Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Ekonomická univerzita / Podnikovohospodárska Fakulta / Infotmatika

Prednáška 1 (inf1.doc)

Informatika

Informatika - z francúzštiny INFORmation /informácia/ a autoMATIQUE /automatika/.

Informácia správa ktorá nám hovorí niečo nové, má pre nás praktický význam. Až po splnení uvedených podmienok možno akúkoľvek správu považovať za informáciu. Pojem informácia sa často zamieňa s pojmom dáta.

Dáta za dáta považujeme akékoľvek zaznamenané poznatky a fakty. Až keď z množstva dát - údajov vyberieme tie, ktoré potrebujeme, stávajú sa pre nás informáciami. Dáta sa teda môžu stať ale aj nemusia informáciami.

Dátová základňa je usporiadaný súhrn dát.

Báza dát dáta uložené na počítačových médiách v elektronickej podobe - databáza.

Banka dát systém integrácie súborov dát z určitej oblasti (firmy, podniku, atď.)

Bit jednotka informácie. Údaje v počítači sú zobrazované v dvojkovej číselnej sústave. Jeden bit znázorňuje dva stavy 1 alebo 0. Používateľ počítača sa  pri práci stretáva s pojmom jeden bajt (byte). 1 bajt je kombináciou ôsmych bitov. 1B  = 8 b. 1KB = 1024 B (210). 1MB=1 048 576 B (220). Číslo 45 vyjadrené v dvojkovej sústave má tvar 101101.

Informatika je vedecká a inžinierska disciplína zaoberajúca sa všetkými aspektmi spracovania, tvorby, analýzy a fungovania systémov, spracovania ich informácií,  ich uplatnenia a pôsobenia v rozličných oblastiach ľudskej činnosti, využívajúc pritom moderné prostriedky výpočtovej techniky. Informatika preniká do všetkých oblastí národného hospodárstva.

Informačný systém sa najčastejšie definuje ako systém, ktorého hlavným cieľom je zber, uchovanie, vyhľadávanie, spracovanie a distribúcia informácii, ktoré sa použijú v ďalšom pri procese rozhodovania. Efektívne využívanie informácií v procese riadenia, je spojené s tvorbou informačných systémov. Oblasti hierarchie úloh ktoré je potrebné riešiť v procese tvorby a realizácie informačných systémov:

1. tvorba údajovej bázy IS
2. jazyk, programovanie, algoritmy a pod.
3. informácie v obsahovom aspekte

Dnes existujú empirické a teoretické základy na riešenie prvých dvoch okruhov úloh, ktoré sú spojené so zberom, prenosom, spracovaním dát v takých samostatných teóriách ako sú teória bázy dát, teória spracovania, teória komunikácie, teória kódovania, teória syntaktického aspektu informácie, teória sémantického aspektu informácie a ďalšie. Pre riešenie tretieho okruhu úloh existujú teoretické základne v oblasti kvantitatívnej stránky informácie, v teórií pragmatického aspektu informácie, teórii riadenia a pod.

Teória systémov je vedecká disciplína, ktorá rozpracováva metodologické princípy skúmania systémov. Dôležitou úlohou teórie systémov je vytvorenie všeobecnej metodológie zjednodušovania abstraktných systémov, a tým aj teórie modelovania.

Elementárny systém každý komplexný systém sa pri bližšom skúmaní javí ako súbor menších hmotných objektov. Ak začneme daný systém členiť dostaneme sa až k základným prvkom systému. Prvok je základom pre výstavbu každej teórie systémov. Elementárny systém je systém na danej úrovni nerozložiteľný, je to vlastne základný funkčný prvok.

Kybernetický systém teória systémov vyššieho rádu. Odráža jeden z aspektov správania systémov, a to procesy riadenia. Kybernetika vďačí za svoj vznik spoločenskej potrebe všeobecnej teórie riadenia, prenosu a spracovaniu informácií. Zásluhou kybernetiky je to, že odhalila hlavné zákonitosti, podľa ktorých je možný aktívny, cieľový spôsob činnosti a správania len pomocou získania, prijímania, spracovania a uchovania informácií. Ak vychádzame z toho že kybernetika a teda aj ekonomická kybernetika je ešte mladá veda, potom je logické, že jej teoretický základ, metodologický aparát a rozsah aplikácií sa ustavične dopĺňa, spresňuje a zdokonaľuje.

Základné formy samoriadenia systém v ktorom sa realizujú riadenia sa označuje ako systém riadenia a delí sa na riadiaci a riadený podsystém. Medzi uvedenými systémami sú nevyhnutné komunikačné kanály cez ktoré sa prenáša informácia o stave riadeného systému. Komunikačným kanálom sa v opačnom smere prenáša riadiaca informácia. Takto je riadiaci a riadený systém spojený obvodom spätnej väzby.

Y

Yr

S

R

X

u

u

Xr

u - prostredie systému riadenia

R - riadiaci systém

S - riadený systém

X - vplyv prostredia na objekt riadenia - vstup

Y - výstup z objektu riadenia

Xr - kanál prenosu riadiacej informácie

Yr - kanál prenosu riadenej informácie

Podľa tejto schémy mechanizmus riadenia funguje spravidla automaticky - automatická regulácia.

Teória ekonomickej informácie

Charakteristickým znakom kybernetických systémov je, že zberom, prenosom, prijímaním, uchovávaním a spracúvaním informácií dokážu v určitých hraniciach samočinne riadiť procesy prebiehajúce v systéme, a takto produkovať aktívne cieľovú činnosť.

Procesy samoriadenia sa môžu realizovať len na základe informačného procesu.

Rozhodujúcim aspektom vzájomného pôsobenia všetkých systémov a teda aj ekonomických s okolím je, že získavajú informácie z okolitého prostredia. Informáciu je možné chápať ako moment odrazu, systémom využívaný na riadenie. Pôvodne bola pod informáciou chápaná správa vo všeobecnosti. Jeden z charakterov informácie o systéme je stochastický - pravdepodobný. Stochastická informácia umožňuje úsudok o štatistických charakteristikách systému. Využitie stochastického prístupu sa stáva nevyhnutným, ak má pozorovateľ dočinenia s veľkým systémom. Pri práci so systémom pozorovateľ skúma informáciu z niekoľkých aspektov:

pragmatického hľadiska - t.j. z hľadiska dosiahnutia svojich zámerov

sémantického hľadiska - t.j. z hľadiska zmyslového obsahu a správneho výkladu informácie

syntaktického hľadiska - t.j. z hľadiska materiálno - energetického, technologického,  resp. z hľadiska spôsobu prenosu informácie.

V súlade s tým možno hovoriť o pragmatickej, sémantickej a syntaktickej informácii. Vzájomná závislosť  informácie je nasledovná: každá pragmatická (užitočná) informácia je nevyhnutne informáciou so sémantickým a syntaktickým aspektom. Každá sémantická (významová, majúca zmysel) informácia je zároveň informáciou so syntaktickým aspektom no takáto informácia nemusí obsahovať zároveň aj pragmatický aspekt. Syntaktická informácia môže existovať aj sama osebe.

Ekonomická informácia môže sa členiť z niekoľkých hladísk.

Základné členenie ekonomickej informácie je podľa štruktúry:

1. základné ekonomické informácie
2. združené ekonomické informácie
3. informačný súbor

Základná ekonomická informácia je definovaná ako určitá usporiadanosť znakov, z hľadiska sémantického obsahu je ďalej nedeliteľná. Rozdelením by stratila zmysel.

Združená ekonomická informácia je tvorená určitou postupnosťou základných ekonomických informácií tak, aby mala jednoznačný ekonomický zmysel. /názov podniku, počet zamestnancov .../

Informačný súbor je definovaný jednou alebo viacerými združenými ekonomickými informáciami a rovnakou hodnotou aspoň jednej zo základných ekonomických informácií. /súbor zásob tovaru na sklade X, súbor základných prostriedkov v závode Y ..../

Aby ekonomické informácie plnili  svoj účel treba sledovať rad ich vlastností, napr.

1. spoľahlivosť
2. podrobnosť a úplnosť
3. kontrolovateľnosť
4. podmienenosť
5. pružnosť a prispôsobivosť
6. nákladovosť získania
7. včasnosť

Systém ekonomických informácií je zobrazením ekonomickej reality. Ekonomické informácie tvoria prvky informačného podsystému tohto ekonomického systému. Cieľom systému ekonomických informácií je poskytovať informácie každému riadiacemu prvku v požadovanom čase, množstve a kvalite. Hlavnou funkciou ekonomickej informácie je slúžiť ako nástroj riadenia. Vedľajšou funkciou ekonomickej informácie je historický záznam skutočnosti. Aby mohla ekonomická informácia plniť svoju hlavnú funkciu, musí byť včasná, musí sa vyskytovať v takom rytme, aby bola účinná pri riadení vývoja ekonomickej reality.

Informačný model  v procese tvorby a realizácie rozhodnutí prebieha neustále výmena informácií jednak vo vnútri systému riadenia ako aj medzi ním a okolím. Informačnú stránku systému riadenia môže zabezpečovať informačný model, presnejšie komplex modelov, ktoré odrážajú štruktúru riadiaceho systému a procesu tvorby riadiacich informácií v každej jeho časti. Takýto informačný model musí zahrňovať minimálne tri úrovne hierarchie, ktoré má proces spracovávania informácie:

1. model technologickej úrovne -formálne vyjadruje operácie technologického spracovania informácie
2. model informačnej úrovne - vyjadruje postup informovanosti riadiaceho subjektu, ktorý rozhoduje na základe určitého aktu riadenia
3. model úrovne rozhodovania - vyjadruje proces rozhodovania

V súčasnosti sa používajú rôzne metódy zostavenia informačných modelov, jednou z nich je metóda sieťových grafov. Pomocou nich sa vyjadruje technologická postupnosť operácií vykonávajúcich sa pri spracovaní informácie.

Informačný model obsahuje údaje o dokumentoch, procesoch ich pohybu a spracovania, ako i výkonnom stave.