Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Komenského / Prírodovedecká fakulta / Geografia mesta

pojmy (KOREC_Genius_loci.doc)

Falťan 1997 pozícia BA v rozvoji Slov GL – politický rozmer: mesto vnútrozemské, pohraničné, negat i pozit stránky, hranica bariéra alebo admin.-správna deliaca čiara, hist. začlenenie do Českoslov. po rozpade Rak.-Uhorska, status mesta (1919 admin.-správne centrum Slov., 1939 hl.m.Slov. štátu, 1945 centrum slov. časti ČSR, 1969 hl.m. SSR v ČSSR, 1973 hl.m. samost. SR),  postavenie a význam BA v síd. štruktúre – poloha excentr. k územiu, na hranici, „neslov.“, málo robotnícke; GL – socio-kultúrny rozmer: kontakt a prekrývanie etnokultúr, nem., maď., slov., chorv., žid., čes., bulh., osobnosti eur. i svet. významu, rodáci, mig. pohyby, inšt. vedy, vzdel., kult., umenia

GL – geogr. rozmer – poloha BA výhoda pre rozvoj mesta, štátu, obchod, konkurencia pre Brno, Viedeň, Gyor, Budpaešť

GL – soc.ekon.rozmer: hist. najvýzn. priem. centrum Uhorska, obchod, zahr. vzťahy Z-V, centrum vzdel., technolog. inovácií, 1948-1989 reštrikt. opatrenia m.č. BA vzhľ. k hranici, 1989 otvorenie hraníc, vstup zahr. kapitálu, koncentr. v Be, podniky celošt. char., zahr. zast. úrady, finanč., bank., obch. inšt. nadlokál. významu, cezhr. spolupr., žel. a diaľnica do MR, RR; GL – infraštrukt. rozmer – charakter, kvalita a smer dopr. sietí, cest., vodn., žel., let., medzinár. význ., konkurencia ČR spojenia S-J Eur. a MR Z-V Eur., vodná cesta Čierne a Sev. more  prepojením Dunaja s Rýnom, konkurencia BA-Schwechat-Praha-Budapešť; GL – symbol. rozmer – charakteristiky vnímané užívateľom, dominanty archit.-urb., NY business, Paríž móda, umenie, Benátky romantika, stovežatá Praha, Chicago zločin, Vatikán viera... BA hosp., polit., ekon., spoloč. imidž hl.m. SR, zaostáavnie za inými hl.m., turist. príťažlivosť, len nie negat. obraz !

Urbanizácia- proces sústreďovania hospodárskeho a kultúrneho života do veľkých miest na úkor vidieka; proces rastu úlohy miest vo vývoji spoločnosti (opak dezurbanizácia, resp. je to rast počtu obyvateľstva žijúceho mestským životom bez ohľadu na to, kde bývajú; Regionalizácia – spôsob, metóda, organizácia dačoho na základe regiónov; usporiadanie, členenie na oblasti, regióny;

BA – VIE – vzťahy regiónu: ( Korec, Smatanová): Poz. vplyv zvýšenej kooperácie v tomto priestore na reg. BA po významných polit. zmenách môžeme pozorovať už od r. 1867 a po r. 1918 -chladné vzťahy povojnových 40. rokoch; politická a ekonomická rozdielnosť pred 1989; všeobecná ekonomická kríza; b) R.1989-začiatok vytvárania zázemie BA aj smerom na západ; c) Veľmi zaujímavá situácia sa v regióne BA – Viedeň vytvára v súvislosti s trhom pracovných síl; d) Problém BA-Viedeň-doprava;

Basovsky prognozy prognózy: transform. spol., diferenc. miest pľ. významu, prestavba CBD, hl. úloha BA a KE v medz. stykoch, KE ako 2. hl. mesto, zlepšiť dopr. J trasou, BA-LC-KE, rozvoj regio. centier, regulácia v kotlinách aj živel. prestavby CBD, podpora vidieka pôv. len stredisk. obce, rekr. Bezák 1993 prístupy k analýze miest:

ekologický - Park, Burgess, McKenzie chicagská škola – princíp boja o prežitie, klasická urb. ekol., analýza soc. areálov, faktor. ekológia - obytné územie so soc.-priest. štruktúrou, opis vlastností matem. charakt., zákl. dimenzie: soc.-ekon., rodinný, etnický a migračný status; behaviorálny – kritika max. zisku, rozhodnutia kde bývať a kupovať, preferencie jednotlivcov ovplyv. emotívnymi väzbami

inštitucionálny - Cox, Harwey - rôzne obmedzenia, trh s bytmi, vlastníci pozemkov, manažéri komun. bytov, agenti s nehnuteľnosťami, pozemk. špekulanti, konflikt medzi nerovnými subjektami; priestorovo-interakčný – Lowry, Stewart, Zipf, Batty, Webber – dostupnosť a vzťah miesta práce a bývania, zákl. a obslužná zamestnanosť

Ekon.prístup (Bezák): vonThunen, Alonso, Mills, Muth – vzťah medzi polohou, ekon. rentou a dopr. nákl.; Ekon.prístup – delenie: 1. smer vychádza zo statických koncepcií W. ALONSA, E. S. MILLSA a R. F. MUTHA, skúma ich dynamickú stabilitu a potom odvodzuje podmienky a charakter dlhodobého vývoja priestorovej štruktúry mesta v dôsledku zmien vybraných faktorov. 2. smer výskumu si explicitne všíma životnosť bytového fondu mesta, pričom v úvahách o vývoji priestorovej štruktúry akcentuje vzťah starnutia bytového fondu a novej bytovej výstavby.

2 smery behaviorálneho prístupu: Najstarší z nich, venovaný problematike rozhodovania v priestorovom kontexte, sa v geografii miest vynoril v súvislosti s analýzou mobility mestského obyvateľstva. Väčšina štúdií tohto zamerania si všíma dva typy priestorových rozhodnutí – kde bývať a kde nakupovať. Druhý smer behaviorálneho výskumu reprezentuje štúdium percepcií urbánneho prostredia jeho obyvateľmi (POCOCK a HUDSON 1978). Význam tohto štúdia spočíva v tom, že percepcie nielen podmieňujú (pasívne) postoje ľudí voči svojmu okoliu, ale tiež silne ovplyvňujú aktívny proces rozhodovania v priestore

Giddens: feminizácia rutiny nemanuál. činností – zverované ženám, zniž. kvalif. potrebnej na prácu, menšia šanca povýš. proletarizácia – rutinné úradnícke zamest. majú zníženú kvalifik. Úroveň

Vývoj BA po 1989 6 char.znakov: útlm výstavby pre nedostatok fin., zvyš. cien stav.mat. a prác, fin. a legisl. prostr., rozpad veľkého staveb., prehodnotenie ÚPD,

Suburbanizácia: Matlovič, Sedláková 2004 proces premiestň. obyv. na okraj mesta a do prímest. zóny, zvyš. stupňa urb. na okraji m. konceptualizácia prímest. Zóny

Prímestská zóna – črty: (suburban zone - pásmo tesne obklopuje kompaktné m., súčasť mest. aglomerácie, mest. a vidiecky charakter)

Matlovič – definícia: proces zvyš. miery urb. areálov v prímest. zóne, kt. v iniciálnej fáze suburb. boli priest. odlúčené od kompaktného mesta, motív kvalita bývania a živ. prostr., závisí od veľkosti m. a jeho pozície v štrukt. sídelného systému, najvýrazn. pri veľkomestách, metropolách; Castells: urbanizmus a sociálne hnutie: využitie priestoru späté s vývojom spol., bohatí lepšie pozície na bývanie, chudobní snaha o zlepš. podmienok bývania a živ. prostr.,

Priestorová forma sub: urban sprawl – rozvaľovanie m., živelný rozvoj mimo kompakt. m., nízkohustotný rozvoj, skokovitý – rezidenčná suburb., pozdĺžny popri radiálach – komerčná suburb., šachovnicová – izolované slepé uličky. Európa – vplyv územ. plánovania; 3 smery ekologického prístupu: 1. (klasická) urbánna ekológia, silne nadväzuje na tradície chicagskej školy. Tematicky sa orientuje najmä na štúdium tzv. prirodzených areálov ako sú napr. slamy alebo getá, vyznačujúce sa osobitnou demografickou, sociálnou a ekonomickou štruktúrou ich obyvateľstva (BERRY a KASARDA 1977). 2. smer tzv. analýza sociálnych areálov (social area analysis), kt. rozvinuli v 50-tych rokoch americkí sociológovia E. SHEVSKY, W. BELL a M. WILLIAMS. Základom je presvedčenie, že hlavné znaky sociálno-priestorovej štruktúry mesta možno vystihnúť prostredníctvom 3 teoretických konštruktov, pomenovaných sociálny, rodinný a etnický status. Tzv. faktorová ekológia, predstavuje 3. smer.

Z akého interakčného modelu vychádza priestorovo-interakčný prístup?: Prívlastkom priestorovo-interakčný (stručne iba interakčný) označujeme špecifický prístup k analýze vnútornej štruktúry miest, ktorý spočíva v konštrukcii urbánnych modelov na princípoch koncepcie priestorovej interakcie. Základy tejto koncepcie, opisujúcej vzájomné väzby medzi priestorovými jednotkami realizujúce sa v podobe premiestňovania osôb, tovaru a informácií, položili v štyridsiatych rokoch predstavitelia sociálnej fyziky J. Q. STEWART a G. K. ZIPF.

Tammara 5 zákl. atribútov suburbanizácie: decentralizácia obyv. v mestskej aglomerácii z centrálnej časti mesta a jadra mestskej aglomerácie do prímest. zón; environm. hľadiská a želania obyvateľov bývať v kvalitnejšom prostredí; nárast dochádzky za prácou z prímestskej zóny do centra mesta, v neskoršej fáze vývoja bola rezidenčná suburbanizácia sprevádzaná decentralizáciou pracovných príležitostí; stieranie hraníc medzi mest. a vid. priestorom zásluhou rozširovania sa nízkohustotnej obytnej zástavby a komerčných areálov; suburb. výrazne spätá so štádiami živ. cyklu ľudí

Očovský 1994: faktory podmieňujúce rozm. byt. fondu v BA: všeob. – proces urb., industr., kolektiviz. poľnohosp., direktíva investícií, plán. prestavba sídiel; špecifické – miestne podmienky polohy, celoslov. význam BA, prír. podmienky, existencia bariér, blízkosť št. hraníc, demogr. Vývoj

3 skup. fakt.,kt podmieňovali rozm. byt. fondu na území BA: prír. (M.Karp., Podunaj. a Záh. n., Dunaj, podz. vody, prvládajúce SZ vetry),  spol.-polit. (prihr. poloha, zákon na ochr. pôdneho fondu, ideológia v ÚPD, nejasný plán rozvoja mesta), hosp. (priem. zóny V. a SV od centra, vinič JV svahy M. Karpát, umelé bariéry rozvoja  Slovnaft, letisko, nákl. stanica BA-Východ)

Wirth hodnotení urbanizmu ako spôsobu života: stupeň urbanizácie súčasného sveta nemôže byť úplne a presne vyjadrený percentom obyvateľstva žijúceho v mestách; v mestách žije veľký počet ľudí v tesnej blízkosti bez toho, aby sa poznali; soc. vzťahy v mestách vedú k vytváraniu štvrtí rôzneho charakteru, z ktorých niektoré zohrávajú črty malých obcí;

Castell-vývoj urbánneho priestoru: využitie priestoru je úzko späté so všeob. mechanizmami vývoja danej spoločnosti; vidí mesto nielen ako typickú lokalitnú mestskú oblasť ale i ako integrálnu súčasť vývoja hromadnej spotreby (obytné domy, školy, dopr.služby, atď.), kt. je sama o sebe neodmysliteľnou črtou priemyselného kapitalizmu; mestá sú úplne umelým prostredím, ktoré sme vytvorili my sami

Strednú trieda v záp.spol. ľudia pracujúci v mnohých rôznych typoch zamestnania; týka sa to väčšiny obyv. vyspelých západných zemí;

Str.trieda v záp. spol. - 3 podskupiny: stará triedna trieda (podnikatelia, živnostníci, majitelia malých obchodov); vyššia stredná trieda (odborníci alebo pracovníci v riadiacich funkciách); nižšia stredná trieda – predstavuje heterogénnu kategóriu ( nižší úradníci, učitelia, zdravotné sestry atď.)