Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Komenského / Prírodovedecká fakulta / Ekonomia

ekonomia - teoria cyklov (eko_teoria_cyklov.doc)

Teória cyklov a ekonomické cykly Veľká časť života spoločnosti podlieha cyklickému vývoju. Preto je veľmi vhodným pre poznanie vývoja a prognózovanie zoznámenie sa s poznatkami teórie cyklov, dlhých vĺn a vôbec postihnutie diskusie o cyklickom charaktere rôznych stránok života. Na tieto poznatky je sústredená veľká pozornosť súčasnej vedy v špičkových podobách vedy o fraktáloch, synergetiky, prognostiky atď. V rôznych častiach vedy sa venujú najlepší odborníci práve tejto, jednej z najnádejnejších oblastí prekrývajúcich celú vedu. Teória cyklov zasahuje od fyziky, cez ekonómiu, sociológiu, geografiu, lingvistiku, politické vedy a aplikované disciplíny. Úroveň rozvoja je samozrejme rozdielna.

Pre jednoduchosť a názornosť môžeme začať príkladom na úrovni jednej podnikateľskej organizácie vo verejnom stravovaní, tzv. reštauarčný cyklus (Weidlich, 1988). Patrí do kategórie kvázicyklických javov. Reštaurácia po otvorení prechádza niekoľkými stavmi, až do možnej krízy, alebo naopak stabilizácie svojej trhovej pozície. Úpadok, či kríza môže ústiť do predaja reštaurácie novému majiteľovi, alebo k jej uzatvoreniu. Modelovo sa to dokumentuje závislosťou dvoch premenných - kvality jedla (za určitú cenu) a počet hostí. Weidlich rozlíšil štyri fázy (graf): otvorenie, typické malým počtom hostí, s nutnosťou zvyšovať kvalitu, čo vedie k zvyšovaniu počtu hostí, prosperita, vďaka dobrému jedlu je dosť hostí, čo ale postupne vyvoláva negatívny tlak na kvalitu jedla, prináša prílišnú snahu po zisku, úpadok, počet hostí je ešte vysoký, majiteľ si môže dovoliť znižovať kvalitu jedla, až rastie počet nespokojných hostí, kríza, reštaurácia má už zlé renomé, nízky počet hostí, aj snaha zvýšiť kvalitu prichádza  príliš neskoro, môže dôjsť až k uzatvoreniu, prípadne predaju novému majiteľovi. Potom samozrejme môže nastať cyklus odznovu, s novým majiteľom, kuchárom, personálom, zmenou orientácie. Samozrejme pre bežného spotrebiteľa je najdôležitejšou otázkou - Kedy je najvhodnejšie ísť do reštaurácie z hľadiska uvedeného cyklu? Odpoveď je - koniec prvej fázy. Samozrejme reštaurácie hľadajú nejaký stacionárny stav, v ktorom sa stabilizuje kvalita jedla a návštevnosť, čo sa niektorým podarí a získajú trvalú pozíciu na trhu, so stálou klientelou. Často sa pritom zopakuje niekoľko cyklov so zmenšujúcimi sa amplitúdami hodnôt v rámci po sebe idúcich cyklov.          Z hľadiska cyklického charakteru sa dajú sledovať rôzne javy reality. Veľa systémov do rôznej miery podlieha práve takémuto charakteru správania. Je síce možné uvažovať o kontinuálnom vývoji, či stacionárnych stavoch, ale komplexné systémy podliehajú minimálne niekoľkým stacionárnym stavom. Stavy dosahované systémom bývajú kvázicyklické, pohybujú sa v periodickom limitnom cykle, pozorovateľnom sledovaním niektorých makropremenných. Názory sa samozrejme rôznia - časť názorov hovorí, že sa jedná o epizodické javy bez periodicity, iná skupina zdôrazňuje štrukturálnu zmenu, ktorú zmeny vždy obsahujú. Uznávajú určitú rytmickosť, vyzdvihujú kvalitatívne zmeny, vnútornú reštrukturalizáciu. Tretí prístup - koherentný, uvažuje nad systémami ako dobre definovateľnými a už zdôrazňujú aj pravidelnosť (napr. Mosekilde et al., 1988).         Spoločnosť podlieha aj pomerne širokému spektru cyklov prebiehajúcich akoby vo vonkajšom svete, ale významne ovplyvňujúcich správanie všetkých. Základné členenie cyklov podľa času sú nasledujúce:

krátkodobé (napr.v závislosti od volebného cyklu) strednodobé (napr. striedanie demokratov a republikánov) dlhodobé (ekonomické dlhé vlny).  Ekonomické cykly         Postupne sa sústredíme na politické cykly, business cykly, technologické cykly, ekonomické cykly a ich rôzne súvislosti. Ekonomické cykly vznikajú keď sa ekonomická činnosť zrýchľuje alebo spomaľuje, indikuje to napr. vývoj produkcie, cien, úrokových sadzieb, zamestnanosti. Teoretickejšie, ekonomické cykly vznikajú, keď sa medzera medzi potenciálnym a skutočným HDP rozširuje, alebo zužuje. Pri tejto príležitosti je potrebné uviesť súvislosti pomocou tzv. Okunovho zákona - každému dvojpercentnému poklesu HDP oproti potenciálnemu HDP zodpovedá rast miery nezamestnanosti o 1 %. Ekonomická história na Slovensku pozná tento vývoj z transformačného obdobia, kedy pri 25-30% prepade ekonomiky sme mali 12-14 % nezamestnanosť. Kedysi sa predpokladalo, že ekonomické cykly sú dôsledkom len zmien v agregátnom dopyte. O tom sa dnes pochybuje a pozornosť sa obracia i na pokles produktivity a nákladov.

        Moderní analytici rozčleňujú ekonomický cyklus na fázy. Vrcholy a najnižšie body sa označujú ako body zvratu, extrémy, kým recesia a expanzia sú ich hlavné fázy. Ekonomika vstupuje do recesie podľa západných štandartov ak reálny HDP počas dvoch po sebe nasledujúcich štvrťrokoch poklesol.

        Teórie ekonomického cyklu sú rôzne. Môžeme ich rozdeliť do dvoch základných kategórii - exogénne a endogénne. Exogénne teórie nachádzajú zdroj cyklického vývoja vo výkyvoch mimo ekonomického systému (vojny, nálezy zlata, modernejšie však v objavoch, vedeckých a techologických inováciach). Endogénne teórie hľadajú mechanizmus vnútri samotného ekonomického systému - expanzia nakoniec vyvolá recesiu, až ich opakovanie.

        Jednou z najháklivejších otázok rozhodovania i o ekonomickej budúcnosti je schopnosť predvídať politický vývoj a jeho dôsledky pre ďalšie sféry života (až po dopad na osobný život, či rodinné financie). Politické prognózovanie je jednou z najťažších častí prognózovania, u nás spôsobené aj neurčitosťou politického spektra. Takáto prognóza je vždy vhodným doplnkom ostatných podkladov pre rozhodovanie, aj keď je zložitá. Politika býva plná "kotrmelcov", krátkodobých zvratov, najmä u menej stabilných krajín. Mnohí autori využívajú, či skôr dokazujú existenciu politicko-ekonomických cyklov ako príklad aplikácie exogénnej teórie ekonomických cyklov odvodených od cyklov výkonnej moci (prezidenti v USA, politické strany vo vláde). Hlavná logická štruktúra v pozadí je, že politici svojimi rozhodnutiami ovplyvňujú ekonomické subjekty. Tieto potom spätne ovplyvňujú priamo, alebo nepriamo úspešnosť alebo neúspešnosť vlády, prípadne politickej strany kontrolujúcej vládu. Základný predpoklad pri politicko-ekonomických cykloch vo vyspelých západných demokraciách spočíva vo fakte - ak ekonomika nefunguje, vláda sa neudrží. Poznanie základných trendov politického vývoja je pre úspešné podnikanie a pochopenie rastúcej komplexnosti sveta nevyhnutné. Politicko-ekonomické cykly sú samozrejme úzko zviazané s vyššími cyklami technologických inovácii, ekonomickými dlhými vlnami a ďalšími dlhodobo pôsobiacimi faktormi.

        V makroekonomických modeloch sa už dlhšie objavujú politické premenné, napr. rozdiely v politike jednotlivých strán, rok volebného cyklu a pod. Predovšetkým - politické strany majú rozdielne priority. Aj keď všetky deklarujú podporu rastu a rozvoju, taktika dosiahnutia tohoto stratregického cieľa býva rôzna. Americký demokrati (USA) tradične zdôrazňujú  zamestnanosť, kým republikáni stabilitu cien. Dlhodobé prehľady dokázali, že počas vlády demokratov býva nezamestnanosť 2,5% nižšia jako počas vlád republikánov (čo nie je samozrejme pravidlo). Vlády demokratov venovali väčšiu pozornosť redukovaniu miery nezamestanosti. Pritom stranícky rôzne vlády neohrozujú princípy fungovania spoločnosti. Na ekonomiku majú nepriaznivé vplyvy krátkodobé aktivity vlád sa účelom volebného úspechu, pričom dôsledky sú niekedy ďalekosiahle a dlhodobé. Počas volebnej periódy štyroch rokov v USA výskumy ukazujú rast nezamestnanosti v prvých dvoch rokoch a pokles nezamestnanosti v druhých dvoch rokoch. Uvádza sa, že existuje akcelerácia disponibilných príjmov na obyvateľa v rokoch prezidentských volieb voči ostatným rokom. V USA sa diskutuje o efektívnosti druhého obdobia prezidenta vo vláde, pričom sa konštatuje že druhé obdobie je menej výkonné (Adelman, 1980). Má to svoj pôvod vo volebnom systéme zabraňujúcom tretiemu obdobiu prezidentstva, resp. ak sa nejedná o podporu silného nástupcu (vzťah Reagan – Bush). Presnejšie formulované – klesá miera ekonomicky orientovaných aktivít prezidenta, ak sa neuchádza o znovuzvolenie.

        U nás máme príliš veľa nejasností v snahách presnejšie odhadnúť spojitosť aktivity a prístup politických strán k ekonomike. O tom, že pravicovejšie strany sú viac za nižšie dane, ako ľavicové je skôr dohad. Všeobecné ľavo - pravé interpretácie politického spektra majú dnes ťažkosti (ale mali aj v minulosti). Strany sú si čoraz bližšie, ťažšie čitateľné, všetky sa tlačia do stredu, koalície tento stav ešte viac zneprehľadňujú, vlastne nevieme, ktorá koncepcia či prístup prevláda, kto je najvplyvnejší.

        Zdôrazňovanie roku vo volebnom cykle je jednou z najznámejších interpretácii politicko-ekonomických cyklov. Detailné výskumy dokumentovali, že najnižšia miera nezamestnanosti je mesiac pred voľbami, a najvyššia asi 12-18 mesiacov po voľbách. Alt a Chrystal (1983) rovnako pracovali na tejto téme pre USA a uviedli nasledujúce závery – nezamestnanosť a inflácia sú najnižšie prvý rok po voľbách, druhý rok je ekonomicky najhorší, prosperita (meraná napr. podľa trhu akcii) je najvyššia v treťom a štvrtom roku cyklu. O týchto otázkach prebieha nepretržitá diskusia, nedajú sa redukovať na nejaké vždy platné pravidlá, napriek tomu je vnímanie prostredníctvom cyklov pozoruhodné.

        Ďalšie úvahy sa týkajú väčších časových etáp. Má to svoj pôvod v dualite sveta, či podľa niekoho v dialektike protikladov a pod. Vychádza zo striedania vládnych koncepcii, či až ideológii – demokrati vs. republikáni (USA), konzervatívci vs. labouristi (Veľká Británia), kresťanskí demokrati vs. sociálni demokrati (Nemecko), socialisti vs. pravica (vo Francúzsku, či iných európskych krajinách). Toto má aj svoj ďalší rozmer vyplývajúci z formovania akejsi kompatibility orientácie politických systémov krajín a ich vládnych koncepcii (napr. kedysi skôr pravicovo orientovaní Thatcherová – Reagan – Kohl, dnes skôr naľavo od stredu Clinton – Blair – Schröder). Tieto úvahy nie sú zatiaľ dostatočne prepracované. Hovorí sa dokonca o akýchsi okolo desať ročných periódach (plus, mínus niekoľko rokov) striedania vládnych koncepcii, často však v zjednodušenom chápaní ľavica – pravica.

Dlhé vlny

V rámci úvah o cykloch s dlhšou periodou je potrebné upozorniť na niektoré základné črty teórie dlhých vĺn v ekonomickej aktivite (napr. cenách, raste HDP), s časovým rozpätím 50 rokov, od vrcholu jedného cyklu k vrcholu nasledujúceho cyklu. Hypotetickejšie bola vyslovená už koncom 19. storočia. Prvým autorom, ktorý podrobil túto hypotézu serióznemu testovaniu bol holandský ekonóm Van Gelderen (1913), aj keď i on viac predvídal,ako skutočne dokázal. Najvýznamnejší z ekonómov začiatku poznávania dlhých vĺn je Rus N. D. Kondratieff (1926). Jeho meno zostalo natrvalo spojené s týmto javom, všeobecne sa prijalo označenie - kondratievovské dlhé vlny. Už Van Gelderen však predstavil hypotézu, že obdobie rastúcich cien – prosperity, je spojené s rýchlym rastom jedného alebo viacerých tzv. „vedúcich“ odvetví. Z prác spomínaných predchodcov vychádzal aj J. Schumpeter pri formulovaní svojej teórie business cyklov. Uvádza, že dočasné zhluky veľkého počtu hlavných technologických inovácii v období recesie prispievajú k prudkému rastu tzv. riadiacich odvetví, a riadia druhú polovicu cyklu. Túto líniu myslenia rozvíjali ďalej Rostow, Mensch, Forrester. Mensch zdôrazňuje nedostatok investícii v časoch prosperity smerujúcich do rizikových projektov a odvetví, kým v čase krízy v dôsledku hľadania východísk sa investuje do nich viac a nachádzajú sa nové, podstatné inovácie. Toto podporuje aj Freeman (1983) - rýchly rast je závislý od uvedenia do praxe a aplikácie dôležitých technológii, ktoré boli často známe už predtým, ale potrebovali dlhý čas dozrievania či „dospievania“, kým dosiahli formu vhodnú na široké uplatnenie a nasadenie vo výrobe alebo v spotrebe. Toto chápanie zdôrazňuje aj význam podriadených procesov vývoja, zlepšovania a zdokonaľovania už objavených vecí, aplikácie na nové účely a komerčné prijatie. Je to komplexnejšie chápanie procesov cyklického charakteru, obsahujúce aj spätné väzby, procesy učenia sa. Jedným z pilierov teórie dlhých vĺn je aj z pôdy geografie pochádzajúca, či tu zdokonalená teória difúzie inovácie, napr. v podobe difúzie nových technológii.

        Vo všeobecnosti je teória dlhých vĺn prijímaná, aj keď nie v podobe úplne pravidelných cyklov v ekonomickej aktivite. Je objektívne niekoľko historicky pozorovateľných období neobyčajného ekonomické rastu, nasledovaných obdobiami obmedzeného rastu, končiacimi hlbokou depresiou. Periodicita sa pohybovala v dimenzii 50-55 rokov, hoci ďalej kolísala v jednotlivých obdobiach, i v závislosti od krajiny. Vlny sú ľahko pozorovateľné, ale diskutuje sa o cyklickosti. Schumpeterov názor je, že ekonomický rast bol umožnený technologickými zmenami – skupinou hlavných inovácii. Z toho vyplýva dôležitosť otázok spojených so vynikom nových odvetví, konkurenciou odvetví, inováciami, celkovou technologhickou transfomáciou. Hovorí sa o spojení vyplývajúcom z vyčerpania určitých prírodných zdrojov a tlakoch na nutnú technologickú transformáciu, ktoré korelujú s vlnami ekonomickej aktivity.

        Prvá vlna (1770-1800) a druhá vlna (1830-1850) sú spájané s priemyslenou revolúciou. Tretia transformácia (1860-1900) býva často "druhou" a komplexnou priemyslenou revolúciou. Štvrtá vlna (1930-1950) zdôrazňuje spotrebiteľa pred priemyslom, syntetické materiály a elektroniku, bola prerušená svetovou vojnou a pokračovala v 50-tich rokoch. Piata transformácia sa symptomaticky začala prejavovať koncom 70-tich rokoch s konvergenciou počítačov a telekomunikácii.        

        Prvá transformácia bola sprevádzaná posunom od dreveného uhlia a vodnej energie, k využívaniu uhlia na výrobu energie a výrobu železa. Toto vyvolalo veľké prepravné nároky a viedlo k masívnej výstavbe kanálov medzi hlavnými tokmi vo Veľkej Británii. Základná sieť sa dobudovalo okolo r. 1790 a prinášala zisky najbližších 50 rokov. Toto zlacnilo výrobu železa, rozbehol sa viac aj textilný priemysel, vyústilo to až do železnice a parného stroja. Okolo r. 1830 sa parná energia stáva rozhodujúcou pre výrobu a dopravu. Železnica rozbila monopol riečnej dopravy na kanáloch. Úpadok ziskov na kanáloch viedol k prudkému poklesu hodnoty ich akcii, čo spôsobilo celkové problémy britskej ekonomiky v r. 1838-43. Od polovice 40-tich rokov 19. stor. nastal ekonomický rozmach spôsobený rozvojom a rozširovaním železníc. Znamenal veľký impulz pre železiarne, strojárstvo, baníctvo a celkovú akceleráciu rozvoja okolo 1850.

        Nasledujúca transformácia 1870-1895 bola komplexnejšia. V centre stálo nahradenie železa oceľou v strojárstve, začína sa s ťažbou ropy a výrobou elektriny, rozširuje sa využívanie elektrickej energie, začína sa presadzovaťspaľovací motor. Táto kombinácia odvetví sa výrazne podpisuje pod vznik automobilizmu. V Nemecku je veľká sila skoncentrovaná na chémiu - výroba svietiplynu, farbivá, mydlá,... Uhlie, železo, bavlna a textil vôbec, železnica boli jadrom ekonomického rozmachu medzi 1780-1860. Rast významu ropy, elektrickej energie, automobilizmu a ocele bol priestorom amerického rozmachu medzi 1890-1930 a opäť od r. 1950 do 1970. Toto bolo už spojené s celkovým prienikom elektrifikácie, automobilizácie, telefonizácie do všetkých sfér života spoločnosti. Za významnú sa pokladá napr. synergická kombinácia telefónnej a cestnej siete, čo umožnilo prudký rast produktivity kapitálu.

        Jedným z dôvodov veľkej depresie koncom 20-tich rokov bola veľká akumulácia vkladov, ktoré sa nemali kde umiestniť - nedostatok inovačných projektov, nechuť ísť do riskantnejších podnikateľských projektov. Investori si zvykli v predchádzajúcich desaťročiach na vysokú efektívnosť svojich investícii a nechceli investovať do ničoho riskantného. Prudký rast po druhej svetovej vojne umožnila výroba pre masovú spotrebu. Oceľ sa začala nahrádzať hliníkom a plastami. Ostatné rozvíjajúce sa odvetvia - letecký priemysel, spotrebná elektronika, počítače, lieky, ešte neboli schopné prevziať úlohu lokomotívy ekonomiky v celosvetovom meradle. Pokles v 70-tich rokoch bol spojený i so zrelosťou celého radu odvetví, predchádzajúcich období - železiarstva a oceliarstva, automobilizmu.

        Od 80-tich rokov pozorujeme zvýšenú aktivitu a nástup nových odvetví patriacich k post-industriálnej spoločnosti, v ktorej sú primárnym zdrojom bohatstva a motorom rastu informačné a telekomunikačné služby. Veľká kumulácia kapitálu do počítačov za posledných 30-40 rokov, ich dospievanie a masové nasadenie môže teraz odštartovať nový skok v kapitálovej produktivite. Táto kombinácia telekomunikácii a počítačov prináša nárast v invenčnej a produkčnej kapacite ďalších odvetví, prináša to nové možnosti v organizácii práce a v životnom spôsobe.

        Dlhé vlny boli pôvodne sledované ako striedajúce sa periódy inflácie (rastúcich cien) a deflácie (klesajúcich cien) v čase približne 25 rokov. Štatisticky sa spájajú rastúce ceny a ekonomický rast a naopak. Teoreticky to znamená, že udržanie rastu je výsledkom podvyužívania kapitálu a prebytku mnohých komodít, napriek znižovaniu cien. Dĺžka obdobia, roky zvratu sú pre rôzne krajiny. Samotné dokazovanie a upresňovanie dlhých vĺn je komplikované a diskutabilné.

        Schumpeterova teória kombinuje dve hlavné hypotézy:

1. ekonomický rast je hnaný hlavne tzv. radikálnymi (schumpeterovskými) inováciami, ktoré vytvárajú nové, prudko rastúce odvetvia, tvoriace pracovné miesta, príjmy a dopyt obyvateľov,
2. radikálne inovácie majú tendenciu sa zhlukovať počas období ekonomickej stagnácie z dôvodu nedostatku krátkodobých investičných možností.

Mensch (1975) upresňuje - nové produkty obsahujú v sebe rastúci dopyt, zatiaľ čo nové procesy majú v sebe obsiahnuté i šetrenie nákladov a majú tendenciu sa spájať s periódou poklesu.

        Ďalšia hypotéza predpokladá, že obdobia rýchleho ekonomického rastu majú tendenciu sa vyskytnúť v nejakom čase po prekonaní kritickej technologickej bariéry. Postup zjednodušene vyzerá asi nasledovne:

A/ objaví sa jeden, alebo viacero technologických prienikov,

B/ nasledujú prudké aplikácie, zlepšenia, hľadanie technologickej trajektórie, spätné väzby od prvých užívateľov.

C/ obdobie širokého prijatia a difúzie.

Pre uvedené etapy a cykly sa používa aj označenie „technologický životný cyklus“.

        Pri úvahách o inováciach môžeme sledovať niekoľko možných významov:

1. inovácie šetriace kapitál (energiu, materiál)
2. inovácie šetriace prácu (významné napr. v histórii USA)
3. najnovšie inovácie podporujúce dopyt.

Pri inováciach sa veľa úsilia koncentruje na problém prekonávania bariér. Takýto prienik znamená podľa voľnejšej definície – diskontinuálne a veľmi výrazné zlepšenie určitej technologickej schopnosti. Je závažný rozdiel medzi vedeckým a technologickým prekonaním bariéry. Niektoré bariéry sú pomerne jasne definovateľné a sú viacmenej otázkou koncentrácie zdrojov – často sa rieši spoločnou koncentráciou potenciálu štátu a súkromných společnosti (napr. Projekt Manhattan). Sú aj viacmenej nejasné bariéry, ktoré je potrebné prekonať napr. pre úspešné liečenie rakoviny, AIDS. Často sa súkromné spoločnosti do veľkých projektov dlhodobého charakteru ani nepúšťajú, čo by mohlo vyvolať nebezpečie spomalenia ekonomického rastu, preto tieto úlohy preberá štát (napr. kozmický výskum). V globále ale kumulácia vedeckých poznatkov v danej oblasti postupne znižuje veľkosť bariéry, až sa dosiahne bod, v ktorom často stačí veľmi málo a bariéra sa prekoná (ale celé to trvá roky) a môžeme hovoriť o prieniku. Iný problém je v ekonomickej dôležitosti prieniku, ta nezávisí od vedcov, objaviteľa – napr. tak vysoko invenčná vec ako Rubikova kocka mala malý globálny ekonomický vplyv (hoci úspešný globálny predaj). Proces riešenia je v prípade veľmi dôležitých beriér veľmi tvrdý – postupnou elimináciou všetkých možných variant riešenia. Niet pochýb o vplyve technológii na stimuláciu ekonomického rastu. Objavenie sa zhluku inovácii je vzájomne technologicky podmienené a technologická podmienenosť je významnejšia jako podmienenosť makroekonomická. Napriek tomu, sú obdobia ekonomického rastu typické difúziou hlavných technológii vyvinutých v predchádzajúcom období. Obdobie prosperity 20-tich rokov prinieslo málo nových produktov, kým kritické 30-te roky boli v  tomto smere významným prínosom.  Toto naznačuje dôležitosť období pomalého rastu v stimulovaní technologickej inovácie. Pre doplnenie treba uviesť a význam „vojnových potrieb“, ktoré vyvolávajú nové objavy a produkciu nových tovarov, ktoré potom prechádzajú do verejného civilného sektoru a masovej spotreby. Originálne objavy ale vznikajú aj úplne mimo časových úvah, sú niekedy dielom štastnej náhody, či omylu (napr. niektoré významné lieky).

        Významným problémom je aj otázka nízkej návratnosti niektorých investícii pod tlakom nových technológii, napr. kanály v Anglicku po nástupe železnice – časť investícii sa vplyvom nových objavov a technológii znehodnotí (napr. zamysli sa napr. nad vývojom v oblasti nosičov zvukového záznamu, končiac CD, a DVD to pritom nekončí). Roky ekonomického vzostupu sú charakteristické nielen rozsiahlym investovaním, rastúcou cenou akcii, rastúcou zamestnanosťou, prosperitou, ale aj optimistickou atmosférou – otvorenosťou, dominujú liberálnejšie ekonomické a politcké myšlienky. Naopak v období recesie a úpadku sa spoločnosť stáva viac konzervatívnejšou a introvertnejšou.

        Môžeme sa pokúsiť v duchu predchádzajúcich odsekov odpovedať aj na otázku – Čo je vlastne z tohoto hľadiska príčinou ekonomickej stagnácie? Ekonomicky významné odvetvia prestanú rásť ešte predtým, ako novo vynárajúce sa odvetvia dosiahnu makroekonomickú dôležitosť. Nové odvetvia nestačia absorbovať pracovné sily z podnikov starých odvetví. Novo sa formujúce odvetvia sú na začiatku svojho formovania ekonomicky bezvýznamné, súťaž v nich obmedzená, konkurencia kapitálu a práce slabá, rastový proces prebieha najprv bez výraznejšieho prepojenia s okolím. Avšak akonáhle sa začne nové odvetvie stávať významnejším, súťaž rastie, menej významné prvky zanikajú a časť z nich nadobúda prvoradý význam.