Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Pavla Jozefa Šafárika / Filozofická fakulta / Britské a americké štúdiá

Teoria translatologie a terminologie - Material na zapocet/skusku (TTT.doc)

1. termín – pomenovanie pojmu v sústave pojmov vedného odboru; znak, prvok v systéme, je definovaný a patrí do určitej oblasti

2. terminológia – súhrn termínov; náuka o povahe a používaní termínov

1. užší pojem – nomenklatúra (názvoslovie) – príklad: T – nerv, sval, N – trojklanný nerv, najširší sval chrbta
2. delenie: 1) všeobecná T (všetky jazyky, spoločné vlastnosti), 2) špeciálna (1 jazyk)
3. prístup: 1) synchrónny (súčasný stav), 2) diachrónny (časový vývoj)
4. T – interdisciplinárna veda – hraničí s lingvistikou (lexikológia, derivatológia, lexikografia), logikou, kognitívnou vedou, teóriou komunikácie, informatikou a dokumentáciou
5. metódy T – práca s korpusom, vedeckými jazykovými prostriedkami, systémovo podmienenými vzťahmi, synchrónnou a diachrónnou analýzou
6. smery – Viedenská škola (zameraná najmä na vedecko-technické disciplíny), Sovietska škola (filozofický aspekt, kategorizácia), Pražská lingvistická škola (lingivistika)

3. odborný jazyk – súhrn jaz. prostriedkov používaných v určitej oblasti a s určitým štýlom

4. pojem – kognitívny významový útvar (alebo výz. dianie), kt. je výsledkom poznania vlastností alebo entít a je súčasťou súdov

7. rozsah pojmu = významový konštituent – týka sa všetkých prvkov určitej množiny
8. obsah pojmu = zahŕňa výsledok podstatných spoločných vlastností prvkov danej množiny
9. procedúry: intenzia = od všeobecného k zvláštnemu; extenzia = všetky množiny a druhy
10. 4 zložky: pojmová, sémantická, onomaziologická (motivácia), onomatologická (proces pomenovania)
11. vzťah medzi termínom a pojmom je označovací
12. dialektický vzťah = termín prijme aj modifikovaný alebo zmenený obsah (napr. atóm, hystéria)

5. motivácia – synchrónne uvedomovaný obsahovo-formálny vzťah medzi 2 slovami = motivant => motivát (škola => školník)

13. motivácia z hľadiska terminológie:

1. slovotvorná (pravidelná = počítač, nepravidelná = tenisový lakeť)

1. syntaktická (žila – skrytá žila – veľká skrytá žila, malá skrytá žila)
2. sémantická (prenos významu – lopatka (kosť))
3. nemotivované termíny, aj prevzaté slová

14. motivácia z hľadiska jazykovedy = foneticko-fonologicka (citoslovcia), morfologická (pravidelná, nepravidelná), sémantická (metafora, metonymia)
15. demotivácia – strata formálnej a sémantickej súvzťažnosti medzi motivantom a motivátom – strata etymologickej súvislosti (stôl – stlať, otázka – tázat se)

6. kritériá termínov:

1.  systémovosť – opakovanie koncoviek (pomôcky: -dlo, profesie: -teľ...)
2.  ustálenosť – dôvody – spisovnosť, motivovanosť, estetika...
3.  jednoznačnosť, presnosť – 1 termín sa môže používať vo viacerých odboroch (viac významov)
4.  derivatívnosť – schopnosť byť odvodzovacím základom
5.  krátkosť
6.  preložiteľnosť – internacionalizácia, množstvo lat. a gr. termínov
7.  ústrojnosť – spisovnosť

7. polysémia – termín často vyžaduje kontext na pochopenie (napr. termín právo = viac významov)

8. synonymia – príčiny = komunikačno-technické (peňažný kapitál = peňažná forma kapitálu)

                                   = preberanie cudzích termínov (zápal pľúc = pneumónia)

                                   = preberanie odborných výrazov do bežného jazyka (apoplexia = mŕtvica)

16. druhy synoným:

1. dubletá – lingvistika = jazykoveda
2. odlišnosť tvarov na základe slovotvorného postupu:

1. univerbizácia – substantivizácia (hádzaná) a derivácia (rozmnožovačka)
2. multiverbizácia (kontrolovať – previesť kontrolu)
3. abreviácia (s.r.o.)
4. odlíšenie iba jazykovou formou – vyjadrenie prívlastku (žily na krku – krčné žily)

                                            – kompozitá (artery of brain – brain artery)

17. na základe jazykovo-formálnych vlastností rozlišujeme:

1. terminus technicus (anaemia perniciosa)
2. udomácnené termíny (pernicózna anémia)
3. udomácnené krátke tvary (pernicóza)
4. bežné pomenovania (zhubná málokrvnosť)

9. antonymia – pojmové antonymá (veľký/malý), jazykové antonymá (kovy/nekovy)

10. terminografia – oblasť terminológie, kt. sa zaoberá opisom termínov a pojmov terminologických produktov (slovníkov, databáz...)

11. terminologický register – slovník termínov pripojený ku konkrétnej publikácii

12. terminologický glosár – malý slovník s aktuálnymi terminol. informáciami – pre určitú skupinu ľudí

13. terminologický slovník – súbor terminolog. hesiel týkajúcich sa určitých oblastí

14. terminologická databáza – obsahuje terminolog. údaje o termínoch v 1 al. viacerých jazykoch, je uložená v PC forme

18. umožňuje aktualizovanie, modifikáciu atď. informácií a rôzne druhy výstupných informácií
19. ciele: informačné = info o existencii termínu, jeho význame atd.

               normalizačné = kodifikuje význam a formu termínu

               harmonizačné = zjednocuje pojmy, termíny, ich štruktúru a definície

20. výhody: centralizácia, flexibilita, efektivita, priestor na konsenzus, popularizácia

15. etapy terminologickej práce:

1. vytvorenie terminologického tímu
2. stanovenie východísk a metód
3. vymedzenie terminolog. oblasti
4. excerpcia a identifikácia pojmov a termínov
5. tvorba terminolog. záznamov, revízia, redakcia

16. tvorba terminologického záznamu

1. údaje týkajúce sa formy termínu

        - termín v zákl. tvare, varianty

        - skratky, synonymá (formálno-obsahová kategória)

        - gramatické informácie

        - poznámky k forme termínu

2. údaje týkajúce sa obsahu termínu

        - definícia

        - poznámky k obsahu termínu

        - kontext

3. administratívne údaje

        - identifikátor pojmu

        - identifikátor tvorcu hesla

        - zdroj termínu a kontextu

        - dátum vytvorenia záznamu

1. štruktúra terminol. záznamu:

1. heslový termín
2. lingvistická info. o termíne (skratky, varianty, prípadne aj morfolog. a syntakt. poznámky)
3. sémantická a pojmová špecifikácia termínu (definícia, oblasť)
4. pragmatická špecifikácia
5. záznam o zdroji
6. dátum zaradenia do databázy a autor
7. ekvivalent v cudzom jazyku

2. štandardizácia terminológie – proces ustaľovania termínu = ISO norma

21. cieľom je normatívny slovník (terminologická norma, terminologický slovník)

1. normalizácia = zjednotenie pojmov a systémov pojmov – výsledkom je definovanie pojmov, redukcia homoným a synoným a tvorba nových termínov
2. štandardizácia = dosiahnutie všeobecnej dohody používania istého termínu v určitých situáciách
3. harmonizácia = zjednotenie príbuzných pojmov a zosúladenie termínov vo viacerých jazykoch
4. unifikácia = neutrálny, nie je definovaný (wtf?)
5. koordinácia = všeobecný význam

3. tvorba termínov:

1. morfologicky = derivácia (afixy = prefixy, sufixy, cirkumfixy, transfixy)

                        = kompozícia (nepravé zlož. slová (zadosťučinenie), vlastné zlož. slová) – aj

                        univerbizácia, multiverbizácia, elipsa

                        = abreviácia (hláskové (akronymy), slabičné (tesil))

                        = symboly

2. syntakticky – združené pomenovania (sova lesná)
3. sémanticky = metafora, metonymia, synekdocha, terminologizácia
4. preberaním cudzích slov

22. eponymá – vlastné mená v termínoch (ementál, rontgen, achillova šľacha)
23. determinologizácia – termín sa začne používať v bežnom jazyku (nihilitis = zápal ničoho)
24. kalk – doslovný preklad (morfolog.: sky-scraper = mrako-drap; sémantic.: mouse = myš)