Návrat na detail prednášky / Stiahnuť prednášku / Univerzita Komenského / Prírodovedecká fakulta / Geografia mesta

Mesto - tahak 2 (mesto_tahak2.doc)

Črty prímestskej zóny:1.obklopuje kompaktne zastavané vnútorné mesto 2.je heterogénnym územím 3.je územím prelínania sa vidieckeho spôsobu života s mestsk. spôsobom života 4. je tvorená územiami , kt nie sú administratívnou súčastou mesta 5. je vnútorne diferencovaná z hladiska urbanizácie 6. zvyšovanie urbanizácie v prímests. zóne má z priestorového hladiska selektívny charakter. Vznik a vývoj suburbanizácie- siahajú do Angl.v 18. st.sa rozšírila medzi prísluš.buržoázie moda vlastnit vilu vo vidieckom prostredí a v blízkosti mesta.Výraznejšie sa prejavila v 19.- 20. st.,hl.faktory: technolog.,ekonom., soc.kult., demog., enviro., a inštitucionálne. Spočiatku sa výrazne presadila v USA, veľký rozsah po II.sv.vojne. Podmienila ju: vysoká natalita, dopyt po bývaní, podpora výstavby diaľníc, bytová politika vlády. Rezidenčná sub.bola nasledovaná komerč.,kt.využila lahku dostupnosť pozemkov s nízkou cenou. Nová fáza sub.-postmoderná urb., hl.prejavom –vznik okrajových miest. Sub. proces v záp. Europe – neskôr ako v USA. Otázky pri precizovaní sub.:1.či sub., kt.je spätá s dekoncentračnými procesmi a teda presunom obyv.a inštitúcií z vnút.mesta do prím.zóny musí byť nutne spätá so stagnáciou resp.úpadkom centra a vnút.mesta. 2.Či je nutnou podmienkou sub. premiestňovanie obyv. a komerč.aktivít výlučne z vnút. jadra aglomerácie. 3.či všetky nové aktivity v prím. zóne možno spájať so sub. 5 zákl.atribútov sub.: 1.decentral.obyv.v mestskej aglom.z centrálnej časti mesta a jadra do prím.zóny. 2.envirom.hladiská a želania obyv.bývať v kvalitnejšom prostredí. 3.nárast dochádzky za prácou s prim.zóny do centra mesta. 4.zotieranie hraníc medzi mest.a vidieckym priestorom.

5.sub je spätá s určitými štádiami životného cyklu ľudí. Priestorové formy rezidenčnej sub.:

1.vyplňanie volných parciel v rámci prim.sídiel 2.výstavba nových domov na okrajoch prím. sídiel 3.výstavba kolónií rodinných domov 4. výstavba samost.rezid.kolónií 5.výstavba solitérnych domov oddelených od ostatnej zástavby nezastavaným územím. 5 zákl.dimenzií faktorovej ekológie BA: rodinný status, soc.profes.status (vysoký podiel vysokoškol.vzdel., podnikateľov,pracujúcich vo vybraných službách,vybavenosť domácností internetom, bývanie v súkr.bytoch), status bývania (obyv.bývajúce v hustej mestskej zástavbe centra), reprodukčný status (najvitálnejšia mladá mestská popul.), tivitystatus ekonom.ak.

Faktory podmieňujúce rozmiestnenie bytového fondu v BA: podľa Očovského 1.všeob.-urbanizácia, indus.,kolektivizácia poľnohosp., direktívne rozmiestňovanie investícií , plánovaná prestavba osídlenia. 2.špecifické-vyplývajú z miestnych podmienok, jednotlivé fcie BA , prírodné podm.,bariéry,blízkosť štátnych hraníc zdroje hosp.činností,demog.vývoj, polit.-geog.faktory. 3 skupiny faktorov na rozmiestnenie byt.fondu BA : 1.prírodné : a,morfogeografické (M.Karpaty,Podun.níž.,Záhor.níž.) b,hydrogeografické-Dunaj c,klimageog. 2.politickospoločenské-prihraničná poloha mesta (hranica s Rak.a Maď.), zmeny administrat. Hraníc mesta, prijímanie zákonov, nedostatok finanč.prostr. 3.hospodárske: vývoj jednotlivých fcií mesta, vybudovanie umelej bariéry priestorového rozvoja mesta na východnom okraji mesta, vývoj dopravnej infraštruktúry.

Vyššia trieda v západ.spoloč.- malý počet jedincov a rodín vlastniacich značný majetok(1%popul.).Značné rozdiely medzi statusom tradičných bohatých rodín a zbohatlíkov. Rodiny, ktoré vlastnili určitý majetok po dobu mnohých generácií, sa často pozerajú pohŕdavo na toho, kto zbohatol vlastným pričinrním. Klasic.ilust.vzostupu nových vyšších tried nám poskytuje priemysel. Revolúcia vo Veľ. Brit.V 19.st. sa brit.vyššia trieda skladala z troch podskupín-veľkostat.,finančníkov,priemyselníkov.Priemysel.neboli do aristok.kruhov prijímaný, avšak ich bohatstvo dosiahlo také rozmery,že ich nebolo možné prehliadať.Na kon.19.st.priem.investovali do pôdy a do bank.a poisťov.sektora,zatiaľ,čo statkári rožširovali svoje príjmy o zisky z priem.podnikov.

Stredná trieda-pracujúci v mnohých rôznych typoch zamestnania,väčšina obyv.vyspelých západ.zemí,3 podskupiny: 1.stará triedna trieda-drobní podnikat.,živnostníci,majitelia malých obchodov.2.Vyššia stredná trieda-sa skladá z odborníkov v riadiacich funkciách,členovia odborných profesií, manažéri,technici,teda kategórie, kt. sa v modernej spoloč.stále rozrastajú.Poskytujú špecializ.vedomosti, na oplátku dostávajú určité privil., vysoké platy, istotu zamest.,vedľaj.výhody. 3.Nižšia trieda- heterogénna kateg.,nižší úradníci, učitelia, zdravotné sestry...Napriek tomu, že sa ich platy často príliš nelíšia od manuálnych pracov.,vyznačuje sa väčšina z nich odlišnými sociálnymi a politic.postojmi. Robotnícka trieda – tvorená manuálnymi pracovníkmi. Vyššia robot.trieda-robot.aristokracia-tvorená kvalifikovanými robot. a má lepšie príjmy a pracov.podmienky ako ostatní. Nižšia robot.trieda-nekvalifiovaní al.čiastočne kvalifik, menej platené.Ďalší rozdiel, či dotyčný pracuje na plný al. čiastočný úväzoka akú má istotu, či svoje zamestnanie nestratí. Underclass- hranica medzi etnickou väčšinou a znevýhodnenými menšinami. Má výrazne horšie pracov.podmienky a životnú úroveň, mnohí sú dlhodobo nezamestnaní,alebo zamest.rýchlo striedajú. Vo Veľkej Brit.-černosi, Aziati. Prisťahovalci-Alžírčania vo Franc.,Turci v Nemec. Podľa Murraya vo väčšine veľkých miest underclass tvorená černochmi, za ich pád je zodpovedný systém soc.dávok, kt.účelom bolo situáciu zlepšiť. Ľudia, kt sa stávajú závislími na soc.dávkach si vytv.kultúru chudoby  strácajú motiváciu, aby si hľadali zamestnanie.

Wirth – stupeň urbaniz.súčas.sveta nemôže byť úplne a presne vyjadrený % obyv.žijúceho v mestách. Zdôrazňoval, že v mestách žije veľký počet ľudí v tesnej blízkosti bez toho, aby sa pritom osobne poznali. To predstavuje zásadný rozdiel proti malým tradičným dedinám. Pretože sú obyv.mesta vysoko mobilný, zostávajú putá medzi nimi slabé, ľudia sú zapojení do tempa života rýchlejšie ako na vidieku. Sociálne vzťahy v mestách vedú k vytváraniu štvrtí rôzneho charakteru. Urbanizmus sa netýka len časti spoloč.,ale vyjadruje a ovplyvňuje povahu širšieho sociálneho systému.

Harvey – urb.je súčasť cielene vytváraného prostredia, kt.vznoká v dôsledku rozšírenia priemyselného kapitalizmu. V tradič.spoloč.boli mestá odlišné od vidieka, ale v modernom priemys.svete sa rozdiel medzi nimi stiera. V modernom urb. Dochádza ku kontinuálnej reštruktulizácii priestoru.Vývoj je určovaný zásahmi štátu do poľnohosp.i priemys.výroby (kde umiestniť továrne,výskumné centrá,činnosti súkromn.investorov. Môže dôjsť k hromadnému budovaniu kancel.priestorov v centre veľkých miest.

Castells – využitie priestoru je úzko späté so všeobecnými mechanizmami vývoja danej spoloč. Štruktúra mesta je symbolickým a priestorovým vyjadrením celospoloč.procesov. Mrakodrapy sa budujú preto, aby priniesli zisk, zároveň symbolizujú vládu financií nad mestom. Mesto- integrálna súčasť vývoja hromadnej spoteby, ktorá je sama o sebe neodmysliteľnou črtou priemys.kapitalizmu. Daňový systém má vplyv na to,kto a kde bude schopný si niečo prenajať, kto a kde niečo postaví.Značnú moc nad týmito procesmi majú veľké firmy,banky,poiť.,kt.poskytujú kapitál pre stavebné projekty. Vláda priamo zasahuje do mest.života.stavia cesty, byty, pásy zelene. Kladie dôraz na úsilie chudobnejších skupín obyv. na zmenu vlastných živ.pod. Mestá sú takmer úplne umelým prostredím, kt.sme vytvorili my sami.

Suburbanizácia – proces, pri kt.dochádza k zvyšovaniu miery urbanizácie areálov ležiacich v prímestskej zóne, priestorovo odlúčené od urbaniz.sveta. Rezidenčná sub.je po urč.časenasledovaná komerčnou sub. Vznik nových sídel,rozvoj obyt. A komerč.areálov,proces horizont.adície mesta, spojená s revitalizáciou, vedie k významným zmenám soc.-demog. intraurbánnej štruktúry, je závislá od veľkosti mesta, komerč.sub sa často rozvíja pozdĺž cestných komunik.

Gentrifikácia – proces viazaný na konkrétny priestor mesta, na centrum, vnútorné mesto. Jedná sa o migráciu mladého obyv. s vysokým soc.-ekon. statusom do starších častí vnútor.mesta. Fyzická obnova budov, moderniz.domového fondu, má vplyv na funkčnú štruktúru, prejavuje sa v metropolách

Komercializácia – proces zvyšovania podielu komerčných aktivít (obchod,služby,finančný sektor,podnikanie) v meste-vo vnútornom meste. Priamym dôsledkom-ústup obytnej funkcie,vznik nových nákup.centier, nákup.galérií,zábav.a stravovac.zariadení.

Revitalizácia – postupná adaptácia, stavebná rekonštrukcia a priestorové rožširovanie existuj. staveb.objektov, Rekonštrukcia doprav.trás, budovanie peších zón, úprava architektúry.

Intenzifikácia – proces postup.zahusťovania zástavby vo všetkých zónach mesta. Zastavovanie prieluk v meste a vo vilových štvrtiach, výstavba bytov.domov vyššieho štandardu, komercionalizácia, sakralizácia.

Recesia – sa prejavuje degradáciou existuj .zástavby, postup. zhoršovaním technic. stavu staveb. objektov a ulíc. Opustenie budov,ich likvidácia. Môže byť podmienená procesmi funkčnej,soc.-demog. intraurbánnej štruktúry.

Funkčná fragmentácia – súvisí  s postmod.trendom vývoja miest, kt preferuje polyfunkčnosť a funkčnú zmiešanosť mestských areálov pred striktným priestorovým oddeľovaním funkcií. Postupné rozčleňovanie areálov na menšie časti.

Deindustrializácia – znižovanie podielu plôch priemyslu, skladového hospod.,technic.infraštrukt. v prospech iného funkč.využívania úzamia. Je podmienená transform.ekonomiky, znižov.významu priemyslu, transform.priemyslu. Vznikajú zdevastované a kontaminované plochy.

Demilitarizácia – znižuje sa podiel plôch v meste slúžiacich armáde, súvisí so zmenami politic. Situácie vo svete a na Slovensku osobitne.

Sakralizácia – rozširovanie sakrálneho priestoru v meste na úkor iných plôch, rozširovanie priestoru, kt.je určený na plnenie religióznych funkcií.Kostoly,modlitebne,kláštory,budovy cirkví,cirkevné školy.

Separácia – výrazne sa prejavuje na úrovni sociálno.demog.intraurbánnej štrukt. Priestorové oddeľovanie určitaj skupiny obyv.od ostatnej väčšiny v meste na základe soc.-ekon.charakteristík. Vznikajú uzavreté, izolované, trážené rezidenčné areály.

Segregácia – priestor.oddeľovanie obyv.na báze nízkeho soc.-ekon.statusu al.etnických,rasových, nábož.čŕt. Extrémnym dôsledkom je ghetto –oblasť,kt.si vytvára negat vzťahy a väzby k svojmu okoliu a má vlastnú organiz.,štrukt.,ekonomiku

Regresia – pozvoľný pokles soc.-ak.statusu obyv.bez toho,aby došlo k priestorovým presunom tohto obyv.v meste.Súvisí s osobitnými podmienkami formovania so.-demog.infrašt.miest v komunistickom období.

Manhattanizácia – razantný vertikálny rast miest, masívne budovanie niekoľko podlažných domov. Podmienená je zvýšenými požiadavkami na kancelárske plochy, obchody a služby, obytné priestory v postkomunist.vývoji miest.

3 hlav.smery ekolog.výskumu: 1. Klasická urbánna ekológia-nadväzuje na tradície chic.školy,

2. Analýza sociálnych areálov – Shevsky,Bell,Williams,zákl.-soc.,rodinný,etnický status. 3.Faktorová ekológia-špecifický metodologický prístup, obytné územie každého mesta sa vyznačuje určitou soc.-priestorovou štruktúrou, 4 zákl.dimenzie: soc.-ekon.status,etnický status,migračný status,rodinný status.

Ekonomický prístup – Alonso, Mills, Muth, každé miesto na území mesta poskytuje úžitok pre rôzne aktivity. Úžitok z daného mesta – ekonomic.renta,kt.je aktivita

schopná získať z využívania daného meta. Primárny faktor-dostupnosť a dopr.náklady. Monocentrické a vnútorne homogénne mesto, dokonalá konkurencia, úplné info o situácii na trhu, nezávislosť na rozhodnutí, racionálne správanie. 2 smery:a) vychádza zo static.koncepcií Allonsa,Millsa, Mutha, b) všíma si životnosť bytového fondu

Behaviorálny prístup – negatívna reakcia na neokl.ekon.teórie týkajúce sarávania ľudí pri výbere priest.alternatív, navrhli realistic.model človeka, predmetom-reálne rozhodovacie procesy, kde bývať,kde nakupovať, rozhodnutie presťahovať sa.

Inštitucionálny prístup – kritic.prístup voči ostatným alternatívam, konflikt, moc, východiská hypotéz sa hľadajú v politic.ekonómii a politológii, problémy fungovania mestskéo trhu bytov, činnosť vládnych inštitúcií,súkromní vlastníci pozemkov,manažéry bytov,agenti s nemovitosťami, pozemkoví špekulanti.

Priestorovo- interakčný prístup – špecific.prístup k analýze vnútornej štruktúry miet, Stawart, Zipf, Wilson, Lowry,konštrukcia urbánnych modelov na princípoch koncepcie priest.interakcie, operačný charakter, odvodené z modelu –Lowry.

Matem.-geog. poloha BA: 48,10szš, 17,38 vzd,368,6km, SZ-JV-25 km, S polog.,mierne zemepis.šírky. Fyzickogeog.poloha BA – Makropoloha: v dunajskom priestore, vzdial.od Atl.oc –veľká, k najbližšiemu Jadranskému moru sťažený prístup horským masívom Álp, Alpy,karpaty,Viedenská kotlina,Panónska panva, rozhodujúci význam pre vznik sídel – Dunaj, neg.stránky-dopravné cesty v tesnej blízkosti domov. Mikropoloha – styk-Pdun.níž.,Malé Karp.,Záhorská níž.. Výškové rozdiely medzi jednotliv.časťami (Petržalka-126m,Devínska Kobyla-514m,Hodžovo nám.-164m). Vplyv troch momentov:poloha na JV svahoch Malých Karpát, susedstvo Podun.nížiny na V, prítomnosť rieky Dunaj. Zo SZ –Záhorská nížina.

Sociálno-ekonomickogeografická poloha BA: Makropoloha BA – po nov.1989 sa začala výrazne meniť hosp.-geog.poloha BA – výhody: peňažný, investičný, obchodno-službový charakt. Veľký vplyv poloha medzi Viedňou a Budapešťou, Excentrická poloha BA k štátu – leží na JZ okraji Slov., BA výrazne prevyšovala ostatné mestá, priaznivá dopravno-geog.poloha. Mikropoloha:  prítomnosť štátnej hranice s Maď. a Rak., pri Ba je štátna hranica jednou zo zákl.bariér priest.rozvoja, ďalšími tromi sú-Dunaj, Malé karpaty, umelá bariéra na SV okraji mesta. V okolí mesta- žiadny význam.zdroj nerast.surov., blízkosť Žitného ostova-pitná voda, susedstvo s Pod.níž. zdroj poľnohosp. surovín.

Dôsledky globalizácie: strata ochrany pred konkurenciou, reštrukturalizácia ekonomic.bázy, rozvoj maloobchodu a služieb, intenzívnejšie využívanie osobného automobilu, zmena soc.štruktúry obyv.mesta, rešpektovanie genius loci mesta, zvyšovanie významu hl.miest.

Genius loci – politic. rozmer: BA v území, kde sa stretali rôzne štátnopolit.záujmy. Z obdobia 20.st. niekoľko polôh: 1. v politickom boji o začlenenie BA do vznikaj.Českosl.po rozpade R-U.

2.v politickom rozhodovaní o statuse mesta – rozhodovalo sa 5x- administr.-správne centrum SR, hl.mesto vojnového Slov. štátu, centrum slov.časti spoloč.repub.,hl.mesto Slov.soc.rep v rámci ČSSR,1993-hl.m-SR. Genius loci – sociokultúrny rozmer:nositeľ určitej multietnicity a multokultúrnosti. Stretávanie 3 etnokultúr: nem,maď,slov. Pôsobenie ďalších etnokultúr: Židia, Chorváti, Česi, Bulhari-ovplyv.charakteru mesta, jeho históriu a význam.Miesto pobytu osobností, vydalo významných rodákov, 20.stmigračné pohyby medzi Jadranom a Baltikom, slovakizovanie, Rozvoj vzdelania, vedy,umenia, nové spôsoby nadväzovania na svoju tradíciu, vysporiadanie sa s tým,že hl.m.sú čoraz viac multikultúrne a multietnické.