Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Komenského / Prírodovedecká fakulta / Geografia mesta

mesto pristupy (mesto_pristupy.doc)

EKOLOGICKÝ PRÍSTUP

- najstarším a  najplodnejším prístup k štúdiu vnút. štruktúry miest

- korene v koncepciách sa rozvinuli v druhej pol. 19. st. v biológii

- do spoločenských vied sa preniesli na princípe analógie

- Hlavnú zásluhu na rozvoji ekol. myslenia v urbánnej analýze mali

 soc. E. R. PARK, E. W. BURGESS a R. D. McKENZIE

 vedúce osobnosti chicagskej školy humánnej ekológie,

 sformovala sa v 20tych rokoch na Chicagskej univerzite

- Obdobie popularity chicagskej školy netrvalo dlho, koncom 30tych

  rokoch prichádza vlna kritických štúdií

-  vznikli ďalšie 2 klasické modely priest. št. mesta: sektorový model

                                                                                  viacjaderný model

- V súčasnosti rozlíšujeme 3 hlavné smery ekologického výskumu :

Prvý (klasická) urbánna ekológia,

- nadväzuje na tradície chicagskej školy.

- orientuje sa na štúdium prirodzených areálov napr. slumy ,getá -

  majú osobitú demo, soc a ek.  štruktúru obyv.

- výskum rozmiestnenia sociálno-patologických javov  

Druhý tzv. analýza sociálnych areálov (social area analysis),

- 50te roky americkí sociológovia

- Základ analýzy - hlavné znaky soc-priest štruktúry mesta možno vystihnúť prostr. soc., rodinného a etnického statusu (=konštrukty)

Tretí Faktorová ekológia

- spočíva v aplikácii faktorovej analýzy na veľký súbor premenných opisujúcich demografický, sociálno-ekonomický a obytný charakter malých priestorových jednotiek vymedzených na území skúmaných miest

- identifikovala 4 zákl. dimenzie sociálno-priest. štruktúry mesta: sociálno-ekonomický status, rodinný status (resp. štádium životného cyklu), etnický status a migračný status.

EKONOMICKÝ PRÍSTUP

- najznámejšie pokusy o vysvetlenie vnútornej štruktúry miest:

 modely vybudované na princípoch- neoklasickej ekonomickej teórie

                                          - urbánnej ekológie

- Súčasný stav ekonomických koncepcií je výsledkom niekoľkých autorov ALONSO, MILLS a MUTH

- odvodili priestorovú štruktúru využitia mestského územia  

  prostredníctvom cenového mechanizmu a voľnej konkurencie:    

-každé miesto na území mesta poskytuje úžitok pre rôzne aktivity

-úžitok z daného miesta = ekonomická (resp. lokalizačná) renta

-primárny faktor = dostupnosť a s ňou súvisiace dopravné náklady

-úžitok (ekonomická renta) poklesáva so vzdialenosťou od centra

 gradient renty je rôzny pre rôzne druhy aktivít

-aktivity, ktoré môžu efektívne fungovať iba v miestach s vysokou

 dostupnosťou, sa vyznačujú prudkým poklesom renty, takže budú

 prejavovať tendenciu k lokalizácii v tesnej blízkosti centra.

-aktivity s menším gradientom renty, kt. sú menej citlivé na

 diferencie v dostupnosti, budú naopak zaberať okrajové polohy m.

- takto každé miesto "najlepšie" zaujme tá aktivita kt. je schopná  

  získať z neho najväčší úžitok

-výsledkom je potom stav statickej rovnováhy

BEHAVIORÁLNY PRÍSTUP

- vznikol v polovici 60.tych rokov ako negatívna reakcia na neoklasické ekonomické teórie týkajúce sa správania ľudí pri výbere priestorových alternatív

- normatívne ekonomické teórie vychádzajú z koncepcie "ekonomického človeka" (Homo oeconomicus)

  -vyznačuje sa maximálnou racionalitou,

  -perfektnou informovanosťou

  -a dokonalými prognostickými schopnosťami.

- reprezentanti behavior. prístupu navrhli realistickejší model človeka

  =>Predmetom behavior. výskumu sa stávajú reálne rozhodovacie          

       procesy generujúce priestorové štruktúry,

       pozornosť sa venuje i percepciám mestského prostredia, kt. silne    

       ovplyvňujú priestorové rozhodovanie.

- môžeme rozlíšiť niekoľko smerov behaviorálneho výskumu

1. -väčšina štúdií si všíma 2 typy priestorových  rozhodnutí:

     kde bývať a kde nakupovať

2. –venuje sa štúdiu percepcií urbánneho prostredia jeho obyv.

- percepcie nielen podmieňujú postoje ľudí voči svojmu okoliu,  

- ale i silne ovplyvňujú aktívny proces rozhodovania v priestore.

      - 2 aspekty percepcií - dezignačné, evaluačné aspekty

INŠTITUCIONÁLNY PRÍSTUP

- rozvíja sa od začiatku 70.tych rokov – ostro kritizuje ostatné prístupy

- ekologickému prístupu vytýkajú jeho dôraz na nereálny konsenzus

  medzi sociálno-ekonomickými skupinami, kt. sledujú protikladné

  ciele preto ich vzťah má charakter konfliktu

- ekonomický prístup kritizujú kvôli nereálnej koncepcii ek. človeka ,

 ale aj preto, že zdôrazňuje individuálne rozhodnutia bez ohľadu na  

 ich inštitucionálne obmedzenia.

- behaviorálny prístup, pretože nechápe človeka ako osobu, kt. činnosť

 je silne obmedzená inštitucionálnou štruktúrou spoločnosti.

- inštitucionálny prístup akcentuje rôzne obmedzenia, kt. na správanie

 ľudí kladie celková organizácia spoločnosti a činnosť vplyvných  

 sociálnych skupín a inštitúcií.

 -za kľúčové determinanty správania sa považujú konflikt a moc, východiská sa hľadajú  v politickej ekonómii a politológii

 - hlavná pozornosť sa zameriava na problémy fungovania mestského trhu bytov

-Pomerne časté sú názory, opierajúce sa o marxistickú politickú ekonómiu - typickým predstaviteľom tejto radikálnej vetvy inštitucionálneho smeru je D. W. HARWEY (1973, 1985).

PRIESTOROVO-INTERAKČNÝ PRÍSTUP

- priestorovo-interakčný prístup (stručne iba interakčný) spočíva

 v konštrukcii urbánnych modelov na princípoch koncepcie

 priestorovej interakcie. G. K. ZIPF, J. Q. STEWART

- Interakčné urbánne modely reprodukujú priestorové rozloženie

 mestského obyvateľstva a jeho aktivít podľa zón vymedzených na

 území mesta a rôzne formy premiestňovania medzi nimi.

- významný je faktor dostupnosti a vzťah medzi miestami práce

  a bývania.

-modely  – majú výrazne operačný charakter

- všetky interakčné urbánne modely sú odvodené z modelu, ktorý

 začiatkom 60.tych rokov zostrojil americký urbanista LOWRY

  - kde základom je rozdelie celkovej zamestnanosti v meste na

    základnú a obslužnú zamestnanosť – hodnoty sa potom pridelia do

    jednotlivých zón pomocou interakčných modelov

1 Genius loci - geografický rozmer

- geografická poloha ako faktor v rôznych obdobiach významne ovplyvňujúci rozvojové predpoklady miest

- História miest nepochybne potvrdzuje význam geografického faktora - polohy mesta v území - pri napĺňaní jeho rozvojových možností

- Faktom zostáva, že pre rozvoj miest a ich význam v súčasnosti, má určujúci vplyv dynamika a kvalita civilizačno-spoločenských faktorov

- poloha Bratislavy z hľadiska geografického je výhodná - významná, pre rozvoj samotného mesta, aj pre rozvoj ďalšieho územia Slovenska.

- v tejto časti stredoeurópskeho priestoru obchodné výhody geografického položenia sa snažia využívať tri - štyri ďalšie veľké mestá (Brno, Viedeň, Györ či Budapešť)

2 Genius loci - politický rozmer

- Pohľad na geograf. polohu BA bol a je posudzovaný cez polit. rozm.

- pohľad do minulosti signalizuje, že mesto, častejšie ako „vnútrozemské“, bolo „pohraničné“ - z hľadiska rôzne sa formujúcich štátnych útvarov na tomto území. Nachádzalo sa v území, kde sa stretali a neraz i konfrontovali rôzne štátnopolitické záujmy.

- Pozícia na hranici má svoje pozitívne i negatívne stránky

- V prípade BAa jej novodobých dejín z obdobia 20. storočia sa to prejavovalo v niekoľkých polohách:

a) V politickom boji o začlenenie BA do vznikajúceho ČSR po rozpade Rakúsko-Uhorska.

b) V politickom rozhodovaní o statuse mesta.

c) V politizácii postavenia a významu BA v sídelnej štruktúre SR.

3 Genius loci - sociálno-ekonomický rozmer

- sociálno-ekonomický potenciál BA = významné postavenie v SR

- industrializačné procesy prebiehali na Slovensku s oneskorením a menšou intenzitou ako v Z Európe

- geografická pozícia - voči Viedni brána spätá s industrializačnými a urbanizačnými procesmi

- Situácia sa po roku 1989 mení- rozpad ČSFR a vytvorenia  2 štátov.

- dochádza - k jej j internacionalizácii, vstupujúci zahraničný kapitál sa v koncentruje práve v BA - 62,1% z celkového objemu

- V BA sa sústreďujú zahraničné zastupiteľské inštitúcie, rozvíja sa sféra finančníctva a bankovníctva, obchodu a služieb

- Rozvíja sa medzinárodno - cezhraničná ekonomická spolupráca

- Viedeň, BA a Budapešť- územie perspektívne v ďaľšom rozvoji

4 Genius loci - sociokultúrny rozmer

- BA leží v území kde sa stretajú 3 etnokultúry (nem., maď. a sloven.),

- v jej histórii tu pôsobili i ďalšie etnokultúry Židov, Chorvátov, Čechov, Bulharov, či ďalších etnických skupín, čo ovplyvňovalo charakter mesta, jeho históriu, ale aj význam v širšom regióne.

- Dvadsiate storočie prináša do tohoto multietnokultúrneho prostredia celý rad zmien vyplývajúcich z politického a štátno-správneho vývoja. - Spájalo sa to s intenzívnymi migračnými pohybmi v rámci novo sa formujúcich štátov v celej oblasti medzi Jadranom a Baltikom.

- V dôsledku týchto procesov, súčasťou ktorých bol aj vznik Československej republiky, sa Bratislava postupne „slovakizuje“, čo sa zintenzívnilo ešte po II. svetovej vojne

- Intenzívny rozvoj vlastných národných inštitúcii vzdelania a výchovy, vedy, kultúry a umenia,

5 Genius loci - infraštruktúrny rozmer

- Geografická poloha mesta a krajinný charakter územia, už v minulosti podmieňovali možnosti infraštruktúrnych sietí

- Bratislava má výnimočné postavenie - niekoľko dopravných systémov - cestná dopravná sieť, železnica, vodná doprava a letecká doprava, pričom všetky tieto systémy majú svoj medzinárodný rozmer.

- Vzhľadom na polohu mesta „na hranici“ - možnosti cezhraničného (medzinárodného prepojenia) nielen mesta, ale i Slovenska.

- napriek svojej výhodnej polohe, kvality dopravnej siete, zaostávajú za potrebami hlavného mesta štátu.

- Bratislava - ale ani Slovensko - zatiaľ nemá adekvátne železničné prepojenie na západoeurópsku železničnú

- Potenciálnym prorozvojovým faktorom pre mesto, ale tiež významným faktorom pre Slovensko, je vznik súvislej vodnej cesty medzi Čiernym morom a Severným morom, postavenej na prepojení Dunaja s Rýnom.

- Na druhej strane, napriek existujúcej sieti letísk - pochopiteľne rôznej kategórie - na Slovensku, tento potenciál je zatiaľ slabo využívaný. Týka sa to v plnej miere Bratislavy, pričom, domácimi letiskami pre mesto sa stali predovšetkým neďaleký viedenský Schwechat a čiastočne Praha a Budapešť.

6 Genius loci - symbolický rozmer

- Uvedený je obvykle pri úvahách o význame miest zriedkavejšie braný do úvahy,

- symboly-obrazy môžu byť pozitívne (napr. „stovežatá“ Praha ako perla historickej stredoeurópskej architektúry) alebo negatívne (napr. Chicago 20-tych až 30-tych rokov 20. storočia ako mesto zločinu).

- viac-menej dokresľuje genius loci každého mesta.  

- Mestá postkomunistických krajín stredoeurópskeho regiónu prechádzajú výraznými transformačnými zmenami, ktoré sa významne dotýkajú aj toho, akým spôsobom sa bude formovať ich obraz na určité dlhšie obdobie

- je dôležité, akým spôsobom sa vytvára obraz Bratislavy ako nového mesta na mape hlavných miest, lebo tým sa vytvára i určitý obraz o krajine.

- V súčasnosti obraz mesta je poznačený skutočnosťou, že Bratislava si len začala budovať všetky funkcie, ktoré sa predpokladajú pre hlavné mesto s hospodárskou, kultúrnou politickou reprezentáciou ale aj z hľadiska spoločenského imidžu či turistickej príťažlivosti atď

- Bratislava dosť výrazne zaostáva nielen za „renomovanými“ hlavnými mestami v najbližšej časti stredoeurópskeho regiónu ako Praha, Viedeň či Budapešť, ale aj za niektorými veľkými mestami bez statusu hlavného mesta - napr. Krakov.

Hodnot.  záverov výskumnej úlohy „Institute Empirica“ v Bonne

- Jednotlivé regióny Európy boli vyhodnocované z hľadiska rozvoja a možností návratnosti investícií podľa 7 faktorov:

polohový potenciál reg., potenciál prac. síl, náklady na produkciu výroby resp. podnikania, kvalita živ. prostredia, vedeckovýskumná základňa, dopravná infrašt. a vybavenosť službami.

- Región BA bol vyhodnotený ako najperspektívnejší pričom trojuholník medzi mestami Viedeň - Ba – Györ bol označený za „zlatý trojuholník Európy“

i)Územie medzi mestami Viedeň - Bratislava - Györ považujú za veľmi perspektívne

ii) vysoký je polohový potenciál tohto regiónu, naopak veľmi zlá dopravná situácia.

iii) Analýza zahraničných investícií po roku 1989 poukazuje na osobitosť tohto regiónu

Hodnotenie ďaľšieho vývoja BA na základe nových vzťahov v regióne „Bratislava - Viedeň“

- BA, hl. mesto SR je len 65 km od Viedne, hlavného mesta Rakúska.

- V Európe je to unikátna situácia, že tak blízko seba sa nachádzajú hlavné mestá

- dôležitá vlastností priestoru BA - Viedeň je jeho hraničný charakter.

- nové podmienky rozvoja vzťahov medzi BA a Viedňou vznikli po r.1989- otvorili možnosti pre spoluprácu medzi týmito mestami v širokom slova zmysle. Táto spolupráca je plodná predovšetkým pre región Bratislavy.

- V r. 1996 väčšina z takmer 1400 spoločných slovensko-rakúskych spoločností mala svoje sídlo v regióne BA.

i) Súčasné obdobie má väčšie predpoklady pre rozvoj priestoru medzi BA a Viedňou

1.   prichádza po období mimoriadne "chladných" vzťahov v povojnových 40 rokoch, kt boli z hľadiska rozvoja svetového hospodárstva mimoriadne dynamické.

2. podporujúci rozvoj vzťahov medzi BA a Viedňou politická a ek. rozdielnosť, v kt sa Viedeň a BA v obd. pred r.1989 vyvíjali.

3.  možnosti spolupráce- založená na cezhraničných kontaktoch sa považuje za veľmi perspektívnu.

ii) Rok 1989 znamenal začiatok vytvárania zázemia Bratislavy aj smerom na západ. Známe sú projekty využitia výhodnej polohy letísk vo Schwechate a v Ivánke pre vzájomnú kooperáciu, ako aj spolupráca rafinérií vo Schwechate a Slovnaftu Bratislava

iii) trh  pracovných síl

Pozitívne -nižšia cena prac. sily v BA - rakúsko- slov.  firmy v BA.

negatívny jav z pohľadu BA je odchod kvalifikovaných prac. síl z BA

iv) problémy v regióne BA - Viedeň vytvára doprava - absencia výkonných dopravných komunikácií medzi Viedňou a BA

Hodnotenie novej geopolitickej a geoekonomickej polohy regiónu BA P. Dostála a M. Hampla (1992)

- geopolitické zmeny v roku 1989 sú základom pre proces medzištátnej ekonomickej kooperácie  a možné formovanie geoekononickej zóny v strednej a V Európe.

Zóna, Kodaň - Hamburg - Berlín - Lipsko - Drážďany - Praha - Brno - Viedeň - Bratislava - Budapešť, - dá očakávať intenzívnejšia urbanizácia, ako v regiónoch, ktoré sa nachádzajú mimo nej. - táto druhá geoekonomická zóna mala byť prirodzeným protipólom alebo doplnkom prvej.

     1. Tak Zeurópska tak aj Veurópska geoekonomická zóna bude založená na prirodzených medzištátných a medziregionálnych ekonomických a sociálno-kultúrnych vzťahoch.

     2. Veľká časť Veurópskej zóny je ekonomicky podrozvinutá a ekologicky devastovaná.

     3. Na „vtiahnutie“ regiónu BA do Veurópskej geoekonomickej zóny pozitívne vplýva niekoľko faktov:

1. BA ako hlavné mesto

2. región BA má v tomto smere dobré dopravné spojenie.

3. vzájomná historická prepojenosť BA s Viedňou a Budapešťou.

    4. Vznik a formovanie Veurópskej geoek. zóny je stále otázkou.

4 hlavné determinanty rozvoja urbánnej a regionálnej štruktúry Slovenska sú podľa Bašovského:

1. -  odráža procesy v oblasti ekonomických aktivít a  komunikačnej infraštruktúry-  ich priestorový vývoj a správanie sa.

- formuje sa v spoločensko-ekonomic., a prírodno-ekolog. prostredí

2. - zásadne sa transformovali po druhej svetovej vojne, t.j. v rokoch 1950 - 1989. - obdobie najhlbších ekonomických premien

- priestorové usporiadanie ekonomických aktivít a rozloženie   obyvateľstva bolo deformované „socialistickými“ zákonitosťami rozvoja ekonomiky štátu.

3. - do r.1989 neboli otvorené hranice  na Z a náš sídelný a regionálny systém, začína byť ovplyvňovaný

- predpokladá sa,že vplyv sa zvýši-procesmi prebiehajúcimi vEurópe.

Preto sa bude musieť prispôsobiť novým podmienkam.

4. – SR sa vyvíjalo ako súčasť väčších štátnych celkov

=) deformácia vedenia a významu komunikačných trás,lokalizácie a špecializácii závodov

-Nevyužitý rekreačný, surovinový a poľno. potenciál

=)deviácia vývoja našej sídelnej štruktúry

KOREC - Priestorová štruktúra BA v 1989

1. - centrum bolo funkčné, fyzicky podrozvinuté

   - budovy zničené, bez rekonštrukcie

2. – priemyselné zóny okolo centra málo využívané

3. – monofunkčné koplexy boli v marginálnych obl – ponúkali obyv obmedzené služby

4. – neboli budované tranzitné dopr ťahy

5. – vytvorené umelé bariéry vo V častiach BA

6. – roku 1946 13 vidieckých obcí pripoj k BA

   - roku 1989 rozloha zvýš 367,8km2

KOREC - Zmeny priestorovej štrukt BA po roku 1989

1. - Komercializácia mestského centra

    - Intenzívnejšie využitie priestoru v  centre  

2. – Revitalizácia výr plôch urbanizovaného priest mesta

3. – Implementácia rôzn obch centier

4. – Výstavba domov, bytov – vyšší štandart bývania

5. – Výstavba – hypermarkety supermarkety, nákup centrá

6. – Intenzívnejšie využitie priest pozdľž hl dopr ťahov

KOREC - Zmena ekonomickej bázy po r 1989 v BA

- transformácia postkomunistických miest na centrá obchodu a služie.

- počet zamestnancov sa v BA zvýšil o 30percent (1985 - 2002)

- nezamestnanosť v SR sa zvýšila za toto obdobie z 0 na 0,5mil  

- podiel výrobných aktivít klesol zo 45 na 22per

- Podiel nevýrobných aktivít stúpol z 55 na 77per

- Pokles zam v priem 74 na 50per – v BA z 26 na 16per

- Finančný sektor – nárast zam r.1985 – 1956 z, r.1989 – 2010z., r.2002 - 15021

KOREC - Dotazník – najvhodnejšie a najnevhodnejšie štvrte

Najvhod: Hrad-Slavín-Horský Park-Koliba-Kramáre-Centrum-St M.

Stred: Karlovaka-Dúbravka-Ružinov-Záhorská-Devín

Najhoršie: Petržalka-Nivy-Trnávka-Prievoz-D Hony-Medzi Jarkami

1. – pozitívne preferencie Petržalky sa vysvetlujú vysokým počtom hlasov Petržalčanov

2, - obyv Petrž, Nového Mesta a Lamača nezaradili svoju štvrť do 3najlepších

3.  – Petržalčania dali preferencie vidiec štvr: Devín, Jarovce, Rusov.

4.  – SZ časť – lepšie živ prostredie ako JV

Ako chape Matlovic priest. strukturu mesta z geogaf. hľadiska

z geogafického hľadiska priestorovú štruktúru mesta chápeme ako - mnohorozmernú superštruktúru, tvorenú intraurbánnymi štruktúrami:

Fyziografická – najzotrvačnejšia - tvorí priestorová diferenciácia mestského územia z hľadiska jeho prírodného potenciálu (vhodnosti) pre rozvoj jednotlivých druhov mestskej zástavby.

Morfologická - menej trvácna avšak najtrvácnejšia - tvorí priestorová diferenciácia morfologických elementov mesta. K hlavným morfologickým elementom patria ulice, námestia, parcely a budovy.

Funkčnú - menej zotrvačná - tvorí priestorová mozaika sociálno-ekonomických aktivít a ich vzťahov na území mesta. Najfrekventovanejšie funkčné štruktúry v meste sú obytné, priemyselné, skladovacie, dopravné, službové, odpočinkovo-rekreačné a nevyužité plochy.

Sociálno-demografickú intraurbánnu štruktúru - najnestálejšia a najrýchlejšie podliehajúca zmenám - tvorí priestorová diferenciácia obyvateľstva, jeho dynamiky a biologických, sociálnych, kultúrnych a ekonomických charakteristík na teritóriu mesta.

Havné charakteristiky tejto štruktúry sú: ekonomický, rodinný a etnický status.

Priestorová štruktúra (superštruktúra) mesta je okamihovým prejavom istej etapy vývinu. Zahŕňa v sebe elementy starých štruktúr a  vytvára prepoklady pre vznik nových štruktúr.

Hlavné osobitosti rozmiestňovania obytných areálov na úz. BA

Za hlavné osobitosti považujeme:

1.Nadrozmernú intenzifikáciu obytného územia, ktorá prebehla hlavne v období 1982-1989, ale prebieha aj v súčasnosti, po roku 1989 (Petržalka, Devínska Nová Ves, Vrakuňa - Medzi jarkami, Karlova Ves - Dlhé Diely, Machnáč, Kramáre, Trnávka i iné) 2.Početné využitia územia bezprostredne priliehajúceho k sídelným jadrám pričlenených vidieckych obcí na výstavbu rozsiahlych obytných komplexov, často aj na úkor asanácie pôvodného bytového fondu (Rača, Vrakuňa, Podunajské Biskupice, Petržalka, Karlova Ves, Dúbravka, Lamač a Devínska Nová Ves).

3.Vznik rozsiahlych, do značnej miery izolovaných, obyt. areálov (Petržalka, Karlovka - Dúbravka, Rača, Pod. Biskupice - Vrakuňa).

4.Vybudovanie rozsiahleho sídelného útvaru v Petržalke, ktorý dnes predstavuje mimoriadny fenomén v rámci Slovenska. Jeho výstavbou v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch došlo k výraznej transformácii celého územia na pravom brehu Dunaja s dominantným postavením obytnej funkcie.

5.Sústredenie byt. výstavby v poslednej vývojovej etape po r. 1989 do SZ časti mesta (Dlhé Diely, Slavín, Machnáč, Kramáre, Lamač, Záhorská Bystrica, Rača)- vyššia kvalita životného prostredia pre bývanie a preto sa v súčasnosti sem orientuje dopyt po bývaní.

Faktory podmieňujúce rozmiestnenie bytového fondu   v BA

prírodné  - morfogeografické , hydrogeografické, klimageografické

politicko-spoločenské - prihraničná  poloha, zmeny admin. hraníc,

prijímanie zákonov o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu,

zasahovanie polit. a ideologických prvkov do územnoplán. procesu,

neujasnenosť koncepcie priest. rozvoja mesta a nedostatok financií

hospodárske - vývoj funkcií mesta,

vybudovanie umelej bariéry priestorového rozvoja mesta na V okraji

a vývoj dopravnej infraštruktúry v závislosti od polohy mesta.

Nové faktory - diferenciácia ceny pozemkov v závislosti od polohy,

vznik trhu s bytmi, rast významu samosprávy jednotlivých mestských častí BA, sociálna polarizácia obyvateľov mesta a zvyšovanie významu ekologických aspektov pri výbere miesta bývania.

Faktory obmedzenia vývoja bytového fondu BA (Očovský)

1. urbanizácia

2. industrializácia

3. direktívne rozmiestnenie investícií

4. plánovaná prestavba osídlenia

Spoločné črty BA-Praha po r. 1989

- rozvoj ovplyv. politikou štátu, podmienený internalizáciou, global.

- podpora neregulovaného trhového prostredia

- deindustrializácia – rast služieb najmä finančných

- zvyšovanie sociálnej diferenciácie

Rozdiely Bratislava a Praha

BA- nové soc.pravidlá založené na demokratizácii a voľnom podnik.

- otvorenosť miest ekonomiky voči európskej a svetovej ekonomike

Praha- centrum fin., bankov, obchodu, ekonomiky,politiky

-hlavné funkcie spoločného štátu

Vypudenosť BA tým, že Praha v rámci spoločného štátu zastávala dôležitejšie funkcie.

3 dôvody transformácie BA v 21 storočí:

1.po r. 1989 zmena polit. štruktúry štátu na demokratický.

2.1.1.1993 vznik BA ako hl.mesta SR

- nadobúda hlavnú funkciu mesta štátu

- podpora rozvoja III.a IV.sektoru

3.pád železnej opony

- výhodná pozícia BA -smer Z-V Európy aj v štátnom meradle

- dochádza k rozvoju globalizácie

Nové prístupy k bytovej výstavbe po roku 1989

- SZ časť mesta má lepšie ukazovatele kvality bývania

- Na rozdiel kvality životného prostredia Z a V časti BA

- v nepriaznivom hodnotení oblastí Vlčie hrdlo, areál Istrochemu, Trnávka, Pálenisko, Podunajské Biskupice, Medzi jarkami, Dolné Hony

- a v priaznivom hodnotení oblastí Karlova Ves, Kútiky, Záluhy,   Slavín, Horský park, Kalvária, Koliba a Kramáre.

=) Z časť mesta má vyššiu kvalitu životného prostredia ako časť V

Nové areály výstavby bytov sa lokalizujú:

- v Z časti lokalizujú vo výhodných polohách už zastavaných oblastí (Dlhé Diely, oblasť Vnútorných hôr, Kramáre, Koliba, Lamač) a v menšej miere na nových, z hľadiska životného prostredia veľmi priaznivých lokalitách (Záhorská Bystrica, Rača)

- v SZ časti mesta -po roku 1989 sa začína v BA uplatňovať vývoj, v súvislosti s diferenciáciou obytných  areálov v mestách Z Európy -výslnné a  teplé polohy s priaznivými bioklimatickými pomermi si pre seba zaisťujú najbohatší obyvatelia mesta, horšie polohy zostávajú pre chudobnejších obyvateľov.

Vznik a vývoj suburbanizácie

- je proces, pri ktorom dochádza k zvyšovaniu miery urbanizácie areálov ležiacich v prímestskej zóne

Korene suburbanizácie siahajú do Anglicka, kde sa už v 18. storočí rozšírila medzi príslušníkmi buržoázie móda vlastniť vilu vo vidieckom prostredí a zároveň v blízkosti mesta-príťažlivosť vidieckej krajiny kontrastujúca so znečisteným prostredím

V literatúre však možno nájsť aj názory, že prvotná suburbanizácia sa prejavovala už v staroveku a stredoveku budovaním predmestí - nie je možné budovanie predmestí v predindustriálnej fáze urbanizácie považovať za prejav suburbanizačných procesov.

Atribúty suburbanizácie

Z doterajších úvah je zrejmé, že suburbanizácia je procesom, ktorý vedie k zvyšovaniu stupňa urbanizácie v prímestskej zóne.

Pri precizovaní definície suburbanizácie je potrebné poukázať na niektoré otvorené otázky, ktoré nie sú v literatúre jednoznačne chápané:

1. či suburbanizácia, ktorá je spätá s dekoncentračnými procesmi a teda presunom obyvateľstva a inštitúcií z vnútorného mesta do prímestskej zóny musí byť nutne spätá so stagnáciou resp. úpadkom centra a vnútorného mesta ?

upozorňuje, že lokalizácia obyv. a jeho aktivít v prímes. zóne môže, nemusí viesť k poklesu významu jadra mestskejaglomerácie. V Európe centrá miest si zväčša zachovávajú vedúcu pozíciu

2.Ďalšia otázka súvisí s tým, či je nutnou podmienkou suburbanizácie premiestňovanie obyvateľstva a komerčných aktivít výlučne z vnútorného jadra aglomerácie ?

- môže dochádzať k migrácii obyvateľstva v rámci prímestskej zóny z tradičných sídelných areálov do nových rezidenčných štvrtí.

- imigrácia obyvateľstva mestskej proveniencie do prímestskej zóny, čo väčšinou zabezpečuje imigrácia z jadra aglomerácie.

- Vylúčiť sa nedá ani imigrácia obyvateľstva z iných miest.

- Väčší význam nadobúda migrácia v pokročilom štádiu suburbanizácie- rozmach okrajových miest.

3. či všetky nové aktivity v prímestskej zóne možno spájať so suburbanizáciou ?

- pokiaľ je lokalizácia nových aktivít v prímestskej zóne spätá s rozvojom mesta (jadra mestskej aglomerácie) na jeho okraji, ide skôr o pokračujúcu urbanizáciu.

- Suburbanizácia je podľa Sýkoru (2003) charakterizovaná selektívnym rozvojom areálov v prímestskej zóne, ktoré sú priestorovo odlúčené od kompaktného jadra

Sumarizujúc je možné, v súlade s T. Tammaru (2001), identifikovať päť základných atribútov suburbanizácie, na ktorých sa zhodujú mnohí autori:

- decentralizácia obyvateľstva v mestskej aglomerácii z centrálnej časti mesta a jadra mestskej aglomerácie do prímestskej zóny,

- faktorom tejto decentralizácie boli najmä environmentálne hľadiská a želania obyvateľov bývať v kvalitnejšom prostredí,

- vo svojom inciálnom štádiu viedla suburbanizácia k nárastu dochádzky za prácou z prímestskej zóny do centra mesta a až v neskoršej fáze vývoja bola rezidenčná suburbanizácia sprevádzaná decentralizáciou pracovných príležitostí,

- suburbanizácia prispieva k zotieraniu hraníc medzi mestským a vidieckym priestorom zásluhou rozširovania sa nízkohustotnej obytnej zástavby a komerčných areálov,

- suburbanizácia je výrazne spätá s určitými štádiami životného cyklu ľudí.

Sumarizujúc doterajšie poznatky o priestorových formách rezidenčnej suburbanizácie je možné identifikovať výskyt jej nasledovných priestorových foriem:

- vypĺňanie voľných parciel v rámci intravilánov prímestských sídiel,

- výstavbu solitérnych nových domov na okrajoch intravilánov prímestských sídiel,

-  výstavbu celých kolónií rodinných domov, ktoré priestorovo nadväzujú na staršiu zástavbu prímestských sídiel,

- výstavbu samostatných rezidenčných kolónií, oddelených od ostatnej zástavby nezastavaným územím,

- výstavbu solitérnych domov oddelených od ostatnej zástavby nezastavaným územím.

Prímestská zóna (angl. suburban zone, poľ. strefa podmiejska) je termín uprednostňovaný v literatúre poľskej proveniencie.

Podľa S. Liszewského a W. Maika (2000) pod ňou rozumieme prechodné teritoriálne pásmo, ktoré bezprostredne obklopuje kompaktné mesto a zároveň je súčasťou mestskej aglomerácie. Vyznačuje sa prelínaním mestských a vidieckych čŕt, v dôsledku čoho má jeho fyzický a sociálny priestor špecifický charakter, ktorým sa líši od susedných zón.

Prímestská zóna sa vyznačuje nasledovnými črtami:

- obklopuje kompaktne zastavané vnútorné mesto,

- z morfologicko-funkčného hľadiska je heterogénnym územím,

- zo sociálneho hľadiska je územím prelínania sa vidieckeho spôsobu života s mestským spôsobom života

- z administratívno-správneho hľadiska je tvorená zväčša územiami, ktoré nie sú administratívnou súčasťou mesta,

- je vnútorne diferencovaná z hľadiska miery urbanizácie

- zvyšovanie miery urbanizácie v prímestskej zóne má selektívny charakter a dochádza k nemu najprv na územiach s najlepšími predpokladmi, neskôr aj v menej atraktívnych areáloch.

Priestorové formy suburbanizácie

K priestorovému rozvoju mesta môže dochádzať 3 spôsobmi.

1.  kontinuitný nízkohustotný rozvoj na okraji kompaktného mesta, považujeme ho za súčasť urbanizácie.

Ďalšie dva spôsoby už možno zaradiť k suburbanizácii.

2.  skokovitý spôsob rozvoja zástavby, pri ktorom sú nové zast. plochy od seba navzájom oddelené nezastavanou, voľnou krajinou.

3.  pozdĺžný rozvoj, kedy k rozvoju zástavby dochádza pozdĺž radiálnych komunikácií, vychádzajúcich z kompaktného mesta. Zástavba sa môže rozvíjať po jednej i po oboch str. komunikácie.

Rezidenčná suburbanizácia má zväčša rozvíja skokovitým spôs., komerčná suburbanizácia sa častejšie rozvíja pozdĺžnym spôsobom.

Dôsledky globalizácie na vývoj miest:

- stratu "ochrany pred konkurenciou"

- reštukturalizáciu ekonomickej bázy,

- rozvoj maloobchodu a služieb v "nákupných parkoch" na periférii miest, v blízkosti cestných magistrál a dôležitých križovatiek intenzívnejšie využívanie osobného automobilu zmenu sociálnej i sociálno-priestorovej štruktúry obyvateľov mesta,

- rešpektovanie, snáď aj využívanie "genius loci" miesta

- zvyšovanie významu hlavných miest ako "gateway" pre širší priestor (napr. Praha, Budapešť, Bratislava pre strednú a východnú Európu).

Castells: urbanizmus

- štruktúra mesta je symbolickým a priestorovým vyjadrením celospoločenských procesov. Mrakodrapy sa napríklad budujú preto, aby priniesli zisk, zároveň však tieto obrovské budovy "symbolizujú vládu financií nad mestom, ich sebaistotu a technickú prevahu.

- mesto nielen ako typickú lokalitu- mestskú obalsť- ale i ako súčasť vývoja hromadnej spotreby, ktorá je neodmysliteľnou črtou priemyselného kapitalizmu. Obytné domy, školy, dopravné služby a zábavné podniky každého druhu patria k formám "spotreby"  moderného priemyslu. Daňový systém má vplyv na to, kto a kde bude schopný si niečo prenajať, kto a kde niečo postaví. Značnú moc nad týmito procesmi majú veľké firmy, banky a poisťovne, ktoré poskytujú kapitál pre stavebné projekty. Taktiež vláda však priamo zasahuje do mnohých stránok mestského života tým, že stavia cesty a obecné byty, plánuje pásy zelene a tak ďalej.

Urbanizmus ako spôsob života              

Wirth zdôrazňoval, že

-v mestách žije veľký počet ľudí v tesnej vzájomnej blízkosti bez toho, aby sa pritom osobne poznali.

-To je zásadný rozdiel proti malým tradičným dedinám.

-Kontakty medzi obyvateľmi sú zbežné

-Interakcia s predavačmi v obchodoch, pokladníkmi v bankách, cestujúcimi alebo sprievodcami vo vlakoch sú krátke a neosobné. - - Pretože sú obyvatelia mesta vysoko mobilný, zostávajú putá medzi nimi pomerne slabé.

- Ľudia sú zapojení do mnohých činností a situácií, "tempo života" je rýchlejšie ako na vidieku.

- Súťaž prevažuje nad spoluprácou. Napríklad v prisťahovaleckých štvrtiach nachádzame tradičné typy zväzkov medzi rodinami a väčšina ľudí pozná ostatných osobne. Čím viac sa však takéto štvrte stávajú súčasťou mestského prostredia v širšom zmysle, tým menej týchto čŕt prežíva.

- Veľké mesto je "svetom cudzích ľudí", ale napriek tomu podporuje a vytvára osobné vzťahy.

- Po nasťahovaní do veľkého mesta môže byť obtiažne zoznámiť sa s novými ľuďmi. Kto sa však nasťahuje do vidieckej komunity zistí, že prívetivosť obyv. je len prejavom zdvorolosti- a môže trvať celé roky, kým ho príjmu medzi seba. To v meste neplatí.

- Moderné mestá so sebou často nesú neosobné, anonymné sociálne vyťahy, ale sú tiež zdrojom rozmanitosti a niekedy i dôverných priateľstiev.

Ekológia mesta

V prírode sú organizmy často rozmiestnené v teréne systematicky tak, aby bola dosiahnutá rovnováha medzi jednotlivými druhmi.

Mestá nerastú náhodne, ale reagujú na priaznivé podmienky okolitého prostredia. Ako príklad je možné uviesť, že veľké mestské aglomerácie  v moderných štátoch obvykle vyrastajú pozdĺž riek, v úrodných nížinách alebo na križovatkách obchodných ciest či želez.

- Ekologické pojatie urbaniznu - obdobné zákonitosti.

Rozvoj jednotlivých štvrtí odráža to, ako sa ich obyvatelia prispôsobujú a zápasia o svoje živobytie.

- Mestá sú často rozdelené na jednotlivé segmenty.

Oblasti vnútorného mesta sú obvykle tvorené zmesou obchodnej prosperity a upadajúcich súkromných domov. Okolo nich sa rozkladajú staré, tradičné robotnícke štvrte. Ďalej smerom z mesta sú predmestia, v ktorých väčšinou žijú skupiny s vyššími príjmami.

- S  úpadkom oblastí blízko centra sa do týchto častí začínajú sťahovať etnické menšiny- stále viac obyvateľov tieto zóny opúšťa, nastáva hromadný odliv do iných štvrtí mesta alebo na predmestia.

Päť základných dimenzií faktorovej ekológie Bratislavy

Rodinný status je klasickou dimenziou demografického charakteru. Má najväčšiu váhu v prácach študujúcich kapitalistické mestá i mestá bývalého socialistického bloku. Jej dominancia potvrdzuje pretrvávajúcu organizáciu spoločnosti okolo tradičnej rodiny aj pri náraste alternatívnych, tradičnú rodinu napodobňujúcich foriem.

Sociálno-profesionálny status má zložitejší, sociálno-ekonomický charakter. Odráža v sebe spoločenské postavenie vyplývajúce z úrovne vzdelania a charakteru zamestnania, smerujúce k adekvátnym ekonomickým možnostiam bývajúcej populácie.

Diferencovaný status bývania je dimenziou sociálno-environmentálneho charakteru. Podmienky bývania a s nimi prepojené sociálno-ekonomické charakteristiky umožnili rozlíšiť mestské populácie bývajúce v husto zaľudnených prostrediach centra a sídlisk od populácií vilových a predmestských štvrtí. Má pomerne malý váhový odstup od určujúcej dvojice dimenzií.

Reprodukčný status je podmienený prítomnosťou najmladších rodín. Jeho najyššie skóre sa prekrýva s novou sídliskovou zástavbou, siaha do periférie a vybraných lokalít najstarších sídlisk, kde sa pravdepodobne aktivizuje dianie počas uzatvárania životného cyklu prvej generácie obyvateľov. Títo začali byty obývať po ich vzniku v 50-tych a 60-tych rokoch 20. storočia v obytných komplexoch východnej časti Bratislavy.

Status ekonomickej aktivity zaostruje pozornosť na kontrast zrelej, ekonomicky najaktívnejšej zložky mestskej populácie vo vzťahu k stabilizovanej staršej populácii a ekonomicky najlepšie situovanej zložke obsadzujúcej v meste najatraktívnejšie lokality centrálnej a okrajovej zóny.

Gentrifikácia

je procesom vývoja sociálno-demografickej štruktúry, prebiehajúcim vo vnútornom a centrálnom meste nahrádzaním starších obyvateľov ekonomicky dobre situovanou mladou generáciou so životným štýlom spojeným so živým centrom pracovne i mimopracovne.

Gentrifikácia zahŕňa stavebnú revitalizáciu centrálnych častí mesta a čiastočné nahrádzanie obytnej funkcie podnikateľskými aktivitami. V Bratislave o takom procese podľa agregovaných dát nemôžeme hovoriť. V centre mesta a v priľahlých štvrtiach však sú podmienky na jej rozvoj. Populácie sú v pokročilom štádiu životného cyklu, s priemerným sociálno-profesionálnym statusom a bývajú v husto zastavanom prostredí bytových viacpodlažných bytových domov. V strede Bratislavy je možné pozorovať nárast záujmu o atraktívne lokality, ktoré sa obnovujú (Ondoš - Korec, 2004).

SOCIÁLNO - EKONOMICKOGEOGRAFICKÁ  POLOHA  BA

MAKROPOLOHA  BRATISLAVY

- „bránová“ poloha BA na styku bývalého východného bloku a ostatnej Európy.

-  po novembri 1989 sa začala meniť hospodárskogeografická poloha BA - radu výhod.

- V čase Rakúsko-Uhorska mala na BA veľký vplyv poloha medzi Viedňou a Budapešťou, ktoré boli hlavnými mestami monarchie a významnými hospodárskymi a kultúrno-spoločenskými centrami Eu.

- Dnes BA opäť výrazne cíti prítomnosť týchto dvoch miest. Od investičného kapitálu smerujúceho do mesta predovšetkým z Viedne, cez cest. ruch, až k potrebe rešpektovania vývoja dopravných systémov sú vzťahy týchto troch miest veľmi široké a zložité.

- Tretí aspekt makropolohy poloha BA k štátu, ktorého je hlavným mestom. BrA leží na JZ okraji SR. - vo svete veľmi zriedkavý jav. Nájdeme viacero príkladov, keď v novoveku bolo potrebné vzhľadom na efektívnosť riadenia krajiny presunúť hlavné mesto do centrálnejšej polohy.

1. BA v celom období vývoja sídelnej siete Slovenska veľkosťou a hospodárskym významom výrazne prevyšovala ostatné mestá.

2. BA mala a má stále zo slovenských miest najlepšie dopravné spojenie s ČR a jej  hlavným mestom.

MIKROPOLOHA  BRATISLAVY

- prítomnosť štátnej hranice s Rakúskom a Maďarskom.

- Je veľmi zriedkavé, aby administratívna hranica veľkého sídla, dokonca hlavného mesta, bola súčasne administratívnou hranicou štátu.

- Štátna hranica v tesnej blízkosti centra predstavuje výraznú bariéru priestorového rozvoja mesta

- pri BA je štátna hranica len jednou zo štyroch základných bariér jej priestorového rozvoja. Ďalšími tromi sú Dunaj, Malé Karpaty a umelá bariéra na severovýchodnom okraji mesta.

-V okolí Bratislavy sa nenachádza žiadny významnejší zdroj nerastných surovín.

- Pozitívne treba hodnotiť susedstvo s Podunajskou nížinou- zdroj poľnoh. surovín a blízkosť Žitného ostrova -zdroj pitnej vody.

FYZICKOGEOGRAFICKÁ  POLOHA  BA

MAKROPOLOHA  BRATISLAVY

- Slovensko je vnútrozemská krajina, vzdialenosť Bratislavy od okrajových morí Atlantického oceánu je veľká. Pobrežie od Bratislavy všetkými smermi viac ako 200 km prístup k najbližšiemu Jadranskému moru je sťažený horským masívom Álp.

- V širšom priestore Bratislavy sa stretávajú Alpy, Karpaty, Viedenská kotlina a Panónska panva. Horské pásma Álp a Karpát sú dve najvýraznejšie bariéry sťažujúce kontakty medzi jednotlivými regiónmi v Európe. Znížené miesta týchto pohorí alebo riečne doliny- rozvoj sídiel.

- Cez územie Bratislavy sú vedené nadregionálne, tranzitné i medzinárodné dopravné cesty (železnica i cestné komunikácie), ktoré svojimi priamymi i nepriamymi vplyvmi vážne poškodzujú životné prostredie mesta.

- Rozhodujúci význam pre vznik sídiel na tomto území možno pripísať rieke Dunaj- zo stredoveku je známa Jantárová cesta,

2há významná cesta, Dunajská, križovala viedla popri Dunaji

- Vplyv rieky Dunaj možno hodnotiť tak v rovine makropolohy, ako aj mikropolohy. V rovine makropolohy vyniká jej význam v spojení s podunajskými štátmi a, samozrejme, po vyústení do Čierneho mora aj s ostatným svetom lacnou lodnou dopravou. Dôsledky tohto faktu môžeme ľahko pozorovať v priestorovej štruktúre mesta. V blízkosti Starého prístavu sa nachádza výrazná priemyselná zóna

- kanál Dunaj - Mohan - Rýn, vodné dielo Gabčíkovo a iné- BA sa pravdepodobne stane zaujímavým prístavom pre lode zo ZEurópy.

MIKROPOLOHA  BRATISLAVY

- Mesto leží na styku Podunajskej nížiny, Malých Karpát a Záhorskej nížiny, nadmorská výška chotára mesta sa pohybuje medzi 126 m 514

- 3momenty mikropolohy:

poloha na JV svahoch Malých Karpát, zasahovanie a susedstvo rovinatej Podunajskej nížiny na V a prítomnosť rieky Dunaj.

- Malé Karpaty - 2 pozitívne črty

Pohorie poskytuje možnosti pre krátkodobú dennú a víkendovú rekreáciu a kladné je tiež jeho pôsobenie na čistotu ovzdušia v sídle.

- Bratislava sa do roku 1970 rozvíjala SV smerom do Podunajskej níž.

- zlý odhad rozvojových možností mesta vytvoril človek na SV okraji umelú bariéru (Slovnaft, letisko, nákladná železničná stanica, prírodná rezervácia Jurský Šúr) a znemožnila rozvoj mesta v tomto smere.

- Na rovinatom území Podunajskej nížiny boli po vojne vybudované rozsiahle obytné Podunajská nížina vystupovala počas celého obdobia vývoja sídla ako zdroj potravín, zdroj surovín pre niektoré odvetvia (potravinársky priemysel, priemysel stavebných hmôt),

- Rieka Dunaj vystupovala počas celého historického vývoja BA ako dôležitý element jej mikropolohy

- efekty obrany, ničivého prírodného živla, zdroja vody, potravín a miesta oddychu, neskoršie od nástupu modernej dopravy a priemyslu efekt bariéry.

- Do roku 1946 Bratislava ležala  a rozvíjala sa len na ľavom brehu Dunaja. Až do konca 70-tych rokov -Petržalka leží v tranzitnej polohe medzi ostatnou BA a celým SR na jednej strane a Rakúskom. Po vzniku SR sa význam tohto faktu ešte zvýraznil.

Rozdiely v majetku a príjmoch

Marx -vývoj priemyselného kapitalizmu prinesie stále väčšie rozdiely medzi bohatstvom menšiny a biedou väčšiny populácie.

Marx mal  pravdu, keď predpokladal, že v priemyselnej spoločnosti nezmizne ani chudoba, ani rozsiahle majetkové rozdiely. Mýlil sa však, keď sa domnieval, že príjmy väčšiny zostanú extrémne nízke. Za majetok považujeme všetko, čo pre väčšinu ľudí je zdrojom prímov  práca, ale bohatí ju získavajú prevažne z investícií.

Majetok

Vo Veľkej Británii vlastní jedno percento osôb asi 17 percent všetkého osobného majetku, patriaci jedincom.

Horných 10 percent " populácie má asi polovicu všetkého majetku na zemi.

- jedno percento najbohatších Britov vlastní asi 75 percent súkromne držaných akcií.

-USA -koncentrácia vlastníctva akcií a cenných papierov je ešte výraznejšia: 10 pecent najbohatších rodín vlastní 90 percent podnikových akcií a 95 percent cenných papierov.

40percent akcií a cenných papierov drží v rukách najbohatšia vrstva tvoriaca 0,5 percenta americkej populácie (400 tisíc rodín).

Príjmy

- v západných zemiach za posledné storočie rast reálnych príjmov väčšiny pracujúcich ľudí

- Reálne zárobky manuálnych pracovníkov v Zspoločnostiach sú dnes 3x až 4x vyššie ako tomu bolo u ich predchodcoch na prelome st.

- kvalifk.  Práce , hlavne odborné profesie a manažárske funkcie - zlepšenie výraznejšie.

- hlavných dôvod rastu príjmov -rastúca produktivita práce, na kt. mal rozhodujúci podiel vývoj priemyselných technológií.

Feminizácia a proletarizácia(= zbedačovanie)- 2 procesy.

- Prvý z nich sa nazýva feminizácia rutinných nemanuálnych činností

- Po druhé dochádza k znižovaniu kvalifikácie potrebnej pre prácu

Schopností, ktoré boli pred tým po týchto pracovníkoch vyžadované, už stratili svoj význam, pretože ich sčasti alebo úplne nahradili stroje.

- Niektoré zamestnania prechádzajú v dôsledku technických zmien procesom zmeny kvalifikácie, a na jeho zníženie, nevyžadujú menej schopností, ale naopak viac. To platí napríklad o tých, u ktorých sa prejavilo zavedenie počítačov.

- Ženy vykonávajúce menej kvalifikovanú úradnícku alebo sekretársku prácu sú často vydané za muža  pracujúceho v lepšie platených nemanuálnych zamestnaniach

- Pokiaľ ide o teóriu proletarizáciu nižších nemanuálnych zamestnaní Zistili, že ženy pracujúce v nižších úradníckych funkciách mali ďaleko menšiu šancu na povýšenie ako muži. P

- Pracovníci alebo pracovníčky museli jednoducho vykonávať určitú rutinnú činnosť a nemali priestor pre vlastnú iniciatívu. Muži majú častejšie príležitosť uniknúť- pokles sa týka predovšetkým nemanuálnej práci žien.

Triedy v dnešnej západnej spoločnosti

včasná fáze priemyselného kapitalizmu - existovali triedne rozdiely,

od tej doby sa však riepasť medzi chudákmi a bohatými zmenšila.

Dane namierené proti bohatým a sociálne dávky pre tých, čo si nedokážu zarobiť na živobytie - vymiznutiu najväčších extrémov

Dnes všeobecný prístup k vzdelaniu umožňuje všetkým talentovaným ,aby našli cestu na špičku spoločenského a ekonomického systému.

- Tento obrázok však zďaleka nie je presný.

- Triedne rozdiely síce možno hrajú menšiu roľu, v skutočnosti existuje iba málo sfér spoločenského života, v ktorých by sa neuplatňovali.

- Premietajú sa i do telesného stavu:

v nižších triedach je v priemere vyššia kojenecká úmrtnosť a nižšia pôrodná váha novorodencov,

vyššia nemocnosť detí a dospelých a kratšia stredná dĺžka života.

Najvýznamnejšie typy duševných a fyzických chorôb, od ischemickej choroby srdcovej cez rakovinu a cukrovku až po zánety pľúc a chronickú bronchitídu, sa súčasne vyskytujú častejšie na nižších stupňoch spoločenského rebríčka

Jednotlivé triedy v západných spoločnostiach

Vyššia trieda

V západných spoločnostiach predstavuje vyššiu triedu pomerne malý počet jedincov a rodín vlastniacich značný majetok (zodpovedá asi jednému percentu populácie).

Vo vnútri tejto skupiny sú pomerne značné rozdiely medzi statusom tradičných bohatých rodín a zbohatlíkov.

Rodiny, ktoré vlastnili určitý majetok po dobu mnohých generácií, sa často pozerajú pohŕdavo na toho, kto zbohatol vlastným pričinením. I keď sa obe skupiny za určitých okolností prelínajú, býva ľuďom, ktorí sa povzniesli z chudobnejších pomerov, často odoprený prístup do kruhov, v ktorých sa pohybujú etablovaní príslušníci bohatých vrstiev.

Klasickú ilustráciu vzostupu nových vyšších tried nám poskytuje priemyselná revolúcia vo Veľkej Británii.

V 19. storočí sa britská vyššia trieda skladala z troch podskupín- veľkostatkárov, finančníkov a priemyselníkov (Scott, 1991).

Prvá z nich považovala seba samú za aristokraciu, ale v priebehu storočia začala tento status priznávať i úspešnejším príslušníkov finančnej skupiny.

Priemyselníci, ktorí pôsobili skôr na severe zeme, neboli do "aristokratických" kruhov prijímaní a do istej miery sa ich tiež sami stránili. Avšak ich bohatstvo dosiahlo také rozmery, že ich ostatné skupiny už nemohli prehliadať. Na konci 19. storočia už priemyselníci investovali do pôdy a do bankového a poisťovacieho sektora

Proces splývania týchto troch majetných skupín pokračuje podľa Scotta počas celého 20. storočia, i keď až doteraz pretrvávajú niektoré konflikty a rozdiely.

Stredná trieda

Termín stredná trieda zahrňuje ľudí pracujúcich v mnohých rôznych typoch zamestnania.

Podľa niektorých autorov k nej dnes prislúcha väčšina obyvateľov vyspelých západných zemí

Strednú triedu v západných spoločnostiach tvoria tri podskupiny, ktoré sú dosť zreteľne vymedzené.

- Prvá z nich je stará triedna trieda, vytvorená drobnými nezávislými podnikateľmi či živnostníkmi, majitelia malých obchodov a súkromne hospodáriacimi poľnohospodármi.

V britskej populácii počas väčšiny 20. storočia počet samostatne zárobkovo činných osôb klesol, ale v posledných pätnástich rokoch sa opäť zvyšuje .

- Vyššia stredná trieda sa skladá predovšetkým z odborníkov alebo pracovníkov v riadiacich funkciách.

Oxfordský sociológ John Goldthrope nazýva túto skupinu service class (servisná trieda) a zahrňuje do nej členov odborných profesií, manažérov a technikov, teda kategórie, ktoré sa (ako uvidíme) v modernej spoločnosti stále rozrastajú.

Vytvárajú administratívny aparát pre vedenie podniku či organizácie. Poskytujú špecializované vedomosti a manažérsky „know-how“, oplátkou dostávajú určité privilégiá ako sú vysoké platy, istotu zamestnania a vedľajšie výhody ako súkromné poistenia.

- Nižšia stredná trieda predstavuje heterogénnu kategóriu, ktorá zahrňuje nižších úradníkov, učiteľov, zdravotné sestry a ďalšie skupiny. Napriek tomu, že sa ich pracovné podmienky a platy často príliš nelíšia od manuálnych pracovníkov, vyznačuje sa väčšina z nich odlišnými sociálnymi a politickými postojmi.

Robotnícka trieda

Robotnícka trieda je tvorená manuálnymi pracovníkmi a podobne ako stredná vrstva sa skladá z niekoľko odlišných skupín.

- Vyššia robotnícka trieda, znamená to ako „robotnícka aristokracia“, je tvorená kvalifikovanými robotníkmi a má lepšie príjmy a pracovné podmienky ako  ostatní.

V mnohých odboroch majú títo pracovníci pomerne vysoké platy a ich pracovné miesta sú podstatne menej ohrozené rastúcou nezamestnanosťou ako miesta menej kvalifikovaných robotníkov.

- Nižšia robotnícka trieda sa skladá z pracovníkov nekvalifikovaných alebo len čiastočne kvalifikovaných, a ich zamestnania sú obvykle menej platené.

- Ďalší rozdiel medzi jednotlivými robotníckymi povoleniami spočíva v tom , či dotyčný pracuje na plný alebo čiastočný úväzok a akú má istotu, že svoje zamestnanie nestratí. Je to možné ilustrovať na rozdiele medzi centrálnymi a periférnymi oblasťami hospodárstva. Za centrálne oblasti sú považované tie, kde robotníci pracujú na plný úväzok, dostávajú relatívne vysoké platy a ich pracovné miesta nie sú dlhodobo ohrozené. Naproti tomu v periférnych oblastiach sú pracovné miesta neisté, zárobky nízke a mnoho robotníkov pracuje len na čiastočný úväzok. V centrálnych oblastiach hospodárstva prevládajú kvalifikovaní robotníci, ktorí sú obvykle organizovaní v odboroch, zatiaľ čo v periférnych oblastiach je naopak odborová organizovanosť nízka.

Underclass“

Vo vnútri robotníckej triedy sa stala v mnohých krajinách hranica medzi etnickou väčšinou a znevýhodnenými menšinami. Táto znevýhodnená skupina, označovaná termínom „uderclass“, má výrazne horšie pracovné podmienky a životnú úroveň ako väčšina populácie. Mnohí z ich príslušníkov sú dlhodobo nezamestnaní alebo svoje zamestnania rýchle striedajú.

Vo Veľkej Británii tvoria značnú časť tejto skupiny černosi a Aziati.

V niektorých krajinách na európskom kontinente je dnes veľká časť tejto sociálnej vrstvy tvorená prisťahovalcami, ktorí v dobách väčšej prosperity - pred dvadsiatimi rokmi - mávali riadne zamestnanie: to platí napríklad o Alžíranoch vo Francúzsku a Turkoch v Nemecku.

Amerika -Afroameričania už zďaleka nežijú len v mestských gettách, a tí, ktorí tam zostávajú- drží ich skôr triedna ako rasová príslušnosť. Staré rasové bariéry miznú. Ak sa černosi nemôžu vymaniť z getta, je to dané prevažne ekonomickými faktormi .

Podľa niektorých je však za ich pád na dno spoločnosti zodpovedný práve systém sociálnych dávok, ktorého účelom bolo situáciu černochov zlepšiť. Ľudia, ktorí sa stávajú závislými na sociálnych dávkach, si vytvárajú „kultúru chudoby“ a strácajú motiváciu k tomu, aby si hľadali zamestnanie, budovali pevnú komunitu alebo komunitu pevného manželského zväzku (Murray).