Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Ekonomická univerzita / Podnikovohospodárska Fakulta / Medzinárodný obchod

Celé prednášky (MO+cele+prednasky.doc)

Medzinárodný obchod – 1. prednáška

Pojmový aparát medzinárodného obchodu (MO)

Medzinárodná deľba práce (MDP)  – výsledkom je kooperácia a špecializácia

1. jej význam je osamostatnenia rôznych druhov práce
2. prejavom je rastúca špecializácia výrobcov
3. výrobná kooperácia
4. ekonomické efekty:

1. zvyšovanie sériovosti výroby – čím > sériovosť, tým sú nižšie jednotlivé náklady na výrobu a zvyšovanie efektívnosti

Základné faktory: prírodné, geografické, demografické, technické, ekonomické, s ktorými disponuje každá krajina

2. stupeň zapojenia do medzinárodnej deľby práce

5. produkcia sa vymieňa prostredníctvom svetového trhu
6. je základom medzin. výmeny tovaru
7. určuje obsah a smery MO (obsah – komodita – tovar – komoditná štruktúra, smery – teritoriálna štruktúra)
8. úspora národnej práce sa dosahuje v dôsledku využívania priaznivejšieho vybavenia určitými výrobnými faktormi (práca, pôda, kapitál)
9. každá krajina sa zapája v rôznej miere
10. zákon ponuky a dopytu
11. ekonomický ukazovateľ, ktorý hovorí, aká je miera zapojenia do MDP je POMER ZAHRNANIČNÉHO OBCHODU K HDP.

Krajiny delíme do kategórií (z hľadiska MDP)

1. Krajiny ktorých  ekonomický rozvoj je silne závislý od zapojenia sa krajiny do MDP = silne závislé (Slovensko)

                         - vyspelé ekonomiky – Belgicko, Holandsko, Japonsko

                         - banánové ekonomiky – surovinové bohatstvo – Saudská Arábia, Bahrain,

                            krajiny strednej Ameriky

2. Krajiny ktorých ekonomický rast je priemerne závislý od zapojenia krajiny do MDP (Francúzsko)
3. Krajiny ktorých ek. Rast je relatívne nezávislý od zap. Krajiny do MDP (Rusko, Čína, India,USA)
4. Krajiny ktoré sa nezapájajú – tzv. autarkčné krajiny – filozofia sebestačnosti  (Kuba, Kórea)

Zahraničný obchod

12. produkcia predávaná do zahraničia
13. obchod so službami
14. tá časť sféry obehu tovarov a služieb, ktoré predstavujú výmenu so zahraničím
15. zahr. obchod dvoch krajín

Medzinárodný obchod

16. medzi viacerými krajinami

Svetový obchod

17. v rámci celého sveta

Medzinárodné podnikanie

18. international business
19. mladá ekonomická disciplína
20. oveľa väčší záber ako medzinárodný obchod
21. rozvoj súvisí s rozvojom svetového hospodárstva a vplyvov svetových  tredndov, mikroprostredie

Medzinárodná ekonómia

22. international economics
23. dôraz na ekonomický rast, úlohu štátu a inštitúcii
24. skúmanie ekonomickej teórie ako takej
25. makroprostredie

Základné funkcie zahraničného obchodu v reprodukčnom procese krajiny

1. Funkcia ekonomického rastu

26. využitie komparatívnych výhod, HDP, produktivita práce, miera inflácie, úspora, miera nezamestnanosti – 9,5 %
27. HDP, absolútne číslo, medziročné tempo rastu HDP (medziročný HDP)
28. produktivita práce 44 – 45 % (vhľadom na 15-ku EU)

            odzrkadľuje sa v mzdách – priem. Mzda 19 000 Sk

2. Transformačná funkcia

29. výmena doma vyrobenej produkcie na doma spotrebovanú produkciu
30. import – množstvo výrobkov, ktoré sa aj u nás vyrábajú – problémom je marketing – módnosť, značka, reklama

3. Parametrická funkcia

31. prostredn. zahraničného obchodu sa dozvieme o kvalite, cene domácej produkcie

4. Funkcia proporcionality

32. predvídateľný vývoj ekonomiky

Firemné motivácie k zapojeniu sa do MO

1. rozšírenie obratu firmy – veľkosť obratu na národ. trh je v zásade limitovaná potencionálnym počtom zákazníkov , ich kúpyschopnosťou, postavením firmy ku konkurencii, ...
2. získavanie zdrojov – výrobcovia a distribútori vyhľadávajú výrobky a služby rovnako ako komponenty, poprípade výrobky vyrobené tzv. „prácou vo mzde“ – otázka znižovania nákladov
3. diverzifikácia predaja – eliminácia výkyvov v obrate (eliminovať- nepoužívať, odstrániť)
4. stabilita hospodárenia – rôzne obchodné cykly medzi severnou a južnou pologuľou, rozdielne časy zberu ovocia a zeleniny, dovolenky, ale aj makroekonomická situácia

Svetové hosporárstvo (SH)

Podstata svetového hospodárstva

Atribúty

Trendy

Základné subjekty

SH

- súhrn národných ekonomík, ktoré sú v ich vzájomnej zložitej  interdependencii poprepájané prostredníctvom medzinárodných hospodárskych vzťahov

Základné subjekty – národné ekonomiky

SH

MHV

Základné

subjekty

Odvodené

subjekty

         MO

         MPK – pohyb kapitálu

nár. ekonomiky         MPPS – pohyb pracovných síl

 okolo 200                                                      

        hlavní hráči v SH:

                                          - nadnárodné spoločnosti

                                          - nadnárodné zoskupenia - EU

Vývoj SH

33. hovoríme o ňom od priemyselnej revolúcie – parný stroj – 19.st.
34. 20.st. – vojny, rozpad klasických dynastií, rozpad koloniálnej sústavy, studená vojna, železná opona, investície do vedeckých výskumov, liberalizácia, všeobecná dohoda o dovoze a clách

Trendy

35. globalizácia
36. vedecko – technický rozvoj
37. medzinárodná ekonomická integrácia
38. transnacionalita
39. interdependencia – vzájomná závislosť
40. potreba účinnosti

Trendy prinášajú pozitíva aj negatíva → globálne problémy

Štát

41. zabezpečuje ochranu
42. ekonomický rast
43. podmienky na ...

Odvodené subjekty – hlavní hráči v SH:

           nadnárodné spoločnosti

           nadnárodné zoskupenia – EÚ = MEI

                                                                  2. prednáška

Medzinárodná  deľba práce

44. možno ju charakterizovať ako špecificky rozvinutú formu spoločenskej deľby práce, pri ktorej sa vytvárajú kooperačné a výmenné vzťahy medzi krajinami
45. jej prejavom je medzinárodná špecializácia výrobcov na určité výrobné činnosti, ktoré sú determinované vybavenosťou každej krajiny výrobnými faktormi

                                           SVETOVÉ  HOSPODÁRSTVO

MĎP = základný predpoklad vzniku svetového hospodárstva

SH = súhrn národných ekonomík jednotlivých krajín v ich vzájomnej interdependencií / interdependencia = rastúca vzájomná  závislosť / prostredníctvom MEDZINÁRODNÝCH HOSP. VZŤAHOV:

3 základné pohyby: a) medzinárodný pohyb tovaru a služieb / svetový obchod /

                         b) medzinárodný pohyb kapitálu

                         c) medzinárodný pohyb pracovných síl

Svetový trh – prostredníctvom neho sa vymieňajú výsledky výroby medzi jednotlivými subjektmi SH

Na rozvoj SH sú potrebné tieto prvky:

1. rozvinutá MĎP
2. svetový obchod a svetový trh
3. svetové peniaze, menové a úverové vzťahy
4. svetové / medzinárodné / hospodárske inštitúcie a 3 piliere, na ktorých stojí SH: 1. Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj ( Svetová banka )

                    2. Medzinárodný menový fond (sme v Belgickej skupine SDR)

                    3. WTO

                      spadajú do OSN

                           SR    

                          EKONOMICKÝ KOMPLEX

= vyšší spoločenský celok ekonomickej a politickej povahy, ktorý disponuje 8 základnými  znakmi:

1. určit. prírodnými podmienkami
2. ............ekonomickými
3. tzv. relatívnou otvorenosťou ( v istom stupni a v štrukturálnom tvare )
4. dosiahnutou ekonomickou úrovňou
5. tzv. štátnou formou
6. relatívnou ekonomickou samostatnosťou
7. postavením v SH ( politicko právnym a tzv. materiálnym )
8. určit. eko. priestorom a ekonomickým rozmerom

Výrobný komplex        1. prírodné podmienky

                        2. ekonomické podmienky

                        3. relatívna otvorenosť

                        4. ekonomická úroveň

5. štátna forma ––––– 6. relatívna ekonomická samostatnosť

7.   postavenie v SH         politicko právne

        materiálne        8. ekonomický rozmer

www.government.gov.sk

www.p67value.sk/

Trhová otvorená ekonomika

„Ekonomické hranice“ trhovej ekonomiky sú vždy otvorené. Sú charakterizované priepustnosťou ekonomických pohybov – tovarov, služieb, kapitálu, pracovných síl a peňazí

MP TaSl        MP Kap

        (vývoz, dovoz)

        vnútorný

            trh

Peniaze        MP Pr. síl

(platby)        (migrácia)

Svetové hospodárske prostredie:

1. Reálne prostredie

     pre medzinárodné podnikanie

     firiem a tiež aj pre vývoj jednotlivých ekonomík

2. Je tvoerné a naplňované:

- vývojom ekonomík

- vzťahmi medzi nimi

     - pôsobením medzinárodných organizácií a súčasne

     - medzinárodnými aktivitami firiem vstupujúcich do MEV a do fungujúcich

       medzinárodných trhov

3. SH má význačný spätný vplyv na všetky subjekty a na všetky vzťahy v ňom

Prostredie pre medzinárodné podnikanie

( prostredie – environment )

1. vnútroregionálne – ............
2. národohospodárske – členstvo v EÚ, celá legislatíva, otvorená trhová ekonomika
3. tzv. blízke vonkajšie ekonomické prostredie
4. medzinárodné ekonomické integračné – 87% zahran. Obcodu
5. konkrétne medzinárodné trhy – Ruský trh, trh ropy, trh obilia, ázijský trh
6. svetové hospodárske prostredie

Firmy a ekonomiky, ktoré majú ambície úspešne pôsobiť a existovať vo svetovom hospodárskom prostredí musia poznať:

46. svetové hospodárstvo
47. jeho mechanizmy
48. jeho štrukturálne dlhodobé trendy

Zmeny, ku ktorým dochádza vo svetovom hospodárskom prostredí:

1.  demografické zmeny

- zvyšujúci sa priemerný vek v Európe (a teda aj produktívny vek)

           - silnejúce imigračné tlaky ( pracovné príležitosti )

2.  technické a technologické zmeny

- vysoká miera inovácií

                 - nový spôsob zaobchádzania s údajmi a informáciami

3.  zmeny, ku ktorým dochádza na svetových trhoch

- globalizácia trhov

                 - tvrdá, na čase založená konkurencia

                 - náročnejší zákazníci

4.  regulácia právneho prostredia

- zosúladenie právneho prostredia

                 - spolupatričnosť

5.  sociálne zmeny

- zmeny v systémovej organizácií  

     - mobilita

     - rastúce požiadavky na vzdelanosť

                                                 3. prednáška

Kritéria pre klasifikáciu 1-trhových celkov vo svetovom hospodárstve:

1. dosiahnutá eko. úroveň / HDP a diverzifikovaná štrukt. HDP
2. veľkosť územia
3. prevládajúci charakter hosp. činnosti
4. typ eko. rastu
5. charakter zahranično-eko. vzťahov
6. podľa stavu obc. Bilancie  (veriteľské/dlžnícke)

Teórie a koncepcie MO

Teórie MO: skúmajú, vysvetľujú a odhaľujú zložité a vzájomne prepojené procesy v medzinár.  trh. eko. vrátane M-obc.politiky

Význam teórií MO: na predpoklade skúmanej hosp. empírie, vývojových tendencií a faktorových príčin zovšeobecňujú a definujú tie ako. Zákony, pravidlá a zákonitosti, ktoré platia pr medzinárodné špeciál. krajín a ich firiem

Podľa odhalených objektívnych pravidiel a faktorov sa formujú tovarová a teritoriálna štrukt. MO, jeho objemy a dynamika, výmenné relácie, resp. ceny tovarov, samotné M trhy, dopyt a ponuka na nic, komparatívne výhody krajín a konkurenčné prednosti F v MO

MERKANTILIZMUS

1. 1. ucelená ako. teória prevzatá ako štátna hosp. pol.
2. ovplyvň. praktické hosp.-pol. názory na Ú zahr. obchodu a štátu v NH v 15.-18. stor.
3. štát má regulovať až kontrolovať ZO tak, aby sa dosahovala aktívna obch. bilancia, lebo tento stav vyvoláva príliv drahých kovov do krajiny, predpoklad, že základom blahobytu štátu je hromadenie drahých kovov
4. táto teória predstavovala doktrínu tuhého protekcionizmu
5. Thomas Mun – Bohatstvo Angl. prostr. ZO alebo bilancia nášho ZO je pravilom nášho pokladu
6. nástroje: protekcionistický a kolontalistický charakter

KLASICKÁ TEÓRIA MO

Základy:spojení s rozširovaním MO v epoche nástupu kapitalizmu a sosvet.hosp.-základ. MDP

1776 – A.Smith – „ Pojednanie o podstate  a pôvode bohatstva národov “-zástanca eko. liberalizmu, zákony trh. mechanizmu, sú pre neho neviditeľnou rukou

členenie: 1. teória absolútnych N          Smith

              2. teória komparatívnych N     Ricardo, Mill

              3. teória 3 výrobných faktorov        Shy

KLASICKÉ PROTEKCIONISTICKÉ TEÓRIE MO: F. List, Hamilton

NEOKLASICKÁ TEÓRIA MO

49. 2. svet. vojnakapitalistický štát
50. medzinárodné eko. integračné procesy, rozpad koloniálnej sústavy
51. socialistické spoloč.- prebieha vedecko - techn. revolúcia  

         HECKSOHEROVA-OHLINOVÁ- SAMUELSONOVÁ TEÓRIA

          Samuelsonov fenomén         H-D-S

Testovanie teórií MO

52. testovanie klas. Teórie komp. N
53. Leontiefov test    M-O teórie MO    (1947)

NOVŠIE TEÓRIE MO

Podobnosť štruktúry dopytu- LENDEBOVÁ HYPOTÉZA

Postupnosť- Kravis

NEOKLASICKÁ SYNTÉZA

Spája mikro a makroeko. problematiku, „národnú“ a „medzinár.“ trh E, zabezpečuje viacfakt. Analýzu ekonomík, resp. ekonom. procesov ( v MO pôsobí 20-30 fakt.)

1.  tzv.peňažná teória MO
2.  peňažná teória

ČISTÁ TEÓRIA MO:

Skúma medzinár. pohyb T, teda samotný MO, predmetom skúmania sú teória hodnoty, ceny a výmenné relácie () v MO, pravidlá určujúce štruktúru a rozsah

1. Pozitívna analýza

     Skúma eko. realitu tak, ako , hosp. vzťahy aké boli a aké sú

Týmto spôsobom sa analyzujú faktory podmieňujúce a určujúce hodnotový objem, štruktúru a TT v MO, pričom ide o stanovenie objektívnych kritérií, všeob. pravidiel, podľa kt. vstupujú jednotlivé M trhy do MO

2. Normatívna analýza

     (týkajúca sa  E-mie blahobytu, „Welfare Economics“ skúma, aké by mali byť eko.    podmienky  a hosp. vzťahy, aby sa eko. blahobyt maximalizoval- prostredníctvom a v rámci MO

54. patria sem výnosy z MO, teórie OP

PEŇAŽNÁ TEÓRIA MO

Sústreďuje sa na súvsťažnosť MO s medzinár. pohybom peňazí, s M.M.Fin. vzťahmi, spolu s teóriou, či faktormi cien menových kurzov, všeobecnej rovnováhy v trh. E i zamestnanosti

- otázky PB, devízových trhov fungovania MMS....

- dopĺňa čistú teóriu MO, tiež neopisateľné peň. aspekty, men.-fin. faktory, celú teóriu MO  dostáva do reálneho rámca MEU, peňažná teória  MO sa rozvinula v rámci neoklasickej teórie MO a významnou mierou vchádza do neoklasickej syntézy.

schopnosť transformácií

KINDLEBERG, 2 druhy ekonomík: - tradičná

                                                    - transformujúca(nemenia sa)

TEÓRIA ZAHRANIČNO-OBCHODNÉHO MULTIPLIKATORA

Vstúpilo do neoklasickej teórie MO pod vplyvom keynesiánskeho eko. učenia, ktoré dávalo prednosť dynamickým makroeko. veličinám a vymyká sa predpokladom neoklasického modelu MOzameriava sa na aktívne riešenie problémov hosp. rozvoja štátov s otvorenou trhovou ekonomikou

(T MO, T eko.rastu, T hosp. politika)

1. úsilie o podporu konjunkturálneho i dlhodobo stabilnejšieho hosp. rastu
2. priznáva sa určitá aktívna úloha štátu vo sfére ZO, osobitne v proexportnej pol.

T ZO – multipl. Spĺňa 2 f-cie:

1. teoretické objasnenie zásahov moderného štátu do ZO – sféry nástrojmi súladnými s trhovou E
2. je podkladom pre rozpracovanie expanzívnej Z hosp. a ZO pol.

- vychádza z pôvodného keynesiánskeho učenia......

1. investície v podnikovej sfére a rozumné opatrenia vládnych inštitúcii povedú k prevýšeniu E nad I, zabezpečia sa väčšie výnosy z MO pre firmy
2. aktívna bilancia vystupuje ako zdroj prvotného dôchodku, ktorý v súlade so všeobecnou teóriou multipl. vytvára pozitívne vzťahové efekty

  Y = C + I + X – M                            Y - income

                                                             C - consumption

                                                              I - investition

                                                             X - export

                                                             M - import

Teória výrobného cyklu

55. každý výrobok má svoj výr. cyklus, vysvetľuje zmeny v štruktúr ZO
56. priemerný výrobok prechádza určitým cyklom svojej technickej (technologickej vyspelosti) -  najprv je výrobok špičkovým dospieva = obdobie zrelosti, nakoniec sa stáva podpriemerným, či zaostalým, v závislosti od jednotlivých fáz výr. cyklu sa výrobca ( či krajina pôvodu ) nachádza v situácii, je nositeľom najväčšej komparatívnej výhody
57. v ďalšom období – priebehu životného cyklu výrobku, keď výrobok je v štádiu dospelosti a už ho technicky zvládli aj ostatní výrobcovia = pôvodná komp. výhoda sa stráca, (krajina) výrobca prestáva výrobok akceptovať, výrobok sa vyrába a je akceptovaný krajinou so …..

Rozdiely v úrovni vedecko-technického pokroku

Technologická medzera (Posner; 1961) = vysvetľuje zmeny v štruktúre MO na základe rozdielneho priebehu ved.-tech. pokroku v rôznych krajinách; podľa toho prístupu má nový výrobok vyvážený z krajiny A do krajiny B komp. výhodu iba za určité obdobie, teda dovtedy, kým je domáci výrobca konkurenčne schopný.

Technická medzera alebo imitačné oneskorenia = časové rozpätie

Trendy pôsobiace na  MO:  

1. globalizácia
2. interdependencia
3. intergrácia
4. ved. – tech. pokrok
5. potreba prispôsobenia
6. hrozba glob. Problémov

1. Globalizácia; črty:

1. nová organ. produkcia v medzinár. meradle – zvyšovanie zisku – zahr. trhy
2. možnosť získať vstupy a podporný servis z celej svet. eko.
3. formovanie podnikových spoločenstiev bez ohľadu na  medzinár. hranice

teritoriálne aspekty G:

1. oblasť voľného obchodu NAFTA ( Kanada + USA + Mexiko )
2. hosp. a menová únia ( EÚ a EZVO )
3. voľne združujúce sa krajiny prostredn. činnosti TNK  a bánk ( Japonsko a Asean
4. proces, kt. má svoju históriu, spol. stratégie, podriadený postup i rozhodujúci význam pri ovplyv. vývoja SH

TRIÁDA: Európa – USA – Japonsko

20% svet. obyv.

70% vytvoreného HDP

50% zoskupení sa vymieňa medzi týmito centrami

25% vo vnútri týchto zoskupení

výhody G:

1. vyššia mobilita výr. faktorov; zvyšuje sa počet krajín, kt. vstupujú do medzinár. aktivít prostred. globálnej stratégie firiem

Transnacionálne korporácie (TNK)

1. Podstata TNK

1. ide o formovanie a rozvoj; veľmi úzko súvisí s vedecko-technickou revolúciou a jej vplyvom a dôsledkami na reprodukčný proces = liberalizácia MHV
2. sú to medzinárodne rozsiahle komplexy so zložitou vnútornou štruktúrou, v ktorej sa pripájajú konglomentárne, horizontálne a vertikálne formy  spojené = nadobúdajú dominantné postavenie vo svetovom hospodárstve

Ide o:

3. F, ktoré majú vlastníkov z > ako 1 krajiny
4. Veľké dominujúce F, ktoré sa zapájajú do medzinárodného podnikania
5. Prenikajú na zahraničné trhy, nielen prostredníctvom vývozov T, ale aj FDI + siete filiálok

Index transnacionality (IT)

             A v zahran. +  OZP  +  počet z-cov v zahr.                      OZP – objem zahr. predaja

            celk. aktíva      ∑OP         ∑ počet z-cov        ∑OP – celkový objem predaja

IT =

                                            3

Historický vývoj (TNK)

6. Féninčania; rozvoj námorníctva – Východoindická spol.
7. 1850 – Colts
8. 1865 – Bayer
9. 1866 – Nobel – továreň na výbušniny v Hamburgu
10. 1907 – Royal Dutch Shell
11. 1914 – Standart Oil of N. Yersey vstupuje do Európy - veľké nadnárodné spoločnosti v automobilovom priemysle
12. 2. sv. vojna – rozmach TNK – rozvoj dopravy, telekomun. = „americká vlna“
13. 70. roky – priame zahr. investície
14. 80. roky – odvetvia ...........................................+ sektor služieb

Vývojové predstupne súčasných TNK

15. vysoký stupeň koncentrácie a centralizácie výroby a kapitálu; → veľké medzinárodné podnikové jednotky
16. medzinárodný kartel, syndikát, trust, koncern

„Vnútorný mechanizmus fungovania TNK

TNK – zložitý mechanizmus fungovania

Materská spoločnosť = dcérska spoločnosť (afilácia)

Pobočka = spoločnosť, v ktorej viac ako 50 % majetku vlastní iná spoločnosť, má vlastnú právnu subjektivitu

Pridružený podnik = aspoň 10 %, nie však viac ako 50 % majetku vlastní iná spoločnosť, má vlastnú právnu subjektivitu

Filiálka = nemá vlastnú právnu subjektivitu (branck)

Transféry = transférové ceny, ktoré umožňujú znižovať ceny, devízové obmedzenia, ...

Komparatívne výhody TNK

I. Všeobecné konkurenčné výhody

1. vlastnená technológia
2. goodwill (obch. meno, značka), môžu účtovať vyššie ceny ako konkurencia, napr. Coca-cola
3. úspory z veľkovýroby (veľký rozsah pri nákupe umožňuje viac rôznych úspor pri veľkej distribúcii) ?
4. úspory z veľkého rozsahu pri financovaní
5. úspory z veľkého rozsahu pri distribúcii
6. úspory z veľkého rozsahu pri inzercii
7. vládna ochrana
8. riadenie ľudských zdrojov

II. Špecifické konkurenčné výhody

1. schopnosť medzinárodného marketingu
2. schopnosť získať mnohonárodné zdroje
3. medzinárodná diverzifikácia
4. manažérska skúsenosť v niekoľkých krajinách

Majetková účasť vo firmách

1. Fúzia – tzv. malé fúzie (nevyžadujú si súhlas akcionárov)

        - tzv. náznakové fúzie

        - trianglové fúzie

Dochádza k zlúčeninu ak. Kapitálu, uzatvára sa dohoda o výmene akcií novej spoločnosti za akcie zanikajúcej spoločnosti za zvýhodnený kurz

2. Konsolidácia – spojenie 2 alebo viacerých spoločnosť, ktoré po spojení...→ nová korporácia, ktoré preberá všetky práva a záväzky konsolidovanej spoločnosti. Musí tu byť súhlas akcionárov a správnych rád
3. Akvizícia – 1 firma kupuje inú, kúpi „kontrolný balík“ alebo všetky akcie nadobúdanej firmy

1. Horizontálne (to isté odvetvie)

1. Vertikálne (dovozca sa spája s výrobcom)
2. Konglomentálne (nezávislé, nesúvisia spolu)
3. Koncentrické (spoločná technológia)

Fúzie aj akvizície môžu mať dobrovoľný alebo nedobrovoľný (vynútený) charakter

1. Joint ventures
2. Investície na „zelenej lúke“

Nemajetkové spojenia

17. licencie, frenč. zmluvy, zmluvy o manažmente, dodávky na kľúč, zmluva o pokrytí rizika, kontraktačná výroba

Strategické aliancie

- sú predurčené na to, aby sa zvýšila trvale udržateľná konkurenčná výhoda firiem, ktoré sa na nej zúčastňujú

18. 3 črty:

1. obojstranné vzťahy ↔ spoločná tvorba poznatkov, zdokonaľovanie výrobných procesov, distribučné techniky
2. zmluvný základ
3. súčasť firemného plánovacieho procesu v dlhodobom horizonte

Ekonomický vplyv TNK na nositeľskú krajinu

        Pozitívne a negatívne pôsobenie TNK         priame pôsobenie

            nepriame pôsobenie

1. transferových zdrojov
2. obchod a platobná bilancia
3. konkurencia
4. suverenita a vplyv na autonómnosť

5. prednáška

SVETOVÝ OBCHOD – SO

Vplyvy na SO

19. vývoj svetového hospodárstva úzko súvisí s vojom SOs roy

Vývoj svetovej ekonomiky

20. sformulovala sa v poslednej tretine 19. storočia

Etapizácia vývoja SH

Vývoj SH po II. sv

21. prerastanie hospodárskych aktivít cez národné a regionálne hranice
22. procesy hospodárskej internacionalizácie – integrácia národných ekonomík do siete celosvetových hospodárskych vzťahov = 3 etapy

1. ETAPA: prvé 3 desaťročia

23. klasický obchod s tovarom a službami – dynamický rozvoj SO
24. vznik GATT, Brettonwoodsky menový systém

2. ETAPA: ropné šoky

25. viac ako 10 násob. zvýšenie cien ropy v priebehu r. 1973-1974
26. ekonomické a politické príčiny
27. do popredia vystupujú priame zahraničné investície (FDJ) – rast obchodu so službami
28. špičkové technológie v službách, 1978 – Kingstonský menový systém

Rast cien energetických surovín vyvolával oneskorený nárast cenových indexov hotových výrobkov

29. vzniká cenová nerovnováha
30. kardinálne štrukturálne zmeny v ekonomikách priemyslu vyspelých štátov, ktoré by viedli k zníženiu spotreby energie a materiálu vo výrobných procesoch.

Dominantným znakom súčasného ekonomického vývoja v priemyselne vyspelých štátoch PVŠ snaha o meritórnu (meritórny = podstatný, zásadný, vecný / reštrukturalizáciu ich ekonomík, kt sa uskutočňujú v dvoch líniách:

1. línia – je zameraná na urýchlené znižovanie neperspektívnych priemyselných odvetví

Hutnícka výroba – v EÚ sa dokonca tisícročia v porovnaní so situáciou v 60. r. má znížiť objem hutníckej výroby o 1/5, v Japonsku o 1/3.

Ťažobný priemysel, čierna metalurgia, ťažká petrochémia a ťažba nerastných surovín

31. výrobné náklady mnohých podnikov prevyšujú svetové ceny – subvencie a dotácie od štátu. Súčasne sú chronicky nevyťažené výrobné kapacity
32. dochádza k zmenám v štruktúre dopytu
33. prienik podnikov z rozvojovýchkrajín

Textil – zvyšovanie produktivity práce sa uskutočňuje nasadzovaním novej techniky. Výrobné náklady prevyšujú o ¼ trhové ceny.

3. svet = vyspelá technika – lacná pracovná sila

80. roky – nástup inovácií v oblasti informatiky, elektroniky a biotechnológie – vznik nových odvetví

2. línia

1. posilňovanie výskumu a vývoja služieb a ďalších nevýrobných činnosti
2. rozvíjanie vysoko progresívnych, tzv. PRIENIKOVÝCH O.

3. ETAPA – stabilizácia v priemyselne vyspelých krajín

Hlavné črty: nové formy hospodárskej internacionalizácie – sú reakciou na:

1. protekcionistické tendencie vo svetovej ekonomiky
2. rast kapitálovej náročnosti výskumu, výroby, zvyšujúcej sa výrobnej pružnosti a rastuca rizikovosť investícií RATING
3. vzostup výrobnej pružnosti a diverzifikácie

34. sieťové väzby podnikov
35. nové formy internacionalizácie (export – FDI)

Vplyv na SO (ucelený systém vplyvov)

- liberalizácia                                                         systémové faktory

- vedecko - technický pokrok

70. r. 20. st. - ropa

ROPA

36. zmes uhľovodíkových molekúl, síra + kyslík + dusík
37. vzniká veľmi pomaly a za podmienok, ktoré sa súčasnosti nedajú simulovať v laboratórnych podmienkach
38. 1859 – bol navŕtaný prvý vrt ropy
39. 1904 – 5 – 6 –
40. minimálne niekoľko miliónov r.
41. zo zbytkov organického materiálu
42. kľúčový význam ropy:

Kvalitný primárny zdroj energie a trávnej chemickej suroviny

Producenti a spotrebitelia

43. 5 významných oblastí ťažby:

Perzský záliv, Región Mexiského zálivu, Severné more, Rusko + stredná Ázia + Guinejský záliv

Geologický prieskum = 2010, ročná ťažba cca 21,9 mld barelov

1 barel = 159 l

Svetové zásoby ropy 999 mld barelov 1994

Blízky Východ 66,3%

Amerika 15,4%

Afrika 6,2%

SNŠ a východná Európa 5,9%

Ďaleký východ 4,5%

Západná Európa 1,7%

Cca 1/3 sa ťaží v pobrežných šelfoch

V 1990 revolúcia Valného zhromaždenia

www. opec.org

OPEC – 14. 9. 1960 medzivládna organizácia

/RAR, Irán,Kuvajt, Saudská Arábia, Venezuela + Alžír, Gabun, Indonézia, Katov, Líbia, Nigéria, Spojené arabské emirátz, Ekvádor

44. Najväčší orgán je KONFERENCIA + rada guvenérov + sekretariát
45. Viedeň = tzv. 7 sister

Ciele:

46. zavedenie kontroly ropných zdrojov
47. zvýšenie príjmov z predaja
48. kontrola výrobných cien
49. postupný prieník členských štátov na svetový trh

OPEC – koordinuje ropnú politiku svojich členských štátov

50. pôvodný zámer postupovať jednotne sa však

Organizácia obchodu

51. výlučne na komoditných burzách na základe termínových kontaktov

*londijnska,PE - lacnejšie

(International Petrolen Exchange)

*newyorská NYMEX – kvalitnejšia

(New York Mercantile Exchange)

Rozhodujúce factory pôsobiace na ropný trh:

52. Globálny hospodársky cyklus ako determinant dopytu
53. Politické vplyvy → tzv. ropné šoky

54. Izraelsko – arabská vojna Jom Kippur 7. okt. 1973
55. 1979 – rozhodnutie iránskeho šacha
56. Saddamová inovácia v r. 1990 do Kuvajtu
57. 1991 “ Púštna búrka” – 11. 9. 2001

Vedecko – technický pokrok

Informačná explória a jej urýchlená implementácia do oblasti výskumu a vedy má hlavný podiel na urýchlenie procesov,kt majú rozhodujúci podiel na celkovom VTR spoločnosti

V priebehu dekády sa celková suma VT pokrokov zdvojnásobuje, technologické procesy  zastarávajú 5-7 rokov, elektronika 2-3 roky

(na jednej strane obrovský prínos, na druhej strane otázka...)

Cyklusy životnosti výrobkov sa skrátili na ½ - Výroba mikroelektroniky sa každé 2 roky zdvojnásobuje

58. SH – stale komplexnejší character riešenia VTP
59. Stale tvrdšie podmienky na sv. trhoch
60. Rozhodujúci ujazovateľ = úspešnosť výnosu výrobkov HIGHTECH

3 súčasne prebiehajúce procesy:

1. process zdokonaľovania existujúcej techniky
2. zavádzanie radikálnych inovácií
3. nástup veľkých objavov

Využitie vedy a technikz a ich vplyvy na MHV – tzv. technologický prevrat

1. nový medzinárodný ekonomický poriadok (nova ekonomia)
2. úsilie o odstránenie tarifných a netarifných prekážok obchodu GATT→WTO

6. prednáška

                             Zahranično-obchodná politika

1. zahr.-obch. politika štátu
2. záväzky vyplývajúce z účasti krajiny v medzinárodných organizáciach
3. pravidlá obsiahnuté v bilaterálnych zmluvách

ZOP – súbor zásad a im zodpovedajúcich prostriedkov prostredníctvom ktorých štát centrálne, priamo, vedome pôsobí na stimulovanie alebo zoslabovanie určitých vývojových tendencií ZO

Cieľom ZOP je regulovať teritoriálne a komoditné štruktúry svojich ZO vzťahov, t.j. vývozu a dovozu T= stupeň zapojenia do MDP

ZOP štátu = súčet hosp. politik = T a S + MPK + prac.sily

Historické uplatnenia ZOP

2 zákl. koncepcie - liberalizmus

                      - protekcionizmus

G.B→ Smith, Ricardo

1. koncepcie voľného obchodu – liberál

61. 1916 -  odstranenie dobrovoľných ciel
62. Prusko – opačné tendencie – 40.roky 19stor.

Kancelár Bismark = 1897 = protekcionizmus

63. Rak.-Uhorsko – 1978 zdelilo 70-75% rak. priem.výroby, v textilnej to bolo až 85% =>  proexportne orientovaný štát

Zákony voľného obchodu = agrárny protekc. a ochranárske záujmy niektorých odvetví priemyslu

USA.....bašta protekcionizmu

       → obrat až v 70.rokoch 20.stor. – GATT

SO – striedanie

3. obdobie tzv. náporu protekcionizmu

1. 1879 – koniec 19.stor.= rozmach priem. revolúcie

1. veľká hosp. depresia (1873-1895)
2. veľká hosp. kríza až koniec II. Svet. vojny (1930-1945)
3. neprotekc. – od prvého ropného šoku <=> GATT

Zásady ZOP

Protekc. = ochranárstvo                      metóda - diskriminácie

                                                            - preferencie

Liber. = sloboda                                  zásady - bilateralita

                                                                       - multilateralita

Liberal. v SO

V súč. období platí zásada, že krajiny zapojené do rôznych foriem integr. zoskupení prejavujú tendencie k liber. vo vnútri blokov a protekc. vo vzťahu k III. Krajinám

Protekc. v SO

A/ progres.        Využíva prostriedky antiexportnej ekonomiky

B/ degres.

C/ agresívny – proexportná politika

64. štát presadzuje svoje výrobky na zahraničnom trhu

Príčiny využívania neoprotekc. Opatrení

1. 70. roky – zrútenie MMS, vzostup cien ropy, fluktuácie menových kurzov, problémy svetovej zadlženosti =>  v podstate renesancia merkantilizmu
2. rýchly ekonomický vývoj NIK

Odvetvový proteck. – trh s poľnohospodárskymi výr., hutníckymi výr.

                                - obchod s textilom a odevmi

                          - spotrebná elektronika

                          - automobily a obrábacie stroje

Vplyv protekcionizmu na národnú ekonomiku

Diskriminácia v SO – nerovnaké menej priaznivé zaobchádzanie

Preferencie v SO – výhody poskytovania v hospodárskych vzťahoch jednou krajinou v inej krajine v skupine krajín medzi sebou navzájom.

Rozdielnosť zaobchádzania – zvýhodnenie jedných oproti druhým

GPS – všeobecný systém colných preferencií

Subjekty ovplyvňujúce ZOP krajiny

Štát a jeho orgány

Štátny sektor, hospodárske zväzy, politické strany, odbory

Hosp. politika každého štátu je výsledkom kompromisov:

65. právne normy
66. FP
67. Peňažná a úverová politika
68. Menová a devízová politika
69. Priama regulácia

GATT – WTO

GATT – multibilaterálny obchodný systém – súhrn princípov, noriem, pravidiel a rozhodujúcich procedúr, ku ktorým smerujú očakávania vlastníkov

1947 Ženeva –GATT – colné preferencie

Zásada nediskriminácie a rovnakého prístupu na trhy

Konferencií bolo osem: 1960 – 1962 – Dillonovo kolo

                                      1964 – 1967 – Kennedyho kolo

                                      1973 – 1979 – Tokijské kolo

                                      1986 – 1993- Uruguajské kolo – 1. 1. 1995 dohoda o založení WTO,  

                                                                                          podpísalo 125 krajín

1.A – Mnohostranné dohody o obchode s tovarom

1. – 3.  1. GATT
2. Dohoda o poľnohospodárstve
3. Dohoda o uplatňovaní
4. Dohoda o textile a odevoch
5. Dohoda o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach
6. Dohoda o dumpingu

1.B – GATS /service/

1.C – TRIPS /Dohoda o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva/

2.Dohovor o pravidlách a urovnávaní

3.

Ministerské konferencie:

1997 – ministerská konferencia v Singapure. Členské štáty WTO sa dohodli na zásadach obchodu s telekomunikačnými a finančnými službami a na zásadách obchodu s informačnými technológiami.

1999 – ministerská konferencia v Seattli mala naštartovať nové kolo rokovaní v rámci WTO o ďalšej liberalizácii svetového obchodu. Pre zásadné nezhody medzi  hospodársky vyspelými štátmi a rozvojovými štátmi sa rokovanie konferencie skončilo nezdarom. Zúčastnilo sa 135 krajín, z toho 100 rozvojových.

2001 – ministerská konferencia v Doha. Naštartovala deviate kolo rokovaní o liberalizácii svetového obchodu. Prítomných 142 štátov.

7. prednáška

Medzinárodný pohyb kapitálu

70. sleduje ho NBS , konkurenčné info o pohybe kapitálu sa ukáže v platobnej bilancii
71. sleduje to ministerstvo hospodárstva, SARIO
72. kapitál – je hodnota ktorá prináša istý výnos, čiže sa zhodnocuje

Úlohy vývozu kapitálu

73. urýchľuje ekonomický rozvoj krajín do ktorých smeruje
74. z jeho pomocou sa menej rozvinuté krajiny začali začleňovať do systému svetovej výroby
75. zisk, ktorý tu však vzniká nezostáva v týchto krajinách, ale sa vracia do pôvodných krajín vyvážajúcich kapitál
76. menej vyvinuté krajiny preto zápasia s nedostatkom kapitálu, vo vyspelých krajinách je prebytok kapitálu / v súčasnosti platí relatívne prebytočný kapitál – mal  by sa kde umiestniť, ale je tu otázka efektívnosti

V súčasnosti smeruje kapitál aj medzi vyspelými krajinami, existuje vývoz kapitálu z rozvojových krajín / petrodoláre/. Kapitál opakovanie prináša zisk, pokiaľ je inovačné rozhodnutie správne

Motívy vývozu kapitálu

1. možnosť získania vyššej miery zisku /alebo vyššiu dlh. úrokovú mieru ako v krajine vývozu
2. ako doplnok vývozu tovaru – ak je vývoz spojený s exportným úverom
3. súčasť spoločných podnikov /JOINT VENTURES/
4. možnosť získať špičkovú technológiu
5. špekulačné dôvody /Hot Money – sledujú maximálne krátkodobé zhodnotenia/ napr. Soros
6. zmena politickej situácie

Formy pohybu kapitálu

1. z hľadiska subjektov vyvážajúcich kapitál

77. vývoz súkromného kapitálu – sleduje max zisku, v rámci TNK – iba odhad
78. vývoz štátneho/verejného/ kapitálu – vytvára podmienky pre nasledujúci vývoz súkr. kapitálu
79. vývoz kapitálu medzi inštitúciami – 80. roky 2O storočia MMF,EBOR,MBOR

2. z časového hľadiska

80. krátkodobý
81. strednodobý
82. dlhodobý

3. z hľadiska podoby vyvážajúceho kapitál

83. priame investície- FDI
84. pôžičkový kapitál / portfóliové investície – investor sa neusiluje o riadenie firmy/

Priame zahraničné investície FDI

Def. Investícií – sú to kapitálové vklady, ktoré sú umiestňované do ekonomiky inej krajiny v rôznych formách, tzv.kontrolný balík -  určité percento hlasovacích alebo majetkových práv /51%/

FDI môžu nadobúdať aj naturálnu podobu napr. vlastníctvo podnikov v zahraničí

– podoba kapitálovej účasti

podoba kapitálových pôžičiek

zahraničné investície  /podľa materiálov OSN/ - technický termín na označenie bilančného prebytku vývozu nad dovozom.

FDI – investície založené na dlhodobom vzťahu k podniku a odrážajú trvalý záujem a kontrolu zahraničného investora na podnik inej krajiny, cieľom je získať rozhodujúci počet hlasov spoločnosti.

FDI zabezpečujú investorovi určitý podiel vlastníctva a kontroly podniku podľa MMF

1. minimálne 25 % podiel na účastinovom kapitáli spoločnosti, dnes už 10 % /v USA už od 10 % - FDI/
2. MMF to sleduje, lebo sa stará o platobnú bilanciu
3. V Japonsku sa spolu počítajú aj portfoliové investície a úvery
4. Na SR FDI vymedzuje slovenský devízový zákon, ktorý hovorí že FDI...

                                           →FDI – je také vynaloženie peňažných prostriedkov peniazmi oceniteľných hodnôt alebo  majetkových práv, ktorých účelom je založenie, získanie alebo rozšírenie trvalých ekonomických vzťahov investujúceho cudzozemca na podnikanie v tuzemsku a to niektorou z týchto foriem:

85. vznik, alebo získanie výlučného podielu na podnikaní vrátane jeho rozšírenia
86. účasť na novovzniknutom alebo existujúcom podnikaní najmenej 10 % ZI obchodnej spoločnosti alebo 10 % hlasovacích práv alebo 10 % podiel na čistom obchodnom imaní

Subjekty pri realizácii FDI

87. vlády materskej aj hostiteľskej krajiny
88. konkurenti v hostiteľskej krajine
89. dodávatelia a zákazníci v zúčastnených krajinách
90. manažéri a pracovníci vnútri korporácie

Hodnotenie krajín – ratingové hodnotenie

91. súhrnné hodnotenie rizika, ktorému sa zahraničný investor môže vystaviť tým, že svoj kapitál umiestni v niektorej krajine či firme

SR mala nadpriemerné hodnotenie /rok 2002/ A3 – stabilný výhľad

Jún 2004 – pozitívny výhľad

- v 2002  Aaa – USA, Kanada, Austrália             (Moodyś)

               A1 – Česko, Estónsko, Maďarsko

               A2 – Poľsko

               A3 – SR, Malta

             Baa2 – SR v 1998

             Ba3 – India

               C – Kuba

Dnes je SR na hranici A2

                                                            8. prednáška

                                         Medzinárodný pohyb služieb

WTO a MMF majú iné kategorizácie služieb.

MMF sleduje služby podrobnejšie, lebo služby sú súčasťou  platobnej bilancie

Vývoz služieb zvyšuje efektívnosť zapojenia do MDP => úspora mater. a energet. zdrojov.

GATT – služby sú „neviditeľný obchod“ „neviditeľný export a import“

V posledných 15 rokoch dochádza k poklesu podielu výrobnej sféry v prospech podielu služieb.

služby - cca 50% HDP v SR, vo vyspelých štátoch ½ až 2/3 HDP

          - → faktorové -1

      → nefaktorové – 2

1. neobchodovateľné – prevody finančných prostriedkov plynúcich v súv. medz. pohybom VF (úrok z medz. úverov, divid. Z tržieb akcií)
2. obchodovateľné (komerčné) – predmet MO, obchodovateľné samostatne, alebo doprevádz. medz. pohyb tovaru

4 kategórie podľa MMF:

1. nákladná doprava - nám. a let. doprava, poistenie tovarov, skladovanie

                      - nepatria tu výkony energovodov, žel., riečna, cestná doprava

2. ostatná doprava
3. ostatné služby - oficiálne - poskyt. oficiálnym zastupiteľstvám zahr. krajín

                - súkromné

b – preprava osôb, prístavné a letištné poplatky a služby

c – okrem turistiky, kúpeľné pohyby a lekárske služby v rámci kúp. Pobytov

d – najväčší exportér - USA - 16%          - najväčší importér - USA

                                 - VB - 11%                                            - Nemecko

                                 - Hongkong- 2,6%                                 - VB

                                 - Čína - 2,5%                                         - Írsko, Japonsko

Vrámci  7. Uruguajského kola GATT – Všeobecná dohoda o obchode so službami – po 8 rokoch rokovaní skončilo 1993, členovia služieb:

1. služby zhmotnené v tovaroch (knihy, CD, ...)
2. obchodno-technické služby
3. ďalšie služby, ktoré dopĺň. obch. s tovarmi
4. služby nesúvisiace s hmotnými tovarmi (auditor, ...)

MO so službami – rozvoj – od pol. 60.rokov – medzin.CR =>skracuje sa pracovný čas (47,5 h/t)

70.roky – presun najmä penzistov do krajín s menšími živ. nákladmi z vyspel. krajín

80.roky – rozmach informatiky, budovanie informačných spoločnosti

92. tempo obchodu so službami – vysoké → dvojnásobne digitálny rast
93. teritor. zastúpenie – ½ príjmu zo sl. pripadá na 6 št. – USA, FR., GB, NSR, Tal., Jap.

90.roky - zmeny, ktoré vyplynuli z celkových ekonomických zmien

            - obrovský rozmach 86-90 – informatika – 21% rast     90-98....5%

            - v 90.rokoch- pokles- recesia, transformácia krajín Str. a V. Európy

 21.stor. – rozmach služby súvisí s informatikou, telekomunikáciami, CR,

                                        9.prednáška

           Medzinárodná ekonomická integrácia

MEI - chápeme ako komplex vzťahov, ktorý sa utvára medzi jednotlivými ekonomikami v rámci  vznikajúceho integračného priestoru

Integrácia je pojem, ktorý sa v súčasnosti vyskytuje v odborných diskusiách a rozpravách, hlavne v oblasti ekonomickej a politickej; samotný pojem ekonomickej integrácie bol do pol. 50. rokov 20.stor. veľmi zriedka využívaný a jeho definícia bola nejasná.

Pri integračnom procese sa prekonáva izolovanosť a uzavretosť jednotl. ekon. Jednotiek a posilňujú sa vzájomné kontakty medzi nimi.

Zmyslom EI je lepšie využitie moderných výrobných zdrojov, pre ktoré obmedz. priestor eko. aktivity neutvára potrebné predpoklady

EI sa vyznačuje týmito charakteristickými znakmi:

2. jej vznik je objektívne podmienený určitým stupňom eko. rozvoja a urč. stupňom MDP, medzin. špecializácie a kooperácie
3. integrácia je regul. proces v tom zmysle, že vyžaduje vedomú činnosť subjektov pri formovaní a regulovaní eko. vzťahov
4. int. je charakt. vzájomným prispôsobením sa jednotlivých odvetví, regiónov, krajín, ...

Prostriedkami integrácie sa formujú pevné a hlboké vzťahy, dochádza k vzájomnému prenikaniu národných reprodukčných procesov:

1. int. procesy majú regionálny charakter
2. int. sa dosahujú eko. efekty, napr. výšenie produktivity práce, tzv. ekonómia času
3. int. utvára podmienky na efektívne rozmiestnenie výr. zdrojov a prehĺbenie špecializácie výr.

Materiálny základ MEI spočíva vo vysokom stupni zospoločenštenia výroby a v tendenciách k zmedzinárodňovaniu hosp. života.

94. preto je potrebné na ňu pozerať ako na proces trvalý a zákonitý

Int. umožňuje riešiť problémy a protirečenia repr. procesy, ktorý nemožno riešiť formou zásahov v národnom rozsahu, napr.:

1. protirečenie medzi tech. a eko. optimálnou výr. kapacitou a rozmerom nár. trhu
2. protirečenie medzi potrebným objemom investičných prostriedkov na budovanie tech. optimálnych kapacít  a obmedz. kapitálovým prostriedkami jedn. krajín
3. protirečenie medzi zdrojmi pracovných síl a možnosťami ich využitia
4. protirečenie medzi vyspelými a zaostalými regiónmi apod.

MEI je teda proces postupného vzáj. prepájania, prispôsobovania a zbližovania jednotlivých nár. ekonomík, ich eko. štruktúr, ako proces prehlbovania závislosti medzi nimi a postupnej transformácie nár. ako. štruktúr na novú eko. štruktúru novovznikajúceho regionálneho hosp. komplexu.

MEI znamená vytvorenie spoločných transnacionálnych pravidiel rozvoja eko. aktivity medzi skupinami štátov.

Rozsiahla liberaliz. obch. a iných vzťahov, smerujúca k formovaniu spoločného trhu, vytvára priaznivé podmienky na rozvoj veľkovýroby a s ním spojený pokles výrobných nákladov, na rast konkurencie medzi firmami integračného zoskupenia na zvýšenie efektívnosti združených ekonomík ako celku

Formy region. eko. integrácie na makro- a mikroúrovni:

1. obchodné a iné ekonomické vzťahy medzi krajinami sa rozvíjajú v podmienkach uplatň. konkrétnych integr. foriem, a to na makro- ako aj na mikroúrovni
2. keďže EI je proces, vránci ktorého dochádza k vytvoreniu nového int. zoskupenia z pôv. zakladateľských subjektov; podľa miery právomoci prenesených zo základných subjektov na úroveň novovytvorených int. zoskupení rozlišujeme  rozlične typy int. zoskup. (rozl. Typy eko.int.)
3. podnetmi na rozvoj makroeko. int. sú príčiny eko. aj polit.

Formy MEI delíme podľa rôznych hľadísk:

1. podľa spol.-eko.vyspelosti zúč. krajín - vyspelé - EÚ, NAFTA

                                                      - tranzitívne – CEFTA

                                                            - rozvojové – v Afrike

2. podľa rozsahu príjm. int. opatrení
3. podľa úrovne prepojenia národných trhov
4. podľa právomocí riad. orgánov int. zoskupení

1. - integrácia - úplná (celková, všeobecná)

95. čiastková (odvetvová)
96. kritérium úplnosti – okruh začlen. krajín, integrov. odvetvi, ako aj okruh hosp. a pol. opatrení, kt. sa integrácia týka

2. - 5 stupňov makrointegrácie:

1. pásmo voľného obchodu
2. colná únia
3. spol. trh
4. hospodárska únia
5. menová únia
6. politická únia

3. - medzištátne integračné zoskupenia - existuje spol. orgán, ale má iba administratívne práva,  rozhodnutia majú odporúčací charakter - colná únia medzi Sr a ČR

1. nadštátne integračné zoskupenia – má riadiaci vrcholový orgán, väčšie právomocí,  uznesenia sú záväzné

Taktika liberalizácie:

1. princíp kontinuity – ekonomické prekážky sa odstraňujú postupne
2. princíp súčasného štartu – súhlas s integráciou bude väčší, ak bude čas na prispôs., ak výr.  vstúpia súčasne do int.
3. princíp konkurenčnej kompenzácie – vlády príjmu liberalizáciu, ak budú mať kompenzované jej negatívne dôsledky
4. princíp všeobecnosti – zrušenie prekážok má pôsobiť v rovnakom období, v rovnakom prostredí, vo všetkých krajinách
5. princíp koncentrácie prístupu – chce aby sa realizovala úplná integrácia, nie iba čiastková

Teória východiská

Účinky MEI => zmeny, ktoré zasahujú všetky oblasti, ktoré sa integrácie týka, všetky+ a všetky

Faktory ovplyvňujúce účinnosť integračného zoskupenia

1. konkurenčnosť alebo doplnkovosť členských krajín
2. veľkosť integračného zoskupenia
3. vzájomná blízkosť krajín
4. výška pôvodných colných a ochranárskych opatrení

Vplyv integrácie na obchod – teória práce sa zaoberá hlavne skúm. účinkovania integrácie na obchodnú výmenu, kt. patria medzi základné statické účinky MEI

2. pri ich analýze sa skúmajú aké efekty (odstrán. clá, technických prekážok) budú mať na vzáj. obchod, účinky integrácie sa pôvodne skúmali zo statického pohľadu (predpoklad., že VF a pracovné sily sa medzi ekonomikami  nepohybujú, jediný pohyb je poh. tovar)
3. k dynamizácií teórie účinkov integrácie došlo v 60.rokoch, keď sa zvýšila pozornosť zač. venovať vplyvu integrácie na hosp. rast

Formy ekonomickej integrácie

                                pásmo v obch.           colná únia              spol. trh                hosp.(men.)únia