Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Komenského / Prírodovedecká fakulta / Geografia mesta

geografia mesta - anglicky (geografia_mesta_angl.doc)

Bratislava at the beginning of 21st century

Bratislava na začiatku 21. storočia

Korec, P. (v tlači), AFRNUC Geographica.

1. Introduction

Úvod

Over the past fifteen years there have been mainly three facts that caused the transformation of urban structure of Bratislava. First, since 1989 of Czechoslovakia has changed from a totalitarian to a democratic one and centralized economy to a market-driven economy. Second, Bratislava became the capital of new independent state Slovakia since January 1, 1993. The establishment of the Slovak Republic in 1993, bringing the key function of capital city to Bratislava, strengthened the activities of tertiary and quarternary sectors in the economic base of the aglomeration. Third, after fall of „iron curtain“ between west and east blocks in Europe Bratislava obtained very advantageous position. It lies in the core of Europe right at the border line between west and east European countries. The development of the city after 1989 is under strong influence of internationalization of society and impacts of globalization.

Počas  posledných 15 rokov Bratislavu zmenili 3 hlavné fakty v mestskej štruktúre. Po prvé, od roku 1989 Ceskoslovensko sa zmenilo z totality na demokraciu a z centralizovanej ekonomiky na trhovo riadenú ekonomiku. Po druhé, Blava sa stala hlavným mestom nového nezávislého štátu Slovensko od 1.januára 1993. Od založenia Slovenska v roku 1993, prineseným kľúčových funkcii hlavného mesta do Blavy, posilneným aktivít 3. a 4.  sektorov v ekonomickej základni aglomerácie. Po tretie, po páde “železnej opony“ medzi západným a východným blokm v Europe, Blava získala veľmi výhodnú pozíciu. Rozvoj mesta po 1989 je pod silným vplyvom zmedzinárodňovaným spoločnosti a dopadmi globalizácie.  

        In the time of past fifteen years all main attributes of Bratislava (economic base, inner spatial structure, population size and its structures and position of the city in Slovakia and Europe) rapidly changed. Each city arose and has been developing under  conditions, different political and social circumstances, with influence of various impulses. This gives every city a label of individuality and special position in inner urban system and international one.

V priebehu posledných 15 rokov všetky hlavné atribúty Blavy (ekonomická základňa, vnútorná územná štruktúra, populácia a jeho štruktúra a pozícia mesta v Slovensku a Európe) sa rapidne zmenili. Každé mesto  vzrástlo a bolo rozvíjané pod rozličnými podmienkami, rozdielniemi politickými a sociálnymi okolnosťami, s vlyvom rozdielnych impulzov. Toto dáva každému mestu menovku individuality a špeciálnu pozíciu vo vnútornom územnom a medzinárodnom  systéme.

2. New geographical position of Bratislava

Nová geografická pozícia Blavy

A series of studies dealing with new possibilities of Bratislava´s development have appeared shortly after the breakdown of political and economic barriers between the East and the West in 1989 (Dostál, Hampl 1992, Musil, Illner 1994, Gorzelak et al. 1994, Paulov 1996, Drbohlav, Sýkora 1997 and some others). The unique geographical position of Bratislava and its influence on the further development of the city is analyzed to the very detail in previous papers of the author (Korec, Galasová 1994 and Korec, Smatanová 2000). Among the main features of the (new) geographical position of Bratislava in terms of its development potential, one must pay attention to the following:

Série štúdii zaoberajúce sa novými možnosťami Blavackeho rozvoja sa objavili krátko po rozdelení politických a ekonomických bariér medzi východom a západom v roku 1989 (Dostál, Hampl 1992, Musil, Illner 1994, Gorzelak v 1994, Paulov 1996, Drbohlav, Sýkora 1997 and nejaké iné). Unikátna geografická pozícia Blavy a jej vplyv na ďalší rozvoj mesta je analyzovaný do detailov na predchádzajúcich papieroch autora (Korec, Galasová 1994 and Korec, Smatanová 2000). Medzi hlavné črty (novej) geografickej pozície Blavy čo sas týka vývoju potenciálu, jeden musí dať pozor na nasledujúce:

Bratislava is situated right at the contact point of eastern and western European countries (former communist and capitalist European countries). The city has got a gateway position between these two different regions.

Blava je situovaná  práve v kontaktnom bode  východnej a západnej Európskich krajín (predhádzajúce komunistické a kapitalistické EU krajiny). Mesto dostalo pozíciu brány týmito 2 rozdielnimi regiónmi.

1. The high potential of Bratislava´s development is related to the new quality of relation between Bratislava and Vienna (Mládek, Buček, Korec 1998). Bratislava is located right at the contact point of Slovakia and Austria. Its cadastral lines are identical with state boundaries. Bratislava, the capital of the Slovak Republic, is located only 65 km from Vienna, the capital of Austria. Such a close location of two capital cities with different political and economic development before 1989 is unique in Europe. Virtually whole overground transport between Slovakia and Austria (Slovakia and western Europe) is led across the territory of  Bratislava.

A, Vysoký potenciál rozvoja Blavy je spojený  s novou kvalitou vzťahu medzi BA a Viedňou (Mládek, Buček, Korec 1998). BA je umiestnená práve v kontaktnom bode SK a Rakúskom. Jej katastrálne linky sú rovnaké so štátnou hranicou. BA, hl. mesto SK, je umistnená iba 65km od Viedne, hl. mestom Viedne. Taká blízke umiestnenie 2 hl. miest s rozdielnou politickým a ekonomickým rozvojom pred 1989 je unikatná v Europe. Virtálne celá pozemná doprava medzi Sk a Rakuskom  (SK a západná Europa) je vedená cez teritórium BA.

2. Bratislava has a very good transport-geographical position to the Czech Republic. The only highway connecting the Slovak Republic with the neighbouring Czech Republic comes out directly from Bratislava. Taking this highway, the distance from Bratislava to Prague, the capital of the Czech Republic is about 300 km.

B, BA má veľmi dobrú transport-geografickú pozíciu do Česka. Jediná dialnica Sk a susedného Česka ide priamo z BA. Po tejto dialnici z BA do Prahy. Hl. mesto Česka je okolo 300km.

3. Bratislava has an eccentric position within the territory of the Slovak Republic. It is situated on the southwest margin of Slovakia. Within the short period of fifteen years Bratislava and its surroudings have obtained an extraordinarily dominant position within regional structure of the Slovak Republic (what is seen very negatively in Slovakia). Proximity of Bratislava to West-European geoeconomic and geopolitical centers (to economic and political core of Europe) amplifies this process.

C, Ba má výstrednú pozíciu vrámci teritória SK. Je situovaná na juhozápadnom okraji SK. Vrámci krátkej doby 15 rokov BA a jej okolie získala jedinečnú dominantnú pozíciu vrámci regionálnej štriktúry SK (čo je videné veľmi negatívne v SK). Blízkosť BA do západnej európy geoekonomických a geopolitických centier  (do ekonomického a politického jadra európy)  zosilňuje tento proces.

Due the position of Bratislava Dostál, Hampl (1992) emphasize that the city is about to become a part of East-European geoeconomic zone, which tends to be a core space of this part of the continent. Gorzelak et al. (1994) consider the “Bratislava-Budapest” region as one of three innovation centers of Eastern Europe. Bratislava  is ranked within the top of lucrative places where investors should start up their business for its very advantageous position. According to analyze of the German research institute of Empirica at Bonn that has published in 1993, Bratislava´s region belongs to the most perspective ones among the other 471 European regions from point of view of investment returnability. The triangle of Bratislava-Vienna-Györ located on the territory of three states has been evalueted as a “golden triangle” of production in Europe (Trend 1993).

Kvôli pozícii BA Dostál, Hampl (1992) zdôrazňuje že mesto sa stáva časťou východnej európskej zóny, ktrorá smeruje byť jadrom  tejto časti kontinentu.  Gorzelak v al. (1994) zvažuje že „BA-Budapešť“ región ako jeden z 3 nových centier východnej európy.  BA je hodnotená vrámci najlukratívnejších miest  kde by investori mali začať ich obchody pre icj veľmi výhodnú pozíciu. Podľa analýzi nemeckého výskumného inštitútu  Empirica v Bone publikovaného v roku 1993, BA región sa stáva najperspektívnejším medzi inými 471 európskymi regiónmi  z hľadiska investičnej návratnosti. Trojuhoľník BA-Viedeň-Gyor umiestnených na teritóriu 3 štátov bol ohodnotený ako „zlatý trojuhoľník“ výroby v Európe (Trend 1993).

3. Economic base of Bratislava

Ekonomická základňa Blavy

The communism era brought visible consequences for economic base as well as for inner spatial structure of Bratislava (Sýkora, Weclawowicz 1992, Smith 1996, Smatanová 1999 etc.). Exaggerated development of industry, absence of privat entrepreneurial activities, huge housing complexes, functionally and physically underdevelopment the central business district and so on, became typical features of Bratislava as well as other cities Eastern Europe. After 1989, and in particular after January 1, 1993, the economic base of Bratislava has changed. It gained a significant international dimension. The Table 1 shows the development of economic base of Bratislava after 1989 by individual branches of economy. Practically all large post-communist cities have transformed to centers of trade and services and do not remain exclusively centers of a production. This applies especially to the capital cities that concentrate numerous non-production activities not only for the city and its surroundings but also for the rest of the country and abroad.

Komunistická éra priniesla viditeľné následky pre ekonomickú zíkladňu ako aj pre vnútornú územnú štruktúru BA (Sýkora, Weclawowicz 1992, Smith 1996, Smatanová 1999 atď.). Prehnaný rozvoj priemyslu, absencia súkromných podnikateľských aktivít, veľkých komplexov domov, funkčne a fyzicky podrozvoj oblasti centrálneho obchodu atď., sa stali typickými črtami BA tak ako aj iných miest v EU. Po roku 1989 a obzvlášť po 1.1.1993 ekonomická základňa BA sa zmenila. Získala významnú medzinárodnú dimenziu. Tabuľka 1 ukazuje rozvoj ekonomickej základne BA po roku 1989 v individuálnych oblastiach ekonomiky. Prakticky všetky veľké po-komunistické mestá sa transformovali do centier obchodu a služieb a nezostali výhradne centrami výroby. Toto sa týka hlavne hl. miest, ktorých konkrétne čísla nevýrobných aktivít nie iba miest ale aj ich okolia, ale aj zvyšok  štátu a zahraničia.    

The total number of employees in Bratislava increased by 30,893 over the period of 1985-2002. Regarding the fact that the number of unemployed in Slovakia has increased from zero in the year 1985 to almost 0.5 million in 2002 is the increase of employment opportunities in Bratislava interesting. The share of production activities decreased, however, from 45.10% to 22.47% over that period of time. On the contrary the share of non-production activities increased, of course, from 54.90% to 77.53%. A significant decrease in employment took place in industry. While in 1985, there were 73,818 industrial jobs in Bratislava, there were only 50,439 such jobs in 2002. The share of employment in industry out of the total number of employees in Bratislava decreased from 26.45% to 16.27%. The decline in employment did not touch all branches of the local industry equally. The highest decrease is observable in branches like machinery and metal products (12,677 jobs in 1985 and less than 4,000 in 2002), electrical equipment (from 8,809 to 4,543), chemical industry (from 7,194 to 3,127) and oil production (from 7,877 to 4,076). Only three industrial branches increased job opportunities (publishing and printing with an increase of jobs from 2,835 to 4,332, food processing with 4,477 to 7,940 and car industry with 2,045 to 7,832). Clear specialization of industry with dominance of car factory Volkswagen Slovakia, petrochemical plant of Slovnaft, a. s. and companies producing foodstuffs together with printing and publishing activities will take place in Bratislava for the future.

Sumárne číslo zamestnaných v BA sa zíšilo o 30,893 v priebehu rokov 1985-2002. Uváženým že fakt čísla nezamestnanosti sa zvíšil z 0 v roku 1985 na 0.5 mil v roku 2002 je nárastom možností zamestania v BA zaujímaví. Podiel výrobných aktivít klesol, avšak zo 45.1% na 22.47% v priebehu tejto doby. N a druhej strane podiel nevýrobných aktivít narástol, samozrejme z 54.9% na 77.53%. Výrazný pokles v nezamestnanosti nastal v priemysle.Pokiaľ v roku 1985 bolo 73 818 pracovných miest v priemysle v BA  v roku 2002 bolo takýchto miest 50 439. Podiel zamestnanosti v priemysle z celkového počtu zamestnaných v BA  klesol z 26,54% na 16.27%. Úpadok v zamestnanosti sa nedotkol všetkých oblastí priemyslu rovnako. Najväčší úpadok sa dá vidieť v oblastiach ako strojárstvo a kovových produktoch (12,677 miest v roku 1985 a menej ako  4,000 v roku 2002), elektrických zariadeniach (z 8,809 na 4,543), chemický priemysel (z 7,194 na 3,127) a ropná produkcia (z 7,877 na 4,076).  Iba 3 priemyselné oblasti zaznamenali nárast miest (vydavateľstvo a tlač z 2 835 na 4332, potravinátska výroba z 4477 na 7940 a auto priemysel z 2045 na 7832). Jasné zameranie priemyslu s dominanciou výroby áut  Volkswagen Slovakia, petrochemický závod  Slovnaft, a. s. a spoločnosti vyrábajúce potraviny spoločne s tlačiarenskými a vydavateľskými službami sa budú konať v BA v budúcnosti.

The number of employees in local construction companies decreased from 38,348 in 1985 to 17,844 in 2002. The share of employment in construction out of the total number of employees in Bratislava decreased from 13.74% to 5.75%. The significant decline in construction activity was not only caused by the termination of large scale housing construction in Bratislava as wel as Slovakia, but also by a general decline of investment in Slovak economy.

Číslo zamestnaných v miestnich stavebných firmách klesol z 38348 v roku 1985 na 17844 v roku 2002. Podiel zamestanosti v stavebníctve z celkového počtu zamestnaných v BA klesol z 13,74% na 5,75%. Významný úpadok v stavebnej aktivite nebol spôsobený iba veľkým prerušením stavby domov v BA ale aj SK, ale aj všeobecným úpadkom investícii v SK ekonomike.

        The group of service-orientated activities employed 240,327 people in 2002 comparing to 153,251 in 1985. In sum, the present employment shows in comparison to the one at the peak of the previous regime that the following three branches of services rose quite dramatically: wholesale and retail trade; real estate, renting and business activities; and financial intermediation.

Skupina služieb orientovaných aktivít  zamestnávala 240327 ľud´v roku 2002 v porovnaní s 153251 v roku 1985. Sumárne, súčasná zamestnanosť ukazuje v porovnaní s vrcholom predchádzajúceho režimu že nasledujúce 3 oblasti služieb narástla celkom dramaticky: veľkopredaj a maloobchod ; realitné agentúry, prenájom a obchodné aktivity; a finančné sprostredkovanie.

        Bratislava´s retail sector underwent one of the most dramatic changes after 1989. The main transformation process called „small privatization“ – selling of shops to a new private owners – was one of the first privatization processes leading to private sector formation. Within the whole city, 705 units in total value exceeding 1 bln. of Czechoslovak crowns were privatized by auction sale in 1991–1992. In consequence there took place dismatling of former centralized national or regional retail networks in largely all segments of the retail sector. This small privatization was later accompanied by a massive growth of small shops of new small entrepreneurs. Newly established prestigious parts of retailing that were penetrating especially the city center, started to serve rising number of new rich costumers and higher middle class. The development from 1993 to 1998 was typical with rising market concentration observable by presence of new retail chains shops in Slovakia, smaller local retail networks (within the city) and solid position of certain number of independent retailers. From 1999 the building of hyper-markets, super-markets and great shopping centers started in Slovakia. In the time of five years five hyper-markets and thirteen super-markets were opened in Bratislava. Emergence of five great shopping centers (Polus City Centre, Aupark, Avion, Danubia and Shoping Park Soravia) including others four hyper-markets and many specialized wholesale stores (IKEA, NAY Elektrodom, Baumax, Hornbach, Mountfield, Atrium etc.) is also matter of last five years.

BA maloobchodný sektor prekonal jeden z najdramatickejších zmien po roku 1989. Hlavný transformačný proces nazývaný „malá privatizácia“ – predávanie obchodov novým súkromným obchodníkom – bol jeden z prvých privatizačných procesov vedúcim k formácii privátneho sektoru. Vrámci celého mesta, 705 jednotiek v celkovej  hodnote prekročených 1bln Československýh korún bolo privatizovaných aukčným predajom v rokoch 1991-1992. Následne sa konalo  rozobratie minulých centralizovaných národných a regionálnych maloobchodných sietí prevažne všetkých segmentov v maloobchodnom sektore. Táto malá privatizácia bola neskôr sprevádzaná ss masívnym nárastom malých obchodov nových malých podnikateľoch. Novo založené prestižné časti maloobchodu, ktoré preniklo špeciálne meststké centrum, začalo prinášať zvýšený počet nových bohatých zaákazníkov a vyššiu strednú vrstvu. Rozvoj od 1993 do 1998 bolo typické v raste obchodu pozorovateľné v prítomnosti nových maloobchodných reťaziach obchodoch na SK, menšie miestne maloobchodné siete (vrámci mesta) a pevná pozícia určitého počtu nezávislých maloobchníkov.  Od  roku 1999 stavanie hypermarketov, supermarketov a veľkých obchodných centier začalo na Slovensku. Počas 5 rokov 5 hypermarketov a 13 supermarketov otvorili v BA. Objavením 5 veľkých obch. centier (Polus City Centre, Aupark, Avion, Danubia and Shoping Park Soravia) vrátane ďaľších 4 hypermarketov a veľa špecializovaných veľkoobchodov (IKEA, NAY Elektrodom, Baumax, Hornbach, Mountfield, Atrium ...) je tiež vecou posledných 5 rokov.

        Financial sector has been one of the most important sectors carrying on urban transformation within the city. Its influence has been manifold. It has generated one of the most important increase in employment (in 1985 the sector of banking and insurance had 1,956 employees, in 1989 2,010 employees, while in 2002 it provided jobs for 15,021 employees). This sector has allocated huge investment into physical environment of the city (branches, buildings) and finally it has generated high amount of money through much higher than average salaries of financial sector employees. Bratislava is without any doupt the leading financial center of the country (here is located 39.22% of total Slovak financial sector employment, Table 3), being the seat for 22 from 25 the biggest financial companies in Slovakia (Trend Top 2002). Only 6 from 28 banks, branches of foreign banks and state financial institutions had their headquarters outside Bratislava in 2002 (see for a discussion of basic features of the development of the banking sector in Bratislava after 1989 Buček, Pitoňák 1997). Similar processes have taken place in retail trade and financial intermediation, and also in development of business activities, accommodation and food service facilities, administrative activities and other service activities.

Finančný sektor bol 1 z najdôležitejších sektorov pokračujúci v transformácií mesta. Jeho vplyv bol rozmanitý. Bol generovaný 1 z najdôležitejších nárastov zamestnanosti (v r. 1985 sektor bankovníctva a poisťovníctva mal 1956 zamestnancov, v roku 1989 2010 zamestnancov, pokiaľ v r. 2002 poskytovaľ 15 021 prac. miest). Tento sektor zahŕňal veľa investícií do fyz. prostredia mesta ( oblasti, budovy) a konečne generoval veľké množstva peňazí cez oveľa väčšie priem. platy vo finančnom sektore zamestnancov. BA je bez akýchkoľvek namietok vodcom finanč. centra štátu (tu sa nachádza 39,22 % celkovej zamestnanosti finanč. sektoru, tab. 3), je tu 22 z 25 najväčších finanč. spoločností (Trend Top 2002). Iba 6 z 28 bánk, odvetví zahranič. bánk a zahranič. finanč. inštitúcií malo ich hlavné centrá mimo BA v r. 2002 ( pozri diskusiu o zákl. črtách rozvoja za bank. sektoru v BA po r. 1989 Buček, Pitoňák 1997). Podobné procesy sa konali v maloobchode a finanč. sprostredkovaní a tiež v rozvoji obch. aktivít a iných služieb.

4. Inner spatial structure of Bratislava

4. Vnútorná územná štruktúra BA

The inner spatial structure of Bratislava has been developed in an irregular pattern. Bratislava was developed to northeast and east directions from the city center before 1970. There have been three major obstacles in the physical landscape (the Small Carpathians mountain range, the Danube river and border with Austria). Spatial development of the city (first of all construction of great housing estates) started in the beginning of the 1970´ across Danube and Small Carpathians right close boundary with Austria. Thanks to the impact of institutional and policy factors typical for communist regime, inner spatial structure of Bratislava developed many special features that became barriers of its development after 1989. Particular attention must be given to central directive management of territorial-administrative and economic units, abolition of land market and introduction of administratively determined fixed prices of urban land, long term preference given to industrial and construction sectors in detriment to activities of tertiary and quaternary sectors. These features were associated with nationalization of retailing, small businesses and services, and development of large monopolistic structure in whole service sector. General priorities of public and societal interest in the field of urban planning accompanied city development. Introduction of redistributive housing system, with administrative distribution of flats, control of their exchange and many other regulations distorted flat market in Bratislava.

Vnútorná územná. štruktúra BA bola rozvíjaná v nepravid. vzoroch. BA bola rozvíjaná v severvých. a vých. smerom z centra mesta pred r. 1970. Boli tam 3 zákl. prekážky vo oblasti terénu ( horský rozsah Malých Karpát, rieka Dunaj a hranica s Rakúskom). Územný rozvoj mesta ( po prvé výstavba veľkých sídlisk) začalo začiatkom r. 1970 cez Dunaj a Malé Karpaty v blízkosti hraníc s Rakúskom. Vďaka za dopad inštituciálných a politických faktorov typických pre komunist. režim, vnútornú územnú štruktúru BA rozvíjalo veľa špeciálných čŕt, ktoré sa stali bariérmi po r. 1989. Obzvášť pozornosť musí byť daná priamemu centrálnemu manažmentu teritoriálno-administratívných a ekonomických jednotiek, zrušenie pozemného obchodu a uvedenie administratívne rozhodnuté fixné ceny meskej pôdy, dlhotrvajúce preferencie dávame do priemyslu stavebných sektorov na úkor aktivít 3. a 4. sektoru. Tieto črty boli asociované znárodňovaním maloobchodov a malých obchodov a služieb a rozvojom veľkej monopolnej štruktúry v celom sektore služieb. Všeobecné priority verejného a spoločenského výnosu v oblasti meského plánovania spoločne s rozvojom mesta. Zavedením distribúcie  systému bývania z administr. distrib. bytov, riadením ich výmeny a veľa iných regulácií bytov obchodu v BA

With respect to the future development of the city, we have to emphasize the following features of its inner spatial structure in 1989: City center was functionally and physically underdeveloped. In fact it was a cluster of devastated buildings, without any signs of reconstruction or suitable exploitation. City center was spread on very small area (1). Large zones of industry with low land-use intensity were located close to the city center (2). Extensive mono-functional housing complexes were built on the margin of the city offering only a very limited spectrum and standard of services to its inhabitants (3). Main road network, which would support local exchange within the city, regional and transit transport, was not built in the city (4). As a consequence of a large-scale integration of surrounding villages (13 villages were joined to the city after 1946), cadastral territory of Bratislava increased from 58,5 square kilometers in 1945 to 367,8 square kilometers in 1989. Large share of territory of Bratislava was covered by agricultural land (approximately 40 % of the city area) and forests (21 %). There is a great extend of classical village settlements in the city (5).

S respektom do budúceho rozvoja mesta musíme zdôrazniť nasledujúce črty jeho vnútornej územnej štruktúry v r. 1989: Centrum mesta bolo funkčne a fyzicky nerozvinuté. V skutočnosti bolo zoskupenie zničených stavieb, bez akéhokoľvek náznaku rekonštrukcie alebo vhodneho využitia. Centrum mesta bolo rozšírené do veľmi malej oblasti (1). Veľké priemyslné zóny s nízkym využitím intenzity územia bolo umiestnených blízko centra mesta (2). Rozsiahle jednofunkč. domové komplexy boli postavené na okraji mesta ponukajúce iba veľmi obmedzené spektrum a štandart obyvateľov(3). Hlavná cestná sieť, ktorá by podporovala výmenu v rámci mesta, regionálny a tranzitný prevoz, nebol postavený v meste (4). Následkom veľkej škály integrácie okolitých dedín ( 13 dedín bolo pripojených k mestu po r. 1946), katastrálne teritórium BA vzrástlo z 58,5 km2 v r. 1945 na 367,8 km2 v r. 1989. Veľký podieľ teritória BA bolo pokrytých polnohosp. pôdou, približne meskej zóny ) a lesmi 21 %). Tam je veľké rozšírenie osídlenia klasickej dediny v meste (5).

In opinions of several authors there are four the most important factors of the development of inner spatial structure of post-communist cities: the return of the importance of land rent and increasing number of actors competing for space (1), the return of the self-goverment, the sift of an ansolute control over the space from central to local institution (2), the transformation of economic base of the city (3), the increase of social differentiation and the changing rules of spatial ditribution of people from political to economic criteria (4) and the substantial transformation of the urban landscape and architecture.

Podľa názorov niekoľkývh autorov tam sú 4 najdôležitejšie faktory rozvoja vnútornej územnej štruktúry pokomunistických miest: návrat dôležitých prenajatých území a zvíšení počet hráčov konkurujúcich o priestor (1), návrat samovlády, preskúmanie absolútneho riadenia priestoru z centrálnych na miestne inštitúcie (2), transformácia ekonomickej základne mesta (3), nárast sociálneho diferencovania a zmena pravidiel mestkej distribúcie ľudí z politických na ekonomické kritéria (4) a podstatná transformácia mestkého územia a architektúry.

By influence of above mentioned factors the inner spatial structure of Bratislava has changed rapidly since 1989. Six most visible processes of urban change have taken place here: a commercialization of the city center and intensification of land use in broader space of city center (1); a revitalization of production areas located within urbanized space of the city (2); an implantation of various business activities into originally mono-functional housing estates (3); a construction of houses with high standard of living (4); a construction of hyper-markets, super-markets, big specialized wholesale stores and large shopping and services centers (5); and an intensive use of land located alongside the main transport roads of the city (6). All these six processes are associated with radical change of land use patterns in terms of the replacement of existing activities with new and economically more efficient ways of use and, simultaneously, with physical upgrading. For example, during the period from 1990 to 2002 there had been 512 historical buildings reconstructed and 69 new built in the core quarter of Bratislava. From point of view futher devolepment of city centre of Bratislava the new period of its development began in 2005. Concerning Bratislava it has to be noted that city centre had occupied relatively small area before 1989. After first phase of centre‘s transformation, the period from 1990 to 2004 the second phase of construction development started. The first period was typically with redevelopments in existing estate, as well as new construction inside built-up areas of the centre. In this period a highly significant expansion is expected along both Danube water fronts. After this phase will be finished the centre of Bratislava will gain the architectural and functional qualities appropriate for the city of Bratislava’s importance (Korec, Ondoš in print, Erick van Egeraat Associated Architects 2003, Ballymore Properties Inc. 2004 etc.).

Pod vlyvom hore uvedených faktorov sa vnútorná územná štruktúra BA zmenila rapidne od 1989. 6 najviac viditeľných procesov mestkej zmeny sa konalo tu: komercializácia centra mesta a zosilnenie používania územia v širšom priestore centra mesta (1); revitalizácia výrobných oblastí umiestnených vrámci mestkého priestoru  mesta (2) implantácia rôznych obchodných aktivít do originálnich jednofunkčných sídlisk (3); výstavba domov s vysokým štandardom bývania (4); výstavba hypermarketov supermaketov, veľkých špecializovaných veľkoobchodov a veľkých obchodnýcha a služobných centier (5); a intenzívnym využitím územia umiestneným pozdĺž hlavných transportných ciest mesta (6). Všetkých týchto 6 procesov je spojených s radikálnou zmenou využitia vzorov územia pokiaľ ide o nahradenie existujúcich aktivít s novými a ekonomicky viac efektívnimi spôsobmi využitia územia, súčasne s fyzickým vynoveným. Na príklad, počas obdobia 1990 – 2002 tam bolo 512 historických budov rekonštruovaných a 69 nových postavených v jadrovej časti BA. Z pohľadu budúceho rozvoja  centra mesta BA nová doba rozvoja mesta začala od r. 2005. Centrum Ba pred rokom 1989 zaberala relativne malú časť územia. Po prvej fáze transformácie centra, v období 1990 -2004 začala druhá fáza stavebného rozvoja. Prvá fáza  bola typická rozvojom  v exstistujúcich nehnuteľností ako aj výstavbou vnútri zastavaných oblastí centra.  V tejto dobe je vysoko dôležitým  rozmachom očakávaným pozdĺž oboch brehov Dunaja.Po tejto fáze bude ukončené centrum BA a získa architektúrne a funkčné kvality vhodné pre dôležitosť centra BA (Korec, Ondoš in print, Erick van Egeraat Associated Architects 2003, Ballymore Properties Inc. 2004 atď.).

Extensive housing development with high standard of living (in apartment houses, as well as in family houses of villa type) was largely triggered on by the changing basic functions of Bratislava. Residential requirements of top-managers, employees of diplomatic missions, as well as some other economically well established social groups have been very high. Understandably, the demand for quality housing also has changed under the influence of general transformation of personal values of Slovak citizens. Housing offering high standard of living were built in attractive already built areas (Vnútorné Hory, Koliba, Kramáre, Lamač  etc), as well as in attractive "green site" locations (Záhorská Bystrica, Rača). Due morpho-geographic and climatic conditions north-western part of Bratislava (district Bratislava IV) has been the most attractive for construction of residential areas.

Rozsiahly rozvoj bývania s vysokým štandardom bývania (v apartmánoch, ako aj v rodinných domoch typu vila) bol široko smustený zmenou základných fukcii BA. Miestne požiadavky top manažérov, zamestnancov diplomatických misiách, ako aj iných ekonomicky dobre založených sociálnych skupín boli veľmi vysoké. Pochopiteľne, požiadavka na kvalitné bývanie sa tiež zmenila pod vlyvom všeobecných transformácii osobných hodnôt obyvateľov SK. Vysoký  štandard ponuky bývania bol stavaný v ablastiach (Vnútorné Hory, Koliba, Kramáre, Lamač  atd), ako aj v atraktívnich „zelená plocha“ miestach (Záhorská Bystrica, Rača). Kvôli morfogeografii a klimatickým podmienkam severozápadná časť BA (štvrť BA IV) bola najviac atraktívna pre budovanie miestnych oblasti.

As an example of a direct influence of population potential of Bratislava and its surroundings, advantageous geographical position of the city and great transit transport moving through the city can well serve construction great shopping centres, hypermarkets, supermarkets and big specialized wholesale stores in Bratislava. The construction of shopping centres, hypermarkets and supermarkets started in Bratislava as well as in Slovakia later than in neighbouring transition countries (Czech Republic, Poland and Hungary). However, there is very dynamic development in this sector in Bratislava since 1999. Within last five years, two shopping centers Aupark and Danubia, hypermarkets Tesco and Terno as well as two Billa supermarkets, two Jednota supermarkets, Kaufland supermarket and Lidl supermarket have been opened in city-district of Petržalka, in southern part of the city. In north-eastern part of the city, three shopping centres, Polus, Avion and Soravia, Metro hypermarket, Tesco hypermarket, two Billa supermarkets, two Jednota supermarkets and two Lidl supermarkets have appeared within last five years. In north-western part of the city, which seems to be lees important in transit transportation, only one hypermarket Tesco, Jednota supermarket and Billa supermarket have been constructed.

Ako príklad priameho vlyvu populačného potenciálu BA a jej okolia, výhodná geografická pozícia mesta a veľký tranzitný transoprt cez mesto môže dobre poslúžiť k budovaniu veľkých obchodných centier, hypermarketov, supermarketov a veľkých špecializovaných veľkoobchodov v BA. Budovanie obchodných centier, hypermarketov, supermarketov začalo v BA ako aj na SK neskôr ako v susedných tranzitných štátoch (Česku, poľsku a Madarsku ). Avšak, tam je veľmi dynamický rozvoj v tomto sektore v BA od r. 1999. POčas posledných 5 rokov, 2 obchodné centrá   Aupark a Danubia, hypermarketi Tesco a Terno ako aj 2 supermarketi Billa, 2 supermarketi Jednota, supermarket Kaufland a supermarket LIdl boli otvorené v štvri Petržalka, v južnej časti mesta. V severovýchdnej časti mesta  3 obchodné centr Polus, Avion, Soravia, hypermarket Metro Tesco, 2 supermaketi Billa, 2 supermaketi Lidl, 2 supermarketi Jednota sa objavili v rámci 5 rokov. V severozápadnej časti mesta, ktorá sa zdá byť menej dôležitá v tranzitnej doprave, iba 1 hypermarket Tesco supermarket Jednota a supermarket Billa bolo postavených.    

        For the future there are expected some tendencies. Further intensifying of the use of the city´s built-up area can be expected. This will concern mainly the surroundings of city center (1). Completing the highway system in the city will stimulate a strong request for agricultural areas in north-eastern, north-western as well as in southern territories of the city (2). An intensive construction activities can be expected in southern part of Bratislava, especially between the highway and state border with Austria. This area is attractive for living (northern part) and development of special economic zones (southern part) (3). Completion of the highways will intensify processes of sub-urbanization and enable absorption of bare areas of the villages annexed between 1946 to 1972 into the urban structure of the city (4). Expansion of Bratislava´s influence to Austrian and Hungarian territory for housing as well as bussines activities (5).

Do budúcnosti dajú sa očakávať nejaké tendencie. Budúce zintenzívnenie používanie zastavanej časti mesta môže byť očakávané. Toto sa bude týkať hlavne okolia centra mesta (1). Ukončenia diaľničného systému v meste bude stimulovať silnú požiadavku po poľnohospodárskich oblastiach v severovýchodných, severozápadných a v južných teritóriach  mesta (2). Intenzívne stavebné aktivity môžu byť očakávané južnej časti BA, špeciálne medzi ďialnicou a štátnou hranicou s Rakúskom. Táto oblasť je zaujímavá pre bývanie (severná časť) a rozvoj špeciálnych ekonomických zón (južná časť) (3). Ukončenie ďialnic bude intenzívny proces urbanizácie a umožní zlúčenie prázdnych oblastí dedín zabratých medzi r. 1946-1972 do mestkej štruktúry mesta. (4). Rozšírenie vplyvu BA smerom ku Rakúskemu a Maďarskému teritóriu pre ubbytovanie  a tiež ku obchodným aktivitám (5).

5. Population size and structures

Populácia a štruktúrry

Significant changes during last fifteen years happened also in Bratislava´s population development. After 1989, significant changes have been observed in the size of Bratislava´s population as well as in its structures. Between 1991 and 2001, Bratislava witnessed the first population decline in between two official censuses after the first historical census in 1869, with index of growth 0.97 (see Table 2). The 1991 census showed 442,197 inhabitants living in Bratislava but only 428,672 in the 2001 one. The two previous indexes equalled 1.16 (1991/1980) and 1.33 (1980/1970).

Dôležité zmeny počas posledných 15 rokov sa stali tiež v rozvoji populácie BA. Po r.1989 dôležité zmeny boli pozorovateľné vo veľkosti populácie BA a tiež v jej štruktúre. Medzi r. 1991 a 2001 BA bola svedkom prvého populačného poklesu medzi 2 oficiálnymi sčítaniami ľudu po prvom historickom sšítaní ľudu v r. 1869, s indexom rastu 0,97 (pozri tab. 2). Sčitanie ľudu v r. 1991  ukázalo, že 442 197 obyvateľov žilo v BA, ale iba 428 672 v r. 2001. 2 predchádzajúce indexi sa rovnali 1,16 (1991/1980) a 1.33 (1980/1970).  

Total increase of population decline very quickly from 8,000 inhabitants per year in 1970´s and first half of 1980´s on 5,000 a year in 1987 and 2,000 a year in 1991. This negative population development of Bratislava continued after the year 1991. An interesting fact in relation to population development after 1991 from a spatial viewpoint is that the four city districts (Bratislava I, Bratislava II,  Bratislava III and Bratislava V) registered decrease in the number of inhabitants between the census in 1991 and 2001. Only in the district Bratislava IV situated in the north-western part of the city the population has increased during mentioned period. Morphological and climatic attributes suitable for residential function are important factors of positive population development in this district of the city.

Celkový nárast populácie upadol veľmi rýchlo z 8000 obyvateľov za rok v 70-tich rokoch a prvá polovica 80-tich rokov na 5000 za rok v r. 1987 a 2000 za rok v r. 1991. Tento negatívny rozvoj populácie BA pokračoval po r. 1991. Zaujímavý fakt vo vzťahu k rozvoju populácii po r. 1991 z územného hľadiska je že 4 mestké okrsky  (Bratislava I, Bratislava II,  Bratislava III and Bratislava V) registrovali pokles v počte obyvateľov medzi sčítaním ľudu v r. 1991 a 2001. Iba v štvrti BA IV umiestnenej v severozápadnej časti mesta populácia narástla počas spomínanej doby. Morfologické a klimatické atribúty vhodné pre rezidentné funkcie sú dôležité faktory pozitívneho rozvoja populácie v tejto časti mesta.

Natural increase in Bratislava started to drop from 1977 yet. During the period of thirteen years natural increase declined from 12.4‰ in 1977 to 7.7‰ in 1989. New economic and social conditions existing during transition period significantly influenced depression in natality. Economic uncertaintly, loss of social safety and new value hierarchy were typical signs of first phase of political transformation. Owing to a long-lastingly stable value of mortality (about 9 deaths/per 1,000 inhabitants), natural population decrease occurred in Bratislava in 1995 for the first time.  

Prirodzený nárast v BA začal klesať už od r. 1977. Počas 13 rokov prirodzený nárast klesal z 12,4‰ v r. 1977 na 7.7‰ v r. 1989. Nové ekonomické a sociálne podmienky existujúce počas prechodného obdobia značne ovplyvnili depresiu u národa. Ekonomická neistota, strata sociálnej bezpečnosti a nová hodnota hierarchie boli typickými znakmi prvej fázy politickej transformácie. Následkom dlhotrvajúcej stabilnej hodnoty úmrtnosti (okolo 9 smrtí z 1000 obyvateľov), prirodzený pokles populácie sa stal v BA v r. 1995 po prvý raz.

Migration movement had similar features as natural one after 1989. Number of emigrants was in long-term  view stable since 1975 to 2002 with about 3,000 to 4,000 persons a year. However, number of imigrants quite intensively has declined since 1987 and decreased on more than one half to 1997, from 6-7,000 a year to 3,000. Number of imigrants has always declined after 1997. Migration decrease as well as total decrease of population in Bratislava were detected here in 1997 for the first time in Bratislava´s modern history after World War II. In this year, number of migrants declined by 393, natural decrease (declined by 500 persons) was a little higher than migration decrease. Number of population of Bratislava declined by 893 in 1997. From 1997 population of Bratislave has decreased yearly.  

Emigračný pohyb mal podobné črtz ako prírodný po r. 1989. Počet emigrantov bol v dlhodobom pohľade stabilný od r. 1975 do r.2002 s okolo 3000 až 4000 osôb ročne. Avšak, číslo emigrantov celkom intenzívne kleslo od r. 1987 a kleslo na viac ako ½ do r. 1997, z 6-7000 za rok na 3000. Číslo emigrantov vždy klesalo po r. 1997. Migrácia klesala tak ako aj pokles populácie v BA v r. 1997 po prvý raz v modernej BA histórii po 2. svetovej vojne. V tento rok počet emigrantov klesol o 393, prirodzený pokles (o 500 osôb) boltrocha vyšší ako emigračný pokles.Populácia BA klesla o 893 v r. 1997. Od r. 1997 populácia BA klesala ročne.

Without any doubts, the most important reason of decline of imigrants has been retreat a great housing construction in Bratislava. At about 6,500 new flats were built in Bratislava befero 1985 a year. It was 3,203 new flats finished in 1989, 1,601 in 1990, even less new flats (1,469) in 1995 and surprisinglz 348 new flats in 1996 only. From 1997 number of new flats finished a year has stabilized on value between 1,000 and 1,500.

Bez pochýb , najdôležitejší dôvod úpadku emigrantov bol odídenie z veľké stavanie domov v BA. Okolo 6500 nových bytov bolo postavených v BA pred r. 1985 za rok. To bolo 3203 nových bytov dokončených v r. 1989, 1601 v r. 1990, dokonca menej nových bytov (1469) v r. 1995 a prekvapivo iba 348 nových bytov v r. 1996. Od r. 1997 počet nových bytov skončil na hodnote 1000 až 1500 ročne.

In consequence to described development in natural and migration motion the age structure of Bratislava population has been significantly changed. During one decade from the year 1991 to the year 2001 the number of children (age 0-14) decreased from 102,784 to  59,866. The portion on the total population of Bratislava has also decreased from 23.24% in 1991 to 13.96% in 2001. The number of productive age categories of population (age 15-59) increased in the same period from 261,343 to 285,846.  The portion on the total population of Bratislava increased from 59.11% in 1991 to 66.68% in the year 2001. The number of inhabitants in older age categories (age 60+) increased from 78,070 to 82,960. The portion on the total population of Bratislava has increased from 17.65% in 1991 to 19.36% in 2001. Regarding the population development of Bratislava alarming is above all sharp decline in the youngest category.

Následkom popisovaného rozvoja prirozdeného a emigračného pohybu veková štruktúra populácie v BA sa značne zmenila. Počas 1 dekády od r. 1991 do r. 2001 počet detí (vek 0-14) klesol z 102784 na 59866. Časť celkovej populácie BA  tiež klesol z 23.24% v r. 1991 na 13,96% v r. 2001. Číslo kategórii produktívneho veku populácie (vek 15-59) narástol v rovnakom čase z 261 343 na 285 846. Časť celkovej populácie BA narástol z 59,11% v r. 191 na 66,68% v r. 2001. Počet obyvateľov v kategóriach starší vek (vek 60+) stúpol  z 78070 na 82 960. Časť celkovej populácie BA stúpol z 17,665% v r. 1991 na 19,36% v r. 2001. Ohľadne všekého rozvoja populácie v BA  je alarmujúci prudký pokles v najmladšej kategórie.  

6. Bratislava´s position in settlement system of Slovakia and Central Europe

Pozícia BA v osídlovaní SK a strednej Európy

Political changes after 1989 enabled launch of globalization of eastern European economic systems. Free cross-border movement of people, information, finances and products brings also significant changes of national cultures. Of course, this development directly involves cities, mainly important state centres facing the crucial problem of their future role and prosperity in general. Important residential and economic centers are no more isolated by distances, political and state borders as well as information barriers from competition with other cities. Cities must cope with a new reality and search for their own position not only in national but at least in continental settlement network (Hall 1993, Musil, Illner 1994, Grimm 1994, Bašovský 1995, Falťan 1997, Vaishar 2000, Slavík 2000, 2003). Forming of a new urban structure is observable in Eastern Europe, particular cities search for their own position in network of European cities. Enlargement of the EU intensifies relevance of this process. From the aspect of the new position of Bratislava in settlement system of Slovakia and Central Europe, the following reasons are important.

Politické zmeny po r. 1989  umožnili spustiť globalizáciu východných európskych ekonomických systémom. Voľný pohyb ľudí cez hranice, informácie, financie a výrobky prinášajú tiež dôležité zmeny v národných kultúrach. Samozrejme, tento rozvoj priamo zahŕňa mestá, hlavne dôležité štátne centrá  čeliace závažnému problému ich budúcej roli a prosperity vo všeobecnosti. Dôležité rezidentné a ekonomické centrá nie sú izolované vzdialenosťami, politickými a štátnimi hranicami ako aj onformačnými barierami z konkurencie ostatných miest. Mestá musia zvládať novú realitu a hľadať ich vlastnú pozíciu nie len národne  ale aj najmenej v kontinentálnej sieti osídlovania (Hall 1993, Musil, Illner 1994, Grimm 1994, Bašovský 1995, Falťan 1997, Vaishar 2000, Slavík 2000, 2003). Formovanie novej mestkej štruktúry je pozorovateľný  vo východnej európe , jednotlivé mestá hľadajú ich vlastnú pozíciu v sieiti európskych miest. Zväčšenie EU zosilňuje dôležitosť tohto procesu. Z pohľadu novej pozície BA v osídlovacom systéme SK a strednej európy sú dôležité nasledujúce dôvody.

        Owing to the geographical position of Bratislava, we can observe an oscillation between co-operation and confrontation around the territory of Bratislava throughout the history. The geostrategical significance of this territory resulted in its permanently high geopolitical value (Buček 1996). The peak of Bratislava´s political status was observed probably in the period of the 16th to 18th centuries, when Turkish troops were occupying the territory of Hungarian empire including its capital city of Buda. Most of the functions connected with the role of Hungarian capital were moved to Bratislava which de facto became the capital of Hungary. Even today we can observe a positive impact of this period mainly on the city´s spatial development and architecture. At the very beginning of modern history, in the time period after the Czechoslovak Republic arose in 1918, political role of the city was insignificant. Position of Bratislava even deteriorated after 1948, with loss of contacts on Vienna and Austria. In the communist period of Czechoslovak history, Bratislava had no particular role in European political events. This situation remained the same after 1969 when Czechoslovakia became a federal state. A radical change came in 1993 with Slovakia being an independent state. After 1993, growth of the political role of the city has resulted from the status of an independent state´s capital as well as from the position of Slovakia in central Europe, assigning the country and especially Bratislava a character of a bridge and contact zone between western and eastern Europe, between Anglo-Saxon and Slavic worlds.

Kvôli geografickej pozície BA, môžeme pozorovať kolísanie medzi spoluprácou a konfrontáciou okolo teritória BA počas hhistórie. Geostrategická dôležitosť tohto teritória rezultovalo do p ermantne vysokej geopolitickej hodnoty (Buček 1996). Vrchol politického statusu BA sa dal pravdepodobne pozorovať v čase od 16 do 18 storočia, keď Turecké jednotky obsadili teritórium Maďarskej ríše vrátane hlavného mesta Budy. Väčšina  funkcii spojených s úlohami hl. mesta Maďarska bolo presťahovaných do BA, ktorá sa de facto stala hl. mestom Maďasrka. Dokonca dnes môžeme pozorovať  pozitívny dopad tohto času hlavne na územný rozoj mesta a rchitektúru. Na úplnom začiatku modernej histórie v dobe po vzniku Českoslevenska v r. 1918, politická úloha mesta bola dôležitá. Pozícia BA sa dokonca zhoršila po r. 1948, so stratou kontaktov na Viedeň a Rakúsko.  Včase komunistickej histórie Československa BA nemala zvláštnu úlohu v Ruróskych politických udalostiach. Táto istá situcia zostávala po r. 1969 keď sa Československo stalo federálnym štátom. Radikálna zmena prišla v r. 1993 so vznikom SK ako nezávislého štátu. Po r. 1993 rast politickej úlohy mesta rezultoval  z statusu nezávislého hl. mesta štátu  ako aj z pozície SK v strednej Európe, pridelením štátu a špeciálne BA charakteru mostu a kontaktnej zóny medzi zaápadnou a východnou Európou medzi Anglo-Saxonskými a Slovanskými svetmi.

In correspondence with several authors, a factor of settlement hierarchy and a factor of geographical position (macro-position, so-called west-east gradient)  can be considered as the two principal factors of regional development in post-communist countries of Visegrad Four after 1989.

V súlade s niektorými autormi, faktor hierarchie osídlovania a faktor geografickej pozície (makro-pozícia, takzvaný západovýchodný vzostup) môžu byť považované ako 2 hlavné faktory rejgionálneho rozvoja v pokomunistických krajinách Vyšegradskej štvorky po r. 1989.

The fact that regions of major cities (cities on the top of hierarchy of settlement system) overcome the transformation period more successfully is generally accepted. Big cities have significant economic and social potentials. Their economic bases are diversified with a strong share of progressive activities of tertiary and quaternary sectors. The function of capital of independent state is twofold and gives to capital city an important advantage compared to other even larger cities without such a function. On the one hand, the capital city plays the role of gateway-city for establishing transnational linkages with other capital cities and states and attracts many international contacts and activities from outside the state. Therefore, in the contemporary era of globalisation the recent developments of the post-communist capital cities – such as Prague, Budapest or Bratislava – show extraordinary dynamics that has to be used in the diffusion of developmental impulses within the national city-systems concerned. On the other hand, the capital city plays the role of dominating centre of state control of the territory of the state.

Fakt, že regióny veľkých miest(mestá na vrchole hierarchie osídlovacieho systému) prekonali dobu transformácie viac úspešne je všeobecne akceptované. Veľké mestá majú dôležité ekonomické a sociálne potenciály. Ich ekonomické základne sú rozložené so silným podielom progresívnych aktivít 3. a 4. sektorov. Funkcia hl .mesta nezávislého štátu je dvojnásobná a dáva hl. mestu dôležitú výhodu porovnotaľnú s inými dokonca väčšími mestami bez takých funkcii. Na jednej strane , hl .mesto plní úlohu brány pre vybudovanie spojenia  s inými hl. mestami a štátmi a priťahuje veľa medzinárodných kontaktov a aktivít z vonka. Preto,  v súčaasnej ére globalizácie posledné rozvoje pokomunistických hl. miest ako Praha, Budapešť alebo BA ukazujú výnimočné dynamiky, ktoré musia buť použité v rozšírovaní impulzov rozvoja vrámci národnich systémov mesta.Na druhej strane, hl. mesta plní úlohu dominantného centr štátneho riadenia teritória štátu.

Transformation processes in Bratislava, we can even say transformation processes in all capital cities of post-communist countries, have been positive influenced by the following location requirements too:

1. a great potential for inter-organizational face-to-face contacts,
2. specialized information provided by business services (financial, legal, advertising),
3. bodies of government and administration having far-reaching competencies, and
4. a high level of  accessibility to other (competing) major centers (usually capital cities) of other countries.

Transformačné procesi BA môžeme dokonca povedať transformačné procesy vo všekých hl. mestách pokomunistických krajín, boli pozitívne vplyvnené nasledujúcimi miestnymi požiadavkami:

1. veľký potenciál pre medzi-organizačných tvárou tvár kontaktov,
2. špecializovanými informáciami poskytovanými obchodnými službami (finančné, právne, reklamné),
3. časťami vlády a administrácie majúce ďaleký doash kompetencii,
4. vysokej úrovne prístupnosti pre iných (konkurujúcich) veľkých centier (obyčajne hl. miest) iných štátov.

The dominant position of Bratislava and its surroundings in regional structure of Slovakia has been growing rapidly just after 1993. They attract most of the foreign capital inflow, subsidiaries of the foreign banks, most of the foreign trade, service and industrial branches and most proposals for an international co-operation. These factors predetermine Bratislava and its surroundings to be an unbeatable elements in regional structure of Slovakia for a far future.

Dominantná pozícia BA a jej okoia v regionálnej štruktúre SK vzrástla rapidne práve po r. 1993. Pritiahla väčšinu zahraničného kapitálu, pobočky zahraničných bánk, väčšinu zahraničného obchodu, služieb a odvetví priemyslu a veľa ponúk pre medzinárodnú spoluprácu. Tieto faktori predurčili, že BA a jej okolie budú neprekonateľné elementi v regionálnej štruktúre SK do ďalekej budúcnosti.

        Previous development indicates that Bratislava has an ambition to become only an inland economic heart, though, in some attributes, its importance can be observed far behind the state border. Bratislava does not belong to the group of European economic leaders, as well as Central European economic leaders. It can be rather seen as a city of well-balanced four basic branches of economy, namely business and enterprising, financial activities, industry and turism. As for the business and financial activities, Bratislava is shaded by three major Central European centres of Vienna, Prague and Budapest. Thanks to natural environment, rich history, cultural values and location, the city of Bratislava has perfect preconditions for tourism, including business, conferential and cultural tourism.

Predchádzajúci rozvoj naznačuje, že BA má ambície sa stať nútrozemským ekonomickým srdcom, i keď, v niektorých atribútoch, jeho dôležitosť môže byť pozorovateľná  ďaleho za hranicami štátu. BA nepatrí do skupiny Európskych ekonomických lídrov ako aj do Centra Európskych ekonomických lídrov. Viac viditeľná môže byť ako mesto s dobre vyrovananými 4 základnými odvetviami ekonomiky, menovite obchod a podnikanie, finančné aktivity, priemysel a turizmus. Pre obchodné a finančé aktivity BA  je zatieňovaná 3 veľkými centrami Centrálnej Európy Viedňou, Prahou a Budapešťou. Vďaka za životné prostredie, bohatú históriu, kultúrnu hodnou a umiestnenie, BA má perfektné predpoklady pre turizmus, vrátane obchodu.  

From point of view of future course of the political role of Bratislava, we can expect that Bratislava will become a seat of international political institutions respecting some rivalry with Vienna and Budapest. In a distant future, thanks to its position and certain historical predispositions, Bratislava may happen to be a centre of Slavic territory of Europe.

Z pohľadu budúceho smeru politickej úlohy BA môžeme očakávať , že BA sa stane sídlom medzinárodných politických inštitúcii rešpektujúca rivalitu s Viednou a Budapešťou. V ďalekej budúcnostii , vďaka jej pozícii a istim historickým predpokladom BA môže byť centrom Slovanského teritória Európy.

        Discussions on supposable development of Bratislava´s region after acceptation of the Slovak Republic into the European Union are very frequent. According to one of the opinions, Bratislava could become overshadowed by Vienna with a simultaneous decrease of its attractiveness for business, services, financial sector, education and some other activities. Mainly inland economic experts recommend to concentrate all development sources of Slovakia into Bratislava county being the most dynamic region of Slovakia. Consequently, this could have a positive effect on the rest of Slovakia´s territory by means of various externalities. At the same time, it is necessary to find tools of an effective support for retarded regions to avoid social tensions in the country. Third opinion on development of Bratislava supposes fusion with Vienna urban complex. Prague, Budapest and Vienna conted on leading position Central-Eastern Europe. The chances of Vienna in this contest would be heigtened after joining Bratislava.

Diskusie na možný rozvoj BA regiónu po prijatí SK do EU sú veľmi frekventované. Podľa jedného názoru, BA by sa mohla stať zatienená Viedňou so súčasným poklesom jej atraktivity pre obchod, služby, finančný sektor, vzdelanie a niektoré iné aktivity. Hlavne vnútrozemský ekonomický experti odporúčajú koncentrovať všetky rozvojové zdroje SK do BA, ktorá je najdynamickejší región teritória SK. Následne, toto by malo mať pozitívny efekt na zvyšok teritória SK. V tom istom čase, je nevyhnutné nújsť nástroje na efektívnu podporu zaostalých regiónov na vyhnutie sa sociálneho napätia v krajine. 3. názor na rozvoj BA  predpokladá zlúčenie s mestkým komplexom Viedne. Praha, Budapešť a Viedeň  súťažia o vedúcu pozíciu Centrálno-východdnej Európy. Šance Viedne v tejto súťaži by boli vyššie po pripojení BA.

7. Conclusion

Záver

To the end of my contribution I would like to state some basic summarizing notes towards the development of Bratislava in the time of last fifteen years as well as towards trends and scenarios of the its next development. On January 1st, 1993, Bratislava obtained the role of the capital of an independent state. This new key function has called for a fundamental transformation of the city´s roles and highlighted the prestige of Bratislava in central Europe. Within the last fifteen years, a relevant shift from production towards unproductive activities has been detected in Bratislava. Political and social development after 1989 has exposed Bratislava to a competition of other cities in this part of Europe. Bratislava lies in the shade of Prague, Vienna and Budapest. These cities gain many functions with regard to the whole central and eastern European region. A lot of facts indicate, that for example Prague, Vienna and Budapest happened to be "gates" for investments to eastern part of the continent. From this but also from other aspects, Bratislava keeps the role of a centre of only the second category.

Záverom môjho príspevku chcel by som uviesť niektoré základné sumarizujúce poznámky smerom k rozvoju BA v dobe posledných 15 rokov a tiež smerom k trendom a scenárom jej ďalšieho vývoja. 1.1.1993 BA získala úlohu hl. mesta nezávislého štátu. Táto nová kľúčová funkcia si vyžiadala základné zmeny mestkých úloh a zviditeľnilo BA v centre Európy. Počas posledných 15 rokov významný posun z výroby smerom ku nevýrobným aktivitám bol detekovaný v BA. Politický a sociálny rozvoj po r. 1989 sa vystavil BA konkurencii iných miest v tejto časti Európy. BA leží v tieni Prahy, Viedne a Budapesti. Tieto mestá získali veľa funkcii vo ča sa týka celého centrálneho a východného Európskeho regiónu.Veľa faktov naznačuje, že napr. Praha, Viedeň´a Budapešť sa stali bránami pre investície pre východnú časť kontinentu. Z tohot alebo z z iných aspektov BA  si drží postavenie centra iba 2. kategórie.  

The cities have to know which league they can and want to play. They have to realistically estimate what are their chances. The new political as well as economic context require a new role for middle-sized cities, such as Bratislava and other capitals of Central and Eastern Europe – to become mediator between the global economy and countries and regions in which they are located.

Mestá musia vedieť, ktorú ligu môžu a chcú hrať. Musia realisticky odhadnúť aké sú ich šance.Nový politický ako aj ekonomický obsah si žiada nové postavenie pre stredneveľké mestá, ako je BA a iné hl. mestá Strednej a Východnej Európy stať sa spostrodkovateľom medzi globálnou ekonomikou a krajinmi a regiónmi, kde sú umiestnené.

Bratislava is a capital of state and a important economic centre at international level. Position of "political governing cities" is more stable in time. Bratislava has a highly favourable geographical position. Bratislava is supposed to exploit existing dvelopment potential for occupying a significant position in hierarchy of Central European cities.

BA je hl. mesto štátu a dôležité ekonomické centrum na medzinárodnej úrovni. Pozícicia „politicky vládnucich miest“ je oveľa stabilnejšia v súčasnosti. BA má vysoko priaznivú geografickú pozíciu. BA predpokladá využiť existujúci rozvojjový potenciál zastať dôležitú pozíciu v hierarchii stredoeurópskych miest.

Due to further increasing role of transnational functions of the European Union, this state control of Bratislava (capital cities generaly) can possibly be weakened in future by the eastern enlargement. Today, however, one my draw the conclusion that there is still no evidence on the changing roles of the capital cities in the European Union showing some dramatic decline of their internationalising and state control roles.

Kvôli budúcemu nárastu postavenia nadnárodných funkcii EU, toto štátne vedenie BA (všeobecne hl. miest) môže pravdepodobne oslabiť v budúcnosti výchdné rozšírenie. Dnes, avšak, jeden môj záver ukazuje, že nie je stále žiadny dôkaz zmeny postavení hl. miest v EU a nejaký dramatický úpadok ich zmedzinárodňovania a vedenia štátnych postavení.

Enter into relations with conclusions of article Korec (2003), where disadvantages and advantages of Bratislava are named there are interesting opportunities and threats for Bratislava published by Ivašková (2005). Among opportunities it is necessary to name international development cooperation possibilities, location potential exploitation for trans-border cooperation with Austria, Vienna-Bratislava area, strategic location in the networks nodes gives possibilities for strengthened interconnections with trans-european systems, exploitation of the river port location of the city in the Danube area, city on Danube, profits from the air and river transport traffic, transfer of technologies in sophisticated types of production, exploitation of qualification potential for development of diversified competitive industrial production and services, science-technology parks development, creation of new sophisticated production job opportunities, creation of conditions for intensification of new forms of housing construction and fiscal policy reform and city tax incomes increase.

Preniknutím do súvislostí so závermi článku Korec (2003) kde sú menované výhody  a nevýhody tam sú zaujímavé možnosti a hrozby pre BA publikované Ivaškovou (2005). Medzi možnosťami je potrebné menovať medzinárodný rozvoj možnosti spolupráce, miestny potenciál využívania  spolupráce na hraniciach s Rakúskom, oblasťou Viedeň-BA, strategické miesto v sieti uzlov dáva možnosti pre predĺženie spojení s trans-európskym systémom, využitie prístavu na rieke v oblasti Funaja, mesto na Dunaji, profity z vzdušného a vodného transportu,  prenos technológii v moderných typoch výroby, využitie kvalifikovaného potenciálu rozvoja rozšírenej konkurenčnej priemyselnej výroby a služieb, rozvoj vedecko-technologických parkov, vytvorenie nových moderných pracovných miest, vytvorenie podmienok pre zvíšenie nových foriem výroby domov a reforma fiškálnej politiky a nárast príjmov z mestkých daní.

On other side certain threats for futher development of the city are decreasing population of Bratislava, aging of the population, labor outflow abroad, outflow of young labor especially, regional disparities deepening, decrease of industrial production competitiveness, decrease of environment quality and decrease of living standard, high energetic requirements of „new“ housing estates, overpower of investors` pressure on the areas reserved for technical infrastructure development, high financial requirements of transport systems construction and inappropriate low support of Bratislava as the capital city from the state.

Na druhej strane isté hrozby pre ďalší rozvoj mesta sú znižovanie populácie BA, dozrievanie populácie, odhod pracovnej sily do zahraničia, špeciálne mladej pracovnej sily, prehĺbenie regionálnej rozdielnosti, pokles konkurencie v priemyselnej výrobe, pokles kvality  živ. prostredia a pokles životného štandardu, vysoké energetické požiadavky „nových“ sídlisk,  zdolanie tlaku investorov na vyhradené oblasti pre rozvoj technickej infraštruktúry, vysoké finančné požiadavky na výrobu transportného systému a nevhodnej níykej podpory BA ako hl. mesta štátu.

Table 1 Employed by economic activity in Bratislava

Tabuľka 1 Zamestnaný ekonomickou činnosťou v BA

Sources: Statistical Yearbook of Bratislava. City Service of Slovak Statistical Institute, Bratislava 1986.

        Statistical Yearbook of Bratislava. Region Service of Statistical Institute of SR, Bratislava 2003.

Korec, P. (2002): The transformation of basic fubctions of Bratislava after 1989: trend and spatial consequences. Acta Universitatis Carolinae, XXXVII, 2, Praha, 85-103.

Table 2 Shares of Bratislava (Prague) in population of Slovakia (Czech Republic)                            

Tabuľka 2 Podieli BA (Prahy) na populáciu SK (CZ)

Sources: Retrospective lexicon of municipalities of the Czechoslovak Republic, 1850-1970, Federal Statistical

Zdroje   Office, Praha, 1978

             Statistical lexicon of the Czech Republic 1982, Federal Statistical Office, Praha, 1984

Statistical lexicon of municipalities of the Slovak Republic 1992, Statistical Office of the Slovak Republic, Bratislava, 1992

Statistical Yearbook of the Slovak Republic. Statistical Office of the Slovak Republic, Bratislava, 2003

Korec, P. (2002): The transformation of basic fubctions of Bratislava after 1989: trend and spatial consequences. Acta Universitatis Carolinae, XXXVII, 2, Praha, 85-103.

Table 3 Selected indicators of position of Bratislava in Slovak Republic (in percentages)

Tauľka 3 Vybraté ukazovatele pozície BA v SK (v  %)

Indicators Ukazovatele                                                1985                2002

population                                                                  8.08                  8.30

employment opportunities možnosti zamestnania                        11.64                14.59

employment in tercier ?                                                                 15.20                20.12

employment in trade, services, financial

   intermediation, research and development                        15.89                32.11

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––

jobs in industry                                                          8.56                  8.02

jobs in construction                                                        15.83                10.52

jobs in transport and communication                                 26.96                18.32

jobs in trade (excl. foreign trade)                                        10.43                25.11*

jobs in financing and insurance                                        21.62                39.22

jobs in education                                                        15.34                13.89

jobs in services, science and research                                27.62                46.65

jobs in health and social work                                        12.59                12.10

jobs in foreign trade  zahr. obchod                                                        89.58

jobs in jurisdiction práca v súdnictve                                                27.20

jobs in real estate, renting and business activities                                        70.64                    

*Wholesale and retail; Retail of motor vehicles, motorcycles and personal and household goods

Sources: Statistical Yearbook of Bratislava. City Service of Slovak Statistical Institute, Bratislava 1986.

Statistical Yearbook of Bratislava. Region Service of Statistical Institute of Slovak Republic, Bratislava 2003

Statistical Yearbook of the Czechoslovak Socialist Republic. Federal Statistical Office, Prague, 1986.

Statistical Yearbook of the Slovak Republic. Statistical Office of the Slovak Republic, Bratislava, 2003.

Korec, P. (2002): The transformation of basic fubctions of Bratislava after 1989: trend and spatial consequences. Acta Universitatis Carolinae, XXXVII, 2, Praha, 85-103.

Table 4 Development of number of inhabitants of ten biggest cities of Slovakia

Tabuľka 4 Rozvoj počtu obyvateľov 10 najväčších miest SK

Sources: Retrospektivní lexikon obcí ČSSR, 1850-1970 I/2, FSÚ, Praha, 1978.

        Štatistický lexikón obcí SR 1992, ŠÚ SR, Bratislava, 1992.

Statistical Yearbook of the Slovak Republic. Stat. Office of the Slovak Republic, Bratislava, 2000.  

Changes in the internal spatial structure of post-communist Prague.

Zmeny vo vnútornej územnej štruktúry pokomunistickej Prahy.

Sýkora, L. (1999): GeoJournal, Kluwer Academic Publishers, 1-11.

Post-1989 urban development in Prague/Bratislava (post-communist cities as a whole) was influenced first by government transformation policies, which changed the rules of the game, and later by a number of factors and processes, especially internationalisation and globalisation, public policies favouring unregulated market development, economic restructuring in terms of deindustrialisation and growth of producer (namely financial) services, and increasing social differentiation.

Po r.1989 mestký rozvoj Prahy/BA (pokumun. mestá ako celku) boli pod vplyvom poprvé tranformáciami vládnych politík, ktoré zmenili pravidlá hry a neskôr počtomm faktorov a precesov, špeciálne internacionalizmom a globalizáciou, verejných politík naklonených neregulovatenému rozvoju obchodu, ekonomické reštrukcie pokiaľ ide o deindustrilazíciua nárast výrobcu (a to finančný) služieb,  a nárast soc. diferencovania.

There is a wide spectrum of literature on the impact of Slovak transformation policies in urban areas. The main pillars of transformation were privatisation of state assets and liberalisation of prices. Their main outcomes, which influenced urban development were (1) new societal rules esteblished on democratic policy and (free) market principles; (2) a vast number of private actors operating in the city (including property owners); (3) an opennes of local economic systems to international economic forces.

Tam je široké spektrum literatúry o dopade SK transformačných politík v mestkej oblasti. Hlavné piliére transformácie boli privatizácia štátnych prostriedkov a liberalizácia cien. Ich hlavné výsledky, ktoré ovplyvnilui rozvoj mesta boli (1) nové soc. pravidlá založené na demokratickej politike a (voľné) obchodné princípy; (2) veľký počet privátnych činiteľov prevádzkovaných v meste (vrátane majiteľov nehnuteľností); (3) otvorenosť miestnych ekonomických systémov ku medzinárodným ekonomickým mocnostiam.

Internationalisation and globalisation, which started immediately after the political change and were speeded up by the pace of economic reform, have especially influenced Prague´s (Bratislava´s) economy and culture. The most important of these was internationalisation through capital investments by foreing companies which extended their operations into the Czech (Slovak) Republic a Prague (Bratislava). In Prague (Bratislava), foreing activities were particulary important in trade and producer services, such as finance, audit, consultancy, real estate development and marketing, public relations, media, etc.  

Internacionalizmus a globalizmus, ktoré začali hneď po politickej zmene a boli urýchlené tempom ekonomickej reformy, špeciálne ovplyvnené ekonomikou a kultúrou Prahy (BA). Najdôležitejší s týchto bol internacionalizmus cez hlavné investície zahraničných spoločností, ktoré rošírili ich prevídzky do CZ (SK) Praha (BA). V Prahe (BA), zahraniťné aktivity boli obzvlášť dôležité v obchode a výrobe služieb, ako financie, audit, konzultácie, rozvoj realitiek a marketingu, verejných vzťahov, media...

Foreign companies demanded office, retail and warehousing premises for their operation and foreign developers became very influential actors in the commercial property development. In many cases, attractive properties gained in restitution by domestic private persons were quickly sold to foreign investors and developers, who supplied office and retail space for lease or sale to foreign firms. The segment of the property market with a high specification office and retail space is now dominated by foreign owners, investors, developers, consultants, brokers and users.

Zahraničné spoločnosti požadovali úrady, moloobchodné a skladovacie komplexy pre ich prevádzky a zahraničný vývojári sa stali veľmi vplyvnými hráčmi v konkurenčnom rozvoji majetku. Vo veľa prípadoch, zaujímavé nehnuteľnosti získali restrikciami domácimi súkromnými osobami, ktoré boli rýchlo predané zahraniťným investorom a vývojárom, ktorí zásobovali úrad a maloobchodný priestor pre prenájom alebo predaj zahraničným firmám. Segment obchodu s nehnuteľnosťami s vysoko špecifikovaným úradom a maloobchodným priestorom je teraz dominantný zahraničnými vlastníkmi, investormi, vývojármi, konzultormi, maklérmi a uživateľmi.  

        Internationalisation has also had a profound impact on the labour market. On the one hand, there was an inflow of western managers and employees and, on the other hand, international economic migration brought workers from Eastern Europe, especially Ukraine, and small traders and vendors from Vietman and China. Employees of western companies, who receive substantially higher salaries in comparison with rest of labour force, are an important force on the residential market, demanding new or reconstructed up-market housing, thus contributing to changes in the built environment.

Internacionalizmus tiež mal intenzívny dopad na pracovný trh. Na jednej strane, tam bol príval západných manažérov a zamestnancov a na drhej starne, medzinárodná ekonomická emigrácia priniesla pracovníkov z Východnej Európy, špeciálne z Ukrajiny , a malých obchodníkov z pouličných predajcov z Vietnamu a Číny. Zamestnanci západných spoločností, ktorí prijali značne vyššie platy v porovnaní so zvyškom pracovnej sily, sú dôležitou silou na miestny trh, požadujúci nové alebo rekonštruované výberové ubytovanie, a tak prispievajú ku zmenám v budovaní prostredia.  

        Other factors contributing to internalisation were a rapid growth in visits of foreign tourists attracted by the historical, architectural and cultural heritage of Prague/Bratislava, and Westernisation and in particular Americanisation which penetrated daily life of population and influenced their consuption preferences and habits.

Iné faktory prispievajúce ku internalizácii boli v rapidnom náraste návštev zahraničných turistov zaujímajúcich sa o histrické, architektuálne a kultúrne dedičstvo Prah/BA a vplyv západnej kultúry a špecialne americkej, ktrá prenikla do denného života populácie a ovplyvnila ich voľby a zvyky.

        Concerning internalisation and globalisation, there is an important distinction between thetransitional and a capitalist city. There is a highly uneven balance between western and domestic actors in the transitional city, represented on the investment side by capital strength and access to western sources by foreing firms and on the side of employment by a highly uneven income balance between the average local employee and foreigners. This imbalance is increased by deregulation policies that favour capitalstrong foreign actors and by measures used to attract foreign investments.

Čo sa týka internacionalizmu a globalizmu tam je dôložitá odlišnosť medzi prechodným a kapitalistickým mestom. TAm je vysoká nerovnováha medzi západnými a domácimi činiteľmi v prechodnom meste, reprezentovaných na strane investície kapitalistickou silou a prístupom ku západným zdrojom zahraničními firmami a na strane zamestnanosti vysoko nepravidelný príjemový balanc medzi priemerným miestnym zamestnancom a zahraničními. Táto nerovnováha sa zvyšuje deregulačnými politrikami, ktoré  upredňostňujú silný kapitalistický hráči a zákonmi pritiahnuť zahraničné investície.  

        The recent changes in the urban environment of Prague/Bratislava were importantly formed by the character of public policy, i.e. by the approach of the state, city and borough governments to urban development, ecpecially in the fields of urban planning, real estate development and housing policy. The decisions of the central government as well as local politicians have been grounded in a neo-liberal approach, which has seen the free, unregulated market as the only mechanism of allocation of resources, that would generate a wealthy, economically efficient and socially just system. Politicians in government perceived the state as the root of principal harms to society and the economy in particular. The crucial role of the government was to reduce state involvement in as many matters as possible.

Nedávne zmeny v mestkom prostredí Prahy/BA boli dôležito formované charakterom verejnej politiky, t.j.  pristúpeným štátu, mesta  a rozvoju realít a bytovej politiky. Rozhodnutia centrálnej vlády ako aj miestnych politikov  boli založené na neo-lebirálnom prístupe, ktorý videl voľný , neregulovateľný trh ako jediný mechanizmus prídelu zdrojov, ktorý by generoval bohatý, ekonomicky efektívny a spoločensky čestný systém.Politici vo vláde si uvedomili, že štát ako základ hl. predtsaviteľa zraňuje spoločnosť a obzvlášť ekonomiku. Rozhodujúca úloha vlády bola redukovaná v toľkých veciack v koľkých len bola možná.

        In the urban setting, short term, highly individualised, ad hoc decisions of local politicians and administrators were preferred to the creation of basic rules of the game embedded in a long term plan, strategy or vision of city development. The ideological rejectionof planning as contradictory to the market, along with the unwillingness of urban planners to adapt to new circumstances, and opportunities for the realisation of individualised political ambitions and/or personal gains from bribery, have formed and maintained an unregulated, politicised, corrupt and unstable mode of „wild“ urban development practices.

V mestkom prostredí, v krátkom období, vysoko individualizovanom, pre tieto rozhodnutia miestich politikov a administrátorov  bolo uprednostnovaťvytvorenie základných pavidiel hry zakotvené v dlhodobom pláne, strágie alevo vízie rozvoja. Ideologické odmietnutie plánovania ako vzájomne si odporújuce s trhom, spoločne s neochotou plánovačov mesta prispôsobiť sa novým okolnostiam a možnosťami reaelizácie individuálnych politických ambícii a/alebo osobných ziskov z podplácania, vyformovala sa a udržala neregulovateľná, politická korupcia a nestabilný mód „divých“ praktík mestkého rovoja.  

        Economic restructuring involves anothers set of processe which has determinated conterporary urban change. Employment in industry declined by 36% between 1992 and 1996. Several industrial plants were closed or reallocated from central and inner city to out-of-town locations. The number of employees in financial intermediation increased by more then twice in 1992-1996 symbolising a quick transition to the post-communist urban service-based economy, which has been facilitated by internationalisation and globalisation. Finance and business services concentrated in the downtown area and contributed to rapid commercialisation of the city centre. The city economy has furthermore been influenced by the growth of a small entrepreneur sector including the self-employed, expanded retail services (stimulated by the underconsuption during communism) and hotels and restaurants (encouraged by a massive inflow of western tourists).

Ekonomická reštruktúra zahŕňa iný súbor procesov, ktoré rozhodli o súčasných meských zmenách. Zamestnanosť v priemysle klesla o 36% medzi r. 1992 – 1996. Niekoľko priemyselných podnikov bolo zavretých a premiestnených z centra a vnútra mesta na vonkajšie časti mesta. Počet zamestancov vo finančnom spostredkovaní sa zvíšil o viac ako dvojnásobok v r. 1992-1996 symbolizované  rýchlym prechodom na pokomunistickú meskú službo-založenú ekonomiku, ktorá bola  uľahčená internacionalizáciou a globalizáciou. Finančné a obchodné služby koncentrované v oblasti centre mesta a prispeli ku rapidnému komercionalizme centra mesta. Ekonomika mesta bola navyše ovplyvnené nárastom malého podnikateľského sektoru zahrňujúceho samozamestnanecké,  rozšírené maloobchodné služby  (stimulované podspotrebou počas komunizmu) a hotelov reštaurácii (posilnené masívnym prívalom západného turizmu).  

        At present, Prague/Bratislava characterised bz one of the lowest unemployment rates and highest incomes in the Czech (Slovak) Republic. The city population is more wealthy than in any other region of the country. This is manifested for instance in the highest support for right-wing political parties. Despite the general wealth, there are rapidly growing income differences within population, which are mirrored in the emergence of processes of socio-spatial differentiation.

V súčasnosti Praha/BA charakterizované jednou z najmensších mierou nezamestananosti a najvyššími príjmami v CZ (SK). Populácia mesta je viac bohatá ako v inom regióne štátu.  Je to zrejmé napr. v najväčšej podpore pravicových politických strán. Napriek všeobecnému bohatstvu  sú tam veľké rozdiely v náraste príjmovvrámci populácie, ktoré sú odzrkaddlené v procesoch sociálno-územnej diferenciácie.

        There has been a rapid growth in household income disparities, which are now higher than in the Netherlands or even in the United Kingdom. While there is a group of new owners, successful entrepreneurs and managers, employees in foreign-owned producer services, etc. on the upper end of the scale, there is also a growing number of homeless, unemployed and low-income households on the subsistence level. The reduction of the middle class or households who can afford a decent housing mortgage is another bitter part of contemporary social change.

Bo tam rapidný nárast nerovností v príjme domácností, ktoré sú teraz vzššie ako v Holandskualebo dokonca v Anglicku. Pokiaľ tam je skupina nových majiteľov, úspešných podnikateľov a manažérov, zamestnancov v zahrinično-vlastených výrovcov služieb... na vrchnom koci škály, je tam tiež nárst počtu bezdomovcov, nezamestaných a nízko-príjomvých domácností na úrovni životného minima. Redukcia strednej triedy alebo domácností, ktoré si môžu dovoliť slušné domové hypotéky je iná horká časť  súčasnej zmeny.

        The growing socio/spatial disparities are exhibited through the re-emergence of pre-war patterns of residential differentiation and the establishment of new enclaves of affluent population. Social and physical upgrading and gentrification in particular are present in inner neighbourhoods which had higher social status before the communist takeover. The construction of condominiums with apartments for sale in inner city enclaves and the growth of small suburban communities of oxpensive housing for new rich are new forms of separation that contribute to residential segragation.

Nárast sociálno/územných nerovností je vidieť cez znovu sa objavených predvojnových vzorov miestnej nerovnosti a založnie nových enkláv bohatej populácie. Sociálne a fyzické obnovenie a obzvlášť zušľachtovanie sú ukázané vo vnútornich susedstvách, ktoré mali vyšší soc. status pred prevratom koomunizmu. Budovanie kondomínii s apartmánmi na predaj vo vnútorných mestkých enklávach a nárast malých predmeských komunít drahých domov pre nových bohatých sú nové formy separácie, ktoré prispievajú k miestnej izolácii.

        In the 1990s, the five most processes of urban change in Prague/Bratislava have been (1) the commercialisation of the historical core – city centre; (2) the revitalisation in some inner city neighbourhoods, which has taken the form of commercialisation and gentrification – rising of the secondary city centres; (3) the revitalisation in large industrial areas with low intensity using of territory; (4) the revitalisation in large housing estates; and (5) residential suburbanisation in the outer city. Al the five processes are asociated with radical change of land use patterns in terms of the replacement of existing activities with new and economically more effective uses and, simultaneously, with physical upgrading.

V 90-tych rokoch, 5 naj precesov mestkých zmien Prahz/BA bolo (1) komercionalizácia historického jadra  - centra mesta; (2) revitalizácia v niektorých vnútorných meských susedstiev, ktoré boli prevzaté z komercionalizmu a zušlachtovaniu – nárast sekundárnych centier miest; (3) revitalizácia vo veľkých priemyselných oblastiach s nízkou intenzitou využitia teritória; (4) revitalizácia veľkých sídlisk a (5) miestna  suburbanizácia na okrajoch mesta. Všetkých 5 procesov je spojených s radikálnou zmenou vzužitia vzorov územia pokiaľ ide o nahradenie existujúcich aktivít s novými a ekonomickz efektívnejšími použitiami a súčasne s fyzickou obnovou.

Perception of housing quarters quality in Bratislava by its inhabitants

Vnímanie kvality domových štvrtí v BA jeho obzvateľstvom.

Korec, P., Smatanová, E. (1999), AFRNUC Geographica Supplementum 2/II, 223-234.

1 Introduction and methods

1 Úvod a metódy

The perception of housing environment in particular city by its inhabitants is quite usual research aim for urban geographers. We can find numerous articles dealing with this problem in Slovak as well in foreign literature (Bašovský, Paulov, Ira 1981, Bartnicka 1986, 1987, Franců, Paluš 1982; Radváni 1983, 1990; Ira 1984, 1989; Matlovič 1992; Kollár 1992; Galasová 1993). Current reasons to analyse this phenomenon are influenced by more factors. We consider as the most important in a case of Bratislava the following:

Vnímanie domového prostredia obzvlášť mesta jeho obyvateľmi je celkom obyčajné zameranie výskumu pre meských geografov. Môžeme nájsť veľa článkov zaoberajúcich sa s týmto problémom na SK ako aj v yahr. lit. (Bašovský, Paulov, Ira 1981, Bartnicka 1986, 1987, Franců, Paluš 1982; Radváni 1983, 1990; Ira 1984, 1989; Matlovič 1992; Kollár 1992; Galasová 1993). Súčasné dôvody analyzujúce tento fenomén sú ovplyvnené viacerými faktormi.  Považujeme ako najdôležitejšie v prípade BA nasledujúce:

A/ Bratislava has regarding its location, natural conditions, historical development and housing quarters' development since 1948 to 1989, very differentiated housing environment from qualitative point of view. One aim of this paper is in comparison of housing environment evaluation by city's inhabitants, with results presented in other works, that prepared authors from different scientific disciplines (architects, sociologists, geographers, ecologist etc).

a, BA kvôli jej lokácii, prirodných podmienok, historcikého rozvoja a rovoja domových štvrí od r. 1948 do 1989, veľmi rozlišné prostredi z kvalitatívneho pohľadu. Jeden cieľ tohto dokumentu je porovnanie vývoja bytového rozvoja obyvateľmi mesta s výsledkami prezentovanými v iných prácach, ktoré pripravili autori z iných vedeckých disciplín (architekti, sociológovia, geografi, ekologici ...)

B/ the economic conditions and social position of large part of the population changed very much during ten years since „velvet revolution“. Individual households started to consider potential change of housing location within the city border, eventually even outside the city borders. Current causes of local population dissatisfaction with housing situation can be transformed for reasons to move within short time period.

b, ekonomické podmienky a sociálna pozícia veľkej časti populácie sa zmenila veľmi veľa počas 10 rokov od „sametovej revolúcie“. Individuálne domácnosti začali zvažovať potenciálnu zmenu miesta domov vrámci hranice mesta, dokonca mimo hraníc. Súčasné prípady nespokojnosti miestnej populácie s bytovou situáciou môže byť transformovaná z dôvodov sťahovania vrámci krátkeho času.

        We asked respondents to express their opinions on five problems within the research questionnaire. At first, they should select three from proposed twenty housing quarters, that they consider as the most suitable for housing. Three the most unsuitable quarters for housing should be marked in similar way (Table 1 and Table 2). As the second problem, they should select three from 12 criteria that they consider as the most important within the process of housing location selection, as well as three of the lowest importance (Table 3 and Table 4). Third part of our research focused on inhabitants' satisfaction with environment of housing quarter where they live. They should express their preference by selection of one possibility from three possible – very good, average, or unsatisfactorily. The fourth issue concerned expression of three the most important positive characteristics and three the most negative characteristics of housing quarter where they live. At fifth, respondents should indicate the most preferred housing quarter in Bratislava, where they would like to live.

Pýtali sme sa respondentov vysvetliť ich názori na 5 problémov vrámci výskumného dotazníka. Po prvé, mali vybrať 3 z navrhovaných 12 domových štvrtí, ktoré zvážili ako najvhodnejšie  pre bývanie. 3 najnevhodnejšie štvrte na bývanie by mali byť označené rovankým spôsobom (tab1 a 2). Druhý problém, , mali vybrať 3 z 12 kritérii, ktoré považovali ako najdôležitejšie procesy v rámci výberu miesta bývania, ako aj 3 s najnižšou dôležitosťou (tab 3 a 4). 3. časť našeho výskumu sa zamerala na spokojnosť obyvateľov sprostredím bývania v ktorom žijú. Mali vyjadriť ich voľbu selekciou jednej z 3 možností – veľmi dobré, stredné, nespojné. 4 . otázka sa týka vyjadrenia 3 najdôležitejšie pozitívne charakteristiky a 3 najnegatívnejšie charakterisitiky domových štvrtí kde žijú. Po 5.,  respondenti mali poukázať na najlepšie domové štvrte v BA, kde by chceli žiť.

        We received answers from 2301 respondents – inhabitants of Bratislava in total. Personal characteristics of respondents included place of their living, sex, education, employment and age. Basic rules for questionnaire based research were respected in relation the respondents selection. The number of respondents from particular housing quarters in Bratislava was proportional according to number of population living in housing quarters. We also respected sex, education and age structure of Bratislava's population.

Dostali sme odpovede od 2301 respondentov – obyvateľov BA. Osobné charakteristiky respondentov obsahovali miesto ich bývania, pohlavie, vzdelanie, zamestnanie a vek. Základné pravidlá na dotazníkovo založený výskum boli rešpektované vo vzťahu selekcii respondentov. Počet respondentov z určitých domových štvrtí BA úmerných podľa počtu populácie žijúcich v domových štvrtí. Tiež ssme rešpektovali pohlavie, vzdelanie a vekovú štruktúru BA populácie.

        Twenty housing quarters in Bratislava were defined, respecting three requirements. First condition was that housing quarters are homogenous in relation to age and type of buildings. The second requirement was that the quarter is spatially continual. The third requirement was that they cover whole housing environment in Bratislava. Questionnaires were collected form 12 May to 18 May 1999. We analyse only first two problem issues in submitted paper. A complex evaluation of whole research requires much wider space.

20 domových štvrtí v BA bolo definovaných, rešpektujúcich 3 požiadavky. Prvá podmienka bola , že domové štvtre sú homogénne vo vzťahu veku a typu bodov. 2. požiadavka , že štvrť je úzmno kontinuálna. 3. podmienka bola, že pokrili celé ddomové prostredie BA. Dotazníkz boli zozbierané od 12.5 do 18.5.1999. Analzovali sme iba prvé 2 problémové otázky predloženého dokumentu. Komplexné ohodnotenie celého výskumu vyžaduje oveľa väčší priestor.

1. Housing quarters with the most suitable and non attractive for housing

1 Domové štvrte najvhodnejsšie a neatraktívne pre bývanie

        Basic information concerning evaluation of particular housing quarters by inhabitants are documented in Table 1 and Table 2. Separate as well as summarised inhabitants' evaluation of particular quarter is in lines. Information how inhabitants' of particular quarter evaluate all other quarters is in columns. These tables contain quite a lot of interesting information. We will analyse only selected data that we consider as the most important from the investigated phenomena point of view. The most important results concerning housing quarters' suitability for living are the following:

Základné informácie týkajúce sa ohodnotenia určitých štvrtí podľa obyvateľov sú zdokumentované v tab 1 a 2.  Oddelene ako aj spočítané „obyvateľské“ ohodnotenie určitej štvrte je v riadku. Informácie ako obyvatelia určitej štvrte ohodnocovali všetkz ostatné sú v stĺpcoch. Tieto tab. obsahujú celkom veľa zaujímavých informácii. Budeme analyzovať iba vybraté dáta, ktoré považujeme ako najdôležitejšie z pohľadu vyšetrovaného fenoménu. Najdôležitejšie výsledky týkajúce sa vhodnosti domových štvrtí pre bývanie sú nasledovné:

1. Housing quarters Hrad - Slavín - Horský park, Koliba - Kramáre and Centrum - Staré mesto obtained the highest portion of preferences. Very positive evaluation of these quarters is not surprising, although positive characteristics of first two quarters are different comparing to the third one. Top position of these three quarters, as well as differences in obtained percentage (16.3%, 12.4%, and 9.7% in mentioned order) are quite expected. Group consisting number of other housing quarters that received approximately 6 to 7% of preferences (Karlova Ves, Dúbravka, Ružinov, Záhorská Bystrica a Devin) is behind this three prominent quarters. The difference in relation to obtained positive preferences is observable only in a case of Ružinov. While Ružinov received almost 50% of preferences from inhabitants living in this housing quarter, other four housing quarters received preferences homogeneously from all housing quarters. The lowest share of positive preferences (below 2%) received three housing quarters located in compact built environment of the city with important breakthrough of production functions (Nivy, Trnávka and Prievoz), and new large mono-functional housing estates Dolné Hony and Medzi jarkami. Relatively high share of positive preferences that obtained housing quarter Petržalka can be explained by high preferences obtained from inhabitants living in this quarter (61% from total preferences).

1 Domové štvrte Hrad - Slavín - Horský park, Koliba - Kramáre a Centrum - Staré mesto dostali najvzššiu časť preferencii. Veľmi pozitívne ohodnotenie týchto štvrtí nie je prekvapivé, hoci pozitívne charakteristiky prvých 2 štvrtí sú inak porovnávané ao 3. Naj pozícia týchto 3. štvrtí ako aj rozdielov v získaných percentách (19%, 12.4%, a 9.7% v spomínanom poradí) sú celkom očakávané. Skupinu obsahujúca čísla domových štvrtí, ktoré dostali približne od 6 do 7% preferencii (Karlova Ves, Dúbravka, Ružinov, Záhorská Bystrica a Devin) je za týmito 3 prominentnými štvrťami. Rozdiel v porovnaní so získaných pozitívnych preferencii je pozorovateľné iba v prípade Ružinova. Pokiaľ Ružinov dostal takmer 50% preferencii od obyvateľov žijúcich v tejto časti  ďalšie 4 časti dostali preferencie pod 20% dostali 3 štvrte umiestnené v kompaktnom zastavanom prostredí mesta s dôležititým prelomom výroby funkcii (Nivy, Trnávka and Prievoz), a nový veľké monofunkčné sídliská estates Dolné Hony a Medzi jarkami. Relativne vysoký podiel pozitívnych preferencii, ktoré získala štvrť Petržalka môže byť vysvetliteľný vysokými preferenciami získaných od obyvateľov žijúcich  v tejto štvrti (61% z celkových preferencii).

2. Under detailed study of evaluation of the three the best placed quarters (three highest values in each column), there emerged interesting picture. The inhabitants of almost all housing quarters placed two quarters - Hrad - Slavín - Horský Park and Koliba - Kramáre among three the best quarters. Remarkable is bright diagonal observable in Table 1. It is consequence that inhabitants living in mentioned housing quarter perceive own quarter better, comparing to inhabitants from outside quarters. Inhabitants of only three quarters (Nové Mesto, Lamač, Petržalka) did not place own housing quarters among the first three quarters (in a case of Nové Mesto one respondent was decisive).

2. Podľa detailnej štúdie ohodnotenia 3 najlepších miest pre štvrte (3 najvyššie hodnoty v každom stĺpci), sa objavili zaujímavý obraz. Obyvatelia takmer všetkých štvrtí umiestnili 2 štvrte - Hrad - Slavín - Horský Park a Koliba – Kramáre medzi 3 najlepšie štvrte. Pozoruhodná je svetlá diagonála viď. tab 1. Je to náslok toho, že obyvatelia žijúci v spomínanej štvrti si uvedomili, že vlastná štvrť je lepšia ako vonkajšia. Obyvatelia iba 3 štvrtí (Nové Mesto, Lamač, Petržalka) nieumiestnili ich vlastné štvrte  medzi prvé 3 štvrte (v prípade N. Mesta 1 respondent bol rozhodný).

3. Extraordinary is fact, that inhabitants of the largest mono-functional housing estate Petržalka gave quite a lot of preferences to typically rural housing quarters (Záhorská Bystrica, Devín, and Jarovce-Rusovce - Čuňovo). It is probably compensatory reaction on conditions in own housing quarter with high density of high rise buildings.

3. Výnimočný je ffakt, že obyvatelia najväčšieho monofunkčného sídliska Petržalka dali celkom veľa preferencii typickým vidieckim štvrtiam (Záhorská Bystrica, Devín, a Jarovce-Rusovce - Čuňovo). Je to pravdepodobne kompenzačná reakcia na podminky vo vlastnej štvrti s vysokou intenzitou vysokého rastu budov.

4. Taking into account territory of the whole city, better is evaluated in respect to housing environment its northwest part. Southeast half of the city located at the Podunajská nížina is perceived substantially worse. Besides type of built environment and concentration of production activities, these two parts of the city differ substantially by air pollution and other direct indicators of environmental quality.

4. Ak zoberieme do úvahy, že teritórium celého mesta lepšie je ohodnotená s prihľiadnutím na domové prostredie severnozápdná časť. Juhovýchodná polovica mesta umiestnená na Podunajskej nížine je podstane horšia. Okrem typu vybudovaného prostredia a koncentrácie výrobných aktivít tieto 2 časti mesta sa líšia značne znečistením ovzdušia a inými priami indikátormi kvality prostredia.

We expected opposite view comparing to previous evaluation when dealing with preferences expressed as the most non-attractive quarters for housing (Table 2). It was really true in some cases. Besides this, there also appeared some new facts. We consider as important following findings:

Očakávame opačný pohľad porovnateľný s predchádzajúcim ohodnotením keď sa zaoberáme s preferenciami vyjadrenými  ako najneatraktívnejšie štvrte na bývanie tab.2. Bolo to vážne pravda v niektorých prípadoch. Okrem toho, tiež sa tam objavili nejaké nové fakty. Považujeme ako dôležité nasledujúce zistenia:

1. The dominant position of Petržalka housing quarter as the most non-attractive for housing is strong.  Petržalka obtained more than one fifth of all preferences (21.4%). We remind that it could receive one third of preferences as maximum (33.3%). This housing quarter is clearly on the first place according to the respondents from all housing quarters. It has to be mentioned that its preferences many times exceed housing quarters placed at the second and third place. Petržalka inhabitants themselves placed own housing quarter on the first place, although with smaller gap. Housing quarter Dolné Hony - Medzi jarkami second place was also more or less expected. Comparing to results from Table 1, surprising is very bad evaluation of housing quarter Centrum - Staré mesto, which obtained 6.8% of all preferences. It means fourth place among the most non-attractive housing quarter.

1. Dominantná pozícia Petržalskej štvrte ako najmenej atraktívnejšej pre bývanie je silná. Petržalka získla viac ako jednu pätinu všetkých preferencii 21,4%. Pripomíname, že to mohlo prijaťť 1/3 preferencii maximálne 33,3%. Táto štvrť je jasne na prvom mieste podľa respondentov všetkých štvrtí. Muselo to byť poznamenané , že jej preferencie veľa krát presiahli štvrte umiestnené na 2.- a 3. mieste, hoci s menším rozdielom Štvrť Dolné hony – Medzi jarkami 2, miesto bolo tiež viacmenej očakávané. Porovaním s výsledkami z tab.1, prekvapivo je veľmi zlé ohodnotenie štvrte Centrum - Staré mesto, ktoré získalo 6,8% všetkých preferencii. To znamená 4. miesto medzi najmenej atraktívnejšími štvrťami.  

2. The diagonal strongly appeared also in a case of evaluation of the most non-attractive quarters. The fact, that inhabitants living in Centrum - Staré mesto, as well as residing in Dúbravka and Karlova Ves, will not select own housing quarter among the most non-attractive quarters was expected. We did not expect so clear 'local patriotism' expressed in a case of housing quarters Devínska Nová Ves, Rača and Lamač, especially when comparing to results in Table 1.

2. Diagonála silne ukazuje tiež v prípade ohodnotenia najmenej atraktívnejšie štvrte. Fakt, že obyvatelia žijúci  v Centrum - Staré mesto, ako aj sídliaci v Dúbravka a Karlova Ves, nebudú vyberať vlastné štvrte medzi najmenej atrakt. štvrte, bolo očakávané. Neočakávali sme taký jasný „lokálny patriotizmus“ vyjadrený v prípade štvrtí Devínska Nová Ves, Rača a Lamač, špeciálne keď porovnáme výsledky v tab. 1.

3. The lowest values in Table 2 have quarters Hrad - Slavín - Horský park, Koliba - Kramáre and Karlova Ves. Besides the fact, that all their values are very low, interesting is their close similarity (1.4%, 1.4%, 1.5%). Very low value in a case of Karlova Ves is surprising in respect to previous evaluation. Very good evaluation of Karlova Ves we observe among respondents living in the largest Bratislava housing estates (Petržalka, Ružinov, Dolné Hony - Medzi jarkami and Dúbravka).

3. Najmenšie hodnoty v tab. 2 majú štvrte Hrad - Slavín - Horský park, Koliba - Kramáre a Karlova Ves,. Okrem faktu, že všetky ich hodnoty sú veľmi nízke zaujímavá je ich podobnosť 1.4%, 1,4%, 1.5%. Veľmi nízka hodnota v prípade Karlovej Vsi je prekvaúpujúca s ohľadom na predchádzajúce ohodnotenie. Veľmi dobré hodnotenie Karlovej Vsi môžeme vidieť medzi respondentami žijúcimi na najväčších BA sídliskách  (Petržalka, Ružinov, Dolné Hony - Medzi jarkami anDúbravka).

2. The most important and the most unimportant criteria for housing location selection

2 Najdôležitejšie a najmenj dôležité kritéria pre výber miesta ubytovania

The most important information concerning significance of particular criteria evaluation for housing location selection is fully expressed in Table 3 and 4. Good selection of criteria offered for evaluation documents the fact that the alternative 'other criteria' was during evaluation selected only in 22 cases from total 13806 cases.

Najdôležitejšia informácia týkajúca sa dôležitosti zvláštneho kritéria ohodnotenia výberu mesta bývania je plne vyjadrená v tab. 3 a 4. Dobrý vvýber kritéria ponúkal pre hodnotiace dokumenty fakt, že alternatívne „iné kritéria“ boli počas hodnotenia vzbraté iba v 22 prípadoch z celkových 13806 prípadov.

The most important criterion for housing location selection, according to respondents' choice, is size of an apartment. The difference of this criterion to the second placed one is quite big - 3.2%. This reflects one important fact, not mentioning some other aspects. The majority of respondents obtained their apartments during period 1961 to 1990. All apartments were built especially in housing estates typical by high rise buildings. The concrete panel form of housing construction in these estates usually offered apartments with three and less rooms. Size of such housing units was usually up to 60-70% m2, and from this reason, these apartments offer only very low housing standard. From this aspect, the leading position of 'size of apartment' criterion is understandable.

Najdôležitejšie kritérium pre vber ubytovania, podľa voľby respondentov je veľkosť apartmánu. Rozdiel tohto kritéria od druhého je pomerne veľký 3,2%. Toto odráža jeden dôležitý fakt, nespomínajúc niektoré iné faktz. Väčšina respondentov získala ich apartmány počas r. 1961 – 1990. Všeky apartmány boli postavené špeciálne na sídliskách s typickými výškovými budovami. Betónový panel z ktorého sú tieto budovy postavené zvyčajne ponúkajú apartmáni s 3 a menej miestnosťami. Veľkosť takejto ubytovacej jednotky bola obyčajne do 60-70m2, a z tohto dôvodu tieto apartmány ponúkali iba veľmi malý bytový štandard. Z tohto aspektu vedúca pozícia kritéria „veľkosti apartmánu“ je pochopiteľná.

Eight other criteria are behind this first criterion in relatively small range from 11.3% to 7.6%. Their top-down ranking is following - public transport connection, green spaces, retailing and services, crime rate, type of buildings, distance to city centre, level of noise and transport intensity, and air pollution. High value for 'public transport connection' reveals the problem of Bratislava's urban spatial structure. It concerns long distance of housing quarters from city centre. This criterion indirectly reflects lower level of individual car use, especially among numerous economic middle class members. The third position of 'green spaces' is little surprising. We should take into account that with exception of quarters located in northeast part of the city, there are quite large green spaces directly in housing quarters or their immediate neighbourhood. We do not consider as inevitable to analyse all eight mentioned criteria. Our attention attracts low value achieved for criterion 'air pollution' (7.6%) that is interesting especially in Bratislava case and high value for criterion 'crime rate' (9.1%). The value obtained for 'crime rate' confirms that security of housing quarters has become serious problem in Bratislava during last 10 years.

8 iných kritérii sú za týmto 1. kritériom v relativne malom rozsahu od 11,3% - 7,6%. Ich zhora-dole klasifikácia je nasledujúca – spojenie verejnou dopravou, zelené plochy, maloobchod a služby, hodnota kriminality, typ budov, vzdialensť od centra mesta, úroveň hluku a intenzita transportu, a znečistenie vzduchu. Vysoká hodnota pre „spojenie verejnou dopravou“ odhaluje problém BA meskej územnej štruktúry. To zahŕňa dlhé vzdialenosti od bytových štvrtí po centrum mesta. Toto kritérium nepriamo odzrkadluje nižší stupeň individuálneho použita aút, špeciálne medzi členmi početnej strednej ekonomickej triedy. 3. miesto „zelené plochy“ je trochu prekvapujúci. Mali by sme brať do úvahy, že mimo štvrtí umiestných na severovýchodnej časti mesta, tam sú celkom veľké miesta so zeleňou priamo v bytovej  štvrti alebo ich  priamom okolí. Nezvaýujeme ako nutné analyzovať všetkých 8 kritérii. Našu pozorbosť priťahuje nízka hodnota dosiahnutá z kritéria „znečistenia ovzdušia“  7,6% čo je zaujímavé špeciálne v BA prípade a vysoká hodnota pre kritérium „hodnota kriminality“ 9,1%. Hodnata získaná z kriminality potvrdzuje, že bezpečnosť domových štvrtí sa stala vážnym problémom v BA počas posledných 10 rokov.

The criteria 'density of population', 'distance to sport and recreation facilities' and 'inhabited by similar social groups' got last three places. If we had an intention to explain this phenomena precisely, more research would be needed. Nevertheless, we can emphasise even now the fact, that low significance of these criteria depends on still prevailing way of life and existing hierarchy of values inclined by Bratislava inhabitants. Our realistic supposition is that after basic economic problems will be overcome and new social structure of population with clearly defined borders among individual social groups will be formed, then the importance of these criteria will grow.

Kritéria „hustota populácie“ , „vzdialenosť ku športovým a rekreačným zariadeniam“ a „obývanie podobnou soc. skupinou“ obsadilo posledné 3 miesta. Ak sme mali zámer vysvetliť tento fenomén precízne, viac výskumov by bolo treba. A predsa, môžeme dokonca zdôrazniť teraz fakt, že nízka dôležitosť týchto kritérii záleží na stále prevládajúcom spôsobe života a existujúcej hierarchii hodnôt založenej na BA obyvateľoch. Naše realistický predpoklad je že po základných ekonomických problémoch bude prekonaná a nová soc. štruktúra populácie s jasne definovanými hranicami mdzi individuaálnymi soc. skupinami bude formovaná, potom dôležitosť týchto kritérii bude rásť.

Evaluating of criteria which are the most unimportant for housing location selection are presented in Table 4. We can observe some remarkable fact also here. As an opposite reflection to Table 3, there are two the most unimportant criteria 'population density' and 'social groups similarity' (17.0% and 16.4%). The third position of criterion 'distance to sport and recreation facilities', which logically belong to this group according to previous evaluation, already has value 3% lower. The final distribution of values in this table is different comparing to Table 3. With exception of already mentioned fact, our attention attract bigger range of values in Table 4, different distribution of values in this range and unexpected values related to some criteria comparing to Table 3.

Ohodnotenie kritérii ktoré  sú nedôležité pre výber miesta bývania sú ukázané v tab. 4. Môžeme vidieť niekoľko pozoruhodných faktov tiež tu. Ako opačná odozva na tab 3, tam sú 2 najmenej dôležité kritéria  „hustota obyvateľstva“ a „podoba soc. skupiny“ (17% a 16,4%). 3. pozícia kritéria „vzdialenosť ku športovým a rekreačným zariadeniam“, ktoré logicky patria tejto skupine podľa predchádzajúceho hodnotenia, už majú hodnotu o 3% menšiu. Koncová distribúcia hodnôt v tejto tab. je rozdielne porovnanie v tab. 3. S výnimkou už spomínaného faktu, našu pozornosť zaujalo väčší rozsah hodnôt v tab. 4, rozdielna distribúcia hodnôt v tomot rozsahu a nečaké hodnoty vzťahujúce sa k niektorým kritériam porovnávaných v tab 3.

Comparing the results form Table 3 and Table 4 for Bratislava as one unit to particular housing quarters, or comparing results among housing quarter we investigate, we can observe that preferences for particular criteria are distributed homogeneously.  We do not observe any distinct preference for particular criterion, or criteria of particular housing quarter in comparison to total evaluation. However, we can find some exceptions, for example high share of preferences that expressed inhabitants of Karlova Ves to criterion 'similar social group' in Table 3.

Porovaním výsledkov z tab. 3 a 4 pre BA ako jednej jednotky ku konkrétnej štvrti alebo porovnanie výsledkov medzi štvrťami ktoré vzšetrujeme, môžeme vidieť, že preferencie pre konkrétne kritéria sú distribuované homogénne. Nevidíme žiadnu jednoznačnú preferenciu pre konkrétne kritérium alebo kritéria konkrétnej štvrte v porovnaí s celkovým ohodnotením. Avšak, môžeme nájsť nejaké výnimky napr. vzsoký podiel preferencii, ktoré vyjadrujú obyvatelia Karlovej Vsi na kritérium „podobná soc. skupina“ v tab. 3.

3. Conclusion

3 Záver

The results we obtained by questionnaire based research we can summarise in several points. Research confirmed existence of two different territories from the quality of housing point of view in Bratislava. This fact highlights many authors (Moncmanová, Závodský 1990, Korec, Galasová 1993 etc.). The line which divide this territories traces river Danube (from state border with Austria to Nový Most), Staromestská street, Štefánikova street and railway line (with starting point in Main Railway Station and following direction to stations Vinohrady and Rača). The respondents evaluated substantially better the territory located in northwest direction from this line, comparing to the territory located in southeast direction.

Výsledky, ktoré sme získali dotazníkom založeným výskumom môýeme zosumarizovať v niekoľkých bodoch. Výskum potvrdil existenciu 2 rozdielnych teritórii z pohľadu kvality ubytovania v BA. Tento fakt zvírazňuje veľa autorov (Moncmanová, Závodský 1990, Korec, Galasová 1993 ...). Čiara ktorá rozdeľuje tieto teritória nasleduje rieku Dunaj (od štátnej hranice s Rakúskom po Nový most), Staromestská ul., Štefániková ul. a železnica (so zač. bodom na Žel. stanici a pokračujúc smeromk Vinohradom a Rači). Respondetni ohodnotili podstatne lepšie teritórium umiestnené v severozápadnom smere z tejto čiary v porovnaní s teritóriom umiestneným v juhovýchdnom smere.

        The results of this research confirms that there are two very attractive (Hrad - Slavín - Horský park and Koliba - Kramáre) and one extremely bad perceived (Petržalka) housing quarters in Bratislava. Broadly understood quality of housing in Petržalka is for sure not ideal. Our opinion is that strong influence on bad perception of this housing quarter has created myths (bad social structure of population, high crime rate, extraordinary high intensity of building, mono-functional character, underdeveloped retailing and services etc). Boška (1996) and Maier (1997) document based on results from analysis of large Prague housing estates that majority of myths on them are not true. After all, it is confirmed by Petržalka own inhabitants perception of housing.

Výsledky tohto výskumu potvrdzzujú , že tam sú 2 veľmi atraktívne  (Hrad - Slavín - Horský park a Koliba - Kramáre) a extrémne zlé povšimnuté (Petržalka) obytné štvrtev BA. Široko porozumená kvalita ubytovania v BA je naisto nie ideálna. Náš názor je že silný vplyv na vnímanie tejto štvrte má vytvorenie mýtov (zlá soc. štruktúra populácie, vzsoká hodnota krimiminality, výnimočne vysoká intenzita bud=ov, monofunkčný charakter, podrozvinuté služby a maloobchod... Boška (1996) a Maier (1997) dokumenty založené na výsledkoch analýzy veľkich sídlisk Prahy, kde väčšina mýtov nie je založená na pravde. Nakoniec, je to potvrené v Petržalke vlastným vnemom obyvateľov na bývanie.

        During evaluation of criteria important for housing location selection we discovered that high significance have criteria typical for previous period of social development (size of apartment, public transport connection, green space presence, retail and service facilities availability). Priorities that are more typical for current period of development were revealed in our research in less extent (similar social group, distance to sport and recreation facilities, density of population). One factor, which significance substantially grew during short period of ten years is crime rate.

Počas hodnotenia kritérii dôležitých pre výber miesta na bývaniesme zitili, že vysokú dôležitosť majú kritéria typické pre predchádzajúce obdobie soc. rozvoja (veľkosť apartmánov, spojenie verejnej dopravy, prezencia zelene, maloobchod a prístup službieb a zariadení). Priority, ktoré sú viac typické pre súčasnú dobu rozvoja bolo odhalené v našom výskume v menšom rozsahu (podobné soc. skupinyy, vzdialenosť ku športovým a rekreačným zar., hustota obyvateľstva). Jeden faktor , ktorého dôležitosť podstate rastie počas krátkej doby 10 rokov je hodnota kriminality.

        The results obtained by questionnaires are in consent with conclusions presented in many other works dealing with housing environment of former communist countries (Boška 1996, Berey 1997, Maier 1997, Weclawowicz 1997 etc). We can mention following results - inhabitants living in large housing estates are less critical toward these estates as inhabitants living outside them; inhabitants rarely criticise architecture or urban concept of housing estate; sources of dissatisfaction concern mainly fields of urban mass transport, retailing and services; young population is more critical to housing environment comparing to older inhabitants; inhabitants living in defined housing quarter, evaluate it better as inhabitant living outside etc. Concluding from criterion significance analysis in relation to selection of housing location, we can agree with Maier's opinion (1997), who asserts, that the causes of inhabitants' dissatisfaction are sometimes far distant from problems which try to solve professionals - experts.

Výsledky získané dotazníkom sú v zhode so závermi prezentovanými v mnohých iných prácach zaoberajúcimi sa bztovým prostredím minulých komunistických krajín (Boška 1996, Berey 1997, Maier 1997, Weclawowicz 1997...). Môžeme spomenúť nasledujúce výsledky – obyvatelia žijúci vo veľkých sídliskách sú menej kritický smerom ku týmto sídliskám ako obyvatelia žijúci mimo nich; obyvatelia zriedka kritizujú architektútru alebo mestký koncept sídliska; zdroje nespokojnosti sa týkajú hlavne oblastí mestkej masovej dopravy, maloobchodu a služieb, mladá populácia je viac kritická ku bytovom okolí v porovnaní so staršími obyvateľmi; obyvatelia žijúci v definovanej štvrti, ohodnocujú to lepšie ako obyvatelia žijúci na  vonku.... Zhrnutím analýzy dôležitých kritérii vo vzťahu s výberom miesta bývania môžeme súhlasiť s názorom Maiera (1997), ktorý prehlasuje, že prípady obyvateľských nespokojnosti sú niekedy ďaleko vzdialené od problémov, ktoré skúšajú vzriešiť profesionáli– experti.