Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Ekonomická univerzita / Podnikovohospodárska Fakulta / Medzinárodný obchod

Prednášky (MO.doc)

Svetové hospodárske prostredie

    Predmetom medzinárodného podnikania sú všetky transakcie medzi dvomi alebo viacerými krajinami. Takéto podnikateľské vzťahy sa rozvíjajú na súkromnej alebo štátnej základni. Základný rozdiel medzi nimi spočíva v tom, že štátne aktivity môžu byť podriadené iným ako ziskovým motívom. Tieto transakcie zahŕňajú vývoz a dovoz tovarov a služieb, investície, prepravu, transakcie v oblasti tzv. duševného bohatstva pl. patenty, licencie, know-how.

    S cieľom sledovať dosiahnutie hociktorého zo svojich medzinárodných cieľov firma musí realizovať firmy medzinárodných operácií, ktoré sú značne rozdielne od operácií ktoré sa realizujú na domácom trhu. Výber foriem je ovplyvnený nielen cieľmi tohto podnikania, ale najmú druhom prostredia, v ktorom firma pôsobí. Tieto environmentálne podmienky teda postihujú nástroje na realizáciu funkcií podnikania ako pl. Marketing.

    Firma uskutočňuje medzinárodné operácie, ovplyvňuje prostredie v ktorom pôsobí.

Konkurečná schopnosť – schopnosť využiť svoje komparatívne výhody

Komparatívne výhody:

1. Zdedené – pl. more, uhlie

2. Nadobudnuté – kvalifikovaná pracovná sila

Firemné motivácie

1. Rozšírenie obratu firmy (expanzia predaja) – je limitovaná potenciálnym počtom zákazníkov, ich kúpyschopnosťou, postavením firmy vo vzťahu  ku konkurencii a kvalitou produkcie či služieb ktoré firma na trhu ponúka.

2. Získavanie zdrojov – distribútori využívajú komparatívne prednosti jednotlivých národných ekonomík, chcú umožniť diverzifikované možnosti nákupu z hľadiska sortimentu, ceny

3. Diverzifikácia predaja – snažia sa eliminovať výkyvy v ekonomike

4. Znižovanie konkurenčného rizika – využívanie potenciálnych výhod danej krajiny a ich uplatnenia v produkcii, využitie výhod upevňuje pozíciu firmy na trhu, a zväčšuje svoju konkukrencieschopnosť

Prostredie pre MP

1.Vnútroregionálne – môžu podnikať domáce i zahraničné firmy, vnútorný trh (tovarov a služieb, pracovných síl, kapitálu a peňazí) otvorení, môžu uskutočňovať rôzne obchodné operácie, finančné transakcie.

2. Národohospodárske – legislatíva, hospodárska politika, stav NH, potenciál trhu

3. Blízke vonkajšie – tradície obchodných firiem, menšie dopravné náklady, prepojenosť infraštruktúr

4. Integračné – závisí od ekonomickej i politickej sily a rozvinutosti integračného zoskupenia

5. Prostredie na konkrétnych medzinárodných trhoch – tovarové trhy, obchodné a finančné centrá z ekonomického hľadiska

6. Svetové hospodárske – komplex väzieb a vzťahov, funguje na základe trhových mechanizmov, má spätný vplyv na všetky subjekty

Svetové hospodárstvo – zložitý celosvetový organizmus ekonomickej i politickej povahy, tvorený ekonomickými komplexmi a vzťahmi medzi nimy, najmä medzinárodnými ekonomickými vzťahmi

Ekonomický komplex – vyšší spoločenský celok ekonomickej a politickej povahy má rôzne znaky pl. relatívna otvorenosť, prírodné a ekonomické podmienky, ekonomický priestor, ekonomický rozmer, relatívna ekonomická samostatnosť

I. Výrobný komplex

1. Prírodné podmienky – sú dané prírodou, tvoria ich prírodné bohatstvo, podnebie, vodné zdroje, poloha

2. Ekonomické – sú dané činnosťou ľudí, záujmy, ciele, služby, bankovníctvo

3. Relatívna otvorenosť – stupeň priestupnosti ekonomických pohybov cez jej hranice

4. Ekonomická úroveň

II. Štátna forma – funkcie štátu, štátne inštitúcie, jej znakom je relatívna ekonomická samostatnosť ktorú určujú tri faktory

1. Stupeň relatívnej otvorenosti

2. Stupeň a pôsobenie zahraničného vlastníctva – kapitálu

3. Výkon štátnej politickej i ekonomickej suverenity

III. Postavenie v svetovom hospodárstve – každý ekonomický komplex musí byť relatívne otvorení a vždy má určité postavenie v SH-e,

1. Politicko-právne

2. Materiálne

3. Ekonomický rozmer

Svetové hospodárstvo a hospodárske cykly – sú zákonitosťou fungovania vývoja trhového ekonomického systému, je to zložitý účinkový mechanizmus:

1. Ako prebiehajú hospodárske cykly v trhových otvorených ekonomikách – konkrétny priebeh a časový faktor, nástup fáz a dĺžka cyklov

2. Ako vplýva svetové hospodárstvo na hospodárske cyklické procesy – cez medzinárodné ekonomické vzťahy, situácia na medzinárodných trhoch, úvery, ceny, menové kurzy,

3. Priestorové úrovne, v čom spočíva ich vzájomný vplyv – existujú tri priestorové úrovne – národohospodárska, medzinárodná a svetohospodárska – v ktorej prebiehajú hospodárske cyklické pohyby

4. Svetový hospodársky cyklus – prepojenosť cyklov v národných ekonomikách, prepojenosť jednotlivých medzinárodných vzťahov

Fáza konjunktúry, rozmachu – je nepriaznivá pre firmy a ekonomiky

Fáza oživenia – rozbiehajú sa progresívne štrukturálne zmeny v ekonomike a nastáva nástup do väčších medzinárodných ekonomických aktivít firiem

Fáza recesie, kríza – sú zas nepriaznivými stavmi

Globalizácia – prepojenosť ekonomických prostredí, ekonomík, rozvinutosť medzinárodných ekonomických vzťahov, v celosvetovom meradle, faktory:

1. Interdependencia (záujem, závislosť) – rastúca vzájomná závislosť medzi ekonomikami, medzi jednotlivými trhmi, medzi štátmi a regiónmi, vzájomne závislý svet, vyplýva z existencie trhových otvorených ekonomík a medzinárodnej trhovej ekonomiky, hovoríme už o vzájomne závislom svete

2. Integrácia (spojenie, spájanie) – má účinky na medzinárodný obchod a na ostatné medzinárodné ekonomické vzťahu, zjednocovanie prvkov do vyššieho celku

a) Regionálna medzinárodná ekonomická integrácia – vytvorenie spoločného ekonomického priestoru prostredníctvom integračných nástrojov v jednotlivých oblastiach, nerušia sa vzájomné závislosti s tretími krajinami, inými regiónmi

b)  Celosvetová

3. Transnacionalita – prenášanie impulzov z jednej krajiny na druhú

4. Vedecko – Technický pokrok – zaznamenávame urýchľovanie vedecko-technického pokroku, týkajú sa hlavne výroby a telekomunikácií, prepája medzinárodné trhy, urýchľuje operácie na nich, fungovanie medzinárodných finančných trhov a bankovníctvo, diverzifikuje výrobu

5. Adaptácia – potreba prispôsobenia, firmy ktoré sa nedokážu včas, aktívne a úspešne prispôsobovať sú odsúdené na zaostávanie, k strate trhov, schopnosť transformácie

6. Globálne problémy – hrozivé faktory ďalšieho svetohospodárskeho vývoja a ich dopady na SVH, faktory:

a) medzinárodný obchod – jeho rozvoj a rovnováha

b) medzinárodný menový fond – nestabilnosť, či jeho vážnejšie naručenie mohlo by vyvolať svetovú hospodársku krízu

c) bohatstvo a bieda – sociálna a politická rozbuška

d) ekologické, populačné problémy

Teórie a koncepcie MO

Praktické funkcie teórií MO – sú dané tým čo skúmajú, vysvetľujú, odhaľujú, a takto sú využiteľné v celkovej hospodárskej politike, zahraničnej hospodárskej a zahraničnoobchodnej politike štátov, ako aj v činnosti integračných orgánov, pre činnosť medzinárodných organizácií ako WTO, IMF

Podstata teórií MO – na podklade skúmania hospodárskej empírie, vývojových tendencií a faktúrových príčin zovšeobecňujú a definujú tie ekonomické zákony a pravidlá ktoré platia pre medzinárodnú špecializáciu krajín a ich firiem. Podľa týchto faktorov sa formuje tovarová a teritoriálna štruktúra MO

Teória MO vo vývoji ekonomickej vedy

- dielo Adama Smitha ktorý sa uznáva ako zrod ekonomickej vedy je mierne zamerané na MO

- teórie a názory Smitha, Huma a Ricarda zohrali významnú úlohu v porážke feudálneho ekonomického systému aj merkantilizmu, keď ideovo otvorili nástup kapitalizmu pod heslami voľného trhu a slobody v medzinárodnom obchode

- ekonomická veda sa od začiatku zakladala na princípoch trhovej otvorenej ekonomiky teda na účasti MO a na neustálom rozširovaný medzinárodných trhov

- teórie MO tvorili a naďalej predstavujú súčasť klasickej aj modernej trhovej ekonomiky v národnom aj medzinárodnom meradle

Etapy vývoja teórií MO

1. Počiatky teórií MO – obdobie neskorého feudalizmu s jeho merkantilistickou doktrínou (17. -18. st.)

2. Klasická teória MO – je spojená s nástupom kapitalizmu, s priemyselnou revolúciou a s búrlivým rozvojom medzinárodných až svetových trhov, trvala od poslednej tretiny 18. st. po celé 19. st. až do svetovej hospodárskej krízy (1929), ktorá znamenala koniec klasického kapitalizmu. Hlavný predstavitelia: Smith, Ricardo, Mill, Marshall

3. Neoklasická – začala v 30. rokoch tohto storočia a pokračovala do 70. rokov, hlavným predstaviteľom bol Keynes. Mechanizmus MO a medzinárodný menový systém sa stali zložitejšími, regulovanie makroekonomických procesov sa stalo nevyhnutnosťou, vznikla nová teória známa ako Hechscher – Ohlin – Samuelsonova (HOS) teória, rozvíja sa teória obchodnej politiky, peňažná teória

Pre neoklasickú syntézu je charakteristické že spája mikro- a makroekonomickú problematiku, národnú a medzinárodnú trhovú ekonomiku

4. Čistá teória MO – sa sústreďuje iba na medzinárodný pohyb tovarov, predmetom skúmania sú teória hodnoty, ceny a výmenné relácie v MO, rozoznávajú sa dva smery analýzy

a) pozitívna analýza – skúma ekonomickú realitu tak ako existuje, hospodárske vzťahy aké boli a aké sú, sú to faktory ktoré určujú hodnotový objem, štruktúru, ide o stanovenie všeobecných pravidiel, podľa ktorých vstupujú jednotlivé tovary na jednotlivé medzinárodné trhy do MO

b) negatívna analýza – týkajúca sa ekonomického blahobytu, skúma ké by mali byť ekonomické podmienky a hospodárske vzťahy, aby sa ekonomický blahobyt maximalizoval, patria sem otázky výnosov plynúcich z MO, rozdeľovanie výhod

5. Peňažná – sústreďuje sa na súvzťažnosť s medzinárodným pohybom peňazí, na medzinárodné menovo-finančné vzťahy, faktormi cien, menových kurzov, všeobecnej rovnováhy v trhovej ekonomike aj v zamestnanosti. Patria sem otázky platobnej bilancie, devízových trhov, fungovanie MMS, medzinárodné zdanenie, medzinárodný kapitálový pohyb

6. Súčasná etapa – začala od 80. rokov tohto storočia, základom zostáva neoklasická teória, na druhej strane teoretický vývoj zďaleka neustrnul, je to obdobie veľkých a dynamických zmien v hospodárskom svete pl. globalizácia, interdependencia, urýchľovanie vedecko-technického pokroku

Podmienky a ciele teórií MO

V počiatkoch teórií MO – politika merkantilizmu mala za cieľ upevňovať moc a zväčšovať bohatstvo popredných feudálnych štátov, 18. st. ktoré znamenalo prechod z feudalizmu ku kapitalizmu, sa celkové podmienky aj ekonomické názory veľmi zmenili, Hume prvý priamo kritizoval merkantilizmu, doktrína merkantilizmu sa postupne rúcala a strácala

Vznik a rozvoj klasickej teórie – bol spojení nástupom kapitalizmu, so vznikom svetových trhov, došlo k rozvoju deľby práce v celosvetovom meradle, zahraničný resp. medzinárodný obchod sa stal jednou z hlavných podmienok priemyselnej veľkovýroby, ekonomická sloboda bola podmienkou pokroku, v tomto duchu vzniká klasická teória MO s princípom free trade ktorú založil Smith a Ricardo, neskôr v tomto smere pokračovali Mill a Marshall so zavedením faktorov dopytu a ponuky na trhoch voľnej konkurencie, doktrína ekonomického liberalizmu dokončila pád feudálneho merkantilizmu, stala sa ekonomickou ideológiou kapitalizmu

Klasická protekcionistická teória (koncepcie MO) – liberalizmus bol najviac výhodný pre vyspelejšie ekonomiky, Veľká Británia bola „dielňou sveta“ ovládala aj bankovníctvo a poisťovacie služby, námorné obchodné cesty a bola s najväčšou koloniálnou veľmocou spolu s Francúzskom ostatné štáty preto siahali k protekcionistickým opatreniam

Vznik a rozvoj neoklasickej teórie MO – skončilo obdobie voľnej konkurencie na vnútorných i medzinárodných trhoch, nastúpil trend ich monopolizácie, po prvej sv. hospodárskej krízy, po dvoch svetových vojnách, narušil sa mechanizmus voľného MO, vznikla nová vlna ekonomického protekcionizmu, vývoz kapitálu sa stal významnejším, zásahy štátu do ekonomiky sa stali nevyhnutnou, neviditeľná ruka trhu zlyhala, bolo potrebné vytvoriť nové ekonomické teórie, bolo žiadúce prepojiť makro- a mikorekonomiku, tak vznikla doktrína neoklasickej syntézy, zmes liberalizmu a regulovania ekonomických procesov

Medzníky vývoja teórií MO

1. Prekonanie merkantilistickej doktríny

2. Zavrhnutie pracovnej teórie hodnoty – neoklasická teória MO založená na VF

3. Priznanie nereálnych východiskových predpokladov neoklasickej teórie MO – videlo k neoklasickej synétze

4. V súčasnoti je to teoreticky zásadová diskusia o tom či neo-neoklascká teória MO stratila alebo nestratila svoju vypovedaniu schopnosť

Kľúčové otázky

1. Chápanie hodnoty tovarov, cien a výmenných relácií v MO

2. Poňatie nákladov na výrobu tovarov vstupujúcich do MO, základy medzinárodnej deľby práce

3. Chápanie D a P, či majú taký vplyv že dominantne určujú ceny v MO

4. Platnosť princípu komparatívnych výhod

5. Základné subjekty MO

6. Parametrické trhové prostredie  

7. Dosiahnutie všeobecnej rovnováhy

8. Rovnosti výhod z MO podľa jednotlivých krajín

9. Súboj liberalistických a protekcionistických názorov

10. Určenie spektra všetkých faktorov pôsobiacich v MO

Vývoj teórií v MO

MERKANTILIZMUS

- dominovalo od 18. do 18. st. v západnej Európe (Thomas Mann)

Podstata – štát má regulovať a kontrolovať obchod so zahraničím tak aby sa dosahovala, udržiavala aktívna obchodná bilancia, lebo takýto stav vyvoláva a zabezpečuje prílev zlata, striebra, peňazí do krajiny

Vychádzala z toho – že odlev drahých kovov (peňazí) zmenšuje bohatstvo štátu, ich prílev bohatstvo i moc štátu zväčšuje

Nástroje merkantilistickej politiky – boli zamerané na aktívnu obchodnú i platobnú bilanciu a mali protekcionistický charakter

1. Zákazy odlevu drahých kovov

2. Záväzky platiť za nákupy v zahraniční formou vývozu domácich hotových výrobkov

3. Zákazy obmedzenia dovozov hotových výrobkov zo zahraničia

4. Podpora zakladania a rozvoja domáceho manufaktúrneho priemyslu i poľnohospodárstva a ich vývozu

5. Zákazy vývozu domácich surovín potrebné pre domácu výrobu

6. Podpora dovozov surovín pre domácu potrebu

Opatrenia merkantilistickej politiky mali kolonialistický charakter

1. Zákony o obchode a plavbe, ktoré mali zabezpečiť vývoz domácich hotových výrobkov na odbytové trhy kolónií, dovoz surovín a iných produktov z kolónií

2. Obchodné vojny – ktoré viedlo Anglicko proti Portugalska a Španielska, neskôr Holandsku

3. Privilegovanie obchodných spoločností

Doktrína tuhého protekcionizmu – sledovala cieľ zabezpečiť veľké zisky z MO, posilniť ich medzinárodné postavenie

Nedostatky merkantilizmu

1. Vychádzal z toho že základom blahobytu je sféra obehu (obchodu) a nie výroby

2. So svojim protekcionalistickým zameraním sa dostal do protikladu s potrebou ekonomického liberalizmu

3. Stal sa ideovo-praktickým základom rozvoja koloniálnej sústavy, čím dlhodobo založil rozdielnosti v ekonomickej úrovni

4. Predpoklad dosahovania aktívnej obchodnej bilancie už vtedy platil len pre hospodársky vyspelejšie krajiny, udržovania aktívnej obchodnej bilancie spôsoboval vlny porotekcionizmu ktoré ohrozovali free trade

Teória samoregulovania obchodnej bilancie (Hume)

- ak vývoz krajiny prevyšuje jej dovozy, potom prílev drahých kovov vyvolaný aktívnou obchodnou bilanciou automaticky povedie k zvýšeniu cien v krajine, v zahraničí (s pasívnou OB) odlev drahých kovov zníži množstvo peňazí v jej vnútornom obehu a to spôsobí pokles cien

- v krajine A rast cenovej hladiny zvýši aj ceny tovarov v exporte, tovary sa stanú drahším, ich konkurenciaschonposť a dopyt po nich klesá

- v krajine A vzraste dopyt po tovaroch z krajiny B, zvýšené príjmy a dôchodky v krajine A povedú k rastúcemu sklonu k importu

Klasická teória MO

Teória absolútnych nákladov (A..Smith)– dôležítá je oblasť výroby, tvorivosť, zručnosti, produktivita práce, 1776 vydal knihu Bohatstvo národov – zaoberal sa aj otázkami MO, chápal trhovú ekonomiku ako otvorenú trhovú ekonomiku. „Prirodzené výhody prináša národom taká medzinárodná deľba práce pri ktorej sa krajiny vcelku a jednotlivé firmy špecializujú na výrobu tých tovarov pri výrobe ktorých dosahuje absolútne najnižšie náklady“

- skritizoval opatrenia, zásahy štátu, ktoré prekážajú zdravej špecializácii výroby v medzinárodnom meradle

- prirodzené výhody ktoré má pri výrobe určitého tovaru jedna krajina oproti druhej sú niekedy tak veľké, že celý svet uzná, že konkureovať takým krajinám nie je možné

- ak nás zahraničná krajina môže zásobiť tovarom lacnejším ako si ho my sami dokážeme vyrobiť, je lepšie si ho kúpiť

Teória komparatívnych výhod (D. Ricardo) – Zásady politickej ekonómie a zdanenia (1817) – krajina sa bude špecializovať na výrobu a vývoz tých tovarov, pri výrobe ktorých dosahuje nižšie komparatívne náklady ako partnerská krajina, a bude dovážať tie tovary vo výrobe ktorých majú iné krajiny nižšie komparatívne náklady, takáto medzinárodná deľba práce vyžaduje slobodný MO, konkurenciu na vnútornom i zahraničnom trhu

Ricardov model môžeme vyjadriť aj cez produktivitu práce – množstvo produkcie na časovú jednotku nákladov práce

Klasický model MO – patrí do čistej teórie MO má nasledujúce predpoklady: dve krajiny, dve tovary, práca jediná vytvára hodnotu, náklady výroby sú konštantné a pomer výnosu k nákladom je stály, dokonalá konkurencia, slobodný MO, obchoduje sa v pomere 1:1, rozdelenie dôchodkov v krajine sa nemení pod vplyvom výnosov z účasti na MO, vo vzájomnom obchode dosahujú krajiny rovnaké výhody

Nedostatky – nezohľadnenie mechanizmu medzinárodnej deľby práce medzi metropolami a kolóniami, idealistickú vieru v dodržanie podmienok voľnej konkurencie, zjednodušenia týkajúce sa radu iných faktorov v ekonomike i v MO

Zákon vzájomného dopytu (J.S.Mill) – Princíp politickej ekonómie (1848), výmena relácií tovarov závisí od D, ktorý existuje v danej krajine po tovaroch druhej krajiny a opačne, Mill veril vo fungovanie voľného trhového mechanizmu

- výmenné relácie medzi dvoma krajinami sa vytvárajú v rámci hraníc určených komp. nákladmi

- výmenné relácie v MO sa vytvárajú v prospech krajiny ktorá má pomerne menší D po dovážanom tovare, práve preto táto krajina má väčšiu výhodu z MO ako tá krajina ktorá má na dovážaný tovar vysoký D po jej vývoznom tovare a D menší

Klasická protekcionistická teória – podľa nich free trade má spĺňať dve funkcie

1. pôsobenie voľnej konkurencie s jej pozitívnymi účinkami, aby trhové podmienky v národných ekonomikách a v medzinárodnom meradle boli rovnorodé

2. zabezpečenie rozvoja ekonomík a tým aj bohatstva vo všetkých krajinách i regiónoch sveta

Hamilton – americký ekonóm rozvinul a presadil názor na protekcionistickú zahraničnoobchodnú politiku USA

List – nemecký ekonóm, priamo sa postavil proti doktríne slobodného obchodu, hlavnú pozornosť venoval hospodársko-politickým opatreniam štátu, protekcionistickej obchodnej politike

Teória troch VF (J.B.Say) – pracovnú teóriu hodnoty (smitha) nahradil na nákladovou teóriou hodnoty, podľa neho nie je dôležitá len práca, ale sú tu dve ďalšie faktory – prírodné činitele (pôda) a kapitál. Všetky tri faktory vytvárajú celkovú hodnotu tovarov

Krivky recipročného dopytu a ponuky (A. Marshall)

- krivka dopytu krajiny A po tovare krajiny B je súčasne ponukovou krivkou krajiny A pri jej vývoze do krajiny B a naopak

- prostredníctvom recipročného D a P možno určiť výmenné relácie v MO dvoch krajín

Grahamova kritika a premenlivé náklady – kritizoval Milla a Marshalla

1. tvrdil že Mill a Marshall precenili význam P a D pri určení ceny aj medzinárodnej hodnoty tovarov v MO a takto odsunuli na druhé miesto ich objektívny základ ktorý spočíva vo výrobných nákladov

2. Millov zákon platí len v krátkom časovom období

3. Kritizoval povahu teórie MO vychádzal raz a navždy daných prírodných ekonomických podmienok v krajinách  zúčasťňujúcich sa na MO

Viac druhov tovaru a substitučné náklady (Haberler) – rozvinul teória komp. nákladov, rozšíril počet tovarov, zaviedol nový prvok substitučné náklady

Sformuloval oddelenú teóriu MO založenú na substitučných nákladoch, jej podstata:

1. existujú rôzne možné kombinácie nákladov pri rôznych druhoch tovarov, ktoré je možné vyrábať, vyvážať či dovážať

2. sklon produkčno-substitučnej krivky v akomkoľvek bode je daný odhadovanými nákladmi na výrobu obchodovateľných tovarov

Normatívne aspekty rozvoja teórie MO (Taussing)

- upresnil mzdové náklady v rámci komparatívnych výhod, zvýšenie úrovne miezd vyvolá dopyt po tovaroch

- exportné odvetvia majú vplyv na celé NH

- medzinárodná špecializácia výroby nemusí byť vždy v súlade s princípom komparatívnych výhod

- OB krajín má tendenciu prispôsobovať sa  medzinárodným pohybom kapitálu

- časový faktor je podstatným

Neoklasická teória MO

Neoklasická teória MO vychádza z:

1. Doktríny ekonomického liberalizmu – voľná trhová ekonomika, slobodný MO

2. Ricardovho princípu komparatívnych výhod

3. Nákladovej teórie hodnoty, Sayovho teórie troch výrobných faktorov

4. Millovho zákona vzájomného dopytu a Marshallových kriviek recipročného D a P

5. Z neoklasickej syntézy – zmes ekonomického liberalizmu a regulovanie ekon. procesov

Neoklasický model MO – jeho predpoklady

1. dvw krajiny dva tovary

2. nákladová teória hodnoty tovaru – opúšťa sa pracovná teória hodnoty a nahradzuje sa teóriou či poňatím výrobných činiteľov

3. rovnaké výrobné funkcie

4. každý tovar je rôzne náročný na jednotlivé VF – krajiny sa špecializujú na výrobu a export tých tovarov pri výrobe ktorých disponujú priaznivými pomermi VF

5. abstrahuje sa od dopravných nákladov

6. existuje dokonalá konkurencia

7. platí princíp slobodného MO

8. výhody z MO pre krajiny spravidla existujú

9. obchoduje sa prostredníctvom peňazí

Teória ciel (colnej politiky) – dôležitou súčasťou zahranično-ochodnej a hospodárskej politiky Marchall, Taussing – priznávali zisk krajiny z používaných ciel

Edgeworth – protekcionizmus by mohol vytvoriť ekonomickú výhodu

Haberler – clá a iné podobné ekon. nástroje v ZO sú na liečenie, ale iba v malých dávkach

Samuelson – nekompromisný postoj, lebo odporujú princípu slobodného obchodu

Scitovsky – zavádzanie ciel zvyšuej pravdepodobnosť odvedtných opatrený zo strany durhých krajín, čo ne jegatívne pre normálne fungovanie MO

Hľadanie všeobecnej rovnováhy v MO

1. Zavedenie viacerých krajín, viacero tovarov a viacero faktorov do modelu MO pl. pohyb cien, vývoj P a D na tovarových trhoch, pohyby peňazí a vývoj na devízových trhoch,  

2. Dynamická ekonomická analýza pohybov a vývoja uvažovaných faktorov

3. Použitie matematicko-ekonomického aparátu

Peňažná teória MO – berú sa do úvahy peniaze, PB krajín sa automaticky vyrovnávajú a tým majú priaznivý vplyv na ekonomický vývoj krajín a aj na MO

- pri pasívnej bilancii krajiny B sa uhradí v zlate alebo v menách vymeniteľných za zlato

- pohyby zlata vyvolávajú isté cenový pohyby v oboch krajinách

- zmeny v cenách, dôchodkoch a dopyte vnútri krajín sa premietnu do relácie ich vnútorných aj zahraničných cien

Klasické poňatie mechanizmu PB – relácie cien a množstvá obchodovaných tovarov, D a P v MO ako aj výrob a zamestnanosť nie sú podstatne ovplyvňované medzinárodnými menovo-finančnými vzťahmi

Klasická teória – rast či pokles množstva peňazí v krajine vedie k rastu či poklesu celkového peňažného dopytu po tovaroch a službách

Všetky uvedené predpoklady padli pri realite neskorších podmienok:

- zmena cenových mechanizmov – monopolistický a oligopolistický charakter trhov pokrivil zdravú tvorbu cien v podmienkach nedokonalej konkurencie

- zmena monteráneho systému – v dôsledku obehu papierových peňazí s rôznym krytým, s rôznou kúpnou silou aj menovým kurzom

- slobodný MO – bol obmedzený a v niektorých obdobiach úplne narušený zavádzaním ciel a obmedzení

- MO nevyrovnával PB

Vyrovnávací mechanizmus PB – cieľom bolo preskúmanie reálneho vplyvu cenových zmien v jednotlivých krajinách zúčastňujúcich sa na MO

Teória PB – poňatie mechanizmu vývoja PB, vyrovnávanie jej nerovnováhy, poňatie jej faktorov

Moderné poňatie mechanizmu PB – vystupujú nové faktory pl. medzinárodná ekon. rovnováha/nerovnováha, používanie priamej či nepriamej regulácie PB, silné medzinárodné kapitálové pohyby a vplyv devízových kurzov

Heckscher-Ohlin-Samuelsonova teória – základ celej neoklasickej teórie MO, spoločné dielo uznávaných autorov, nespochybňuje princíp komp. výhod, je jednoduchá a univerzálna, obsah:

- rozličné krajiny sú v rozličnej miere vybavené rozličnými množstvami VF-ov

- rôzne faktory majú rozličnú náročnosť na určitý VF

- MO má tendenciu vyrovnávať ceny VF-ov medzi obchodujúcimi krajinami

Teória zahranično-obchodného multiplikátora – odklon od čistej teórie MO smerom na aktívne riešenie problémov hosp. rozvoja štátov s otvorenou trhovou ekonomikou, spĺňa dve funkcie:

- teoretické objasnenie zásahov moderného štátu do ZO sféry

- je podkladom pre rozpracúvanie expanzívnej zahraničnej hospodárskej a ZO-nej politiky

Základný vzťah ZO multiplikátora – Y = C + I + X(vývoz) – M(dovoz)

Podobnosť štruktúry dopytu (Linder) – v teórii MO treba rozlišovať medzi obchodom so surovinami a s hotovými výrobkami

Linderová hypotéza – objem obchodu s hotovými výrobkami určitej krajiny s každou jej partnerskou krajinou bude tým väčší čím väčšou je podobnosť v štruktúre dopytu týchto obchodujúcich krajín.

Vplyv technického pokroku na MO (Posner) – aplikoval Shumpeterovú koncepciu inovácie a imitácie na MO, rozpracoval teóriu imitačnej medzery – ako vplýva technický prvok na tovarovú štruktúru a dynamiku MO, imitačná medzera má tri časti:

1. Obdobie reagovania zo zahraničia – čas potrebný pre zavedenie pokusnej výroby

2. Obdobie domáceho reagovania – čas potrebný pre ostatných domácich výrobcov

3. Zaškoľovacie obdobie – čas potrebný pre domáci priemysel na zvládnutie technológie výroby nového výrobku

Schopnosť transformácie (Kindleberger) -  Kindlebergov efekt

Transformácia – schopnosť reagovať na zmeny, rozlišuje:

1. Tradičnú spoločnosť – ponorená do nekonečného opakovania výroby a spotreby, zmeny v okolitom svete ignorujú, nedostatočné prispôsobenie k vývojovým tendenciám

2. Transformujúca sa spoločnosť – spoločnosť zmien, výrobcovia vyvíjajú neustále aktivity a spotrebitelia majú záujem o zvyšovanie svojich reálnych dôchodkov

Neschopnosť transformácie – má negatívne dôsledky pre vývozný sektor

Teória dostupnosti (Kravis) – redukuje počet faktorov a zjednodušuje ich povahu, podľa neho je tovarová štruktúra MO v určená dostupnosťou resp. vlastníctvom prírodných zdrojov a výrobným monopolom. Krajiny sa špecializujú na výrobu a vývozu tých tovarov v ktorých majú vysokú dostupnosť

Neoklasická syntéza Kindlebergera – je pre ňu typické:

- mmnohofaktorová analýza – zohľadňuje väčší počet bazálnych a inak dôležitých faktorov

- prepojenie mikro- a makroekonomickej problematiky

- prepojenie čistej teórie MO s peňažnou teóriou MO

- súčasťami syntéz sú hlavne MO

Dopravné náklady – zakomponoval ich do teórie MO, keby doprané náklady boly nekonečne veľké MO by sa nemohol vôbec rozvinúť

Analýza výrobných faktorov – práce a kapitálu, rozlišoval ekonmiky s nedostatkom práce, náročné na prácu, málo rozvinutú, pracovne náročnú

Podmienka nedokonalej konkurencie – analyzoval monopoly

Kritika a obhajoba neoklasickej teórie MO

Leontiefov paradox – ako prvý priamo testoval teóriu H-O-S, vysvetlovanie – nadradenosť, štruktúra dopytu, prírodné zdroje, ľudský kapitál

Liberálna kritika – neodmietli neoklasickú teóriu, navrhovali jej reštauráciu patrí sem Myrdal, Prebisch, Singer, Lewis, Chenery, Myint

Radikálna kritika – odmietali neoklasickú teóriu, Hirshcman, Balogh, Furtade, Emmanule, Wallerstein

Obhajoba neoklasickej teórie medzinárodného obchodu – Viner, Hesse, Meier, Letwin, Nurkse

Teória a prax PZI

ZI – sú realizáciou dlhodobého medzinárodného pohybu kapitálu

1. Portfóliové – vývozca ich neovláda ani neriadi firmu v zahraničí, plynú mu odtiaľ len výnosy z kapitálu (úroky, dividendy, podiel na zisku)

2. Priame – ktoré umiestňuje investor  v zahraničí s cieľom získať kontrolu nad podnikom, podieľa na zisku firmy, i na jej vlastníctve

Členenie PZI podľa podielu na vlastníctve – podiel zahraničného investora na vlastníctve

1.Investície v 100%-nom vlastníctve zahraničného investora – majú formu TNK, sú to spoločnosti ktoré vlastnia, riadia alebo spravujú výrobné alebo obchodné zariadenia vo viacerých krajinách, má vysoký podiel predaja v zahraničí na celkovom objeme predaja, má veľa zamestnancov, dochádza k PZI ak:

a) materská spoločnosť získa dostatočný počet akcií v zahraničnej spoločnosti

b) materská spoločnosť získa alebo zakladá v zahraničí nové podniky pobočky

c) materská spoločnosť presúva do zahraničia fondy na financovanie rozvoja

d) príjmy podnikov a zahraničných pobočiek materskej spoločnosti sú reinvestované do rozvoja

2. Joint ventures – spoločné podniky, výrobná alebo obchodná spoločnosť na ktorej sa zúčastňuje domáci i zahraničný partner, tri typy:

a) firmy z dvoch krajín vytvoria joint venture v tretej krajine

b) firmy z dvoch krajín vytvoria joint ventur v jednej z nich

c) firmy z dvoch krajín vytvoria joint venture i s účasťou miestnej vlády

Členenie PZI podľa funkčného hľadiska

1. Vertikálne – materská a dcérska firma sú špecializované v rôznych fázach produkcie, smerujúce späť, smerujúce dopredu pl. spoločnosti ktoré spracovávajú ropu

2. Horizontálne – ak dcérske spoločnosti vykonávajú v zahraničí tie isté funkcie ako ona pl. vyrába tie isté produkty pl. coca-cola

3. Konglomerátne – smerujú do oblasti, ktoré nesúvisia s pôvodným hlavným predmetom činnosti materskej spoločnosti pl. veľké naftárske spoločnosti

Teórie PZI

1. Teória trhovej nedokonalosti

a) Teória monopolistickej výhody – je založená na existencii výhod, ktoré spôsobujú že firma je monopolistom, firma má vynikajúce poznatky

b) Teória vzájomnej závislosti oligopolistických firiem – firma sa musí pripraviť na konkurentov

2. Teória životného cyklu

a) Uvedenie na trh – výroba sa uskutočňuje doma

b) Fáza rastu – firma sa začína zaujímať o zahraničné trhy, skúma možnosť premiestnenia výroby

c) Fáza zrelosti – presúva výrobné kapacity do lacnejších krajín

3. Teória internacionalizácie – prečo firmy expandujú aj doma aj v zahraničí a prečo môžu byť PZI efektívnejšie než export

4. Elektická teória – vysvetľuje rozdiely medzi krajinami v type zahraničných aktivít, firma musí vlastniť výhody, ktoré nemajú konkurenčné firmy v iných krajinách, firma internacionalizuje tieto výhody ak nájde v zahraničí vhodné podmienky

Determinanty PZI

1. Prístup na miestny trh

2. Prístup k ľudským zdrojom

3. Dobré podmienky pre podnikanie

4. Náklady a zisk

5. Marketingové dôvody a clá

6. Prístup k miestnym zdrojom

7. Vytvorenie exportnej základne

8. Prístup k miestnej technológii

Determinanty môžu byť:

1. Interné – vychádzajú z vnútorných podmienok a zdrojov firmy pl. manažment, nový zamestnanec, významná udalosť

2. Externé – komplex činiteľov vychádzajúc z ekonomického, kultúrneho a právneho prostredia, v ktorom pôsobí

a) v materskej krajine – stimuly materskej krajiny na investovanie v zahraničí

b) v hostiteľskej krajine – rastúci trh a dopyt, atraktívne investičné prostredie

Z vecného obsahu môžu byť

1. Nákladové – faktorvé náklady, náklady na rôzne služby späté s výrobou, investície zamerané na získanie nerastných surovín alebo iných vstupov, ktoré sú v materskej krajine nedostupné alebo drahé, investície zamerané na využitie pracovnej sily, úspora prepravných nákladov

2. Dopytové – ovplyvňujú výšku dosahovaného zisku rastom/poklesom predaja pl. veľkosť trhu zahraničnej krajiny a dynamika jej rastu, udržanie kontaktu so zákazníkom, nasledovanie konkurenta, prekonanie prekážok obchodu

3. Investičné – súhrn právnych noriem, obmedzení a politických vzťahov v hostiteľskej krajine pl. všeobecný postoj vlády a obyvateľstva k ZI-iám, politická stabilita, regulácia vlastníctva zahraničných firiem, menová regulácia, daňová štruktúra

Efekty PZI

1. Vplyv na národný dôchodok – tým že pridáva určitú hodnotu k vstupom a vytvára zisk z ktorého platí daň, vyčíslenie:

čistý prínos/náklady PZI = (platby za VF+Zisk po zdanení+daň z príjmu)/platby za zahraničné produkčné faktory

1 – prínosy sú vyššie ako náklady a daná ZI má priaznivý vplyv na národný dôchodok

2. Vplyv na obchodnú a platobnú bilanciu – vplývajú na PB hostiteľskej i materskej krajiny prílevom a odlivom finančných a tovarových tokov

- ak je export väčší ako import potom GNP prevyšuje sumu o tú istú sumu, PZI zlepšia PB

3. Vplyv na zamestnanosť – či zahraničný kapitál nahrádza domáci priemysel, dochádza k zvyšovaniu odbornej úrovne pracovnej sily, ktorá pracuje s modernejšou technológiou

4.  Pôsobenie na hospodársku štruktúru – vplývajú na konkurenčné prostredie, a na odvetvovú a regionálnu štruktúru

5. Politické, sociálne a environmentálne efekty – hostiteľská krajina pri príleve investícií sa obáva že postupne vznikne hospodárska aj politická závislosť od investujúcej krajiny

6. Vzťah investora a hostiteľskej krajiny v časovom horizonte

PZI a ich vplyv na obchod

1. Statický efekt – berú sa do úvahy statické komparatívne výhody krajiny

2. Dynamický efekt – investori preferujú krajiny s kombináciou statickej komp. výhody a inovačného a technologického potenicálu

3. Efekt reštrukturalizácie – závisí od lokálnych špecifík

Medzinárodné menové vzťahy

a formovanie menových kurzov

Konvertibilita mien – všeobecný ekvivalent, musí plniť úlohu svetových peňazí – plnia tieto úlohy:

1. Vystupujú ako všeobecný platobný prostriedok, vzájomná kompenzácia (clearing)

2. Vystupujú ako všeobecnú kúpny prostriedok, priama platba zlatom, v hospodárskych otrasoch

3. Slúžia na prenášanie bohatstva z jednej krajiny do druhej pl. zahraničné pôžičky

Rezervná mena – zahraničná mena, ktorá je súčasťou medzinárodných rezerv štátu, slúži na financovanie MO, musí mať stabilnú hodnotu, aktívny trh ktorý umožňuje touto menou obchodovať, musí byť plne konvertibilná, dnes USD, britská libra

USD – sprostredkovateľská mena, intervenčná mena (na udržiavanie stability), svetové peniaze, konvertibilná mena (za zlato) – voľná devízová konvertibilita, čiastočná konvertibilita

Formovanie menových kurzov

Menový kurz – pomer v ktorom sa dochádza k transformácii, je to cena zahraničnej meny vyjadrená v domácej mene, v súčasnosti existuje systém pohyblivých menových kurzov, určované P a D po jednotlivých menách

Mena sa zhodnocuje – ak zmena menového kurzu spôsobuje že za jednotku národnej meny možno kúpiť väčší počet jednotiek zahraničnej meny

Mena sa znehodnocuje – ak dochádza k takej zmene menového kurzu, že za jednotku národnej meny možno kúpiť menší počet jednotiek zahraničnej meny

Zmena oficiálneho kurzu meny – zmena na základe vládneho rozhodnutia

1. Revalvácia – za jednotku národnej meny nakúpime väčší počet jednotiek zahraničnej meny

2. Devalvácia – za jednotku národnej meny nakúpime menší počet jednotiek zahraničnej meny

Na vytváranie dopytu pôsobia tri hlavné faktory:

1. MO s tovarom a službami – rast D po zahraničnom tovare zvyšuje D po mene, za ktorú sa nakupuje

2. MO finančnými nástrojmi (účastiny, obligácie) – rast D po finančných nástrojoch zvyšuje D po mene

3. Nákup fyzických aktív v zahraničí – rast nákupov zvyšuje záujem o zahraničnú menu krajiny v ktorej sa nachádzajú tieto aktíva

Vytváranie ponuky – rovnaké ako na vytváranie dopytu len z opačnej strany

Faktory ovplyvňujúce zmeny menových kurzov

1. Dlhodobé hľadisko - teória parity kúpnej sily – na jej základe sa porovnávajú ceny koša tých istých tovarov v rozličných krajinách, na PKS pôsobí narušenie systému voľného obchodu, existencia tovarov a služieb, s ktorými sa nedá obchodovať cez hranice, nie všetky tovary v rozličných krajinách majú identickú povahu

2. Strednodobé hľadisko – zmena ekonomickej aktivity

3. Krátkodobé hľadisko – rozdiely v krátkodobej úrokovej miere medzi štátmi

Medzinárodné menové systémy

Systém zlatého štandardu a jeho zánik

    Obeh tovarov zabezpečovali zlaté mince, bankovky a šeky, opierala sa o voľnú razbu mincí, o voľnú vymeniteľnosť (konvertibility) peňažných znakov za zlato, čo zabezpečovalo pevnosť menových kurzov, umožňoval automatické vyrovnávanie PB,

Počas 1. svetovej vojny – došlo k zrušeniu vymeniteľnosti bankoviek za zlato, bol zakázaný vývoz zlata, rozvinula sa inflácia, prehĺbila sa nerovnováha PB

Medzivojnové obdobie – chceli obnoviť zlatý štandard, v podobe štandardu zlatých prútov, hospodárska depresia v 30tych rokoch znamenala definitívny pád zlatého štandardu a prechod k papierovým peniazom

Bretton-woodsky menový system

Povojnové usporiadanie – menové a úverové vzťahy položila medzinárodná menová a finančná konferencia OSN (1944) v Bretton Woode, založlil sa aj MMF, sústava sa opierala o:

- pevné menové kurzy, parity jednotlivých krajín ktoré sa v nej zúčastnili, vyjadrovali sa v zlate a USD

- zlato naďalej vystupovalo vo funkcií svetových peňazí, používala sa na vyrovnanie schodkov PB

- svetové rezervné meny – britská libra šterlingov, neskôr na jej miesto sa dostal USD

- USA sa zaviazala že zahraničným CB bude vymieňať doláre za zlato

- zmeny menových parít – iba v povolenom rozsahu

Osobitné práva čerpania (SDR) – členský štát môže čerpať z MMF úvery podľa vopred stanovených podmienok

60. roky – začínajú sa narušiť podmienky sústavy, zlato nahrádzali rezervné meny, začali sa špekulačné pohyby kapitálu, narúšali sa menové parity, kvôli znehodnocovaniu USA nemohli udržať pevné menové kurzy, kríza USD o ktorý sa opierala bretton-woodska sústava, vyvrcholila pádom celej tejto sústavy

Kingstonský menový systém

1976 v jamajskom Kingstone, zásady:

- MMF sa bude opierať o pružné (pohyblivé) menové kurzy

- oficiálna cena zlata 42,22 dolára za 1 trójsku uncu sa zrušila, SDR nie sú vymeniteľné za zlato, vystupovala ako „kôš“ 16 hlavných svetových mien, v súčasnosti štyroch – USD, libra šterlingov, euro a japonský jen

Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj (IBRD, Svetová banka) – na začiatku usmerňovala svoje zdroje na povojnovú obnovu Európy, po prijatý Marshalovho plánu (1945) jej hlavným cieľom sa stala podpora ekonomického rozvoja v členských štátoch zabezpečovaním pôžičiek na financovanie investičných projektov

Sesterské organizácie – Medzinárodná finančná spoločnosť (IFC), Medzinárodné združenie pre rozvoj (IDA), Agentúra pre mnohostranné investičné záruky (MIGA)

Úloha MMF v systéme súčasných medzinárodných menových vzťahov

Základné ciele MMF – posilniť medzinárodnú menovú spoluprácu, podporiť rozvoj a vyrovnaný rast MO, pomôcť členským štátom riešiť deficity ich PB, podporiť stabilitu menových kurzov

1. Medzinárodná finančná spoločnosť (IFC-International Finance Corporation) – (1956) úverová organizácia, napomáha rozvoju súkromného sektora v rozvojových krajinách, poskytuje pôžičky na rozvojové projekty bez záruk príslušnej vlády, sídli vo Washington D.C., pôžičkový kapitál zaobstará s emisiou obligácií v členských štátoch

2. Medzinárodné združenie pre rozvoj (IDA-International Development Association) – (1959) jej účelom je sprístupniť finančné prostriedky  aj tým krajinám pre ktoré sú úvery IBRD nevýhodné, poskytuje technickú pomoc poradenskou činnosťou, zvyšuje kvalifikáciou pracovníkov, financuje projekty

3. Agentúra pre mnohostranné investičné záruky (MIGA-Multilateral Investment Guarantee Agency) – (1989) poskytuje finančné záruky na exportné investičné účely do rozvojových krajín

4. Osobitné práva čerpania

Mechanizmus rozhodovania MMF

1. Zbor guvernérov – najvyšší orgán, guvernér+zástupcovia

2. Rada výkonných riaditeľov MMF – má sídlo vo Washingtone, každodenné rozhodovanie, rieši politické, administratívne problémy, poskytuje finančné prostriedky, konzultuje s členskými štátmi

a) koznultácie – raz do roka, posúdia ekonomickú situáciu, ekonomickú politiku

b) schvaľovanie stabilizačného programu

Úloha banky pre medzinárodné platby a rozvojových bánk pri zabezpečovaní menových aktivít

1. Banka pre medzinárodné platby (BIS)– (1930) platobná inštitúcia mnohostranného clearingu pre európske krajiny, obstaráva nákup a predaj zlata, príjma depozitá v zlate, vykonáva eskont a reeskont zmeniek, nakupuje devízy na vlastný účet, prijímja vklady na bežné a depoztné účty

2. Africká rozvojová banka – (1963) podpora sociálneho a ekonomického rozvoja členských krajín, má bežné zdroje (účastinný kapitál, výnosy z kapitálu, úroky z pôžičiek, príjmy z činností a služieb), mimoriadne zdroje (prostriedky poskytnuté ako dary a subvencie)

3. Ázijská rozvojová banka – (1965) zdroje – účastinný kapitál, pôžičkový kapitál, ostatné zdroje, subsídie, dotácie

4. Latinskoamerická banka pre export – (1977) rozvíja finančný ZO

EMS a prechod západoeurópskych štátov k systému spoločnej meny

1. Európska platobná únia – Organizácia pre európsku hospodársku spoluprácu (OEEC-Organization for European Economic Cooperation) ktorá zabezpečovala realizáciu Marshallovho plánu vznikla Európska platobná únia (EPU – European Payment Union1950), bola multilaterálnou dohodou o poskytovaní úveru a vyrovnaní platieb, obnoviť voľnú vymeniteľnosť mien

2. Európska menová dohoda (European Monetary Agreement – EMA) – mesačné dobrovolné mnohostranné zúčtovania

3. Európsky kurzový systém – udržiavanie zníženého kurzového rozpätia medzi menami členských krajín

4. Európsky menový systém – 1979, štyri hlavné prvky

a) utvorila sa abstraktná rezervná a zúčtovacia jednotka ECU (európska menová jednotka), kôš mien deviatich krajín, neskôr dvanástich, bola určená na vzájomné zúčtovanie obchodných a finančných operácií, na prepočty národných mien pre kalkulačné účely

b) utvoril sa kurzový a intervenčný mechanizmus – určil sa stredný kurz

c) vznikol nový úverový mechanizmus

d) pomoc najmenej rozvinutým krajínám

Zmluva o hospodárskej a menovej únii, vznik spoločnej meny - euro

Zmluva o Európskej Únii (Maastrichtská zmluva) – jej súčasťou bola Zmluva o politickej únii spolupráci a Zmluva o hospodárskej a menovej únii, po splnení konvergenčných kritérií od 1999 členmi menovej únie sa stalo 11 štátov EÚ, od roku 2002 ich národné meny nahradila euro

Kladné postoje k spoločnej mene:

1. Ekonomické prínosy – zníženie nerovností medzi národnými menami, ekonomická stabilita a rozvoj, rast produktivity

2. Politické výhody – rast spolupráce medzi členmi, pokles dominancie jedného štátu

3. Komerčné výhody – obmedzovanie/vylúčenie kurzových výkyvov

4. Menové príčiny – vylúčenie menových špekulácií, zníženie inflácie a úrokovej miery,

Hlavné argumenty jednotnej meny

1. Jednotný trh bude fungovať efektívnejšie – neexistencia zmeny menových kurzov

2. Jednotná mena bude stimulovať ekon. rast a zamestnanosť – integrácia finančných trhov

3. Odstránia sa náklady spojené s výmenou jednej meny na druhú

4. Posilní sa medzinárodná stabilita – stane sa hlavným medzinárodným obežným prostriedkom, hlavná rezervná mena

5. Vzrastie menová suverenita

Ďalšie – viac peňazí pre turistov i podnikateľov, menšia byrokracia, lepší prístup na iné trhy vnútri EÚ, silná a stabilná mena, urýchlenie platieb a transférov, prekonanie špekulačných menových praktík

Finančné trhy

Podstata – sústreďuje prostriedky od subjektov ktorí ponúkajú finančné prostriedky (v danom období ich nepotrebujú, domácnosti firmy a štát) a subjekty ktorí ich potrebujú, ktorí pociťujú nedostatok (najmä firmy a štát), plnia ich dve funkcie:

1. Alokačná (realokačná) – sleduje čo najvýhodnejšie rozmiestnenie a štruktúru výroby, hromažduje kapitál, finančné zdroje a ich prerozdelenie patrí sem alokácia zdrojov, alokácia rizika

2. Koordinačná – funkcia určenia účinnosti každého druhu výroby patrí sem redukcia nákladov (obchoduje sa s veľkým objemom, úspory na množstve), znižovanie nákladov na správu spoločnosti

Klasifikácia medzinárodných finančných trhov

1. MMS – účastníkmi sú CB-y krajín, ktoré sú členmi MMF. IMF plní úlohu centrálneho bankového systému, nemôžu sa tu účastniť subjekty zo súkromného sektora, hlavným nástrojom patria národné meny, zlato a mena, ktorú emituje sám IMF (SDR)

2. Trhy zahraničných mien – trhy na ktorých sa finančné nástroje znejúce na jednu menu dajú premeniť na finančné nástroje znejúce na inú menu, reguluje ich vláda prostredníctvom CB-y. Skladá sa z dvoch častí:

a) maloobchodná – na nej obchodujú so zahraničnými menami jednotlivci a firmy

b) medzibanková – banka ktorá nemá dostatok vlastných prostriedkov, obracia sa na zahraničnú banku, odkiaľ potrebnú menu získa

Osobitnú úlohu na trhu zahraničných mien hrá americký dolár je:

a) sprostredkovateľskou menou – vzájomná výmena medzi menami sa častejšie uskutočňuje prostredníctvom USD, ako priamo

b) intervenčnou menou – ktorú využívajú zahraničné centrálne banky

c) úloha svetových peňazí – obchodné kontrakty sa uzatvárajú v USD

Transakcie môžu byť:

a) okamžité (spot) – uskutočňujú sa do 1-2 dní po uzavretí dohody

b) termínované (forward) – ktoré sa uskutočňujú v 30-60-90 dňoch

c) swapové – pri ktorých sa mena nakupuje a spätne predáva v neskoršom termíne

3. Krátkodobé národné finančné trhy (národné peňažné trhy) – slúžia na získanie potrebných finančných prostriedkov alebo na umiestnenie prebytočných finančných prostriedkov

4. Dlhodobé národné finančné trhy (národné kapitálové trhy) – ako krátkodobé + môžu vydávať svoje vlastné CP alebo investovať do CP iných firiem

5. Trh euromien – krátkodobý trh s bankovými depozitmi a pôžičkami, znejú na určitú menu krajiny výnimkou meny krajiny na území ktorej sa nachádza

LIBOR – úroková miera, vyplácaná bankami z vkladov na euromenovom trhu (NIBOR – New York, FIBOR – Frankfurt a Mohanom, LUXIBOR, SIBOR – Singapur)

6. Trh euroobligácií – dlhodobý trh obligácií, ktoré znejú na akúkoľvek menu s výnimkou meny krajiny na území ktorej sa trh nachádza

Delenie FT – peňažný, kapitálový, devízový, trh drahých kovov

Druhy FT – burzy (má prísnu reguláciu) , cezpultový (OTC) (čisté medzi bankové prevody)

Členenie finančných trhov

I. Trhy dohôd o dlhu a trhy cenných papierov – ako jednotlivec či firma môže na finančnom trhu získať potrebné finančné prostriedky

1. Emituje určitý nástroj dlhu – pl. obligácia alebo zaťaženie majetku hypotékou, dlžník sa zaväzuje platiť tomu kto drží v rukách nástroj dlhu platiť pevné čiastky v pravidelných intervaloch až do dátumu splatnosti (krátkodobé, strednodobé 1-10, dlhodobé)

2. Emisia akcií – ten kto ich kúpi získava nárok podieľať sa na čistom príjem a.s., ktorá ich vydala a to vo forme dividend, trhmi akcií sú burzy

II. Prvotné a druhotné trhy

1. Prvotné – dochádza k predaju nových emisií CP počiatočnému kupcovi, má skrytý charakter

2. Druhotné – sa opätovne predávajú CP, ktoré v predchádzajúcom období boli vydané a predané na prvotnom trhu, predaj z druhej ruky, má širokú publicitu

III. Burzy a cezpultové trhy

1. Burzy – obchod s CP ku ktorému dochádza na jednom mieste pl. na BCP v Bratislave

2. Cezpultový – trh CP, na ktorom ich obchodníci kupujú a predávajú na rozličných miestach

Trhy peňazí a trhy kapitálu – dôležitá je doba splatnosti CP

Trh peňazí – sú krátkodobé nástroje dlhu, ktorých splatnosť je menšia ako rok

Trh kapitálu – strednodobé a dlhodobé nástroje dlhu

Národné a medzinárodné finančné trhy – subjektami sú:

1. Obchodné banky – poskytujú pôžičky firmám i spotrebiteľom

2. Ústava sporenia – špecializácia na poskytovanie hypoték, patria sem najmä sporiteľne, úverové zväzy, združenia pre úspory a pôžičky

3. Spoločnosti životného poistenia

4. Penzijné fondy

5. Investičné spoločnosti – ich prostredníctvom sa riadia a usmerňujú aktíva rôznych investorov

6. Finančné spoločnosti

Reálna ekonomika – pohyby tovaru a služieb

Symbolická ekonomika – pohyby kapitálu, devízové kurzy a pohyby úverov

Medzinárodné operácie

na finančných trhoch

Využívanie mimopodnikových peňažných fondov – vnútropodnikový pohyb peňažných prostriedkov môže ísť troma smermi:

1. Z materskej spoločnosti do filiálok/pobočiek – pôžičky, garančné pôžičky, akciový kapitál

2. Z pobočiek do materskej spol. – dividendy, licenčné poplatky, poplatky za patenty

3. Medzi pobočkami navzájom – pôžičky, predĺženie splatných účtov

Netting – metóda používaná v rámci centralizovaného manažmentu predovšetkým vo viacvrstevnej  vnútornej štruktúre transnacionálnych korporácií, bilancujú sa pohľadávky a záväzky, vyčísľujú sa ich salda, čistá menová pozícia, rozhodujúcou výhodou centrálneho riadenia finančného manažmentu je znižovanie nákladov na transfer kapitálových fondov a s tým spojených rizík pomocou kompenzácie platieb.

Eurotrhy – vznik v súvislosti nerovnomernou liberalizáciou v 80tych rokoch, podstatou je obeh meny mimo štátnych hraníc

Euromeny – každá mena ktorá je uložená v bankách za hranicami krajiny svojho pôvodu, najvýznamnejšie sú eurodoláre (doláre držané americkými bankami alebo inými bankami za hranicami USA) súčasťou eurodolárového trhu sú aj japonské jeny (eurojeny), švajčiarske franky.

Hlavné zdroje euromien:

-  zahraničné vlády alebo jednotlivci ktorý ukladajú doláre mimo USA

- transnacionálne korporácie

- európske banky so zahraničnou menou nad rámec bežných potrieb

- niektoré krajiny s vysokými aktívami obchodnej bilancie (Nemecko, Japonsko, Taiwan)

Dopyt po euromenách vytvárajú - vlády suverénnych štátov, CB-y, nadnárodné organizácie (svetová banka), TNK, jednotlivci

Euromenový trh – má krátkodobú alebo strednodobú povahu, patria sem krátkodobé pôžičky splatnosťou do jedného roka (keď je viac ako rok sú to už euroúvery)

LIBOR (London Inter-Bank Offered Rate) – úroková miera, ktorá sa na euromenovom trhu v Londýne používa pri pôžičkách medzi bankami

Medzinárodné obligácie (bondy)

1. Zahraničné obligácie – sa predávajú za hranicami krajiny vypožičovateľa, znejú však na menu krajiny vydania. pl. Francúzka firma – dá do obehu obligácie znejúce na švajčiarske franky vo Švajčiarsku

2. Euroobligácie – emisia obligácií neznejúcich na menu krajiny, v ktorej sa vydávajú, používané aj NBS a MFSR na získanie devízových prostriedkov pl. Francúzska firma – dá do obehu obligácie znejúce na švajčiarske franky v Nemecku, Londýne a Luxembursku

3. Globálne bondy – sú kombináciou domácej obligácie a euroobligácie, musia sa registrovať na každom národnom trhu

Akciové cenné papiere – najväčšie akciové burzy sa nachádzajú v priemyselne vyspelých štátoch: New York Stock Exchange, Toky Stock Exchange, London Stock Exchange

Trh euroakcií – trh akcií, ktoré vydávajúca spoločnosť predáva za hranicami svojej materskej krajiny

Offshore finančné centrá – daňové raje, sú mestá alebo krajiny, v ktorých sa sústreďujú veľké čiastky fondov v menách odlišných od ich vlastnej meny, oblasti s veľmi liberálnou bankovou, devízovou a daňovou politikou, vznik v 60tch rokoch, rapídny rast v 80tych rokoch spolu s rozvojom euromenových trhov. Môžu byť: primárne (NY, Londýn), účtovacie (Nassaou), zhromažďujúce (Bahrajn), ukladacie (Singapur), sú vhodnými miestami pre zakladanie finančných pobočiek, ktoré môžu obstarávať kapitál pre materskú spoločnosť a pre ostatné pobočky, umožňujú využívať výhody nižších nákladov spojených s pôžičkami a nízkym zdanením.

Rating – schopnosť dlžníka splácať svoje záväzky, nositeľom ratingu sú CP, vychádza z viacerých faktorov – politické riziká, štruktúra príjmov a ekonomiky krajín, ekonomický rast, stav verejných financií, vývoj domáceho i zahraničného zadĺženia, cenová stabilita

Medzinárodné kapitálové trhy

Medzinárodný pohyb kapitálu – presun určitej hodnoty z jednej krajiny do druhej

Motívy vývozu kapitálu

1. Vyššia miera zisku, vyššia dlhodobá úroková miera

2. Doplňuje vývoz tovaru

3. Zakladanie spoločných podnikov

4. Získať špičkovú technológiu

5. Špekulačné dôvody

Formy medzinárodných kapitálových pohybov

I. Z hľadiska subjektu ktorý vyváža kapitál

1. Vývoz súkromného kapitálu – subjektom je súkromná osoba, malé a stredné firmy i veľké priemyselné, obchodné a bankové korporácie, kapitálové toky sú viditeľné, štatisticky zaznamenávajú na kapitálových účtoch PB jednotlivých krajín

Transferové ceny – ktoré sa uplatňujú pri obchodných stykoch medzi jednotlivými článkami nadnárodných korporácií, umožňujú daňové úniky

2. Vývoz štátneho kapitálu – smeruje najmä do krajín s labilnou politickou situáciou, kde sa súkromný kapitál obáva investovať, subjektom sú ústredné vlády, miestne vlády, centrálne banky

Vládne úvery – ktoré jedny štát poskytuje iným štátom

3. Vývoz kapitálu medzinárodnými finančnými inštitúciami – vývoz štátneho kapitálu, kapitálové fondy sú dotované príspevkami vlád pl. MMF, Svetová banka (IBRD), EBRD

4. Vývoz podnikateľského kapitálu – sa v zahraničí zakladajú priemyselné, obchodné a iné podniky, vývoz podn. kapitálu sa považuje aj nákup účastín zahraničných firiem

Priame investície – nákup účastín zahraničných firiem v rozsahu ktorá znamená získanie kontrolného balíka účastín, kontrolujú majetok získaný v zahraničí

Deinvestícia – ak firma stráca vo vzťahu k iným firmám konkurenčnú výhodu

5. Vývoz pôžičkového kapitálu – poskytovanie dlhodobých pôžičiek v podobe peňazí alebo tovarov pl. nákup účastín, obligácií či iných finančných aktív zahraničných firiem – portfóliové investície, sú pasívne, investor sa neusiluje o ich kontrolu, o riadenie firmy

II. Z časového hľadiska

1. Vývoz krátkodobého kapitálu – na obdobie kratšie ako rok, krátkodobý kapitál migruje z krajiny do krajiny v podobe vkladov bánk, vkladov cudzincov, zmeniek, pôžičiek

2. Vývoz strednodobého kapitálu – 1-5 rokov

3. Vývoz dlhodobého kapitálu – viac ako 5 rokov, motívom tohto kapitálu je zhodnotiť zisk, dividendy, úroky, v podobe dlhodobých pôžičiek a priamych investícií

Úloha vývozu kapitálu pri vytváraní siete celosvetových ekonomických vzťahov – vývoz kapitálu urýchľuje ekonomický rast v krajinách do ktorých smeruje

Dôsledky MPK

1. Akumulačný proces sa zmedzinárodňuje

2. Medzi krajinami sa presadzuje tendencia k vyrovnávanie mier zisku a dlhodobých úr. mier

3. Ochabuje vnútorný akumulačný proces

4. Vytvárajú sa nadnárodné korporácie

5. Je spätý s zahraničným zadlžením (najmä rozvojové krajiny)

6. Hostiteľská krajina očakáva rast zamestnanosti, HDP, získanie technológií

Nové črty vývozu kapitálu

1. Rastie celkový objem vyvážaného kapitálu – patria sem vývozné úvery, sú formou pôžičkového kapitálu

2. Čoraz väčšiu úlohu pri vývoze kapitálu v priemysle vyspelých krajín má štát – štát sám vyváža kapitál, rozvíjajú sa rôzne formy stimulácie vývozu súkromného kapitálu zo strany štátu a objavujú sa medzinárodné formy vývozu kapitálu

3. Vzrast podielu nenávratných prostriedkov – pl. dary, dotácie, subvencie, podpory, technická pomoc

4. Zmena podmienok využívania kapitálu vo vyspelých ekonomikách

5. Vzájomný pohyb kapitálu medzi rozvojovými krajinami

6. Mení sa odvetvová štruktúra kapitálu, ktorý sa vyváža do zahraničia

Medzinárodný pohyb kapitálu a problémy zadlženosti – najväčšie dlhy majú africké a latinskoamerické krajiny, keďže viaceré krajiny prestali byť schopné plniť svoje záväzky museli pristípuť na rokovania s priemyselne vyspelými štátmi o reštrukturalizácií svojich dlhov

Parížsky klub – neformálne zoskupenie priemyselných veriteľských krajín, rieši platobnú insolvenciu zadlženej krajiny

Priame zahraničné investície transnacionálnych korporácií

Zahraničným investorom krajiny v ktorej umiestnia PZI ponúkajú

1. Komparatívne výhody – nižšie mzdy, lacnejšie nehnuteľnosti

2. Nižšie náklady obehu – ak sú clá v hostiteľskej krajine vysoké

3. Zabezpečenie potrebných surovinových zdrojov – získavanie surovín prostredníctvom PZI priamo v zahraničí sa stáva výhodnejším

4. Možnosť zakladať montážne závody – predaj hlavne mimo hostiteľskú krajinu, využívajú lacnú pracovnú silu

5. Výhody spojené s diverzifikáciou výrobných zdrojov

Vývozom PZI investor sleduje

1. Vytvorenie nových národných trhov pre svoje výrobky

2. Prekonanie bariér chrániacich zahraničný trh

3. Predaj väčšieho množstva produkcie

4. Úsilie vyhnúť sa reštrikciám spojeným s princípom Buy National – aby verejné inštitúcie nakupovali od miestnych dodávateľov

5. Získavanie povesti miestnej firmy – zamestnávajú domácich ľudí ktorý platia miestne dane

6. Eliminuje výhody miestnej konkurencie

Význam medzinárodného pohybu ľudského kapitálu

1. Regulačné a reštriktívne opatrenia – brzdia odchod kvalifikovaných, reguluje sa vydávanie povolení na vycestovanie, trvá sa na návrate mladých ľudí z cudziny po ukončení štúdia

2. Spätný únik mozgov – z USA najmä do Kórejskej republiky a ďalších ázijských rýchlo sa rozvíjajúcich krajín

3. Skrytý únik mozgov – z Latinskej Ameriky

Prisťahovalecká krajina – imigráciou rieši nedostatok pracovných síl

Vysťahovalecká krajina – odchodom časti svojich pracovných síl do zahraničia zmierňuje tlak rastúcej nezamestnanosti, znižuje náklady

Burzové podnikanie

Funkcia finančného trhu - distribúcia peňazí od subjektov ktoré ich relatívne nepotrebujú (strana ponuky) k tým subjektom ktorý ich relatívne potrebujú (strana dopytu)

Finančný trh

1. Peňažný trh – na ktorom sa stretáva P a D po krátkodobom kapitály (max. 1 rok), je založený na úverových vzťahov, nástroje:

a) zmenka

b) pokladničné poukážky – bankové a štátne

c) depozitné certifikáty

d) vkladové listy

2. Kapitálový trh – P a D po dlhodobom kapitáli (viac ako rok), nástroje:

a) akcie

b) dlhopisy – vládne, komunálne, podnikové

3. Devízový trh – P a D zahraničných platobných prostriedkov, národných mien – USD, JPY

4. Trh drahých kovov – zlato, striebro, platina – stráca na význame

Predmet burzových obchodov – dlhodobé, ľahko prevoditeľné cenné papiere a niektoré krtkodobé nástroje peňažného trhu pl. akcie, dlhopisy, depozitné certifikáty, štátne pokladničné poukážky, deriváty

Burza – sprostredkúva P a D finančných zdrojov len prostredníctvom ľahko prevoditeľných CP

Trh CP – môže fungovať bez burzy, ale burza nemôže fungovať bez CP

Sekuritizácia – proces odklonu od priamych bankových úverov v prospech emitovaných CP

Primárny trh – proces verejného upisovania novoemitovaných CP na trh

Sekundárny trh – na ktorom sa obchoduje so starými CP

Základné druhy burzových obchodov

Promptný obchod – predmet zmluvy musí byť dodaný a zaplatení v čase T+3, najneskôr tri dni po uzavretí obchodu

Futures (termínovaný) – dodať a zaplatiť v určitom termíne v budúcnosti za cenu dodhodnutú v súčasnosti

Účastníci burzového trhu

1. Market maker – určuje ceny P a D a obchoduje na vlastné meno a vlastný účet

2. Broker – reaguje na ceny market makerov a obchoduje na vlastné meno a cudzí účet

Inštitucionálny investori do CP – banky, investičné spolonosti, podielové fondy, penzijné fondy, poisťovacie spoločnosti

Organizátor burzového trhu – centralizovaný, verejný a regulovaný trh, môže mať formu fyzického miesta na obchodovanie, centrálnej počítačovej siete

Členenie búrz v 70tych rokoch

1. Komoditné s termínovanými špekulačnými obchodmi (futures)

2. Peňažné burzy s promptnými obchodmi

Dnes:

1. Komoditné

2. Derivátové – opčné

3. Burzy CP – devízy, akciové indexy

Trading system view – započítava len obchodné transakcie uskutočnené na parkete burzy alebo prostredníctvom počítača

Najvýznamnejšie svetové centrá – Chicago, New York, Londýn

Globalizácia burzového trhu – rozvoj telekomunikácií sa prejavuje najmä v rýchlosti prenosu informácií, časové, priestorové a subjektové hľadiska stratili svoj pôvodný význam

Komputerizácia búrz a burzového obchodovania – z open outcry (výkriční systém P a Dň a zapisovania na čiernu tabuľu sa mení na open outcry s podporou PC a signalizačnej techniky

Burzové indexy – sú nástrojom pre permanentné hodnotenie stavu a vývoja kapitálového trhu, sú usporiadané do dvoch skupín:

1. Neobchodovateľné NBI – tradičné indexy (dow jones) ich cieľom je čo najobjektívnejšie a najnestrannejšie zhrnúť do jedného ukazovateľa celkovú výkonnosť a tým aj mieru rizika danej akciovej burzy

a) oficiálne – sú zverejňované priamo oficiálnymi orgánmi burzy

b) súkromné – nie sú zverejňované oficiálnymi orgánmi burzy, zverejňujú ich tlačové koncerny, štatistické úrady, rôzne finančné inštitúcie

2. Obchodovateľné OBI – sú neustále predmetom trhového konsenzu

a) súkromné – ponúkajú ich rôzne súkromné firmy

b) domáce a importované indexy

c) diverzifikované a trhové

d) digitologické

Finančný manažment

Štátna pokladnica – štát vykonáva treasury management, ako získať a umiestniť peniaze na správne miesto, v správnom čase a za primeranú cenu, hlavnými funkciami sú

1. Funding – indentifikovanie nových, cudzích zdrojov

2. Cash management – optimalizácia využitia voľných zdrojov

3. Debt management – riadenie dlhu

4. Risk management – využitie rozličných nástrojov finančného trhu na znižovanie rizika

5. Finančná kontrola

6. Výskum – likvidita, CF, kurz meny

Finančný rizikový manažment

1. Menové riziká

a) inflácia – zrýchlené znehodnocovanie, devalvácia, prísnejšia kontrola kapitálu, vzácnejší úver, cenové kontroly, modifikáciu produktu, zmena balenia, znovuuvedenie podniku na trh

b) zmeny menových kurzov – systém ktorý monitoruje pohyb menového kurzu

c) hedging – burzové obchody na futures trhu, kryje riziká termínovaného obchodu

2. Komerčné riziká – vyplývajú z problémov rozširovania a získavania úverov, vyberaním alebo platením účtov v rozličných menách

3. Politické riziko – obchodné vzťahy a vyvlastnenie

Poisťovanie rizík – vzťah medzi poistencom a poisťovňou za základe poistnej zmluvy, postený sa zaväzuje že bude platiť dohodnutú sumu

MIGA – agentúra pre mnohostranné investičné záruky

Platobná bilancia

    je súhrn platobných transakcií ktoré sa realizujú  medzi rezidentmi určitej krajiny a zvyškom sveta. Má tri časti:

1. Bežný účet

a) platby za dovoz a vývoz tovaru (obchodná bilancia)

b) platby za dovoz a vývoz služieb

c) bežné transfery (prevod ziskov, dividendy)

2. Kapitálový účet a finančný účet

a) platby súvisiace s presunom kapitálu a finančných aktív (PZI, úvery)

b) nákup a predaj oficiálnych štátnych rezerv

3. Verejné vyrovnanie – zvýšenie/zníženie devízových rezerv, pôžičky zo zahraničia, alokácia SDR, pôžičky  od MMF

Strana 276 štruktúra PB

Aké stavy nadobúda OB a PB?

1. OB (dovoz a vývoz tovaru) môže byť:

a) vyrovnané (D=V)

b) pasívna (DV)

c) aktívna (DV)

2. PB (bežný, kapitálový a finančný účet) môže mať:

a) vyrovnané saldo (obchodné a kapitálové platby sú vyrovnané)

b) prebytok (do ekonomiky prišlo viac platieb ako odišlo)

c) deficit (z ekonomiky odišlo viac platieb ako prišlo)

Problém riešenie nerovnováhy PB

1. Externé metódy riešenia ex-ante deficitu

- diferencovaný prístup k transakciám s cudzinou

- clá, vývozné podpory, dovozné kvóty, licencie, dane

2. Interné metódy riešenia ex-ante deficitu

- ovpylvnovanie domáceho podnikateľského prostredia

- zmeny menovej a fiškálnej politiky, zmeny úrokovej miery, redukovanie fondov (rozpočtov) zmeny daní

- vedú k prílevu kapitálu alebo zlepšeniu obchodnej bilancie

3. Riešenie ex-post deficitu (skutočného deficitu)

- platby zlatom, menovými rezervami, pôžičkami, kompenzačnými obchodmi

Ako súvisia pevné menové kurzy a deficit PB?

- nadhodnotený pevný menový kurz spôsobuje odlev peňazí z ekonomiky, pretože obchodníci využívajú trhovú medzeru

- v praxi sú pevné menové kurzy spojené s opatreniami proti pohybu kapitálu, takže tento prípad je nepravdepodobný – viď Čína

Výsledkom tohto prvkom je devalvácia – graf

Ako súvisí pevný menový kurz a PB?

- prebytok možno udržať, ale rastú devízové rezervy v našej krajine

- krajine s podhodnotenou menou nemusí byť donútená k revalvácií

- podhodnotený kurz je veľmi výhodný pre exprotérov, pretože naše exporty sú pre zahraničie relatívne lacné    graf

Ako súvisia pohybové menové kurzy a PB?

- predpoklad ceteris paribus

1. pri pasívnej obchodnej bilancii kurz domácej meny klesá

a) predražujú sa dovozy a tým sa obmedzuje dovoz

b) zlacňujú sa vývozy a tým sa podporuje dovoz

c) tým sa vyrovnáva celková OB

2. pri aktívnej OB kurz domácej meny stúpa

a) predražujú sa vývozy a tým sa obmedzuje dovoz

b) zlacňujú sa dovozy a tým sa podporuje dovoz

- pri kapitálovom a finančnom účte vchádzajú do úvahy aj faktory domáceho podnikateľského prostredia a špekulácie

- Národná banka môže ovplyvňovať kurz nepriamo – určenými mierami, trh opatreniami, vyhláseniami, povinnými minimálnymi rezervami

Deriváty – sú determinované odvody s rôznymi podkladovými aktívami, sú to finančné nástroje:

a) ktorých hodnota sa mení v závislosti na zmene úrokovej miery, cien CP, cien komodít v čase

b) nevyžadujú veľkú počiatočnú investíciu

c) vyrovnanie obchodov prebieha v budúcnosti

Deriváty slúžia na:

- generovanie zisku pre tvorcov trhu

- zaisťovanie – voči rizikám

- špekulácie - opak zaistenia, hazard

- ako forma odmeny

- podvody

Rozdelenie derivátov

I. Podľa typu

1. Forward – dohoda o kúpe, predaj aktíva v budúcnosti, obchod s bankou, spravidla končí s dodávkou, sú drahšie ako futures

2. Futures – štandardizovaný forward obchodovaný na burze, spravidla nekončí s dodávkou ale vyrovnaním

3. Swap – derivát slúžiaci na výmenu podkladových aktív, používaný pre zámenu úrokových mier a mien pri úveroch, dohoda o splácaní úveru

4. Opcia – právo na kúpu/predaj určitého aktíva v budúcnosti

II. Podľa podkladového aktíva – komoditné, úrokové, akciové, menové, úverové

III. Podľa miesta obchodovanie – OTC, burzové (najmä futures)

Aké sú najdôležitejšie derivátové kurzy a ich podiel na obchodoch s derivátmi?

- najväčšou svetovou derivátovou burzou je EUREX – spoločný podnik DP a Swiss Exchange

- v porovnaní s OTC trhmi majú burzy podiel na uzavretých obchodoch približne 2-4%

Medzinárodný obchod

    najvýznamnejšia oblasť hospodárskeho života, jeho postavenie a rozvoj sú úzko zviazané s praktickým presadzovaním sa komparatívnych výhod, je rozhodujúcim indikátorom akcelerácie národnej ekonomiky (rastie tovarová výroba v medzinárodnom obchode)

MO – ako súčasť širších vonkajších hospodárskych vzťahov je aj indikátorom do ktorého sa premieta úroveň a stav svetového hospodárstva a jeho súčasti

- rozhodujúcim indikátorom akcelerácie národnej ekonomiky

- jeho výsledkom je rozšírený vstup na trh, dlhodobý rast vývozu, získavanie nových rozvojových zdrojov

Funkcie MO

1. Transformačná – niečo sa pretáča v niečom, ekonomika niečo vyrobí a pretransformuje na niečo čo spotrebuje, je nástrojom substitúcie domácej výroby a domácich zdrojov dovozom tovarov alebo absorpciou dovezených VF (transmisná – je nástrojom prenosu informácií a stimulov z vonkajšieho prostredia do vlastnej ekonomiky), pomocou komaparatívnej výhody získa zdroje ktoré potrebuje

2. Ekonomický rast – ak ekonomika uplatňuje komparatívnu výhodu (vyrába viac a lepšie) a aj predáva zabezpečuje prosperitu ekonomiky (predajom pomáha ekonomike), pôsobí na ňu viac faktorov:

- rozdiely v absolútnej veľkosti nákladov práce

- rozdiely v komparatívnych nákladoch práce

- rozdiely vo vybavenosti krajín jednotlivými VF

- rozdiely v dosiahnutej technike, technológii a znalostiach

- rozdiely v ľudskom kapitály – know-how, vzdelanie

3. Parametrická – je prieskumníkom parametrov, ktoré ovplyvňujú úspešnosť výrobku, vzrastá úloha MO, polovica svetovej produkcie hotových výrobkov sa dostáva ku konečnému užívateľovi cez MO, svetový trh vytvára premanentný tlak na konfrontáciu technicko-technologických, kvalitatívnych i cenových parametrov ktoré ovplyvňujú úspešnosť daného výrobku na trhu, zaostávanie národnej ekonomiky – jej výsledkom môžu byť rôzne ochranárske opatrenia, ktoré pomôžu rýchlejšie sa adaptovať na novú situáciu, alebo sa ekonomicky izolovať a definitívne opustiť existujúce medzinárodné pozície

4. Proporcionalitná – národná ekonomika musí robiť maximálne efektívne, aktívne chápanie obchodu t.j. podpora vývozu je dôležitým nástrojom na urýchlenie hospodárskeho rozvoja, stratégia vyrábať a vyvážať tovary pri ktorých má výhodu, dovážať tie pri ktorých nemá, je dôležité aby pri zahranično-obchodnými aktivitami sme nachádzali správne proporcie, vyváženosť proporcií prináša dlhodobú úsporu spoločenskej práce, ovplyvňuje tempo hospodárskeho rastu krajín

Základné dlhodobé faktory ktoré stanovili nové poradie úspešnosti jednotlivých krajín:

1. Vzájomná interdependencia jednotlivých subjektov

2. Determinujúcou hybnou silou vo svetovom hospodárstve sa stal technický rozvoj

3. Uvoľnenie väzieb medzi obchodnými a kapitálovými transakciami, rastie prepojenosť medzi vývojom reálnej a symbolovej ekonomiky

4. zmena postavenia USA v rámci medzinárodného podnikania v prospech Japonska a novoindustrializovaných krajín

5. rozpad východného bloku a integračného zoskupenia členských krajín RVHP priamo ovplyvnil vývoj európskeho obchodu a prispel k homogenizácií trhovej ekonomiky

Vývoj MO – je väčšie tempo vývozu ako spotreba, medzinárodné hospodárske vzťahy prechádzajú viacerými zásadnými zmenami, rozoznávame 5 rastových fáz v oblasti vývoja národného dôchodku ktoré sa premietli do vývoja svetového hospodárstva a teda aj do MO

1. Prvá fáza rastu (1870 – 1913) – je charakterizovaný minimalizovanými vládnymi intervenciami do hospodárskeho života, stabilným MMS-om, voľným pohybom kapitálu a migráciou obyvateľstva, ale aj zavádzaním obchodných prekážok a ciel.

Zníženie cla – vo Veľkej Británií, Čína, Egypt, Turecko

Zvýšenie cla – USA, Rusko, Brazília

Domáca hospodárska politika – zdravé financovanie, vyrovnaný ŠR, postupný vznik sociálneho zabezpečovacieho systému

Najrýchlejší ekonomický rast bol zaznamenaný v USA z dôvodu koloniálnej vlády a zahraničnej hegemónie, najmenší v Ázii.

2. Druhá fáza rastu (1913-1950) – svetové hospodárstvo prešlo v tomto období mnohými vojnovými konfliktmi a krízami, dopad prvej a druhej svetovej vojny na európske ekonomiky a Japonsko bolo katastrofálny. Veľká hosp. kríza (1929-1933) vyvolala kolaps svetového ekonomického poriadku, dala podnet vzniku novým štátnym zásahom.

USA 1940 – zaznamenala ojedinelý hospodársky rast ktorú získala ekonomickým a technologickým náskokom

ZSSR – vykonal radikálne kroky súvisiace s likvidáciou súkromného vlastníctva, vytvorením štátom riadených a vlastnenských podnikov. V zahr. obchode bol zavedený štátny monopol, cieľom bolo podriadiť jeho činnosť socialistickej deľby práce.

Nemecko, Japonsko – zásady liberalizácie v ekonomike a obchode bol nahradzované intervenciami štátu do domácej ekonomiky.

Výsledkom porúch v liberálnom svetovom poriadku po roku 1929 bol postupný kolaps medzinárodného obchodu a kapitálových trhov, poklesol ekonomický rast i MO, pokles miery otvorenosti národných ekonomík.

Ceny primárnych surovín boli na vyššej úrovni než ceny priemyselných výrobkov, lebo vývoz priemyslových výrobkov smeroval z vyspelých krajín do krajín, ktoré produkovali až do druhej svetovej vojny len primárne suroviny, preto keď bol vývoj surovín na trhu priaznivý mohli špekulovať vývozom, táto súvzťažnosť súvisela začiatkom ropných šokov.

3. Tretia fáza rastu (1950-1987) – povojnové obdobie bolo orientované na urýchlenú rekonštrukciu a obnovu národných hospodárstiev, tempá ekonomického rastu a rast HDP v priemere dosahovali vyše 4%, táto fáza bola etapou obnovy liberálneho svetového obchodného systému a rehabilitácie medzinárodného bretton-woodskeho menového systému, rástla miera zahraničných investícií

    Až do obdobia ropných šokov zaznamenával MO dynamický rast, zvýšili sa ceny energetických nosičov, proces úspešnej adaptácie v priemysle vyspelých krajín na dôsledky ropných šokov sa prejavil začiatkom 80. rokov, postupný pád ceny ropy nepriniesol rýchlu obnovu ekonomického rastu, konjunkturálna kríza zasiahla hlavne USA, k obnove ekonomického rastu došlo až v 1993 a v USA o rok neskôr.

    Najvýznamnejším fenoménom hosp. rastu sa stala implantácia vedecko-technického pokroku, ktorá dynamizovala prehlbovanie medzinárodnej deľby práce. Od roku 1973 celkový hospodársky rast zaznamenal pokles agregátneho rastu, dôvodom bolo:

- konjunkturálny pokles tempa ekonomického rastu

- nepriaznivé dopady vplývajúce zo zrušenia fixných výmenných kurzov a zavedenia floatingu, dve ropné šoky

- miera ekonomického rastu, nezamestnanosti, schodky vo fiškálne a rozpočtovej politike, zadĺženosť,

    Po prvom a druhom ropnom šoku sa rýchlo adaptovali krajiny, stagnáciou obdobia a pádom cien ropy krajiny sa dostali do hlbokej recesie okrem Japonska. Stále väčší význam nadobúdala symbolová ekonomika – finančné a kapitálové transakcie.

   80. roky – nové prístupy

- obmedzovanie národohospodárskej univerzality (rovnorodosti a rozsahu vyrábaného sortimentu)

- rast významu národných vedecko-technických potenciálov

- relatívne osamostatňovanie deľby práce

    V prvej polovici 80tych rokov sa zrútením trhu OPEC dostali do zložitej situácie takmer všetky rozvojové krajiny, vysoké úrokové miery zväčšili ich zadĺženosť a aj kúpnu silu, opačne to bolo s najvyspelejšími krajinami, pád cien im pomohol k dodatočným investíciám a rozvojom.

4. Štvrtá fáza (1987-doteraz) – dynamické prírastky obchodu v novoindustrializovaných krajín, rozpad centrálne plánovaných ekonomík, zjednotenie Nemecka, rozpad ZSSR, rozpad rôznych kooperačno-špecializačných väzieb, stagnácia vlastných ekonomík to všetko sa prejavilo v poklese rastu národných dôchodkov, faktory ktoré prispeli k pokrokovej dlhodobej integrácii svetového trhu v 90. rokoch

- technologický a organizačný pokrok v primárnej produkcii, priemysle a obchode

- zlepšenia v oblasti daní s dopadom na obchodné bariéry

- technologická a ekonomická revolúcia v doprave

- zdokonalenie medzinárodných menových a úverových vzťahov

- zdokonalenie v oblasti legislatívy a medzinárodného práva

    Vysoká dynamika vedecko-technickej náročnosti sa premietla do rozsiahlej cenovej diferenciácie a nerovnomerného cenového vývoja (kvalita, goodwill, deisgn, ochranná známka)

Teritoriálna štruktúra – do vývoja teritoriálnej štruktúry MO sa v plnej miere premieta celkové postavenie a ekonomický profil jednotlivých krajín či integračných zoskupení, jeho vývoj od druhej sv. vojny prelomili tri skutočnosti:

1. Vznik centrálne plánovaných ekonomík a zoskupenia RVHP

2. Ropné šoky v rokoch 1973-74, a 1978-79

3. Prudký nárast krajín juhovýchodnej Ázie do svetového hospodárstva (najprv Japonsko, neskôr Japonské investície v ďalekom východe ktoré potom privolali investície iných)

    Počas povojnového obdobia sa obchod vyvíjal podstatne rýchlejšie ako HDP, táto tendencia oslabovala štruktúru obchodu vo vzťahu k vývozcom surovín a ich importnej schopnosti až do roku 1974, kedy v dôsledku ropných šokov výrazne rástol podiel komoditnej skupiny. Od roku 1960 vzrastá tempo rastu spracovateľského priemyslu pred tempom rastu HDP.

    MO zaznamenal mimoriadnu dynamiku najmä v 70tych rokoch v dôsledku rozsiahleho rastu exportných cien ropy a neskoršie priemyslových výrobkov (high-tec).

    Analýza distribučných kanálov svetového exportu poukazuje na vzrast podielu na svetovom exporte len v dvoch teritóriách – vo vyspelých krajinách, v ázijských industrializovaných krajinách.

    Európsky aj nemecký obchod ovplyvnil rozpad trhu RHVP, do popredia sa dostávajú tzv. ázijský draci, ich tempo rastu obchodu je oveľa vyššia ako u ostatných krajín.

Vývoz je menší ako dovoz

Fob cena

CIF cena – cost insurance, poistenie + doprava

Tovarová štruktúra – sa prudko menila v 70.rokoch,  kvôli disproporcie v prírastku vývozu jednotlivých skupín tovarov, na vývoj MO nepriaznivo vplýval na menovú a finančnú sústavu, zrušili sa voľne vymeniteľnosti dolára za zlato, labilita devízových kurzov, úrokových sadzieb

Ekonomická kríza v rokoch 1974-75 ešte viac posilnila tendencie k zásadným zmenám dynamiky hlavných ukazovateľov tovarovej štruktúry svetového obchodu, poklesol dopyt po strojoch, chemických výrobkov, spotrebnom tovare, to viedlo k spomaleniu prírastku svetových vývozných cien produkcie, zvyšovali sa ceny palív

Zmeny tovarovej štruktúry súviseli najmä so zvýšením podielu palív.

80te roky – zrútil sa trh OPEC, všetky menej rozvinuté krajiny sa dostali do zložitej situácie, vysoké úverové miery zvyšovali ich zadĺženosť, najvyspelejšie z toho mali výhody

1990 – pokles dynamiky HDP

1991 – stagnácia v Severnej Amerike, Západnej Európe

1993 – oživenie svetového obchodu, ázijský draci

1998 – finančná kríza v ázijskom teritóriu, spomalil sa ekonomický rast

1999 – oživenie ekonomického napredovania

- dominantné postavenie v tovrovej štruktúre majú rozvinuté ekonomiky

5 najväčších exportérov tovarov – Nemecko, USA, Japonsko, Čína, Francúzko

5 importérov tovarov – USA, Japonsko, Čína, Francúzsko, Veľká Británia

5 najväčších exportérov služieb – USA, Veľká Británia, Japonsko, Francúzsko, Španielsko

5 importérov služieb – USA, Nemecko, Veľká Británia, Japonsko, Francúzsko

Vznik a úloha triády USA – Nemecko – Japonsko – adaptačná schopnosť, silné ekonomické zázemie a tradície pomohli dostať sa niektorým krajinám na stabilnejšie pozície, vznikla NAFTA, expanzia integračných posunov v rámci EU

I. USA – napomáhali im prirodzené vnútorné komparatívne výhody, územie, surovinová základňa, priaznivá geografická poloha, takmer všetky podnebné pásma, ideálna prepravná sieť, značný počet obyvateľov, dve vojny priamo nezasiahli domácu ekonomiku v takom rozsahu ako Európu.

    Neutralita USA v prvej svetovej vojne napomáhala americkému vývozu, zlepšila sa pasívna platobná bilancia, štátne zásahy do ekonomiky „New Deal“ pomohli prekonať rýchlejšie a úspešnejšie krízové obdobie a obnoviť ekonomický rast

60. roky – fyzické i morálne zastarávanie výrobných fondov v USA

Od 1981 – (reganomika) začala sa presadzovať filozofia umelého zvyšovania úrokových sadzieb a následného nadsadzovania kurzu dolára, v USA je základom úspechu úroveň techniky a technológie.

1986 – vysoký deficit platobnej i obchodnej bilancie, kurz dolára rýchlo klesal napriek tomu zvýšenými domácimi investíciami zväčšili svoj technologický predstih

Úspešnosť je výsledkom pôsobenia komplexu faktorov

1. Rastúci dovoz a vývoz, adaptácia na globalizačné trendy  nútia domácich výrobcov reagovať na vývoj vonkajšieho prostredia

2. Prenikanie technologických zmien, rastie výkonnosť firemného manažmentu

3. Rastie zapojenie kvalifikovanej pracovnej sily

- vysoká miera špecializácie, vnútorná independencia na dovoze surovín sa stali jedným z najdôležitejších prostriedkov zvýšenia konkurenčnej schopnosti amerického kontinentu.

NAFTA – podpis dohody o voľnom obchode medzi Kanadou a USA dohoda o severoamerickom voľnom obchode medzi spomenutými krajinami a Mexikom,

II. Spolková republika Nemecko – vojna, prerozdelenie územia, strata politického vplyvu si vynútili radikálne zmeny

Stabilizačný zákon – štyri hlavné ciele: dosiahnutie plnej zamestnanosti, cenová stabilita, vyrovnané vzťahy so zahraničím, zabezpečenie hospodárskeho rastu

Nemecký hospodársky zázrak – rozvoj spracovateľského priemyslu, produkcia a vývoz predstihla vývoj ostatných európskych krajín, závislosť na dovoze zasiahla ekonomiky v plnej miere, až v roku 1979 sa spamätala z prvého ropného šoku, vzápätí riešila aj dopad druhého

80te roky – vyčerpáva svoje komparatívne výhody

90te roky – nemeckej ekonomike sa podarilo adaptovať na zmenené podmienky vnútorného vývoja

III. Japonsko (APEC) – má vyspelú trhovú ekonomiku, štrukturálna politika  zachovávala stabilný a rýchle tempo hospodárskeho rozvoja, upevňovala vlastnú konkurenčnú schopnosť.

1. fáza – cieľom bola výstavba moderného ťažkého a chemického priemyslu, schopného konkurencie na svetových trhoch, stiahli výrobné kapacity z kapitálovo menej náročných odvetví (textil, odev), orientovali sa na rozvoj vybraných výrobných segmentov, hlavnou sa stala expanzia v automobilovom priemysle

2. fáza – 70. roky, presunulo sa k vedecko náročnejším odvetviam, elektronika, letecký a kozmický priemysel, farmaceutický priemysel

Systémové faktory ovplyvňujúce MO

1. Vedecko - technický pokrok –  informačná explózia, jej urýchlená implementácia urýchľuje procesy, cyklus životnosti produktov sa znižuje, výroba mikroelektroniky sa každé dva roky zdvojnásobuje, výsledkom je dynamický rast svetových tovarových trhov

a) proces zdokonaľovania existujúcej techniky

b) zavádzanie radikálnych inovácií

c) veľké objavy a realizácia vedecko-technických poznatkov

2. Vplyv liberalizácie na vývoj MO – až do ukončenia Urugayskeho kola Gatt (1993) sa nepodarilo urobiť zásadnejšie kroky proti protekcionizmu, prijatím zmluvy sa zaviazali rešpektovať potrebu odstránenia colných a necolných obchodných bariér, tlak na otvorenie trhov, v oblasti vyspelých technológií priemyselných výrobkov a služieb

Úlohy a základné ciele GATT – bola len dočasnou dohodu medzi priemyselnými krajinami, bola založená z podnetu USA, s cieľom riadiť svetové hospodárstvo a slobodný rozvoj, v roku 1948 zmluvu podpísalo 53 krajín, predpokladal sa vznik medzinárodnej obchodnej organizácie (ITO), bola stiahnutá pretože ju USA odmietla

Zámerom GATT – je uplatňovanie nediskriminácie a znižovanie colných bariér, zníženie colných príplatkov, inováciou bolo uplatňovanie doložky najvyšších výhod, ktorá zaväzuje každú krajinu, ktorá poskytne colné zvýhodnenia jednej krajine aby ho automaticky rozšírila na všetky zmluvné strany

1947 – Ženeva, predmetom rokovania boli clá (23)

1949 – Annecy, clá (13)

1951 – Torguay, clá (38)

1956 – Ženeva, clá (26)

1960-61 – Ženeva, Dillonove kolo, clá a antidumpingové opatrenia (62)

1964-67 – Ženeva, Kennedyho kolo, clá, koordinácia opatrení v tejto oblasti (96)

1973-79 – Ženeva, Tokijské kolo, clá, necolné a rámcové dohody (102)

1986 – 94 – Punta del este, Uruguajské kolo, netarifné opatrenia a liberalizácia obchodu so službami

Okruhy problémov:

1. liberalizácia prístupu na trh – zníženie cla pre priemyselné výrobky, odstránenie netarifných prekážok, prijatie dohody o obchode s poľnohospodárskymi výrobkami, s textilným a odevnými výrobkami

2. Ochrana trhu – zavedenie určitých opatrení na ochranu domáceho priemyslu

3. Všeobecná dohoda o obchode a službami (GATS) – liberalizácia dovozu služieb

4. Dohody o obchode a právach v oblasti intelektuálneho vlastníctva – know how, licencie

5. Inštitucionálne problémy – MMF, založenie novej svetovej obchodnej organizácie

Ropa vo svetovom hospodárstve

Sedem sestier – nadnárodné ropné monopoly (Exxon, Dutch/Shell, Chevron, Mobil, Texaco, Gulf, BP) využili svoj technický predstih i politickú silu a etablovali sa do krajiny Blízkeho a Stredného východu, celkový objem príjmov z ropy dosahoval asi 10-15 mld. USD ročne.

1960 – vznikla organizácia krajín vyvážajúcich ropu – OPEC

1970 – bola narušená stabilizácia ropného trhu, USA sa rozhodla zmeniť systém voľnej vymeniteľnosti poslednej meny USD za zlato (Nixonov šok), ovplyvnila vývoj ostatných vzácnych kovov, aj surovín a materiálov

Vojnový konflikt medzi Izraelom a Egyptom – vyvolala to nervozita na trhu surovín , vzrástla cena ropy, USA a Veľká Btitánia vyhlásili ropné embargo, to spôsobilo paniku na svetových burzách, u konečných spotrebiteľov,

1975 – cena ropy sa vytiahla na vyše 15 USD za barel

1977 – náboženská revolúcia v Iráne bola pôvodcom druhého ropného šoku, vyvrcholil na prelome rokov 1980/81 keď na pohotovostnom trhu ropy v Rotterdame dosiahla spot cena ropy takmer 45 USD/barel.

Do r 1990 – vzrástla cena ropy na 85-100 USD/barel, vznikajú ropné špekulácie a monopolné oligrachie

Vznik iránsko-irackého neskôr iracko-kuvajstkého vojnového konfliktu sprevádzaný snaho predávať ropu za každú cenu a takto pokryť vojnové výdavky (vojna tankerov), prienik nového producenta NOPEC (krajiny ktoré vyvážajú ropy ale nie sú členom OPEC), ceny začali klesať na 28 USD/barel neskôr pod 10 USD.

Net back obchody – eliminovali vysokú ťažbu Iraku

Ropná politika a nízka cena ropy – urobili nerentabilnou ťažbu a predaj ropy z väčšiny krajín NOPEC

Reakcie svetového hospodárstva na vývoj ropného trhu

Zmena cien ropy ovplyvňuje vývoj cien i u ostatných výrobných vstupov, ide o priamoúmerné vzťahy medzi dvomi skupinami krajín

Reakcie na prudké zmeny cien ropy v rámci 1. ropného šoku – smerujú k okamžitej úspore energie, rôzne administratívne, daňové a finančné opatrenia, úspory neproduktívnych nákladov. Producenti si mysleli že cenová inverzia medzi cenami surovín, energie a hotových výrobkov bude krátkodobá, ale cena ropy vzrástla oveľa väčším tempom ako ceny hotových výrobkov

Stratégia energetickej politiky vyspelých krajín – vynútili ďalší rast cien ropy a jej nedostatok, nastala odvetvová reštrukturalizácia do nového segmentu na svetových trhoch hotovej produkcie tzv. vysokých technológií – high tec.

Producenti klasických odvetví – presunuli výrobu na Ďaleký východ kvôli lacnej pracovnej sile

Štyria draci – Hongkong, Singapur, Južná Kórea a Tchaj-wan vytvorili priaznivé podnikateľské prostredie pre rozvoj vlastnej domácej výroby

Reakcie na druhý ropný šok – mali makroekonomický charakter, vysoká spotreba a rastúce ceny energie vyvolali potrebu hľadania vlastných zdrojov, viaceré krajiny opäť otvorili svoje dovtedy neefektívne bane, objavili sa náleziská ropy v Severnom mori (Severomorská ropa Brent)

80te roky – pokles cien ropy, prudký rast zadlženosti,  vyvolal vzrast barterových obchodov

90te rokov – hospodárska recesia, politické opatrenia OSN ktoré zablokovali obchodovanie s ropu z viacerých kraijín

1998 – pôsobenie viacerých nepriaznivých faktorov súvisiace s dopadmi finančnej krízy v novoinudstrializovaných krajinách juhovýchodnej Ázie a Japonska, poklesom ekonomického rastu sa prepadli ceny ropy cca. 10 USD/barel

1999 – prišlo k rastu spotreby ropy kvôli nízkym cenám, revitalizácie ekonomík, rekordným hospodárskym rastom US, dynamickým rastom automobilového a leteckého priemyslu

2000 – cena ropy 30 USD/barel ropy WTI (West Texas Intermediate)

Japonsko v období krízy 90. rokov – boli tu vnútorné ekonomické problémy, ktorých nepriaznivý účinok ešte urýchlila recesia na trhoch najväčších odberateľov, intenzívny rozvoj financovali zo zahraničných úverov

Slabé stránky – štátny dirigizmus a popieranie princípov voľnej trhovej ekonomiky

1993 – prudko narastal hrubý dlh verejného sektora

1992-1999 – Japonsko realizovalo oživenie stagnujúcej ekonomiky, napumpovalo do ekonomiky a bankového sektora takmer 750 USD, rekvalifikovali pracovníkov

pokles spotreby – kvôli nezamestnanosti, kvôli počtom bankrotov veľkých i malých firiem, bánk

Kríza Japonskej ekonomiky – nepriaznivo ovplyvňuje celkový globálny vývoj vo svetovom hospodárstve

Program Myjizawa – poskytovanie sumy pre Thajsko, Indonéziu, Filipíny a Malajziu, symbolické uznanie zodpovednosti za túto krízu

1999 – revitalizácia japonskej ekonomiky

ASEAN – Združenie krajín juhovýchodnej Ázie (10 členov)

APEC – dohoda v Ázijsko-politickej ekonomickej spolupráce (21)

NAFTA – Severoamerická zóna voľného obchodu (3)

MERCOSUR – Spoločný trh juhoamerických krajín (4)

Zahraničnoobchodná politika

Vonkajšia hospodárska politika – zámerné pôsobenie štátu na vonkajšie ekonomické vzťahy vytváraním a uplatňovaním pravidiel správania sa daného národného hospodárstva vo svetovom hospodárstve ako i metód a nástrojov ich realizácie, skladá sa:

1. zahraničnoobchodná politika

2. devízová politika

3. úverová politika

4. kapitálovo – investičná politika

5. migračná politika

Významné ciele:

1. Zamestnanosť – plná tj. vysoká a relatívne slabá

2. Vyrovnaná platobná bilancia – vývoj bežného účtu platobnej bilancie

3. Menová rovnováha

Štát – má rozhodujúcu úlohu pri rozvoji národnej ekonomiky hrá prostredníctvom svojej hospodárskej politike

Hlavné smery v oblasti vonkajšej hospodárskej politiky – vymedzili sa dva smery

1. Protekionizmus – obmedzovanie rozvoja obchodu, ochrana domácich producentov voči zahraničnej konkurencii

Výhody protekcionistických opatrení

1. Zadržanie dovozu, oživenie domácej produkcie, rast zamestnanosti a miezd, často prináša však pokles spotreby

2. Pozitívny dopad na makroekonomickú stabilitu, ktorá vyplýva z rastúcich fiškálnych príjmov štátu a znížených nákladov na vysokú nezamestnanosť

3. Pokles dovoznej závislosti

4. Ochrana infantilného (detského) priemyslu – dočasná ochrana produkcie, ktorá v prvej fáze potrebuje podporu, najmä pri uplatnení sa na medzinárodných trhoch

Negatívne efekty – klesá konkurenčná výkonnosť ekonomiky, stráca komparatívne výhody, rozpadnú sa medzinárodné produkčné väzby, zmenšujú sa možnosti pre domáci vývoz, ekonomika sa dostáva do medzinárodnej izolácie

2. Liberalizmus (free trade) – voľný slobodný obchod, postupné odstraňovanie prekážok tarifného i netarifného charakteru, uskutočňuje sa na základe bilaterálnych a multilaterálnych zmlúv a dohôd

Výhody:

1. Voľný prístup na domáci trh znamená širokú sortimentnú a cenovú ponuku

2. Domáci výrobcovia sú v takejto situácií nútení buď znižovať svoje produkčné náklady a ceny

3. Núti výrobcov štandardizovať

4. Pomáhajú stabilizovať domácu monetárnu politiku, znižujú riziká inflácie

Nevýhody – celkový pokles produkcie, rast nezamestnanosti, pokles daňových príjmov štátu

Nástroje vonkajšej hospodárskej politiky – v presadzovaní zahraničnoobchodnej politiky štát používa rôzne stratégie založené na využívaný sústavy obchodnopolitických nástrojov a opatrení, poznáme dva základné prístupy

1. autonómne – jednostranné oparenia

2. zmluvné - vzájomné dohody dvoch alebo viacerých krajín

Autonómne nástroje

dumping – poškodzuje domáce firmy a pomáha presadiť sa a trvalo etablovať zahraničným firmám

Tarifné prekážky

Netarifné prekážky – všetky ostatné prekážky ktoré môžu sťažovať pohyb tovaru cez hranice, ale o ich zavedení sa s inými krajinami rokuje

Štruktúra tarifných prekážok

- obmedzenia založené na cene – tarify, subvencie

- množstevné obmedzenia – kvóty, embargá

- kartely predávajúcich alebo kupujúcich – OPEC, medzinárodná dohoda o cukre

- ostatné netarifné prekážky obchodu - technické

- finančné limity – kontroly výmeny

- obmedzovanie priamych zahraničných operácií a investícií

Clá a subvencie – clá sú všeobecné druhy daní, ktoré sa platia za tovar prepravovaný cez hranice, ukladajú sa za účelom ochrany domáceho trhu, je prostriedkom fiškálnej politiky štátu

1. Z obchodnopolitického hľadiska

a) autonómne – určujú sa nezávisle rozhodnutím štátu

b) zmluvné – sú dohodnuté v rámci bilaterálnej alebo multilaterálnej zmluvy

2. Podľa účelu

a) fiškálne – cieľom je získať finančné zdroje pre štátny rozpočet

b) protekcionistické – slúžia na ochranu domácich výrobcov pred zahraničnou konkurenciou na domácom trhu

- prohibitívne – často sú vysoké že neumožňujú dovoz zahraničného tovaru (alkohol, cigarety)

- antidumpingové – sú dodatočným clom, dovoznou prirážkou k všeobecným colným sadzbám, slúži na ochranu domáceho trhu pred dovozom zahraničného tovaru, ktorý je uvedený do obehu za nižšiu cenu ako je bežná cena

- preferenčné – na poskytnutie zvýhodnených sadzieb pre niektoré krajiny alebo niektoré druhy tovarov

- diferenčné – existuje niekoľko colných sadzieb na ten istý druh tovaru, sú nástrojom na podporu vybraného spôsobu dopravy

- výchovné – v industrializovaných krajinách s cieľom podporiť produkciu a vývoz výrobkov z nových odborov

- kompenzačné – ak predmetom dovozu je tovar, ktorého export je podporovaný štátom vo forme priamych alebo nepriamych subvencií

c) odvodené (retorzné) – štát ich využíva ako prostriedok ekonomickej odvety za obchodnopolitické opatrenia voči svojim záujmom v krajine exportéra alebo reexportéra

d) negociačné – sadzby sa nestanovujú na báze skutočných potrieb

3. Podľa smeru pohybu tovaru

a) dovozné – na tovar pri jeho dovoze

b) vývozné – používajú sa zriedkavo s cieľom obmedziť vývoz niektorých tovarov

c) tranzitné – v poslednej dobe sa nevyužívajú

4. Podľa výpočtu colných sadzieb

a) špecifické – stanový sa pevná sadzba za jednotku tovaru pl, kus, miera, hmotnosť

b) hodnotové (valorické) - %-na sadzba z fakturovanej ceny

c) diferencované – odstupňujú sadzby podľa ceny tovaru, odstraňujú nedostatky

d) kombinované – odstraňujú možnosť podfakturizácie

e) pohyblivé – colná sadzba sa vymeriava podľa hodnoty tovaru a cenových pohybov na vnútornom trhu

Vývozné subvencie – prostriedky poskytované štátom alebo ním riadenými organizáciami s cieľom podporiť rast exportnej výkonnosti a označované ako exportné prémie, dotácie, vývozné bonusy

Skryté a nepriame subvencie – zaťažovanie tovarov spotrebnými daňami vyberanými za suroviny neskôr sa využívali dotácie, odpúšťanie daní, zvýhodnené úrokové sadzby, záruky

Kvóty a embargá – v prípade vývozu podliehajú licenčnému konaniu väčšinou položky na ktorých vývoz je domáca ekonomika citlivá, licenciám podliehajú aj vývozy na trhu krajín, ktorými sú uzavreté colné alebo iné dohody

Dovozná licencia – netarifná prekážka, ide o zavedenie množstevných obmedzení

Automatická licencia – nie je spojená so žiadnou  formou obmedzenia tovaru, slúžia na evidenciu cien a množstiev obchodovaných tovarov, citlivé alebo potenciálne citlivé komoditné položky

Autolimitácie – snaha dobrovoľne podriadiť sa určitej regulácii medzinárodného obchodu

Embargo – je druhom kvót, ktoré obmedzujú objem dovozu na nulu, uvaľuje sa na dovozy z čisto politických dôvodov, obmedzuje prístup spotrebiteľov k tovarom, ktoré sú za normálnych okolností dostupné, zároveň zvyšuje centu takto chráneného tovaru na domácom trhu

Kartely – vytvárajú sa s cieľom koordinácie cenovej politiky alebo objemov realizovaných na trhoch spoločného záujmu, sú asociáciami krajín, sú to záujmové zoskupenia operujúce na medzinárodných trhoch s cieľom fixovať realizačné ceny a predávané množstvá tovarov na rôznych trhoch

Antitrutové zákony – nedovoľujú pôsobenia kartelov, preto pôsobia aj vo forme rôznych neformálnych, alebo skrytých asociácií výrobcov

Netarifné prekážky – administratívne zdržania pri udeľovaní dovozných povolení, stanovovanie kvalitatívnych certifikátov, technické predpisy, testovacie procedúry, podporné programy, ktoré zaväzujú vládu udeľovať štátne zákazky prednostne domácim firiem, zvyšujú cenu dovozov a obmedzujú dostupnosť takto chránených tovarov

1. Získanie licencie – skôr ako sa tovar dovezie musí spoločnosť požiadať na základe predloženia viacerých dokumentov, certifikátov a doložiek o udelenie licencie

2. Administratívne zdržania – prístupy pomocou ktorej sa krajina snaží sťažiť skúmania predložených dokumentov, udelenia licencií

3. Reštrikcie v oblasti servisu – uprednostnenie druhov dopravy, poisťovacie, bankové a iné služby

4. Systém buy-local – uprednostňovať domáce výrobky pred dovozom

emerging markets – ich zmyslom je zvýšiť odbyt domácich výrobkov prostriedkami ktoré nie sú v rozpore s ustanoveniami GATT

Finančné limity – využívajú sa v rozvojových či transformovaných krajinách, pri obmedzení dostupnosti voľne vymeniteľných mien, kontroly výmeny devíz, obmedzujú prístup importérov k zahraničnej mene a teda k potenciálnym možnostiam úhrady na dovoz

Fixný výmenný kurz – forma kontroly výmeny, má obmedzený prístup k cudzej mene pomocou rozdielnych kurzov

Obmedzovanie priamych zahraničných investícií – obmedzenie aktivít zahraničných firiem

Colný sadzobník – systematické usporiadanie registra colných sadzieb (poplatkov) na všetky druhy tovaru, ktoré podliehajú alebo aj nepodliehajú colnému zdaneniu pri dovoze tovaru na colné územie, bol publikovaný vo forma zákona, vyhlášky alebo iného zákonného ustanovenia, sú usporiadané podľa výrobných odvetví, majú jedinú colnú sadzbu na každú colnú položku alebo aj viac sadzieb.

Colné konanie – procedúra vstupu tovaru do danej krajiny, fyzická kontrola dovážaného tovaru a jeho porovnanie so sprievodnými dokumentmi pl. faktúra, železničný nákladný list, konosament

1. Prepojenie do voľného obehu – tovar ktorý je po colnom odbavení a úhrade cla určený k trvalej spotrebe na území štátu ktorý ho prijal

2. Prepojenie do colného záznamu – dočasný bezcolný dovoz tovaru pl. opracovaný, zušľachtený a opäť vyvezení pl. výstavné exempláre, vzorky

Voľné zóny – preferenčné colné režimy

Zmluvné nástroje

Obchodné zmluvy – ujednania medzi suverénnymi štátmi vo forme zásad i konkrétnych ustanovení upravuje hospodárske vzťahy medzi zmluvnými stranami, uzatvárajú na dlhšie obdobie, úprava je vyjadrovaná vo forme určitých právnych doložiek:

1. Recipročná doložka – zmluvné strany si vzájomne poskytnú určité výhody, zvýhodňuje len vzájomné vzťahy signatárov dohody

2. Paritná doložka – záväzok partnerov zaobchádzať s tovarom, fyzickým i právnickým osobami zo zmluvnej krajiny na svojom území ako so svojimi

3. Doložka najvyšších výhod – odstraňuje diskriminácie

Obchodné dohody – nadväzuje na obchodnú zmluvu, dve zmluvné strany upravujú zameranie a štruktúru vzájomných vzťahov, je bilaterálnym nástrojom obchodnej politiky patrí k nemu:

- doložka najvyšších výhod

- vydávanie dovozných a vývozných licencií – na reguláciu obchodu s tovarom

- založenie zmiešanej komisie – dohliadnutie na plnenie dohôd a riešenie vznikajúcich problémov

- ustanovenia o reexporte

- platobný styk – keď krajiny neobchodujú vo voľne vymeniteľných menách

Platobné dohody – používali sa pri obchodu ktorý bol realizovaný pomocou klearingu,

Úverové dohody – písomné dohovory medzi dvoma bankami, v ktorej jedna banka poskytuje úver druhej

Dohody o hospodárskej, priemyselnej a technickej spolupráci – je rozšírená vo vzťahu k EÚ, pl.

dohoda o zamedzení dvojitého zdanenia – aby štát zdaňoval príjmy len daňovým tuzemcom

dohody o ochrane investícií – dotvárajú základný legislatívny rámec spolupráce dvoch krajín

Globalizácia svetového trhu

Globalizácia – rozvíjanie rozličných druhov ekonomických činností vo svetovom meradle, stala sa módnym pojmom od 80. rokov, jeho história je však oveľa staršia siaha až do 15. st.

Pri posudzovaní účinkov globálizácie vychádzame z:

1. dochádza k relatívnej erózii konvenčných a tradičných síl, najmú štátu a medzištátnych síl

2. zvyšuje sa sila sietí ako protiváhy, najmú globálnych podnikov a finančných trhov

3. vznikajú nové subjekty ktoré pristupujú k formovanie sietí a nemajú záujem zapojiť sa do boja s existujúcimi silami, pokiaľ ide o vytvorenie legitimity

Ekonomická a obchodná globalizácia – proces v priebehu ktorého sa národné ekonomiky a trhy postupne otvárajú konkurencii, kapitálu, technológií a informáciám

Hlavnú úlohu v globalizácií hrajú štát, medzinárodné menové a finančné inštitúcie (Medzinárodný menový fond, Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj), transnacionálne korporácie

Prejavuje sa – v oblasti obchodných a kapitálových vzťahov, finančných a menových, aktivitami transnacionálnych korporácií a medzinárodných nadnárodných ekonomických organizácií

Globálne problémy

a) medzinárodný obchod

b) medzinárodný menový fond – nestabilnosť

c) bohatstvo a bieda

d) ekologické, populačné problémy

Kritika globálizácie

1. Konzervatívna – odmieta slobodný trh

2. Ľavicová – prúdy:

a) agresívne prejavy fundamentalizmu, nacionalizmu a tradicionalizmu

b) svet konzumnej kultúry, globalizácie a modernizácie

3. Environmentálna – vychádza z problematiky vyčerpateľných zdrojov a životného prostredia Reakcie na kritiku globalizcáie

- potreba politickej regulácie ekonomickej sféry

- názor, že tento systém časom zničí sám seba

- odpoveď občanov

Regionálna ekonomická

integrácia

Podstata integračných procesov – proces vzájomného prepájania, prispôsobovania a zbližovania jednotlivých národných ekonomík, ich ekonomických štruktúr, proces prehlbovania závislosti medzi nimi a postupnej transformácie národných ekonomických štruktúr na novú ekonomickú štruktúru vznikajúceho regionálneho hospodárskeho komplexu

Medzinárodná ekonomická integrácia – je najvyššou formou internacionalizácie (zmedzinárodnenia) hospodárskeho života, znamená vytváranie spoločných transnacionálnych pravidiel rozvoja ekonomickej aktivity medzi skupinami štátov

Princípy taktiky liberalizácie:

1. Princíp kontinuity – ekonomické prekážky medzi integrujúcimi sa štátmi sa odstraňujú postupne

2. Princíp súčasného štartu – aby integračné zoskupenia sa začali uskutočňovať súčasne

3. Princíp konkrétnej kompenzácie – vlády budú ochotné prijať liberalizačné opatrenia tým viac čím viac budú mať možnosť kompenzovať

4. Princíp všeobecnosti

5. Princíp koncentrovaného prístupu – aplikovanie liberalizácie súčasne

Ekonomické účinky integrácie – môžu byť:

1. Statické – sledujú sa zmeny v technike, technológií, konkurencií, stupni monopolizácie, v produktivite práce, rozsahu trhu, predpokladá sa jediným ekonomickým pohybom medzi krajinami je pohyb tovaru, že VF-y sa nepohybujú

Obchodné účinky integrácie – má dva efekty

a) vytváranie obchodu – ak integrácia núti členské krajiny k väčšej efektívnosti produkcie, vyplýva z redukcie obchodných bariér

b) odvrácanie obchodu – ak integračné zoskupenia vedie členské krajiny k znižovaniu obchodu s nečlenskými štátmi

2. Dynamické – ako vytvorenie integračného zoskupenia ovplyvní vývoj HDP, ako prispeje k ekonomickému rastu, skúma vplyv integrácie na alokáciu výroby, na ekonomický rast, na vývoj ekonomickej štruktúry, na koncentráciu výroby

Ďalšie členenia účinkov integrácie

1. Podľa spôsobu akým sa tieto účinky dajú vyjadriť – kvantitatívne vyjadriteľné, kvantitatívne nevyjadriteľné

2. Podľa dĺžky pôsobenia – krátkodobé, dlhodobé

3. Podľa sféry pôsobenia – na členské krajiny ako celok, na jednotlivé členské krajiny, na nečlenské krajiny a na svetovú ekonomiku ako celok

Základné formy regionálnej ekonomickej integrácie na makroúrovni a mikorúrovni

Makrointegrácia

1. Pásmo voľného obchodu – odstránenie ciel v oblasti dovozu a vývozu tovarov a služieb medzi jeho členmi, každý účastník očakáva prínosy z toho že sa bude špecializovať na výrobu tých tovarov a služieb pri ktorých má komparatívnu výhodu, voči nečlenským krajinám ďalej udržiavajú clá

2. Colná únia – zrušenie ciel medzi členmi a zavedenie spoločného colného tarifu na dovoz z nečlenských štátov, ide o spoločnú reguláciu importu z vonkajšieho sveta

3. Spoločný trh – ako colná únia + zahŕňa voľný pohyb pracovných síl a kapitálu medzi členskými krajinami

4. Hospodárska únia – spoločný trh + harmonizácia ekonomickej politiky, zjednotenie menovej a fiškálnej politiky

5. Politická únia – najvyššia forma, dochádza k zjednoteniu všetkých oblastí ekonomickej politiky

Mikrointegrácia

1. Predvýrobnej oblasti – spoločný výskum a vývoj firiem, poskytovanie patentov, právo používať ochrannú značku, know-how

2. Výrobnej oblasti – dohody o špecifikácii a kooperácií, o spoločných postupoch

3. Oblasti odbytu – dohody o spoločnom výskume trhu, o dopravných zariadení, o spoločnej inzercie, spoločnom odbyte

Medzinárodná ekonomická integrácia priemysle vyspelých štátov na európskom kontinente

- na sklonku 80.-ych rokov sa začína vytvárať Severoamerické pásmo voľného obchodu (NAFTA), medzi USA, Kanada, Mexico

- Spoločný trh Tasmanovho mora – Austrália a Nový Zéland

- integrácia sa rozvíja medzi Japonskom a východoázijskými novými industrializovanými krajinami (Tchaj-wan, Kórea, Singapoure, Hongkong)

- Stredoeurópske pásmo voľného obchodu (CEFTA) – postupná liberalizácia vzájomného obchodu medzi ČR, Maďarskom, Poľskom a SR o odbúdaní tarifných prekážok v MO

- Rada vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP) od 1949 do 1991

- EÚ dnes ju tvorí 25 štátov (Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ, Európske spoločenstvo pre jadrovú energiu, Európske spoločenstvo

- Európske združenie voľného obchodu (EZVO) 1959 Stockholmská konvencia – vytvorilo sa pásmo voľného obchodu EZVO s Európskym spoločenstvom

Európska únia – inštitúcie. Európsky parlament, Európska rada, Rada ministrov, Európska komisia (výkonný orgán s právom legislatívnej iniciatívy), Súdny dvor (dodržanie práva), Dvor audítorov (monitoruje finančné záležitosti)

Aktivity – odstránenie ciel a kvantitatívnych obmedzení importu a exportu, spoločnú obchodnú politiku, vnútorný obchod zrušením prekážok voľného pohybu tovarov, pracovných síl, služieb a kapitálu, spoločná politika v oblasti poľnohospodártva, rybárstva, dopravy, politika v oblasti živ. prostredia, pomoc pri rozvoji vzdelávania . . .

1. štádium – sa začalo 1. júla 1990

a) ekonomickej oblasti – odstránenie fyzických, technických bariér v rámci ES, zvýšenie fin. zdrojov, posilnenie koordinácie ekonomickej a fiškálnej politiky

b) menovej oblasti – opatrenia na presadzovanie voľného pohybu kapitálu, zapojenie všetkých mien členských štátov do kurzového mechanizmu EMS

Brusselský summit (1993) – o umiestnení inštitúcií: Európsky menový inštitút, a Európska cent. banka v Frankfurte, Europol  v Haage, Európska agentúra pre živ. prostredie v Kodaňi. . .

2. štádium – sa začalo 1. 1. 1994 – príprava podmienok pre prechod ku končenému štádiu , založiť Európsky menový inštitút, kritéria menovej únie:

Konvergenčné kritériá:

1. Deficit štátneho rozpočtu/HDP - max 3% z HDP (u nás 3,9%, v roku 2006 – 2,9%)

2. Hrubý štátny dlh/HDP - max 60% (u nás 45%)

3. Úrokové miery - max 3% od krajiny z najnižšou úrokovou mierou, peniaze sa zľacňujú, môže sa viac investovať lebo neoplatí sa dať do banky (nespĺňame 4,5%)

4. Inflácia – 3% od krajiny z najnemenšou (u nás 7,9%)

5. Kurzový režim + - 15% okolo kurzu Eura

3. štádium – sa začalo 1. 1. 1997 najneskôr 1. 1. 1999, jeho náplňou sa stali – príprava podmienok pre zavedenie menovej jednotky Euro, založenie Európskej Centrálnej Banky, jej hlavným cieľom bude cenová stabilita, bude mať federatívnu štruktúru, jeho aktivita bude vychádzať zo zásady demokratickej zodpovednosti

Spoločná obchodná politika EÚ – regulovanie obchodných vzťahov s nečlenskými štátmi, do

I. skupiny spoločnej obchodnej politiky - patria priemyselne vyspelé štáty ktoré sú členmi WTO

II. skupiny rozvojové krajiny – ktorým EÚ poskytuje doložku najvyšších výhod a uzatvára s nimi preferenčné dohody

Obsahom Lomé IV sú:

1. Finančná pomoc EÚ – vo forme darov, subvencií

2. Obchodné preferencie EÚ – bezcolný vstup, 99% produkcie krajín ACP (rozvojové)

Systém Stabex – stabilizácia exportných príjmov krajín ACP

Systém Sysmin – stabilizácia príjmov z exportu nerastných surovín, ktorých ťažbu zabezpečujú krajiny ACP

3. Rozvojová spolupráca – pri delení právomocí a pri rozhodovaní o projektoch a programoch, ktoré financuje EÚ

III. skupinu nečlenských krajín tvoria bývalé socialistické štáty – niektorými EÚ uzatvorila asociačné dohody

Medzivládne konferencie EÚ – rokovanie medzi vládami jej členských krajín, ku ktorému  dochádza mimo rámca existujúcich procedúr a inštitúcií EÚ.

Dohoda o severoamerickom voľnom obchode (NAFTA) – USA, Kanada, Mexiko (1994), je obchodné zoskupenie, zahrňuje tieto oblasti – odstránenie colných i necolných prekážok, harmonizáciu obchodných pravidiel, liberalizáciu pohybu služieb, investícií, duševné vlastníctvo, riešenie vzájomných sporov, životné prostredie

Medzinárodná ekonomická integrácia rozvojových krajín

Latinskoamerická integrácia

CACM – Stredoamerický spoločný trh (5 členov)

CARICOM – Karibské spoločenstvo a spoločný trh

Andská skupia

ALADI – Latinskoamerické integračné združenie

MERCOSUR – Argentína, Brazília, Paraguaj, Uruguaj

Africké integračné organizácie

ECOWAS –Hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov

Ázijské integračné organizácie

ASEAN – združenie národov juhovýchodnej Ázie, Pásmo voľného obchodu ASEAN (AFTA)

APEC – Ázijsko tichomorské hospodárske spoločenstvo

Rozvojové krajiny

Rozvojové krajiny (RK)- z bývalých kolónií a závislých území vznikli desiatky nových politicky samostatných štátov

RTE – rozvojové trhové ekonomiky

Charakteristické črty – sú ekonomicky zaostalé, závisia od rozvinutých ekonomík, majú ešte vždy nejakú koloniálnu závislosť, nízka ekonomická úroveň, nízke HDP na obyvateľa, zameraná na prvovýrobu, nízky sortiment produktov, nedostatok vnútorných zdrojov, vysoká zahraničná zadlženosť,, zaostalosť, dopravnej a informačnej infraštruktúry, populačná explózia

Podstata a príčiny ekonomickej zaostalosti  

1. Relatívne nízka ekonomická úroveň – je meraná s HDP – informuje o výsledkoch produkcie krajiny počas určitého obdobia, všetky tovary a služby ktoré boli vyprodukované v rámci hraníc krajiny, či už domácimi alebo zahraničnými subjektmi (finálna produkcia ktorú vytvorili VF pôsobiace na území určitého štátu) Y = C+I+G+X, sú to vlastne krajiny ktoré majú nevýhodnú geografickú polohu, slabé zásoby nerastných surovín

2. Štruktúra NH-a – vysoký podiel provývroby (poľnohospodárstvo, ťažobný priemysel), štruktúra pracovnej sily, monokultúrnosť – vyvážajú na trhy vyspelých krajín len jednu komoditu, je to vlastne zaostalá štruktúra produkcie

3. Populačná explózia – populácia narastá rýchlejšie ako produkcia potravín

4. Sociálno–ekonomický dualizmus resp. pluralizmus – vyznačuje sa mnohosektorovosťou

5. Ekonomická závislosť – od rozvinutých priemyselných krajín, prejavuje sa v teritoriálnej štruktúre ZO,, v kapitálovej pomoci v činnosti TNK

Asymetrická interdependencia – rozvinuté krajiny sú čistým vývozcami kapitálu do rozvojových krajín a tieto sú dlžníkom vyspelým krajinám.

Zdroje ekonomického rozvoja

1. Ľudské zdroje – prevencia chorôb, zlepšovanie zdravia, zvýšenie úrovne vzdelania, zvyšovanie kvalifikácie pracovníkov, zabránenie úniku mozgov

2. Prírodné zdroje – orná pôda, produktívne využitie pôdy, ochrana prírody, hnojivá

3. Tvorba kapitálu – zabezpečenie bývania, nemajú dostatok peňazí preto sú zamerané na zahraničné pôžičky je tu nebezpečenstvo zadĺženia,

4. Technológie – technická vybavenosť

Začarovaný kruh chudoby/biedy - nízke úspory a investície – nízke tempo akumulácie kapitálu – nízka produktivita – nízke priemerné dôchodky (mindig korbe korbe)

Vysvetlenie – nízke dôchodky vedú k nízkym úsporám, tie spomaľujú rast kapitálu, nedostatok kapitálu bráni zavádzaniu strojov a rýchlemu rastu produktivity, nízka produktivita vedie opätovne k nízkym dôchodkom

Proces diferenciácie – zosilňovanie nerovnomernosti ekonomického, sociálneho a politického vývoja medzi krajinami

1. Vyspelé rozvojové krajiny – majú vyspelú a diferencovanú priemyselnú štruktúru, najdynamickejšou položkou sú elektronické a elektrotechnické výrobky, pl. Argentína, Mexico, Brazília, Južná Kórea, Tajwan, Hongkong, India, štáty ktoré dosahujú vysoké tempá ekon. rastu, rýchlo prenikajú na zahraničné trhy

2. Rozvojové pomerne vyspelým priemyslom – sú zamerané na produkciu spotrebných tovarov pre domáci a zahraničný trh, narastajúci tlak na dovoz zahraničnej techniky pl. Maroko, Alžírsko, Thajsko

3. Rozvojové krajiny so značnými zdrojmi strategických surovín – bohatí exportéri pl. Kuvajt, Saudská Arábia, Angola, Ekuádor, Indonézia, Egypit, Irak, Irán, Lýbia, Venezuela, je sem príliv finančných prostriedkov

4. Slabo rozvinuté a geograficky nezvýhodnené – vnútorzemské a ostrovné štáty (LCD-Least developed countries), nerozvinutosť priemyslu, nedostatočné finančné zdroje, monokultúrna ekonomika

Novoindustrializované krajiny Juhovýchodnej Ázie – rýchly ekonomický vzostup, Hong Kong, Južná Kórea, Singapur, Tajwan, sú to krajiny ktoré sa dokázali úspešne vysporiadať dôsledkami ekonomickej krízy

Spoločensko-ekonomické znaky dynamizujúce vývoj rozvojových krajín

1. Proces industrializácie – prechodná štádium ekonomického rozvoja, v ktorom sa priemyselný rozvoj prejavuje rastom podielu priemyslu na celkovej produkcii, základom je rozvoj spracovateľského priemyslu, musí sa prekonať brzdiace faktory:

a) ľudský činiteľ – nie je pripravený na zvládnutie náročných úloh

b) kvalifikačná štruktúra pracovnej sily – nedostatok teoretickej a praktickej kvalifikácie

c) nedostatok kapitálu – vyplýva z nízkej tvorby HDP

d) mobilizácia vnútorných zdrojov, medzinárodná pomoc a spolupráca

Vývin industrializácie:

a) stratégia podpory vývozu – stimulovanie rozvoja exportných odvetví za účelom získania prostriedkov ku krytiu nutných dovozov

b) stratégia obmedzovania dovozu – nahradzovanie dovozu tovarmi vlastnej produkcie

2. Agrárne reformy – problémy v poľnohospodárstve vyplývajú zo sociálno-ekonomickej štruktúry poľnohospodárskej výroby, z foriem vlastníctva, spôsobu užívania pôdy

Dualizmus – súbežná existencia dvoch sektorov tradičného a moderného, preto je potrebná agrárna reforma čiže vyvlastnenie a prerozdelenie pôdy, štátna regulácia držby pôdy

3.  Úloha štátneho sektora – napomáha rozvoj industrializácie, reguluje ekonomický rozvoj, zhromažďuje kapitál, investuje, podniká, je bankárom, môžu byť:

a) relatívne trvalé – podpora ekonomického a sociálneho rozvoja , budovanie štátnych podnikov

b) hlavné miesto má  súkromný sektor, štát pôsobí v infraštruktúre a v tých odvetviach, v ktorých súkromný sektor nepodniká

Štátna aktivita je ovplyvnená:

a) dosiahnutou ekonomickou úrovňou krajiny

b) charakterom vlády a politickej moci

c) prílivom zahraničného kapitálu

Novoindustrializované krajiny Juhovýchodnej Ázie – štyria draci, Hongkong, Singapur, Tajvan, Južná Korea,

70te roky – zvyšuje sa tempo ekon. rastu, pozitívne zmeny v hospodárstve, je spojená s exportnou orientáciou, realizovali štrukturálne zmeny, potlačovanie neperspektívnych výrob, vedeli využiť druhú vlnu vedecko-technickej revolúcie vo svoj prospech, ich komparatívnou výhodou bola nízka mzdová úroveň, možnosť vymáhať od pracovníkov zvýšené pracovné úsilie

80te roky – presunuli sa sem americké firmy, automobilová technika

90te roky – progresívny rast HDP

1998 – hospodárska stagnácia zapríčinená menovo-finančnou krízou

- približujú sa k nim Thajsko, Malajzia a Indonézia – tigričatá, dráčatá

Transnacionálne korporácie

TNK – sú hybnou silou globalizácie, predstavujú rozsiahle hospodárske komplexy so zložitou vnútornou štruktúrou a spletitými vzťahmi, veľké podnikateľské subjekty s dominujúcim postaveným v medzinárodných ekonomických vzťahoch.

Podľa UNCTAD (Konferencia OSN o obchode a rozvoji – TNK sú PO, alebo osoby bez právnej subjektivty ktoré pozostávajú z materských podnikov a ich zahraničných dcérkych spoločností, zodovedajú modelu oligopolu, vstupujú do vzťahov s rôznymi subjektmi,

Index transnacionality – (aktíva v zahraničí/celkové aktíva)+(objem zahr.predaja/celkový objem predaja)+(počet zamestnancov v zahraničí/celkový počet zamestnancov) /3

Historický vývoj

19.st.- prevládali portfoliové investície, smerovali do koloniálnych krajín na výstavbu železníc, alebo na miestny rozvoj, vznikali v automobilovom priemysle, v ťažbe ropy, v chemickom priemysle, vo výrobe hliníka

Medzivojnové obdobie – investovanie sa spomalilo

1917 – ruská revolúcia, znárodnili sa všetky podniky tohto druhu

2. svetová vojna – strata vlastnených aktív v zahraničí

Po 2.sv. vojne – rozmach TNK, USA sa stala hlavným zdrojom investícií, „americká vlna“

1960 – PZI umožnili USA obísť colné prekážky

70te roky – nárast investovanie európskych a japonských nadnárodných spoločností

80te roky – japonské investície do východnej Ázie, kvôli lacnej pracovnej sile

90te roky – presun investícií v rámci Triády

Transakcie TNK

1. Interné – medzi materskou a dcérskymi spoločnosťami,  aj medzi dcérskymi navzájom (horizontálne, vertikálne), materská spoločnosť sa zameriava na vedu a výskum, poskytuje svojim dcérskym spoločnostiam technológie a know-how, administratívne a účtovnícke služby

Transakcie – používa sa pri nich transferové ceny, ceny medzi materskou a dcérskou spol.

a) Pobočka – viac ako polovičku akcií vlastní iná spoločnosť, pobočka má vlastnú právnu subjektivitu

b) Pridružený podnik – v ktorej aspoň 10% ale nie viac ako 50% majetku vlastní iná spoločnosť, podnik má vlastnú právnu subjektivitu

c) Filiálka – nemá vlastnú právnu subjektivitu, môže byť v plnom alebo v čiastočnom vlastníctve materskej spoločnosti

2. Externé – TNK s nezávislými subjektmi vo všetkých oblastiach, transakcie nepríbuznými firmami, dodávateľmi, odberateľmi, konkurenciou, bankami, vládu, spotrebiteľmi, TNK realizuje exportné, importné operácie

Ekonomický vplyv TNK na hostiteľskú krajinu

1. Pozitívny vplyv – prevod technológie a iných nehmotných aktív, zvyšuje sa produktivita práce

a) priame – ak dcérske spoločnosti TNK sú výkonnejšie v porovnaní miestnymi firmami

b) nepriame

2. Negatívny

a) priame – ak trhová pozícia TNK umožňuje generovať obrovské zisky

b) nepriame – ak TNK ovplyvňuje politický vývoj v krajine tak že poškodzuje ekonomické záujmy danej krajiny

Vplyvy:

1. Transfer zdrojov – kapitál, technológie, manažérske zručnosti

2. Obchod a PB – každý prílev do hostiteľskej krajiny pozitívne ovplyvní jej PB, výplata dividend, úrokov, nájomného, poplatkov ktoré plynú z dcérskej spoločnosti do materskej spoločnosti pôsobia negatívne na PB

3. Konkurencia

4. Suverenita a vplyv na autonómnosť – aktivity dcérskej spoločnosti závisia od rozhodnutí materskej spoločnosti

Ekonomický vplyv TNK na materskú krajinu

1. Zamestnanosť – či vývoz PZI povedie k vytvoreniu alebo zrušeniu pracovných miest, účinky:

a) presun pracovných miest

b) stimulovanie exportu

c) efekty vyplývajúce z centrály umiestnenej doma

2. Obchod a PB – zrkadlový efekt – ak ovplyvní obi dva krajiny (v materskej ovplyvní OB negatívne, v hostiteľskej pozitívne), ak ide o posun fin. prostriedkov ovplyvní to materskú krajiny negatívne, ak ide o presun kapitálu tak pozitívne

3. Ostatné účinky – vzťah vývozu PZI na stupeň technologických inovácií v domácej krajine

TNK a MO – väzby:

1. Substitúcia – MO a PZI sa môžu navzájom nahradzovať pl. tovar sa môže na daný trh vyviezť alebo sa tam môže dostať tak, že sa tam uskutoční PZI

2. Komplementarita – PZI a obchod sa môžu aj vzájomne dopĺňať, vývoz tovaru dlhodobej spotreby, a založenie dcérskej spoločnosti ktorá zabezpečí servis a údržbu

3. Expanzia na trhu – nárast objemu MO

4. Obchod vytvárajúci účinok – PZI v hostiteľskej krajine pôsobia na zvýšenie dovozu

Postavenie Slovenska

v medzinárodnom podnikaní

    Vyspelé krajiny potvrdzujú že čím je ekonomický rozmer NH-a menší a čím je absencia rozvojových, najmä prírodných zdrojov citeľnejšia, tým je akútnejšia potreba jeho hlbšieho zapojenia sa do medzinárodných hospodárskych štruktúr

Miera otvorenosti – Export/HDP – akou mierou sa krajina podieľa v medzinárodných vzťahoch, podiel vývozu danej krajiny na jej HDP

Zmena zahranično-obchodnej politiky v procese vývoja československej a slovenskej ekonomiky

1989 – stratégia hospodárskej reformy ČSFR: úspešná realizácie privatizácie, celková liberalizácia hospodárenia, reštrukturalizácia celej ekonomiky, vybudovanie trhovej ekonomiky ktorá sa opierala o tri hlavné piliere:

1. zmena politického systému

2. demokratizácia spoločenského a hospodárskeho života

3. rekonštrukciu ekonomického systému

1990-91 – podpora stabilizácie platobnej a obchodnej bilancie, upravila sa devalvácia kurzu Kčs (zo 7 na 28 Sk/USD)

Nepriaznivý konjunkturálny vývoj situácie na zahraničných trhoch, ktoré vplývali z:

- rozpadu spoločného trhu bývalých členských krajín RVHP

- zosilnenie vnútorných problémov ktoré sa odvíjali od hospodárskeho a politického rozpadu ZSSR a Juhoslávie

- dlhodobého vojenského konfliktu v Perzskom zálive

- hospodárskej recesie

- neschopnosti rozvojových krajín uhradiť naše pohľadávky a finančne kryt dohodnuté kontrakty s ČSFR

- rastu úrokových mier pôžičkové kapitálu

1993 – rozpad ČSFR na dve samostatné republiky, viedlo k poklesu tempa hospodárskeho rastu, pasívny vývoj OB (bez ČR)

1994 – znižovanie dovozu, zavedenie rôznych colných opatrení – dovoznej prirážky a certifikátov, pomohli OB dostať sa späť do vyrovnanej polohy

1996 – spomalenie hospodárskeho rozvoja, oneskorenie procesu oživovania slovenskej ekonomike, to všetky sa premietalo do vývoja na bežnom účte PB SR, stagnácia obchodu so službami

Postavenie SR v rámci československej ekonomiky

1. Politické prerozdelenie Európy po II. svetovej vojne – obnova národných hospodárstiev  znamenala radikálne presmerovanie našej vnútornej produkcie do oblasti málo efektívnych výrob

2. Neschopnosť vyrovnať sa s prudkou akceleráciou vedecko-technického pokroku vyspelých krajinách

3. Kríza vyvrcholila koncom 80tych rokov, rozpad celého integračného zoskupenia

4. Nízka dynamika zapojenia sa do medzinárodnej deľby práce – vyplývajú z oneskorených a spomalených reakcií čš.ekonomiky na rozvojové procesy

Komparatívne výhody slovenskej ekonomiky

1. Prírodné podmienky – geografická a klimatická poloha, tranzitné postavenie, dostupnosť surovinových zdrojov, ekologická situácia

2. Ekonomické podmienky

a) vnútorné – rozvoj a štruktúra produkčnej základne, dopravná infraštruktúra, priemyselný rozvoj, kúpyschopnosť, vzdelanostná štruktúra obyvateľstva, nízka mzdová a cenová úroveň, historický vývoj

b) vonkajšie – konkurencieschopnosť na zahraničných trhoch, rastúci význam medzinárodných dodávok tovaru, životnosť nadobudnutých konkurenčných výhod, rozsah a kvalita kooperačných väzieb

3. Sociálno-kultúrna úroveň spoločnosti – právna a kultúrna úroveň, vzdelávací systém, náklady na vedu a výskum

Vývoj zahraničného obchodu – zastaralá štruktúra produkcie, vývoj OB nášho zahraničného obchodu je veľmi nerovnomerný s prehlbujúcou sa pasívnou tendenciou, po rozdelení ČSFR nastal prudký pokles objemu nášho obchodu v rámci federácie

- pasívne saldo sa premieta do limitovania dovozných možností ekonomiky

- došlo k obmedzeniu prísunu technológií a know-how nevyhnutných pre vnútorné reštrukturalizačné procesy slovenskej ekonomiky

1993 – pokles na strane dovozu

1994 - prišlo k obnove dynamiky jeho rastu, bola prejavom vplyvu devalvácie v roku 1993, a zavedenia dovoznej prirážky

1996 – znižovanie devalvačného vankúša, rast dovozu (osobných automobilov), rast OB

1999 – radikálne obmedzenie dovozu a obnovenie dovoznej prirážky, vyvolalo to rast pasívneho salda dovozu investičných tovarov a úvery, od tohto roku sa vývoj BÚ stabilizoval, záujem zahraničných investorov o prienik na slovenské trhy

Teritoriálna štruktúra ZO

1948 – 1989 – základnou tendenciou nášho obchodu bolo rast podielu socialistických krajín, dlhodobá jednostranná politická orientácia

– vznikla potreba zvyšovania surovinových a energetických vstupov, bez významnejšej potreby zavádzať pokrokové technológie, know-how

1981 – 88 – bol v dôsledku platného systému tvorby cien pokrývaný cenový prírastok dovážaných surovín

1990 – rast obchodu s EÚ, najviac s Nemeckom

- rozpad RVHP – nútila krajiny k vzrastu svojho fyzického vývozu

- pasívny stav obchodného salda do roku 1996, značný únik financií do zahraničia zmenšil objem obeživa a vyvolal vážne poruchy v chode ekonomiky, vzrástlo vonkajšie zadlženie 12 mld. USD

1999 – postupná stabilizácia ekonomiky, pokles dlhu na 10 mld. USD, obnova ekon. Rastu

- vedúce postavenie v našom obchode zaujíma Nemecko, to je odrazom aktivít nemeckých investorov v SR, vyššia miera špecializačných a kooperačných vzťahov medzi obidvomi krajinami

S ČR – vývoznými položkami boli rafinérske produkty, výrobky zo železa a ocele, dovážame od nich automobily, výrobky zo železa a ocele

Deficit OB – kvôli nepriaznivému vývoju OB s Ruskou federáciou, dovoz tvorí ropa a plyn

Zahranično-obchodná spolupráca s Českou republikou

1992 – obidve krajiny boli súčasťou jedného ekonomického i politického celku, dohoda o colnej únii

1993 – dohoda ktorá upravuje vzájomné clearingové zúčtovanie

1994 – podiel obratu vzájomného obchodu ČR na celkovom obrate SR asi 33%mň

1995 – ďalej sa zvýšil

1996 – sa postupne náš obchod s ČR dostal do pasíva

1999 – dynamický rast podielu vzájomného obchodu s EÚ

Spolupráca Slovensko – Európska únia

- značný vplyv geografickej alokácie

- priemyselná komplementarita

80te roky – zahraničný obchod s EÚ 50-60%

1990 – prichádza k zvýšeniu vzájomného obchodu, EÚ vystriedala na prvom mieste našich partnerov bývalý ZSSR

- saldo vzájomného obchodu je na rozdiel od obchodu s EZVO aktívne

Vyvážame – určité druhy strojov, zariadenia a spotrebný tovar

Dovážame – moderné technológie a stroje, spotrebný tovar, priemyselné výrobky

Analýza teritoriálnej štruktúry obchodu s EÚ v roku 1999 potvrdzuje že vyše 86% obchodou sa koncentruje na 5 najvyspelejších krajín – Nemecko, Rakúsko, Taliansko, Francúzsko, Veľká Br.

Európska dohoda medzi SR a EÚ

    Celkový vývoj ZO je ovplyvnený podpisom Dohody o pridružený SR k EÚ, bola podpísaná v Bruseli 1993, asociačná dohoda nadobudla platnosť 1995, obsahovo zabezpečuje postupný prechod k zóne voľného obchodu a pravidelný politický dialóg

    Uzatvára sa medzi nimi pásmo voľného obchodu, zrušili sa kvantitatívne obmedzenia dovozu, 85% našich vývozov EÚ liberalizovala ostatné do roku 2002

    1993 máji prijal summit EÚ na rokovaní v Kodani dokument o užšej asociácii krajín Strednej a Východnej Európy do EÚ.

Najcitlivejšie tovary:

1. Poľnohospodárske tovary

2. Textil a odevné výrobky – v presne stanovených kvótach

3. Oceliarske výrobky

Spolupráca SR s krajinami CEFTA a krajinami bývalého ZSSR

60te roky – prechod na produkciu a vývoz strojov, dopravných zariadení a spotrebného tovaru, ekvivalentom boli dodávky surovín a materiálov

1989 – zmena vo vývoji komoditnej štruktúry vzájomného obchodu

1990 – zmenili sa prepočítacie koeficient i národných mien v dôsledku transformácie národných ekonomík aj hospodárska politika vrcholiaca rozpadom RVHP, prišlo k radikálnym zmenám v oblasti vzájomného ZO

1989-95 – klesá podiel strojov a dopravných zariadení, surovín a priemyselných tovarov, vzrástol podiel vývozu potravín, cenový vzrast dovozu nerastných palív a chemikálií

1999-00 – oživenie obchodných relácií s Maďarskom a Poľskom

- rozpadom ZSSR došlo skomplikovaniu vzájomnej obchodnej spolupráce

Tovarová štruktúra ZO – je ovplyvnení nedostatočným vybavením krajiny, predovšetkým energetickým a surovinovými zdrojmi, ale aj historickými a spoločensko-politickými faktormi, nedostatok vedecko-technického pokroku,

- klesajúci podiel vývozu nášho spotrebného tovaru a surovín na celkovom vývoze

- vzrast dovozu strojov a zariadení

1. etapa transforamčných procesov 1990-95 – výrazné zmeny v celkovej komoditnej štruktúre, nie však v smeroch ktoré by zlepšili našu konkurenčnú schopnosť na medzinárodných trhoch, rast vývozu surovín, materiálovo a energeticky náročných produktov, pokles podielu strojárskeho vývozu

2. etapa transformačných procesov 1996-98 – urýchľovanie ekonomického rastu financovaného prostredníctvom štátnych úverov a garancií, privatizácia podnikateľských subjektov priniesol vnútorné disproporcie, rast vnútorného napätia v ekonomike

1999 – pozitívny vývoj ZO súvisiaci s poklesom pasívneho salda OB, zlepšila sa sektorová a trhová štruktúra, rast strojárskeho a elektrotechnického priemyslu

Podpora exportu v SR

Hospodársky rast – sa dá zabezpečiť rastom množstva práce, kapitálu, technickým a technologickým rozvojom, extenzívnym alebo intenzívnym spôsobom

Kúpyschopnosť dopytu – determinuje objem, štruktúru a základné predpoklady produkcie (cena, úžitkové parametre)

Konkurencieschopnosť – rôzne parametre, technicko-úžitkové vlastnosti, kvalita, ceny, marketing, servis, finančné zázemie, goodwil, pružné reagovanie na zmeny, prepájanie sa s inými výrobcami

Inštitúcie – Eximbanka, Fond na podporu zahraničného obchodu, Národná agentúra pre zahraničné investície, Slovenská obchodná a priemyselná komora

Nástroje na presadzovanie podpory vývozu

1. Úvery a poistenie Eximbanky SR – poskytuje spolu s poistením výhodnejšie úvery na proexprotné aktivity u malých a strených podnikov

2. Vrátenie DPH pri vývoz

3. Vývozné zmenky - využívajú ju KB

4. Oslobodenie zahraničného vkladu od cla – nepeňažné vklady (technológie, know-how)

5. Zušľachťovací styk – oslobodiť tovar od dovozného cla

6. Súťaž o najlepšieho vývozcu – cieľom je stimulácia vývozov

7. Fondy na podporu vývozu – pre malé a stredné podniky sú dostupné finančné zdroje

Zahraničné investície – efekty v oblasti zamestnanosti, vplyv na vývoj O a BP, na rozvoj štruktúry národnej ekonomiky, sociálne vplyvy

V slovenskej ekonomike pomáhajú ZI naplniť štyri priority

- pomôcť modernizovať existujúce výrobné kapacity

- podporovať produkciu výroby v tých oblastiach, ktoré dosahujú relatívne najvyššiu dynamiku

- rozširovať výrobu s vyšším podielom pridanej hodnoty a tým utlmovať neefektívne produkcie

- rozširovať podiel sektoru služieb na HDP i vývoze