročnosť dobrej znalosti noriem priestupkového práva v správnej praxi, t.j. v činnosti orgánov štátnej správy a samosprávy venujeme priestupkom a priestupkovému konaniu osobitnú kapitolu. V tejto kapitole vysvetľujeme pojem priestupku, jeho začlenenie do kategórie správnych deliktov, osobitosti konania o priestupkoch vo vzťahu k Správnemu poriadku a uvádzame niektoré najčastejšie sa vyskytujúce skutkové postaty priestupkov.

3.1 Pojem priestupku

Priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v zákone č.372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. Ako sme v predchádzajúcej  kapitole uviedli, Správny poriadok je všeobecný predpis a správne orgány podľa neho postupujú, pokiaľ osobitný predpis neobsahuje odchýlnu úpravu. Osobitným predpisom, ktorý upravuje konanie o priestupkoch, je zákon o priestupkoch. Správny poriadok v priestupkovom konaní platí subsidiárne, tj. tam, kde neexistuje osobitná úprava (napr. náležitosti rozhodnutia, práva a povinnosti účastníkov konania a pod.)

Ak hovoríme o zavinenom konaní, porušujúcom zákon, je potrebné vymedziť prípady tzv. nutnej obrany a krajnej núdze, ktoré, aj keď porušujú zákon, nie sú priestupkami. To znamená, že priestupkom nie je konanie, ktorým niekto odvracia :

1. primeraným spôsobom priamo hroziaci útok na záujem chránený zákonom  (nutná obrana) alebo
2. nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému zákonom, ak týmto konaním nebol spôsobený zrejme rovnako závažný následok ako ten, ktorý hrozil , a toto nebezpečenstvo nebolo  možné v danej situácii odstrániť inak (krajná núdza).

Nutná obrana a krajná núdza patria medzi okolnosti vylučujúce  spoločenskú nebezpečnosť a protiprávnosť činu, ktorý inak vykazuje formálne znaky    priestupku uvedené v osobitnej časti priestupkového zákona, v osobitných zákonoch a vo všeobecne záväzných nariadeniach obcí. Útok musí byť  vždy aktivitu človeka. Predpoklad, že útočníkom môže byť len človek, zostáva zachovaný aj vtedy, ak človek použil na útok napr. psa alebo iné zviera. Avšak napadnutie psom, ktorého nepoštval na útok  človek, nemožno subsumovať pod nutnú obranu. Obranu proti psovi v tomto prípade treba kvalifikovať ako krajnú núdzu, ak sú splnené jej ďalšie  podmienky. Obrana musí byť namierená proti útočiacemu človeku  alebo proti veci, ktorú má pri sebe (na sebe), ak má byť ňou postihnutý útočník s cieľom zabrániť útočníkovi v útoku. Pri nutnej obrane sa nevyžaduje zachovanie princípu subsidiarity a proporcionality tak, ako je tomu pri krajnej núdzi, keď sa musí skúmať, či  konaním v krajnej núdzi nebol spôsobených zrejme rovnako závažný dôsledok ako ten, ktorý hrozil,  a hroziace nebezpečenstvo nebolo možné v danej situácii odstrániť inak.

O vybočenie medzí nutnej obrany pôjde napr. a, ak obrana bola objektívne a nepochybne neprimeraná útoku a keď pokračovala aj po skončení útoku  O nutnú obranu nejde ani vtedy, keď bola použitá, hoci útok fyzickej osoby ešte nehrozil alebo, ak ešte nehrozil priamo. Primeranosť nutnej obrany, t.j. najmä jej intenzitu a rozsah, ako aj splnenie ostatných podmienok posudzuje vždy individuálne správny orgán, ktorý vec rieši.

Pri krajnej núdzi nejde o obranu proti útočníkovi, ale o odvrátenie stavu hroziaceho poruchou, teda o odvrátenie nebezpečenstva. O konanie v krajnej núdzi nejde, ak nebezpečenstvo nehrozí priamo, bezprostredne, ak hrozí vo vzdialenie budúcnosti alebo dokonca, ak už pominulo. Rovnako nejde o krajnú núdzu. ak sa u nej sleduje iný účel než odvrátenie nebezpečenstva.  

Princíp subsidiarity, ktorý sa uplatňuje pri krajnej núdzi vyžaduje, aby sa najprv vyčerpali všetky iné možné prostriedky na odvrátenie priamo hroziaceho nebezpečenstva v danej situácii, napr. privolaním pomoci, útekom z miesta požiaru. Princíp proporcionality   sa vzťahuje  na hmotný alebo nehmotný následok. Následok vyvolaný konaním v krajnej núdzi nesmie byť zrejme rovnako závažný alebo závažnejší než následok, ktorý by vznikol, ak by nedošlo ku konaniu smerujúcemu odvrátiť priamo hroziace nebezpečenstvo.

Splnenie podmienok nutnej obrany  a krajnej núdze posudzuje správny orgán. Pri hodnotení či  podmienka subsidiarity bola v prípade krajnej núdze splnená, treba prihliadať len na tie možnosti konajúceho, ktoré mohol reálne využiť a ktorými bolo možné hroziace nebezpečenstvo odvrátiť včas, a to v konkrétne posudzovanej situácii, teda v konkrétnych objektívnych a subjektívnych súvislostiach, a nie vo všeobecnosti.  

V priestupkovom práve sa rovnako ako v trestnom práve uplatňuje zásada „ nullum crimen sine lege, nulla poena sine lege „ (žiaden  delikt bez zákona, žiaden trest bez zákona). Uplatňovanie tejto zásady je významnou právnou zárukou proti zneužitiu trestania vo verejnej správe a proti svojvôli správnych orgánov, ktorým patrí riešenie správnych deliktov. Pritom sa vyžaduje, aby osoba i správny orgán  jednoznačne vedeli, za aký skutok, kto a ako postihuje. V tomto smere má nezastupiteľné miesto jasná, zrozumiteľná a určitá definícia pojmu priestupok.  

Vyvodzovanie právnej zodpovednosti za priestupky je neoddeliteľnou súčasťou činnosti verejnej správy.  Rovnako ako celá jej činnosť je aj postih priestupkov viazaný zásadou zákonnosti. Osobitný význam pre formálne vyjadrenie možného postihu priestupkov je uplatnenie požiadavky zákonného podkladu vyvodzovania administratívnoprávnej zodpovednosti za priestupky.

Platná právna úprava používa na vymedzenie pojmu priestupok kombináciu materiálneho znaku a formálnych znakov a kombináciu pozitívneho a negatívneho vymedzenia pojmu. Materiálny znak je vyjadrený charakteristikou, že konanie porušuje alebo ohrozuje spoločenský záujme. Ak konkrétny skutok nenapĺňa tento materiálny znak, nie je priestupkom,  hoci formálne znaky priestupku sú splnené. Materiálny znak sa v teórii často chápe ako sociologický princíp, príp. politický postulát, na základe ktorého  sa normy  priestupkového práva utvárajú alebo zohráva úlohu interpretačnej pomôcky.

Popri  materiálnom znaku musí byť konanie jednak za priestupok výslovne označené (zákonom o priestupkoch alebo iným zákonom, a nie napr. nariadením vlády alebo vyhláškou ministerstva), jednak musí napĺňať všetky znaky , ktoré vo svojom súhrne tvoria skutkovú podstatu priestupku : subjekt, subjektívnu stránku, objekt a objektívnu stránku. Formálnymi znakmi priestupku sú jednak všeobecné zákonné znaky spoločné pre všetky priestupky (napr. vek a príčetnosť páchateľa), jednak typové znaky, t.j. znaky skutkovej podstaty priestupku, ktoré charakterizujú a odlišujú konkrétne priestupky.

Konkrétne konanie, ktoré má formálne znaky priestupku, bude teda spravidla konaním porušujúcim alebo aspoň ohrozujúcim záujem spoločnosti. Nemusí to tak byť vždy, a preto správny orgán je povinný posúdiť, či záujem spoločnosti sa v konkrétnom prípade porušil alebo ohrozil, pričom miera porušenie alebo ohrozenia je zároveň hľadiskom na posúdenie závažnosti priestupku.

Zákon o priestupkoch je čiastočnou kodifikáciou priestupkov. Ich skutkové  podstaty ďalej vymedzujú napr. tieto zákony v platnom znení :

1. zákon NR SR č.180/1996 Z.z. Colný zákon,
2. zákon NR SR č.168/1996 Z.z. o cestnej doprave ,

-     zákon NR SR č.207/1995 Z.z. o civilnej službe

3. zákon č.202/1995 Z.z. Devízový zákon a zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon SNR č.372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,
4. zákon NR SR č.162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov,
5. zákon NR SR č.72/1995 Z.z. o pobyte cudzincov na území slovenskej republiky,
6. zákon NR SR č.246/1993 Z.z. o zbraniach a strelive v znení neskorších predpisov,
7. zákon č. 216/1991 Zb. o cestovných dokladoch a o cestovaní do zahraničia,
8. zákon č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve,
9. zákon č. 126/1985 Zb. o požiarnej ochrane,
10. zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon).

3.2. Znaky skutkovej podstaty priestupku

Skutkovú podstatu priestupku tvoria :

1. subjekt
2. subjektívna stránka
3. objekt
4. objektívna stránka.

Subjektom priestupku môže byť len fyzická osoba, t.j. občan Slovenskej republiky, cudzinec i osoba bez štátnej príslušnosti. Fyzická osoba zodpovedá za priestupok, ak dosiahla v čase spáchania priestupku vek 15 rokov. Ako hranica administratívnoprávnej zodpovednosti za priestupok sa ustanovuje deň, ktorý nasleduje po dni pätnástych narodením páchateľa priestupku. Ak trvá priestupok dlhší čas, je zodpovednosť obmedzená len na obdobie po dovŕšení 15 rokov. Osobu, ktorá v čase spáchania priestupku dovŕšila pätnásty rok a neprekročila osemnásty rok svojho veku, označuje zákon o priestupkoch pojmom  „mladistvý“.

Ďalšou podmienkou zodpovednosti fyzickej osoby je , aby v čase spáchania priestupku bola príčetná. Za priestupok nie je zodpovedný ten, kto pre duševnú poruchu v čase jeho spáchania nemohol rozpoznať, že ide o porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného zákonom, alebo nemohol ovládať svoje konanie. Zodpovednosti sa však nezbavuje ten, kto sa do stavu nepríčetnosti priviedol, hoci len z nedbanlivosti, požitím alkoholu alebo užitím inej návykovej látky.  

        Priestupok nemôže spáchať orgán, organizácia, obec alebo iná právnická osoba, ale len fyzická osoba. Subjektom priestupku teda môže byť občan SR, cudzinec,  utečenec, presídlenec, osoba bez štátnej príslušnosti, alebo bezdomovec ; ak splní podmienky ustanovené zákonom o priestupkoch.

        Za porušenie povinnosti uloženej právnickej osobe zodpovedá podľa  zákona o priestupkoch ten, kto za právnickú osobu konal alebo mal konať, a ak ide o konanie na príkaz, ten, kto dal na konanie príkaz.

        Zodpovednosť za priestupok je zohľadnením princípu osobnej individuálnej zodpovednosti. Právnická osoba teda nemôže byť páchateľom priestupku. Priestupku sa môže dopustiť len fyzická osoba, a to aj vtedy , ak koná v mene právnickej osoby, napr. keď právnu povinnosť má právnická osoba a porušenie tejto povinnosti má znaky  priestupku. Najčastejšie pôjde o aplikáciu ustanovení osobitnej hmotnoprávnej časti zákona o priestupkoch ( priestupky proti poriadku v správe), ak z povahy veci nie je jednoznačne identifikovateľné, že priestupok môže  spáchať len fyzická osoba vo všeobecnosti, a nie ako zamestnanec (člen) právnickej osoby, ďalej priestupky na úseku  zdravotníctva (porušenie zdravotnej nezávadnosti poživatín alebo pitnej vody), priestupky na úseku ochrany pred alkoholizmom a inými toxikomániami požitie alkoholického nápoja pred výkonom zamestnania a i.).

Deliktuálna spôsobilosť páchateľa priestupku sa v našej i zahraničnej teórii legislatívy považuje spolu so zavinením páchateľa za subjektívne predpoklady postihu páchateľa.  Výnimky z deliktuálnej spôsobilosti podľa zákona o priestupkoch (exempcia) sú odôvodnené osobitným postavením páchateľa. Väčšinu priestupkov môže spáchať ako páchateľ ktokoľvek, kto je deliktuálne spôsobilý („ priestupku sa dopustí ten, kto ......“). Niektoré skutkové podstaty však obsahujú osobitné znaky  charakterizujúce páchateľa, napr. ako účastníka zhromaždenia, uchádzača o zamestnanie, rodiča školopovinného dieťaťa. V tomto prípade ide o tzv. konkrétny alebo špeciálny subjekt.

Subjektívnu stránku priestupku vyjadruje zavinenie. Z ustanovenia § 3 zákona o priestupkoch vyplýva, že sankciovateľnosť konania ako priestupku sa ustanovuje opačne ako pri trestných činoch, pri ktorých sa zásadne vyžaduje úmyselné zavinenie. Konanie, ktoré napĺňa materiálny znak a ostatné formálne znaky priestupku, alebo nebolo zavinené ani z nedbalosti, nemôže byť priestupkom.

Zavinením sa rozumie vnútorný, psychický vzťah páchateľa priestupku ku skutočnostiam, ktoré tvoria priestupok. Musí preto zahŕňať všetky znaky vyjadrené v skutkovej podstate priestupku.

Na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.

1.  Priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ

1. vedel,  že môže svojim konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo
2. nevedel , že svojim konaním  môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

1. Priestupok je spáchaný úmyselne, ak páchateľ

1. chcel svojim konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom alebo
2. vedel, že svojim konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem  chránený zákonom, a pre prípad, že ho poruší alebo ohrozí, bol s tým uzrozumený.

2. Konaním sa rozumie aj opomenutie takého konania, na ktoré bol páchateľ vzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery povinný.

O zavinenie z nevedomej nedbanlivosti ide len vtedy, ak povinnosť a možnosť predvídať porušenie alebo ohrozenie záujmu spoločnosti chráneného priestupkovým alebo iným zákonom sú dané súčasne. Nedostatok jednej z týchto zložiek znamená, že konanie je nezavinené.

        Napríklad poranenie, ktoré spôsobil  inému útok psa, zakladá u majiteľa, resp. chovateľa psa znaky trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 223, resp. § 224 Trestného zákona alebo priestupku proti občianskemu spolunažívaniu (§ 49 ods.1 písm.b zákona o priestupkoch) vtedy, keď neurobil všetky opatrenia primerané konkrétnej situácii, aby zabezpečil ochranu zdravia spoluobčanov pred útokom psa, hoci vedel alebo mal vedieť; že pes môže byť útočný a nebezpečný voči cudzím osobám. Na posúdenie toho, či ide o trestný čin alebo o priestupok, je aj v tomto prípade rozhodujúci najmä následok (intenzita a rozsah). Jeho  kvantifikácia (napr. podľa doby pracovnej neschopnosti) je významným kritériom určenia nebezpečnosti (závažnosti) konania majiteľa alebo chovateľa psa pre spoločnosť.

        Úmyselné zastrelenie psa členom poľovníckeho združenia v prípade napr. zníženej viditeľnosti, keď pes sedí v neprehľadnom teréne, správa sa pokojne, nehľadá ani neprenasleduje zver, ani sa k nej neplazí, vykazuje podľa okolností znaky priestupku proti majetku , ak nejde o trestný čin poškodzovania cudzej veci.

        Priestupok možno spáchať nielen aktívnym konaním (komisívne), ale aj opomenutím konania, ku ktorému osobu zaväzuje konkrétny právny predpis (omisívne konanie, t.j. nečinnosť). Napr. priestupok proti majetku spočívajúci v poškodení veci na cudzom majetku možno spáchať aktívnym konaním, ale  aj opomenutím konania spočívajúcim v úmyselnom zanedbaní povinnosti chrániť cudziu vec. Omisívne konanie je napr. nespolupôsobenie v daňovom konaní, neuposlúchnutie výzvy verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci. Komisívne konanie je napr. rušenie nočného kľudu, porušenie poštovej výhrady, vyrúbanie stromu bez povolenia.

Zákon odlišuje zavinenie a vinu. Výrok rozhodnutia, ktorým sa vyslovuje vina, znamená jednak to, že konanie obvineného z priestupku je zavinené, jednak  to, že sú splnené všetky podmienky na vyvodenie jeho zodpovednosti za priestupok.

Z koncepcie zavinenia v zákone o priestupkoch vychádza konštrukcia jednotlivých skutkových podstát v osobitnej časti, forma zavinenia sa ustanovuje len tam, kde priestupkom je len úmyselné konanie. Tam, kde môže byť priestupkom konania úmyselné alebo nedbanlivostné, má zistenie formy a stupňa zavinenia  význam pre ukladanie a výmeru sankcie. Rozlíšenie stupňa  úmyselného zavinenia a zavinenia  z nedbanlivosti sa v osobitnej časti zákona o priestupkoch  výslovne nerieši.

Objektom  priestupku  sú záujmy spoločnosti, ktoré sú chránené zákonom a proti ktorým je protiprávne konanie namierené. Podľa stupňa  všeobecnosti rozlišuje  právna teória  objekt:

1. všeobecný,
2. druhový
3.  individuálny objekt.

Všeobecným objektom  je riadny výkon verejnej správy, čo vyplýva už z povahy priestupkov ako jedného z druhov  správnych deliktov. Popri tomto typickom objekte poskytuje priestupkové právo ochranu aj ďalším spoločenským vzťahom a záujmom, napr. osobnosti človeka, majetku fyzických osôb a právnických osôb. Protiprávne konanie namierené proti poriadku vo verejnej správe sa zvykne označovať ako priestupok poriadkového charakteru a protiprávne  konanie smerujúce k porušovaniu iných práv a záujmov fyzických osôb ako priestupok  kriminálneho charakteru.

Druhový objekt je objekt spoločný skupinám priestupkov v určitej oblasti. Jeho základom sú spoločné druhové črty individuálnych objektov priestupku. Z hľadiska druhového objektu sa členia priestupky v osobitnej hmotnoprávnej časti zákona o priestupkoch (napr. priestupky na úseku podnikania, práce a sociálnych vecí).

Individuálnym objektom je konkrétny spoločenský vzťah, na ktorého ochranu je príslušné ustanovenie predovšetkým určené. Určenie individuálneho objektu je významné z hľadiska  správnej kvalifikácie skutku. V tejto súvislosti treba odlišovať následok porušenia alebo ohrozenia objektu deliktu a účinok deliktu. Účinkom priestupku je porušenie konkrétneho hmotného predmetu útoku (napr. občianskeho preukazu, lekárskej dokumentácie, dopravnej značky). Hmotný predmet útoku  nie je obligatórnym znakom skutkovej podstaty priestupku a nie je napokon ani častý, čo je podmienené povahou právnych povinností, ktoré sa priestupkom porušujú.

Objektívna stránka priestupku spočíva v protiprávnom charaktere určitého konania a jeho následku. Vychádza sa tu zo  zásady, že základom právnej  zodpovednosti môže byť iba protiprávnosť. Protiprávne konanie môže byť výsledkom aktívnej činnosti (napr. úmyselné poškodenie cudzieho majetku) alebo nečinnosti, t.j. opomenutia splnenia právnej povinnosti, teda povinnosti, ktorá vyplýva z právneho predpisu. Spôsobom protiprávneho konania a následkom  sa jednotlivé priestupky po vonkajšej stránke najviac líšia.  Medzi protiprávnym konaním, bez ohľadu na to, či ide  o aktívnu činnosť alebo nečinnosť, či má krátkodobý alebo dlhodobý charakter, a jeho škodlivým následkom musí byť príčinná súvislosť. Každým priestupkom sa porušuje alebo ohrozuje záujem,  ktorý je jeho objektom. Pre priestupky je charakteristické, že následok je spravidla daný už samotnou existenciou protiprávneho konania, ktoré porušuje alebo ohrozuje  záujem spoločnosti  a ktorý mal byť zabezpečený práve splnením právnej povinnosti. Rozsah a kvalita  následku  tvoria významný základ pre posúdenie výmery sankcie. Konkrétnym skutkovým podstatám vybraných priestupkov sa venujeme v nasledujúcej podkapitole.

Ako sme už uviedli, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v zákone č.372/1990 Zb.v platnom znení. Týmto je teda vymedzený okruh spoločenských vzťahov, ne ktoré sa tento zákon vzťahuje, pričom sa rozlišuje  pôsobnosť zákona :

1. časová
2. územná
3. osobná

Zodpovednosť za priestupok sa posudzuje podľa zákona účinného v čase spáchania priestupku; podľa neskoršieho zákona sa posudzuje iba vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Páchateľovi možno uložiť len taký druh sankcie, ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v čase, keď sa o priestupku rozhoduje. O ochrannom opatrení sa rozhodne podľa zákona účinného v čase, keď sa o ochrannom opatrení rozhoduje.

Podľa tohto alebo iného zákona sa posudzuje priestupok, ktorý bol spáchaný na území Slovenskej republiky.

Konanie osôb požívajúcich výsady a imunity podľa zákona alebo medzinárodného práva, ktoré má znaky priestupku, nemožno ako priestupok prejednať. Nemožno ani vykonať sankciu alebo v jej výkone pokračovať; ak osoba, ktorej bola sankcia uložená, sa stala neskôr osobou požívajúcou podľa zákona alebo podľa medzinárodného práva výsady a imunity.  Tu zákon vymedzuje osobnú pôsobnosť negatívne tým, že ustanovuje okruh osôb, ktorých konanie majúce znaky priestupku nemožno ako priestupok prejednať.

Výnimku  z pôsobnosti  zákona o priestupkoch, resp. ostatných zákonov upravujúcich skutkové podstaty priestupkov, ustanovujú napr.  tieto právne predpisy a medzinárodné dokumenty :

1. Ústava Slovenskej republiky, pokiaľ ide o stíhanie prezidenta republiky  a poslancov Národnej rady Slovenskej republiky ( pri extenzívnom výklade  je zrejmé, že ak  poslanca nemožno trestne  ani disciplinárne  stíhať bez súhlasu Národnej rady, nemožno ho stíhať ani pre priestupok)
2. zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.38/1993 Z.z.  o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní  pred ním a o postavení jeho sudcov (§ 14 ods.5- ústavného sudcu nemožno stíhať pre konanie, ktoré má znaky priestupku),
3. vyhláška č.157/1964 Zb. (Viedenský dohovor o diplomatických stykoch),
4. vyhláška č.32/1969 Zb.(Viedenský dohovor o konzulárnych stykoch).

Pri týchto výnimkách  rozlišujeme hmotnoprávnu (t.j. beztrestnosť) a procesnú (t.j. nestíhateľnosť po dobu, keď existujú zákonom ustanovené okolnosti). Pri prezidentovi republiky sa fakticky procesnoprávna exempcia mení na hmotnoprávnu, pretože stíhanie je navždy vylúčené. Pri poslancoch Národnej rady Slovenskej republiky a pri ústavných sudcoch to tak nie je.

Osobitným prípadom čiastočnej hmotnoprávnej exempcie je vyňatie z pôsobnosti zákona o priestupkoch pomerne širokého okruhu osôb , a to :

Sudcovia, prokurátori, štátni policajti, osoby podliehajúce vojenskej disciplinárnej právomoci a  osoby počas výkonu trestu odňatia slobody sú právne zodpovedné za konanie vykazujúce znaky priestupku. Na nich sa však nevzťahuje pôsobnosť zákona o priestupkoch, ale pôsobnosť osobitných zákonov.

Konanie majúce znaky priestupku sa teda posudzuje ako disciplinárny priestupok policajta, kárne previnenie prokurátora, kárne previnenie sudcu. Ak správny orgán príslušný prejednať priestupok podľa zákona o priestupkoch zistí, že ide o niektorú z uvedených osôb, postúpi vec orgánu príslušnému podľa osobitného predpisu na prejednanie skutku. Tento osobitný režim sa použije iba vtedy, ak v čase činu trvá napr. služobný pomer policajta. Ak by vznikol až neskôr alebo zanikol prv, než sa skutok prejednal podľa osobitných predpisov, prejedná sa takýto skutok ako priestupok.

Ak fyzická osoba prestala byť sudcom alebo policajtom, resp. vojakom atď. t.j. ak prestala patriť do osobitnej kategórie osôb,  nemožno jej konanie vykazujúce znaky priestupku prejednať podľa osobitného zákona, pretože sa naňho vzťahuje pôsobnosť zákona o priestupkoch.

Podľa Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch záväzného aj pre Slovenskú republiku požívajú diplomatické výsady a imunity diplomatickí zástupcovia, členovia administratívneho a technického personálu, členovia rodín spomenutých osôb, ako aj členovia pomocného personálu a osoby v súkromných službách členov diplomatickej misie. Výsady a imunity požívajú  aj konzulárni zamestnanci a konzulárni úradníci v súlade s Viedenským dohovorom o konzulárnych stykoch a s jednotlivými konzulárnymi dohodami.

3.3 Sankcie

Za priestupok možno uložiť tieto sankcie :

1. pokarhanie,
2. pokutu,
3. zákaz činnosti,
4. prepadnutie veci.

Sankciu možno uložiť samostatne alebo s inou sankciou; pokarhanie nemožno uložiť spolu s pokutou. Od uloženia sankcie možno v rozhodnutí o priestupkoch upustiť, ak k náprave páchateľa postačí samotné prejednanie priestupku.

Za priestupok možno uložiť len sankcie, ktoré ustanovuje zákon o priestupkoch  alebo iný  zákon. Ide o naplnenie zásady „ nulla poena sine lege“, t.j. žiaden trest bez zákona. Správny orgán postupuje podľa zákona o priestupkoch vtedy, keď iný zákon neobsahuje o sankciách za priestupky osobitné ustanovenia. Zákon priestupkoch je aj v prípade sankcií subsidiárnym predpisom vo vzťahu k ostatným zákonom upravujúcim skutkové podstaty priestupkov. Ak správny orgán rozhodol o vine, môže uložiť sankciu (sankcie) len pri splnení podmienok v medziach ustanovených v ďalších  ustanoveniach  zákona o priestupkoch. Ak neustanoví osobitný zákon inak, možno za každý priestupok uložiť pokarhanie alebo pokutu. Zákaz činnosti a prepadnutie veci možno  uložiť len vtedy, ak sú v konkrétnom prípade splnené podmienky  pre ich uloženie.

Pri určení druhu sankcie a jej výmery správny orgán  prihliadne na závažnosť priestupkov, najmä na :

1. spôsob jeho spáchania a na jeho následky
2. okolnosti, za ktorých bol spáchaný,
3. mieru  zavinenia,
4. pohnútky a na osobu páchateľa,
5. či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.

Za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný; zákaz činnosti  možno uložiť, ak ho možno uložiť za niektorý z týchto priestupkov.

Zákon o priestupkoch na rozdiel od Trestného zákona výslovne neupravuje poľahčujúce a priťažujúce okolnosti. Avšak aj v priestupkovom konaní sú konkrétne okolnosti významným prostriedkom individualizácie  sankcie. Správny orgán môže priznať povahu poľahčujúcich okolností napr. vtedy, ak páchateľ spáchal priestupok v silnom rozrušení, vo veku blízkom veku mladistvého, pod vplyvom hrozby alebo nátlaku, ak pri objasňovaní priestupku vyvíjal potrebnú súčinnosť a pod. Naopak, pri určení druhu a výšky sankcie sa v neprospech páchateľa posudzuje, ak spáchal priestupok napr. s osobitnou ľsťou, ak pritom využil niečiu bezbrannosť, ak spôsobil závažnejšiu škodu, ak spáchal viac priestupkov alebo bol za ne už postihnutý a pod. Medzi významom jednotlivých okolností môžu byť v konkrétnom prípade značné rozdiely. Preto je rozhodujúce zhodnotenie významu každej z nich správnym orgánom.

Výška pokuty, ktorú môže správny orgán uložiť, je uvedená pri jednotlivých skutkových podstatách priestupkov v osobitnej časti zákona o priestupkoch.        

        Zákaz činnosti možno uložiť len za priestupky uvedené v osobitnej časti  zákona alebo v inom zákone a na čas v nich ustanovený, najdlhšie na dva roky, a ak ide o činnosť, ktorú páchateľ vykonáva v pracovnom alebo v inom obdobnom pomere alebo na ktorú  treba  povolenie alebo súhlas štátneho orgánu, a ak páchateľ spáchal priestupok touto činnosťou alebo v súvislosti s ňou.

Zákaz činnosti možno vysloviť len na takú činnosť, ktorá, resp. v súvislosti s ktorou  sa páchateľ dopustil priestupku. Táto súvislosť musí byť priama, bezprostredná. Nestačí, že páchateľ priestupku prejaví priestupkom morálnu nespôsobilosť vykonávať činnosť. Táto podmienka je zároveň špecifickým hľadiskom pri určení obsahu a rozsahu zakazovanej činnosti tak, aby výkon sankcie mohol splniť svoj účel. Obsah a rozsah  vymedzí správny orgán vo výroku rozhodnutia tak, aby nevznikli pochybnosti, že sa postihuje páchateľ priestupku a čo sa mu zakazuje. V opačnom prípade si ťažko možno predstaviť výkon takéhoto rozhodnutia a jeho kontrolu.    

        Úmyselné vykonávanie činnosti zakázanej rozhodnutím správneho orgánu formou rozhodnutia o priestupku, môže naplniť skutkovú podstatu súdneho deliktu (trestný čin marenia úradného rozhodnutia).

        Pri ukladaní zákazu činnosti možno páchateľovi priestupku zakázať súčasne výkon rôznych činností (napr. podnikateľskej a vedenia motorových vozidiel), v súvislosti s ktorými sa dopustil priestupku, za ktorý bol postihnutý v priestupkovom konaní. V takom prípade sa časy zákazu jednotlivých činností nespočítavajú a každú činnosť možno zakázať na čas uvedený pri jednotlivých skutkových podstatách osobitne najdlhšie však na dva roky.

        Prepadnutie veci možno uložiť, ak vec patrí páchateľovi a

1. bola použitá na spáchanie priestupku alebo bola na to určená, alebo
2. bola priestupkom získaná alebo nadobudnutá za vec získanú priestupkom.

Prepadnutie veci nemožno uložiť, ak je jej hodnota v nápadnom nepomere k povahe priestupku. Vlastníkom prepadnutej veci sa stáva Slovenská republika.

Prepadnutie veci patrí medzi sankcie a preto ochranné opatrenia spočívajúce v zhabaní veci nemožno nahrádzať sankciou prepadnutia veci, pretože sankciou možno postihnúť iba páchateľa priestupku.

Prepadnutie veci nemôže správny orgán vysloviť, ak je páchateľ priestupku len spoluvlastníkom a nie výlučným vlastníkom veci. Vlastníctvo k veci nemožno stotožňovať s oprávnením užívať vec. Prepadnutie veci možno uložiť len vtedy, ak páchateľ priestupku získal  celú vec za vec, ktorú nadobudol priestupkom. Ak páchateľ priestupku od času spáchania priestupku, za ktorý možno uložiť sankciu prepadnutia veci, do vydania prvostupňového rozhodnutia  o tomto priestupku vec napr. predal, nemožno ju vyhlásiť za prepadnutú. Do úvahy prichádza len zhabanie veci osobe, ktorá túto vec kúpila, ak sú splnené ostatné podmienky.  

Okrem sankcií môže správny orgán uložiť aj tzv. ochranné opatrenie.

Ochrannými opatreniami sú :

1. obmedzujúce opatrenia,
2. zhabanie veci.

Účelom a podstatou ochranných opatrení je predovšetkým prevencia, t.j. odstrániť alebo aspoň obmedziť, resp. znížiť nebezpečenstvo  ďalšieho porušenia alebo ohrozenia záujmov chránených zákonom o priestupkoch.

Ochranné opatrenia nie sú sankciami podľa zákona o priestupkoch, hoci svojimi dôsledkami sa im značne podobajú.  Sú tiež ujmou za spáchaný priestupok, avšak majú špecifický  obsah i poslanie.

Ochranné opatrenie sa líši od sankcie tým, že sankcia je opatrenie štátneho donútenia ukladané príslušnými správnymi orgánmi za priestupok jeho páchateľovi, pričom mu pôsobí určitú ujmu a zároveň vyslovuje morálne odsúdenie jednak priestupku, jednak jeho páchateľa. Ochranné opatrenia sú druhou možnosťou, ktorou sa štát bráni priestupkom. Ide o celkom samostatnú kategóriu. Používajú sa popri sankciách na ochranu spoločnosti.

3.4 Konanie o priestupkoch

Konanie o priestupkoch je upravené osobitným zákonom – zákonom č.372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, pričom subsidiárne platí Správny poriadok.

Priestupky prejednávajú okresné úrady , ako aj iné orgány štátnej správy, ak to ustanovuje osobitný zákon.

Na  prejednanie  priestupku  je  miestne príslušný správny orgán, v ktorého územnom obvode bol priestupok spáchaný. Miestne   príslušný  správny   orgán  môže   na  uľahčenie prejednania  priestupku alebo  z  iného  dôležitého dôvodu  aj bez súhlasu  účastníkov  postúpiť  vec   na  prejednanie  inému  vecne príslušnému správnemu orgánu, v ktorého územnom obvode sa páchateľ zdržiava alebo má pracovisko.

Objasňovanie priestupkov vykonávajú správne orgány a tiež aj orgány štátnej a obecnej polície.

Účastníkom konania  v konaní o priestupku je podľa Správneho poriadku  ten, o  koho právach alebo  právom chránených záujmoch a povinnostiach sa má konať, prípadne koho práva,  záujmy alebo  povinnosti môžu  byť rozhodnutím  priamo dotknuté. Podľa zákona o priestupkoch sú účastníkmi konania:

a) obvinený z priestupku,

b) poškodený,  ak ide  o prejednávanie  náhrady majetkovej  škody

   spôsobenej priestupkom,

c) vlastník veci, ktorá môže byť zhabaná alebo bola zhabaná, a to

   v časti konania týkajúcej sa zhabania veci,

d) navrhovateľ, na návrh ktorého bolo začaté konanie o priestupku

Pre priestupkové konanie v prvom stupni je ustanovená obligatórne ústna forma konania .V neprítomnosti  obvineného z  priestupku možno vec prejednať   len  vtedy,   ak   sa   odmietne  dostaviť   na  ústne pojednávanie, hoci  bol riadne predvolaný, alebo  sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu.

Priestupky prejednávajú správne orgány z  úradnej povinnosti, ak nejde

o priestupky, ktoré sa prejednávajú len na návrh  - tzv. návrhové delikty. Návrhovými deliktami sú:

1. priestupky na úseku práva na prístup k informáciám
2. priestupky proti občianskemu spolunažívaniu (ublíženie na cti podľa    § 49   ods. 1  písm. a)  zákona o priestupkoch

Návrhové delikty sa prejednávajú len  na návrh postihnutej  osoby alebo jej  zákonného

zástupcu alebo opatrovníka , to znamená, že ak dotknutá osoba nesúhlasí s prejednaním priestupku, správny orgán nemôže konať a vec odloží. Lehota na začatie konania o priestupku je prekluzívna – 3 mesiace od odo dňa, keď sa navrhovateľ  o priestupku dozvedel

Ak  správny orgán zistí určité skutočnosti nasvedčujúce tomu, že priestupok nemôže prejednať, postúpi vec :

a) prokurátorovi alebo  orgánu Policajnému zboru,  ak skutočnosti

   nasvedčujú, že ide o trestný čin,

b) orgánu  príslušnému podľa  osobitného právneho  predpisu  na

   prejednanie skutku  tzv. osobitnej kategórie osôb ( sudcovia, prokurátori, osoby

   podliehajúce vojenskej právomoci )

c) správnemu orgánu  príslušnému na prejednanie  skutku, ktorý je

   iným správnym deliktom než priestupkom.

Na konanie o priestupkoch sa vzťahujú zásady stanovené v Správnom poriadku a taktiež na postup pri prejednávaní priestupkov sa subsidiárne vzťahuje Správny poriadok. Obvinený i poškodený majú práva a povinnosti stanovené zákonom o priestupkoch. Ak správny orgán vec neodloží alebo zo zákonných dôvodov konanie nezastaví, po prejednaní priestupku vydá rozhodnutie.

Výrok   rozhodnutia   o   priestupku,   ktorým   je   obvinený z priestupku  uznaný  vinným,  musí  obsahovať :

1. popis skutku s označením miesta  a času spáchania  priestupku,
2. vyslovenie viny,

1. druh a výšku sankcie,
2. prípadne  rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie
3. o započítaní času  do času zákazu činnosti
4. uložení ochranného  opatrenia
5. o nároku na náhradu škody
6. o trovách konania

Proti  rozhodnutiu o  priestupku môže  sa odvolať  v plnom rozsahu len obvinený z priestupku, a  ak ide o mladistvého, v jeho prospech aj jeho zákonný zástupca a orgán starostlivosti o dieťa. Poškodený sa môže odvolať len vo veci náhrady škody.

V odvolacom konaní správny orgán nemôže zmeniť uloženú sankciu v neprospech  obvineného z  priestupku, ak  nezistí nové podstatné skutkové okolnosti.

Návrh na preskúmanie rozhodnutia  o priestupku súdom možno podať až  po vyčerpaní riadneho  opravného prostriedku v správnom konaní. Týmto ustanovením sa realizuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu a právo obrátiť sa na súd, ak účastník konania tvrdí, že rozhodnutím správneho orgánu bol ukrátený na svojich právach. Podmienkou podania žaloby je však najprv podanie odvolania proti rozhodnutiu správneho orgánu a až v prípade, že účastníkovi konania nebude vyhovené v tomto odvolacom konaní, môže sa obrátiť na súd. Súd však podľa § 247-250k Občianskeho súdneho poriadku preskúmava len zákonnosť právoplatného rozhodnutia o priestupku, t.j. celkovú správnosť konania. Napadnuté rozhodnutie buď potvrdí alebo pre nezákonnosť zruší. Proti rozhodnutiu súdu sa nepripúšťa opravný prostriedok  a preto je konečné.

3.5. Vybrané skutkové podstaty niektorých priestupkov

Priestupky proti poriadku v správe sú upravené v § 21 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Priestupku proti poriadku v správe sa dopustí ten, kto :

a) neoprávnene  zhotoví  reprodukciu   ceniny  alebo  neoprávnene zhotoví  alebo uvedie  do obehu  predmet, ktorý  by mohol  byť  zamenený s ceninou alebo pečiatkou štátneho orgánu, obce alebo organizácie,  bez úmyslu  obohatiť sa  alebo sfalšovať verejnú listinu alebo uvedené predmety,

b) úmyselne  uvedie nesprávny  alebo neúplný  údaj orgánu štátnej správy  alebo obci  alebo mu  požadovaný údaj  zatají, hoci má povinnosť takýto údaj uviesť,

c) úmyselne  neoprávnene  užíva  vedeckú  alebo  umeleckú hodnosť alebo titul absolventa vysokej školy,

d) úmyselne  zničí,  poškodí  alebo  neoprávnene  odstráni  alebo poruší uzáveru alebo úradnú značku,

e) úmyselne  zničí,  poškodí  alebo  neoprávnene odstráni verejnú vyhlášku alebo pozmení jej obsah,

f) úmyselne  podá  nepravdivú   alebo  neúplnú  svedeckú  výpoveď v správnom   konaní  alebo   podá  nepravdivé   alebo  neúplné vysvetlenie  orgánu  oprávnenému  objasňovať  priestupky alebo uvedie  nepravdivý  údaj  v  čestnom  vyhlásení  pred  orgánom štátnej správy alebo obce,

g) úmyselne neoprávnene sa vydáva za verejného činiteľa,

h) úmyselne     nedodrží     obmedzujúce     opatrenie    uložené v priestupkovom konaní.

(2) Za priestupok podľa  odseku 1 písm. a) až  c) možno uložiť pokutu do  1 000 Sk, za priestupok  podľa odseku 1 písm. d)  až h) pokutu do 3 000 Sk.

Priestupky proti  bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sú upravené v § 22 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Priestupky na úseku podnikania sú upravené v § 24 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Priestupku na úseku podnikania sa dopustí ten, kto

a) poškodí iného  na cene, akosti,  množstve alebo hmotnosti  pri predaji tovaru alebo poskytovaní iných služieb,

b) v obchode  alebo pri  inom podnikaní  spracúva, predáva  alebo v súvislosti s  tým skladuje alebo  po vykonanej oprave  alebo úprave vydáva tovar z drahých kovov, ktorý nezodpovedá právnym predpisom o jeho povinnom preskúšaní alebo úradnom označení,

c) falšuje  alebo  úmyselne  zneužije  úradnú  značku  pre  tovar z drahých kovov alebo úmyselne  uvedie do obehu tovar označený takou značkou,

d) neoprávnene  vykonáva  obchodnú,  výrobnú  alebo inú zárobkovú činnosť,

e) spôsobom  odporujúcim zákonu  úmyselne vyzradí  obchodné alebo bankové  tajomstvo  alebo  skutočnosť,  na  ktorú  sa vzťahuje zákonom uložená povinnosť zachovávať mlčanlivosť.

(2) Za priestupok  podľa odseku 1  písm. a) a b)  možno uložiť pokutu do  5 000 Sk, za  priestupok podľa odseku  1 písm. c) a  d) pokutu do 10 000 Sk a za priestupok podľa odseku 1 písm. e) pokutu do 100 000  Sk. Zákaz činnosti až do jedného  roka možno uložiť za

priestupok podľa odseku 1 písm. a) až c) a e).

Priestupky na úseku ochrany pred alkoholizmom a inými toxikomániami sú upravené v § 30 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Priestupku na úseku ochrany pred alkoholizmom a inými toxikomániami sa dopustí ten, kto :

a) predá,  podá alebo  inak umožní  požitie alkoholických nápojov osobe  zjavne  ovplyvnenej  alkoholickým  nápojom  alebo  inou návykovou  látkou,  osobe  mladšej  ako  osemnásť  rokov alebo osobe, o  ktorej vie, že bude  vykonávať zamestnanie alebo inú činnosť,  pri  ktorej  by  mohla  ohroziť  zdravie  ľudí alebo poškodiť majetok,

b) neoprávnene  predá,  podá  alebo   inak  umožní  druhej  osobe škodlivé užívanie inej návykovej látky, než je alkohol,

c) sa   nepodrobí  opatreniu   postihujúcemu  nadmerné  požívanie alkoholických nápojov alebo užívanie iných návykových látok,

d) úmyselne  vyrobí  liek  alebo  destilát  bez  povolenia  alebo úmyselne lieh alebo destilát vyrobený bez povolenia prechováva alebo uvádza do obehu,

e) úmyselne umožňuje  požívať alkoholický nápoj  alebo užívať iné návykové  látky  osobe  mladšej  ako  osemnásť  rokov,  ak tým ohrozuje jej telesný alebo mravný vývoj,

f) požije alkoholický nápoj alebo  užije inú návykovú látku, hoci vie,  že bude  vykonávať  zamestnanie  alebo inú  činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť zdravie ľudí alebo poškodiť majetok,

g) po požití  alkoholického nápoja alebo po  užití inej návykovej látky vykonáva činnosť uvedenú v písmene f),

h) v  stave vylučujúcom  spôsobilosť, ktorý  si privodil  požitím alkoholického  nápoja  alebo   užitím  inej  návykovej  látky vykonáva činnosť uvedenú v písmene f).

(2) Za priestupok  podľa odseku 1  písm. a), b),  c), d) a f možno  uložiť pokutu  do 3 000  Sk, za  priestupok podľa  odseku 1 písm. e)  a g) pokutu do  5 000 Sk a za  priestupok podľa odseku 1 písm. h) do  10 000 Sk; zákaz činnosti do  šiestich mesiacov možno

uložiť za priestupok  podľa odseku 1 písm. f),  do jedného roku za priestupok podľa odseku 1 písm. g)  a do dvoch rokov za priestupok podľa odseku 1 písm. h).

Priestupok na úseku práva na prístup k informáciám upravuje   § 42a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Priestupku sa  dopustí aj ten, kto  vedome vydá a zverejní nepravdivé,  neúplné  informácie,   kto  poruší  povinnosť  určenú osobitným predpisom, (Zákon  Národnej  rady  Slovenskej  republiky  č. 211/2000 Z.z. o slobodnom  prístupe  k  informáciám  a  o  zmene  a doplnení

niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) alebo ten,  kto vydaním rozhodnutia alebo

vydaním príkazu, alebo iným opatrením zapríčiní porušenie práva na sprístupnenie informácií. Za  tento priestupok  možno  uložiť  pokutu do 50 000 Sk a zákaz činnosti až na dva roky.

Priestupky proti občianskemu spolunažívaniu upravuje   § 49 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Priestupku proti občianskemu spolunažívaniu sa dopustí ten, kto

a) inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech,

b) inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví,

c) úmyselne  uvedie  nesprávny  alebo  neúplný  údaj pred štátnym orgánom, pred  orgánom obce alebo pred  organizáciou za účelom získania neoprávnenej výhody,

d) úmyselne naruší  občianske spolunažívanie vyhrážaním  ujmou na zdraví,  drobným    ublížením  na  zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním,

e) od  iného  násilím  sám  alebo  za  pomoci ďalších osôb vymáha majetkové práva  alebo práva z nich  vyplývajúce, o ktorých sa domnieva,   že   mu   patria   bez  vykonateľného  rozhodnutia príslušného orgánu,

f) napomáha osobnou účasťou  násilnému vymáhaniu majetkových práv alebo práv  z nich vyplývajúcich,  hoci na ich  vymáhanie niet vykonateľného rozhodnutia príslušného orgánu.

(2) Za priestupok podľa odseku  1 písm. a) možno uložiť pokutu do  1 000  Sk,  za  priestupok  podľa  odseku  1  písm. b)  až  d) a písm. f)  pokutu do  3 000  Sk a  za priestupok  podľa odseku  1 písm. e) pokutu do 10 000 Sk.

Priestupky proti majetku upravuje   § 50 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Priestupku  proti majetku sa  dopustí ten, kto úmyselne  spôsobí škodu na cudzom  majetku  krádežou,  spreneverou,  podvodom  alebo zničením alebo poškodením veci z takého  majetku, ak škoda nedosahuje výšku minimálnej  mesačnej mzdy  ustanovenej všeobecne  záväzným právnym predpisom, alebo sa o takéto konanie pokúsi. Za tento priestupok  možno uložiť pokutu do 10 000 Sk.

SPRÁVNE SÚDNICTVO

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy na základe:

1. žalôb
2. alebo opravných prostriedkov

Na preskúmavanie rozhodnutí správnych orgánov sú vecne príslušné krajské súdy. V zákonom stanovených prípadoch rozhodujú o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov okresné súdy, a to je len jeden prípad -  ak žaloba smeruje proti rozhodnutiu správneho orgánu o priestupku obvineného.

V ďalšom jednom prípade rozhoduje o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov Najvyšší súd Slovenskej republiky  ,a to  ak žaloba smeruje proti rozhodnutiam ústredných orgánov štátnej správy .

Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov

Konanie na súde sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou.
Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí.

Súd môže rozhodnúť o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Predpokladom  konania súdu o podanej žalobe je voči rozhodnutiu správneho orgánu je, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo.

Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni.

Žalobca musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý zaňho na súde koná; to neplatí vo veciach, v ktorých je daná vecná príslušnosť okresného súdu, alebo ak ide o preskúmanie rozhodnutia a postupu vo veciach zdravotného poistenia, sociálneho zabezpečenia vrátane nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, štátnych sociálnych dávok, sociálnej pomoci a poistenia v nezamestnanosti, aktívnej politiky trhu práce a garančného fondu, poskytovania zdravotnej starostlivosti, vo veciach priestupkov a vo veciach žiadateľov o priznanie postavenia utečenca.

Žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť.

Prokurátor môže žalobu podať do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené protestu, najneskôr však do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu.

Spôsoby rozhodnutia súdu o podanej žalobe :

1. Súd žalobu zamietne ( a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu potvrdí) ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom.

2. Súd žalobe vyhovie a zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že

a) rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
b) zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov,

c) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci,
d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené,

e) v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu, ak rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené. Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený.

Správne orgány sú viazané právnym názorom súdu. Proti rozsudku súdu  o zamietnutí žaloby je prípustné odvolanie. Proti rozsudku súdu, ktorým žalobe vyhovel,  je odvolanie prípustné, len ak bolo rozhodnutie zrušené z dôvodov podľa písmen a) a b).

Pre rozhodovanie súdov o žalobách voči rozhodnutiam SO teda platí kasačný princíp, čo znamená, že súd môže rozhodnutie SO zrušiť alebo žalobu zamietnuť. Súd nevykonáva dokazovanie.

Rozhodovanie opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov

V niektorých prípadoch  zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov (teda o riadnych opravných prostriedkoch).

Sú to nasledovné prípady:

:
Napr. zákon o občianskych združeniach 83/1990 Zb v znení platných predpisov  ustanovuje, že  proti rozhodnutiu MV o odmietnutí registrácie môžu členovia prípravného výboru podať do 60 dní odo dňa, keď rozhodnutie bolo ich splnomocnencovi doručení, opravný prostriedok na Najvyšší súd.

Podľa zákona č. 513/2006Z.z. o sociálnom poistení , Ústredie Sociálnej poisťovne rozhoduje v prvom stupni o dôchodkových dávkach, o úrazovej rente a o pozostalostnej úrazovej rente. Proti rozhodnutiu ústredia možno podať opravný prostriedok v lehote do 30 dní od doručenia rozhodnutia, o ktorom rozhoduje Krajský súd.

Podľa zákona č. 162/1995 Zz. v platnom znení, proti rozhodnutiu Správy katastra o zamietnutí povolenia vkladu do katastra nehnuteľností sa možno odvolať do 30 dní od doručenia rozhodnutia na Krajskom súde. Odvolanie sa podáva prostredníctvom správy katastra, ktorá môže rozhodnúť o odvolaní v rámci autoremedúry za podmienok uvedených v správnom poriadku.

O opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní viazaný právnym názorom súdu.Proti rozhodnutiu súdu, ktorým potvrdí rozhodnutie správneho orgánu, je prípustné odvolanie.