Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Ekonomická univerzita / Podnikovohospodárska Fakulta / Medzinárodný obchod

Vypracované témy na zápočet (MO-2.roc-1.sem-zap-proks.doc)

Medzinárodná deľba práce (MDP) - možno ju charakterizovať ako špecificky rozvinutú formu spoločenskej deľby práce, pri ktorej sa vytvárajú kooperačné a výmenné vzťahy medzi krajinami, jej prejavom je medzinárodná špecializácia výrobcov na určité výrobné činnosti, ktoré sú determinované vybavenosťou každej krajiny výrobnými faktormi

Ekonomické efekty MDP: zvyšovanie sériovosti výroby , stupeň zapojenia do medzinárodnej deľby práce, produkcia sa vymieňa prostredníctvom svetového trhu, je základom medzin. výmeny tovaru, určuje obsah a smery MO, úspora národnej práce sa dosahuje v dôsledku využívania priaznivejšieho vybavenia určitými výrobnými faktormi, každá krajina sa zapája v rôznej miere, zákon ponuky a dopytu, ekonomický ukazovate(miera zapojenia do MDP)

Faktory MDP: prírodné, geografické, demografické, technické, ekonomické

Krajiny z hľadiska MDP delíme do kategórií : Krajiny ktorých  ekonomický rozvoj je silne závislý od zapojenia sa krajiny do MDP = silne závislé (Slovensko, vyspelé ekonomiky – Belgicko, Holandsko, Japonsko, banánové ekonomiky, krajiny s velkym surovinovým bohatstvom) ; Krajiny ktorých ekonomický rast je priemerne závislý od zapojenia krajiny do MDP (Francúzsko) ; Krajiny ktorých ek. Rast je relatívne nezávislý od zap. Krajiny do MDP (Rusko, Čína, India,USA) ; Krajiny ktoré sa nezapájajú – tzv. autarkčné krajiny (Kuba, Kórea)

Zahraničný obchod - produkcia predávaná do zahraničia, obchod so službami, tá časť sféry obehu tovarov a služieb, ktoré predstavujú výmenu so zahraničím, zahr. obchod dvoch krajín

Medzinárodný obchod - medzi viacerými krajinami Svetový obchod - v rámci celého sveta

Medzinárodné podnikanie -mladá ekon.disciplína, oveľa väčší záber ako medzin.obchod, rozvoj súvisí s rozvojom svet.hospodárstva a vplyvov svetových  tredndov, mikroprostredie

Medzinárodná ekonómia - international economics, dôraz na ekonomický rast, úlohu štátu a inštitúcii, skúmanie ekonomickej teórie ako takej, makroprostredie

Základné funkcie zahraničného obchodu v reprodukčnom procese krajiny

Funkcia ekonomického rastu(využitie komparatívnych výhod, HDP, produktivita práce, miera inflácie, úspora, miera nezamestnanosti, medziročné tempo rastu HDP, produktivita práce) ;

Transformačná funkcia(výmena doma vyrobenej produkcie na doma spotrebovanú produkciu)

Parametrická funkcia(prostredn. zahraničného obchodu sa dozvieme o kvalite, cene domácej produkcie) ; Funkcia proporcionality(predvídateľný vývoj ekonomiky)

Firemné motivácie k zapojeniu sa do MO - rozšírenie obratu firmy, získavanie zdrojov, diverzifikácia predaja, stabilita hospodárenia

Svetové hosporárstvo - súhrn národných ekonomík, ktoré sú v ich vzájomnej zložitej  interdependencii poprepájané prostredníctvom medzinárodných hospodárskych vzťahov, deli sa na zakladne subjekty(nar. Ekonomiky),odvodene subjekty(hlavny hraci),MHV(MO-pohyb tovaru a sluzieb,MPK-pohyb kapitalu,MPPS-pohyb pracovnych sil)

Vývoj Svetového hospodárstva - hovoríme o ňom od priemyselnej revolúcie – parný stroj – 19.st., 20.st. – vojny, rozpad klasických dynastií, rozpad koloniálnej sústavy, studená vojna, železná opona, investície do vedeckých výskumov, liberalizácia, všeob.dohoda o dovoze a clách

Trendy - globalizácia, vedecko – technický rozvoj, medzinárodná ekonomická integrácia, transnacionalita, interdependencia, potreba účinnosti, globálne problémy

Štát zabezpečuje - ochranu, ekonomický rast, podmienky na podnikanie

hlavní hráči v SH - nadnárodné spoločnosti a nadnárodné zoskupenia

Svetový trh – prostredníctvom neho sa vymieňajú výsledky výroby medzi jednotlivými subjektmi SH

Na rozvoj SH sú potrebné tieto prvky - rozvinutá MĎP, svetový obchod a svetový trh, svetové peniaze, menové a úverové vzťahy, svetové / medzinárodné / hospodárske inštitúcie a 3 piliere, na ktorých stojí SH: 1. Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj ( Svetová banka ),

2. Medzinár. menový fond (sme v Belgickej skupine SDR), 3. WTO

Ekonomicky komplex - vyšší spoločenský celok ekonomickej a politickej povahy, ktorý disponuje 8 základnými  znakmi: prírodnými podmienkami, ekonomickými podmienkami, tzv. relatívnou otvorenosťou, dosiahnutou ekonomickou úrovňou, tzv. štátnou formou, relatívnou ekonomickou samostatnosťou, postavením v SH, určit. eko. priestorom a eko. rozmerom

Výrobný komplex - prírodné, ekonomické, podmienky, relatívna otvorenosť, ekon.úroveň

Trhová otvorená ekonomika - „Ekonomické hranice“ trhovej ekonomiky sú vždy otvorené. Sú charakterizované priepustnosťou ekonomických pohybov – tovarov, služieb, kapitálu, pracovných síl a peňazí

Svetové hospodárske prostredie - reálne prostredie pre medzinárodné podnikanie firiem a tiež aj pre vývoj jednotlivých ekonomík ; Je tvorené a naplňované: vývojom ekonomík, vzťahmi medzi nimi,pôsobením medzinárodných org. a súčasne, medzinár.aktivitami firiem vstupujúcich do MEV a do fung. medzinár.trhov

Prostredie pre medzinárodné podnikanie – vnútroregionálne, národohospodárske, blízke vonkajšie ekonomické prostredie, medzinárodné ekonomické integračné, konkrétne medzinárodné trhy, svetové hospodárske prostredie

Firmy a ekonomiky, ktoré majú ambície úspešne pôsobiť a existovať vo svetovom hospodárskom prostredí musia poznať: svetové hospodárstvo, jeho mechanizmy, jeho štrukturálne dlhodobé trendy

Zmeny v SHP - demografické zmeny, technické a technologické zmeny, zmeny, ku ktorým dochádza na svetových trhoch, regulácia právneho prostredia, sociálne zmeny

Kritéria pre klasifikáciu 1-trhových celkov vo SH - dosiahnutá eko. úroveň / HDP a diverzifikovaná štrukt. HDP, veľkosť územia, prevládajúci charakter hosp. činnosti, typ eko. rastu, charakter zahranično-eko.vzťahov, podľa stavu obc.bilancie

Teória výrobného cyklu - každý výrobok má svoj výr. cyklus, vysvetľuje zmeny v štruktúr ZO, výrobok prechádza určitým cyklom svojej technologickej vyspelosti, najprv je výrobok špičkovým dospieva = obdobie zrelosti, nakoniec sa stáva podpriemerným, či zaostalým, v závislosti od jednotlivých fáz výr. cyklu sa výrobca ( či krajina pôvodu ) nachádza v situácii, je nositeľom najväčšej komparatívnej výhody v ďalšom období – priebehu životného cyklu výrobku, keď výrobok je v štádiu dospelosti a už ho technicky zvládli aj ostatní výrobcovia = pôvodná komp. výhoda sa stráca, (krajina) výrobca prestáva výrobok akceptovať

Rozdiely v úrovni vedecko-technického pokroku

Technologická medzera (Posner; 1961) = vysvetľuje zmeny v štruktúre MO na základe rozdielneho priebehu ved.-tech. pokroku v rôznych krajinách; podľa toho prístupu má nový výrobok vyvážený z krajiny A do krajiny B komp. výhodu iba za určité obdobie, teda dovtedy, kým je domáci výrobca konkurenčne schopný.

časové rozpätie - technická medzera alebo imitačné oneskorenia

Trendy pôsobiace na  MO - globalizácia, interdependencia, intergrácia, ved. – tech. pokrok, potreba prispôsobenia, hrozba glob. problémov

Globalizácia

Črty - nová organ. produkcia v medzinár. meradle – zvyšovanie zisku – zahr. trhy

možnosť získať vstupy a podporný servis z celej svet. eko.; formovanie podnikových spoločenstiev bez ohľadu na  medzinár. hranice

Teritoriálne aspekty G - oblasť voľného obchodu NAFTA ( Kanada + USA + Mexiko )

hosp. a menová únia ( EÚ a EZVO ), voľne združ.sa krajiny prostredn. činnosti TNK  a bánk

výhody G - vyššia mobilita výr. faktorov; zvyšuje sa počet krajín, kt. vstupujú do medzinár. aktivít prostred. globálnej stratégie firiem

Teórie MO: skúmajú, vysvetľujú a odhaľujú zložité a vzájomne prepojené procesy v medzinár.  trh. eko. vrátane M-obc.politiky

Význam teórií MO: na predpoklade skúmanej hosp. empírie, vývojových tendencií a faktorových príčin zovšeobecňujú a definujú tie ako. Zákony, pravidlá a zákonitosti, ktoré platia pr medzinárodné špeciál. krajín a ich firiem. Podľa odhalených objektívnych pravidiel a faktorov sa formujú tovarová a teritoriálna štrukt. MO, jeho objemy a dynamika, výmenné relácie, resp. ceny tovarov, samotné M trhy, dopyt a ponuka na nich, komparatívne výhody krajín a konkurenčné prednosti F v MO

Merkantilizmus - 1. ucelená eko.teória prevzatá ako štátna hosp. pol. ovplyvň. praktické hosp  pol. názory na Ú zahr. obchodu a štátu v NH v 15.-18. stor. štát má regulovať až kontrolovať obchod tak, aby sa dosahovala aktívna obch. bilancia, lebo tento stav vyvoláva príliv drahých kovov do krajiny, predpoklad, že základom blahobytu štátu je hromadenie drahých kovov, táto teória predstavovala doktrínu tuhého protekcionizmu, Thomas Mun ,

nástroje: protekcionistický a kolontalistický charakter

Klasická teória - Základy - spojení s rozširovaním MO v epoche nástupu kapitalizmu a so svet.hosp.-základ. MDP, 1776 A.Smith - „ Pojednanie o podstate  a pôvode bohatstva národov “- zástanca eko. liberalizmu, zákony trh. mechanizmu, sú pre neho neviditeľnou rukou ; členenie: 1. teória absolútnych N (Smith) , 2. teória komparatívnych N(Ricardo, Mill),3. teória 3 výrobných faktorov(Shy)

Klasicé protekcionistické teórie : F. List, Hamilton

Neoklasická teória - 2. svet. vojnakapitalistický štát, medzinárodné eko. integračné procesy, rozpad koloniálnej sústavy, socialistické spoloč.- prebieha vedecko - techn. revolúcia, Hecksoherova-Ohlinova-Samuelsonova teória, Samuelsonov fenomén

Novšie teórie - Podobnosť štruktúry dopytu - Lendebová hypotéza, Postupnosť- Kravis

Neoklasická syntéza - Spája mikro a makroeko. problematiku, „národnú“ a „medzinár.“ trh E, zabezpečuje viacfakt. analýzu ekonomík, resp. ekonom. procesov tzv.peňažná teória MO

Čistá teória - Skúma medzinár. pohyb T, teda samotný MO, predmetom skúmania sú teória hodnoty, ceny a výmenné relácie () v MO, pravidlá určujúce štruktúru a rozsah

Pozitívna analýza - Skúma eko. realitu tak, ako , hosp. vzťahy aké boli a aké sú týmto spôsobom sa analyzujú faktory podmieňujúce a určujúce hodnotový objem, štruktúru a TT v MO, pričom ide o stanovenie objektívnych kritérií, všeob. pravidiel, podľa kt. vstupujú jednotlivé M trhy do MO

Normatívna analýza - (týkajúca sa  E-mie blahobytu, „Welfare Economics“ skúma, aké by mali byť eko.    podmienky  a hosp. vzťahy, aby sa eko. blahobyt maximalizoval- prostredníctvom a v rámci MO - patria sem výnosy z MO, teórie OP

Peňažná teória - Sústreďuje sa na súvsťažnosť MO s medzinár. pohybom peňazí, s M.M.Fin. vzťahmi, spolu s teóriou, či faktormi cien menových kurzov, všeobecnej rovnováhy v trh. E i zamestnanosti, dopĺňa čistú teóriu MO, tiež neopisateľné peň. aspekty, men.-fin. faktory, celú teóriu MO  dostáva do reálneho rámca MEU, peňažná teória  MO sa rozvinula v rámci neoklasickej teórie MO a významnou mierou vchádza do neoklasickej syntézy.

Teória zahraničného peňažného multiplikátora

vstúpila do neoklasickej teórie MO pod vplyvom keynesiánskeho eko. učenia, ktoré dávalo prednosť dynamickým makroeko. veličinám a vymyká sa predpokladom neoklasického modelu MOzameriava sa na aktívne riešenie problémov hosp. rozvoja štátov s otvorenou trhovou ekonomikou

Transnacionálne korporácie (TNK)

Podstata TNK - ide o formovanie a rozvoj; veľmi úzko súvisí s vedecko-technickou revolúciou a jej vplyvom a dôsledkami na reprodukčný proces = liberalizácia MHV ; sú to medzinárodne rozsiahle komplexy so zložitou vnútornou štruktúrou, v ktorej sa pripájajú konglomentárne, horizontálne a vertikálne formy  spojené = nadobúdajú dominantné postavenie vo svetovom hospodárstve ; Ide o firmy, ktoré majú vlastníkov z > ako 1 krajiny, Veľké dominujúce F, ktoré sa zapájajú do medzinárodného podnikania, Prenikajú na zahraničné trhy, nielen prostredníctvom vývozov T, ale aj FDI + siete filiálok

Index transnacionality (IT)

             A v zahran. +  OZP  +  počet z-cov v zahr.                      OZP – objem zahr. predaja

            celk. aktíva      ∑OP         ∑ počet z-cov        ∑OP – celkový objem predaja

IT =

                                            3

Historický vývoj (TNK) - Féninčania; rozvoj námorníctva – Východoindická spol. ; 1850 – Colts ; 1865 – Bayer ; 1866 – Nobel – továreň na výbušniny v Hamburgu ; 1907 – Royal Dutch Shell ; 1914 – Standart Oil of N. Yersey vstupuje do Európy - veľké nadnárodné spoločnosti v automobilovom priemysle; 2. sv. vojna – rozmach TNK – rozvoj dopravy, telekomun. = „americká vlna“ ; 70. roky – priame zahr. Investície; 80. roky – odvetvia xy + sektor služieb

Vývojové predstupne súčasných TNK - vysoký stupeň koncentrácie a central.výroby a kapitálu; veľké medzinár. podnikové jednotky ; medzinárodný kartel, syndikát, trust, koncern

Vnútorný mechanizmus fungovania TNK - zložitý mechanizmus fungovania ; Materská spoločnosť = dcérska spoločnosť (afilácia), Pobočka = spoločnosť, v ktorej viac ako 50 % majetku vlastní iná spoločnosť, má vlastnú právnu subjektivitu ; Pridružený podnik = aspoň 10 %, nie však viac ako 50 % majetku vlastní iná spoločnosť, má vlastnú právnu subjektivitu ; Filiálka = nemá vlastnú právnu subjektivitu (branck) ; Transféry = transférové ceny, ktoré umožňujú znižovať ceny, devízové obmedzenia

Komparatívne výhody TNK

I. Všeobecné konkurenčné výhody - vlastnená technológia ; goodwill (obch. meno, značka), môžu účtovať vyššie ceny ako konkurencia, napr. Coca-cola ; úspory z veľkovýroby (veľký rozsah pri nákupe umožňuje viac rôznych úspor pri veľkej distribúcii) ; úspory z veľkého rozsahu pri financovaní ; úspory z veľkého rozsahu pri distribúcii ; úspory z veľkého rozsahu pri inzercii ; vládna ochrana ; riadenie ľudských zdrojov

II. Špecifické konkurenčné výhody - schopnosť medzinárodného marketingu, schopnosť získať mnohonárodné zdroje, medzinár.diverzifikácia, manažérska skúsenosť v niekoľkých krajinách

Majetková účasť vo firmách - Fúzia – tzv. malé fúzie (nevyžadujú si súhlas akcionárov), náznakové fúzie, trianglové fúzie ; Dochádza k zlúčeninu ak. Kapitálu, uzatvára sa dohoda o výmene akcií novej spoločnosti za akcie zanikajúcej spoločnosti za zvýhodnený kurz

Konsolidácia – spojenie 2 alebo viacerých spoločnosť, ktoré po spojení...→ nová korporácia, ktoré preberá všetky práva a záväzky konsolidovanej spoločnosti. Musí tu byť súhlas akcionárov a správnych rád , Akvizícia – 1 firma kupuje inú, kúpi „kontrolný balík“ alebo všetky akcie nadobúdanej firmy(horizontálne,vertikálne,konglomentálne,koncentrické)

Fúzie aj akvizície môžu mať dobrovoľný alebo nedobrovoľný (vynútený) charakter

Joint ventures, Investície na „zelenej lúke“

Nemajetkové spojenia - licencie, frenč. zmluvy, zmluvy o manažmente, dodávky na kľúč, zmluva o pokrytí rizika, kontraktačná výroba

Strategické aliancie  - sú predurčené na to, aby sa zvýšila trvale udržateľná konkurenčná výhoda firiem, ktoré sa na nej zúčastňujú

Ekonomický vplyv TNK na nositeľskú krajinu - obchod a platobná bilancia, konkurencia, suverenita a vplyv na autonómnosť

Svetový obchod

Vplyvy na SO - vývoj svetového hospodárstva úzko súvisí s rozvojom SO

Vývoj svetovej ekonomiky - sformulovala sa v poslednej tretine 19. storočia

Etapizácia vývoja svetového hospodárstva - Vývoj SH po II. Sv - prerastanie hospodárskych aktivít cez národné a regionálne hranice, procesy hospodárskej internacionalizácie – integrácia národných ekonomík do siete celosvetových hospodárskych vzťahov = 3 etapy

1. etapa(prvé 3 desaťročia) - klasický obchod s tovarom a službami – dynamický rozvoj SO

vznik GATT, Brettonwoodsky menový systém

2. etapa: ropné šoky - viac ako 10 násob. zvýšenie cien ropy v priebehu r. 1973-1974

ekonomické a politické príčiny, do popredia vystupujú priame zahraničné investície (FDJ) – rast obchodu so službami, špičkové technológie v službách, 1978 – Kingstonský menový systém,

oneskorený nárast cenových indexov hotových výrobkov, vzniká cenová nerovnováha, štrukturálne zmeny v ekonomikách priemyslu vyspelých štátov, ktoré by viedli k zníženiu spotreby energie a materiálu vo výrobných procesoch, snaha o reštrukturalizáciu ich ekonomík, kt sa uskutočňujú v dvoch líniách: 1. línia – je zameraná na urýchlené znižovanie neperspektívnych priemyselných odvetví, 2. línia - posilňovanie výskumu a vývoja služieb a ďalších nevýrobných činnosti, rozvíjanie vysoko progresívnych

3. etapa – stabilizácia v priem.vyspelých krajín, nové formy hospodárskej internacionalizácie

systémové faktory liberalizácia, vedecko - technický pokrok

Ropa - zmes uhľovodíkových molekúl, síra + kyslík + dusík, vzniká veľmi pomaly a za podmienok, ktoré sa súčasnosti nedajú simulovať v lab.podmienkach, 1859 – bol navŕtaný prvý vrt ropy, kľúčový význam ropy - kvalitný primárny zdroj energie a trávnej chemickej suroviny

5 výz.oblastí ťažby – Perzský,Mexický záliv,Severné m., Rusko+stredná Ázia, Guinejský záliv

OPEC – 14. 9. 1960 medzivládna organizácia, koordinuje ropnú politiku svojich členských štátov/RAR, Irán,Kuvajt, Saudská Arábia, Venezuela + Alžír, Gabun, Indonézia, Katov, Líbia, Nigéria, Spojené arabské emirátz, Ekvádor

Ciele - zavedenie kontroly ropných zdrojov, zvýšenie príjmov z predaja, kontrola výrobných cien, postupný prieník členských štátov na svetový trh

Organizácia obchodu - výlučne na komoditných burzách na základe termínových kontaktov

(International Petrolen Exchange, New York Mercantile Exchange

Vedecko – technický pokrok -Informačná explózia a jej urýchlená implem. do oblasti výskumu a vedy má hl.podiel na urýchlenie procesov,kt majú rozhod.podiel na celkovom VTR spoločnosti

3 súčasne prebiehajúce procesy: process zdokonaľovania existujúcej techniky, zavádzanie radikálnych inovácií, nástup veľkých objavov

Využitie vedy a techniky a ich vplyvy na MHV – tzv. tech. prevrat - nový medzinárodný ekon. poriadok, úsilie o odstránenie tarifných a netarifných prekážok obchodu GATT→WTO

GATT – WTO

GATT – multibilaterálny obchodný systém – súhrn princípov, noriem, pravidiel a rozhodujúcich procedúr, ku ktorým smerujú očakávania vlastníkov ; 1947 Ženeva –GATT – colné preferencie

Zásada nediskriminácie a rovnakého prístupu na trhy; Konferencií bolo osem: 1960 – 1962 – Dillonovo kolo , 1964 – 1967 – Kennedyho kolo ; 1973 – 1979 – Tokijské kolo, 1986 – 1993- Uruguajské kolo – 1. 1. 1995 dohoda o založení WTO(podpísalo 125 krajín)

Ministerské konferencie: 1997 – ministerská konferencia v Singapure. Členské štáty WTO sa dohodli na zásadach obchodu s telekom.a finančnými službami a na zásadách obchodu s informačnými technológiami. 1999 – ministerská konferencia v Seattli mala naštartovať nové kolo rokovaní v rámci WTO o ďalšej liberalizácii svetového obchodu. Pre zásadné nezhody medzi  hospodársky vyspelými štátmi a rozvojovými štátmi sa rokovanie konferencie skončilo nezdarom. Zúčastnilo sa 135 krajín, z toho 100 rozvojových. 2001 – minist. konferencia v Doha. Naštartovala deviate kolo rokovaní o liberalizácii svetového obchodu. Prítomných 142 štátov.

Zahranično obchodná politika - súbor zásad a im zodpovedajúcich prostriedkov prostredníctvom ktorých štát centrálne, priamo, vedome pôsobí na stimulovanie alebo zoslabovanie určitých vývojových tendencií ZO

Cieľom ZOP - regulovať teritoriálne a komoditné štruktúry svojich ZO vzťahov, t.j. vývozu a dovozu T= stupeň zapojenia do MDP

ZOP štátu = súčet hosp. politik = T a S + MPK + prac.sily

Historické uplatnenia ZOP – liberalizmus, protekcionizmus

Liberal. v SO - V súč. období platí zásada, že krajiny zapojené do rôznych foriem integr. zoskupení prejavujú tendencie k liber. vo vnútri blokov a protekc. vo vzťahu k III. Krajinám

Protekc. v SO - využíva prostriedky antiexportnej ekonomiky(progresivny.,degresivny.),štát presadzuje svoje výrobky na zahraničnom trhu(agresívny – proexportná politika)

Príčiny využívania neoprotekc. Opatrení - 70. roky – zrútenie MMS, vzostup cien ropy, fluktuácie menových kurzov, problémy svetovej zadlženosti =>  v podstate renesancia merkantilizmu ; rýchly ekonomický vývoj NIK

Vplyv protekcionizmu na národnú ekonomiku - Diskriminácia, Preferencie, Rozdielnosť zaobchádzania, všeobecný systém colných preferencií

Subjekty ovplyvňujúce ZOP krajiny - Štát a jeho orgány,Štátny sektor, hospodárske zväzy, politické strany, odbory,

Hosp. politika každého štátu je výsledkom kompromisov:

(právne normy,FP,Peňažná a úverová politika,Menová a devízová politika,Priama regulácia)

Medzinárodný pohyb kapitálu - sleduje ho NBS , konkurenčné info o pohybe kapitálu sa ukáže v platobnej bilancii ; sleduje to ministerstvo hospodárstva, SARIO ; kapitál – je hodnota ktorá prináša istý výnos, čiže sa zhodnocuje

Úlohy vývozu kapitálu - urýchľuje ekonomický rozvoj krajín do ktorých smeruje, z jeho pomocou sa menej rozvinuté krajiny začali začleňovať do systému svetovej výroby, zisk, ktorý tu však vzniká nezostáva v týchto krajinách, ale sa vracia do pôvodných krajín vyvážajúcich kapitál, menej vyvinuté krajiny preto zápasia s nedostatkom kapitálu, vo vyspelých krajinách je prebytok kapitálu

Motívy vývozu kapitálu - možnosť získania vyššej miery zisku /alebo vyššiu dlh. úrokovú mieru ako v krajine vývozu ; ako doplnok vývozu tovaru – ak je vývoz spojený s exportným úverom ; súčasť spoločných podnikov ; možnosť získať špičkovú technológiu ; špekulačné dôvody /Hot Money – sledujú maximálne krátkodobé zhodnotenia/ napr. Soros ; zmena politickej situácie

Formy pohybu kapitálu - z hľadiska subjektov vyvážajúcich kapitál(vývoz súkromného kapitálu, vývoz štátneho kapitálu, vývoz kapitálu medzi inštitúciami) z časového hľadiska (krátkodobý,strednodobý,dlhodobý) z hľadiska podoby vyvážajúceho kapitál (priame investície,pôžičkový kapitál)

Priame zahraničné investície FDI - investície založené na dlhodobom vzťahu k podniku a odrážajú trvalý záujem a kontrolu zahraničného investora na podnik inej krajiny, cieľom je získať rozhodujúci počet hlasov spoločnosti. Môžu nadobúdať aj naturálnu podobu napr. vlastníctvo podnikov v zahraničí, podobu kapitálovej účasti, podobu kapitálových pôžičiek, zabezpečujú investorovi určitý podiel vlastníctva a kontroly podniku podľa MMF

Investície – sú to kapitálové vklady, ktoré sú umiestňované do ekonomiky inej krajiny v rôznych formách, tzv.kontrolný balík -  určité percento hlasovacích alebo majetkových práv /51%/

Subjekty pri realizácii FDI - vlády materskej aj hostiteľskej krajiny, konkurenti v hostiteľskej krajine, dodávatelia a zákazníci v zúčastnených krajinách, manažéri a pracovníci vnútri korp.

Ratingové hodnotenie - súhrnné hodnotenie rizika, ktorému sa zahraničný investor môže vystaviť tým, že svoj kapitál umiestni v niektorej krajine či firme

Medzinárodný pohyb služieb

Služby - súčasť platobnej bilancie, MMF ich sleduje podrobnejsie, GATT – služby sú „neviditeľný obchod“ „neviditeľný export a import“

Vývoz služieb zvyšuje efektívnosť zapojenia do MDP => úspora mater. a energet. zdrojov.

Neobchodovateľné služby – prevody finančných prostriedkov plynúcich v súv. medz. pohybom VF (úrok z medz. úverov, divid. Z tržieb akcií)

Obchodovateľné služby – predmet MO, obchodovateľné samostatne, alebo doprevádz. medz. pohyb tovaru

členovia služieb - služby zhmotnené v tovaroch (knihy, CD, ...) ; obchodno-technické služby ; ďalšie služby, ktoré dopĺň. obch. s tovarmi ; služby nesúvisiace s hmotnými tovarmi (auditor, ...)

MO so službami – rozvoj – od pol. 60.rokov

70.roky – presun najmä penzistov do krajín s menšími živ. nákladmi z vyspel. krajín

80.roky – rozmach informatiky, budovanie informačných spoločnosti

90.roky - zmeny, ktoré vyplynuli z celkových ekonomických zmien

21.stor. – rozmach služby súvisí s informatikou, telekomunikáciami, CR,

Medzinárodná ekonomická integrácia - chápeme ako komplex vzťahov, ktorý sa utvára medzi jednotlivými ekonomikami v rámci  vznikajúceho integračného priestoru , proces postupného vzáj. prepájania, prispôsobovania a zbližovania jednotlivých nár. ekonomík, ich eko. štruktúr, ako proces prehlbovania závislosti medzi nimi a postupnej transformácie nár. ako. štruktúr na novú eko. štruktúru novovznikajúceho regionálneho hosp. komplexu.; vytvorenie spoločných transnacionálnych pravidiel rozvoja eko. aktivity medzi skupinami štátov

Integračný proces - prekonáva sa izolovanosť a uzavretosť jednotl. ekon. jednotiek a posilňujú sa vzájomné kontakty medzi nimi. Integácia umožňuje riešiť problémy a protirečenia repr. procesy, ktorý nemožno riešiť formou zásahov v národnom rozsahu

Zmysel EI - lepšie využitie moderných výrobných zdrojov, pre ktoré obmedz. priestor eko. aktivity neutvára potrebné predpoklady

Charakteristické znaky EI - jej vznik je objektívne podmienený určitým stupňom eko. rozvoja a urč. stupňom MDP, medzin. špecializácie a kooperácie ; integrácia je regul. proces v tom zmysle, že vyžaduje vedomú činnosť subjektov pri formovaní a regulovaní eko. vzťahov ; int. je charakt. vzájomným prispôsobením sa jednotlivých odvetví, regiónov, krajín, ...

Materiálny základ MEI  - spočíva vo vysokom stupni zospoločenštenia výroby a v tendenciách k zmedzinárodňovaniu hosp. života, je to proces proces trvalý a zákonitý

Formy MEI - podľa spol.-eko.vyspelosti zúč. krajín(vyspelé,tranzitívné,rozvojové); podľa rozsahu príjm. int. opatrení ; podľa úrovne prepojenia národných trhov ; podľa právomocí riad. orgánov int. zoskupení

5 stupňov makrointegrácie: pásmo voľného obchodu,colná únia,spol. trh,hospodárska únia,menová únia,politická únia

medzištátne integračné zoskupenia - existuje spol. orgán, ale má iba administratívne práva,  rozhodnutia majú odporúčací charakter - colná únia medzi Sr a ČR

nadštátne integračné zoskupenia – má riadiaci vrcholový orgán, väčšie právomocí,  uznesenia sú záväzné

Taktika liberalizácie - princíp kontinuity(ekonomické prekážky sa odstraňujú postupne) ; princíp súčasného štartu (súhlas s integráciou bude väčší, ak bude čas na prispôs., ak výr.  vstúpia súčasne do int.) ; princíp konkurenčnej kompenzácie(vlády príjmu liberalizáciu, ak budú mať kompenzované jej negatívne dôsledky) ; princíp všeobecnosti (zrušenie prekážok má pôsobiť v rovnakom období, v rovnakom prostredí, vo všetkých krajinách) ; princíp koncentrácie prístupu(chce aby sa realizovala úplná integrácia, nie iba čiastková)

Účinky MEI - zmeny, ktoré zasahujú všetky oblasti, ktoré sa integrácie týka, všetky+ a všetky

Faktory ovplyvňujúce účinnosť integračného zoskupenia - konkurenčnosť alebo doplnkovosť členských krajín, veľkosť integračného zoskupenia, vzájomná blízkosť krajín, výška pôvodných colných a ochranárskych opatrení