Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Komenského / Prírodovedecká fakulta / Geografia mesta

Mesto - otazky 1 (mesto_otazky1.doc)

Otázky z Geografie mesta

(súpis otázok asi z piatich termínov - počet otázok na skúšku sa pohyboval v rozmedzí 3 - 10)

(Bezák, 1993)

Zhodnoťte faktorovú ekológiu ako smer ekologického bádania priestorovej štruktúry miest Ekologický prístup k štúdiu vnútornej štruktúry miest

Ktoré tri hlavné smery identifikujeme pri ekologickom výskume vnútornej štruktúry miest?

(Falťan, 1997)

Genius loci Bratislavy, základné rozmery a ich hodnotenie

Popíšte Genius loci Bratislavy - politický rozmer

Popíšte Genius líci - sociokultúrny rozmer Bratislavy

(Giddens 1999)

Čo zdôraznil Wirth pri hodnotení urbanizmu ako spôsobu života

Ako hodnotí vývoj urbánneho priestoru Castell?

Analyzujte strednú triedu v západných spoločnostiach

(Matlovič, Sedlák 2004)

Suburbanizácia, vznik a vývoj, atribúty a priestorové formy.

Ktorými základnými črtami sa vyznačuje prímestská zóna ako kľúčový priestor prejavov suburbanizácie?

Ktoré sú v odbornej literatúre otvorené otázky vo vzťahu s precizovaním definície suburbanizácie? Ktorých 5 základných atribútov suburbanizácie môžeme identifikovať v súlade s T. Tamarom (2001) Ktoré základné priestorové formy rezidenčnej suburbanizácie môžeme identifikovať?

Zhodnoťe základné priestorové atribúty suburbanizácie a jej priestorové formy.

(MatIovič 1998)

Ktoré zákiadné priestorové formy rezidenčnej suburbanizácie môžeme identifikovať?

Ako chápe vnútornú priestorovú štruktúru mesta ako predmet geografického výskumu Matlovič? Ako definuje vnútornú priestorovú štruktúru mesta Matlovič?

(Korec, Smatanová 2000)

Na ktoré otázky upriamujú pozornosť v súvislosti s vývojom vzťahov v regióne "Bratislava- Viedeň"?

Ktoré faktory podmieilujú rozmiestnenie bytového fondu v Bratislave?

Tri supiny faktorov, ktoré podmieňovali rozmiestnenie hytového fondu na území BA.

(Korec, Galasová, 1994)

Analyzujte fyzickogeografickú mikropolohu Bratislavy.

(Korec, Kováčiková, 2002)

Ktoré sú najdôležitejšie dôsledky globalizácie pre vývoj miest?

(Bašovský)

Hlavné determinanty rozvoja urbánnej a regionálnej štrtiktúry Slovenska.

(Korec, Smatanová, 1999)

Which are four the most important concerning housing quarters' suitability for living in Bratislava?

(Korec 2002)

Sescribe six the most visible processes changing the inner spatial structure of Bratislava since 1989. Popíšte 6 základných procesov meniacich po roku 1989 vnútornú priestorovú štruktúru Bratislavy, ako ich úvádza Korec - ang. text

BAŠOVSKÝ

1. Determinanty rozvoja urb. a reg. štruktúry SK

a) odráža objek. procesy, formuje sa v spoločenskom ale aj v prírodno - ekonomickom prostredí. Osobitosti -prirodné, ekologické zvláštnosti, potenciál krajiny. Prir. zvl. - vplyv úmerne FG diferencovanosti.

b) U a RŠ transformovali až po 2.svv vojne (1950  -1989) najhlbšie ekon. zmeny, nezodpovédali trh.

hosp. (priestor. uspor. EA aj rozlož. obyv.  deformované.socialistickými zákonitosfami

c) Neboli otvorené hranice na Z. Na sideiný a reg. sys\. - po 1989 vplyv makroregionálne procesy v Eur. Nutnosť prispôsobiť novým podmienkam

d) U a reg. sys\. - v celej histórii - nie ako integrálny celok ale súčasť(R-U, ČSR) Prelo deformácie: komunikač. trás (miesto, význam), priemys. závody - lokalizzácia, špecializácia (neúplná cykly, voj.pr.)

Nevyužitý rekreač., surovín. a PP potenciál Deform. sídelnej štr., rozloženi obyv. aj reg.štr.

2. Súčasný slav problémv U a reg. štr. SK

a) zákl. zn. U štr. - mladé nedáv. U územie (po 1950)

Spoloč. a ekon. deform. - odraz: silná industry., slabá terc. sféra (direktivne plan., rozmiestň.). Fázy U (západ): koncentr. - bodové meslá, aglomer., metropolis., megalopolis. SK-1. a2. f až po r. 1950.

BA. KE+urbane agregáty (s 40-80 t. obyv.) vyše 100 t. len 12,8% obyv. SK Opora U industrializácia nie 3. a 4. sector. Preskočilo f. koncenlrácie (zostala silná sieť vidiec. sídiel- pochádzajúcich z feud. profitovala. Mestá nedoformované, vidiek-silná obnova, resp. deštrukcia (rozptýlené osidl.)

Zákl. zn. sídelnej štr: neukončenosť, deštrukcia st. jadier, nejednol. slaveb. štýl, nekompatib. nové staré

b)chybná makrolokaliz. ekon. politika - hl. priemysel, nadväzne - bytová výst. -hlavne velké súbory

rozlož. obyv-nelogické z ekologic. aekonom. hľadísk

nižinv -28,4%=najvýhodn. (ekon.,ekol., komunikácie)

obyv.-1869 - 40%-1980-42%

kotlinv -16,5% obyv.-1869 - 29%, 1995-40%

oohoria -55%, obyv. - stale klesá

Do 50.tych r. - krajina využitá hlavne PP a lesná v. krajina – dokázala sa obnoviť (rovnovážny slav) 1950-89 zlá makrolokalizácia = problémy so ŽP (kotliny, pohoria - za hranicu ekol. únosnosti)

nižinv a nizko položené kotliny -Ek. a sid. hľadisko: nevyužitý ekon., doprav., sidelný potenciál-len PP báza SK = jednostranné využitie =deštrukc. demogr.

štruktúry (depresný demogr. pás-južný okraj SK (DS-Trebišov)- spomalenie aj rozv. mestských centier. Nutnosť prehodnotiť makroek. lok. politiku

kotlinv (str. a vysoko polož.)-Považie, Pohronie. Spiš

ekologicky labil" na hranici max. zaťaženia

silné aglomerácie (nad 100 t) a ek. aktivity -  umožnili by viac (120-150) - Žilinská k.

Nedocenené k. na JSlov

d.osi(BA, NZ, Šahy, LC ,KE)

Probl. kotlin: záber najlepšej PP pôdy, vedenie komunik. trás, energet. náročnosť bývania a práce

c) deform. v rozlož. obyv SK - chyby rozlož. priemys. pred 1950 - hlavne potravIn a ľahký - nižiny ½ po 1950 - niž.-36%, kotliny - 45%

d) rozvoi miest -niž. - hlavná báza U - niž 1869 - 52%

30% mestského v kotl.. pohona - pokles do 1950 zo 17 na 10% mestského obyv.

1950-1988 zásadné zmeny N.- z 51 na 43%. K.-z 38 na 44%. Ekon. drahá chyba prenesenie U ťažiska na kotl. Nedoc. J ekon.komunik., urbaniz osi (Ba. Podun.n.-JSn.-KE)

e) najv. mestá=kostra reg, štr. - negat.determ.=aj reg.šl. čiastočne deform

Reg. štr.= odraz: primár. potenc. (nezávislá na člov.) + sek. potenc.(technlckého využ.-vytvára človek)

Hierarchické centrá: l. rádu-BA. II.-KE, III-BB,Po, ZA, TN, MT, TT, NR, Mezoregióny kotlinovo-ho. časti SK - malý prir. potenc ale 2 silné c.lila a.rádu (ZA-MT, BB-ZV) 1 IlIb. (TN-PB)

Mezoreg. nižin- velký prir. potenc. silné IIIb (LC NZ)+ silné llla(NR-TT). 2 slabé lIIb (Mich-Hum) Rozv. ťažisko SK - kotl-hor. (nadmer. konc. priem. a) miest} Od Pov.B po Hum - prirast. pás N   juž SK - demogr. regresný stagn. pás kombinovaná s etnosociál. štr. (rómsky problem) Súčasné obdobie-podmienky na odstr, pnestorových deformácii (hlavne ekon., dopr., sidel nevyuž. J SK

3. Hlavné transf. podm. U a r. štr. SK -medzinár. hľadiska

a) SK-vstup do väčšieho reg celku - Európa velké priestorové ek. útva

- ek. priest. útvar tvaru bananu - JAngl., Benelux. Fr, Nem. Svajč., S Tal

- Švéd., Dán. ,Berlin. Česko Vieden (Z SK, Ba. Buda)

toto - najdynamickejšie z hladiska ekonom. rozvoja velké možnosti v spolupráci s nástup. št. ZSSR os: Mníchov- Viedeň-BA aj Ba-Viedeň - Miláno možnosti spolupráce Česko, Poľsko, Maď., Rumunsko.

b) kontakty so Z Európou - najexpon BA + Z SK Oblasť V-Gyór-BA-nadnarodný ekon. útvar

BA - prenlkanle Z kapitálu zvýšenle dopr významu

BA (s Viedňou) predpoklady -pól rastu medzin. význ.

c) Zásadné vylepšenie komunikačnej infraštruktúry (prehodnotiť z hľ. súčasných a budúcich potrieb)  letecká, dialničná, železn., telekomunik. sieť

d) Nutnosť' prehodnotil' niektoré potenciály napr. rekreačný -zaujimavý (priroda, spoloč.kultúrny asp.) Nedostatky: doprav. sieť (nedobudovaná), zlá mat.-. techn. báza cest. ruchu, slabá propadácia. Odhad stred. SK- zisky z cest. r.môžu byť väčšie ako priem.

4. Hlavné transform. vnútorné taklorv (síd. a reg. štr.)

a) integrita SK (reg. štr. a dopr. ť'ahy medzi centrami) centrá: l. rádu-BA,II.-KE, III-BB,Po,ZA,TN,MT,TT,NR sklony územia k BA aj KE - nutnosť ich prepojenia, velký vplyv dopr. syst. na mestá- mal by na KE ale aj na závody na J SK a vznik komunik. osi Viedeň SNŠ

b) hlavnou vnút.. podm. zmien sid. a reg. štr.- zmeny v oblasti ekonomickej transformácie

Priemysel - technol. zaostalosť, nemôže konkurovať Filiálky čes. podnikov, bez obchod., výskum.-technol. manažm. Nové zahr. firmy testujú naše podnik. prostr., Dôležilosť kvalily a terminov dodávok (nielen ceny) Očakáva sa zníženie významu priemyslu. zvyšenie terciér. funkcii našich miest

c) Vo funkč. štr. - rozhodujúce post III- a IV. sektor (služby, veda, výsk., univerzity)- v minulosti podcen., bariéry (rezortné, podnikové výsk. štruktúry) Význam-IV. sekl. a vyššie služ.- v M =centrách reg.. (nové invencie, myšlienky) nemôže byt' 16-18 leno-7 (BA, KE, NR,ZA, BB, PO, LC)  hlavné centrá urban. Im podriadené M. zabezpečujú masovú výr.

d) Vývin a cena dopravy, doteraz-štátne intervencie Teraz-zreálnenie, Denná doch. SK – 928t.+100t. žiak. zvýšenie cestovn.= zmeny dochádz. zón, dočas. rast obyv. -v dôsledku presidľ.= ekonomizácia mobil. obyv.

e) Najdôležitejši faktor (z hľadiska vývinu SK miest) = výška nájomného - trhový mechanizmus - najvyšší dopyt BA, KE (ich ved. úl. v ekonomike)- mestami s najdrahšim bývaním= koncentrácia najatrakt. podnikania, dravé obyvateľstvo, vytláč. soc. slabého obyv. (dôchodc. - primestské sidla, rodičovské domy).

5. Prognóza vývoja U a reg. štruktúry SK

a) sid. a reg. syst. - zmena vonk. aj vnút. prostredia= náraz, stres= stagnácia rastu obyv časti miest, diferenciácia miest (význam, počet obyv.), zmeny mobility (smer, intenzita), sociálne napätie, prestavba mestskej štruktúry (CBD), vznik sociálnej segregácie v mestách

b) U. systém- vzrastie význam vedúceho centra=BA (výhody z polohy, titulu hl. mesta), dopravné, kultúrne, obchod. centrum. Hlavná úloha BA: vylepšiť dopravné spojenie a vnútornu infraštruktúru

c) KE- druhé vedúce centrum - zostanú- metropolil. mesto V SK. Preberanie niektorých f. hl. mesta (vlád. inštitúcie). Nevyhnutné - vylepšiť dopr. spoj. KE-BA

d) ostatné reg. cent. - závisi od aklivit reg. inštitucií - vylepšovanie spojenia na ved. c. aj do zahraničia dve skupiny - ležiace v: kotlinách S SK - neposkytujú rozvojové podm.pre rast nad 100 t. obyv (ekologické hradisko) ZA, PB, MT, PP, LM - rozvoj treba regulov. - cestovný ruch? - nižinách- možnosť rozvoja a rastu (ekon., ekolog. potenciál) LC, NZ, Michalovce - priemys. aktivily, sídelná báza.

e) ostatné cen. sid. syst.- rozvoj od rozvoja mestotv. funkcii (väčšina, svoj doterajši rozvoj - od

priemyslu), transformácia ich f.- diferencovane. Najrýchlejši rast najväčšich miest na úkor

najmenších resp. so zdegener. Funkciami.

f) Prestavba miest - už za socializmu - nedokonč. centrá - devastácia, deštrukcia, nové sídliská- zle archilekt riešené. V súčasnosti - najsilnejšia prest.  CBD - často je živelná (potrebné   zachovať,obnoviť hodnotnú architektúru).

g) Vidiecke osídlenie za socializmu - 2 deformacie

- zákaz výstavby v nestrediskových obciach (demogr. a staveb. deštrukc.). Z PP usadlosti – rekreač. chal.

- stavebný štýl (divoký)

Spôsob nápravy.- oživenie ekon. bázy, postupné architektonické zjednotenie

Dnes je ťažko predvídať další vývoj vidieckeho osídl.

h) Odraz novodobých procesov na reg. štr. SK

BA - významnejšie postavenie - zmena vnútornej štr. aj metropolitného zázemia

- KE budu rásť pomalšie oproti BA, je tu možnosť rýchleho rozvoja (východné trhy)

- regionálny systém - zostane zachovaný - zmena významu (faktory - aktivity III. a IV. sektoru, dopravné spojenie

- reg. štr. každej krajiny - silná zotrvačnosť. ťažká meniteľnosť. Napriek problémom, deformáciám (hlavne za posledných 40 rokov) je najideálnejšou schémou lebo zodpovedá prír.- ekologickým danostiam krajiny.

Priestorová štruktúra mesta MA TLOVIČ 1998

Mesto - komplikovanosť – rôznorod. def. a prist. k vnutornej priest. štrukt. mesta

-tradičný-usporiadanie soc.-ek. javov v priestore

-systémový p.-subsystémy

-priestorové usporiadanie M areálov

sociálno.ekon. p. - fyzický a sociálny rozmer SYNTÉZA (systematizácia)

Priest. štr. mnohorozmerná superštruktúra tvorená vzájomne previazanými čiastk. štruktúrami:

a) Fvziografická intraurbánna štruktúra

- priestor difer M. územia z hľadiska jeho prír. potenc. (vlastnosti) pre rozvoj jednotlivých druhov zástavby. Analýza areálov- z hľad. vhodnosti pre M zástavbu.

b) Morfologická intraurb. šruktúra

-priest difer. morfologických elementov (ulice. nám.. parcely, budovy) - hierarch. vyššie jednotky (ul. sieť. štvrte. urban. bloky). Analýza. vonk..(fyziognomická).sloh. stav mat. kryti vnút (mortologická) - pôdorys - z kartogr. materiálov.

c) Funkčná intraurbánna štruktúra

Mozaika soc.-ekon aktivit a vzt'ahov

- tendencia-zaujímať najvýhodnejšiu polohu % vznik relat. homogénnych areálov

Analýza: využitie zeme na území mesta

Funkčné štruktúry: a) obytné, b) priemys., c) skladovac., d) dopravné, e) odpočink, rekreač.,

e) nevyužité p1.

d) Sociálno-demografická intraurbánna štruktúra

- priestorová diferenc. obyv., - dynamika jeho charak teristík (biologických. sociál., kultúrnych, ekonom.)

Analýza: štr. je skrytá, neodhaliterná bežnými met.c (mnohodimenzionálna) - metódy viacrozmernej

štatistiky = vytvorenie diferenciačných komplexných charakteristík - status (ekonomický, rodinný, etnický)

1-4 štruktúry - úzko previazané, podmjenené. Dynamické zmeny.-otrvačnosť klesá od 1 po 4. Pri

skúmaní štr. M - rovnaký dôraz na všetky

Priestorová štr. - okamihový prejav etapy vývoja -potreba časovo-priest. príst. (bez pozn. minulého.

nemožno pochopil" súčas. a plánoval" budúci vývoj M)

-Zvolený metodolog. postup pri štúdiu musí umožniť:

a) logicky previazať parciálne intraurb. šlruktúry

b) uskutočniť porovnávacie výsk. rôznych miest (alebo toho istého v rôznych čas. prierezoch).

c)sledoval" pravidelnosti v procese formovania priest. štr., identifikovať najdôlež. Faktory.

Dospieť k formulácii modelu priest. štr. M

ÚVOD

Mesto najzlož., najdyn. objekt geogr. výskumu.

Na teritór. M:

a) ma malom priestore vysoká konc. aktivit. aj obyvateľstva

b)najvyšši sl. transformovania prir. prostr

c)diferenc. z hľadiska charakteru zástavby (funkčné využitie, s.-ek, kult. a demogr. charakteristiky)

Nutnosť riešiť: - charakterizovanie - vývinu. stavu, diferenciácie. vysvetlenie (príčin, mechanizmov,

faklorov determinujúcich diferenc.)

Pristupy urbánnej geogr.: - teoreticko-metodologická, báza. empirické štúdie.

Neexistuje všeobec. platná akceplovateľná integr. teória priestorovej štr. M a urbanizácie (Malfovič)

Postavenie geogr. M- čiastk. , analyl. disciplina HG

Hlavné smery štúdia geografie M: (vzájomne prepojené, koncepčne aj metodologicky) aj s inými

vedami (sociológia. ekonómia, demografia).

a) geograf. poloha M, b) fyziognomicko-mortolog. štr., c) funkčná štr.. d) sociál.-demograf. štr. a ekológia e) životná úroveň, podmienky života, f) percepcia (vnimanie), g} monografia mesta

8 typov miest WECLAWOWICZ: v záv. od hosp. štátu remeselno-obchodné (feud.), obchodné (včasnekap.), koloniálne, priemyselné (včasnekap. ), socialistické, priemyselné (pozdnekap.), postpriemys.. zglobalizov.

Základnv proces (pre rozvoj nových for. urbaniz.)  - v ekonomicke) báze M- presun významu z výrob. na nevýrob. odvetvia, globalizácia, oddelenie služieb od výroby. nové lokalizačné faktory

Rozvoj globálnych miest -(jeho funkcie) P.HALL1966

-centrum :

- polit. moci (štátnej, medzin.), sidlo polit. inštil.

- finančné (finanč. s!užby v medzinárodnom meradle)

-obchodu a podnikania

-vedy a výskumu (nové technol., medicína, ekonómia)

-predaja a spotreby luxus. tovarov (masová štand. t.)

Hierarchia miest J. Fridmann

a) globálne (3): Londýn, N. York. Tokio,

b) subglobálne (21)- Pariž, Madrid, Hongkong, Soul, Istambul, Bombaj Singapur, Rio, Buenos Aires,

Káhira, Kap Mesto. Sydney Melbourne

URBANIZÁCIA - SMITH 1999

Proces pri kt. rastie počet obyvat. žijúcich v mestach počiatky – 4 t. p.n.l. 1800-3%, 1990-45%,2025-60% GB-Town (City-Center), USA-City (central Busines Districl.CBD). Ger.- Stadt (City), velká priest dif. U

Etapy: 1) od 19 stor. - industrializácia -ekon. rozvoj, 2) po r. 1950 - hlavne v menej rozvinutých krajinách - nekontrolovaný rast - nie v dôsledku vývoja U ale dôsledkom PP a MP (demografické faklory)

Rast miest nad 1 mil.-1900- -Londýn.Pariž, 1950 (70), 1990 (295) - 31 nad 5mil, 8 nad 10 mil.

Priest. rozloženie ( nad 1 mil.) - do r. 1940 = všetky mierna z š.. severná polog., 1950 -71%,1990-26%, 2000- 2 najväčšie Lat. A., 9 z 10 - v L. A. a Ázii

Trendy rastu -najrýchlejšie rastú v L.A. a Jap.-Kórej regióne, väčšina - v menej rozvinutých kr.. menej prudká dynamika. ako sa predpokladalo,

-Čina (nad 70-nad 1 mil.) - menšia dynamika

-SA, Z Eur. - pokles počtu obyv.- proces deurbaniz.

Preurbanizovanosť miest rozvoj. kr. - rast obyv. vyšší ako rast prac. miesI. Mesto nie je schopné zabezpečiť bývanie, prácu.

MODELY mestskej štr. - snaha o identifikáciu a vysvetlenie odchýlok v priest. znakoch. Mestá rast v priestore aj v počte obyv.

- priestorové znaky - rozdiely aj podobnosti vo využití krajiny, štruktúrach

- výsledky štúdií priest. štr. väčšieho počtu miest - modely intraurbánnej štruktúry

1) BURGESOV-1924 na Chicagu

Predpoklady. rovnomerný: - rozvoj města - na rovine,  doprav. syst = cena dopr. v každom mieste rovnaká, pôda- v centre najdrahšia, von klesá, - budovy v C staršie. von - novšie, rôznorodé jasne rozlíšitelné, soc -ek- zóny - chudobnejši obyv. - v blízkosti centra (v meste prac priležil. - dopravné náklady), v meste nie je koncentrácia ťažkého priem (ŽP).

Koncentricke zóny

- Centrálny obchodno-služ obvod (CBD)

- Prechodna (šedá) z.- slumy+zóna ľah priemys (1.g)

- 2. generácia imigr - nízke príjmi, žijú blízko továrni

- obývaná stred triedou-vyššia kvalita – sukr. 2 domy

- obývaná vyššou tr. - drahé usadlosti-suburb dediny

Obmedzenia - predp. – odstred. proces pohybu obyv.,  bohatí -navrat smerom k hranici mesta

- ľudia do 20 a nad 60 r - v blizkosti CBD

-oblasti etnických segregácií (od čias 1 bielych imigr.)

2) HOYTOV -sektorový -1939 - typické pre Calgary

Predpoklad - v USA - 8 typov bývania. Predpok1ady (ako Burgess) + 3 ďalšie, bohati ľudia si vyberajú najlepšie miesta, majú na dopravu, žijú blízko dopr. Trás, sociálne podobné obyv. sa priť'ahuje = sektory. Oblasti vyšších popl. pri doprav. trasách – mestá rastú sériou trojuholníkov

3) MANNOV - viacerých jadier- 1965

Aplikácia na 3 mestá v Angl. (zlúčenie B+H modelov) Zásady: bohatšie obyt. areály = šedá zóna nie CBD

- ťaž. priemysel- pozdl'ž hlavných komunikač. línii

. nízka trieda - zóna staršieho bývania

. vyššia trieda - mimo priemyslu

- nižšia trieda, na okraji (rozdiel od Burgessa)

4) ULLMAN a HARRIS - kompromisný - 1945 (realistickejší, viac komplexnejší)

Predpoklady: . komplexnejšia štr. mesta

- veľkomestá, rozrastajú sa z CBD, každé jadro=bod rastu s róznou funkciou, dočasný rast zo

všetkých j., pokiaľ sa nezlúčia, . ak veľkomesto príliš obrovské - niektoré f. prejdu do nového centra

ZÁVER K MOD

- každý model má svoje obmedz.

- každé veľkomesto je unikátne (vlastná štr.)

KRITIKA K MOOEL.:

-zóny v skutočnosti nie sú také jasné

-každá zóna - viac typov využitia

-modely len z USA a SZ Eur.

-neuvažovala sa o novom vývoji a okrajoch miest

- modely - hlavne bývanie

-funkčné areály často ignorujú dopravu

MODEL CENY PODY (sídelný ekviv. Thunenovho m.)

- teória poplatku za bývanie

Voľný trh - maximálny zisk z umiestnenia, konkurencia Najdrahšie - v CBD (dostupnosť, nedostatok

priestoru) od CBD, poplatok za nájom prudko klesá, priemysel-viac priestoru, menej intenz. využitie ako obchod, bývanie, najväčšie súbory, von z mesta  klesajúca renta. Hustota osidlenia - v CBD

najvyššia, žijú tí, čo si nemôžu dovoliť dopravu.

K okraju mesta hustola klesá - bohatší obyv., hodnotnejšia krajina (podmienka - ľahká dostupnosť preto pozdĺž dopravných trás na vonkajšom okruhu)

- 8O. -te roky = maloobchodná revolúcia- na okraji M, podobne aj priemys. zóny a parky

Funkčné časti: - ich f. môže závisieť od: veku oblasti, staršie bližšie k CBD, ceny pôdy,  dostupnosti.

CBD (Central Susines Oistricl)

-maloobchod, podnikanie, úrady, služby

(bankovníctvo, financie), verejné budovy -aj viac CBD

Identifikácia CBD: maloobch. pred., obch. domy.

- najvyšší podiel hlavných úradov veľkomesta,

-najvyššia koncentrácia chodcov

-najvyš. budovy, najdrahši nájom, najintenz. doprava

- najrýchlejšie zmeny (prestavby)

. rozširovanie rôznym smerom (k bohatšim zónam)

Podiel obchodov vyšší ako 1 :3, úradov 1: 10

Mapovanie charakteristik CBD: výška budov, počet chodcov, dopravná dostupnosť, ceny pôdy, zmeny využitia zeme, centrálny index

PRIEMYSELNÉ ZÓNY

GENIUS LOCI (Falťan. 1997)

Vznik SR (BA ako hl. M.mení sa post. BA

v medzinárodnom i vnúlroslovenskom meradle.

1. GEOGRAFICKÝ ROZMER

Geogr. poloha - faktor v rôznych obdobiach významne ovplyvň. rozvoj. predpokladov mesta. V histórií väčší význam geogr. faktor (polohy), v súčasnosti dynamika a kvalita civilizačno  - spoločen.f. (ekonomické. politické, kultúrne, socio demografické. Infraštruktúrne, ekologické atd.). Poloha BA z hľadiska geografického je výhodná pre rozvoj M, pre rozvoj ďalšieho územia SR, zanedbanie, iné vplyvy, konkurencia -obchodné výhody z geografického postavenia využívajú: Brno, Viedeň, Gyor, Budapešť.

2. POLITICKÝ ROZMER

Geografická poloha BA posudzovaná cez prizmu politickú.

Pohraničné mesto z hľadiska rôzne sa formujúcich štátnych útvarov na tomto území = pozitívne, aj negatívne stránky v závislosti od politického vplyvu hranice: bariérovo, formálne.

Niekoľko polôh BA z obdobia 20. storočia :

a) Politicky boj o začlenenie BA do vznikajuceho Československa po rozpade R-U

-význam z hľadiska polohy v územi, hospodárskych a spoločensko-kultúrnych funkcií,

-význam spočival pre novovznikajúce štátne subjekty (Československo versus Maďarsko), ktoré sa snažili BA dostal' pod svoju správu.

b) Politické rozhodovanie o statuse mesta

-dopad pre M, ale aj vzťah k širšiemu územiu SK. (Rozhodovanie 5-krát,1919,1939,1945,1969,1993) - Politizácia postavenia a významu BA v sídelnej štruktúre Slovenska

-dôvody v rôznych obdobiach (širšie spoločenské zlomové situácie): geografické - excentr. poloha voči ostat. územ. SK, geopolitické - poloha na hranici - relativne ohroz. inštitúcii a funkcií celoslovenského významu, nacionalistiké - mesto - ,neslovenskr charakter, straníckopolitické - mesto bolo ,málo robotnícke'.

3. SOCIÁLNO-EKONSÚSTREOMICKÝ ROZMER

-BA a jej sociálno-ekonomický potenciál: významné poslavenie v rámci sídelnej štruktúry Slovenska, -BA už v 19. storočí patrila k najvýznamnejšim priemyselným centrám Uhorska

-BA ako inovačna brana spätá s industrializačnymi a nadväzujúcimi urbanizačnými procesmi do „slovenského vnútrozemia“ (západno-východné smerovanie).

-obdobie 1948 - 1989: komplikovaná situácia (napr. reštriktivne opatrenia).

-po roku 1989 (aj rozpad ČSFR):

a) vyrazná internacionalizácia,

b) vstupujúci zahran. kapitál

c) sústreď. význam. priem. podnikov celošt. a region. charakteru

d) zahraničné zastupit. inštitúcie (nadlokálne)

-priestor BA : civilizačne chápaný Západ

-rola inovačnej brány, inovačného tranzitného miesta.

-dannosť regiónu (perspektíva): Viedeň - Bratislava - Budapešť ... ale ... konkrélne aktivity zo slovenskej strany sú pomerne komplikované.

4. SOCIÁLNO-KULTÚRNY ROZMER

-prekrývanie pôvodných etnokultúr a etnokultúrnych diaspór:

-hlavné mestá boli a vždy budú nositel'mi multietnicity a multikultúrnosti,

Etnokultúrna mnohovrstevnosl':

a) dlhodobejšie miesto pobytu osobností.

b )významní rodáci

Tri dominuiúce etnokultúry nem., maď. a slovenská + diaspóry: Židi, Chorváti, Česi, Bulhari.

20. storočie: množstvo zmien multietnokult. prostr:

-intenzívne migračné pohyby,

-po II. svetovej vojne sa BA ,slovakizuje,

-intenzívny rozvoj vlastných národných inštitúcií vzdelania. výchovy, vedy, kultúry,

Po roku 1989 nová pozícia postavenia BA:

-nové spôsoby nadväzovania na svoju tradíciu multietnokultúrnosti,

-vysporiadanie sa aj s tým. že hlavné mestá sú čoraz viac multikultúrne a multietnické.

5. INFRAŠTRUKTÚRNY ROZMER

-dopravné siete, energetické, informačné,

-dôležitosť v charaktere, kvalite a smerovaní dopravnej siete,

-kumulovanie cestnej, železničnej, vodnej a leteckej dopravy (medzinárodný rozmer), ale v mnohom zaostávajú za funkc. vyplývajúcimi z funkcie hlavného mesta (vyplýva to aj z predchádzajúceho systému vývoja spoločnosti),

-zanedbanie : autostrádna sieť len v začiatkoch, neadekvátne prepojenie železníc na západoeurópsku sieť, slabo využívaný potenciál letísk (Schwechat ako domáce letisko, ktoré aj spája územia).

-súvislá vodná cesta medzi Čiernym a Severným morom (rozvojový potenciál).

5. SYMBOLICKÝ ROZMER

-braný do úvahy zriedkavo (psychologizujúci faktor),

-dokresl'uje genius loci každého města,

-symboly = obrazy móžu poskytoval' :

a) pozitívne konotácie (stovežatá- Praha)

b) negat- Chicago. meslo zločinu

Symbolické obrazy v skratkovitej podobe podávajú určité esenciálne znaky mesta, napr. znaky sa viažu:

- na domin. stránky architekt-urbanistického výrazu,

- na určité efekty vyplývajúce z funkcií (mesto Paríž = umenie).

Obraz BA: postkomunistické mesto krajín stredoeurópskeho regiónu (transformácia),

Začiatok budovanie všetkých funkcii hlavného mesta štátu. Borenie sa s bariérami a zanedbaniami. Výrazne zaostáva za mnohými mestami stredoeurópskeho regiónu.

ZÁVER

BA ako hlavné mesto v území sa postupne zbavuje hraničných bariér a dostáva sa do silného konkurenčného prostredia miest stredoeurópskeho regiônu (aj v medzinárodnom kontexte).

Využíva kvality historického dedičstva, geografického, sociálneho, hospodárskeho, či kultúrne potenciály.

Okrem prirodzených funkcií (postavenie hlavného mesta krajiny) je potrebné zadefinovať a snažiť sa posilňovať a rozvíjať funkcie, ktoré by v medzinárodnej konkurencií zvýhodňovali, vytvárali prestíž a atraktivitu.

BA aj SR má čo dobiehať za ostatnými hlavnými mestami a krajinami.

PRÍSTUPY

EKOLOGICKÝ

Najstarši. najplodnejši. 2. 1/2 19. storočia (korene v ortodoxných koncepciách - biológia)

Sociológovia: Park, Burgess a McKenzie (osobnosti tzv. chicagskej školy humánnej ekológie)

M = zvláštny sociálny organ.. v ktorom individuálne, aj skup. správ. ľudí -riadi princípom  boja o prežitie. Priestorová štrukt. M = výsledok pôsob. prirodz. procesov: dominancie, segreg., invázie a sukcesie.

Burgessov model = mesto v podobe pravidelných koncentr. zón, okolo M centra a každá z nich sa vyznačuje: osobitou soc. štr.. špecifickým f. využ.. Dominantné - centrum (ako dominantný druh v rastl. spoločenstve. Finálna priest. štr. - stav symbiot. rovnováhy

Kritika:

-kladné -záujem o vzájomné vzt'ahy medzi sociálnymi skupinami

-záporné-zabúdanie a ignorovanie: ekonomických faktorov a inštituc. fakt.

Z kritiky dva modelv:

-Sektorový model - H. Hoyt

-Viacjaderný model- C. D. Harris a E.L. Ullman

3 hlavné smery výskumu vnútornej

Klasická urbánna ekológia

-nadväzujú na chicagskú školu. t. j. štúdium prirodz. areálov (napr. slumy alebo getá),- vyznačujú sa osobitnou demogr..soc.. ekonom., štrukt. obyv. {samost. oblast': výsk. rozmiestnenia sociálno patologických javov (napr. samovraždy. rozvody)

Analýza sociálnych areálov (Shevsky, Bell, Wiliams) -hlavné zn. soc. priest. šlruktúry M možné vystihnút' teoretickými konštruktami: sociátny, rod.. etn. status (trojrozmerná typizácia obytných areálov.)

Faktorová ekolóoia Davies

Špecifický metodologický príst., veľký súbor premen. opisuj:demogr., soc.-ekonom. a obytný charakter malých priestor. jedn. na území skúmaných miest. -v posled. 3 desat'roč., cenné empirické poznatky o vnútornej šlruklúre miest všetkých kontinentov.  4 základné dimenzie sociálno-priestorovej štruktúry mesta: sociálno~ekonomicky status,rodinný (resp. štádium živ. c.), etnický, migračný.

Kritika :  a) deskriptivny charakter.b) absencia vtastnej teoret. bázy,c) nedostatok úsilia o vysvetlenie príčin sociálno- priestorovej diferenciácie.

EKONOMICKÝ

Koncepcie a modely urbánnej ek. = k najznámejšim pokusom o vysvetlenie vnútornej štruktúry miest. Súčasná U ekonómia , analógia teórie pp využitia územia (1. 1/219. storočia - J. H. von Thunen) Alonso, Mills, Muth - odvodenie priestorovej štruktúry využitia M územia prostrednictvom:

a) cenového mechanizmu,

b) voľnej konkur. medzi jednotlivými ekonomickými aktivitami, resp. sociálnymi skupinami na trhu pôdy. Kľúčová úloha - vzájomný vzt'ah medzi polohou, ekonomickou rentou.dopravnými nákladmi.

Každé miesto na úz M - určitý úžitok pre aktivity. Kvantitat. vyjadrenie = ekonomická renta (klesá s rastúcou vzdialenost'ou od centra). Voľná konkur. na trhu pôdy (každé miesto sa využije najlepšie, zaujme ho tá aktivita, ktorá je schopná získať z neho najväčší úžitok. Primarny faktor, dostupnosf a s ňou súvisiace dopravné náklady.

Základný model

Predpoklady - monocentncky a vnútorne homog. M, dokonalá konkur., úplné inform. o situáci. na trhu, nezávislosť individuálnych rozhodn., racionálne správanie všetkých ekonomickych subjektov.

Evans - pokus o modifik. základného modelu (vplyvu sekundárnych centier. hlavn. komunikácií rôznych druhov dopravy).

Dynamizácia ekonomického prístupu = 2 smery:

1. Statické koncepcie Alonsa, Millsa, Mutha - skúma ich dynam. stabilitu a potom odvodzuje podmienky a charakter dlhod. vývoja priestorovej štr. M v dôsledku zmien vybranych faktorov.

2. Životnosť bytového fondu M, -vzť'ah starnutia bytového fondu a novej bytovej výstavby.

Význam ekonomického prístupu

Poskytuje a) vnútorne konzist. ,fomalizovaný, integrovaný obraz priest. štr. M, zahŕňa materiálne elementy aj vybrané sociálne prvky

BEHAVIORALNY

1.1/2 60. rokov 20. storočia

-negat. reakcia na axiómy neoklas. ekonom. teórií

- ich koncepcia „ekonomického človeka“ maximalizácia, resp. minimalizácia rýdzo ekonomických veličin, max. racionalita, perfektná inform. dokonalé prognost. schopnosti.

- ostrá kritika - návrh realist.: suboptimál. správan., ohraničená racoinalita, neuplné poznanie, neurčitosť

Predmet behav. výsk.: reálne rozhod. procesy generujúce priest. štr. (osobilná pozornosť' -  vnímaniu =percepcii. mestského prost. kt. ovplyvňuje priest. rozhodovanie.

smery

Problematika rozhod. v priestorovom kontexte (analýza mobility obyv.) - kde bývať, kde nakupovať.

Priklad: analýza vnútromestských migrácii (4 štádiá správania migrujúcich domácnosti)

a) rozhodnutie presť'ahovať' sa,

b) špecifikácia vhodných alternatív,

c) hľadanie a hodnotenie alternatív,

d) finálny výber nového bydtiska.

Štúdium percepcií urbánneho prostr. jeho obvvat. Nie len pasívne podmieňov. postojov ľudí voči sv

okoliu, silné ovplyvň aktív procesu rozhod v priest.

a) dezignačné aspekty - mentálna organizácia priestoru (pre orientáciu ľudi v mestskom prostredi),

b) evaluačné aspekty hodnotiace postoje ľudi k prostrediu

Metodológia + filozofické východiská = 2 skupiny:

Podobné neoklaslckej ekonom. školy analýz. veľké súbory dát získaných od respondentov (zložité matemat. procedúry); rôzne hypotézy

Štúdie pochopenia individ. správania, zdôrazňujú človeka - spôsob „zažívania“ okolit. sveta, verbálny charakter, (idealizmus. fenomenológia. hermeneutika, existencializmus)

INŠTITUCIONÁLNY

Začialok 70. rokov 20. stor.. Ostrý kritický postoj voči ostatným výsk. alternativ.

Kritika :

a) ekol. príst. - dôraz na nereálny konsenzus medzi soc.-ekon. skup.,. v skutočnosti sledujú protikladné ciele, ich vzťah nie charakter súťaže, ale konfliktu.

b) neoklas. ekon.. - nereálna koncep.ekonom. čl., aj individ. rozhodnutia bez ohľadu na inštituc. obmedz.

c) behaviorál. -človek chápaný ako nezávislý nie ako osoba, ktorej činnosť je silne obmedzená inštitucionálnou štruktúrou spoločnosti. Inštitucionálny prístup akceptuje rôzne obmedzenia, ktoré na správanie ľudí kladie:

a) celková organizácia spoločnosti,

b) aj činnosť vplyvných sociálnych skupín a inštitucií. Kľúčové determin. priestor. správania: konflikt a moc. Východiská politická ekonómia a politológia -skúmajú podstatu a dôsledky priestor. konfliktov. akým spôsobom sa určité soc. sk. pokúšajú usporiadat' priestor, aby mohli realizovat' svoje vlastné ekonomické alebo politické ciele. Problémy fungovania mestského trhu bytov. Práce všímajúce si úlohu rôznych predstaviteľov moci pri formovaní soc.priestorovej štruktúry M. Nielen činnosťou vládnych, finančných alebo plánovacích inštitúcii, ale aj úloha súkrom. vlastníkov pozemkov, manažérov komunálnych bytov, agentov s nemovitosťami alebo pozemkových špekulantov.

HARVEY - typický predstaviteľ tejto radikálnej vetvy (radikálne ideologické postoje)

Nové dimenzie inštitucionálneho prístupu:

a) jednotlivé sociálne skupiny sa na trhu bytov veľmi často nachádzajú v špeciálnych situáciách,

b) výber miesta bývania v skutočnosti nie je výberom, ale iba jedinou možnou reakciou v rámci

   existujúcich možnosti,

c) nie je možné úplne ignorovať preferencie a výber jednotlivých sociálnych skupín. PRIESTOROVO-INTERAKČNÝ

Špecifický pristup k analýze vnútornej štruktúry miest, konštrukcia urbámych modelov na princípoch koncepcie priestorovej interakcie. Operačným charakterom.

Opisovanie vzájom. väzieb medzi priestor jednotk. (premiestňovanie osôb, tovaru a informácií).

Reprodukovanie priestor. rozlož. M obyv. a jeho aktivít podľa zón vymedzených na územi M:  dostupnost' - vzťah medzi miestami práce a bývania.

Stewart, Zipf, Wilson Lowry

Celková zamestn, v M - 2 zložky: základná obsluž. Z toho je potom zrejmé rozloženie obyvateľstva zamestnania podľa zón» rozloženie pohybu za prácou a za službami medzi zónami.

a) Modely Lowryho - aj obmedzujúce podmienky súvisiace s maxi - mini kapacitou jednotlivych zón. b) Všetky modely Lowryho - rovnovážne statické (rovnovážny stav priestorovej štruktúry mesta

v určitom časovom okamihu).

Dynamizácia = 2 príkladv:

M. Batty Ponechanie mechanizmu rozmiestňoanie aktivít pomocou interakčných modelov.

Wilson -Vychádza z matematických disciplín - t. j. teória katastrof a bifurkácii (štúdium stability urbánnych systémov).