Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Ekonomická univerzita / Podnikovohospodárska Fakulta / Podnikové financie

Skuska podnikove financie - testy (pf testy 2,6,10 2009.doc)

TEST č.6

1. Finančný trh - trh na ktorom dochádza k výmene jednotlivých foriem finančného majetku a k stanoveniu ich ceny. Miesto kde podniky získavajú finančné zdroje na svoju činnosť, a kde môžu investovať svoje voľné prostriedky.

2. Vnútorné technicke riziko - je spojené s fungovaním zariadenia, keď náklady na jeho prevádzku môžu byť vyššie ako sa očakávalo.

3. Kapitálová potreba - výška jednotlivých druhov záväzkov, doby ich viazanosti v zásobách,                                    výrobe  

4. Štruktúru obežných aktív ovplyvňuje - charakter trhu- postavenie dodávateľov a odberateľov.

5. Formy znižovania ZI

1. líšia sa podľa právnej formy podniku
2. podnik jednotlivca- rozhodnutie podnikateľa
3. podnik spoločnosti- spol. rozhodnutie spoločníkov
4. s.r.o.- zníženie počtu vkladov, znížením nominálnej hodnoty vkladov
5. a.s.- zníženie nominálnej hodnoty akcií, zníženie počtu akcií

6. Exportný úver - je osobitnou formou poskytnutia preddavku za zahraničnú pohľadávku exportéra.

7. Prime rate - najnižšia úroková miera ktorú vyrúbujú komerčné banky pri poskytovaní krátkodobých úverov prvotriednym klientom.

8. Varant - právo kúpiť alebo predať určité aktívum v priebehu istého času a k istému termínu za vopred určenú cenu – dlhodobá opcia.

9. Penzijné fondy - podliehajú podnikom a sú vytvárané podnikmi pre svojich zamestnancom. Dozor má štátna regulácia

10. Na čo nadväzujú kritéria finančného riadenia - finančné ciele podniku- likviditu, rentabilitu,

riziko

11. Ak rentabilita CK kapitálu je väčšia ako i, tak zvyšovaním podielu CK rentabilita VK – klesá

12. Charakterizujte leasing z vecného a finančného hľadiska :

        Leasing z vecného hľadiska predstavuje prenájom majetku dlhodobej spotreby zákazníkom, ktorý ho používa za úplatu podľa dohodnutých podmienok. Z finančného hľadiska je to špeciálna forma úverového krytia dlhodobých potrieb nájomcov.

13. Špecifické metódy tvorby finančného plánu:

1. Globálna metóda -  vychádza z vypracovaných vecných častí plánu, z ktorých preberá       požadovanú potrebu finančných prostriedkov a výšku vytváraných zdrojov.
2. Postupného  zostavovania rozpočtu - súčasť vnútropodnikového riadenia.
3. Analýza nulového bodu- skúma zmenu veľkosti zisku a predajných cien výrobkov na základe  rozprestierania fixných nákladov na rôzny objem predaja alebo činnosti.
4. Metóda pomerných finančných ukazovateľov- využitie vybraných finančných ukazovateľov   z predpokladaných tržieb pri tvorbe plánovanej finančnej bilancie.
5. Metóda percentuálneho podielu na tržbách
6. Regresná metóda
7. Finančné modely

14. Charakterizujte ukazovatele likvidity a aktivity:

Ukazovatele likvidity – vyjadrujú a kvantifikujú schopnosť podniku uhradiť záväzky.

Okamžitá likvidita =  najlikvidnejšie aktíva

                                  Okamžité splatné záväzky

Pohotovostná likvidita = najlikvidnejšie aktíva

                                        Krátkodobé záväzky

Bežná likvidita = pohotovostné peňažné prostriedky + pohľadávky

                                           Krátkodobé záväzky

Celková likvidita = pohotovostné peňažné prostriedky + pohľadávky + zásoby

                                           Krátkodobé záväzky

Ukazovatele aktivity – vyjadrujú a kvantifikujú, ako efektívne podnik hospodári so svojimi aktívami.

Doba obratu zásob = zásoby x 365

                                  tržby

Doba obratu pohľadávok = pohľadávky x 365

                                                   tržby

Obrat fixných A  =     tržby                              

                               Stále fixné aktíva

Obrat celkových A =   tržby                

                                    Celkové aktíva

15. Priemerná náklady celkového kapitálu + charakteristika zložiek:

         Nk – priemerné náklady celkového kapitálu

         Nvk – priemerné náklady vlastného kapitálu – podiel zisku vlastníkov

         Nck – priemerné náklady cudzieho kapitálu – úrok, ktorý treba platiť veriteľom

         VK – vlastný kapitál

         CK – cudzí kapitál

Príklady:

16. Splátkový plán s rovnakou výškou anuity

17. Likvidita druhého stupňa

18. Priemerné náklady kapitálu

19. Budúca hodnota – úročiteľ.

TEST č.10

1. Obsahom finančného riadenia je – organizovanie pohybu kapitálu, peňazí, pohľadávok a záväzkov

2. Devízová expozícia - je intenzita vplyvu zmeny pôsobiacej na jednotlivé položky aktív     a pasív a na jednotlivé peňažné príjmy a výdavky vyjadrené v domácej mene. Aby podnik mohol primerane reagovať na zmeny devízového kurzu.

3. Futures – odvodený cenný papier. Termínové obchody s futures sú založené na kontrakte, ktorý je záväzný pre obidve strany. Tento termínovaný kontrakt sa uzatvára na podkladujúce finančné aktíva, ktorými môžu byť menový kurz, úroková miera, burzový index, alebo cena cenného papiera.

4. Ako vzniká kapitálová potreba – tým že podniky musia platiť rôzne druhy výdavkov skôr ako dostanú tržby za realizáciu svojich výrobkov.

5. K čomu vedie samofinancovanie – vedie k zvyšovaniu vlastnej kapitálovej základne podniku. Samofinancovanie znižuje potrebu zapojenia cudzieho kapitálu, tým sa znižujú náklady na získanie cudzieho kapitálu a na platenie úrokov s priamym dopadom na likviditu podniku. Samofinancovanie teda vedie k znižovaniu nákladov potrebných na získanie a viazanie zdrojov financovania.

6. Znižovanie ZI sa týka – akciových spoločnosti a spoločnosti s ručením obmedzeným

7. Požadovaná miera výnosu je percentuálne vyjadrený čistý výnos, ktorý prináša investovaný vlastný kapitál. Miera výnosu je osobitne dôležitá ako kritérium posudzovania efektívnosti investičných projektov. Pri hodnotení miery výnosu rozlišujeme nominálnu a reálnu mieru výnosu. Reálnu mieru výnosu dostaneme ak nominálnu mieru upravíme o mieru inflácie.

8. Podmienka správneho finančného rozhodovania - získanie spoľahlivých a pohotových informácií

9. Podmienka prijatia správneho investičného projektu – aby diskontované peňažné príjmy prevyšovali kapitálové výdavky, teda aby ČSH mala kladnú hodnotu. Vtedy investičný projekt zaručuje požadovanú mieru výnosu a zvyšuje trhovú hodnotu podniku.

        Ak ČSH je záporné číslo, teda peňažné príjmy z investície vypočítané s ohľadom na čas sú menšie ako kapitálové výdavky IP nie je vhodný a jeho realizáciou by sa znížila efektívnosť a trhové hodnotenie podniku.

        Ak ČSH sa rovná nule, projekt je neutrálny a nemení trhovú hodnotu podniku.

        Pri výbere z viacerých investičných variantov je ten, ktorý má najvyššiu ČSH.

10. Riziková prémia – rozdiel medzi bežnou mierou výnosu  pri rizikových investičných projektov a mierou výnosu bezrizikového investovania.

11. Celková miera výnosu ktorý prinesia obligácia majiteľovi za istú dobu (za rok) však naźavisí len od úrokového výnosu, ale aj od zmeny ceny obligácie v priebehu daného obdobia. Tento celkový výnos môžeme stanoviť podľa vzorca:

Vc – celková miera výnosu obligácie

C – kupónová platba

Pt+1 – cena obligácie na konci obdobia

Pt – cena obligácie na začiatku obdobia

Rendita - bežný výnos, výnosové percento

ú - kupónová sadzba v %        

N – nominálna hodnota obligácie          

P – cena obligácie (kurz)

12. Holding – združenie podnikov previazaných kapitálovými účasťami. Najčastejšie ide o materskú spoločnosť s viacerými dcérskymi spoločnosťami, v ktorým má materská spoločnosť rozhodujúci vplyv na riadenie.

13. Formy úveru a ich delenie:

                Úver je pre podnik návratná forma získania cudzích externých zdrojov. Je to vzťah medzi veriteľom a dlžníkom, ktorý vzniká pri odovzdávaní konkrétnej hodnoty na dočasné používanie.

Členenie úverových foriem podľa:

1. Subjektu, ktorý úver poskytuje – štát, banka
2. Objektu, ktorý sa úveruje – budovy, stavby, stroje
3. Formy poskytnutia a techniky úveru – v tovare, peniazoch
4. Doby, na ktorú sa úver poskytuje – dlhodobé, strednodobé, krátkodobé
5. Spôsob ručenia – zaručené aktívami, pohľadávkami
6. Spôsob splácania - jednorázovo, postupne umorovanie dlhov
7. Teritoriálnej pôsobnosti – vnútroštátne, medzištátne

Základným kritériom členenia úverových foriem je doba, na ktorú sa úver poskytuje:

1. Dlhodobé, strednodobé úvery:

1. Obligácie
2. Finančné úvery
3. Dodávateľské úvery
4. Osobitné formy financovania – leasing, forfaiting, franchising

2. Dlhodobé úvery

1. Podnikové obligácie - cenné papiere vyjadrujúce dlžnícky záväzok podniku, ktorý ich vydal
2. Dlhopisy neobchodovateľné na burze
3. Dlhodobé bankové úvery

14. Pomerové ukazovatele:

15. Metódy tvorby finančných plánov

8. Globálna metóda -  vychádza z vypracovaných vecných častí plánu, z ktorých preberá       požadovanú potrebu finančných prostriedkov a výšku vytváraných zdrojov.
9. Postupného  zostavovania rozpočtu - súčasť vnútropodnikového riadenia.
10. Analýza nulového bodu- skúma zmenu veľkosti zisku a predajných cien výrobkov na základe  rozprestierania fixných nákladov na rôzny objem predaja alebo činnosti.
11. Metóda pomerných finančných ukazovateľov- využitie vybraných finančných ukazovateľov   z predpokladaných tržieb pri tvorbe plánovanej finančnej bilancie.
12. Metóda percentuálneho podielu na tržbách
13. Regresná metóda
14. Finančné modely

Príklady:

16. Cash-flow

17. Kumulatívne odpisy

18. Index súčasnej hodnoty

19. Likvidita, rentabilita – ukazovatele zadĺženosti – zbierka str125/pr.186

TEST č. 2

1. Cyklus obratu peňazí – doba za ktorú podnik dostane naspäť peniaze, ktoré vložil do  výroby

2. Povinný rezervný fond - sa prvýkrát tvorí až v tom roku, keď a.s. dosiahne zisk

3. Stabilná dividendová politika - dividenda na akciu v bežnom roku nesmie byť menšia ako v predchádzajúcom roku

4. Hausisti - špekulujú na rast trhových cien a kupujú CP, aby ich po vzostupe predali so ziskom

5. Kritéria finančného riadenia nadväzujú na finančné ciele podniku.

6. Zlaté bilančné pravidlo - dlhodobo viazaný majetok bol financovaný kapitálom, ktorý má podnik trvalo alebo dlhodobo k dispozícii.

7. Brutto cash flow - všetky peňažné príjmy a výdavky podniku za isté obdobie

8. Finančný forfaiting - ide o financovanie exportéra forfaitingovou firmou ešte pred uskutočnením dodávky

9. Úroková miera a kapitalizácia výnosu - výška použitej úrokovej miery sa líši podľa  zvolenej metódy oceňovania.

10. Časová hodnota peňazí

Budúca hodnota

1. Úročiteľ - pri jednorázovom vklade alebo pri nerovnakých vkladoch

   F = P.(1+i.n)   ...    Jednoduché úročenie

   F = P.(1+i)n       ...    Zložité úročenie, úročenie úrokov

2. Sporiteľ – pri rovnakých a pravidelných vkladoch

3. Fondovateľ - výšku jednej splátky

Súčasná hodnota

1. Odúročiteľ – pri jednorázovom príjme, alebo nerovnakých príjmoch

2. Zásobiteľ - pri rovnakých a pravidelných príjmoch

3. Umorovateľ - výšku jednej anuity (anuita=splátka+úrok)

Nekonečný rad anuít perpetuity:            

   p = dividenda / úrok

   K = I.ei.n

11. Faktory ovplyvňujúce finančnú a kapitálovú štruktúru podniku

1. Náklady kapitálu pre podnik:

Sú to náklady na získanie a viazanie jednotlivých zložiek kapitálu podniku

Nákladmi vlastného kapitálu je pre podnik podiel na zisku, ktorý vlastník očakáva a získava za vklad svojho kapitálu do podniku. V priemere sú tieto náklady dané výškou čistých výnosov, ktoré prináša v danom období a v danej krajine vlastníctvo akcií. Čim vyššia je očakávaná miera inflácie tým, tým sú nominálne náklady vlastného kapitálu vyššie.

Nákladmi cudzieho kapitálu je úrok, ktorý treba platiť veriteľom. Základná úroková miera je daná situáciou na finančnom trhu. Konkrétna výška úrokovej miery závisí od:

1. doby, na ktorú je úver poskytnutý
2. očakávanej efektívnosti úverovaného objektu
3. bonity dlžníckeho podniku

Vo všeobecnosti platí, že náklady vlastného kapitálu sú pre podnik vyššie ako náklady cudzieho kapitálu. Dôvody sú dva:

1. Riziko vlastníka je vyššie ako riziko veriteľa. Veriteľ vkladá prostriedky na určité obdobie a po jeho uplynutí mu budú prostriedky vrátené. Táto návratnosť býva spravidla zabezpečená. Má určený úrokový výnos, ktorý získava bez ohľadu na ziskovosť dlžníka. Vlastník vkladá prostriedky na neobmedzený čas a môže ich získať späť len predajom svojho podielu, alebo pri likvidácii podniku.. Jeho dôchodok nie je vopred určený a závisí od výsledkov hospodárenia podniku.
2. Platené úroky z úveru sú súčasťou nákladov podniku, znižujú zisk ako základ pre výpočet dane z príjmov

Finančný leverage – zvyšovanie podielu cudzieho kapitálu na celkovom kapitáli vedie k znižovaniu priemerných nákladov kapitálu pre podnik. Priemerné náklady pre podnik môžeme stanoviť ako:

         Nk – priemerné náklady celkového kapitálu

         Nvk – priemerné náklady vlastného kapitálu

         Nck – priemerné náklady cudzieho kapitálu

         VK – vlastný kapitál

         CK – cudzí kapitál

2.   Náklady finančných ťažkostí:

    Sú spojené s rastom podielu cudzieho kapitálu vo finančnej štruktúre podniku. Zvyšuje sa riziko platobnej neschopnosti a možnosť vzniku nákladov s ňou spojených. Pri vysokom podiele úverových zdrojov každý výkyv vo výnosoch a v nákladoch podniku môže viesť k neschopnosti platiť úroky a splátky úverov, teda k platobnej neschopnosti. Vzniká leverage riziko.

Vznik platobnej neschopnosti vyvoláva dodatočné náklady – platenie penále, zvýšené úroky, a pod., znižujú sa podnikové výnosy. Patria sem aj náklady vznikajúce ako dôsledok odchodu vysoko kvalifikovaných pracovníkov z upadajúcich firiem. Vznikajú zvýšené náklady spojené s následným prekonávaním platobnej neschopnosti (získavanie dodatočných finančných zdrojov), prípadne s likvidáciou podniku.

S rastom podielu cudzieho kapitálu rastie aj požadovaná úroková miera. Pri raste úverového zaťaženia pociťujú aj vlastníci zvyšujúce sa riziko platobnej neschopnosti a tým aj rast rizikovosti svojho vkladu. Preto ako kompenzáciu očakávajú a požadujú vyšší výnos. Rastú teda náklady vlastného kapitálu pre podnik.

 Ak rentabilita kapitálu je vyššia ako úroková miera, so zvyšujúcim sa podielom cudzieho kapitálu bude rentabilita vlastného kapitálu stúpať, inak bude klesať.

1. Majetková štruktúra podniku:

Majetková štruktúra má úzku väzbu na štruktúru  finančných zdrojov, ktorými je tento podnik krytý. Osobitnú dôležitosť má likvidita jednotlivých zložiek podnikového majetku. Firmy, ktoré majú vysoký podiel nehmotných aktív (licencie, know-how, softvér), sú všeobecne zraniteľnejšie. Pri vzniku finančných ťažkostí hodnota nehmotných aktív rýchlo klesá.

Zlaté pravidlo financovania – zdroje, ktorými sú jednotlivé zložky majetku finančne kryté majú byť podniku k dispozícii minimálne po dobu, po ktorú je príslušná zložka majetku v podniku viazaná.

Zlaté bilančné pravidlo – dlhodobo viazaný majetok sa má financovať kapitálom, ktorý ma podnik dlhodobo, alebo trvalo k dispozícii. Krátkodobo viazaný majetok možno financovať aj kapitálom, ktorý má podnik k dispozícii len krátkodobo.

4. Pôsobenie inflácie:

Inflácia vyvoláva viaceré tendencie, ktoré nepriaznivo vplývajú aj na finančnú štruktúru. Ide najmä o:

1. Inflácia zvyšuje nominálne úrokové miery úverových zdrojov
2. Inflácia zvýhodňuje dlžníkov a znevýhodňuje veriteľov
3. Roztvárajú sa nožnice medzi cenami obstarania jednotlivých zložiek dlhodobého majetku a ich reprodukčnými cenami
4. Znehodnocujú sa podnikové aktíva finančného charakteru a znehodnocujú sa vecné aktíva, najmä dlhodobý majetok, vrátane nehnuteľnosti. V pasívach sa znehodnocujú záväzky. To mení reálnu štruktúru aktív a pasív podniku a tým aj požiadavky na finančnú štruktúru.

5. Požiadavky finančnej istoty a finančnej voľnosti

Úroveň finančnej istoty je daná očakávanou schopnosťou podniku plniť v budúcnosti záväzky dlhovej služby. Rozhodujúcu úlohu v tejto súvislosti majú úroveň a výkyvy cash-flow. Očakávaný vývoj cash-flow je zárukou plnenia aj vyšších záväzkov voči veriteľom. Konzervatívnejšia finančná štruktúra môže vyplývať aj z požiadaviek veriteľov, ktorí pri poskytovaní úverov kladú isté požiadavky zabezpečujúce istú úroveň finančnej istoty a finančnej voľnosti dlžníckeho podniku. Tieto sú dôležité aj pre hodnotenie (rating) podnikom emitovaných obligácií.

Dôležitá je aj intenzita zdaňovania podnikového zisku pretože úroky z cudzieho kapitálu sú súčasťou nákladov, znižujú podnikový zisk a tým aj daňový základ. S rastom podielu cudzieho kapitálu sa znižuje daňové zaťaženie podniku. Čím vyššia je daňová sadzba, tým je pôsobenie tohto faktora vyššie.

Finančná voľnosť firmy znamená taký stupeň jej likvidity, aby mala zabezpečenú rýchlu dostupnosť peňazí na využitie dobrej investičnej príležitosti, alebo inej šance na trhu.

6.Snaha udržať vlastnícku kontrolu nad podnikom:

Tento problém sa stáva aktuálny vtedy, keď podnik potrebuje na financovanie svojej expanzie dodatočný kapitál. Financovanie zvýšením vlastníckych vkladov môže zmeniť vlastnícke pomery. Financovanie dlhom zvyšuje riziko, že podnik pri výkyve v hospodárení nebude schopný plniť záväzky dlhovej služby. Pri riešení tohto problému sa uplatňuje nasledujúce poradie používaných zdrojov financovania:

1. Interné finančné zdroje podniku
2. Cudzie zdroje v poradí – emisia obligácií, finančné úvery a konvertibilné obligácie
3. Emisia nových akcií v poradí prioritné akcie a až ako posledné kmeňové akcie

7.  Situácia na finančnom trhu:

Keď si manažment urobí predstavu o finančnej štruktúre podniku, musí posúdiť či a v akom termíne umožňuje situácia na finančnom trhu túto kapitálovú štruktúru dosiahnuť.

Napríklad ak je potrebné zvýšiť podiel vlastného kapitálu v podniku musí si zodpovedať otázku či budú vlastníci ochotní uskutočniť dodatočný vklad kapitálu (zvýšiť vklady spoločníkov, prijať ďalších spoločníkov, upísať ďalšiu emisiu akcií).

Pri potrebe zvýšenia cudzieho kapitálu treba zohľadniť, či existujú na finančnom trhu možností umiestniť obligácie, alebo získať bankové úvery, prípadne za akých podmienok.

12. Zrýchlené odpisy pri likvidačnej cene

1. Zo ZC pri znalosti likvidačnej ceny

           OS = 1 – (L/P)1/N . 100

          L – likvidačná cena  

           P – nadobúdacia cena  

           N – doba životnosti

13. Trhová hodnota akcie

14. Likvidačná hodnota akcie

15. Rezervný fond a model minimálne potrebného zisku

DS        - daňová sadzba

P         - pripočítateľné položky

O        - odpočítateľné položky

ZRF        - zisk pridelený do rezervného fondu

ZD        - dividendy

Zi         - investície

Zisk po zdanení, tj, disponibilný zisk sa rozdeľuje na:

1. Časť, ktorú z podniku odčerpávajú jeho vlastníci
2. Čast, ktorá zostáva v podniku na financovanie jeho rozvoja – táto časť zisku slúži na tvorbu rezervných a iných fondov.

Rezervné fondy tvoria súčasť vlastného imania podniku. Predstavujú časť zisku, ktorú si podnik ponecháva ako ochranu proti rôznym rizikám.

Dobrovoľné rezervné fondy vznikajú na základe rozhodnutia podniku. Ak podnik nemusí použiť rezervný fond na financovanie vopred určených potrieb, môžu sa dočasne využívať ako interný zdroj financovania podniku.

16. Dividendová politika

        Dividendová politika predstavuje určenie princípov, na základe ktorých bude spoločnosť zisk udržiavať, alebo rozdeľovať na dividendy a následne teda aj stanovovať výšku dividendy.

Dividenda je časť zisku kapitálovej spoločnosti, ktorú podľa rozhodnutia valného zhromaždenia spoločnosť prideľuje svojím akcionárom. Je to príjem akcionára, ktorý vyplýva z vlastníctva akcií. Vypláca sa v závislosti od počtu a druhu akcií, ktoré akcionár vlastní, od sumy dosiahnutého zisku a od spôsobu jeho rozdeľovania

        Výška dividendy sa stanovuje ako absolútny, alebo percentuálny podiel, ktorý pripadá na nominálnu hodnotu jednej akcie, z tej časti vykázaného zisku, ktorý spoločnosti zostal po zaplatení dani, vykonaní dotácie do všeobecného rezervného fondu, vykonaní dotácie do so štatutárnych rezervných fondov a po výplate tantiém.

Pri rozhodovaní sa o podiele na zisku treba prihliadať na:

1. Daňovú politiku štátu
2. Existenciu dvojakého zdanenia
3. Požiadavky akcionárov
4. Potrebu financovať modernizáciu a rozvoj podniku
5. Likviditu podniku k určitému termínu
6. Požiadavky veriteľov

Typy dividendovej politiky:

7. Stabilná – pre veľké spoločnosti, dividenda na akciu v bežnom roku nesmie byť nižšia ako v predchádzajúcom roku.
8. Pasívna, reziduálna – malé spoločnosti
9. Založená na udržiavaní fixnej výšky dividendového podielu

17. Priemerný stav výrobných zásob (príklad)