Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Ekonomická univerzita / Podnikovohospodárska Fakulta / Podnikové financie

Skuska podnikove financie - testy (PF Testy1-6 PF.doc)

1 TEST

1) Odberné právo - starí účastinári majú právo prednostného nákupu účastín novej emisie v pomere k počtu účastín, ktoré vlastnia.

Cena novej účastiny - subskripčná cena (trhová cena) stanovuje sa nižšie než je kurz starých účastín. O koľko nižšie - to závisí od stavu trhu účastín. Ak je stabilný, alebo ceny rastú, môže byť odklon menší. Čím je trh menej stabilný a pri všeobecnom poklese cien účastín musí byť odklon subskripčnej ceny od kurzu väčší, aby bola emisia úspešná. Odklon subskripčnej ceny od kurzu strých účastín rozhoduje aj o tom, aká je cena odberného práva, ak ho chce majiteľ strých účastín predať.

Priznané odberné právo môže vlastník starých účastín:

1, využiť, kúpiť príslušný počet nových účastín

2, môže predať inému záujemcovi

3, môže ignorovať (do stanoveného termínu nevyužije, nepredá)

Cena odberného práva sa vypočíta:

Co = KSo - SCn KSo - kurz starej účastiny s odberným právom

Np + 1 SCn - subskripčná cena novej účastiny

Np - nákupný pomer (stará Ú/nová Ú)

Co = KSb - SCn KSb - kurz starej účastiny bez odberného práva

Np stredná hodnota, stredný kurz

KSb = cena starých účastín x počet starých ú. + cena nových ú. x počet nových ú.

počet starých + počet nových

Akciová spoločnosť vydáva novú emisiu aj keď nie je priznané odberné právo. Dochádza k tomu:

1, pri realizácii práva výmeny alebo nákupu nových účastín pri fúzii podnikov

2, pri realizácii práva výmeny rôznych certifikátov a dlhopisov za akcie.

3, pri realizácii nákápného práva zamestnancov, pri vydaní zamestnaneckých akcií

2) Úroková miera

Úrok predstavuje peňažnú čiastku určenú percentuálnou sadzbou zo sumy dlhu. Platí ho dlžník veriteľovi za obdobie trvania dlhu. Zahrňuje: 1, netto úrok (pltaba zabezpečujúca rovnováhu medzi D po kapitáli a peniazoch a ponukou) 2, úhradu N 3, odmenu veriteľa (zahŕňa: bonita klienta, dobu, na ktorú sa úver poskytuje, likviditu) 4, inflačnú prémiu (mala by kompenzovať znehodnotenie pohľadávky inflačným výovjom 5, miera zdaňovania úrokového výnosu.

Úroková miera:

1, nominálna - i (vystupuje na zmluve medzi veriteľom a klientom),

2, reálna – r (očistená o vplyv zdanenia a vplyv inflácie, predstavuje tú časť i, ktorá zostane ako skutočný reálny dôchodok veriteľovi

Fischerov efekt vyjadruje vzťah medzi i, r a mierou inflácie:

r = i - f___ = i ( 1 – D) - f

1 + f 1 + f

Finančné trhy pracujú so 4 základnými úrokovými mierami:

a) diskontná sadzba EB je úrok. mierou, pri ktorej EB poskutuje úver obchodným bankám. Jej zvýšenie pôsobí deflačne, zatiaľ čo zníženie všeobecne zlacňuje úver. Od tejto sadzby je odvodená diskontná sadzba OB.

b) medzibanková úroková sadzba, je sadzba, pri ktorej si poskytujú krátkodobý úver OB navzájom.

c) prime rate je najnižšia úrok. sadzba vyprodukovaná OB pri poskytovaní krátkodobých úverov dobre prosperujúcim a finančne zdravým klientom.

d) výnosová miera - každý podnik má inú mieru výnosnosti svojho kapitálu.

3) Finančná analýza.je východiskom pre finančné plánovanie

Typy: retrospektívna, perspektívna

Zdroje podkladov fin. analýzy: súvaha výkaz ziskov a strát, prehľad o finančných tokoch.

Ukazovatele: likvidity, aktivity, zadĺženosti, rentability, trhovej hodnoty podniku

Postup: vypočítame finančné ukazovatele, porovnanie s priemernými za odvetvie, skúma sa ich vývoj v čase, analyzujú sa vzťahy medzi pomerovými ukazovateľmi, navrhnú sa opatrenia pre budúcnosť. Analýza hospodárskeho výsledku: určenie činiteľov, ktoré ho determinovali a stanovenie smeru a veľkosti ich pôsobenia, zmena množstva realizovaného tovaru, zmena predajnej ceny, zmena nákladov na kalkulačnú jednotku, zmena sortimentu.

4) Časová hodnota peňazí. - to isté množstvo, ktoré sú k dispozícii v súčasnosti, má vyššiu hodnotu než peniaze, ktoré budú k dispozícii v budúcnosti. Veľkosť rozdielu je ovplyvnená výškou úrokovej miery. Základné princípy postupov:

a) budúca hodnota vkladu

F = P (1 + i)n (1 + i)n - úročiteľ

F = P (1+in)

F - budúca hodnota vkladu P - istina

i - úroková miera za ročné obdobie n - počet rokov, na ktoré je suma vložená

b) súčasná hodnota budúcich efektov

P = F . ___1___ ___1___ - odúročiteľ

(1 + i)n (1 + i)n

c) konečná (budúca) hodnota sumy anuít. Anuita je pravidelná, rovnaká platba uskutočňovaná stanovený počet období. Anuita je splátka + úrok.

FA = R . (1 + i)n – 1 sporiteľ

R = FA . i fondovateľ

(1+i)n - 1

d) súčasná hodnota sumy anuít vyčísľuje, akú súčasnú hodnotu má suma rovnakých príjmov, ktorú budeme získavať stanovený počet budúcich období, ak počítame s istou úrok. mierou.

PA = R . _(1+i)n - 1 zásobiteľ

i (1 + i)n

R = PA . i (1+i)n úmorovateľ

(1+i)n – 1

e) súčasná hodnota nekonečného radu anuít - odpovedá na otázku, aká je SH pravidelne získaných rovnakých súm, pričom proces nie je časovo obmedzený.

P = R

Časovú hodnotu peňazí ovplyvňuje:

1, výnosnosť peňazí 2, inflácia (intenzita znehodnotenia peňazí v čase)

BH: 1. úročiteľ – pri jednorázovom vklade alebo nerovnakých vkladoch

2. sporiteľ – pri rovnakých a pravidelných vkladoch

3. fondovateľ – vypočíta výšku 1 splátky

SH: 1. odúročiteľ – pri jednorázovom príjme a nerovnakých príjmoch

2. zásobiteľ – pri rovakých a pravidelných príjmoch

3. úmorovateľ – výpočítajte výšku jednej anuity

5) Finančné ciele.

zákl. cieľom podnikateľskej činnosti je maximalizácia trhovej hodnoty podniku a zisku po zdanení z dlhodobého hľadiska. Čiastkové ciele: likvidita, rentabilita, stabilita, platobná schopnosť, flexibilita

Príklady:

inflácia, reálna úroková miera
rezervný fond – úročiteľ
kumulatívna odpisová metóda
eskont zmenky P=F(1-d.n)
rentabilita Vlastného kapitálu a CK: zisk po zdanení / vlastný kapitál; vl. kap. / vl. majetok

2 TEST

1) náklady kapitálu pre podnik - ide o náklady podniku na získanie a viazanie jednotlivých zložiek jeho kapitálu.

Nákladmi vlastného kapitálu pre podnik je podniel na zisku, ktorý vlastník očakáva a získava za vklad svojho kapitálu do podniku. V priemere sú tieto N dané výškou dividend, ktoré prináša v danom období a v danej krajine vlastníctvo akcií. Vlastníkmi očakávaná a požadovaná ”cena” ich kapitálu je v jednotlivých podnikoch rozdielna a to vzhľadom na rôznu rizikovosť vkladu do príslušného podniku. Najmenej rizikové je vlastníctvo akcií veľkého a stabilizovaného podniku.

Nákladmi cudzieho kapitálu pre podnik je úrok, ktorý treba platiť veriteľom. Základná úroková miera je daná situáciou na finančnom trhu. Konkrétna výška úrokovej miery jednotlivých úverových zdrojov sa líši:

- podľa doby, na ktorú je úver poskytnutý, dlhdobé úvery sú drahšie ako strednodobé a krátkodobé úvery, pre veriteľa sú rizikovejšie

- podľa bonity dlžníckeho podniku, čím nižšie hodnotí veriteľ túto bonitu, tým je úver drahší

Náklady vlastného kapitálu sú pre podnik vyššie ako náklady cudzieho kapitálu. Dôvody:

1, riziko vlastníka je vyššie, ako je riziko veriteľa. Veriteľ chce svoje vložené prostriedky mať spravidla zabezpečené nejakou zárukou. Má zaručený pravidelný úrokový výnos. Vlastník vkladá do podniku prostriedky na vopred neobmedzený čas a môže ich získať späť len predajom svojho podielu alebo pri likvidácii podniku. Jeho dôchodok závisí od výsledkov hospodárenia podniku.

Náklady vlastného kapitálu vytváraného zo zadržaného podnikového zisku sú porovnateľné s nákladmi vlastného kapitálu vytváraného priamymi vkladmi vlastníkov. Vlastníci vkladajú preto, že očakávajú najvyššie výnosy.

2, platené úroky z úveru sú súčasťou podnikových nákladov, znižujú zisk ako základ dane pre výpočet dane z príjmov

FINANČNÝ LEREVAGE - ak prihliadame len na rozdielnosť nákladov vlastného a cudzieho kapitálu, potom zvyšovanie podielu cudzieho kapitálu na celkovom kapitáli vedie k znižovaniu primerných nákladov kapitálu pre podnik.

Priemerné náklady kapitálu:

Nk = Nvk . Kv__ + Nck . __ Kc _

K v + K c K v + K c

Podnik by dosiahol najnižšie priemerné náklady viazaného kapitálu, ak by pracoval len s CK.

2) cash flow – tok peňažných príjmov a výdavkov

a) brutto CF označuje všetky príjmy a výdavky podniku za isté obdobie. Priama metóda pri jednoduchom účtovníctve: príjmy - výdavky

b) netto CF vyjadruje pozitívne saldo bežných peňažných príjmov a výdavkov, do ktorých nie sú zahrnuté výdavky investičného charakteru. N CF = čistý zisk + odpisy ± zmena dlhodobých rezerv (zmeny položiek súvahy)

Ide o veličinu hodnotiacu hospodárenie podniku a je prebytkom bežných peňažných príjmov nad výdavkami.

CF môžeme počítať za investičnú činnosť, finančnú činnosť, prevádzkovú činnosť. Trojbilančný systém udáva vzťahy medzi súvahou (zisk), výsledovkou (N a V) a CF (P a V).

3) Obligácia - predstavuje dlžnícky záväzok emitenta voči majiteľovi obligácie, ktorý je v postavení veriteľa. Je záväzkom emitenta pravidelne vyplácať držiteľovi obligácií úrokový výnos a v pevne stanovenom termíne vrátiť dlh. Obligácia, je CP, ktorý vydáva emitent za účelom získania finančných prostriedkov. Vydávajú ich veľké a silné spoločnosti (5r). Súčasťou obligácie je kupónový talón a kupónový hárok.

Základné náležitosti obligácie: 1, názov a sídlo emitenta 2, meno emitenta (dlžníka) 3, NH obligácie 4, úroková sadzba 5, termín splatenia 6, spôsob určenia výnosu 7, vyhlásenie emitenta, že dlhuje NH obligácie jej majiteľovi 8, záväzok emitenta splatiť NH 9, splatiť určený výnos v stanovených termínoch 10, ak ide o obligáciu znejúcu na meno  musí byť uvedené aj meno prvého majiteľa 11, dátum vydania

12, podpisy oprávnených osôb 13, údaj o povolení emisie príslušným orgánom (MF)

Formy podnik. obligácií závisia od konkrétne stanovených zákl. podm., ku ktorým patria:

I. Spôsob určenia emitenta - kapitálové firmy môžu vydávať:

1, obligácie bez zabezpečenia emisie: a) celková podnik. aktivita a schopnosť emitenta b) kapitálová sila c) postavenie na trhu

2, zabezpečené konkrétnym majetkom emitenta, formy: a) obligácie založené záručnými listami, na konkrétne aktíva emitenta. trhová cena musí prevyšovať nominálnu hodnotu týchto záručných listov. b) obligácie zaručené lombardom c) záručné certifikáty, zaručené zariadením

3, zabezpečené zárukou iného subjektu

II. spôsob stanovenia úrokového výnosu: 1) pevným percentom 2) ako pohyblivý

III. obligácie sa splácajú: 1, splácanie v presne stanovenom termíne. Môže byť stanovený: a) ako fixný pre celú emisiu b) fixný pre jednotl. série c) jednotlivé série sa po uplynutí určitej doby vylosujú a splatí sa iba vylosovaná seria

2, dlžník si pri emisii vyhradzuje právo splatiť obligácie aj pred dobou splatnosti. Na obligácii je uvedené, či právo môže uplatniť kedykoľvek alebo až po uplynutí istého obdobia. Vopred sa určí cena, za ktorú sa realizuje predčasný nákup obligácií.

Typy obligácií: konvertibilné, obligácie s nulovým kupónom, ziskové obligácie, obligácie s dvojitou menou, rizikové obligácie,

medzinárodné obligácie, obligácie s čiastočným úpisom, zamestnanecké obligácie

Pri rozhodovaní investorov o kúpe istej obligácie je dôležitá jej: cena, rizikovosť, výnosnosť, termín a spôsob splatenia

Cena obligácie na primárnom trhu zodpovedá v zásade jej NH. Na sekundárnom trhu sa cena obligácie môže odchyľovať od jej NH. Je to dané výnosovosťou obligácie, priemernou mierou výnosovosti obdobne rizikového dlhodobého umiestnenia kapitálu v danom období a čosom životnosti obligácie.

P = V + V + ............... + V + NH

(1 + i) (1 + i)2 (1 + i)n (1 + i)n

P - cena obligácie (trhová cena) V - ročný výnos obligácie , kupónová sadzba, kupónová platba

i - bežná úroková miera n - počet rokov do lehoty splatnosti obligácie N - NH obligácie

Celková miera výnosu: Vc = C + Pt+1 - Pt

Vc - celková miera výnosu obligácie Pt+1 - Pt  kapitálový výnos

C - kupónová platba Pt

Pt+1 - cena obligácie na konci obdobia

P t - cena obligácie na začiatuku obdobia C  bežný výnos

Bežný výnos označujeme aj ako rendita. Vyjadruje úrokovú mieru z kapitálu, ktorý bolo nevyhnutné skutočne vynaložiť na nákup danej obligácie.

R = Ú . NH

P R - rendita vyjadrená v % Ú - kupónová sadzba vyjadrená v %

N - NH obligácie P - cena obligácie (kurz)

Výhody získavania dlhodobého úveru emisiou obligácií:

1, emitent získava dlhodobý úver na kapitálovom trhu od mnohých anonymných investorov, nemusí sa prispôsobovať požiadavkám jednotlivých veriteľov

2, emisia umožňuje získať veľké požičky za štandardných podmienok daných situáciou na kapitálovom trhu.

3, emitent má možnosť rýchlejšieho splácania svojho dlhu aj bez osobitnej zmluvnej dohody 4, má možnosť kúpiť kedykoľvek svoje vlastné obligácie na trhu

Nevýhody:

1, emisia musí byť úradne schválená, pričom treba splniť náročné podmienky stanovené zákonom

2, jednorázové náklady emisie sú značne vyššie ako pri získaní dlhodobéhu úveru inou formou

3, v priebehu celého života emisie treba vynakladať ďalšie vedľajšie náklady na jej správu

4, nemožnosť emitovania obligácií malými firmami

4) Alokácia kapitálu do pohľadávok:Väčšina pohľadávok (P) má obchodno- úverový charakter, t.j. v dodávateľských podnikoch vznikajú z predaja výrobkov a tovaru, ak tieto výkony hradí odberateľ s určitým časovim odstupom. Finančné rozhodovanie v oblasti P spočíva v určení veľkosti kapitálu, ktorý podnik v nich viaže. Dochádza ku kompromisu medzi ziskom a rizikom.

Pri usmerňovaní P je potrebné vychádzať z hľadiska ich objemu, vývoja, štruktúry, rentability, rovnomernosti, podmienok vzniku, trvania a splatenia P. P sú prechodným štádiom OA a ich riadenie sa používa na zabezpečenie likvidity podniku. Významným indikátorom riadenia kvality P je ukazovateľ doby inkasa (doba úhrady). Informuje o časovej viazanosti kapitálu v pohľadávkach.

doba inkasa = stav P resp. stav P , 360

(tržby:360) tržby

K skráteniu priem. doby inkasa pohľ. slúži skonto pri promptnom platení. Doba inkasa by mala byť max. 30 dní.

Faktory: 1, kvalita odberateľa 2, lehota obchodného úveru 3, platobné podmienky

O výške kapitálovej potreby rozhoduje podnik s ohľadom na nasledujúce skutočnosti:

1, zohľadňuje predĺženie doby, na ktorú prevažne poskytne obchodný úver. Zvyšuje to konkurencieschopnosť, objem predaja a výšku tržieb. Vyžaduje to viazanosť peňažných prostriedkov v pohľadávkach.

2, podnik môže zvýšiť svoju konkurenciu schopnosť poskytnútím zliav, skonta, objemového rabatu. Skráti sa priem. doba obchodného úveru, ale podnik musí poskytnúť zľavu.

3, predĺženie doby priem. inkasa P spravidla vyžaduje inkaso ako aj % duplicitných P a obrátenia.

Pri riadení alokácií kapitálu podnik postupuje diferencovanie voči zákazníkom podľa ich úverovej schopnosti a hodnotenia celkovej bonity.

5) Postup pri výbere investičného projektu:

1) technické aspekty, výška kapitálových vkladov, technické riziko

2) trhové riziko, cashflow, trhové riziko

3) finančné aspekty, cena kapitálu, finančné riziko

4) porovnanie IP – výber projektu podľa zvolenej metódy Kapitálový rozpočet podniku: samofinancovanie, limitovanie kapitálu

6) Metódy hodnotenia investičného projektu:

1, tradičné: rentabilita, výnosnosť

2, statické: neumožňujú výber z viacerých investičných projektov, ignorujú faktor času

3, doba úhrady (doba návratnosti)

4, čistá súčasná hodnota

5, vnútorná výnosová metóda

Rentabilita : R = čistý zisk____ x 100

kapitál. výdavky

Výnosnosť: príjmy 2 TEST - dokončenie

kapitál. výdavky

Doba úhrady: ___K____ __K___

čistý zisk príjmy

Výdavky: jednorázové, priebežné

Výdavky sú spojené s nevyhnutným zvyšovaním obežných výdavkov. Tradičné metódy vychádzajú z účtovných hodnôt.

Doba úhrady sa v praxi používa. Kritické výhrady, pretože môže viesť k nesprávnemu rozhnodovaniu a výberu variantov.

- ignoruje peňažné príjmy z investícií, ktoré vznikajú počas doby úhrady a tým skresľuje pohľad na efektívnosti.

- nezohľadňuje faktor času, časovú hodnotu peňazí

- preferuje varianty s kratšou životnosťou aj keď sú menej efektívne

Čistá súčasná hodnota - považuje sa za nejpresnejšiu metódu investičného rozhodovania, ktrá na základe toho, že zohľadňuje faktor času, hovorí o diskontných peňažných príjmov (aktualizované príjmy - diskontný faktor). Čistá súčasná hodnota vyjadruje rozdiel medzi diskontnými peňažnými príjmami z investície a kapitálovými výdavkami. Pokiaľ sú výdavky rozložené na viac ako 1 rok musíme diskontovať aj kapitálové výdavky.

ČSH =  Cfj Cfj - ak je príjem +, ak je výdavok -

j=0 (1 + i)j

ČSH =  Pn x 1 - K

(1 + i)n Pn - príjem v jednotkách rozhodovacej životnosti

K - kapitálové výdavky n - doba životnosti

i - úroková miera

ČHP = P1 + P2 + ........... + Pn - K

(1+i) (1+i)2 (1+i)n

Index súčasnej hodnoty

ISH =  Pn . 1 / (1+i)n 

 Pn =  diskontných príjmov

Vyjadruje vzťah medzi aktualizovanými peňažnými príjmami a kapitálovými výdavkami. Ak je  1 prijateľný. Čím , tým lepší projekt.

Vnútorné výnosové metódy doplňujúce k ČSH:

VV % =  __CFj__ = 0

(1+i)j

VV %  ČSH = 0 VV % = ih + __ čv__ ( iv - in)

ISH = 1 čv - č n

Č – ČSH n – nižšia v – vyššia Reálnosť údajov je základným problémom použitia metód:

- očakávaných CF

- zvolenej diskontnej sadzby

Podstatná je otázka vplyvu: - inflácie - rizika spojeného s odhadom budúcich príjmov za dlhší časový úsek

Inflačný vývoj cien sa prejavý tým, že: - stúpa úroková miera - stúpajú rôzne kapitálové výdavky a príjmy z kapitálových investícií.

Preto je nevyhnutné brať do úvahy očakávaný vývoj inflácie tak pri stanovení úrokovej miery pre diskontovanie, ako aj pre výpočet kapitálových výdavkov a peňažných príjmov z investície a tým zreálniť celkovú kalkuláciu efktívnosti investičných projektov.

Riziko možných odchýliek môže tiež ovplyvniť úvahy o projektoch. Riziko možno vyjadriť:

- analýzou citlivosti prepočtu efektívnosti na možné simulované zmeny peňažných príjmov a výdavkov

- uplatňovaním rizikovej prirážky pri prepočte efektívnosti napri. prirážku k úrokovej miere

- využitím pravdepodobných matematických metód pre zameranie miery rozptylu peňažných príjmov z investície

Príklady:

1) Optimálna dodávka

2) Splátkový kalendár s rovnakou anuitou

3) trhová cena obligácie

4) Hodnota vkladu (sporiteľ)

5) Výnos účastiny + SH: i=dividenda/výnos z účastiny i=a/p p=dividenda/úrokvá miera

3 TEST

1) Ukazovatele zadĺženosti:

celkový dlh / celkové aktíva stupeň finančnej samostatnosti: CK/VK krytie úrokov: (zisk pred zdanením + úroky) / úroky pomer prevádzkových príjmov a dlhov: CF / dlhy Stupeň oddĺženia: CF/dlhy * 100

Ukazovateľ krytia stálych platieb: (zisk pred zdanením – platené úroky – stále platby) / (platené úroky – stále platby)

Ukazovateľ samofinancovania: VK / CA * 100 – vyjadruje rozsah použitia CK na financovanie potrieb podniku

2) Alokácia do pohotových peňažných prostriedkov:

Rozhodovanie o optimálnej výške PPP zohľadňuje:

- operatívne rozpočty, brutto CF, za kratšie časové hľadisko a spoľahlivosť

- úverová schopnosť firmy, schopnosť podnik náhle vzniknuté záväzky pokryť momentálnymi PPP, ktoré má k dispozícii.

Peňažné prostriedky zabezpečujú:

- úhradu splatných záväzkov v podniku

- úhradu ostatných výdavkov v podniku

- tvorbu likvidných rezerv

- vecné a finančné investície

3) Finančné rozhodovanie: ide o konkrétnu náplň procesu formovania a realizácie jeho finančnej politiky. Problémy, ktorých sa FR týka najčastejšie delíme na:

1, podľa pohybu fin. zdrojov

- získavanie

- pohyb a využívanie

Súhrnné problémy: oceňovanie podniku, finančné plánovanie, fin. analýza ...

2, z časového hľadiska

- FR o krátkodobých aktívach

- FR o dlhodobých aktívach

Súhrnné problémy: oceňovanie podniku, finančné plánovanie, fin. analýza ...

Pri FR sa uplatňujú 2 zákl. prístupy:

1, zisk - riziko, podnik sa snaží prispievať k zvýšeniu podnik. zisku ako zákl. predpokladu rastu vl. majetku. Vyššia ziskovosťje sprevádzaná aj vyššou rizikovosťou. Podnik volí riešenie prinášajúce najvyšší prírastok zisku pri stupni rizika, ktorý je ochotný akceptovať.

2, likvidita - rentabilita, aktíva s vysokým stupňom likvidity prinášajú nízky výnos. Zabezpečiť čo najvyššiu ziskovosť pri podnikom zvolenej úrovni likvidity.

Zákl. kategórie využívané pri FR podniku: 1) cash flow 2) úroková miera 3) časová hodnota peňazí 4) riziko a neistota 5) požadovaná mieru výnosu 6) náklady alternatívnych príležitostí

4) Obligácie: predstavuje dlžnícky záväzok emitenta voči majiteľovi obligácie, ktorý je v postavení veriteľa. Je záväzkom emitenta pravidelne vyplácať držiteľovi obligácií úrokový výnos a v pevne stanovenom termíne vrátiť dlh. Obligácia, je CP, ktorý vydáva emitent za účelom získania finančných prostriedkov. Vydávajú ich veľké a silné spoločnosti (5r). Súčasťou obligácie je kupónový talón a kupónový hárok.

12, podpisy oprávnených osôb 13, údaj o povolení emisie príslušným orgánom (MF)

Formy podnik. obligácií závisia od konkrétne stanovených zákl. podm., ku ktorým patria:

I. Spôsob určenia emitenta - kapitálové firmy môžu vydávať:

1, obligácie bez zabezpečenia emisie: a) celková podnik. aktivita a schopnosť emitenta b) kapitálová sila c) postavenie na trhu

3, zabezpečené zárukou iného subjektu

II. spôsob stanovenia úrokového výnosu: 1) pevným percentom 2) ako pohyblivý

Typy obligácií: konvertibilné, obligácie s nulovým kupónom, ziskové obligácie, obligácie s dvojitou menou, rizikové obligácie,

medzinárodné obligácie, obligácie s čiastočným úpisom, zamestnanecké obligácie

Pri rozhodovaní investorov o kúpe istej obligácie je dôležitá jej: cena, rizikovosť, výnosnosť, termín a spôsob splatenia

P = V + V + ............... + V + NH

(1 + i) (1 + i)2 (1 + i)n (1 + i)n

P - cena obligácie (trhová cena) V - ročný výnos obligácie , kupónová sadzba, kupónová platba

i - bežná úroková miera n - počet rokov do lehoty splatnosti obligácie N - NH obligácie

Celková miera výnosu: Vc = C + Pt+1 - Pt

Vc - celková miera výnosu obligácie Pt+1 - Pt  kapitálový výnos

C - kupónová platba Pt

Pt+1 - cena obligácie na konci obdobia

P t - cena obligácie na začiatuku obdobia C  bežný výnos

Bežný výnos označujeme aj ako rendita. Vyjadruje úrokovú mieru z kapitálu, ktorý bolo nevyhnutné skutočne vynaložiť na nákup danej obligácie.

R = Ú . NH

P R - rendita vyjadrená v % Ú - kupónová sadzba vyjadrená v %

N - NH obligácie P - cena obligácie (kurz)

Výhody získavania dlhodobého úveru emisiou obligácií:

1, emitent získava dlhodobý úver na kapitálovom trhu od mnohých anonymných investorov, nemusí sa prispôsobovať požiadavkám jednotlivých veriteľov

2, emisia umožňuje získať veľké pôžičky za štandardných podmienok daných situáciou na kapitálovom trhu.

3, emitent má možnosť rýchlejšieho splácania svojho dlhu aj bez osobitnej zmluvnej dohody 4, má možnosť kúpiť kedykoľvek svoje vlastné obligácie na trhu

Nevýhody:

1, emisia musí byť úradne schválená, pričom treba splniť náročné podmienky stanovené zákonom

2, jednorázové náklady emisie sú značne vyššie ako pri získaní dlhodobého úveru inou formou

3, v priebehu celého života emisie treba vynakladať ďalšie vedľajšie náklady na jej správu

4, nemožnosť emitovania obligácií malými firmami

5) Finančná analýza.

je východiskom pre finančné plánovanie Typy: retrospektívna, perspektívna Zdroje podkladov fin. analýzy: súvaha výkaz ziskov a strát, prehľad o finančných tokoch.

Ukazovatele: likvidity, aktivity, zadĺženosti, rentability, trhovej hodnoty podniku Postup: vypočítame finančné ukazovatele, porovnanie s priemernými za odvetvie, skúma sa ich vývoj v čase, analyzujú sa vzťahy medzi pomerovými ukazovateľmi, navrhnú sa opatrenia pre budúcnosť. Analýza hospodárskeho výsledku: určenie činiteľov, ktoré ho determinovali a stanovenie smeru a veľkosti ich pôsobenia, zmena množstva realizovaného tovaru, zmena predajnej ceny, zmena nákladov na kalkulačnú jednotku, zmena sortimentu.

Príklady:

ČSH invest. projektu
bankový diskont zmenky
súvaha: likvidita: všeobecná: obežné aktíva/ KZ atď.
proforma bilancie
pohľadávky voči odberateľom

4 TEST

1) Požiadavky na ocenenie podniku: suma cien podnikového majetku (ceny obstarania a stupeň opotrebovania majetku, náklady spojené so založením podniku, vývoj trhových cien) finančná štruktúra podniku (podiel Vl. a Cudz. kapitálu),

súčasná a očakávaná výnosnosť podniku (ovplyvňuje trhovú hodnotu), hodnota firmy (peňažné vyjadrenie NM nezachyteného v účtovnej evidencii), metódy ocenenia: výpočet substančnej hodnoty (súčet ocenení jednotlivých majetkových súčastí podniku - záväzky), metóda určenia hodnoty výnosu ( treba odhadnúť budúci výnos a stanoviť úrokovú mieru kapitalizácie výnosu, rizikovosť vkladu do oceňovaného podniku), iné metódy (priemerná hodnota nadzisku, porovnávanie subjektov)

2) Postup pri výbere investičného projektu: 1) technické aspekty, výška kapitálových vkladov, technické riziko 2) trhové riziko, cashflow, trhové riziko 3) finančné aspekty, cena kapitálu, finančné riziko 4) porovnanie IP – výber projektu podľa zvolenej metódy Kapitálový rozpočet podniku: samofinancovanie, limitovanie kapitálu

3) Faktoring: predstavuje osobitnú formu krátkodobého financovania spojenú s obchodným úverom. Znamená odpredaj pohľadávky dodávateľa voči odberateľovi faktorovi, ktorý sa stará o jej inkaso. Dodávateľ používa služby faktora z týchto dôvodov:

1, nechce sa nám starať o správu svojich pohľadávok

2, potrebuje refinancovanie obchodného úveru, ktoré môže poskytnúť faktor.

3, chce poskytnúť odberateľovi obchodný úver za podmienok bežných v danom odbore, ale nemá dostatok vlastného kapitálu

Dodávateľ tovaru uzavrie s faktorom zmluvu o odkúpení svojich pohľadávok voči odberateľom. Potom dodáva tovar odberateľom a poskytuje im obchodný úver. Vystavené faktúry za dodaný tovar odovdá faktorovi, ktorý sa stará o správu pohľadávok a ich inkaso. Faktori poskytujú v zásade 3 hlavné služby:

1, preberajú všetky administratívne práce so správou pohľadávok

2, oceňujú rizikovosť existujúcich odberateľov svojich klientov

3, financujú svojho klienta tým, že odkupujú jeho pohľadávky, pričom mu ich nominálnu sumu vyplatia (zníženú o svoju odmenu).

Faktor pri odkúpení pohľadávky zráža z jej NH odmenu, ktorá zahŕňa:

1, diskont

2, platbu za služby, ktoré poskytuje klientovi

3, rizikovú províziu

Rozsah služieb, na ktoré je uzavretá faktoringová zmluva:

1, odkúpenie jednotlivých pohľadávok klienta

2, odkúpenie všetkých jeho pohľadávok

3, odkúpenie pohľadávok v rámci vopred stanoveného limitu

Faktoring:

1, otvorený - keď odpredaj pohľadávky oznámi veriteľ dlžníkovi. Dlžník plní svoj záväzok priamo faktorovi.

2, skrytý - keď veriteľ neinformuje dlžníka o predaji pohľadávky. Dlžník uhrádza dlžnú sumu veriteľovi, ktorý vedie tieto platby na osobitnom účte faktora.

3, exportný - keď faktor zapojí do faktoringovej operácie ďalšieho faktora v krajine dlžníka

Výhody (z hľadiska dodávateľa na využitie faktoringu):

1, nepotrebuje viazať vlastný kapitál v pohľadávkach a pritom si zachováva konkurenčné výhody

2, zbavuje sa aj rizika z možného nezaplatenia pohľadávky.

Z hľadiska faktoringovej firmy ide o normálne podnikanie s cieľom dosiahnuť zisk.

4) Technika emisie účastín: (obligácie) - realizuje sa opčným obchodom a v danej krajine musí byť povolená. Emisiu účastín schvaľuje MF. Emisia:

1) súkromná - ide o predaj jednému investorovi, alebo malej skupine investorov. Emitent spravidla umiestňuje účastiny samostatne, v takom prípade hovoríme o vlastnej emisii.

2) verejná - verejný predaj širokému okruhu investorov. Realizuje sa ako opčná (verejná) so sprostredkovaním banky (IB).

Výber banky sa realizuje:

- na základe konkurenčnej ponuky (výhody, nevýhody banky) – oznámi sa to bankám, tie zverejnia podmienky emisie a potom si vyberiem banku

- na základe dohodnutej ponuky (emitent si zvolí investičnú banku a podmienky dohodne s tou bankou)

Existujú dva základné varianty prevzatia emisie sprostredkované bankou:

1, banka preberie od emitenta celú emisiu za dohodnutú cenu

2, banka prevezme za podmienok na základe ”najlepšieho úsilia” (banka sa zaviaže predať čo najviac za dohodnutú cenu a nepreberá zodpovednosť za účastiny).

5) Podnikové financie - sústava peňažných vzťahov, do ktorých podnik vstupuje pri získavaní fin. zdrojov, pri ich alokovaní a viazaní v jednotlivých zložkách majetku, pri produktívnom využívaní tohto majetku a pri rozdeľovaní dosiahnutých výsledkov.

Finančná politika - také konkrétne uskutočňovanie finančnej činnosti, ktoré podľa názorov vedenia najlepšie prispieva k plneniu podnikateľských cieľov. FP zahrňuje:- formulovanie cieľov

- voľbu finančných nástrojov a opatrení

- dôslednú realizáciu prijatých opatrení

- systematickú analýzu účinnosti opatrení

Podniková FP je ovplyvňovaná dvomi zákl. faktormi: 1) zákl. cieľom podnikateľskej činnosti a na jeho základe formulovanými konkrétnymi čiastkovými cieľmi je zvyšovanie trhovej hodnoty majetku

2) stavom a predpokladaným vývojom ekonomického okolia podniku

Podľa charakteru členíme peňažné vzťahy:

rozpočtové b) úverové c) poisťovacie d) realizačné

Podľa subjektov:

vzťahy v rámci samotného podniku b) vzťahy medzi podnikom a inými ekonomickými subjektami

Podľa oblasti podnik. činnosti:

vzťahy vznikajúce pri získavaní finančných zdrojov
vzťahy spojené s alokáciou
peňažné vzťahy viažúce sa na produktívne využívanie podnik. majetku
vzťahy zabezpečujúce rozdeľovanie dosiahnutých výsledkov hospodárenia, t.j. odvod daní, výplata podielu vlastníkov na zisku a ponechávanie časti zisku v podniku na financovanie jeho zdroja, splátka úveru

Príklady:

reálna úroková miera
CF z bežnej činnosti + celkový CF
celkové kapitálové výdavky
kritický bod + denný čistý zisk: F=Q(P*V)
účtovná hodnota účastiny: = vlast. kapitál – (nom. Hod. * počet prior. akcií)

počet kmeňových akcií

5 TEST

1) Burza: Sekundárny trh s CP spolu s ponukou voľného kapitálu a jeho dopytom. Finančný sprostredkovatelia: banky,

sporiteľne, finančné inštitúcie. Investičný sprostredkovatelia: finančné spoločnosti, investičné fondy. Burzový obchodníci: banky, brokeri, dealeri. Diverzifikácia rizika: držba viacerých CP na zníženie rizika (trhové špecif.) Riziko portfólia CP: riziko CP, výška kapitálu CP, korel. výnosov CP. Burzové indexi, špekulácie, haussisti, baissisti, hlvný a vedľajší trh.

2) Stále a nestále pasíva: ”automaticky” vznikajúcim úverovým zdrojom, ktorý má podnik bezplatne k dispozícii na krytie svojich potrieb. Ide o spontánne vznikajúce finančné zdroje.

Patria sem: a) záväzky voči zamestnancom - živá práca sa v podniku vynakladá bežne denne, ale výplata príslušných

miezd sa uskutočňuje až dodatočne v presne určených termínoch.

Minimálna, trvalá výška záväzku voči zamestnancom = priemerný denný objem miezd x počet dní, o kt. sa neskorí

deň výplaty za skončením výplatného obdobia. V ďalších dňoch má trvale narastajúci záväzok už charakter

nestáleho pasíva, pričom pri ďalšom termíne výplaty poklesne zasa na minimálnu trvalú úroveň.

záväzky voči štátnemu rozpočtu vyplývajú zo skutočnosti, že podnikové dane sa platia s istým oneskorením po ukončení daňového obdobia.

3) Výstupy krátkodobého finančného plánu: finančné rozhodnutia o krátkodobých aktívach a pasívach, iné nazvy výkaz ziskov a strát – plán zisku, súvaha – finančná bilancia, výkaz o zmene hotovosti – plán CF.

4) Finančné ciele podniku: všeobecné (verbálne), špecifické ( dynamika rastu ziskovosti, dividenda na jednu akciu, miera zadĺženosti, istá úroveň likvidity, cieľ v oblasti CF, medziročný rast objemu tržieb, výnosnosť kapitálových vkladov)

Príklady:

priemerná cena kapitálu
fondovateľ
splátkový plán rovnomerne rastúci
holandské odpisy
ČSH 2 projektov

6 TEST

1) Optimálna finančná štruktúra: Postupy na riešenie problému optimálnej FŠP:

Nezvyšuje sa vlastný kapitál podniku vykázaný v bilancii, ale len efektívny, skutočný kapitál, s ktorým môže podnik disponovať.

3, zákonné samofinancovanie - je také, ak zákonodarca podniku stanovuje:

- povinné vklady na tvorbu zjavných alebo štatutárnych rezerv

- také podmienky na ocenenie majetku, ktoré vedú k tvorbe skrytých rezerv

4, dobrovoľné samofinancovanie - ak sa podnik dobrovoľne, sám rozhodne pre tvorbu štatutárnych rezerv, alebo ak prevedie sumu zisku do RF.

5, vedomé samofinancovanie - ak sa rozdelenie zisku uskutočnilo s vedomím podniku

6, nevedomé samofinancovanie - ak sú časti majetku podniku nevedome podhodnotené, alebo ak vzniknuté škody sú nevedome nadhodnotené.

Význam samofinancovania v podniku

1, vertikálne pravidlá - pravidlá na regulovanie vzťahov medzi cudzím a vlastným kapitálom na strane pasív bilancie. Za základné sa považuje pravidlo 1:1, že CK by nemal byť vyšší ako VK. Pre rizikovejšie odbory podnikania sa považuje za potrebné dodržať vzťah 1:2, teda aby CK nepresiahol polovicu VK.

2, vychádza z takto formulovaného kritéria: optimálna finančná štruktúra podniku sa dosahuje vtedy, ak výhody plynúce zo zvyšovania podielu CK sa vyrovnajú s marginálnymi nákladmi finančných ťažkostí spojených s týmto rastom CK. Kriteriálnou funkciou je minimalizácia nákladov spojených so získavaním a viazaním podnikového kapitálu.

Snaha o minimalizáciu priemerných nákladov kapitálu

Ďalšie modely optimalizácie finančnej štruktúry vychádzajú z maximalizácie trhovej hodnoty podniku ako rozhodujúceho cieľa podnikateľskej činnosti. Neexistuje nijaký spôsob, ktorý by jednoznačne určil pre ten-ktorý podnik optimálnu finančnú štruktúru. Závisí to od vedenia podniku.

2) Samofinancovanie: financovanie podnikových potrieb z tej časti zisku, ktorá podniku zostane po úhrade dani a dividend. Zisk sa môže v podniku ponechať rôznymi spôsobmi. Formy samofinancovania:

1, zjavné financovanie – zo súvahy, ponechaním zisku vykázaného v bilancii podniku na financovanie jeho potrieb:

- v podniku jednotlivca a osobných spoločnostiach pripísaním zisku na kapitálové konto

- v kapitálových spoločnostiach pridelením zisku do zjavných rezerv, alebo prevedením nerozdelenej časti zisku do budúceho roka. Ide o rozdelenie zisku, ktoré je zachytené v bilancii podniku a jasne z neho vyplýva, že k zvýšeniu vlastnej kapitálovej základne dochádza v dôsledku príslušného spôsobu použitia zisku.

2, skryté financovanie - znížením zisku vykázaného v bilanacii tým, že podnik vytvorí tiché rezervy, najmä prostredníctvom:

- podhodnotenia majetku

- nadhodnotenia záväzkov

Z hľadiska podniku má samofinancovanie význam v tom, že podnik pri potrebe rozširovať kapitálovú základňu nemusí žiadať od doterajších spoločníkov žiadne dodatočné vklady. Vedie k zvyšovaniu vlastnej kapitálovej základne podniku a znižuje potrebu zapojenia cudzieho kapitálu, vedie k znižovaniu N potrebných získavanie a viazanie zdrojov financovania. Pre menšie podniky jednotlivca a osobné spoločnosti predstavuje samofinancovanie často jediný možný spôsob financovania. Vzniká tu tiež potenciálna možnosť znižovania podielu súkromného kapitálu podnikateľov. Vytvára možnosti financovať investície s vysokým stupňom rizika.

Z hľadiska národohospodárskeho- nadmerné samofinancovanie obmedzuje pôsobenie kapitálového trhu, v dôsledku čoho môže v tých podnikoch stagnovať existujúca výrobná štruktúra. Nadmerné samofinancovanie môže spôsobovať aj nadmerné zvyšovanie cien (chýbajúca konkurencia).

3) Kmeňové akcie: Cenný papier, ktorý potvrdzuje vlastníctvo k časti základného kapitálu. Jej držiteľ (účastinár) má právo podieľať sa na riadení spoločnosti, jej zisku (dividendy) a na likvidačnom zostatku pri zániku spoločnosti.

kmeňové - rozhodujúca forma získania základného kapitálu spoločnosti. Vlastníci tohto typu účastín používajú plné práva a znášajú aj všetky povinnosti účastinára. Práva:

právo hlasovania na valnom zhromaždení účastinárov rozhodovať o zásadných otázkach

riadenia spoločnosti (1 účastina = 1 hlas)

získať podiel na zisku spoločnosti (dividenda)
právo na podiel z likvidačného zostatku pri likvidácii spoločnosti
právo na zachovanie pôvodného podielu na majetku firmy

4) Forfaiting: - je technika uplatňovaná v ZO. Predstavuje vo všeobecnosti formu strednodobého a dlhodobého úverovania vývozu, predaj zahraničnej pohľadávky. Transakcia prebieha takto: exportér dodá tovar importérovi na úver, pričom importér vystaví v prospech exportéra zmenku, alebo uzná svoj dlh písomne formou dlžobný úpisu. Ak exportér chce získať peniaze pred uplynutím splatnosti svojej pohľadávky, môže ju predať forfaitérovi. Forfaitér po zrážke úroku a provízie uhradí sumu pohľadávky exportérovi. Pritom preberá všetky riziká plynúce z pohľadávky , t.j. v prípade platobnej neschopnosti importéra nemá žiadne právo postihu voči exportérovi. V ideálnom prípade sa forfaitový kontrakt pripravuje súbežne s dodávateľským kontraktom. Forfaitér účtuje exportérovi za svoje služby poplatok, ktorý zahŕňa úrok za dobu od odkúpenia pohľadávky do doby jej splatnosti, rizikovú prirážku, náklady forfaitingu a ziskovú prirážku. Vo všeobecnosti je forfaiting pre vývozcu relatívne drahou formou refinancovania pohľadávok. Osobitnou formou je finančný forfaiting. Ide o financovanie exportéra ešte pred uskutočnením dodávky forfaitingovou firmou. Od roku 1970 sa vytvoril aj sekundárny trh pre forfaitingové pohľadávky.

Prednosťou forfaitingu pre exportéra je, že sa:

1, u neho predaj na úver mení na predaj za hotové

2, nie je nijako dotknutá jeho úverová schopnosť

3, všetky riziká preberá forfaitingová spoločnosť

4, jednoduchosť, rýchlosť a diskrétnosť operácie

Ručí sa avalom. Poplatok forfaitingovej spoločnosti obsahuje: úrok, rizikovú prirážku, hodnotenie bonity veriteľa, zmena kurzov, N forfaitingu, zisk.

Príklady:

cena odberného práva
efekt zadĺženia
zrýchlené odpisy
viazanosť peňažných prostriedkov
nominálna hodnota obligácie

Prednášky sú zverejnené v súlade s ustanovením § 33 ods. 1 písm. c) zákona č. 618/2003 v znení neskorších prepisov a teda výhradne na informačné účely. Prosíme Vás aby ste všetky porušenia autorských práv bezodkladne ohlásili administrátorovi. Podmienky používania

Digital Services Act Specialist Masterclass