Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Trnavská univerzita / Právnická fakulta / Sociálno-právna ochrana študentov

Prenáška externisti. (04_spo_20.03.2010.doc)

vysokoškolský zákon - 131/2002

Sociálna politika

- rozvoj osobnosti človeka a jeho blaha, doc. Stanek – súbor opatrení aktivít, ktoré cieľavedome smerujú k zlepšovaniu života, zabezpečenia sociálnej suverenity v rámci hospodárskych a politických možností krajiny

- z právneho pohľadu: súbor vzťahov medzi sociálnymi subjektmi a v normatívnom vyjadrení sa zaoberá skúmaním a ovplyvňovaním činností subjektov sociálnej sféry (štátna, verejná, súkromná)

- prerozdeľovanie sociálneho blaha podľa určitého dohodnutého prerozdeľovacieho mechanizmu, sociálne odkázaným jednotlivcom v spoločnosti

- subjekty sociálnej politiky:

a) štát (napr. ústava 5. odd. II. hlava, čl. 39)

b) zamestnávatelia a odborové zväzy (sociálny dialóg zák. 103/97)

c) miestne samosprávy – obce, mesta, VÚC – majú stanovené povinnosti voči občanom, zák. 448/08, zák. 599/03 – pomoc v hmotnej núdzi

d) charitatívne organizácie, občianske združenia, neziskové organizácie – zabezpečujú sociálne služby

e) rodina a domácnosť sociálne odkázaného občana (anglo-saský model)

- modely sociálnej politiky:

1. Inštitucionálno-redistribučný model

- sociálne blaho spoločnosti sa prerozdeľuje ..., je finančne náročný, prerozdeľuje finančné prostriedky sociálne odkázaným jednotlivcom

2. Pracovno-výkonový model

- založený na výkone pracovných činností – poistenie osoby zárobkovo činnej (odvody  výplata dávok)

3. Reziduálny model – zostatkový

- prerozdeľuje nízku nepatrnú časť spoločenského blaha

- funkcie sociálnej politiky:

a) ochranná funkcia

b) motivačná a stimulačná – motivácia jednotlivca, aby si zvyšoval životný štandard

c) prerozdeľovacia funkcia – adresné/neadresné poskytovanie dávok, sociálna spravodlivosť/rovnosť

d) preventívna funkcia – predchádzať vzniku nepriaznivých sociálnych udalostí v živote jednotlivca, (sociálno-právna ochrana detí)

e) homogenizačná funkcia – spočíva v skutočnosti – odstraňovanie nerovnosti príjmov obyvateľstva

- druhy sociálnej politiky:

oblasť sociálneho zabezpečenia, zdravotná oblasť, pracovná oblasť, bytová politika, rodinná politika (štátna sociálna podpora, zákon o rodine), politika životného prostredia – enviromentálna, vzdelávacia politika (sústava vysokoškolského vzdelávania)

Základné záväzky štátu na medzinárodnej úrovni

Dohovor medz. organizácie práce č. 102/1952 o min. štandarde v sociálnom zabezpečení

Revidovaná európska sociálna charta 1996

Dohovor č. 183/2000 o ochrane materstva (dávka v materstve)

Dohovor č. 128/1967 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach

Medzinárodný pakt o sociálnych, hospodárskych a kultúrnych právach

Charta základných sociálnych práva európskeho spoločenstva r. 89

Charta základných práv EU r. 2000, účinnosť r. 2009

Vysokoškolský zákon

Čl. 42 Ústava SR

právny predpis

Zákon o výchove a vzdelávaní 245/09

Zákon o celoživotnom vzdelávaní 568/09 (Univerzita 3-veku, kurzy, školenia, semináre)

Zákon o odbornom vzdelávaní 184/09

Zákon o zriadení Trnavskej univerzity 191/92

Nariadenie vlády o zriadení akreditačnej komisie 104/03

Vyhláška ministerstva školstva o kreditovom systéme 614/02

Vyhláška 102/2006 o priznávaní štipendia pre študentov VS

Nariadenie 323/2006

Vyhlášky určujúce zriaďovanie škôl v prírode, materských škôl, organizácia na jazykovej a špeciálnej škole

Smernica EU parlamentu 2005/36 o uznávaní odborných kvalifikácií

úlohy vysokoškolského zákona

- zabezpečiť vysokoškolské vzdelávanie

- zabezpečovať rozvoj vedy a umenia

- zabezpečiť výchovu odborníkov

- zabezpečiť výchovu odborníkov v rámci humanizmu, tolerancie, zdravé kritické myslenie, rozvíjanie štátnej hrdosti

- zabezpečovať ďalšie vzdelávanie – celoživotné, prípravné kurzy, atď., rozvíjanie modelov spoločnosti, v ktorej zabezpečuje vzdelávací proces

- spolupracuje s mestami, obcami, príp. so zamestnávateľmi

- zabezpečovanie medzinárodnej spolupráce s vysokoškolskými inštitútmi

rozčlenenie verejných vysokých škôl

- trojstupňová klasifikácia vysokých škôl

1. univerzitné – úspešný akreditačný proces, majú oprávnene poskytovať vzdelanie v Bc., Mgr., JUDr., realizujú vedu a výskum podľa kritérií akreditačnej komisie

2. odborné vysoké školy – iba 1. stupeň, poznatky využiteľné iba v aplikačnej sfére

3. ostatné – uspeli v akreditačnom procese a môžu poskytovať vzdelanie v 1. a 2. stupni a poskytujú základné poznatky, ktoré ďalej potom nerozširujú v oblasti participácie v rámci výskumných procesov

vysoké školy sa členia:        verejné – musia byť zriadené zákonom

štátne – policajné, vojenské a zdravotnícke, ich status je špeciálne riešená v zákone o vysokoškolskom vzdelávaní

súkromné – musia mať sídlo na území SR, zriadené FO alebo PO a na základe štátneho súhlasu aby mohli poskytnúť vzdelávanie, osobitnou kategóriou sú zahraničné vysoké školy na území EU (vo všetkých troch stupňoch)

akademická samospráva VS

- akademická obec vysokej školy – tvorí zamestnanecká a študentská časť

- rozoznávame orgány akad. samosp.: akademická rada, vedecká rada, rektor, disciplinárna komisia – majú právo udeľovať akademické a vedecko-pedagogické tituly, akademické obrady, a používajú insignie

- rozsah pôsobnosti akademického senátu: volí si svojho rektora, po zvolení podáva návrh MŠ aby sa obrátil na prezidenta a toho menoval do funkcie rektora, schvaľuje návrhy rektora na vymenovanie určitých osôb za prorektorov VŠ, rektor podáva návrh na vymenovanie členov vedeckej rady VŠ, ak. senát schvaľuje návrh rozpočtu pričom tento návrh predkladá rektor – finálne schválenie správna rada (je kreovaná 14 členov 6 min. vnútra, 6 akad. senát, 2 nominuje bez potrebného schválenia ak. senát = 1 zamestn. rada, 1 študent. rada), ak. senát schvaľuje dlhodobý zámer najdlhšie na 6 rokov – tento zámer podlieha registračnej povinnosti min. školstva, schvaľovanie akreditovaných štúdijnych odborov, výročná správa o svojej činnosti – predkladaná vedeckej rade, volí zástupcov rady vysokých škôl a do študentskej rady vysokých škôl, funkční obdobie ak. senátu je max. 4 roky

- rektor: štatutárny zástupca, riadi, zastupuje VŠ, volený a odvolávaný akad. senátom, kompetencia: udeľuje titul docent, predkladá návrhy na vymenovanie osôb za profesorov ministrovi a ten prezidentovi, predkladaciu právomoc vedeckej rade, je zároveň predsedom vedeckej rady

- vedecká rada: sa vyjadruje formu stanoviska k otvoreniu alebo zriadeniu odborov, schvaľuje kritéria na docenta a profesora, schvaľuje návrhy na osoby hosťujúceho procesora, udeľuje na návrh rektora emeritného profesora (každý pedagóg s titulom profesor nad 60 rokov), schvaľuje odborníkov, ktorý majú právo skúšať na štátnych skúškach (na bakalára: profesor alebo docent + 3 PhD.)

- disciplinárna komisia: prejednáva priestupky študentov voči právnym poriadkom, verejným poriadkom, štud. poriadkom, členov komisie vymenúva rektor

- vedúci: kvestor,

- fakulta: zriaďuje ju rektor po schválení akademickým senátom, fakulta musí kreovať do 6 mesiacov po jej vzniku svojich členov, miesto rektora – dekan

- dekan: volí o ak. senát, volený na 4 roky – opakovane len raz, menuje ho rektor, zodpovedá za svoju činnosť ak. senátu, pripravuje návrh, ktoré schvaľuje ak. senát, predkladá návrh rozpočtu fakulty

- vedecká rada fakulty: predsedom je dekan

organizácia štúdia na VŠ

- definícia štúd. odbor, štud. program a plán, odporúčaný štud. plán (povinné, povinne vol., výberové predmety)

- dĺžka štúdia (Bc., Mgr., Ing.)

formy a metódy štúdia

- forma: denná a externá

- metódy: prezenčná, dištančná, kombinovaná

- zápis na štúdium: po absolvovaní prijímacieho konania, oznámiť či nastúpi na štúdium

- kreditový systém

- ukončenie – štátnou skúškou

- prerušenie štúdia (schvaľuje dekan alebo rektor)

- doklady o štúdiu: preukaz študenta, index – výkaz o štúdiu, výpis výsledkov štúdia, záznamník klinickej praxe (zdravotnícke)

- doklady o skončení: diplom, vysvedčenie o štátnej skúške, dodatok k diplomu

skúška – písomná formou testu 15 – 16 otázok, tri varianty odpovede