Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Komenského / Prírodovedecká fakulta / Počítačová tvorba máp
Ptm - poznamky 2 (ptm_poznamky2.doc)
Kartografia 1.1
- Čo je kartografia? Je to vedný a tech. odbor zobrazujúci sa zobr. Zeme, kozmu, kozm. telies a ich častí, objektov javov na nich a ich vzť. ako aj ich výskumom a poznávaním pomocou kartografických telies. je to tiž súb. činností pri spracovaní a využívaní kartogr. diel
Tematická kartografia 1.2
- Čo je tematická kartogr.? Je to súčasť kartogr. zaoberajúca sa temat. mapami. Zvýrazňujú niektorý z miestopisných topograf. prvkov (napr. cesty, rieky )alebo aj iny než topografický obsah (mag. zemského povrch napr.)
Mapa a atlas 2.1
- Čo je mapa? Je to symbolický znakový obraz geografickej reality. Zobrazuje vybrané javy a charakteristiky. Výsledok tvorivého úsilia autora, ktorá urobil výber a určená na používanie pri ktorom priestorové relácie majú primárny chrakt.
- Poslanie mapy: Grafické médiu efektívne zobrazujúce gegr. dáta. Pamäťové médium uchovávajúce dáta vysokokapacit. spôsobom. Priestorový register evidujúci každý objekt vyznačený hranicami alebo názvom. Objekt vedeckého výskumu.
- Funkcie m.: A. Univerzálne (ekonomická, interpretačná, informačná...) B. Špecifické – B1 Akčné f. (hospodárska, navigačná, plánovacia...) B2 Účelovo – úžitkové (evidenčná ilustračná...) B2 Dichotomické (konkretizačná – zovšeobecňovacia)
- Mierka mapy: Pomer zmenšenia grafických objektov voči skutočnosti
M – mierkové číslo, d – vzd. v mape, D – vzd. v skutoč. , k – konverzný faktor ( ak je vzd. v km tak 100 000 ak v miľach 63 360)
- Klasifikácia máp: Podľa formy existencie, matemat. základu, rozmernosti, zobrazov. priestoru, dynamiky, mierky, originálnosti, cieľu, typu, funkcie, obsahu, počtu vydaní, chrakt. zobrazovaných charakteristík, druhu použ. zn., časového aspektu, finálnej podoby, a i.
- Čo je atlas: Súbor máp spojených tematikou, účelom, generalizáciou, a ďalšími syst. hľadiskami, koncepčne a graficky sprac. na jedno dielo. Delí sa podľa účelu, tematiky, spôsobu sprac.
- Kartografické dielo: mapa glóbus, atlas t.j. každé mapové vyjadrenie zemského povrchu alebo kozmu či jeho častí
- Mapové dielo: súbor mapových listov súvislo pokrývajúcich jedno územie ktoré nieje možné zobr. na jednej mape. (jednotný kľúč, jedn. zobr. systemat. ozn. mapových listov)
- Pôvodné mapové dielo: Je mapa ktorá vznikla na základe pozorovania, merania, topogr. či tematického mapovania, let. alebo kozm. snímok,
- Odvodená mapa: Vzn. z pôvodnej alebo odvodenej mapy prevzatím obsahu v podstatnom rozsahu, zovšeobecnením priebehu čiarových prvkov, redukciou prvkov obsahu, prepracovaním
Tematická mapa 2.2
- Čo je tematická mapa? Mapa zobraz. na topografickom podklade rôzne prír. alebo spol. objekty alebo javy (administratívna, archeologická, banská ...)
Mapový podklad 3.1
- Mapová osnova: Je to konkr. 2 – dimenzionálny útvar definovaný vhodným systémom pevných bodov alebo čiar vymedzujúcich vytváranú mapu z matematicko-geometrického hľadiska. Môže byť pôvodná alebo prevzatá
- Mapové situačné prvky: Prvky maového obsaho zapĺňajúce mapovú osnovu, lokalizačne a sémanticky ju vymedzujú a spresňujú priestor m.o. z hľadiska cieľa mapy
- Kartografické zobr.: Vzájomné priraď. súradníc bodov dvoch rôznych plôch na základe matematickej podmienky tiež mapový spôsob prezentácie
- Referenčný elipsoid: Zemský elipsoid tvarom, plochou a orientáciou osí definovaný vo vzťahu k špecifickému zobraz. územiu na povrchu Zeme. najpresnejší je WGS 84 (Besselov, Krasovského...)
- Klasifikácia mapových zobraz.: podľa vzniku obrazu na refer. ploche : zobrazenia na guľovú plochu, pravé zobraz. (azimutálne, kužeľové, valcové), nepravé (azimutálne, kužeľové, valcové), neklasifikované (mnohostenné, mnohokužeľovité ), podľa plochy stredu premietania geografickej site do zobraz. roviny: gnómické, stereografické, ortografické
- Azimutálne zobr.: Dotyková ploch = rovina dotýkajuca sa refer. plochy v jednom bode. Obrazmi kartografických poludníkov je zäzok priamok kartogr. póle, obr. rovnobežiek sú kružnice so str. v kartogr. póle, azimuty poludníkov sa neskresľujú, obr. kart. poludníkov a rovnobež. sú kolmé na seba.
- Kužeľové zobr.: Zobr. plocha je plášť kuž. , poludníky ako zväzok priamok so str. vo vrchole kuž., rovnobežky sú koncentrické kruźnice so stredom vo vrchole kuž., veľkosť polomeru obr. zákl. rovnobež. závisí od z.š.
- Valcové zobr.: Zobr. plocha je plášť ktorý sa rozvinie do roviny, poludníky sú rovnakoodľahlé rovnobež. priamky, rovnobežky sú rovnobežné a kolmé na poludníky
- Skreslenia: nemožnosť rozvinúť sférický povrch Zeme do roviny bez deform. Dĺžkové skreslenie, plošné s., uhlové s. podľa toho delíme zobrazenia na : ekvidištančné (rovnakodĺžkové), ekvivalentné (rovnakoplošné), konformané (rovnakouhlové), kompenzačné (vyrovnávacie)
Kartografická generalizácia 4
- Čo je kartogr. generalizácia? Zovšeobecnenie, výber a vzájomné grafické zosúladenie zobrazovaných objektov, javov, ich charakteristík a vzťahov na vytváranej mape. (teda je to súbor týchto postupov)
- Faktory kart. gener.: rozlišovacia schopnosť ľud. zraku, mierka mapy, účel mapy, charakter mapovaného úz., metóda map. vyjadrenia
- Zásady kart. generalizácie: Zásada zachovania rozlíšenia, z.zachov. charakteristických čŕt, z. zachov. hustoty, z. zachov. proporcionality, z. logickej nadväznosti
Grafická semiotika a grafické premenné 5
- Semiotika: Systém poznatkov o znakoch, ich podstate, fungovaní, vzťahoch k mysleniu a k objektívnej realite
- Znak: Vec materiálnej alebo nemater. podoby vnímateľná zmyslami zastupujúca iný predmet, objekt, alebo prejav v určitom dorozumievacom syst.
- Grafická semiotika: semiotika grafických zn. a graf. syst.
- Graf. premenné: Variabilné vl. graf. prvku v mape (tvar, veľkosť, farba, vzorka, orientácia)
- Farebné modely: aditívny (RGB), subtraktívny
Mapový znak 6
- Mapový jazyk: systém map. zn. a pravidiel ich použ.
- Mapová signika: Definovanie, klasifikácia, zhromažďovanie map. zn. a vyhotovovaníe prehľadov znakovej zásoby map. jaz.
- Mapová morfografia: Konštruovanie map. zn.
- Mapový zn.: základná systémová jednotka mapového jazyka, graficky reprezentuje určitý význam a je lokalizovaná v mape.
- Kalsifikácia map. zn.: Jednoduché (jeden význam) – figurálne, čiarové, areálové, Zložené: - diskrétne zložené (figurálne, čiarové, areálové), spojito zložené
- Názvy na mapách: plnia funkciu pomenúvaciu a sú aj znakom (len v tedy ak sú nositeľom ďalšieho výz. rozlíšeného napr. veľkosťou, farbou...)
- Štandardizácia názvov: Štandardizovaný názov je jazykový výraz vecne správny a schválený kompetentným org. na záväzné používanie v domácom i medzinár. styku
- Katalógy map. zn.: Ako pomôcky pri vyhľadávaní vhodných graf. jednotiek ma ozn. majmä zložených významov pri tvorbe zložitých geogr. máp.
Morfológia mapových zn. 7
- Morfológia map. zn. : Štruktúrna rovina map. jazyka zaoberajúca sa znako tvorbou
- Morf. anylýza : rozklad zložených map. zn. na jednotlivé zn. (morfémy a grafémy)
- Syntéza: Opak morfogr. analýzy – zankotvorba
- Morfografické operácie: Postupy tvorby mapových znakov zo svojich komponentov a elementov. (1. združovanie, 2. skladanie, 3. spojenie, 4. afixácia, 5. otočenie, 6. vzorkovanie, 7. sfarbenie, 8. zmena rozmerov)
Označovanie map. zn. 8
- Označovanie: Etapa tvorba mapy nadväzujúca na voľbu zobrazenia, mierky, generalizácie...
- Označeneie: Akt v ktorom sa určitému významu priraďuje nejaká graf. jednotka
- Základné princípy označ.: Konvenčnosť, ľubovoľnosť, asociatívnosť
- Pravidlá označ.: Zhoda v topológii, tvare, farbe, veĺkosti,štruktúre
- Ďalšie pravidlá označ.: pôdorysnosť, presnosť lokalizácie, kombinovateľnosť, časová aktuálnosť, nadradenosť, rovnoznačnosť, spojitosť, súvislosť, kladu či záporu, pravidelnosti či nepravidelnosti
Stupnice v tematickej kartografii 9
- Intervalové stupnice: A1 plynulé interv. stupnice: A1.1 Konštantné (aritmetická s.), A1.2 Pravidelné s. ( geometrická, logaritmická, ostatné), A1.3 Nepravidelné s. (odvodené od priemeru, odvod. od mediánu, odvod. na základe frekvenčnej tab.), A2 Neplynulé – skokové interv. s.
- Rozdelenie hodnôt: normálne, Pearsonova krivka 3 typu, rozdelenie blízke exponencionálnemu, rozd. tvaru U, viacvcholové r.
- Funkčné stupnice: Využitie pri tvorbe bodovo a plošne lokalizovaných diagramov (kartodiagr.) na zobraz. absolútnych alebo pomerových kvantitatívnych hdnôt
- rozdelenie funkč. s.: Spojité a skokové ( s hiátom, v dôsledku zmeny vzorca)
- Stupnica v hustotnej bodkovej metóde: jednoduché prípady = odhad , zložitejšie = postup zložený s troch krokov: 1. vzťah veľkosti územia a jeho jednotkovej miery, 2. výpočet maximálnej hustoty bodiek, 3. veľkosť – váha – bodky
- Stupnice pre kartogramové zn.: Začiatok aj koniec najintenzívnejší, rovnaké grafické zn. aj štruktúra, hustota rastra či fareb. odtiene zodpovedajúce objektývne zostrojenej stupnici, šrafovanie - vzdialeniosť medzi čiarami, hrúbka čiar vyjadruje intenzitu javu, smer šrafu orientovaný jedným smerom
- Stupnice pre kartodiagramové znaky: Treba dodržať syst. poradia farieb na celej ploche mapy, intervaly stupníc jednoznačne vymedzené, kvantitu určuje dĺžka, plocha a objem znaku,všetky ostatné (farba, tvar vzorka...) určujú kvalitatívne zn.
Mapová syntax 10
- Mapová syntax: Je to štruktúrna rovina mapového jazyka zaoberajúca sa skladbou mapy z mapových znakov.
- Syntaktický typ: model mapovej znakoskladby
- Klasifikácia syntakt. typov: Znak - figurálny, lineárny, diskrétny, spojitý areálový, kvalitatívny, kvantitatívny, hustotný, diagramový, smrtový, intenzitný, izogradačný, amorfný
- Figurálne zn.: topografický, tematický
- Čiarové zn.: Syntaktycký typ diagramových čiarových zn., syntaktický typ kvalitatívnych čiar. zn.
- Areálové zn.: kartogram, kartodiagram, spojité kvantitatívne izogradačné areály, typ kvalitatývnych diskrétnych areálových zn.
- Osobitné syntaktické typy: amorfný synt. typ, synt. typ georeliéfu
Komponentnosť, stratigrafia a kompozícia mapy
- Komponentnosť: Zaoberá sa rozlišovaním skladby máp z elementov a komponentov z hľadiska ich samostatnosti, úplnosti, alebo vzájomnej integrácie. Je to jej zloženie zo syntaktických elementov a komponentov
- Stratigrafia: Zaoberá sa rozvrstvením mapy
- Kompozícia:Celkové rozloženie a usporiadanie mapy – jej kompozićných elementov a komp. komponentov
- Intrakompozicia: rozmiestnenie a usporiadanie intrakompozićných elementov.
- Exterakompozícia: rozmiestnenie a usporiadanie extrakompoz. elementov
- Intrakompozičný el.: Každý mapový zn. v poli mapya jeho vlastnosti
- Extrakompozičný el.: Súčasť mapy nachádzajúca sa vedľa pola mapy (legenda, tiráž, nadpis...)
- Legenda: Poskytuje „kľúč“ k pochopeniu použitých map. zn. Jej zostavenie je vlastne spracovanie prehľadu použitých zn. spolu s vysvetlením čo znamenajú
- Tiráž: Súbor informácií o rôznych aspektoch tvorby a vlastníctva mapy. (meno autora alebo vydavateľa, miesto vydania, rok vydania, ) ďalej tiež (použ. kartograf. zobrazenie, mená redaktorov, náklad, poradie vydania, mená lektorov, druh a forma tlače, údaje o papieri, copyright, info o podkladových zdrojoch)
- Nadstavbové kompozičné prvky.: Grafické (vadľajšie mapy, grafy, profily...) a textové marginálie (vysvetľujúce texty, tab., prehľady ...)
Vydávanie máp, redakcia a autorstvo v kartografii 17
- Vydávanie kartogr. diel: V širšom slova zmysle: spracovanie, tlač verejné rozšírenie. V užšom zmysle: uverejnenie kartog. diela
- Redigovanie: t.j. redakcia – činnosť pri úprave diel na vydanie (jazyková, odborná, grafická redakcia...)
- Autorstvo v kartografii: individuálne a kolektívne.
Čítanie mapy
- Kartografická gramotnosť: znalosť čítania mapy, znalosť vyjadrovania sa mapovým jazykom. Môže byť prirodzená alebo získaná učením
- Proces čítania mapy: 1. vnímanie mapy, 2. znalosť mapového jazyka, 3. používanie legendy, 4. chápanie obsahu mapy
Chyby na mapách
- Metakartografické: chyby z koncepčného prístupu k téme mapy, z nevhodne použ. matemat. základu, z uplatnenia nevhodných kritérií pri generalizácii, ďalej vecné chyby a pod.
- Mapovojazykové: použitie nevhodných výraz. prostr., nevhod. aplikácia vyjadrovacej metódy, chyba označenia alebo lokalizácie zn. a i.
4