zoradene prednasky

Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Komenského / Prírodovedecká fakulta / Počítačová tvorba máp

 

Ptm - poznamky 2 (ptm_poznamky2.doc)

Kartografia 1.1

  1. Čo je kartografia? Je to vedný a tech. odbor zobrazujúci sa zobr. Zeme, kozmu, kozm. telies a ich častí, objektov javov na nich a ich vzť. ako aj ich výskumom a poznávaním pomocou kartografických telies. je to tiž súb. činností pri spracovaní a využívaní kartogr. diel

 

Tematická kartografia 1.2

  1. Čo je tematická kartogr.?  Je to súčasť kartogr.  zaoberajúca sa temat. mapami. Zvýrazňujú niektorý z miestopisných topograf. prvkov (napr. cesty, rieky )alebo aj iny než topografický obsah (mag. zemského povrch napr.)

 

Mapa a atlas 2.1

  1. Čo je mapa? Je to symbolický  znakový obraz geografickej reality. Zobrazuje vybrané javy a charakteristiky. Výsledok tvorivého úsilia autora, ktorá urobil výber a určená na používanie pri ktorom priestorové relácie majú primárny chrakt.
  2. Poslanie mapy: Grafické médiu efektívne zobrazujúce gegr. dáta. Pamäťové médium uchovávajúce dáta vysokokapacit. spôsobom. Priestorový register evidujúci každý  objekt vyznačený hranicami alebo názvom. Objekt vedeckého výskumu.
  3. Funkcie m.: A. Univerzálne (ekonomická, interpretačná, informačná...) B. Špecifické – B1 Akčné f. (hospodárska, navigačná, plánovacia...) B2 Účelovo – úžitkové (evidenčná ilustračná...) B2 Dichotomické (konkretizačná – zovšeobecňovacia)
  4. Mierka mapy: Pomer zmenšenia grafických objektov voči skutočnosti

             M – mierkové číslo, d – vzd. v mape, D – vzd. v skutoč. , k – konverzný faktor ( ak je vzd. v km tak 100 000 ak v miľach 63 360)

  1. Klasifikácia máp: Podľa formy existencie, matemat. základu, rozmernosti, zobrazov. priestoru, dynamiky, mierky, originálnosti, cieľu, typu, funkcie, obsahu, počtu vydaní, chrakt. zobrazovaných charakteristík, druhu použ. zn., časového aspektu, finálnej podoby, a i.
  2. Čo je atlas: Súbor máp spojených tematikou, účelom, generalizáciou, a ďalšími syst. hľadiskami, koncepčne a graficky sprac. na jedno dielo. Delí sa podľa účelu, tematiky, spôsobu sprac.
  3. Kartografické dielo: mapa glóbus, atlas t.j. každé mapové vyjadrenie zemského povrchu alebo kozmu či jeho častí
  4. Mapové dielo: súbor mapových listov súvislo pokrývajúcich jedno územie ktoré nieje možné zobr. na jednej mape. (jednotný kľúč, jedn. zobr. systemat. ozn. mapových listov)
  5. Pôvodné mapové dielo: Je mapa ktorá vznikla na základe pozorovania, merania, topogr. či tematického mapovania, let. alebo kozm. snímok,
  6. Odvodená mapa: Vzn. z pôvodnej alebo odvodenej mapy prevzatím obsahu v podstatnom rozsahu, zovšeobecnením priebehu čiarových prvkov, redukciou prvkov obsahu, prepracovaním

 

Tematická mapa 2.2

  1. Čo je tematická mapa? Mapa zobraz. na topografickom podklade rôzne prír. alebo spol. objekty alebo javy (administratívna, archeologická, banská ...)

Mapový podklad 3.1

  1. Mapová osnova: Je to konkr. 2 – dimenzionálny útvar definovaný vhodným systémom pevných bodov alebo čiar vymedzujúcich  vytváranú mapu z matematicko-geometrického hľadiska. Môže byť pôvodná alebo prevzatá
  2. Mapové situačné prvky: Prvky maového obsaho zapĺňajúce mapovú osnovu, lokalizačne a sémanticky ju vymedzujú a spresňujú priestor m.o. z hľadiska cieľa mapy
  3. Kartografické zobr.: Vzájomné priraď. súradníc bodov dvoch rôznych plôch na základe matematickej podmienky tiež mapový spôsob prezentácie
  4. Referenčný elipsoid: Zemský elipsoid tvarom, plochou a orientáciou osí definovaný vo vzťahu k špecifickému zobraz. územiu na povrchu Zeme. najpresnejší je WGS 84 (Besselov, Krasovského...)
  5. Klasifikácia mapových zobraz.:  podľa vzniku obrazu na refer. ploche : zobrazenia na guľovú plochu, pravé zobraz. (azimutálne, kužeľové, valcové), nepravé (azimutálne, kužeľové, valcové), neklasifikované (mnohostenné, mnohokužeľovité ), podľa plochy stredu premietania geografickej site do zobraz. roviny: gnómické, stereografické, ortografické
  6. Azimutálne zobr.: Dotyková ploch  = rovina dotýkajuca sa refer. plochy v jednom bode. Obrazmi kartografických poludníkov je zäzok priamok kartogr. póle, obr. rovnobežiek sú kružnice so str. v kartogr. póle, azimuty poludníkov sa neskresľujú, obr. kart. poludníkov a rovnobež. sú kolmé na seba.
  7. Kužeľové zobr.: Zobr. plocha je plášť kuž. , poludníky ako zväzok priamok so str. vo vrchole kuž., rovnobežky sú koncentrické kruźnice so stredom vo vrchole kuž., veľkosť polomeru obr. zákl. rovnobež. závisí od z.š.
  8. Valcové zobr.: Zobr. plocha je plášť ktorý sa rozvinie do roviny, poludníky sú rovnakoodľahlé rovnobež. priamky, rovnobežky sú rovnobežné a kolmé na poludníky
  9. Skreslenia: nemožnosť rozvinúť sférický povrch Zeme do roviny bez deform. Dĺžkové skreslenie, plošné s., uhlové s. podľa toho delíme zobrazenia na : ekvidištančné (rovnakodĺžkové), ekvivalentné (rovnakoplošné), konformané (rovnakouhlové), kompenzačné (vyrovnávacie)

Kartografická generalizácia 4

  1. Čo je kartogr. generalizácia? Zovšeobecnenie, výber a vzájomné grafické zosúladenie zobrazovaných objektov, javov, ich charakteristík a vzťahov na vytváranej mape. (teda  je to súbor týchto postupov)
  2. Faktory kart. gener.: rozlišovacia schopnosť ľud. zraku, mierka mapy, účel mapy, charakter mapovaného úz., metóda map. vyjadrenia
  3. Zásady kart. generalizácie: Zásada zachovania rozlíšenia, z.zachov. charakteristických čŕt, z. zachov. hustoty, z. zachov. proporcionality, z. logickej nadväznosti

 

Grafická semiotika a grafické premenné 5

  1. Semiotika: Systém poznatkov o znakoch, ich podstate, fungovaní, vzťahoch k mysleniu a k objektívnej realite
  2. Znak: Vec materiálnej alebo nemater. podoby vnímateľná zmyslami zastupujúca iný predmet, objekt, alebo prejav v určitom dorozumievacom syst.
  3. Grafická semiotika: semiotika grafických zn. a graf. syst.
  4. Graf. premenné: Variabilné vl. graf. prvku v mape (tvar, veľkosť, farba, vzorka, orientácia)
  5. Farebné modely: aditívny (RGB), subtraktívny

 

 

Mapový znak 6

  1. Mapový jazyk: systém map. zn. a pravidiel ich použ.
  2. Mapová signika: Definovanie, klasifikácia, zhromažďovanie map. zn. a vyhotovovaníe prehľadov znakovej zásoby map. jaz.
  3. Mapová morfografia: Konštruovanie map. zn.
  4. Mapový zn.: základná systémová jednotka mapového jazyka, graficky reprezentuje určitý význam a je lokalizovaná v mape.
  5. Kalsifikácia map. zn.: Jednoduché (jeden význam) – figurálne, čiarové, areálové, Zložené:  -  diskrétne zložené (figurálne, čiarové, areálové), spojito zložené
  6. Názvy na mapách: plnia funkciu pomenúvaciu a sú aj znakom (len v tedy ak sú nositeľom ďalšieho výz. rozlíšeného napr. veľkosťou, farbou...)
  7. Štandardizácia názvov: Štandardizovaný názov je jazykový výraz vecne správny a schválený kompetentným org. na záväzné používanie v domácom i medzinár. styku
  8. Katalógy map. zn.: Ako pomôcky pri vyhľadávaní vhodných graf. jednotiek ma ozn. majmä zložených významov pri tvorbe zložitých geogr. máp.

 

Morfológia mapových zn. 7

  1. Morfológia map. zn. : Štruktúrna rovina map. jazyka zaoberajúca sa znako tvorbou
  2. Morf. anylýza : rozklad zložených map. zn. na jednotlivé zn. (morfémy a grafémy)
  3. Syntéza: Opak morfogr. analýzy – zankotvorba
  4. Morfografické operácie: Postupy tvorby mapových znakov zo svojich komponentov a elementov. (1. združovanie, 2. skladanie, 3. spojenie, 4.  afixácia, 5. otočenie, 6. vzorkovanie, 7. sfarbenie, 8. zmena rozmerov)

 

Označovanie map. zn. 8

  1. Označovanie: Etapa tvorba mapy nadväzujúca na voľbu zobrazenia, mierky, generalizácie...
  2. Označeneie: Akt v ktorom sa určitému významu priraďuje nejaká graf. jednotka
  3. Základné princípy označ.: Konvenčnosť, ľubovoľnosť, asociatívnosť
  4. Pravidlá označ.: Zhoda v topológii, tvare, farbe, veĺkosti,štruktúre
  5. Ďalšie pravidlá označ.: pôdorysnosť, presnosť lokalizácie, kombinovateľnosť, časová aktuálnosť, nadradenosť, rovnoznačnosť, spojitosť, súvislosť, kladu či záporu, pravidelnosti či nepravidelnosti

 

Stupnice v tematickej kartografii  9

  1. Intervalové stupnice: A1 plynulé interv. stupnice: A1.1 Konštantné (aritmetická s.), A1.2 Pravidelné s. ( geometrická, logaritmická, ostatné), A1.3 Nepravidelné s. (odvodené od priemeru, odvod. od mediánu, odvod. na základe frekvenčnej tab.), A2 Neplynulé – skokové interv. s.
  2. Rozdelenie hodnôt: normálne, Pearsonova krivka 3 typu, rozdelenie blízke exponencionálnemu, rozd. tvaru U, viacvcholové r.
  3. Funkčné stupnice: Využitie pri tvorbe bodovo a plošne lokalizovaných diagramov (kartodiagr.) na zobraz. absolútnych alebo pomerových kvantitatívnych hdnôt
  4. rozdelenie funkč. s.: Spojité a skokové ( s hiátom, v dôsledku zmeny vzorca)
  5. Stupnica v hustotnej bodkovej metóde: jednoduché prípady = odhad , zložitejšie = postup zložený s troch krokov:  1. vzťah veľkosti územia a jeho jednotkovej miery, 2. výpočet maximálnej hustoty bodiek, 3. veľkosť – váha – bodky
  6. Stupnice pre kartogramové zn.: Začiatok aj koniec najintenzívnejší, rovnaké grafické zn. aj štruktúra, hustota rastra či fareb. odtiene zodpovedajúce objektývne zostrojenej stupnici, šrafovanie - vzdialeniosť medzi čiarami, hrúbka čiar vyjadruje intenzitu javu, smer šrafu orientovaný jedným smerom
  7. Stupnice pre kartodiagramové znaky: Treba dodržať syst. poradia farieb na celej ploche mapy, intervaly stupníc jednoznačne vymedzené, kvantitu určuje dĺžka, plocha a objem znaku,všetky ostatné (farba, tvar vzorka...) určujú kvalitatívne zn.

 

Mapová syntax 10

  1. Mapová syntax: Je to štruktúrna rovina mapového jazyka zaoberajúca sa skladbou mapy z mapových znakov.
  2. Syntaktický typ: model mapovej znakoskladby
  3. Klasifikácia syntakt. typov: Znak - figurálny, lineárny, diskrétny, spojitý areálový, kvalitatívny, kvantitatívny, hustotný, diagramový, smrtový, intenzitný, izogradačný, amorfný
  4. Figurálne zn.: topografický, tematický
  5. Čiarové zn.: Syntaktycký typ diagramových čiarových zn., syntaktický typ kvalitatívnych čiar. zn.
  6. Areálové zn.: kartogram, kartodiagram, spojité kvantitatívne izogradačné areály, typ kvalitatývnych diskrétnych areálových zn.
  7. Osobitné syntaktické typy: amorfný synt. typ, synt. typ georeliéfu

 

Komponentnosť, stratigrafia a kompozícia mapy

  1. Komponentnosť: Zaoberá sa rozlišovaním skladby máp z elementov a komponentov z hľadiska ich samostatnosti, úplnosti, alebo vzájomnej integrácie. Je to jej zloženie zo syntaktických elementov a komponentov
  2. Stratigrafia: Zaoberá sa rozvrstvením mapy
  3. Kompozícia:Celkové rozloženie a usporiadanie mapy – jej kompozićných elementov a komp. komponentov
  4. Intrakompozicia: rozmiestnenie a usporiadanie intrakompozićných elementov.
  5. Exterakompozícia: rozmiestnenie a usporiadanie extrakompoz. elementov
  6. Intrakompozičný el.: Každý mapový zn. v poli mapya jeho vlastnosti
  7. Extrakompozičný el.: Súčasť mapy nachádzajúca sa vedľa pola mapy (legenda, tiráž, nadpis...)
  8. Legenda: Poskytuje „kľúč“ k pochopeniu použitých map. zn. Jej zostavenie je vlastne spracovanie prehľadu použitých zn. spolu s vysvetlením čo znamenajú
  9. Tiráž: Súbor informácií o rôznych aspektoch tvorby a vlastníctva mapy. (meno autora alebo vydavateľa, miesto vydania, rok vydania, ) ďalej tiež (použ. kartograf. zobrazenie, mená redaktorov, náklad, poradie vydania, mená lektorov, druh a forma tlače, údaje o papieri, copyright, info o podkladových zdrojoch)
  10. Nadstavbové kompozičné prvky.: Grafické (vadľajšie mapy, grafy, profily...) a textové marginálie (vysvetľujúce texty, tab., prehľady ...)

 

Vydávanie máp, redakcia a autorstvo v kartografii 17

  1. Vydávanie kartogr. diel: V širšom slova zmysle: spracovanie, tlač verejné rozšírenie. V užšom zmysle: uverejnenie kartog. diela
  2. Redigovanie: t.j. redakcia – činnosť pri úprave diel na vydanie (jazyková, odborná, grafická redakcia...)
  3. Autorstvo v kartografii: individuálne a kolektívne.

 

Čítanie mapy

  1. Kartografická gramotnosť: znalosť čítania mapy, znalosť vyjadrovania sa mapovým jazykom. Môže byť prirodzená alebo získaná učením
  2. Proces čítania mapy: 1. vnímanie mapy, 2. znalosť mapového jazyka, 3. používanie legendy, 4. chápanie obsahu mapy

 

Chyby na mapách

  1. Metakartografické: chyby z koncepčného prístupu k téme mapy, z nevhodne použ. matemat. základu, z uplatnenia nevhodných kritérií pri generalizácii, ďalej vecné chyby a pod.
  2. Mapovojazykové: použitie nevhodných výraz. prostr., nevhod. aplikácia vyjadrovacej metódy, chyba označenia alebo lokalizácie zn. a i.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

4